Krajina, Slovensko, Fotografie, Turiec

Blatnica

Hits: 3441

Blatnica patrí medzi najchladnejšie Slovenska, leží v centrálnej oblasti Turca, na styku Turčianskej kotliny a Veľkej Fatry. Leží v nadmorskej výške 495 metrov nad morom. Na ploche 86 km2 žije 913 obyvateľov (Wikipedia). Historické názvy obce: Blathnicha, Blatnicze, Blatnice, Plathnicha, Blatnicza, Turčianská Blatnica (e-obce.sk). V Blatnici a v jej priľahlých dolinách natáčali bratia Siakeľovci prvého slovenského Jánošíka (Wikipedia).

Blatnica je starobylá obec ležiaca po oboch stranách Blatnického potoka v Turčianskej kotline. Prvé pravekého sa viažu na 3. tisícročie pred Kristom. Boli to kanelovanej kultúry. Prvé správy o obci sú z roku 1230. Obec bola pôvodne podhradím Blatnického hradu. Pôsobila tu spisovateľka Maša Haľamová (blatnica.sk), Karol Plicka, narodil sa tu filmový režisér a kameraman Jaroslav Siakeľ (blatnica.sk). V obci nájdeme mnoho murovaných s veľkými bránami – typ olejkársky a typické turčianske drevené s kožovkou len medzi trámami stien (blatnica.sk). Obyvatelia boli poddaní najmä rodu Révayovcov. Venovali sa olejkárstvom, šafraníctvom, remeslami a poľnohospodárstvom (blatnica.sk). V prvej písomnej správe o osídlení na území Blatnice sa spomína dedina Solomus-Sokolčie, dnes časť obce. Koncom 13. storočia je už postavené jadro Blatnického hradu. Tesne nad ním sa nachádzala dedina Sebeslavce. V druhej polovici 16. storočia sa olejkárstvo stalo výnosným zdrojom obživy. V 18. storočí sa touto činnosťou v obci živilo viac ako 100 domácností. Blatnica patrila medzi relatívne veľké obce, v roku 1785 tu žilo 1015 obyvateľov v 157 domoch (blatnica.sk). Našiel sa tu meč slovenského veľmoža z polovice 8. storočia. Patril bojovníkovi z radov vysoko postavenej staroslovenskej šľachty.  Vyrobili ho z damascénskej ocele a kovali ho tradičným spôsobom na drevenom uhlí. Jeho rúčka je zo strieborného plechu, pozlátená 24-karátovým zlatom a sú do nej vsadené červené rubíny (Wikipedia).


Blatnica is one of the coldest villages in Slovakia, situated in the central Turiec region at the confluence of the Turiec Basin and the Great Fatra mountains. It lies at an elevation of 495 meters above sea level, covering an area of 86 km2 with a population of 913 inhabitants (Wikipedia). The historical names of the village include Blathnicha, Blatnicze, Blatnice, Plathnicha, Blatnicza, and Turčianská Blatnica (e-obce.sk). The Siakeľ brothers filmed the first Slovak Jánošík in Blatnica and its surrounding valleys (Wikipedia).

Blatnica is an ancient village situated on both sides of the Blatnický Creek in the Turiec Basin. The earliest traces of prehistoric settlement date back to the 3rd millennium BC, associated with the people of the Corded Ware culture. The first written records of the village are from 1230, and it was originally a sub-castle of Blatnický Castle. The writer Maša Haľamová (blatnica.sk) and the film director and cameraman Jaroslav Siakeľ, who was born in Blatnica (blatnica.sk), have connections to the village.

In Blatnica, one can find many brick houses with large gates, representing the typical oilman’s architecture, as well as traditional Turiec wooden houses with leather insulation between the beams (blatnica.sk). The residents were mainly subjects of the Révay family, engaging in oil pressing, saffron cultivation, crafts, and agriculture (blatnica.sk). The first written mention of settlement in the Blatnica area refers to the village of Solomus-Sokolčie, now part of the village. The core of Blatnický Castle was already built at the end of the 13th century. Oleaginous craftsmanship became a lucrative livelihood in the late 16th century, and by the 18th century, over 100 households in the village were involved in this activity. Blatnica was a relatively large village, with 1,015 inhabitants living in 157 houses in 1785 (blatnica.sk).

An 8th-century Slovak noble’s sword was found in Blatnica, belonging to a warrior from the ranks of the high-ranking Old Slovak nobility. Crafted from Damascus steel and forged using traditional methods on wooden charcoal, the handle is made of silver plate, gilded with 24-carat gold, and embedded with red rubies (Wikipedia).


Krajina, Slovensko, Príroda, Tatry, Hory, Biotopy, Fotografie

Lomnický štít

Hits: 3869

je vyhľadávanou lokalitou turistov. Je druhým najvyšším vrcholom na Slovensku s výškou 2634 metrov nad morom. Chodí sa sem najmä z Tatranskej Lomnice lanovkou, resp. priamy výhľad naň je zo Starej Lesnej. Pod samotným vrcholom je asi najznámejšie tatranské pleso – Skalnaté pleso.

V minulosti bol Lomnický štít nazývaný aj Dedo (wikipedia.sk). Poliaci ho nazývali Kráľ Tatier. Nie je jasné, kto zdolal Lomnický štít ako prvý. Podľa niektorých zdrojov to bol kežmarský učiteľ Dávid Fröhlich v roku 1615 – avšak je možné, že zdolal vtedy Kežmarský štít (hiking.sk). Prvý, jasne doložený výstup sa viaže ku Jakubovi Fábrymu, ktorý tu hľadal zlato, z Medených lávok medzi rokmi 1760 – 1790 (Bohuš, 1996). Nadmorskú výšku určil a na Lomnický štít vystúpil v roku 1793 anglický cestovateľ Robert Townson s obdivuhodnou presnosťou na 2644 metrov nad morom (Smatana, 1973). Prvý zimný výstup zaznamenali Theodor Wundt a Jakub Horvay v roku 1891 (wikipedia.sk). Na vrchole vybudovaná štyri metre dlhá a meter široká vysunutá vyhliadková terasa pre turistov. Jej konštrukcia je pripevnená o skalu chemickými kotviacimi lepidlami (navrchol.sk). Vo vrcholovej budove je pracovisko Tatranskej lanovej dráhy, kde v nepretržitej službe sú vždy dvaja pracovníci. Nachádza sa tu pozorovacia stanica SHMÚ, v službe je vždy jeden meteorológ. Oddelenie kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV Košice tu má neutrónový monitor, ktorého úlohou je detekovať a zaznamenávať neutróny vznikajúce interakciou kozmického žiarenia s časticami v horných vrstvách atmosféry. Okrem nich sa tu ešte nachádza pracovisko Astronomického ústavu SAV Stará Lesná, oddelenia fyziky slnka, ktoré tu má koronograf. Treba myslieť na to, že hore je nízky tlak vzduchu, menej kyslíka a v budove je často veľmi nízka relatívna vlhkosť vzduchu, bežne aj menej ako 10 %. Objavujú sa aj nie celkom bežné prejavy búrok – sršanie, Eliášove ohne, silný statický náboj vo vzduchu. Signál slovenských mobilných operátorov je slabý (hiking.sk). Najvyššia zaznamenaná na vrchole je z 30.7.2005, 18.3 °C, zrážok tu spadne približne 1900 mm, maximálna snehová pokrývka tu dosiahla 25.3.2009 410 cm (wikipedia.sk). Až do roku 1955 bola visutá lanovka na Lomnický štít svojimi technickými parametrami svetovým rekordérom. Medzi osobnými lanovkami bola rekordná aj dĺžkou 5428 metrov. Pôvodne malo byť lano zavesené medzi Skalnatým plesom a Lomnickým štítom bez akejkoľvek podpery. Na jednom mieste šúchalo o skalu, preto jednu podperu bolo nutné postaviť. Aj to sa zmenilo, po rekonštrukcii v roku 1989 sa lanovka zaobíde bez nej (Ján Lacika).


Lomnický Peak is a sought-after destination for tourists, being the second-highest peak in Slovakia at an elevation of 2,634 meters above sea level. Visitors often reach it by cable car from Tatranská Lomnica, and it offers a direct view from Stara Lesna. Just below the summit lies one of the most famous Tatra mountain lakes, Skalnaté pleso.

In the past, Lomnický Peak was also referred to as Dedo (Grandfather) (wikipedia.sk). Poles called it the King of the Tatras. The first ascent is unclear, with some sources attributing it to the Kežmarok teacher Dávid Fröhlich in 1615. However, it is possible that he ascended Kežmarský štít at that time (hiking.sk). The first documented ascent is associated with Jakub Fábry, who was searching for gold in the Medené lávky region between 1760-1790 (Bohuš, 1996). The altitude was determined and the ascent was made by the English traveler Robert Townson in 1793 with remarkable precision, measuring 2,644 meters above sea level (Smatana, 1973). The first winter ascent was recorded by Theodor Wundt and Jakub Horvay in 1891 (wikipedia.sk). At the summit, a four-meter-long and one-meter-wide cantilevered viewing terrace has been built for tourists. Its construction is secured to the rock with chemical anchor adhesives (navrchol.sk). The summit building houses the workplace of the Tatranská lanová dráha (Tatra Cableway), continuously staffed by two employees. The SHMÚ (Slovak Hydrometeorological Institute) observation station is present, with one meteorologist on duty. The Institute of Experimental Physics of the Slovak Academy of Sciences in Košice has a neutron monitor that detects and records neutrons generated by the interaction of cosmic radiation with particles in the upper layers of the atmosphere. Additionally, there is a workplace for the Astronomical Institute of the Slovak Academy of Sciences in Stará Lesná, specializing in solar physics, equipped with a coronagraph. It’s important to note that at the summit, there is low air pressure, less oxygen, and the building often has very low relative air humidity, commonly less than 10%. Unusual meteorological phenomena, such as St. Elmo’s fire, static electricity, and hornets, can occur. The signal from Slovak mobile operators is weak (hiking.sk). The highest recorded temperature at the summit is from July 30, 2005, reaching 18.3 °C, with approximately 1900 mm of precipitation falling, and the maximum snow cover recorded on March 25, 2009, was 410 cm (wikipedia.sk). Until 1955, the Lomnický štít cable car held world records for its technical parameters, being the longest among personal cable cars at 5428 meters. Originally, the cable was to be suspended between Skalnaté pleso and Lomnický štít without any support. However, due to friction against the rock at one point, one support had to be built. This changed after reconstruction in 1989, and the cable car now operates without it (Ján Lacika).


Szczyt Lomnický jest poszukiwanym miejscem przez turystów, będąc drugim najwyższym szczytem na Słowacji, o wysokości 2634 metrów nad poziomem morza. Najczęściej odwiedzany jest za pomocą kolejki linowej z Tatranskiej Lomnicy, oferującej bezpośredni widok ze Starej Lesnej. Tuż poniżej szczytu znajduje się jedno z najbardziej znanych tatrzańskich jezior, Skalnaté pleso.

W przeszłości Lomnický był również nazywany Dedo (Dziadek) (wikipedia.sk). Polacy nazywali go Królem Tatr. Pierwsze wejście jest niejasne, a niektóre źródła przypisują go nauczycielowi z Kežmarok, Dávidowi Fröhlichowi, w 1615 roku. Jednak możliwe jest, że wtedy zdobył Kežmarský štít (hiking.sk). Pierwsze udokumentowane wejście związane jest z Jakubem Fábrym, który poszukiwał złota w rejonie Medené lávky między 1760 a 1790 rokiem (Bohuš, 1996). Wysokość została określona, a wejście zostało dokonane przez brytyjskiego podróżnika Roberta Townsona w 1793 roku z niezwykłą precyzją, mierzącą 2644 metry nad poziomem morza (Smatana, 1973). Pierwsze zimowe wejście odnotowali Theodor Wundt i Jakub Horvay w 1891 roku (wikipedia.sk). Na szczycie wybudowano czterometrowy i metrowy wysunięty taras widokowy dla turystów. Jego konstrukcja jest zamocowana do skały za pomocą chemicznych kotwiących klej

ów (navrchol.sk). Budynek na szczycie mieści siedzibę Tatranskiej lanovej dráhy (Tatrzańska kolej linowa), zawsze obsadzoną przez dwóch pracowników. Stacja obserwacyjna SHMÚ (Słowackiego Instytutu Hydrometeorologicznego) jest obecna, zawsze z jednym meteorologiem na dyżurze. Instytut Fizyki Doświadczalnej Słowackiej Akademii Nauk w Koszycach posiada monitor neutronów, który wykrywa i rejestruje neutrony generowane przez oddziaływanie promieniowania kosmicznego z cząstkami w górnych warstwach atmosfery. Dodatkowo, znajduje się tu pracownia Astronomicznego Instytutu Słowackiej Akademii Nauk w Stará Lesná, specjalizująca się w fizyce słonecznej, wyposażona w koronograf. Warto zauważyć, że na szczycie występuje niskie ciśnienie atmosferyczne, mniejsza ilość tlenu, a w budynku często bardzo niska wilgotność względna powietrza, zwykle poniżej 10%. Mogą występować nietypowe zjawiska meteorologiczne, takie jak ognie św. Elma, elektryczność statyczna i szerszenie. Sygnał od słowackich operatorów komórkowych jest słaby (hiking.sk). Najwyższa zarejestrowana temperatura na szczycie pochodzi z 30 lipca 2005 roku, wynosząca 18,3 °C, opady wynoszą około 1900 mm, a maksymalna pokrywa śnieżna została zanotowana 25 marca 2009 roku i wynosiła 410 cm (wikipedia.sk). Do 1955 roku kolej linowa na Lomnický štít utrzymywała rekordy świata pod względem parametrów technicznych, będąc najdłuższą wśród kolejek linowych osobistych o długości 5428 metrów. Początkowo lina miała być zawieszona między Skalnatým pleso a Lomnickým štít bez żadnego wsparcia. Jednak z powodu tarcia o skałę w jednym miejscu konieczna była jedna podpora. To jednak uległo zmianie po rekonstrukcji w 1989 roku, i kolej linowa obecnie działa bez niej (Ján Lacika).



TOP

Všetky

Objekty, predmety a priestory, Dokumenty, Stavebné dokumenty, Stavebné prvky, Stavby, Fotografie

Hrady nad strechami

Hits: 2303

Občas sa vyskytne, že sa zobrazujú v priestore presne nad strechami , ktoré k objektu hradu nepatria. Doslova to vyznieva, akoby boli postavené nad týmito stavbami.


Occasionally, castles are depicted in space exactly above the roofs of homes that do not belong to the castle structure. It literally appears as if they were built above these buildings.


Dokumenty, Dokumenty v čase, TOP, Fotografie

Vianoce

Hits: 1890

sú oslavou, ktorá nesie so sebou magickú atmosféru, radostné očakávania a ducha spolupatričnosti. Vianoce sú obdobím lásky, radosti a pokoja. Napriek svojej rôznorodosti a individuálnym zvykom združujú ľudí a prinášajú do ich životov čaro vianočného kúzla. Tento sviatok, považovaný mnohými za najkrajší roka, je spojený s rôznymi tradíciami a zvykmi, ktoré zdobia a napĺňajú srdcia teplom. Domáce a aj verejné priestory sa začínajú zarábať vianočnou výzdobou. Stromčeky zdobia farbami, ozdobami a svetielkami, vytvárajúc nádherný pohľad. Osvetlené a pridávajú kúzlo do nočných hodín. Tradičné vianočné sú miestom, kde sa stretávajú, ponúkajú sa tam rôzne výrobky, od vianočných ozdôb cez ručne vytvorené výrobky po lahodné dobroty.

Špecifické jedlá a dobroty sú neodmysliteľnou súčasťou vianočných osláv. Vo výbave sú často klasické jedlá, ako kapustnica, kapor, ryba, šošovica a ďalšie dobroty. Darčeky k vianočnej tradícii. Rozdávanie darčekov je vrcholom vianočného dňa. Náboženské a rodinné obrady pridávajú hlbší význam sviatku. Vianočná polnočná omša a spoločné modlitby vytvárajú spolupatričnú atmosféru. Vianočné filmy a pridávajú k sviatku ďalší kúsok pohody. Tradičné pesničky a filmové klasiky tvoria neoddeliteľnú súčasť vianočnej atmosféry.


Christmas is a celebration that brings with it a magical atmosphere, joyful expectations, and a spirit of solidarity. It is a time of love, joy, and peace. Despite its diversity and individual customs, it unites people and brings the enchantment of Christmas magic into their lives. Considered by many as the most beautiful time of the year, Christmas is associated with various traditions and customs that adorn homes and fill hearts with warmth. Both domestic and public spaces begin to adorn themselves with Christmas decorations. Christmas trees are adorned with colors, ornaments, and lights, creating a beautiful spectacle. Illuminated streets and squares add magic to the nighttime hours. Traditional Christmas markets are places where people gather, offering a variety of products, from Christmas decorations to handcrafted items and delicious treats.

Specific foods and delicacies are an integral part of Christmas celebrations. The menu often includes traditional dishes such as cabbage soup, carp, fish, lentils, and other goodies. Gift-giving is a Christmas tradition, and exchanging presents is the highlight of the Christmas day. Religious and family ceremonies add a deeper meaning to the holiday. Christmas midnight mass and communal prayers create a sense of solidarity. Christmas movies and music add an extra touch of coziness to the holiday. Traditional songs and film classics are an integral part of the Christmas atmosphere. In essence, Christmas is a time when people come together in an atmosphere of love, joy, and peace. Despite its various customs, it unites people and brings the charm of Christmas magic into their lives.



Príroda, Rastliny, Stromy, Organizmy, Fotografie

Korene

Hits: 1947

sú životným uzlom rastlín, prenikajúcim hlboko do zeme a tvoriacim základňu pre ich a vitalitu. Čím viac rozvetvených koreňov, tým viac miest na absorpciu a živín. Rastliny majú rôzne typy koreňov. Korene slúžia aj ako zásobáreň živín, korene poskytujú aj stabilnú oporu pre rastlinu, upevňujú ju v pôde. V niektorých rastlinách dominuje jeden silný koreň, ktorý je známy ako hlavný koreň. Výhodou je hlbšia penetrácia do pôdy. Mnoho rastlín má veľa vedľajších koreňov, ktoré vyrastajú z hlavného koreňa a rozvetvujú sa v okolí. Niektoré majú vzdušné korene, ktoré vyrastajú nad zemský povrch a slúžia na získavanie vzdušnej vlhkosti alebo na podporu rastlín. Korene môžu vytvárať symbiotické vzťahy s hubami, ktoré zvyšujú schopnosť rastlín absorbovať živiny. Rastliny s koreňmi prispievajú k vytváraniu pôdnej štruktúry tým, že zabraňujú erózii a udržiavajú pôdu pohromade.


Roots act as the life knot for plants, penetrating deep into the soil and forming the foundation for their growth and vitality. The more branched the roots, the more sites available for the absorption of water and nutrients. Plants exhibit various types of roots, each serving unique functions in sustaining plant life. Roots function not only as nutrient reservoirs but also provide stable support for the plant, anchoring it firmly in the soil. In some plants, a single strong root dominates, known as the primary root. The advantage lies in deeper penetration into the soil. Many plants feature numerous lateral roots branching from the primary root, extending into the surrounding area. Certain plants develop aerial roots that grow above the ground, serving purposes such as absorbing atmospheric moisture or supporting the plant. Roots can establish symbiotic relationships with fungi, enhancing the plants‘ ability to absorb nutrients. Plants with well-developed roots contribute to the creation of stable soil structures, preventing erosion and maintaining soil cohesion. In essence, roots play a multifaceted role in the life of plants, extending their influence below the surface and fostering intricate connections within the ecosystems they inhabit.