2015, Časová línia, Island, Jazerá, Krajina, Príroda, Vodopády, Zahraničie

Island – ostrov ľadu a ohňa

Hits: 803

Island leží na rozhraní Severného ľadového a Atlantického oceánu. Je druhým najväčším ostrovom v Európe. Je vzdialený od Škótska asi 800, od Nórska 970, od Grónska 287 km (Wikipedia CS). Leží na rozhraní dvoch litosférických dosiek v oblasti Stredoatlantického chrbátu, v mieste kde dochádza ku vzniku novej oceánskej kôry. Pod Islandom sa nachádza pravdepodobne horúca škvrna (Olivier Bourgeois, Olivier Dauteuil, Erwan Hallot). Island oficiálne vznikol 17. júna 1944. Na rozlohe 102 775 km2 tu žije 350 710 obyvateľov. Prvými obyvateľmi Islandu boli pravdepodobne Nóri a Kelti koncom 9. storočia. Vikingskí náčelníci zakladali takzvané thingy – snemy, ktoré urovnávali spory. V roku 930 bol na Islande vytvorený prvý parlament na svete (Wikipedia). Od roku 1262 je Island podriadený nórskemu kráľovi (Marta Horáčková). V roku 1357 sa Island dostal pod nadvládu Dánska (Wikipedia CS). V rokoch 1783 kvôli sopečnej činnosti sopky Laki zmizla veľká časť Islandu, mnoho ľudí a zvierat zomrelo. Dánska vláda vtedy uvažovala o premiestnení všetkých 40 tisíc obyvateľov do Dánska (Marta Horáčková). Následky výbuchu sopky Askja v roku 1875 zničili islandskú ekonomiku a spôsobili hladomor (Wikipedia).

1. decembra 1918 sa Island osamostatnil, s Dánskom zostal spojený iba personálnou úniou. Obyvatelia Islandu sú zväčša germánskeho pôvodu. V poslednom čase sem prichádza veľa prisťahovalcov z celého sveta. Islanďania sú hrdí na svoje vikingské korene. Majú veľmi silnú pracovnú etiku, pracujú najdlhšie zo všetkých vyspelých krajín. Island je liberálnou krajinou, vyznáva sa tu rovnostárstvo – egalitarizmus. V roku 930 vznikol na Islande prvý parlament na svete. Island je krajina gejzírov. Je tu najviac výronov pár a plynov a horúcich prameňov na svete. Teplá voda z hlbín Zeme sa využíva na vykurovanie. Zimy sú na pobreží mierne, letá chladné. V strede Islandu je podnebie takmer polárne (Wikipedia). Celý ostrov je vulkanicky aktívny. Vo vnútrozemí sú lávové polia, pohoria a ľadovce (Wikipedia CS).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2012, 2014, Časová línia, Jazerá, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské mestá, Typ

Stupava

Hits: 5646

Stupava – menšie mesto pri Bratislave. Zhodou osudu som Stupavu najmä v minulosti často navštevoval pri práci na svojej diplomovke. Počas troch rokov som do Stupavy a jej okolia chodil veľmi často. Po 14 rokoch som sem zavítal s fotoaparátom a veľmi som sa čudoval ako sa zmenilo centrum pri kaštieli.

Mesto Stupava sa leží medzi západnými svahmi Malých Karpát a južnou časťou Záhorskej nížiny vo výške 174 metrov nad morom (stupava.sk). Na rozlohe 6718 hektárov, v nadmorskej výške 182 metrov nad morom žilo začiatkom roku 2016, 10597 obyvateľov. Nemecký názov pre mesto je Stampfen, maďarský Stomfa (Majtán, 1998). V katastri obce sa nachádza časť prírodnej rezervácie Pod Pajštúnom. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1269. Južnú časť Stupavy tvorí Mást, ktorá je súčasťou od roku 1953. Niektoré časti Mástu: Dzílečky, Kremenice, Kopce, Noviny, Malé grunty, Sedličky, Záhradky, Záhumenice, Písky, Hajpród, Nová hora, Dolná hora, Grefty, Trenky, Lingráby, Lintávy. Časti mesta: Mást, Dúbravy, Kremenica, Kolónia, Vinohrady (Wikipedia).  

Stupavské jazero sa nachádza v centre mesta, pri kaštieli. Za ním nasleduje park. Tento park pripomína skôr Arborétum ako mestský park. Barokový kaštieľ leží na okraji v parku v historickom centre Stupavy. Na jeho mieste stál pôvodne vodný hrad, ktorý bol v roku 1280 strediskom pajštúnskeho panstva. V polovici 17. storočia ho Pálfyovci prestavali na rannobarokový opevnený kaštieľ. Prírodný park bol založený v roku 1867 Károlyiovcami. V areáli parku bol v minulosti grófsky pivovar, mlyn a niekoľko rybníkov (Prokeš, Prokešová). V súčasnosti kaštieľ slúži ako domov seniorov (stupava.sk). V parku sa nachádza napr. jedľa Nordmanová, cypruštek Lawsonov, ginko dvojlaločné, borievka čínska, ľaliovník tulipánokvetý, sofora japonská. Súčasťou parku je pagaštanová alej (stupava.sk). Rímsko-katolícky kostol svätého Štefana bol postavený v polovici 14. storočia ako kostolný hrad. Často menil svoju podobu prístavbami (stupava.sk). 

Koncom 18. storočia sa v Stupave usadil džbánkarsky majster Štefan Putz so znalosťami výroby habánskej keramiky, ktorá bola polievaná olovnato-cínovou majolikou (fajansou). Jeho nasledovníkmi sa stali Ján a Ferdinand Kostkovci, neskôr Ferdiš Kostka, ktorý sa okrem tradičnej tvorby venoval aj figurálnej tvorbe, ktorá ho preslávila. Stal sa prvým národným umelcom histórii Československej republiky. Jeho pec je jedinou zachovanou habánskou pecou v strednej Európe (stupava.sk). V Stupave pôsobil Ján Nálepka, spisovateľ Rudo Moric. V Stupave pôsobí skupina historického šermu Ursus. V meste sa konajú viaceré tradičné podujatia. V marci sa koná Veľkonočná výstava kraslíc a výšiviek, v júli Svätojakubský jarmok, v auguste Stupavské hody, festival country hudby Stupavský širák a Slávnosti kapusty – Deň zelá. V októbri Svätomartinský jarmok. V novembri Mikulášsky jarmok (Wikipedia).

Územie Stupavy bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvými etnicky známymi obyvateľmi boli Kelti (stupava.sk). Rimania tu zrejme v období markomanských vojen (160 – 180) postavili menšiu stanicu na nevysokej vyvýšenine, na ktorej už predtým stála germánska osada. Vznikol tu rozsiahly dvorec, chránený obvodovým múrom 70 x 70 metrov. Pobyt dokazujú nálezy zbraní, zbytky krúžkového panciera, keramika, šperky, mince, fragmenty sklených nádob a hospodárske náradie. O Slovanskom osídlení svedčia nálezy pohrebiska s keramickými predmetmi zo 6 . – 9. storočia v miestnej časti Mást. Uhorský kráľ Belo IV. v darovacej listine po prvýkrát spomína Stupavu v roku 1269 pod názvom Ztumpa. V druhej polovici 13. storočia bol na území Stupavy vybudovaný Stupavský kamenný hrad, neskôr známy pod menom Pajštún ako sídlo pajštúnskeho a stupavského panstva. Poslední majitelia Károlyiovci ho opustili v roku 1945. Miestne trhovisko a slávne trhy boli známe v celom okolí a práve pre túto skutočnosť v mestečku vznikla tridsiatková stanica, kde sa vyberal poplatok za prevážaný tovar v sume troch percent z ceny tovaru. Najdôležitejšími plodinami boli ľan a konope, z nich sa lisovaním získaval olej. Mlyny na lisovanie tzv. stupy boli postavené na Stupavskom potoku (stupava.sk). Maďari prevzali toto pomenovanie a ešte za čias Veľkej Moravy vyslovovali názov Stomfa (čitaj Štomfa) s nosovkou, stonpa. Neskôr vo vývoji reči došlo k zániku nosovky a ustálila sa stupa. Pridaním koncovky ava vzniklo pomenovanie Stupava (Wikipedia).

Zdroje

Use Facebook to Comment on this Post

2012, 2014, Časová línia, Krajina, Príroda, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, Zamagurie

Dunajec

Hits: 2237

Po Dunajci sa dá ísť na plti z rôznych miest a na rôzne miesta. Slovenské služby zväčša poskytujú plavbu z Červeného Kláštora do Lesnice. Ak si správne pamätám, sezóna je od apríla do októbra. Okolo rieky je množstvo skál, popri nej je turistický chodník, po ktorom sa zvyknú preplavení turisti vracať do Červeného Kláštora. Pltiari v Lesnici nakladajú plte a príslušenstvo do áut a cez Lesnicu ho dookola dovezú naspäť do Červeného Kláštora (Peter Kaclík). Splav na pltiach na poľskej strane začína v obci Sromowce Wyźne, končí v Krościenko nad Dunajcem. Na Slovenskej strane začína v Majeroch, alebo v Červenom Kláštore, končí v Lesnici. Dunajec je 274 km dlhá rieka, ktorá na Slovensku tečie len na 17-tich kilometroch. Od roku 1920 tvorí hraničnú čiaru slovensko-poľských hraníc. Od dávnych čias je Dunajec považovaný za dôležitú dopravnú cestu (Wikipedia). Už v 2. storočí pred n. l. pltníci prepravovali na Dunajci tovar. Jantár, železo, drevo, antimon, sušené slivky, syr, medovinu a iné (plte-dunajec.sk). Využívali ju grécki a rímski kupci, v čase keď tu boli galskí Kelti. Neskôr cestu, ktorá nesie pomenovanie „Soľná cesta“, používali Germánia a Slovania (Wikipedia). Preprava tovaru na pltiach zaznamenala prepad v roku 1813, vďaka veľkým povodniam. V roku 1923 pltníctvo na Dunajci zaniklo celkom. Obnovilo sa v širšej miere spolu s prevážaním ľudí po roku 1950. Až do dnešných čias sa zachoval tradičný symbol pltníkov – pltnícky klobúk, ktorý je zdobený mušličkami (plte-dunajec.sk). Poľsko v roku 1997 postavilo na hornom toku vodnú elektráreň Czorsztyn a vyrovnávaciu nádrž Niedzica (Wikipedia).

Na okolitých zrázoch žijú napr. Tichodoma murari, Monticola saxatilis, Lacerta vivipara, Vipera berus, vydra Lutra lutra, rybárik Alcedo atthis, hniezdi tu výr skalný Bubo bubo a krkavec Corvus corax. Rastie tu Astragalus australis, Phyteum orbiculate, Aster serpentimontanus (Informačná tabuľa).

Odkazy

 

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Obce, Považské obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Šuja

Hits: 1802

Šuja je obec v Rajeckej kotline, leží v povodí Rajčianky, na úpätí Srniaka (obecsuja.eu). Leží v nadmorskej výške 467 metrov nad morom. Rozloha obce je 2.42 km2 (Wikipedia). Žije v nej 333 obyvateľov. Od roka 1997 nie je súčasťou Rajca (obecsuja.eu). Obec nebola samostatná od roku 1971 do polovice roku 1997 (obecsuja.eu). V minulosti sa obec nazývala Chya, Schwgye, Swya, Suya, Sujo, Suja. Na území obce sa našli mince keltského kmeňa Eraviskov (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). V oblasti Šuje existovalo sídlisko Púchovskej kultúry z prelomu letopočtov (Wikipedia). Najstaršie písomné zmienky o obci sú z roku 1393, patrila pod Lietavské panstvo. V roku 1598 mala 11 domov, v roku 1720 v 45 domoch žilo 304 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, včelárstvom, chovom oviec a dobytka (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). Gastronomické zvláštnosti Šuje sú špeciality zo žiab, obarec, úhrabky, podlesníky, dotriepaná kaša, kapustové halušky, fánky (obecsuja.eu). V marci sa v Šuji koná Rajecký Borošovec, športové bežecké podujatie (obecsuja.eu).

Neďaleko od obce sa nachádza Šujské rašelinisko (obecsuja.eu). Od roku 1983 je prírodnou rezerváciou. Na nepriepustnom štrkovitom podloží sa vytvorili rašelinné vrstvy s výskytom slatinno-rašelinových spoločenstiev (obecsuja.eu). Rastie tu napr. Primula farinosa, Pinguicula vulgaris, Salix rosmarinifolia, Menyanthes trifoliata, Epipactis palustris, Gymnadenia conopsea, Utricularia minor, Eleocharis quinqueflora, Carex viridula, Trollius altissimus. Žijú tu cenné spoločenstvá mäkkýšov, vážok, kôrovcov, vážok. Napr. rak riečny Astacus astacus, mlok bodkovaný Triturus vulgaris, kunka žltobruchá Bombina variegata, ropucha obyčajná Bufo bufo, rosnička zelená Hyla arborea, jašterica živorodá Zootoca vivipara, vretenicu severská Vipera berus, užovka obojková Natrix natrix, vydra riečna Lutra lutra, hlaváč bieloplutvý Cottus gobio (Daniel Baláž, Daniel Dítě, Tomáš Flajs, J. Galčík, Michal Kalaš, Jozef Májsky, Pavol Polák, Eva Stanková, Peter Urban, A. Záturecký).

Literatúra

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977, Veda, Bratislava, 3. časť, 536 pp.

Use Facebook to Comment on this Post