Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Tatry, Hory, Hory, Biotopy, Fotografie

Lomnické sedlo

skala
Hits: 2920

Lomnické sedlo sa nachádza západne od Lomnického štítu. Je z neho veľmi dobrý výhľad najmä na Podtatranskú kotlinu, ale samozrejme aj na Skalnaté pleso (). Jeho vrchol sa nachádza v nadmorskej výške 2190 metrov nad morom. Je dostupné lanovkou z Tatranskej Lomnice. Kedysi viedol zo Skalnatého plesa na Lomnické sedlo turistický chodník, ktoré je 440 výškových metrov nižšie (Martin Kiňo, Václav Sulek). Lomnické sedlo je lavinóznou lokalitou (Wikipeda).

Lomnické sedlo sa nachádza medzi Lomnickým a Kežmarským štítom. Prístupné je aj lanovkou z Tatranskej Lomnice. Značnú časť tvorí rozsiahle kamenné pole. Sedlo je aj východiskovým bodom pre turistov. Ponúka aj príležitosti aj na skialpinizmus a zimné športy.

Lomnické Sedlo is located to the west of Lomnický Peak. It offers a great view, especially of the Podtatranská Basin, and, of course, Skalnaté Pleso (Peter Kaclík). Its summit is situated at an elevation of 2,190 meters above sea level. It is accessible by cable car from Tatranská Lomnica. There used to be a hiking trail from Skalnaté Pleso to Lomnické Sedlo, which is 440 vertical meters lower ( Kiňo, Václav Sulek). Lomnické Sedlo is a location prone to avalanches (Wikipedia).

Lomnické sedlo is located between and Kežmarský štít. It is accessible by cable car from Tatranská Lomnica. A significant part of it consists of an extensive rocky field. The saddle is also a starting point for hikers. It also offers opportunities for ski touring and winter sports.

Lomnické sedlo znajduje się na zachód od Lomnického štítu. Z niego roztacza się doskonały widok, zwłaszcza na kotlinę Podtatranską, a oczywiście także na Skalnaté pleso (Peter Kaclík). Jego szczyt znajduje się na wysokości 2190 metrów nad poziomem morza. Jest dostępne kolejką linową z Tatranská Lomnica. Kiedyś prowadził stąd szlak turystyczny ze Skalnaté pleso na Lomnické sedlo, które jest o 440 metrów niżej (Martin Kiňo, Václav Sulek). Lomnické sedlo to również obszar narażony na lawiny (Wikipedia).

Lomnické sedlo leży między Lomnickým a Kežmarským štítom. Jest dostępne kolejką linową z Tatranská Lomnica. Znaczną część stanowi obszerne pole kamienne. Przełęcz służy również jako punkt startowy dla turystów. Oferuje również możliwości skialpinizmu i sportów zimowych.

Krajina, Slovensko, Príroda, Ľudská príroda, Hont, Vodné nádrže, Fotografie

Tajch Vindšachtské jazero

skala
Hits: 5252

Vindšachtské jazero je v obci Štiavnické Bane. Je jedným z 24 tajchov v okolí Banskej Štiavnice, v Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. Je súčasťou lokality Svetového kultúrneho dedičstva „„. Z informačnej tabule som sa dozvedel, že tajch dal návrh pozastaviť Matej Kornel Hell v roku 1710. Hrádza bola postavená v rokoch 1712 až 1715. Cieľom bola štôlne Horná Bieberová pred podzemnou vodou. V roku 1729 a 1747 bola opravená Samuelom Mikovínym. Opráv si Vindšachta vyžiadala v 18. storočí, okrem spomínaných, viacero. Tajch mal dva samostatné zberné jarky: Hlavný piargsky jarok a Široký jarok. Náhonný jarok bol vybudovaný v roku 1715. z neho sa najskôr využívala na vodný pohon s brzdiacim zariadením na dopravu rudy a hlušiny v banských šachtách. Neskôr voda slúžila pre potreby stúp pod šachtou Leopold. Prepadová voda s vyčerpanou banskou vodou sa využívala aj na pohon úpravníckych zariadení v Štefultovskej doline. Neskôr sa voda s náhonného jarku používala na pohon vodnostĺpcových čerpacích zariadení. Dnešné pomery hovoria o tom, že objem pri maximálnej hladine je 305 800 m3, plocha 44 000 m2, maximálna hĺbka je 14.2 m, dĺžka hrádze 237.1 m (Informačná tabuľa). Leží v nadmorskej výške 688 metrov nad morom (uvzsr.sk). Tajch je priamo napojený na Horný Dekýšsky jarok, dal sa však napúšťať aj z Počúvadelského tajchu cez známu „výhybku“ jarkového systému na Krížnej, prostredníctvom Richňavských tajchov a cez tajch Bakomi. Tajch Veľká Vindšachta je spolu s nižším tajchom Evička už storočie vyhľadávaným strediskom oddychu, a vodných športov (bajkomktajchom.sk).

Tajch slúžil na zásobovanie pre potreby banského priemyslu, najmä pre poháňanie vodných kolies na ťažbu a spracovanie rudy. Základným princípom fungovania tajchov bolo hromadenie vody z prítokov pomocou priehrady. Následne sa táto voda využívala na poháňanie vodných zariadení prostredníctvom špeciálnych vodných náhonov. Tajch Vindšachtské jazero bol súčasťou rozsiahlej siete tajchov, ktorá zabezpečovala stabilný zdroj vody pre potreby banského priemyslu. Bol aj symbolom technickej vyspelosti stredovekých banských inžinierov. Ich stavba vyžadovala precízne meranie a plánovanie, a ich údržba si vyžadovala neustálu starostlivosť.

V súčasnosti je Tajch Vindšachtské jazero nielen technickým pamätníkom minulosti, ale aj prírodným a rekreačným územím. Okolie jazera je obľúbeným miestom pre turistiku a oddych, kde návštevníci môžu objavovať históriu a krásy prírody. Tajch Vindšachtské jazero ostáva dôležitým spojencom medzi minulosťou a súčasnosťou, pripomínajúc nám význam a vývoj banského priemyslu, ktorý ovplyvnil formovanie krajiny a spoločnosti na Slovensku.

Vindšachta Lake is situated in the village of Štiavnické Bane and is one of the 24 reservoirs in the vicinity of Banská Štiavnica, within the Protected Landscape Area of Štiavnické Vrchy. It is part of the UNESCO World Heritage site „Banská Štiavnica.“ From the information board, I learned that the concept for the reservoir was proposed by Matej Kornel Hell in 1710. The dam was constructed between 1712 and 1715 with the aim of protecting the Upper Bieberová Adit from underground water. Samuel Mikovíny repaired it in 1729 and 1747. The Vindšachta Shaft required multiple repairs in the 18th century, in addition to the mentioned ones. The reservoir had two separate drainage ditches: the Main Piargsky Ditch and the Wide Ditch. The supply ditch was built in 1715. Initially, its water was used for water-powered transportation of ore and gangue in the mining shafts with a braking device. Later, the water served the needs of the Leopold shaft. The overflow water, along with the depleted mining water, was also used to power the processing facilities in the Štefultovska Valley. Later, the water from the supply ditch was used to drive water-column pumping devices. Current conditions state that the reservoir’s volume at maximum capacity is 305,800 m3, the area is 44,000 m2, the maximum depth is 14.2 m, and the dam’s length is 237.1 m (Information board). It is located at an elevation of 688 meters above sea level (uvzsr.sk). The reservoir is directly connected to the Upper Dekýš Ditch but could also be filled from the Počúvadelské Reservoir through the well-known „switch“ of the ditch system to Krížna, via the Richňava Reservoirs and the Bakomi Reservoir. Vindšachta Lake, along with the lower Evička Reservoir, has been a popular center for relaxation, recreation, and water sports for centuries (bajkomktajchom.sk).

The reservoir served as a water supply for the needs of the mining industry, especially for powering water wheels used in ore extraction and processing. The fundamental principle of how reservoirs operated involved accumulating water from tributaries using a dam. Subsequently, this water was utilized to drive water-powered machinery through specialized water channels. Vindšachta Lake Reservoir was part of an extensive network of reservoirs that ensured a stable water source for the mining industry’s requirements. It also stood as a symbol of the technical proficiency of medieval mining engineers. Their construction required precise measurement and planning, and their maintenance demanded continuous care.

Today, Vindšachta Lake Reservoir is not only a technical monument of the past but also a natural and recreational area. The lake’s surroundings are a popular destination for hiking and relaxation, where visitors can explore the history and beauty of nature. Vindšachta Lake Reservoir remains an essential link between the past and the present, reminding us of the significance and evolution of the mining industry that influenced the shaping of the landscape and society in Slovakia.

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Dolné Považie, Fotografie, Topoľčianske obce

Vozokany – dedina pod Marhátom

skala
Hits: 4714

Vozokany pri Topoľčanoch sú najbližšia dedina pod Marhátom, na úpätí Považského Inovca (). Z informačnej tabule som sa dozvedel, že prvý krát je obec spomínaná v roku 1318 ako Wezeken, obec voziarov Nitrianskeho hradu. Za svoju históriu patrila Ostrihomskej kapitule, Esterházyovcom, Méryovcom, Ocskayovcom. Erb pochádza z 18. storočia a znázorňuje kopajúceho Permoníka v železorudných baniach pod Marhátom. Spisovateľ František Hečko nazval tento kraj „Krajom mlieka a medu“. Neďaleko od je rybník v Krtovciach (Informačná tabuľa obce). Kedysi tu boli vinohrady. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V roku 1834 a 1866 postihla obec cholera (vozokany.eu).

Vozokany near Topoľčany is the closest village under , at the foothills of the (Peter Kaclík). From an information board, I learned that the village is first mentioned in 1318 as Wezeken, a village of carters from Nitriansky hrad. Throughout its history, it belonged to the Ostrihom Chapter, Esterházy family, Méry family, and Ocskay family. The coat of arms dates back to the 18th century and depicts a digging Permoník in the iron ore mines under Marhát. Writer František Hečko called this region the „Land of Milk and Honey.“ Not far from the village is a pond in Krtovce (Information board of the village). Once, there were vineyards here, and the inhabitants were involved in agriculture. In 1834 and 1866, the village was hit by cholera (vozokany.eu).

  • Vozokany na Facebooku

Reportáže, Objekty, predmety a priestory, Reportáže zo Slovenska, Piešťanské reportáže, Technické dokumenty, Považské reportáže, Fotografie, Technické reportáže

Letecké dni

skala
Hits: 5593

V posledných rokoch sa letecké dni konajú na Sliači.

Rok 2009

13.6 – 14.6.2009 sa konali Národné letecké dni opäť v Piešťanoch. Tentoraz som sa ho zúčastnil konečne takmer od začiatku programu v sobotu. Škoda, že začiatok bol zúfalý. Veľké množstvo ľudí čakalo pridlho na lístky, to organizátori nezvládli. Ja som si odstál asi 20 minút a to som bol asi 20 metrov od lavice, kde bol predaj lístkov. Za mnou bola halda. Nevšimol som si, žeby organizátorov tlačila niekde topánka, skôr som mal pocit, že im to bolo fuk.

In recent years, air shows have been taking place in Sliač.

Year 2009

On June 13 – 14, 2009, the National Air Days were held again in . This time, I finally attended it almost from the beginning of the program on Saturday. It’s a pity that the start was desperate. A large number of people waited too long for tickets, which the organizers couldn’t handle. I stood in line for about 20 minutes, and I was about 20 meters from the ticket counter. There was a heap behind me. I didn’t notice that the organizers were under pressure anywhere; rather, I felt like they didn’t care.

Rok 2008 a 2007

14. – 15.6.2008 sa konali Národné letecké dni v Piešťanoch pod názvom „Dni národnej hrdosti„. Ich prvý ročník sa konal 16.-17.6.2007. z oboch podujatí nájdete nižšie.

Year 2008 and 2007

On June 14 – 15, 2008, the National Air Days took place in Piešťany under the name „Days of National Pride.“ The first edition of this event was held on June 16-17, 2007. You can find photographs from both events below.

 

 

 

, ,

Reportáže, Reportáže zo Slovenska, Piešťanské reportáže, Považské reportáže, Fotografie, Fotografické reportáže

Fotokursalon

skala
Hits: 3842

25.10.2009 po 18-ej večer sa konala výstava fotografií spojená s vyhlásením výsledkov. Jednotliví „súťažiaci“ v nej odovzdávali svoje v papierovej forme, z ktorých porota vybrala fotografie na výstavu. Porota bola v zložení: Jozef Keppert, Štefan Čambal a Peter Ertl. Do „Fotokursalonu“ sa prihlásilo 26 autorov s 130-imi fotografiami. Víťazom sa stal František Halás, ďalšie ceny si odniesli Karol Belas, Roman Tibenský,  čestné uznania si odniesli Márius Sordel, Richard Hesko a Roman Bučko. Cenu primátora získal . Výstava týchto fotografií trvala viac ako mesiac.

Mimochodom celá nedeľa 25.10 sa niesla v silnom fotografickom duchu, pretože od desiatej ráno sme fotili v súvislosti s inou akciou, ktorú pripravil Piešťanský fotoklub. Fotili sme nedeľný život v Piešťanoch, z čoho sa vyberú fotky na niektorú z nasledujúcich výstav – viď 6. Fotosession.

On the evening of October 25, 2009, after 6 PM, a photo exhibition was held along with the announcement of the results. Participants submitted their photographs in paper form, from which the jury selected images for the exhibition. The jury consisted of Jozef Keppert, Štefan Čambal, and Peter Ertl. Twenty-six authors with 130 photographs entered the „Fotokursalon.“ The winner was František Halás, with additional awards going to Karol Belas, Roman Tibenský. Honorable mentions were awarded to Márius Sordel, Richard Hesko, and Roman Bučko. Peter Kaclík received the Mayor’s Prize. The exhibition of these photographs lasted for more than a month.

By the way, the entire Sunday, October 25, was filled with a strong photographic spirit because, starting at 10 AM, we were taking photos in connection with another event organized by the Photoclub. We captured the Sunday life in Piešťany, and selected photos will be used for one of the upcoming exhibitions – see 6th Fotosession.