Akvaristika, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Najzobrazovanejšie ryby

Hits: 139

Use Facebook to Comment on this Post

2016, 2016-2020, Časová línia, Krajina, Mlyny, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Stavby, Technika

Vodný mlyn v Dunajskom Klátove

Hits: 98

Vod­ný mlyn v Dunaj­skom Klá­to­ve sia­ha do minu­los­ti, kedy vod­né mly­ny slú­ži­li ako zdro­je ener­gie. Do doby, kedy boli neod­mys­li­teľ­nou súčas­ťou vidiec­ke­ho živo­ta. Je prí­kla­dom tra­dič­nej slo­ven­skej archi­tek­tú­ry. Dnes je mlyn his­to­ric­kým arte­fak­tom a turis­tic­kou atrakciou.

Mlyn sa nachá­dza na bre­hu Klá­tov­ské­ho rame­na Malé­ho Duna­ja. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Po viac ako 40 rokoch od ukon­če­nie pre­vádz­ky v dru­hej polo­vi­ci osem­de­sia­tych rokov 20. sto­ro­čia bol mlyn odkú­pe­ný štá­tom a slú­ži Žit­no­os­trov­né­mu múzeu v Dunaj­skej Stre­de. V mly­ni­ce boli umiest­ne­né dre­ve­né aty­pic­ké vit­rí­ny pre expo­zí­ciu drob­ných expo­ná­tov a dobo­vých lis­tín (dunaj​skyk​la​tov​.sk). Mlyn je typic­kým prí­kla­dom spod­ko­vé­ho mly­na (muze​um​.sk). Do roku 1920 bol plne funkč­ný. Počas voj­ny bol sil­ne poško­de­ný. Zre­kon­štru­ova­ný mlyn zauj­me obrov­ským mlyn­ským kole­som. V inte­ri­é­roch mly­nu sa nachá­dza expo­zí­cia vod­né­ho mly­nár­stva (kam​na​vy​le​ty​.sk). Rekon­štruk­cia zahŕňa­la nové piló­ty podo­pie­ra­jú­ce vod­né kole­sá, obno­vu stro­jov­ne, posta­vi­lo sa mólo na dru­hej stra­ne rie­ky (para​me​ter​.sk). Obno­vi­lo sa mlyn­ské kole­so a k nemu pat­ria­ce ozu­be­né kole­so. Spev­ne­né boli bre­hy, vybu­do­va­la sa nová ohra­da, kom­plex­ne sa upra­vil oko­li­tý terén (muze​um​.sk). Počas prác zis­ti­li, že zákla­dy mly­ni­ce sú o meter vyš­šie ako je pod­la­ha, čim bolo zabez­pe­če­né, že počas povod­ní netiek­la voda dovnút­ra (Žane­ta Miku­lí­ko­vá).

Mlyn je dnes vzác­nou tech­nic­kou pamiat­kou. Pred­sta­vu­je stav mly­nár­skej výro­by a tech­nic­ké­ho mys­le­nia v tej­to oblas­ti na začiat­ku 20. sto­ro­čia. Pred Micha­lom Csé­fal­va­y­om bol maji­te­ľom rodi­ny Duka­sov­cov (dunaj​skyk​la​tov​.sk).


The water mill in Dunaj­ský Klá­tov dates back to a time when water mills ser­ved as sour­ces of ener­gy, integ­ral to rural life. It is an exam­ple of tra­di­ti­onal Slo­vak archi­tec­tu­re and today stands as a his­to­ric arti­fact and tou­rist attraction.

Situ­ated on the bank of the Klá­tov­ské rame­no of the Litt­le Danu­be, the mill is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. After more than 40 years of disu­se, which began in the second half of the 1980s, the mill was pur­cha­sed by the sta­te and now ser­ves the Žit­no­os­trov­ské Muse­um in Dunaj­ská Stre­da. Insi­de the mill, wooden uncon­ven­ti­onal sho­wca­ses have been ins­tal­led to disp­lay small exhi­bits and peri­od docu­ments (dunaj​skyk​la​tov​.sk). The mill is a typi­cal exam­ple of an unders­hot mill (muze​um​.sk). Until 1920, it was ful­ly func­ti­onal but suf­fe­red sig­ni­fi­cant dama­ge during the war. The recons­truc­ted mill fea­tu­res a lar­ge mill whe­el and hosts an exhi­bi­ti­on on water mil­ling in its inte­ri­ors (kam​na​vy​le​ty​.sk). The recons­truc­ti­on inc­lu­ded new pilings sup­por­ting the water whe­els, res­to­ra­ti­on of the engi­ne room, and the cons­truc­ti­on of a pier on the oppo­si­te side of the river (para​me​ter​.sk). The mill whe­el and asso­cia­ted gears were res­to­red, the river banks rein­for­ced, a new enc­lo­su­re built, and the sur­roun­ding ter­rain com­pre­hen­si­ve­ly lands­ca­ped (muze​um​.sk). During the works, it was dis­co­ve­red that the mil­l’s foun­da­ti­ons were a meter hig­her than the flo­or, ensu­ring that water would not enter during flo­ods (Žane­ta Mikulíková).

Today, the mill stands as a rare tech­ni­cal monu­ment, repre­sen­ting the sta­te of mil­ling pro­duc­ti­on and tech­ni­cal thin­king in the regi­on at the begin­ning of the 20th cen­tu­ry. Pri­or to Michal Csé­fal­vay, the mill was owned by the Duka­sov fami­ly (dunaj​skyk​la​tov​.sk).


A Dunas­zer­da­he­lyi Klá­tói vízi­ma­lom múlt­já­nak gyöke­rei a vízi­mal­mok ener­gia­for­rás­ként való szol­gál­ta­tá­sá­hoz nyúl­nak viss­za, mely­ek elen­ged­he­tet­le­nek vol­tak a vidé­ki élet­ben. Ez a hagy­o­má­ny­os szlo­vák épí­tés­zet pél­dá­ja, és ma már tör­té­nel­mi műem­lék és turisz­ti­kai látványosság.

A Kis-​Duna klá­tói med­ré­nek part­ján talál­ha­tó vízi­ma­lom nemze­ti kul­tu­rá­lis emlék. Több mint 40 évnyi hasz­ná­la­ton kívüli­ség után, ami a 80-​as évek máso­dik felé­ben kez­dődött, az állam meg­vet­te, és most a Duna­új­vá­ro­si Žit­no­os­trov­ské Múze­um szá­má­ra szol­gál. A malom bel­se­jé­ben fa ala­kú vit­ri­nek talál­ha­tók, ame­ly­ek­ben kis kiál­lí­tá­si tár­gy­ak és kora­be­li doku­men­tu­mok talál­ha­tók (dunaj​skyk​la​tov​.sk). A malom egy tipi­kus vízi­ma­lom pél­dá­ja (muze​um​.sk). 1920-​ig tel­je­sen működött, de a hábo­rú során jelen­tős káro­kat szen­ve­dett. A rekons­tru­ált malom egy nagy vízi­ma­lom kerék­kel ren­del­ke­zik, és az épület bel­ső tere­i­ben a vízi­ma­lom tech­no­ló­giá­já­nak kiál­lí­tá­sa talál­ha­tó (kam​na​vy​le​ty​.sk). A rekons­truk­ció magá­ban fog­lal­ta az új tus­kók kié­pí­té­sét a vízi­ma­lom keré­kek alá, a motor­ház hely­re­ál­lí­tá­sát és egy móló épí­té­sét a folyó túlol­da­lán (para​me​ter​.sk). A malom­ke­rék és a hoz­zá tar­to­zó fogas­ke­rék hely­re­ál­lí­tás­ra került, mege­rősí­tet­ték a foly­ópar­to­kat, új kerí­tést épí­tet­tek, és a kör­ny­ező terüle­tet átfo­gó­an par­ko­sí­tot­ták (muze​um​.sk). A mun­kák során fel­fe­dez­ték, hogy a malom alap­jai egy méter­rel maga­sab­ban van­nak, mint a pad­ló, biz­to­sít­va ezzel, hogy árvi­zek ese­tén ne jut­has­son be a víz az épület­be (Žane­ta Mikulíková).

Ma ez a malom rit­ka műs­za­ki emlék­nek szá­mít, ame­ly az 1900-​as évek ele­jén tük­rözi a malo­mi­pa­ri ter­me­lés és a tech­ni­kai gon­dol­ko­dás álla­po­tát a régi­ó­ban. Michal Csé­fal­vay előtt a malom a Duka­sov csa­lá­dé volt (dunaj​skyk​la​tov​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2015, Biotopy, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mokrade, Príroda, Slovenská krajina

Výsadba

Hits: 817

Výsad­ba – Kubá­no­va važi­na – sa nachá­dza za Lode­ni­cou. Je to ostrov” živo­ta. V lete tam čas­to vyspe­vu­je trs­te­nia­rik, rybá­rik, občas sú tam chav­ko­še noč­né, váž­ky, koryt­nač­ky Emys orbi­cu­la­ris apod. Prí­pad­ne si tam labuť vodí svo­je mla­dé pome­dzi lek­ná. O túto plo­chu sa dlhé roky sta­ral pán Viliam Kubán, orni­to­lóg kto­rý však žiaľ už zomrel. Pod­ľa Fran­tiš­ka Baču, sa tú nachá­dza ako Typ­ha lati­fo­lia ako aj T. angus­ti­fo­lia, dokon­ca tu tie­to dva dru­hy vytvá­ra­jú vzác­ne krí­žen­ce. Ras­tie tu jel­ša lep­ka­vá – Alnus glu­ti­no­sa.


The plan­ting – Kubá­n’s marsh – is loca­ted behind Lode­ni­ca. It’s an island” of life. In the sum­mer, you often hear the sin­ging of the sed­ge warb­ler, the reed warb­ler; occa­si­onal­ly, you can spot the Euro­pe­an night­jar, dra­gon­flies, Euro­pe­an pond turt­les (Emys orbi­cu­la­ris), and others. Some­ti­mes, a swan guides its young ones among the water lilies. This area was cared for by Mr. Viliam Kubán, an ornit­ho­lo­gist who sad­ly pas­sed away. Accor­ding to Fran­ti­šek Bača, both Typ­ha lati­fo­lia and T. angus­ti­fo­lia are found here, and the­se two spe­cies even cre­a­te rare hyb­rids. The com­mon alder (Alnus glu­ti­no­sa) also gro­ws in this area.


Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2016, 2016-2020, Biotopy, Časová línia, Krajina, Príroda, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, TOP, Typ krajiny, Záhorie

Rieka Morava

Hits: 3316

Niva rie­ky Mora­va je vzác­ne úze­mie, pat­rí medzi naj­zau­jí­ma­vej­šie loka­li­ty v Stred­nej Euró­pe, niva Mora­vy pat­rí medzi význam­né vtá­čie úze­mia Bird Life Inter­na­ti­onal. Je ľah­ko dostup­ná z mes­ta Stu­pa­va. Úze­mím pre­chá­dza­jú cyk­lo­tra­sy, kto­ré okrem iné­ho pre­zen­tu­jú luž­né lesy, kto­ré sa tu v minu­los­ti rozp­res­tie­ra­li (stu​pa​va​.sk). Pre­te­ká Čes­kom, Slo­ven­skom Rakús­kom. Jej nemec­ké pome­no­va­nie je March. Pra­me­ní na Sever­nej Mora­ve na juž­nom sva­hu Krá­lic­ké­ho Sněž­ní­ka vo výš­ke 1380 met­rov nad morom. Ústí do Duna­ja pria­mo pod hra­dom Devín. Pre­ko­ná­va tak 329 km (Wiki­pe­dia).

Meno rie­ky pat­rí medzi naj­star­šie sta­ro­európ­ske náz­vy vod­stiev, už v dob­re pred Kel­ta­mi, s pôvod­ným význa­mom voda, močiar. Od náz­vu rie­ky je pome­no­va­né aj his­to­ric­ké úze­mie Mora­va. Naj­vyš­ší prie­tok dosa­hu­je na jar. V lete hla­di­na kle­sá, naras­tá opäť na jeseň (Wiki­pe­dia). Rie­ka sa využí­va na zavla­žo­va­nie a na zisk vod­nej ener­gie. V roku 1997 boli na rie­ke povod­ne, kto­ré nasta­li kvô­li abnor­mál­nym zráž­kam v Jese­ní­koch. Vyžia­da­li si 49 ľud­ských živo­tom, eva­ku­ova­ných bolo viac ako 250 obcí, ško­dy pre­siah­li 63 miliard Kč (Wiki­pe­dia CZ).


The Mora­va River flo­odp­lain is a rare ter­ri­to­ry, coun­ted among the most inte­res­ting loca­ti­ons in Cen­tral Euro­pe. The Mora­va flo­odp­lain is recog­ni­zed as a sig­ni­fi­cant bird area by Bird Life Inter­na­ti­onal. It is easi­ly acces­sib­le from the town of Stu­pa­va. The area is tra­ver­sed by cyc­ling rou­tes that sho­wca­se, among other things, the ripa­rian forests that once domi­na­ted this lands­ca­pe (stu​pa​va​.sk). The river flo­ws through the Czech Repub­lic, Slo­va­kia, and Aus­tria. Its Ger­man name is March. It ori­gi­na­tes in the Nort­hern Mora­via on the sout­hern slo­pe of Krá­lic­ký Sněž­ník at an alti­tu­de of 1380 meters abo­ve sea level. It flo­ws into the Danu­be River direct­ly bene­ath Devín Cast­le. The river covers a dis­tan­ce of 329 km (Wiki­pe­dia).

The name of the river is one of the oldest Old Euro­pe­an hyd­ro­nyms, pre­da­ting even the Celts, with its ori­gi­nal mea­ning as water or swamp. The his­to­ri­cal regi­on of Mora­via also deri­ves its name from the river. The hig­hest flow occurs in spring. In sum­mer, the water level dec­re­a­ses, rising again in autumn (Wiki­pe­dia). The river is used for irri­ga­ti­on and hyd­ro­elect­ric power gene­ra­ti­on. In 1997, the river expe­rien­ced flo­ods cau­sed by abnor­mal pre­ci­pi­ta­ti­on in the Jese­ní­ky Moun­tains. The­se flo­ods clai­med 49 lives, with over 250 vil­la­ges eva­cu­ated, and the dama­ges exce­e­ded 63 bil­li­on CZK (Wiki­pe­dia CZ).


Die Morava-​Flussaue ist ein sel­te­nes Gebiet und zählt zu den inte­res­san­tes­ten Stan­dor­ten in Mit­te­le­uro­pa. Die Morava-​Aue wird von Bird­Li­fe Inter­na­ti­onal als bede­uten­des Vogel­ge­biet aner­kannt. Sie ist leicht von der Stadt Stu­pa­va aus erre­ich­bar. Das Gebiet wird von Radwe­gen dur­chqu­ert, die unter ande­rem die Auwäl­der prä­sen­tie­ren, die einst die­se Lands­chaft domi­nier­ten (stu​pa​va​.sk). Der Fluss dur­chqu­ert Tsche­chien, die Slo­wa­kei und Öster­re­ich. Sein deuts­cher Name lau­tet March. Er ents­pringt in Nord­mäh­ren am Süd­hang des Krá­lic­ký Sněž­ník in einer Höhe von 1380 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Er mün­det direkt unter­halb der Burg Devín in die Donau. Der Fluss ers­trec­kt sich über eine Län­ge von 329 km (Wiki­pe­dia).

Der Name des Flus­ses ist einer der ältes­ten alt-​europäischen Gewäs­ser­na­men, der sogar den Kel­ten voraus­geht, mit sei­ner urs­prün­gli­chen Bede­utung als Was­ser oder Sumpf. Auch die his­to­ris­che Regi­on Mäh­ren lei­tet ihren Namen von dem Fluss ab. Der höchs­te Was­sers­tand tritt im Früh­ling auf. Im Som­mer sinkt der Was­sers­tand, um im Herbst wie­der anzus­te­i­gen (Wiki­pe­dia). Der Fluss wird zur Bewäs­se­rung und zur Stro­mer­ze­ugung genutzt. Im Jahr 1997 kam es zu Übersch­wem­mun­gen, die durch unge­wöhn­li­che Nie­dersch­lä­ge im Jeseníky-​Gebirge verur­sacht wur­den. Die­se Übersch­wem­mun­gen for­der­ten 49 Men­schen­le­ben, über 250 Dör­fer wur­den eva­ku­iert, und der Scha­den übers­tieg 63 Mil­liar­den CZK (Wiki­pe­dia CZ).


Odka­zy

TOP foto­gra­fie rie­ky Moravy


Foto­gra­fie rie­ky Moravy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, 2011-2015, 2012, 2014, 2016, 2016-2020, Časová línia, Organizmy, Príroda, TOP, Živočíchy

Psy

Hits: 16229

Pes – Canis lupus fami­lia­ris je domes­ti­ko­va­ný podd­ruh šel­my Canis lupus, zná­my aj ako vlk. Ten­to zvie­ra­cí druh hrá význam­nú úlo­hu v živo­te ľudí po celom sve­te. Psov je mno­ho rôz­nych ple­mien a typov, kto­ré sa líšia veľ­kos­ťou, far­bou, pova­hou a úče­lom využi­tia. Psy sú úžas­ný­mi tvor­mi živo­ta, kto­ré majú dlhú his­tó­riu spo­lu­ži­tia s ľuď­mi a hra­jú dôle­ži­tú úlo­hu v našom kaž­do­den­nom živo­te. Ich roz­ma­ni­tosť, inte­li­gen­cia a odda­nosť ich robia jed­ným z najob­ľú­be­nej­ších domá­cich milá­či­kov na celom svete.

Bio­lo­gic­ky sa psy vyzna­ču­jú sku­pi­no­vým spô­so­bom živo­ta, čo zna­me­ná, že majú ten­den­ciu tvo­riť sta­bil­né sociál­ne sku­pi­ny. Vychá­dza to z ich minu­los­ti vlka, kde exis­tu­je hie­rar­chia a komu­ni­ká­cia pomo­cou tela, zvu­kov a vôní. Ana­tó­mia psa je dob­re pris­pô­so­be­ná pre ich potre­by. Majú vyvi­nu­tý čuch, kto­rý je omno­ho cit­li­vej­ší ako u ľudí. Ich uši sú schop­né pohy­bu, čo im umož­ňu­je zachy­tá­vať zvu­ky z rôz­nych sme­rov. Sval­na­té telo im posky­tu­je silu a vytrva­losť, čo ich robí vhod­ný­mi spo­loč­ník­mi pre lov a iné akti­vi­ty. Psy majú rých­ly meta­bo­liz­mus, kľú­čo­vý je pre nich pohyb, pre­to­že im pomá­ha udr­žať si sva­lo­vú hmo­tu a kondíciu.

Vo vzťa­hu k člo­ve­ku sú psy zná­mi svo­jou odda­nos­ťou a schop­nos­ťou tvo­riť puto s ľuď­mi. Sú inte­li­gent­né a ľah­ko sa učia rôz­ne pove­ly a tri­ky. Sú uži­toč­né pre ľudí v rôz­nych úlo­hách, ako sú spo­loč­ní­ci, stráž­co­via, vod­co­via slep­cov, poli­caj­ní psi, vyhľa­dá­va­či drog a záchran­né psy. V súčas­nos­ti psy zohrá­va­jú dôle­ži­tú úlo­hu aj vo vedec­kom výsku­me, kde sa využí­va­jú na štú­dium sprá­va­nia, gene­ti­ky a lieč­by rôz­nych cho­rôb. Ich pries­kum­né schop­nos­ti sa využí­va­jú aj pri vyhľa­dá­va­ní zvie­rat vo vzor­kách, ako sú naprí­klad zvyš­ky v lesoch ale­bo ľud­ské sto­py v rôz­nych prostrediach.


Dog – Canis lupus fami­lia­ris is a domes­ti­ca­ted sub­spe­cies of the Canis lupus, also kno­wn as the wolf. This ani­mal spe­cies pla­ys a sig­ni­fi­cant role in peop­le­’s lives all over the world. The­re are many dif­fe­rent bre­eds and types of dogs, vary­ing in size, color, tem­pe­ra­ment, and purpose.

Bio­lo­gi­cal­ly, dogs are cha­rac­te­ri­zed by a group way of life, which means they tend to form stab­le social groups. This beha­vi­or stems from the­ir wolf ances­tors, whe­re the­re is a hie­rar­chy and com­mu­ni­ca­ti­on through body lan­gu­age, sounds, and scents. The ana­to­my of a dog is well adap­ted to the­ir needs. They have a high­ly deve­lo­ped sen­se of smell, much more sen­si­ti­ve than humans. The­ir ears are capab­le of move­ment, allo­wing them to detect sounds from vari­ous direc­ti­ons. The­ir mus­cu­lar body pro­vi­des strength and endu­ran­ce, making them suitab­le com­pa­ni­ons for hun­ting and other acti­vi­ties. Dogs have a fast meta­bo­lism, and exer­ci­se is cru­cial for them to main­tain musc­le mass and fitness.

In rela­ti­on to humans, dogs are kno­wn for the­ir loy­al­ty and abi­li­ty to form bonds with peop­le. They are intel­li­gent and easi­ly learn vari­ous com­mands and tricks. They are use­ful to humans in vari­ous roles, such as com­pa­ni­ons, guards, guide dogs for the blind, poli­ce dogs, drug detec­ti­on dogs, and search and res­cue dogs. Cur­ren­tly, dogs play an impor­tant role in scien­ti­fic rese­arch, whe­re they are used to stu­dy beha­vi­or, gene­tics, and the tre­at­ment of vari­ous dise­a­ses. The­ir trac­king abi­li­ties are also uti­li­zed in sear­ching for ani­mals in sam­ples, such as remains in forests or human tra­ces in vari­ous environments.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post