Akvaristika, Biológia

Fyziológia rýb a rastlín

skala
Hits: 15845

Krvný obeh rýb je jednoduchý, nervová sústava obdobne – tvorí ju jednoduchý mozog a miecha. Ryby dýchajú žiabrami, no niektorým druhom sa vyvinulo aj iný príjem vzduchu. Napr. pancierniky dýchajú črevnou sliznicou atmosférický kyslík. Labyrintkám na rovnaký účel slúži tzv. labyrint. Labyrint je pomerne zložitý ústroj, ktorý sa vyvíja napr. bojovniciam, guramám po 50 dni ich života. Akvarijné ryby sa dožívajú 0.5 až 20 rokov. Pre veľmi hrubé porovnanie sa dá uvažovať, že menšie druhy sa dožívajú nižšieho veku a väčšie druhy vyššieho. Napr. neónky sa dožívajú 2 – 3 roky, dánia, , gupky 4 – 5 rokov, kaprozúbky 1 – 4 roky, prísavníky Ancistrus – 8 – 10 rokov, no väčšie aj 10 až 20 rokov. Sumčeky Corydoras sa neraz dožijú 18 rokov. Akvariové ryby rastú postupne. Dá sa povedať, že rastú celý svoj život. Všeobecne možno pri porovnaní s prírodou konštatovať, že nedravé druhy obyčajne nedosahujú veľkosti v prírode, naopak druhy dravé často prekračujú veľkosti v prírode. Je to spôsobené konkurenciou a našou starostlivosťou a kŕmením. Ak však neposkytujeme našim rybám dostatok priestoru, ryby jednoducho tak veľmi narastú – ak budeme chovať napr. akaru modrú v akváriu o objeme 20 litrov, neporastie ani zďaleka do plnej veľkosti. Ak jej alebo v podobnej situácii poskytneme rybám časom väčšiu nádrž, vedia náhle narásť. Prípadne ryby nám rastú, ale vo väčšej nádrži rastú oveľa rýchlejšie. Niektoré ryby napr. nedostanú správnu stravu a akvaristi vravia, že sú tzv. seknuté. Môže to byť spôsobené napr. tým, že sú kŕmené inak ako boli u iného akvaristu. Dôvodov na pomalý , resp. jeho zastavenie je však neúrekom. Sú niektoré taxóny, ktoré rastú rýchlejšie geneticky. Ide napr. o kaprozúbky, ktoré sa musia za jedinú sezónu – polroka, narodiť, dospieť, rozmnožovať sa a čoskoro aj zomrieť.

Ryby sa vyznačujú premenlivou teplotou tela – medzi poikilotermné – to znamená, že si nedokážu zabezpečiť vlastné teplo, sú v tomto smere závislé od teploty okolitého prostredia. V praxi – ryba nachádzajúca sa vo vode s teplotou 25 °C má teplotu tela rovnako 25 °C. Je dobre si uvedomiť, že ma inú tepelné vlastnosti ako napr. vzduch, prípadne kov. Na jej zahriatie je treba väčšie množstvo energie ako pri vzduchu. To znamená, že aj na ochladenie je treba vyvinúť viac úsilia. Podrobnejšie sa týmito energetickými nákladmi zaoberá iný článok.

Možno ste si všimli, že veľká vodná nádrž dokáže ovplyvniť okolitú klímu. Voda drží teplo, ktoré v lete ochladzuje a v zime otepľuje. Podobne sa správa aj more. Vo vode sa oveľa rýchlejšie stráca aj teplo nášho tela – vtedy keď vstúpime vo , asi 200 krát rýchlejšie pri rovnakej teplote ako na vzduchu. Tepelné vlastnosti vody je vhodné poznať. Vo vyššej teplote vody sa ryby často cítia lepšie, no táto znižuje ich vek – keďže patria medzi organizmy, ktoré si nevedia udržať stálu teplotu tela, ich metabolizmus je pri vyššej teplote na akú sú geneticky adaptované, unavovaný viac. Vyššia teplota dokáže životný cyklus rýb znížiť aj na polovicu. Vyššia teplota znižuje časom kondíciu, obranyschopnosť. Krátkodobo ryby vydržia aj vysoké a veľmi nízke teploty. Teplota ktorú sú schopné zniesť je 43 °C. Po prekročení tejto hranice sa ryby dusia, strácajú koordináciu a kapú. Podobne sa správajú aj po znížení teploty pod 5 °C. Je samozrejmé, že niektoré druhy sú odolnejšie viac, iné menej. Samozrejme mám na mysli bežné druhy tropického a subtropického pásma.

Svetlo ryby vnímajú pomerne slabo. V porovnaní trebárs z cicavcami, hmyzom, hlavonožcami je to pomerne slabé. Ich  krátkozraké oči nepatria medzi ich dobre vyvinuté zmysly. Ryby nemajú viečka, ani slzné žľazy. Ryby počujú infrazvuk. O ich príjme a spracovaní zvuku toho veľa nevieme. V každom prípade, naše bežné zvuky nepočujú – ak sa vám to zdá – tak potom reagujú na vlnenie, ale náš rozhovor určite nepočujú. Ich sluchové ústroje sú skôr orgánom rovnováhy. Bočná čiara je orgán, ktorý dokáže veľmi veľa. Pomocou neho sa vedia napr. oslepené jedince orientovať. Dokonca veľmi bezpečne. Pravdepodobne ním veľmi presne vnímajú vlnenie, tlak, smer, prúdenie, elektromagnetické vzruchy, potravu, prekážky, ktoré dokážu najlepšie spracovať a následne sa podľa nich riadiť.

Ryby majú aj hmatové a čuchové bunky. Chuťové bunky sa nachádzajú aj v ústach ako by sme mohli predpokladať, no veľká časť sa nachádza na plutvách. Je to zaujímavé, ale ryba sa dotkne potravy plutvou a vie, či je sústo môže chutiť, alebo nie. Ryby sa vyznačujú pohlavným dimorfizmom. Zaujímavý je však fakt, že niektoré druhy živorodiek dokážu za určitých okolností zmeniť pohlavie. Tento jav sa vyskytuje najmä u mečúňa mexického – Xiphophorus helleri. V prípade, že sa v akváriu nachádza vysoká prevaha samičiek – je teda nedostatok samcov, môžu sa niektoré samičky zmeniť na samca – narastie im mečík, gonopódium atď. Mnoho však z takýchto samcov je neplodných. Mne samému sa to v mojej praxi stalo, keď som choval dlhší mečúne. Zmena pohlavia sa vyskytuje aj u iných druhov živorodiek, nie však tak často ako u X. helleri. Z hľadiska plodnosti Xiphophorus helleri je zaujímavé, že čím neskôr dôjde ku začiatku rastu mečíka samcov – vlastne ku dospievaniu, tým je samček spravidla plodnejší. Ako však naznačujem v predchádzajúcom odstavci, ak k tomu dôjde zmenou pohlavia, často sú samci úplne neplodní. Takzvaný skorí samci, ktorým sa mečík a gonopódium tvorí v skorom veku majú vyššiu dispozíciu k neplodnosti.

Rastliny žijúce pod vodou, resp. vodné rastliny vyskytujúce sa v akvaristike sú veľmi blízke príbuzné svojim suchozemským ekvivalentom. Rovnako obsahujú cievne zväzky, ktoré sa nazývajú žilnatina. Tieto cievy a cievice sú obyčajne dobre viditeľné. Rastliny dýchajú počas celého 24 hodinového cyklu, cez deň – resp. za dostatku svetla prijímajú oxid uhličitý a vodu a tvoria z tejto neústrojnej hmoty sacharidy (stavebné látky) najmä pre konzumentov a životodarný kyslík. Na rozdiel od suchozemských rastlín sú vodnému prostrediu prispôsobené tak, že príjem živín, dýchanie prebieha celým povrchom rastliny (často aj koreňom). nemajú prieduchy – suchozemské rastliny majú prieduchy na spodnej strane listov. Rastliny produkujú prostredníctvom fotosyntézy kyslík. V prípade, že vidíme produkciu kyslíka rastlinami – bublinky, koncentrácia kyslíka v bunke stúpla nad 40 mg/l. Avšak vzhľadom na dosť rozdielne fyzikálne a chemické podmienky a celkový charakter vodných rastlín, fotosyntéza vodných rastlín prebieha oveľa pomalšie ako u rastlín suchozemských – teda aj rastové prírastky sú preto menšie.

Fish

The circulatory system of fish is simple, and the nervous system is similarly constructed with a simple brain and spinal cord. Fish breathe through gills, but some species have evolved alternative methods of air intake. For example, armored catfish breathe atmospheric oxygen through the intestinal mucosa. Labyrinth fish, like Betta fish, use a structure called the labyrinth for the same purpose. The labyrinth is a relatively complex organ that develops, for example, in Betta fish and gouramis around 50 days after their birth. Aquarium fish can live anywhere from 0.5 to 20 years. For a very rough comparison, smaller species tend to have shorter lifespans, while larger species can live longer. For instance, neon tetras live for 2-3 years, danios, tetras, and guppies for 4-5 years, killifish for 1-4 years, Ancistrus plecos for 8-10 years, and larger cichlids can live between 10 and 20 years. Corydoras catfish often live up to 18 years. Aquarium fish grow gradually, and it can be said that they grow throughout their entire lives. Generally, when compared to nature, non-predatory species usually do not reach the sizes they do in the wild, whereas predatory species often exceed their natural sizes. This is due to competition and our care and feeding. However, if we do not provide enough space for our fish, they simply won’t grow much. For example, keeping a blue acara in a 20-liter tank won’t allow it to reach its full size. But if we provide a larger tank over time, the fish can grow significantly. Alternatively, fish grow, but in a larger tank, they grow much faster. Some fish may not receive proper nutrition, and hobbyists say they are „stunted.“ This can be caused, for example, by feeding them differently than they were at another hobbyist’s place. There are numerous reasons for slow growth or its cessation. Some taxa genetically grow faster. For example, killifish must be born, mature, reproduce, and soon die within a single season—about six months.

Fish exhibit variable body temperatures; they are poikilothermic organisms, meaning they cannot regulate their own body heat and depend on the temperature of the surrounding environment. In practice, a fish in water at 25 °C will have a body temperature of 25 °C. It’s essential to realize that water has different thermal properties than, for example, air or metal. More energy is required to heat water than air, and similarly, more effort is needed to cool it down. Another article delves into these energy costs in more detail.

You may have noticed that a large body of water can influence the surrounding climate. Water retains heat, cooling the area in summer and warming it in winter. The same principle applies to the sea. Heat from our bodies dissipates much faster in water, about 200 times faster in the same temperature as in the air. It’s useful to know the thermal properties of water. Higher water temperatures often make fish feel better, but this temperature also shortens their lifespan. Since they cannot maintain a stable body temperature, their metabolism is more strained at higher temperatures than they are genetically adapted to, leading to increased fatigue. Higher temperatures can reduce the fish’s lifespan by half. Higher temperatures also decrease their overall condition and defensive capabilities over time. Fish can endure both high and very low temperatures in the short term. The temperature they can tolerate is 43 °C. Beyond this limit, fish suffocate, lose coordination, and perish. Similar behavior occurs after the temperature drops below 5 °C. It’s evident that some species are more resilient than others. I refer, of course, to common species from tropical and subtropical regions.

Fish perceive light relatively weakly. Compared to mammals, insects, and cephalopods, their vision is relatively poor. Their shortsighted eyes are not well-developed senses. Fish don’t have eyelids or tear glands. Fish can hear infrasound, although we know little about how they receive and process sound. In any case, they don’t hear our regular sounds. Their hearing organs are more organs of balance. The lateral line is an organ that can do a lot. It helps, for example, blind individuals orient themselves very effectively. They likely perceive waves, pressure, direction, flow, electromagnetic stimuli, food, and obstacles with great precision and adjust their behavior accordingly.

Fish also have touch and smell cells. Taste cells are found in their mouths, as expected, but a significant number is located on the fins. It’s interesting that a fish can touch its food with its fin and determine whether it is palatable or not. Fish are characterized by sexual dimorphism. However, some species of livebearers can, under certain circumstances, change their gender. This phenomenon is most common in the Mexican swordtail (Xiphophorus helleri). If there is a high prevalence of females in an aquarium, meaning a shortage of males, some females can change into males—developing a sword, gonopodium, etc. Many such males are, however, infertile. I have experienced this in my own practice when breeding swordtails for an extended period. Gender change also occurs in other livebearer species but not as frequently as in X. helleri. Concerning fertility, it’s interesting that the later the growth of the male’s sword begins—essentially maturing—the more fertile the male tends to be. However, as mentioned in the previous paragraph, males that change gender are often entirely infertile. Early males, where the sword and gonopodium develop at an early age, have a higher predisposition to infertility.

Plants

Aquatic plants, or rather water plants found in aquariums, are very closely related to their terrestrial counterparts. They contain vascular bundles called veins, which are usually visible. Plants respire throughout the entire 24-hour cycle, absorbing carbon dioxide and water during the day, with sufficient light, to produce carbohydrates (building materials), primarily for consumers, and life-giving oxygen. Unlike terrestrial plants, aquatic plants are adapted to the aquatic environment so that nutrient intake and respiration occur through the entire surface of the plant, often through the roots. Water plants do not have stomata—terrestrial plants have stomata on the lower side of their leaves. Plants produce oxygen through photosynthesis. When we observe oxygen production by plants—bubbles, the oxygen concentration in the cell has risen above 40 mg/l. However, due to the significantly different physical and chemical conditions and the overall character of aquatic plants, photosynthesis in aquatic plants occurs much slower than in terrestrial plants—thus, growth increments are smaller.

Fische

Das Kreislaufsystem der Fische ist einfach, und das Nervensystem ist ähnlich aufgebaut mit einem einfachen Gehirn und Rückenmark. Fische atmen durch Kiemen, aber einige Arten haben alternative Methoden der Luftaufnahme entwickelt. Zum Beispiel atmen Panzerwelse atmosphärischen Sauerstoff durch die Darmschleimhaut ein. Labyrinthfische, wie Betta-Fische, verwenden für den gleichen Zweck eine Struktur namens Labyrinth. Das Labyrinth ist ein relativ komplexes Organ, das sich beispielsweise bei Betta-Fischen und Guramis etwa 50 Tage nach ihrer Geburt entwickelt. Aquariumfische können zwischen 0,5 und 20 Jahren leben. Für einen sehr groben Vergleich neigen kleinere Arten dazu, eine kürzere Lebensdauer zu haben, während größere Arten länger leben können. Zum Beispiel leben Neon-Tetras 2-3 Jahre, Danios, Tetras und Guppys 4-5 Jahre, Prachtschmerlen 1-4 Jahre, Ancistrus-Fishe 8-10 Jahre und größere Buntbarsche können zwischen 10 und 20 Jahren leben. Panzerwelse erreichen oft ein Alter von 18 Jahren. Aquariumfische wachsen allmählich, und man kann sagen, dass sie ihr ganzes Leben lang wachsen. Im Allgemeinen erreichen nicht räuberische Arten in der Regel nicht die Größen, die sie in freier Wildbahn erreichen, während räuberische Arten oft ihre natürlichen Größen übertreffen. Dies liegt an Konkurrenz und unserer Pflege und Fütterung. Wenn wir unseren Fischen jedoch nicht genügend Platz bieten, werden sie einfach nicht viel wachsen. Zum Beispiel wird eine blaue Acara in einem 20-Liter-Tank ihre volle Größe nicht erreichen können. Aber wenn wir im Laufe der Zeit einen größeren Tank bereitstellen, können die Fische erheblich wachsen. Alternativ wachsen die Fische, aber in einem größeren Tank wachsen sie viel schneller. Einige Fische erhalten möglicherweise keine ordnungsgemäße Ernährung, und Aquarianer sagen, dass sie „gestoppt“ sind. Dies kann beispielsweise durch eine andere Fütterung als bei einem anderen Aquarianer verursacht werden. Es gibt zahlreiche Gründe für langsames Wachstum oder dessen Stillstand. Einige Taxa wachsen genetisch schneller. Zum Beispiel müssen Prachtschmerlen in einer einzigen Saison – etwa sechs Monaten – geboren, heranwachsen, sich vermehren und bald darauf sterben.

Fische zeichnen sich durch variable Körpertemperaturen aus; sie sind poikilotherme Organismen, was bedeutet, dass sie ihre eigene Körperwärme nicht regulieren können und von der Temperatur der umgebenden Umgebung abhängig sind. In der Praxis wird ein Fisch in Wasser bei 25 °C eine Körpertemperatur von 25 °C haben. Es ist wichtig zu erkennen, dass Wasser andere thermische Eigenschaften hat als Luft oder Metall. Mehr Energie ist erforderlich, um Wasser zu erwärmen als Luft, und ähnlich ist mehr Aufwand erforderlich, um es abzukühlen. Ein anderer Artikel geht detaillierter auf diese Energiekosten ein.

Sie haben vielleicht bemerkt, dass ein großes Gewässer das umliegende Klima beeinflussen kann. Wasser speichert Wärme und kühlt die Umgebung im Sommer und wärmt sie im Winter auf. Das Gleiche gilt für das Meer. Die Wärme von unseren Körpern verfliegt im Wasser viel schneller, etwa 200 Mal schneller bei derselben Temperatur wie in der Luft. Es ist nützlich, die thermischen Eigenschaften von Wasser zu kennen. Höhere Wassertemperaturen lassen Fische oft besser fühlen, verkürzen jedoch auch ihre Lebensdauer. Da sie keine stabile Körpertemperatur aufrechterhalten können, ist ihr Stoffwechsel bei höheren Temperaturen stärker belastet als sie genetisch angepasst sind, was zu erhöhter Ermüdung führt. Höhere Temperaturen können die Lebensdauer der Fische um die Hälfte reduzieren. Höhere Temperaturen verringern auch insgesamt ihre Kondition und Abwehrfähigkeiten im Laufe der Zeit. Fische können sowohl hohe als auch sehr niedrige Temperaturen kurzfristig überstehen. Die Temperatur, die sie tolerieren können, beträgt 43 °C. Über diese Grenze ersticken die Fische, verlieren die Koordination und sterben. Ein ähnliches Verhalten tritt nach einer Temperatur unter 5 °C auf. Es ist offensichtlich, dass einige Arten widerstandsfähiger sind als andere. Ich beziehe mich selbstverständlich auf gängige Arten aus tropischen und subtropischen Regionen.

Fische nehmen Licht relativ schwach wahr. Im Vergleich zu Säugetieren, Insekten und Kopffüßern ist ihre Sicht relativ schlecht. Ihre kurzsichtigen Augen sind keine gut entwickelten Sinne. Fische haben keine Augenlider oder Tränendrüsen. Fische können Infraschall hören, obwohl wir wenig darüber wissen, wie sie Schall empfangen und verarbeiten. Jedenfalls hören sie nicht unsere normalen Geräusche. Ihre Gehöranlagen sind eher Organe des Gleichgewichts. Die Seitenlinie ist ein Organ, das viel kann. Es hilft beispielsweise blinden Individuen, sich sehr effektiv zu orientieren. Wahrscheinlich nehmen sie damit sehr präzise Wellen, Druck, Richtung, Strömung, elektromagnetische Reize, Nahrung und Hindernisse wahr und passen ihr Verhalten entsprechend an.

Fische haben auch Tast- und Geruchszellen. Geschmackszellen finden sich in ihren Mündern, wie zu erwarten ist, aber eine erhebliche Anzahl befindet sich auf den Flossen. Es ist interessant, dass ein Fisch sein Futter mit seiner Flosse berühren kann und feststellen kann, ob es schmackhaft ist oder nicht. Fische zeichnen sich durch Geschlechtsdimorphismus aus. Einige lebendgebärende Arten können jedoch unter bestimmten Umständen ihr Geschlecht ändern. Dies tritt am häufigsten beim Schwertträger (Xiphophorus helleri) auf. Wenn es einen hohen Anteil an Weibchen in einem Aquarium gibt, also ein Mangel an Männchen, können

einige Weibchen zu Männchen werden—einen Schwert ausbildend, Gonopodium usw. Viele solcher Männchen sind jedoch unfruchtbar. Ich habe dies in meiner eigenen Praxis erlebt, als ich Schwertträger über einen längeren Zeitraum gezüchtet habe. Die Geschlechtsänderung tritt auch bei anderen lebendgebärenden Arten auf, jedoch nicht so häufig wie bei X. helleri. Hinsichtlich der Fruchtbarkeit ist interessant, dass je später das Wachstum des Schwerts des Männchens beginnt—im Wesentlichen die Reife—desto fruchtbarer tendiert das Männchen zu sein. Wie jedoch im vorherigen Absatz erwähnt, sind Männchen, die das Geschlecht ändern, oft vollständig unfruchtbar. Frühe Männchen, bei denen das Schwert und das Gonopodium früh im Alter gebildet werden, neigen zu einer höheren Neigung zur Unfruchtbarkeit.

Pflanzen

Wasserpflanzen oder besser gesagt Wasserpflanzen, die in Aquarien vorkommen, sind ihren terrestrischen Gegenstücken sehr ähnlich. Sie enthalten Gefäßbündel, die Venen genannt werden und in der Regel sichtbar sind. Pflanzen atmen während des gesamten 24-Stunden-Zyklus, nehmen während des Tages bei ausreichend Licht Kohlendioxid und Wasser auf, um daraus Kohlenhydrate (Baumaterialien) hauptsächlich für Verbraucher und lebensspendenden Sauerstoff herzustellen. Im Gegensatz zu terrestrischen Pflanzen sind Wasserpflanzen an die aquatische Umgebung angepasst, so dass die Aufnahme von Nährstoffen und die Atmung über die gesamte Oberfläche der Pflanze erfolgen, oft auch über die Wurzeln. Wasserpflanzen haben keine Stomata—terrestrische Pflanzen haben Stomata auf der Unterseite ihrer Blätter. Pflanzen produzieren Sauerstoff durch Fotosynthese. Wenn wir die Sauerstoffproduktion durch Pflanzen beobachten—Blasen—ist die Sauerstoffkonzentration in der Zelle über 40 mg/l gestiegen. Aufgrund der deutlich unterschiedlichen physikalischen und chemischen Bedingungen und des Gesamtcharakters von Wasserpflanzen erfolgt die Fotosynthese bei Wasserpflanzen jedoch viel langsamer als bei terrestrischen Pflanzen—somit sind die Wachstumszuwächse kleiner.

Príroda, Živočíchy, Akvaristika, Biológia, Organizmy, Fotografie

Morfológia rýb

skala
Hits: 12731

Telo rýb tvorí hlava, trup, chvost. Chrbtová časť sa pomenúva odborne dorzálnou a brušná časť ventrálnou. Tvarom tela sa prispôsobujú prúdeniu , na ktorý sú v prírode adaptované hydrodynamicky. Niektoré majú tvar z bokov sploštený: Pterophyllum (skaláre), Symphysodon (), iné sú šťukovitého tvaru – kaprozúbky. Sploštené telo je prispôsobenie na viac-menej stojacu vodu a vysokú, hustú trávovitú vegetáciu. Samozrejme svoju úlohu hrá evolúcia a genetická výbava. Druhy vyslovene prúdnicového tvaru sú často . Druhy, ktoré nemajú nejakú časť tela zvýraznenú pochádzajú obyčajne z hlbokých vôd väčších jazier – v takomto prípade aj ich plutvy nie sú schopné zabezpečiť ideálne plávanie. Plutvy majú ryby párové – brušné a prsné a nepárové – chvostová a chrbtová, ritná, prípadne tuková.

Aj ústami sa ryby prispôsobujú svojmu životnému prostrediu. Dravé ryby majú ústnu dutinu značne ozubenú, no tvar zubov iných typov rýb je skôr v podobe piestov mlynského kolesa. Horné ústa smerujúce nahor majú druhy chytajúce vodný , a druhy prijímajúce potravu najmä z hladiny. Vodorovne stavané ústa – koncové ústa sú najbežnejšie, ale druhy spodnej časti vodného stĺpca, dnové ryby majú často spodné ústa – napr. Corydoras, Brochis – pancierniky, sumčeky, nožovce, číky. Aj tvar gonopódia – samčieho pohlavného orgánu živorodiek patrí medzi určovacie znaky. Podobne mečík, ktorý sa vyvíja samcom rodu Xiphophorus. Je to vlastne predĺženie chvostovej plutvy, začína vyrastať samcom pri dospievaní, prípadne pri zmene pohlavia. Pre ryby je bočná čiara veľmi dôležitým orgánom, a je v živočíšnej ríši ojedinelý. Mnoho jej funkcií je ešte opradených tajomstvom, ale každopádne ryba sa pomocou nej dokáže orientovať, cítiť nebezpečenstvo. Oslepená ryba sa orientuje a pláva bez zaváhania vďaka bočnej čiare. Čeľaď Cichlideae sa vyznačuje dvoma bočnými čiarami. Meristické znaky hovoria o počte lúčov v plutvách, počte šupín, ktoré opisuje vzorec. Tento je druhovo špecifický.

Ryby oplývajú väčšinou monokulárnym videním. Existujú však aj druhy, ktoré sa tešia binokulárnemu videniu ako aj človek. Monokulárne videnie limituje ich pohľad na okolie, inak tieto druhy skladajú obraz. Ak takáto ryba chce vnímať svoju korisť zrakom, musí k nej pristupovať zboku. Vysvetlím to zrejme na človeku bližšom príklade – predstavte si králika – ak je ústami otočený ku vám – pozerá sa nabok – pred seba nevidí, ak vás chce vidieť – musí otočiť hlavu o 90°. Ryby nemajú slzné žľazy ani očné viečka – zavrieť oči nedokážu, ani plakať.

Sfarbenie rýb závisí najmä od podmienok prostredia, správania a režimu dňa a . Ryby hrajú rôznymi farbami, vyskytujú sa vo všetkých farbách, napriek to, ja by som povedal vďaka nedostatku svetla. Predsa len do vody prenikne menej slnečného svitu ako na suchú zem. Ryby dokážu svoju farbu aj zmeniť, čo môžeme aj my pozorovať vo svojom akváriu – je to však druhovo špecifické. Nočné sfarbenie môže byť teda odlišné od toho denného. Obyčajne vtedy stráca kontrast a ryby majú celkovo tmavšie . Niekedy je zmena tak veľká, že ryby si občas začínajúci akvarista pomýli. Podobne dokážu ryby meniť farbu pri chorobe – avšak vtedy nemusí isť len o stmavnutie, ale aj o vyblednutie. Krajšie a kontrastnejšie sfarbenie má ryba počas rozmnožovania, keď je v kondícii, pri predvádzaní v skupine, pred partnerkami apod., ak nie je stresovaná. Sfarbenie závisí aj od veku – mladé jedince sú často rovnako sfarbené, ale pri dospievaní sa dajme tomu samce sfarbia inak a samičky zostanú viac-menej rovnaké. Na sfarbenie rýb (napokon aj iných živočíchov) má vplyv . Je zaujímavé, že sladká paprika, ktorá obsahuje množstvo prírodného farbiva karoténu sa používa na vyfarbenie kresby rýb.

Upozorniť by som chcel najmä na to, že ryby ktoré sú v akvaristických obchodoch nie sú sfarbené tak dobre, ako v prírode, alebo po dlhšej dobe u akvaristu. Dôvod je prozaický, v obchode, na verejnosti sú pod neustálym stresom. Takže, ak ste niekedy sklamaní, keď sa pozriete do literatúry a zapáči sa vám nejaký druh, ktorý potom v obchode vôbec nevyzerá tak pekne, vedzte, že ak mu poskytnete kvalitné podmienky, onedlho sa zafarbí do krásy. Naopak, mnohokrát sa vám veľmi páčia ryby, ktoré si kúpite a časom stratia pôvodné farby. V horšom prípade boli napichané nejakým farbivom, alebo boli „dopované“ nejakým krmivom, ktoré obsahovali vysoké dávky farbív. Napr. astaxantínu, alebo karoténu. Samozrejme, niekedy nejde o nič zlé, len o zmenu sfarbenia vplyvom inej výživy. Napokon pri správnom kŕmení možno naopak dosiahnuť farby, aké ste predtým na svojich rybách nepozorovali.

Pohlavný dimorfizmus

Niektoré druhy rýb sa vyznačujú väčšími vonkajšími telesnými rozdielmi, iné menej, a niektoré vôbec, každopádne pohlavia sa rozlišujú inými vnútornými telesnými rozdielmi. Medzi vonkajšie rozdiely patrí najmä sfarbenie. Samce sú takmer vždy prenikavejšie sfarbené, ich kresba je bohatšia, kontrastnejšia. Pri niektorých druhoch, napr. neónke červenej, terčovcoch, skalároch je sfarbenie oboch pohlaví takmer totožné, pri niektorých druhoch sú rozdiely postrehnuteľné, no niektoré druhy prejavujú značné pohlavné rozdiely. Tvarom sa nejako výrazne ryby pohlavne obyčajne nelíšia. Na druhej strane z hľadiska rozlišovania je sfarbenie častokrát ťažko posúditeľné a tvar plutiev, celého tela je determinujúcejší. V prípadoch, kedy sa vzájomne pohlavia odlišujú tvarom, napr. tvarom plutiev, dĺžkou tela, tvarom úst, bruška apod. je veľmi veľa, sú však ťažšie identifikovateľné, pretože rozdiely sú častokrát len jemné, ale sú jednoznačnejšie ako sfarbenie. Samičky majú často zadné plutvy oblejšie, samčekovia ich majú hranatejšie, niekedy sa na nich vyskytuje škvrna. Samičky majú zvyčajne oblejšie, plnšie bruško ako samce. Chrbtová plutva samcov je rovnako obyčajne mohutnejšia, kontrastnejšia. Samce sú silnejšie, zvyčajne dorastajú do väčších dĺžok. Značný dimorfizmus sa prejavuje u pávích očiek – Poecilia reticulata, kde sú obe pohlavia veľmi rozdielne tvarom celého tela aj sfarbením. Samce sú v tomto prípade menšie, štíhlejšie a oveľa farebnejšie, samičky sú neraz celkom bez farby.

The body of fish consists of a head, trunk, and tail. The dorsal part is professionally called the dorsum, and the ventral part is the ventrum. The shape of the body allows fish to adapt hydrodynamically to the water flow, to which they are naturally adapted. Some have a laterally flattened shape: Pterophyllum (angelfish), Symphysodon (discus), while others have a pike-like shape – perch. Flattened bodies are an adaptation to more or less stagnant water and dense grassy vegetation. Evolution and genetic makeup also play a role in shaping their bodies. Species with a distinctly streamlined shape are often predators. Species lacking any emphasized body part usually come from deep waters of larger lakes – in such cases, their fins may not facilitate ideal swimming. Fish have paired fins – pelvic and pectoral – and unpaired fins – caudal, dorsal, anal, and sometimes adipose fins.

Fish mouths are adapted to their environment. Carnivorous fish have a highly toothed oral cavity, while the shape of teeth in other fish is more like the vanes of a water wheel. Species catching aquatic insects with upward-facing mouths and those primarily feeding from the surface have upper mouths, while horizontally positioned mouths – terminal mouths – are most common. However, species from the lower part of the water column, bottom-dwelling fish, often have lower mouths – e.g., Corydoras, Brochis – armored catfish, catfish, knifefish, loaches. The shape of the gonopodium – the male reproductive organ of livebearers – is among the distinguishing features. Similarly, the swordtail, which develops in males of the Xiphophorus genus, is essentially an extension of the caudal fin, starting to grow in males during maturity or gender change. The lateral line is a crucial organ for fish and is unique in the animal kingdom. Many of its functions remain mysterious, but it allows fish to orient themselves and sense danger. A blinded fish can navigate and swim without hesitation thanks to the lateral line. The Cichlidae family is characterized by two lateral lines. Meristic characteristics indicate the number of rays in the fins, the number of scales, described by a specific pattern – this pattern is species-specific.

Fish mostly possess monocular vision. However, some species, like humans, enjoy binocular vision. Monocular vision limits their view of the surroundings; otherwise, these species compose an image. If such a fish wants to perceive its prey visually, it must approach it from the side. Let me explain this with a more human-related example – imagine a rabbit – if its mouth is turned towards you, looking sideways, it cannot see in front of it. If it wants to see you, it has to turn its head 90°. Fish lack tear glands or eyelids – they cannot close their eyes or cry.

The coloration of fish depends mainly on environmental conditions, behavior, and the day-night cycle. Fish display various colors; they come in all shades, but this is partly due to the limited light penetrating the water compared to dry land. Fish can change their color, which we can observe in our aquariums – however, it’s species-specific. Nocturnal coloration can differ from daytime coloration. Usually, it loses contrast, and the fish appear darker. Sometimes the change is so significant that beginner aquarists may confuse their fish. Fish can also change color when sick – not just darkening but also fading. Fish exhibit more beautiful and contrasting colors during breeding, when in good condition, displaying in groups, in front of potential mates, etc., if not stressed. Coloration also depends on age – young individuals are often similarly colored, but during maturity, males may show different colors while females remain more or less the same. Diet also influences the coloration of fish. It’s interesting that sweet pepper, which contains a lot of the natural pigment carotene, is used to enhance the colors of fish drawings.

I want to emphasize that fish in pet stores are not colored as well as in nature or after some time with an aquarist. The reason is simple – in the store, they are under constant stress in a public environment. So, if you are ever disappointed when you look at literature and like a species that doesn’t look as nice in the store, know that if you provide it with quality conditions, it will soon color up beautifully. Conversely, many times you may like fish that you buy, and over time, they lose their original colors. In the worst case, they were injected with some dye or were „enhanced“ with a diet containing high doses of color enhancers like astaxanthin or carotene. Of course, sometimes there is nothing wrong, just a change in color due to different nutrition. On the contrary, with proper feeding, you can achieve colors on your fish that you hadn’t observed before.

Sexual dimorphism

Some fish species are characterized by more significant external differences between the sexes, while others have fewer or none at all. Nevertheless, genders are distinguished by internal physical differences. External differences include mainly coloration. Males are almost always more brightly colored; their patterns are richer and more contrasting. In some species, such as red neon tetras, discus, angelfish, the coloration of both sexes is almost identical, while in others, differences are noticeable. Fish typically don’t differ much in body shape by gender. However, concerning differentiation, coloration is often difficult to assess, and the shape of fins, the entire body, is more conclusive. In cases where genders differ in shape, e.g., fin shape, body length, mouth shape, belly shape, etc., there are many, but they are more challenging to identify because differences are often subtle but clearer than coloration. Females often have more rounded dorsal fins; males have more angular ones, sometimes with spots. Females usually have plumper, fuller bellies than males. The dorsal fin of males is usually more massive and more contrasting. Males are stronger and usually grow to larger lengths. Significant dimorphism is evident in the case of guppies (), where both sexes differ greatly in body shape and coloration. Males are smaller, slimmer, and much more colorful, while females are often completely colorless.

Der Körper der Fische besteht aus Kopf, Rumpf und Schwanz. Der Rückenbereich wird fachmännisch als dorsaler und der Bauchbereich als ventraler Bereich bezeichnet. Die Form des Körpers passt sich hydrodynamisch dem Wasserfluss an, dem die Fische in der Natur angepasst sind. Einige haben seitlich abgeflachte Formen: Pterophyllum (Skalare), Symphysodon (Diskusfische), andere haben einen hechtähnlichen Körperbau – Hechte. Ein abgeflachter Körper ist eine Anpassung an mehr oder weniger stehendes Wasser und eine hohe, dichte, grasbewachsene Vegetation. Natürlich spielt die Evolution und genetische Ausstattung eine Rolle. Arten mit einer ausdrücklich strömungsangepassten Form sind oft Raubfische. Arten, die keinen Teil ihres Körpers betonen, stammen normalerweise aus den tiefen Gewässern größerer Seen – in diesem Fall können auch ihre Flossen kein ideales Schwimmen gewährleisten. Fische haben gepaarte Flossen – Bauch- und Brustflossen sowie unpaare Flossen – Schwanz-, Rücken-, After- und manchmal Fettflossen.

Auch die Münder der Fische passen sich ihrer Umgebung an. Raubfische haben oft einen stark gezackten Mund, aber die Form der Zähne anderer Fischarten ähnelt eher den Zähnen eines Wassermühlenkolbens. Arten, deren obere Mäuler nach oben gerichtet sind, fangen Wasserinsekten, während Arten, die ihre Nahrung hauptsächlich von der Wasseroberfläche aufnehmen, nach unten gerichtete Mäuler haben. Horizontal angeordnete Mäuler – Endmäuler sind am häufigsten, aber Arten am unteren Teil der Wassersäule, Bodenfische, haben oft untere Mäuler – zum Beispiel Corydoras, Brochis – Panzerwelse, Welsarten, Messerfische, Dornaugen. Auch die Form des Gonopodiums – des männlichen Fortpflanzungsorgans lebendgebärender Fische, gehört zu den Identifikationsmerkmalen. Ebenso der Schwert, der sich bei den Männchen der Gattung Xiphophorus entwickelt. Es handelt sich im Grunde um eine Verlängerung der Schwanzflosse, die beim Erreichen der Geschlechtsreife bei den Männchen zu wachsen beginnt oder bei Geschlechtswechsel. Die Seitenlinie ist für Fische ein sehr wichtiges Organ, das in der Tierwelt selten ist. Viele ihrer Funktionen sind noch von Geheimnissen umgeben, aber auf jeden Fall kann sich ein Fisch mit ihrer Hilfe orientieren und Gefahren spüren. Ein blind Fisch kann sich dank der Seitenlinie orientieren und ohne Zögern schwimmen. Die Familie Cichlidae zeichnet sich durch zwei seitliche Linien aus. Meristische Merkmale geben Auskunft über die Anzahl der Flossenstrahlen, die Anzahl der Schuppen, die durch eine Formel beschrieben wird. Diese ist artspezifisch.

Fische haben in der Regel monokulares Sehen. Es gibt jedoch auch Arten, die ein binokulares Sehen genießen, wie der Mensch. Das monokulare Sehen beschränkt ihren Blick auf die Umgebung, während diese Arten ein Bild zusammensetzen. Wenn solch ein Fisch seine Beute mit den Augen sehen möchte, muss er sich seitlich nähern. Ich erkläre dies wahrscheinlich an einem dem Menschen näheren Beispiel – stellen Sie sich einen Hasen vor – wenn er mit dem Mund zu Ihnen gedreht ist – schaut er zur Seite – er sieht nichts vor sich, wenn er Sie sehen möchte – muss er den Kopf um 90° drehen. Fische haben keine Tränendrüsen oder Augenlider – sie können ihre Augen nicht schließen oder weinen.

Die Färbung der Fische hängt hauptsächlich von den Umgebungsbedingungen, dem Verhalten und dem Tag-Nacht-Zyklus ab. Fische spielen mit verschiedenen Farben, sie treten in allen Farben auf, trotzdem, würde ich sagen, aufgrund des Mangels an Licht. Schließlich dringt weniger Sonnenlicht ins Wasser ein als auf das trockene Land. Fische können auch ihre Farbe ändern, was wir auch in unserem Aquarium beobachten können – es ist jedoch artenspezifisch. Die nächtliche Färbung kann also von der Tagesfärbung abweichen. Normalerweise verliert sie dann an Kontrast, und die Fische haben insgesamt dunklere Farben. Manchmal ist die Veränderung so groß, dass Anfänger-Aquarianer die Fische gelegentlich verwechseln. Auch können Fische ihre Farbe bei Krankheit ändern – es muss jedoch nicht nur um Verdunkelung gehen, sondern auch um Ausbleichen. Während der Paarungszeit hat der Fisch normalerweise schönere und kontrastreichere Farben, wenn er in guter Verfassung ist, wenn er sich in einer Gruppe präsentiert, vor seinen Partnerinnen usw., wenn er nicht gestresst ist. Die Färbung hängt auch vom Alter ab – junge Exemplare sind oft genauso gefärbt, aber während der Geschlechtsreife färben sich die Männchen anders und die Weibchen bleiben mehr oder weniger gleich. Die Ernährung beeinflusst auch die Färbung der Fische (schließlich auch anderer Tiere). Es ist interessant, dass süßer Paprika, der viel Carotin enthält, als natürliches Farbstoffmittel für Fischfutter verwendet wird.

Ich möchte darauf hinweisen, dass die Fische, die in Zoofachgeschäften verkauft werden, nicht so gut gefärbt sind wie in der Natur oder nach längerer Zeit beim Aquarianer. Der Grund ist profan – im Geschäft, in der Öffentlichkeit, sind sie ständigem Stress ausgesetzt. Also, wenn Sie jemals enttäuscht sind, wenn Sie in der Literatur nachsehen und eine Art mögen, die dann im Geschäft überhaupt nicht schön aussieht, wissen Sie, dass sie sich bald in ihrer vollen Pracht färben wird, wenn Sie ihr qualitativ hochwertige Bedingungen bieten. Im Gegenteil, oft mögen Ihnen Fische sehr gut gefallen, die Sie kaufen, und im Laufe der Zeit verlieren sie ihre ursprüng

lichen Farben. Im schlimmsten Fall wurden sie mit einem Farbstoff durchstochen oder mit Futter „gedopt“, das hohe Farbstoffanteile enthielt. Zum Beispiel Astaxanthin oder Carotin. Natürlich handelt es sich manchmal nicht um etwas Schlechtes, sondern um eine Veränderung der Färbung aufgrund einer anderen Ernährung. Schließlich können Sie durch richtiges Füttern auch Farben erreichen, die Sie zuvor nicht bei Ihren Fischen beobachtet haben.

Geschlechtsdimorphismus

Einige Fischarten zeichnen sich durch größere äußere körperliche Unterschiede aus, andere weniger, und einige überhaupt nicht; jedenfalls unterscheiden sich die Geschlechter durch andere innere körperliche Merkmale. Zu den äußeren Unterschieden gehört vor allem die Färbung. Männchen sind fast immer intensiver gefärbt, ihre Zeichnung ist reicher und kontrastreicher. Bei einigen Arten, wie z.B. bei roten Neons, Diskusfischen, Skalaren, ist die Färbung beider Geschlechter fast identisch, bei einigen Arten sind die Unterschiede wahrnehmbar, aber einige Arten zeigen erhebliche geschlechtsspezifische Unterschiede. Der Körperform nach unterscheiden sich Fische normalerweise nicht deutlich nach Geschlecht. Andererseits sind sie im Hinblick auf die Unterscheidungsfähigkeit oft schwerer zu identifizieren, weil die Unterschiede oft nur geringfügig sind, aber eindeutiger sind als die Färbung. Weibliche Fische haben oft abgerundetere, vollere Bäuche als Männchen. Die Rückenflosse der Männchen ist normalerweise kräftiger und kontrastreicher. Männchen sind kräftiger und erreichen normalerweise größere Längen. Ein deutlicher Dimorphismus zeigt sich bei Pfauenfischen – Poecilia reticulata, wo beide Geschlechter sehr unterschiedlich in der Form des gesamten Körpers und in der Färbung sind. Männchen sind in diesem Fall kleiner, schlanker und viel farbenfroher, Weibchen sind oft ganz ohne Farbe.

Príroda, Živočíchy, TOP, Ryby, Akvaristika, Živorodky, Organizmy, Fotografie, Farebné živorodky

Poecilia reticulata

skala
Hits: 35517

Poecila reticulata Peters, 1859 patrí do podčeľade Poecilinae, do čeľade Poecillidae, radu , triedy Actinopterigii. Synonymá:  Peters, 1859;  De Filippi, 1861;  Günther, 1866; Girardinus guppii Günther, 1866;  Jordan et Gilbert, 1883;  Jordan, 1887; Acanthophacelus reticulatus Eigenmann, 1907;  Eigenmann, 1910;  Boulenger, 1912;  Boulenger, 1912;  Langer, 1913;  Regan, 1913;  Milewski, 1920. Slovenský názov je živorodka dúhová. Používa sa aj pomenovanie je . Patrí medzi . Je to všeobecne známy druh akváriových rýb. Aj u nás sa zrejme s národným názvom  stretol asi každý dospelý človek. Často sa im komolí meno na gubky, guby a podobne, a to aj medzi odborníkmi – čo len naznačuje ich veľkú popularitu. Iným častým názvom pre  je pávie očko. Toto krásne pomenovanie má pôvod v prírodnej forme P. reticulata, ktorá má na tele farebne obrúbenú tmavú škvrnu, orientovanú zväčša k hornému okraju chvostovej plutvy. 

Pôvodné rozšírenie je vo Venezuele, dnes jej areál zasahuje východnú Amazóniu, Venezuelu, , , severnú Brazíliu a Guayanu – povodie Orinoka a takisto dnes  nájdeme napr. v Austrálii, na Kube, na Havaji, v juhovýchodnej Ázii, vo východnej a južnej Afrike, v Južnej Amerike až po na severe, v Rusku, v južnom Španielsku, Grécku, Taliansku, Česku a  nevynímajúc. Kompletnejší zoznam eviduje FishBase. [1] Druh P. reticulata sa prispôsobil svojmu prostrediu a začína stále viac prejavovať pôvodná prírodná forma. Keď porovnám divoké gupky z Venezuely a gupky chytené v Brazílii, tak vidím jasné presadzovanie pôvodnej genetickej výbavy. Divoká  zase raz víťazí. Gupky sa nachádzajú tam kde je teplá , obyčajne v termálnych prameňoch. Viem, že sa nachádzajú v areáli Slovnaftu, počul som o viacerých iných výskytoch a viem, že sú v termálnych jazierkach v Piešťanoch.

Samček v prírode dosahuje 3,5 cm, samička 6 cm [2]. Žijú priemerne 8 – 12 mesiacov. P. reticulata sa vyznačuje veľkým pohlavným dimorfizmom. Samček je oveľa farebnejší, vzrastom menší, štíhlejší a má . Gonopódium je pohlavným orgánom a je modifikáciou 3 až 5 lúča ritnej plutvy. Samička je oválnejšia, v dospelosti väčšia, ritnú plutvu má normálnu a má škvrnu gravidity v brušnej časti tela. Základná farba oboch pohlaví je sivá. Gupka je veľmi priateľská ryba zväčša plávajúca v strednej a dolnej časti . Ak chováte veľké množstvo gupiek v jednej nádrži, tak sa  združujú v celom vodnom stĺpci. V prípade, že kŕmite tak, že ruku máte v akváriu,  vám zvedavo a nebojácne oblizujú prsty. Zaujímavé je aj chytanie gupiek do , pretože ony sa chytajú často až príliš ľahko – ak chcete chytiť jednu jedinú, ľahko sa stane, že ich máte v sieťke aj 20. Chytiť jednoducho do  gupku medzi sto inými je problém. Čím je vyššia početnosť, tým sú zvedavejšie a nebojácnejšie.

 gupiek je celosvetovo rozšírený, čo je spôsobené asi aj tým, že ide snáď o najvariabilnejší druh , chovaný v sladkovodných akváriách a to nielen čo sa týka sfarbenia, ale aj tvaru. Existuje množstvo tvarových a farebných foriem P. reticulata. Keďže gupka predstavuje a predstavovala vždy pre akvaristov výzvu, došlo k veľkým zmenám nielen v jej vzhľade, ale aj v nárokoch chovu. Chov gupiek bol kedysi bezproblémový. Asi ste aj vy počuli akvaristov a známych, ktorí vraveli, že  chovať nebol nikdy problém, a že to nemôže byť problém ani dnes. Dnešné , ktoré dostanete kúpiť v akvaristike, prípadne od chovateľa, sa dajú opísať ako chúlostivé ryby. Svojim nárokmi sa dosť odlišujú od svojich príbuzných z minulosti. Dnes sú  silne prešlachtené a stali aj menej odolnými. V minulosti  neboli vôbec chúlostivé, ale dnes je to inak. Často sa chovateľovi stane, že si zakúpi nejaké , pridá ich ku svojim a najprv zahynú tie nové a neskôr aj jeho staré. Ak chcete chovať , ideálne je nájsť si cestu k chovateľovi, ktorý si udržuje čistú líniu. Pomer pohlaví odporúčam 3:1 a viac v prospech samičiek. Samce často nedožičia pokoj samičkám, preto je vhodné chovať viac samičiek ako samcov. Gupky tolerujú široké pásmo parametrov . Za ideálne hodnoty chovu považujem teplotu 22 – 27 °C, 10 – 20°, ph 7.5. Sú schopné, najmä v dospelosti, pokiaľ nepatria ku chúlostivým typom, znášať aj veľké zasolenie. Profitovanie gupiek v piešťanských jazierkach je toho dôkazom. Piešťanské  sú totiž napájané vodou, ktorá je veľmi bohatá na síru a iné minerály. Do jazierok púšťajú od času rôzne ryby, ale prežívajú len  a . Sú to druhy, ktoré sú voči tomuto faktoru rezistentné. Niektorí  dokázali aklimatizovať gupky postupným privykaním dokonca na morskú vodu. Chovajú tak gupky v morskej vode ako krmivo. V prípade, že máte ambície zúčastniť sa súťaží, je vhodné gupky chovať v akváriách s rastlinami, pretože v nich sa gupky cítia lepšie a lepšie aj vyzerajú. Chov gupiek si teda vyžaduje viac akvárií, ideálne je, ak každá forma má svoje . Zvlášť pre dospelé ryby, mlaď, dospievajúce jedince. Ku gupkám sa do spoločenského akvária hodia iné  ako napr. platy, , , ďalej , pancierničky rodu . Nehodia sa k nim väčšie druhy cichlíd – napr. , – napr. ,  ryby – napr.  partipentazona.

Niektorí  pridávajú do akvárií, kde chovajú gupky soľ. Najmä tí, ktorí chovajú gupky bez dna a bez rastlín. V každom prípade sa gupka cíti v slanej vode dobre a lepšie odoláva nástrahám chorôb. Odporúčaná dávka  pre ne sú dve polievkové lyžice na 40 litrov vody. Na soľ je treba rybičky privyknúť postupne a použiť len vtedy, ak to iným rybám nevadí. Gupky majú relatívne dlhé chvosty a často preto viac trpia rôznymi chorobami. A keďže gupky veľa zožerú a veľa odpadu aj vyprodukujú, treba dbať na čistotu vody, aj dna. Jeden môj kamarát nazýva gupky a  vďaka tejto vlastnosti kombajn :-). Gupky v oddychujú ležiac na dne, chvosty sa dotýkajú dna a vtedy im hrozí nákaza. Dno nesmie obsahovať veľa detritu, účinná  je dobrým predpokladom vašich zdravých rýb. Gupky doslova milujú čerstvú vodu a ak sa im veľmi často mení , rastú veľmi rýchlo a sú vo výbornej kondícii. Ideálna je kontinuálna výmena vody.

Gupky sú všežravé. Vhodnou potravou sú , patentky, , moina, , ideálne v živom stave. Mrazené krmivo tohto typu stačí namočiť do akvária a párkrát s ním rozvíriť hladinu a ryby nakŕmite. Ak chcete aby samičky gupiek kvalitne rodili, poskytnite im  čierneho komára, práve toho, ktorý nám ľuďom vie niekedy tak veľmi znepríjemniť život – komára piskľavého – Culex pipiens. Gupky sú riasožravé, vhodnou potravou je , ,  apod. Pre dorastajúce mladé gupky sa hodí nálevník. S radosťou prijmú napr. nelietavé  Drosophila melanogaster a je to práve , na ktorý sa pri kŕmení rýb všeobecne najviac zabúda. Vhodné sú samozrejme , alebo , menej už vločkové suché , ktoré sú ponúkané v akvaristických obchodoch.

 gupiek je jednoduché, častokrát sa môže v nádržiach akvaristov diať aj proti ich vôli. Samčekovia, nezriedka aj traja naraz naháňajú vytrvalo samičku, ktorá ale zvyčajne zo začiatku ignoruje ich aktivitu. Keď ale samička privolí, samček pomocou pohlavného orgánu, gonopódia, kopuluje. Samička je schopná držať si spermie v zásobe a rodiť aj v ďalších 3 – 4 nasledujúcich vrhoch. Aj preto je nevyhnutné, ak chcete zachovať líniu – tvar a farebnosť rodičov, zamedziť miešaniu genetického materiálu. Gravidné samičky je možné izolovať v pôrodničkách, napr. v takých, ktoré dostanete v obchode, alebo si zostrojíte napr. zo záhradníckeho pletiva kôš. Pletivo stačí zošiť a kôš upevniť na . Alebo sa môžete inšpirovať a spraviť si pôrodničku pomocou  a pletiva. Samozrejme môžete nechať samičku odrodiť v spoločnom akváriu a neskôr mladé vychytať. Gupky si niekedy svoje potomstvo žerú niekedy, ale ak chcete mať potomstvo, je dobré mať  dobre zarastené rastlinami. Gupky sú schopné rodiť mladé každý mesiac – perióda trvá zhruba 28 dní. Priemerný počet mladých je 40 jedincov – pohybuje sa od 30 do 70, niekedy aj viac ako 100 mladých. Niekedy sa stane, že samička vrhne len zopár mladých. Dbajte na to, aby ste, ak prekladáte samičku pred pôrodom, nemenili drasticky , najmä aby ste nezvýšili teplotu. Zvýšená by mohla mať za následok predčasný pôrod – nedostatočne vyvinuté jedince až mŕtve jedince. Samička je po pôrode vyčerpaná, je bežné, že sa jej v tomto čase zhorší zdravotný stav.

Čo je oveľa väčší problém, je mladé odchovať. Ako hovorí Ivan Vyslúžil: „Gupku rozmnoží aj žiačik, ale odchová iba chovateľ.“ Narodené mladé gupky sú relatívne veľkým rybím plôdikom – dosahujú okolo 1 cm. Najprv rastú pomalšie, po dvoch týždňoch sa ich  pri dobrom kŕmení rozbehne. Tak ako aj pri iných rybách, gupky do veľkosti dvoch centimetrov je vhodné kŕmiť čo najdôslednejšie. Najlepšou možnosťou ako podávať potravu takýmto mladým gupkám, je čo najčastejšie a po malých dávkach. Samozrejme ideálne je živé krmivo, ktoré sa pohybuje v celom vodnom stĺpci akvária. Takýmto požiadavkám vyhovie  – Artemia salina, a nálevník . Akonáhle sa dá rozlíšiť , mlaď rozdeľte podľa pohlavia. Samčekovia pohlavne dospievajú vo veku dvoch mesiacov, samičky o mesiac neskôr. Samičky so samcami dajte dokopy vtedy, ak chcete, aby sa spolu párili. Pokiaľ to nie je nevyhnutné, vyhýbajte sa predovšetkým súrodeneckému páreniu.

Gupky trpia často chorobami, ktoré nevieme diagnostifikovať – často hynú bez zjavnej príčiny a veľmi rýchlo. Jednou zo závažných chorôb, postihujúcich tieto ryby je bakteriálny rozpad plutiev spôsobený baktériami Pseudomonas,  a inými. Inou chorobou je mykobakterióza, ktorá je len veľmi ťažko liečiteľná. Ichtioftirióza – známa medzi akvaristami ako  je menej vážna choroba.

P. reticulata si istotne svoje významné miesto v akvaristike zaslúži a zastane, veď napokon sú to práve gupky, pre ktoré sa konajú Majstrovstvá Európy, aj Majstrovstvá sveta, a iné medzinárodné a  a . Existuje medzinárodná organizácia IKGH (Internationale Kuratorium -Hochzucht), ktorá jednotlivé organizácie zaoberajúce sa chovom P. reticulata združuje a koordinuje [4]. Súťaží sa podľa vypracovaného štandardu IHS. [5] Zväčša súťažia triá samčekov, ale čoraz viac sa presadzujú aj páry. Kategórie sú určené podľa tvaru chvostovej plutvy: triangel, kruh, dvojmečík, dolný , horný , , , , rýľ, , , šerpa.

Poecilia reticulata Peters, 1859 belongs to the subfamily Poecilinae, the family Poecillidae, the order Cyprinodontiformes, and the class Actinopterigii. Synonyms: Poecilia reticulata Peters, 1859; Lebistes poecilioides De Filippi, 1861; Girardinus reticulatus Günther, 1866; Girardinus guppii Günther, 1866; Poecilioides reticulatus Jordan et Gilbert, 1883; Heterandria guppyi Jordan, 1887; Acanthophacelus reticulatus Eigenmann, 1907; Acanthophacelus guppii Eigenmann, 1910; Girardinus poeciloides Boulenger, 1912; Girardinus petersi Boulenger, 1912; Poecilia poeciloides Langer, 1913; Lebistes reticulatus Regan, 1913; Glaridichthys reticulatus Milewski, 1920. The Slovak name is živorodka dúhová. The name gupka dúhová is also used. It belongs to livebearers. It is a generally known species of aquarium fish. Probably everyone in Slovakia has encountered the national name gupky. Often their name is distorted to gubky, guby, and similar, even among experts – which only indicates their great popularity. Another common name for guppies is pávie očko. This beautiful name originates from the natural form of P. reticulata, which has a dark spot on the body, usually oriented towards the upper edge of the caudal fin.

The original distribution is in Venezuela, but today its range extends to the eastern Amazon, Venezuela, Trinidad and Tobago, Barbados, northern Brazil, and Guyana – the Orinoco River basin, and guppies can now be found in Australia, Cuba, Hawaii, Southeast Asia, eastern and southern Africa, South America up to the northern United States, Russia, southern Spain, Greece, Italy, the Czech Republic, and Slovakia, among others. A more comprehensive list is provided by FishBase. The species P. reticulata has adapted to its environment and is increasingly showing its original natural form. When I compare wild guppies from Venezuela with those caught in Brazil, I see a clear dominance of the original genetic makeup. Wild nature wins once again. Guppies are found where the water is warm, usually in thermal springs. I know they are found in the area of Slovnaft, I’ve heard about several other occurrences, and I know they are in thermal ponds in .

In nature, the male reaches 3.5 cm, the female 6 cm. They live an average of 8-12 months. P. reticulata is characterized by significant sexual dimorphism. The male is much more colorful, smaller in size, slimmer, and has a gonopodium. The gonopodium is the male reproductive organ and is a modification of the 3rd to 5th ray of the anal fin. The female is more oval, larger in adulthood, has a normal anal fin, and has a gravid spot on the abdominal part of the body. The basic color of both sexes is gray. Guppy is a very friendly fish, usually swimming in the middle and lower part of the aquarium. If you keep a large number of guppies in one tank, they group together in the entire water column. If you feed them with your hand in the aquarium, guppies curiously and fearlessly lick your fingers. Catching guppies with a net is also interesting because they are often caught too easily – if you want to catch just one, it’s easy to end up with 20 in the net. Simply catching a guppy in a net among a hundred others is a problem. The more there are, the more curious and fearless they become.

The breeding of guppies is widespread worldwide, perhaps because they are one of the most variable species of fish kept in freshwater aquariums, not only in terms of color but also in shape. There are many morphological and color forms of P. reticulata. Since guppies have always been and still are a challenge for aquarists, there have been significant changes not only in their appearance but also in the requirements for breeding. Keeping guppies was once trouble-free. You may have heard aquarists and acquaintances say that keeping guppies was never a problem and that it cannot be a problem today. The guppies available for purchase in pet stores or from breeders today can be described as delicate fish. Their demands differ significantly from their relatives in the past. Today’s guppies are heavily bred and have become less resilient. In the past, guppies were not delicate at all, but today it is different. It often happens to breeders that they buy some guppies, add them to their tank, and first the new ones perish, and later their old ones do too. If you want to keep guppies, it is ideal to find a path to a breeder who maintains a clean lineage. I recommend a sex ratio of 3:1 or more in favor of females. Males often do not give females peace, so it is suitable to keep more females than males. Guppies tolerate a wide range of water parameters. I consider the ideal breeding values to be a temperature of 22-27 °C, 10-20°dGH, pH 7.5. They are capable, especially in adulthood, if they do not belong to delicate types, of tolerating high salinity. The profitability of guppies in Piešťany ponds is proof of this. Piešťany ponds are fed by water rich in sulfur and other minerals. People occasionally release various fish into the ponds, but only Poecilia sphenops and Poecilia reticulata survive. These are species that are resistant to this factor. Some breeders have managed to acclimate guppies gradually even to seawater. They keep guppies in seawater as feed. If you have ambitions to participate in competitions, it is advisable to keep guppies in aquariums with plants because they feel and look better in them. Therefore, breeding guppies requires more aquariums. Ideally, each form should have its own aquarium, especially for adult fish, young, and adolescent individuals. Other livebearers such as platies, swordtails, mollies, tetras, and Corydoras catfish are suitable for keeping with guppies in a community tank. Larger cichlid species, such as angelfish, labyrinth fish, such as bettas, and carp-like fish, such as Puntius partipentazona, are not suitable for them.

Some breeders add salt to the aquariums where they keep guppies, especially those who keep guppies without substrate and without plants. In any case, guppies feel good in salty water and better resist disease. The recommended dose of salt for them is two tablespoons per 40 liters of water. Guppies should be gradually accustomed to salt, and it should only be used if it does not bother other fish. Guppies have relatively long tails and often suffer from various diseases. And since guppies eat a lot and produce a lot of waste, water and bottom cleanliness must be maintained. One of my friends calls guppies and swordtails a „combine“ because of this feature. Guppies rest at the bottom at night, their tails touching the bottom, and they are at risk of infection. The bottom must not contain much detritus, effective filtration is a good prerequisite for your healthy fish. Guppies literally love fresh water, and if you change the water very often, they grow very quickly and are in excellent condition. Continuous water exchange is ideal.

Guppies are omnivorous. Suitable food includes threadfin, mosquito larvae, cyclops, moina, artemia, ideally live. Frozen food of this type is sufficient to soak in the aquarium and swirl a few times to feed the fish. If you want the female guppies to give birth well, provide them with larvae of the black mosquito, the one that sometimes makes human life so unpleasant – the Culex pipiens mosquito. Guppies are herbivorous, suitable food includes spirulina, blanched spinach, lettuce, etc. A suitable food for young growing guppies is infusoria. They readily accept, for example, non-flying fruit flies Drosophila melanogaster, and it is precisely insects that are most forgotten when feeding fish in general. Of course, microorganisms are suitable, as well as grindal worms, less so dry flake foods offered in pet stores.

Breeding guppies is simple; often it can happen in aquarists‘ tanks against their will. Males, often even three at once, persistently chase the female, who usually ignores their activity at first. But when the female agrees, the male copulates using the gonopodium. The female is able to store sperm and give birth in the next 3-4 subsequent broods. Therefore, if you want to preserve the lineage – the shape and color of the parents, you need to prevent the mixing of genetic material. Pregnant females can be isolated in breeding traps, for example, those available in stores or those you can make from garden mesh baskets. It is enough to stitch the mesh and attach the basket to the aquarium. Or you can get inspired and make a breeding trap using a PET bottle and mesh. Of course, you can let the female give birth in a common tank and later catch the young. Sometimes guppies eat their offspring, but if you want offspring, it is good to have the aquarium well planted with plants. Guppies are capable of giving birth every month – the period lasts about 28 days. The average number of offspring is 40 individuals – ranging from 30 to 70, sometimes even more than 100 offspring. Sometimes it happens that the female only gives birth to a few young. Make sure that if you move the female before giving birth, you do not drastically change the water parameters, especially to avoid raising the temperature. Increased temperature could result in premature birth – insufficiently developed individuals or even dead ones. The female is exhausted after giving birth; it is common for her health to deteriorate during this time.

What is a much bigger problem is raising the young. As Ivan Vyslúžil says, „A schoolchild can breed a guppy, but only a breeder can raise it.“ Newborn guppy fry are relatively large fish fry – reaching about 1 cm. They initially grow slower, but after two weeks of good feeding, their growth accelerates. Just like with other fish, it is suitable to feed guppies diligently until they reach two centimeters in size. The best way to feed such young guppies is as often as possible and in small portions. Of course, live food that moves throughout the water column of the aquarium is ideal. These demands are met by the saltwater brine shrimp – Artemia salina, and infusoria – Paramecium caudatum. As soon as the gender can be distinguished, divide the fry by gender. Males reach sexual maturity at the age of two months, females one month later. Put females with males together only if you want them to mate. If it is not necessary, avoid sibling mating above all.

Guppies often suffer from diseases that we cannot diagnose – they often perish without apparent cause and very quickly. One of the serious diseases affecting these fish is fin rot caused by bacteria Pseudomonas, Aeromonas, and others. Another disease is mycobacteriosis, which is very difficult to treat. Ichthyophthiriasis – known among aquarists as white spot disease – is a less serious disease.

P. reticulata certainly deserves its significant place in aquaristics and holds it, as guppies are the reason for the European Championships, World Championships, and other international and national competitions and exhibitions. There is an international organization, IKGH (Internationale Kuratorium Guppy-Hochzucht), which brings together and coordinates individual organizations dealing with the breeding of P. reticulata. Competitions are held according to the developed IHS standard. Typically, competitions involve trios of males, but pairs are increasingly making their mark. Categories are determined by the shape of the caudal fin: triangle, circle, double sword, lower sword, upper sword, lyre, fan, flag, shovel, flame, needle, sherpa.

Poecilia reticulata Peters, 1859 gehört zur Unterfamilie Poecilinae, zur Familie Poecillidae, zur Ordnung Cyprinodontiformes und zur Klasse Actinopterigii. Synonyme: Poecilia reticulata Peters, 1859; Lebistes poecilioides De Filippi, 1861; Girardinus reticulatus Günther, 1866; Girardinus guppii Günther, 1866; Poecilioides reticulatus Jordan et Gilbert, 1883; Heterandria guppyi Jordan, 1887; Acanthophacelus reticulatus Eigenmann, 1907; Acanthophacelus guppii Eigenmann, 1910; Girardinus poeciloides Boulenger, 1912; Girardinus petersi Boulenger, 1912; Poecilia poeciloides Langer, 1913; Lebistes reticulatus Regan, 1913; Glaridichthys reticulatus Milewski, 1920. Der slowakische Name lautet Regenbogenkärpfling. Es wird auch als Guppy bezeichnet. Es gehört zu den lebend gebärenden Fischen. Es ist eine allgemein bekannte Art von Aquariumfischen. Auch hier ist wahrscheinlich jeder Erwachsene schon einmal auf den landesüblichen Namen Guppy gestoßen. Oft wird der Name zu Gubky, Guby usw. verkürzt, auch unter Fachleuten – was ihre große Beliebtheit nur verdeutlicht. Ein weiterer gebräuchlicher Name für Guppies ist Pfauenauge. Diese schöne Bezeichnung stammt von der natürlichen Form P. reticulata, die einen farbigen dunklen Fleck auf dem Körper hat, der normalerweise zum oberen Rand der Schwanzflosse hin ausgerichtet ist.

Die ursprüngliche Verbreitung liegt in Venezuela, heute reicht ihr Verbreitungsgebiet in den östlichen Amazonas, nach Venezuela, Trinidad und Tobago, Barbados, dem nördlichen Brasilien und Guyana – das Einzugsgebiet des Orinoko und heute finden sich Guppies auch in Australien, Kuba, Hawaii, Südostasien, Ost- und Südafrika, Südamerika bis in den Norden der USA, Russland, Südspanien, Griechenland, Italien, Tschechien und auch in der Slowakei. Eine umfassendere Liste führt FishBase auf. Die Art P. reticulata hat sich an ihre Umgebung angepasst und beginnt immer mehr, ihre ursprüngliche natürliche Form zu zeigen. Wenn ich wilde Guppies aus Venezuela und in Brasilien gefangene Guppies vergleiche, sehe ich eine klare Durchsetzung des ursprünglichen genetischen Materials. Die wilde Natur siegt einmal mehr. Guppies leben dort, wo das Wasser warm ist, normalerweise in Thermalquellen. Ich weiß, dass sie im Gebiet von Slovnaft vorkommen, ich habe von mehreren anderen Vorkommen gehört und ich weiß, dass sie in Thermalteichen in Piešťany zu finden sind.

Das Männchen erreicht in der Natur eine Größe von 3,5 cm, das Weibchen 6 cm. Sie leben durchschnittlich 8-12 Monate. P. reticulata zeichnet sich durch einen deutlichen Geschlechtsdimorphismus aus. Das Männchen ist farbenfroher, kleiner und schlanker im Wachstum und hat ein Gonopodium. Das Gonopodium ist ein Geschlechtsorgan und eine Modifikation von 3 bis 5 Strahlen der Analflosse. Das Weibchen ist ovaler, größer im Erwachsenenalter, hat eine normale Afterflosse und einen Trächtigkeitsfleck im Bauchbereich. Die Grundfarbe beider Geschlechter ist grau. Guppy ist ein sehr freundlicher Fisch, der normalerweise im mittleren und unteren Teil des Aquariums schwimmt. Wenn Sie eine große Anzahl von Guppies in einem Tank halten, versammeln sie sich im gesamten Wassersäulenbereich. Wenn Sie füttern, während Ihre Hand im Aquarium ist, lecken Ihnen die Guppies neugierig und furchtlos die Finger. Es ist auch interessant, Guppies in ein Netz zu fangen, denn sie werden oft viel zu leicht gefangen – wenn Sie versuchen, nur eines zu fangen, landen oft 20 in Ihrem Netz. Es ist eine Herausforderung, einen einzelnen Guppy aus hundert anderen zu fangen. Je größer die Population, desto neugieriger und furchtloser sind sie.

Die Zucht von Guppies ist weltweit verbreitet, was wohl auch daran liegt, dass es sich um eine der variabelsten Arten von Süßwasserfischen handelt, die in Aquarien gehalten werden, nicht nur in Bezug auf die Farbe, sondern auch auf die Form. Es gibt viele Formen und Farbvarianten von P. reticulata. Da Guppies schon immer eine Herausforderung für Aquarianer darstellten, gab es nicht nur große Veränderungen in ihrem Aussehen, sondern auch in den Zuchtanforderungen. Die Zucht von Guppies war früher unkompliziert. Sie haben vielleicht auch Aquarianer und Bekannte gehört, die sagten, dass die Zucht von Guppies nie ein Problem war und dass es heute auch kein Problem sein kann. Die heutigen Guppies, die Sie im Zoofachhandel oder beim Züchter kaufen können, sind als empfindliche Fische zu beschreiben. Sie unterscheiden sich in ihren Anforderungen stark von ihren Vorfahren. Heutige Guppies sind stark gekreuzt und sind auch weniger widerstandsfähig geworden. Früher waren Guppies überhaupt nicht empfindlich, aber heute ist das anders. Es passiert oft, dass ein Züchter einige Guppies kauft, sie zu seinen vorhandenen hinzufügt und zuerst die neuen und später auch seine alten Guppies sterben. Wenn Sie Guppies züchten möchten, ist es ideal, einen Züchter zu finden,

der eine saubere Linie behält. Ich empfehle ein Geschlechterverhältnis von 3:1 oder mehr zugunsten der Weibchen. Männchen stören die Weibchen oft und deshalb ist es ratsam, mehr Weibchen als Männchen zu halten. Guppies tolerieren ein breites Spektrum von Wasserparametern. Die idealen Zuchtbedingungen sind eine Temperatur von 22-27 °C, 10-20°dGH und ein pH-Wert von 7,5. Sie sind in der Lage, insbesondere im Erwachsenenalter, wenn sie nicht zu den empfindlichen Typen gehören, auch hohe Salzkonzentrationen zu tolerieren. Das Gedeihen von Guppies in den Teichen von Piešťany ist ein Beweis dafür. Die Teiche von Piešťany werden nämlich mit Wasser gespeist, das reich an Schwefel und anderen Mineralien ist. Die Menschen setzen gelegentlich verschiedene Fischarten in die Teiche ein, aber nur Poecilia sphenops und Poecilia reticulata überleben. Es sind Arten, die gegen diesen Faktor resistent sind. Einige Züchter haben es sogar geschafft, Guppies allmählich an Meerwasser zu gewöhnen. Sie züchten Guppies in Meerwasser als Futter. Wenn Sie Ambitionen haben, an Wettbewerben teilzunehmen, ist es ratsam, Guppies in Aquarien mit Pflanzen zu halten, da sie sich darin wohler fühlen und besser aussehen. Die Zucht von Guppies erfordert also mehrere Aquarien, idealerweise sollte jede Form ihr eigenes Aquarium haben. Besonders für erwachsene Fische, Jungfische und heranwachsende Jungtiere. Zu Guppies passen in ein Gesellschaftsaquarium andere lebendgebärende Fische wie z.B. Platys, Schwertträger, Mollys, aber auch Salmler, Panzerwelse der Gattung Corydoras. Größere Arten von Buntbarschen wie z.B. Skalare, Labyrinthfische wie z.B. Kampffische und Karpfenfische wie z.B. Puntius partipentazona passen nicht zu ihnen.

Einige Züchter fügen den Aquarien, in denen sie Guppies züchten, Salz hinzu. Vor allem diejenigen, die Guppies ohne Bodengrund und ohne Pflanzen halten. Auf jeden Fall fühlen sich Guppies in salzigem Wasser gut und widerstehen den Gefahren von Krankheiten besser. Die empfohlene Salzmenge für sie beträgt zwei Esslöffel pro 40 Liter Wasser. Die Fische müssen allmählich an das Salz gewöhnt werden und nur dann verwenden, wenn es anderen Fischen nichts ausmacht. Guppies haben relativ lange Schwänze und leiden daher häufiger unter verschiedenen Krankheiten. Und da Guppies viel fressen und viel Abfall produzieren, müssen Sie auf die Sauberkeit des Wassers und des Bodens achten. Ein Freund von mir nennt Guppies und Schwertträger aufgrund dieser Eigenschaft „Kombimaschinen“ :-). Guppies ruhen nachts am Boden, ihre Schwänze berühren den Boden und in dieser Zeit sind sie anfällig für Infektionen. Der Boden darf nicht viel Detritus enthalten, eine effiziente Filtration ist eine gute Voraussetzung für Ihre gesunden Fische. Guppies lieben frisches Wasser buchstäblich und wenn das Wasser sehr oft gewechselt wird, wachsen sie sehr schnell und sind in ausgezeichneter Verfassung. Ein kontinuierlicher Wasserwechsel ist ideal.

Guppies sind Allesfresser. Geeignetes Futter sind Mikroorganismen, Mückenlarven, Cyclops, Moina, Artemia, idealerweise lebendig. Gefrorenes Futter dieser Art reicht aus, um es ins Aquarium zu geben und die Oberfläche ein paar Mal zu durchrühren, bevor Sie die Fische füttern. Wenn Sie möchten, dass Guppy-Weibchen qualitativ hochwertige Jungtiere gebären, geben Sie ihnen Larven der schwarzen Fliege, genau jene, die uns manchmal das Leben so schwer machen können – die Stechmücke Culex pipiens. Guppies fressen Algen, geeignetes Futter ist Spirulina, gekochter Spinat, Salat usw. Für heranwachsende junge Guppies eignet sich der Nährtierkulturfisch. Sie nehmen auch gerne flugunfähige Fruchtfliegen Drosophila melanogaster an, und das ist gerade das Insekt, das beim Füttern von Fischen allgemein am meisten vergessen wird. Natürlich sind auch Mikrowürmer oder Grindalwürmer geeignet, weniger aber Flocken- oder Pelletfutter, das in Zoofachgeschäften angeboten wird.

Die Vermehrung von Guppies ist einfach, oft kann es auch gegen den Willen der Aquarianer in ihren Tanks stattfinden. Männchen, oft sogar drei auf einmal, jagen hartnäckig ein Weibchen, das ihre Aktivität normalerweise zu Beginn ignoriert. Wenn das Weibchen jedoch nachgibt, paart sich das Männchen mit Hilfe seines Geschlechtsorgans, des Gonopodiums. Das Weibchen ist in der Lage, die Spermien zu speichern und auch in den nächsten 3-4 Würfen zu gebären. Deshalb ist es unerlässlich, wenn Sie die Linie erhalten wollen – die Form und Farbe der Eltern -, das Vermischen des genetischen Materials zu verhindern. Schwangere Weibchen können in geburtsfördernden Einrichtungen isoliert werden, z.B. in solchen, die Sie im Geschäft bekommen, oder Sie können eine aus Gartendraht gebaute Kiste verwenden. Es reicht aus, den Draht zu nähen und die Kiste am Aquarium zu befestigen. Oder Sie können sich inspirieren lassen und eine geburtsfördernde Einrichtung aus einer PET-Flasche und Draht bauen. Natürlich können Sie das Weibchen auch im gemeinsamen Aquarium gebären lassen und die jungen später herausfangen. Manchmal fressen die Guppies ihren Nachwuchs, aber wenn Sie Nachwuchs haben möchten, ist es gut, dass das Aquarium gut mit Pflanzen bewachsen ist. Guppies sind in der Lage, jeden Monat Nachwuchs zu gebären – der Zeitraum dauert etwa 28 Tage. Die durchschnittliche Anzahl der Jungen beträgt 40 Individuen – sie variiert von 30 bis 70, manchmal sogar mehr als 100 Jungtiere. Manchmal kommt es vor, dass das Weibchen nur ein paar Junge wirft. Achten Sie darauf, dass Sie, wenn Sie das Weibchen kurz vor der Geburt versetzen, die Wasserparameter nicht drastisch ändern, insbesondere sollten Sie die Temperatur nicht erhöhen. Eine erhöhte Temperatur könnte dazu führen, dass die Geburt vorzeitig erfolgt – unzureichend entwickelte Individuen oder sogar tote Individuen. Das Weibchen ist nach der Geburt erschöpft, es ist üblich, dass sich ihr Gesundheitszustand in dieser Zeit verschlechtert.

Ein viel größeres Problem ist es, die Jungtiere aufzuziehen. Wie Ivan Vyslúžil sagt: „Ein Schüler kann einen Guppy vermehren, aber nur ein Züchter kann ihn aufziehen.“ Geborene Guppy-Jungtiere sind relativ große Fischlarven – sie erreichen etwa 1 cm. Zuerst wachsen sie langsamer, nach zwei Wochen beschleunigt sich ihr Wachstum bei guter Fütterung. Wie auch bei anderen Fischen ist es ratsam, Guppies bis zu einer Größe von zwei Zentimetern so konsequent wie möglich zu füttern. Die beste Möglichkeit, solchen jungen Guppies Futter zu geben, ist so oft wie möglich und in kleinen Portionen zu füttern. Natürlich ist lebendiges Futter ideal, das sich im gesamten Wassersäulen des Aquariums bewegt. Diese Anforderungen erfüllt das Salzwasser-Krebstier Artemia salina und der Wimpertier Paramecium caudatum. Sobald das Geschlecht feststellbar ist, trennen Sie die Jungen nach Geschlecht. Männchen erreichen im Alter von zwei Monaten die Geschlechtsreife, Weibchen einen Monat später. Geben Sie Weibchen mit Männchen zusammen, wenn Sie wollen, dass sie sich paaren. Vermeiden Sie vor allem Inzucht, es sei denn, es ist unbedingt erforderlich.

Guppies leiden oft an Krankheiten, die wir nicht diagnostizieren können – sie sterben oft ohne offensichtlichen Grund und sehr schnell. Eine der schwerwiegenden Krankheiten, die diese Fische betreffen, ist die bakterielle Flossenfäule, verursacht durch Bakterien wie Pseudomonas, Aeromonas und andere. Eine andere Krankheit ist die Mykobakteriose, die nur sehr schwer zu behandeln ist. Die Ichthyophthiriose – unter Aquarianern als Pünktchenkrankheit bekannt – ist eine weniger schwerwiegende Krankheit.

P. reticulata verdient sicherlich seinen wichtigen Platz in der Aquaristik und nimmt ihn auch ein, schließlich sind es gerade Guppies, für die Europa- und Weltmeisterschaften sowie andere internationale und nationale Wettbewerbe und Ausstellungen veranstaltet werden. Es gibt eine internationale Organisation, die IKGH (Internationale Kuratorium Guppy-Hochzucht), die die einzelnen Organisationen, die sich mit der Zucht von P. reticulata befassen, vereint und koordiniert. Sie konkurrieren nach dem von IHS erstellten Standard. In der Regel konkurrieren Trios von Männchen, aber immer mehr auch Paare. Die Kategorien sind nach der Form der Schwanzflosse definiert: Dreieck, Kreis, Doppelschwert, unteres Schwert, oberes Schwert, Lyra, Fächer, Fahne, Wurzel, Flamme, Nadel, Schaufel.

:

[1] http://www.fishbase.org/

[2] http://64.95.130.5/

[4] http://www.ikgh.nl/

[5] IHS

, , ,

Veda, Literatúra, Rešerše

Teraristika

skala
Hits: 5560

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 1, p. 2 – 15 MaV , teraristika, SLO Sumčeky čaľade Sisoridae, Ako chovaťb , Africké , labyrint, pretvorené žiabrové oblúky, Sandelia bainsii, Sandelia capensis, Ctenopoma acutirostre, Ctenopoma ansorge, Ctenopoma kingsleyae, Ctenopoma oxyrhynchum, Ctenopoma multispinnis článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 1, p. 15 – 19 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Ctenopoma argeroventer, Ctenopoma nigropannosum, Microctenopoma ansorgii, Ctenopoma ansorgii, Hemichromis bimaculatus, Hemichromis guttatus, Hemichromis lifalili, Hemichromis cf. fasciatus, Hemichromis fasciatus, Hemichromis elongatus článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 1, p. 19 – 33 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Hemichromis frempongi, Hemichromis cristatus, Hemichromis paynei, Hemichromis stellifer, Hemichromis letorneauxi, celkový prehľad rodu Hemichromis, Channa micropeltes, Emys orbicularis capolongoi, Graptemys pseudogeographica, Malaclemys terrapin článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 1, p. 19 – 33 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Hemichromis frempongi, Hemichromis cristatus, Hemichromis paynei, Hemichromis stellifer, Hemichromis letorneauxi, celkový prehľad rodu Hemichromis, Channa micropeltes, Emys orbicularis capolongoi, Graptemys pseudogeographica, Malaclemys terrapin článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 1, p. 34 – 36 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO v akváriu, Vesicularia duyana, Bolbitis huedelotii, rod Tropheus, Tropheus brichardi Karimba, Kigoma, Kipili, Ulwile, Mpimbwe, Ujiji, Behga, Kalemie, Karilani, Kipampa, Mala-Garasi, Mikonga, Mtosi, Mvuna, Yungu, Zaire, Tropheus duboisi Karilani článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 1, p. 36 – 37 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Tropheus duboisi maswa, Tropheus moorii Chilanga, Chimba, Ilangi, Kala, Kala Red Rainbow, Kapampa, Mpulungu, Muzumba, Bloodthroat, Cape Chaitika, Blue Rainbow, Kachese, Kalambo, Lufubu, Lufubu Outlet, Moliro, Murago, Muzumba, Sumbu, Chipimbi článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 1, p. 37 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Tropheus moorii Kapere Red Rainbow, Kasanga Red Rainbow, Kasanga, Tanzanian Red Rainbow, Katoto, Kiku, Livua, Lupota, Malasa, Muzi, Nangu, Golden Kalambo, Katili, Kisambala, Mbita, Mtosi, Mutondwe, Nundo Head, samazi, Zongwe, Wampembe, Tropheus polli článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 1, p. 37 – 42 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Tropheus wimpel (flag) moorii, Tropheus sp. black, Acomys cahirinus, Začíname s teraristikou, Dynastes hercules, Dynastes neptunus, axolotlov, Epicrates cenchria gaigei, Epicrates cenchria cenchria, Epicrates cenchria maurus, Sphenodon punctatus článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 1, p. 43 – 56 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Python moluris Albino leopard, Python moluris zigzag, Sexuálne modliviek – Mantodea článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 2, p. 2 – 20 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Johann Natterer, Auqidens pulcher, Hypsophrys Nicaraguensis, Výstavba betónového okrasného , Perleťovky Gymnogeophagus, Belonesox belizanus, pleseň, Zhotovenie pôdneho biologického filtra, Amaurodes passerini, Potosia speculifera článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 2, p. 21 – 50 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Phrynops geoffroanus, Phrynops gibbus, Phrynops hilarii, Platemys platycephala, rozšírenie Chelidae – matamatovité, Boa constrictor, Základy chovu chameleónov, poruchy znášky u plazov – POES/POFS syndróm, Gekko petricolus, Chov hadov, Gekko gecko článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 3, p. 2 – 23 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Nanochromis transvestitus, Použitie jazierka pre , Laserové osvetlenie , Vieja maculicauda, Pestovanie rastlín pomocou CO2, Hygrophila salicifolia, Goliathus meleagris, Chelorrhina savagei, Pelomedusa subrufa, Pelusios subnifer článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 3, p. 24 – 42 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Podocnemis sextuberculata, rozšírenie Pelomedusidae – Terekovité, Carettochelys inculpta, Základy chovu chameleónov II., etológia Boa constrictor, Lepidodactylus lugubris, Lepidodactylus lugubris lugubris, Lepidodactylus lugubris intermedius, Chov hadov článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 3, p. 42 – 46 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Podocnemis sextuberculata, rozšírenie Pelomedusidae – Terekovité, Carettochelys inculpta, Základy chovu chameleónov II., etológia Boa constrictor, Lepidodactylus lugubris, Lepidodactylus lugubris lugubris, Lepidodactylus lugubris intermedius, Chov hadov článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 4, p. 2 – 14 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Novoguinejské dúhovky, Iriatherina werneri, Melanotaenia praecox, Chov Serrasalmus nattereri, Haplochromis burtoni, asfyxia – zrýchlené ťažké dýchanie, plávujú při hladine, lapajú po dychu, Výroba CO2 v domácich podmienkach, Pantodon buchholi článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 4, p. 15 – 42 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Aequidens tetramerus, Aequidens metae, Hypselecara temporalis, Rozšírenie čaľade Carettochelyidae – karetkovité, Caretta caretta, Eretmochelys imbricata, vypúšťanie do oceánu, Tetraodontidae, Boa constrictor – veľhad kráľovský, Cosymbous platyurus článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 4, p. 43 – 51 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Codiaeum variegatum, Chov Leioheterodon madagascariensis, Crotalus durissus článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 5, p. 1 – 5 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Sagittaria graminea var. platyphylla – šípatka trávolistá, Tetraodontidae, Chelichtis asellus, Chelondon fluviatilis, tetraodon traancorius, Monotretus travancorius, Tetraodon palmbegensis, Carinotetraodon lorteri, Tetraodon schoutedeni článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 5, p. 5 – 21 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Tetraodon lineatus, Tetraodon mbu, Tetraodon miurus, Julidochromis regani, , Julidochromis ornatus, Julidochromis dickfeldi, Xiphophorus xiphidium – plata mečíková, Vieja maculicauda, Rozšírenie čaľade Chelonidae, Caretta caretta článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 5, p. 21 – 27 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Caretta caretta ceratta, Caretta caretta gigas, Chelonia agassizii, Chelonia mydas, Eretmochelys imbricata imbricata, Eretmochelys imbricata bissa, Lepidochelys kempii, Lepidochelys olivacea, Natator depressa, Chelydra serpentina, Macroclemys tamminckii článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 5, p. 28 – 35 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Rozšírenie čeľade Chelydridae – Kajmankovité, Chelydra serpentina seprentina, Chelydra serpentina acutirostris, Chelydra seprentina osceola, Chelydra seprentina rossignonii, Macroclemys temminckii, Boa constrictor – veľhad kráľovský článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 5, p. 36 – 47 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Morelia spilota variegata, Hemitheconyx caudicintus – gekončík pásochvostý, Chov hadov, Vipera ammodytes článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 1, p. 2 – 23 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Geophagus brasiliensis, choroba oodinia, parazit Piscinoodinium pillulare – st. Oodinium pillularis – velvet disease, gold dust disease, rozšírenie Chinemys reevesii, rožšírenie Cuora amboinensis, Cuora flavomarginata – kuora žltookrajová článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 1, p. 24 – 40 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Cuora galbinifrons – kuora vietnamská, Cyclmeys dentata, Geoclemys hamiltonii, Pseudotropheus elongatus – mbuna, Chov tropických modliviek, Creobroter pictipennis, hadiarka Lampropeltis triangulum sinaloae, psohlavec orinocký – Corallus enydris enydris článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 1, p. 41 – 48 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Neolucanus swinhoei, Odontolabis siva, veľhad kráľovský – Boa constrictor článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 2, p. 1 – 30 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO tlamovec Metraclima aurora, Astronotus ocellatus, Paracheirodom innesi, Paracheirodom axelrodii, morské akvárium, Geomyda spengleri, Heosemys grandis, Geomyda grandis, Heosemys spinosa, Geomyda spinosa, Malayemys subtrijuga, Poecilia dauli článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 2, p. 34 – 42 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO veľhad kráľovský, Boa constrictor, dvorenie veľhadov, párenie veľhadov, Xenopus laevis, pazúrnatka vodná, Achatina achatina, Achatina fulica, Achatina marginata, listovka strapkatá, pakobylka austrálska, Extatosoma tiaratum, herpetofauna Joshua Tree článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 2, p. 42 – 70 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Urosaurus ornatus, Callisaurus draconoides rhodostictus, chov tropických modliviek Stagmomantis carolina článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 3, p. 1 – 12 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO juhoamerické sumčeky, Hoplosternum littorale, Pterygoplichthys punctatus, Ancistrus sp., Pimelodus sp. cf. blochi, Pimelodus ornatus, chov Drosophila melanogaster, živorodka čiarkovaná – Poecilia heterandria, Morské akvárium III., kraby, pustovnícke raky článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 3, p. 13 – 28 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Pachygrapsus marmoratus, Maia squinado, Carcinus maenas, Eriphia spinifrons, Paguristes oculatus, Hepsetus odeoe, Zariaďujeme akvárium, III. časť, spínacie hodiny, filter, ohrievač, Mauremys caspica, Mauremys jajaponica, Mauremys leprosa, Mauremys mutica článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 3, p. 29 – 40 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO odpeňovač, Achatiny, Fornasinius fornasinii, Mecynorrhina oberthuri, Boa constrictor, Eurycantha calcarata – pakobylka drapľavá, gekón zamatový článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 3, p. 41 – 48 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO modlivky zelenej – Mantis religiosa v poloprirodzených podmienkach, aposematizmus – hrozivá póza, bojová fáza, Hepretofauna Joshua Tree článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 5, p. 1 – 23 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Morské akvárium V., chov sasaniek a mäkkýšov, Trahiry, Hoplias malabaricus, ploskulice, ploštenky, planárie, nezmary, Thorichthys meeki, Polypteridae, Dasyatidae, Nannostomus espei, Pyxidea mouhotii, Siebenrockiella crassicollis článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 5, p. 23 – 39 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Rozšírenie čeľade Bataguridae, Pelvicachromis taeniatus, Boa constrictor – starostlivosť o mláďatá a ich evidencia, Carausius morosus – Dixippus morosus – pakobylka indická, Endemické jašterice rodu Gallotia z Kanárskych ostrovov, Python molurus článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 5, p. 39 – 50 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Ptychozoon lionotum, pieskomil mongolský – Meriones unguiculatus článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 6, p. 2 – 30 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Jenynsia multidentata – živorodka, rodu Tropheus, Šťučka dagetova – Epiplatys dageti monroviae, Celebe očami akvaristu a teraristu, Morské akvárium VI. – chov rýb, Chrysemys picta, Deirochelys reticularia, Emys orbicularis, Heros severus článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 6, p. 30 – 60 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Zimovanie Vipera berus berus v Nízkych Tatrách, Mastomys coucha – krysa malá, Lamponius guerini, Python moluris, podmienky chovu. článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 2, p. 2 – 5 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Úspešný chov terčovcov, Discus, založenie akvária, substrát, dekorácia, najvhodnejší drobný štrk 1 – 2 mm, Cladophora, výživný substrát LAVALIT, samorasty, mangrovové , borovicové korene, kúpeľ rastlín v manganistane draselnom – hypermangáne článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 2, p. 5 – 8 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO PERMIN, Africké labyrintky, Microctenopoma argentoventer, Microctenopoma congicum, Microctenopoma fasciolatum, Microctenopoma nanum, chov nálevníkov, zápach, postupný rozklad sena baktériami Bacillus subtilis, prikrmovanie mliekom článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 2, p. 9 – 14 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Tri nápadne podobné druhy tetier: Hemigrammus rhodostomus, Petitella georgiae, Hemigrammus bleheri, Cryptocoryne affinis v prírode i v akváriu, Cryptocoryne affinis var. haerteliniana, Cryptocoryne afifnis var. affinis, dobre prevzdušnený substrát článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 2, p. 14 – 16 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO kryptokorynová choroba, fyziologická reakcia na náhle zhoršenie životných podmienok, zosklovatenie listov a ich následný rozklad – reakcia na nepriaznivé prostredie, Správy zo sveta systematiky stredoamerických cichlíd, Heroini, Amphilophus, Vieja článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 2, p. 16 – 18 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Astatheros, Paratherops, fyziologická reakcia na náhle zhoršenie životných podmienok, zosklovatenie listov a ich následný rozklad – reakcia na nepriaznivé prostredie, Správy zo sveta systematiky stredoamerických cichlíd, Heroini, Amphilophus, Vieja článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 2, p. 18 – 32 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO východoafrické jazerné cichlidy, mbuna, zmena správania v súvislosti so zmenou intenzity svetla, Sadenie akváriových rastlín článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 4, p. 2 – 24 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Colisa labiosa, Poecilocharax weitzmani, Ako na Terčovce, Tetrovité vo Venezuele, Labiasina pleurotaenia, Schizodon fasciatus, Prochilodus nigricans, Prochilodus mariae, Tateurndina ocellicauda, sterilizácia UV žiarením článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 4, p. 25 – 27 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Intenzita svetla a jej pôsobenie na vzhľad rastlín, Hydrocleis nymphoides článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 4, p. 2 – 3 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Arapaima gigas, prastará skupina rýb Osteoglossidae, Arapaimidae, Osteoglossum bicirrhosum, dýcha aj atmosferický kyslík, vyhýba sa rýchlejšie prúdiacim riekam, prednosť dáva zakaleným úsekom riek, pirarucú, možno sú papuľovce ako cichlidy článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 4, p. 3 – 5 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Nannostomus marginatus mortenthaleri, Ako na terčovce, tetra neónová, neónka červená, Corydoras, Brochis, Ancistrus, Otocinclus, Sturisoma, Farlowella, Rineloricaria, Loricaria, Chaetostoma, Apistogramma, Microgeophagus, Dicrossus, Apistogrammoides článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 4, p. 5 – 8 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Nannacara, Nanochromis, Pelvicachromis, Puntius tetrazona, Botia macracanthus, Tetraodon, skalár a sumce ako riziková skupina prenosu chorôb na terčovce, Metronizadol, Entizol, Spirohexol, Clout, Tatratonik, najčastejšia choroba – žiabrohlísta článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 4, p. 8 – 13 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO motolice – Monogenea, Dactylogyridae, Gyrodactylidae, Neguvon, Masoten, liečivá na báze Trichlofonu, bičíkovce Spironucleus symphysodonis, Spironucleus elegans, Hexamita salmonis, Ichtyosporidium hoferi, Capillaria pterophylli, Markus Eliser Bloch článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 4, p. 14 – 50 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Sawbwa resplendens, Paratiliapia bleekeri, Životné podmienky rastlín v akváriu, Tropikárium a Oceanárium v Budapešti, Vnútrozemskou deltou Dunaja článok

2001 Teraristika, Vol. 1, No. 1 For 4 Dog teraristika SLO časopis

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 4, p. 2 – 18 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Xiphophorus malinche, Morské akvárium, Psie , Rhaphiodon, Hydropardus, cynodon gibbus, Hydrolycus armatus, Hydrolycus vulpinus, Metriaclima estherae red red článok

2002 Aquatera, Vol. 8, No. 6, p. 2 – 9 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Malajzia, Rasbora trilineata, Poropuntius laoensis, Cyclocheilichthys apogon, Hampala macrolepidota, Barbodes schwanenfeldi, Osphtonemus goramy, rieka Taham, povodie Tembelingu, O podobných pancierníčkoch Corydoras, Corydoras amandajanea článok

2002 Aquatera, Vol. 8, No. 6, p. 9 – 16 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Corydoras crypticus, Corydoras bicolor, Corydoras duplicareus, Corydoras serratus, Stredoamerická cichlida Amphilophus citrinellus, spôsob odchovu ako u Symphysodon pomocou vylučovaného sekrétu článok

2002 Aquatera, Vol. 8, No. 6, p. 16 – 23 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO pri nedostatku potravy malé jedince ohryzávajú rodičom pokožku a plutvy – môže takmer chýbať análna plutva, Ako na terčovce, Cryptocoryne affinis, Cryptocoryne parva, Cryptocoryne petchii, Cryptocoryne pontederifolia, Cryptocoryne crispatula článok

2002 Aquatera, Vol. 8, No. 6, p. 23 – 51 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Cryptocoryne tonkinensis, Cryptocoryne wendtii, Corydoras habrosus, Corydoras sumulatus, vyvádzali ako keď psa pustíš z reťaze, Geophagus jurupari, Majstrovstvá Slovenska živorodiek 2002 článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 1, p. 1 – 10 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Malajzia, Barbodes lateristriga, Mystacoleucus marginatus, Tor tambroides, Klarias teysmanni, hadohlavec Channa lucius, Melanochromis auratus, mbuna cichlidy, Melanochromis johannii, Pseudotropheus daviesi, Melanochromis interruptus článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 1, p. 10 – 36 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Melanochromis sp. chisumulu johannii, plávajúca elementka, Corydoras duplicareus, Corydoras similis, Hygrophila corymbosa, Hygrophila salicifolia, Súťažné živorodiek v roku 2003 článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 2, p. 2 – 4 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Altolamprologus calvus, Lamprologus Scilthuis, 1871, Neolamprologus, Lepidiolamprologus, Paleolamprologus, Variabilichromis, Altolamprologus, neochota sa trieť, kľudný druh, ľakavý druh, vytiera sa do dutín, neznesú cudzích samcov článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 2, p. 4 – 12 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO požiera ikry iných druhov, Systematika živorodiek, Cyprinodontiformes, Atheriniformes, Beloniformes, Mugiliformes, neživorodké druhy živorodiek, Anablepidae, Anableps, Jenynsia, Ozygonectes, Poecilinae, Empetrichthyiinae, Goodeinae článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 2, p. 12 – 22 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO nesystémový taxón živorodky, príbuznosť ku kaprozúbkam, Hymenochirus curtipes, Corydoras sterbai, Corydoras haraldschultzi, molice, grindal, napodobňovanie obdobia dažďov, stučnenie nitenkami a patentkami, Corydoras gossei, Plôdik ako filter článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 2, p. 22 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO sito – pôrodnička článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 3, p. 2 – 50 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Betta pugnax, Corydoras adolfoi, Neolamprologus brichardi, Kostarika, Xiphophorus variatus, Ludwigia repens, Lobella splendens, Eheim článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 4, p. 2 – 17 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Za živorodkami v Kostarike, Astyanax bimaculatus, Poecilia shenops, prírodné formy, Poecilopsis fasciatus, Gobiomorus dormitor, Herotilapia multispinosa, Pterophyllum scalare, Pterophyllum eimekei, Aponogeton, Neolamprologus leleupi longior článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 4, p. 17 – 50 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Corydoras cf aeneus orange, Toxotes jaculatrix článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 5, p. 2 – 14 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Dormitator maculatus, Tateurndina ocellicauda, Gobiomorus dormitor, Gobiomorus lateralis, Mogurnda mogurnda, Hypseleotris compressus, Hypseleotris modestus, Eleotrs lebretonis, Astyanax leopoldi, filtrácia Eheim, Nirenie nezmarov a ploskúk článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 5, p. 14 – MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Ako na terčovce, Uaru amphiacanthoides, Lysimachia nummularia, Mentha crispa v akváriu, mach, Eichhornia crassipes, Domáce terestrické rastliny v akváriu článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 2, p. MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 2, p. MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 2, p. MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 2, p. MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 2, p. MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 2, p. MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO článok

Veda, Literatúra, Rešerše

Chovateľstvo

skala
Hits: 3231

Ambruš B., Straka M. Chováme zebričky, pestúnky a ryžovníky 1987 1 ornitológia, , etológia SLO zebrička, pestúnka, ryžovník príručka

Zukal Rudolf Akvarijní 1984 Svépomoc 8 , ichtyológia, chovateľstvo SLO príručka

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 1, p. 2 – 15 MaV akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Sumčeky čaľade Sisoridae, Ako chovaťb , Africké , labyrint, pretvorené žiabrové oblúky, Sandelia bainsii, Sandelia capensis, Ctenopoma acutirostre, Ctenopoma ansorge, Ctenopoma kingsleyae, Ctenopoma oxyrhynchum, Ctenopoma multispinnis článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 1, p. 15 – 19 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Ctenopoma argeroventer, Ctenopoma nigropannosum, Microctenopoma ansorgii, Ctenopoma ansorgii, Hemichromis bimaculatus, Hemichromis guttatus, Hemichromis lifalili, Hemichromis cf. fasciatus, Hemichromis fasciatus, Hemichromis elongatus článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 1, p. 19 – 33 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Hemichromis frempongi, Hemichromis cristatus, Hemichromis paynei, Hemichromis stellifer, Hemichromis letorneauxi, celkový prehľad rodu Hemichromis, Channa micropeltes, Emys orbicularis capolongoi, Graptemys pseudogeographica, Malaclemys terrapin článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 1, p. 19 – 33 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Hemichromis frempongi, Hemichromis cristatus, Hemichromis paynei, Hemichromis stellifer, Hemichromis letorneauxi, celkový prehľad rodu Hemichromis, Channa micropeltes, Emys orbicularis capolongoi, Graptemys pseudogeographica, Malaclemys terrapin článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 1, p. 34 – 36 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO v akváriu, Vesicularia duyana, Bolbitis huedelotii, rod Tropheus, Tropheus brichardi Karimba, Kigoma, Kipili, Ulwile, Mpimbwe, Ujiji, Behga, Kalemie, Karilani, Kipampa, Mala-Garasi, Mikonga, Mtosi, Mvuna, Yungu, Zaire, Tropheus duboisi Karilani článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 1, p. 36 – 37 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Tropheus duboisi maswa, Tropheus moorii Chilanga, Chimba, Ilangi, Kala, Kala Red Rainbow, Kapampa, Mpulungu, Muzumba, Bloodthroat, Cape Chaitika, Blue Rainbow, Kachese, Kalambo, Lufubu, Lufubu Outlet, Moliro, Murago, Muzumba, Sumbu, Chipimbi článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 1, p. 37 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Tropheus moorii Kapere Red Rainbow, Kasanga Red Rainbow, Kasanga, Tanzanian Red Rainbow, Katoto, Kiku, Livua, Lupota, Malasa, Muzi, Nangu, Golden Kalambo, Katili, Kisambala, Mbita, Mtosi, Mutondwe, Nundo Head, samazi, Zongwe, Wampembe, Tropheus polli článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 1, p. 37 – 42 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Tropheus wimpel (flag) moorii, Tropheus sp. black, Acomys cahirinus, Začíname s teraristikou, Dynastes hercules, Dynastes neptunus, axolotlov, Epicrates cenchria gaigei, Epicrates cenchria cenchria, Epicrates cenchria maurus, Sphenodon punctatus článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 1, p. 43 – 56 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Python moluris Albino leopard, Python moluris zigzag, Sexuálne modliviek – Mantodea článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 2, p. 2 – 20 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Johann Natterer, Auqidens pulcher, Hypsophrys Nicaraguensis, Výstavba betónového okrasného , Perleťovky Gymnogeophagus, Belonesox belizanus, pleseň, Zhotovenie pôdneho biologického filtra, Amaurodes passerini, Potosia speculifera článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 2, p. 21 – 50 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Phrynops geoffroanus, Phrynops gibbus, Phrynops hilarii, Platemys platycephala, rozšírenie Chelidae – matamatovité, Boa constrictor, Základy chovu chameleónov, poruchy znášky u plazov – POES/POFS syndróm, Gekko petricolus, Chov hadov, Gekko gecko článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 3, p. 2 – 23 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Nanochromis transvestitus, Použitie jazierka pre , Laserové osvetlenie , Vieja maculicauda, Pestovanie rastlín pomocou CO2, Hygrophila salicifolia, Goliathus meleagris, Chelorrhina savagei, Pelomedusa subrufa, Pelusios subnifer článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 3, p. 24 – 42 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Podocnemis sextuberculata, rozšírenie Pelomedusidae – Terekovité, Carettochelys inculpta, Základy chovu chameleónov II., etológia Boa constrictor, Lepidodactylus lugubris, Lepidodactylus lugubris lugubris, Lepidodactylus lugubris intermedius, Chov hadov článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 3, p. 42 – 46 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Podocnemis sextuberculata, rozšírenie Pelomedusidae – Terekovité, Carettochelys inculpta, Základy chovu chameleónov II., etológia Boa constrictor, Lepidodactylus lugubris, Lepidodactylus lugubris lugubris, Lepidodactylus lugubris intermedius, Chov hadov článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 4, p. 2 – 14 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Novoguinejské dúhovky, Iriatherina werneri, Melanotaenia praecox, Chov Serrasalmus nattereri, Haplochromis burtoni, asfyxia – zrýchlené ťažké dýchanie, plávujú při hladine, lapajú po dychu, Výroba CO2 v domácich podmienkach, Pantodon buchholi článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 4, p. 15 – 42 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Aequidens tetramerus, Aequidens metae, Hypselecara temporalis, Rozšírenie čaľade Carettochelyidae – karetkovité, Caretta caretta, Eretmochelys imbricata, vypúšťanie do oceánu, Tetraodontidae, Boa constrictor – veľhad kráľovský, Cosymbous platyurus článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 4, p. 43 – 51 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Codiaeum variegatum, Chov Leioheterodon madagascariensis, Crotalus durissus článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 5, p. 1 – 5 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Sagittaria graminea var. platyphylla – šípatka trávolistá, Tetraodontidae, Chelichtis asellus, Chelondon fluviatilis, tetraodon traancorius, Monotretus travancorius, Tetraodon palmbegensis, Carinotetraodon lorteri, Tetraodon schoutedeni článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 5, p. 5 – 21 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Tetraodon lineatus, Tetraodon mbu, Tetraodon miurus, Julidochromis regani, , Julidochromis ornatus, Julidochromis dickfeldi, Xiphophorus xiphidium – plata mečíková, Vieja maculicauda, Rozšírenie čaľade Chelonidae, Caretta caretta článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 5, p. 21 – 27 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Caretta caretta ceratta, Caretta caretta gigas, Chelonia agassizii, Chelonia mydas, Eretmochelys imbricata imbricata, Eretmochelys imbricata bissa, Lepidochelys kempii, Lepidochelys olivacea, Natator depressa, Chelydra serpentina, Macroclemys tamminckii článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 5, p. 28 – 35 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Rozšírenie čeľade Chelydridae – Kajmankovité, Chelydra serpentina seprentina, Chelydra serpentina acutirostris, Chelydra seprentina osceola, Chelydra seprentina rossignonii, Macroclemys temminckii, Boa constrictor – veľhad kráľovský článok

2000 Aquatera, Vol. 6, No. 5, p. 36 – 47 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Morelia spilota variegata, Hemitheconyx caudicintus – gekončík pásochvostý, Chov hadov, Vipera ammodytes článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 1, p. 2 – 23 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Geophagus brasiliensis, choroba oodinia, parazit Piscinoodinium pillulare – st. Oodinium pillularis – velvet disease, gold dust disease, rozšírenie Chinemys reevesii, rožšírenie Cuora amboinensis, Cuora flavomarginata – kuora žltookrajová článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 1, p. 24 – 40 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Cuora galbinifrons – kuora vietnamská, Cyclmeys dentata, Geoclemys hamiltonii, Pseudotropheus elongatus – mbuna, Chov tropických modliviek, Creobroter pictipennis, hadiarka Lampropeltis triangulum sinaloae, psohlavec orinocký – Corallus enydris enydris článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 1, p. 41 – 48 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Neolucanus swinhoei, Odontolabis siva, veľhad kráľovský – Boa constrictor článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 2, p. 1 – 30 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO tlamovec Metraclima aurora, Astronotus ocellatus, Paracheirodom innesi, Paracheirodom axelrodii, morské akvárium, Geomyda spengleri, Heosemys grandis, Geomyda grandis, Heosemys spinosa, Geomyda spinosa, Malayemys subtrijuga, Poecilia dauli článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 2, p. 34 – 42 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO veľhad kráľovský, Boa constrictor, dvorenie veľhadov, párenie veľhadov, Xenopus laevis, pazúrnatka vodná, Achatina achatina, Achatina fulica, Achatina marginata, listovka strapkatá, pakobylka austrálska, Extatosoma tiaratum, herpetofauna Joshua Tree článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 2, p. 42 – 70 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Urosaurus ornatus, Callisaurus draconoides rhodostictus, chov tropických modliviek Stagmomantis carolina článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 3, p. 1 – 12 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO juhoamerické sumčeky, Hoplosternum littorale, Pterygoplichthys punctatus, Ancistrus sp., Pimelodus sp. cf. blochi, Pimelodus ornatus, chov Drosophila melanogaster, živorodka čiarkovaná – Poecilia heterandria, Morské akvárium III., kraby, pustovnícke raky článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 3, p. 13 – 28 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Pachygrapsus marmoratus, Maia squinado, Carcinus maenas, Eriphia spinifrons, Paguristes oculatus, Hepsetus odeoe, Zariaďujeme akvárium, III. časť, spínacie hodiny, filter, ohrievač, Mauremys caspica, Mauremys jajaponica, Mauremys leprosa, Mauremys mutica článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 3, p. 29 – 40 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO odpeňovač, Achatiny, Fornasinius fornasinii, Mecynorrhina oberthuri, Boa constrictor, Eurycantha calcarata – pakobylka drapľavá, gekón zamatový článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 3, p. 41 – 48 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO modlivky zelenej – Mantis religiosa v poloprirodzených podmienkach, aposematizmus – hrozivá póza, bojová fáza, Hepretofauna Joshua Tree článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 5, p. 1 – 23 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Morské akvárium V., chov sasaniek a mäkkýšov, Trahiry, Hoplias malabaricus, ploskulice, ploštenky, planárie, nezmary, Thorichthys meeki, Polypteridae, Dasyatidae, Nannostomus espei, Pyxidea mouhotii, Siebenrockiella crassicollis článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 5, p. 23 – 39 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Rozšírenie čeľade Bataguridae, Pelvicachromis taeniatus, Boa constrictor – starostlivosť o mláďatá a ich evidencia, Carausius morosus – Dixippus morosus – pakobylka indická, Endemické jašterice rodu Gallotia z Kanárskych ostrovov, Python molurus článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 5, p. 39 – 50 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Ptychozoon lionotum, pieskomil mongolský – Meriones unguiculatus článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 6, p. 2 – 30 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Jenynsia multidentata – živorodka, rodu Tropheus, Šťučka dagetova – Epiplatys dageti monroviae, Celebe očami akvaristu a teraristu, Morské akvárium VI. – chov rýb, Chrysemys picta, Deirochelys reticularia, Emys orbicularis, Heros severus článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 6, p. 30 – 60 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Zimovanie Vipera berus berus v Nízkych Tatrách, Mastomys coucha – krysa malá, Lamponius guerini, Python moluris, podmienky chovu. článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 2, p. 2 – 5 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Úspešný chov terčovcov, Discus, založenie akvária, substrát, dekorácia, najvhodnejší drobný štrk 1 – 2 mm, Cladophora, výživný substrát LAVALIT, samorasty, mangrovové , borovicové korene, kúpeľ rastlín v manganistane draselnom – hypermangáne článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 2, p. 5 – 8 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO PERMIN, Africké labyrintky, Microctenopoma argentoventer, Microctenopoma congicum, Microctenopoma fasciolatum, Microctenopoma nanum, chov nálevníkov, zápach, postupný rozklad sena baktériami Bacillus subtilis, prikrmovanie mliekom článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 2, p. 9 – 14 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Tri nápadne podobné druhy tetier: Hemigrammus rhodostomus, Petitella georgiae, Hemigrammus bleheri, Cryptocoryne affinis v prírode i v akváriu, Cryptocoryne affinis var. haerteliniana, Cryptocoryne afifnis var. affinis, dobre prevzdušnený substrát článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 2, p. 14 – 16 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO kryptokorynová choroba, fyziologická reakcia na náhle zhoršenie životných podmienok, zosklovatenie listov a ich následný rozklad – reakcia na nepriaznivé prostredie, Správy zo sveta systematiky stredoamerických cichlíd, Heroini, Amphilophus, Vieja článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 2, p. 16 – 18 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Astatheros, Paratherops, fyziologická reakcia na náhle zhoršenie životných podmienok, zosklovatenie listov a ich následný rozklad – reakcia na nepriaznivé prostredie, Správy zo sveta systematiky stredoamerických cichlíd, Heroini, Amphilophus, Vieja článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 2, p. 18 – 32 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO východoafrické jazerné cichlidy, mbuna, zmena správania v súvislosti so zmenou intenzity svetla, Sadenie akváriových rastlín článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 4, p. 2 – 24 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Colisa labiosa, Poecilocharax weitzmani, Ako na Terčovce, Tetrovité vo Venezuele, Labiasina pleurotaenia, Schizodon fasciatus, Prochilodus nigricans, Prochilodus mariae, Tateurndina ocellicauda, sterilizácia UV žiarením článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 4, p. 25 – 27 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Intenzita svetla a jej pôsobenie na vzhľad rastlín, Hydrocleis nymphoides článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 4, p. 2 – 3 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Arapaima gigas, prastará skupina rýb Osteoglossidae, Arapaimidae, Osteoglossum bicirrhosum, dýcha aj atmosferický kyslík, vyhýba sa rýchlejšie prúdiacim riekam, prednosť dáva zakaleným úsekom riek, pirarucú, možno sú papuľovce ako cichlidy článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 4, p. 3 – 5 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Nannostomus marginatus mortenthaleri, Ako na terčovce, tetra neónová, neónka červená, Corydoras, Brochis, Ancistrus, Otocinclus, Sturisoma, Farlowella, Rineloricaria, Loricaria, Chaetostoma, Apistogramma, Microgeophagus, Dicrossus, Apistogrammoides článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 4, p. 5 – 8 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Nannacara, Nanochromis, Pelvicachromis, Puntius tetrazona, Botia macracanthus, Tetraodon, skalár a sumce ako riziková skupina prenosu chorôb na terčovce, Metronizadol, Entizol, Spirohexol, Clout, Tatratonik, najčastejšia choroba – žiabrohlísta článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 4, p. 8 – 13 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO motolice – Monogenea, Dactylogyridae, Gyrodactylidae, Neguvon, Masoten, liečivá na báze Trichlofonu, bičíkovce Spironucleus symphysodonis, Spironucleus elegans, Hexamita salmonis, Ichtyosporidium hoferi, Capillaria pterophylli, Markus Eliser Bloch článok

2001 Aquatera, Vol. 8, No. 4, p. 14 – 50 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Sawbwa resplendens, Paratiliapia bleekeri, Životné podmienky rastlín v akváriu, Tropikárium a Oceanárium v Budapešti, Vnútrozemskou deltou Dunaja článok

2001 Aquatera, Vol. 7, No. 4, p. 2 – 18 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Xiphophorus malinche, Morské akvárium, Psie ryby, Rhaphiodon, Hydropardus, cynodon gibbus, Hydrolycus armatus, Hydrolycus vulpinus, Metriaclima estherae red red článok

2002 Aquatera, Vol. 8, No. 6, p. 2 – 9 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Malajzia, Rasbora trilineata, Poropuntius laoensis, Cyclocheilichthys apogon, Hampala macrolepidota, Barbodes schwanenfeldi, Osphtonemus goramy, rieka Taham, povodie Tembelingu, O podobných pancierníčkoch Corydoras, Corydoras amandajanea článok

2002 Aquatera, Vol. 8, No. 6, p. 9 – 16 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Corydoras crypticus, Corydoras bicolor, Corydoras duplicareus, Corydoras serratus, Stredoamerická cichlida Amphilophus citrinellus, spôsob odchovu ako u Symphysodon pomocou vylučovaného sekrétu článok

2002 Aquatera, Vol. 8, No. 6, p. 16 – 23 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO pri nedostatku potravy malé jedince ohryzávajú rodičom pokožku a plutvy – môže takmer chýbať análna plutva, Ako na terčovce, Cryptocoryne affinis, Cryptocoryne parva, Cryptocoryne petchii, Cryptocoryne pontederifolia, Cryptocoryne crispatula článok

2002 Aquatera, Vol. 8, No. 6, p. 23 – 51 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Cryptocoryne tonkinensis, Cryptocoryne wendtii, Corydoras habrosus, Corydoras sumulatus, vyvádzali ako keď psa pustíš z reťaze, Geophagus jurupari, Majstrovstvá Slovenska živorodiek 2002 článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 1, p. 1 – 10 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Malajzia, Barbodes lateristriga, Mystacoleucus marginatus, Tor tambroides, Klarias teysmanni, hadohlavec Channa lucius, Melanochromis auratus, mbuna cichlidy, Melanochromis johannii, Pseudotropheus daviesi, Melanochromis interruptus článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 1, p. 10 – 36 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Melanochromis sp. chisumulu johannii, plávajúca elementka, Corydoras duplicareus, Corydoras similis, Hygrophila corymbosa, Hygrophila salicifolia, Súťažné živorodiek v roku 2003 článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 2, p. 2 – 4 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Altolamprologus calvus, Lamprologus Scilthuis, 1871, Neolamprologus, Lepidiolamprologus, Paleolamprologus, Variabilichromis, Altolamprologus, neochota sa trieť, kľudný druh, ľakavý druh, vytiera sa do dutín, neznesú cudzích samcov článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 2, p. 4 – 12 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO požiera ikry iných druhov, Systematika živorodiek, Cyprinodontiformes, Atheriniformes, Beloniformes, Mugiliformes, neživorodké druhy živorodiek, Anablepidae, Anableps, Jenynsia, Ozygonectes, Poecilinae, Empetrichthyiinae, Goodeinae článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 2, p. 12 – 22 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO nesystémový taxón živorodky, príbuznosť ku kaprozúbkam, Hymenochirus curtipes, Corydoras sterbai, Corydoras haraldschultzi, molice, grindal, napodobňovanie obdobia dažďov, stučnenie nitenkami a patentkami, Corydoras gossei, Plôdik ako filter článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 2, p. 22 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO sito – pôrodnička článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 3, p. 2 – 50 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Betta pugnax, Corydoras adolfoi, Neolamprologus brichardi, Kostarika, Xiphophorus variatus, Ludwigia repens, Lobella splendens, Eheim článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 4, p. 2 – 17 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Za živorodkami v Kostarike, Astyanax bimaculatus, Poecilia shenops, prírodné formy, Poecilopsis fasciatus, Gobiomorus dormitor, Herotilapia multispinosa, Pterophyllum scalare, Pterophyllum eimekei, Aponogeton, Neolamprologus leleupi longior článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 4, p. 17 – 50 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Corydoras cf aeneus orange, Toxotes jaculatrix článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 5, p. 2 – 14 MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Dormitator maculatus, Tateurndina ocellicauda, Gobiomorus dormitor, Gobiomorus lateralis, Mogurnda mogurnda, Hypseleotris compressus, Hypseleotris modestus, Eleotrs lebretonis, Astyanax leopoldi, filtrácia Eheim, Nirenie nezmarov a ploskúk článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 5, p. 14 – MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO Ako na terčovce, Uaru amphiacanthoides, Lysimachia nummularia, Mentha crispa v akváriu, mach, Eichhornia crassipes, Domáce terestrické rastliny v akváriu článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 2, p. MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 2, p. MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 2, p. MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 2, p. MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 2, p. MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO článok

2003 Aquatera, Vol. 9, No. 2, p. MaV Banská Bystrica akvaristika, teraristika, chovateľstvo SLO článok