Taliansko - Skala

2006, 2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Dokumenty, Technika, TOP

Odrazy

29/09/202007/03/2024 skala

Odrazy nás sprevádzajú, môžu to byť jednoduché fyzikálne javy odrážajúce svetlo. Avšak zároveň môžu vyjadrovať hlboký symbolický význam. Umelci využívajú odrazy ako mocný nástroj na vyjadrenie hĺbky a kontemplácie. V maľbe, fotografii a sochárstve odrazený obraz často poskytuje alternatívny pohľad na objekt, či už je to krajinársky motív, portrét alebo abstraktný koncept. Umelecké diela zamerané na odrazy môžu vytvárať ilúzie, ktoré ohromujú diváka a spúšťajú diskusiu o vnímaní reality. Odrazy môžu symbolizovať oveľa viac než len fyzikálny jav. V mnohých kultúrach sú odrazy považované za okno do duše. Zrkadlá sú spojené s introspekciou a schopnosťou vidieť samého seba bez závoja klamstva. V literatúre a filozofii sa často hovorí o odraze ako metafore pre introspekciu a hľadanie skrytých právd. Odrazy predstavujú rozmanitú tému, ktorá nám umožňuje preskúmať spojenie medzi fyzikou, umením, filozofiou a technológiou. Sú to viac než len obrazy odrážajúce svetlo. Odrazy nám poskytujú nástroj na hlbšie pochopenie seba, sveta okolo nás a našej interakcie s ním. Je to téma, ktorá nám stále ponúka nové pohľady a otvára priestor na kreativitu a zázraky v našom neustále sa meniacom svete. V našom bežnom živote sme obklopení odrazmi. Od odrazu v zrkadle pri odrazy v oknách v moderných mrakodrapoch. Voda na hladine jazera nám prináša zrkadlový obraz oblohy a stromov. Aj naša medziľudská interakcia môže byť formou odrazu, keď sa odzrkadľujeme v pocitoch a reakciách druhých.

Fyzikálny odraz je proces, ktorým svetlo, zvuk alebo iný druh vlnenia mení smer, keď narazí na povrch. Zrkadlá, voda a iné hladké povrchy majú schopnosť vytvárať jasné a presné odrazy okolitého prostredia. Tento jav, pozorovaný už od pradávnych čias, našiel svoje miesto v rozvoji optiky a ďalších vedných disciplín. V súčasnom svete hrajú odrazy kľúčovú úlohu v technologických inováciách. Odrazené svetlo v optických vláknach, odrazy v obrazových senzoroch a odraz v obvodoch umožňujú funkciu mnohých moderných zariadení. Okrem toho sa odrazy často využívajú v dizajne užívateľských rozhraní a hernom priemysle na dosiahnutie vizuálnych efektov a pôsobivých interakcií.

Reflections accompany us; they can be simple physical phenomena reflecting light. However, they can also express a deep symbolic meaning. Artists use reflections as a powerful tool to convey depth and contemplation. In painting, photography, and sculpture, a reflected image often provides an alternative view of the subject, whether it’s a landscape, portrait, or abstract concept. Artworks focused on reflections can create illusions that amaze viewers and spark discussions about the perception of reality. Reflections can symbolize much more than just a physical phenomenon. In many cultures, reflections are considered a window to the soul. Mirrors are associated with introspection and the ability to see oneself without the veil of deception. In literature and philosophy, reflections are often spoken of as a metaphor for introspection and the search for hidden truths.

Reflections represent a diverse topic that allows us to explore the connection between physics, art, philosophy, and technology. They are more than just images reflecting light. Reflections provide us with a tool for a deeper understanding of ourselves, the world around us, and our interaction with it. It is a theme that continually offers new perspectives and opens up space for creativity and wonders in our ever-changing world. In our everyday lives, we are surrounded by reflections. From the reflection in the mirror to reflections in the windows of modern skyscrapers. The water on the surface of a lake brings us a mirrored image of the sky and trees. Even our interpersonal interaction can be a form of reflection as we mirror ourselves in the feelings and reactions of others.

Physical reflection is the process by which light, sound, or other types of waves change direction when they encounter a surface. Mirrors, water, and other smooth surfaces have the ability to create clear and precise reflections of the surrounding environment. This phenomenon, observed since ancient times, has found its place in the development of optics and other scientific disciplines. In the modern world, reflections play a crucial role in technological innovations. Reflected light in optical fibers, reflections in image sensors, and reflections in circuits enable the functioning of many modern devices. Moreover, reflections are often used in user interface design and the gaming industry to achieve visual effects and impressive interactions.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, TOP, Zahraničie

Hvar – známy ostrov v Chorvátsku

23/09/202007/03/2024 skala

Hvar je najdlhším ostrovom v Chorvátsku. Jeho rozloha je 299.66 km², pobrežná línia je dlhá 269.2 km. Podľa amerického The Traveller patrí medzi desať najkrajších turistických oblastí na svete (sucuraj-hvar.com). Žije tu asi 11 500 obyvateľov. Hvar sa vyznačuje príjemnou stredozemskou klímou. Miernymi zimami, teplými letami, množstvo slnečného svitu. Najvyššia teplota bola 37 °C bola zaznamenaná v roku 1935 (island-hvar.info). Bol známy od antiky svojou dôležitou strategickou a námornou polohou, kultúrnymi a prírodnými pamiatkami. Nachádzajú sa tu levanduľové polia, staré olivovníky, vinohrady v jedinečnej harmónii človeka a prírody (hvarinfo.com). V čase poslednej doby ľadovej bola hladina Jadranského mora o 96.4 metra nižšie než dnes. Hvar bol podľa súčasných poznatkov vtedy vystavený extrémnym búrkam a vetrom z vnútrozemia, čo formovalo vzhľad Hvaru. Severné pobrežie v západnej časti je mimoriadne členité, často ho vyhľadávajú jachtári. V minulosti pokrývali značnú časť ostrova borovicové lesy (Pinus halepensis, P. nigra dalmatica). Povrchové vodné toky Hvar nemá (ihvar.cz). Hvar sa vyznačuje veľmi vysoké množstvo slnečného svitu (ihvar.cz). K najvyhľadávanejším plážam patria tie na Pakleni otoci, na ostrove Ščedro a západne od Zavaly. Pakleni otoci, poloostrov Kabal, zátoka Tatinja, ostrovčeky Zečevo, zátoka Zala Luka sú vyhľadávané potápačmi. V posledných rokoch boli vybudované cyklotrasy, niektoré z nich vedú po makadamových cestách a poskytujú tak vidieť aj odľahlejšie časti ostrova (ihvar.cz).

Nálezy prehistorického človeka z jaskýň sú z obdobia 3500 – 2500 pred n. l. (ihvar.cz). V prvom tisícročí pred n. l. tu žili Ilýri (ihvar.cz). Ilýri si stavali opevenené sídliská – gradiny (ihvar.cz). V rokoch 385 – 384 pred n. l. sa na mieste Stareho Gradu usadili gréci a založili Pharos. Práve z tohto gréckeho názvu bolo odvodené neskoršie pomenovanie ostrova Hvar (ihvar.cz). V 3. storočí pred n. l. sa objavuje aj názov Piteyeia (Wikipedia.sk). Na územie si vtedy robili zálusk Rimania. Ilýr Demetrius (Demetrije Hvaranin, resp. Demetrije Farski) bol spojenec ilýrskej kráľovni Teuty, ktorá bola odbojným nepriateľom Ríma. Podarilo sa mu v tretej tretine 3. storočia pred n. l. ovládnuť oblasť od dnešnej severnej Dalmácie po dnešný Durres v Albánsku. Rimania však Demetriusa aj Teutu porazili. V polovici 1. storočia pred n. l. boli Rimania pánmi celého Jadranu (ihvar.cz). Za rímskej vlády sa objavuje pre ostrov názov Pharia a Fara (Wikipedia.sk). Na prelome 5 a 6. storočia ohrozovali Hvar Ostrogóti. V 7. storočí prišli na Hvar Slovania (ihvar.cz). Vtedy sa v názve ostrova Fara zmenilo f za staroslovanské hv – Hvar. Rímski usadlíci používali pomenovanie Quarra, neskôr aj Lesina, Liesena (Wikipedia.sk). Neskôr bol ostrov pod správou Byzanstskej ríše. V 11. storočí sa Hvar stal súčasťou chorvátskeho kráľovstva. Od 11. do 19. storočia sa ostrov nazýva Lesna, prípadne Lisna, Lessna. V roku 1278 sa Hvar rozhodol byť spojencom Benátskej republiky, čo sa mu trvalejšie podarilo od roku 1420. Tento stav trval do konca 18. storočia, kedy Benátska republika zanikla. V tomto období vzrástol ekonomický a strategický kredit ostrova. V rokoch 1813 – 1918 bol Hvar pod Rakúskou správou. Po roku 1918 tri roky okupovalo ostrov Taliansko, ale od roku 1921 sa stal ostrov súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr Juhoslávii. Od roku 1992 je súčasťou Chorvátskej republiky (ihvar.cz).

Hvar sa vyznačuje výrazne stredomorskou pôvodnou vegetáciou. Pinus dalmatica rastie na najvyššom horskom hrebeni Hvaru. Okrem toho sa vyskytuje už len v najvyšších polohách ostrova Brač a rástla na obdobných miestach ostrova Korčula. Endemitmi sú Tamarix dalmatica, Centaurea ragusina, Rubus dalmatinus, Iris dalmatica. Na ostrove sa darí opuncii Opuncia barbarica, Agave altissima, A. ingens, Rosmarinus officinalis, Levandula vera, Salvia officinalis, Pithosporum tobira, Myrtus communis, Ceratonica siliqua, Quecus ilex, Arbutus unedo (ihvar.cz). Okrem levandule sa na Hvare zbierajú aj rumanček, fenykel, tymián. Rozvinuté je aj včelárstvo, ktoré má rímsku tradíciu. Cca 130 včelárov má okolo 3000 úľov (ihvar.cz).

Na Hvare sa, napr. v obci Humac, Malo Grablje, Velo Grablje, dochovala pozoruhodná starobylá pôvodná ľudová architektúra. Kamenné domy boli zväčša prízemné, strechy a rýny boli takisto kamenné. Vnútri bola veľká obytná miestnosť bez prepážok, v strede s ohniskom, bez komína a bez okien. Poschodové domy zámožnejších občanov mali obytnú miestnosť na poschodí, ku ktorému viedlo kamenné schodište. Táto miestnosť už mala komín. Iné hospodárske priestory spolu so studňou boli ohradené na dvore. Najstarším stavebným typom však sú tzv. trimy – totožné s kažuny či bunjemy na ostatnom jadranské pobreží. Sú to malé nízke kamenné domy kruhového pôdorysu, postavené vo voľnej krajine z lomového kameňa nasucho. Veľmi obľúbené boli malé trimy u starých Ilýrov, ktorým slúžili ako úkryty a úschovne náradia. K rovnakému účelu sa stavali až do novej doby (ihvar.cz).

Hvar is the longest island in Croatia, covering an area of 299.66 km², with a coastline stretching 269.2 km. According to the American magazine “The Traveller,” it is among the ten most beautiful tourist regions in the world. Approximately 11,500 people live there. Hvar is characterized by a pleasant Mediterranean climate, with mild winters, warm summers, and abundant sunshine. The highest recorded temperature, 37 °C, was noted in 1935. Known since antiquity for its strategic and maritime importance, as well as cultural and natural landmarks, Hvar boasts lavender fields, ancient olive groves, and vineyards in a unique harmony of human and natural elements. During the last ice age, the Adriatic Sea level was 96.4 meters lower than today. At that time, Hvar experienced extreme storms and winds from the interior, shaping its appearance. The northern coast in the western part is extremely rugged and often attracts sailors. In the past, substantial parts of the island were covered by pine forests (Pinus halepensis, P. nigra dalmatica). Hvar does not have surface watercourses. Hvar is characterized by a very high amount of sunshine. Among the most sought-after beaches are those on the Pakleni Islands, the island of Ščedro, and west of Zavala. Pakleni Islands, the Kabal Peninsula, Tatinja Bay, the islets of Zečevo, and Zala Luka Bay are popular among divers. In recent years, cycling routes have been established, some of which follow gravel roads, providing a glimpse of the more remote parts of the island.

Prehistoric findings from caves date back to the period of 3500 – 2500 BCE. In the first millennium BCE, Illyrians inhabited the island, constructing fortified settlements known as “gradinas.” In 385 – 384 BCE, Greeks settled at the site of Stari Grad, founding Pharos. The later name of the island, Hvar, is derived from this Greek name. In the 3^rd century BCE, the name “Piteyeia” also appears. The Romans coveted the territory, and Illyrian Demetrius, an ally of the Illyrian queen Teuta, managed to control the area from present-day northern Dalmatia to Durres in present-day Albania in the third quarter of the 3^rd century BCE. However, the Romans defeated Demetrius and Teuta. In the mid-1st century BCE, the Romans became masters of the entire Adriatic. Under Roman rule, the island was known as Pharia and Fara. In the 5^th-6th century, the Ostrogoths threatened Hvar, and in the 7^th century, the Slavs arrived. It was during this time that the name of the island changed from Fara to Hvar, with the Roman settlers using the name Quarra, later also Lesina and Liesena. The island later fell under Byzantine rule. In the 11^th century, Hvar became part of the Croatian kingdom. From the 11^th to the 19^th century, the island was called Lesna or Lisna. In 1278, Hvar decided to ally with the Venetian Republic, which lasted more permanently from 1420. This status continued until the end of the 18^th century, when the Venetian Republic ceased to exist. During this period, the economic and strategic importance of the island increased. From 1813 to 1918, Hvar was under Austrian administration. After 1918, Italy occupied the island for three years, but from 1921, the island became part of the Kingdom of Serbs, Croats, and Slovenes, later Yugoslavia. Since 1992, it has been part of the Republic of Croatia.

Hvar is characterized by distinctly Mediterranean native vegetation. Pinus dalmatica grows on the highest mountain ridge of Hvar. Besides Hvar, it is found only in the highest parts of the islands of Brač and Korčula. Endemic species include Tamarix dalmatica, Centaurea ragusina, Rubus dalmatinus, Iris dalmatica. Opuntia Opuncia barbarica, Agave altissima, A. ingens, Rosmarinus officinalis, Lavandula vera, Salvia officinalis, Pithosporum tobira, Myrtus communis, Ceratonica siliqua, Quercus ilex, Arbutus unedo also thrive on the island. In addition to lavender, chamomile, fennel, and thyme are also collected on Hvar. Beekeeping, with a Roman tradition, is well-developed, with around 130 beekeepers having about 3000 hives. Hvar has preserved remarkable ancient folk architecture in places such as Humac, Malo Grablje, and Velo Grablje. Stone houses were mostly single-story, with stone roofs and gutters. Inside, there was a large living space without partitions, a central fireplace, no chimney, and no windows. Two-story houses of wealthier citizens had a living room upstairs, accessible by a stone staircase, which already had a fireplace. Other utility spaces, along with a well, were enclosed in the yard. The oldest type of building, called “trimy,” identical to kažuny or bunje on the rest of the Adriatic coast, are small, low stone houses with a circular footprint, built in the open field with dry-stone construction. These were popular among the ancient Illyrians and served as shelters and tool storage. They continued to be built until the modern era.

Hvar je najdulji otok u Hrvatskoj. Njegova površina iznosi 299,66 km², a obalna crta je duga 269,2 km. Prema američkom časopisu The Traveller spada među deset najljepših turističkih područja na svijetu (sucuraj-hvar.com). Na otoku živi oko 11.500 stanovnika. Hvar se odlikuje ugodnom sredozemnom klimom, blagim zimama, toplim ljetima i obiljem sunčevog svjetla. Najviša zabilježena temperatura bila je 37 °C, zabilježena 1935. godine (island-hvar.info). Otok je poznat od antike po svojoj važnoj strateškoj i pomorskoj poziciji, kulturnim i prirodnim znamenitostima. Na njemu se nalaze lavandina polja, stari maslinici i vinogradi u jedinstvenoj harmoniji čovjeka i prirode (hvarinfo.com). U doba posljednjeg ledenog doba razina Jadranskog mora bila je za 96,4 metra niža nego danas. Hvar je tada bio izložen ekstremnim olujama i vjetru s kopna, što je oblikovalo izgled otoka. Sjeverna obala na zapadnom dijelu iznimno je razuđena, često je tražena od strane jahtara. U prošlosti su znatan dio otoka pokrivali borovi (Pinus halepensis, P. nigra dalmatica). Hvar nema površinske vodene tokove (ihvar.cz). Hvar se ističe visokom količinom sunčevog svjetla (ihvar.cz). Među najtraženije plaže ubrajaju se one na Paklenim otocima, na otoku Šćedro i zapadno od Zavale. Pakleni otoci, poluotok Kabal, uvala Tatinja, otokčići Zečevo, uvala Zala Luka popularna su odredišta roniocima. U posljednjim godinama izgrađene su biciklističke staze, neke od njih vode makadamskim cestama i pružaju priliku vidjeti i udaljenije dijelove otoka (ihvar.cz).

Nalazi prapovijesnog čovjeka iz pećina datiraju iz razdoblja 3500. – 2500. pr. Kr. (ihvar.cz). Tijekom prvog tisućljeća pr. Kr. na otoku su živjeli Iliri (ihvar.cz). Iliri su gradili utvrđena naselja – gradine (ihvar.cz). U godinama 385. – 384. pr. Kr. Grci su se naselili na mjestu Starog Grada i osnovali Pharos. Upavo iz ovog grčkog imena kasnije je izveden naziv otoka Hvar (ihvar.cz). U 3. stoljeću pr. Kr. pojavljuje se i naziv Piteyeia (Wikipedia.sk). Rimljani su tada pokazivali interes za to područje. Ilir Demetrije (Demetrije Hvaranin ili Demetrije Farski) bio je saveznik ilirske kraljice Teute, koja je bila pobunjenički neprijatelj Rima. Demetrije je uspio u trećoj trećini 3. stoljeća pr. Kr. zavladati područjem od današnje sjeverne Dalmacije do današnjeg Drača u Albaniji. Rimljani su ipak porazili Demetrija i Teutu. U drugoj polovici 1. stoljeća pr. Kr. Rimljani su bili gospodari cijelog Jadranskog mora (ihvar.cz). Za rimskog vladavine javlja se naziv otoka Pharia i Fara (Wikipedia.sk). Tijekom prijelaza iz 5. u 6. stoljeće Hvar su prijetili Ostrogoti. U 7. stoljeću na Hvar su došli Slaveni (ihvar.cz). Tada se u nazivu otoka Fara promijenilo f u staroslavensko hv – Hvar. Rimski naseljenici koristili su ime Quarra, kasnije i Lesina, Liesena (Wikipedia.sk). Kasnije je otok bio pod vlašću Bizantskog Carstva. U 11. stoljeću Hvar postaje dio hrvatskog kraljevstva. Od 11. do 19. stoljeća otok se nazivao Lesna, Lisna, Lessna. Godine 1278. Hvar je odlučio biti saveznik Mletačke Republike, što mu je trajnije uspjelo od 1420. godine. Taj status trajao je do kraja 18. stoljeća, kada je Mletačka Republika nestala. U tom razdoblju porasla je ekonomska i strateška važnost otoka. U godinama 1813. – 1918. Hvar je bio pod vlašću Austrije. Nakon 1918. godine otok je tri godine okupirala Italija, ali od 1921. godine postao je otok u sastavu Kraljevine Srba, Hrvata i Slovenaca, kasnije Jugoslavije. Od 1992. godine dio je Republike Hrvatske (ihvar.cz).

Hvar se ističe izrazito sredozemnom autohtonom vegetacijom. Pinus dalmatica raste na najvišem planinskom grebenu Hvara. Osim toga, nalazi se samo na najvišim područjima otoka Brača i sličnim mjestima otoka Korčule. Endemi otoka uključuju Tamarix dalmatica, Centaurea ragusina, Rubus dalmatinus, Iris dalmatica. Na otoku uspijeva i opuntia Opuncia barbarica, Agave altissima, A. ingens, Rosmarinus officinalis, Lavandula vera, Salvia officinalis, Pithosporum tobira, Myrtus communis, Ceratonica siliqua, Quercus ilex, Arbutus unedo (ihvar.cz). Osim lavande, na Hvaru se beru i kamilica, komorač, timijan. Razvijeno je i pčelarstvo koje ima rimsku tradiciju. Oko 130 pčelara ima oko 3000 košnica (ihvar.cz). Na Hvaru se, primjerice, u naseljima Humac, Malo Grablje, Velo Grablje, sačuvala značajna starinska autohtona arhitektura. Kamene kuće bile su uglavnom prizemne, krovovi i oluci bili su također od kamena. Unutrašnjost je bila velika stambena prostorija bez pregrada, s ognjištem u sredini, bez dimnjaka i prozora. Katnice kuća bogatijih građana imale su stambeni prostor na katu, do kojeg se dolazilo kamenim stepeništem. Taj prostor već je imao dimnjak. Ostali gospodarski prostori zajedno s bunarom bili su ograđeni na dvorištu. Najstariji tip gradnje, međutim, su takozvane trimy – iste kao kažuni ili bunje na drugim jadranskim obalama. To su male niske kamene kuće kružnog tlocrta, izgrađene usred polja od kamenih blokova suhozida. Vrlo su popularne bile male trimy kod starih Ilira, koje su koristile kao skloništa i spremišta za alat. Služile su istoj svrsi sve do novog doba (ihvar.cz).

Niektoré príspevky

Odkazy

Hvarské kopce - okolo tunela medzi Zavalou a Pitve

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, TOP, Typ krajiny

Uličky

07/08/202013/03/2024 skala

Uličky často tvoria kúzelnú atmosféru, plnú histórie, kultúry. Uličky sú srdcom mesta, miestami, kde bije pulz jeho histórie a kultúry. Bez ohľadu na to, či slúžia ako miesto pre romantické prechádzky, kultúrne zážitky alebo sú len jednoducho miestom na prepravu ľudí a tovaru, uličky majú schopnosť priblížiť nám dušu každého miesta. Často sú miestami, kde sa história dostáva do popredia. Niektoré uličky slúžia ako plátno pre umelcov. Tak sa stávajú kultúrnymi koridormi, kde sa spája tradičné s moderným. Uličky niekedy odvádzajú od hlavných ciest a odhaľujú tajomstvá. Prechádzanie týmito malými uličkami ponúkajú možnosť objavovať skryté zákutia, vyfotografovať malebné scenérie a prežiť autentický zážitok z mesta. Uličky sú niekedy miestom pre miestnych. Nocou sa uličky premenia na romantické kúty. Osvetlené lampami vytvárajú príjemnú atmosféru.

Alleys often create a magical atmosphere, full of history and culture. They are the heartbeat of a city, where the pulse of its history and culture resonates. Whether serving as a setting for romantic strolls, cultural experiences, or simply functioning as pathways for people and goods, alleys have the ability to bring us closer to the soul of every place. These narrow pathways frequently take center stage, revealing the city’s history. Some alleys serve as canvases for artists, transforming into cultural corridors where tradition meets modernity. Sometimes, alleys diverge from the main roads, exposing secrets and hidden corners. Strolling through these small lanes offers the opportunity to explore concealed nooks, capture picturesque scenes, and immerse oneself in an authentic city experience.

Alleys are sometimes cherished by locals, becoming places where the community thrives. By night, these pathways transform into romantic havens. Illuminated by charming lamps, they create a delightful atmosphere, offering a unique perspective and enhancing the allure of the city after dark.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2010, 2011, 2011-2015, 2014, Bratislavské, Časová línia, Fotografické, Reportáže

Fotopark Bratislava

14/09/201907/03/2024 skala

20.9. 2014 sa konal ďalší Fotopark

Fotoparky sú výbornou príležitosťou na to, aby aj širšia verejnosť videla umenie. Je to aj dobrá príležitosť pre vystavovateľa prezentovať svoj pohľad na svet.

On September 0.9, 2014, another PhotoPark took place.

PhotoParks are an excellent opportunity for the broader public to experience art. It also provides exhibitors with a good chance to showcase their perspective on the world.

Odkazy

Rok 2011 25.6.2011 sa konal ďalší ročník parkovej výstavy fotografií, ktoré poriada FOPA na Tyršovom nábreží. Až na jednu krátkodobú silnú prehánku to bolo fajn. Počas nej mi síce fotografie zmokli, ale neroztopil som sa ani ja, ani fotky ;-). Tentokrát bol program bohatší napr. o hudobné vystúpenie bubeníkov, o grafiti diela, ktoré sa tvorili priamo na mieste. V neposlednom rade sa organizátori postarali o bagety, ktoré boli naozaj výborné, napriek tomu, že boli balené a o pivko. Vystavujúcim a asi organizátorom padli určite vhod. Výborná bola aj široká diskusia nad vystavenými fotografiami na konci akcie, aj keď je pravda, že začala príliš neskoro na to, ako veľmi dlho trvala :-). Obdržané čestné uznanie za sépiové fotografie slovenskej krajiny potešilo.

In the year 2011, on June 25, another edition of the park photography exhibition organized by FOPA took place on Tyršovo nábrežie. Except for a short but intense rain shower, it was great. Although the rain soaked my photographs, neither I nor the pictures melted ;-). This time, the program was enriched with features such as a musical performance by drummers and graffiti artworks created directly on-site. Last but not least, the organizers took care of baguettes, which were truly delicious, despite being packaged, and some beer. This surely pleased both exhibitors and, likely, the organizers themselves. The wide-ranging discussion about the exhibited photographs at the end of the event was excellent, even though it started a bit too late considering how long it lasted :-). Receiving an honorable mention for sepia-toned photographs of the Slovak landscape was a delightful recognition.

Facebook Temnokomorník

Rok 2010 19. júna 2010 sa konal v Bratislave Fotopark. Zúčastnil som sa ho a vybral som naň fotografie v sépiovej forme z Talianskych miest. Konkrétne z Benátok, Verony a Padovy. A k tomu som pridal fotky muzikantské, ktoré som nafotil v Banskej Štiavnici. Šlo o českú rómsku kapelu Terne Čhave. Atmosféra bola fajn. Ja sa nemal chuť sa socializovať, takže som sa venoval hlavne svojim fotografiám. Spokojný som odchádzal domov o 18-ej. O Fotojatku som záujem nemal, vzhľadom na to, že som mal toho dosť a komáre mojej chuti ostať nepridali. Fotojatka bolo premietanie a diskusia nad dielami majstrov fotografie. Určite to bolo zaujímavé a podnetné, ja som však mal iné zámery. Možno nabudúce. Fotografovať samotnú akciu sa mi veľmi nechcelo, preto som to trošku odflákol a pofotil som takmer iba vystavované fotografie, ktoré ma zaujali.

On June 19, 2010, Fotopark took place in Bratislava. I participated in it and selected sepia-toned photographs of Italian cities, specifically Venice, Verona, and Padua. Additionally, I included pictures of musicians taken in Banská Štiavnica, featuring the Czech Roma band Terne Čhave. The atmosphere was enjoyable. I didn’t feel like socializing, so I focused mainly on my photographs. I left home satisfied around 6 PM. I wasn’t interested in Fotojatko due to having had enough and the mosquitoes not encouraging me to stay. Fotojatko involved screenings and discussions about the works of photography masters. It was certainly interesting and inspiring, but I had different intentions. Maybe next time. I wasn’t particularly eager to photograph the event itself, so I took it easy and captured mostly the exhibited photographs that caught my interest.

Juraj Jakubík – Trnavský Fotopark 2010

Rok 2008 21.6.2008 na Tyršovom nábreží, v Bratislavskej Petržalke usporiadal Bratislavský fotoklub profesionálov a amatérov – FOPA parkovú výstavu fotografií – FOTOPARK Šlo o druhý ročník. Zúčastnil som sa jej aj ja s desiatimi fotografiami. Bolo to veľmi zaujímavé stretnutie pre mňa, videl som tvorbu iných, počul rôzne názory a niekedy s úžasom sledoval aj fotografie, aj rôzne reakcie. Úžas bol aj pozitívny aj negatívny :-)). Videl som, že na FOTOPARK do Bratislavy prišli vystavovať aj ľudia pre mňa známi z Piešťan. Moje fotografie som nepovažoval za extra úžasné ;-), aj vzhľadom na to, že som si vybral fotky mestského až pohľadnicového typu. Potešilo ma, že deviatim mojim fotografiám sa ušlo po nejakom štipci. Každý dostal tri štipce, pomocou ktorých mohol prejaviť svoj vkus. Ja som svoje tri štipce dal trom výtvarne ladených fotografiám Igora Šperku. Veľmi sa mi páčia takéto fotografie.

In 2008, on June 21, the Bratislava Photoclub of Professionals and Amateurs – FOPA organized a park exhibition of photographs – FOTOPARK on Tyršovo nábrežie in Bratislava’s Petržalka. It was the second edition. I participated with ten photographs. It was a very interesting encounter for me, as I got to see the work of others, heard various opinions, and sometimes watched photographs and reactions with amazement, both positive and negative :-)). I noticed that people I knew from Piešťany also came to exhibit at FOTOPARK in Bratislava. I didn’t consider my photographs exceptionally amazing ;-), especially since I chose cityscape and postcard-type photos. It pleased me that my nine photographs received some recognition. Everyone was given three tokens to express their taste. I allocated my three tokens to three artistically styled photographs by Igor Šperka. I really like such photographs.

Rok 2007

Martin Ondko, Štefan Kučkovský – rok 2007
Marek Nagy – rok 2007

Fotografie z podujata 24BA, ktoré stvárňujú 24 hodín v Bratislave

Prebiehajúci workshop Dušana Beláňa. Myslím že bol venovaný použitiu ND filtrov pri fotografovaní portrétov

Príprava fotografií. Väčšina sme ich na siete pripevňovali pomocou štipcov na prádlo. Na tomto zábere sú však vidno šnúrky

Medzi prvým a druhým stromom zľava mal svoje fotografie Igor Šperka

Aj tentokrát sa tu objavili víťazné fotografie z 24BA

Svoju časť zabrala expozícia časopisu DIGI REVUE

FOPAci a iní spriaznenci sedeli úžasne do kruhu pod stromom

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Taliansko, Zahraničie

Severné Taliansko – prímorská krajina aj s horami

29/03/201607/03/2024 skala

Severné Taliansko obklopuje Slovinsko, Rakúsko, Švajčiarsko a Francúzsko. Nachádzajú sa tu také mestá ako Miláno, Turín, Janov, Benátky, Boloňa, Verona, Padova. Blízko hraníc s Rakúskom sú krásne hory – Dolomity.

V Dolomitoch sú horské chaty otvorené od 20. júna do 20. septembra. Na horách sa počasie občas pokazí, v Dolomitoch vraj nikdy nie nadlho. Najlepšia viditeľnosť a najistejšie počasie na turistiku je v septembri (Kovalčík). Ďalším lákadlom sú Julské Alpy, známe je prímorské letovisko Terst, historické mesto Ferrara, nemecky hovoriace Bolzano. Ravenna bola kedysi prístavom, dnes je z Jadranom spojená 10 km dlhým kanálom. Nachádza sa tu mnoho stavieb s ranného stredoveku. San Marino je samostatná republika ležiaca 27 km od Rimini. Je navštevované vďaka Monte Titano, ktorého tri skalné štíty korunujú hrady. V Trentine je 297 jazier, takmer všetky sú ľadovcového pôvodu (ckmayer.cz). Bergamo je z nemeckého berg – hora a amo – milovať. Svoj slobodný a nezávislý ráz si udržalo od 6. storočia pred n.l., kedy ho založili Etruskovia. Polenta je už stáročia rovnako žltá (dama.cz).

Northern Italy is surrounded by Slovenia, Austria, Switzerland, and France. Cities like Milan, Turin, Genoa, Venice, Bologna, Verona, and Padua can be found here. Close to the Austrian border are the beautiful mountains – the Dolomites.

In the Dolomites, mountain huts are open from June 20^th to September 20^th. Weather in the mountains can occasionally turn, but in the Dolomites, they say it never lasts for long. The best visibility and the most reliable weather for hiking are in September (Kovalčík). Another attraction is the Julian Alps, and the seaside resort of Trieste is well-known, as is the historic city of Ferrara and the German-speaking Bolzano. Ravenna was once a port; today, it is connected to the Adriatic by a 10 km-long canal. Many buildings from the early Middle Ages can be found here. San Marino is an independent republic located 27 km from Rimini, known for Monte Titano, crowned with three rocky peaks and castles. In Trentino, there are 297 lakes, almost all of glacial origin (ckmayer.cz). Bergamo comes from the German words berg – mountain and amo – to love. It has maintained its free and independent character since the 6^th century BCE when it was founded by the Etruscans. Polenta has been equally yellow for centuries (dama.cz).

Il Nord Italia è circondato da Slovenia, Austria, Svizzera e Francia. Qui si trovano città come Milano, Torino, Genova, Venezia, Bologna, Verona e Padova. Vicino al confine con l’Austria si trovano le bellissime montagne delle Dolomiti.

Nelle Dolomiti, i rifugi di montagna sono aperti dal 20 giugno al 20 settembre. Il tempo in montagna può occasionalmente peggiorare, ma nelle Dolomiti si dice che non duri mai a lungo. La migliore visibilità e il tempo più affidabile per l’escursionismo sono a settembre (Kovalčík). Un’altra attrazione sono le Alpi Giulie e la località balneare di Trieste, famosa anche per la città storica di Ferrara e Bolzano di lingua tedesca. Ravenna era una volta un porto; oggi è collegata all’Adriatico da un canale lungo 10 km. Qui si trovano molte costruzioni dell’alto Medioevo. San Marino è una repubblica indipendente situata a 27 km da Rimini, conosciuta per il Monte Titano, coronato da tre picchi rocciosi e castelli. In Trentino ci sono 297 laghi, quasi tutti di origine glaciale (ckmayer.cz). Bergamo deriva dalle parole tedesche berg – montagna e amo – amare. Ha mantenuto il suo carattere libero e indipendente fin dal VI secolo a.C., quando fu fondata dagli Etruschi. La polenta è gialla da secoli (dama.cz).

Norditalien ist von Slowenien, Österreich, der Schweiz und Frankreich umgeben. Hier findet man Städte wie Mailand, Turin, Genua, Venedig, Bologna, Verona und Padua. In der Nähe der österreichischen Grenze befinden sich die wunderschönen Berge der Dolomiten.

In den Dolomiten sind die Bergütten vom 20. Juni bis zum 20. September geöffnet. Das Wetter in den Bergen kann sich gelegentlich verschlechtern, aber in den Dolomiten heißt es, dass es nie lange anhält. Die beste Sicht und das zuverlässigste Wetter zum Wandern sind im September (Kovalčík). Eine weitere Attraktion sind die Julischen Alpen, und das Seebad Triest ist bekannt, ebenso wie die historische Stadt Ferrara und das deutschsprachige Bozen. Ravenna war einst ein Hafen; heute ist es durch einen 10 km langen Kanal mit der Adria verbunden. Hier finden sich viele Gebäude aus dem frühen Mittelalter. San Marino ist eine unabhängige Republik, die 27 km von Rimini entfernt liegt, bekannt für den Monte Titano, gekrönt mit drei felsigen Gipfeln und Burgen. In Trentino gibt es 297 Seen, fast alle glazialen Ursprungs (ckmayer.cz). Bergamo leitet sich von den deutschen Wörtern berg – Berg und amo – lieben ab. Es hat seit dem 6. Jahrhundert v. Chr., als es von den Etruskern gegründet wurde, seinen freien und unabhängigen Charakter bewahrt. Polenta ist seit Jahrhunderten gleich gelb (dama.cz).

Odkazy

Značka: Taliansko

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post