Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie, Tekov

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

skala
Hits: 3133

je banícke , v ktorom sa od 10. storočia ťaží zlato a striebro. Jeho nemecké pomenovanie je Kremnitz, maďarské Körmöcbánya, latinské . rozlohe 43.13 km2 tu žije 5 356 obyvateľov. Leží v Kremnických vrchoch v severnej časti Tekova. Od roku 1328 je slobodným kráľovským mestom. Bola prezývaná aj ako . Mincovňa v Kremnici je najstaršou mincovňou na svete, funguje dodnes od roku 1328 (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o Kremnici je z roku 1328. mesta: , , , Cremnech, , , Crempnuch, , Cremnicia, . Na začiatku 15. storočia žilo v Kremnici asi v 250 domoch 3 000 obyvateľov. V 15. a 16. storočí sa povrchové ložiská vyčerpali a banská ťažba začala upadať. V 18. storočí tu pôsobili vo väčšom počte želiari, , tesári, čižmári, debnári, klobučníci, , murári, zámočníci, , , súkenníci, krajčíri, kožušnici, garbiari, ševci, minciari, kramári. V roku 1880 postihlo mesto zemetrasenie zrútením starých šácht a štôlní. Do začiatku 20. storočia mali v meste prevahu Nemci (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť). Kremnické – florény, patrili k najhodnotnejším minciam v Európe. Vyrazili ich 21.5 miliónov (mint.sk). Mestský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia). Karner – z 13. storočia. je doložený zo 14. storočia. Gotická  je zo začiatku 16 storočia. Špitálsky  je z konca 14. storočia. Baroková kláštor františkánov s kostolom je zo 17. storočia. Neskôr bol rozšírený o loretánsku kaplnku. V 15. storočí vznikla v Kremnici cirkevná knižnica. V roku 1739 knižnica františkánov. Nachádzajú sa v nej aj prvotlače z Nemecka a Talianska. V knižnici a archíve rímskokatolíckej fary sú stredoveké rukopisné kódexy zo 14. a 15. storočia. Aj mnohé ďalšie knižnice obsahujú veľmi cenné tlače. V Kremnici sa zachovali banské dvojpodlažné domy z konca 17. a začiatku 18. storočia. V 16. a 17. storočí tu vyrábali organy Matej Burian a Stirbitz (e-obce.sk).

Neďaleko od Kremnice sa nachádzajú rekreačné strediská a . sú preteky v bežeckom lyžovaní s bohatou históriou. Termálne kúpalisko Katarína napája termálny prameň, ktorého voda je mierne rádioaktívna a silne mineralizovaná. pri výtoku je 36 °C, má liečebné (Wikipedia). Obyvatelia mesta boli okrem domácich aj z Talianska, Bavorska, Rakúska, Sliezska a Čiech (minciari z Kutnej Hory) (visitkremnica.com). Kremnica sa stala jedným z centier bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku, ktoré sa až v 20. storočí začali nazývať . Medzi mesta patrí: prozaik Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, spisovateľ Jozef Cíger-Hronský, herec Ladislav Chudík, huslista Peter Michalica, basketbalista , chodec  (Wikipedia), hudobný skladateľ  (e-obce.sk).

Uskutočňuje sa tu viacero umeleckých a športových podujatí. Kremnické gagy je európsky festival humoru a satiry, ktorý sa koná koncom augusta od roku 1980. Hudba pod diamantovou klenbou je . je medzinárodný organový festival, ktorý sa koná od roku 1996 v kostole svätej Kataríny. Kremnická je folkový a akustický festival. sú novým podujatím poriadaným od roku 2009 (Wikipedia). Ďalším podujatím je (visitkremnica.com).

Kremnica is a mining town that has been extracting gold and silver since the 10th century. Its German name is Kremnitz, Hungarian Körmöcbánya, and Latin Cremnicium. With an area of 43.13 km2, it is home to 5,356 inhabitants. It is situated in the Kremnica Mountains in the northern part of . Since 1328, it has been a free royal town and was also known as Golden Kremnica. The Kremnica Mint is the world’s oldest continuously operating mint, functioning since 1328 (). The first written mention of Kremnica dates back to 1328. Historical names of the town include Cremnychbana, Kremnicia, Cremnic, Cremnech, Cremnecz, Cremnuch, Crempnuch, Chrempnichya, Cremnicia, and Krembnicia. In the early 15th century, Kremnica had around 3,000 inhabitants living in about 250 houses. As surface deposits were depleted in the 15th and 16th centuries, surface mining declined. In the 18th century, various craftsmen and professionals such as blacksmiths, miners, carpenters, cobblers, coopers, hatters, locksmiths, butchers, goldsmiths, tailors, furriers, tanners, shoemakers, minters, and shopkeepers worked in the town. In 1880, an earthquake caused the collapse of old shafts and galleries. Until the early 20th century, Germans were the majority in the town (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Part 2). Kremnica’s gold ducats – florins were among the most valuable coins in Europe, with 21.5 million pieces minted (mint.sk). The Municipal Castle is a national cultural monument (Wikipedia). The Karner – Rotunda of St. Andrew from the 13th century, the Church of St. Catherine documented from the 14th century, and the Gothic statue from the early 16th century are notable historical sites. The Hospital Church of St. Elizabeth dates back to the late 14th century, and the Baroque Franciscan Monastery with a church is from the 17th century, expanded later with a Loreto chapel. In the 15th century, a church library was established in Kremnica, followed by the Franciscan library in 1739. These libraries contain incunabula from and Italy. The church library and archives of the Catholic parish house medieval manuscript codices from the 14th and 15th centuries. Many other libraries in Kremnica also house valuable prints. Two-story mining houses from the late 17th and early 18th centuries are still preserved. In the 16th and 17th centuries, organs were crafted by Matej Burian and Martin Stirbitz (-obce.sk).

Recreational resorts Skalka and Krahule are located near Kremnica. Biela stopa is a cross- skiing competition with a rich history. The Katarína Thermal Pool is supplied by a thermal spring with slightly radioactive and highly mineralized water, known for its therapeutic effects, with a temperature of 36 °C at the outlet (Wikipedia). Besides locals, residents of Kremnica included people from Italy, Bavaria, Austria, Silesia, and Bohemia (minters from Kutná Hora) (visitkremnica.com). Kremnica became one of the centers of the former German language islands in central Slovakia, collectively known as Hauerland, a term that emerged in the 20th century. Notable personalities from the town include the prose writer Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, writer Jozef Cíger-Hronský, actor Ladislav Chudík, violinist Peter Michalica, basketball player Stanislav Kropilák, racewalker Jozef Pribilinec (Wikipedia), and composer Ján Levoslav Bella (e-obce.sk).

Several artistic and sporting events take place in Kremnica. Kremnické gagy is a European festival of humor and satire held since 1980 at the end of August. Hudba pod diamantovou klenbou is a music festival initiated by Peter Michalica. Kremnický hradný organ is an international organ festival held since 1996 in the Church of St. Catherine. is a and acoustic festival. Cechové hody is a new event organized since 2009 (Wikipedia). Another event is the of brass bands (visitkremnica.com).

TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Slovenské, Liptov, Dokumenty, Slovenské dokumenty, Stavebné dokumenty, Liptovské dokumenty, Fotografie, Liptovské obce, Interiéry, Dopravné a technické diela

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline

skala
Hits: 3483

Skanzen liptovskej v Pribyline je peknou ukážkou minulosti Liptova. Areál je otvorený celoročne a počas roka sa v ňom koná veľa rôznorodých podujatí. Do patrí aj expozícia lesnej železničky, ktorej sa venuje samostatný príspevok.

je vysunutou expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku. Leží v ústí Račkovej (liptov.sk). V roku 1991 bola verejnosti sprístupnená jeho prvá časť (pribylinaobjektivom.sk). Je najmladším múzeom v prírode Slovensku, bolo vybudované v s výstavbou vodného . Sídelná štruktúra dediny je podobná, akú mávali v minulosti väčšie liptovské s výsadami a právami mestečiek. Uprostred dediny je väčšie priestranstvo tzv. , kde sa schádzali obyvatelia , kde sa konali a . Je tu možné ukázať sociálne a spoločenské rozdiely v kultúre a spôsobe života, od bývania najchudobnejších vrstiev dedinského obyvateľstva až po najbohatších, čím sa odlišuje od ostatných múzeí v prírode na Slovensku. Nachádza sa tu napr. goticko renesančný kaštieľ zo zátopovej obce , najstaršie zemianske sídlo Liptova. Najstaršiu gotickú časť možno datovať do prvej tretiny 14. storočia. Druhou je drevená zemianska kúria z Paludze z roku 1858. Neobyčajne atraktívnu expozíciu tvorí ranogotický z Liptovskej Mary. Najstaršia písomná správa o tomto kostole je zroku 1288, na základe archeologických výskumov však možno predpokladať, že pod základmi pôvodného kostola stála staršia sakrálna stavba, ktorú možno datovať do 11. až 12.-teho storočia (Zuskinová et al.).

Jedným z hlavných zámerov je snaha vytvoriť živé múzeum. Preto , kolárska a kováčska dieľňa, kde zruční majstri môžu predviesť návštevníkom dávnych remesiel. Do múzea prichádzajú aj ďalší , ktorí ukazujú ako sa pletie z prútia alebo drevených lubov, jednoduché rezbárske , prácu s kožou, zdobenie praciek, medovníkov, či vyvŕtanie z kmeňa bazy. Múzeum pripravuje počas roka rôzne , napr. „„ s ukážkami pastierskeho rezbárskeho umenia, pastierskym folklórom, „„ s výstavou a ukážkami dobovej hasičskej techniky. „„ ponúka expozíciu dobových úľov a včelárskych pomôcok, s bohatou ponukou včelích produktov. „„ je nielen stretnutím obyvateľov zaniknutých obcí pod priehradou Liptovská Mara, obyvateľov a rodákov z Liptova, ale v programe sa v úlohe hostiteľa predstaví vždy jedna z väčších a bohatých obcí regiónu. „Deň sv. Huberta“ je príležitosťou pre stretnutie poľovníkov, lesníkov. „“ ukazuje , dobový spôsob života a . A mnohé ďalšie, ako „ v Liptove“ (Zuskinová et al.). 

V zooexpozícii sa chované pôvodné zvierat, ktorých je v súčasnosti na ústupe. Napr. , biele a čierne , , , , morky, perličky a , ktoré sú potomkami pôvodného divého koňa na Slovensku, ktorý bol po stáročia polodivo chovaným pracovným zvieraťom horského obyvateľstva (Zuskinová et al.).

The open-air museum of the village in is a beautiful representation of Liptov’s past. The area is open year-round, hosting various events throughout the year. One of the exhibits includes the exposition of a forest narrow-gauge railway, which is covered in a separate contribution.

The Museum of the Liptov Village in Pribylina is a branch of the Liptov Museum in . is located at the mouth of the Račková Valley (liptov.sk). In 1991, its part was made accessible to the public (pribylinaobjektivom.sk). It is the youngest open-air museum in , established in connection with the construction of the Liptovská Mara waterworks. The settlement structure of the village resembles that of larger historical Liptov villages with the privileges and rights of small towns. In the center of the village is a larger space called the „rínok“ or market square, where residents gathered, markets, and fairs took place. It allows showcasing social and cultural differences in the way of life, from the housing of the poorest layers of rural population to that of the wealthiest, distinguishing it from other open-air museums in Slovakia. Notable structures include the Gothic Renaissance castle from the submerged village of Parížovce, the oldest noble residence in Liptov. The oldest Gothic part can be dated to the first third of the 14th century. The second is a wooden noble mansion from , built in 1858. An exceptionally attractive exhibit is the early Gothic Church of the Virgin Mary from Liptovská Mary. The oldest written report about this church is from 1288, but archaeological research suggests that an older sacral building dating back to the 11th or 12th century may have stood under the foundations (Zuskinová et al.).

One of the main objectives is to create a living museum. Therefore, craft workshops, a wheelwright and blacksmith workshop, where skilled masters can demonstrate ancient crafts‘ secrets to visitors, are part of the museum. Other artisans also come to the museum to demonstrate basket weaving, simple carving techniques, leatherwork, decoration of slingshots, gingerbread, or carving fujaras from tree trunks. The museum organizes various events throughout the year, such as „Shepherd’s Sunday“ with demonstrations of pastoral carving art, shepherd folklore, „Firefighter’s Sunday“ with an exhibition and demonstrations of period firefighting equipment. „Beekeeper’s Sunday“ offers an exhibition of period beehives and beekeeping tools, with a rich selection of bee products. „Native Sunday“ is not only a meeting of residents from extinct villages under the Liptovská Mara dam, inhabitants, and natives of Liptov, but also features one of the larger and wealthier villages in the region. „St. Hubert’s Day“ is an opportunity for hunters and foresters to meet. „Medieval Sunday“ shows historical martial arts, the lifestyle of the time, and clothing. And many more, like „Christmas in Liptov“ (Zuskinová et al.).

In the exhibit, original Carpathian breeds of animals are kept, whose breeding is currently declining. Examples include dark Carpathian goats, white and black Wallachian sheep, chickens, geese, ducks, rabbits, and Hucul horses, descendants of the original wild horse in Slovakia, which was semi-domesticated and used as a working animal by mountain residents for centuries (Zuskinová et al.).

TOP

Všetky

Krajina, Zahraničie, Obce, Moravské obce, Česko, Južná Morava, Fotografie

Koválovice

skala
Hits: 521

sa nachádzajú neďaleko od Brna, rozhraní Drahanskej a Dyjskosvrateckého úvalu. Prvá písomná zmienka je z roku 1131. V okolí sa nachádzajú (kovalovice.cz). Nachádza sa tu , ktorá bola v roku 2001 prestavaná na mieste drevenej z roku 1826. Nachádza sa tu aj múzeum sa vzťahuje ku poštovníctvu a bitke pri Slavkove. , kúpací prírodný biotop. Okolité rybníky patrili grófovi Levovi z Kloboukov. Hniezdilo tu množstvo vodného vtáctva. Pestoval sa tu . V obci boli , od kováčov pochádza vraj názov obec (). V roku 1754 tu bolo 59 . V rokoch 1852 a 1894 postihol Koválovice požiar. v rokoch 1836, 1849, 1866, ničivé krupobitie v 1891, 1902 (kovalovice.cz).

Koválovice is located near , on the border of the and . The written mention dates back to 1131. There are ponds in the vicinity (kovalovice.cz). There is a chapel of St. Peter and Paul, which was rebuilt in 2001 on the site of a wooden chapel from 1826. There is also a museum related to postal services and the Battle of . ‚s Chapel, a natural bathing biotope, is located here. The surrounding ponds belonged to Count Lev of Klobouk. A variety of waterfowl nested here. Anise was cultivated here. There were blacksmith workshops in the village, and supposedly, the name of the village comes from the blacksmiths (). In 1754, there were 59 houses here. Koválovice was hit by fires in 1852 and 1894. There were floods in 1836, 1849, and 1866, devastating hailstorms in 1891 and 1902 (kovalovice.cz).

Koválovice se nacházejí nedaleko od Brna, na rozhraní Drahanské vrchoviny a Dyjskosvrateckého úvalu. První písemná zmínka je z roku 1131. V okolí se nacházejí rybníky (kovalovice.cz). V obci stojí kaplička svatého Petra a Pavla, která byla v roce 2001 přestavěna na místě dřevěné kapličky z roku 1826. Dále zde najdeme muzeum věnované poštovnictví a bitvě u Slavkova. Kromě toho tu najdeme Napoleonovu kapli, přírodní koupací biotop. Okolní rybníky patřily hraběti Levovi z Klobouků, kde hnízdilo množství vodního ptactva. V obci bývaly kovářské dílny, od kovářů prý pochází název (koval). V roce 1754 zde bylo 59 domů. V letech 1852 a 1894 postihl Koválovice požár. Mor v letech 1836, 1849, 1866, ničivé krupobití v roce 1891 a 1902 (kovalovice.cz).

Krajina, Slovensko, Hont, TOP, Fotografie

Hont

skala
Hits: 3248

je jedným z regiónov Slovenska, jeho sídlom boli . V niektorých turistických publikáciách sa región nazýva aj (Wikipedia). Názov je odvodený od šľachtického rodu Hunt – Poznan (slovakregion.sk). Do regiónu Hont patrí napr. Banská Štiavnica, , Krupina, , (Wikipedia). tvorili Štiavnické severe, na západe, na východe, Dunaj a na juhu (slovakregion.sk).  za Uhorska mala 2 633 km2 a siahal do dnešného Maďarska. Jej sa datuje do 11. storočia odčlenením Hontianskeho komitátu od Novohradského komitátu. Koncom 13. storočia sa komitát zmenil na zemiansku stolicu. V rokoch 1552 až 1682 väčšinu územia Hontu obsadili turecké vojská a pripojili ku Novohradskému sandžaku. bola v roku 1787 druhým najväčším slovenským mestom, mala 18 926 obyvateľov. bol v roku 1802 pripojený ku Gemeru. V roku 1877 bola ku Hontianskej župe pripojená Krupina. V stredoveku sa Hontianska stolica delila na štyri : Bátovský, Banskoštiavnický, Bzovický a Malohontský. Po roku 1802 na od Ipľa vytvoril (Wikipedia). Charakteristický prvkom Hontu je a pretrvávanie tradičných ľudových zvyklostí. V niektorých obciach sa dodnes zachovali – , , (slovakregion.sk).

Hont is one of the regions of , with its capital being Šahy. In some tourist publications, the region is also referred to as Poiplie (). The name is derived from the noble family (slovakregion.sk). The Hont region includes places like Banská Štiavnica, Bzovík, , Dudince, and Bŕhlovce (Wikipedia). Its boundaries are formed by the Štiavnické vrchy in the north, the Hron River in the west, the Krtíš River in the east, and the Danube and Ipeľ rivers in the south (slovakregion.sk).

During the time of the Kingdom of Hungary, Hont County had an area of 2,633 km², extending into present-day Hungary. Its establishment dates back to the 11th century when separated from the County. In the late 13th century, the county transformed into a noble county. From 1552 to 1682, Turkish forces occupied most of the Hont territory and annexed it to the Novohrad Sanjak. In 1787, Banská Štiavnica was the second-largest Slovak town with 18,926 inhabitants. Malohont was annexed to in 1802. In 1877, Krupina was added to Hont County. In the medieval period, Hont County was divided into four servile districts: Bátovský, Banskoštiavnický, Bzovický, and Malohontský. After 1802, the Ipeľ District was created south of the Ipeľ River (Wikipedia).

A characteristic feature of Hont is its spa settlements and the preservation of traditional customs. In some villages, traditional crafts such as lace making, pottery, and blacksmithing are still practiced today (slovakregion.sk).

Hont Szlovákia egyik régiója, központja Šahy. Néhány turisztikai kiadványban a régiót Poiplie-nek is nevezik (Wikipedia). A név a Hunt-Poznan nemes családtól származik (slovakregion.sk). A Hont régió többek között Banská Štiavnica, Bzovík, Krupina, Dudince és Bŕhlovce területét foglalja magában (Wikipedia). A határokat északon a Štiavnické vrchy, nyugaton a Hron folyó, keleten a Krtíš folyó, délen pedig a és az Ipeľ folyók alkotják (slovakregion.sk).

A Magyar Királyság idején a Hont megye területe 2 633 km² volt, kiterjedve a mai Magyarország területére is. A megye kialakulása egészen a 11. századig nyúlik vissza, amikor elkülönült a Novohrad megyétől. A 13. század végén a megye nemesi megyévé alakult át. 1552-től 1682-ig a török erők megszállták a Hont területének nagy részét, és hozzátoldották a Novohrad szandzsákhoz. 1787-ben Banská Štiavnica a második legnagyobb szlovák város volt 18 926 lakossal. Malohontot 1802-ben csatolták Gemerhez. 1877-ben Krupina is hozzácsatlakozott a Hont megyéhez. A középkorban a Hont megye négy szolgasági körzetre volt osztva: Bátovský, Banskoštiavnický, Bzovický és Malohontský. 1802 után az Ipeľ folyó déli részén Ipeľ körzetet hoztak létre (Wikipedia).

A Hont jellegzetes vonása a gyógyfürdő településeinek és a hagyományos népszokások megőrzése. Néhány faluban ma is gyakorolják a hagyományos kézműves mesterségeket, mint a csipkekészítés, fazekasság és kovácsmesterség (slovakregion.sk).

Niektoré lokality

,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Spiš, Fotografie

Spišská Belá

skala
Hits: 3338

leží v nadmorskej výške 631 metrov nad morom. je zložené z dvoch katastrálnych území: Spišská a . Strážky sú dnes mestskou časťou, boli pričlenené v roku 1972. V Spišskej Belej žije 6612 obyvateľov (spisskabela.sk). Každoročne sa tu koná , , v kaštieli Strážky (spisskabela.sk).

Najstaršie osídlenie tomto území je z mladšieho paleolitu spred 40 000 rokov, na lokalite „ medza“ pri Strážkach. Stredoveké osídlenie je spojené s Nemcami a maďarskou pohraničnou pevnosťou v Strážkach z 12. storočia a slovanskou osadou (). Slovanskí obyvatelia Stragaru spolu s maďarskou vojenskou posádkou strážili Uhorskú bránu, ktorá bola riečkou (Bela). Tento názov prevzali do názvu aj nemeckí . V 13. storočí vybudovali pre 11 km dlhý prívodný kanál – dnes , s Tatranskej Kotliny. V 16. storočí bol doplnený o ďalšie (Andrej Novák). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1263. Už v roku 1271 patrila medzi spišské nemecké z mestskými právami a výsadami. V minulosti bola známa výrobou spišskej borovičky, dnes je významným centrom pestovania zemiakov (spisskabela.sk). V minulosti sa tu rozprestierali rozsiahle , kde sa chovali a . mali cechy, medzi najstaršie patrili mäsiarsky, obuvnícky, krajčírsky, kožušnícky a kováčsky. Intenzívne sa pestoval , na to nadväzovalo , . Ľanové plátno poznali v celom Uhorsku, vyvážalo sa aj na a do Turecka. Spišská Belá bola od 13. storočia takmer čisto nemeckým mestom, slovenské sa objavovalo viac až v 19. storočí. V roku 1853 tvorili len 3.3 %. V roku 1938 už 61 %. V roku 1869 vznikla tkáčovňa ľanového plátna, v roku 1878 škrobáreň, v roku 1870 a 1872 dva , v roku 1875 tehelňa, a likérka Kleinberger. V rokoch 1945 – 1946 boli donútení odísť. Nehnuteľnosti prevzalo obyvatelia z Lendaku, Ždiaru a zamagurských obcí (Andrej Novák).

Historické centrum mesta je mestskou pamiatkovou zónou. Nachádza sa tu z 13. storočia, mestská radnica a renesančná zvonica zo 16. storočia, z roku 1729, staré nemecké meštianske . ponúka pohľad na panorámu Vysokých Tatier. V Strážkach sa nachádza renesančný kaštieľ s anglickým parkom a gotický so zvonicou. V kaštieli je expozícia Slovenskej národnej venovaná maliarovi Ladislavovi Mednyánszkemu. V Spišskej Belej sa narodil matematik, fyzik, optik (spisskabela.sk).