drevá - Skala

Doliny, Krajina, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Mengusovská dolina

18/02/201616/09/2024 skala

Turisticky patrí Mengusovská dolina medzi najnavštevovanejšie doliny Vysokých Tatier. Prvým jej majiteľom bol gróf Botyz, ktorý ju získal v roku 1264. Je pozoruhodné, že až do roku 1897 bola dolina vo vlastníctve Botyzových potomkov Mariássyovcov (topky.sk). Preteká ňou Hincov potok. V hornej časti sa delí na Hincovu kotlinu a Kotlinu Žabích plies. V Hincovej kotline je najväčšie a najhlbšie pleso na slovenskej strane Tatier – Veľké Hincove pleso. Okrem toho sa tu nachádza Malé Hincove pleso a Hincove oká. V Kotline Žabích plies sú Veľké, Malé a Vyšné Žabie pleso. V dolnej časti pri ústí Zlomiskovej doliny je Popradské pleso (wikipedia.sk). Mengusovská dolina sa nachádza medzi Mlynickou a Štôlskou dolinou.

Mengusovská Valley is among the most visited valleys in the High Tatras. Its first owner was Count Botyz, who acquired it in 1264. Remarkably, the valley remained in the possession of Botyz’s descendants, the Mariássy family, until 1897 (topky.sk). Hincov Creek flows through the valley, splitting into Hincová kotlina (Hinco’s Basin) and Kotlina Žabích plies (Basin of Frog Ponds) in the upper part. In Hincová kotlina, you can find the largest and deepest lake on the Slovak side of the Tatras – Veľké Hincove pleso. Additionally, there are Malé Hincove pleso and Hincove oká. In Kotlina Žabích plies, you’ll find Veľké, Malé, and Vyšné Žabie pleso. Towards the lower part, near the mouth of Zlomisková dolina, lies Popradské pleso (wikipedia.sk). Mengusovská Valley is situated between Mlynická and Štôlska Valley.

Dolina Mengusovska należy do najczęściej odwiedzanych dolin Wysokich Tatr. Jej pierwszym właścicielem był hrabia Botyz, który nabył ją w 1264 roku. Ciekawe jest, że aż do 1897 roku dolina pozostawała własnością potomków Botyza, rodziny Mariássy (topky.sk). Dolinę przepływa potok Hincov, dzieląc się na górnym odcinku na kotlinę Hincovą i Kotlinę Žabích plies. W Kotlinie Hincovej znajduje się największe i najgłębsze jezioro po słowackiej stronie Tatr – Veľké Hincove pleso. Ponadto znajdują się tu Malé Hincove pleso i Hincove oká. W Kotlinie Žabích plies znajdują się Veľké, Malé i Vyšné Žabie pleso. W dolnej części, przy ujściu Doliny Zlomiskovej, leży Popradské pleso (wikipedia.sk). Dolina Mengusovska położona jest między Doliną Mlynicką a Doliną Štôlską.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Krajina, Potoky, Potoky, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Studený potok vo Vysokých Tatrách

13/02/201616/09/2024 skala

Studený potok je potok vo Vysokých Tatrách.

Je dlhý 17.4 km. Veľký Studený potok vyteká z Ľadového plesa, ktoré je 2056 metrov nad morom. Preteká Veľkou Studenou dolinou. Malý Studený potok vyteká z najväčšieho z piatich Spišských plies, ktoré je 2050 metrov nad morom. Preteká Malou Studenou dolinou. Sútok je v mieste vyústenia Malej Studenej doliny do Veľkej Studenej doliny, na Starolesnianskej poľane vo výške 1285 metrov nad morom (Repel). Preteká obrovským terénnym zlomom a vytvára kaskády a katarakty, ktoré sú obzvlášť pekné pri jarnom topení snehu, alebo po výdatných dažďoch. Pod Bílikovou chatou už preteká miernejším korytom. Pozdĺž vodopádov vedú turistické chodníky, vodopády sú vyhľadávané, napr.: Dlhý vodopád, Obrovský vodopád, Malé vodopády (vysoketatry.com), Trojitý vodopád má v maďarčine a nemčine poetický názov, ktorý sa dá preložiť ako vodopád umelcov. Nachádza v lese. Pod kaskádami Malého vodopádu, na dolnom konci sa nachádza Veľký vodopád. Jeho najvyššia kaskáda meria 13 metrov (slovakia.travel). Ďalej potok preteká cez Tatranskú Lesnú, Starú Lesnú, Veľkú Lomnicu, kde južne od tejto obce ústí do rieky Poprad (Repel).

The Cold Creek is a stream in the High Tatras.

It is 17.4 km long. Veľký Studený potok (Big Cold Creek) originates from Ľadové pleso (Ice Lake), which is 2056 meters above sea level. It flows through the Veľká Studená dolina (Big Cold Valley). Malý Studený potok (Small Cold Creek) originates from the largest of the five Spišské plies (Spiš Ponds), which is 2050 meters above sea level. It flows through the Malá Studená dolina (Small Cold Valley). The confluence is at the mouth of Malá Studená dolina into Veľká Studená dolina, at Starolesnianska poľana at an altitude of 1285 meters above sea level (Repel). It flows through a massive terrain fault, creating cascades and waterfalls, particularly beautiful during the spring snowmelt or after heavy rainfall. Below the Bílikova chata (Bílik’s Hut), the stream flows through a gentler channel. Tourist trails lead along the waterfalls, which are popular, such as Dlhý vodopád (Long Waterfall), Obrovský vodopád (Giant Waterfall), Malé vodopády (Small Waterfalls) (vysoketatry.com). The Triple Waterfall has a poetic name in Hungarian and German, which can be translated as the waterfall of artists. It is located in the forest. Under the cascades of Malý vodopád (Small Waterfall), at the lower end, there is Veľký vodopád (Big Waterfall). Its highest cascade measures 13 meters (slovakia.travel). Further, the stream flows through Tatranská Lesná, Stará Lesná, Veľká Lomnica, where it joins the Poprad River south of this village (Repel).

Zimny Potok to strumień w Wysokich Tatrach.

Ma długość 17,4 km. Wielki Studený potok wypływa z Ľadového plesa, które leży 2056 metrów nad poziomem morza. Przepływa przez Dolinę Wielkiego Zimnego Potoku. Mały Studený potok wypływa z największego z pięciu Spišských plies, które leży 2050 metrów nad poziomem morza. Przepływa przez Dolinę Małego Zimnego Potoku. Miejsce połączenia znajduje się u ujścia Doliny Małego Zimnego Potoku do Doliny Wielkiego Zimnego Potoku, na Starolesnianskiej polanie, na wysokości 1285 metrów nad poziomem morza (Repel). Przepływa przez ogromny uskok terenowy i tworzy kaskady i katarakty, szczególnie piękne podczas wiosennego topnienia śniegu lub po obfitych opadach deszczu. Poniżej chaty Bílikova, strumień płynie już łagodniejszym korytem. Wzdłuż wodospadów prowadzą szlaki turystyczne, które cieszą się popularnością, takie jak Dlhý vodopád (Długi Wodospad), Obrovský vodopád (Olbrzymi Wodospad), Malé vodopády (Małe Wodospady) (vysoketatry.com). Potrójny wodospad ma poetycką nazwę po węgiersku i niemiecku, którą można przetłumaczyć jako wodospad artystów. Znajduje się w lesie. Poniżej kaskad Małego vodopád (Mały Wodospad), na jego dolnym końcu, znajduje się Wielki vodopád (Duży Wodospad). Jego najwyższa kaskada mierzy 13 metrów (slovakia.travel). Dalej strumień przepływa przez Tatranską Lesná, Starą Lesná, Veľká Lomnica, gdzie uchodzi do rzeki Poprad na południe od tej wsi (Repel).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Hont, Hontianske, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Obce, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby

Svätý Anton

13/02/201616/09/2024 skala

Svätý Anton, predtým Antol, sa nachádza len kúsok od Banskej Štiavnice. Súčasťou je kaštieľ s krásnym parkom.

K obci patria usadlosti Rovne, Bažania a Macko. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1266. Názov obce vychádza z názvu pôvodného kostola zasväteného svätému Antonovi Pustovníkovi. Historické názvy obce: Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. Maďarský názov je Szenantal. Obyvatelia sa živili prevažne baníctvom, hutníctvom, lesníctvom, v kameňolome a v priemyselných podnikoch v Banskej Štiavnici. V polovici 20. storočia je známa výroba vyrezávaných a maľovaných betlehemov. V 17. storočí získal panstvo Peter Koháry. Rodina Koháryovcov sa zaslúžila o rozvoj Svätého Antona. Od roku 1826 patrila obec Coburgovcom. Ferdinand Coburg, brat posledného vlastníka kaštieľa, navštevoval obec až do roku 1944. Známym rodákom bol slovenský herec, divadelný režisér a scénický výtvarník Karol Zachar, vlastným menom Karol Legény (wikipedia.sk).

V^o Svätom Antone sa nachádza kaštieľ s parkom. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Štyri krídla budovy symbolizujú štyri ročné obdobia, 12 komínov mesiace, 52 izieb týždne a 365 okien, dni v roku. Dnes je sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľnohospodárskeho múzea s mnohými zbraňami a trofejami. Každoročne začiatkom septembra sa v kaštieli usporadúvajú atraktívne poľovnícke slávnosti – Dni sv. Huberta (SACR). Barokový kaštieľ je postavený na mieste bývalého hradu, začiatkom 19. storočia je klasicisticky upravený (wikipedia.sk).

Poľovnícka expozícia je jedinou špecializovanou s celoslovenskou pôsobnosťou. V roku 1808 sa v Banskej Štiavnici začal vyučovať predmet poľovníctvo (geopark.sk). Je najväčšou svojho druhu na Slovensku. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako tisíc trofejí zveri (msa.sk). Barokovo – klasicistickému kaštieľu v Svätom Antone predchádzal menší opevnený hrádok, ktorý je spomínaný už v 15. storočí. V 16. storočí bol prestavaný a mal chrániť Banskú Štiavnicu pred tureckými nájazdami (geopark.sk). Kaštieľ býva označovaný aj ako kaštieľ Antol, alebo Koháryovský kaštieľ. Je sídlom lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea (Wikipedia). Dali ho postaviť na začiatku 18. storočia vlastníci panstva Sitno, Koháryovci (Bujnová et all, 2003). Svoje letné sídlo tu mal bulharský cár Ferdinand Coburg, patril do Sitnianskeho panstva Koháryovcov (Terem). V roku 1826 sa jediná dcéra posledného z mužských potomkov rodu Koháryovcov vydala za Ferdinanda Juraja Coburga zo Saska. Posledným z Coburgovcov, ktorý žil v kaštieli, bol všestranne nadaný Ferdinand Coburg, v rokoch 1908 – 1918 bulharský cár. Dovŕšil šťastnú tradíciu osvietených, rozhľadených a ctižiadostivých majiteľov, ktorí zveľaďovali majetky a zariadili ich vkusne (Bujnová et all, 2003).

V parku bol do roku 1995 vysadený, Filipom Coburgom v roku 1878, sekvojovec mamutí – Sequoiadendron giganteum. V roku 1996 po vyschnutí bola vysadená iná sekvoja. Okolie je bohaté na chránené druhy, mnohé endemity. V parku a priľahlom lesoparku sa nachádza napr. Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiessi, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus. V okolí je vzácny výskyt prírodných ruží, ktoré v 19. storočí tu pôsobiaci Andrej Kmeť popísal takmer 300 kultivarov (Zdroj: Informačná tabuľa). Súčasťou areálu je historický park (5 ha) a lesopark (25 ha). Horné a dolné jazierko je spojené kaskádami a vodopádmi je napájané niekoľko kilometrov dlhým náhonom z Koplašského potoka s unikátnymi akvaduktami. V parku sa okrem toho nachádza grotta – umelo navŕšená jaskyňa, studnička s kamennými lavičkami, drevené mostíky, altány, kaplnka Svätého Huberta (geopark.sk).

Celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni svätého Huberta usporadúva múzeum vo Svätom Antone zvyčajne začiatkom septembra cez víkend (banskastiavnica.sk).

St. Anthony, formerly known as Antol, is located just a short distance from Banská Štiavnica. It features a castle with a beautiful park.

The village includes the settlements of Rovne, Bažania, and Macko. The first written mention of the village dates back to 1266. The village’s name comes from the original church dedicated to Saint Anthony the Hermit. Historical names of the village include Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. The Hungarian name is Szenantal. The residents were mainly engaged in mining, metallurgy, forestry, quarrying, and industrial enterprises in Banská Štiavnica. In the mid-20th century, the production of carved and painted nativity scenes became known. In the 17^th century, the Koháry family acquired the estate. The Kohárys contributed to the development of St. Anthony. From 1826, the village belonged to the Coburgs. Ferdinand Coburg, the brother of the last owner of the castle, visited the village until 1944. A notable native of the village was the Slovak actor, theater director, and set designer Karol Zachar, whose real name was Karol Legény (wikipedia.sk).

In St. Anthony, there is a castle with a park, now a national cultural monument. The four wings of the building symbolize the four seasons, 12 chimneys represent the months, 52 rooms signify the weeks, and 365 windows stand for the days in a year. Today, it houses the Forestry, Woodcraft, and Agricultural Museum with numerous weapons and trophies. Every year, at the beginning of September, the castle hosts attractive hunting festivities – St. Hubert’s Days (SACR). The baroque castle was built on the site of a former fortress and was classicized in the early 19^th century (wikipedia.sk).

The Hunting Exhibition is the only specialized one with nationwide scope. Hunting was first taught in Banská Štiavnica in 1808 (geopark.sk). It is the largest of its kind in Slovakia. The castle corridors showcase more than a thousand game trophies (msa.sk). Preceding the Baroque-classical castle in St. Anthony was a smaller fortified castle mentioned in the 15^th century. In the 16^th century, it was rebuilt to protect Banská Štiavnica from Turkish invasions (geopark.sk). The castle is also referred to as Antol Castle or Koháry Castle. It is the seat of the Forestry, Woodcraft, and Hunting Museum (Wikipedia). It was built at the beginning of the 18^th century by the owners of the Sitno estate, the Kohárys (Bujnová et all, 2003). The Bulgarian tsar Ferdinand Coburg, belonging to the Sitno estate of the Kohárys, had his summer residence here. In 1826, the only daughter of the last male descendant of the Koháry family married Ferdinand Georg of Saxe-Coburg. The last of the Coburgs who lived in the castle was the versatile Ferdinand Coburg, the Bulgarian tsar from 1908 to 1918. He continued the happy tradition of enlightened, knowledgeable, and ambitious owners who improved their properties tastefully (Bujnová et all, 2003).

In the park, a giant sequoia (Sequoiadendron giganteum) was planted by Filip Coburg in 1878, but it dried up by 1995. Another sequoia was planted in 1996. The surroundings are rich in protected species, including many endemics. In the park and the adjacent forest park, species such as Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiesii, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus can be found. The rare occurrence of natural roses, described by Andrej Kmeť, who worked here in the 19^th century, is also present, with almost 300 cultivars (Source: Information board). The area includes a historical park (5 ha) and a forest park (25 ha). The upper and lower ponds are connected by cascades and waterfalls, fed by a several-kilometer-long millrace from the Koplašský stream with unique aqueducts. In the park, there is also a grotto – an artificially created cave, a well with stone benches, wooden bridges, gazebos, and the Chapel of St. Hubert (geopark.sk).

The Museum in St. Anthony typically organizes the All-Slovak Hunting Festivities, St. Hubert’s Days, at the beginning of September over the weekend (banskastiavnica.sk).

Odkazy

Chodníčky v parku za kaštieľom v Svätom Antone

Pozostatok zo sekvoje, ktorú museli zoťať

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Malé Karpaty, Malokarpatské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Smolenice

12/07/201416/09/2024 skala

Smolenice sú obec, ktorá leží na úpätí Malých Karpát. Prvá zmienka o Smoleniciach, ville Solmus, je z roku 1256. Vtedy patrila pezinsko – svätojurským grófom. Koncom 14. storočia Stiborovi zo Stiboríc, následne opäť pezinsko – svätojurským grófom. V 16. storočí Orságovcom, po 17. storočí Pálfyovcom. V chotári obce sa nachádza Smolenický zámok s krásnym priľahlým parkom. Významnou pamiatkou je Molpír – haltštatské hradisko. Je to kniežacie hradisko zo staršej doby železnej (7 – 6 st. pr. n. l.), ktoré tvorilo mohutné kamenné opevnenie s bránami a vežami (Informačná tabuľa). Na ploche 12 – 14 hektárov sa rozprestieralo veľké hradisko. Tri nádvoria chránili valy. Opevnenie tvoril voľne sypaný kameň, spevnený násyp a drevené konštrukcie. Na mieste sa našli aj základy veží a okrúhla bašta, obytné drevené zruby. Vyrábali sa tu nástroje, nože, zbrane, odlieval sa bronz, vyrábali sa kamenné žarnovy. Najdôležitejšou bola zrejme výroba nití a tkanín. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 obyvateľov (Wikipedia.sk). Molpír sa považuje za niekdajšie mocenské a hospodárske centrum širokého okolia. Hradisko zaniklo v 4. storočí pred n. l. ( Informačná tabuľa).

Neďaleko od hradiska je slovanské pohrebisko z predveľkomoravského a veľkomoravského obdobia, ktoré porušilo mohylník zo strednej doby bronzovej. V okolí Smoleníc sa našlo pomerne veľké množstvo neolitických artefaktov, ako napr. sekeromlaty, kamenné sekery, kamene na drvenie obilia, keramika. Asi z obdobia okolo rokov 1700 – 1500 pred. n.l sa tu našli pozostatky mohylovej kultúry stredodunajskej, z jej výrazným prvkom žliabkovanej keramiky. Ku Smoleniciam sa viaže Smolenický kras, ktorého súčasťou je rovnomenný náučný chodník. Jeho súčasťou je Národná prírodná rezervácia jaskyňa Driny, ktorá je jedinou verejne prístupnou jaskyňou Malých Karpát. Nad obcou je ďalšia národná prírodná rezervácia, Dolina Hlboče. Nad Smolenicami sa čnie najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby (767 m), okrem neho napr. vrch Veterlín (Zdroj: Informačná tabuľa).

Podľa miestne povesti bol na mieste dnešnej obce les, cez ktorý viedla cesta. Raz tadiaľ šiel smoliar a na voze viezol smolu. V lese poľovali páni. Hnali sa za jeleňom, ktorý splašený vbehol na cestu rovno do smoliara! Skočil mu do voza a prevrátil ho. Smola sa rozliala po zemi. Smoliar celý preľaknutý skríkol: “Smole nic!”. A tak toto miesto začali nazývať Smolenicami (panorama.sk).

Smolenice majú dve časti: Smolenice a Smolenickú Novú Ves (pôvodne Neštich). Gróf Jozef Pálfy postavil v rokoch 1880 až 1883 v doline pod Majdánom pri obci Horné Orešany chemický závod na spracovanie dreva. Začala sa stavať lesná konská železnica, neskôr priemyselná železnica z továrne na stanicu. Celá sieť bola zlikvidovaná po roku 1960. V roku 1968 sa začala písať história iného chemického závodu na výrobu farieb – Chemolaku. Známymi osobnosťami Smoleníc sú napr.: vynálezca padáka Štefan Banič, regionálny historik Štefan Jastrabík (Wikipedia.sk).

Smolenice is a village situated at the foothills of the Small Carpathians. The first mention of Smolenice, then called Solmus, dates back to the year 1256. At that time, it belonged to the Pezinok-Saint George Counts. By the end of the 14^th century, it was owned by Stibor of Stiborice, and later again by the Pezinok-Saint George Counts. In the 16^th century, it belonged to the Orság family, and after the 17^th century, to the Pálfy family. Within the village’s territory lies Smolenice Castle, surrounded by a beautiful park. A significant historical site is Molpír, a Hallstatt hillfort, a princely fortification dating back to the older Iron Age (7 – 6^th century BC), featuring massive stone fortifications with gates and towers (Information Board). The hillfort covered an area of 12 – 14 hectares, with three courtyards protected by ramparts. The fortifications consisted of loose stones, reinforced embankments, and wooden structures. Foundations of towers, a round bastion, and residential wooden huts were discovered on-site. The inhabitants engaged in tool-making, knife production, weapon crafting, bronze casting, and the production of stone grinders. The most important was likely the production of threads and fabrics, and at its peak, around 800 people lived here (Wikipedia.sk). Molpír is considered a former political and economic center of the wider region and disappeared in the 4^th century BC (Information Board).

Near the hillfort is a Slavic burial site from the pre-Great Moravian and Great Moravian periods, which disturbed a barrow from the Middle Bronze Age. In the vicinity of Smolenice, a relatively large number of Neolithic artifacts were found, such as axe hammers, stone axes, grinding stones, and ceramics. From the period around 1700 – 1500 BC, remains of the Middle Danubian barrow culture with its distinctive grooved pottery were discovered. Smolenice is associated with Smolenice Karst, which includes a nature trail of the same name. The National Nature Reserve Driny Cave, the only publicly accessible cave in the Small Carpathians, is part of it. Another national nature reserve, Dolina Hlboče, is located above the village. Záruby (767 m) is the highest peak in the Small Carpathians, overlooking Smolenice, along with other peaks like Veterlín (Source: Information Board).

According to local legend, the site of the current village was once a forest with a road passing through it. Once, a resin worker (smoliar) was traveling along the road with a wagon full of resin. Nobles were hunting in the forest, chasing a deer that, startled, ran onto the road right into the resin worker! It jumped into his wagon and overturned it. The resin spilled on the ground. The terrified resin worker exclaimed, “Smole nic!” which means “Nothing but resin!” And so, this place began to be called Smolenice (panorama.sk).

Smolenice consists of two parts: Smolenice and Smolenická Nová Ves (originally Neštich). Count Jozef Pálfy built a chemical plant for wood processing in the valley below Majdán near the village of Horné Orešany between 1880 and 1883. A forest horse railway began to be built, later an industrial railway from the factory to the station. The entire network was dismantled after 1960. In 1968, the history of another chemical plant producing paints, Chemolak, began. Notable personalities from Smolenice include parachute inventor Štefan Banič and regional historian Štefan Jastrabík (Wikipedia.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Slovenská krajina, Zamagurie

Stráňany

02/11/201316/09/2024 skala

Stráňany sa nachádzajú medzi Starou Ľubovňou a Červeným Kláštorom. Ležia na styku Oravskej Magury a Ľubovnianskej vrchoviny v nadmorskej výške 650 metrov nad morom (stranany.sk). Prvá písomná zmienka je z roku 1343 ako Polyvark. Neskôr bola známa ako Foľvark (stranany.sk). V 14. storočí bola majerom panstva Niedzica. V 16. storočí bola obec po valašskom práve dosídlená (pieniny.sk). V roku 1787 tu v 68 domoch žilo 500 obyvateľov, zaoberali sa poľnohospodárstvom, prácou v lesoch a drotárstvom (stranany.sk). Na ploche 11.61 km² tu žije dnes 191 obyvateľov (Wikipedia).

Stráňany is located between Stará Ľubovňa and Červený Kláštor. They are situated at the intersection of the Orava Magura and Ľubovnian Highlands at an elevation of 650 meters above sea level (stranany.sk). The first written mention dates back to 1343 as Polyvark. Later, it was known as Foľvark (stranany.sk). In the 14^th century, it served as the meadow for the Niedzica estate. In the 16^th century, the village was resettled under Wallachian law (pieniny.sk). In 1787, 500 residents lived in 68 houses, engaging in agriculture, forestry, and wireworking (stranany.sk). Today, the village has 191 inhabitants living on an area of 11.61 km² (Wikipedia).

Stráňany znajdują się między Starą Ľubovną a Červeným Kláštorom. Leżą na skrzyżowaniu Oravskej Magury i Ľubovnianskej vrchoviny na wysokości 650 metrów nad poziomem morza (stranany.sk). Pierwsza pisemna wzmianka pochodzi z roku 1343 jako Polyvark. Później znane było jako Foľvark (stranany.sk). W XIV wieku służyła jako łąka dla majątku Niedzica. W XVI wieku wieś została ponownie zaludniona zgodnie z prawem wołoskim (pieniny.sk). W 1787 roku mieszkało tu 500 mieszkańców w 68 domach, zajmujących się rolnictwem, pracą leśną i druciarstwem (stranany.sk). Obecnie wioska liczy 191 mieszkańców, zamieszkujących obszar o powierzchni 11,61 km² (Wikipedia).

Značka: drevá

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post