2008, 2009, 2010, Časová línia, Fotografické reportáže, Piešťanské reportáže, Reportáže, Slovenské reportáže

Fotosession Piešťany

Hits: 4074

7. Fotosession – 28.3.2010

V poslednú marcovú nedeľu sa uskutočnilo ďalšie, v poradí už siedme, pokračovanie akcie Piešťanského fotoklubuFotosession. Za celý deň som narátal okolo 50 účastníkov, ktorí sa zúčastnili na tomto milom podujatí. Vypočuli sme si niekoľko prednášok, mali sme možnosť porozprávať sa medzi sebou. Ku spoločenskej stránke pozitívne prispel aj spoločný obed. Medzi účastníkmi podujatia boli aj členovia fotoklubov z iných miest. Nielen z Piešťan, ale napr. z Galanty, z Trnavy, z Nových Zámkov a z Bratislavy. Príležitosť sme využili aj na vzájomne sa informovanie o pripravovaných podujatiach v roku 2010.

Na začiatku nám Martin Štepka predstavil predovšetkým výhody farebného priestoru LaB. Ukázal nám možnosti jeho použitia predovšetkým v produkte Adobe Photoshop. Martin ukázal veľkosť priestoru LaB a jeho princíp založený na ľudskom vnímaní.

Nasledovala Katarína Mocáková, ktorá nám hovorila o svojej ceste ku zvládnutej gumotlači. Ide o historickú tvorbu fotografií, čo je zaiste v dnešnej digitálnej dobe nezvyčajné. Katke Mocákovej, ako sme počuli, sa táto výtvarná tvorba páči a ja musím povedať, že mne tiež. Určite by som sa sám na gumotlač len tak nedal, ale jej výsledné produkty sa mi veľmi páčia :-). Spomenula aj to, že nevie o nikom na Slovensku, okrem nej a Rasťa Čambala, kto by sa niečomu podobnému venoval. V jej prednáške odznel termín „fotografika“, ktorým označuje svoje a podobné postupy umeleckej tvorby. Jej rozprávanie na mňa spravilo veľký dojem. Namáčanie papiera, tvorba negatívu, skenovanie a mnohé iné vo mne vzbudzovali rešpekt pred vynaloženou energiou, trpezlivosťou a zvládnutou technológiou :-).

Dušan Beláň nám rozprával o lokálnych úpravách v programe Adobe Lightroom. Bol prezentovaný ako nástroj pre fotografov, s tým že časom sa zrejme situácia vyvinie do takej miery, že Photoshop nebude musieť fotograf na drvivú väčšinu úprav, vôbec otvárať. Photoshop bude nástrojom pre grafikov a Lightroom pre fotografov.

Nasledoval obed v krásnych priestoroch Kursalonu. Tentokrát boli aj buchty, s ktorými bol neustále spájaný najmä Peter Ertl :-). Chutilo však všetko a hádam aj všetkým. Samozrejme, podstatné bolo vymeniť si skúsenosti, zážitky a pod.

Po obede v „svadobnej sále“ sme pokračovali prezentáciou projektu VOĽBY, v ktorej Jozef Ondzík (inak praktizujúci anesteziológ) prezentoval fotografie viacerých autorov, na ktorých boli zachytené rôzne voľby. Videli sme fotografie počas samotného procesu vo volebnej miestnosti, ale predovšetkým snímky zhotovené počas volebných kampaní. Zaujala ma nesmierna nestrannosť s akou boli fotografie vytvorené. Napokon aj celá prezentácia bola v takom vyrovnanom duchu, kde názor na politiku, a tým samozrejme aj na smerovanie spoločnosti bol len jedným z mnohých. A už vôbec nebola cítiť žiadna voličská preferencia autorov, ani celého projektu. Podobne sa vyjadril aj Martin Ondko v diskusii. Fotografie, ktoré sme videli, nie sú na 100 % tie, ktoré budú aj vo finálnom produkte projektu prezentované, ale zaujímavé bolo, že boli širšiemu auditóriu prezentované prvý krát. Ako povedal aj pán Ondzík, naše reakcie boli preňho určite prínosom.

Ako posledný vystúpil Joe Klamar, alebo ak chcete Jozef Klamár. Viacnásobný víťaz Czech Press Photo a iných súťaží, fotografujúci pre francúzsku agentúru AFP, rodák z Jasnej-Záhradiek. Joe nám ukázal kvantum fotografií, ktoré sa nám všetkým iste páčili. Hovoril síce viackrát, že sa na plátne z dataprojektoru občas pritrafia zlé snímky, ale evidentne sa mu nedarilo naplniť túto myšlienku. Viaceré jeho zábery som videl predtým aj na papieri vo veľkom formáte na výstavách v Bratislave. Najprv nám ukázal fotky zo športových súťaží, predovšetkým z lyžovania a zo skokov na lyžiach. Potom sme videli aj zopár silných záberov napr. z Bosny. Trošku sme načreli do problematiky spôsobu, ako sa dostať na to správne miesto. Napríklad počas oficiálnej návštevy pápeža, ale aj trebárs, čo robiť v dave počas demonštrácie. Dozvedeli sme sa aj to, že spravodajstvo si vyžaduje produkovať fotografie aj vtedy, keď sa prakticky nič nedeje. Mnohokrát každý deň. Videli sme fotografie aj zo Slovenska, aj trošku fotografií z voľnej tvorby – kone na Muráni a pár autoportrétov. Na konci sa Joe vrátil ku športu, videli sme napr. zábery z Pekingskej olympiády, biatlon a futbal.

Podľa Jožovho rozprávania bolo jasné, že často trpí nedostatkom času. Spravodajská fotografia mu neposkytuje veľa možností tvoriť – je to však dosť paradoxné, pretože fotografie Joe Klamaru nesú svoj rukopis a sú zasiahnuté nápadmi. Napriek tomu, že od odfotenia záberu pre agentúru, po jej odovzdanie, má niekedy polhodinu, niekedy hodiny, určite však nie deň, Joe dokáže tomu úspešne tvoriť. A stáva sa, že svoje fotky vidí až keď ich niekto opublikuje. Na druhej strane je rád za množstvo príležitostí, ktoré mu jeho práca poskytuje. Raz by Joe chcel mať viac času na fotografovanie. Celý čas pôsobil veľmi skromne, často z jeho úst vyšla veta v zmysle „to sa dá urobiť oveľa lepšie“. Zaujala ma veľmi jedna, pre mňa nečakaná myšlienka, ktorú Joe spomenul – „choďte si fotiť Africký pohár vo futbale – tí chlapci hrajú ešte pre radosť“.

Po výdatnej dávke Joe Klamara siedme Fotosession úspešne skončilo. Teším sa na ďalšie pokračovanie tejto dobrej myšlienky.


6. Fotosession – 25.10.2009

Téma: Zhotovovanie rôznorodých fotografických obrazov v meste Piešťany vo vymedzenom čase všetkými zúčastnenými fotografmi, s cieľom zachytenia subjektívnych individuálnych pohľadov na mesto a život v ňom. Ráno sme sa zišli v Kursalone, bohužiaľ kvôli pretrvávajúcim zrážkam v uplynulom týždni, v menšom počte. Bolo nás do 15 maximálne odhadujem. Dlhý, skutočne veľmi dlhý čas predtým bolo pomerne hrozné počasie na pobyt vonku, ale v sobotu 25.10 bolo v Piešťanoch ako stvorené na fotenie. Mám pocit, že každý si fotografoval sám. Večer sme sa zišli a fotografie sme odovzdali vo formáte JPG. Narobené fotografie potom preberali na svojich každotýždenných stretnutiach v klube jeho členovia a vybrali cca 50 fotografií, ktoré potom viac ako mesiac boli vystavené v Kursalone. Pekná myšlienka, však?


4. FotoSession v Piešťanoch

V priestoroch Kursalonu sa konalo 26.10.2008 už štvrté stretnutie fotoklubov a fotografov. Spáchal ho Piešťanský fotoklub ;-). Ja som sa, napriek tomu, že to mám „doma„, na toto podujatie vybral po prvý raz. Program ma lákal, samozrejme bol som zvedavý na realizáciu. Ráno sme začali po úvodnom privítaní prezentáciou firmy SONY. Predstavitelia SONY nám prezentovali fotoaparáty a objektívy svojej značky. Odhadom priniesli 8-10 fotoaparátov a cca 15 objektívov, zopár bleskov. Nechýbala ani najnovšia α 900. Skúšali sme aj objektív s dvoma nastaviteľnými svetelnosťami 2.8 a 5.6. Techniku sme mohli vyskúšať, ohmatať, cca do 16 hodiny. Bolo to každopádne prínosné.

Potom nám Ivan Čaniga, známy fotograf svetového mena, prezentoval svoje portrétne fotografie. Hovoril o možných riešeniach portrétovania v časovom strese, o komunikácii, o svetle, o voľnosti pri tvorbe fotografie apod. Videli sme množstvo fotografií z rôznych prostredí. Prezentácia sa predĺžila oproti plánu, aj otázok Ivan zodpovedal viacero. Po prezentácii, vo viacmenej voľnejšom čase, ukázal veľa fotografií na papieri, o ktoré bol dosť vysoký záujem. Je to zrejmé z fotografií nižšie.

Nasledovala moderovaná diskusia. Veľmi som bol zvedavý, čo z toho bude. Moderátorom bol Maroš Dubovský a neskôr Martin Ondko. Veľa otázok ale nebolo treba hosťom klásť, ich odpovede asi prekvapili mnohých. Boli vlastne dlhé, ale svojim spôsobom aj tak krátke. Boli predovšetkým zmysluplné, plné emócii, skúsenosti, sebapoznania i poznania druhých. Odpovedala Martina Danková, Peter Ertl, Rasťo Čambal a Ivan Čaniga.

Po úžasnej diskusii sme nasýtili svoje žalúdky a nasledoval voľnejší program. Ja som ho využil na rozvíjanie medziľudských vzťahov. Poobede nám Edo Čupka odprezentoval fotografovanie jazzového festivalu International Jazz Piešťany, ktorý prebieha značnú časť roka v bare Art Jazz Gallery u Doda Šošoku. Ten je mimochodom neďaleko od Kursalonu na Winterovej ulici.

Niektorí cezpoľní sa s nami postupne lúčili, iní sa k nám večer pridali, pretože nás čakala vernisáž výstavy FotoKursalon 2008. Do súťaže sa prihlásilo 32 účastníkov. Vernisáž bola spojená s vyhlásením výsledkov. Všetko prebehlo hladko, na vernisáž došlo podľa môjho odhadu 50-80 ľudí. Výstava potrvá v priestoroch Kursalónu do 30.11.2008. Primátor Piešťan podporil FotoSession nielen svojou osobnou účasťou, ale aj tým, že jednu cenu určil sám. V neposlednom rade sa podieľal na cene pre víťaza FotoKursalonu a okrem iného aj pre víťaza predtým sa konajúcej akcie ParkFoto. Piešťany sú nádherné miesto, kde si vždy umenie našlo svoje miesto. Dúfam, že to tak zostane 🙂

Večer, cca od 19:30 nám, aj verejnosti predviedli svoje umenie muzikanti v zložení: Erich Boboš Procházka, Stanislav Počaji a Caroline Hitland. Erich je kráľom slovenského blues a je to uznávaný umelec. Caroline Hitland je nórska speváčka, ktorá pôsobí medzi Stanom a Erichom ako kvet medzi listami. Jej neskutočne sympatický prejav môžete posúdiť podľa fotografií dole. Škoda, že nemôžete počuť aj jej spev, stojí to za to! Samozrejme aj chlapci boli výborní.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, O mne

Moje priority

Hits: 10614

Zdravie je veľmi chúlostivá vec. Často sa ľudom želá v prvom rade zdravie, a potom šťastie. Asi preto, že zdravie sa ťažko „získava“ a rýchlo a ľahko stráca. Ja s tým nesúhlasím. Sú ľudia, ktorí sú zdraví ako buk, ale šťastní nie sú. Iní majú podlomené zdravie, ale cítia sa šťastní. Známy je vtip, že tí na Titanicu boli všetci zdraví, ale nemali šťastie. Vo svojom živote som snáď iba raz počul, že si ktosi dovolil postaviť šťastie pred zdravie. Bol to kňaz. Veľmi mi imponuje, keď sa človek prejavuje. Žiadna sivá myška. Keď je na ňom vidieť, či sa raduje, či súhlasí, či je smutný, namrzený atď. Najlepšie keď to vidím cez jeho oči. Exupéry tvrdil, že len deti vedia čo hľadajú, vraj majú šťastie. Musím sa priznať, že mám zjavné gnozeologické sklony. Poznanie je pre mňa radosť, učenie sa stalo pocitom.

Šport je úžasná vec. Naše správanie pri športových aktivitách je podobné ako kedysi prejavoval človek predátor v dobe, kedy človek lovil. Vzrušenie pri športe je veľmi podobné vzrušeniu, ktoré pravdepodobne pociťovali predchodcovia Homo sapiens z obdobia pred naším letopočtom. Je to pudová záležitosť. Pri športe pociťujem jednoduchú radosť z pohybu, vyplavujú sa endrorfíny, nadobúdam dobrý pocit. Už mnoho ľudí šport zmenil k lepšiemu. Aj mňa naučil byť náročný na druhých, a na seba. Ja sám som kedysi aktívnejšie lyžoval a hral basketbal. Ak by som sa mal dnes začínať, rozhodoval by som sa kvôli zdraviu medzi cyklistikou a plávaním. Plávania je snáď najvšestrannejší šport a cyklistika je výborná na vytrvalosť a tréning výrazne podporuje srdce. Sám dnes už športujem menej, občas pestujem cyklistiku, plávanie, korčuľovanie a posilňovanie.

  • Krásne krásky: Ali Larter, Angelina Jolie, Gwyneth Palthrow, Charlize Theron, Sandra Bullock, Winona Ryder
  • Sympatické krásky: Catherine Bell, Jarmila Hargašová, Julia Roberts, Juliette Binoche, Winona Ryder
  • Zmyselné krásky: Anna Paquin, Dominique Swain, Halle Berry, Jana Štefánková
  • Skvelé herečky: Julia Roberts, Juliette Binoche, Meryl Strepp, Anna Paquin, Winona Ryder, Catherine Bell, Audruey Hepburn, Catherine Hepburn, Jodie Foster, Sharon Stone, Nicole Kidman, Sandra Bullock, Jiřina Bohdalová, Jiřina Jirásková, Emília Vašáryová, Petra Polnišová
  • Skvelí herci: Robert De Niro, Robert Redford, Al Pacino, Paul Newmann, Keneth Branagh, Michael Douglas, Kirk Douglas, Clint Eastwood, Jiřé Korn, Johny Depp, Vladimír Dlouhý, Lukáš Latinák, Juraj Kemka, Richard Stanke, Morgan Freeman
  • Skvelé filmy: Henrich IV., Smrtiaci Bumerang, Amadeus, Meno ruže, Jakubov rebrík, Čata, JFK. Trilógia: Modrá, Biela, Červená, Dvojitý život Veroniky, Nekonečný príbeh, Mladé pušky, Vykúpenie z väznice Shawshank
  • Skvelí režiséri: Keneth Branagh, Oliver Stone, Steven Spielberg, Luis, Bunuel, Joel Schumacher, Clint Eastwood, Juraj Jakubisko, Robert Redford
  • Skvelí muzikanti: Herbie Hancock, Chick Corea, Al Di Meola, Paco de Lucia, Seal, Andrej Šeban, Marián Čekovský, Peter Breiner
  • Skvelí fotografi: Jan Saudek, Andrej Bán, Martin Vrabko, Štefan Čambal, Katarína Mocáková, Joe Klamar
  • Skvelí moderátori: Martin Pyco Rausch, Adela Banášová, Leoš Mareš

Nemám rád, keď ľudia vravia, že nemali šťastie. Po zápase niekedy fanúšik jedného z mužstiev začne tvrdiť, že „oni“ vyhrali, pretože mali šťastie. Že brankár mal napríklad šťastie, pretože to bola tyčka. Omyl – ten strelec bol proste slabší – netrafil do brány. Keď brankár chytí ťažkú strelu, nie je to v jeho šťastí, ale v jeho schopnostiach a v schopnostiach útočiaceho hráča brankára prekonať. Za slabosť považujem, keď sa ktosi začne vyhovárať na šťastie. Šťastie je v tom, ako sa cítime, nedá sa ho mať ako peniaze, ako nejakú hmotnú vec, je to stav. Nemám rád lotérie. Hry, kde sa podľa môjho názoru využíva ľudská hlúposť, trochu chamtivosť. Možno namietať, že niekto vyhrá, ale povedzte mi koľko percent? Vyrátajte si pravdepodobnosť? Slová o tom, že múdrosť má svoje hranice, a že blbosť je nekonečná, je možno trochu prehnaný, ale majú čosi do seba. Veľmi zle sa komunikuje, keď je niekto hlúpy. Aby som to rozdelil, ako sa vraví, niekedy by som skôr koňa naučil hrať na klavír, ako sa dohodol s hlúpym. Skúste hlúpemu vysvetliť, že je hlúpy. Ani múdreho nie je ľahké presvedčiť o tom, že je múdry. Veľmi často sa borím aj s neinformovanosťou. O čo ľahšie by sa komunikovalo, pracovalo, keby sme boli správne informovaný. Základom je informácia, ostatné je technológia.

Neznášam telefonické ponuky. Vytrvale a rýchle ich odmietam. A tým rýchlejšie, čím počujem v telefóne hlas „čítajúceho robota“. Človek na druhej strane linky vtedy buď je slabý, alebo lenivý. Moja odpoveď na ponuky je: „Ďakujem, dopočutia“. Hlboko sa mi bridia superlatívy, predovšetkým v televíznych správach. Keď počujem slová ako brutálne, najväčší apod., tak som si skoro istý, že príspevku nemám veriť. Obsluha čašníkov v našich reštauráciách je často zlá. Vôbec, poskytovanie služieb je na Slovensku jeden veľký prúser. Som zvedavý, kedy konečne z toho „vyrastieme.“ Nemám rád nerozhodnosť, najmä vo veciach pracovných.

Use Facebook to Comment on this Post