2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Brezany

Hits: 2088

Bre­za­ny sa nachá­dza­jú v doli­ne Súľov­ských skál, 7 km od Žili­ny, ležia v nad­mor­skej výš­ke 385 met­rov nad morom. Roz­lo­ha je obce je len tro­chu viac ako 4 km2. Žije tu 466 oby­va­te­ľov. Má tie­to čas­ti: Buchal­ka, Ryb­ní­ky, Nad sadis­ko, Sadis­ko, Radoš, Záhum­nie, Skot­ňa, Do stúp, Za Nivu, Diel, Za diel, Za vrchy. Úze­mie síd­la obce v úva­li­no­vej doli­ne má za prí­či­nu sla­bú ven­ti­lá­ciu vzdu­chu, čo spô­so­bu­je hro­ma­de­nie chlad­né­ho vzdu­chu so znač­nou rela­tív­nou vlh­kos­ťou, čoho výsled­kom je zvý­še­ný výskyt zamra­če­ných dní, ako aj dní s hmlou (obecb​re​za​ny​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1393, kde sa spo­mí­na ako Ber­zen, neskôr ako Bre­zen, Bre­zanw, Bra­ža­ny. V stre­do­ve­ku pat­ri­la do Tren­čian­skej župy k pan­stvu Lie­ta­va. Oby­va­te­lia sa živi­li cho­vom dobyt­ka a poľ­no­hos­po­dár­stvom, ešte v prvej polo­vi­ci 20. sto­ro­čia sa oby­va­te­lia veno­va­li povoz­níc­tvu a kup­če­niu s koň­mi (obecb​re​za​ny​.sk). Tri km od obce sa nachá­dza Lie­tav­ský hrad.


Bre­za­ny are situ­ated in the val­ley of the Sulov Rocks, 7 km from Zili­na, at an ele­va­ti­on of 385 meters abo­ve sea level. The area of the muni­ci­pa­li­ty is just over 4 km², and it is home to 466 resi­dents. The vil­la­ge is divi­ded into the fol­lo­wing parts: Buchal­ka, Ryb­ni­ky, Nad sadis­ko, Sadis­ko, Rados, Zahum­nie, Skot­na, Do stup, Za Nivu, Diel, Za diel, Za vrchy. The sett­le­men­t’s loca­ti­on in a val­ley cau­ses poor air cir­cu­la­ti­on, lea­ding to the accu­mu­la­ti­on of cold air with sig­ni­fi­cant rela­ti­ve humi­di­ty. This results in an inc­re­a­sed occur­ren­ce of clou­dy days and days with fog (obecb​re​za​ny​.sk). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1393 when it was refer­red to as Ber­zen, later as Bre­zen, Bre­zanw, Bra­ža­ny. In the Midd­le Ages, it belo­n­ged to the Tren­čín Coun­ty under the Lie­ta­va esta­te. The resi­dents were enga­ged in catt­le far­ming and agri­cul­tu­re, and in the first half of the 20th cen­tu­ry, they were invol­ved in car­ting and hor­se tra­ding (obecb​re​za​ny​.sk). Lie­ta­va Cast­le is loca­ted three kilo­me­ters from the village.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina

Úhorná

Hits: 2174

Obec vznik­la na zákla­de valas­ké­ho prá­va (uhor​na​.sk), v juž­nej čas­ti Volov­ských vrchov vo výš­ke 713 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy obce: Oha­ry, Ohor, Uhor­na, Dénes (spiss​ka​no​va​ves​.eu). Oby­va­te­lia sa živi­li cho­vom oviec, pále­ním dre­ve­né­ho uhlia, povoz­níc­tvom, prá­cou v lese a v baniach a tkáč­stvom (uhor​na​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1383 (uhor​na​.sk). V obci sa zacho­va­lo množ­stvo sta­rých zru­bo­vých domov s kon­ca 19. sto­ro­čia a zo začiat­ku 20. sto­ro­čia (ketu​rist​.sk). V 19. sto­ro­čí ťaž­ké život­né pod­mien­ky a krí­za baní v Smol­ní­ku pod­nie­ti­li vysťa­ho­va­nie sa čas­ti miest­nych obča­nov do iných prie­my­sel­ných obcí Spi­ša. V roku 1828 mala obec 75 domov a 552 oby­va­te­ľov (spiss​ka​no​va​ves​.eu). Nad obcou sa nachá­dza Kapl­n­ka Snež­nej Pan­ny Márie, kde sa kaž­do­roč­ne 5. augus­ta koná púť. Pri kapl­n­ke vyte­ká pra­meň vody, kto­rý je pova­žo­va­ný veria­ci­mi za lie­či­vý. Pod obcou je vod­ná nádrž Úhor­ná, kto­ré bolo vysta­va­né za úče­lom záso­bo­va­nia vodou baní v sused­nej obci Smol­ník (Wiki­pe­dia). Nádrž nesie názov Jaze­ro mie­ru, bola posta­ve­ná v roku 1768, pou­ží­va­la sa aj na pohon čer­pa­diel pod Spit­zen­ber­gom, kam sa voda z kaná­la pri­vá­dza­la potru­bím dlhým osem kilo­met­rov (retep​.sk). Dnes sa Úhor­ná stá­va cha­lu­pár­skou obcou, naj­mä počas víken­dov a škol­ských práz­dnin. Na hrá­dzu sa cho­dia ľudia v lete kúpať (ketu​rist​.sk). Dnes tu žije na plo­che 8.83 km2 140 oby­va­te­ľov (uhor​na​.sk)


The vil­la­ge was estab­lis­hed based on Wal­la­chian law (uhor​na​.sk) in the sout­hern part of the Volov­ské Vrchy at an alti­tu­de of 713 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Oha­ry, Ohor, Uhor­na, Dénes (spiss​ka​no​va​ves​.eu). The resi­dents were enga­ged in she­ep far­ming, wood char­co­al bur­ning, car­ting, fores­try, mining, and wea­ving (uhor​na​.sk). The first writ­ten men­ti­on dates back to 1383 (uhor​na​.sk). The vil­la­ge pre­ser­ves many old log hou­ses from the late 19th and ear­ly 20th cen­tu­ries (ketu​rist​.sk). In the 19th cen­tu­ry, dif­fi­cult living con­di­ti­ons and the cri­sis of mines in Smol­ník promp­ted some locals to mig­ra­te to other indus­trial towns in Spiš. In 1828, the vil­la­ge had 75 hou­ses and 552 inha­bi­tants (spiss​ka​no​va​ves​.eu). Abo­ve the vil­la­ge is the Cha­pel of Our Lady of the Sno­ws, whe­re an annu­al pilg­ri­ma­ge takes pla­ce on August 5th. A spring of water, con­si­de­red by belie­vers to be hea­ling, flo­ws near the cha­pel. Below the vil­la­ge is the Úhor­ná reser­vo­ir, built to supp­ly water to the mines in the neigh­bo­ring vil­la­ge of Smol­ník (Wiki­pe­dia). The reser­vo­ir is named Jaze­ro mie­ru” (Lake of Pea­ce) and was built in 1768; it was also used to power pumps under Spit­zen­berg, whe­re water was brought through an eight-​kilometer-​long pipe­li­ne (retep​.sk). Today, Úhor­ná beco­mes a cot­ta­ge vil­la­ge, espe­cial­ly during wee­kends and scho­ol holi­da­ys. Peop­le come to swim on the dam in the sum­mer (ketu​rist​.sk). Cur­ren­tly, 140 inha­bi­tants live on an area of 8.83 km² (uhor​na​.sk).


A falu vala­kói jog alap­ján ala­kult ki (uhor​na​.sk) a Volov­ské Vrchy déli rés­zén, ten­gers­zint felet­ti 713 méte­res magas­ság­ban (Wiki­pe­dia). A falu tör­té­nel­mi nevei közé tar­to­zik az Oha­ry, Ohor, Uhor­na, Dénes (spiss​ka​no​va​ves​.eu). A lako­sok juhás­zat­tal, favá­gás­sal, szén­kés­zí­tés­sel, szál­lí­tás­sal, erdész­ke­dés­sel, bány­ás­zat­tal és szövé­si mun­ká­val fog­lal­koz­tak (uhor​na​.sk). Az első írá­sos emlí­tés 1383-​ra datá­ló­dik (uhor​na​.sk). A falu szá­mos régi geren­da­há­zat őriz a 19. szá­zad végé­ről és a 20. szá­zad ele­jé­ről (ketu​rist​.sk). A 19. szá­zad­ban a nehe­zen élhe­tő körül­mé­ny­ek és a Smolník‑i bány­ák vál­sá­ga miatt néhá­ny hely­be­li Spiš más ipa­ri váro­sai­ba köl­tözött. 1828-​ban a falu­ban 75 ház és 552 lakos volt (spiss​ka​no​va​ves​.eu). A falu felett talál­ha­tó a Hóleány-​kápolna, ahol min­den év augusz­tus 5‑én tar­ta­nak búc­sút. A kápol­na mel­lett egy for­rás talál­ha­tó, amit a hívők gyógy­í­tó­nak tar­ta­nak. A falu alatt van az Úhor­ná víz­tá­ro­zó, ame­ly­et a szoms­zé­dos Smol­ník bány­á­i­nak víz­zel való ellá­tá­sá­ra épí­tet­tek (Wiki­pe­dia). A táro­zót Jaze­ro mie­ru” néven isme­rik, 1768-​ban épült, és a Spit­zen­berg alatt lévő szi­vat­ty­úk működ­te­té­sé­re is szol­gált, aho­va a vizet egy nyolc kilo­mé­ter hoss­zú csőve­ze­té­ken keresz­tül vezet­ték (retep​.sk). Ma az Úhor­ná üdülőfa­lu­vá válik, különösen hét­vé­gé­ken és isko­lai szüne­tek­ben. Az embe­rek nyá­ron a gát mel­lett füröd­ni jár­nak (ketu​rist​.sk). Jelen­leg 140 lakos él 8,83 km² terüle­ten (uhor​na​.sk).


Das Dorf ents­tand auf der Grund­la­ge des Wal­la­chis­chen Rechts (uhor​na​.sk) im süd­li­chen Teil der Volov­ské Vrchy auf einer Höhe von 713 Metern über dem Mee­ress­pie­gel (Wiki­pe­dia). His­to­ris­che Namen des Dor­fes sind Oha­ry, Ohor, Uhor­na, Dénes (spiss​ka​no​va​ves​.eu). Die Bewoh­ner waren in Schaf­zucht, Holz­koh­le­hers­tel­lung, Fuhr­we­sen, Forst­wirts­chaft, Berg­bau und Webe­rei tätig (uhor​na​.sk). Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung stammt aus dem Jahr 1383 (uhor​na​.sk). Das Dorf bewa­hrt vie­le alte Block­hä­u­ser aus dem spä­ten 19. und frühen 20. Jahr­hun­dert (ketu​rist​.sk). Im 19. Jahr­hun­dert führ­ten sch­wie­ri­ge Lebens­be­din­gun­gen und die Kri­se der Ber­gwer­ke in Smol­ník dazu, dass eini­ge Ein­he­i­mis­che in ande­re Indus­tries­täd­te in der Regi­on Spiš umzo­gen. 1828 hat­te das Dorf 75 Häu­ser und 552 Ein­woh­ner (spiss​ka​no​va​ves​.eu). Über dem Dorf steht die Kapel­le Unse­rer Lie­ben Frau vom Schnee, in der am 5. August all­jähr­lich eine Wall­fa­hrt statt­fin­det. Neben der Kapel­le befin­det sich eine Quel­le, die von Glä­u­bi­gen als hei­lend bet­rach­tet wird. Unter­halb des Dor­fes liegt der Stau­see Úhor­ná, der zur Was­ser­ver­sor­gung der Ber­gwer­ke im benach­bar­ten Dorf Smol­ník erbaut wur­de (Wiki­pe­dia). Der Stau­see trägt den Namen Jaze­ro mie­ru” (See des Frie­dens) und wur­de 1768 gebaut; er wur­de auch zur Stro­mer­ze­ugung für Pum­pen unter Spit­zen­berg genutzt, wohin das Was­ser durch eine acht Kilo­me­ter lan­ge Lei­tung gele­i­tet wur­de (retep​.sk). Heut­zu­ta­ge wird Úhor­ná wäh­rend Woche­nen­den und Schul­fe­rien zu einem Ferien­dorf, wo die Leute im Som­mer zum Sch­wim­men an den Damm kom­men (ketu​rist​.sk). Der­ze­it leben 140 Ein­woh­ner auf einer Flä­che von 8,83 km² (uhor​na​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2013, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Polomka – čarovný svet horehronský

Hits: 2546

Polo­mka je naj­väč­šia obec na Horeh­ro­ní, má tak­mer 3 000 oby­va­te­ľov. Stred obce leží v nad­mor­skej výš­ke 628 met­rov nad morom (polo​mka​.sk). Roz­lo­ha obce je 94.02 km2. Leží na pra­vom bre­hu Hro­na, 20 km východ­ne od Brez­na. Na juž­nom úpä­tí Níz­kych Tatier a ich sty­ku s Vepor­ský­mi vrch­mi (Wiki­pe­dia). Polo­mka je cha­rak­te­ris­tic­ká náre­čím, zacho­va­la sa tu tra­dič­ná kuchy­ňa, hria­tô s mädom”, krom­pak v kapus­te”, šti­ka­ná cha­mu­la”, ťaha­ná polo­mská štrúd­ľa” (polo​mka​.sk). Folk­lór, miest­ne tra­dí­cie mapu­je folk­lór­ny súbor Bre­zin­ky (polo​mka​.sk), kto­rý vzni­kol v roku 1954 . Pýchou polo­mské­ho kro­ja je plnou ruč­nou výšiv­kou boha­to zdo­be­ná pokrýv­ka hla­vy – kap­ka (polo​mka​.sk). V Polo­mke ani v blíz­kom oko­lí nie je dosta­tok pra­cov­ných prí­le­ži­tos­tí. Pri obci sa nachá­dza lyžiar­ske stre­dis­ko Buč­ník (polo​mka​.sk).

Pod­ne­bie v Polo­mke je vlh­ké, vege­tač­né obdo­bie je krát­ke. Pes­to­va­li sa tu naj­mä krmo­vi­ny, ovos, jarec, žito, stru­ko­vi­ny, od 19. sto­ro­čia zemia­ky. Ako význam­ná tex­til­ná plo­di­na sa pes­to­val ľankono­pe. V 19. sto­ro­čí nastal roz­mach reme­siel, povoz­níc­tva. Vybu­do­va­ná bola píla na vod­ný pohon. Fun­go­val vod­ný mlyn a pivo­var. Začiat­kom 20. sto­ro­čia nepriaz­ni­vé pome­ry spô­so­bi­li vysťa­ho­va­lec­tvo do Aus­trá­lie, Fran­cúz­ska a Ame­ri­ky. 12. novem­bra 1932 je dňom Polo­mskej vzbu­ry – vzbu­ry pro­ti kru­tým exe­kú­to­rom, kto­rí pri­pra­vi­li mno­hé rodi­ny o stre­chu nad hla­vou. Polo­mka pat­ri­la počas SNP medzi povs­ta­lec­ké obce. V cha­te Pod Homôl­kou boli par­ti­zá­ni napad­nu­tí jed­not­kou Ede­lwe­is, zaja­tí a odtran­s­por­to­va­ní do kon­cen­trač­né­ho tábo­ra Maut­hau­sen, kde boli pop­ra­ve­ní. Polo­mka bola oslo­bo­de­ná rumun­ský­mi a soviet­sky­mi vojak­mi 30. janu­ára 1945. Po voj­ne sa posta­vi­lo mno­ho rodin­ných domov, bytov aj verej­ných inšti­tú­cií. V roku 1976 bol vybu­do­va­ný Dre­vo­kom­bi­nát (polo​mka​.sk).

Kon­com 13. sto­ro­čia na Horeh­ro­ní vzni­ka­li prvé baníc­ke osa­dy. Z rôz­nych his­to­ric­kých pra­me­ňov je mož­né sa dom­nie­vať, že Polo­mka vznik­la už začiat­kom 14. sto­ro­čia, písom­né dokla­dy však nebo­li náj­de­né. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1525. Pôvod­ní oby­va­te­lia boli Rusí­ni, noví osad­ní­ci pri­chá­dza­li naj­mä zo Spi­ša (najk​raj​sik​raj​.sk). V roku 1551 tu žilo 9 rodín, v roku 1605 37 (polo​mka​.sk), v roku 1828230 domoch 2 293 oby­va­te­ľov (najk​raj​sik​raj​.sk). His­to­ric­ké náz­vy obce: Polun­ka, Polu­oka, Sch­gy­ar, Sqe­er alias Polun­ka, Pol­lun­ka alias Zeer, Pol­lun­ka (najk​raj​sik​raj​.sk). Oby­va­te­lia sa veno­va­li roľ­níc­tvu a pas­tier­stvu. Deji­ny Polo­mky sú úzko spä­té s hra­dom Muráň a s murán­skym pan­stvom (polo​mka​.sk).


Polo­mka is the lar­gest vil­la­ge in Horeh­ro­nie, with near­ly 3,000 inha­bi­tants. The vil­la­ge cen­ter is situ­ated at an ele­va­ti­on of 628 meters abo­ve sea level (polo​mka​.sk). The vil­la­ge covers an area of 94.02 km² and is loca­ted on the right bank of the Hron River, 20 km east of Brez­no, at the sout­hern foot­hills of the Low Tatras, whe­re they meet the Vepor­ské vrchy (Wiki­pe­dia). Polo­mka is cha­rac­te­ri­zed by its dia­lect, pre­ser­ving tra­di­ti­onal cuisi­ne, inc­lu­ding dis­hes like hria­tô s mädom” (a warm drink with honey), krom­pak v kapus­te” (cab­ba­ge stuf­fed with meat and rice), šti­ka­ná cha­mu­la” (a type of dum­pling), and the pul­led polo­mská štrúd­ľa” (polo​mka​.sk). The folk ensem­ble Bre­zin­ky (polo​mka​.sk), for­med in 1954, sho­wca­ses folk­lo­re and local tra­di­ti­ons. The pri­de of the Polo­mka tra­di­ti­onal cos­tu­me is the head cove­ring cal­led kap­ka,” ador­ned with full hand­ma­de embro­ide­ry (polo​mka​.sk). Due to a lack of emplo­y­ment oppor­tu­ni­ties in Polo­mka and its vici­ni­ty, the­re is a ski resort cal­led Buč­ník near the vil­la­ge (polo​mka​.sk).

Polo­mka has a humid cli­ma­te with a short gro­wing sea­son. The pri­ma­ry crops his­to­ri­cal­ly inc­lu­ded fod­der, oats, bar­ley, rye, and legu­mes, with pota­to­es intro­du­ced in the 19th cen­tu­ry. Linen and hemp were gro­wn as sig­ni­fi­cant tex­ti­le crops. In the 19th cen­tu­ry, crafts and car­ria­ge making thri­ved, and a water-​powered sawmill, mill, and bre­we­ry were estab­lis­hed. Adver­se con­di­ti­ons at the begin­ning of the 20th cen­tu­ry led to emig­ra­ti­on to Aus­tra­lia, Fran­ce, and Ame­ri­ca. Novem­ber 12, 1932, is remem­be­red as the day of the Polo­mka Upri­sing, a rebel­li­on against harsh exe­cu­tors who left many fami­lies home­less. Polo­mka acti­ve­ly par­ti­ci­pa­ted in the Slo­vak Nati­onal Upri­sing (SNP) during World War II. In the cot­ta­ge Pod Homôl­kou, par­ti­sans were attac­ked by the Ede­lwe­iss unit, cap­tu­red, and tran­s­por­ted to the Maut­hau­sen con­cen­tra­ti­on camp, whe­re they were exe­cu­ted. Polo­mka was libe­ra­ted by Roma­nian and Soviet tro­ops on Janu­ary 30, 1945. After the war, many fami­ly homes, apart­ments, and pub­lic ins­ti­tu­ti­ons were built. In 1976, the Wood Com­bi­ne (Dre­vo­kom­bi­nát) was estab­lis­hed (polo​mka​.sk).

In the late 13th cen­tu­ry, the first mining sett­le­ments emer­ged in Horeh­ro­nie. Alt­hough it is belie­ved that Polo­mka was foun­ded in the ear­ly 14th cen­tu­ry based on vari­ous his­to­ri­cal sour­ces, no writ­ten evi­den­ce has been found. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1525. The ori­gi­nal inha­bi­tants were Rut­he­nians, and new sett­lers came main­ly from Spiš (najk​raj​sik​raj​.sk). In 1551, the­re were 9 fami­lies living here, and by 1605, the num­ber had gro­wn to 37 (polo​mka​.sk). In 1828, the­re were 2,293 resi­dents in 230 hou­ses (najk​raj​sik​raj​.sk). His­to­ri­cal names for the vil­la­ge inc­lu­de Polun­ka, Polu­oka, Sch­gy­ar, Sqe­er alias Polun­ka, Pol­lun­ka alias Zeer, and Pol­lun­ka (najk​raj​sik​raj​.sk). The inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re and pas­to­ra­lism. The his­to­ry of Polo­mka is clo­se­ly tied to Muráň Cast­le and the Muráň domain (polo​mka​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina

Rakovnica

Hits: 1792

Rakov­ni­ca leží na Geme­ri, v okre­se Rož­ňa­va, v nad­mor­skej výš­ke 358 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 7.09 km2 tu žije 583 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1327 (Wiki­pe­dia). Vznik­la v brzo­tín­skom cho­tá­ri v dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia vďa­ka baníc­tvu. Avšak jej oby­va­te­lia boli uhlia­ri. Od 16. sto­ro­čia sa časť obce živi­la pas­tier­stvom a neskôr povoz­níc­tvom (retep​.sk). V obci sa nachá­dza román­sky kos­to­lík zasvä­te­ný svä­tej Márii Mag­da­lé­ne z prvej polo­vi­ce 13. sto­ro­čia sto­ja­ci v lesoch nad obcou (Wiki­pe­dia).


Rakov­ni­ca is situ­ated in the Gemer regi­on, in the Rož­ňa­va dis­trict, at an ele­va­ti­on of 358 meters abo­ve sea level. With an area of 7.09 km², the vil­la­ge is home to 583 resi­dents. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1327 (Wiki­pe­dia). It ori­gi­na­ted in the Brzo­tín mining dis­trict in the second half of the 13th cen­tu­ry due to mining acti­vi­ties. Howe­ver, its inha­bi­tants were pri­ma­ri­ly coal miners. From the 16th cen­tu­ry onwards, a part of the vil­la­ge made a living through shep­her­ding, later trans­i­ti­oning to car­ting (retep​.sk). The vil­la­ge is home to a Roma­ne­sque church dedi­ca­ted to Saint Mary Mag­da­le­ne, dating back to the first half of the 13th cen­tu­ry, loca­ted in the forests abo­ve the vil­la­ge (Wiki­pe­dia).


Rakov­ni­ca a Gemer régi­ó­ban talál­ha­tó, Rož­ňa­va kerület­ben, ten­gers­zint felet­ti magas­sá­ga 358 méter. 7,09 km² terüle­tén 583 lakos él. Az első írá­sos emlí­tés a falu­ról 1327-​ből szár­ma­zik (Wiki­pe­dia). A máso­dik felé­ben, a bány­ás­zat­nak kös­zön­he­tően, a Brzo­tín bány­ás­za­ti terüle­tén kelet­ke­zett. Azon­ban lakói főként szén­bá­ny­ás­zok vol­tak. A 16. szá­zad­tól kezdve a falu egy rés­ze juhás­zat­tal fog­lal­ko­zott, később pedig sze­kér­haj­tás­sal (retep​.sk). A falu egy román stí­lu­sú tem­plom­nak is ott­hont ad, mely­et Szent Mária Mag­dol­ná­nak szen­tel­tek, és a 13. szá­zad első felé­ből szár­ma­zik. A tem­plom az erdők felett talál­ha­tó a falu­ban (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post