Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Zamagurie, Fotografie

Stará Ľubovňa – slobodné kráľovské mesto Zamaguria

skala
Hits: 3614

Mesto patrí do regiónu Spiš, prípadne Zamagurie. Neďaleko sú hranice s Poľskom.

Mesto leží v nadmorskej výške 550 metrov nad morom. Na ploche 31 km2 tu žije 16 500 obyvateľov (Bibiána Kundľová). Stará Ľubovňa sa nachádza na severovýchode Slovenska v Prešovskom kraji, v západnej časti Ľubovnianskej kotliny. Mesto má dve mestské časti: Podsadek a Stará Ľubovňa (Wikipedia). V centre na námestí svätého Mikuláša sa nachádza rímskokatolický kostol svätého Mikuláša z roku 1280 (Bibiána Kundľová). mesta: herec Ján Melkovič. Pravidelne sa v Starej Ľubovni koná Ľubovniansky jarmok, medzinárodná súťaž pre stredoškolákov „Kľúč od “ v štýle Pevnosť Boyard, Salašnícka noc – kultúrna a zábavná akcia pri motoreste Salaš u Franka (staralubovna.sk).

Za najstaršiu stopu o osídlení mesta Stará Ľubovňa človekom sa považuje nález sivého radiolaritu, predbežne datovaný do stredného úseku staršej doby kamennej – paleolitu (staralubovna.sk). Prvá písomná zmienka je z roku 1292. V roku 1364 sa stala slobodným kráľovským mestom (Bibiána Kundľová). Historické názvy mesta: Liblou, Lyblio, Lublow, Lyblyo (Wikipedia). Rozvinuté tu bolo tkáčstvo, obuvníctvo, čižmárstvo, krajčírstvo, kožušníctvo, mäsiarstvo, ktoré sa vyvíjalo aj v poľskom zálohu. Existovala tu dokonca mincovňa. Návrat spišských miest do Uhorska v r.1772 v období panovania Márie Terézie Starej Ľubovni veľmi neprospel, nakoľko mesto stratilo svoje výsadné postavenie (Bibiána Kundľová). Mesto vtedy opustili úradníci a šľachta (staralubovna.sk).

The town belongs to the region, or alternatively, . The borders with Poland are nearby.

The town of Stará Ľubovňa is situated at an altitude of 550 meters above sea level. In an area of 31 km2, it is home to 16,500 residents (Bibiána Kundľová). Stará Ľubovňa is located in the northeastern part of Slovakia in the Prešov Region, in the western part of Ľubovnianska kotlina. The town has two districts: Podsadek and Stará Ľubovňa (Wikipedia). In the center on St. Nicholas Square, there is the Roman Catholic Church of St. Nicholas, dating back to 1280 (Bibiána Kundľová). Notable figures from the town include actor Ján Melkovič. Regular events in Stará Ľubovňa include the Ľubovniansky jarmok, an international competition for high school students called „Kľúč od pevnosti“ in the style of Fort Boyard, and Salašnícka noc – a cultural and entertaining event at the Salaš u Franka motor inn (staralubovna.sk).

The oldest evidence of human settlement in the town of Stará Ľubovňa is considered to be the discovery of gray radiolarite, preliminarily dated to the middle section of the older Stone Age – Paleolithic (staralubovna.sk). The first written mention is from 1292. In 1364, it became a free royal town (Bibiána Kundľová). Historical names of the town: Liblou, Lyblio, Lublow, Lyblyo (Wikipedia). Industries such as weaving, shoemaking, bootmaking, tailoring, furriery, and butchery thrived here and also developed in the Polish deposit. There even existed a mint. The return of Spiš towns to Hungary in 1772 during the reign of Maria Theresa did not favor Stará Ľubovňa, as the town lost its privileged status (Bibiána Kundľová). Many officials and nobility left the town during that period (staralubovna.sk).

Miasto należy do regionu Spisz, a także Zamagurie. W pobliżu znajdują się granice z Polską.

Miasto Stará Ľubovňa położone jest na wysokości 550 metrów nad poziomem morza. Na obszarze 31 km2 mieszka tutaj 16 500 mieszkańców (Bibiána Kundľová). Stará Ľubovňa leży w północno-wschodniej części Słowacji w kraju Preszów, w zachodniej części Kotliny Ľubovnianska. Miasto składa się z dwóch dzielnic: Podsadek i Stará Ľubovňa (Wikipedia). W centrum, na placu św. Mikołaja, znajduje się kościół rzymskokatolicki św. Mikołaja z 1280 roku (Bibiána Kundľová). Znane postaci miasta to aktor Ján Melkovič. Regularne wydarzenia w Stará Ľubovňa obejmują jarmark Ľubovniansky, międzynarodowy konkurs dla uczniów szkół średnich „Kľúč od pevnosti“ w stylu Fort Boyard oraz Salašnícka noc – wydarzenie kulturalne i rozrywkowe w motelu Salaš u Franka (staralubovna.sk).

Najstarszym świadectwem osadnictwa w Stará Ľubovňa jest odkrycie szarego radiolarytu, wstępnie datowanego na środkowy okres starszego paleolitu (staralubovna.sk). Pierwsza pisemna wzmianka pochodzi z roku 1292. W 1364 roku stała się wolnym miastem królewskim (Bibiána Kundľová). Historyczne nazwy miasta to Liblou, Lyblio, Lublow, Lyblyo (Wikipedia). Tutaj rozwijały się przemysły takie jak tkactwo, produkcja obuwia, szewstwo, krawiectwo, kuśnierstwo i rzeźnictwo, które rozwijały się również w polskim depozycie. Istniał nawet mennica. Powrót miast spiskich do Węgier w 1772 roku za panowania Marii Teresy nie sprzyjał Stará Ľubovňa, ponieważ miasto straciło swoje uprzywilejowane status (Bibiána Kundľová). Wtedy wielu urzędników i szlachta opuściła miasto (staralubovna.sk).

Місто входить до регіону Спіш, або, в іншому випадку, Замагур’я. Недалеко є кордони з Польщею.

Місто Стара Любовня розташоване на висоті 550 метрів над рівнем моря. На площі 31 км2 тут проживає 16 500 жителів (Бібіана Кундльова). Стара Любовня знаходиться на північному сході Словаччини в Пряшівському краї, на заході Любовнянської котловини. Місто має два міські райони: Подсадок і Стара Любовня (Wikipedia). У центрі на площі святого Миколая знаходиться римсько-католицька церква святого Миколая, збудована в 1280 році (Бібіана Кундльова). Видатні постаті міста: актор Ян Мелкович. Регулярно в Старій Любовні проводиться Любовнянський ярмарок, міжнародний конкурс для старшокласників „Кľúč od pevnosti“ в стилі Форт Боярд, Ніч Salašnícka – культурна і розважальна подія в моторесторані Salaš u Franka (staralubovna.sk).

Найстарішою слідкою поселення міста Стара Любовня людиною вважається знахідка сірого радіоляриту, попередньо датована до середнього періоду старшого кам’яного віку – палеоліту (staralubovna.sk). Перша писемна згадка датується 1292 роком. У 1364 році вона стала вільним королівським містом (Бібіана Кундльова). Історичні назви міста: Ліблоу, Либліо, Лублов, Либльо (Wikipedia). Тут розвивалися промисли, такі як ткацтво, виробництво взуття, черевичне виробництво, портняжництво, хутряництво і м’ясництво, яке також розвивалося в польському завдатку. Тут навіть існувала монетниця. Повернення спишських міст до Угорщини в 1772 році за панування Марії Терезії Старій Любовні дуже не сприяло, оскільки місто втратило свій привілейований статус (Бібіана Кундльова). Тоді місто покинули чиновники та шляхта (staralubovna.sk).

Reportáže, Ľudia, Reportáže zo Slovenska, Fotografie

Záleská divadelná púť

skala
Hits: 2760

Prvý ročník sa konal v roku 2011, hlavným organizátorom je Občianske združenie Naše Zálesíčko (zaleskadivadelnaput.sk). Záleská divadelná púť je podujatie, na ktorom hrá prím , ale nájdete tu aj výtvarné , hudbu, literatúru, občerstvenie a snáď dobrú náladu. Cez deň prebiehal hlavný program pod veľkým stanom zameraný na detského diváka (rozprávky), večer bolo na programe divadlo a koncert pre starších a dospelých. V deň, ktorý som sa festivalu zúčastnil bola na programe ohňová šou a koncert Petra Lipu. Mne sa veľmi páčili nápady a aj ich realizácia. , kameň a iný prirodzenejšie pôsobiaci materiál a nie elektronika. Počúval som mnoho rozprávok popri fotografovaní. Vystupovali v nich profesionálne súbory, . Zmodernizované úpravy klasických rozprávok občas u mňa vyvolali úsmev, počudovanie a občas aj šok. Zrejme je to správna adaptácia. V známej „Soľ nad zlato“ zaznelo – „mám ťa rada ako Rytmusa„.

The first edition took place in 2011, and the main organizer is the Civic Association Naše Zálesíčko (zaleskadivadelnaput.sk). Záleská Divadelná Púť is an event that features primarily theater but also includes visual arts, music, literature, refreshments, and hopefully good vibes. During the day, the main program unfolded under a large tent, focusing on the young audience with fairy tales. In the evening, the program included theater and concerts for older audiences.

On the day I attended the festival, there was a fire show and a concert by Peter Lipa. I was impressed by the ideas and their execution. Wood, stone, and other naturally occurring materials took precedence over electronics. I listened to many fairy tales while taking photographs. Professional ensembles and theaters performed them. The modernized adaptations of classic fairy tales occasionally brought a smile, admiration, and sometimes even shock. It seems to be the right kind of adaptation. In the well-known „Soľ nad zlato“ performance, the line „I love you like Rytmus“ was heard.

Krajina, Slovensko, Obce, Malé Karpaty, Slovenské, Fotografie

Smolenice

skala
Hits: 4104

Smolenice sú obec, ktorá leží na úpätí Malých Karpát. Prvá zmienka o Smoleniciach, ville Solmus, je z roku 1256. Vtedy patrila pezinsko – svätojurským grófom. Koncom 14. storočia Stiborovi zo Stiboríc, následne opäť pezinsko – svätojurským grófom. V 16. storočí Orságovcom, po 17. storočí Pálfyovcom. V chotári sa nachádza Smolenický zámok s krásnym priľahlým parkom. Významnou pamiatkou je Molpír – haltštatské hradisko. Je to kniežacie hradisko zo staršej doby železnej (7 – 6 st. pr. n. l.), ktoré tvorilo mohutné kamenné opevnenie s bránami a vežami (Informačná tabuľa). Na ploche 12 – 14 hektárov sa rozprestieralo veľké hradisko. Tri nádvoria chránili valy. Opevnenie tvoril voľne sypaný kameň, spevnený násyp a drevené konštrukcie. Na mieste sa našli aj základy veží a okrúhla bašta, obytné drevené zruby. Vyrábali sa tu nástroje, nože, zbrane, odlieval sa bronz, vyrábali sa kamenné žarnovy. Najdôležitejšou bola zrejme výroba nití a tkanín. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 obyvateľov (Wikipedia.sk). Molpír sa považuje za niekdajšie mocenské a hospodárske centrum širokého okolia. Hradisko zaniklo v 4. storočí pred n. l. ( Informačná tabuľa). 

Neďaleko od hradiska  je slovanské pohrebisko z predveľkomoravského a veľkomoravského obdobia, ktoré porušilo mohylník zo strednej doby bronzovej. V okolí Smoleníc sa našlo pomerne veľké množstvo neolitických artefaktov, ako napr. sekeromlaty, kamenné sekery, na drvenie obilia, keramika. Asi z obdobia okolo rokov 1700 – 1500 pred. n.l sa tu našli pozostatky mohylovej kultúry stredodunajskej, z jej výrazným prvkom žliabkovanej keramiky. Ku Smoleniciam sa viaže Smolenický , ktorého súčasťou je rovnomenný náučný chodník. Jeho súčasťou je Národná prírodná rezervácia jaskyňa Driny, ktorá je jedinou verejne prístupnou jaskyňou Malých Karpát. Nad obcou je ďalšia národná prírodná rezervácia, Dolina Hlboče. Nad Smolenicami sa čnie najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby (767 m), okrem neho napr. vrch Veterlín (Zdroj: Informačná tabuľa).

Podľa miestne povesti bol na mieste dnešnej obce les, cez ktorý viedla cesta. Raz tadiaľ šiel smoliar a na voze viezol smolu. V lese poľovali páni. Hnali sa za jeleňom, ktorý splašený vbehol na cestu rovno do smoliara! Skočil mu do voza a prevrátil ho. Smola sa rozliala po zemi. Smoliar celý preľaknutý skríkol: „Smole nic!“. A tak toto miesto začali nazývať Smolenicami (panorama.sk).

Smolenice majú dve časti: Smolenice a Smolenickú Novú Ves (pôvodne Neštich). Gróf Jozef Pálfy postavil v rokoch 1880 až 1883 v doline pod Majdánom pri obci Horné Orešany chemický závod na spracovanie dreva. Začala sa stavať lesná konská železnica, neskôr priemyselná železnica z továrne na stanicu. Celá sieť bola zlikvidovaná po roku 1960. V roku 1968 sa začala písať iného chemického závodu na výrobu farieb – Chemolaku. Známymi osobnosťami Smoleníc sú napr.: vynálezca padáka Štefan Banič, regionálny historik Štefan Jastrabík (Wikipedia.sk).

Smolenice is a village situated at the foothills of the Small Carpathians. The first mention of Smolenice, then called Solmus, dates back to the year 1256. At that time, it belonged to the Pezinok-Saint George Counts. By the end of the 14th century, it was owned by Stibor of Stiborice, and later again by the Pezinok-Saint George Counts. In the 16th century, it belonged to the Orság family, and after the 17th century, to the Pálfy family. Within the village’s territory lies Smolenice Castle, surrounded by a beautiful park. A significant historical site is Molpír, a Hallstatt hillfort, a princely fortification dating back to the older Iron Age (7-6th century BC), featuring massive stone fortifications with gates and towers (Information Board). The hillfort covered an area of 12-14 hectares, with three courtyards protected by ramparts. The fortifications consisted of loose stones, reinforced embankments, and wooden structures. Foundations of towers, a round bastion, and residential wooden huts were discovered on-site. The inhabitants engaged in tool-making, knife production, weapon crafting, bronze casting, and the production of stone grinders. The most important was likely the production of threads and fabrics, and at its peak, around 800 people lived here (Wikipedia.sk). Molpír is considered a former political and economic center of the wider region and disappeared in the 4th century BC (Information Board).

Near the hillfort is a Slavic burial site from the pre-Great Moravian and Great Moravian periods, which disturbed a barrow from the Middle Bronze Age. In the vicinity of Smolenice, a relatively large number of Neolithic artifacts were found, such as axe hammers, stone axes, grinding stones, and ceramics. From the period around 1700-1500 BC, remains of the Middle Danubian barrow culture with its distinctive grooved pottery were discovered. Smolenice is associated with Smolenice Karst, which includes a nature trail of the same name. The National Nature Reserve Driny Cave, the only publicly accessible cave in the Small Carpathians, is part of it. Another national nature reserve, Dolina Hlboče, is located above the village. Záruby (767 m) is the highest peak in the Small Carpathians, overlooking Smolenice, along with other peaks like Veterlín (Source: Information Board).

According to local legend, the site of the current village was once a forest with a road passing through it. Once, a resin worker (smoliar) was traveling along the road with a wagon full of resin. Nobles were hunting in the forest, chasing a deer that, startled, ran onto the road right into the resin worker! It jumped into his wagon and overturned it. The resin spilled on the ground. The terrified resin worker exclaimed, „Smole nic!“ which means „Nothing but resin!“ And so, this place began to be called Smolenice (panorama.sk).

Smolenice consists of two parts: Smolenice and Smolenická Nová Ves (originally Neštich). Count Jozef Pálfy built a chemical plant for wood processing in the valley below Majdán near the village of Horné Orešany between 1880 and 1883. A forest horse railway began to be built, later an industrial railway from the factory to the station. The entire network was dismantled after 1960. In 1968, the history of another chemical plant producing paints, Chemolak, began. Notable personalities from Smolenice include parachute inventor Štefan Banič and regional historian Štefan Jastrabík (Wikipedia.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Tatry, Fotografie

Starý Smokovec – administratívne centrum Vysokých Tatier

skala
Hits: 4456

Starý Smokovec som navštívil už veľakrát. Pred rokmi som sa chodil sem lyžovať na Hrebienok.

Názov možno odvodiť od pohanského kultu slovanského Zmoka, patróna hutníkov, ktorí tu od laténskej doby tavili železnú rudu. V polovici 13. storočia poskytli husté okolo prameňov obyvateľom podtatranských dedín spoľahlivý úkryt pred tatárskymi hordami a približne o dve storočia neskôr ich opäť úspešne ochránili pred husitmi, ktorí zo západu prenikli do podtatranskej oblasti (vysoketatry.sk). Je najstaršou tatranskou osadou. Leží na úbočí Slavkovského štítu. V roku 1793 bola postavená v blízkosti prameňov horáreň a poľovnícka chata Štefana Csákyho (vysoketatry.com). Štefan Csáky bol iliašovský veľkostatkár a Starý Smokovec založil. Iniciátorom bol evanjelický farár Tomáš Tobiáš Mauksch (vysoketatry.sk).

Ku rozvoju Smokovca došlo v polovici 19. storočia za nájomcu Juraja Rainera, kedy boli postavené prvé väčšie hotely a reštaurácie a aj vodoliečebné zariadenie (vysoketatry.com). V tomto období sa rozvinula vodoliečba na základe smokoveckej kyselky (vysoketatry.sk). Rokom 1904 sa datuje výstavba Grandhotelu (vysoketatry.com). Starý Smokovec je administratívnym centrom Vysokých Tatier. Sídli tu Tatranská horská služba. Starý Smokovec je aj významným dopravným uzlom. Z neho ide lanovka do lyžiarskeho strediska Hrebienok (tanap.sk). Sú tu sústredené obchody, niektoré banky, horská služba, cestovné kancelárie (e-tatry.szm.com).

I have visited Stary Smokovec many times. Years ago, I used to come here to ski on Hrebienok.

The name of the village may be derived from the pagan Slavic cult of Zmok, the patron saint of metallurgists, who smelted iron ore here since the La Tène period. In the mid-13th century, the dense forests around the springs provided reliable shelter for the inhabitants of the sub-Tatra villages from the Tatar hordes. Approximately two centuries later, they successfully protected them again from the Hussites, who penetrated the sub-Tatra region from the west (vysoketatry.sk). It is the oldest settlement in the Tatras. It lies on the slope of Slavkovský Peak. In 1793, a mountain lodge and hunting lodge of Štefan Csáky were built near the springs (vysoketatry.com). Štefan Csáky was an Iliašovce estate owner, and he founded Stary Smokovec. The initiator was the evangelical pastor Tomáš Tobiáš Mauksch (vysoketatry.sk).

The development of Smokovec took place in the mid-19th century under the lessee Juraj Rainer, when the first larger hotels, restaurants, and spa facilities were built (vysoketatry.com). During this period, balneotherapy based on the Smokovec acidulous water flourished (vysoketatry.sk). The construction of Grandhotel dates back to 1904 (vysoketatry.com). Stary Smokovec is the administrative center of the High Tatras. The Tatra Mountain Service is located here. Stary Smokovec is also a significant transportation hub. From here, a cable car goes to the Hrebienok ski resort (tanap.sk). There are concentrated shops, some banks, mountain services, and travel agencies (e-.szm.com).

Starý Smokovec odwiedziłem już wiele razy. Lata temu przychodziłem tu, aby jeździć na nartach na Hrebienoku.

Nazwa wioski może pochodzić od pogańskiego kultu słowiańskiego Zmoka, patrona hutników, którzy tu od czasów lateńskich topili żelazną rudę. W połowie XIII wieku gęste lasy wokół źródeł zapewniły mieszkańcom wiosek podtatrankich niezawodne schronienie przed tatarskimi hordami, a około dwóch wieków później ponownie skutecznie ich ochroniły przed husytami, którzy przedostali się do obszaru podtatrankiego od zachodu (vysoketatry.sk). To najstarsza osada w Tatrach. Leży na zboczu Sławkowskiego Szczytu. W 1793 roku w pobliżu źródeł zbudowano schronisko górskie i chatę myśliwską Stefana Csáky’ego (vysoketatry.com). Stefan Csáky był właścicielem majątku Iliašovce i założył Stary Smokovec. Inicjatorem był ewangelicki pastor Tomáš Tobiáš Mauksch (vysoketatry.sk).

Rozwój Smokowca nastąpił w połowie XIX wieku za dzierżawcy Juraja Rainera, gdy zbudowano pierwsze większe hotele, restauracje i uzdrowisko (vysoketatry.com). W tym okresie rozwinięto balneoterapię na bazie kwasówki smokowieckiej (vysoketatry.sk). Budowę Grandhotelu datuje się na rok 1904 (vysoketatry.com). Stary Smokovec jest centrum administracyjnym Wysokich Tatr. Znajduje się tu Tatrzańska Służba Górska. Stary Smokovec to także istotny węzeł komunikacyjny. Stąd kursuje kolejka linowa do ośrodka narciarskiego Hrebienok (tanap.sk). Skupiają się tu sklepy, niektóre banki, usługi górskie i biura podróży (e-tatry.szm.com).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie

Vysoká pri Morave

skala
Hits: 3055

Vysoká pri Morave bola pradávnym sídliskom a pohrebiskom (rec.sk). Nachádzajú sa tu žiarové hroby zo 6. – 7. storočia a z 9. storočia (wikipedia.sk). Prítomnosť prvých obyvateľov sa datuje do mladšej doby kamennej. Prvé písomné zmienky o obci Znoyssa sú z roku 1271. V 16. storočí sa tu usadili chorvátski kolonisti. Rieka Morava zabezpečovala obci zdroj obživy a príjmu. Historické názvy : Hochsteten, Hochstädten. Významnou pamiatkou je rímskokatolicky kostol svätého Andreja Apoštola (rec.sk). Už v roku 1697 tu založili cech rybárov. Okrem toho sa venovali poľnohospodárstvu, včelárstvu a výrobe úžitkových predmetov z tŕstia (wikipedia.sk). V katastri obce sú Dolný les a Horný les a Rozporec (rec.sk). Obci dnes žije 2183 obyvateľov na ploche necelých 34 km2 (wikipedia.sk). V obci sa konajú slnovratu, pri ktorom sa do Morava púšťajú horiace kahance (mkregion.sk).

Vysoká pri Morave was an ancient settlement and burial site (rec.sk). There are graves with fire pits dating back to the 6th-7th centuries and the 9th century (wikipedia.sk). The presence of the first inhabitants dates back to the Neolithic period. The first written mentions of the village of Znoyssa are from the year 1271. In the 16th century, Croatian colonists settled here. The River provided the village with a source of livelihood and income. Historical names of the village include Hochsteten and Hochstädten. A significant monument is the Roman Catholic Church of Saint Andrew the Apostle (rec.sk). As early as 1697, a guild of fishermen was established here. In addition, people were engaged in agriculture, beekeeping, and the production of utility items from reeds (wikipedia.sk). In the village’s cadastral area, there are natural reserves Dolný les, Horný les, and Rozporec (rec.sk). The village is currently home to 2,183 inhabitants on an area of ​​just under 34 km2 (wikipedia.sk). The village hosts solstice celebrations during which burning bundles are released into the Morava River (mkregion.sk).

Vysoká pri Morave war eine prähistorische Siedlung und Grabstätte (rec.sk). Hier finden sich Gräber aus der Zeit des 6. – 7. Jahrhunderts und des 9. Jahrhunderts (wikipedia.sk). Die Anwesenheit der ersten Bewohner reicht bis in die Jungsteinzeit zurück. Die ersten schriftlichen Erwähnungen des Dorfes Znoyssa stammen aus dem Jahr 1271. Im 16. Jahrhundert siedelten sich kroatische Kolonisten hier an. Der Fluss Morava sicherte der Gemeinde Lebensunterhalt und Einkommen. Historische Namen des Dorfes: Hochsteten, Hochstädten. Eine bedeutende Sehenswürdigkeit ist die römisch-katholische Kirche des heiligen Apostels Andreas (rec.sk). Schon im Jahr 1697 wurde hier eine Fischerzunft gegründet. Zusätzlich beschäftigten sich die Menschen mit Landwirtschaft, Imkerei und der Herstellung von Gebrauchsgegenständen aus Rohr (wikipedia.sk). Im Gemeindegebiet befinden sich die Naturschutzgebiete Dolný les, Horný les und Rozporec (rec.sk). In der Gemeinde leben heute 2183 Einwohner auf einer Fläche von knapp 34 km2 (wikipedia.sk). In der Gemeinde finden Sonnenwendfeierlichkeiten statt, bei denen brennende Fackeln in die Morava geworfen werden (mkregion.sk).