Krajina, Slovensko, Dokumenty, Slovenské dokumenty, Zamagurie, Zamagurské dokumenty, Fotografie

Ľubovniansky skanzen

Hits: 2276

Skanzen sa nachádza tesne pod Ľubovnianským hradom, z hradu vidno skanzen a keď ste v skanzene, tak vidíte hrad.

Ľubovniansky skanzen je označený ako múzeum ľudovej architektúry, nachádza sa v ňom 25 objektov. Verejnosti je prístupný od roku 1985 (staralubovna.sk). Je národopisnou expozíciou v prírode, ktorá predstavuje etnicky zmiešaný región severovýchodného Spiša a severozápadného Šariša, kde stáročia žili spolu Slováci, , Rusíni, Gorali a Židia (Wikipedia). V areáli dominuje zrubový gréckokatolícky kostolík svätého Michala archanjela z Matysovej z roku 1833. Nachádza sa tu barokovo-klasicistický ikonostas, z Veľkého Lipníka, Litmanovej, Veľkej Lesnej, Údole, Jakubian, Kremnej, Kamienky, Jarabiny. Hospodárske a technické objekty a sezónne poľné obydlia (staralubovna.sk).


The open-air museum is located just below Ľubovniansky hrad (Ľubovňa Castle), and the castle can be seen from the open-air museum. When you are in the open-air museum, you also have a view of the castle.

The Ľubovniansky skanzen is designated as a museum of folk architecture and comprises 25 structures. It has been open to the public since 1985 (staralubovna.sk). It serves as an ethnographic exhibition in nature, presenting the ethnically mixed region of northeastern and northwestern , where Slovaks, Germans, Rusyns, Gorals, and Jews lived together for centuries (Wikipedia). The dominant feature in the area is the log Greek Catholic church of St. Michael the Archangel from Matysová, built in 1833. The site also includes a Baroque-Classicist iconostasis, houses from Veľký Lipník, Litmanová, Veľká Lesná, Údolie, Jakubian, Kremná, Kamienka, and Jarabina, as well as economic and technical buildings and seasonal field dwellings (staralubovna.sk).


Skansen znajduje się tuż poniżej zamku Ľubovňa, z którego widać skansen, a będąc w skansenie, widzisz zamek.

Ľubovniansky skanzen jest oznaczony jako muzeum architektury ludowej i obejmuje 25 obiektów. Jest dostępny dla publiczności od 1985 roku (staralubovna.sk). Stanowi etnograficzną wystawę na świeżym powietrzu, prezentując etnicznie zróżnicowany region północno-wschodniego Spiša i północno-zachodniego Šariša, gdzie przez wieki wspólnie żyli Słowacy, Niemcy, Rusini, Górale i Żydzi (Wikipedia). Dominującym obiektem na terenie jest drewniany, greckokatolicki kościół św. Michała Archanioła z Matysovej z 1833 roku. Na terenie skansenu znajdują się również barokowo-klasycystyczny ikonostas, domy z Veľký Lipník, Litmanovej, Veľkej Lesnej, Údolia, Jakubian, Kremnej, Kamienki i Jarabiny, a także budynki gospodarcze, techniczne i sezonowe domy polowe (staralubovna.sk).


Dokumenty, Slovenské dokumenty, Liptovské dokumenty, Fotografie

Považská lesná železnica v Pribyline

Hits: 4493

Považská lesná železnička je súčasťou expozície Liptovského múzea – Liptovskej dediny v Pribyline. Samotný „skanzen“ sa nachádza v obci a železnička je len asi kilometer od konca expozície liptovskej . Okrem iného expozíciu tvorí „hangár“, v ktorom je okrem vlakov aj zopár áut. Predtým bola lesná železnička umiestnená v Liptovskom Hrádku. Ide o expozíciu historického vozového parku úzkorozchodnej železnice, ktorá premávala v doline Čierneho Váhu od 1. svetovej do roku 1972. Je sprístupnená od 13.6. 2004 (virtualne.sk). V časoch najväčšej slávy mala viac ako 100 km. Z Liptovského Hrádku smerovala až po úpätie Kráľovej hole (lesmedium.sk). Najzaujímavejší je motorový vozeň M210006 a parný rušeň KČ 4 (Kačena). Najstaršia lokomotíva je z roku 1912 (Kramarovičová). Železnica slúžila predovšetkým na odvoz dreva. Po jej odstavení chátrala, aj značná časť trate bola rozkradnutá. Vďaka snahám zväčša nadšencov dnes železnička existuje. Štát opäť raz ukázal svoju pravú, zlú tvár. Napokon, urobte si obraz sami – plz.sk.


The Považská Forest Railway is part of the exhibition of the Museum – Liptov Village in Pribylina. The „skanzen“ itself is located in the village, and the railway is only about a kilometer from the end of the Liptov Village exhibition. Among other things, the exhibition includes a „hangar“ that houses not only trains but also a few cars. Previously, the forest railway was located in Liptovský Hrádok. It is an exhibition of the historical rolling stock of a narrow-gauge railway that operated in the Čierny valley from World War I until 1972. It has been accessible since June 13, 2004 (virtualne.sk). In its heyday, it had over 100 km. It ran from Liptovský Hrádok to the foothills of Kráľova hoľa (lesmedium.sk). The most interesting are the motor car M210006 and the steam locomotive KČ 4 (Kačena). The oldest locomotive dates back to 1912 (Kramarovičová). The railway served primarily for transporting wood. After its decommissioning, it fell into disrepair, and a considerable part of the track was stolen. Thanks to the efforts of mostly enthusiasts, the railway exists today. Once again, the state showed its true, unfortunate face. In the end, make your own judgment – plz.sk.


Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Liptov, Fotografie, Liptovské obce

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

Hits: 2593

Vlkolínec je miestna časť Ružomberku. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Od roku 1993 je zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Táto podhorská osada je zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov, predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí. Leží na južnom svahu výbežku liptovského hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 718 metrov nad morom (Wikipedia). Sidorov je vrch nad Vlkolíncom, ktorý v ľudovom podaní nesie názov Žiar, v mapách do roku 1950 bol uvádzaný ako Híravá. Nesie prehistorického hradiska spred 2 500 rokov (vlkolinec.sk).

Vlkolínec bola pôvodne drevorubačská a uhliarska osada, ktorá pravdepodobne vznikla medzi druhou polovicou 14. a prvou polovicou 15. storočia. Patrila pod hradné panstvo Likavského hradu (Wikipedia). Neskôr sa vlkolínčania zaoberali aj poľnohospodárstvom, chovom dobytka, pastierstvom, salašníctvom, včelárstvom (wordpress.com). Boli to aj známi tesári, rezbári (vlkolinec.sk)Názov je odvodený od vysokého výskytu vlkov (wordpress.com). Prvá písomná zmienka o Vlkolínci je z roku 1461 pod názvom Wylkovinecz (vlkolinec.sk). V 17. storočí sa tu nachádzali štyri sedliacke usadlosti a päť želiarskych (wordpress.com). V 50-tych rokoch sa plánovalo presídlenie miestnych obyvateľov do Ružomberka z dôvodu pokroku, vyrovnaniu sa modernej dobe. Tento projekt sa však neuskutočnil, preto návštevníci Vlkolínca môžu obdivovať vidiecky život v prirodzenom prostredí. Svoju jedinečnosť si Vlkolínec zachoval aj vďaka izolovanosti. Až do polovice 20. storočia tu nebola zavedená elektrina (Wikipedia). Dnes Vlkolínec tvorí 45 usadlosti, drevených obytných domov a hospodárskych budov (Wikipedia). V súčasnosti trvalo vo Vlkolínci žije trvalo 19 obyvateľov v 6 domoch. Mnohé sú prenajímané rekreantom (wordpress.com).

Stredom obce preteká potok prameniaci pod svahmi Sidorova. Steny drevených domov sú kvôli strmému svahu postavené na vysokých kamenných podmurovkách (Wikipedia). Sokel je farebným kontrastom oproti stenám zrubu (vlkolinec.sk). Sú zrubové z čiastočne, alebo úplne kresaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a hlina (Wikipedia). Hlinou sa upravovali nerovnosti, bielila sa a farebne líčila dvakrát do roka, na a na (vlkolinec.sk). Pri zrubovaní sa ako výplň používal mach na utesnenie špár (vlkolinec.sk). Charakteristickým prvkom tunajších domov je šindľová sedlová strecha s lomeným ostreším. Doskové štíty domu majú malé otvory – dýmniky, slúžiace na odvod dymu. Centrálnu časť domu tvorí vstupný „pitvor“ s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. V centre obce sa zachovala zvonica z roku 1770, studňa a murovaný kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875 a murovaná škola (Wikipedia). Studňa je rumpáľová – kľuková (Jaloviarová).

Vo Vlkolínci sa nachádza muzeálny objekt – Roľnícky dom, v ktorom je stála expozícia pôvodného bývania, tradičných historických predmetov v domácnosti a v poľnohospodárstve. Oboznamuje so životom našich predkov, ich spôsobom bývania a hospodárenia. Galéria ľudového umenia sídli v budove bývalej školy (wordpress.com).

V chotári Vlkolínca sa vyskytujú viaceré zaujímavé . Napr. Dactylorhiza majalis, Primula farinosa, Primula auricula, Clematis alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, Aquilegia vulgaris. Živocíchy Ursus arctos, Canis lupus, Lynx lynx, čiže medveď, vlk a rys (vlkolinec.sk).


Vlkolínec is a local part of Ružomberok and is a landmark reservation of folk architecture. Since 1993, it has been inscribed in the UNESCO World Heritage List. This submontane settlement preserves its entirety, consisting of typical log houses, representing the type of medieval village with wooden architecture found in mountainous and submontane areas. It is situated on the southern slope of the extension of the main ridge of the Great Fatra, at an elevation of 718 meters above sea level (Wikipedia). Sidorov is a hill above Vlkolínec, locally known as Žiar, and was marked as Híravá on maps until 1950. It bears traces of a prehistoric fortress from 2,500 years ago (vlkolinec.sk).

Originally, Vlkolínec was a lumberjack and charcoal-burning settlement, likely established between the second half of the 14th century and the first half of the 15th century. It belonged to the Likava Castle domain (Wikipedia). Later on, the residents of Vlkolínec also engaged in agriculture, livestock breeding, pastoralism, shepherding, and beekeeping (wordpress.com). They were also known as carpenters and woodcarvers (vlkolinec.sk). The name of the village is derived from the high occurrence of wolves (wordpress.com). The first written mention of Vlkolínec dates back to 1461 under the name Wylkovinecz (vlkolinec.sk). In the 17th century, there were four peasant settlements and five blacksmith houses (wordpress.com). In the 1950s, there were plans to relocate the local residents to Ružomberok due to progress and adapting to modern times. However, this project did not materialize, allowing visitors to admire rural life in its natural environment in Vlkolínec. The village has maintained its uniqueness through isolation. Electricity was not introduced here until the mid-20th century (Wikipedia). Currently, Vlkolínec consists of 45 settlements, wooden residential houses, and farm buildings (Wikipedia). Presently, 19 residents live permanently in 6 houses in Vlkolínec. Many houses are rented out to vacationers (wordpress.com).

A stream originating below the slopes of Sidorov runs through the center of the village. Due to the steep slope, the walls of the wooden houses are built on high stone foundations (Wikipedia). The socle provides a colorful contrast to the log walls (vlkolinec.sk). The houses are log structures, partially or completely hewn. The gaps between the logs are filled with triangular wooden blocks and clay (Wikipedia). Clay was used to level irregularities, whitened, and painted with colors twice a year, in spring and autumn (vlkolinec.sk). Moss was used as a filling during log construction to seal gaps (vlkolinec.sk). A distinctive feature of the local houses is the shingled gabled roof with a pointed gable. The gables of the houses have small openings, serving as chimneys for smoke venting. The central part of the house consists of an entrance „pitvor“ with a kitchen at its rear. From there, one enters a room in one part and a chamber in the other part of the house. In the center of the village, a bell tower from 1770, a well, and the masonry church of the Visitation of the Virgin Mary from 1875 are preserved. There is also a masonry school (Wikipedia). The well is a pump-style lever well (Jaloviarová).

In Vlkolínec, there is a museum exhibit called the „Farmer’s House,“ which features a permanent display of original living, traditional historical items in households, and in agriculture. It introduces visitors to the lives of our ancestors, their way of living, and farming. The Gallery of Folk Art is housed in the former school building (wordpress.com).

In the vicinity of Vlkolínec, various interesting flora and can be found. For example, Dactylorhiza majalis, Primula farinosa, Primula auricula, Clematis alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, and Aquilegia vulgaris. Fauna includes Ursus arctos, Canis lupus, Lynx lynx, which are bears, wolves, and lynxes (vlkolinec.sk).


Reportáže, Objekty, predmety a priestory, Veda, Fotografie, Technika, Informačné technológie, Technické reportáže, České reportáže, Produkty, Dopravné a technické diela

Invex – Digitex – veľtrh informačných technológií a elektroniky

Hits: 6267

INVEX – DIGITEX 2008, Výstaviště 6.-9.10.2008

V roku 2008 som na INVEX-e dlho nepobudol. Boli tam pekné veci, ale môj záujem o ne nebol príliš veľký. Nesťažujem si, napokon som to čakal. Ak by ma však zaujalo viac vecí, potešilo by ma to. Chystal som sa najmä do „fotopavilónu“ a prekvapilo ma množstvo fór a „fotokurzov„. Čakal som v oveľa väčšom množstve expozície veľkých firiem ako Canon, Nikon, Pentax, Sony. Toho som sa nedočkal ani v oblasti výpočtovej techniky, ani v elektronike. Invex mi prišiel ako regionálny veľtrh pre menších podnikateľov, čo si myslím, je škoda.


In 2008, I didn’t spend much time at INVEX. There were nice things, but my interest in them wasn’t too great. I’m not complaining; after all, I expected that. However, if more things had caught my interest, it would have pleased me. I was especially heading to the „photo pavilion,“ and I was surprised by the abundance of forums and „photo courses.“ I expected a much larger presence from major companies like Canon, Nikon, Pentax, and Sony. I didn’t find that, neither in the field of computing technology nor in electronics. INVEX seemed to me more like a regional trade fair for smaller businesses, which I think is a pity.


V roce 2008 jsem na INVEXu dlouho nepobyl. Byly tam pěkné věci, ale můj zájem o ně nebyl příliš velký. Nestěžuji si, nakonec jsem to očekával. Kdyby mě však zaujalo více věcí, potěšilo by mě to. Chystal jsem se hlavně do „fotopavilonu“ a překvapilo mě množství fór a „fotokurzů“. Čekal jsem mnohem více expozic velkých firem jako Canon, Nikon, Pentax, Sony. Toho jsem se nedočkal ani v oblasti výpočetní techniky, ani v elektronice. Invex na mě působil jako regionální veletrh pro menší podnikatele, což si myslím, je škoda.


INVEX – DIGITEX 2006, Výstaviště Brno 9.-13.10.2006

Výstavu som navštívil spolu s mojimi kolegami z práce v jeden októbrový deň. Na Invexe sa mi páčilo a určite by som rád prišiel znovu. Upútal ma pavilón, kde boli televízie, a rozhlas a medzi inými aj Český rozhlas. Vo Fotoaréne sme mali možnosť návštevníci veľtrhu vidieť a použiť profesionálne zariadené štúdio, mohli si vyfotiť modelky a vypočuť si aj nejaký výklad. Modelky pózovali samé, ale aj vo dvojiciach. Jeden návštevník dostal ovládací kus, ktorým ovládal blesky vo „fotoateliéri„. V rámci sa konala v areáli BVV aj veľmi pekná výstava fotografií. Videl som viacerých autorov už „zabehaných“, ale aj niektoré snímky pochádzali z časopisu, do ktorého prispievali skôr amatérski nadšenci.  Záujem o pozorovanie maľovania na od pása nahé baby bol evidentný. Pani, ktorá maľovala poznám aj z podujatí v Piešťanoch.


I visited the exhibition with my colleagues from work on one October day. I liked INVEX, and I would certainly like to come again. I was drawn to the pavilion where televisions, newspapers, and radio were located, including Czech Radio. In the Photo Arena, visitors to the trade fair had the opportunity to see and use a professionally equipped studio, take pictures of models, and listen to some explanations. Models posed individually and in pairs. One visitor received a control piece to operate the flashes in the „photo studio.“ As part of the exhibition, a very nice photography exhibition took place in the BVV area. I saw several well-established authors, but some pictures came from a magazine where amateur enthusiasts contributed. There was evident interest in observing the painting of a naked woman from the waist up. I recognized the lady who was painting from events in .


Výstavu jsem navštívil spolu s kolegy z práce jednoho říjnového dne. Na Invexu se mi líbilo a určitě bych rád přišel znovu. Zaujal mě pavilon, kde byly televize, noviny a rozhlas, včetně Českého rozhlasu. Ve Fotoaréně měli návštěvníci možnost vidět a vyzkoušet profesionálně vybavené studio, fotit modelky a vyslechnout si i nějaký výklad. Modelky pózovaly samostatně i ve dvojicích. Jeden návštěvník dostal ovládací zařízení na řízení blesků ve „fotoateliéru“.

Součástí výstavy byla na výstavišti BVV také velmi pěkná výstava fotografií. Viděl jsem práce několika etablovaných autorů, ale také snímky z časopisu, kam přispívali spíše amatérští nadšenci. Zájem o pozorování malování na od pasu nahé modelky byl evidentní. Paní, která malovala, znám i z akcí v Piešťanech.


Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, České mestá, Mestá, Česko, Fotografie, Východné Čechy

Rychnov nad Kněžnou – malé mestečko vo východných Čechách

Hits: 1984

Rychnov nad Kněžnou sa nachádza na východ od Hradca Králové a neďaleko od poľských hraníc. Bol som v ňom viackrát, vždy na mňa pôsobilo ako príjemné, pokojné mestečko. Mesto Rychnov je známe aj vďaka zámku, historickej pamiatke. Predstavuje významnú turistickú atrakciu, symbolizuje bohatstvo a prestíž mesta. V zámockom areáli sa nachádzajú pekné a expozície.

Nemecký názov pre Rychnov je Reichenau and der Knieschna. Jeho rozloha je necelých 35 km2. Historické jadro je mestkou pamiatkovou zónou (wikipedia.cs). Prvá písomná zmienka o Rychnove je z 1.2.1258 v listine Přemysla Otakara II., kde je uvedený ako jeden zo svedkov Hermann de Richenawe – Heřman z Rychnova (rychnov-city.cz). S mestečkom bol založený aj kostol svätého Havla. Rychnovskí páni až do začiatku 15. storočia boli potomkovia Heřmana (wikipedia.cs). V roku 1783 bol v Rychnove zriadený vrchnostenský súd. V roku 1950 došlo k pripojeniu niektorých okolitých obcí. Neskôr k ich osamostatneniu a od 1.1.1981 opäť k pripojeniu Dlohé Vsi, Jahodova, Jam, Jedliny, Lipovky, Litohradu, Lukavíc, Nového a Starého Lokota, Rovně, Slemena a Synkova. Po roku 1989 došlo k osamostatneniu obcí Jahodov, Lukavice, Slemeno a Synkov. V súčasnosti má Rychnov tieto časti: Dlouhá Ves, Jámy, Lipovka, Litohrady, Lokot, Panská Habrová, Roveň, Rychnov. Leží vo východných Čechách, v podhorí Orlických hôr, preteká ním rieka Kněžna (rychnov-city.cz).

V meste žije takmer 12000 obyvateľov (rychnov-city.cz). Známy je Kolowratský zámok, počiatky výstavby tejto barokovej spadajú do roku 1670. Cca v roku 1722 bol rozšírený, autorstvo je pripisované Giovannimu Santinimu (rychnov-city.cz). Pôvodnú stavbu má na svedomí pravdepodobne Domenico Orsi (kolowrat.com). Známe Rychnova: herec a dramatik Jiří Šlitr.


Rychnov nad Kněžnou is located to the east of and near the Polish border. I have visited it several times, and it always struck me as a pleasant, peaceful town. The German name for Rychnov is Reichenau an der Knieschna. Its area is just under 35 km2. The historical center is a municipal heritage zone (wikipedia.cs). The first written mention of Rychnov is from February 1, 1258, in a charter of Přemysl Otakar II, where it is mentioned as one of the witnesses, Hermann de Richenawe – Heřman from Rychnov (rychnov-city.cz). The town was founded with the construction of the church of St. Gall. The lords of Rychnov, descendants of Heřman, ruled until the early 15th century (wikipedia.cs).

In 1783, a manorial court was established in Rychnov. In 1950, some surrounding villages were annexed, later gaining independence, and from January 1, 1981, they were again annexed: Dlohá Ves, Jahodova, Jam, Jedliny, Lipovky, Litohrad, Lukavice, Nové a Staré Lokota, Rovně, Slemeno, and Synkov. After 1989, the villages Jahodov, Lukavice, Slemeno, and Synkov gained independence. Currently, Rychnov consists of the following parts: Dlouhá Ves, Jámy, Lipovka, Litohrady, Lokot, Panská Habrová, Roveň, and Rychnov. It lies in eastern Bohemia, in the foothills of the Orlické Mountains, with the Kněžna River flowing through it (rychnov-city.cz).

The town has a population of nearly 12,000 (rychnov-city.cz). The Kolowrat Castle is well-known, with construction beginning around 1670. It was expanded around 1722, with Giovanni Santini attributed to the extension, and the original construction is likely credited to Domenico Orsi (kolowrat.com). Notable personalities from Rychnov include actor and playwright Jiří Šlitr. The town of Rychnov is also known for its castle, a historical monument. It represents a significant tourist attraction, symbolizing the wealth and prestige of the city. In the castle grounds, there are beautiful gardens and exhibits.


Rychnov nad Kněžnou befindet sich östlich von Hradec Králové und in der Nähe der polnischen Grenze. Ich war mehrmals dort, es wirkte immer auf mich wie eine angenehme, ruhige Kleinstadt. Der deutsche Name für Rychnov ist Reichenau an der Knieschna. Die Fläche beträgt knapp 35 km2. Die historische Altstadt ist ein städtisches Denkmalgebiet (wikipedia.cs). Die erste schriftliche Erwähnung von Rychnov stammt aus dem 1.2.1258 in der Urkunde von Přemysl Otakar II., in der Hermann de Richenawe als einer der Zeugen genannt wird – Hermann von Rychnov (rychnov-city.cz). Mit der Stadt wurde auch die Kirche des Heiligen Havel gegründet. Die Herren von Rychnov waren bis zum Anfang des 15. Jahrhunderts Nachkommen von Hermann (wikipedia.cs). Im Jahr 1783 wurde in Rychnov ein Gericht eingerichtet. Im Jahr 1950 kam es zur Eingliederung einiger umliegender Gemeinden. Später zu ihrer Selbständigkeit und ab dem 1.1.1981 erneut zur Eingliederung von Dlohé Vsi, Jahodova, Jam, Jedliny, Lipovky, Litohrad, Lukavíc, Nového a Starého Lokota, Rovně, Slemena und Synkova. Nach 1989 kam es zur Selbständigkeit der Gemeinden Jahodov, Lukavice, Slemeno und Synkov. Derzeit hat Rychnov diese Teile: Dlouhá Ves, Jámy, Lipovka, Litohrady, Lokot, Panská Habrová, Roveň, Rychnov. Es liegt in Ostböhmen, am Fuße des Adlergebirges, durch das der Fluss Kněžna fließt (rychnov-city.cz).

In der Stadt leben fast 12.000 Einwohner (rychnov-city.cz). Bekannt ist das Kolowrat-Schloss, dessen Baubeginn auf das Jahr 1670 zurückgeht. Es wurde etwa im Jahr 1722 erweitert und Giovanni Santini wird als Autor zugeschrieben (rychnov-city.cz). Die ursprüngliche Struktur wird wahrscheinlich Domenico Orsi zugeschrieben (kolowrat.com). Bekannte Persönlichkeiten aus Rychnov: der Schauspieler und Dramatiker Jiří Šlitr.


Rychnov nad Kněžnou znajduje się na wschód od Hradec Králové i niedaleko od granicy z Polską. Byłem tam kilka razy, zawsze sprawiało na mnie wrażenie przyjemnego, spokojnego miasteczka. Niemiecka nazwa Rychnova to Reichenau an der Knieschna. Jego powierzchnia wynosi niecałe 35 km2. Historyczne centrum jest obszarem zabytkowym (wikipedia.cs). Pierwsza pisemna wzmianka o Rychnovie pochodzi z 1.2.1258 roku w dokumencie Přemysla Otakara II., gdzie Hermann de Richenawe jest wymieniony jako jeden z świadków – Hermann z Rychnova (rychnov-city.cz). Z miastem związany jest również kościół św. Havla. Pana Rychnov do początku XV wieku byli potomkami Hermana (wikipedia.cs). W 1783 roku w Rychnovie powstał sąd panieński. W 1950 roku doszło do przyłączenia kilku okolicznych wsi. Później do ich uzyskania niepodległości i od 1.1.1981 ponownie dołączenia Dlohé Vsi, Jahodova, Jam, Jedliny, Lipovky, Litohradu, Lukavíc, Nového a Starého Lokota, Rovně, Slemena a Synkova. Po 1989 roku doszło do uzyskania niepodległości przez miejscowości Jahodov, Lukavice, Slemeno i Synkov. Obecnie Rychnov ma te części: Dlouhá Ves, Jámy, Lipovka, Litohrady, Lokot, Panská Habrová, Roveň, Rychnov. Leży w Wschodnich Czechach, w podgórach Gór Orlickich, przepływa przez niego rzeka Kněžna (rychnov-city.cz).

W mieście mieszka niemal 12 000 mieszkańców (rychnov-city.cz). Znane jest zamek Kolowrat, którego początki budowy sięgają roku 1670. Około roku 1722 został rozbudowany, autorstwo przypisywane jest Giovanniemu Santiniemu (rychnov-city.cz). Oryginalną konstrukcję przypisuje się prawdopodobnie Domenico Orsi (kolowrat.com). Znane postacie z Rychnova: aktor i dramatopisarz Jiří Šlitr.