Veľká Morava - Skala

2011, 2011-2015, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Poľské, Poľsko, Typ krajiny

Kráľovské mesto Krakov

04/05/201607/03/2024 skala

Krakov som mal možnosť navštíviť na veľmi krátku dobu. Určite sa stal objektom môjho záujmu v najbližších rokoch. Je druhým najväčším mestom Poľska s 800 tisícmi obyvateľmi (topky.sk), jeho rozloha je 327 km². V roku 1791 tu žilo 23 591 obyvateľov, v roku 1900 85 300, v roku 1945 takmer 300 000 (wikipedia). V metropolitnej oblasti žije 1.3 milióna obyvateľov. Poľské pomenovanie je Kraków [krakuf], nemecké Krakau. Leží na hornom toku Visly (wikipedia.sk). Pomenovania pochádza od kniežaťa Kraka (Dlugosz,1961). V Poľsku je považovaný za Slovana, avšak veľmi pravdepodobne to bol Kelt. Jeho keltské meno znelo asi Carragh (Wikipedia CZ).

Krakov je mestom kultúry, festivalov, celý rok sú na uliciach pouliční muzikanti v dobových šatách (sme.sk). Oblasť starého mesta spolu s historickou zástavbou je od roku 1978 na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (Wikipedia CZ). Krakov je iba jedným zo šiestich miest na svete, v ktorých je obraz Leonarda da Vinciho. Jeho Dáma s hranostajom je vystavená v múzeu Czartoryjských (sme.sk).

Počas druhej svetovej vojny malo mesto Krakov šťastie, zostalo neporušený (topky.sk). V Starom meste je množstvo historických budov, v celom meste je viac ako 6 tisíc historických objektov (wikipedia.sk). Collegium Maius je najstaršia budova univerzity v Poľsku, pochádza z 15. storočia. Patrí jednej z najstarších európskych univerzít – Krakovskej jagelovskej, založenej v roku 1364. Rynek Główny je veľké stredoveké trhovisko, najväčšie poľské, dvesto metrov široké a 200 metrov dlhé. Bolo založené v roku 1257 (topky.sk). Nachádza sa tu kostol Panny Márie, ktorého dve veže sa výrazne od seba odlišujú. V strede námestia sa nachádzajú Sukiennice (Dom súkenníkov), kde sa kedysi obchodovalo s textilom. Dnes sa tu predávajú remeselné výrobky a suveníry a na prezentuje sa poľské výtvarné umenie 19. storočia (nomad.sk).

Mariánsky kostol je druhý chrám, ktorý bol zničený počas tatárskych nájazdov, dnešná podoba je rekonštrukciou z 15. storočia (topky.sk). Jeho zvláštnosťou je jedno z najväčších stredovekých súsoší z 15. storočia, ktoré vytvoril Wit Stwosz. Tvorí ho 12 pozlátených a polychrómovaných postáv z lipového dreva, ktoré sú veľmi precízne opracované. Na námestí sa nachádza aj šikmá veža Ratusz, ktorá je vysoká 70 metrov a jej odchýlenie 55 cm spôsobila víchrica v roku 1703 (sme.sk).

Kráľovský hrad – Wawel je symbolom Poľska, srdcom poľskej histórie. 500 rokov bol sídlom poľských kráľov. Bol korunovačným mestom aj potom, čo sa Varšava stala hlavným mestom. Prvá pevnosť tu stála už v 11. storočí, dnešný hrad pochádza zo 16. storočia. Wawelská katedrála bola dokončená v roku 1364 (topky.sk). Vo Waweli sa nachádza obrí zvon Zygmunda, ktorý je tretím najťažším zvonom na svete. Váži 18 ton, je vysoký 199 cm, priemer má 242 cm, hrubý od 7 do 21 cm, na jeho rozkývanie je treba 10 mužov. Je o 350 rokov starší ako Big Ben v Londýne. Odlial ho Hans Beham za kráľa Žigmunda I. Starého v roku 1520. Rozozvučí sa na Vianoce, Nový rok, Veľkú noc a na iné náboženské sviatky (sme.sk).

Neďaleko od centra sa nachádzajú nezvyčajné tvarované kopce, ktoré sa podobajú na niekoľkoposchodové torty ozdobené špirálovitými chodníkmi. Väčšina z nich bola navŕšená človekom s dreveným základom. Archeológovia sa domnievajú, že systém kopcov tvorí akýsi astronomický kalendár Keltov. Najviac opradený povesťami je Krzemionky – kopec Krakusa, ktorý je mohylou dávneho vodcu Krakusa. Je vysoký takmer 17 metrov a bol postavený pravdepodobne v 7. storočí. Z kopca Kosciuszki vám bude ležať pri nohách celý Krakov (sme.sk).

Krakov vznikol okolo roku 800, bol postavený obranný hrad Vislanov na križovatke obchodných ciest. Koncom 9. storočia bol súčasťou Veľkej Moravy. V 10. storočí bol postavený hrad Wawel a okolo roku 999 sa mesto stalo súčasťou Poľska. V 14. až 16. storočí mesto prekvitalo, bolo hlavným mestom, od roku 1320 korunovačným mestom (wikipedia.sk). Do roku 1734 (Wikipedia CZ). Od roku 1795 do 1809 a následne po roku 1846 patrilo do Rakúsko-Uhorskej monarchie. V období 1809 – 1815 bol Krakov súčasťou Varšavského kniežatstva. Po roku 1918 je mesto opäť súčasťou Poľska. Po roku 1945 sa vďaka priemyselnému stredisku Nowa Huta stal mestom s najväčším metalurgickým závodom v Poľsku (wikipedia.sk).

Povesť o Krakovi a drakov vraví, že v dávnych dobách sa v skalách usadil nebezpečný sedmohlavý drak. Tyranizoval obyvateľov, napádal dobytok, nikto sa jej nevedel postaviť. Až sa prihlásil mladý krajčír. Naplnil ovcu sírou, pomazal ju krvou a predhodil ju drakovi. Drak ovcu zožral, ale v bruchu sa mu vznietil oheň. Preto sa šiel napiť vody do Visly. Hltavo pil, až vybuchol. Za odmenu dostal za ženu princeznú a kráľ Krak preniesol svoje sídlo na Wawelský kopec a založil mesto Krakov (Zapletalová).

Krakov ponúka bohatý kultúrny program počas celého roka. V júni sa konajú Dni Krakova s množstvo koncertov, divadelných predstavení. Lajkonik je veľtrh ľudového umenia a slávnosť založená na príbehu pltníka, ktorý porazil Tatárov prezlečením sa za chána. Známe sú organové koncerty na predmestí v opátske Tyniec. Od mája do septembra sa koná Bienále grafiky. Koniec mája patrí Krakovskému filmovému festivalu, kde sa súťaží o cenu Zlatého draka. Osobnosti Krakowa: filmári Andrzej Vajda, Roman Polanski (topky.sk), astronóm, vedec Mikuláš Kopernik, český a uhorský kráľ Vladislav II. Jagelovský, komorský gór Ján III. Turzo, podnikateľ a záchranca židov Oskar Schindler, pápež Ján Pavol II. (Karol Wojtyla), herec a režisér Jerzy Stuhr, tenistka Agnieszka Radwanska, pilot formuly 1 Robert Kubica (wikipedia.sk). V centre je plno reštauráií, bistier, pizzérií, kaviarní a čokoládovní. Na uliciach dostať praclíky – obwarzanky. Množstvo nápojov zo sladu a chmeľu, veľmi veľký výber morských rýb a plodov, napriek veľkej vzdialenosti od mora (Folta). Všetky ulice pekne do seba zapadajú, ťažko vás prekvapí moderná budova. Paláce, synagógy, zapriahnuté kone vás prenesú do dávnej minulosti. Na prechádzke mestom sa je na čo pozerať. Nie nadarmo je Krakov prezývaný aj mestom kráľov (Koczová).

**English:**
I had the opportunity to visit Krakow for a very short time. It certainly became an object of my interest for the coming years. It is the second-largest city in Poland with 800,000 inhabitants (topky.sk), covering an area of 327 km². In 1791, 23,591 people lived here, in 1900, 85,300, and in 1945, almost 300,000 (wikipedia). The metropolitan area is home to 1.3 million residents. The Polish name is Kraków [krakuf], German Krakau. It lies on the upper course of the Vistula River (wikipedia.sk). The name comes from Prince Krak (Dlugosz, 1961). In Poland, he is considered a Slav, but most likely, he was a Celt. His Celtic name was probably Carragh (Wikipedia CZ).

Krakow is a city of culture, festivals, with street musicians in period costumes throughout the year (sme.sk). The Old Town, along with its historic buildings, has been on the UNESCO World Heritage List since 1978 (Wikipedia CZ). Krakow is one of six cities in the world to have a painting by Leonardo da Vinci. His Lady with an Ermine is exhibited in the Czartoryski Museum (sme.sk).

During World War II, Krakow was fortunate to remain undamaged (topky.sk). In the Old Town, there are numerous historical buildings, with over 6,000 historical objects throughout the city (wikipedia.sk). Collegium Maius is the oldest building of the University of Krakow, dating back to the 15^th century. It belongs to one of the oldest European universities – the Jagiellonian University, founded in 1364. Rynek Główny is a large medieval market square, the largest in Poland, two hundred meters wide and two hundred meters long. It was founded in 1257 (topky.sk). The square features the Church of Our Lady with towers that significantly differ from each other. In the center of the square are the Cloth Hall (Sukiennice), where textile trade once took place. Today, it sells craft products and souvenirs while showcasing Polish visual arts from the 19^th century (nomad.sk).

St. Mary’s Basilica is the second church destroyed during the Tartar invasions, and its current form is a reconstruction from the 15^th century (topky.sk). Its uniqueness lies in one of the largest medieval sculptures from the 15^th century, created by Wit Stwosz. It consists of 12 gilded and polychromed lime-wood figures, finely crafted. The leaning Ratusz Tower, 70 meters high with a deviation of 55 cm caused by a storm in 1703, is also located on the square (sme.sk).

Wawel Royal Castle is a symbol of Poland, the heart of Polish history. For 500 years, it was the residence of Polish kings. It remained the coronation city even after Warsaw became the capital. The first fortress was here in the 11^th century, and the current castle dates back to the 16^th century. Wawel Cathedral was completed in 1364 (topky.sk). In Wawel, there is the giant bell Zygmunt, the third heaviest bell in the world. Weighing 18 tons, 199 cm high, with a diameter of 242 cm, it is 350 years older than Big Ben in London. It was cast by Hans Beham for King Sigismund I the Old in 1520. It rings on Christmas, New Year, Easter, and other religious holidays (sme.sk).

Near the center, there are unusually shaped hills resembling multi-tiered cakes decorated with spiral paths. Most of them were man-made with a wooden base. Archaeologists believe this hill system forms some Celtic astronomical calendar. The most surrounded by legends is Krzemionki – the Krakus Mound, a mound of an ancient leader Krakus. It is almost 17 meters high and was probably built in the 7^th century. From the Kosciuszko Mound, the entire Krakow lies at your feet (sme.sk).

Krakow was founded around the year 800 as a defensive castle on the crossroads of trade routes. In the late 9^th century, it was part of Great Moravia. In the 10^th century, Wawel Castle was built, and around 999, the city became part of Poland. In the 14^th to the 16^th centuries, the city flourished, becoming the capital and the coronation city since 1320 (wikipedia.sk). Until 1734 (Wikipedia CZ). From 1795 to 1809 and then after 1846, it belonged to the Austro-Hungarian Empire. In the period 1809 – 1815, Krakow was part of the Duchy of Warsaw. After 1918, the city is again part of Poland. After 1945, thanks to the industrial center Nowa Huta, it became a city with the largest steelworks in Poland (wikipedia.sk).

The legend of Krakow and the dragon says that in ancient times, a dangerous seven-headed dragon settled in the rocks. It tyrannized the inhabitants, attacked livestock, and no one could oppose it. Until a young tailor appeared. He filled a sheep with sulfur, smeared it with blood, and threw it to the dragon. The dragon ate the sheep, but a fire ignited in his stomach. So he went to drink water from the Vistula River. He drank greedily until he exploded. As a reward, he got the princess for a wife, and King Krak moved his seat to Wawel Hill and founded the city of Krakow (Zapletalová).

Krakow offers a rich cultural program throughout the year. In June, the Days of Krakow are held with many concerts and theater performances. Lajkonik is a folk art fair and a celebration based on the story of a raftman who defeated the Tatars by disguising himself as their leader. Organ concerts in the suburban Tyniec Abbey are well-known. From May to September, the Biennial of Graphic Arts takes place. The end of May belongs to the Krakow Film Festival, where the Golden Dragon award is contested. Personalities of Krakow: filmmakers Andrzej Wajda, Roman Polanski (topky.sk), astronomer, scientist Nicolaus Copernicus, Czech and Hungarian King Vladislaus II Jagiellon, chamberlain Jan III Turzo, entrepreneur and savior of Jews Oskar Schindler, Pope John Paul II (Karol Wojtyla), actor and director Jerzy Stuhr, tennis player Agnieszka Radwanska, Formula 1 pilot Robert Kubica (wikipedia.sk). The center is full of restaurants, bistros, pizzerias, cafes, and chocolate shops. On the streets, you can get bagels – obwarzanki. A variety of malt and hop drinks, a wide selection of sea fish and fruits, despite the great distance from the sea (Folta). All the streets fit together nicely; it’s hard to be surprised by modern buildings. Palaces, synagogues, harnessed horses will transport you to the distant past. There’s a lot to see on a city walk. It’s no wonder Krakow is also called the city of kings (Koczová).

**Polish:**
Miałem okazję odwiedzić Kraków bardzo krótko. Z pewnością stał się obiektem mojego zainteresowania na najbliższe lata. To drugie co do wielkości miasto w Polsce, liczące 800 tysięcy mieszkańców (topky.sk), zajmuje obszar 327 km². W 1791 roku mieszkało tu 23 591 osób, w 1900 roku 85 300, a w 1945 roku niemal 300 000 (wikipedia). W obszarze metropolitalnym żyje 1,3 miliona mieszkańców. Polska nazwa to Kraków [krakuf], niemiecka Krakau. Leży nad górnym biegiem Wisły (wikipedia.sk). Nazwa wywodzi się od księcia Krakusa (Długosz, 1961). W Polsce uważa się go za Słowiana, ale najprawdopodobniej był Celt. Jego celtyckie imię to prawdopodobnie Carragh (Wikipedia CZ).

Kraków to miasto kultury, festiwali, z ulicznymi muzykami w kostiumach z różnych epok przez cały rok (sme.sk). Stare Miasto wraz z zabytkową zabudową figuruje na Liście Światowego Dziedzictwa UNESCO od 1978 roku (Wikipedia CZ). Kraków jest jednym z sześciu miast na świecie, w których znajduje się obraz Leonarda da Vinci. Jego Dama z Gronostajem jest eksponowana w Muzeum Czartoryskich (sme.sk).

W czasie II wojny światowej Kraków miał szczęście, że pozostał nietknięty (topky.sk). Na Starym Mieście znajduje się liczba historycznych budowli, a w całym mieście ponad 6 tysięcy obiektów historycznych (wikipedia.sk). Collegium Maius to najstarszy budynek Uniwersytetu Jagiellońskiego pochodzący z XV wieku. Należy do jednego z najstarszych uniwersytetów europejskich – Uniwersytetu Jagiellońskiego, założonego w 1364 roku. Rynek Główny to duży średniowieczny rynek, największy w Polsce, dwustumetrowej szerokości i długości. Został założony w 1257 roku (topky.sk). Na placu stoi Kościół Mariacki z wieżami różniącymi się od siebie znacząco. W centrum placu znajdują się Sukiennice, gdzie kiedyś handlowano tekstyliami. Dzisiaj sprzedaje się tu rękodzieła i pamiątki, a prezentowane jest polskie malarstwo z XIX wieku (nomad.sk).

Bazylika Mariacka to drugi kościół zniszczony podczas najazdów Tatarów, a jego obecna forma to rekonstrukcja z XV wieku (topky.sk). Jego wyjątkowość polega na jednym z największych średniowiecznych rzeźb z XV wieku, autorstwa Wita Stwosza. Składa się z 12 pozłacanych i polichromowanych postaci z drewna lipowego, precyzyjnie wykonanych. Nachylona Wieża Ratusza, o wysokości 70 metrów i odchyleniu 55 cm spowodowanym burzą w 1703 roku, również znajduje się na placu (sme.sk).

Zamek Królewski na Wawelu to symbol Polski, serce polskiej historii. Przez 500 lat był siedzibą królów Polski. Pozostał miastem koronacyjnym nawet po tym, jak Warszawa stała się stolicą. Pierwsza warownia powstała tu już w XI wieku, a obecny zamek pochodzi z XVI wieku. Katedra Wawelska została ukończona w 1364 roku (topky.sk). Na Wawelu znajduje się gigantyczny dzwon Zygmunt, trzeci co do wielkości dzwon na świecie. Waży 18 ton, ma 199 cm wysokości, średnicę 242 cm, grubość od 7 do 21 cm, do jego dzwonienia potrzebnych jest 10 mężczyzn. Jest o 350 lat starszy niż Big Ben w Londynie. Odlany został przez Hansa Behama na rzecz króla Zygmunta I Starego w 1520 roku. Dzwoni on w Boże Narodzenie, Nowy Rok, Wielkanoc i inne święta religijne (sme.sk).

Nieopodal centrum znajdują się niezwykle ukształtowane wzgórza przypominające torty wielopoziomowe ozdobione spiralnymi ścieżkami. Większość z nich została wykonana przez człowieka na drewnianym podłożu. Archeolodzy uważają, że ten system wzgórz stanowi swego rodzaju kalendarz astronomiczny Celtów. Najbardziej otoczony legendami jest Kopiec Kraka, Krzemionki, który jest mogiłą dawnych władców Krakusa. Ma prawie 17 metrów wysokości i został zbudowany prawdopodobnie w VII wieku. Z Kopca Kościuszki rozpościera się cały Kraków (sme.sk).

Kraków powstał około roku 800 jako zamek obronny na skrzyżowaniu szlaków handlowych. Pod koniec IX wieku stał się częścią Wielkiej Morawy. W X wieku zbudowano zamek na Wawelu, a około roku 999 miasto stało się częścią Polski. W XIV do XVI wieku miasto kwitło, stając się stolicą i miastem koronacyjnym od 1320 roku (wikipedia.sk). Do 1734 roku (Wikipedia CZ). Od 1795 do 1809 roku, a następnie po 1846 roku, należało do monarchii austro-węgierskiej. W okresie

1809 – 1815 Kraków był częścią Księstwa Warszawskiego. Po 1918 roku miasto ponownie stało się częścią Polski. Po 1945 roku, dzięki przemysłowemu ośrodkowi Nowa Huta, stało się miastem z największą hutą metalurgiczną w Polsce (wikipedia.sk).

Legenda o Krakowie i smoku mówi, że w dawnych czasach niebezpieczny smok o siedmiu głowach osiedlił się w skałach. Tyranizował mieszkańców, atakował bydło, nikt nie potrafił mu się przeciwstawić. Dopiero młody krawiec zgłosił się do walki. Wypełnił owcę siarką, pomazał ją krwią i wrzucił smokowi. Smok zjadł owcę, ale w jego brzuchu zapalił się ogień. Dlatego poszedł napić się wody z Wisły. Chłonął ją żarłocznie, aż eksplodował. Za nagrodę dostał za żonę księżniczkę, a król Krak przeniósł swoją siedzibę na wzgórze wawelskie i założył miasto Kraków (Zapletalová).

Kraków oferuje bogaty program kulturalny przez cały rok. W czerwcu odbywają się Dni Krakowa z wieloma koncertami i przedstawieniami teatralnymi. Lajkonik to jarmark sztuki ludowej i święto oparte na historii flisaka, który pokonał Tatarów przebrany za chana. Znane są koncerty organowe na przedmieściu w opackim Tyńcu. Od maja do września odbywa się Biennale Grafiki. Koniec maja należy do Krakowskiego Festiwalu Filmowego, gdzie rywalizuje się o Złotego Smoka. Osobistości Krakowa to filmowcy Andrzej Wajda, Roman Polański (topky.sk), astronom i uczony Mikołaj Kopernik, czeski i węgierski król Władysław II Jagiellończyk, górnik komorowy Ján III. Turzo, przedsiębiorca i ratownik Żydów Oskar Schindler, papież Jan Paweł II (Karol Wojtyła), aktor i reżyser Jerzy Stuhr, tenisistka Agnieszka Radwańska, kierowca Formuły 1 Robert Kubica (wikipedia.sk). W centrum znajduje się wiele restauracji, bistrów, pizzerii, kawiarni i czekoladziarni. Na ulicach można dostać obwarzanki – chrupiące pierścienie chlebowe. Duży wybór piw z jęczmienia i chmielu, mimo dużej odległości od morza (Folta). Wszystkie ulice ładnie do siebie pasują; trudno jest być zaskoczonym nowoczesnym budynkiem. Pałace, synagogi, zaprzęgnięte konie przeniosą cię do dawnej przeszłości. Spacer po mieście to prawdziwa uczta dla oczu. Nie bez powodu Kraków nazywany jest także miastem królów (Koczová).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, 2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Česko, Krajina, Zahraničie

Česko

15/04/201607/03/2024 skala

Česko je náš západný sused. Spája nás s ním spoločná história. Veď len v roku 1993 sa federácia Československo rozpadla. Hlavným mestom je Praha. Tzv. otcom vlasti je Karel IV..

Czechia is our western neighbor. We are connected to it by a common history. After all, it was only in 1993 that the federation of Czechoslovakia dissolved. The capital city is Prague. The so-called father of the country is Charles IV.

Tschechien ist unser westlicher Nachbar. Uns verbindet eine gemeinsame Geschichte. Immerhin löste sich die Föderation der Tschechoslowakei erst im Jahr 1993 auf. Die Hauptstadt ist Prag. Der sogenannte Vater des Landes ist Karl IV.

Oficiálnym názvom štátu je Česká republika, jednoslovne Česko. Časť verejnosti slovo Česko odmieta. Jeho prvé použitie je z roku 1777 ako synonymum k Čechy (Wikipedia.cs). Česko tvoria Čechy, Morava a Sliezsko. Geologicky Český masív a Západné Karpaty. Jeho rozloha je 78866 km², na ktorých žije viac ako 10 miliónov obyvateľov. Veľké české rieky: Labe, Vltava, Morava, Dyje, Odra, Opava. Klimaticky sa vyznačuje miešaním oceánskych a kontinentálnych vplyvov. Patrónom českej krajiny je Svätý Václav. Prvé osídlenie siaha do staršej doby kamennej, zhruba 28000 rokov pred n. l. (Wikipedia.sk). Doklady o výskyte Homo habilis sa našli okrese Beroun, Suchdol, Čakovice. Homo erectus na lokalite Písečný vrch u Bečova, pri Přezleticiach, pri Stránskej skale. Homo sapiens sapiens - Pavlovienské náleziská – Předmostí u Přerova, Dolní Věstonice, Pavlov, Petřkovice. Od 5. storočia pred n. l. tu žili Kelti – Bójovia. Na južnú Moravu Volkovia – Tektoságovia (Wikipedia.cs).

“The official name of the state is the Czech Republic, simply Czechia. Some of the public rejects the word Czechia. Its first usage dates back to 1777 as a synonym for Bohemia (Wikipedia.cs). Czechia consists of Bohemia, Moravia, and Silesia. Geologically, it includes the Czech Massif and the Western Carpathians. Its area is 78,866 km², with a population of over 10 million people. Major Czech rivers include the Elbe, Vltava, Morava, Dyje, Odra, and Opava. Climate-wise, it is characterized by a mix of oceanic and continental influences. The patron saint of the Czech country is Saint Wenceslaus. The first settlement dates back to the Upper Paleolithic, approximately 28,000 years before Christ (Wikipedia.sk). Evidence of Homo habilis has been found in the Beroun district, Suchdol, Čakovice. Homo erectus at the Písečný vrch site near Bečov, near Přezletice, near Stránská skála. Homo sapiens sapiens – Pavlovian sites – Předmostí near Přerov, Dolní Věstonice, Pavlov, Petřkovice. From the 5^th century BC, Celts – Boii lived here. In southern Moravia, the Volcae – Tectosages (Wikipedia.cs).”

Der offizielle Name des Staates ist die Tschechische Republik, kurz Česko. Ein Teil der Bevölkerung lehnt jedoch das Wort Česko ab. Seine erste Verwendung geht auf das Jahr 1777 zurück, als es als Synonym für Böhmen verwendet wurde (Wikipedia.cs). Česko besteht aus Böhmen, Mähren und Schlesien. Geologisch gehören der Böhmische Masse und die Westkarpaten dazu. Die Fläche beträgt 78.866 km², auf der mehr als 10 Millionen Menschen leben. Zu den großen tschechischen Flüssen gehören die Elbe, die Moldau, die March, die Thaya, die Oder und die Opava. Klimatisch ist das Land durch eine Mischung aus ozeanischen und kontinentalen Einflüssen gekennzeichnet. Der Schutzpatron des tschechischen Landes ist der Heilige Wenzel. Die erste Besiedlung reicht bis in die ältere Steinzeit zurück, etwa 28.000 Jahre vor Christus (Wikipedia.sk). Nachweise von Homo habilis wurden in den Bezirken Beroun, Suchdol und Čakovice gefunden. Homo erectus wurde am Standort Písečný vrch bei Bečov, bei Přezletice und bei Stránská skála gefunden. Homo sapiens sapiens – Fundstätten in Pavlovien – Předmostí bei Přerov, Dolní Věstonice, Pavlov und Petřkovice. Ab dem 5. Jahrhundert v. Chr. lebten Kelten – die Boier – hier. In Südmähren lebten die Volkovianer – die Teutonen (Wikipedia.cs).

V 1. storočí sem prichádzali germánske kmene Kvádi a Markomani. Podľa niektorých historikov, napr. Balázsa Komoróczyho, exitstovala snaha Rimanov vytvoriť na časti územia provinciu Markomania za obdobia vlády Marca Aurelia s centrom na južnej Morave, zrejme v Mušove (Wikipedia.cs). Začiatkom 5, storočia ubudlo obyvateľstva, pravdepodobne časť odišla v roku 409 s Vandalmi a Alanmi. V prvej polovici 5. storočia vďaka odchodu Markomanov do Norica. Pravdepodobne na Morave existoval vplyv hunského vpádu pod Attilovým vedením. Na konci 5. storočia sa proti prúdu Labe dostali do Čiech Longobardi a Durynkovia. V druhej polovici 6. storočia sem prišli slovanské kmene (Wikipedia.cs). V 7. storočí sa časť územia stala súčasťou Samovej ríše. V 9. storočí zase Veľkej Moravy. K zjednoteniu došlo v 10. storočí zásluhou Přemyslovcov (Wikipedia.sk). České kráľovstvo, ktoré vzniklo v roku 1198, dosiahlo svoj mocenský vrchol za vlády posledných Přemyslovcov a Karla IV. Za Přemysla Otakara II. siahalo až za Alpy k Jadranskému moru. Václav II. získal územia cez Poľsko až k Baltskému moru, Václav II. uhorské územia. Karol IV. pripojil Braniborsko, Lužice a Sliezsko (Wikipedia.cs).

In the 1^st century, Germanic tribes, such as the Quadi and Marcomanni, migrated to this territory. According to some historians, for example, Balázs Komoróczy, there was an attempt by the Romans to create the province of Marcomania on part of the territory during the rule of Marcus Aurelius, with its center likely in southern Moravia, possibly in Mušov (Wikipedia.cs). By the beginning of the 5^th century, the population decreased, with a part likely leaving in 409 with the Vandals and Alans. In the first half of the 5^th century, due to the departure of the Marcomanni to Noricum, the region was affected. There was probably an influence of the Hun invasion led by Attila on the Morava in the late 5^th century. By the end of the 5^th century, against the current of the Elbe, the Lombards and Thuringians reached Bohemia. In the second half of the 6^th century, Slavic tribes arrived here (Wikipedia.cs). In the 7^th century, a part of the territory became part of the Samo Empire. In the 9^th century, it became part of Great Moravia. Unification occurred in the 10^th century through the efforts of the Přemyslid dynasty (Wikipedia.sk). The Czech Kingdom, established in 1198, reached its peak of power under the rule of the last Přemyslids and Charles IV. During the reign of Přemysl Otakar II, it extended beyond the Alps to the Adriatic Sea. Wenceslaus II acquired territories through Poland to the Baltic Sea, while Wenceslaus III gained Hungarian territories. Charles IV annexed Brandenburg, Lusatia, and Silesia (Wikipedia.cs).

Im 1. Jahrhundert kamen germanische Stämme der Quaden und Markomannen in diese Region. Nach einigen Historikern, wie zum Beispiel Balázs Komoróczy, gab es den Versuch der Römer, während der Herrschaft von Kaiser Marcus Aurelius auf einem Teil des Gebiets die Provinz Markomania zu schaffen, wahrscheinlich mit dem Zentrum im südlichen Mähren, möglicherweise in Mušov (Wikipedia.cs). Anfang des 5. Jahrhunderts ging die Bevölkerung zurück, wahrscheinlich verließ ein Teil von ihr im Jahr 409 das Gebiet mit den Vandalen und Alanen. In der ersten Hälfte des 5. Jahrhunderts gelangten aufgrund des Abzugs der Markomanen nach Noricum. Wahrscheinlich gab es auf der Morava den Einfluss des hunnischen Einmarschs unter der Führung von Attila. Am Ende des 5. Jahrhunderts gelangten entgegen dem Strom der Elbe die Langobarden und Thüringer nach Böhmen. In der zweiten Hälfte des 6. Jahrhunderts kamen slawische Stämme hierher (Wikipedia.cs). Im 7. Jahrhundert wurde ein Teil des Gebiets Teil des Reiches der Awaren. Im 9. Jahrhundert dann Teil des Großmährischen Reiches. Die Vereinigung erfolgte im 10. Jahrhundert durch die Přemysliden (Wikipedia.sk). Das tschechische Königreich, das im Jahr 1198 entstand, erreichte unter der Herrschaft der letzten Přemysliden und Karls IV. seinen Machthöhepunkt. Unter Přemysl Ottokar II. erstreckte es sich bis zu den Alpen und der Adria. Wenzel II. erwarb Gebiete über Polen bis zur Ostsee, Wenzel II. ungarische Gebiete. Karl IV. fügte Brandenburg, die Lausitz und Schlesien hinzu (Wikipedia.cs).

Česko bolo významnou súčasťou Svätej ríše rímskej, panovník mal postavenie kurfiřta – voliteľa cisára. V 15. storočí Česko výrazne oslabili husiti (Wikipedia.cs). Až do roku 1804 Česko patrilo k rímskonemeckej ríši. V rokoch 1526 – 1918 bolo zároveň súčasťou Rakúskeho cisárstva (Wikipedia.sk). V roku 1526 nastúpila na český trón habsburská monarchia. Víťazstvo na Bielej hore v roku 1620 prispelo ku konečnej likvidácii aj posledných zbytkov samostatnosti. Korunnými územiami, po roku 1749 navzájom celkom nespojitými sa stali až do konca 1. svetovej vojny v roku 1918: České království, Moravské markrabství a Vévodství Horní a Dolní Slezsko (Wikipedia.cs). V rokoch 1867 – 1918 bolo Česko súčasťou Rakúsko-Uhorska. Pohraničie Čiech aj Moravy – Sudety boli od 13. storočia do roku 1945 obývané Nemcami (Wikipedia.sk). Od 17. storočia až do začiatku 19. storočia prebiehali ponemčovanie českého územia (Wikipedia.cs). V rokoch 1771 – 1772 zomrelo počas hladomoru najmenej 250000 ľudí (Veselý), čo viedlo k rozsiahlym nepokojom (Vašků).

Czechia was a significant part of the Holy Roman Empire, and its ruler held the position of an elector – a voter for the emperor. In the 15^th century, Czechia was substantially weakened by the Hussites (Wikipedia.cs). Until 1804, Czechia belonged to the Holy Roman Empire. From 1526 to 1918, it was concurrently part of the Austrian Empire (Wikipedia.sk). In 1526, the Habsburg monarchy took the Czech throne. The victory at the Battle of White Mountain in 1620 contributed to the final elimination of the last remnants of independence. The crown territories, which were largely incongruent after 1749, remained so until the end of World War I in 1918: the Kingdom of Bohemia, the Margraviate of Moravia, and the Duchy of Upper and Lower Silesia (Wikipedia.cs). From 1867 to 1918, Czechia was part of Austria-Hungary. The border regions of Bohemia and Moravia – the Sudetenland – were inhabited by Germans from the 13^th century until 1945 (Wikipedia.sk). From the 17^th century until the early 19^th century, Germanization efforts took place in Czech territory (Wikipedia.cs). In the years 1771 – 1772, at least 250,000 people died during a famine (Veselý), leading to extensive unrest (Vašků).

Tschechien war ein bedeutender Teil des Heiligen Römischen Reiches, der Monarch hatte die Position eines Kurfürsten – eines Wählers des Kaisers. Im 15. Jahrhundert wurde Tschechien durch die Hussiten erheblich geschwächt (Wikipedia.cs). Bis zum Jahr 1804 gehörte Tschechien zum Heiligen Römischen Reich. In den Jahren 1526 bis 1918 war es gleichzeitig Teil des österreichischen Kaiserreichs (Wikipedia.sk). Im Jahr 1526 übernahm die Habsburger Monarchie den tschechischen Thron. Der Sieg auf dem Weißen Berg im Jahr 1620 trug zur endgültigen Liquidation auch der letzten Reste der Unabhängigkeit bei. Die Kronländer, die nach 1749 vollkommen unzusammenhängend waren, blieben dies bis zum Ende des Ersten Weltkriegs im Jahr 1918: das Königreich Böhmen, die Markgrafschaft Mähren und das Herzogtum Ober- und Niederschlesien (Wikipedia.cs). In den Jahren 1867 bis 1918 gehörte Tschechien zu Österreich-Ungarn. Die Grenzregionen von Böhmen und Mähren – das Sudetenland – waren vom 13. Jahrhundert bis 1945 von Deutschen bewohnt (Wikipedia.sk). Vom 17. Jahrhundert bis zum Beginn des 19. Jahrhunderts fand eine Germanisierung des tschechischen Gebiets statt (Wikipedia.cs). In den Jahren 1771 – 1772 starben während einer Hungersnot mindestens 250.000 Menschen (Veselý), was zu umfangreichen Unruhen führte (Vašků).

V roku 1921 žilo na území Čiech až 2 173 239 nemcov z 6 668 518 všetkých obyvateľov, čo tvorí 32.6 %. Na Morave bol pomer 20.7 %, v Sliezsku 41.9 %. V celej dnešnej Českej republike žilo takmer 3 milióny nemcov – takmer 30 % (Bujnák). V septembri 1938 Sudety pripadli Nemecku, malá časť – najmä Tešínsko pripadlo Mnichovským diktátom Poľsku. 15. marca 1939 vznikol Protektorát Čechy a Morava. Po vojne v roku 1945 došlo k vysídleniu Nemcov. Vo februári 1948 sa moci ujala Komunistická strana (Wikipedia.cs). Až do roku 1989. V rokoch 1990 až 1992 bolo Česko súčasťou ČSFR – Česko-slovenskej federatívnej republiky. 1.1.1993 zanikla federácia Česko-slovenská republika – Česká republika sa osamostatnila. Spoločný štát Čechov a Slovákov existoval od 28.10.1918.

In 1921, there were up to 2,173,239 Germans out of a total population of 6,668,518 in the territory of Czechia, accounting for 32.6%. In Moravia, the ratio was 20.7%, and in Silesia, it was 41.9%. In the entire present-day Czech Republic, there were almost 3 million Germans, nearly 30% of the population (Bujnák). In September 1938, the Sudetenland was annexed by Germany, and a small part, especially Teschen, was ceded to Poland through the Munich Agreement. On March 15, 1939, the Protectorate of Bohemia and Moravia was established. After the war in 1945, the Germans were expelled. In February 1948, the Communist Party took power (Wikipedia.cs). This continued until 1989. From 1990 to 1992, Czechia was part of the Czech and Slovak Federative Republic (CSFR). On January 1, 1993, the Czechoslovak Republic dissolved, and the Czech Republic became independent. The common state of Czechs and Slovaks existed from October 28, 1918.

Im Jahr 1921 lebten auf dem Gebiet der Tschechoslowakei insgesamt 2.173.239 Deutsche von 6.668.518 Einwohnern, was 32,6 % entspricht. In Mähren betrug der Anteil 20,7 %, in Schlesien 41,9 %. In der gesamten heutigen Tschechischen Republik lebten fast 3 Millionen Deutsche, was fast 30 % entspricht (Bujnák). Im September 1938 wurden die Sudeten an Deutschland angegliedert, ein kleiner Teil, insbesondere Teschen, fiel durch den Münchner Diktat an Polen. Am 15. März 1939 entstand das Protektorat Böhmen und Mähren. Nach dem Krieg im Jahr 1945 kam es zur Vertreibung der Deutschen. Im Februar 1948 übernahm die Kommunistische Partei die Macht (Wikipedia.cs). Bis zum Jahr 1989. In den Jahren 1990 bis 1992 gehörte die Tschechoslowakei zur Tschechoslowakischen Föderativen Republik – ČSFR. Am 1. Januar 1993 wurde die Föderation Tschechoslowakische Republik aufgelöst – die Tschechische Republik wurde unabhängig. Der gemeinsame Staat der Tschechen und Slowaken existierte seit dem 28. Oktober 1918.

12.3.1999 bolo Česko prijaté do NATO, 1.5.2004 do EÚ. Najväčšie mestá v Českej republike: Praha, Brno, Ostrava, Plzeň, Liberec, Olomouc. Žije tu niekoľko etnografických skupín: Chodovia, Plzeňáci, Blaťáci, Doudlebovia, Horáci, Hanáci (Wikipedia.cs), Moravskí Chorváti (Štanclová), Moravskí Slováci, Podlužáci, Valaši, Laši (Wikipedia.cs), Gorali (Hubinger a kol.) a dve geograficky rozptýlené: Rómovia a Izraelci. Turisti v Česku vyhľadávajú najmä Prahu, kúpeľné mestá ako Karlove Vary, Mariánske Lázně, Františkovy Lázně, historické sídla ako Kutná Hora, Český Krumlov, Karlštejn, Říp, Vyšehrad, Blaník, Velehrad, Lednicko-valtický areál, rekreačné oblasti České Švajčiarsko, Český raj, Krkonoše, Šumava. Osobnosti: pedagóg Jan Amos Komenský, vynálezca hromozvodu Václav Prokop Diviš, anatóm a fyziológ Jan Evangelista Purkyně, genetik Gregor Mendel, chemik Jaroslav Heyrovský (Wikipedia.cs).

On March 12, 1999, Czechia was admitted to NATO, and on May 1, 2004, it joined the European Union. The largest cities in the Czech Republic are Prague, Brno, Ostrava, Plzeň, Liberec, and Olomouc. Several ethnographic groups live in the country, including the Chodovians, Plzeň residents, Blatáci, Doudlebovians, Horáci, Hanáci (Wikipedia.cs), Moravian Croats (Štanclová), Moravian Slovaks, Podlužáci, Valaši, Laši (Wikipedia.cs), Gorals (Hubinger et al.), and two geographically dispersed groups: Roma and Jews. Tourists in Czechia are drawn to places such as Prague, spa towns like Karlovy Vary, Mariánské Lázně, Františkovy Lázně, historical sites like Kutná Hora, Český Krumlov, Karlštejn Castle, Říp, Vyšehrad, Blaník, Velehrad, the Lednice-Valtice Cultural Landscape, recreational areas like Czech Switzerland, Bohemian Paradise, Krkonoše, and Šumava. Notable personalities from Czech history include educator Jan Amos Comenius, lightning rod inventor Václav Prokop Diviš, anatomist and physiologist Jan Evangelista Purkyně, geneticist Gregor Mendel, and chemist Jaroslav Heyrovský (Wikipedia.cs).

Am 12. März 1999 wurde Tschechien in die NATO aufgenommen, am 1. Mai 2004 in die EU. Die größten Städte in der Tschechischen Republik sind: Prag, Brünn, Ostrava, Pilsen, Liberec, Olmütz. Es gibt hier mehrere ethnografische Gruppen: Choden, Pilsener, Blata, Doudlebs, Hora, Hanáci (Wikipedia.cs), Mährische Kroaten (Štanclová), Mährische Slowaken, Podlužans, Walachen, Lachen (Wikipedia.cs), Goralen (Hubinger et al.) und zwei geografisch verteilte: Roma und Israelis. Touristen suchen in Tschechien vor allem Prag, Kurorte wie Karlsbad, Marienbad, Franzensbad, historische Städte wie Kutná Hora, Český Krumlov, Karlštejn, Říp, Vyšehrad, Blaník, Velehrad, Lednice-Valtice-Areal, Erholungsgebiete wie Böhmische Schweiz, Böhmisches Paradies, Riesengebirge, Šumava. Persönlichkeiten: Pädagoge Jan Amos Komenský, Erfinder des Blitzableiters Václav Prokop Diviš, Anatom und Physiologe Jan Evangelista Purkyně, Genetiker Gregor Mendel, Chemiker Jaroslav Heyrovský (Wikipedia.cs).

Prvý známy pivovar bol v Česku už v roku 1118. Česko sa vyznačuje najvyššou spotrebou piva na hlavu na svete. Bylinné likéry Fernet Stock a Becherovka sú českými špecialitami (Wikipedia.cs).

The first known brewery in Czechia dates back to the year 1118. Czechia is characterized by the highest beer consumption per capita in the world. Herbal liqueurs such as Fernet Stock and Becherovka are Czech specialties (Wikipedia.cs).

Die erste bekannte Brauerei in Tschechien existierte bereits im Jahr 1118. Tschechien zeichnet sich durch den höchsten Bierkonsum pro Kopf weltweit aus. Kräuterliköre wie Fernet Stock und Becherovka sind tschechische Spezialitäten (Wikipedia.cs).

Prvými česky píšucimi autormi boli Jan Hus, jeden zo zakladateľov európskej reformácie a Jan Amos Komenský – najvýznamnejší humanista českej literatúry. Ďalšími literátmi boli Jeroným Pražský a Petr Chelčický, František Ladislav Čelakovský, František Palacký, Karel Havlíček Borovský, Karel Hynek Mácha, Karel Jaromír Erben, Božena Němcová, Josef Kajetán Tyl, Jan Neruda, Vítězslav Hálek, Svatopluk Čech, Alois Jirásek, Petr Bezruč, Franz Kafka, Rainer Maria Rilke, Gustav Meyrink, Egon Erwín Kisch, Jaroslav Hašek, Karel Čapek. Jaroslav Seifert je jediný Čech, ktorý bol v roku 1984 ocenený Nobelovou cenou za literaturu. K ďalším významným spisovateľom patrili: Jiří Wolker, Vítězslav Nezval, Ivan Olbracht, Milan Kundera, Bohumil Hrabal, Pavel Kohout, Josef Škvorecký, Arnošt Lustig, Václav Havel, Ivan Klíma, Ludvík Vaculík, Egon Bondy, Ivan Martin Jirous, Ladislav Fuks. Po roku 1989 Patrik Ouředník a Jáchym Topol (wikipedia.cs). České divadelníctvo má korene v stredoveku. V 19. storočí významnú úlohu zohrali Václav Kliment Klicpera a Josef Kajetán Tyl. V roku 1883 bolo otvorené Národní divadlo. V 20. storočí došlo k rozvoju avantgardy – Osvobozené divadlo, osobnosti ako Jiří Voskovec, Jan Werich, Emil František Burian, Jiří Mahen. Presadili sa hry Karla Čapka R.U.R. a Vec Makropulos. V druhej polovici 20. storočia došlo k rozvoju divadiel malých foriem – divadlo Semafor – Jiří Suchý a Jiří Šlitr, divadlo Na zábradlí – Jan Grossman, Ivan Vyskočil, Činoherní klub – Ladislav Smoček, Husa na provázku, Ypsilonka, divadlo Sklep, divadlo Járy Cimrmana – Zdeněk Svěrák, Ladislav Smoljak. V 60-tych rokoch sa najúspešnejším dramatikom stal Pavel Kohout (wikipedia.cs).

The first Czech authors to write in the Czech language were Jan Hus, one of the founders of the European Reformation, and Jan Amos Komenský, the most significant humanist in Czech literature. Other notable literary figures include Jeroným Pražský and Petr Chelčický, František Ladislav Čelakovský, František Palacký, Karel Havlíček Borovský, Karel Hynek Mácha, Karel Jaromír Erben, Božena Němcová, Josef Kajetán Tyl, Jan Neruda, Vítězslav Hálek, Svatopluk Čech, Alois Jirásek, Petr Bezruč, Franz Kafka, Rainer Maria Rilke, Gustav Meyrink, Egon Erwín Kisch, Jaroslav Hašek, Karel Čapek. Jaroslav Seifert is the only Czech who was awarded the Nobel Prize in Literature in 1984. Other significant writers include Jiří Wolker, Vítězslav Nezval, Ivan Olbracht, Milan Kundera, Bohumil Hrabal, Pavel Kohout, Josef Škvorecký, Arnošt Lustig, Václav Havel, Ivan Klíma, Ludvík Vaculík, Egon Bondy, Ivan Martin Jirous, Ladislav Fuks. After 1989, notable authors include Patrik Ouředník and Jáchym Topol (Wikipedia.cs).

Czech theater has its roots in the Middle Ages. In the 19^th century, significant figures were Václav Kliment Klicpera and Josef Kajetán Tyl. The National Theatre was opened in 1883. In the 20^th century, avant-garde developments took place, including the Liberated Theatre, and personalities like Jiří Voskovec, Jan Werich, Emil František Burian, and Jiří Mahen played crucial roles. The plays of Karel Čapek, such as “R.U.R.” and “The Makropulos Affair,” gained prominence. In the second half of the 20^th century, there was a development of small-form theaters, such as the Semafor Theatre by Jiří Suchý and Jiří Šlitr, the Na zábradlí Theatre by Jan Grossman and Ivan Vyskočil, Činoherní klub by Ladislav Smoček, Husa na provázku, Ypsilonka, Sklep Theatre, and the Theatre of Jára Cimrman by Zdeněk Svěrák and Ladislav Smoljak. In the 1960s, Pavel Kohout became the most successful playwright (Wikipedia.cs).

Die ersten tschechischen Autoren waren Jan Hus, einer der Begründer der europäischen Reformation, und Jan Amos Komenský, der bedeutendste Humanist der tschechischen Literatur. Weitere Schriftsteller waren Jeroným Pražský, Petr Chelčický, František Ladislav Čelakovský, František Palacký, Karel Havlíček Borovský, Karel Hynek Mácha, Karel Jaromír Erben, Božena Němcová, Josef Kajetán Tyl, Jan Neruda, Vítězslav Hálek, Svatopluk Čech, Alois Jirásek, Petr Bezruč, Franz Kafka, Rainer Maria Rilke, Gustav Meyrink, Egon Erwín Kisch, Jaroslav Hašek, Karel Čapek. Jaroslav Seifert ist der einzige Tscheche, der 1984 mit dem Nobelpreis für Literatur ausgezeichnet wurde. Zu weiteren bedeutenden Schriftstellern gehören Jiří Wolker, Vítězslav Nezval, Ivan Olbracht, Milan Kundera, Bohumil Hrabal, Pavel Kohout, Josef Škvorecký, Arnošt Lustig, Václav Havel, Ivan Klíma, Ludvík Vaculík, Egon Bondy, Ivan Martin Jirous, Ladislav Fuks. Nach 1989 traten Patrik Ouředník und Jáchym Topol auf (Wikipedia.cs). Das tschechische Theater hat seine Wurzeln im Mittelalter. Im 19. Jahrhundert spielten Václav Kliment Klicpera und Josef Kajetán Tyl eine wichtige Rolle. Im Jahr 1883 wurde das Nationaltheater eröffnet. Im 20. Jahrhundert kam es zur Entwicklung der Avantgarde – Osvobozené divadlo mit Persönlichkeiten wie Jiří Voskovec, Jan Werich, Emil František Burian, Jiří Mahen. Bekannte Stücke von Karel Čapek wie “R.U.R.” und “Die Sache Makropulos” wurden aufgeführt. In der zweiten Hälfte des 20. Jahrhunderts entwickelten sich kleine Theaterformen – das Semafor-Theater von Jiří Suchý und Jiří Šlitr, das Na zábradlí-Theater von Jan Grossman, Ivan Vyskočil, das Činoherní klub-Theater von Ladislav Smoček, das Husa na provázku, Ypsilonka, das Sklep-Theater, das Jára Cimrman-Theater von Zdeněk Svěrák, Ladislav Smoljak. In den 60^er Jahren wurde Pavel Kohout der erfolgreichste Dramatiker (Wikipedia.cs).

Vo filme sa presadili Miloš Forman, Věra Chytilová, Jiří Menzel, Ján Kadár, Elmar Klos, František Vláčil, Vojtěch Jasný, Ivan Passer, Jan Němec, Karel Kachyňa, Otakar Vávra, neskôr Bořivoj Zeman, Oldřich Lipský, Václav Vorlíček, Martin Frič, Ladislav Smoljak, Miloš Macourek, Zdeněk Svěrák, Jan Švankmajer, Břetislav Pojar (wikipedia.cs). Medzi známych hudobných skladateľov patrí Jan Václav Stamic, Josef Mysliveček, František Xaver Brixi, Jan Jakub Ryba, Bedřich Smetana, Antonín Dvořák, Leoš Janáček, Bohuslav Martinů, Josef Suk, Vítězslav Novák, Zdeněk Fibich, Jaroslav Ježek, Oskar Nedbal. Známy dirigentom bol Rafael Kubelík. Krátko po roku 194 vznikol hudobný festival vážnej hudby Pražské jaro (wikipedia.cs). Vo výtvarnom umení sa presadili napr. Vojtěch Hynais, sochár Josef Václav Myslbek, Josef Lada, Jan Švankmajer. Alfons Mucha je dnes najznámejším českým maliarom na svete, najmä jeho 20 velkoformátových obrazov vyjadrujúca dejiny českého národa a Slovanov – Slovanská epopej, Najznámejší fotografi: František Drtikol, Josef Sudek, Jan Saudek, Josef Koudelka (wikipedia.cs).

In the film industry, notable figures include Miloš Forman, Věra Chytilová, Jiří Menzel, Ján Kadár, Elmar Klos, František Vláčil, Vojtěch Jasný, Ivan Passer, Jan Němec, Karel Kachyňa, Otakar Vávra, and later Bořivoj Zeman, Oldřich Lipský, Václav Vorlíček, Martin Frič, Ladislav Smoljak, Miloš Macourek, Zdeněk Svěrák, Jan Švankmajer, Břetislav Pojar (Wikipedia.cs).

In the realm of music, renowned composers include Jan Václav Stamic, Josef Mysliveček, František Xaver Brixi, Jan Jakub Ryba, Bedřich Smetana, Antonín Dvořák, Leoš Janáček, Bohuslav Martinů, Josef Suk, Vítězslav Novák, Zdeněk Fibich, Jaroslav Ježek, Oskar Nedbal. The famous conductor was Rafael Kubelík. Shortly after 1945, the classical music festival Prague Spring was established (Wikipedia.cs).

In the visual arts, prominent figures include Vojtěch Hynais, sculptor Josef Václav Myslbek, Josef Lada, Jan Švankmajer. Alfons Mucha is the most famous Czech painter globally, especially for his 20 large-format paintings expressing the history of the Czech nation and the Slavs – the Slav Epic. Notable photographers include František Drtikol, Josef Sudek, Jan Saudek, Josef Koudelka (Wikipedia.cs).

Im Film haben sich Regisseure wie Miloš Forman, Věra Chytilová, Jiří Menzel, Ján Kadár, Elmar Klos, František Vláčil, Vojtěch Jasný, Ivan Passer, Jan Němec, Karel Kachyňa, Otakar Vávra, später Bořivoj Zeman, Oldřich Lipský, Václav Vorlíček, Martin Frič, Ladislav Smoljak, Miloš Macourek, Zdeněk Svěrák, Jan Švankmajer, Břetislav Pojar durchgesetzt (Wikipedia.cs). Zu den bekannten Komponisten gehören Jan Václav Stamic, Josef Mysliveček, František Xaver Brixi, Jan Jakub Ryba, Bedřich Smetana, Antonín Dvořák, Leoš Janáček, Bohuslav Martinů, Josef Suk, Vítězslav Novák, Zdeněk Fibich, Jaroslav Ježek, Oskar Nedbal. Der Dirigent Rafael Kubelík war bekannt. Kurz nach dem Jahr 194 entstand das Musikfestival Prager Frühling (wikipedia.cs). In der bildenden Kunst haben sich zum Beispiel Vojtěch Hynais, der Bildhauer Josef Václav Myslbek, Josef Lada, Jan Švankmajer durchgesetzt. Alfons Mucha ist heute der bekannteste tschechische Maler, insbesondere seine 20 großformatigen Gemälde, die die Geschichte des tschechischen Volkes und der Slawen darstellen – die Slawische Epopöe. Zu den bekanntesten Fotografen gehören František Drtikol, Josef Sudek, Jan Saudek, Josef Koudelka (wikipedia.cs).

Odkazy

Kostol Nanebovzatia Panny Márie - http://www.straznice-mesto.cz/kostel-nanebevzeti-panny-marie/d-1019/p1=1071

Farský kostol svätého Martina a Biela veža

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Dolné Považie, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Jurko, lokalita slovanskej histórie

16/02/201618/03/2024 skala

Jurko je lokalita v Považskom Inovci, kde dýcha história. Neďaleko od Nitrianskej Blatnice, pod vrchom Marhát. Na Jurkovi som bol vždy, keď som šiel z Nitrianskej Blatnice na Marhát. Najmä na Silvestra. Slovania tu mali kedysi svoju kultúru. Nachádza sa tu kostolík – Kaplnka svätého Juraja, ktorá je barokovou prestavbou staršej Rotundy Jurko. Rotunda je datovaná ešte pred obdobie Veľkej Moravy (Krupa, Galo, 2009), do 1. tretiny 9. storočia. V 11. – 13. storočí a v roku 1530 došlo k stavebným úpravám na lokalite. V roku 1655 bola pristavená veža, pustovňa a škola (rotundajurko.sk). Okrem iného sa tu konajú Svätojurajské púte a tzv. turistické sväté omše (Krupa, Galo, 2009). Pútnici sa tu schádzajú už od roku 1530, vždy po sviatku svätého Juraja, 24. apríla (rotundajurko.sk). Archeologické nálezy dokladajú, že v okolí kostolíka bol cintorín datovaný do polovice 11. storočia (Krupa, Galo, 2009). K Jurkovi vedie viacero ciest, kto sa po nich vydá, ocitne sa na veľmi starej historickej ceste, ktorá v minulosti spájala Ponitrie s Považím, pokračujúc na Moravu. Architektonicko-historický a archeologický výskum v rokoch 1973 – 75 ukázal zhodu rozmerov so základmi rotundy na veľkomoravskom dvorci Kostelec – Ducové, ktorý je vzdialený 7 km. Rozdiel je len pár centimetrov (Dorica, 2013). Rozmery sú odvodené od longobardskej stopy, ktorá má 36.5 cm. Vnútorné priemery oboch rotúnd sú 730 cm, hrúbka ich múrov je 73 cm. Rovnaké rozmery má aj dvojapsidová rotunda v Mikulčiciach. Najstaršie časti stavby sú kruhová rotunda a podkovovitá apsida. Mala neobyčajne plytké základy, 20 – 30 cm hlboké, ale miestami opreté o skalné podložie (slovanske-hradiska.blogspot.com).

Archeologický výskum viedol Alexander Ruttkay, ktorý skúmal aj bližšie okolie. V lokalite Púsť vykopal dva veľkomoravské veľmožské dvorce z obdobia 9 – 10. storočia a osadu, ktorá v priebehu 13. storočia zanikla (Dorica, 2013), Obyvatelia sa presunuli do nižších polôh. Sídlisko dvorcového typu bolo obohnané palisádou (wikipedia.sk). Boli objavené dva palisádové dvorce, v ktorých sa našlo asi 150 kostrových hrobov, niektoré so striebornými šperkami (rotundajurko.sk). Starší, väčší dvore bol neskôr nahradený menším útvarom. V 11. storočí so sídliska vznikla neopevnená osada s príbytkami (wikipedia.sk). Veľa artefaktov dokladuje ťažbu a spracovanie železnej rudy (rotundajurko.sk) so svahov Marhátu (wikipedia.sk). Našli sa tu haldy hlušiny a limonit (nitrianskablatnica.sk).

Brázdy svedčia o poľnohospodárstve (wikipedia.sk). Odkryté okno na juhozápadnej strane rotundy je staršie ako podobne okno na Kostole svätej Margity v Kopčanoch. Možno ho zaradiť do predrománskeho obdobia (rotundajurko.sk). Po zániku osady v 13. storočí sa rotunda pozvoľne menila na ruiny. Majiteľka tunajších lesov Mária Turzová dala kostolík upraviť, resp. vztýčiť. Avšak aj po tejto renovácii začal kostolík pustnúť. V roku 1655 kostolík upravili do dnešnej barokovej podoby. V pustovni bývali pustovníci až do prvej polovice 19. storočia ako školskí bratia v tunajšej škole. Škola sa asi od roku 1850 využívala ako poľovnícka stanica, neskôr ako horáreň, ktorú asanovali v roku 1962 (wikipedia.sk).

Jurko is a locality in Považský Inovec where history comes alive. It is located near Nitrianska Blatnica, below the Marhát hill. I have always visited Jurko when traveling from Nitrianska Blatnica to Marhát, especially on New Year’s Eve. The Slavs once had their culture here. The site features a church, the Chapel of St. George, which is a Baroque reconstruction of the older Rotunda Jurko. The Rotunda dates back to the 1^st third of the 9^th century, before the Great Moravian period. In the 11^th-13th centuries and in 1530, there were construction modifications at the site. In 1655, a tower, hermitage, and school were added (rotundajurko.sk). Svätojurajské púte (St. George’s Pilgrimages) and tourist masses are held here, attracting pilgrims since 1530, always after the feast of St. George on April 24 (rotundajurko.sk). Archaeological finds indicate a cemetery dating back to the mid-11th century in the vicinity of the church (Krupa, Galo, 2009). Several roads lead to Jurko, and those who follow them find themselves on a very old historical road that connected Ponitrie with Považie, continuing to Moravia.

Architectural-historical and archaeological research from 1973 – 75 revealed dimensions matching the foundations of a rotunda at the Great Moravian court in Kostelec – Ducové, located 7 km away. The dimensions, derived from the Lombard foot measuring 36.5 cm, show that both rotundas have internal diameters of 730 cm and wall thicknesses of 73 cm. The oldest parts of the structure are the circular rotunda and horseshoe-shaped apse. Archaeological research was led by Alexander Ruttkay, who also explored the surrounding area. In the Púsť locality, he unearthed two Great Moravian nobleman’s courts from the 9^th-10th centuries and a settlement that disappeared in the 13^th century. The settlement was fortified with a palisade and contained around 150 skeletal graves, some with silver jewelry (rotundajurko.sk). The larger, older court was later replaced by a smaller structure. In the 11^th century, an unfortified settlement with dwellings emerged from the site. Numerous artifacts confirm iron ore mining and processing in the area, with evidence of iron slag and limonite heaps.

Plowed furrows indicate agriculture, and an uncovered window on the southwest side of the rotunda predates a similar window in the Church of St. Margaret in Kopčany, possibly belonging to the pre-Romanesque period (rotundajurko.sk). After the settlement’s demise in the 13^th century, the rotunda gradually became ruins. The owner of the local forests, Mária Turzová, had the church renovated or restored. However, even after this renovation, the church began to decay. In 1655, the church was modified into its current Baroque form. Hermits lived in the hermitage until the first half of the 19^th century, serving as lay brothers in the local school. From around 1850, the school was used as a hunting lodge and later as a mountain hut, which was abandoned in 1962 (wikipedia.sk).

Odkazy

Vladimír Krupa, Ján Galo, 2009: Po chodníčkoch Považského Inovca, Kostolík sv. Juraja, Revue Piešťany Nr. 1, p. 37
Jozef Dorica – Nenápadný kostolík otriasol teóriami vedcov
Rotunda Jurko
Slovanské hradiská – Hradisko Nitrianska Blatnica – rotunda Blatnický Ďurko
Ukončenie prvej etapy reštaurovania
Kaple svatého Jiří (Nitrianska Blatnica)
Facebook

Use Facebook to Comment on this Post

2004, Časová línia, Do roku 2005, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Tekov, Tekovské

Starý Tekov – obec pri Leviciach

02/08/201407/03/2024 skala

Nemecky Bersenberg, Altbarch, Altbersenberg, Alt-Bersenburg, Berschenberg, Alt Berchenburg, maďarsky Óbars. V obci žilo ku ku 31.12.2004 1467 obyvateľov. Obec bola osídlená už v neolite (Wikipedia.sk). Vykopávky svedčia o pravekom osídlení, našli sa tu popolnice, a na neďalekých malokozmálovských vŕškoch pozostatky avarských sídlisk (Ján Páleník). Našlo sa aj sídlisko a pohrebisko z čias Veľkej Moravy. Zaujímavou skutočnosťou je, že na mieste cintorína, ktorý sa nachádza v centre obce, bol Tekovský hrad, o ktorom je zmienka už z roku 1075. Každý druhý rok sa v obci konajú Tekovské folklórne slávnosti – Tekov tancuje a spieva (Wikipedia.sk). V Starom Tekove pôsobil spisovateľ Ján Palárik.

In German, it’s called Bersenberg, Altbarch, Altbersenberg, Alt-Bersenburg, Berschenberg, Alt Berchenburg. In Hungarian, it is referred to as Óbars. As of December 31, 2004, the village had a population of 1467 inhabitants. The settlement has a history dating back to the Neolithic period (Wikipedia.sk). Excavations indicate prehistoric habitation, revealing urns and remains of Avar settlements on nearby small-scale hills (Ján Páleník). A settlement and burial ground from the time of the Great Moravia have also been discovered. Interestingly, the cemetery located in the center of the village was once the site of Tekov Castle, mentioned as early as 1075. Every other year, the village hosts the Tekov Folklore Festival – Tekov Dances and Sings (Wikipedia.sk). The writer Ján Palárik was active in Stary Tekov.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Malokarpatské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Smolenice

12/07/201407/03/2024 skala

Smolenice sú obec, ktorá leží na úpätí Malých Karpát. Prvá zmienka o Smoleniciach, ville Solmus, je z roku 1256. Vtedy patrila pezinsko – svätojurským grófom. Koncom 14. storočia Stiborovi zo Stiboríc, následne opäť pezinsko – svätojurským grófom. V 16. storočí Orságovcom, po 17. storočí Pálfyovcom. V chotári obce sa nachádza Smolenický zámok s krásnym priľahlým parkom. Významnou pamiatkou je Molpír – haltštatské hradisko. Je to kniežacie hradisko zo staršej doby železnej (7 – 6 st. pr. n. l.), ktoré tvorilo mohutné kamenné opevnenie s bránami a vežami (Informačná tabuľa). Na ploche 12 – 14 hektárov sa rozprestieralo veľké hradisko. Tri nádvoria chránili valy. Opevnenie tvoril voľne sypaný kameň, spevnený násyp a drevené konštrukcie. Na mieste sa našli aj základy veží a okrúhla bašta, obytné drevené zruby. Vyrábali sa tu nástroje, nože, zbrane, odlieval sa bronz, vyrábali sa kamenné žarnovy. Najdôležitejšou bola zrejme výroba nití a tkanín. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 obyvateľov (Wikipedia.sk). Molpír sa považuje za niekdajšie mocenské a hospodárske centrum širokého okolia. Hradisko zaniklo v 4. storočí pred n. l. ( Informačná tabuľa).

Neďaleko od hradiska je slovanské pohrebisko z predveľkomoravského a veľkomoravského obdobia, ktoré porušilo mohylník zo strednej doby bronzovej. V okolí Smoleníc sa našlo pomerne veľké množstvo neolitických artefaktov, ako napr. sekeromlaty, kamenné sekery, kamene na drvenie obilia, keramika. Asi z obdobia okolo rokov 1700 – 1500 pred. n.l sa tu našli pozostatky mohylovej kultúry stredodunajskej, z jej výrazným prvkom žliabkovanej keramiky. Ku Smoleniciam sa viaže Smolenický kras, ktorého súčasťou je rovnomenný náučný chodník. Jeho súčasťou je Národná prírodná rezervácia jaskyňa Driny, ktorá je jedinou verejne prístupnou jaskyňou Malých Karpát. Nad obcou je ďalšia národná prírodná rezervácia, Dolina Hlboče. Nad Smolenicami sa čnie najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby (767 m), okrem neho napr. vrch Veterlín (Zdroj: Informačná tabuľa).

Podľa miestne povesti bol na mieste dnešnej obce les, cez ktorý viedla cesta. Raz tadiaľ šiel smoliar a na voze viezol smolu. V lese poľovali páni. Hnali sa za jeleňom, ktorý splašený vbehol na cestu rovno do smoliara! Skočil mu do voza a prevrátil ho. Smola sa rozliala po zemi. Smoliar celý preľaknutý skríkol: “Smole nic!”. A tak toto miesto začali nazývať Smolenicami (panorama.sk).

Smolenice majú dve časti: Smolenice a Smolenickú Novú Ves (pôvodne Neštich). Gróf Jozef Pálfy postavil v rokoch 1880 až 1883 v doline pod Majdánom pri obci Horné Orešany chemický závod na spracovanie dreva. Začala sa stavať lesná konská železnica, neskôr priemyselná železnica z továrne na stanicu. Celá sieť bola zlikvidovaná po roku 1960. V roku 1968 sa začala písať história iného chemického závodu na výrobu farieb – Chemolaku. Známymi osobnosťami Smoleníc sú napr.: vynálezca padáka Štefan Banič, regionálny historik Štefan Jastrabík (Wikipedia.sk).

Smolenice is a village situated at the foothills of the Small Carpathians. The first mention of Smolenice, then called Solmus, dates back to the year 1256. At that time, it belonged to the Pezinok-Saint George Counts. By the end of the 14^th century, it was owned by Stibor of Stiborice, and later again by the Pezinok-Saint George Counts. In the 16^th century, it belonged to the Orság family, and after the 17^th century, to the Pálfy family. Within the village’s territory lies Smolenice Castle, surrounded by a beautiful park. A significant historical site is Molpír, a Hallstatt hillfort, a princely fortification dating back to the older Iron Age (7 – 6^th century BC), featuring massive stone fortifications with gates and towers (Information Board). The hillfort covered an area of 12 – 14 hectares, with three courtyards protected by ramparts. The fortifications consisted of loose stones, reinforced embankments, and wooden structures. Foundations of towers, a round bastion, and residential wooden huts were discovered on-site. The inhabitants engaged in tool-making, knife production, weapon crafting, bronze casting, and the production of stone grinders. The most important was likely the production of threads and fabrics, and at its peak, around 800 people lived here (Wikipedia.sk). Molpír is considered a former political and economic center of the wider region and disappeared in the 4^th century BC (Information Board).

Near the hillfort is a Slavic burial site from the pre-Great Moravian and Great Moravian periods, which disturbed a barrow from the Middle Bronze Age. In the vicinity of Smolenice, a relatively large number of Neolithic artifacts were found, such as axe hammers, stone axes, grinding stones, and ceramics. From the period around 1700 – 1500 BC, remains of the Middle Danubian barrow culture with its distinctive grooved pottery were discovered. Smolenice is associated with Smolenice Karst, which includes a nature trail of the same name. The National Nature Reserve Driny Cave, the only publicly accessible cave in the Small Carpathians, is part of it. Another national nature reserve, Dolina Hlboče, is located above the village. Záruby (767 m) is the highest peak in the Small Carpathians, overlooking Smolenice, along with other peaks like Veterlín (Source: Information Board).

According to local legend, the site of the current village was once a forest with a road passing through it. Once, a resin worker (smoliar) was traveling along the road with a wagon full of resin. Nobles were hunting in the forest, chasing a deer that, startled, ran onto the road right into the resin worker! It jumped into his wagon and overturned it. The resin spilled on the ground. The terrified resin worker exclaimed, “Smole nic!” which means “Nothing but resin!” And so, this place began to be called Smolenice (panorama.sk).

Smolenice consists of two parts: Smolenice and Smolenická Nová Ves (originally Neštich). Count Jozef Pálfy built a chemical plant for wood processing in the valley below Majdán near the village of Horné Orešany between 1880 and 1883. A forest horse railway began to be built, later an industrial railway from the factory to the station. The entire network was dismantled after 1960. In 1968, the history of another chemical plant producing paints, Chemolak, began. Notable personalities from Smolenice include parachute inventor Štefan Banič and regional historian Štefan Jastrabík (Wikipedia.sk).

Odkazy

Značka: Veľká Morava

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post