2006, 2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Dokumenty, Technika, TOP

Odrazy

Hits: 2691

Odra­zy nás spre­vá­dza­jú, môžu to byť jed­no­du­ché fyzi­kál­ne javy odrá­ža­jú­ce svet­lo. Avšak záro­veň môžu vyjad­ro­vať hlbo­ký sym­bo­lic­ký význam. Umel­ci využí­va­jú odra­zy ako moc­ný nástroj na vyjad­re­nie hĺb­ky a kon­tem­plá­cie. V maľ­be, foto­gra­fii a sochár­stve odra­ze­ný obraz čas­to posky­tu­je alter­na­tív­ny pohľad na objekt, či už je to kra­ji­nár­sky motív, por­trét ale­bo abs­trakt­ný kon­cept. Ume­lec­ké die­la zame­ra­né na odra­zy môžu vytvá­rať ilú­zie, kto­ré ohro­mu­jú divá­ka a spúš­ťa­jú dis­ku­siu o vní­ma­ní rea­li­ty. Odra­zy môžu sym­bo­li­zo­vať ove­ľa viac než len fyzi­kál­ny jav. V mno­hých kul­tú­rach sú odra­zy pova­žo­va­né za okno do duše. Zrkad­lá sú spo­je­né s intros­pek­ci­ou a schop­nos­ťou vidieť samé­ho seba bez závo­ja klam­stva. V lite­ra­tú­re a filo­zo­fii sa čas­to hovo­rí o odra­ze ako meta­fo­re pre intros­pek­ciu a hľa­da­nie skry­tých právd. Odra­zy pred­sta­vu­jú roz­ma­ni­tú tému, kto­rá nám umož­ňu­je pre­skú­mať spo­je­nie medzi fyzi­kou, ume­ním, filo­zo­fi­ou a tech­no­ló­gi­ou. Sú to viac než len obra­zy odrá­ža­jú­ce svet­lo. Odra­zy nám posky­tu­jú nástroj na hlb­šie pocho­pe­nie seba, sve­ta oko­lo nás a našej inte­rak­cie s ním. Je to téma, kto­rá nám stá­le ponú­ka nové pohľa­dy a otvá­ra pries­tor na kre­a­ti­vi­tu a zázra­ky v našom neus­tá­le sa menia­com sve­te. V našom bež­nom živo­te sme obklo­pe­ní odraz­mi. Od odra­zu v zrkad­le pri odra­zy v oknách v moder­ných mra­ko­dra­poch. Voda na hla­di­ne jaze­ra nám pri­ná­ša zrkad­lo­vý obraz oblo­hy a stro­mov. Aj naša medzi­ľud­ská inte­rak­cia môže byť for­mou odra­zu, keď sa odzr­kad­ľu­je­me v poci­toch a reak­ciách druhých.

Fyzi­kál­ny odraz je pro­ces, kto­rým svet­lo, zvuk ale­bo iný druh vlne­nia mení smer, keď nara­zí na povrch. Zrkad­lá, voda a iné hlad­ké povr­chy majú schop­nosť vytvá­rať jas­né a pres­né odra­zy oko­li­té­ho pro­stre­dia. Ten­to jav, pozo­ro­va­ný už od pra­dáv­nych čias, našiel svo­je mies­to v roz­vo­ji opti­ky a ďal­ších ved­ných dis­cip­lín. V súčas­nom sve­te hra­jú odra­zy kľú­čo­vú úlo­hu v tech­no­lo­gic­kých ino­vá­ciách. Odra­ze­né svet­lo v optic­kých vlák­nach, odra­zy v obra­zo­vých sen­zo­roch a odraz v obvo­doch umož­ňu­jú fun­kciu mno­hých moder­ných zaria­de­ní. Okrem toho sa odra­zy čas­to využí­va­jú v dizaj­ne uží­va­teľ­ských roz­hra­ní a her­nom prie­mys­le na dosia­hnu­tie vizu­ál­nych efek­tov a pôso­bi­vých interakcií.


Ref­lec­ti­ons accom­pa­ny us; they can be sim­ple phy­si­cal phe­no­me­na ref­lec­ting light. Howe­ver, they can also express a deep sym­bo­lic mea­ning. Artists use ref­lec­ti­ons as a power­ful tool to con­vey depth and con­tem­pla­ti­on. In pain­ting, pho­tog­rap­hy, and sculp­tu­re, a ref­lec­ted ima­ge often pro­vi­des an alter­na­ti­ve view of the sub­ject, whet­her it’s a lands­ca­pe, por­trait, or abs­tract con­cept. Art­works focu­sed on ref­lec­ti­ons can cre­a­te illu­si­ons that ama­ze vie­wers and spark dis­cus­si­ons about the per­cep­ti­on of rea­li­ty. Ref­lec­ti­ons can sym­bo­li­ze much more than just a phy­si­cal phe­no­me­non. In many cul­tu­res, ref­lec­ti­ons are con­si­de­red a win­dow to the soul. Mir­rors are asso­cia­ted with intros­pec­ti­on and the abi­li­ty to see one­self wit­hout the veil of decep­ti­on. In lite­ra­tu­re and phi­lo­sop­hy, ref­lec­ti­ons are often spo­ken of as a metap­hor for intros­pec­ti­on and the search for hid­den truths.

Ref­lec­ti­ons repre­sent a diver­se topic that allo­ws us to explo­re the con­nec­ti­on bet­we­en phy­sics, art, phi­lo­sop­hy, and tech­no­lo­gy. They are more than just ima­ges ref­lec­ting light. Ref­lec­ti­ons pro­vi­de us with a tool for a dee­per unders­tan­ding of our­sel­ves, the world around us, and our inte­rac­ti­on with it. It is a the­me that con­ti­nu­al­ly offers new per­spec­ti­ves and opens up spa­ce for cre­a­ti­vi­ty and won­ders in our ever-​changing world. In our eve­ry­day lives, we are sur­roun­ded by ref­lec­ti­ons. From the ref­lec­ti­on in the mir­ror to ref­lec­ti­ons in the win­do­ws of modern skysc­ra­pers. The water on the sur­fa­ce of a lake brings us a mir­ro­red ima­ge of the sky and tre­es. Even our inter­per­so­nal inte­rac­ti­on can be a form of ref­lec­ti­on as we mir­ror our­sel­ves in the fee­lings and reac­ti­ons of others.

Phy­si­cal ref­lec­ti­on is the pro­cess by which light, sound, or other types of waves chan­ge direc­ti­on when they encoun­ter a sur­fa­ce. Mir­rors, water, and other smo­oth sur­fa­ces have the abi­li­ty to cre­a­te cle­ar and pre­ci­se ref­lec­ti­ons of the sur­roun­ding envi­ron­ment. This phe­no­me­non, obser­ved sin­ce ancient times, has found its pla­ce in the deve­lop­ment of optics and other scien­ti­fic dis­cip­li­nes. In the modern world, ref­lec­ti­ons play a cru­cial role in tech­no­lo­gi­cal inno­va­ti­ons. Ref­lec­ted light in opti­cal fibers, ref­lec­ti­ons in ima­ge sen­sors, and ref­lec­ti­ons in cir­cu­its enab­le the func­ti­oning of many modern devi­ces. More­over, ref­lec­ti­ons are often used in user inter­fa­ce design and the gaming indus­try to achie­ve visu­al effects and impres­si­ve interactions.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, TOP, Zahraničie

Hvar – známy ostrov v Chorvátsku

Hits: 5511

Hvar je naj­dl­h­ším ostro­vom v Chor­vát­sku. Jeho roz­lo­ha je 299.66 km2, pobrež­ná línia je dlhá 269.2 km. Pod­ľa ame­ric­ké­ho The Tra­vel­ler pat­rí medzi desať najk­raj­ších turis­tic­kých oblas­tí na sve­te (sucu​raj​-hvar​.com). Žije tu asi 11 500 oby­va­te­ľov. Hvar sa vyzna­ču­je prí­jem­nou stre­do­zem­skou klí­mou. Mier­ny­mi zima­mi, tep­lý­mi leta­mi, množ­stvo slneč­né­ho svi­tu. Naj­vyš­šia tep­lo­ta bola 37 °C bola zazna­me­na­ná v roku 1935 (island​-hvar​.info). Bol zná­my od anti­ky svo­jou dôle­ži­tou stra­te­gic­kou a námor­nou polo­hou, kul­túr­ny­mi a prí­rod­ný­mi pamiat­ka­mi. Nachá­dza­jú sa tu levan­du­ľo­vé polia, sta­ré oli­vov­ní­ky, vinoh­ra­dy v jedi­neč­nej har­mó­nii člo­ve­ka a prí­ro­dy (hva​rin​fo​.com). V čase posled­nej doby ľado­vej bola hla­di­na Jad­ran­ské­ho mora o 96.4 met­ra niž­šie než dnes. Hvar bol pod­ľa súčas­ných poznat­kov vte­dy vysta­ve­ný extrém­nym búr­kam a vet­rom z vnút­ro­ze­mia, čo for­mo­va­lo vzhľad Hva­ru. Sever­né pobre­žie v západ­nej čas­ti je mimo­riad­ne čle­ni­té, čas­to ho vyhľa­dá­va­jú jach­tá­ri. V minu­los­ti pokrý­va­li znač­nú časť ostro­va boro­vi­co­vé lesy (Pinus hale­pen­sis, P. nig­ra dal­ma­ti­ca). Povr­cho­vé vod­né toky Hvar nemá (ihvar​.cz). Hvar sa vyzna­ču­je veľ­mi vyso­ké množ­stvo slneč­né­ho svi­tu (ihvar​.cz). K naj­vy­hľa­dá­va­nej­ším plá­žam pat­ria tie na Pak­le­ni oto­ci, na ostro­ve Ščed­ro a západ­ne od Zava­ly. Pak­le­ni oto­ci, polo­os­trov Kabal, záto­ka Tatin­ja, ostrov­če­ky Zeče­vo, záto­ka Zala Luka sú vyhľa­dá­va­né potá­pač­mi. V posled­ných rokoch boli vybu­do­va­né cyk­lo­tra­sy, nie­kto­ré z nich vedú po maka­da­mo­vých ces­tách a posky­tu­jú tak vidieť aj odľah­lej­šie čas­ti ostro­va (ihvar​.cz).

Nále­zy pre­his­to­ric­ké­ho člo­ve­ka z jas­kýň sú z obdo­bia 35002500 pred n. l. (ihvar​.cz). V prvom tisíc­ro­čí pred n. l. tu žili Ilý­ri (ihvar​.cz). Ilý­ri si sta­va­li ope­ve­ne­né síd­lis­ká – gra­di­ny (ihvar​.cz). V rokoch 385384 pred n. l. sa na mies­te Sta­re­ho Gra­du usa­di­li gré­ci a zalo­ži­li Pha­ros. Prá­ve z toh­to gréc­ke­ho náz­vu bolo odvo­de­né neskor­šie pome­no­va­nie ostro­va Hvar (ihvar​.cz). V 3. sto­ro­čí pred n. l. sa obja­vu­je aj názov Pite­y­eia (Wiki​pe​dia​.sk). Na úze­mie si vte­dy robi­li zálusk Rima­nia. Ilýr Demet­rius (Demet­ri­je Hva­ra­nin, resp. Demet­ri­je Far­ski) bol spo­je­nec ilýr­skej krá­ľov­ni Teuty, kto­rá bola odboj­ným nepria­te­ľom Ríma. Poda­ri­lo sa mu v tre­tej tre­ti­ne 3. sto­ro­čia pred n. l. ovlád­nuť oblasť od dneš­nej sever­nej Dal­má­cie po dneš­ný Dur­res v Albán­sku. Rima­nia však Demet­riu­sa aj Teutu pora­zi­li. V polo­vi­ci 1. sto­ro­čia pred n. l. boli Rima­nia pán­mi celé­ho Jad­ra­nu (ihvar​.cz). Za rím­skej vlá­dy sa obja­vu­je pre ostrov názov Pha­ria a Fara (Wiki​pe​dia​.sk). Na pre­lo­me 5 a 6. sto­ro­čia ohro­zo­va­li Hvar Ostro­gó­ti. V 7. sto­ro­čí priš­li na Hvar Slo­va­nia (ihvar​.cz). Vte­dy sa v náz­ve ostro­va Fara zme­ni­lo f za sta­ro­slo­van­ské hv – Hvar. Rím­ski usad­lí­ci pou­ží­va­li pome­no­va­nie Quar­ra, neskôr aj Lesi­na, Lie­se­na (Wiki​pe​dia​.sk). Neskôr bol ostrov pod sprá­vou Byzanst­skej ríše. V 11. sto­ro­čí sa Hvar stal súčas­ťou chor­vát­ske­ho krá­ľov­stva. Od 11. do 19. sto­ro­čia sa ostrov nazý­va Les­na, prí­pad­ne Lis­na, Less­na. V roku 1278 sa Hvar roz­ho­dol byť spo­jen­com Benát­skej repub­li­ky, čo sa mu trva­lej­šie poda­ri­lo od roku 1420. Ten­to stav trval do kon­ca 18. sto­ro­čia, kedy Benát­ska repub­li­ka zanik­la. V tom­to obdo­bí vzrás­tol eko­no­mic­ký a stra­te­gic­ký kre­dit ostro­va. V rokoch 18131918 bol Hvar pod Rakús­kou sprá­vou. Po roku 1918 tri roky oku­po­va­lo ostrov Talian­sko, ale od roku 1921 sa stal ostrov súčas­ťou Krá­ľov­stva Srbov, Chor­vá­tov a Slo­vin­cov, neskôr Juho­slá­vii. Od roku 1992 je súčas­ťou Chor­vát­skej repub­li­ky (ihvar​.cz).

Hvar sa vyzna­ču­je výraz­ne stre­do­mor­skou pôvod­nou vege­tá­ci­ou. Pinus dal­ma­ti­ca ras­tie na naj­vyš­šom hor­skom hre­be­ni Hva­ru. Okrem toho sa vysky­tu­je už len v naj­vyš­ších polo­hách ostro­va Brač a rástla na obdob­ných mies­tach ostro­va Kor­ču­la. Ende­mit­mi sú Tama­rix dal­ma­ti­ca, Cen­tau­rea ragu­si­na, Rubus dal­ma­ti­nus, Iris dal­ma­ti­ca. Na ostro­ve sa darí opun­cii Opun­cia bar­ba­ri­ca, Aga­ve altis­si­ma, A. ingens, Ros­ma­ri­nus offi­ci­na­lis, Levan­du­la vera, Sal­via offi­ci­na­lis, Pit­ho­spo­rum tobi­ra, Myr­tus com­mu­nis, Cera­to­ni­ca sili­qua, Que­cus ilex, Arbu­tus une­do (ihvar​.cz). Okrem levan­du­le sa na Hva­re zbie­ra­jú aj ruman­ček, feny­kel, tymián. Roz­vi­nu­té je aj vče­lár­stvo, kto­ré má rím­sku tra­dí­ciu. Cca 130 vče­lá­rov má oko­lo 3000 úľov (ihvar​.cz). 

Na Hva­re sa, napr. v obci Humac, Malo Grabl­je, Velo Grabl­je, docho­va­la pozo­ru­hod­ná sta­ro­by­lá pôvod­ná ľudo­vá archi­tek­tú­ra. Kamen­né domy boli zväč­ša prí­zem­né, stre­chy a rýny boli takis­to kamen­né. Vnút­ri bola veľ­ká obyt­ná miest­nosť bez pre­pá­žok, v stre­de s ohnis­kom, bez komí­na a bez okien. Poscho­do­vé domy zámož­nej­ších obča­nov mali obyt­nú miest­nosť na poscho­dí, ku kto­ré­mu vied­lo kamen­né scho­diš­te. Táto miest­nosť už mala komín. Iné hos­po­dár­ske pries­to­ry spo­lu so stud­ňou boli ohra­de­né na dvo­re. Naj­star­ším sta­veb­ným typom však sú tzv. tri­my – totož­né s kažu­ny či bun­je­my na ostat­nom jad­ran­ské pobre­ží. Sú to malé níz­ke kamen­né domy kru­ho­vé­ho pôdo­ry­su, posta­ve­né vo voľ­nej kra­ji­ne z lomo­vé­ho kame­ňa nasu­cho. Veľ­mi obľú­be­né boli malé tri­my u sta­rých Ilý­rov, kto­rým slú­ži­li ako úkry­ty a úschov­ne nára­dia. K rov­na­ké­mu úče­lu sa sta­va­li až do novej doby (ihvar​.cz).


Hvar is the lon­gest island in Cro­atia, cove­ring an area of 299.66 km², with a coast­li­ne stret­ching 269.2 km. Accor­ding to the Ame­ri­can maga­zi­ne The Tra­vel­ler,” it is among the ten most beau­ti­ful tou­rist regi­ons in the world. App­ro­xi­ma­te­ly 11,500 peop­le live the­re. Hvar is cha­rac­te­ri­zed by a ple­a­sant Medi­ter­ra­ne­an cli­ma­te, with mild win­ters, warm sum­mers, and abun­dant suns­hi­ne. The hig­hest recor­ded tem­pe­ra­tu­re, 37 °C, was noted in 1935. Kno­wn sin­ce anti­qu­ity for its stra­te­gic and mari­ti­me impor­tan­ce, as well as cul­tu­ral and natu­ral land­marks, Hvar boasts laven­der fields, ancient oli­ve gro­ves, and vine­y­ards in a uni­que har­mo­ny of human and natu­ral ele­ments. During the last ice age, the Adria­tic Sea level was 96.4 meters lower than today. At that time, Hvar expe­rien­ced extre­me storms and winds from the inte­ri­or, sha­ping its appe­a­ran­ce. The nort­hern coast in the wes­tern part is extre­me­ly rug­ged and often att­racts sai­lors. In the past, sub­stan­tial parts of the island were cove­red by pine forests (Pinus hale­pen­sis, P. nig­ra dal­ma­ti­ca). Hvar does not have sur­fa­ce water­cour­ses. Hvar is cha­rac­te­ri­zed by a very high amount of suns­hi­ne. Among the most sought-​after bea­ches are tho­se on the Pak­le­ni Islands, the island of Ščed­ro, and west of Zava­la. Pak­le­ni Islands, the Kabal Penin­su­la, Tatin­ja Bay, the islets of Zeče­vo, and Zala Luka Bay are popu­lar among divers. In recent years, cyc­ling rou­tes have been estab­lis­hed, some of which fol­low gra­vel roads, pro­vi­ding a glim­pse of the more remo­te parts of the island.

Pre­his­to­ric fin­dings from caves date back to the peri­od of 35002500 BCE. In the first mil­len­nium BCE, Illy­rians inha­bi­ted the island, cons­truc­ting for­ti­fied sett­le­ments kno­wn as gra­di­nas.” In 385 – 384 BCE, Gre­eks sett­led at the site of Sta­ri Grad, foun­ding Pha­ros. The later name of the island, Hvar, is deri­ved from this Gre­ek name. In the 3rd cen­tu­ry BCE, the name Pite­y­eia” also appe­ars. The Romans cove­ted the ter­ri­to­ry, and Illy­rian Demet­rius, an ally of the Illy­rian que­en Teuta, mana­ged to con­trol the area from present-​day nort­hern Dal­ma­tia to Dur­res in present-​day Alba­nia in the third quar­ter of the 3rd cen­tu­ry BCE. Howe­ver, the Romans defe­a­ted Demet­rius and Teuta. In the mid-​1st cen­tu­ry BCE, the Romans beca­me mas­ters of the enti­re Adria­tic. Under Roman rule, the island was kno­wn as Pha­ria and Fara. In the 5th-​6th cen­tu­ry, the Ostro­goths thre­a­te­ned Hvar, and in the 7th cen­tu­ry, the Slavs arri­ved. It was during this time that the name of the island chan­ged from Fara to Hvar, with the Roman sett­lers using the name Quar­ra, later also Lesi­na and Lie­se­na. The island later fell under Byzan­ti­ne rule. In the 11th cen­tu­ry, Hvar beca­me part of the Cro­atian king­dom. From the 11th to the 19th cen­tu­ry, the island was cal­led Les­na or Lis­na. In 1278, Hvar deci­ded to ally with the Vene­tian Repub­lic, which las­ted more per­ma­nen­tly from 1420. This sta­tus con­ti­nu­ed until the end of the 18th cen­tu­ry, when the Vene­tian Repub­lic cea­sed to exist. During this peri­od, the eco­no­mic and stra­te­gic impor­tan­ce of the island inc­re­a­sed. From 1813 to 1918, Hvar was under Aus­trian admi­ni­stra­ti­on. After 1918, Ita­ly occu­pied the island for three years, but from 1921, the island beca­me part of the King­dom of Serbs, Cro­ats, and Slo­ve­nes, later Yugo­sla­via. Sin­ce 1992, it has been part of the Repub­lic of Croatia.

Hvar is cha­rac­te­ri­zed by dis­tinct­ly Medi­ter­ra­ne­an nati­ve vege­ta­ti­on. Pinus dal­ma­ti­ca gro­ws on the hig­hest moun­tain rid­ge of Hvar. Besi­des Hvar, it is found only in the hig­hest parts of the islands of Brač and Kor­ču­la. Ende­mic spe­cies inc­lu­de Tama­rix dal­ma­ti­ca, Cen­tau­rea ragu­si­na, Rubus dal­ma­ti­nus, Iris dal­ma­ti­ca. Opun­tia Opun­cia bar­ba­ri­ca, Aga­ve altis­si­ma, A. ingens, Ros­ma­ri­nus offi­ci­na­lis, Lavan­du­la vera, Sal­via offi­ci­na­lis, Pit­ho­spo­rum tobi­ra, Myr­tus com­mu­nis, Cera­to­ni­ca sili­qua, Quer­cus ilex, Arbu­tus une­do also thri­ve on the island. In addi­ti­on to laven­der, cha­mo­mi­le, fen­nel, and thy­me are also col­lec­ted on Hvar. Bee­ke­e­ping, with a Roman tra­di­ti­on, is well-​developed, with around 130 bee­ke­e­pers having about 3000 hives. Hvar has pre­ser­ved remar­kab­le ancient folk archi­tec­tu­re in pla­ces such as Humac, Malo Grabl­je, and Velo Grabl­je. Sto­ne hou­ses were most­ly single-​story, with sto­ne roofs and gut­ters. Insi­de, the­re was a lar­ge living spa­ce wit­hout par­ti­ti­ons, a cen­tral firep­la­ce, no chim­ney, and no win­do­ws. Two-​story hou­ses of wealt­hier citi­zens had a living room ups­tairs, acces­sib­le by a sto­ne stair­ca­se, which alre­a­dy had a firep­la­ce. Other uti­li­ty spa­ces, along with a well, were enc­lo­sed in the yard. The oldest type of buil­ding, cal­led tri­my,” iden­ti­cal to kažu­ny or bun­je on the rest of the Adria­tic coast, are small, low sto­ne hou­ses with a cir­cu­lar footp­rint, built in the open field with dry-​stone cons­truc­ti­on. The­se were popu­lar among the ancient Illy­rians and ser­ved as shel­ters and tool sto­ra­ge. They con­ti­nu­ed to be built until the modern era.


Hvar je naj­dul­ji otok u Hrvat­skoj. Nje­go­va povr­ši­na izno­si 299,66 km², a obal­na crta je duga 269,2 km. Pre­ma ame­rič­kom časo­pi­su The Tra­vel­ler spa­da među deset najl­jep­ših turis­tič­kih pod­ruč­ja na svi­je­tu (sucu​raj​-hvar​.com). Na oto­ku živi oko 11.500 sta­nov­ni­ka. Hvar se odli­ku­je ugod­nom sre­do­zem­nom kli­mom, bla­gim zima­ma, top­lim lje­ti­ma i obil­jem sun­če­vog svjet­la. Naj­vi­ša zabil­je­že­na tem­pe­ra­tu­ra bila je 37 °C, zabil­je­že­na 1935. godi­ne (island​-hvar​.info). Otok je poznat od anti­ke po svo­joj važ­noj stra­teš­koj i pomor­skoj pozi­ci­ji, kul­tur­nim i pri­rod­nim zna­me­ni­tos­ti­ma. Na nje­mu se nala­ze lavan­di­na pol­ja, sta­ri mas­li­ni­ci i vinog­ra­di u jedin­stve­noj har­mo­ni­ji čov­je­ka i pri­ro­de (hva​rin​fo​.com). U doba posl­jedn­jeg lede­nog doba razi­na Jad­ran­skog mora bila je za 96,4 met­ra niža nego danas. Hvar je tada bio izlo­žen eks­trem­nim olu­ja­ma i vjet­ru s kop­na, što je obli­ko­va­lo izg­led oto­ka. Sje­ver­na oba­la na zapad­nom dije­lu iznim­no je razu­đe­na, čes­to je tra­že­na od stra­ne jah­ta­ra. U proš­los­ti su zna­tan dio oto­ka pokri­va­li boro­vi (Pinus hale­pen­sis, P. nig­ra dal­ma­ti­ca). Hvar nema povr­šin­ske vode­ne toko­ve (ihvar​.cz). Hvar se isti­če viso­kom koli­či­nom sun­če­vog svjet­la (ihvar​.cz). Među naj­tra­že­ni­je pla­že ubra­ja­ju se one na Pak­le­nim oto­ci­ma, na oto­ku Šćed­ro i zapad­no od Zava­le. Pak­le­ni oto­ci, polu­otok Kabal, uva­la Tatin­ja, otok­či­ći Zeče­vo, uva­la Zala Luka popu­lar­na su odre­diš­ta roni­oci­ma. U posl­jedn­jim godi­na­ma izg­ra­đe­ne su bicik­lis­tič­ke sta­ze, neke od njih vode maka­dam­skim ces­ta­ma i pru­ža­ju pri­li­ku vid­je­ti i udal­je­ni­je dije­lo­ve oto­ka (ihvar​.cz).

Nala­zi pra­po­vi­jes­nog čov­je­ka iz peći­na dati­ra­ju iz raz­dobl­ja 3500. – 2500. pr. Kr. (ihvar​.cz). Tije­kom prvog tisu­ćl­je­ća pr. Kr. na oto­ku su živ­je­li Ili­ri (ihvar​.cz). Ili­ri su gra­di­li utv­rđe­na nasel­ja – gra­di­ne (ihvar​.cz). U godi­na­ma 385. – 384. pr. Kr. Grci su se nase­li­li na mjes­tu Sta­rog Gra­da i osno­va­li Pha­ros. Upa­vo iz ovog grč­kog ime­na kas­ni­je je izve­den naziv oto­ka Hvar (ihvar​.cz). U 3. stol­je­ću pr. Kr. pojavl­ju­je se i naziv Pite­y­eia (Wiki​pe​dia​.sk). Riml­ja­ni su tada poka­zi­va­li inte­res za to pod­ruč­je. Ilir Demet­ri­je (Demet­ri­je Hva­ra­nin ili Demet­ri­je Far­ski) bio je savez­nik ilir­ske kral­ji­ce Teute, koja je bila pobun­je­nič­ki nepri­ja­telj Rima. Demet­ri­je je uspio u tre­ćoj tre­ći­ni 3. stol­je­ća pr. Kr. zavla­da­ti pod­ruč­jem od današn­je sje­ver­ne Dal­ma­ci­je do današn­jeg Dra­ča u Alba­ni­ji. Riml­ja­ni su ipak pora­zi­li Demet­ri­ja i Teutu. U dru­goj polo­vi­ci 1. stol­je­ća pr. Kr. Riml­ja­ni su bili gos­po­da­ri cije­log Jad­ran­skog mora (ihvar​.cz). Za rim­skog vla­da­vi­ne javl­ja se naziv oto­ka Pha­ria i Fara (Wiki​pe​dia​.sk). Tije­kom pri­je­la­za iz 5. u 6. stol­je­će Hvar su pri­je­ti­li Ostro­go­ti. U 7. stol­je­ću na Hvar su doš­li Sla­ve­ni (ihvar​.cz). Tada se u nazi­vu oto­ka Fara pro­mi­je­ni­lo f u sta­ro­sla­ven­sko hv – Hvar. Rim­ski nasel­je­ni­ci koris­ti­li su ime Quar­ra, kas­ni­je i Lesi­na, Lie­se­na (Wiki​pe​dia​.sk). Kas­ni­je je otok bio pod vla­šću Bizant­skog Car­stva. U 11. stol­je­ću Hvar posta­je dio hrvat­skog kral­jev­stva. Od 11. do 19. stol­je­ća otok se nazi­vao Les­na, Lis­na, Less­na. Godi­ne 1278. Hvar je odlu­čio biti savez­nik Mle­tač­ke Repub­li­ke, što mu je traj­ni­je usp­je­lo od 1420. godi­ne. Taj sta­tus tra­jao je do kra­ja 18. stol­je­ća, kada je Mle­tač­ka Repub­li­ka nesta­la. U tom raz­dobl­ju poras­la je eko­nom­ska i stra­teš­ka važ­nost oto­ka. U godi­na­ma 1813. – 1918. Hvar je bio pod vla­šću Aus­tri­je. Nakon 1918. godi­ne otok je tri godi­ne oku­pi­ra­la Ita­li­ja, ali od 1921. godi­ne postao je otok u sasta­vu Kral­je­vi­ne Srba, Hrva­ta i Slo­ve­na­ca, kas­ni­je Jugo­sla­vi­je. Od 1992. godi­ne dio je Repub­li­ke Hrvat­ske (ihvar​.cz).

Hvar se isti­če izra­zi­to sre­do­zem­nom auto­h­to­nom vege­ta­ci­jom. Pinus dal­ma­ti­ca ras­te na naj­vi­šem pla­nin­skom gre­be­nu Hva­ra. Osim toga, nala­zi se samo na naj­vi­šim pod­ruč­ji­ma oto­ka Bra­ča i slič­nim mjes­ti­ma oto­ka Kor­ču­le. Ende­mi oto­ka ukl­ju­ču­ju Tama­rix dal­ma­ti­ca, Cen­tau­rea ragu­si­na, Rubus dal­ma­ti­nus, Iris dal­ma­ti­ca. Na oto­ku uspi­je­va i opun­tia Opun­cia bar­ba­ri­ca, Aga­ve altis­si­ma, A. ingens, Ros­ma­ri­nus offi­ci­na­lis, Lavan­du­la vera, Sal­via offi­ci­na­lis, Pit­ho­spo­rum tobi­ra, Myr­tus com­mu­nis, Cera­to­ni­ca sili­qua, Quer­cus ilex, Arbu­tus une­do (ihvar​.cz). Osim lavan­de, na Hva­ru se beru i kami­li­ca, komo­rač, timi­jan. Raz­vi­je­no je i pče­lar­stvo koje ima rim­sku tra­di­ci­ju. Oko 130 pče­la­ra ima oko 3000 koš­ni­ca (ihvar​.cz). Na Hva­ru se, pri­mje­ri­ce, u nasel­ji­ma Humac, Malo Grabl­je, Velo Grabl­je, saču­va­la zna­čaj­na sta­rin­ska auto­h­to­na arhi­tek­tu­ra. Kame­ne kuće bile su uglav­nom pri­zem­ne, kro­vo­vi i olu­ci bili su tako­đer od kame­na. Unut­rašn­jost je bila veli­ka stam­be­na pros­to­ri­ja bez preg­ra­da, s ogn­jiš­tem u sre­di­ni, bez dimn­ja­ka i pro­zo­ra. Kat­ni­ce kuća boga­ti­jih gra­đa­na ima­le su stam­be­ni pros­tor na katu, do kojeg se dola­zi­lo kame­nim ste­pe­niš­tem. Taj pros­tor već je imao dimn­jak. Osta­li gos­po­dar­ski pros­to­ri zajed­no s buna­rom bili su ogra­đe­ni na dvo­riš­tu. Naj­sta­ri­ji tip gradn­je, među­tim, su takoz­va­ne tri­my – iste kao kažu­ni ili bun­je na dru­gim jad­ran­skim oba­la­ma. To su male nis­ke kame­ne kuće kruž­nog tlocr­ta, izg­ra­đe­ne usred pol­ja od kame­nih blo­ko­va suho­zi­da. Vrlo su popu­lar­ne bile male tri­my kod sta­rih Ili­ra, koje su koris­ti­le kao sklo­niš­ta i spre­miš­ta za alat. Slu­ži­le su istoj svr­si sve do novog doba (ihvar​.cz).


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy



Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, TOP, Typ krajiny

Uličky

Hits: 1897

Ulič­ky čas­to tvo­ria kúzel­nú atmo­sfé­ru, plnú his­tó­rie, kul­tú­ry. Ulič­ky sú srd­com mes­ta, mies­ta­mi, kde bije pulz jeho his­tó­rie a kul­tú­ry. Bez ohľa­du na to, či slú­žia ako mies­to pre roman­tic­ké pre­chádz­ky, kul­túr­ne zážit­ky ale­bo sú len jed­no­du­cho mies­tom na pre­pra­vu ľudí a tova­ru, ulič­ky majú schop­nosť pri­blí­žiť nám dušu kaž­dé­ho mies­ta. Čas­to sú mies­ta­mi, kde sa his­tó­ria dostá­va do pop­re­dia. Nie­kto­ré ulič­ky slú­žia ako plát­no pre umel­cov. Tak sa stá­va­jú kul­túr­ny­mi kori­dor­mi, kde sa spá­ja tra­dič­né s moder­ným. Ulič­ky nie­ke­dy odvá­dza­jú od hlav­ných ciest a odha­ľu­jú tajom­stvá. Pre­chá­dza­nie tými­to malý­mi ulič­ka­mi ponú­ka­jú mož­nosť obja­vo­vať skry­té záku­tia, vyfo­to­gra­fo­vať maleb­né sce­né­rie a pre­žiť auten­tic­ký záži­tok z mes­ta. Ulič­ky sú nie­ke­dy mies­tom pre miest­nych. Nocou sa ulič­ky pre­me­nia na roman­tic­ké kúty. Osvet­le­né lam­pa­mi vytvá­ra­jú prí­jem­nú atmosféru.


Alle­ys often cre­a­te a magi­cal atmo­sp­he­re, full of his­to­ry and cul­tu­re. They are the heart­be­at of a city, whe­re the pul­se of its his­to­ry and cul­tu­re reso­na­tes. Whet­her ser­ving as a set­ting for roman­tic strolls, cul­tu­ral expe­rien­ces, or sim­ply func­ti­oning as pat­hwa­ys for peop­le and goods, alle­ys have the abi­li­ty to bring us clo­ser to the soul of eve­ry pla­ce. The­se nar­row pat­hwa­ys fre­qu­en­tly take cen­ter sta­ge, reve­a­ling the city­’s his­to­ry. Some alle­ys ser­ve as can­va­ses for artists, trans­for­ming into cul­tu­ral cor­ri­dors whe­re tra­di­ti­on meets moder­ni­ty. Some­ti­mes, alle­ys diver­ge from the main roads, expo­sing sec­rets and hid­den cor­ners. Strol­ling through the­se small lanes offers the oppor­tu­ni­ty to explo­re con­ce­a­led nooks, cap­tu­re pic­tu­re­sque sce­nes, and immer­se one­self in an aut­hen­tic city experience.

Alle­ys are some­ti­mes che­ris­hed by locals, beco­ming pla­ces whe­re the com­mu­ni­ty thri­ves. By night, the­se pat­hwa­ys trans­form into roman­tic havens. Illu­mi­na­ted by char­ming lamps, they cre­a­te a delight­ful atmo­sp­he­re, offe­ring a uni­que per­spec­ti­ve and enhan­cing the allu­re of the city after dark.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2010, 2011, 2011-2015, 2014, Bratislavské, Časová línia, Fotografické, Reportáže

Fotopark Bratislava

Hits: 5438

20.9. 2014 sa konal ďal­ší Fotopark

Foto­par­ky sú výbor­nou prí­le­ži­tos­ťou na to, aby aj šir­šia verej­nosť vide­la ume­nie. Je to aj dob­rá prí­le­ži­tosť pre vysta­vo­va­te­ľa pre­zen­to­vať svoj pohľad na svet.


On Sep­tem­ber 0.9, 2014, anot­her Pho­to­Park took place.

Pho­to­Parks are an excel­lent oppor­tu­ni­ty for the bro­ader pub­lic to expe­rien­ce art. It also pro­vi­des exhi­bi­tors with a good chan­ce to sho­wca­se the­ir per­spec­ti­ve on the world.


Odka­zy


Rok 2011 25.6.2011 sa konal ďal­ší roč­ník par­ko­vej výsta­vy foto­gra­fií, kto­ré poria­da FOPA na Tyr­šo­vom náb­re­ží. Až na jed­nu krát­ko­do­bú sil­nú pre­hán­ku to bolo fajn. Počas nej mi síce foto­gra­fie zmok­li, ale neroz­to­pil som sa ani ja, ani fot­ky ;-). Ten­to­krát bol prog­ram bohat­ší napr. o hudob­né vystú­pe­nie bube­ní­kov, o gra­fi­ti die­la, kto­ré sa tvo­ri­li pria­mo na mies­te. V nepo­sled­nom rade sa orga­ni­zá­to­ri posta­ra­li o bage­ty, kto­ré boli naozaj výbor­né, napriek tomu, že boli bale­né a o piv­ko. Vysta­vu­jú­cim a asi orga­ni­zá­to­rom pad­li urči­te vhod. Výbor­ná bola aj širo­ká dis­ku­sia nad vysta­ve­ný­mi foto­gra­fia­mi na kon­ci akcie, aj keď je prav­da, že zača­la prí­liš nesko­ro na to, ako veľ­mi dlho trva­la :-). Obdr­ža­né čest­né uzna­nie za sépi­ové foto­gra­fie slo­ven­skej kra­ji­ny potešilo.


In the year 2011, on June 25, anot­her edi­ti­on of the park pho­tog­rap­hy exhi­bi­ti­on orga­ni­zed by FOPA took pla­ce on Tyr­šo­vo náb­re­žie. Except for a short but inten­se rain sho­wer, it was gre­at. Alt­hough the rain soaked my pho­tog­raphs, neit­her I nor the pic­tu­res mel­ted ;-). This time, the prog­ram was enri­ched with fea­tu­res such as a musi­cal per­for­man­ce by drum­mers and graf­fi­ti art­works cre­a­ted direct­ly on-​site. Last but not least, the orga­ni­zers took care of bagu­et­tes, which were tru­ly deli­ci­ous, des­pi­te being pac­ka­ged, and some beer. This sure­ly ple­a­sed both exhi­bi­tors and, like­ly, the orga­ni­zers them­sel­ves. The wide-​ranging dis­cus­si­on about the exhi­bi­ted pho­tog­raphs at the end of the event was excel­lent, even though it star­ted a bit too late con­si­de­ring how long it las­ted :-). Rece­i­ving an hono­rab­le men­ti­on for sepia-​toned pho­tog­raphs of the Slo­vak lands­ca­pe was a delight­ful recognition.



Rok 2010 19. júna 2010 sa konal v Bra­ti­sla­ve Foto­park. Zúčast­nil som sa ho a vybral som naň foto­gra­fie v sépi­ovej for­me z Talian­skych miest. Kon­krét­ne z Bená­tok, Vero­nyPado­vy. A k tomu som pri­dal fot­ky muzi­kant­ské, kto­ré som nafo­til v Ban­skej Štiav­ni­ci. Šlo o čes­kú róm­sku kape­lu Ter­ne Čha­ve. Atmo­sfé­ra bola fajn. Ja sa nemal chuť sa socia­li­zo­vať, tak­že som sa veno­val hlav­ne svo­jim foto­gra­fiám. Spo­koj­ný som odchá­dzal domov o 18-​ej. O Foto­jat­ku som záu­jem nemal, vzhľa­dom na to, že som mal toho dosť a komá­re mojej chu­ti ostať nepri­da­li. Foto­jat­ka bolo pre­mie­ta­nie a dis­ku­sia nad die­la­mi maj­strov foto­gra­fie. Urči­te to bolo zau­jí­ma­vé a pod­net­né, ja som však mal iné záme­ry. Mož­no nabu­dú­ce. Foto­gra­fo­vať samot­nú akciu sa mi veľ­mi nech­ce­lo, pre­to som to troš­ku odflá­kol a pofo­til som tak­mer iba vysta­vo­va­né foto­gra­fie, kto­ré ma zaujali.


On June 19, 2010, Foto­park took pla­ce in Bra­ti­sla­va. I par­ti­ci­pa­ted in it and selec­ted sepia-​toned pho­tog­raphs of Ita­lian cities, spe­ci­fi­cal­ly Veni­ce, Vero­na, and Padua. Addi­ti­onal­ly, I inc­lu­ded pic­tu­res of musi­cians taken in Ban­ská Štiav­ni­ca, fea­tu­ring the Czech Roma band Ter­ne Čha­ve. The atmo­sp­he­re was enjo­y­ab­le. I did­n’t feel like socia­li­zing, so I focu­sed main­ly on my pho­tog­raphs. I left home satis­fied around 6 PM. I was­n’t inte­res­ted in Foto­jat­ko due to having had enough and the mosqu­ito­es not encou­ra­ging me to stay. Foto­jat­ko invol­ved scre­e­nings and dis­cus­si­ons about the works of pho­tog­rap­hy mas­ters. It was cer­tain­ly inte­res­ting and ins­pi­ring, but I had dif­fe­rent inten­ti­ons. May­be next time. I was­n’t par­ti­cu­lar­ly eager to pho­tog­raph the event itself, so I took it easy and cap­tu­red most­ly the exhi­bi­ted pho­tog­raphs that caught my interest.



Rok 2008 21.6.2008 na Tyr­šo­vom náb­re­ží, v Bra­ti­slav­skej Petr­žal­ke uspo­ria­dal Bra­ti­slav­ský foto­k­lub pro­fe­si­oná­lov a ama­té­rov – FOPA par­ko­vú výsta­vu foto­gra­fií – FOTOPARK Šlo o dru­hý roč­ník. Zúčast­nil som sa jej aj ja s desia­ti­mi foto­gra­fia­mi. Bolo to veľ­mi zau­jí­ma­vé stret­nu­tie pre mňa, videl som tvor­bu iných, počul rôz­ne názo­ry a nie­ke­dy s úža­som sle­do­val aj foto­gra­fie, aj rôz­ne reak­cie. Úžas bol aj pozi­tív­ny aj nega­tív­ny :-)). Videl som, že na FOTOPARK do Bra­ti­sla­vy priš­li vysta­vo­vať aj ľudia pre mňa zná­mi z Pieš­ťan. Moje foto­gra­fie som nepo­va­žo­val za extra úžas­né ;-), aj vzhľa­dom na to, že som si vybral fot­ky mest­ské­ho až pohľad­ni­co­vé­ho typu. Pote­ši­lo ma, že devia­tim mojim foto­gra­fiám sa ušlo po neja­kom štip­ci. Kaž­dý dostal tri štip­ce, pomo­cou kto­rých mohol pre­ja­viť svoj vkus. Ja som svo­je tri štip­ce dal trom výtvar­ne lade­ných foto­gra­fiám Igo­ra Šper­ku. Veľ­mi sa mi páčia také­to fotografie.


In 2008, on June 21, the Bra­ti­sla­va Pho­toc­lub of Pro­fes­si­onals and Ama­te­urs – FOPA orga­ni­zed a park exhi­bi­ti­on of pho­tog­raphs – FOTOPARK on Tyr­šo­vo náb­re­žie in Bra­ti­sla­va­’s Petr­žal­ka. It was the second edi­ti­on. I par­ti­ci­pa­ted with ten pho­tog­raphs. It was a very inte­res­ting encoun­ter for me, as I got to see the work of others, heard vari­ous opi­ni­ons, and some­ti­mes wat­ched pho­tog­raphs and reac­ti­ons with ama­ze­ment, both posi­ti­ve and nega­ti­ve :-)). I noti­ced that peop­le I knew from Pieš­ťa­ny also came to exhi­bit at FOTOPARK in Bra­ti­sla­va. I did­n’t con­si­der my pho­tog­raphs excep­ti­onal­ly ama­zing ;-), espe­cial­ly sin­ce I cho­se citys­ca­pe and postcard-​type pho­tos. It ple­a­sed me that my nine pho­tog­raphs rece­i­ved some recog­ni­ti­on. Eve­ry­o­ne was given three tokens to express the­ir tas­te. I allo­ca­ted my three tokens to three artis­ti­cal­ly sty­led pho­tog­raphs by Igor Šper­ka. I real­ly like such photographs.


Rok 2007

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Taliansko, Zahraničie

Severné Taliansko – prímorská krajina aj s horami

Hits: 3526

Sever­né Talian­sko obklo­pu­je Slo­vin­sko, Rakús­ko, Švaj­čiar­sko a Fran­cúz­sko. Nachá­dza­jú sa tu také mes­tá ako Milá­no, Turín, Janov, Benát­ky, Bolo­ňa, Vero­na, Pado­va. Blíz­ko hra­níc s Rakús­kom sú krás­ne hory – Dolo­mi­ty.

V Dolo­mi­toch sú hor­ské cha­ty otvo­re­né od 20. júna do 20. sep­tem­bra. Na horách sa poča­sie občas poka­zí, v Dolo­mi­toch vraj nikdy nie nadl­ho. Naj­lep­šia vidi­teľ­nosť a najis­tej­šie poča­sie na turis­ti­ku je v sep­tem­bri (Koval­čík). Ďal­ším lákad­lom sú Jul­ské Alpy, zná­me je prí­mor­ské leto­vis­ko Terst, his­to­ric­ké mes­to Fer­ra­ra, nemec­ky hovo­ria­ce Bol­za­no. Raven­na bola kedy­si prí­sta­vom, dnes je z Jad­ra­nom spo­je­ná 10 km dlhým kaná­lom. Nachá­dza sa tu mno­ho sta­vieb s ran­né­ho stre­do­ve­ku. San Mari­no je samos­tat­ná repub­li­ka ležia­ca 27 km od Rimi­ni. Je nav­šte­vo­va­né vďa­ka Mon­te Tita­no, kto­ré­ho tri skal­né ští­ty koru­nu­jú hra­dy. V Tren­ti­ne je 297 jazier, tak­mer všet­ky sú ľadov­co­vé­ho pôvo­du (ckma​y​er​.cz). Ber­ga­mo je z nemec­ké­ho berg – hora a amo – milo­vať. Svoj slo­bod­ný a nezá­vis­lý ráz si udr­ža­lo od 6. sto­ro­čia pred n.l., kedy ho zalo­ži­li Etrus­ko­via. Polen­ta je už stá­ro­čia rov­na­ko žltá (dama​.cz).


Nort­hern Ita­ly is sur­roun­ded by Slo­ve­nia, Aus­tria, Swit­zer­land, and Fran­ce. Cities like Milan, Turin, Genoa, Veni­ce, Bolog­na, Vero­na, and Padua can be found here. Clo­se to the Aus­trian bor­der are the beau­ti­ful moun­tains – the Dolomites.

In the Dolo­mi­tes, moun­tain huts are open from June 20th to Sep­tem­ber 20th. Weat­her in the moun­tains can occa­si­onal­ly turn, but in the Dolo­mi­tes, they say it never lasts for long. The best visi­bi­li­ty and the most reliab­le weat­her for hiking are in Sep­tem­ber (Koval­čík). Anot­her att­rac­ti­on is the Julian Alps, and the sea­si­de resort of Tries­te is well-​known, as is the his­to­ric city of Fer­ra­ra and the German-​speaking Bol­za­no. Raven­na was once a port; today, it is con­nec­ted to the Adria­tic by a 10 km-​long canal. Many buil­dings from the ear­ly Midd­le Ages can be found here. San Mari­no is an inde­pen­dent repub­lic loca­ted 27 km from Rimi­ni, kno­wn for Mon­te Tita­no, cro­wned with three roc­ky peaks and cast­les. In Tren­ti­no, the­re are 297 lakes, almost all of gla­cial ori­gin (ckma​y​er​.cz). Ber­ga­mo comes from the Ger­man words berg – moun­tain and amo – to love. It has main­tai­ned its free and inde­pen­dent cha­rac­ter sin­ce the 6th cen­tu­ry BCE when it was foun­ded by the Etrus­cans. Polen­ta has been equ­al­ly yel­low for cen­tu­ries (dama​.cz).


Il Nord Ita­lia è cir­con­da­to da Slo­ve­nia, Aus­tria, Sviz­ze­ra e Fran­cia. Qui si tro­va­no cit­tà come Mila­no, Tori­no, Geno­va, Vene­zia, Bolog­na, Vero­na e Pado­va. Vici­no al con­fi­ne con l’Aus­tria si tro­va­no le bel­lis­si­me mon­tag­ne del­le Dolomiti.

Nel­le Dolo­mi­ti, i rifu­gi di mon­tag­na sono aper­ti dal 20 giug­no al 20 set­tem­bre. Il tem­po in mon­tag­na può occa­si­onal­men­te peg­gi­ora­re, ma nel­le Dolo­mi­ti si dice che non duri mai a lun­go. La mig­li­ore visi­bi­li­tà e il tem­po più affi­da­bi­le per l’es­cur­si­onis­mo sono a set­tem­bre (Koval­čík). Un’al­tra att­ra­zi­one sono le Alpi Giu­lie e la loca­li­tà bal­ne­a­re di Tries­te, famo­sa anche per la cit­tà sto­ri­ca di Fer­ra­ra e Bol­za­no di lin­gua tedes­ca. Raven­na era una vol­ta un por­to; oggi è col­le­ga­ta all’Ad­ria­ti­co da un cana­le lun­go 10 km. Qui si tro­va­no mol­te cos­tru­zi­oni del­l’al­to Medi­oevo. San Mari­no è una repubb­li­ca indi­pen­den­te situ­ata a 27 km da Rimi­ni, conos­ciu­ta per il Mon­te Tita­no, coro­na­to da tre pic­chi roc­ci­osi e cas­tel­li. In Tren­ti­no ci sono 297 lag­hi, quasi tut­ti di ori­gi­ne gla­cia­le (ckma​y​er​.cz). Ber­ga­mo deri­va dal­le paro­le tedes­che berg – mon­tag­na e amo – ama­re. Ha man­te­nu­to il suo carat­te­re libe­ro e indi­pen­den­te fin dal VI seco­lo a.C., quan­do fu fon­da­ta dag­li Etrus­chi. La polen­ta è gial­la da seco­li (dama​.cz).


Nor­di­ta­lien ist von Slo­we­nien, Öster­re­ich, der Sch­we­iz und Fran­kre­ich umge­ben. Hier fin­det man Städ­te wie Mai­land, Turin, Genua, Vene­dig, Bolog­na, Vero­na und Padua. In der Nähe der öster­re­i­chis­chen Gren­ze befin­den sich die wun­ders­chönen Ber­ge der Dolomiten.

In den Dolo­mi­ten sind die Ber­güt­ten vom 20. Juni bis zum 20. Sep­tem­ber geöff­net. Das Wet­ter in den Ber­gen kann sich gele­gen­tlich versch­lech­tern, aber in den Dolo­mi­ten hei­ßt es, dass es nie lan­ge anhält. Die bes­te Sicht und das zuver­läs­sigs­te Wet­ter zum Wan­dern sind im Sep­tem­ber (Koval­čík). Eine wei­te­re Att­rak­ti­on sind die Julis­chen Alpen, und das See­bad Triest ist bekannt, eben­so wie die his­to­ris­che Stadt Fer­ra­ra und das deutschs­pra­chi­ge Bozen. Raven­na war einst ein Hafen; heute ist es durch einen 10 km lan­gen Kanal mit der Adria ver­bun­den. Hier fin­den sich vie­le Gebä­u­de aus dem frühen Mit­te­lal­ter. San Mari­no ist eine unab­hän­gi­ge Repub­lik, die 27 km von Rimi­ni ent­fernt liegt, bekannt für den Mon­te Tita­no, gek­rönt mit drei fel­si­gen Gip­feln und Bur­gen. In Tren­ti­no gibt es 297 Seen, fast alle gla­zia­len Urs­prungs (ckma​y​er​.cz). Ber­ga­mo lei­tet sich von den deuts­chen Wör­tern berg – Berg und amo – lie­ben ab. Es hat seit dem 6. Jahr­hun­dert v. Chr., als es von den Etrus­kern geg­rün­det wur­de, sei­nen fre­ien und unab­hän­gi­gen Cha­rak­ter bewa­hrt. Polen­ta ist seit Jahr­hun­der­ten gle­ich gelb (dama​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post