drevá - Skala

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Neživé, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny, Zámky

Bytča

20/11/201918/03/2024 skala

Bytča je mesto na Hornom Považí. Nachádza sa neďaleko od Žiliny.

Leží v Bytčianskej doline v nadmorskej výške 337 metrov nad morom. Na rozlohe 43.17 km² tu žije 11 320 obyvateľov. Má tieto mestské časti: Beňov, Hliník nad Váhom, Hrabové, Malá Bytča, Mikšová, Pšurnovice, Veľká Bytča a osady Jabloňovský majer, Kypúsy, Šagáty, Tomborov Salaš. V meste sa nachádza Bytčiansky zámok (kaštieľ), ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Jeho súčasťou je renešančný Sobášny palác (Wikipedia). Sobášny palác bol postavený v roku 1601 a stavali ho pravdepodobne talianski majstri na pokyn Juraja Thurza. Svadobná sála má 34.5 x 12.5 metra. Palác v roku 1647 vyhorel. Bol síce opravený, ale používal sa iba ako sklady, dreváreň a sýpka (bytca.sk). V roku 1856 vyhorel znovu, čo podnietilo stavebné úpravy tohto objektu a zmeny jeho využitia (muzeum.sk). Popperovci palác vnútri celkom prestavali a v roku 1886 sa z neho stala administratívna budova okresného súdu. Palác bol rekonštruovaný a 23. októbra 2009 slávnostne otvorený (bytca.sk). Kaštieľ vznikol vďaka Františkovi Thurzovi zrejme v roku 1575. Základnú koncepciu tohto diela vytvoril Ján Kilian de Syroth z Milána (bytca.sk). V Bytči je aj pomerne monumentálna synagóga, ktorá úzko súvisela s veľkým počtom židovského obyvateľstva, ktoré v meste žilo najmä na konci 18. a na začiatku 19. storočia. Postavená bola v roku 1801, ale jej súčasná podoba je zo začiatku 20. storočia (bytca.sk).

Prvá písomná zmienka o Bytči je z roku 1234. Asi v roku 1512 sa narodil František Thurzo, zakladateľ bytčianko – oravskej vetvy Thurzovcov. V roku 1555 je Bytča súčasťou Hričovského panstva. V roku 1601 sa postavil Sobášny palác. V roku 1708 obsadilo mesto nemecké cisárske vojsko. V oddieli v zámku slúžil Juraj Jánošík. V rokoch 1708 – 1710 postihol Bytču mor. V roku 1766 zomrel Mikuláš Lukáči vo veku 112 rokov, čim sa stal pravdepodobne najstarším obyvateľom Bytče v celých jej dejinách. V roku 1831 a 1849 zasiahla mesto cholera. V roku 1858 zemetrasenie. V roku 1946 došlo k pripojeniu Hliníka nad Hronom a Malej Bytče k Veľkej Bytči (bytca.sk).

Osobnosti mesta: básnik Samo Chalupka, básnik, publicita Viliam Paulíny-Tóth, kňaz a prezident vojnového Slovenského štátu Jozef Tiso, lekár Ján Červeňanský, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej ortopédie (Wikipedia).

Bytča is a town in Upper Považie, located near Žilina.

It lies in the Bytčianska Valley at an elevation of 337 meters above sea level. Covering an area of 43.17 km², the town is home to 11,320 residents. It consists of the following districts: Beňov, Hliník nad Váhom, Hrabové, Malá Bytča, Mikšová, Pšurnovice, Veľká Bytča, and settlements Jabloňovský majer, Kypúsy, Šagáty, Tomborov Salaš. The town features the Bytča Castle (chateau), designated as a national cultural monument. It includes the Renaissance Wedding Palace (Wikipedia). The Wedding Palace was built in 1601, probably by Italian masters under the instruction of Juraj Thurza. The wedding hall measures 34.5 x 12.5 meters. In 1647, the palace suffered a fire but was only used for storage, a lumberyard, and a granary (bytca.sk). In 1856, it burned again, prompting renovations and changes in its use (muzeum.sk). The Popper Palace underwent significant internal renovations and, in 1886, it became the administrative building of the district court. The palace was reconstructed and officially reopened on October 23, 2009 (bytca.sk). The castle, likely established in 1575 by František Thurzo, was conceived by Ján Kilian de Syroth from Milan (bytca.sk). Bytča is also home to a relatively monumental synagogue closely connected to the large Jewish population in the late 18^th and early 19^th centuries. Built in 1801, its current form dates from the early 20^th century (bytca.sk).

The first written mention of Bytča dates back to 1234. Around 1512, František Thurzo, the founder of the Bytča-Orava branch of the Thurzo family, was born. In 1555, Bytča became part of the Hričov estate. The Wedding Palace was constructed in 1601. In 1708, the town was occupied by German imperial forces. Juraj Jánošík served in the castle’s unit. Between 1708 and 1710, Bytča was struck by a plague. In 1766, Mikuláš Lukáči died at the age of 112, likely becoming the oldest resident in the history of Bytča. Cholera affected the town in 1831 and 1849, followed by an earthquake in 1858. In 1946, Hliník nad Hronom and Malá Bytča were annexed to Veľká Bytča (bytca.sk).

Notable personalities from the town include the poet Samo Chalupka, poet and publicist Viliam Paulíny-Tóth, priest and president of the wartime Slovak State Jozef Tiso, and the physician Ján Červeňanský, considered the founder of modern Slovak orthopedics (Wikipedia).

Odkazy

TOP

Všetky

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Jazierka lásky pri Štrbskom plese

18/03/201807/03/2024 skala

Na Štrbskom plese nie je samozrejme zaujímavé a pekné len pleso, ale aj jeho okolie. Ba čo viac, kúsok pod úrovňou plies sa nachádzajú aj ďalšie vodné plochy – Jazierka lásky (Peter Kaclík). Pôvodný názov Jazierok lásky bol Štrbské rybníky. Používali sa na odchov pstruhov (tatry.sk). Založené boli Jozef Szentiványim, koncom 19. storočia (strba.sk). Väčší rybník sa nazýval Jozefov rybník, menší Mikulášov rybník (Ivan Bohuš). Na dne väčšieho jazierka sa nachádza od roku 1940 slovenský dvojkríž (strba.sk). Dnes sú miestom na prechádzku, oddych (tatry.sk). Nachádzajú sa neďaleko od centrálneho parkoviska Štrbského plesa, veľmi blízko cesty (strba.sk). Jazierka napája potok Mlynica (Oskár Mažgút).

At Štrbské Pleso, the charm extends beyond the lake itself to its surroundings. Notably, just below the lake’s surface, there are additional water features known as the “Jazierka lásky” or “Love Ponds” (Peter Kaclík). Originally named Štrbské Rybníky, these ponds were originally established for trout breeding (tatry.sk). Founded by Jozef Szentiványi in the late 19^th century (strba.sk), the larger pond was called Jozefov rybník, and the smaller one Mikulášov rybník (Ivan Bohuš). Since 1940, the Slovak double cross has been situated at the bottom of the larger pond (strba.sk). Today, they serve as a peaceful walking and relaxation spot (tatry.sk), conveniently located near the central parking area of Štrbské Pleso, in close proximity to the road (strba.sk). The ponds are fed by the Mlynica stream (Oskár Mažgút).

Literatúra

Bohuš Ivan, 1996: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vydanie, Tatranská Lomnica: Štátne lesy TANAPu, p. 457, ISBN 80−967522−7−8.

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Krajina, Les, Malé Karpaty, Malokarpatské, Obce, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Záhorie

Borinka

16/02/201814/03/2024 skala

Z Borinky sa dá pekne vyšliapať na Pajštún. Borinka je obec veľmi blízko Bratislavy. Nad Borinkou je zrúcanina Pajštúnu (Peter Kaclík). Borinský kras s rozlohou 14.6 hektára je súčasťou Chráneného krajinnej oblasti Malé Karpaty. Zahrňuje neprístupné jaskyne, vyvieračky (napr. Borinská a Pajštúnska), údolie Prepadlé a Medené Hámre. Veľké Prepadlé bolo v roku 1995 vyhlásené za prírodnú pamiatku. Nachádza sa tu ponorná fluviokrasová jaskyňa, dlhá 597 metrov, hlboká 70 metrov. Verejnosti je neprístupná (stupava.sk).

V obci Borinka žije viac ako 500 obyvateľov. Historický názov obce z listiny z 25. júla 1314 je Pelystan. Iné: Borynka, Perustian, Parastian, Burustian, Prostyan, Borostyan, Peylenstain, Borostyankw, Paistun, Stupavský podzámek, Pajštún, Kvetov. Názov obce je odvodený od niekdajšieho maďarského Borostyánkö, čo je v preklade jantár. Iný maďarský názov je Pozsonyborostyánkö. Nemecké názvy: Ballestein, Paulestein, Pallenstein. V 18. storočí tu pola pracháreň, papiereň, teheľňa, skláreň a píla. V Medených Hámroch sa vyrábal medený riad (pajstun.sk).

One can climb up to Pajštún from Borinka, a village very close to Bratislava. Above Borinka lies the ruins of Pajštún (Peter Kaclík). The Borinka Karst, covering an area of 14.6 hectares, is part of the Protected Landscape Area of the Little Carpathians. It includes inaccessible caves, springs (e.g., Borinská and Pajštúnska), the Prepadlé valley, and Medené Hámre. Big Prepadlé was declared a natural monument in 1995. There is a submerged fluviokarst cave here, 597 meters long and 70 meters deep, inaccessible to the public (stupava.sk).

In the village of Borinka, there are more than 500 inhabitants. The historical name of the village from a document dated July 25, 1314, is Pelystan. Other names include Borynka, Perustian, Parastian, Burustian, Prostyan, Borostyan, Peylenstain, Borostyankw, Paistun, Stupavský podzámek, Pajštún, and Kvetov. The name of the village is derived from the former Hungarian Borostyánkö, which translates to amber. Another Hungarian name is Pozsonyborostyánkö. German names include Ballestein, Paulestein, and Pallenstein. In the 18^th century, there was a gunpowder mill, paper mill, brickyard, glassworks, and sawmill here. Copperware was produced in Medené Hámre (pajstun.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Tatry

Nová Polianka

26/02/201607/03/2024 skala

Nová Polianka je najmladšia z tatranských osád, vznikla v roku 1956 vo výške 1040 metrov nad morom. Je v nej vojenský liečebný ústav pre liečbu respiračných ochorení a tuberkulózy. Osada je prísne liečebná, nie je východiskom pre turistiku, nemá ubytovacie, ani stravovacie zariadenia. Jej názov je odvodený od neďalekej Tatranskej Polianky. Medzi týmito dvoma obcami pôvodne stála poľovnícka chata Daniela Rolanda Diergardta, ktorý v rokoch 1898 – 1929 vlastnil okolité lesy. Samotu nazývali aj Danielovo. Dnes je tam samota s lesovňou TANAPu Danielov dom (vysoketatry.sk).

Nová Polianka is the youngest of the Tatra settlements, established in 1956 at an elevation of 1040 meters above sea level. It houses a military medical institute specializing in the treatment of respiratory diseases and tuberculosis. The settlement is strictly for medical purposes, not serving as a starting point for tourism, and lacks accommodation or dining facilities. Its name is derived from the nearby Tatranská Polianka. Originally situated between these two villages was the hunting lodge of Daniel Roland Diergardt, who owned the surrounding forests from 1898 to 1929. The lodge was also known as Danielovo. Today, in that location, there is a solitary house with a forest nursery called TANAP’s Daniel’s House (vysoketatry.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Doliny, Krajina, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Mengusovská dolina

18/02/201614/03/2024 skala

Turisticky patrí Mengusovská dolina medzi najnavštevovanejšie doliny Vysokých Tatier. Prvým jej majiteľom bol gróf Botyz, ktorý ju získal v roku 1264. Je pozoruhodné, že až do roku 1897 bola dolina vo vlastníctve Botyzových potomkov Mariássyovcov (topky.sk). Preteká ňou Hincov potok. V hornej časti sa delí na Hincovu kotlinu a Kotlinu Žabích plies. V Hincovej kotline je najväčšie a najhlbšie pleso na slovenskej strane Tatier – Veľké Hincove pleso. Okrem toho sa tu nachádza Malé Hincove pleso a Hincove oká. V Kotline Žabích plies sú Veľké, Malé a Vyšné Žabie pleso. V dolnej časti pri ústí Zlomiskovej doliny je Popradské pleso (wikipedia.sk). Mengusovská dolina sa nachádza medzi Mlynickou a Štôlskou dolinou.

Mengusovská Valley is among the most visited valleys in the High Tatras. Its first owner was Count Botyz, who acquired it in 1264. Remarkably, the valley remained in the possession of Botyz’s descendants, the Mariássy family, until 1897 (topky.sk). Hincov Creek flows through the valley, splitting into Hincová kotlina (Hinco’s Basin) and Kotlina Žabích plies (Basin of Frog Ponds) in the upper part. In Hincová kotlina, you can find the largest and deepest lake on the Slovak side of the Tatras – Veľké Hincove pleso. Additionally, there are Malé Hincove pleso and Hincove oká. In Kotlina Žabích plies, you’ll find Veľké, Malé, and Vyšné Žabie pleso. Towards the lower part, near the mouth of Zlomisková dolina, lies Popradské pleso (wikipedia.sk). Mengusovská Valley is situated between Mlynická and Štôlska Valley.

Dolina Mengusovska należy do najczęściej odwiedzanych dolin Wysokich Tatr. Jej pierwszym właścicielem był hrabia Botyz, który nabył ją w 1264 roku. Ciekawe jest, że aż do 1897 roku dolina pozostawała własnością potomków Botyza, rodziny Mariássy (topky.sk). Dolinę przepływa potok Hincov, dzieląc się na górnym odcinku na kotlinę Hincovą i Kotlinę Žabích plies. W Kotlinie Hincovej znajduje się największe i najgłębsze jezioro po słowackiej stronie Tatr – Veľké Hincove pleso. Ponadto znajdują się tu Malé Hincove pleso i Hincove oká. W Kotlinie Žabích plies znajdują się Veľké, Malé i Vyšné Žabie pleso. W dolnej części, przy ujściu Doliny Zlomiskovej, leży Popradské pleso (wikipedia.sk). Dolina Mengusovska położona jest między Doliną Mlynicką a Doliną Štôlską.

Odkazy