2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Stavby

Betliarsky kaštieľ – gemerská perla

Hits: 2597

Kaš­tieľ v Bet­lia­ri sa nachá­dza neďa­le­ko Rož­ňa­vy. Posta­vi­li ho na zákla­doch star­šie­ho rene­sanč­né­ho kaš­tie­ľa Bebe­kov­cov na začiat­ku 18. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Bet­liar bol súčas­ťou Brzo­tín­ske­ho pan­stva, kto­ré v stre­do­ve­ku vlast­ni­li Bebe­kov­ci. Na mies­te dneš­né­ho kaš­tie­ľa je prav­de­po­dob­ne dali posta­viť malý vod­ný hrá­dok. Avšak v roku 1566 muse­li Hor­né Uhor­sko opus­tiť. Správ­com už cisár­ske­ho majet­ku bol v roku 1578 Peter I. András­sy. András­sy­ov­ci zastá­va­li fun­kciu hrad­ných kapi­tá­nov 400 rokov (bet​liar​.eu). András­sy­ov­ský kaš­tieľ v Bet­lia­ri je jedi­ným kaš­tie­ľom na Slo­ven­sku, kto­rý sa po roku 1945 zacho­val so svo­jím pôvod­ným zaria­de­ním a zbier­ka­mi (snm​.sk). Posled­ní čle­no­via bet­liar­skej vet­vy András­sy­ov­cov opus­ti­li svo­je majet­ky v roku 1944. Čias­toč­né sta­veb­né úpra­vy a obno­va objek­tov boli vyko­ná­va­né v rokoch 19821986. V roku 1985 bol celý are­ál kaš­tie­ľa aj par­kom vyhlá­se­ný za národ­nú kul­túr­nu pamiat­ku (snm​.sk). Roz­siah­la rekon­štruk­cia kaš­tie­ľa bola ukon­če­ná v roku 1994 (snm​.sk). Jed­nou z naj­väč­ších pozo­ru­hod­nos­tí kaš­tie­ľa je ústred­ná kniž­ni­ca, kto­rú zalo­žil Leopold András­sy. Ucho­vá­va vyše 14-​tisíc zväz­kov (slo​va​kia​.tra​vel). Najv­zác­nej­ší­mi sú prvo­tla­če, kto­rých je päť. Naj­star­šia z roku 1486 a bola vyda­ná v Benát­kach. Kniž­ni­ca má tak­mer tre­ti­nu zbie­rok už aj v digi­tál­nej podo­be (obec​bet​liar​.sk).

Ku kaš­tie­ľu pat­rí park s roz­lo­hou 57 hek­tá­rov, bol zalo­že­ný v rokoch 17921795 záh­rad­ní­kom Hen­ri­chom Neb­bie­nom vďa­ka ini­cia­tí­ve Leopol­da András­sy­ho. Od roku 1978 je zara­de­ný do zozna­mu ume­lec­ky a kul­túr­ne hod­not­ných par­kov sve­ta UNESCO. Od roku 1985 je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (snm​.sk). V par­ku je uni­kát­ny ume­lý vod­ný sys­tém, kto­rý pozos­tá­va zo sústa­vy ume­lých vod­ných rigol­če­kov odvá­dza­jú­cich vodu z Bet­liar­ske­ho poto­ka do troch jazier, troch fon­tán a tzv. Veľ­ké­ho vodo­pá­du, naj­väč­šie­ho svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku (snm​.sk). V par­ku je pri ryb­ní­ku zve­ri­nec v podo­be stre­do­ve­ké­ho hra­du s vežič­kou, kde András­sy­ov­ci cho­va­li med­ve­ďa hne­dé­ho, líš­ku, vlka a rysa. Nachá­dza sa tu slo­bo­do­mu­rár­sky a čín­sky pavi­lón, japon­ský most či Her­me­so­va stud­ňa, pri vstup­nej brá­ne sa nachá­dza kla­si­cis­tic­ká rotun­da z kon­ca 18. sto­ro­čia (snm​.sk). Nachá­dza sa tu rím­sky vodo­pád, navr­hnu­tý v roku 1823 Jose­fom Berg­man­nom. Je 9 met­rov vyso­ký a je naj­vyš­ším ume­lým vodo­pá­dom na Slo­ven­sku (Deni­sa Bal­lo­vá). V par­ku sú stá­le zvyš­ky pras­ta­ré­ho tiso­vé­ho lesa (Wiki­pe­dia).


The Bet­liar Cast­le is loca­ted near Rož­ňa­va. It was built on the foun­da­ti­ons of an older Renais­san­ce cast­le of the Bebek fami­ly at the begin­ning of the 18th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). Bet­liar was part of the Brzo­tín esta­te, owned by the Bebek fami­ly in the Midd­le Ages. It is like­ly that a small water cast­le was built at the site of the cur­rent cast­le. Howe­ver, in 1566, they had to lea­ve Upper Hun­ga­ry. The impe­rial pro­per­ty was admi­nis­te­red by Peter I. András­sy in 1578. The András­sy fami­ly held the posi­ti­on of cast­le cap­tains for 400 years (bet​liar​.eu). The András­sy Cast­le in Bet­liar is the only cast­le in Slo­va­kia that has pre­ser­ved its ori­gi­nal fur­nis­hings and col­lec­ti­ons sin­ce 1945 (snm​.sk). The last mem­bers of the Bet­liar branch of the András­sy fami­ly left the­ir pro­per­ties in 1944. Par­tial cons­truc­ti­on modi­fi­ca­ti­ons and reno­va­ti­ons were car­ried out bet­we­en 1982 and 1986. In 1985, the enti­re cast­le com­plex, inc­lu­ding the park, was dec­la­red a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (snm​.sk). Exten­si­ve recons­truc­ti­on of the cast­le was com­ple­ted in 1994 (snm​.sk). One of the most notab­le fea­tu­res of the cast­le is the cen­tral lib­ra­ry foun­ded by Leopold András­sy, hou­sing over 14,000 volu­mes (slo​va​kia​.tra​vel). The most valu­ab­le items are first edi­ti­ons, of which the­re are five. The oldest dates back to 1486 and was issu­ed in Veni­ce. The lib­ra­ry has near­ly a third of its col­lec­ti­ons alre­a­dy in digi­tal form (obec​bet​liar​.sk).


A Bet­lia­ri kas­té­ly Rož­ňa­vá­tól nem mess­ze talál­ha­tó. Az épüle­tet a Bebek csa­lád renes­zánsz kas­té­ly­á­nak alap­jai­ra épí­tet­ték a 18. szá­zad ele­jén (Wiki­pe­dia). Bet­liar rés­ze volt a Brzotín‑i bir­tok­nak, mely­et közép­kor­ban a Bebek csa­lád bir­to­kolt. Valós­zí­nű, hogy a jelen­le­gi kas­té­ly hely­én egy kis vízi vár állt. Azon­ban 1566-​ban el kel­lett hagy­niuk Felső-​Magyaro. Az ingat­lant 1578-​ban már I. Péter András­sy kezel­te. Az András­sy csa­lád 400 évig töl­töt­te be a várc­sás­zá­ri tiszt­sé­get (bet​liar​.eu). A Bet­lia­ri kas­té­ly az egy­et­len szlo­vák kas­té­ly, ame­ly megőriz­te ere­de­ti bútor­za­tát és gyűj­te­mé­ny­eit 1945 óta (snm​.sk). Az András­sy csa­lád bet­lia­ri ágá­nak utol­só tag­jai 1944-​ben hagy­ták el tulaj­do­nai­kat. Az épüle­tek rész­le­ges áta­la­kí­tá­sait és felú­jí­tá­sait 1982 és 1986 között végez­ték. 1985-​ben az egész kas­té­ly­kert­tel egy­ütt nemze­ti kul­tu­rá­lis emlék­ké nyil­vá­ní­tot­ták (snm​.sk). A kas­té­ly szé­les­körű hely­re­ál­lí­tá­sa 1994-​ben feje­ződött be (snm​.sk). A kas­té­ly egy­ik leg­je­len­tősebb rés­ze Leopold András­sy által ala­pí­tott köz­pon­ti könyv­tár, ame­ly több mint 14 000 köte­tet tar­tal­maz (slo​va​kia​.tra​vel). A legér­té­ke­sebb dara­bok az első kia­dá­sok, ame­ly­ek­ből öt darab talál­ha­tó. A leg­ré­geb­bi 1486-​ból szár­ma­zik és Velen­cé­ben jelent meg. A könyv­tár köte­te­i­nek közel har­ma­da már digi­tá­lis for­má­ban is elér­he­tő (obec​bet​liar​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, TOP, Zahraničie

Chorvátsko – dovolenkový raj mnohých Slovákov

Hits: 6022

Chor­vát­sko (Hrvat­ska) je pre Slo­vá­kov asi naj­po­pu­lár­nej­šia dovo­len­ko­vá kra­ji­na. Obmý­va ju Jad­ran­ské more. Leží na Bal­kán­skom polo­stro­ve, na dru­hom bre­hu mora sa nachá­dza Talian­sko.

Roz­lo­ha Chor­vát­ska je 56 542 km2, na kto­rých žilo v roku 2005 tak­mer 4.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov. V sta­ro­ve­ku bolo úze­mie Chor­vát­ska osíd­le­né ilýr­sky­mikelt­ský­mi kmeň­mi. V 1. až 5 sto­ro­čí bolo súčas­ťou Rím­skej ríše, do 9. sto­ro­čia Byzant­skej ríše. V 6. – 7 sto­ro­čí osíd­ľo­va­li úze­mie Slo­va­nia a Ava­ri. Kon­com 9. sto­ro­čia vznik­lo Chor­vát­ske knie­žat­stvo (krá­ľov­stvo), čas­ti Sla­vón­ska sú však súčas­ťou Uhor­ska (wiki​pe​dia​.sk). V roku 925 zjed­no­til Chor­vát­sky štát kráľ Tomi­slav (cro​atia​emb​.net)Od začiat­ku 12. sto­ro­čia až do roku 1918 bolo úze­mie súčas­ťou Uhor­ska, mimo Dal­má­cie. Dal­má­cia bola od 14 sto­ro­čia do roku 1797 pod kon­tro­lou Bená­tok, neskôr Rakús­ka. Od 15. sto­ro­čia pre­bie­ha­li ata­ky Osman­skej ríše, až do roku 1700. Od polo­vi­ce 19. sto­ro­čia sa zača­lo for­mo­vať chor­vát­ske národ­né hnu­tie. Po rakúsko-​maďarskom vyrov­na­ní pat­rí Chor­vát­sko v rám­ci Zali­tav­ska do Rakúsko-​Uhorska s čias­toč­nou auto­nó­mi­ou s na čele sto­ja­cim bánom. Po 1. sve­to­vej voj­ne sa Chor­vát­sko spo­lu s Dal­má­ci­ou sta­lo súčas­ťou Krá­ľov­stva Srbov, Chor­vá­tov a Slo­vin­cov, kto­ré sa v roku 1929 pre­me­no­va­lo na Juho­slá­viu. Vyhlá­se­nie samos­tat­nos­ti 25.6.1991 vyvo­la­lo občian­sku voj­nu, kto­rá trva­la až do roku 1995 (wiki​pe​dia​.sk).

Chor­vát­sko vznik­lo na pozos­tat­koch Rím­skej ríše. Dnes má Chor­vát­sko cca 1185 ostro­vov a polo­os­tro­vov (cro​atia​emb​.net). Osíd­le­ných je iba 66 z nich. Rozp­res­tie­ra sa na plo­che 56 540 km2, na kto­rých žije tak­mer 5 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Chor­vát­sko vyhlá­si­lo svo­ju nezá­vis­losť v roku 1991. Nie­kto­ré dovo­len­ko­vé stre­dis­ká: Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). V Novig­ra­de sa nachá­dza­jú hrad­by z čias Benát­skej repub­li­ky. V Zada­re napr. Rím­ske námes­tie z 1. sto­ro­čia. V Pule rím­sky amfi­te­áter Kolo­se­um z 1. sto­ro­čia, Augus­tov chrám, Her­ku­lo­va brá­na. Chor­vát­sko oplý­va aj prí­rod­ný­mi des­ti­ná­cia­mi, veľ­mi zná­me sú Plit­vic­ké jaze­rá (des​ti​na​cie​.sk).


Cro­atia (Hrvat­ska) is pro­bab­ly the most popu­lar holi­day des­ti­na­ti­on for Slo­vaks. It is was­hed by the Adria­tic Sea and is loca­ted on the Bal­kan Penin­su­la, with Ita­ly on the oppo­si­te shore.

The area of Cro­atia is 56,542 km², and in 2005, it was home to near­ly 4.5 mil­li­on inha­bi­tants. In ancient times, the ter­ri­to­ry of Cro­atia was sett­led by Illy­rian and Cel­tic tri­bes. From the 1st to the 5th cen­tu­ry, it was part of the Roman Empi­re and later part of the Byzan­ti­ne Empi­re until the 9th cen­tu­ry. In the 6th7th cen­tu­ry, the area was inha­bi­ted by Slavs and Avars. By the end of the 9th cen­tu­ry, the Prin­ci­pa­li­ty (King­dom) of Cro­atia was for­med, with parts of Sla­vo­nia being part of Hun­ga­ry (wiki​pe​dia​.sk). In 925, King Tomi­slav uni­fied the Cro­atian sta­te (cro​atia​emb​.net). From the ear­ly 12th cen­tu­ry until 1918, the ter­ri­to­ry was part of Hun­ga­ry, exc­lu­ding Dal­ma­tia. Dal­ma­tia was under the con­trol of Veni­ce from the 14th cen­tu­ry to 1797 and later Aus­tria. From the 15th cen­tu­ry, the­re were Otto­man Empi­re attacks until 1700. In the mid-​19th cen­tu­ry, the Cro­atian nati­onal move­ment began to form. After the Austro-​Hungarian Com­pro­mi­se, Cro­atia beca­me part of Austria-​Hungary wit­hin the fra­me­work of Cis­le­it­ha­nia, with par­tial auto­no­my under a ban. After World War I, Cro­atia, along with Dal­ma­tia, beca­me part of the King­dom of Serbs, Cro­ats, and Slo­ve­nes, which was rena­med Yugo­sla­via in 1929. The dec­la­ra­ti­on of inde­pen­den­ce on June 25, 1991, led to the Cro­atian War of Inde­pen­den­ce, which las­ted until 1995 (wiki​pe​dia​.sk).

Cro­atia emer­ged on the rem­nants of the Roman Empi­re. Today, Cro­atia has about 1185 islands and penin­su­las (cro​atia​emb​.net), but only 66 of them are inha­bi­ted. It stret­ches over an area of 56,540 km², with almost 5 mil­li­on inha­bi­tants. Cro­atia dec­la­red its inde­pen­den­ce in 1991. Some holi­day resorts inc­lu­de Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). In Novig­rad, the­re are walls from the time of the Vene­tian Repub­lic. In Zadar, for exam­ple, the­re is the Roman Forum from the 1st cen­tu­ry. In Pula, the Roman amp­hit­he­a­ter Colos­se­um from the 1st cen­tu­ry, Augus­tus’ Tem­ple, and Her­cu­les’ Gate. Cro­atia is also rich in natu­ral des­ti­na­ti­ons, with the Plit­vi­ce Lakes being very famous (des​ti​na​cie​.sk).


Hrvat­ska je vje­ro­jat­no naj­po­pu­lar­ni­ja des­ti­na­ci­ja za Slo­va­ke. Opla­ku­je je Jad­ran­sko more, a nala­zi se na Bal­kan­skom polu­oto­ku, s Ita­li­jom s dru­ge stra­ne mora.

Povr­ši­na Hrvat­ske izno­si 56.542 km², a 2005. godi­ne na njoj je živ­je­lo goto­vo 4,5 mili­ju­na sta­nov­ni­ka. U antič­ko doba, teri­to­rij Hrvat­ske nasel­ja­va­li su Ili­ri i Kelt­ski ple­me­ni. Od 1. do 5. stol­je­ća bila je dio Rim­skog Car­stva, a kas­ni­je Bizant­skog Car­stva do 9. stol­je­ća. U 6. i 7. stol­je­ću pod­ruč­je su nasel­ja­va­li Sla­ve­ni i Ava­ri. Kra­jem 9. stol­je­ća nasta­lo je Kne­že­vi­na (Kral­je­vi­na) Hrvat­ska, pri čemu su dije­lo­vi Sla­vo­ni­je bili dio Ugar­ske (wiki​pe​dia​.sk). Godi­ne 925. kralj Tomi­slav uje­di­nio je Hrvat­sku (cro​atia​emb​.net). Od počet­ka 12. stol­je­ća do 1918. godi­ne teri­to­rij je bio dio Ugar­ske, izu­zev Dal­ma­ci­je. Dal­ma­ci­ja je bila pod kon­tro­lom Mle­tač­ke Repub­li­ke od 14. do 18. stol­je­ća, a zatim Aus­tri­je. Od 15. stol­je­ća bila su pri­sut­na osman­ska osva­jan­ja sve do 1700. godi­ne. Sre­di­nom 19. stol­je­ća poče­lo se for­mi­ra­ti hrvat­sko naci­onal­no pokre­tan­je. Nakon austro-​ugarskog dogo­vo­ra, Hrvat­ska je posta­la dio Austro-​Ugarske unu­tar okvi­ra Cis­laj­ta­ni­je, s dje­lo­mič­nom auto­no­mi­jom pod banom. Nakon Prvog svjet­skog rata, Hrvat­ska je zajed­no s Dal­ma­ci­jom posta­la dio Kral­je­vi­ne Srba, Hrva­ta i Slo­ve­na­ca, koja se 1929. godi­ne pre­ime­no­va­la u Jugo­sla­vi­ju. Prog­la­šen­je neovis­nos­ti 25. lipn­ja 1991. godi­ne izaz­va­lo je Domo­vin­ski rat, koji je tra­jao do 1995. godi­ne (wiki​pe​dia​.sk).

Hrvat­ska se for­mi­ra­la na osta­ci­ma Rim­skog Car­stva. Danas Hrvat­ska ima otp­ri­li­ke 1185 oto­ka i polu­oto­ka (cro​atia​emb​.net), ali samo 66 ih je nasel­je­no. Pro­te­že se na pod­ruč­ju od 56.540 km², na kojem živi goto­vo 5 mili­ju­na sta­nov­ni­ka. Hrvat­ska je prog­la­si­la neovis­nost 1991. godi­ne. Neki od odma­ra­liš­ta ukl­ju­ču­ju Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). U Novig­ra­du posto­je zidi­ne iz vre­me­na Mle­tač­ke Repub­li­ke. U Zadru, pri­mje­ri­ce, nala­zi se Rim­ski forum iz 1. stol­je­ća. U Puli rim­ski amfi­te­a­tar Kolo­se­um iz 1. stol­je­ća, Augus­tov hram i Her­ku­lo­va vra­ta. Hrvat­ska tako­đer obi­lu­je pri­rod­nim des­ti­na­ci­ja­ma, a vrlo su pozna­ta Plit­vič­ka jeze­ra (des​ti​na​cie​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Beletria

Hits: 2285

Sha­kes­pe­a­re Wil­liam 0 belet­ria SLO neznámy

Pla­tón 0 filo­zo­fia, belet­ria SLO neznámy

Homér 0 filo­zo­fia, belet­ria SLO neznámy

Ezop 0 filo­zo­fia, belet­ria SLO neznámy

Poe Allan Edgar Jama a kyvad­lo 0 horor, belet­ria SLO knižka

Gyula Illés Petöfi 1990 Obzor Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kni­ha 8021501138

Wal­ter Scott Waver­ley 0 Slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo krás­nej lite­rat­rú­ry Bra­ti­sla­va belet­ria SLO román

Karol Csec­sot­ka (ed.) Ant­ho­lo­gia zo slo­ven­ských bás­ni­kov v r. 18471900 1934 Uhor­sko – kra­jin­ský vzde­lá­va­cí spo­lok slo­ven­ský Buda­pest poé­zia, belet­ria SLO knižka

Maka­nin Vla­di­mír Sám a sama 1989 Slo­ven­ský spi­so­va­teľ Bra­ti­sla­va belet­ria SLO nezná­my 8022000698

Sol­že­ni­cyn Ale­xan­der Súos­tro­vie Gulag I 1991 Tat­ran Bra­ti­sla­va belet­ria, poli­ti­ka SLO kni­ha 8022203246

Sol­že­ni­cyn Ale­xan­der Súos­tro­vie Gulag II 1991 Tat­ran Bra­ti­sla­va belet­ria, poli­ti­ka SLO kni­ha 8022203246

Sol­že­ni­cyn Ale­xan­der Súos­tro­vie Gulag III 1991 Tat­ran Bra­ti­sla­va belet­ria, poli­ti­ka SLO kni­ha 8022203246

Svo­bo­da Lud­vík Z Buzu­lu­ku do Pra­hy 1963 Naša voj­sko Pra­ha 4 belet­ria SLO neznámy

Tiben­ský Rudolf Jáchy­mov­ské pek­lo 1991 Nezá­vis­losť Bra­ti­sla­va belet­ria SLO nezná­my 8085217090

Böll Hein­rich Ženy v údo­lí Rýna 1990 Tat­ran Bra­ti­sla­va belet­ria SLO nezná­my 8022201634

Val­lés Jules Vzbú­re­nec 1975 Tat­ran Bra­ti­sla­va belet­ria SLO neznámy

Moric Rudo Z poľov­níc­kej kap­sy 1982 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Ondre­jov Ľudo Zboj­níc­ka mla­dosť 1984 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO Jer­guš Lapin kniha

Defoe Daniel Robin­soe Cru­soe 1971 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Kas­siľ Lev Brat a bra­ček 1950 Sme­na Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Krüss James Dob­ro­druž­stvá Tim­ma Tha­le­ra 1972 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Lorenz Peter Homun­ku­lo­via 1988 Výcho­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo Koši­ce belet­ria, scien­ce – fic­ti­on SLO kniha

Rawlings Kin­nan Mar­jo­rie Die­ťa divo­či­ny 1971 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 2 belet­ria SLO kniha

Ver­ne Jules Dvat­sať­ti­síc míľ pod morom 1965 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 2 belet­ria SLO kniha

Ver­ne Jules Ľado­vá sfin­ga 1976 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Ver­ne Jules Dva roky práz­dnin 1970 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Ver­ne Jules Ces­ta oko­lo sve­ta za 80 dní 1972 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 2 belet­ria SLO knižka

Gabaj Fer­di­nand Prvá­ci 1954 Slo­ven­ský spi­so­va­teľ Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Káš Sva­top­luk Injek­ce, kte­ré nebo­lí 1990 Stře­do­čes­ké nakla­da­tels­tví a kníh­ku­pec­tví Pra­ha belet­ria SLO knižka

Něm­co­vá Bože­na Babič­ka 1951 Prá­ca Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Ste­uben Fritz Tekum­seh 1987 Albat­ros Pra­ha belet­ria CES kniha

May Karl Win­ne­tou II., III. diel 1965 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO kniha

May Karl Win­ne­tou I. diel 1964 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO kniha

May Karl Čier­ny mus­tang 1967 Sme­na Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Seals­field Char­les Veľ­ký náčel­ník Toke­ah 1974 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Edi­gey Jer­zy Stráž­ca pyra­mí­dy 1983 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Cooper Feni­mo­re J. Lovec jele­ňov 1970 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 2 belet­ria SLO kniha

Petec­ki Boh­dan X – 1 neuná­šaj hviez­dy 1987 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Bur­roughs Edgar Rice Tar­zan II. Tar­za­nov syn (1. časť) 1967 Ľud Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Bur­roughs Edgar Rice Tar­zan I. Syn divo­či­ny 1966 Ľud Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Seko­ra Ondřej Vese­lá kníž­ka seriá­lu 1982 Albat­ros Pra­ha belet­ria, komiks CES knižka

Swift Jonat­han Gul­li­ve­ro­ve ces­ty 1981 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 6 belet­ria SLO knižka

Jirá­sek Alo­is Pso­hlav­ci 1971 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 4 belet­ria SLO kniha

Fran­ko­vá Anna Den­ník Anny Fran­ko­vej 1960 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Paso­li­ni Pier Paolo Búr­li­vý život 1963 Slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo krás­nej lite­ra­tú­ry Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Dumas Ale­xan­dre Tra­ja muš­ke­tie­ri 1984 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 5 belet­ria SLO kniha

Dumas Ale­xan­dre Tra­ja muš­ke­tie­ry po dvad­sia­tich rokoch 1985 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 3 belet­ria SLO kniha

Rol­land Romain Hudob­ní­ci prí­tom­nos­ti 1960 Slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo krás­nej lite­ra­tú­ry Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Rol­land Romain Hudob­ní­ci minu­los­ti 1957 Slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo krás­nej lite­ra­tú­ry Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Puzo Mario Bláz­ni zomie­ra­jú 1993 Edi­poss Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kni­ha 8085327139

Ver­ne Jules Deti kapi­tá­na Gran­ta 1970 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

May Karl Posled­ný Inkov odkaz 1971 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Qued­nau Wer­ner Klá­ra Schu­man­no­vá 1959 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Kras­ko Ivan Die­lo 1954 Slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo krás­nej lite­ra­tú­ry Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Pod­ja­vo­rin­ská Ľud­mi­la Už ho vezú 1976 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 4 belet­ria SLO knižka

Gin­te­ro­vá Nata­ša Dva­násť let­ných daž­ďov 1967 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Einau­di Giu­lio Svie­tia­ca ryba – talian­ske roz­práv­ky 1968 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Dre­ve­ný trón 0 belet­ria SLO knižka

Domas­ta Ján Mrav­ček Paľ­ček 1946 Druž­stev­né vyda­va­teľ­stvo a kníh­ku­pec­tvo Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Čopič Bran­ko Prí­ho­dy kocú­ra Tošu 1967 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Grimm Jakob, Grimm Wil­helm Stol­ček pre­stri sa 1968 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 3 belet­ria SLO knižka

Ander­sen Hans Chris­tian Cisá­ro­vé nové šaty 1980 Slo­ven­ský spi­so­va­teľ Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Hron­ský J.C. Bud­ká­čik a dub­ká­čik 1967 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Rázusová-​Martáková Mária Na vese­lej posied­ke 1977 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 3 belet­ria SLO knižka

Lindg­ren Astrid Deti z Bul­ler­by­nu 1970 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Rázusová-​Martáková Mária Koza odra­tá a jež 1968 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Hitch­cock Alf­red a tra­ja pát­ra­či Záha­da vreš­tia­cích hodín 1981 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Tay­lor Richard Roz­práv­ky z nef­ri­to­vých hôr 1973 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Válek Miro­slav Do Tram­tá­rie 1970 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Čep­če­ko­vá Ele­na Slnieč­ko na motú­ze 1979 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Ďuríč­ko­vá Mária (ed.) Išlo diev­ča po vodu 1969 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Hus­ka M.A. Skal­ný hrad na Kri­vá­ni 1972 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Rázusová-​Martáková Mária Dru­hý ven­ček 1969 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 2 belet­ria SLO knižka

Jarun­ko­vá Klá­ra Hrdin­ský zápis­ník 1965 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 3 belet­ria SLO knižka

Ská­cel Jan Ako šiel Brú­sik na van­dry 0 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Čapek Josef Pop­lach na Kováčs­kej uli­ci 1964 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 3 belet­ria SLO knižka

Jano­vic Tomáš, Vanek Marián Neuk­rad­ni tri vaj­cia 1968 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Hav­ran a líš­ka 0 belet­ria SLO neznámy

Feus­tel Inge O diev­čat­ku Bibi a pra­siat­ku Kvik 1967 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Janc­zar­ski Czes­law Noví kama­rá­ti Mac­ka Uška 1968 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Domas­ta Ján Vzdy­chy spod dere­ša 1951 Štát­ne nakla­da­teľ­stvo Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Dob­rý stre­lec. Výber z pros­to­ná­rod­ných slo­ven­ských roz­prá­vok 1946 Nakla­da­teľ­stvo Slo­ven­skej ligy Bra­ti­sla­va 2 belet­ria SLO knižka

Kuku­čín Mar­tin Pred skúš­kou 1969 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Iľjin M. Hory a ľudia 1954 Slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo det­skej kni­hy Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Cooper Feni­mo­re J. Zve­ro­bij­ca 0 Bib­li­oté­ka Bra­ti­sla­va 2 belet­ria SLO knižka

Hviez­do­slav Pavol-​Országh Výbor z krat­šej epi­ky 1943 Mati­ca Slo­ven­ská Tur­čian­sky Svä­tý Mar­tin belet­ria SLO knižka

Hviez­do­slav Pavol-​Országh Hero­des a Hero­dias 1934 Mati­ca Slo­ven­ská Tur­čian­sky Svä­tý Mar­tin belet­ria SLO knižka

Lon­don Jack Vola­nie divo­či­ny 1963 Sme­na Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Jesen­ský Jan­ko Výbor z malo­s­trans­kých roz­prá­vok 1941 Mati­ca Slo­ven­ská Tur­čian­sky Svä­tý Mar­tin 3 belet­ria SLO knižka

Tajov­ský Jozef Gre­gor Do kon­ca 1951 Hviez­do­sla­vo­va spo­loč­nosť Mar­tin 1 belet­ria SLO knižka

Olgia­ti Fran­ces­co Poš­ta kocú­ra 1946 Mečiar Kamil Dob­rá Niva 2 belet­ria SLO knižka

Čel­ko Ele­mír Sprie­vod­ca pamät­nou izbou Iva­na Kras­ku 1980 Bal­neo­lo­gic­ké múze­um Pieš­ťa­ny belet­ria SLO Kras­ko Ivan sprievodca

Tate­ro­vá M., Novák J. Vte­ři­na smr­ti 1973 Mag­net Pra­ha belet­ria CES knižka

Pet­rov­ský Ľudo­vít (ed.) Zima bude zimič­ka 1960 Osve­ta Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Slo­ven­ské báje 1973 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO kniha

Alja Rach­ma­no­va Tová­reň na nové­ho člo­ve­ka 1937 Svet­lo Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Dob­šin­ský Pavol Sln­co­vý kôň 1967 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Smir­nov Niko­laj Ríša Sln­ka 1982 Výcho­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo Koši­ce belet­ria SLO knižka

Mňač­ko Ladi­slav Ďale­ko je do Wham­poa 0 belet­ria SLO knižka

Padi­ša­cho­va dcé­ra 1967 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Bam­ber­ger Richard Skle­ná stud­ňa 0 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Seko­ra Ondřej Chro­bák Truh­lík 1972 Výcho­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo Koši­ce 2 belet­ria SLO knižka

Seko­ra Ondřej Fer­do Cvi­čí mra­ve­nis­ko 1972 Výcho­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo Koši­ce 1 belet­ria SLO knižka

Her­gé Explo­rers on the moon 1959 Met­hu­en and Co Ltd Met­hu­en belet­ria ENG komiks

Hur­ban Vajan­ský Sve­to­zár Pus­to­kvet ľalia 1947 Mati­ca Slo­ven­ská Tur­čian­ský Svä­tý Mar­tin belet­ria SLO knižka

Drim­mer Fre­de­rick Vel­mi zvlášt­ní lidé 1996 Smart Pra­ha belet­ria CES siam­ské dvoj­ča­tá, dlhí, tuč­ní, troj­no­hí, štvor­no­hí, bez­ru­kí, bez­no­hí kniha

Janou­šek Milan, Remiš Peter (eds.) Pun­to a ryba­cé hla­vy (Slnieč­ko – Tex­ty) 1997 Meri­tum Bra­ti­sla­va belet­ria SLO Slnieč­ko, hud­ba, Pieš­ťa­ny, pieš­ťan­ské náre­čie zbor­ník 8088791200

Use Facebook to Comment on this Post