2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Neživé, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny, Zámky

Bytča

Hits: 3872

Byt­ča je mes­to na Hor­nom Pova­ží. Nachá­dza sa neďa­le­ko od Žili­ny.

Leží v Byt­čian­skej doli­ne v nad­mor­skej výš­ke 337 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 43.17 km2 tu žije 11 320 oby­va­te­ľov. Má tie­to mest­ské čas­ti: Beňov, Hli­ník nad Váhom, Hra­bo­vé, Malá Byt­ča, Mik­šo­vá, Pšur­no­vi­ce, Veľ­ká Byt­ča a osa­dy Jab­lo­ňov­ský majer, Kypú­sy, Šagá­ty, Tom­bo­rov Salaš. V mes­te sa nachá­dza Byt­čian­sky zámok (kaš­tieľ), kto­rý je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Jeho súčas­ťou je rene­šanč­ný Sobáš­ny palác (Wiki­pe­dia). Sobáš­ny palác bol posta­ve­ný v roku 1601 a sta­va­li ho prav­de­po­dob­ne talian­ski maj­stri na pokyn Jura­ja Thur­za. Sva­dob­ná sála má 34.512.5 met­ra. Palác v roku 1647 vyho­rel. Bol síce opra­ve­ný, ale pou­ží­val sa iba ako skla­dy, dre­vá­reň a sýp­ka (byt​ca​.sk). V roku 1856 vyho­rel zno­vu, čo pod­nie­ti­lo sta­veb­né úpra­vy toh­to objek­tu a zme­ny jeho využi­tia (muze​um​.sk). Pop­pe­rov­ci palác vnút­ri cel­kom pre­sta­va­li a v roku 1886 sa z neho sta­la admi­ni­stra­tív­na budo­va okres­né­ho súdu. Palác bol rekon­štru­ova­ný a 23. októb­ra 2009 sláv­nost­ne otvo­re­ný (byt​ca​.sk). Kaš­tieľ vzni­kol vďa­ka Fran­tiš­ko­vi Thur­zo­vi zrej­me v roku 1575. Základ­nú kon­cep­ciu toh­to die­la vytvo­ril Ján Kilian de Syroth z Milá­na (byt​ca​.sk). V Byt­či je aj pomer­ne monu­men­tál­na syna­gó­ga, kto­rá úzko súvi­se­la s veľ­kým počtom židov­ské­ho oby­va­teľ­stva, kto­ré v mes­te žilo naj­mä na kon­ci 18. a na začiat­ku 19. sto­ro­čia. Posta­ve­ná bola v roku 1801, ale jej súčas­ná podo­ba je zo začiat­ku 20. sto­ro­čia (byt​ca​.sk).

Prvá písom­ná zmien­ka o Byt­či je z roku 1234. Asi v roku 1512 sa naro­dil Fran­ti­šek Thur­zo, zakla­da­teľ byt­čian­ko – orav­skej vet­vy Thur­zov­cov. V roku 1555 je Byt­ča súčas­ťou Hri­čov­ské­ho pan­stva. V roku 1601 sa posta­vil Sobáš­ny palác. V roku 1708 obsa­di­lo mes­to nemec­ké cisár­ske voj­sko. V oddie­li v zám­ku slú­žil Juraj Jáno­šík. V rokoch 17081710 pos­ti­hol Byt­ču mor. V roku 1766 zomrel Miku­láš Luká­či vo veku 112 rokov, čim sa stal prav­de­po­dob­ne naj­star­ším oby­va­te­ľom Byt­če v celých jej deji­nách. V roku 18311849 zasiah­la mes­to cho­le­ra. V roku 1858 zeme­tra­se­nie. V roku 1946 doš­lo k pri­po­je­niu Hli­ní­ka nad Hro­nom a Malej Byt­če k Veľ­kej Byt­či (byt​ca​.sk).

Osob­nos­ti mes­ta: bás­nik Samo Cha­lup­ka, bás­nik, pub­li­ci­ta Viliam Paulíny-​Tóth, kňaz a pre­zi­dent voj­no­vé­ho Slo­ven­ské­ho štá­tu Jozef Tiso, lekár Ján Čer­ve­ňan­ský, kto­rý je pova­žo­va­ný za zakla­da­te­ľa moder­nej slo­ven­skej orto­pé­die (Wiki­pe­dia).


Byt­ča is a town in Upper Pova­žie, loca­ted near Žilina.

It lies in the Byt­čian­ska Val­ley at an ele­va­ti­on of 337 meters abo­ve sea level. Cove­ring an area of 43.17 km², the town is home to 11,320 resi­dents. It con­sists of the fol­lo­wing dis­tricts: Beňov, Hli­ník nad Váhom, Hra­bo­vé, Malá Byt­ča, Mik­šo­vá, Pšur­no­vi­ce, Veľ­ká Byt­ča, and sett­le­ments Jab­lo­ňov­ský majer, Kypú­sy, Šagá­ty, Tom­bo­rov Salaš. The town fea­tu­res the Byt­ča Cast­le (cha­te­au), desig­na­ted as a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. It inc­lu­des the Renais­san­ce Wed­ding Pala­ce (Wiki­pe­dia). The Wed­ding Pala­ce was built in 1601, pro­bab­ly by Ita­lian mas­ters under the ins­truc­ti­on of Juraj Thur­za. The wed­ding hall mea­su­res 34.512.5 meters. In 1647, the pala­ce suf­fe­red a fire but was only used for sto­ra­ge, a lum­be­ry­ard, and a gra­na­ry (byt​ca​.sk). In 1856, it bur­ned again, promp­ting reno­va­ti­ons and chan­ges in its use (muze​um​.sk). The Pop­per Pala­ce under­went sig­ni­fi­cant inter­nal reno­va­ti­ons and, in 1886, it beca­me the admi­ni­stra­ti­ve buil­ding of the dis­trict court. The pala­ce was recons­truc­ted and offi­cial­ly reope­ned on Octo­ber 23, 2009 (byt​ca​.sk). The cast­le, like­ly estab­lis­hed in 1575 by Fran­ti­šek Thur­zo, was con­ce­i­ved by Ján Kilian de Syroth from Milan (byt​ca​.sk). Byt­ča is also home to a rela­ti­ve­ly monu­men­tal syna­go­gue clo­se­ly con­nec­ted to the lar­ge Jewish popu­la­ti­on in the late 18th and ear­ly 19th cen­tu­ries. Built in 1801, its cur­rent form dates from the ear­ly 20th cen­tu­ry (byt​ca​.sk).

The first writ­ten men­ti­on of Byt­ča dates back to 1234. Around 1512, Fran­ti­šek Thur­zo, the foun­der of the Bytča-​Orava branch of the Thur­zo fami­ly, was born. In 1555, Byt­ča beca­me part of the Hri­čov esta­te. The Wed­ding Pala­ce was cons­truc­ted in 1601. In 1708, the town was occu­pied by Ger­man impe­rial for­ces. Juraj Jáno­šík ser­ved in the cast­le­’s unit. Bet­we­en 1708 and 1710, Byt­ča was struck by a pla­gue. In 1766, Miku­láš Luká­či died at the age of 112, like­ly beco­ming the oldest resi­dent in the his­to­ry of Byt­ča. Cho­le­ra affec­ted the town in 1831 and 1849, fol­lo­wed by an eart­hqu­ake in 1858. In 1946, Hli­ník nad Hro­nom and Malá Byt­ča were anne­xed to Veľ­ká Byt­ča (byt​ca​.sk).

Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de the poet Samo Cha­lup­ka, poet and pub­li­cist Viliam Paulíny-​Tóth, priest and pre­si­dent of the war­ti­me Slo­vak Sta­te Jozef Tiso, and the phy­si­cian Ján Čer­ve­ňan­ský, con­si­de­red the foun­der of modern Slo­vak ort­ho­pe­dics (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Jazierka lásky pri Štrbskom plese

Hits: 7397

Na Štr­b­skom ple­se nie je samoz­rej­me zau­jí­ma­vé a pek­né len ple­so, ale aj jeho oko­lie. Ba čo viac, kúsok pod úrov­ňou plies sa nachá­dza­jú aj ďal­šie vod­né plo­chy – Jazier­ka lás­ky (Peter Kac­lík). Pôvod­ný názov Jazie­rok lás­ky bol Štr­b­ské ryb­ní­ky. Pou­ží­va­li sa na odchov pstru­hov (tat​ry​.sk). Zalo­že­né boli Jozef Szen­ti­vá­ny­im, kon­com 19. sto­ro­čia (str​ba​.sk). Väč­ší ryb­ník sa nazý­val Joze­fov ryb­ník, men­ší Miku­lá­šov ryb­ník (Ivan Bohuš). Na dne väč­šie­ho jazier­ka sa nachá­dza od roku 1940 slo­ven­ský dvoj­kríž (str​ba​.sk). Dnes sú mies­tom na pre­chádz­ku, oddych (tat​ry​.sk). Nachá­dza­jú sa neďa­le­ko od cen­trál­ne­ho par­ko­vis­ka Štr­b­ské­ho ple­sa, veľ­mi blíz­ko ces­ty (str​ba​.sk). Jazier­ka napá­ja potok Mly­ni­ca (Oskár Maž­gút).


At Štr­b­ské Ple­so, the charm extends bey­ond the lake itself to its sur­roun­dings. Notab­ly, just below the lake­’s sur­fa­ce, the­re are addi­ti­onal water fea­tu­res kno­wn as the Jazier­ka lás­ky” or Love Ponds” (Peter Kac­lík). Ori­gi­nal­ly named Štr­b­ské Ryb­ní­ky, the­se ponds were ori­gi­nal­ly estab­lis­hed for trout bre­e­ding (tat​ry​.sk). Foun­ded by Jozef Szen­ti­vá­nyi in the late 19th cen­tu­ry (str​ba​.sk), the lar­ger pond was cal­led Joze­fov ryb­ník, and the smal­ler one Miku­lá­šov ryb­ník (Ivan Bohuš). Sin­ce 1940, the Slo­vak doub­le cross has been situ­ated at the bot­tom of the lar­ger pond (str​ba​.sk). Today, they ser­ve as a pea­ce­ful wal­king and rela­xa­ti­on spot (tat​ry​.sk), con­ve­nien­tly loca­ted near the cen­tral par­king area of Štr­b­ské Ple­so, in clo­se pro­xi­mi­ty to the road (str​ba​.sk). The ponds are fed by the Mly­ni­ca stre­am (Oskár Mažgút).


Lite­ra­tú­ra

Bohuš Ivan, 1996: Od A po Z o náz­voch Vyso­kých Tatier. 1. vyda­nie, Tatrans­ká Lom­ni­ca: Štát­ne lesy TANA­Pu, p457ISBN 8096752278.

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Krajina, Les, Malé Karpaty, Malokarpatské, Obce, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Záhorie

Borinka

Hits: 4536

Z Borin­ky sa dá pek­ne vyšlia­pať na Pajš­tún. Borin­ka je obec veľ­mi blíz­ko Bra­ti­sla­vy. Nad Borin­kou je zrú­ca­ni­na Pajš­tú­nu (Peter Kac­lík). Borin­ský kras s roz­lo­hou 14.6 hek­tá­ra je súčas­ťou Chrá­ne­né­ho kra­jin­nej oblas­ti Malé Kar­pa­ty. Zahr­ňu­je neprí­stup­né jas­ky­ne, vyvie­rač­ky (napr. Borin­ská a Pajš­tún­ska), údo­lie Pre­pad­lé a Mede­né Hám­re. Veľ­ké Pre­pad­lé bolo v roku 1995 vyhlá­se­né za prí­rod­nú pamiat­ku. Nachá­dza sa tu ponor­ná flu­vi­ok­ra­so­vá jas­ky­ňa, dlhá 597 met­rov, hlbo­ká 70 met­rov. Verej­nos­ti je neprí­stup­ná (stu​pa​va​.sk).

V obci Borin­ka žije viac ako 500 oby­va­te­ľov. His­to­ric­ký názov obce z lis­ti­ny z 25. júla 1314 je Pelys­tan. Iné: Boryn­ka, Perus­tian, Paras­tian, Burus­tian, Pros­ty­an, Boros­ty­an, Pey­lens­tain, Boros­ty­ankw, Pais­tun, Stu­pav­ský podzá­mek, Pajš­tún, Kve­tov. Názov obce je odvo­de­ný od nie­kdaj­šie­ho maďar­ské­ho Boros­ty­án­kö, čo je v pre­kla­de jan­tár. Iný maďar­ský názov je Pozso­ny­bo­ros­ty­án­kö. Nemec­ké náz­vy: Bal­les­te­in, Pau­les­te­in, Pal­lens­te­in. V 18. sto­ro­čí tu pola pra­chá­reň, papie­reň, teheľ­ňa, sklá­reň a píla. V Mede­ných Hám­roch sa vyrá­bal mede­ný riad (paj​stun​.sk).


One can climb up to Pajš­tún from Borin­ka, a vil­la­ge very clo­se to Bra­ti­sla­va. Abo­ve Borin­ka lies the ruins of Pajš­tún (Peter Kac­lík). The Borin­ka Karst, cove­ring an area of 14.6 hec­ta­res, is part of the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area of the Litt­le Car­pat­hians. It inc­lu­des inac­ces­sib­le caves, springs (e.g., Borin­ská and Pajš­tún­ska), the Pre­pad­lé val­ley, and Mede­né Hám­re. Big Pre­pad­lé was dec­la­red a natu­ral monu­ment in 1995. The­re is a sub­mer­ged flu­vi­okarst cave here, 597 meters long and 70 meters deep, inac­ces­sib­le to the pub­lic (stu​pa​va​.sk).

In the vil­la­ge of Borin­ka, the­re are more than 500 inha­bi­tants. The his­to­ri­cal name of the vil­la­ge from a docu­ment dated July 25, 1314, is Pelys­tan. Other names inc­lu­de Boryn­ka, Perus­tian, Paras­tian, Burus­tian, Pros­ty­an, Boros­ty­an, Pey­lens­tain, Boros­ty­ankw, Pais­tun, Stu­pav­ský podzá­mek, Pajš­tún, and Kve­tov. The name of the vil­la­ge is deri­ved from the for­mer Hun­ga­rian Boros­ty­án­kö, which trans­la­tes to amber. Anot­her Hun­ga­rian name is Pozso­ny­bo­ros­ty­án­kö. Ger­man names inc­lu­de Bal­les­te­in, Pau­les­te­in, and Pal­lens­te­in. In the 18th cen­tu­ry, the­re was a gun­po­wder mill, paper mill, bric­ky­ard, glas­sworks, and sawmill here. Cop­per­wa­re was pro­du­ced in Mede­né Hám­re (paj​stun​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Tatry

Nová Polianka

Hits: 2180

Nová Polian­ka je najm­lad­šiatatrans­kých osád, vznik­la v roku 1956 vo výš­ke 1040 met­rov nad morom. Je v nej vojen­ský lie­čeb­ný ústav pre lieč­bu res­pi­rač­ných ocho­re­ní a tuber­ku­ló­zy. Osa­da je prí­sne lie­čeb­ná, nie je výcho­dis­kom pre turis­ti­ku, nemá uby­to­va­cie, ani stra­vo­va­cie zaria­de­nia. Jej názov je odvo­de­ný od neďa­le­kej Tatrans­kej Polian­ky. Medzi tými­to dvo­ma obca­mi pôvod­ne stá­la poľov­níc­ka cha­ta Danie­la Rolan­da Dier­gard­ta, kto­rý v rokoch 18981929 vlast­nil oko­li­té lesy. Samo­tu nazý­va­li aj Danie­lo­vo. Dnes je tam samo­ta s lesov­ňou TANA­Pu Danie­lov dom (vyso​ke​tat​ry​.sk).


Nová Polian­ka is the youn­gest of the Tat­ra sett­le­ments, estab­lis­hed in 1956 at an ele­va­ti­on of 1040 meters abo­ve sea level. It hou­ses a mili­ta­ry medi­cal ins­ti­tu­te spe­cia­li­zing in the tre­at­ment of res­pi­ra­to­ry dise­a­ses and tuber­cu­lo­sis. The sett­le­ment is strict­ly for medi­cal pur­po­ses, not ser­ving as a star­ting point for tou­rism, and lacks accom­mo­da­ti­on or dining faci­li­ties. Its name is deri­ved from the near­by Tatrans­ká Polian­ka. Ori­gi­nal­ly situ­ated bet­we­en the­se two vil­la­ges was the hun­ting lod­ge of Daniel Roland Dier­gardt, who owned the sur­roun­ding forests from 1898 to 1929. The lod­ge was also kno­wn as Danie­lo­vo. Today, in that loca­ti­on, the­re is a soli­ta­ry hou­se with a forest nur­se­ry cal­led TANA­P’s Danie­l’s Hou­se (vyso​ke​tat​ry​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Doliny, Krajina, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Mengusovská dolina

Hits: 4130

Turis­tic­ky pat­rí Men­gu­sov­ská doli­na medzi naj­nav­šte­vo­va­nej­šie doli­ny Vyso­kých Tatier. Prvým jej maji­te­ľom bol gróf Botyz, kto­rý ju zís­kal v roku 1264. Je pozo­ru­hod­né, že až do roku 1897 bola doli­na vo vlast­níc­tve Boty­zo­vých potom­kov Mariás­sy­ov­cov (top​ky​.sk). Pre­te­ká ňou Hin­cov potok. V hor­nej čas­ti sa delí na Hin­co­vu kot­li­nu a Kot­li­nu Žabích plies. V Hin­co­vej kot­li­ne je naj­väč­šie a naj­hl­b­šie ple­so na slo­ven­skej stra­ne Tatier – Veľ­ké Hin­co­ve ple­so. Okrem toho sa tu nachá­dza Malé Hin­co­ve ple­so a Hin­co­ve oká. V Kot­li­ne Žabích plies sú Veľ­ké, Malé a Vyšné Žabie ple­so. V dol­nej čas­ti pri ústí Zlo­mis­ko­vej doli­ny je Pop­rad­ské ple­so (wiki​pe​dia​.sk). Men­gu­sov­ská doli­na sa nachá­dza medzi Mly­nic­kou a Štôl­skou dolinou.


Men­gu­sov­ská Val­ley is among the most visi­ted val­le­ys in the High Tatras. Its first owner was Count Botyz, who acqu­ired it in 1264. Remar­kab­ly, the val­ley remai­ned in the posses­si­on of Boty­z’s des­cen­dants, the Mariás­sy fami­ly, until 1897 (top​ky​.sk). Hin­cov Cre­ek flo­ws through the val­ley, split­ting into Hin­co­vá kot­li­na (Hin­co­’s Basin) and Kot­li­na Žabích plies (Basin of Frog Ponds) in the upper part. In Hin­co­vá kot­li­na, you can find the lar­gest and dee­pest lake on the Slo­vak side of the Tatras – Veľ­ké Hin­co­ve ple­so. Addi­ti­onal­ly, the­re are Malé Hin­co­ve ple­so and Hin­co­ve oká. In Kot­li­na Žabích plies, you­’ll find Veľ­ké, Malé, and Vyšné Žabie ple­so. Towards the lower part, near the mouth of Zlo­mis­ko­vá doli­na, lies Pop­rad­ské ple­so (wiki​pe​dia​.sk). Men­gu­sov­ská Val­ley is situ­ated bet­we­en Mly­nic­ká and Štôl­ska Valley.


Doli­na Men­gu­sov­ska nale­ży do najc­zęściej odwie­dza­nych dolin Wyso­kich Tatr. Jej pier­ws­zym wła­ści­cie­lem był hra­bia Botyz, któ­ry nabył ją w 1264 roku. Cie­ka­we jest, że aż do 1897 roku doli­na pozos­ta­wa­ła włas­no­ścią potom­ków Boty­za, rodzi­ny Mariás­sy (top​ky​.sk). Doli­nę prze­pły­wa potok Hin­cov, dzie­ląc się na gór­nym odcin­ku na kot­li­nę Hin­co­vą i Kot­li­nę Žabích plies. W Kot­li­nie Hin­co­vej znaj­du­je się naj­wi­ęks­ze i naj­głębs­ze jezi­oro po sło­wac­kiej stro­nie Tatr – Veľ­ké Hin­co­ve ple­so. Ponad­to znaj­du­ją się tu Malé Hin­co­ve ple­so i Hin­co­ve oká. W Kot­li­nie Žabích plies znaj­du­ją się Veľ­ké, Malé i Vyšné Žabie ple­so. W dol­nej części, przy ujściu Doli­ny Zlo­mis­ko­vej, leży Pop­rad­ské ple­so (wiki​pe​dia​.sk). Doli­na Men­gu­sov­ska poło­żo­na jest między Doli­ną Mly­nic­ką a Doli­ną Štôlską.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post