2004, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, Časová línia, Príroda, Rastliny

Rastliny rastúce v prírode

Hits: 22759

Zoznam druhov (43):

  • Adonis vernalis
  • Achillea millefolium
  • Ajuga repens – zbehovec plazivý
  • Anemone nemorosa
  • A. ranunculoides
  • Anthericum liliago
  • Bellis perennis
  • Caltha palustris – záružlie močiarne
  • Cardamine palustris
  • Cichorium intybus
  • Convolvulus arvensis
  • Digitalis grandiflora
  • Ficaria verna
  • Galanthus nivalis
  • Glechoma hederacea – zádušník brečtanolistý
  • Helichrysum angustifolium
  • Hepatica nobilis
  • Hypericum perforatum – ľubovník bodkovaný
  • Impatiens parviflora
  • Iris pumila
  • Lamium maculatum – hluchavka škvrnitá
  • Lupinus polyphyllus – lupína mnoholistá
  • Lythrum salicaria
  • Mellilotus officinalis
  • Muscari botryoides
  • Orchis purpurea
  • Papaver rhoeas – vlčí mak
  • Potentilla arenaria
  • Primula veris – prvosienka jarná
  • Pulmonaria officinalis – pľúcnik lekársky
  • Pulsatila grandis – poniklec veľkokvetý
  • P. nigricans
  • Rubus fruticosus – ostružina černica
  • Salvia pratensis
  • Senecio nemorensis
  • Stipa capillata
  • Symphytum tuberosum
  • Taraxacum officinalis – púpava lekárska
  • Trifolium pratense
  • Urticia dioica
  • Verbascum densiflorum
  • Veronica chamaedrys
  • Victoria amazonica

Adonis vernalis

Iris pumila

Pulsatilla

Žlté kvety

Modré kvety

Fialové kvety

Biele kvety

Ružové kvety

Sukulenty

Ostatné

 

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, TOP, Zahraničie

Hvar – známy ostrov v Chorvátsku

Hits: 3918

Hvar je najdlhším ostrovom v Chorvátsku. Jeho rozloha je 299.66 km2, pobrežná línia je dlhá 269.2 km. Podľa amerického The Traveller patrí medzi desať najkrajších turistických oblastí na svete (sucuraj-hvar.com). Žije tu asi 11 500 obyvateľov. Hvar sa vyznačuje príjemnou stredozemskou klímou. Miernymi zimami, teplými letami, množstvo slnečného svitu. Najvyššia teplota bola 37 °C bola zaznamenaná v roku 1935 (island-hvar.info). Bol známy od antiky svojou dôležitou strategickou a námornou polohou, kultúrnymi a prírodnými pamiatkami. Nachádzajú sa tu levanduľové polia, staré olivovníky, vinohrady v jedinečnej harmónii človeka a prírody (hvarinfo.com). V čase poslednej doby ľadovej bola hladina Jadranského mora o 96.4 metra nižšie než dnes. Hvar bol podľa súčasných poznatkov vtedy vystavený extrémnym búrkam a vetrom z vnútrozemia, čo formovalo vzhľad Hvaru. Severné pobrežie v západnej časti je mimoriadne členité, často ho vyhľadávajú jachtári. V minulosti pokrývali značnú časť ostrova borovicové lesy (Pinus halepensis, P. nigra dalmatica). Povrchové vodné toky Hvar nemá (ihvar.cz). Hvar sa vyznačuje veľmi vysoké množstvo slnečného svitu (ihvar.cz). K najvyhľadávanejším plážam patria tie na Pakleni otoci, na ostrove Ščedro a západne od Zavaly. Pakleni otoci, poloostrov Kabal, zátoka Tatinja, ostrovčeky Zečevo, zátoka Zala Luka sú vyhľadávané potápačmi. V posledných rokoch boli vybudované cyklotrasy, niektoré z nich vedú po makadamových cestách a poskytujú tak vidieť aj odľahlejšie časti ostrova (ihvar.cz).

Nálezy prehistorického človeka z jaskýň sú z obdobia 3500 – 2500 pred n. l. (ihvar.cz). V prvom tisícročí pred n. l. tu žili Ilýri (ihvar.cz). Ilýri si stavali opevenené sídliská – gradiny (ihvar.cz). V rokoch 385 – 384 pred n. l. sa na mieste Stareho Gradu usadili gréci a založili Pharos. Práve z tohto gréckeho názvu bolo odvodené neskoršie pomenovanie ostrova Hvar (ihvar.cz). V 3. storočí pred n. l. sa objavuje aj názov Piteyeia (Wikipedia.sk). Na územie si vtedy robili zálusk Rimania. Ilýr Demetrius (Demetrije Hvaranin, resp. Demetrije Farski) bol spojenec ilýrskej kráľovni Teuty, ktorá bola odbojným nepriateľom Ríma. Podarilo sa mu v tretej tretine 3. storočia pred n. l. ovládnuť oblasť od dnešnej severnej Dalmácie po dnešný Durres v Albánsku. Rimania však Demetriusa aj Teutu porazili. V polovici 1. storočia pred n. l. boli Rimania pánmi celého Jadranu (ihvar.cz). Za rímskej vlády sa objavuje pre ostrov názov Pharia a Fara (Wikipedia.sk). Na prelome 5 a 6. storočia ohrozovali Hvar Ostrogóti. V 7. storočí prišli na Hvar Slovania (ihvar.cz). Vtedy sa v názve ostrova Fara zmenilo f za staroslovanské hv – Hvar. Rímski usadlíci používali pomenovanie Quarra, neskôr aj Lesina, Liesena (Wikipedia.sk). Neskôr bol ostrov pod správou Byzanstskej ríše. V 11. storočí sa Hvar stal súčasťou chorvátskeho kráľovstva. Od 11. do 19. storočia sa ostrov nazýva Lesna, prípadne Lisna, Lessna. V roku 1278 sa Hvar rozhodol byť spojencom Benátskej republiky, čo sa mu trvalejšie podarilo od roku 1420. Tento stav trval do konca 18. storočia, kedy Benátska republika zanikla. V tomto období vzrástol ekonomický a strategický kredit ostrova. V rokoch 1813 – 1918 bol Hvar pod Rakúskou správou. Po roku 1918 tri roky okupovalo ostrov Taliansko, ale od roku 1921 sa stal ostrov súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr Juhoslávii. Od roku 1992 je súčasťou Chorvátskej republiky (ihvar.cz).

Hvar sa vyznačuje výrazne stredomorskou pôvodnou vegetáciou. Pinus dalmatica rastie na najvyššom horskom hrebeni Hvaru. Okrem toho sa vyskytuje už len v najvyšších polohách ostrova Brač a rástla na obdobných miestach ostrova Korčula. Endemitmi sú Tamarix dalmatica, Centaurea ragusina, Rubus dalmatinus, Iris dalmatica. Na ostrove sa darí opuncii Opuncia barbarica, Agave altissima, A. ingens, Rosmarinus officinalis, Levandula vera, Salvia officinalis, Pithosporum tobira, Myrtus communis, Ceratonica siliqua, Quecus ilex, Arbutus unedo (ihvar.cz). Okrem levandule sa na Hvare zbierajú aj rumanček, fenykel, tymián. Rozvinuté je aj včelárstvo, ktoré má rímsku tradíciu. Cca 130 včelárov má okolo 3000 úľov (ihvar.cz). 

Na Hvare sa, napr. v obci Humac, Malo Grablje, Velo Grablje, dochovala pozoruhodná starobylá pôvodná ľudová architektúra. Kamenné domy boli zväčša prízemné, strechy a rýny boli takisto kamenné. Vnútri bola veľká obytná miestnosť bez prepážok, v strede s ohniskom, bez komína a bez okien. Poschodové domy zámožnejších občanov mali obytnú miestnosť na poschodí, ku ktorému viedlo kamenné schodište. Táto miestnosť už mala komín. Iné hospodárske priestory spolu so studňou boli ohradené na dvore. Najstarším stavebným typom však sú tzv. trimy – totožné s kažuny či bunjemy na ostatnom jadranské pobreží. Sú to malé nízke kamenné domy kruhového pôdorysu, postavené vo voľnej krajine z lomového kameňa nasucho. Veľmi obľúbené boli malé trimy u starých Ilýrov, ktorým slúžily ako úkryty a úschovne náradia. K rovnakému účelu sa stavali až do novej doby (ihvar.cz).

Niektoré príspevky

Odkazy

 

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Doliny, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Mengusovská dolina

Hits: 3351

Turisticky patrí Mengusovská dolina medzi najnavštevovanejšie doliny Vysokých Tatier. Prvým jej majiteľom bol gróf Botyz, ktorý ju získal v roku 1264. Je pozoruhodné, že až do roku 1897 bola dolina vo vlastníctve Botyzových potomkov Mariássyovcov (topky.sk). Preteká ňou Hincov potok. V hornej časti sa delí na Hincovu kotlinu a Kotlinu Žabích plies. V Hincovej kotline je najväčšie a najhlbšie pleso na slovenskej strane Tatier – Veľké Hincove pleso. Okrem toho sa tu nachádza Malé Hincove pleso a Hincove oká. V Kotline Žabích plies sú Veľké, Malé a Vyšné Žabie pleso. V dolnej časti pri ústí Zlomiskovej doliny je Popradské pleso (wikipedia.sk). Mengusovská dolina sa nachádza medzi Mlynickou a Štôlskou dolinou.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Krajina, Liptov, Liptovské obce, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Pribylina – kraj pod Kriváňom

Hits: 3211

Pribylina je jedna z obcí, ktorá bola skrášlená, jej centrum bolo naozaj pekne spravené. V obci je Múzeum liptovskej dediny.

Leží vo výške 745 metrov nad morom, pod sútokom Račkovho potoka s riekou Belá. Založená bol v roku 1331. V súčastnosti tu žije 1350 obyvateľov. Neďaleké Podbanské je východiskom do východnej časti Západných Tatier a do západnej časti Vysokých Tatier (pribylina.sk). Názov obce je možno odvodený od toho, že leží pri rieke, ktorá mala pôvodne meno Biala. Alebo sa viaže ku nárečovému slovu „priby“, ktoré označuje nových osadníkov (pribylina.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post