2009, Časová línia, Dokumenty, Dokumenty v čase, Dolné Považie, Hory, Krajina, Považské dokumenty, Príroda, Prírodné dokumenty, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, V čase

Dych zimy v Považskom Inovci

Hits: 1514

Autor: Kornel Duffek

Keď sa Piešťanca opýtate, ktoré hory považuje za svoje, najčastejšie vám odpovie, že Považský Inovec. Malé Karpaty síce tiež majú svoj pôvab, ale predsa sú len ďalej. V prípade Považského Inovca však stačí prejsť Krajinský most a už môžete stúpať priamo do hôr. A nie sú to hocijaké hory – sú prešpikované históriou. Nájdete v nich skoro všetky kultúrne vrstvy – od pravekých lovcov až po starých Slovanov. Nachádza sa tu veľká koncentrácia románskych rotúnd, snáď najväčšia na území Slovenska, a zvyšky stredovekých hradov. A to sme ešte nehovorili o krásnych prírodných scenériách a krasových jaskyniach ako je Čertova pec.

Považský Inovec býva príťažlivý a zaujímavý nielen v plnom kvete, ale v každom ročnom období, zimu nevynímajúc. V čase, keď padnú na krajinu hmly a mrazy, a šoféri začínajú šomrať na rizikové počasie, vzniká v horách čosi rozprávkové – každý strom, konár, steblo, suchý list či ihlička sa obaľuje do bielych kryštálikov. Je to dych zimy, ktorý spravidla netrvá dlho. Preto musíte to divadlo prírody sledovať veľmi intenzívne, aby vám neunikol žiadny detail. Najkrajší pohľad na jemný srieň sa naskytne vtedy, keď zasvieti slnko. Často sa však stáva, že slnko svieti príliš intenzívne a vtedy biele kryštáliky začínajú opadávať a strácať – zrazu je po predstavení. Ešte šťastie, že máte pri sebe fotoaparát, s ktorým aspoň zlomok toho, čo ste videli, zachytili. Doma na displeji počítača zistíte, že to všetko nebol iba prelud, ale skutočnosť. A potom sa možno zamyslíte nad hravosťou a premenlivosťou prírody.

Je veľká vymoženosť pre každé mesto, keď má svoju rieku či svoje hory. Piešťany majú oboje. Váh a Považský Inovec. A ešte aj čosi navyše – termálne liečivé pramene.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Vodná nádrž Nosice – priehrada mládeže

Hits: 1588

Vodná nádrž je nádržou na rieke Váh pred mestom Púchov. Postavená bola v roku 1949 až 1957 ako Priehrada mládeže (Wikipedia). Je najstaršou priehradou na rieke Váh. Počas jej stavby vytryskol prameň uhličitej vody z hĺbky 67.5 metra. Voda sa agresívne chovala voči železu a betónu, preto sa stavba natiahla na dlhší čas (teraz.sk). Na horninový podklad museli navŕšiť čadičové kocky, ktoré zaliali betónom (Miro Mikáč). Prameň bol liečivý, vďaka čomu vznikli liečebné kúpele Nimnica. Prehradením Váhu došlo k zatopeniu obce Okrut a časti obce Nosice (teraz.sk), presídlení boli aj obyvatelia obce Milochov. Pred výstavbou muselo byť preložených 12 km železníc a 35 km ciest (Maroš Trnik). 

Rozloha Nosickej nádrže je 5.7 km2, objem 36 miliónov m3, maximálna hĺbka je 18 metrov, priehradný múr je 36 metrov vysoký a 472 metrov dlhý (Wikipedia). V najširšom mieste sú od seba brehy vzdialené 1.5 km (Maroš Trnik). Nosice sú súčasťou Vážskej kaskády. Od roku 1957 je súčasťou nádrže je vodná elektráreň (Wikipedia), ktorá má funkciu týždenného vyrovnávania prietokov (seas.sk). Nádrž Nosice je aj miestom letnej rekreácie, je tu možnosť kúpania, surfovania, člnkovania, plachtenia a rybolovu (slovakianguide.sk). Na úpätí Hradiska nad priehradným múrom je postavená vežička – rozhľadňa. Možno tu pozorovať 160 druhov vtákov (Maroš Trnik).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina

Úhorná

Hits: 1007

Obec vznikla na základe valaského práva (uhorna.sk), v južnej časti Volovských vrchov vo výške 713 metrov nad morom (Wikipedia). Historické názvy obce: Ohary, Ohor, Uhorna, Dénes (spisskanovaves.eu). Obyvatelia sa živili chovom oviec, pálením dreveného uhlia, povozníctvom, prácou v lese a v baniach a tkáčstvom (uhorna.sk). Prvá písomná zmienka je z roku 1383 (uhorna.sk). V obci sa zachovalo množstvo starých zrubových domov s konca 19. storočia a zo začiatku 20. storočia (keturist.sk). V 19. storočí ťažké životné podmienky a kríza baní v Smolníku podnietili vysťahovanie sa časti miestnych občanov do iných priemyselných obcí Spiša. V roku 1828 mala obec 75 domov a 552 obyvateľov (spisskanovaves.eu). Nad obcou sa nachádza Kaplnka Snežnej Panny Márie, kde sa každoročne 5. augusta koná púť. Pri kaplnke vyteká prameň vody, ktorý je považovaný veriacimi za liečivý.  Pod obcou je vodná nádrž Úhorná, ktoré bolo vystavané za účelom zásobovania vodou baní v susednej obci Smolník (Wikipedia). Nádrž nesie názov Jazero mieru, bola postavená v roku 1768, používala sa aj na pohon čerpadiel pod Spitzenbergom, kam sa voda z kanála privádzala potrubím dlhým osem kilometrov (retep.sk). Dnes sa Úhorná stáva chalupárskou obcou, najmä počas víkendov a školských prázdnin. Na hrádzu sa chodia ľudia v lete kúpať (keturist.sk). Dnes tu žije na ploche 8.83 km2 140 obyvateľov (uhorna.sk).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš

Kráľovské mesto minulosti Ľubica

Hits: 1170

Obec Ľubica leží neďaleko od Kežmarku, v nadmorskej výške 630 metrov nad morom. V chotári obce sa nachádzajú mnohé liečivé sírnaté pramene (obeclubica.sk). Žije tu asi 4164 obyvateľov (obeclubica.sk), na ploche 76.53 km2 (Wikipedia). Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1251. Od roku 1271 je kráľovským mestom. Historické názvy Ľubice: Lubicha, Lubitz, Lymbych, Lewbitz, Leibic (obeclubica.sk). V 14. storočí bolo mesto Ľubica väčšie než Kežmarok (slovakiana.sk). V 17. storočí stále Ľubica patrila k najbohatším spišským mestám. Pôsobilo tu množstvo cechov, súkenníci, čižmári, tkáči, kováči, krajčíri, kováči, remenári, kožušníci, murári, kamenári, garbiari, mäsiari, debnári, mlynári, tesári, kolári, sládkovia, pivovarníci. V rokoch 1412 až 1772 bola Ľubica v poľskom zálohu, spolu s ďalšími spišskými mestami. Aj v minulosti sa využívali liečivé sírne pramene, známe sú od roku 1714. Pri prameňoch vznikli kúpele, ktoré odsúdil k zánik vznik vojenského výcvikového priestoru Javorina v roku 1952. Medzi rokmi 1974 až 1992 bola Ľubica pričlenená ku Kežmarku (obeclubica.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post