Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Zamagurie, Biotopy, Fotografie

Lesnica je krásne miesto na Zamagurí

Hits: 2995

Ráno v Lesnici začína hmlou, ktorá sa ako tichý dych Dunajca vkráda do dolín a obopína lesov. Z hôr sa vynárajú ostré , ktoré sa strácajú v závoji oblakov. Hmla sa prevaľuje ponad kopce, akoby zakrývala tajomstvá dávnych generácií. Z drsnej horskej scenérie prechádza do otvorenej mozaiky polí a lúk. Tu už nepanuje dramatická hmla, ale slnečný pokoj: zelené stráne, žlté a biele drevenice, ktoré sa roztrúsili po úbočiach. Lesnica je kontrastov – dráma hôr a jemnosť polí, tvrdosť skál a mäkkosť hmiel. Kto sem príde, odchádza s pocitom, že sa dotkol niečoho pradávneho a pravdivého.

Lesnica je horská obec v severovýchodnom Slovensku, v okrese , pri hranici s Poľskom. Nachádza sa na úpätí Malých Pienin vo výške približne 485 m nad morom a rozprestiera sa na ploche asi 14,6 km². Údaje z roku 2024 evidujú približne 490 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1297. Obec sa nachádza v najsevernejšej oblasti Pieninského národného parku (Wikipedia). Lesnica vznikla vďaka šoltýskym kolonistom v 13. storočí, prvýkrát je doložená v listine z roku 1297, keď bola územie udelené a osídlené (Rafting Pieniny).

Dominantou je kostol svätého Michala archanjela zo 16. storočia vybudovaný na gotických základoch, v radovej zástavbe s postrannými vstupnými bránami a drevenice z hrubých brvien. Zachovalo sa aj niekoľko goralských stavebných pamiatok. Otvorenie pešieho priechodu Lesnica-Szcawnica v roku 1996 ponúka turistom možnosť poznať aj krásy susedného poľského územia. Šoltýsi Gorgeyovci z Toporca založili časť obce, ktorá sa dodnes nazýva Stará Lesnica. Popri nej existovala v 15. storočí už aj Nová Lesnica. V 19. storočí Lesnicu často navštevovali kúpeľní hostia, ktorí prechádzali medzi Smerdžonkou (Červený Kláštor) a Szczawnicou. V období 1938-1939 prináležala Poľsku. Zachovalo sa tu veľa povestí viažucich sa k Pieninám a v obci sa ešte čiastočne nosí menej zdobený goralský kroj (https://eastslovakia.szm.com/). V stredoveku sa Lesnica rozčlenila na Malú a Veľkú Lesnicu podľa majetkoprávnych sporov. V 16. storočí prevzali správu kláštorní rehoľníci z Červeného Kláštora (Rafting Pieniny). Obyvatelia sa tradične živili poľnohospodárstvom, pastierstvom a remeslami – spracovaním dreva, rezbárstvom a tkaním. V minulosti občania pracovali v lesoch (pieniny.sk). V Lesnici sa dodnes zachovala tradičná goralská – drevenice z hrubých brvien, zariadenia z kamenných pivníc aj nekropola rodinných pamiatok. Dodržiavajú sa aj miestne goralské kroje (pieniny.sk).

Lesnica ponúka ideálne podmienky pre prírodné zážitky a turistiku – leží na konci turistických trás raftingových splavov na drevených pltiach, ktoré vedú cez prielom Dunajca. Trasa siaha od Majer až po obec Lesnica (11 km), druhá variant trasy z Červeného Kláštora má dĺžku 9 km (travelguide.sk). Prielom Lesnického potoka je zaujímavý prírodný kaňon hlboký až 300 m s krasovými útvarmi priamo pri Lesnici (Wikipedia). Medzi obľúbené patrí chodník „Prielomom Dunajca na Haligovské “ aj trasa „Malými Pieninami“ (Lesnica – Vysoké Skalky – Litmanová) (travelguide.sk). V okolí sa nachádza bohatá a v rámci Pieninského národného parku (sk.wikipedia.org).

Smerom na juh od Lesnice sa krajina postupne otvára z tiesňavy Prielomu Dunajca do podhoria Spišskej Magury a ďalej k Ľubovnianskej vrchovine. Tento priestor má charakter kopaníc a lúk s roztrúsenými hospodárskymi usadlosťami. Južne od obce sa svahy rozbiehajú do menších poľnohospodárskych plôch, pasienkov a lúčnych enkláv, ktoré sú oddelené pásmi lesov. Typické sú goralmi udržiavané s množstvom kvetov a horských bylín (pieniny.sk). V nižších častiach prevládajú bukové a jedľové , ktoré prechádzajú do zmiešaných porastov. Nad Lesnicou vystupujú kopce s nadmorskou výškou 700 – 900 m, z ktorých sa otvárajú pohľady na celé . Krajina poskytuje krásne na zozadu – od Lesnického sedla je možné vidieť ostré vápencové bralá, zatiaľ čo na juhu sa dvíhajú Spišská Magura a Levočské vrchy. Za jasného počasia sa z hrebeňov nad Lesnicou dá zazrieť aj Vysoké Tatry (rafting-pieniny.sk). Dodnes sú badateľné tradičného hospodárenia – terasové , drevené stodoly a salaše. Krajina má stále pôvodný horský charakter, bez väčších zásahov modernej urbanizácie. Lesnica tak pôsobí ako prechod medzi drsnými Pieninami a miernejším Spišom (pieniny.sk).


Morning in Lesnica begins with fog, which, like the silent breath of the Dunajec, seeps into the valleys and wraps around the silhouettes of the forests. From the mountains emerge sharp contours that vanish into the veil of clouds. The mist rolls over the hills as if it were covering the secrets of past generations. From the harsh mountain scenery, the land transforms into an open mosaic of fields and meadows. Here the dramatic fog no longer reigns, but a sunny calm: green slopes, yellow fields, and white wooden cottages scattered along the hillsides. Lesnica is a land of contrasts – the drama of the mountains and the softness of the fields, the hardness of the rocks and the gentleness of the mists. Whoever comes here leaves with the feeling of having touched something ancient and true.

Lesnica is a mountain village in northeastern Slovakia, in the Stará Ľubovňa district, near the Polish border. It lies at the foot of the Little Pieniny at an altitude of approximately 485 m above sea level and covers an area of about 14.6 km². In 2024, it had about 490 inhabitants. The first written record of the village dates back to 1297. The village is located in the northernmost area of the Pieniny National Park (Wikipedia). Lesnica was founded thanks to the šoltýs colonists in the 13th century, first mentioned in a charter of 1297 when the land was granted and settled (Rafting Pieniny).

The dominant landmark of the village is the Church of St. Michael the Archangel from the 16th century, built on Gothic foundations, row houses with side entrance gates, and log houses made of massive beams. Several Goral architectural monuments have been preserved. The opening of the pedestrian crossing Lesnica–Szczawnica in 1996 offers tourists the opportunity to discover the beauty of the neighboring Polish territory. The šoltýs family Gorgey of Toporec founded part of the village, which is still called Stará Lesnica (Old Lesnica). Alongside it, Nová Lesnica (New Lesnica) already existed in the 15th century. In the 19th century, Lesnica was frequently visited by spa guests passing between Smerdžonka (Červený Kláštor) and Szczawnica. In the period 1938–1939, it belonged to Poland. Many legends connected with the Pieniny have been preserved here, and a simpler version of the traditional Goral costume is still partly worn (eastslovakia.szm.com). In the Middle Ages, Lesnica was divided into Malá and Veľká Lesnica due to property disputes. In the 16th century, the administration was taken over by monks from Červený Kláštor (Rafting Pieniny). The inhabitants traditionally lived from agriculture, shepherding, and crafts – woodworking, carving, and weaving. In the past, villagers worked in the forests (pieniny.sk). Traditional Goral architecture has been preserved in Lesnica – wooden log houses, stone cellars, and a family necropolis. Local Goral costumes are still worn (pieniny.sk).

Lesnica offers ideal conditions for nature experiences and tourism – it lies at the end of rafting routes on wooden rafts through the Dunajec Gorge. The route from Majer to Lesnica measures 11 km, and another variant from Červený Kláštor is 9 km (travelguide.sk). The Lesnica Gorge is an interesting natural canyon up to 300 m deep with karst formations directly by the village (Wikipedia). Among the popular trails are the path “Through the Dunajec Gorge to the Haligovské Rocks” and the route “Through the Little Pieniny” (Lesnica – Vysoké Skalky – Litmanová) (travelguide.sk). Rich fauna and flora are found in the surroundings within the Pieniny National Park (sk.wikipedia.org).

South of Lesnica, the landscape gradually opens from the Dunajec Gorge into the foothills of the Magura and further to the Ľubovňa Highlands. This area is characterized by scattered settlements, fields, and meadows. South of the village, the slopes spread into smaller agricultural areas, pastures, and meadows, separated by belts of forest. Typical are the Goral-managed meadows with many flowers and mountain herbs (pieniny.sk). In the lower areas prevail beech and fir forests, which transition into mixed woodlands. Above Lesnica rise hills with altitudes of 700–900 m, offering views of all of Zamagurie. The landscape provides beautiful views of the Pieniny from the rear – from the Lesnica saddle it is possible to see sharp limestone cliffs, while to the south the Spiš Magura and the Levoča Hills rise. In clear weather, the High Tatras can be seen from the ridges above Lesnica (rafting-pieniny.sk). Traces of traditional farming – terraced fields, wooden barns, and shepherd’s huts – are still visible. The landscape retains its original mountain character, without major modern urbanization. Lesnica thus acts as a transition between the rugged Pieniny and the gentler Spiš (pieniny.sk).


Poranek w Lesnicy zaczyna się mgłą, która niczym cichy oddech Dunajca wkrada się w i otula sylwetki lasów. Z gór wyłaniają się ostre kontury, które znikają w zasłonie chmur. Mgła przewala się ponad wzgórzami, jakby zakrywała tajemnice dawnych pokoleń. Z surowej, górskiej scenerii krajobraz przechodzi w otwartą mozaikę pól i łąk. Tu już nie panuje dramatyczna mgła, lecz słoneczny spokój: zielone zbocza, żółte łany i białe drewniane chaty rozsiane po stokach. Lesnica to kraina kontrastów – dramat gór i łagodność pól, twardość skał i miękkość mgieł. Każdy, kto tu przybędzie, odchodzi z poczuciem, że dotknął czegoś pradawnego i prawdziwego.

Lesnica to górska wieś w północno-wschodniej Słowacji, w powiecie Stará Ľubovňa, przy granicy z Polską. Leży u podnóża Małych Pienin, na wysokości około 485 m n.p.m., i zajmuje powierzchnię około 14,6 km². W 2024 roku liczyła około 490 mieszkańców. Pierwsza wzmianka pisemna o wsi pochodzi z 1297 roku. Wieś znajduje się w północnej części Pienińskiego Parku Narodowego (Wikipedia). Lesnica powstała dzięki kolonistom sołtysim w XIII wieku, po raz pierwszy wspomniana w dokumencie z 1297 roku, gdy nadano i zasiedlono te ziemie (Rafting Pieniny).

Dominantą wsi jest kościół św. Michała Archanioła z XVI wieku, wzniesiony na gotyckich fundamentach, domy w zabudowie szeregowej z bocznymi bramami wejściowymi i drewniane chaty z grubych bali. Zachowało się również kilka zabytków architektury góralskiej. Otwarcie w 1996 roku przejścia pieszego Lesnica–Szczawnica daje turystom możliwość poznania piękna sąsiedniego, polskiego terytorium. Sołtysi Gorgeyowie z Toporca założyli część wsi, która do dziś nazywa się Stara Lesnica. Obok niej już w XV wieku istniała Nowa Lesnica. W XIX wieku Lesnicę często odwiedzali kuracjusze przechodzący między Smerdżonką (Czerwony Klasztor) a Szczawnicą. W latach 1938–1939 należała do Polski. Zachowało się tu wiele legend związanych z Pieninami, a we wsi nadal częściowo nosi się skromniejszy strój góralski (eastslovakia.szm.com). W średniowieczu Lesnica została podzielona na Małą i Wielką Lesnicę z powodu sporów majątkowych. W XVI wieku zarząd przejęli mnisi z Czerwonego Klasztoru (Rafting Pieniny). Mieszkańcy tradycyjnie zajmowali się rolnictwem, pasterstwem i rzemiosłem – obróbką drewna, rzeźbiarstwem i tkactwem. W przeszłości mieszkańcy pracowali w lasach (pieniny.sk). W Lesnicy zachowała się tradycyjna architektura góralska – drewniane chaty z grubych bali, kamienne piwnice oraz nekropolia rodzinnych pamiątek. Nadal pielęgnuje się miejscowe stroje góralskie (pieniny.sk).

Lesnica oferuje idealne warunki do kontaktu z przyrodą i turystyki – leży na końcu tras spływu Dunajcem na drewnianych tratwach. Trasa z Majera do Lesnicy ma 11 km, druga wariant z Czerwonego Klasztoru ma 9 km (travelguide.sk). Przełom Potoku Lesnickiego to interesujący naturalny wąwóz o głębokości do 300 m z formami krasowymi tuż przy wsi (Wikipedia). Do ulubionych należy szlak „Przełomem Dunajca na Haligowskie Skały” oraz trasa „Małymi Pieninami” (Lesnica – Wysokie Skałki – Litmanowa) (travelguide.sk). W okolicy znajduje się bogata fauna i flora w ramach Pienińskiego Parku Narodowego (sk.wikipedia.org).

Na południe od Lesnicy krajobraz stopniowo otwiera się z przełomu Dunajca ku podnóżom Spiskiej Magury i dalej ku Ľubowiańskiemu Pogórzu. Obszar ten ma charakter rozproszonych gospodarstw, pól i łąk. Na południe od wsi stoki rozchodzą się w mniejsze pola uprawne, pastwiska i enklawy łąk, oddzielone pasami lasów. Typowe są góralskie łąki z wieloma kwiatami i ziołami górskimi (pieniny.sk). W niższych partiach przeważają lasy bukowe i jodłowe, przechodzące w lasy mieszane. Nad Lesnicą wznoszą się wzgórza o wysokości 700–900 m, z których rozciągają się widoki na całe Zamagurze. Krajobraz oferuje piękne panoramy Pienin od tyłu – z Przełęczy Lesnickiej można zobaczyć ostre wapienne skały, podczas gdy na południu wznoszą się Spiska Magura i Góry Lewockie. Przy dobrej pogodzie z grzbietów nad Lesnicą można dostrzec także Wysokie (rafting-pieniny.sk). Do dziś widoczne są ślady tradycyjnego gospodarowania – pola tarasowe, drewniane stodoły i szałasy. Krajobraz zachował swój pierwotny, górski charakter, bez większej urbanizacji. Lesnica jawi się jako przejście między surowymi Pieninami a łagodniejszym Spiszem (pieniny.sk).


Linky


TOP


Panorámy


Lesnica s hmlou


Lesnica a


Lesnica a Rabštín


Lesnica

Príroda, Krajina, Zahraničie, Živočíchy, Česko, Vtáky, Južná Morava, Organizmy, Fotografie

Papouščí ZOO v Bošoviciach

Hits: 445

Papouščí zoologická zahrada v Bošoviciach je jedinečným miestom nielen v rámci Českej republiky, ale aj celej Európy. Ako jediná špecializovaná zameraná výhradne na papagájov ponúka návštevníkom možnosť spoznať takmer 60 druhov týchto pestrofarebných vtákov z rôznych kútov sveta (kudyznudy.cz). Výstavba začala postupne v roku 2005 (Wikipedia). Ako ZOO funguje od roku 2008 a založená bola manželmi Škrhákovými, ktorí tým nadviazali na dlhoročnú chovateľskú činnosť pána Vlastimila Škrháka, venujúceho sa chovu papagájov už od konca 60. rokov minulého storočia. Predchodcom Bošovickej ZOO bola Farma Ara (Wikipedia). 

Pre verejnosť bola otvorená v roku 2011 (hustopece.cz). V súčasnosti sa tu nachádza viac než 100 voliér, v ktorých je možné vidieť papagáje zo štyroch kontinentov: napr. žako sivý, korely chocholaté, kakadu, aratingy, amazóniky, ary, amazoňany. Medzi najvzácnejšie amazoňan kubánsky, kakadu žltolíci celebeský, ara zelenokrídly (kudyznudy.cz). V roku 2023 bola otvorená detská ZOO, kde sa najmä najmladší návštevníci môžu zoznámiť s rôznymi druhmi zvierat, ako sú morčatá, králiky, , kozy a klokany. Súčasťou areálu je aj jazierko s karasmi zlatými a ornitologický náučný chodník (kudyznudy.cz). V zoologickej záhrade v Bošoviciach boli inštalované hmyzie hotely, ktoré poskytujú útočisko samotárskym včelám, čmeliakom a ďalším opeľovačom. Pre jašterice obyčajné – Lacerta agilis sa vytvárajú špeciálne miesta na slnenie a kladenie vajec (papouscizoo.cz).

ZOO sa snaží rozmnožovať všetky ohrozené druhy papagájov, prirodzeným spôsobom, pri ktorom sú mláďatá kŕmené rodičmi. Pre vybrané druhy papagájov sú vytvorené medzinárodné záchranné chovné programy, ktoré sa usilujú o vytvorenie stabilnej populácie daných druhov v starostlivosti človeka. V minulosti bol početným druhom, ktorého obrovské kŕdle podľa pozorovateľov „zakrývali celú oblohu“ pri preletoch. Dnes je však tento druh veľmi ohrozený. Príčinou je strata prirodzených lesov s araukáriami. Taktiež je prenasledovaný farmármi kvôli škodám na poľnohospodárskych plodinách (papouscizoo.cz). 

Je skvelé, že ZOO nie je len o samotnej ZOO. Napr. je to aj o starostlivosti o hniezdne búdky a o ochrane voľne žijúcich živočíchov. V Bošoviciach sa už niekoľko rokov realizuje projekt vyvesovania hniezdnych búdok pre dutinové spevavce, ktorý pomáha udržiavať biodiverzitu a podporovať miestne vtáctvo. Hniezdne búdky sú zabezpečené pred predátormi. Na 2024 bola zaznamenaná prítomnosť plcha lesného – Muscardinus avellanarius, čo inšpirovalo zakúpenie špeciálnych hniezdnych domčekov pre tento druh. Vo spolupráci s Českým zväzom ochrancov prírody sa Bošovice venujú aj starostlivosti o búdky pre väčšie , ako sú poštolky a sovy. Poštolky – Falco tinnunculus sú dôležitým prvkom ekologickej regulácie hrabošov a hlodavcov na farmách. Sovy pálené – Tyto alba hniezdia v búdkach umiestnených na kostolných vežiach a farmách, okrem toho boli inštalované špeciálne búdky pre dudky chocholaté – Upupa epops. Bošovice sa aktívne zapájajú do monitorovania vtákov, vrátane zimných sčítaní Asio otus a akustického monitoringu kriticky ohrozeného Athene noctua. Súčasťou projektov je aj migrujúcich žiab, ktoré čelia riziku na cestách počas svojej jarnej migrácie. Dočasné bariéry a aktívny prenos žiab cez komunikácie významne prispievajú k ich ochrane (papouscizoo.cz).


The Parrot Zoological Garden in Bošovice is a unique place not only within the Czech Republic but also in the whole of Europe. As the only specialized zoo focused exclusively on the breeding of parrots, it offers visitors the chance to discover nearly 60 species of these colorful birds from various parts of the world (kudyznudy.cz). Construction began gradually in 2005 (Wikipedia). It has functioned as a zoo since 2008 and was founded by the Škrhák family, continuing the long-standing breeding activity of Mr. Vlastimil Škrhák, who has been dedicated to parrot breeding since the late 1960s. The predecessor of the Bošovice Zoo was the Ara Farm (Wikipedia).

It was opened to the public in 2011 (hustopece.cz). Today, there are more than 100 aviaries where visitors can see parrots from four continents: for example, the African grey parrot, cockatiels, cockatoos, conures, small amazons, macaws, and amazons. Among the rarest species are the Cuban amazon, the Sulphur-crested cockatoo from Sulawesi, and the green-winged macaw (kudyznudy.cz). In 2023, a Children’s Zoo was opened, where especially the youngest visitors can meet various animals such as guinea pigs, rabbits, sheep, goats, and kangaroos. The complex also includes a pond with goldfish and an ornithological educational trail (kudyznudy.cz). In the Bošovice Zoo, insect hotels have been installed, providing shelter for solitary bees, bumblebees, and other pollinators. Special places have also been created for the sand lizard (Lacerta agilis) to bask and lay eggs (papouscizoo.cz).

The zoo strives to breed all endangered parrot species naturally, with the young being raised by their parents. For selected species, international rescue breeding programs have been created, aiming to establish a stable population of these species under human care. In the past, some species were so numerous that their massive flocks reportedly “covered the whole sky” during flights. Today, however, this species is highly endangered. The main reasons are the loss of natural forests with araucarias and persecution by farmers because of the damage they cause to crops (papouscizoo.cz).

It is great that the zoo is not only about the zoo itself. For example, it is also about caring for nest boxes and protecting wild animals. In Bošovice, a project of installing nest boxes for cavity-nesting songbirds has been running for several years, helping to maintain biodiversity and support local birdlife. The nest boxes are secured against predators. In the spring of 2024, the presence of the hazel dormouse (Muscardinus avellanarius) was recorded, which inspired the purchase of special nesting houses for this species. In cooperation with the Czech Union for Nature Conservation, Bošovice also takes care of nest boxes for larger birds, such as kestrels and owls. The common kestrel (Falco tinnunculus) is an important element in the ecological regulation of voles and rodents on farms. Barn owls (Tyto alba) nest in boxes placed on church towers and farms, and special boxes have also been installed for hoopoes (Upupa epops). Bošovice is actively involved in bird monitoring, including winter counts of long-eared owls (Asio otus) and acoustic monitoring of the critically endangered little owl (Athene noctua). The projects also include the protection of migrating frogs, which face risks on roads during their spring migration. Temporary barriers and the active transfer of frogs across roads significantly contribute to their protection (papouscizoo.cz).


Der Papageien-Zoologische Garten in Bošovice ist ein einzigartiger Ort nicht nur in der Tschechischen Republik, sondern in ganz Europa. Als einziger spezialisierter Zoo, der sich ausschließlich der Zucht von Papageien widmet, bietet er den Besuchern die Möglichkeit, fast 60 Arten dieser farbenfrohen Vögel aus verschiedenen Teilen der Welt kennenzulernen (kudyznudy.cz). Der Bau begann schrittweise im Jahr 2005 (Wikipedia). Seit 2008 funktioniert er als Zoo und wurde von den Eheleuten Škrhák gegründet, die damit an die langjährige Zuchtarbeit von Vlastimil Škrhák anknüpften, der sich bereits seit Ende der 1960er Jahre der Papageienzucht widmet. Vorgänger des Bošovicer Zoos war die Ara-Farm (Wikipedia).

Für die Öffentlichkeit wurde er 2011 eröffnet (hustopece.cz). Heute gibt es hier mehr als 100 Volieren, in denen Papageien von vier Kontinenten zu sehen sind: zum Beispiel Graupapageien, Nymphensittiche, Kakadus, Aratingas, Amazonensittiche, Aras und Amazonen. Zu den seltensten Arten gehören der Kuban-Amazone, der Gelbwangenkakadu von Sulawesi und der Grünflügelara (kudyznudy.cz). Im Jahr 2023 wurde ein Kinderzoo eröffnet, in dem besonders die jüngsten Besucher verschiedene Tiere wie Meerschweinchen, Kaninchen, Schafe, Ziegen und Kängurus kennenlernen können. Zum Areal gehört auch ein Teich mit Goldfischen sowie ein ornithologischer Lehrpfad (kudyznudy.cz). Im Zoo in Bošovice wurden Insektenhotels installiert, die Einsiedlerbienen, Hummeln und anderen Bestäubern Unterschlupf bieten. Für die Zauneidechse (Lacerta agilis) wurden spezielle Plätze zum Sonnen und zur Eiablage geschaffen (papouscizoo.cz).

Der Zoo bemüht sich, alle bedrohten Papageienarten auf natürliche Weise zu züchten, wobei die Jungtiere von den Eltern aufgezogen werden. Für ausgewählte Papageienarten wurden internationale Erhaltungszuchtprogramme eingerichtet, die eine stabile Population dieser Arten in menschlicher Obhut schaffen sollen. Früher war diese Art so zahlreich, dass ihre riesigen Schwärme laut Beobachtern „den ganzen Himmel bedeckten“. Heute ist sie jedoch stark gefährdet. Gründe sind der Verlust natürlicher Araukarienwälder und die Verfolgung durch Landwirte wegen der Schäden an landwirtschaftlichen Kulturen (papouscizoo.cz).

Es ist großartig, dass der Zoo nicht nur über den Zoo selbst hinausgeht. Zum Beispiel auch durch die Pflege von Nistkästen und den Schutz frei lebender Tiere. In Bošovice läuft seit mehreren Jahren ein Projekt zum Aufhängen von Nistkästen für höhlenbrütende Singvögel, das dazu beiträgt, die Biodiversität zu erhalten und die lokale Vogelwelt zu unterstützen. Die Nistkästen sind vor Räubern gesichert. Im Frühjahr 2024 wurde das Vorkommen der Haselmaus (Muscardinus avellanarius) festgestellt, was zum Kauf spezieller Nistkästen für diese Art führte. In Zusammenarbeit mit dem Tschechischen Naturschutzbund kümmern sich die Bošovicer auch um Nistkästen für größere Vögel wie Turmfalken und Eulen. Der Turmfalke (Falco tinnunculus) ist ein wichtiges Element der ökologischen Regulierung von Wühlmäusen und Nagetieren auf Bauernhöfen. Schleiereulen (Tyto alba) brüten in Kästen, die an Kirchtürmen und Bauernhöfen angebracht sind, und spezielle Kästen wurden auch für Wiedehopfe (Upupa epops) installiert. Bošovice beteiligen sich aktiv an der Vogelbeobachtung, einschließlich Winterzählungen von Waldohreulen (Asio otus) und akustischem Monitoring des vom Aussterben bedrohten Steinkauzes (Athene noctua). Zu den Projekten gehört auch der Schutz wandernder Frösche, die während ihrer Frühjahrsmigration auf Straßen gefährdet sind. Temporäre Barrieren und das aktive Übersetzen der Frösche über die Straßen tragen wesentlich zu ihrem Schutz bei (papouscizoo.cz).


Papouščí zoologická zahrada v Bošovicích je jedinečným místem nejen v rámci České republiky, ale i celé Evropy. Jako jediná specializovaná ZOO zaměřená výhradně na chov papoušků nabízí návštěvníkům možnost poznat téměř 60 druhů těchto pestrých ptáků z různých koutů světa (kudyznudy.cz). Výstavba začala postupně v roce 2005 (Wikipedia). Jako ZOO funguje od roku 2008 a byla založena manželi Škrhákovými, kteří tím navázali na dlouholetou chovatelskou činnost pana Vlastimila Škrháka, jenž se chovu papoušků věnuje už od konce 60. let minulého století. Předchůdcem bošovické ZOO byla Farma Ara (Wikipedia).

Pro veřejnost byla otevřena v roce 2011 (hustopece.cz). V současnosti se zde nachází více než 100 voliér, ve kterých je možné vidět papoušky ze čtyř kontinentů: např. žaka šedého, korely chocholaté, kakadu, aratingy, amazónky, ary, amazoňany. Mezi nejvzácnější patří amazoňan kubánský, kakadu žluto-lící celebeský a ara zelenokřídlý (kudyznudy.cz). V roce 2023 byla otevřena dětská ZOO, kde se zejména nejmladší návštěvníci mohou seznámit s různými druhy zvířat, jako jsou morčata, králíci, ovce, kozy a klokani. Součástí areálu je také jezírko se zlatými karasy a ornitologická naučná stezka (kudyznudy.cz). V zoologické zahradě v Bošovicích byly instalovány hmyzí hotely, které poskytují útočiště samotářským včelám, čmelákům a dalším opylovačům. Pro ještěrku obecnou (Lacerta agilis) jsou vytvářena speciální místa na slunění a kladení vajec (papouscizoo.cz).

ZOO se snaží rozmnožovat všechny ohrožené druhy papoušků přirozeným způsobem, při kterém jsou mláďata krmena rodiči. Pro vybrané druhy papoušků jsou vytvořeny mezinárodní záchranné chovné programy, které se snaží o vytvoření stabilní populace těchto druhů v péči člověka. V minulosti byl některý druh početný, jehož obrovská hejna podle pozorovatelů „zakrývala celou oblohu“ při přeletech. Dnes je však tento druh velmi ohrožený. Příčinou je ztráta přirozených lesů s araukáriemi. Také je pronásledován farmáři kvůli škodám na zemědělských plodinách (papouscizoo.cz).

Je skvělé, že ZOO není jen o samotné ZOO. Například je to také o péči o hnízdní budky a ochraně volně žijících živočichů. V Bošovicích se již několik let realizuje projekt vyvěšování hnízdních budek pro dutinové pěvce, který pomáhá udržovat biodiverzitu a podporovat místní ptactvo. Hnízdní budky jsou zabezpečeny proti predátorům. Na jaře 2024 byla zaznamenána přítomnost plcha velkého (Muscardinus avellanarius), což inspirovalo zakoupení speciálních hnízdních domečků pro tento druh. Ve spolupráci s Českým svazem ochránců přírody se Bošovice věnují také péči o budky pro větší ptáky, jako jsou poštolky a sovy. Poštolka obecná (Falco tinnunculus) je důležitým prvkem ekologické regulace hrabošů a hlodavců na farmách. Sovy pálené (Tyto alba) hnízdí v budkách umístěných na kostelních věžích a farmách, kromě toho byly instalovány speciální budky pro dudky chocholaté (Upupa epops). Bošovice se aktivně zapojují do monitoringu ptáků, včetně zimních sčítání sov ušatých (Asio otus) a akustického monitoringu kriticky ohrožené sýčka obecného (Athene noctua). Součástí projektů je také ochrana migrujících žab, které čelí riziku na silnicích během své jarní migrace. Dočasné bariéry a aktivní přenos žab přes komunikace významně přispívají k jejich ochraně (papouscizoo.cz).


Príroda, Živočíchy, Akvaristika, Výstavy rýb, Organizmy, Fotografie

Svet zvierat v Nitre

Hits: 4589

V Nitre sa pravidelne konalo podujatie s názvom Svet zvierat, ktoré je významnou udalosťou pre milovníkov a chovateľov zvierat. Toto podujatie sa zameriava na prezentáciu rôznych druhov domácich aj exotických zvierat a poskytuje priestor na výmenu skúseností medzi chovateľmi, odborníkmi a širokou verejnosťou. Prvý ročník Svet zvierat sa uskutočnil v roku 2012 v priestoroch výstaviska Agrokomplex v Nitre. Odvtedy sa podujatie koná každoročne, výstava sa postupne rozrastala a získavala na popularite, čo viedlo k rozšíreniu vystavovaných druhov zvierat a bohatšiemu sprievodnému programu (nitralive.sk).

V roku 2015 sa konal už tretí ročník výstavy, ktorý priniesol bohatý sprievodný program vrátane prednášok o canisterapii, športovej kynológii a vystúpení Agility klubu z Nitry. Súčasťou výstavy bola aj XIX. Celoštátna výstava exotického vtáctva, celkovo bolo prihlásených asi 4600 zvierat  (nitralive.sk). Štvrtý ročník v roku 2016 bol spojený s 19. ročníkom Celoštátnej výstavy zvierat a prvým ročníkom Vyšehradskej výstavy zvierat. psov, mačiek, exotických vtákov, plazov, hlodavcov a ďalších zvierat prezentovali svoje chovateľské úspechy širokej verejnosti (mynitra.sme.sk). 

Odborníci z rôznych oblastí chovateľstva a veterinárnej medicíny poskytujú a praktické ukážky týkajúce sa starostlivosti o zvieratá, ich výcviku a zdravia. Súčasťou podujatia sú aj v agility, poslušnosti a ďalších disciplínach, kde môžu návštevníci vidieť zručnosti a tréning zvierat. Na výstave sú prítomní predajcovia chovateľských potrieb, krmív a doplnkov, kde si návštevníci môžu zakúpiť potrebné vybavenie pre svojich miláčikov. Podujatie tiež podporuje povedomie o ochrane prírody a biodiverzite, keďže mnohé prezentované druhy sú ohrozené alebo vyžadujú špeciálnu starostlivosť. Výstava tak prispieva k environmentálnemu vzdelávaniu a zvyšovaniu povedomia o dôležitosti ochrany živočíšnych druhov. Pre aktuálne o termínoch a programe podujatia Svet zvierat je vhodné sledovať oficiálne stránky výstaviska Agrokomplex alebo miestne informačné kanály, keďže termíny a program sa môžu meniť (agrokomplex.sk).


In , an event called Svet zvierat (World of Animals) has been regularly held, becoming a significant occasion for animal lovers and breeders. This event focuses on the presentation of various species of domestic and exotic animals and provides space for exchanging experiences among breeders, experts, and the general public. The first edition of the Svet zvierat exhibition took place in 2012 at the Agrokomplex exhibition center in Nitra. Since then, the event has been held annually, gradually expanding and gaining popularity, which led to an increase in the number of exhibited animal species and a richer accompanying program (nitralive.sk).

In 2015, the third edition of the exhibition was held, offering a wide range of accompanying activities, including lectures on canistherapy, sports cynology, and performances by the Agility Club from Nitra. The exhibition also hosted the 19th National Exhibition of Exotic Birds, with around 4,600 animals registered in total (nitralive.sk). The fourth edition in 2016 was combined with the 19th National Animal Exhibition and the first Visegrad Animal Exhibition. Breeders of dogs, cats, exotic birds, reptiles, rodents, and other animals presented their breeding achievements to the general public (mynitra.sme.sk).

Experts from various fields of animal breeding and veterinary medicine provide lectures and practical demonstrations on animal care, training, and health. The event also includes competitions in agility, obedience, and other disciplines, where visitors can observe the skills and training of animals. Vendors of breeding supplies, food, and accessories are also present, offering visitors the opportunity to purchase the necessary equipment for their pets. The event further promotes awareness of nature conservation and biodiversity, as many of the presented species are endangered or require special care. The exhibition thus contributes to environmental education and raising awareness of the importance of protecting animal species. For up-to-date information on the dates and program of the Svet zvierat event, it is recommended to follow the official Agrokomplex exhibition center website or local information channels, as dates and programs may change (agrokomplex.sk).



TOP

Všetky

Príroda, Živočíchy, Vtáky, Organizmy, Fotografie

Sokoliarky dvor Astur na hrade Červený Kameň

Hits: 4380

Hodnota článku: [pods field=“value“]

Na hrade Červený kameň sa nachádza sokoliarsky dvor s peknou kolekciou dravcov. Konajú sa tam aj pravidelné vystúpenia s nimi. Pri mojej návšteve som tam videl , ktoré boli nájdené zjavne zranené a niekto ich doniesol, aby sa práve tu o ne postarali – rehabilitácia dravcov.

Sokoliarsky dvor ponúka vidieť lietať, odfotografovať sa s nimi. ASTUR je starolatinský názov pre jastraba. Založený bol v roku 1998. Zakladateľom je Anton Moravčík (astur.sk). Sokoliarsky dvor ASTUR, nachádzajúci sa v areáli hradu Červený Kameň, je jedným z najvýznamnejších centier sokoliarstva na Slovensku. ASTUR je rodinná sokoliarska organizácia, ktorá sa prezentuje ako jedna z najstarších a najväčších sokoliarní na Slovensku. Ponúka jedinečnú kolekciu dravých vtákov. Formou náučného parku popularizuje sokoliarstvo a ochranu prírody (astur.sk). Cieľom je zachovávať tradičné sokoliarske , vzdelávať verejnosť a rehabilitovať zranené dravé vtáky (kamsdetmi.sk). Jeho poslaním je nielen zachovávať a prezentovať tradičné sokoliarske umenie, ale aj prispievať k ochrane dravých vtákov a vzdelávaniu verejnosti o ich význame v ekosystéme. Sokoliarsky dvor ASTUR bol založený s cieľom obnoviť a udržiavať bohatú tradíciu sokoliarstva na Slovensku. Okrem prezentácie letových ukážok sa dvor venuje aj rehabilitácii zranených dravcov, ich návratu do voľnej prírody a vzdelávaniu mládeže prostredníctvom rôznych programov a táborov. Návštevníci Sokoliarskeho dvora ASTUR majú možnosť vidieť širokú škálu dravých vtákov, od menších sov až po majestátne orly. Počas letových ukážok, ktoré sa konajú pravidelne, môžu diváci obdivovať tieto vtáky v akcii, dozvedieť sa o ich správaní, loveckých technikách a význame v prírode. Letové ukážky trvajú približne 30 minút a sú sprevádzané odborným výkladom skúsených sokoliarov. ASTUR kladie veľký dôraz na verejnosti. Pre školy a tábory ponúka špeciálne programy, kde sa a mládež môžu dozvedieť viac o dravých vtákoch, ich ekológii a význame pre životné prostredie. Okrem toho organizuje sokoliarske tábory, krúžky a tematické zamerané na ornitológiu a ochranu prírody. Pre tých, ktorí túžia po hlbšom zážitku, ponúka ASTUR možnosť stať sa na chvíľu sokoliarom. Pod vedením skúsených odborníkov sa návštevníci naučia základy manipulácie s dravcom a absolvujú prechádzku lesmi Malých Karpát v okolí hradu Červený Kameň s dravcom na ruke (astur.sk). Areál ASTURu je situovaný v atraktívnej krajine a poskytuje príjemné prostredie na relax – návštevníci si môžu posedieť pod mohutnou sekvojou, vzácnym ginkgom alebo štyristoročnou lipou. Súčasťou je aj detský kútik, kde sa najmenší môžu pohrať, a prítomná je aj rodina voľne žijúcich zvierat, ako je divý králik, krkavce, bažanty, straka či holuby (sdetmi.com).


At Červený Kameň Castle, there is a falconry courtyard with a fine collection of birds of prey. Regular shows with them are also held there. During my visit, I saw birds that had clearly been found injured and brought here so they could be taken care of – a rehabilitation of raptors.

The falconry courtyard offers visitors the chance to see birds of prey in flight and to take photos with them. ASTUR is the Old Latin name for a hawk. It was founded in 1998 by Anton Moravčík (astur.sk). The ASTUR Falconry Courtyard, located in the grounds of Červený Kameň Castle, is one of the most important falconry centers in Slovakia. ASTUR is a family falconry organization that presents itself as one of the oldest and largest falconries in the country. It offers a unique collection of birds of prey and, as an educational park, promotes falconry and nature conservation (astur.sk). Its aim is to preserve the traditional art of falconry, educate the public, and rehabilitate injured raptors (kamsdetmi.sk). Its mission is not only to preserve and present traditional falconry art but also to contribute to the protection of birds of prey and to educate the public about their importance in the ecosystem.

The ASTUR Falconry Courtyard was founded with the goal of reviving and maintaining the rich tradition of falconry in Slovakia. In addition to flight demonstrations, the courtyard is also dedicated to rehabilitating injured birds of prey, returning them to the wild, and educating young people through various programs and camps. Visitors to ASTUR have the opportunity to see a wide range of raptors, from smaller owls to majestic eagles. During the regular flight demonstrations, spectators can admire these birds in action and learn about their behavior, hunting techniques, and ecological importance. The flight shows last about 30 minutes and are accompanied by expert commentary from experienced falconers.

ASTUR places great emphasis on public education. For schools and camps, it offers special programs where children and young people can learn more about birds of prey, their ecology, and their role in the environment. It also organizes falconry camps, clubs, and themed events focused on ornithology and nature conservation. For those seeking a deeper experience, ASTUR offers the chance to become a falconer for a while. Under the guidance of skilled professionals, visitors learn the basics of handling a bird of prey and take a walk through the forests of the Little Carpathians near Červený Kameň Castle with a bird on their arm (astur.sk).

The ASTUR grounds are situated in an attractive landscape and provide a pleasant setting for relaxation – visitors can sit beneath a mighty sequoia, a rare ginkgo, or a 400-year-old linden tree. There is also a children’s corner where the youngest can play, as well as a family of freely living animals, such as a wild rabbit, ravens, pheasants, magpies, and pigeons (sdetmi.com).


TOP

Všetky

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Zahraničné mestá, Mestá, Fotografie

Padova – starodávne severotalianske mesto

Hits: 7615

Padova je starodávne mesto ležiace na severe Talianska, žije v ňom cca 213 000 obyvateľov (Wikipedia). Jeho siaha hlboko do minulosti (Wikipedia). Podľa legendy ju okolo roku 1183 pred n. l. založil trójsky hrdina Antenor, o čom píše aj Vergílius v Aeneide (unipd.it). Mesto spomína už historik Livius (tiež rodený Paduán), ktorý ho datuje do roku 302 pred n. l. (britannica.com). V časoch Rímskej ríše Padova prekvitala – na konci 1. storočia pred n. l. bola považovaná za najbohatšie mesto v Taliansku po Ríme a dokázala postaviť armádu 200 000 mužov. Obdivovali ju aj autori ako Livius či Plínius (en.wikipedia.org). Rímske Patavium bolo jedno z najbohatších miest, ale v roku 452 ho vyplienili Huni (Wikipedia). V roku 540 sa Padova stáva súčasťou Byzantskej ríše. V roku 1147 takmer celé mesto zničí požiar (en.wikipedia.org). V roku 1222 tu vznikla univerzita, ktorá sa rýchlo stala jedným z najvýznamnejších centier vzdelanosti v Európe (en.wikipedia.org). Univerzita v Padove je druhá najstaršia v Taliansku (po Bologni). Pôsobili tu velikáni ako Galileo Galilei, Kopernik či Andreas Vesalius (en.wikipedia.org). K univerzite patrí aj najstaršia univerzitná botanická záhrada na svete (1545), zapísaná v zozname UNESCO (en.wikipedia.org). V roku 1164 získala Padova ako prvé severotalianske mesto nezávislosť od ríšskej moci (Wikipedia). V roku 1320 Padovu ovládajú nemeckí vikári Fridricha Spravodlivého, vojvodu rakúskeho. V roku 1629 vznikla Univerzitná knižnica. V roku 1678 Elena Cornaro Piscopia získava doktorát ako prvá žena na svete. V roku 1866 sa Padova stáva súčasťou Talianskeho kráľovstva. V roku 1944 bombardovali Padovu počas druhej svetovej  (en.wikipedia.org).

Veľmi známy je chrám v Padove je Bazilika sv. Antona, známa tiež ako „Il Santo“ (Wikipedia). Strieda sa tu románsky, gotický a byzantský štýl (Wikipedia). Chrám je zasvätený svätému Antonovi Paduánskemu, je to pútnické miesto svetového významu (en.wikipedia.org). Pred bazilikou stojí socha Gattamelatu, ktorú v roku 1453 vytvoril Donatello na počesť Erasma da Narni, ktorý bol veliteľom Benátskej republiky a bol neobyčajne diplomaticky šikovný, vďaka čomu ho prezývali Gattamelata – strakatá mačka (Wikipedia).

Ďalšími významnými pamiatkami sú Bazilika svätej Justíny (Wikipedia), Padovský dóm, obrovitý renesančný Palazzo della Ragione – pôvodne budova mestského tribunálu „Il Salone“. Kaplnka Scrovegni bola postavená v roku 1303 a za jej výzdobou stojí Giotto (Wikipedia), patrí k najvýznamnejším dielam stredovekého maliarstva (en.wikipedia.org). Palazzo della Ragione („Il Salone“) je monumentálna stredoveká radnica z rokov 1172–1219, známa najmä obrovskou freskovou výzdobou a veľkou krytou tržnicou (en.wikipedia.org). V Padove sa nachádza aj jedno z najznámejších a najväčších námestí Prato della Valle (Wikipedia). Jeho rozloha je 90 000 m2 (en.wikipedia.org), jej súčasťou je eliptický kanál so sochami 84 slávnych Padovanov a študentov tunajšej univerzity (Wikipedia). Padova je jedno z najznámejších univerzitných miest na svete. Univerzita tu bola založená už v roku 1222. Pôsobili tu ako Vesalius, Mikuláš Kopernik, Galileo Galilei (Wikipedia), Jan Nepomucký (Wikipedia). Padova je miestom najstaršej botanickej na svete. Vznikla v roku 1545 (Wikipedia). Kaviareň Caffé Pedrocchi bola otvorená v roku 1831. Prezývali ju „kaviareň bez dverí“, pretože až do roku 1916 bol otvorený 24 hodín denne (turismopadova.it). Dnes v budove sídli múzeum moderne histórie Risorgimento, ktoré približuje dejiny Talianska od éry Risorgimenta po 20. storočie (italianreflections.wordpress.com).

Prítomnosť univerzity prilákala mnohých významných umelcov, ako Giotto, DonatelloFrancesco Petrarca (1304 – 1374) bol učenec, básnik renesancie a jeden z prvých humanistov, pôsobil ako kanonik v Padovskej katedrále. Padova je aj rodiskom slávneho architekta Andrea Palladia. Sochár Antonio Canova vytvoril svoje prvé diela v Padove, jedna z jeho sôch je súčasťou súboru na Prato della Valle. Padova sa spája aj s literatúrou – je dejiskom väčšiny deja Shakespearovej komédie Skrotenie zlej ženy a v hre Veľa kriku pre nič je Benedick označovaný ako „Signior Benedick z Padovy“ (en.wikipedia.org).

Padova, anglicky Padua je jedným z najstarších miest v severnom Taliansku a má bohatú históriu, kedysi bola významným centrom Rímskej ríše. Padova sa spomína v literárnych dielach, vrátane diela Williama Shakespeara „The Taming of the Shrew“. Je dôležitým ekonomickým centrom, je dobre napojená na cestnú a železničnú sieť. Pôvodný význam rímskeho názvu Patavium (v benátčine Padoa) nie je istý. Môže súvisieť s názvom Padus, čo bolo staré pomenovanie Pád. Teórií je viac. Priemyselná zóna Padovy vznikla v roku 1946 na východnej strane mesta a dnes patrí medzi najväčšie priemyselné oblasti Európy s rozlohou 11 miliónov m². Má sídla 1 300 podnikov, ktoré zamestnávajú približne 50 000 ľudí. V tejto zóne sa nachádzajú dve železničné stanice, riečny prístav, tri kamiónové terminály, dva diaľničné výjazdy a množstvo sprievodných služieb, ako sú hotely, pošty či administratívne centrá (en.wikipedia.org). Ďalší významní Padovy: historik Livius, automobilový pretekár Riccardo Patres, futbalisti Francesco Toldo, Alessandro Del Piero (en.wikipedia.org).


Padua is an ancient city located in northern Italy, with a population of about 213,000 inhabitants (Wikipedia). Its history reaches far into the past (Wikipedia). According to legend, it was founded around 1183 BC by the Trojan hero Antenor, as mentioned by Virgil in the Aeneid (unipd.it). The city is already mentioned by the historian Livy (also a native of Padua), who dated it to 302 BC (britannica.com). During the Roman Empire, Padua flourished – by the end of the 1st century BC it was considered the wealthiest city in Italy after Rome and could raise an army of 200,000 men. It was admired by authors such as Livy and Pliny (en.wikipedia.org). The Roman Patavium was one of the richest cities, but in 452 it was plundered by the Huns (Wikipedia). In 540, Padua became part of the Byzantine Empire. In 1147, almost the entire city was destroyed by fire (en.wikipedia.org). In 1222, a university was founded here, which quickly became one of the most important centers of learning in Europe (en.wikipedia.org). The University of Padua is the second oldest in Italy (after Bologna). Great figures such as Galileo Galilei, Nicolaus Copernicus, and Andreas Vesalius worked here (en.wikipedia.org). The university also includes the world’s oldest academic botanical garden (1545), listed as a UNESCO World Heritage Site (en.wikipedia.org). In 1164, Padua became the first northern Italian city to gain independence from imperial power (Wikipedia). In 1320, it fell under the rule of German vicars of Frederick the Fair, Duke of Austria. In 1629, the University Library was established. In 1678, Elena Cornaro Piscopia received a doctorate as the first woman in the world. In 1866, Padua became part of the Kingdom of Italy. In 1944, it was bombed during World War II (en.wikipedia.org).

The most famous church in Padua is the Basilica of Saint Anthony, also known as Il Santo (Wikipedia). It combines Romanesque, Gothic, and Byzantine styles (Wikipedia). The church is dedicated to Saint Anthony of Padua and is a pilgrimage site of global importance (en.wikipedia.org). In front of the basilica stands the statue of Gattamelata, created in 1453 by Donatello to honor Erasmo da Narni, commander of the Venetian Republic, renowned for his diplomatic skills, which earned him the nickname Gattamelata – “spotted cat” (Wikipedia).

Other important landmarks include the Basilica of Saint Justina (Wikipedia), the Padua Cathedral, the enormous Renaissance Palazzo della Ragione – originally the city tribunal “Il Salone.” The Scrovegni Chapel was built in 1303 and decorated by Giotto (Wikipedia); it is considered one of the most significant works of medieval painting (en.wikipedia.org). The Palazzo della Ragione (“Il Salone”) is a monumental medieval town hall from 1172–1219, best known for its immense fresco decoration and large covered market (en.wikipedia.org). Padua is also home to one of the most famous and largest squares, Prato della Valle (Wikipedia). Its area is 90,000 m² (en.wikipedia.org), featuring an elliptical canal lined with statues of 84 famous Paduans and university students (Wikipedia). Padua is one of the most renowned university cities in the world. The university, founded in 1222, hosted figures such as Vesalius, Nicolaus Copernicus, Galileo Galilei (Wikipedia), and John of Nepomuk (Wikipedia). Padua is also home to the world’s oldest botanical garden, established in 1545 (Wikipedia). The Caffè Pedrocchi was opened in 1831 and became known as the “café without doors” because until 1916 it was open 24 hours a day (turismopadova.it). Today, the building houses the Museum of Modern History of the Risorgimento, illustrating Italian history from the Risorgimento era to the 20th century (italianreflections.wordpress.com).

The presence of the university attracted many important artists, such as Giotto and Donatello. Francesco Petrarch (1304–1374), a Renaissance scholar, poet, and one of the first humanists, served as a canon in the Padua Cathedral. Padua is also the birthplace of the famous architect Andrea Palladio. The sculptor Antonio Canova created his first works in Padua, and one of his statues is part of the ensemble at Prato della Valle. Padua is also linked to literature – it is the setting for most of Shakespeare’s comedy The Taming of the Shrew, and in Much Ado About Nothing Benedick is referred to as “Signior Benedick of Padua” (en.wikipedia.org).

Padua (Italian: Padova) is one of the oldest cities in northern Italy and has a rich history, once being a major center of the Roman Empire. Padua appears in literary works, including William Shakespeare’s The Taming of the Shrew. It is an important economic center, well connected to road and rail networks. The original meaning of the Roman name Patavium (Venetian: Padoa) is uncertain; it may be related to Padus, the ancient name of the river Po. Several theories exist. Padua’s industrial zone was established in 1946 on the eastern side of the city and today ranks among the largest industrial areas in Europe, covering 11 million m². It hosts 1,300 companies employing about 50,000 people. The area includes two railway stations, a river port, three truck terminals, two motorway exits, and numerous supporting services such as hotels, post offices, and administrative centers (en.wikipedia.org). Other notable people from Padua include the historian Livy, racing driver Riccardo Patrese, and footballers Francesco Toldo and Alessandro Del Piero (en.wikipedia.org).


Padova è un’antica città situata nel nord Italia, con circa 213.000 abitanti (Wikipedia). La sua storia risale a tempi molto antichi (Wikipedia). Secondo la leggenda fu fondata intorno al 1183 a.C. dall’eroe troiano Antenore, come menzionato da Virgilio nell‘Eneide (unipd.it). La città è citata dallo storico Livio (anch’egli originario di Padova), che la data al 302 a.C. (britannica.com). Durante l’Impero Romano Padova fiorì – alla fine del I secolo a.C. era considerata la città più ricca d’Italia dopo Roma e poteva allestire un esercito di 200.000 uomini. Fu ammirata da autori come Livio e Plinio (en.wikipedia.org). Il Patavium romano era una delle città più ricche, ma nel 452 fu saccheggiata dagli Unni (Wikipedia). Nel 540 Padova entrò a far parte dell’Impero Bizantino. Nel 1147 quasi tutta la città fu distrutta da un incendio (en.wikipedia.org). Nel 1222 fu fondata l’università, che divenne rapidamente uno dei più importanti centri di apprendimento d’Europa (en.wikipedia.org). L’Università di Padova è la seconda più antica d’Italia (dopo Bologna). Vi operarono grandi figure come Galileo Galilei, Niccolò Copernico e Andrea Vesalio (en.wikipedia.org). All’università appartiene anche l’orto botanico universitario più antico del mondo (1545), inserito nella lista del Patrimonio UNESCO (en.wikipedia.org). Nel 1164 Padova fu la prima città dell’Italia settentrionale a ottenere l’indipendenza dal potere imperiale (Wikipedia). Nel 1320 fu dominata dai vicari tedeschi di Federico il Bello, duca d’Austria. Nel 1629 nacque la Biblioteca Universitaria. Nel 1678 Elena Cornaro Piscopia conseguì il dottorato come prima donna al mondo. Nel 1866 Padova entrò a far parte del Regno d’Italia. Nel 1944 fu bombardata durante la Seconda guerra mondiale (en.wikipedia.org).

La chiesa più famosa di Padova è la Basilica di Sant’Antonio, conosciuta anche come Il Santo (Wikipedia). Vi si alternano stili romanico, gotico e bizantino (Wikipedia). La chiesa è dedicata a Sant’Antonio da Padova ed è un luogo di pellegrinaggio di importanza mondiale (en.wikipedia.org). Davanti alla basilica si trova la statua del Gattamelata, realizzata da Donatello nel 1453 in onore di Erasmo da Narni, comandante della Repubblica di Venezia, famoso per le sue doti diplomatiche che gli valsero il soprannome di Gattamelata – “gatta maculata” (Wikipedia).

Altri monumenti importanti sono la Basilica di Santa Giustina (Wikipedia), il Duomo di Padova, l’imponente Palazzo della Ragione rinascimentale – originariamente tribunale cittadino “Il Salone.” La Cappella degli Scrovegni fu costruita nel 1303 e decorata da Giotto (Wikipedia); è una delle opere più importanti della pittura medievale (en.wikipedia.org). Il Palazzo della Ragione (“Il Salone”) è un monumentale municipio medievale del periodo 1172–1219, noto soprattutto per il vasto ciclo di affreschi e per il grande mercato coperto (en.wikipedia.org). A Padova si trova anche una delle piazze più famose e più grandi, Prato della Valle (Wikipedia). La sua superficie è di 90.000 m² (en.wikipedia.org), con un canale ellittico ornato da 84 statue di celebri padovani e studenti universitari (Wikipedia). Padova è una delle città universitarie più celebri al mondo. L’università, fondata nel 1222, ospitò figure come Vesalio, Niccolò Copernico, Galileo Galilei (Wikipedia) e San Giovanni Nepomuceno (Wikipedia). Padova ospita anche l’orto botanico universitario più antico del mondo, fondato nel 1545 (Wikipedia). Il Caffè Pedrocchi fu aperto nel 1831 ed era soprannominato “caffè senza porte” perché fino al 1916 rimase aperto 24 ore al giorno (turismopadova.it). Oggi l’edificio ospita il Museo di Storia Moderna del Risorgimento, che illustra la storia d’Italia dal Risorgimento al XX secolo (italianreflections.wordpress.com).

La presenza dell’università attirò molti artisti importanti, come Giotto e Donatello. Francesco Petrarca (1304–1374), studioso, poeta rinascimentale e uno dei primi umanisti, fu canonico nel Duomo di Padova. Padova è anche la città natale del celebre architetto Andrea Palladio. Lo scultore Antonio Canova realizzò qui le sue prime opere, e una sua statua fa parte del complesso del Prato della Valle. Padova è legata anche alla letteratura – è l’ambientazione principale della commedia La bisbetica domata di Shakespeare, e in Molto rumore per nulla Benedick è chiamato “Signor Benedick da Padova” (en.wikipedia.org).

Padova (latino: Patavium, in veneto: Padoa) è una delle città più antiche dell’Italia settentrionale e vanta una storia ricca, essendo stata un importante centro dell’Impero Romano. Padova è citata in opere letterarie, tra cui La bisbetica domata di William Shakespeare. È un importante centro economico, ben collegato alla rete stradale e ferroviaria. L’origine del nome romano Patavium non è certa; potrebbe essere collegata al nome Padus, antico appellativo del fiume Po. Esistono varie teorie. La zona industriale di Padova fu istituita nel 1946 sul lato orientale della città e oggi è tra le più grandi aree industriali d’Europa, con una superficie di 11 milioni di m². Ospita 1.300 aziende che impiegano circa 50.000 persone. L’area comprende due stazioni ferroviarie, un porto fluviale, tre terminal camionistici, due uscite autostradali e numerosi servizi di supporto come alberghi, uffici postali e centri amministrativi (en.wikipedia.org). Altri personaggi importanti di Padova: lo storico Livio, il pilota automobilistico Riccardo Patrese, i calciatori Francesco Toldo e Alessandro Del Piero (en.wikipedia.org).



TOP

Všetky