2011, 2011-2015, 2012, 2014, Biotopy, Časová línia, Jazerá, Krajina, Plesá, Príroda, TOP, Typ krajiny

Plesá

skala
Hits: 2375

Tie­to hor­ské jaze­rá sú prí­rod­ný­mi poklad­mi, kto­ré nás oslo­vu­jú svo­jou jedi­neč­nou atmo­sfé­rou a krá­sou. Ple­sá sú nád­her­ný­mi prí­rod­ný­mi úkaz­mi, plný­mi har­mó­nie vyso­ko­hor­ské­ho pro­stre­dia. Sú tichý­mi sved­ka­mi času, kto­ré nás napĺňa­jú poko­jom a úctou pred prí­ro­dou. Vyso­ko­hor­ské ple­sá sú čas­to vytvo­re­né tope­ním ľadov­cov a roz­to­pe­ným sne­hom. Ich hla­di­na sa ako zrkad­lo odrá­ža oko­li­tú sce­né­riu, vrchy, lesy a mod­rú oblo­hu. Sú to mies­ta, kde sa odrá­ža pokoj a tichá drs­ná ele­gan­cia prí­ro­dy. Ple­sá sú dôle­ži­tý­mi eko­sys­té­ma­mi, kto­ré posky­tu­jú úto­čis­ko pre rôz­ne dru­hy rast­lín a živo­čí­chov pris­pô­so­be­ných extrém­nym pod­mien­kam vyso­ko­hor­ských oblas­tí. Nie­kto­ré z nich môžu byť nároč­né na dostup­nosť, na dru­hej stra­ne sú obľú­be­ný­mi mies­ta­mi pre turis­tov. V mno­hých kul­tú­rach majú ple­sá aj svo­je mies­to v legen­dách a prí­be­hoch, kde sú pova­žo­va­né za svä­té mies­ta ale­bo mies­ta spo­je­né s nad­pri­ro­dze­ný­mi bytosťami.

The­se moun­tain lakes are natu­ral tre­a­su­res that cap­ti­va­te us with the­ir uni­que atmo­sp­he­re and beau­ty. Lakes are splen­did natu­ral phe­no­me­na, full of the har­mo­ny of high-​altitude envi­ron­ments. They are silent wit­nes­ses to time, fil­ling us with pea­ce and reve­ren­ce for natu­re. High-​altitude lakes are often for­med by the mel­ting of gla­ciers and snow. The­ir sur­fa­ces, like mir­rors, ref­lect the sur­roun­ding sce­ne­ry — moun­tains, forests, and the blue sky. The­se are pla­ces whe­re the tra­nqu­ili­ty and rug­ged ele­gan­ce of natu­re are mirrored.

Lakes are vital eco­sys­tems that pro­vi­de refu­ge for vari­ous plants and ani­mals adap­ted to the extre­me con­di­ti­ons of high-​altitude are­as. Some of them may be chal­len­ging to access, yet they remain popu­lar des­ti­na­ti­ons for tou­rists. In many cul­tu­res, lakes also hold a pla­ce in legends and sto­ries, often con­si­de­red sac­red or asso­cia­ted with super­na­tu­ral beings. The­se bodies of water ser­ve as more than just pic­tu­re­sque lands­ca­pes; they are por­tals into the deli­ca­te and exqu­isi­te balan­ce of high-​altitude eco­sys­tems. The ref­lec­ti­on of towe­ring peaks on the sere­ne sur­fa­ce, the quiet ripp­les as a bre­e­ze pas­ses, and the flo­ra and fau­na that call the­se envi­ron­ments home con­tri­bu­te to the uni­que charm of moun­tain lakes. They are not just des­ti­na­ti­ons for hikers and natu­re ent­hu­siasts but sym­bols of the quiet resi­lien­ce and beau­ty that exist in the often harsh realms of high-​altitude landscapes.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Biotopy, Časová línia, Island, Jazerá, Krajina, Príroda, Vodopády, Zahraničie

Island – ostrov ľadu a ohňa

skala
Hits: 1274

Island leží na roz­hra­ní Sever­né­ho ľado­vé­ho a Atlan­tic­ké­ho oce­ánu. Je dru­hým naj­väč­ším ostro­vom v Euró­pe. Je vzdia­le­ný od Škót­ska asi 800, od Nór­ska 970, od Grón­ska 287 km (Wiki­pe­dia CS). Leží na roz­hra­ní dvoch lito­sfé­ric­kých dosiek v oblas­ti Stre­do­at­lan­tic­ké­ho chr­bá­tu, v mies­te kde dochá­dza ku vzni­ku novej oce­án­skej kôry. Pod Islan­dom sa nachá­dza prav­de­po­dob­ne horú­ca škvr­na (Oli­vier Bour­ge­ois, Oli­vier Dau­te­uil, Erwan Hal­lot). Island ofi­ciál­ne vzni­kol 17. júna 1944. Na roz­lo­he 102 775 km2 tu žije 350 710 oby­va­te­ľov. Prvý­mi oby­va­teľ­mi Islan­du boli prav­de­po­dob­ne Nóri a Kel­ti kon­com 9. sto­ro­čia. Vikings­kí náčel­ní­ci zakla­da­li takz­va­né thin­gy – sne­my, kto­ré urov­ná­va­li spo­ry. V roku 930 bol na Islan­de vytvo­re­ný prvý par­la­ment na sve­te (Wiki­pe­dia). Od roku 1262 je Island pod­ria­de­ný nór­ske­mu krá­ľo­vi (Mar­ta Horáč­ko­vá). V roku 1357 sa Island dostal pod nad­vlá­du Dán­ska (Wiki­pe­dia CS). V rokoch 1783 kvô­li sopeč­nej čin­nos­ti sop­ky Laki zmiz­la veľ­ká časť Islan­du, mno­ho ľudí a zvie­rat zomre­lo. Dán­ska vlá­da vte­dy uva­žo­va­la o pre­miest­ne­ní všet­kých 40 tisíc oby­va­te­ľov do Dán­ska (Mar­ta Horáč­ko­vá). Násled­ky výbu­chu sop­ky Ask­ja v roku 1875 zni­či­li island­skú eko­no­mi­ku a spô­so­bi­li hla­do­mor (Wiki­pe­dia).

1. decem­bra 1918 sa Island osa­mos­tat­nil, s Dán­skom zostal spo­je­ný iba per­so­nál­nou úni­ou. Oby­va­te­lia Islan­du sú zväč­ša ger­mán­ske­ho pôvo­du. V posled­nom čase sem pri­chá­dza veľa pri­sťa­ho­val­cov z celé­ho sve­ta. Islan­ďa­nia sú hrdí na svo­je vikings­ké kore­ne. Majú veľ­mi sil­nú pra­cov­nú eti­ku, pra­cu­jú naj­dl­h­šie zo všet­kých vyspe­lých kra­jín. Island je libe­rál­nou kra­ji­nou, vyzná­va sa tu rov­nos­tár­stvo – ega­li­ta­riz­mus. V roku 930 vzni­kol na Islan­de prvý par­la­ment na sve­te. Island je kra­ji­na gej­zí­rov. Je tu naj­viac výro­nov pár a ply­nov a horú­cich pra­me­ňov na sve­te. Tep­lá voda z hlbín Zeme sa využí­va na vyku­ro­va­nie. Zimy sú na pobre­ží mier­ne, letá chlad­né. V stre­de Islan­du je pod­ne­bie tak­mer polár­ne (Wiki­pe­dia). Celý ostrov je vul­ka­nic­ky aktív­ny. Vo vnút­ro­ze­mí sú lávo­vé polia, poho­ria a ľadov­ce (Wiki­pe­dia CS).

Island je jed­ným z naj­fas­ci­nu­jú­cej­ších miest na sve­te. Jedi­neč­nou prí­ro­dou, boha­tou his­tó­ri­ou a kul­túr­nym dedič­stvom. Ponú­ka pôso­bi­vú kom­bi­ná­ciu drs­nej stu­de­nej krá­sy a sopeč­nej ener­gie. Island­ské gej­zí­ry sú zrej­me naj­zná­mej­šie na sve­te. Ďal­ší­mi typic­ký­mi prv­ka­mi kra­ji­ny Islan­du sú ľadov­ce, vodo­pá­dy. Island­ský jazyk je jed­ným z naj­star­ších nespra­co­va­ných jazy­kov v Euró­pe, a má výraz­né his­to­ric­ké a lite­rár­ne tra­dí­cie. Ságy, sta­ré prí­be­hy a legen­dy, tvo­ria dôle­ži­tú časť island­ské­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva a sú pova­žo­va­né za kle­no­ty sve­to­vej lite­ra­tú­ry. Island je zná­my svo­jou prog­re­sív­nou spo­loč­nos­ťou a je jed­ným z naj­šťast­nej­ších miest na sve­te. Kom­bi­ná­cia pokro­či­lé­ho sociál­ne­ho sys­té­mu, vyso­ké­ho štan­dar­du živo­ta a úcty k prí­ro­de robí z Islan­du jed­no z najp­ri­ja­teľ­nej­ších miest na život. Tra­dič­ná island­ská kuchy­ňa je zalo­že­ná na miest­nych suro­vi­nách, ako sú ryby, jaho­dy a ovce. Náv­štev­ní­ci by mali urči­te ochut­nať tra­dič­né jed­lá, ako sú hákarl – kon­zer­vo­va­ný žra­lok, han­gik­jöt – úde­né jah­ňa­cie mäso a rúgb­rauð – tma­vé chle­bo­vé pečivo.

Ice­land is loca­ted at the junc­ti­on of the North Atlan­tic and Arc­tic Oce­ans and is the second-​largest island in Euro­pe. It is app­ro­xi­ma­te­ly 800 km from Scot­land, 970 km from Nor­way, and 287 km from Gre­en­land (Wiki­pe­dia CS). Posi­ti­oned on the boun­da­ry of two tec­to­nic pla­tes in the regi­on of the Mid-​Atlantic Rid­ge, Ice­land is whe­re new oce­a­nic crust is for­med. Bene­ath Ice­land, a hot spot is belie­ved to exist (Oli­vier Bour­ge­ois, Oli­vier Dau­te­uil, Erwan Hal­lot). Ice­land offi­cial­ly beca­me a sove­re­ign sta­te on June 17, 1944. With an area of 102,775 km², it is home to 350,710 inha­bi­tants. The first sett­lers of Ice­land were like­ly Nor­we­gians and Celts in the late 9th cen­tu­ry. Viking chief­tains estab­lis­hed ​“thin­gy” assem­blies to resol­ve dis­pu­tes, and in 930, the worl­d’s first par­lia­ment was for­med in Ice­land (Wiki­pe­dia). From 1262, Ice­land was sub­ject to the Nor­we­gian king (Mar­ta Horáč­ko­vá). In 1357, Ice­land came under Danish rule (Wiki­pe­dia CS). In 1783, due to vol­ca­nic acti­vi­ty from the Laki vol­ca­no, a sig­ni­fi­cant por­ti­on of Ice­land vanis­hed, resul­ting in the death of many peop­le and ani­mals. The Danish govern­ment con­si­de­red relo­ca­ting all 40,000 inha­bi­tants to Den­mark at that time (Mar­ta Horáč­ko­vá). The erup­ti­on of the Ask­ja vol­ca­no in 1875 had deva­sta­ting effects on Ice­lan­d’s eco­no­my and led to fami­ne (Wiki­pe­dia).

On Decem­ber 1, 1918, Ice­land gai­ned inde­pen­den­ce, main­tai­ning a per­so­nal uni­on with Den­mark. The popu­la­ti­on of Ice­land is pre­do­mi­nan­tly of Ger­ma­nic ori­gin. In recent times, the­re has been an influx of immig­rants from around the world. Ice­lan­ders take pri­de in the­ir Viking heri­ta­ge and possess a strong work ethic, wor­king the lon­gest hours among deve­lo­ped coun­tries. Ice­land is a libe­ral coun­try, advo­ca­ting for equ­ali­ty (ega­li­ta­ria­nism). In 930, the worl­d’s first par­lia­ment was estab­lis­hed in Ice­land. Kno­wn for its gey­sers, Ice­land has the hig­hest num­ber of hot springs and gas erup­ti­ons in the world. Geot­her­mal ener­gy from the Eart­h’s depths is uti­li­zed for hea­ting. Win­ters on the coast are mild, whi­le the inte­ri­or expe­rien­ces an almost polar cli­ma­te (Wiki­pe­dia). The enti­re island is vol­ca­ni­cal­ly acti­ve, fea­tu­ring lava fields, moun­tains, and gla­ciers in the inte­ri­or (Wiki­pe­dia CS).

Ice­land is one of the most fas­ci­na­ting pla­ces on Earth, boas­ting a uni­que natu­re, rich his­to­ry, and cul­tu­ral heri­ta­ge. It offers a com­pel­ling com­bi­na­ti­on of harsh cold beau­ty and vol­ca­nic ener­gy. Ice­lan­dic gey­sers are argu­ab­ly the most famous glo­bal­ly. Other typi­cal ele­ments of Ice­lan­d’s lands­ca­pe inc­lu­de gla­ciers and water­falls. The Ice­lan­dic lan­gu­age is one of the oldest unwrit­ten lan­gu­ages in Euro­pe, with sig­ni­fi­cant his­to­ri­cal and lite­ra­ry tra­di­ti­ons. Sagas, old tales, and legends form an essen­tial part of Ice­lan­dic cul­tu­ral heri­ta­ge and are con­si­de­red tre­a­su­res of world lite­ra­tu­re. Ice­land is kno­wn for its prog­res­si­ve socie­ty and is one of the hap­piest pla­ces on Earth. The blend of an advan­ced social sys­tem, high quali­ty of life, and res­pect for natu­re makes Ice­land one of the most desi­rab­le pla­ces to live. Tra­di­ti­onal Ice­lan­dic cuisi­ne is based on local ingre­dients such as fish, ber­ries, and lamb. Visi­tors should defi­ni­te­ly try tra­di­ti­onal dis­hes like hákarl (pre­ser­ved shark), han­gik­jöt (smo­ked lamb), and rúgb­rauð (dark bread).

Ísland er sta­ðsett þar sem Norður-​íshaf og Atlants­haf mætast og er örugg­le­ga stærs­ta eyja Evró­pu. Hún er um 800 km fjar­ri Skot­lan­di, 970 km fjar­ri Nore­gi og 287 km fjar­ri Græn­lan­di (Wiki­pe­dia CS). Ísland er sta­ðsett á mótum tvegg­ja flögu­la­ga pla­ta í svæði­nu um Mið-​Atlantshrygginn, þar sem ný haf­botn myn­dast. Undir Íslan­di er lík­le­ga hei­tur blet­tur (Oli­vier Bour­ge­ois, Oli­vier Dau­te­uil, Erwan Hal­lot). Ísland var stof­nað sem sjálfst­jór­nar­hé­ra­ði þann 17. júní 1944. Á svæði­nu er að fin­na 102.775 km² og býr þar 350.710 manns. Fyrs­tu byg­gðar­menn Íslands voru lík­le­ga Norðmenn og Kel­tar á sein­ni hlu­ta 9. aldar. Víkin­ga­höfðing­jar stof­nu­ðu þing, sem voru fun­dir til að ley­sa dei­lur, og árið 930 var stof­nað fyrs­ta alþin­gi heim­sins á Íslan­di (Wiki­pe­dia). Frá 1262 var Ísland undir Noregs­ko­nun­gi (Mar­ta Horáč­ko­vá). Í 1357 kom Ísland undir dön­sk stjórn (Wiki­pe­dia CS). Árið 1783 hor­fði stór hlu­ti Íslands upp í eld­go­si­nu frá Eld­go­si­nu í Laka­gí­gar, sem leid­di til mikils tapa á manna- og dýra­lí­fi. Íslandsst­jór­nin ræd­di þá hug­sun um að flyt­ja alla 40 þúsund íbúa til Dan­mer­kur (Mar­ta Horáč­ko­vá). Í eld­go­si­nu í Ask­ja árið 1875 var hver­nig huldu.árt örlögum íslen­skrar efna­hags­lífs og val­di hun­gurs­ne­y­ti (Wiki­pe­dia).

Þann 1. desem­ber 1918 fékk Ísland sérs­töðu, en var samt í per­só­nu­leg­ri sam­búð við Dan­mör­ku. Íbú­af­jöl­di Íslands er að mes­tu ley­ti af þýs­ku upp­ru­na. Í nútí­ma hefur verið mikil inn­flut­nin­gur af inn­flyt­jen­dum frá víðum hei­mi­num. Íslen­din­gar eru stol­tir af víkin­ga­ættf­ræði sin­ni og eiga ster­ka áhu­ga á vin­nu. Ísland er frel­sið og leg­gur áhers­lu á jafn­rét­ti (jafn­ræði). Árið 930 var stof­nað fyrs­ta alþin­gi heim­sins á Íslan­di. Ísland er þekkt fyrir gey­sir sínar, sen­ni­le­ga þær þekk­tus­tu í hei­mi­num. Önnur ein­ken­ni lands­lags Íslands eru jök­lar og fos­sar. Íslen­ska tun­ga er eitt els­ta óskrá­ða tun­gu­mál Evró­pu, með mikinn sögu­le­gan og men­nin­gar­le­gan bakg­runn. Sögur, gam­lar þæt­tir og frá­sag­nir myn­da mikinn hlu­ta men­nin­ga­rarf­sins og tel­jast vera skat­tar heims­li­te­ra­tú­rin­nar. Ísland er þekkt fyrir fram­fa­ra­sam­le­ga sam­fé­lags­hug­bú­nað og er eitt af haming­ju­fus­tu stöðum heim­sins. Sam­set­nin­gin af fram­fa­ra­sam­le­gu félags­ker­fi, hágæða lífs og virðin­gu fyrir nát­tú­run­ni gerir Ísland að einum af ódý­rus­tu stöðum til að búa á. Hinn hefðbund­na íslen­ski mat­se­ðill byg­gir á heim­vis­ta­ref­ni, svo sem fis­ki, ber­jum og lam­bi. Ges­tir ættu vis­su­le­ga að pró­fa hefðbun­din rét­ti, svo sem hákarl (geymd hákarl), han­gik­jöt (reykt lam­bak­jöt) og rúgb­rauð (dökkt brauð).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Rajecké Teplice

skala
Hits: 2086

Rajec­ké Tep­li­ce som nav­ští­vil viac­krát. Vní­mal som ich zvlášt­ne, pomer­ne roz­bi­to. Mes­to na mňa pôso­bi­lo izo­lo­va­ne, ako­by tam boli kúpe­le stre­dom ves­mí­ru. Asi aj pre­to, že samot­né kúpe­le na mňa pôso­bi­li gýčo­vo a snob­sky. Nemo­hol som sa zba­viť poci­tu, že sú síce pek­né, ale nepat­ria do pro­stre­dia Rajec­kej doli­ny vsa­de­nej do hor­na­té­ho reli­é­fu, Neho­di­li sa mi ani men­tál­ne, medzi tunaj­šie oby­va­teľ­stvo. Labu­tie jaze­ro je veľ­mi pekné.

Mes­to Rajec­ké Tep­li­ce ležia v Žilin­skej kot­li­ne na sva­hu Skal­ky (rajec​ke​-tep​li​ce​.info) v nad­mor­skej výš­ke 411 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Na roz­lo­he 11.85 km2 tu žije 3017 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Rajec­ké Tep­li­ce vznik­li nie­ke­dy v polo­vi­ci 14. sto­ro­čia (rajec​ke​-tep​li​ce​.info). Od začiat­ku 17. sto­ro­čia sú Rajec­ké Tep­li­ce kúpeľ­nou osa­dou. V roku 1784 tu v 4 domoch žilo 27 oby­va­te­ľov. Od roku 1880 do roku 1951 boli Rajec­ké Tep­li­ce osa­dou obce Kon­ská. Naopak v roku 1980 sa k Rajec­kým Tep­li­ciam pri­čle­ni­li obce Poluv­sie, Strán­ske, Kon­ská, Kune­rád a Kamen­ná Poru­ba. Avšak ten­to stav trval len do roku 1989, kedy doš­lo k osa­mos­tat­ne­niu obcí (rajec​ke​-tep​li​ce​.info). V kúpe­ľoch v Rajec­kých Tep­li­ciach sa lie­čia zápa­lo­vé a dege­ne­ra­tív­ne cho­ro­by pohy­bo­vej sústa­vy, úra­zo­vé sta­vy, sta­vy po ope­rá­ciach, ner­vo­vé cho­ro­by. Súčas­ťou kúpe­ľov je špor­to­vý are­ál, fit­ness­cen­trum, park a jaze­ro. V augus­te sa v mes­te kona­jú let­né sláv­nos­ti a v júni Hodo­vé sláv­nos­ti (rajec​ke​-tep​li​ce​.info).

I have visi­ted Rajec­ké Tep­li­ce seve­ral times. I per­ce­i­ved them as pecu­liar, some­what run-​down. The town see­med iso­la­ted to me, as if the spa were the cen­ter of the uni­ver­se. Per­haps this per­cep­ti­on aro­se becau­se the spas them­sel­ves see­med kits­chy and snob­bish to me. I could­n’t sha­ke the fee­ling that they were inde­ed beau­ti­ful but out of pla­ce in the sur­roun­dings of the Rajec­ká Val­ley nest­led in a moun­tai­nous lands­ca­pe. They also did­n’t seem to fit in men­tal­ly with the local popu­la­ti­on. The Swan Lake is very beautiful.

The town of Rajec­ké Tep­li­ce is situ­ated in the Žili­na Basin on the slo­pe of Skal­ka (rajec​ke​-tep​li​ce​.info) at an ele­va­ti­on of 411 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). In an area of 11.85 km², it is home to 3017 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). Rajec­ké Tep­li­ce ori­gi­na­ted some­ti­me in the mid-​14th cen­tu­ry (rajec​ke​-tep​li​ce​.info). Sin­ce the begin­ning of the 17th cen­tu­ry, Rajec­ké Tep­li­ce has been a spa sett­le­ment. In 1784, 27 inha­bi­tants lived in 4 hou­ses. From 1880 to 1951, Rajec­ké Tep­li­ce was a part of the muni­ci­pa­li­ty of Kon­ská. Con­ver­se­ly, in 1980, the vil­la­ges of Poluv­sie, Strán­ske, Kon­ská, Kune­rád, and Kamen­ná Poru­ba were incor­po­ra­ted into Rajec­ké Tep­li­ce. Howe­ver, this situ­ati­on las­ted only until 1989 when the vil­la­ges regai­ned the­ir inde­pen­den­ce (rajec​ke​-tep​li​ce​.info). The spas in Rajec­ké Tep­li­ce spe­cia­li­ze in tre­a­ting inflam­ma­to­ry and dege­ne­ra­ti­ve mus­cu­los­ke­le­tal dise­a­ses, trau­ma­tic con­di­ti­ons, posto­pe­ra­ti­ve sta­tes, and ner­vous disor­ders. The spa com­plex inc­lu­des a sports area, fit­ness cen­ter, park, and a lake. In August, the town hosts sum­mer fes­ti­vi­ties, and in June, the­re are Har­vest Fes­ti­vi­ties (rajec​ke​-tep​li​ce​.info).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Jazerá, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Stupava

skala
Hits: 6453

Stu­pa­va – men­šie mes­to pri Bra­ti­sla­ve. Zho­dou osu­du som Stu­pa­vu naj­mä v minu­los­ti čas­to nav­šte­vo­val pri prá­ci na svo­jej dip­lo­mov­ke. Počas troch rokov som do Stu­pa­vy a jej oko­lia cho­dil veľ­mi čas­to. Po 14 rokoch som sem zaví­tal s foto­apa­rá­tom a veľ­mi som sa čudo­val ako sa zme­ni­lo cen­trum pri kaštieli.

Mes­to Stu­pa­va sa leží medzi západ­ný­mi svah­mi Malých Kar­pát a juž­nou čas­ťou Záhor­skej níži­ny vo výš­ke 174 met­rov nad morom (stu​pa​va​.sk). Na roz­lo­he 6718 hek­tá­rov, v nad­mor­skej výš­ke 182 met­rov nad morom žilo začiat­kom roku 2016, 10597 oby­va­te­ľov. Nemec­ký názov pre mes­to je Stamp­fen, maďar­ský Stom­fa (Maj­tán, 1998). V kata­stri obce sa nachá­dza časť prí­rod­nej rezer­vá­cie Pod Pajš­tú­nom. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1269. Juž­nú časť Stu­pa­vy tvo­rí Mást, kto­rá je súčas­ťou od roku 1953. Nie­kto­ré čas­ti Más­tu: Dzí­leč­ky, Kre­me­ni­ce, Kop­ce, Novi­ny, Malé grun­ty, Sed­lič­ky, Záh­rad­ky, Záhu­me­ni­ce, Pís­ky, Hajp­ród, Nová hora, Dol­ná hora, Gref­ty, Tren­ky, Lin­grá­by, Lin­tá­vy. Čas­ti mes­ta: Mást, Dúb­ra­vy, Kre­me­ni­ca, Koló­nia, Vinoh­ra­dy (Wiki­pe­dia). 

Stu­pav­ské jaze­ro sa nachá­dza v cen­tre mes­ta, pri kaš­tie­li. Za ním nasle­du­je park. Ten­to park pri­po­mí­na skôr Arbo­ré­tum ako mest­ský park. Baro­ko­vý kaš­tieľ leží na okra­ji v par­ku v his­to­ric­kom cen­tre Stu­pa­vy. Na jeho mies­te stál pôvod­ne vod­ný hrad, kto­rý bol v roku 1280 stre­dis­kom pajš­tún­ske­ho pan­stva. V polo­vi­ci 17. sto­ro­čia ho Pál­fy­ov­ci pre­sta­va­li na ran­no­ba­ro­ko­vý opev­ne­ný kaš­tieľ. Prí­rod­ný park bol zalo­že­ný v roku 1867 Káro­ly­i­ov­ca­mi. V are­áli par­ku bol v minu­los­ti grófs­ky pivo­var, mlyn a nie­koľ­ko ryb­ní­kov (Pro­keš, Pro­ke­šo­vá). V súčas­nos­ti kaš­tieľ slú­ži ako domov seni­orov (stu​pa​va​.sk). V par­ku sa nachá­dza napr. jed­ľa Nord­ma­no­vá, cyp­ruš­tek Lawso­nov, gin­ko dvoj­la­loč­né, boriev­ka čín­ska, ľali­ov­ník tuli­pá­no­kve­tý, sofo­ra japon­ská. Súčas­ťou par­ku je pagaš­ta­no­vá alej (stu​pa​va​.sk). Rímsko-​katolícky kos­tol svä­té­ho Šte­fa­na bol posta­ve­ný v polo­vi­ci 14. sto­ro­čia ako kos­tol­ný hrad. Čas­to menil svo­ju podo­bu prí­stav­ba­mi (stu​pa​va​.sk). 

Kon­com 18. sto­ro­čia sa v Stu­pa­ve usa­dil džbán­kar­sky maj­ster Šte­fan Putz so zna­los­ťa­mi výro­by habán­skej kera­mi­ky, kto­rá bola polie­va­ná olovnato-​cínovou majo­li­kou (fajan­sou). Jeho nasle­dov­ník­mi sa sta­li Ján a Fer­di­nand Kos­tkov­ci, neskôr Fer­diš Kos­t­ka, kto­rý sa okrem tra­dič­nej tvor­by veno­val aj figu­rál­nej tvor­be, kto­rá ho pre­slá­vi­la. Stal sa prvým národ­ným umel­com his­tó­rii Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky. Jeho pec je jedi­nou zacho­va­nou habán­skou pecou v stred­nej Euró­pe (stu​pa​va​.sk). V Stu­pa­ve pôso­bil Ján Nálep­ka, spi­so­va­teľ Rudo Moric. V Stu­pa­ve pôso­bí sku­pi­na his­to­ric­ké­ho šer­mu Ursus. V mes­te sa kona­jú via­ce­ré tra­dič­né podu­ja­tia. V mar­ci sa koná Veľ­ko­noč­ná výsta­va kras­líc a výši­viek, v júli Svä­to­ja­kub­ský jar­mok, v augus­te Stu­pav­ské hody, fes­ti­val coun­try hud­by Stu­pav­ský širák a Sláv­nos­ti kapus­ty – Deň zelá. V októb­ri Svä­to­mar­tin­ský jar­mok. V novem­bri Miku­láš­sky jar­mok (Wiki­pe­dia).

Úze­mie Stu­pa­vy bolo osíd­le­né už v dobe bron­zo­vej. Prvý­mi etnic­ky zná­my­mi oby­va­teľ­mi boli Kel­ti (stu​pa​va​.sk). Rima­nia tu zrej­me v obdo­bí mar­ko­man­ských vojen (160 – 180) posta­vi­li men­šiu sta­ni­cu na nevy­so­kej vyvý­še­ni­ne, na kto­rej už pred­tým stá­la ger­mán­ska osa­da. Vzni­kol tu roz­siah­ly dvo­rec, chrá­ne­ný obvo­do­vým múrom 70 x 70 met­rov. Pobyt doka­zu­jú nále­zy zbra­ní, zbyt­ky krúž­ko­vé­ho pan­cie­ra, kera­mi­ka, šper­ky, min­ce, frag­men­ty skle­ných nádob a hos­po­dár­ske nára­die. O Slo­van­skom osíd­le­ní sved­čia nále­zy poh­re­bis­ka s kera­mic­ký­mi pred­met­mi zo 6 . – 9. sto­ro­čia v miest­nej čas­ti Mást. Uhor­ský kráľ Belo IV. v daro­va­cej lis­ti­ne po prvý­krát spo­mí­na Stu­pa­vu v roku 1269 pod náz­vom Ztum­pa. V dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia bol na úze­mí Stu­pa­vy vybu­do­va­ný Stu­pav­ský kamen­ný hrad, neskôr zná­my pod menom Pajš­tún ako síd­lo pajš­tún­ske­ho a stu­pav­ské­ho pan­stva. Posled­ní maji­te­lia Káro­ly­i­ov­ci ho opus­ti­li v roku 1945. Miest­ne trho­vis­ko a sláv­ne trhy boli zná­me v celom oko­lí a prá­ve pre túto sku­toč­nosť v mes­teč­ku vznik­la trid­siat­ko­vá sta­ni­ca, kde sa vybe­ral popla­tok za pre­vá­ža­ný tovar v sume troch per­cent z ceny tova­ru. Naj­dô­le­ži­tej­ší­mi plo­di­na­mi boli ľan a kono­pe, z nich sa liso­va­ním zís­ka­val olej. Mly­ny na liso­va­nie tzv. stu­py boli posta­ve­né na Stu­pav­skom poto­ku (stu​pa​va​.sk). Maďa­ri pre­vza­li toto pome­no­va­nie a ešte za čias Veľ­kej Mora­vy vyslo­vo­va­li názov Stom­fa (čitaj Štom­fa) s nosov­kou, ston­pa. Neskôr vo vývo­ji reči doš­lo k záni­ku nosov­ky a ustá­li­la sa stu­pa. Pri­da­ním kon­cov­ky ava vznik­lo pome­no­va­nie Stu­pa­va (Wiki­pe­dia).

Stu­pa­va – a smal­ler town near Bra­ti­sla­va. Fun­ni­ly enough, I used to visit Stu­pa­va quite often, espe­cial­ly in the past, whi­le wor­king on my the­sis. Over three years, I fre­qu­en­ted Stu­pa­va and its sur­roun­dings. After 14 years, I retur­ned with a came­ra and was ama­zed at how the cen­ter around the cast­le has changed.

The town of Stu­pa­va is situ­ated bet­we­en the wes­tern slo­pes of the Small Car­pat­hians and the sout­hern part of the Záhor­ská Lowland at an ele­va­ti­on of 174 meters abo­ve sea level (stu​pa​va​.sk). Cove­ring an area of 6,718 hec­ta­res, with an alti­tu­de of 182 meters abo­ve sea level, it had a popu­la­ti­on of 10,597 at the begin­ning of 2016. The Ger­man name for the town is Stamp­fen, and in Hun­ga­rian, it’s Stom­fa (Maj­tán, 1998). The vil­la­ge­’s cadas­tral ter­ri­to­ry inc­lu­des a part of the natu­ral reser­ve Pod Pajš­tú­nom. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1269. The sout­hern part of Stu­pa­va inc­lu­des Mást, which beca­me part of the town in 1953. Some parts of Mást are: Dzí­leč­ky, Kre­me­ni­ce, Kop­ce, Novi­ny, Malé grun­ty, Sed­lič­ky, Záh­rad­ky, Záhu­me­ni­ce, Pís­ky, Hajp­ród, Nová hora, Dol­ná hora, Gref­ty, Tren­ky, Lin­grá­by, Lin­tá­vy. Parts of the town: Mást, Dúb­ra­vy, Kre­me­ni­ca, Koló­nia, Vinoh­ra­dy (Wiki­pe­dia).

Stu­pa­va Lake is loca­ted in the town cen­ter, near the cast­le. Fol­lo­wing it is a park that resem­bles more of an arbo­re­tum than an urban park. The Baro­que cast­le lies on the edge of the park in the his­to­ri­cal cen­ter of Stu­pa­va. Ori­gi­nal­ly, the­re was a water cast­le on its site, which beca­me the cen­ter of the Pajš­tún esta­te in 1280. In the mid-​17th cen­tu­ry, the Pál­fys rebu­ilt it into an ear­ly Baro­que for­ti­fied cast­le. The natu­ral park was estab­lis­hed in 1867 by the Káro­ly­is. The park area used to hou­se a Coun­t’s bre­we­ry, mill, and seve­ral ponds (Pro­keš, Pro­ke­šo­vá). Cur­ren­tly, the cast­le ser­ves as a seni­or home (stu​pa​va​.sk). In the park, you can find, for exam­ple, Nord­mann fir, Lawso­n’s cyp­ress, gink­go bilo­ba, Chi­ne­se juni­per, tulip tree, Japa­ne­se pago­da tree. The park also fea­tu­res a chest­nut alley (stu​pa​va​.sk). The Roman Cat­ho­lic Church of St. Step­hen was built in the mid-​14th cen­tu­ry as a church cast­le. It often chan­ged its appe­a­ran­ce due to exten­si­ons (stu​pa​va​.sk).

In the late 18th cen­tu­ry, the mas­ter potter Šte­fan Putz sett­led in Stu­pa­va, brin­ging with him the kno­wled­ge of making Haban cera­mics cast with lead-​tin gla­ze (faien­ce). His suc­ces­sors were Ján and Fer­di­nand Kos­tkov­ci, later Fer­diš Kos­t­ka, who, in addi­ti­on to tra­di­ti­onal potte­ry, also enga­ged in figu­ra­ti­ve art that made him famous. He beca­me the first nati­onal artist in the his­to­ry of Cze­cho­slo­va­kia. His kiln is the only pre­ser­ved Haban kiln in Cen­tral Euro­pe (stu​pa​va​.sk). Stu­pa­va was also home to Ján Nálep­ka, wri­ter Rudo Moric. The his­to­ri­cal fen­cing group Ursus ope­ra­tes in Stu­pa­va. Seve­ral tra­di­ti­onal events take pla­ce in the town. In March, the­re is an Eas­ter exhi­bi­ti­on of eggs and embro­ide­ries, in July St. James’ Fair, in August Stu­pa­va fes­ti­vi­ties, the Stu­pa­va Coun­try Music Fes­ti­val, and Cab­ba­ge Fes­ti­vi­ties – Cab­ba­ge Day. In Octo­ber, the­re is St. Mar­ti­n’s Fair in Novem­ber, St. Nicho­las’ Fair (Wiki­pe­dia).

The ter­ri­to­ry of Stu­pa­va was sett­led in the Bron­ze Age. The first eth­ni­cal­ly kno­wn inha­bi­tants were Celts (stu​pa​va​.sk). The Romans like­ly built a smal­ler sta­ti­on on a low ele­va­ti­on here during the Mar­co­man­nic Wars (160 – 180), whe­re a Ger­ma­nic sett­le­ment alre­a­dy sto­od. An exten­si­ve cour­ty­ard, pro­tec­ted by a 70 x 70 meter wall, was estab­lis­hed. Arti­facts found inc­lu­de wea­pons, remains of ring armor, cera­mics, jewel­ry, coins, frag­ments of glass ves­sels, and agri­cul­tu­ral tools. Sla­vic sett­le­ment evi­den­ce inc­lu­des a burial ground with cera­mic items from the 6th – 9th cen­tu­ries in the local Mást dis­trict. Hun­ga­rian King Belo IV men­ti­oned Stu­pa­va for the first time in 1269 in a dona­ti­on deed, cal­ling it Ztum­pa. In the second half of the 13th cen­tu­ry, the Stu­pa­va Sto­ne Cast­le was built, later kno­wn as Pajš­tún, the seat of the Pajš­tún and Stu­pa­va esta­tes. The last owners, the Káro­ly­is, aban­do­ned it in 1945. The local mar­ket and famous fairs were kno­wn throug­hout the regi­on, lea­ding to the estab­lish­ment of a cus­toms sta­ti­on in the town whe­re a three per­cent fee was col­lec­ted for tran­s­por­ted goods. The most impor­tant crops were flax and hemp, from which oil was extrac­ted by pre­ssing. Mills for pre­ssing, cal­led ​“stu­py,” were built on the Stu­pa­va Stre­am (stu​pa​va​.sk). Hun­ga­rians adop­ted this name and even during the times of Gre­at Mora­via pro­noun­ced the name Stom­fa (pro­noun­ced Štom­fa) with a nasal sound, ston­pa. Later, in the evo­lu­ti­on of lan­gu­age, the nasal sound disap­pe­a­red, and ​“stu­pa” sta­bi­li­zed. Adding the suf­fix ​“ava” resul­ted in the name Stu­pa­va (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Jazierka lásky pri Štrbskom plese

skala
Hits: 7371

Na Štr­b­skom ple­se nie je samoz­rej­me zau­jí­ma­vé a pek­né len ple­so, ale aj jeho oko­lie. Ba čo viac, kúsok pod úrov­ňou plies sa nachá­dza­jú aj ďal­šie vod­né plo­chy – Jazier­ka lás­ky (Peter Kac­lík). Pôvod­ný názov Jazie­rok lás­ky bol Štr­b­ské ryb­ní­ky. Pou­ží­va­li sa na odchov pstru­hov (tat​ry​.sk). Zalo­že­né boli Jozef Szen­ti­vá­ny­im, kon­com 19. sto­ro­čia (str​ba​.sk). Väč­ší ryb­ník sa nazý­val Joze­fov ryb­ník, men­ší Miku­lá­šov ryb­ník (Ivan Bohuš). Na dne väč­šie­ho jazier­ka sa nachá­dza od roku 1940 slo­ven­ský dvoj­kríž (str​ba​.sk). Dnes sú mies­tom na pre­chádz­ku, oddych (tat​ry​.sk). Nachá­dza­jú sa neďa­le­ko od cen­trál­ne­ho par­ko­vis­ka Štr­b­ské­ho ple­sa, veľ­mi blíz­ko ces­ty (str​ba​.sk). Jazier­ka napá­ja potok Mly­ni­ca (Oskár Maž­gút).

At Štr­b­ské Ple­so, the charm extends bey­ond the lake itself to its sur­roun­dings. Notab­ly, just below the lake­’s sur­fa­ce, the­re are addi­ti­onal water fea­tu­res kno­wn as the ​“Jazier­ka lás­ky” or ​“Love Ponds” (Peter Kac­lík). Ori­gi­nal­ly named Štr­b­ské Ryb­ní­ky, the­se ponds were ori­gi­nal­ly estab­lis­hed for trout bre­e­ding (tat​ry​.sk). Foun­ded by Jozef Szen­ti­vá­nyi in the late 19th cen­tu­ry (str​ba​.sk), the lar­ger pond was cal­led Joze­fov ryb­ník, and the smal­ler one Miku­lá­šov ryb­ník (Ivan Bohuš). Sin­ce 1940, the Slo­vak doub­le cross has been situ­ated at the bot­tom of the lar­ger pond (str​ba​.sk). Today, they ser­ve as a pea­ce­ful wal­king and rela­xa­ti­on spot (tat​ry​.sk), con­ve­nien­tly loca­ted near the cen­tral par­king area of Štr­b­ské Ple­so, in clo­se pro­xi­mi­ty to the road (str​ba​.sk). The ponds are fed by the Mly­ni­ca stre­am (Oskár Mažgút).

Lite­ra­tú­ra

Bohuš Ivan, 1996: Od A po Z o náz­voch Vyso­kých Tatier. 1. vyda­nie, Tatrans­ká Lom­ni­ca: Štát­ne lesy TANA­Pu, p. 457, ISBN 80−967522−7−8.

Use Facebook to Comment on this Post