Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Dolné Považie, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie

Jurko, lokalita slovanskej histórie

skala
Hits: 4051

Jurko je lokalita v Považskom Inovci, kde dýcha . Neďaleko od Nitrianskej Blatnice, pod vrchom Marhát. Na Jurkovi som bol vždy, keď som šiel z Nitrianskej Blatnice na . Najmä na Silvestra. tu mali kedysi svoju kultúru. Nachádza sa tu kostolík – Kaplnka svätého Juraja, ktorá je barokovou prestavbou staršej Rotundy Jurko. Rotunda je datovaná ešte pred obdobie Veľkej Moravy (Krupa, Galo, 2009), do 1. tretiny 9. storočia. V 11. – 13. storočí a v roku 1530 došlo k stavebným úpravám na lokalite. V roku 1655 bola pristavená veža, pustovňa a škola (rotundajurko.sk). Okrem iného sa tu konajú Svätojurajské púte a tzv. turistické sväté omše (Krupa, Galo, 2009). Pútnici sa tu schádzajú už od roku 1530, vždy po sviatku svätého Juraja, 24. apríla (rotundajurko.sk). Archeologické nálezy dokladajú, že v okolí kostolíka bol cintorín datovaný do polovice 11. storočia (Krupa, Galo, 2009). K Jurkovi vedie viacero ciest, kto sa po nich vydá, ocitne sa na veľmi starej historickej ceste, ktorá v minulosti spájala Ponitrie s Považím, pokračujúc na Moravu. Architektonicko-historický a archeologický výskum v rokoch 1973-75 ukázal zhodu rozmerov so základmi rotundy na veľkomoravskom dvorci Kostelec – Ducové, ktorý je vzdialený 7 km. Rozdiel je len pár centimetrov (Dorica, 2013). Rozmery sú odvodené od longobardskej , ktorá má 36.5 cm. Vnútorné priemery oboch rotúnd sú 730 cm, hrúbka ich múrov je 73 cm. Rovnaké rozmery má aj dvojapsidová rotunda v Mikulčiciach. Najstaršie časti sú kruhová rotunda a podkovovitá apsida. Mala neobyčajne plytké základy, 20 – 30 cm hlboké, ale miestami opreté o skalné podložie (slovanske-hradiska.blogspot.com).

Archeologický výskum viedol Alexander Ruttkay, ktorý skúmal aj bližšie okolie. V lokalite Púsť vykopal dva veľkomoravské veľmožské dvorce z obdobia 9 – 10. storočia a osadu, ktorá v priebehu 13. storočia zanikla (Dorica, 2013), Obyvatelia sa presunuli do nižších polôh. Sídlisko dvorcového typu bolo obohnané palisádou (wikipedia.sk). Boli objavené dva palisádové dvorce, v ktorých sa našlo asi 150 kostrových hrobov, niektoré so striebornými šperkami (rotundajurko.sk). Starší, väčší dvore bol neskôr nahradený menším útvarom. V 11. storočí so sídliska vznikla neopevnená osada s príbytkami (wikipedia.sk). Veľa artefaktov dokladuje ťažbu a spracovanie železnej rudy (rotundajurko.sk) so svahov Marhátu (wikipedia.sk). Našli sa tu haldy hlušiny a limonit (nitrianskablatnica.sk). 

Brázdy svedčia o poľnohospodárstve (wikipedia.sk). Odkryté okno na juhozápadnej strane rotundy je staršie ako podobne okno na Kostole svätej Margity v Kopčanoch. Možno ho zaradiť do predrománskeho obdobia (rotundajurko.sk). Po zániku v 13. storočí sa rotunda pozvoľne menila na ruiny. Majiteľka tunajších lesov Mária Turzová dala kostolík upraviť, resp. vztýčiť. Avšak aj po tejto renovácii začal kostolík pustnúť. V roku 1655 kostolík upravili do dnešnej barokovej podoby. V pustovni bývali pustovníci až do prvej polovice 19. storočia ako školskí bratia v tunajšej škole. Škola sa asi od roku 1850 využívala ako poľovnícka stanica, neskôr ako horáreň, ktorú asanovali v roku 1962 (wikipedia.sk).

Jurko is a locality in where history comes alive. It is located near Nitrianska Blatnica, below the Marhát hill. I have always visited Jurko when traveling from Nitrianska Blatnica to Marhát, especially on New Year’s Eve. The Slavs once had their culture here. The site features a church, the Chapel of St. George, which is a Baroque reconstruction of the older Rotunda Jurko. The Rotunda dates back to the 1st third of the 9th century, before the Great Moravian period. In the 11th-13th centuries and in 1530, there were construction modifications at the site. In 1655, a tower, hermitage, and school were added (rotundajurko.sk). Svätojurajské púte (St. George’s Pilgrimages) and tourist masses are held here, attracting pilgrims since 1530, always after the feast of St. George on April 24 (rotundajurko.sk). Archaeological finds indicate a cemetery dating back to the mid-11th century in the vicinity of the church (Krupa, Galo, 2009). Several roads lead to Jurko, and those who follow them find themselves on a very old historical road that connected Ponitrie with , continuing to Moravia.

Architectural-historical and archaeological research from 1973-75 revealed dimensions matching the foundations of a rotunda at the Great Moravian court in Kostelec – Ducové, located 7 km away. The dimensions, derived from the Lombard foot measuring 36.5 cm, show that both rotundas have internal diameters of 730 cm and wall thicknesses of 73 cm. The oldest parts of the structure are the circular rotunda and horseshoe-shaped apse. Archaeological research was led by Alexander Ruttkay, who also explored the surrounding area. In the Púsť locality, he unearthed two Great Moravian nobleman’s courts from the 9th-10th centuries and a settlement that disappeared in the 13th century. The settlement was fortified with a palisade and contained around 150 skeletal graves, some with silver jewelry (rotundajurko.sk). The larger, older court was later replaced by a smaller structure. In the 11th century, an unfortified settlement with dwellings emerged from the site. Numerous artifacts confirm iron ore mining and processing in the area, with evidence of iron slag and limonite heaps.

Plowed furrows indicate agriculture, and an uncovered window on the southwest side of the rotunda predates a similar window in the Church of St. Margaret in Kopčany, possibly belonging to the pre-Romanesque period (rotundajurko.sk). After the settlement’s demise in the 13th century, the rotunda gradually became ruins. The owner of the local forests, Mária Turzová, had the church renovated or restored. However, even after this renovation, the church began to decay. In 1655, the church was modified into its current Baroque form. Hermits lived in the hermitage until the first half of the 19th century, serving as lay brothers in the local school. From around 1850, the school was used as a hunting lodge and later as a mountain hut, which was abandoned in 1962 (wikipedia.sk).

Krajina, Slovensko, Príroda, Tatry, Biotopy, Fotografie

Skalnaté pleso

skala
Hits: 4374

Skalnaté pleso, predtým Lomnické pleso je hojne navštevovaná oblasť. Leží pod hlavným štítom Lomnického štítu. Pod sebou má podtatranské Tatranská Lomnica a Tatranské Matliare. Z Tatranskej Lomnice sem vedie lanovka. Ostatne lanovka vedie aj na Lomnické sedlo aj na Lomnický štít.

Skalnaté pleso je morénové pleso vo Vysokých Tatrách, na Slovensku v najnižšom mieste Skalnatej , vo výške 1754 metrov nad morom. Má rozlohu 1.23 ha, je 212 metrov dlhé a 85 metrov široké. Dosahuje maximálnu hĺbku 2 metre (podľa niektorých zdrojov až 4.2 m). Napája ho Skalnatý potok. V suchom období je pleso bez , rovnako Skalnatý potok (wikipedia.cs). Priesakom a detonačnými zásahmi pri stavbe lanovky bola prerušená nepriepustnosť dna. V poslednom desaťročí sa tento stav vyskytoval veľmi často. Všetky upevňovacie práce zamerané na záchranu morény a boli doteraz neúspešné. Pri plese je prestupná stanica lanových dráh (pravda.sk). Skalnaté pleso je druhé najnavštevovanejšie na slovenskej strane Tatier (turistika.sk). Na Skalnatom plese sa nachádza astronomické observatórium, v nadmorskej výške 1786 nad morom. Založené bolo v roku 1943. V budove observatória sa nachádza aj meteorologická stanica patriaca Geofyzikálemu ústavu SAV (ta3.sk).

Skalnaté pleso, formerly known as Lomnické pleso, is a popularly visited area. It lies beneath the main peak of (Lomnica Peak) and is surrounded by the sub-Tatra villages of Tatranská Lomnica and Tatranské Matliare. A cable car from Tatranská Lomnica leads to this location. Additionally, the cable car provides access to Lomnické sedlo (Lomnica Saddle) and Lomnický štít.

Skalnaté pleso is a moraine lake in the High Tatras, Slovakia, located in the lowest part of the Skalnatá dolina (Skalnatá Valley), at an elevation of 1754 meters above sea level. It covers an area of 1.23 hectares, is 212 meters long, and 85 meters wide. It reaches a maximum depth of 2 meters (according to some sources, up to 4.2 meters). The lake is fed by Skalnatý potok (Skalnatý Stream). During dry periods, the lake, as well as the stream, can be without water (wikipedia.cs). The impermeability of the lake’s bottom was disrupted by drilling and detonations during the construction of the cable car. This condition has been occurring very frequently in the last decade. All the stabilizing efforts aimed at saving the moraine and the small lake have been unsuccessful so far. There is a transfer station for cable cars near the lake (pravda.sk). Skalnaté pleso is the second most visited lake on the Slovak side of the Tatras (.sk). An astronomical observatory is located at Skalnaté pleso, at an elevation of 1786 meters above sea level. It was founded in 1943. The observatory building also houses a meteorological station belonging to the Geophysical Institute of the Slovak Academy of Sciences (ta3.sk).

Skalnaté pleso, wcześniej znane jako Lomnické pleso, to obszar często odwiedzany. Znajduje się pod głównym szczytem Lomnický štít (Szczyt Lomnicki) i otoczone jest podtatranskimi miejscowościami Tatranská Lomnica i Tatranské Matliare. Z Tatranskiej Lomnicy można tu dojechać koleją linową. Ponadto kolejka prowadzi także na Lomnické sedlo (Siodło Lomnickie) oraz na Lomnický štít.

Skalnaté pleso to morenowe jezioro w Wysokich Tatrach na Słowacji, położone w najniższym punkcie Doliny Skalnatej, na wysokości 1754 metrów nad poziomem morza. Ma powierzchnię 1,23 ha, długość 212 metrów i szerokość 85 metrów. Osiąga maksymalną głębokość 2 metry (według niektórych źródeł nawet 4,2 m). Zasilane jest przez potok Skalnatý. W okresie suchej aury zarówno jezioro, jak i potok Skalnatý mogą być bez wody (wikipedia.cs). Przeszczelność dna została zakłócona podczas budowy kolei linowej za pomocą wierceń i detonacji. W ostatniej dekadzie ten stan występował bardzo często. Wszystkie prace stabilizacyjne mające na celu ocalenie moreny i małego jeziorka dotychczas były nieudane. Przy jeziorze znajduje się stacja przesiadkowa kolejki linowej (pravda.sk). Skalnaté pleso jest drugim najczęściej odwiedzanym jeziorem po stronie słowackiej Tatr (turistika.sk). Na Skalnatém plese znajduje się obserwatorium astronomiczne, na wysokości 1786 metrów nad poziomem morza. Zostało założone w 1943 roku. W budynku obserwatorium mieści się także stacja meteorologiczna należąca do Instytutu Geofizycznego Słowackiej Akademii Nauk (ta3.sk).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Tatry, Biotopy, Fotografie

Studený potok vo Vysokých Tatrách

skala
Hits: 3304

Studený potok je potok vo Vysokých Tatrách.

Je dlhý 17.4 km. Veľký Studený potok vyteká z Ľadového plesa, ktoré je 2056 metrov nad morom. Preteká Veľkou Studenou dolinou. Malý Studený potok vyteká z najväčšieho z piatich Spišských plies, ktoré je 2050 metrov nad morom. Preteká Malou Studenou dolinou. Sútok je v mieste vyústenia Malej Studenej do Veľkej Studenej doliny, na Starolesnianskej poľane vo výške 1285 metrov nad morom (Repel). Preteká obrovským terénnym zlomom a vytvára kaskády a katarakty, ktoré sú obzvlášť pekné pri jarnom topení snehu, alebo po výdatných dažďoch. Pod Bílikovou chatou už preteká miernejším korytom. Pozdĺž vodopádov vedú turistické chodníky, sú vyhľadávané, napr.: Dlhý vodopád, Obrovský vodopád, Malé vodopády (vysoketatry.com), Trojitý vodopád má v maďarčine a nemčine poetický názov, ktorý sa dá preložiť ako vodopád umelcov. Nachádza v lese. Pod kaskádami Malého vodopádu, na dolnom konci sa nachádza Veľký vodopád. Jeho najvyššia kaskáda meria 13 metrov (slovakia.travel). Ďalej potok preteká cez Tatranskú Lesnú, Starú Lesnú, Veľkú Lomnicu, kde južne od tejto ústí do Poprad (Repel).

The Cold Creek is a stream in the High Tatras.

It is 17.4 km long. Veľký Studený potok (Big Cold Creek) originates from Ľadové pleso (Ice Lake), which is 2056 meters above sea level. It flows through the Veľká Studená dolina (Big Cold Valley). Malý Studený potok (Small Cold Creek) originates from the largest of the five Spišské plies ( Ponds), which is 2050 meters above sea level. It flows through the Malá Studená dolina (Small Cold Valley). The confluence is at the mouth of Malá Studená dolina into Veľká Studená dolina, at Starolesnianska poľana at an altitude of 1285 meters above sea level (Repel). It flows through a massive terrain fault, creating cascades and waterfalls, particularly beautiful during the spring snowmelt or after heavy rainfall. Below the Bílikova chata (Bílik’s Hut), the stream flows through a gentler channel. Tourist trails lead along the waterfalls, which are popular, such as Dlhý vodopád (Long Waterfall), Obrovský vodopád (Giant Waterfall), Malé vodopády (Small Waterfalls) (vysoketatry.com). The Triple Waterfall has a poetic name in Hungarian and German, which can be translated as the waterfall of artists. It is located in the forest. Under the cascades of Malý vodopád (Small Waterfall), at the lower end, there is Veľký vodopád (Big Waterfall). Its highest cascade measures 13 meters (slovakia.travel). Further, the stream flows through Tatranská Lesná, Stará Lesná, Veľká Lomnica, where it joins the Poprad River south of this village (Repel).

Zimny Potok to strumień w Wysokich Tatrach.

Ma długość 17,4 km. Wielki Studený potok wypływa z Ľadového plesa, które leży 2056 metrów nad poziomem morza. Przepływa przez Dolinę Wielkiego Zimnego Potoku. Mały Studený potok wypływa z największego z pięciu Spišských plies, które leży 2050 metrów nad poziomem morza. Przepływa przez Dolinę Małego Zimnego Potoku. Miejsce połączenia znajduje się u ujścia Doliny Małego Zimnego Potoku do Doliny Wielkiego Zimnego Potoku, na Starolesnianskiej polanie, na wysokości 1285 metrów nad poziomem morza (Repel). Przepływa przez ogromny uskok terenowy i tworzy kaskady i katarakty, szczególnie piękne podczas wiosennego topnienia śniegu lub po obfitych opadach deszczu. Poniżej chaty Bílikova, strumień płynie już łagodniejszym korytem. Wzdłuż wodospadów prowadzą szlaki turystyczne, które cieszą się popularnością, takie jak Dlhý vodopád (Długi Wodospad), Obrovský vodopád (Olbrzymi Wodospad), Malé vodopády (Małe Wodospady) (vysoketatry.com). Potrójny wodospad ma poetycką nazwę po węgiersku i niemiecku, którą można przetłumaczyć jako wodospad artystów. Znajduje się w lesie. Poniżej kaskad Małego vodopád (Mały Wodospad), na jego dolnym końcu, znajduje się Wielki vodopád (Duży Wodospad). Jego najwyższa kaskada mierzy 13 metrów (slovakia.travel). Dalej strumień przepływa przez Tatranską Lesná, Starą Lesná, Veľká Lomnica, gdzie uchodzi do rzeki Poprad na południe od tej wsi (Repel).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Príroda, Slovenské, Ľudská príroda, Umenie, Stavby, Fotografie

Svätý Anton

skala
Hits: 6449

Svätý Anton, predtým Antol, sa nachádza len kúsok od Banskej Štiavnice. Súčasťou je kaštieľ s krásnym parkom.

K obci usadlosti Rovne, Bažania a Macko. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1266. Názov vychádza z názvu pôvodného kostola zasväteného svätému Antonovi Pustovníkovi. Historické názvy obce: Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. Maďarský názov je Szenantal. Obyvatelia sa živili prevažne baníctvom, hutníctvom, lesníctvom, v kameňolome a v priemyselných podnikoch v Banskej Štiavnici. V polovici 20. storočia je známa výroba vyrezávaných a maľovaných betlehemov. V 17. storočí získal panstvo Peter Koháry. Rodina Koháryovcov sa zaslúžila o rozvoj Svätého Antona. Od roku 1826 patrila obec Coburgovcom. Ferdinand Coburg, brat posledného vlastníka kaštieľa, navštevoval obec až do roku 1944. Známym rodákom bol slovenský herec, divadelný režisér a scénický výtvarník Karol Zachar, vlastným menom Karol Legény (wikipedia.sk).

Vo Svätom Antone sa nachádza kaštieľ s parkom. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Štyri krídla symbolizujú štyri ročné obdobia, 12 komínov mesiace, 52 izieb týždne a 365 okien, dni v roku. Dnes je sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľnohospodárskeho múzea s mnohými zbraňami a trofejami. Každoročne začiatkom septembra sa v kaštieli usporadúvajú atraktívne poľovnícke – Dni sv. Huberta (SACR). Barokový kaštieľ je postavený na mieste bývalého hradu, začiatkom 19. storočia je klasicisticky upravený (wikipedia.sk).

Poľovnícka expozícia je jedinou špecializovanou s celoslovenskou pôsobnosťou. V roku 1808 sa v Banskej Štiavnici začal vyučovať predmet poľovníctvo (geopark.sk). Je najväčšou svojho druhu na Slovensku. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako tisíc trofejí zveri (msa.sk). Barokovo – klasicistickému kaštieľu v Svätom Antone predchádzal menší opevnený hrádok, ktorý je spomínaný už v 15. storočí. V 16. storočí bol prestavaný a mal chrániť Banskú Štiavnicu pred tureckými nájazdami (geopark.sk). Kaštieľ býva označovaný aj ako kaštieľ Antol, alebo Koháryovský kaštieľ. Je sídlom lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea (Wikipedia). Dali ho postaviť na začiatku 18. storočia vlastníci panstva Sitno, Koháryovci (Bujnová et all, 2003). Svoje letné sídlo tu mal bulharský cár Ferdinand Coburg, patril do Sitnianskeho panstva Koháryovcov (Terem). V roku 1826 sa jediná dcéra posledného z mužských potomkov rodu Koháryovcov vydala za Ferdinanda Juraja Coburga zo Saska. Posledným z Coburgovcov, ktorý žil v kaštieli, bol všestranne nadaný Ferdinand Coburg, v rokoch 1908 – 1918 bulharský cár. Dovŕšil šťastnú tradíciu osvietených, rozhľadených a ctižiadostivých majiteľov, ktorí zveľaďovali majetky a zariadili ich vkusne (Bujnová et all, 2003).

V parku bol do roku 1995 vysadený, Filipom Coburgom v roku 1878, sekvojovec mamutí – Sequoiadendron giganteum. V roku 1996 po vyschnutí bola vysadená iná sekvoja. Okolie je bohaté na chránené druhy, mnohé endemity. V parku a priľahlom lesoparku sa nachádza napr. Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiessi, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus.  V okolí je vzácny výskyt prírodných ruží, ktoré v 19. storočí tu pôsobiaci Andrej Kmeť popísal takmer 300 kultivarov (Zdroj: Informačná tabuľa). Súčasťou areálu je historický park (5 ha) a lesopark (25 ha). Horné a dolné jazierko je spojené kaskádami a vodopádmi  je napájané niekoľko kilometrov dlhým náhonom z Koplašského potoka s unikátnymi akvaduktami. V parku sa okrem toho nachádza grotta – umelo navŕšená jaskyňa, studnička s kamennými lavičkami, drevené mostíky, altány, kaplnka Svätého Huberta (geopark.sk).

Celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni svätého Huberta usporadúva múzeum vo Svätom Antone zvyčajne začiatkom septembra cez víkend (banskastiavnica.sk).

St. Anthony, formerly known as Antol, is located just a short distance from . It features a castle with a beautiful park.

The village includes the settlements of Rovne, Bažania, and Macko. The first written mention of the village dates back to 1266. The village’s name comes from the original church dedicated to Saint Anthony the Hermit. Historical names of the village include Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. The Hungarian name is Szenantal. The residents were mainly engaged in mining, metallurgy, forestry, quarrying, and industrial enterprises in Banská Štiavnica. In the mid-20th century, the production of carved and painted nativity scenes became known. In the 17th century, the Koháry family acquired the estate. The Kohárys contributed to the development of St. Anthony. From 1826, the village belonged to the Coburgs. Ferdinand Coburg, the brother of the last owner of the castle, visited the village until 1944. A notable native of the village was the Slovak actor, theater director, and set designer Karol Zachar, whose real name was Karol Legény (wikipedia.sk).

In St. Anthony, there is a castle with a park, now a national cultural monument. The four wings of the building symbolize the four seasons, 12 chimneys represent the months, 52 rooms signify the weeks, and 365 windows stand for the days in a year. Today, it houses the Forestry, Woodcraft, and Agricultural Museum with numerous weapons and trophies. Every year, at the beginning of September, the castle hosts attractive hunting festivities – St. Hubert’s Days (SACR). The baroque castle was built on the site of a former fortress and was classicized in the early 19th century (wikipedia.sk).

The Hunting Exhibition is the only specialized one with nationwide scope. Hunting was first taught in Banská Štiavnica in 1808 (geopark.sk). It is the largest of its kind in Slovakia. The castle corridors showcase more than a thousand game trophies (msa.sk). Preceding the Baroque-classical castle in St. Anthony was a smaller fortified castle mentioned in the 15th century. In the 16th century, it was rebuilt to protect Banská Štiavnica from Turkish invasions (geopark.sk). The castle is also referred to as Antol Castle or Koháry Castle. It is the seat of the Forestry, Woodcraft, and Hunting Museum (Wikipedia). It was built at the beginning of the 18th century by the owners of the Sitno estate, the Kohárys (Bujnová et all, 2003). The Bulgarian tsar Ferdinand Coburg, belonging to the Sitno estate of the Kohárys, had his summer residence here. In 1826, the only daughter of the last male descendant of the Koháry family married Ferdinand Georg of Saxe-Coburg. The last of the Coburgs who lived in the castle was the versatile Ferdinand Coburg, the Bulgarian tsar from 1908 to 1918. He continued the happy tradition of enlightened, knowledgeable, and ambitious owners who improved their properties tastefully (Bujnová et all, 2003).

In the park, a giant sequoia (Sequoiadendron giganteum) was planted by Filip Coburg in 1878, but it dried up by 1995. Another sequoia was planted in 1996. The surroundings are rich in protected species, including many endemics. In the park and the adjacent forest park, species such as Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiesii, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus can be found. The rare occurrence of natural roses, described by Andrej Kmeť, who worked here in the 19th century, is also present, with almost 300 cultivars (Source: Information board). The area includes a historical park (5 ha) and a forest park (25 ha). The upper and lower ponds are connected by cascades and waterfalls, fed by a several-kilometer-long millrace from the Koplašský stream with unique aqueducts. In the park, there is also a grotto – an artificially created cave, a well with stone benches, wooden bridges, gazebos, and the Chapel of St. Hubert (geopark.sk).

The Museum in St. Anthony typically organizes the All-Slovak Hunting Festivities, St. Hubert’s Days, at the beginning of September over the weekend (banskastiavnica.sk).

Krajina, Zahraničie, Fotografie

Cyprus – krajina v Stredozemnom mori

skala
Hits: 4773

Cyprus leží na 75 km južne od Turecka, 105 km západne od Sýrie a 380 km severne od Egyptu v Stredozemnom mori. Asi 85 % populácie je gréckej národnosti, 12 % tureckej (greekembassy.org). Jeho rozloha je 9250 km2, žije tu viac ako milión obyvateľov (zemepis.com). Ostrov Cyprus vznikol vďaka tektonickým pohybom afrického a euroázijského bloku asi pred 20 miliónmi rokov. Podľa gréckej mytológie sa na Cypre zrodila bohyňa krásy, nádherná Afrodita. Cyprus je od roku 2004 členom Európskej únie. Hlavným mestom je Nikózia (Wikipedia). Je štvrtým najväčším ostrovom v Stredozemnom mori (infoplease.com). Hlavným mestom Cyprusu je Nikózia. Pred 90 milónmi rokov bol Cyprus súčasťou hlbokomorského dna praoceánu Tethys. V pohorí Troodos sa nachádza jeden z najväčších zachovaných ofiolitových komplexov na svete. Cyprus sa po celé stáročia odlesňoval, preto má problém s vodou. Všetky sú v letnom období suché. Zimné teploty na Cypre zriedka klesnú pod 5 °C. Letné vystupujú na 40 °C. Vďaka skamenelinám vieme, že na Cypre boli kedysi slony a hrochy. Trpasličie mamuty tu žili až do konca poslednej ľadovej doby pred 8000 rokmi (wikipedia.sk).

Mykénska sa na Cypre objavila okolo roku 1600 pred n.l. Okolo 1500 pred n.l. zažil egyptskú inváziu Thotmesa III. O 300 rokov neskôr sem masívne prišli grécki achájci. Dlhý bol aj pod nadvládou Perzie. Až Alexander Veľký oslobodil ostrov spod perzskej nadvlády v 4. storočí pred n.l. V rokoch 58 – 57 pred n.l. bol Cyprus pripojený k Rímskej ríši. V roku 45 Cyprus navštívili apoštoli Pavol a Barnabáš a svätý Marek. V Pafose sa im podarilo obrátiť rímkeho guvernéra Sergiusa Paulusa na kresťanstvo, čím sa stal Cyprus prvou krajinou spravovanou kresťanským panovníkom. Cyprus je legendárnym miestom zrodenia bohyne krásy, lásky, sexu a vášne, nádhernej Afrodity. Dejisko Afroditinho zrodenia – Afroditine sa nachádza neďaleko Pafosu. Po roku 395 bol Cyprus na takmer 800 rokov súčasťou Byzantskej ríše. Po roku 1489 získala Cyprus Benátska republika. Po roku 1570 Osmanská ríša. Cyprus získal nezávislosť v roku 1960. Od roku 1974 je rozdelený na severnú časť – Severocyperskú tureckú republiku, ktorú uznáva iba Turecko a Cyperskú republiku). A tomu zodpovedá aj národnostné zloženie, 78 % sú cyperskí Gréci, 18 % (wikipedia.sk).

Cyprus is located 75 km south of Turkey, 105 km west of Syria, and 380 km north of Egypt in the Mediterranean Sea. About 85% of the population is of Greek nationality, and 12% is of Turkish origin (greekembassy.org). Its area covers 9250 km2, with a population of over one million inhabitants (zemepis.com). The island of Cyprus was formed due to tectonic movements between the African and Eurasian plates around 20 million years ago. According to Greek mythology, the goddess of beauty, the magnificent Aphrodite, was born on Cyprus. Since 2004, Cyprus has been a member of the European Union, with Nicosia as its capital (Wikipedia). It is the fourth-largest island in the Mediterranean Sea (infoplease.com). Ninety million years ago, Cyprus was part of the deep-sea floor of the ancient Tethys ocean. In the Troodos mountain range, one of the world’s largest preserved ophiolite complexes is found. Cyprus has faced deforestation over the centuries, leading to water scarcity issues, with all rivers drying up in the summer. Winter temperatures rarely drop below 5 °C, while summer temperatures can rise to 40 °C. Fossil evidence indicates that elephants and hippos once inhabited Cyprus, and dwarf mammoths lived here until the end of the last Ice Age around 8000 years ago (wikipedia.sk).

Mycenaean culture appeared on Cyprus around 1600 BCE. Around 1500 BCE, Cyprus experienced an Egyptian invasion by Thutmose III. Three hundred years later, Greek Achaeans arrived massively. It remained under Persian rule for a long time until Alexander the Great liberated the island from Persian domination in the 4th century BCE. In 58-57 BCE, Cyprus was annexed to the Roman Empire. In 45 CE, apostles Paul and Barnabas, along with Saint Mark, visited Cyprus. In Paphos, they successfully converted the Roman governor Sergius Paulus to Christianity, making Cyprus the first country governed by a Christian ruler. Cyprus is the legendary birthplace of the goddess of beauty, love, sex, and passion, the beautiful Aphrodite. The birthplace of Aphrodite, known as Aphrodite’s Rock, is located near Paphos. After 395 CE, Cyprus was part of the Byzantine Empire for almost 800 years. In 1489, the Republic of Venice gained control of Cyprus, followed by the Ottoman Empire in 1570. Cyprus gained independence in 1960. Since 1974, it has been divided into the northern part – the Turkish Republic of Northern Cyprus, recognized only by Turkey, and the Republic of Cyprus. This division is reflected in the ethnic composition, with 78% being Cypriot Greeks and 18% Turks (wikipedia.sk).

Το Κύπρος βρίσκεται 75 χιλιόμετρα νότια της Τουρκίας, 105 χιλιόμετρα δυτικά της Συρίας και 380 χιλιόμετρα βόρεια της Αιγύπτου στη Μεσόγειο Θάλασσα. Περίπου 85% του πληθυσμού είναι ελληνικής καταγωγής, 12% τουρκικής (greekembassy.org). Έχει έκταση 9250 τ.χλμ., ζουν εδώ περισσότερο από ένα εκατομμύριο κάτοικοι (zemepis.com). Ο νησί Κύπρος δημιουργήθηκε λόγω τεκτονικών κινήσεων μεταξύ των αφρικανικών και ευρασιατικών πλακών περίπου πριν από 20 εκατομμύρια χρόνια. Σύμφωνα με την ελληνική μυθολογία, στην Κύπρο γεννήθηκε η θεά της ομορφιάς, η όμορφη Αφροδίτη. Η Κύπρος είναι μέλος της Ευρωπαϊκής Ένωσης από το 2004. Η πρωτεύουσά της είναι η Λευκωσία (Wikipedia). Είναι ο τέταρτος μεγαλύτερος νησί στη Μεσόγειο (infoplease.com). Η πρωτεύουσα της Κύπρου είναι η Λευκωσία. Πριν από 90 εκατομμύρια χρόνια, η Κύπρος ήταν μέρος του πυθαγόρειου ωκεανού Tethys. Στο όρος Τρόοντος βρίσκεται ένα από τα μεγαλύτερα σωζόμενα οφιολιτικά συμπλέγματα στον κόσμο. Η Κύπρος έχει υποφέρει από αποψίλωση επί αιώνες, και έχει πρόβλημα με το νερό. Όλοι οι ποταμοί είναι ξηροί το καλοκαίρι. Οι χειμερινές θερμοκρασίες στην Κύπρο σπανίως πέφτουν κάτω από τους 5 °C. Το καλοκαίρι ανεβαίνουν στους 40 °C. Λόγω των απολιθωμάτων, γνωρίζουμε ότι στην Κύπρο κάποτε υπήρχαν ελέφαντες και ιπποπόταμοι. Οι νάνοι μαμούθηδες ζούσαν εδώ μέχρι το τέλος της τελευταίας παγετώνας πριν από 8000 χρόνια (wikipedia.sk). Η Μυκηναϊκή κουλτούρα εμφανίστηκε στην Κύπρο περίπου το 1600 π.Χ. Περίπου το 1500 π.Χ., υπέστη μια αιγυπτιακή εισβολή από το Θώθμη ΙΙΙ. Περίπου 300 χρόνια αργότερα, οι ελληνικοί Αχαιοί κατέκτησαν μαζικά το νησί. Για μεγάλο χρονικό διάστημα βρισκόταν υπό την επικράτηση της Περσίας. Μόνο ο Μέγας Αλέξανδρος απελευθέρω

σε το νησί από την περσική κυριαρχία τον 4ο αιώνα π.Χ. Το 58 – 57 π.Χ., η Κύπρος προστέθηκε στο Ρωμαϊκό Κράτος. Το 45 π.Χ., οι απόστολοι Παύλος και Βαρνάβας και ο άγιος Μάρκος επισκέφθηκαν την Κύπρο. Στην Πάφο κατάφεραν να μετατρέψουν τον ρωμαϊκό ηγεμόνα Σέργιο Παύλο στο χριστιανισμό, καθιστώντας την Κύπρο το πρώτο κράτος που διοικείται από χριστιανικό κυβερνήτη. Η Κύπρος είναι το μυθικό μέρος γέννησης της θεάς της ομορφιάς, της αγάπης, του έρωτα και του πάθους, της όμορφης Αφροδίτης. Το θέατρο της γέννησης της Αφροδίτης – οι πέτρες της Αφροδίτης – βρίσκονται κοντά στην Πάφο. Μετά το 395, η Κύπρος ήταν για σχεδόν 800 χρόνια μέρος της Βυζαντινής Αυτοκρατορίας. Μετά το 1489 κατέλαβε την Κύπρο η Δημοκρατία της Βενετίας. Μετά το 1570, η Οθωμανική Αυτοκρατορία. Η Κύπρος απέκτησε την ανεξαρτησία της το 1960. Από το 1974 είναι χωρισμένη σε βόρειο τμήμα – Βόρεια Κυπριακή Δημοκρατία, την οποία αναγνωρίζει μόνο η Τουρκία, και τη Δημοκρατία της Κύπρου. Και η εθνοτική σύνθεση ανταποκρίνεται σε αυτό, με 78% κυπριακών Ελλήνων και 18% Τούρκων (wikipedia.sk).

Kıbrıs, Türkiye’nin 75 km güneyinde, Suriye’nin 105 km batısında ve Mısır’ın 380 km kuzeyinde, Akdeniz’de bulunmaktadır. Nüfusun yaklaşık %85’i Yunan kökenlidir, %12’si Türk (greekembassy.org). Yüzölçümü 9250 km2’dir ve burada bir milyondan fazla kişi yaşamaktadır (zemepis.com). Kıbrıs Adası, yaklaşık 20 milyon yıl önce Afrika ve Avrasya kara bloklarının tektonik hareketleri sonucunda oluştu. Yunan mitolojisine göre, Kıbrıs’ta güzellik tanrıçası, muhteşem Afrodit doğmuştur. Kıbrıs, 2004 yılından bu yana Avrupa Birliği üyesidir. Başkenti Nikosia’dır (Vikipedi). Akdeniz’deki dördüncü büyük adadır (infoplease.com). Kıbrıs’ın başkenti Nikosia’dır. 90 milyon yıl önce, Kıbrıs derin deniz tabanının bir parçasıydı, Tethys Okyanusu’nun. Trodos Dağları’nda dünyanın en büyük ofiyolit komplekslerinden biri bulunmaktadır. Kıbrıs, yıllar boyunca ağaçlandırma yapılmış, bu nedenle su sorunu yaşamaktadır. Tüm nehirler yaz aylarında kurur. Kıbrıs’ta kış sıcaklıkları nadiren 5 °C’nin altına düşer. Yaz aylarında ise 40 °C’yi bulabilir. Fosiller sayesinde, Kıbrıs’ta bir zamanlar filler ve su aygırları yaşadığını biliyoruz. Cüce mamutlar, son buzul çağının sonuna kadar burada yaşamışlardır, yani 8000 yıl önceye kadar (wikipedia.sk).

Miken kültürü M.Ö. 1600 civarında Kıbrıs’ta ortaya çıktı. M.Ö. 1500 civarında, III. Thutmose’un Mısır işgaliyle karşılaştı. Yaklaşık 300 yıl sonra, Yunan Aka kökenli insanlar adaya büyük ölçüde yerleşti. Uzun bir süre Pers hâkimiyeti altında kaldı. Ancak Büyük İskender, M.Ö. 4. yüzyılda adayı Pers hakimiyetinden kurtardı. M.Ö. 58-57 yıllarında, Kıbrıs Roma İmparatorluğu’na katıldı. M.S. 45 yılında, Havari Pavlus, Barnabas ve Aziz Markos Kıbrıs’ı ziyaret etti. Pafos’ta, Roma valisi Sergius Paulus’u Hristiyanlığa çevirmeyi başardılar, bu da Kıbrıs’ı Hristiyan yönetilen ilk ülke yaptı. Kıbrıs, güzellik, aşk, cinsellik ve tutkunun tanrıçası olan Afrodit’in efsanevi doğum yeri olarak bilinir. Afrodit’in doğum yeri – Afrodit’in Kayaları, Pafos’a yakındır. M.S. 395’ten sonra, Kıbrıs neredeyse 800 yıl boyunca Bizans İmparatorluğu’nun bir parçasıydı. 1489’dan sonra, Kıbrıs’ı Venedik Cumhuriyeti ele geçirdi. 1570’ten sonra Osmanlı İmparatorluğu. Kıbrıs, 1960 yılında bağımsızlığını kazandı. 1974’ten beri Kıbrıs, sadece Türkiye tarafından tanınan Kuzey Kıbrıs Türk Cumhuriyeti ve Kıbrıs Cumhuriyeti olmak üzere iki kısma ayrılmıştır. Ve bununla uyumlu olarak etnik bileşimi, %78 Kıbrıslı Yunan, %18 Türk’tür (wikipedia.sk).