2014, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Zamagurie, Zamagurské obce

Slovenská Ves

Hits: 1524

Slovenská Ves patrí do Horného Spiša, leží v nadmorskej výške 650 metrov nad morom. Žije tu 1 800 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1311 (slovenskaves.sk), pod názvom Villa Sclavonicalis. Traduje sa, že pôvodne ležala severnejšie, no prvýkrát ju zničilo v roku 1443 zemetrasenie a neskôr požiar (slovenskaves.sk). V rokoch 1710 – 1711 obec postihla mor. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, najmä pestovaniu raže, jačmeňa, ovsu, ľanu a zemiakov. Venovali sa výrobe plátna, drevorubačstvu, chovu oviec a dobytka, krčmárstvu, krajčírstvu, obuvníctvu, kováčstvu, kolárstvu a pekárstvu (slovenskaves.sk). V obci sa nachádza Kostol Očisťovania Panny Márie z druhej polovice 14. storočia, v ktorej je neskorogotická socha Madony z roku 1510 z dielne Majstra Pavla z Levoče. V dolnej časti Slovenského potoka sa nachádza Lúka Kúty, vysokobylinná bujná zamokrená lúka, kde sa nachádza napr. orchidea Epipactis palustris. Severne od obce vyviera osem prameňov minerálnych vôd (slovenskaves.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Liptovské obce, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

Hits: 1484

Vlkolínec je miestna časť Ružomberku. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Od roku 1993 je zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Táto podhorská osada je zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov, predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí. Leží na južnom svahu výbežku liptovského hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 718 metrov nad morom (Wikipedia). Sidorov je vrch nad Vlkolíncom, ktorý v ľudovom podaní nesie názov Žiar, v mapách do roku 1950 bol uvádzaný ako Híravá. Nesie stopy prehistorického hradiska spred 2 500 rokov (vlkolinec.sk).

Vlkolínec bola pôvodne drevorubačská a uhliarska osada, ktorá pravdepodobne vznikla medzi druhou polovicou 14. a prvou polovicou 15. storočia. Patrila pod hradné panstvo Likavského hradu (Wikipedia). Neskôr sa vlkolínčania zaoberali aj poľnohospodárstvom, chovom dobytka, pastierstvom, salašníctvom, včelárstvom (wordpress.com). Boli to aj známi tesári, rezbári (vlkolinec.sk)Názov obce je odvodený od vysokého výskytu vlkov (wordpress.com). Prvá písomná zmienka o Vlkolínci je z roku 1461 pod názvom Wylkovinecz (vlkolinec.sk). V 17. storočí sa tu nachádzali štyri sedliacke usadlosti a päť želiarskych domov (wordpress.com). V 50-tych rokoch sa plánovalo presídlenie miestnych obyvateľov do Ružomberka z dôvodu pokroku, vyrovnaniu sa modernej dobe. Tento projekt sa však neuskutočnil, preto návštevníci Vlkolínca môžu obdivovať vidiecky život v prirodzenom prostredí. Svoju jedinečnosť si Vlkolínec zachoval aj vďaka izolovanosti. Až do polovice 20. storočia tu nebola zavedená elektrina (Wikipedia). Dnes Vlkolínec tvorí 45 usadlosti, drevených obytných domov a hospodárskych budov (Wikipedia). V súčasnosti trvalo vo Vlkolínci žije trvalo 19 obyvateľov v 6 domoch. Mnohé domy sú prenajímané rekreantom (wordpress.com).

Stredom obce preteká potok prameniaci pod svahmi Sidorova. Steny drevených domov sú kvôli strmému svahu postavené na vysokých kamenných podmurovkách (Wikipedia). Sokel je farebným kontrastom oproti stenám zrubu (vlkolinec.sk). Sú zrubové z čiastočne, alebo úplne kresaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a hlina (Wikipedia). Hlinou sa upravovali nerovnosti, bielila sa a farebne líčila dvakrát do roka, na jar a na jeseň (vlkolinec.sk). Pri zrubovaní sa ako výplň používal mach na utesnenie špár (vlkolinec.sk). Charakteristickým prvkom tunajších domov je šindľová sedlová strecha s lomeným ostreším. Doskové štíty domu majú malé otvory – dýmniky, slúžiace na odvod dymu. Centrálnu časť domu tvorí vstupný „pitvor“ s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. V centre obce sa zachovala zvonica z roku 1770, studňa a murovaný kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875 a murovaná škola (Wikipedia). Studňa je rumpáľová – kľuková (Jaloviarová).

Vo Vlkolínci sa nachádza muzeálny objekt – Roľnícky dom, v ktorom je stála expozícia pôvodného bývania, tradičných historických predmetov v domácnosti a v poľnohospodárstve. Oboznamuje so životom našich predkov, ich spôsobom bývania a hospodárenia. Galéria ľudového umenia sídli v budove bývalej školy (wordpress.com).

V chotári Vlkolínca sa vyskytujú viaceré zaujímavé rastliny živočíchy. Napr. Dactylorhiza majalis, Primula farinosa, Primula auricula, Clematis alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, Aquilegia vulgaris. Živocíchy Ursus arctos, Canis lupus, Lynx lynx, čiže medveď, vlk a rys (vlkolinec.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš

Spišská Magura

Hits: 1444

Spišská Magura je flyšové pohorie na severnom Slovensku. Najvyšším vrchom pohoria ja Repisko – 1259 metrov nad morom. V časti Osturnianska brázda a na priľahlých svahoch sa zachovali viaceré jazierka zosuvného charakteru. Na styku pohoria s kotlinami vyvierajú minerálne pramene (wikipedia.sk). Spišská Magura má viac ako 30 kilometrov dlhý hrebeň. V minulosti to bola drevorubačská a pastierska krajina (pieniny.sk). 

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Spiš, Spišské obce

Spišský Hrhov

Hits: 1560

Územie dnešnej obec bolo osídľované v neolite, 450 pred n.l.. Slovania sa tu usádzali od obdobia Veľkej Moravy (9 – 10. storočie). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1243. Usadil sa tu významný spišský kolonizačný rod, ktorý neskôr dostal šľachtické rodové meno podľa názvu obce – Gergew, alebo de Gyrgow. V čase nemeckej kolonizácie sa za potokom Lodzina usadili Sasi a vytvorili novú dedinu – Nemecký Hrhov. V roku 1280 sa Slováci a Sasi spájajú do jednej dediny. Rod de Gyrgow sa pomaďarčil na Gyorgy, obec im patrila až do roku 1885, kedy všetok ich majetok kúpil uhorský šľachtic Vidor Csáky. Hrhov bol ich až do novembra 1944. Na prelome storočí pozvali Csákyovci poľnohospodárskych odborníkov zo Saska, ktorí priniesli aj moderné technológie v chove dobytka, záhradníctve, zeleninárstve a iných remeslách (spisskyhrhov.sk).

Od čias Veľkej Moravy je pre oblasť Spiša typické pestovanie a spracovanie ľanu, v čom vynikali obyvatelia osád na území dnešného Spišského Hrhova. Od pomenovania remeselníkov s ľanom, ktorých volali gargovia pochádzajú aj najstaršie pomenovania obce – Gargow, Gurgow, Gurhew. Gargovia vynikali aj zhotovovaním predmetov na spracovanie ľanu, akými boli barda, bidla, ostatné časti krosien: cepi, cerľice – trlice na ručné trepanie, cjefki na navíjanie priadze, vretená, snovadliny, haspľe – motovidlá, kolovrátky, kúdele, tĺky, šmertki – motacie zariadenia, piesty, rafi – na odstraňovanie semien z ľanu, česáky, grample – na mykanie ľanu. Rozvinuté bolo aj košikárstvo, kováčstvo, kožiarstvo, drevorubačstvo, mlynárstvo, výroba zvoncov, výroba predmetov pre stravovanie, odievanie, staviteľstvo, tkáčstvo, tehliarstvo, šindliarstvo, výroba sviečok, výšivkárstvo, čipkárstvo, výroba šperkov, hudobných nástrojov, hračiek. V súčasnosti dochádza k renesancii ľudovej umeleckej výroby, na čo má Spišský Hrhov výborné predpoklady (spisskyhrhov.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post