Veda

Renáta Farkas – Hodnotenie klimatických rizík v mestách Slovenskej republiky

skala
Hits: 45

Tento príspevok zaznel na konferencii GIS Slovakia 2026.

Zmena klímy predstavuje jednu z najväčších environmentálnych a spoločenských výziev 21. storočia. Jej prejavy sa na Slovensku ukazujú najmä v raste priemernej ročnej teploty vzduchu, častejšom výskyte teplotne nadnormálnych rokov, náraste frekvencie vĺn horúčav, zmenách priestorového a časového rozloženia zrážok, úbytku snehovej pokrývky a intenzívnejších obdobiach sucha. Podľa údajov prezentovaných v príspevku sa priemerná ročná vzduchu na Slovensku v období 1881 – 2021 zvýšila približne o 1,8 až 2 °C a teplotné extrémy už majú merateľné dopady aj na úmrtnosť obyvateľstva.

Farkas202601

Príspevok Renáty Farkas sa zameral na hodnotenie klimatických rizík v mestách Slovenskej republiky. Mestá sú v tomto kontexte mimoriadne dôležité, pretože koncentrujú obyvateľstvo, ekonomické aktivity, infraštruktúru, inštitúcie aj kultúrne a materiálne hodnoty. Zároveň sú však zraniteľnejšie v dôsledku fyzických vlastností urbanizovaného prostredia. Zastavané plochy, nepriepustné povrchy, zmenený vodný režim, dopravná a technická infraštruktúra či obmedzený podiel vegetácie môžu zosilňovať dopady klimatických extrémov. Dôležitým prejavom sú aj mestské tepelné ostrovy, ktorého intenzita bola v slovenských mestách dokumentovaná v ročnom priemere aj pri konkrétnych meraniach v Bratislave, Trnave a Žiline.

Farkas202602

Základom prezentovaného hodnotenia bolo ďalšie rozvinutie výsledkov hodnotenia Inštitútu environmentálnej politiky. Autorka sa zamerala na urbánny priestor Slovenska, sledovala geografické aspekty distribúcie klimatického rizika, zostavila rebríčky miest podľa stupňov a indexov klimatického ohrozenia, identifikovala najviac a najmenej ohrozené pri jednotlivých dopadoch a vytvorila syntetický pohľad na klimatické riziko slovenských miest. Výsledkom je aj typológia miest podľa súhrnných stupňov ohrozenia. Hodnotenie sa sústreďovalo na tri hlavné klimatických rizík: extrémne horúčavy, sucho a extrémne zrážky. Išlo o kombinované vyhodnotenie v podobe kumulatívneho klimatického rizika. Tento prístup je dôležitý preto, že mestá nemusia byť ohrozené iba jedným typom dopadu. Niektoré územia môžu byť výrazne zasiahnuté horúčavami a suchom, iné extrémnymi zrážkami, ďalšie kombináciou viacerých rizík. Práve kombinácia rizík vytvára celkový obraz klimatickej zraniteľnosti mestského priestoru.

Farkas202603

Metodika hodnotenia pracovala s viacerými skupinami indikátorov. Prvou skupinou boli klimatické hrozby, napríklad budúce extrémne horúčavy podľa klimatickej a zdravotníckej definície, tropické dni, tropické , budúce sucho, index sucha SPEI, budúce extrémne zrážky a súčasné extrémne zrážky. Druhou skupinou boli socio-demografické ukazovatele, napríklad hustota zaľudnenia, podiel detí do štyroch rokov, seniorov nad 70 rokov, miera nezamestnanosti, príjem na obyvateľa, dostupnosť nemocnice, pripojenie obyvateľov na vodovod či podiel koncentrovaných rómskych komunít. Treťou skupinou boli charakteristiky fyzického prostredia, teda podiel stromovej pokrývky, nepriepustných povrchov, trávnatých porastov, vodných plôch, poľnohospodárskej pôdy, chránených území, erózne riziko a index nestabilnej pôdy. Dôležité je, že indikátory neboli použité rovnako pre všetky riziká. Napríklad tropické dni a tropické noci vstupovali najmä do hodnotenia extrémnych horúčav, index sucha SPEI do hodnotenia sucha a indikátory extrémnych zrážok do hodnotenia zrážkového rizika. Niektoré socio-demografické ukazovatele, ako hustota zaľudnenia, , seniori, nezamestnanosť či príjem obce, boli relevantné pre všetky tri skupiny rizík. To umožnilo zachytiť nielen samotnú klimatickú hrozbu, ale aj spoločenskú citlivosť a rozdielnu schopnosť miest vyrovnávať sa s dopadmi klimatickej zmeny.

Farkas202604

Výsledky ukázali výrazné priestorové rozdiely medzi slovenskými mestami. Pri extrémnych horúčavách sa medzi najviac ohrozenými mestami a mestskými časťami objavili napríklad Štúrovo, -Karlova Ves, Hurbanovo, Bratislava-Staré Mesto, Nesvady, Nové , Komárno, Šurany, Želiezovce, Kolárovo, Šaľa, Bratislava-Petržalka a viaceré ďalšie mestské časti Bratislavy. Naopak, medzi najmenej ohrozené patrili najmä mestá severného a horského Slovenska, napríklad Čadca, Dolný Kubín, Námestovo, Trstená, Vysoké Tatry, Ružomberok, Tvrdošín, Martin či Turzovka. Pri riziku sucha sa najvyššie umiestnili najmä mestá a mestské časti na juhozápade Slovenska a v nížinných oblastiach. Medzi najviac ohrozenými boli Bratislava-Vrakuňa, Leopoldov, Bratislava-Ružinov, Bratislava-Podunajské Biskupice, Trnava, Nitra, Hurbanovo, Bratislava-Vajnory, Bratislava-Čunovo, Šamorín, Komárno, Nesvady, Senec, Sereď, Bratislava-Petržalka či Piešťany. Najnižší stupeň rizika sucha mali najmä mestá severného Slovenska a horských oblastí, napríklad Námestovo, Dolný Kubín, , Trstená, Krásno nad Kysucou, Medzilaborce, Stará Turá, Čadca, Tvrdošín, Turany a Ružomberok.

Farkas202605

Odlišný priestorový vzorec sa objavil pri extrémnych zrážkach. Medzi mestá s najvyšším stupňom rizika patrili Vysoké , Turany, Handlová, Dolný Kubín, Tvrdošín, Krásno nad Kysucou, Kremnica, Nová Baňa, Medzilaborce, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Snina, Banská Bystrica, Dobšiná, Skalica či Púchov. To naznačuje, že riziko extrémnych zrážok má iné geografické rozloženie než riziko horúčav a sucha. V prípade zrážok sa významne prejavuje reliéf, regionálne klimatické podmienky a poloha miest voči horským a podhorským oblastiam.

Syntetickým výstupom prezentácie bolo hodnotenie kumulatívneho klimatického rizika, teda súhrnného ohrozenia miest na zmenu klímy. V tomto hodnotení sa kombinovali stupne ohrozenia horúčavami, suchom a extrémnymi zrážkami. Najvyššie kumulatívne riziko vykázali najmä Veľký Krtíš, Lučenec, Holíč, Bratislava-Devínska Nová Ves, Bratislava-Dúbravka, Sládkovičovo, Gbely, Šaštín-Stráže, Nová Baňa, Hurbanovo, Nesvady, Nové Zámky, Šurany, Kolárovo a ďalšie mestá či mestské časti. Významné zastúpenie Bratislavy v tejto skupine ukazuje, že hlavné mesto nie je ohrozené iba jedným klimatickým javom, ale viacerými rizikami naraz. Naopak, medzi mestami s najnižším súhrnným stupňom klimatického rizika sa objavili najmä Trstená, Spišská Belá, Námestovo, Podolínec, Ružomberok, Spišské Podhradie, Liptovský Hrádok, Svit, , Vrútky, Stará Ľubovňa, Liptovský , Bardejov, Kežmarok, Levoča a Poprad. Tieto mestá však nemožno chápať ako územia bez klimatického rizika. Skôr ide o mestá, ktoré v rámci použitej metodiky dosahujú nižší súhrnný stupeň ohrozenia v porovnaní s ostatnými mestami Slovenska. Aj v ich prípade môžu byť niektoré čiastkové riziká významné, napríklad extrémne zrážky alebo lokálne špecifiká súvisiace s reliéfom.

Význam prezentovaného hodnotenia spočíva v tom, že ponúka celoštátny, porovnateľný a priestorovo interpretovateľný pohľad na klimatické riziká slovenských miest. Nejde iba o mapu, ale o analytický rámec, ktorý umožňuje porovnávať mestá, identifikovať ich dominantné riziká a odlíšiť územia, kde prevládajú horúčavy a sucho, od území, kde je významnejšie riziko extrémnych zrážok. Takéto poznatky sú využiteľné pre akademickú obec, samosprávy, urbanistov, plánovačov aj tvorcov adaptačných politík. Prezentácia zároveň pripomína, že efektívne riadenie klimatických rizík si vyžaduje podrobné vedecké poznatky o miestnych špecifikách. Celoštátne hodnotenie preto nemožno chápať ako definitívny opis každej lokálnej situácie, ale ako podporný nástroj, ktorý umožňuje systematicky porovnávať mestá, identifikovať dominantné riziká a odhaliť širšie priestorové vzorce.

Príspevok Renáty Farkas ukázal, že hodnotenie klimatických rizík v mestách Slovenskej republiky je dôležitou súčasťou adaptačného plánovania. Prepája klimatické dáta, socio-demografické charakteristiky, vlastnosti fyzického prostredia a priestorovú analýzu do jedného hodnotiaceho rámca. Jeho najväčšou hodnotou je schopnosť premeniť komplexné údaje o zmene klímy na zrozumiteľný obraz o tom, ktoré mestá sú ohrozené najviac, aké riziká v nich dominujú a kde by mali samosprávy a štát cielene sústrediť adaptačné opatrenia.

Climate change represents one of the greatest environmental and societal challenges of the 21st century. In Slovakia, its manifestations are evident mainly in the increase in mean annual air temperature, the more frequent occurrence of anomalously warm years, the growing frequency of heatwaves, changes in the spatial and temporal distribution of precipitation, declining snow cover and more intense periods of drought. According to the data presented in the contribution, the mean annual air temperature in Slovakia increased by approximately 1.8 to 2 °C between 1881 and 2021, while temperature extremes already have measurable impacts on population mortality.

The contribution by Renáta Farkas focused on the assessment of climate risks in cities of the Slovak Republic. Cities are particularly important in this context because they concentrate population, economic activities, infrastructure, institutions, and cultural and material assets. At the same time, however, they are more vulnerable because of the physical characteristics of the urbanised environment. Built-up areas, impervious surfaces, altered water regimes, transport and technical infrastructure, and a limited share of vegetation can intensify the impacts of climate extremes. An important manifestation is also the urban heat island effect, whose intensity has been documented in Slovak cities both in annual averages and through specific measurements in Bratislava, Trnava and Žilina.

The presented assessment was based on a further development of the results of an evaluation carried out by the Institute for Environmental Policy. The author focused on the urban areas of Slovakia, examined the geographical aspects of climate-risk distribution, compiled rankings of cities according to levels and indices of climate hazard, identified the most and least threatened cities for individual impacts and created a synthetic view of climate risk in Slovak cities. The resulting outputs also include a typology of cities based on overall hazard levels. The assessment focused on three main groups of climate risks: extreme heat, drought and extreme precipitation. These were evaluated jointly in the form of cumulative climate risk. This approach is important because cities do not necessarily face only one type of impact. Some areas may be strongly affected by heat and drought, others by extreme precipitation, and still others by a combination of several risks. It is precisely this combination of risks that creates the overall picture of climate vulnerability in urban areas.

The assessment methodology worked with several groups of indicators. The first group consisted of climate hazards, including future extreme heat according to climatic and health-related definitions, tropical days, tropical nights, future drought, the SPEI drought index, future extreme precipitation and current extreme precipitation. The second group comprised socio-demographic indicators, such as population density, the proportion of children under four years of age, the proportion of people over 70, unemployment rate, municipal income per capita, accessibility of hospitals, the proportion of residents connected to public water supply systems and the share of concentrated Roma communities. The third group consisted of characteristics of the physical environment, including the proportion of tree canopy, impervious surfaces, grassland, water bodies, agricultural land and protected areas, as well as erosion risk and an unstable soil index. Importantly, the indicators were not applied identically to all risks. Tropical days and tropical nights, for example, contributed primarily to the assessment of extreme heat, the SPEI drought index to the assessment of drought, and extreme precipitation indicators to the assessment of precipitation-related risk. Some socio-demographic indicators, such as population density, the proportion of children and older people, unemployment and municipal income, were relevant to all three risk groups. This made it possible to capture not only the climate hazard itself, but also social sensitivity and differences in the ability of cities to cope with the impacts of climate change.

The results revealed substantial spatial differences among Slovak cities. In the case of extreme heat, the most threatened cities and city districts included Štúrovo, Bratislava-Karlova Ves, Hurbanovo, Bratislava-Staré Mesto, Nesvady, Nové Zámky, Komárno, Šurany, Želiezovce, Kolárovo, Šaľa, Bratislava-Petržalka and several other districts of Bratislava. By contrast, the least threatened cities were predominantly located in northern and mountainous Slovakia, including Čadca, Dolný Kubín, Námestovo, Trstená, Vysoké Tatry, Ružomberok, Tvrdošín, Martin and Turzovka.

In terms of drought risk, the highest positions were occupied mainly by cities and city districts in south-western Slovakia and lowland areas. Among the most threatened were Bratislava-Vrakuňa, Leopoldov, Bratislava-Ružinov, Bratislava-Podunajské Biskupice, Trnava, Nitra, Hurbanovo, Bratislava-Vajnory, Bratislava-Čunovo, Šamorín, Komárno, Nesvady, Senec, Sereď, Bratislava-Petržalka and Piešťany. The lowest levels of drought risk were mainly found in cities of northern Slovakia and mountainous areas, such as Námestovo, Dolný Kubín, Vysoké Tatry, Trstená, Krásno nad Kysucou, Medzilaborce, Stará Turá, Čadca, Tvrdošín, Turany and Ružomberok.

A different spatial pattern emerged in the case of extreme precipitation. Cities with the highest risk level included Vysoké Tatry, Turany, Handlová, Dolný Kubín, Tvrdošín, Krásno nad Kysucou, Kremnica, Nová Baňa, Medzilaborce, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Snina, Banská Bystrica, Dobšiná, Skalica and Púchov. This indicates that the risk of extreme precipitation has a different geographical distribution from the risks of heat and drought. In the case of precipitation, relief, regional climatic conditions and the position of cities relative to mountainous and foothill areas play a significant role.

The synthetic output of the presentation was an assessment of cumulative climate risk, representing the overall exposure of cities to climate change. This assessment combined the hazard levels associated with heat, drought and extreme precipitation. The highest cumulative risk was recorded mainly in Veľký Krtíš, Lučenec, Holíč, Bratislava-Devínska Nová Ves, Bratislava-Dúbravka, Sládkovičovo, Gbely, Šaštín-Stráže, Nová Baňa, Hurbanovo, Nesvady, Nové Zámky, Šurany, Kolárovo and other cities and city districts. The significant representation of Bratislava in this group demonstrates that the capital is not threatened by only one climatic phenomenon, but by several risks simultaneously.

By contrast, the cities with the lowest overall level of climate risk included mainly Trstená, Spišská Belá, Námestovo, Podolínec, Ružomberok, Spišské Podhradie, Liptovský Hrádok, Svit, Martin, Vrútky, Stará Ľubovňa, Liptovský Mikuláš, Bardejov, Kežmarok, Levoča and Poprad. These cities should not, however, be understood as areas without climate risk. Rather, under the methodology applied, they achieve a lower overall level of hazard compared with other Slovak cities. Even in these cities, some individual risks may be significant, such as extreme precipitation or local factors associated with relief.

The significance of the presented assessment lies in the fact that it provides a nationwide, comparable and spatially interpretable perspective on climate risks in Slovak cities. It is not merely a map, but an analytical framework that makes it possible to compare cities, identify their dominant risks and distinguish areas where heat and drought prevail from those where the risk of extreme precipitation is more significant. Such findings are useful for the academic community, local governments, urban planners, spatial planners and adaptation-policy makers. The presentation also emphasised that effective climate-risk management requires detailed scientific knowledge of local conditions. A nationwide assessment therefore cannot be regarded as a definitive description of every local situation, but rather as a supporting tool that enables systematic comparison of cities, identification of dominant risks and recognition of broader spatial patterns.

Renáta Farkas’s contribution demonstrated that the assessment of climate risks in cities of the Slovak Republic is an important component of adaptation planning. It integrates climate data, socio-demographic characteristics, properties of the physical environment and spatial analysis within a single assessment framework. Its greatest value lies in its ability to transform complex climate-change data into a clear picture of which cities are most at risk, which hazards dominate within them and where local governments and the state should focus adaptation measures in a targeted manner.

Veda

Samuel Ferencei – Digitalizácia správy verejnej zelene v Bratislave 

skala
Hits: 54

Tento príspevok zaznel na konferencii GIS Slovakia 2026.

Správa verejnej zelene v mestskom prostredí predstavuje komplexný systémový proces zahŕňajúci evidenciu, plánovanie, realizáciu a kontrolu zásahov do vegetačných prvkov aj plôch zelene. Zahŕňa manažment drevín: výruby, orezy, pasportizáciu, údržbu vegetačných plôch: kosenie, hnojenie, vertikuláciu, odburiňovanie, realizáciu a následnú starostlivosť o výsadby, ako aj zakladanie nových zelených prvkov a plôch. Súčasťou agendy je aj tvorba odborných stanovísk v rámci povoľovacích a rozhodovacích procesov verejnej správy. V podmienkach Bratislavy ide o dátovo intenzívnu oblasť, v ktorej sa integrujú priestorové, atribútové aj procesné údaje naprieč viacerými agendami. Efektívne riadenie takého rozsahu si vyžaduje jednotný dátový model, konzistentnú evidenciu a ich priestorové ukotvenie v -e, ktoré umožňuje prechod od operatívneho manažmentu k systematickému manažmentu zelene. Prezentácia zdôraznila, že bez centralizovanej evidencie a bez prepojenia na GIS nie je možné zabezpečiť transparentné rozhodovanie, optimalizáciu údržbových zásahov ani prepojenie na ďalšie mestské informačné systémy. Kľúčovým princípom je preto systematická evidencia všetkých prvkov a procesov v prostredí GIS, ktorá vytvára základ pre analytické spracovanie, plánovanie životného cyklu zelene a podporu rozhodovania.

Jedným z hlavných problémov bola dlhodobá rozdrobenosť správy zelene medzi viacerých aktérov. Do tejto oblasti vstupujú nielen Magistrát hlavného mesta, ale aj mestské časti, Mestské , súkromné subjekty a ďalšie organizácie vrátane štátnych inštitúcií, ako sú napríklad SVP alebo NDS. Takto rozdelené kompetencie prirodzene vytvárali nejednotnú evidenciu, rozdielnu kvalitu dát a komplikovanú koordináciu zásahov v území. Prezentácia zároveň ukázala, že geodetické zameranie a následné analytické vrstvy pracujú so širším verejným priestorom ako je majetok mesta, čím sa vytvára realistickejší kontext správy zelene v Bratislave. Východiskový stav pred začiatkom projektu bol podľa prezentácie problematický. Mestu chýbali presné údaje o tom, koľko stromov má vo svojej správe a aké presné výmery trávnikov vlastní. K dispozícii boli nekompletné mapové podklady a agenda bola roztrúsená medzi viaceré nástroje a prostredia, od webových máp cez CAD až po ArcGIS Pro a QGIS. Komplexnejšie aplikačné riešenie údržby zelene bolo dovtedy nasadené len v prostredí Sadu Janka Kráľa. Aj preto pôsobila správa údajov fragmentovane, na báze historicky vrstvených a nesúrodých evidencií a bez jednotného dátového modelu.

Ferencei202601

Zásadný obrat priniesol projekt pasportizácie verejnej zelene a geodetického zamerania prvkov zelene vo verejnom priestore. Cieľom bolo vytvoriť koncepciu správy verejnej zelene v Bratislave, podporiť efektívnejšiu a precíznejšiu správu zelene, sprístupniť transparentné dáta verejnosti a implementovať GIS riešenie na manažment priestorových prvkov zelene v meste . Zber dát prebiehal kombinovanou metódou s využitím ortofotosnímok, GNSS a mobile mappingu, bol rozdelený na dve zákazky Východ a Západ a realizovaný v rokoch 2023 až 2025. Výsledky boli kompletne sprístupnené na data.bratislava.sk. Prezentácia uvádza rozsah približne 302-tisíc samostatne evidovaných stromov a 1 750 hektárov trávnikov, čo dobre ilustruje mieru a význam celého projektu. Dôležitým prínosom projektu bolo aj vytvorenie jednotnej klasifikácie prvkov zelene. V prezentácii sa pracuje s kategóriami, ako sú trávnik, ker, živý plot, záhon, skupina stromov, iné prvky zelene a samostatný strom. Takto štruktúrované dáta umožňujú nielen presnejšiu evidenciu, ale aj analytickú prácu, plánovanie údržby a jasnejšie priraďovanie správy jednotlivým subjektom. Vizuálne ukážky v prezentácii zároveň naznačujú, že nový dátový základ umožňuje čítať verejnú zeleň ako plnohodnotnú priestorovú vrstvu mesta, nie ako izolovaný zoznam prvkov.

Ferencei202602

Požiadavky na nové riešenie boli formulované pomerne presne: mapové rozhranie napojené na geodatabázu, tabuľková evidencia, mobilné rozhranie s fotodokumentáciou a navigáciou v mape, verifikačný systém hodnotenia drevín, schopnosť obslúžiť veľký počet používateľov a možnosť integrovať vlastné dáta. Výber vhodného systému prebiehal dva roky aj v spolupráci s Bloomberg Associates. Spomedzi troch posudzovaných riešení – Safetrees, T-Mapy a R3GIS – bola napokon vybraná aplikácia GreenSpaces od spoločnosti R3GIS, a to vzhľadom na funkcionalitu, cenu aj širšie nasadenie v regióne. Jej implementácia sa začala na 2025.

Ferencei202603

Celý príspevok tak ukazuje posun od neprehľadnej, roztrieštenej a historicky vrstvenej evidencie k systematickému, priestorovo ukotvenému a dátovo riadenému manažmentu verejnej zelene. Nejde len o technické spresnenie mapových podkladov, ale o zmenu spôsobu správy mestskej zelene ako infraštruktúry, ktorú treba plánovať, kontrolovať, vyhodnocovať a transparentne sprístupňovať. Ďalšie kroky podľa prezentácie zahŕňajú pokračovanie v zbere dát, najmä v hodnotení drevín, pokračovanie implementácie systému GreenSpaces s cieľom nahradiť viacero databáz, efektívnejšie zadávanie prác dodávateľom a transparentnejšiu kontrolu ich vykonania.

Ferencei202604

Public green space management in an urban environment represents a complex systemic process involving the inventory, planning, implementation and monitoring of interventions affecting both vegetation elements and green areas. It includes tree management, such as tree removal, pruning and inventorying; the maintenance of vegetated areas through mowing, fertilisation, verticutting and weed control; the implementation and subsequent maintenance of plantings; as well as the establishment of new green elements and green spaces. The agenda also includes the preparation of expert opinions as part of permitting and decision-making processes within public administration. In the context of Bratislava, this is a data-intensive field in which spatial, attribute and process data are integrated across several agendas. Efficient management on such a scale requires a unified data model, consistent records and their spatial anchoring in GIS, enabling a transition from operational maintenance towards systematic green space management. The presentation emphasised that without a centralised inventory and integration with GIS, it is impossible to ensure transparent decision-making, optimise maintenance interventions or establish links with other municipal information systems. A key principle is therefore the systematic recording of all elements and processes within a GIS environment, providing the basis for analytical processing, green space life-cycle planning and decision support.

One of the main challenges was the long-standing fragmentation of green space management among multiple stakeholders. The area involves not only Bratislava City Hall, but also the city districts, Municipal Forests, private entities and other organisations, including state institutions such as SVP and NDS. Such divided responsibilities naturally resulted in inconsistent records, varying data quality and complicated coordination of interventions across the city. The presentation also demonstrated that geodetic surveying and the subsequent analytical layers cover a broader extent of public space than property owned by the city itself, thereby creating a more realistic context for green space management in Bratislava. According to the presentation, the situation before the project began was problematic. The city lacked accurate information on how many trees it managed and the precise extent of the lawns it owned. Only incomplete mapping data were available, while the agenda was scattered across several tools and environments, ranging from web maps and CAD to ArcGIS Pro and QGIS. A more comprehensive application for green space maintenance had until then been deployed only in Janko Kráľ Park. As a result, data management was fragmented, based on historically accumulated and heterogeneous inventories without a unified data model.

A major turning point came with the public green space inventory project and the geodetic surveying of green elements in public spaces. Its objective was to develop a conceptual framework for public green space management in Bratislava, support more efficient and accurate green space management, make transparent data available to the public, and implement a GIS solution for managing spatial green elements across the city. Data collection was carried out using a combined methodology involving orthophotos, GNSS and mobile mapping. The work was divided into two contracts, East and West, and implemented between 2023 and 2025. The resulting datasets were made fully available through data.bratislava.sk. According to the presentation, approximately 302,000 individually registered trees and 1,750 hectares of lawns were recorded, illustrating both the scale and significance of the project.

Another important outcome was the creation of a unified classification of green space elements. The presentation works with categories such as lawns, shrubs, hedges, flower beds, groups of trees, other green elements and individual trees. Data structured in this way enable not only more accurate inventorying, but also analytical work, maintenance planning and clearer assignment of management responsibilities to individual organisations. The visual examples presented also indicate that the new data foundation makes it possible to understand public greenery as a fully fledged spatial layer of the city rather than merely as an isolated list of individual elements. The requirements for the new solution were defined relatively precisely: a map interface connected to a geodatabase, tabular records, a mobile interface with photo documentation and map navigation, a verification system for the assessment of woody plants, the capacity to serve a large number of users, and the ability to integrate custom datasets.

The selection of a suitable system took two years and was carried out in cooperation with Bloomberg Associates. Of the three solutions evaluated — Safetrees, T-Mapy and R3GIS — the GreenSpaces application by R3GIS was ultimately selected on the basis of its functionality, price and broader deployment across the region. Its implementation began in autumn 2025. Overall, the presentation demonstrates a transition from an opaque, fragmented and historically accumulated system of records towards systematic, spatially anchored and data-driven management of public greenery. This is not merely a technical improvement in mapping accuracy, but a fundamental change in how urban greenery is managed as infrastructure that must be planned, monitored, evaluated and made transparently accessible.

According to the presentation, the next steps include continuing data collection, particularly the assessment of trees and other woody plants; continuing the implementation of the GreenSpaces system with the aim of replacing several existing databases; improving the efficiency of assigning work to contractors; and ensuring more transparent monitoring and verification of completed maintenance activities.

Veda

Josef Tračík – Koncepce zeleně města Ostravy

skala
Hits: 74

Tento príspevok zaznel na konferencii GIS Slovakia 2026.

Príspevok Josefa Tračíka sa venoval problematike koncepcie zelene v meste Ostrava, evidencii, hodnoteniu, správe a strategickému plánovaniu zelene v mestskom aj prímestskom priestore. V podmienkach klimatickej zmeny, urbanizačného tlaku a rastúcich nárokov na kvalitu verejného priestoru sa stáva zeleň dôležitou súčasťou mestskej infraštruktúry, nositeľom ekologických funkcií a zároveň objektom systematického dátového manažmentu. Kľúčom k jej efektívnemu využívaniu je kvalitná evidencia, spracovanie v -e, analýzy nad dostupnými dátami a viacodborová spolupráca pri rozhodovaní v meste. Prezentácia zároveň zdôraznila, že koncepcia zelene vznikala ako výsledok práce multiodborového tímu, externej pracovnej a rokovaní so zástupcami mesta, mestského úradu a mestských obvodov. Metodický rámec ukazoval, že plánovanie zelene je otázkou krajinárskeho návrhu aj koordinácie odborných pohľadov, dátového spracovania a komunikácie so správou mesta. Veľmi dôležitým východiskom prezentácie bolo chápanie Ostravy ako mesta, v ktorom mestská a prímestská tvoria približne vyrovnaný celok. Podľa prezentovaných údajov predstavuje mestská krajina 50 % a prímestská krajina takisto 50 % územia. Táto skutočnosť zásadne ovplyvňuje prístup ku koncepcii zelene, pretože mesto nemožno posudzovať iba cez vnútromestské a stromoradia, ale ako širší priestorový a ekologický systém, v ktorom sú urbanizované časti úzko previazané s okolitou krajinou.

Tracik202601

Významná časť prezentácie bola venovaná vstupným dátam. Tie tvorili jednak vlastné mapovanie, zamerané na kompozíciu, kvalitu vegetačných prvkov, kvalitu technických prvkov a rekreačný potenciál území, jednak analýzy nad dostupnými geodátami z rôznych zdrojov. Koncepcia nevychádzala iba zo všeobecných úvah, ale z pomerne rozsiahlej empirickej a dátovej základne. Tračíkov príspevok zároveň formuloval aj všeobecné zásady, ktoré majú určovať prístup k mestskej zeleni. V prezentácii boli pomenované atribúty: atraktívnosť, prepojenosť, odolnosť, dostupnosť a primeranosť. Tieto princípy naznačujú, že kvalita zelene je posudzovaná podľa jej schopnosti vytvárať funkčný systém, ktorý je dostupný obyvateľom, ekologicky stabilný, primerane rozložený a priestorovo previazaný.

Tracik202602

Na túto úroveň nadväzovali aj hlavné princípy návrhu. Prezentácia zdôraznila potrebu rozvíjať potenciál okolia riek, prepájať zelené priestranstvá a spájať obytné centrá s prímestskou krajinou. Riečne koridory tu vystupovali ako mimoriadne dôležité priestorové osi, ktoré majú ekologický, rekreačný aj kompozičný význam. Nejde teda len o ochranu jednotlivých zelených plôch, ale o budovanie súvislej zelenej infraštruktúry, ktorá prepája mesto s jeho širším krajinným zázemím. V rámci mestskej krajiny bola silno zdôraznená myšlienka, že zeleň má byť súčasťou všetkých verejných priestranstiev. Prezentácia tým smerovala k modernému urbanistickému prístupu, v ktorom je zeleň základnou súčasťou ulíc, námestí, parkov, vnútroblokov aj ďalších typov verejných priestorov. Takýto prístup posúva zeleň z roviny izolovaných vegetačných prvkov do roviny systematicky integrovanej zložky mestského prostredia.

Tracik202603

Dôležitou analytickou časťou prezentácie bolo vymedzenie zelených priestranstiev. Tie boli hodnotené z hľadiska vymedzenia, typu, významu a stability. Podľa prezentácie bolo v Ostrave vymedzených 284 zelených priestranstiev s celkovou rozlohou 1 139 ha, pričom na jedného obyvateľa pripadá 40 m² týchto plôch. Takéto údaje poskytujú základný obraz o rozsahu a priestorovom zastúpení zelene v meste, no prezentácia išla ďalej a dopĺňala ich o hodnotenie dostupnosti, intenzity využitia, potenciálnej návštevnosti aj kvality. Analýza dostupnosti ukázala, že 97 % obyvateľov Ostravy sa do 5 minút chôdze dostane do zeleného priestranstva alebo ku vstupu do prímestskej krajiny. Zároveň však boli identifikované aj deficitné miesta, teda územia s nedostatočným prístupom k zeleni. Táto časť prezentácie je dôležitá, pretože ukazuje, že hodnotenie zelene sa opiera aj o reálnu dostupnosť pre obyvateľov a o priestorové rozdiely v rámci mesta. Ďalšou vrstvou analýzy bola intenzita využitia. Prezentácia uvádzala, že polovica obyvateľov mesta má v pešej dostupnosti do 5 minút 52 najintenzívnejšie využívaných zelených priestranstiev. Na to nadväzovala aj analýza potenciálnej návštevnosti, podľa ktorej sa v okolí 78 zelených priestranstiev pohybuje polovica potenciálnych návštevníkov. Tieto analýzy sú významné najmä preto, že umožňujú rozlišovať medzi plochami, ktoré sú len formálne prítomné v území, a tými, ktoré skutočne zohrávajú dôležitú úlohu v každodennom živote obyvateľov.

Tracik202604

Prezentácia sa venovala aj hodnoteniu kvality zelených priestranstiev. Z hodnotených lokalít bolo 54 vyhovujúcich, 161 vyhovujúcich s výhradami a 40 nevyhovujúcich. Takéto rozdelenie ukazuje, že mesto nehodnotí len rozsah zelene, ale aj jej stav, funkčnosť a kvalitatívne parametre. Práve toto je dôležité pre plánovanie zásahov, keďže nestačí vedieť, kde sa zeleň nachádza, ale aj v akom je stave a akú úlohu môže plniť v budúcnosti. Zaujímavým výstupom prezentácie boli aj takzvané karty zelených priestranstiev, ktoré slúžia ako systematizovaný nástroj pre evidenciu, hodnotenie a návrh opatrení pre jednotlivé lokality. To naznačuje posun od všeobecnej koncepcie k praktickým pracovným nástrojom, ktoré môžu byť využívané pri správe mesta a pri rozhodovaní o konkrétnych zásahoch.

Tracik202605

Druhou veľkou tematickou líniou prezentácie bola prímestská krajina. Aj tá bola hodnotená systematicky. Podľa prezentácie bolo vymedzených 77 krajinných lokalít s celkovou rozlohou 10675 ha, pričom na jedného obyvateľa pripadá 377 m² prímestskej krajiny. Krajinné lokality boli posudzované z hľadiska vymedzenia, charakteru, využitia a stability. Tým sa znovu potvrdzuje, že koncepcia pracuje s mestom a jeho okolím ako s jedným prepojeným systémom, a nie ako s oddelenými kategóriami priestoru. Osobitná pozornosť bola venovaná rozhraniu medzi mestskou a prímestskou krajinou. Práve tieto prechodové zóny sú často priestorom konfliktu aj rozvojového potenciálu. Prezentácia upozornila aj na problematiku rozrastania mesta do prímestskej krajiny a na potenciálne zastaviteľné územia. Dôležitým princípom je pritom zachovanie ekologických väzieb a vyváženie medzi rozvojom mesta a kvalitou prostredia. Nejde pritom len o identifikáciu potenciálne zastaviteľných plôch, ale o premyslené usmerňovanie rastu tak, aby nedochádzalo k narušeniu funkčnosti zelenej infraštruktúry.

Tracik202606

S tým súvisí aj téma vstupov do prímestskej krajiny, ktoré boli v prezentácii osobitne vyhodnocované. Tieto vstupy majú význam nielen z hľadiska rekreačnej dostupnosti, ale aj ako miesta fyzického a symbolického prepojenia mesta s jeho krajinným zázemím. Ak má byť prímestská krajina skutočne súčasťou každodenného života obyvateľov, musí byť dobre prístupná, čitateľná a kvalitne napojená na urbanizované územie. Aj v prípade prímestskej krajiny bolo realizované hodnotenie kvality. Z 77 lokalít bolo 21 vyhovujúcich, 37 vyhovujúcich s výhradami a 19 nevyhovujúcich. Tento výsledok ukazuje, že aj mimo kompaktného mesta existujú rozdiely v kvalite a využiteľnosti krajinných lokalít, a že aj tu je potrebné systematické plánovanie a cielené zásahy.

Celkovo Tračíkov príspevok ukazoval zeleň ako komplexný priestorový systém, ktorý zahŕňa mestské verejné priestory, riečne koridory, krajinné lokality aj prechody medzi mestom a jeho okolím. Nešlo len o evidenciu stromov alebo o pasportizáciu vegetácie, ale o širší koncepčný rámec, v ktorom sa spájajú GIS analýzy, terénne mapovanie, kvalitatívne hodnotenie a strategické urbanistické uvažovanie. V tomto zmysle predstavuje koncepcia zelene mesta Ostravy príklad systematického prístupu, ktorý prepája ekologické, rekreačné, priestorové a plánovacie funkcie zelene do jedného uceleného modelu.

Josef Tračík’s presentation focused on the green space concept of the city of Ostrava, including the inventory, assessment, management and strategic planning of greenery in both urban and peri-urban areas. Under the conditions of climate change, urbanisation pressure and growing demands on the quality of public space, greenery is becoming an important component of urban infrastructure, a provider of ecological functions and, at the same time, an object of systematic data management. High-quality inventories, GIS-based processing, analyses using available data and multidisciplinary cooperation in urban decision-making are essential for its effective management. The presentation also emphasised that the green space concept was developed through the work of a multidisciplinary team, an external working group and consultations with representatives of the city, the municipal authority and individual city districts. The methodological framework demonstrated that green space planning is not merely a matter of landscape design, but also of coordinating professional perspectives, data processing and communication with city authorities.

A particularly important starting point of the presentation was the understanding of Ostrava as a city in which the urban and peri-urban landscapes form approximately equal parts of the territory. According to the presented data, the urban landscape accounts for 50% of the city’s territory and the peri-urban landscape for the remaining 50%. This fundamentally influences the approach to green space planning, since the city cannot be assessed solely through its inner-city parks and tree-lined streets, but must be understood as a broader spatial and ecological system in which urbanised areas are closely interconnected with the surrounding landscape. A significant part of the presentation was devoted to input data. These consisted, on the one hand, of original field mapping focused on spatial composition, the quality of vegetation elements, the quality of technical elements and the recreational potential of individual areas, and, on the other hand, of analyses based on available geodata from various sources.

The concept was therefore not based solely on general considerations, but on a relatively extensive empirical and data foundation. Tračík’s presentation also formulated general principles intended to guide the approach to urban greenery. The attributes identified in the presentation were attractiveness, connectivity, resilience, accessibility and appropriateness. These principles indicate that green space quality is assessed according to its ability to create a functional system that is accessible to residents, ecologically stable, appropriately distributed and spatially interconnected. The main design principles built on this conceptual level. The presentation emphasised the need to develop the potential of areas surrounding rivers, interconnect green spaces and link residential centres with the peri-urban landscape. River corridors were presented as particularly important spatial axes with ecological, recreational and compositional significance. 

The objective is therefore not merely to protect individual green areas, but to build a continuous green infrastructure that connects the city with its broader landscape hinterland. Within the urban landscape, strong emphasis was placed on the idea that greenery should be an integral part of all public spaces. The presentation thus reflected a modern urban planning approach in which greenery forms a fundamental component of streets, squares, parks, courtyards and other types of public space. Such an approach moves greenery beyond the level of isolated vegetation elements and towards a systematically integrated component of the urban environment. An important analytical part of the presentation concerned the delineation of green spaces. These were assessed in terms of their boundaries, type, significance and stability. According to the presentation, 284 green spaces covering a total area of 1,139 hectares were delineated in Ostrava, corresponding to 40 m² per inhabitant.

These figures provide a basic picture of the extent and spatial representation of greenery within the city. However, the presentation went further by supplementing them with assessments of accessibility, intensity of use, potential visitation and quality. The accessibility analysis showed that 97% of Ostrava’s residents can reach either a green space or an entrance to the peri-urban landscape within a five-minute walk. At the same time, deficit areas with insufficient access to greenery were also identified. This part of the presentation is particularly important because it demonstrates that the assessment of green spaces also takes into account their actual accessibility to residents and spatial inequalities across the city. Another analytical layer concerned the intensity of use. According to the presentation, half of the city’s population has 52 of the most intensively used green spaces within a five-minute walking distance. This was complemented by an analysis of potential visitation, according to which half of all potential visitors are concentrated in the vicinity of 78 green spaces. These analyses are particularly valuable because they make it possible to distinguish between areas that are merely formally present within the urban fabric and those that genuinely play an important role in the everyday lives of residents.

The presentation also addressed the assessment of green space quality. Of the sites evaluated, 54 were classified as satisfactory, 161 as satisfactory with reservations and 40 as unsatisfactory. This distribution demonstrates that the city assesses not only the quantity and extent of greenery, but also its condition, functionality and qualitative characteristics. This is particularly important for planning interventions, since it is not sufficient to know where green spaces are located; it is also necessary to understand their current condition and the role they may be able to perform in the future. Another interesting output presented was the so-called green space cards, which serve as a systematic tool for recording, assessing and proposing measures for individual sites. This indicates a transition from a general conceptual framework towards practical working tools that can be applied in municipal management and in decisions concerning specific interventions.

The second major thematic strand of the presentation concerned the peri-urban landscape, which was also assessed systematically. According to the presentation, 77 landscape areas covering a total of 10,675 hectares were delineated, corresponding to 377 m² of peri-urban landscape per inhabitant. The landscape areas were evaluated according to their boundaries, character, use and stability. This once again confirms that the concept treats the city and its surroundings as a single interconnected system rather than as separate spatial categories. Particular attention was paid to the interface between the urban and peri-urban landscapes. These transition zones often represent areas of both conflict and development potential. The presentation also addressed the issue of urban expansion into the peri-urban landscape and potentially developable areas. An important principle in this context is the preservation of ecological connections and the achievement of a balance between urban development and environmental quality. The objective is therefore not merely to identify potentially developable land, but to carefully guide urban growth so that the functionality of the green infrastructure is not compromised.

Closely related to this is the issue of entrances to the peri-urban landscape, which were specifically evaluated in the presentation. These access points are important not only in terms of recreational accessibility, but also as places where the city is physically and symbolically connected with its landscape hinterland. If the peri-urban landscape is to become a genuine part of residents‘ everyday lives, it must be easily accessible, legible and effectively connected to the urbanised area. The quality of the peri-urban landscape was also assessed. Of the 77 landscape areas, 21 were classified as satisfactory, 37 as satisfactory with reservations and 19 as unsatisfactory. These results demonstrate that differences in the quality and usability of landscape areas also exist beyond the compact urban fabric, and that systematic planning and targeted interventions are therefore required in these areas as well.

Overall, Tračík’s presentation portrayed greenery as a complex spatial system encompassing urban public spaces, river corridors, landscape areas and transition zones between the city and its surroundings. The presentation was not concerned merely with the inventory of trees or the inventorying of vegetation, but with a broader conceptual framework integrating GIS analyses, field mapping, qualitative assessment and strategic urban planning. In this respect, Ostrava’s green space concept represents an example of a systematic approach that integrates the ecological, recreational, spatial and planning functions of greenery into a single coherent model.

Příspěvek Josefa Tračíka se věnoval problematice koncepce zeleně ve městě Ostrava, evidenci, hodnocení, správě a strategickému plánování zeleně v městském i příměstském prostoru. V podmínkách změny klimatu, urbanizačního tlaku a rostoucích nároků na kvalitu veřejného prostoru se zeleň stává důležitou součástí městské infrastruktury, nositelem ekologických funkcí a zároveň objektem systematického datového managementu. Klíčem k jejímu efektivnímu využívání je kvalitní evidence, zpracování v GIS, analýzy dostupných dat a mezioborová spolupráce při rozhodování ve městě. Prezentace zároveň zdůraznila, že koncepce zeleně vznikala jako výsledek práce multidisciplinárního týmu, externí pracovní skupiny a jednání se zástupci města, magistrátu a městských obvodů. Metodický rámec ukazoval, že plánování zeleně je nejen otázkou krajinářského návrhu, ale také koordinace odborných pohledů, datového zpracování a komunikace se správou města.

Velmi důležitým východiskem prezentace bylo chápání Ostravy jako města, v němž městská a příměstská krajina tvoří přibližně vyvážený celek. Podle prezentovaných údajů představuje městská krajina 50 % a příměstská krajina rovněž 50 % území. Tato skutečnost zásadně ovlivňuje přístup ke koncepci zeleně, protože město nelze posuzovat pouze prostřednictvím vnitroměstských parků a stromořadí, ale jako širší prostorový a ekologický systém, v němž jsou urbanizované části úzce propojeny s okolní krajinou.

Významná část prezentace byla věnována vstupním datům. Ta tvořilo jednak vlastní mapování zaměřené na kompozici, kvalitu vegetačních prvků, kvalitu technických prvků a rekreační potenciál území, jednak analýzy dostupných geodat z různých zdrojů. Koncepce nevycházela pouze z obecných úvah, ale z poměrně rozsáhlé empirické a datové základny. Tračíkův příspěvek zároveň formuloval i obecné zásady, které mají určovat přístup k městské zeleni. V prezentaci byly pojmenovány atributy: atraktivita, propojenost, odolnost, dostupnost a přiměřenost. Tyto principy naznačují, že kvalita zeleně je posuzována podle její schopnosti vytvářet funkční systém, který je dostupný obyvatelům, ekologicky stabilní, přiměřeně rozložený a prostorově propojený.

Na tuto úroveň navazovaly také hlavní principy návrhu. Prezentace zdůraznila potřebu rozvíjet potenciál okolí řek, propojovat zelená prostranství a spojovat obytná centra s příměstskou krajinou. Říční koridory zde vystupovaly jako mimořádně důležité prostorové osy, které mají ekologický, rekreační i kompoziční význam. Nejde tedy pouze o ochranu jednotlivých zelených ploch, ale o budování souvislé zelené infrastruktury, která propojuje město s jeho širším krajinným zázemím. V rámci městské krajiny byla silně zdůrazněna myšlenka, že zeleň má být součástí všech veřejných prostranství. Prezentace tím směřovala k modernímu urbanistickému přístupu, v němž je zeleň základní součástí ulic, náměstí, parků, vnitrobloků i dalších typů veřejných prostorů. Takový přístup posouvá zeleň z roviny izolovaných vegetačních prvků do roviny systematicky integrované složky městského prostředí.

Důležitou analytickou částí prezentace bylo vymezení zelených prostranství. Ta byla hodnocena z hlediska vymezení, typu, významu a stability. Podle prezentace bylo v Ostravě vymezeno 284 zelených prostranství o celkové rozloze 1 139 ha, přičemž na jednoho obyvatele připadá 40 m² těchto ploch. Takové údaje poskytují základní obraz o rozsahu a prostorovém zastoupení zeleně ve městě, prezentace však šla dále a doplňovala je o hodnocení dostupnosti, intenzity využití, potenciální návštěvnosti i kvality. Analýza dostupnosti ukázala, že 97 % obyvatel Ostravy se do 5 minut chůze dostane k zelenému prostranství nebo ke vstupu do příměstské krajiny. Zároveň však byla identifikována i deficitní místa, tedy území s nedostatečným přístupem k zeleni. Tato část prezentace je důležitá, protože ukazuje, že hodnocení zeleně se opírá také o reálnou dostupnost pro obyvatele a o prostorové rozdíly v rámci města. Další vrstvou analýzy byla intenzita využití. Prezentace uváděla, že polovina obyvatel města má v pěší dostupnosti do 5 minut 52 nejintenzivněji využívaných zelených prostranství. Na to navazovala také analýza potenciální návštěvnosti, podle níž se v okolí 78 zelených prostranství pohybuje polovina potenciálních návštěvníků. Tyto analýzy jsou významné zejména proto, že umožňují rozlišovat mezi plochami, které jsou v území pouze formálně přítomné, a těmi, které skutečně hrají důležitou roli v každodenním životě obyvatel.

Prezentace se věnovala také hodnocení kvality zelených prostranství. Z hodnocených lokalit bylo 54 vyhovujících, 161 vyhovujících s výhradami a 40 nevyhovujících. Takové rozdělení ukazuje, že město nehodnotí pouze rozsah zeleně, ale také její stav, funkčnost a kvalitativní parametry. Právě to je důležité pro plánování zásahů, protože nestačí vědět, kde se zeleň nachází, ale také v jakém je stavu a jakou úlohu může plnit v budoucnosti. Zajímavým výstupem prezentace byly také takzvané karty zelených prostranství, které slouží jako systematizovaný nástroj pro evidenci, hodnocení a návrh opatření pro jednotlivé lokality. To naznačuje posun od obecné koncepce k praktickým pracovním nástrojům, které mohou být využívány při správě města a při rozhodování o konkrétních zásazích.

Druhou velkou tematickou linií prezentace byla příměstská krajina. I ta byla hodnocena systematicky. Podle prezentace bylo vymezeno 77 krajinných lokalit o celkové rozloze 10 675 ha, přičemž na jednoho obyvatele připadá 377 m² příměstské krajiny. Krajinné lokality byly posuzovány z hlediska vymezení, charakteru, využití a stability. Tím se znovu potvrzuje, že koncepce pracuje s městem a jeho okolím jako s jedním propojeným systémem, nikoli jako s oddělenými kategoriemi prostoru. Zvláštní pozornost byla věnována rozhraní mezi městskou a příměstskou krajinou. Právě tyto přechodové zóny jsou často prostorem konfliktu i rozvojového potenciálu. Prezentace upozornila také na problematiku rozrůstání města do příměstské krajiny a na potenciálně zastavitelná území. Důležitým principem je přitom zachování ekologických vazeb a vyvážení mezi rozvojem města a kvalitou prostředí. Nejde přitom pouze o identifikaci potenciálně zastavitelných ploch, ale o promyšlené usměrňování růstu tak, aby nedocházelo k narušení funkčnosti zelené infrastruktury.

S tím souvisí také téma vstupů do příměstské krajiny, které byly v prezentaci samostatně vyhodnocovány. Tyto vstupy mají význam nejen z hlediska rekreační dostupnosti, ale také jako místa fyzického a symbolického propojení města s jeho krajinným zázemím. Má-li být příměstská krajina skutečně součástí každodenního života obyvatel, musí být dobře přístupná, čitelná a kvalitně napojená na urbanizované území. Také v případě příměstské krajiny bylo provedeno hodnocení kvality. Ze 77 lokalit bylo 21 vyhovujících, 37 vyhovujících s výhradami a 19 nevyhovujících. Tento výsledek ukazuje, že i mimo kompaktní město existují rozdíly v kvalitě a využitelnosti krajinných lokalit a že i zde je zapotřebí systematické plánování a cílené zásahy.

Celkově Tračíkův příspěvek představoval zeleň jako komplexní prostorový systém, který zahrnuje městské veřejné prostory, říční koridory, krajinné lokality i přechody mezi městem a jeho okolím. Nešlo pouze o evidenci stromů nebo o pasportizaci vegetace, ale o širší koncepční rámec, v němž se propojují GIS analýzy, terénní mapování, kvalitativní hodnocení a strategické urbanistické uvažování. V tomto smyslu představuje koncepce zeleně města Ostravy příklad systematického přístupu, který propojuje ekologické, rekreační, prostorové a plánovací funkce zeleně do jednoho uceleného modelu.

 

Veda

Jaroslav Burian – Využití dát ze senzorických sítí pro potřeby plánovaní města Olomouce

skala
Hits: 487

Tento príspevok zaznel na konferencii GIS Slovakia 2026.

Príspevok Jaroslava Buriana bol zameraný na praktické využitie dát zo senzorických sietí pre potreby plánovania mesta . Ťažiskom prezentácie bol konkrétny príklad budovania dátovej a analytickej infraštruktúry mesta, ktorá prepája senzorické merania, otvorené dáta, IoT technológie a koncept digitálneho dvojčaťa. Ide o systematicky budovanú súčasť širšieho mestského dátového ekosystému. Prezentácia bola zasadená do medzinárodného projektu EnCLOD (Enhancing Governance Capacities of Local Authorities Using Open Data), realizovaného v rámci programu Interreg Central Europe v rokoch 2024 až 2026. Projekt združuje desať partnerov z Talianska, Slovenska, Slovinska, Českej republiky a Maďarska. Súčasťou projektu je päť pilotných riešení a nástrojov pre a regióny, konkrétne pre Vicenzu, Olomouc, Debrecín, Žilinu a Novú Goricu. Českú časť projektu zastupujú CityOne, CITIQ, Univerzita Palackého v Olomouci a Magistrát mesta Olomouc. Cieľom je pripraviť akčné plány pre efektívne využitie otvorených dát a IoT v územnom riadení a plánovaní mesta a regiónu.

Burian202601

V prípade Olomouca je jednou z hlavných úloh projektu zriadenie senzorickej siete a vytvorenie nástroja zameraného na mestské tepelné ostrovy v spojení s dopravou a parkovaním. Projekt zahŕňa zber dát, workshopy, školenia a hackathon. Senzorická infraštruktúra v Olomouci pozostáva z 10 meteostaníc, 10 teplotných senzorov a 38 dopravných senzorov. Dopravné dáta sa zbierajú od septembra 2024, zatiaľ čo merania teploty od júna 2025. Zreteľne sa tu ukazuje snaha prepájať klimatické a mobilitné procesy v mestskom prostredí a analyzovať ich vo vzájomných súvislostiach. Senzorická infraštruktúra bola navyše predstavená ako expertne navrhnutá celomestská IoT sieť, čo ešte viac posilňuje jej význam ako systémového riešenia pre celé mesto.

Burian202602

Významným metodickým prvkom projektu je rozdelenie mesta do mikrozón. Prezentácia uvádza 60 zón, ktoré sú navrhnuté v súlade so štatistickými jednotkami, napríklad so sčítaním ľudu. Mikrozóny tvoria základ logiky návrhu senzoriky, umožňujú aplikáciu ďalších dátových vrstiev a vytvárajú rámec pre porovnávanie jednotlivých častí mesta medzi sebou. Takýto prístup je dôležitý preto, že posúva interpretáciu od jednotlivých bodových meraní k priestorovo porovnateľným urbanistickým celkom. Na mikrozóny je následne naviazané rozsiahle dátové zázemie pre dashboard a analytické spracovanie. V prezentácii sa uvádza identifikácia viac než 150 otvorených dátových sád. Medzi nimi sa nachádzajú napríklad družicové dáta Sentinel, OpenStreetMap, DTM inžinierskych sietí a POI vrstvy zahŕňajúce školy, škôlky, obchody, reštaurácie a ďalšie body záujmu. To ukazuje, že senzorické dáta sú interpretované v kombinácii s ďalšími tematickými vrstvami, ktoré umožňujú hlbšie pochopiť fungovanie mesta.

Burian202603

Analytický rámec projektu sa opiera o fyzikálne a dopravné merania, populačné a funkčné charakteristiky mesta. Jedným z príkladov je porovnanie denného a nočného stavu obyvateľstva. Takéto porovnanie umožňuje sledovať, ako sa mení priestorové rozloženie populácie v čase a ako sa tieto zmeny môžu odrážať v zaťažení infraštruktúry, v dopravných vzorcoch aj v nárokoch na služby a mestský priestor. Súčasťou prezentácie bol aj konkrétny dashboard prepájajúci mikrozóny s ďalšími tematickými ukazovateľmi. Zo snímok je zrejmé, že dashboard obsahuje základnú identifikáciu mikrozóny, populačné údaje, ukazovatele technickej infraštruktúry, dopravy, zelene a životného prostredia, občianskej vybavenosti, ekonomických subjektov, bytového fondu a klimatických charakteristík mestského prostredia. Viditeľné boli aj konkrétne agregované indikátory, napríklad počet obyvateľov, veková štruktúra, parkovacia kapacita, počet sledovaných ukazovateľov a priemerná . Senzorické dáta sú teda včlenené do širšieho mestského analytického modelu.

Burian202606

Dôležitou časťou prezentácie bola oblasť parkovania a dopravy. Burian ukázal nočný prieskum kapacity a vyťaženosti parkovania vo viacerých lokalitách, pričom sa porovnávali kapacity, počty elektromobilov, dodávok, osobných automobilov, nelegálne zaparkovaných vozidiel a celkový počet vozidiel. Práve táto časť prezentácie ukazuje silnú aplikačnú rovinu projektu: dáta neslúžia len na opis prostredia, ale aj na hodnotenie reálneho využitia parkovacích kapacít a identifikáciu problémových miest. Na úrovni konkrétnych lokalít boli predstavené aj detailné časové analýzy. Prezentácia obsahovala ukážky vo forme denných aj mesačných rezov. Z týchto výstupov bolo zrejmé, že systém dokáže sledovať obsadenosť, intenzitu využívania a časové rytmy mestských priestorov vo veľmi podrobnom rozlíšení. Takéto analýzy majú význam nielen pre dopravné plánovanie, ale aj pre riadenie verejného priestoru a lepšie pochopenie každodenného fungovania mesta.

Burian202604

Environmentálna časť projektu je postavená na presne definovanom súbore meraných meteorologických atribútov. Prezentácia uvádza atmosférický tlak, relatívnu vlhkosť vzduchu, smer vetra, rýchlosť vetra, teplotu vzduchu vo výške 200 cm, teplotu vzduchu vo výške 80 cm, teplotu povrchu na úrovni 0 cm, ako aj teplotu pod povrchom v hĺbkach – 6 cm a – 30 cm. Je zrejmé, že takto navrhnuté meranie má slúžiť na detailnejšie pochopenie mikroklimatických podmienok a tepelných ostrovov v mestskom prostredí. Prezentácia naznačila existenciu konkrétneho environmentálneho dashboardu zameraného na tepelné ostrovy. To je podstatné pre mestské plánovanie, pretože nestačí údaje len zhromažďovať, ale je potrebné ich vedieť premeniť na zrozumiteľné podklady pre rozhodovanie.

Burian202605

Dôležitým rozmerom projektu je aj jeho otvorenosť smerom k ďalšiemu rozvoju a zapojeniu komunity. V prezentácii sa objavuje olomoucký hackathon. Podujatie bolo doplnené o odborné , koučing skúsených mentorov a ďalší sprievodný program, čo pomáha vytvoriť platformu, ktorá môže stimulovať inovácie a nové spôsoby využitia senzorických dát. Prezentácia navyše ukázala, že hackathon priniesol aj konkrétne výsledky. Medzi ocenenými riešeniami sa objavili projekty zamerané na stres vozoviek, amortizáciu komunikácií či AI sumarizáciu počasia. Osobitne bola vyzdvihnutá aj kategória zameraná na najlepšie využitie senzorických dát. Projekt vytvára infraštruktúru a analytické podklady, podnecuje vznik nových aplikácií a inovatívnych interpretácií dát. Záver prezentácie smeroval k vízii ďalšieho rozvoja. Medzi hlavné smery patrí prepájanie dát s ďalšími sieťami, pokračovanie v budovaní digitálneho dvojčaťa mesta Olomouc, využívanie dát a aplikácií verejnou správou na podporu rozhodovania, sprístupňovaniu výstupov širokej verejnosti, publikovaniu otvorených dát a organizovaniu ďalších hackathonov. Príspevok ukazoval senzorické siete nielen ako technické riešenie, ale aj ako základ širšieho dátovo riadeného mestského manažmentu.

Jaroslav Burian’s contribution focused on the practical use of data from sensor networks for urban planning in Olomouc. The presentation centred on a concrete example of building the city’s data and analytical infrastructure, integrating sensor measurements, open data, IoT technologies and the concept of a digital twin. This infrastructure represents a systematically developed component of a broader urban data ecosystem. The presentation was set within the international EnCLOD project (Enhancing Governance Capacities of Local Authorities Using Open Data), implemented under the Interreg Central Europe programme between 2024 and 2026. The project brings together ten partners from Italy, Slovakia, Slovenia, the Czech Republic and Hungary. It includes five pilot solutions and tools for cities and regions, specifically for Vicenza, Olomouc, Debrecen, Žilina and Nova Gorica. The Czech part of the project is represented by CityOne, CITIQ, Palacký University Olomouc and the Municipality of Olomouc. The objective is to prepare action plans for the effective use of open data and IoT in territorial management and urban and regional planning.

In the case of Olomouc, one of the project’s main tasks is to establish a sensor network and develop a tool focused on urban heat islands in relation to transport and parking. The project includes data collection, workshops, training sessions and a hackathon. The sensor infrastructure in Olomouc consists of 10 weather stations, 10 temperature sensors and 38 traffic sensors. Traffic data have been collected since September 2024, while temperature measurements have been recorded since June 2025. This clearly demonstrates an effort to interconnect climate and mobility processes in the urban environment and analyse their mutual relationships. The sensor infrastructure was also presented as an expertly designed, citywide IoT network, further reinforcing its importance as a systemic solution for the entire city.

An important methodological element of the project is the division of the city into microzones. The presentation refers to 60 zones designed in accordance with statistical units, for example those used for population censuses. The microzones form the basis of the sensor deployment logic, enable the integration of additional data layers and provide a framework for comparing different parts of the city. This approach is important because it shifts interpretation from individual point measurements towards spatially comparable urban units. The microzones are subsequently linked to an extensive data base for dashboard visualisation and analytical processing. The presentation mentions the identification of more than 150 open datasets. These include, for example, Sentinel satellite data, OpenStreetMap, a DTM of utility networks and POI layers covering schools, kindergartens, shops, restaurants and other points of interest. This demonstrates that sensor data are interpreted in combination with other thematic layers, enabling a deeper understanding of how the city functions.

The project’s analytical framework is based on physical and transport measurements, together with population and functional characteristics of the city. One example is the comparison of daytime and night-time population distributions. Such comparisons make it possible to monitor how the spatial distribution of the population changes over time and how these changes may be reflected in infrastructure loads, mobility patterns, demand for services and the use of urban space. The presentation also included a specific dashboard linking microzones with additional thematic indicators. The slides showed that the dashboard contains basic microzone identification, population data, indicators relating to technical infrastructure, transport, greenery and the environment, public amenities, economic entities, housing stock and climatic characteristics of the urban environment. Specific aggregated indicators were also visible, including population counts, age structures, parking capacities, numbers of monitored indicators and average temperatures. Sensor data are therefore incorporated into a broader urban analytical model.

An important part of the presentation addressed parking and transport. Burian presented a night-time survey of parking capacities and occupancy across several locations, comparing capacities, numbers of electric vehicles, vans, passenger cars, illegally parked vehicles and total vehicle counts. This part of the presentation clearly illustrates the project’s strong practical dimension: the data are used not only to describe the urban environment but also to assess the actual use of parking capacities and identify problematic locations. Detailed temporal analyses were also presented for individual locations. The presentation included examples in the form of both daily and monthly time slices. These outputs demonstrated that the system can monitor occupancy, intensity of use and temporal rhythms of urban spaces at a very detailed level. Such analyses are valuable not only for transport planning, but also for the management of public spaces and for gaining a better understanding of the city’s everyday functioning.

The environmental component of the project is based on a precisely defined set of measured meteorological attributes. The presentation lists atmospheric pressure, relative air humidity, wind direction, wind speed, air temperature at a height of 200 cm, air temperature at 80 cm, surface temperature at 0 cm, as well as subsurface temperatures at depths of 6 cm and 30 cm below the surface. It is clear that measurements designed in this way are intended to provide a more detailed understanding of microclimatic conditions and urban heat islands in the urban environment. The presentation also indicated the existence of a dedicated environmental dashboard focused on heat islands. This is important for urban planning because simply collecting data is not sufficient; the data must also be transformed into comprehensible information that can support decision-making.

Another important dimension of the project is its openness to further development and community engagement. The presentation highlighted the Olomouc hackathon. The event was complemented by expert lectures, coaching by experienced mentors and an accompanying programme, helping to create a platform capable of stimulating innovation and new ways of using sensor data. The presentation also demonstrated that the hackathon produced concrete results. Award-winning solutions included projects focusing on road stress, road infrastructure depreciation and AI-based weather summarisation. A category dedicated to the best use of sensor data was also specifically highlighted. The project therefore provides both infrastructure and analytical resources while encouraging the creation of new applications and innovative interpretations of data.

The conclusion of the presentation outlined a vision for further development. The main directions include integrating data with additional networks, continuing the development of the city of Olomouc’s digital twin, using data and applications within public administration to support decision-making, making outputs accessible to the general public, publishing open data and organising further hackathons. The contribution presented sensor networks not merely as a technical solution, but as a foundation for broader data-driven urban management.

Příspěvek Jaroslava Buriana byl zaměřen na praktické využití dat ze senzorových sítí pro potřeby plánování města Olomouce. Těžištěm prezentace byl konkrétní příklad budování datové a analytické infrastruktury města, která propojuje senzorová měření, otevřená data, IoT technologie a koncept digitálního dvojčete. Jde o systematicky budovanou součást širšího městského datového ekosystému. Prezentace byla zasazena do mezinárodního projektu EnCLOD (Enhancing Governance Capacities of Local Authorities Using Open Data), realizovaného v rámci programu Interreg Central Europe v letech 2024 až 2026. Projekt sdružuje deset partnerů z Itálie, Slovenska, Slovinska, České republiky a Maďarska. Součástí projektu je pět pilotních řešení a nástrojů pro města a regiony, konkrétně pro Vicenzu, Olomouc, Debrecín, Žilinu a Novou Gorici. Českou část projektu zastupují CityOne, CITIQ, Univerzita Palackého v Olomouci a Magistrát města Olomouce. Cílem je připravit akční plány pro efektivní využití otevřených dat a IoT v územním řízení a plánování města a regionu.

V případě Olomouce je jedním z hlavních úkolů projektu vybudování senzorové sítě a vytvoření nástroje zaměřeného na městské tepelné ostrovy v souvislosti s dopravou a parkováním. Projekt zahrnuje sběr dat, workshopy, školení a hackathon. Senzorová infrastruktura v Olomouci se skládá z 10 meteorologických stanic, 10 teplotních senzorů a 38 dopravních senzorů. Dopravní data se sbírají od září 2024, zatímco měření teploty probíhá od června 2025. Zřetelně se zde projevuje snaha propojovat klimatické a mobilitní procesy v městském prostředí a analyzovat je ve vzájemných souvislostech. Senzorová infrastruktura byla navíc představena jako odborně navržená celoměstská IoT síť, což dále posiluje její význam jako systémového řešení pro celé město.

Významným metodickým prvkem projektu je rozdělení města do mikrozón. Prezentace uvádí 60 zón, které jsou navrženy v souladu se statistickými jednotkami, například se sčítáním lidu. Mikrozóny tvoří základ logiky návrhu senzoriky, umožňují aplikaci dalších datových vrstev a vytvářejí rámec pro porovnávání jednotlivých částí města mezi sebou. Takový přístup je důležitý proto, že posouvá interpretaci od jednotlivých bodových měření k prostorově porovnatelným urbanistickým celkům. Na mikrozóny je následně navázáno rozsáhlé datové zázemí pro dashboard a analytické zpracování. V prezentaci se uvádí identifikace více než 150 otevřených datových sad. Mezi nimi se nacházejí například družicová data Sentinel, OpenStreetMap, DTM inženýrských sítí a POI vrstvy zahrnující školy, mateřské školy, obchody, restaurace a další body zájmu. To ukazuje, že senzorová data jsou interpretována v kombinaci s dalšími tematickými vrstvami, které umožňují hlouběji porozumět fungování města.

Analytický rámec projektu se opírá o fyzikální a dopravní měření, populační a funkční charakteristiky města. Jedním z příkladů je porovnání denního a nočního stavu obyvatelstva. Takové porovnání umožňuje sledovat, jak se mění prostorové rozložení populace v čase a jak se tyto změny mohou odrážet v zatížení infrastruktury, v dopravních vzorcích i v nárocích na služby a městský prostor. Součástí prezentace byl také konkrétní dashboard propojující mikrozóny s dalšími tematickými ukazateli. Ze snímků je zřejmé, že dashboard obsahuje základní identifikaci mikrozóny, populační údaje, ukazatele technické infrastruktury, dopravy, zeleně a životního prostředí, občanské vybavenosti, ekonomických subjektů, bytového fondu a klimatických charakteristik městského prostředí. Viditelné byly také konkrétní agregované indikátory, například počet obyvatel, věková struktura, parkovací kapacita, počet sledovaných ukazatelů a průměrná teplota. Senzorová data jsou tedy začleněna do širšího městského analytického modelu.

Důležitou částí prezentace byla oblast parkování a dopravy. Burian ukázal noční průzkum kapacity a vytíženosti parkování ve více lokalitách, přičemž byly porovnávány kapacity, počty elektromobilů, dodávek, osobních automobilů, nelegálně zaparkovaných vozidel a celkový počet vozidel. Právě tato část prezentace ukazuje silnou aplikační rovinu projektu: data neslouží pouze k popisu prostředí, ale také k hodnocení skutečného využití parkovacích kapacit a identifikaci problémových míst. Na úrovni konkrétních lokalit byly představeny také detailní časové analýzy. Prezentace obsahovala ukázky ve formě denních i měsíčních řezů. Z těchto výstupů bylo zřejmé, že systém dokáže sledovat obsazenost, intenzitu využívání a časové rytmy městských prostorů ve velmi podrobném rozlišení. Takové analýzy mají význam nejen pro dopravní plánování, ale také pro řízení veřejného prostoru a lepší pochopení každodenního fungování města.

Environmentální část projektu je založena na přesně definovaném souboru měřených meteorologických atributů. Prezentace uvádí atmosférický tlak, relativní vlhkost vzduchu, směr větru, rychlost větru, teplotu vzduchu ve výšce 200 cm, teplotu vzduchu ve výšce 80 cm, teplotu povrchu na úrovni 0 cm a také teplotu pod povrchem v hloubkách −6 cm a −30 cm. Je zřejmé, že takto navržené měření má sloužit k detailnějšímu pochopení mikroklimatických podmínek a tepelných ostrovů v městském prostředí. Prezentace naznačila existenci konkrétního environmentálního dashboardu zaměřeného na tepelné ostrovy. To je podstatné pro městské plánování, protože nestačí údaje pouze shromažďovat, ale je nutné je umět převést do srozumitelných podkladů pro rozhodování.

Důležitým rozměrem projektu je také jeho otevřenost vůči dalšímu rozvoji a zapojení komunity. V prezentaci se objevuje olomoucký hackathon. Akce byla doplněna odbornými přednáškami, koučinkem zkušených mentorů a dalším doprovodným programem, což pomáhá vytvářet platformu, která může stimulovat inovace a nové způsoby využití senzorových dat. Prezentace navíc ukázala, že hackathon přinesl také konkrétní výsledky. Mezi oceněnými řešeními se objevily projekty zaměřené na namáhání vozovek, amortizaci komunikací či AI sumarizaci počasí. Zvlášť byla vyzdvižena také kategorie zaměřená na nejlepší využití senzorových dat. Projekt vytváří infrastrukturu a analytické podklady, podněcuje vznik nových aplikací a inovativních interpretací dat.

Závěr prezentace směřoval k vizi dalšího rozvoje. Mezi hlavní směry patří propojování dat s dalšími sítěmi, pokračování v budování digitálního dvojčete města Olomouce, využívání dat a aplikací veřejnou správou na podporu rozhodování, zpřístupňování výstupů široké veřejnosti, publikování otevřených dat a organizování dalších hackathonů. Příspěvek ukazoval senzorové sítě nejen jako technické řešení, ale také jako základ širšího datově řízeného městského managementu.