Akvaristika, Biológia, Organizmy, Príroda, Rastliny

Riasy a sinice

Hits: 24218

Ria­sy

Chcel by som zdô­raz­niť, že ria­sy sú rast­li­ny. Nepat­ria medzi vyš­šie rast­li­ny – Mag­no­li­op­hy­ta ako väč­ši­na dostup­ných vod­ných rast­lín, ale medzi niž­šie rast­li­ny Algae – ria­sy. Ria­sy pat­ria do akvá­ria, sna­žiť sa zabrá­niť, aby sme ich v akvá­riu vôbec nema­li je nerov­ný boj a v koneč­nom dôsled­ku aj zby­toč­ný. Akvá­ri­um abso­lút­ne bez rias pôso­bí nepri­ro­dze­ne až sterilne.

Ria­sy úzko súvi­sia s množ­stvom svet­la. Opti­mál­ne sve­tel­né pod­mien­ky nie je vôbec ľah­ké pre náš kon­krét­ny prí­pad zabez­pe­čiť. Za naj­dô­le­ži­tej­šie pova­žu­jem dosiah­nuť opti­mál­ny rast vyš­ších rast­lín. V takom prí­pa­de si vyš­šie rast­li­ny pora­dia s kon­ku­renč­ne slab­ším pro­tiv­ní­kom. Ria­sy však doká­žu rea­go­vať na zme­ny ove­ľa rých­lej­šie ako vyš­šie rast­li­ny. Ak máte rast­lin­né akvá­ri­um, odpo­rú­čam pokryť voľ­né dno rast­li­na­mi na viac ako 75 %. V takom prí­pa­de doká­žu vod­né rast­li­ny účin­ne spra­co­vať aj väč­šie množ­stvo svet­la a živín. Doká­žu do istej mie­ry kom­pen­zo­vať aj vyš­šie prí­su­ny energie.

Ria­sy sa naj­čas­tej­šie lik­vi­du­jú mecha­nic­ky. Odpo­rú­čam drs­nú hub­ku na riad, ale­bo mäk­kú drô­ten­ku. Žilet­ku, mag­ne­tic­kú škrab­ku neod­po­rú­čam, avšak aj v prí­pa­de hub­ky, či drô­ten­ky, daj­me pozor na to, aby sa nám pri čis­te­ní nedos­ta­li pod ruky kús­ky štr­ku, kto­ré účin­né vedia sklo poškria­bať. Naj­mä na čel­nom skle je to nepríjemne.

Bio­lo­gic­kým pros­tried­kom pro­ti ria­sam, sú napr. sli­má­ky. Ale aj nie­kto­ré ryby kon­zu­mu­jú ria­sy. Naj­mä Poeci­lia sphe­nops, Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, Gyri­no­che­i­lus aymo­nie­ri, Cros­so­che­i­lus sia­men­sis, Oto­cinc­lus, Epal­ze­or­hyn­chus, Labeo, Helos­to­ma tem­minc­ki, Ancis­trus atď. Z kre­viet naj­mä Cari­di­na japo­ni­ca, Neoca­ri­ti­da den­ti­cu­la­ta. Tre­ba pri­hlia­dať na to, že pre nie­kto­ré tie­to orga­niz­my je ria­sa pri­ro­dze­nou potra­vou, ale často­krát ak majú dosta­tok inej potra­vy, dáva­jú pred­nosť prá­ve jej. Čier­nu ria­su žerie spo­ľah­li­vo len prí­sav­ka thaj­ská – Gyri­no­che­i­lus aymo­nieri a kre­vet­ka Cari­di­na japo­ni­ca. V prí­ro­de mik­ro­sko­pic­ké ria­sy kon­zu­mu­jú malé kôrov­ce – cyk­lopy, vír­ni­ky, daf­nie. Spo­lie­hať sa na bio­lo­gic­ké pros­tried­ky v prí­pa­de vyš­šie­ho výsky­tu rias je naiv­né. Vte­dy si tre­ba vyhr­núť rad­šej ruká­vy a pus­tiť sa do práce. 

Ria­sy mož­no účin­ne odstrá­niť pôso­be­ním ultra­fia­lo­vé­ho žia­re­nia. V akva­ris­tic­kých obcho­doch je mož­né zakú­piť UV-​lampu, prí­pad­ne si ju vie­te vyro­biť. Fun­gu­je na prin­cí­pe pôso­be­nie UV žia­re­nia na vodu, kto­rá pre­chá­dza trub­kou, v kto­rej je voda pohá­ňa­ná fil­trom, teore­tic­ky neja­kým čer­pad­lom. Voda pri pre­cho­de je vysta­vo­va­ná žia­re­niu, kto­ré svo­ji­mi účin­ka­mi zabí­ja zárod­ky rias, samoz­rej­me aj cho­ro­bo­plod­ných zárod­ky. Lam­pa pôso­bí na vodu pre­chá­dza­jú­cu do akvá­ria a tým chrá­ni vodu od rias. V prí­pa­de záka­lu je mož­né pou­žiť aj pria­me pôso­be­nie pria­me­ho svet­la lam­py na vodu – avšak v takom prí­pa­de je nut­né chrá­niť si oči a nemať v nádr­ži ryby ani rastliny.

Rias sa dá zba­viť aj che­mic­kou ces­tou, pros­tried­ka­mi, kto­ré zakú­pi­te v akva­ris­tic­kých obcho­doch, prí­pad­ne na akva­ris­tic­kých bur­zách. Nie­kto­ré sú zalo­že­né na medi kto­rá nie je prá­ve vhod­ná pre nie­kto­ré dru­hy, napr. sum­če­ky. Odpo­rú­čam pou­žiť pro­duk­ty od Easy­Li­fe, prí­pad­ne Sea­chem. Napr. AlgE­xit. Čias­toč­ne sa dá pou­žiť aj účin­né hno­ji­vo Car­bo, kto­ré ak apli­ku­je­me pár­krát pria­mo na prob­le­ma­tic­ký chu­máč ria­sy, tak doká­že časom zlik­vi­do­vať aj odol­né riasy.

Prú­de­nie vody vplý­va aj na ria­sy. Zná­mej čier­nej šte­tin­ko­vej ria­se, kto­rá pat­rí medzi čer­ve­né rias, sa darí pri sil­nom prú­de­ní, čas­to ju náj­de­me v naj­mä na fil­tri, pri jeho výpus­te. Pri nad­byt­ku svet­la a živín vzni­ka­jú zele­né a čer­ve­né ria­sy. Hne­dé ria­sy sa vysky­tu­jú v akvá­riach výni­moč­ne pri nedos­tat­ku svet­la. Napr. v pôrod­nič­kách, prí­pad­ne v prí­pa­de ak akva­ris­ta nesvie­ti dosta­toč­ne, pre­dov­šet­kým dosta­toč­ne dlhú dobu.

Ako osved­če­ný nástroj aj pro­ti šte­tin­ko­vej ria­se mož­no ozna­čiť aj pou­ži­tie Sava. Savo samoz­rej­me ničí všet­ky ria­sy. Savo zrie­di­me v pome­re 1:20. Jem­no­lis­té rast­li­ny zne­sú 2 – 3 minú­ty, väč­ši­na rast­lín 3 minú­ty, rast­li­ny s tuh­ší­mi lis­ta­mi ako Anu­bias, Echi­no­do­rus, Cry­po­to­co­ry­ne 3 – 4 minú­ty. Sta­čí ich pono­riť do pri­pra­ve­né­ho roz­to­ku a násled­ne poriad­ne pre­plách­nuť vo vode. Samoz­rej­me apli­kuj­te ten­to postup mimo akvá­ria, napr. v kýb­li. Tak­to môže­me zba­viť rias aj štrk, kame­ne apod., osta­ne doslo­va vybielený.


Algae

I would like to emp­ha­si­ze that algae are plants. They do not belo­ng to hig­her plants – Mag­no­li­op­hy­ta like most avai­lab­le aqu­atic plants, but rat­her to lower plants Algae – algae. Algae are part of the aqu­arium, try­ing to pre­vent them from being in the aqu­arium at all is an une­ven batt­le and ulti­ma­te­ly unne­ces­sa­ry. An aqu­arium wit­hout algae looks unna­tu­ral­ly sterile.

Algae are clo­se­ly rela­ted to the amount of light. It is not easy at all to ensu­re opti­mal ligh­ting con­di­ti­ons for our spe­ci­fic case. I con­si­der it most impor­tant to achie­ve opti­mal gro­wth of hig­her plants. In this case, hig­her plants can cope with a com­pe­ti­ti­ve­ly wea­ker oppo­nent. Howe­ver, algae can react to chan­ges much fas­ter than hig­her plants. If you have a plan­ted aqu­arium, I recom­mend cove­ring the open bot­tom with plants by more than 75%. In that case, aqu­atic plants can effec­ti­ve­ly pro­cess even lar­ger amounts of light and nut­rients. They can to some extent com­pen­sa­te for hig­her ener­gy inputs as well.

Algae are most com­mon­ly eli­mi­na­ted mecha­ni­cal­ly. I recom­mend a rough spon­ge for dis­hes or a soft wire. I do not recom­mend a razor bla­de, mag­ne­tic scra­per, but even with a spon­ge or wire, be care­ful not to acci­den­tal­ly scratch the glass with gra­vel pie­ces during cle­a­ning, espe­cial­ly on the front glass, it is unpleasant.

Bio­lo­gi­cal means against algae inc­lu­de, for exam­ple, snails. But some fish also con­su­me algae. Espe­cial­ly Poeci­lia sphe­nops, Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, Gyri­no­che­i­lus aymo­nie­ri, Cros­so­che­i­lus sia­men­sis, Oto­cinc­lus, Epal­ze­or­hyn­chus, Labeo, Helos­to­ma tem­minc­ki, Ancis­trus, etc. Of shrimp, espe­cial­ly Cari­di­na japo­ni­ca, Neoca­ri­ti­da den­ti­cu­la­ta. It is impor­tant to note that for some of the­se orga­nisms, algae are a natu­ral food, but often, if they have enough other food, they pre­fer it. Black algae are reliab­ly eaten only by the Chi­ne­se algae eater – Gyri­no­che­i­lus aymo­nie­ri and shrimp Cari­di­na japo­ni­ca. In natu­re, mic­ros­co­pic algae are con­su­med by small crus­ta­ce­ans – cyc­lops, roti­fers, daph­nia. Rely­ing on bio­lo­gi­cal means in case of hig­her algae occur­ren­ce is naive. In that case, it’s bet­ter to roll up your sle­e­ves and get to work.

Algae can be effec­ti­ve­ly remo­ved by the acti­on of ultra­vi­olet radia­ti­on. UV lamps can be pur­cha­sed in pet sto­res, or you can make them your­self. It works on the prin­cip­le of UV radia­ti­on acting on water pas­sing through a tube, in which water is pro­pel­led by a fil­ter, the­ore­ti­cal­ly by some pump. The water pas­sing through is expo­sed to radia­ti­on, which kills algae spo­res, of cour­se, as well as pat­ho­ge­nic spo­res. The lamp acts on the water pas­sing into the aqu­arium, thus pro­tec­ting the water from algae. In the case of tur­bi­di­ty, direct expo­su­re of the lam­p’s light to the water can be used – but in that case, it is neces­sa­ry to pro­tect the eyes and not have fish or plants in the tank.

Algae can also be remo­ved che­mi­cal­ly, using pro­ducts avai­lab­le in pet sto­res or at pet fairs. Some are based on cop­per, which is not suitab­le for some spe­cies, e.g., cat­fish. I recom­mend using pro­ducts from Easy­Li­fe or Sea­chem. For exam­ple, AlgE­xit. Par­tial­ly, effec­ti­ve fer­ti­li­zer Car­bo can be used, which if app­lied a few times direct­ly to the prob­le­ma­tic bunch of algae, can even­tu­al­ly kill even resis­tant algae.

Water flow also affects algae. The well-​known black brist­le algae, which belo­ngs to red algae, thri­ves in strong flow, often found main­ly on the fil­ter, at its out­let. With an excess of light and nut­rients, gre­en and red algae are cre­a­ted. Bro­wn algae occur in aqu­ariums excep­ti­onal­ly in case of insuf­fi­cient light. For exam­ple, in bre­e­ding tanks, or in case the aqu­arist does not shi­ne enough, espe­cial­ly for a long time.

As a pro­ven tool against brist­le algae, the use of ble­ach can also be men­ti­oned. Ble­ach natu­ral­ly des­tro­ys all algae. Dilu­te the ble­ach at a ratio of 1:20. Fine-​leaved plants tole­ra­te 2 – 3 minu­tes, most plants 3 minu­tes, plants with toug­her lea­ves like Anu­bias, Echi­no­do­rus, Cryp­to­co­ry­ne 3 – 4 minu­tes. Just immer­se them in the pre­pa­red solu­ti­on and then rin­se tho­rough­ly in water. Of cour­se, app­ly this pro­ce­du­re out­si­de the aqu­arium, e.g., in a buc­ket. This way, we can also get rid of algae, gra­vel, sto­nes, etc., which will lite­ral­ly be bleached.


Algen

Ich möch­te beto­nen, dass Algen Pflan­zen sind. Sie gehören nicht zu den höhe­ren Pflan­zen – Mag­no­li­op­hy­ta wie die meis­ten ver­füg­ba­ren Was­serpf­lan­zen, son­dern zu den nie­de­ren Pflan­zen Algen – Algen. Algen gehören zum Aqu­arium, zu ver­su­chen, sie über­haupt nicht im Aqu­arium zu haben, ist ein ungle­i­cher Kampf und letz­tend­lich unnötig. Ein Aqu­arium ohne Algen sieht unna­tür­lich ste­ril aus.

Algen hän­gen eng mit der Licht­men­ge zusam­men. Es ist über­haupt nicht ein­fach, für unse­ren spe­zi­fis­chen Fall opti­ma­le Licht­ver­hält­nis­se sicher­zus­tel­len. Ich hal­te es für am wich­tigs­ten, ein opti­ma­les Wachs­tum höhe­rer Pflan­zen zu erre­i­chen. In die­sem Fall kön­nen sich höhe­re Pflan­zen mit einem kon­kur­renzsch­wä­che­ren Geg­ner behaup­ten. Algen kön­nen jedoch auf Verän­de­run­gen viel schnel­ler rea­gie­ren als höhe­re Pflan­zen. Wenn Sie ein bepf­lanz­tes Aqu­arium haben, emp­feh­le ich, den offe­nen Boden mit Pflan­zen zu mehr als 75% zu bedec­ken. In die­sem Fall kön­nen Was­serpf­lan­zen auch größe­re Licht- und Nährs­toff­men­gen effek­tiv verar­be­i­ten. Sie kön­nen auch höhe­re Ener­gie­zu­fuh­ren tei­lwe­i­se kompensieren.

Algen wer­den am häu­figs­ten mecha­nisch bese­i­tigt. Ich emp­feh­le einen gro­ben Sch­wamm für Ges­chirr oder einen wei­chen Draht. Ich emp­feh­le kei­ne Rasierk­lin­ge, kei­nen mag­ne­tis­chen Scha­ber, aber auch bei einem Sch­wamm oder Draht soll­ten Sie darauf ach­ten, dass Sie beim Rei­ni­gen kei­ne Glass­cher­ben ver­se­hen­tlich mit Kiess­tüc­ken zerk­rat­zen, ins­be­son­de­re am Vor­derg­las, das ist unangenehm.

Bio­lo­gis­che Mit­tel gegen Algen umfas­sen zum Beis­piel Schnec­ken. Aber auch eini­ge Fis­che fres­sen Algen. Beson­ders Poeci­lia sphe­nops, Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, Gyri­no­che­i­lus aymo­nie­ri, Cros­so­che­i­lus sia­men­sis, Oto­cinc­lus, Epal­ze­or­hyn­chus, Labeo, Helos­to­ma tem­minc­ki, Ancis­trus usw. Von Gar­ne­len, ins­be­son­de­re Cari­di­na japo­ni­ca, Neoca­ri­ti­da den­ti­cu­la­ta. Es ist wich­tig zu beach­ten, dass Algen für eini­ge die­ser Orga­nis­men eine natür­li­che Nahrung sind, aber oft, wenn sie genug ande­re Nahrung haben, bevor­zu­gen sie es. Sch­war­ze Algen wer­den nur von der chi­ne­sis­chen Algen­fres­ser – Gyri­no­che­i­lus aymo­nie­ri und der Gar­ne­le Cari­di­na japo­ni­ca zuver­läs­sig gef­res­sen. In der Natur wer­den mik­ro­sko­pis­che Algen von kle­i­nen Kreb­stie­ren – Cyc­lops, Räder­tier­chen, Daph­nien – kon­su­miert. Sich auf bio­lo­gis­che Mit­tel im Fal­le eines höhe­ren Alge­nauft­re­tens zu ver­las­sen, ist naiv. In die­sem Fall ist es bes­ser, die Ärmel hoch­zuk­rem­peln und anzu­fan­gen zu arbeiten.

Algen kön­nen durch die Wir­kung ultra­vi­olet­ter Strah­lung wirk­sam ent­fernt wer­den. UV-​Lampen kön­nen in Zoohand­lun­gen gekauft oder selbst her­ges­tellt wer­den. Es funk­ti­oniert nach dem Prin­zip, dass UV-​Strahlung auf Was­ser wir­kt, das durch einen Sch­lauch flie­ßt, in dem Was­ser von einem Fil­ter anget­rie­ben wird, the­ore­tisch von einer Pum­pe. Das Was­ser, das durchf­lie­ßt, ist der Strah­lung aus­ge­setzt, die Algen­spo­ren abtötet, natür­lich auch pat­ho­ge­ne Spo­ren. Die Lam­pe wir­kt auf das in das Aqu­arium ein­lau­fen­de Was­ser und schützt so das Was­ser vor Algen. Im Fal­le von Trübun­gen kann die direk­te Ein­wir­kung des Lam­pen­lichts auf das Was­ser ver­wen­det wer­den – aber in die­sem Fall ist es not­wen­dig, die Augen zu schüt­zen und kei­ne Fis­che oder Pflan­zen im Tank zu haben.

Algen kön­nen auch che­misch ent­fernt wer­den, indem Pro­duk­te ver­wen­det wer­den, die in Zoohand­lun­gen oder auf Tier­mes­sen erhält­lich sind. Eini­ge basie­ren auf Kup­fer, das für eini­ge Arten nicht gee­ig­net ist, z. B. Wel­se. Ich emp­feh­le die Ver­wen­dung von Pro­duk­ten von Easy­Li­fe oder Sea­chem. Zum Beis­piel AlgE­xit. Tei­lwe­i­se kann das wirk­sa­me Dün­ge­mit­tel Car­bo ver­wen­det wer­den, das, wenn es eini­ge Male direkt auf den prob­le­ma­tis­chen Algen­büs­chel auf­get­ra­gen wird, sch­lie­ßlich auch widers­tands­fä­hi­ge Algen abtöten kann.

Die Was­sers­trömung bee­in­flusst auch Algen. Die bekann­ten sch­war­zen Bors­te­nal­gen, die zu den roten Algen gehören, gede­i­hen bei star­kem Strömung, oft fin­den sie sich haupt­säch­lich am Fil­ter, an des­sen Aus­lass. Bei einem Übers­chuss an Licht und Nährs­tof­fen ents­te­hen grüne und rote Algen. Brau­ne Algen tre­ten im Aqu­arium nur in Aus­nah­me­fäl­len bei unzu­re­i­chen­dem Licht auf. Zum Beis­piel in Zucht­tanks oder wenn der Aqu­aria­ner nicht genug leuch­tet, ins­be­son­de­re nicht lan­ge genug.

Als bewä­hr­tes Mit­tel gegen Bors­te­nal­gen kann auch die Ver­wen­dung von Ble­ich­mit­tel erwähnt wer­den. Ble­ich­mit­tel zers­tört natür­lich alle Algen. Ver­dün­nen Sie das Ble­ich­mit­tel im Ver­hält­nis 1:20. Feinb­lätt­ri­ge Pflan­zen ver­tra­gen 2 – 3 Minu­ten, die meis­ten Pflan­zen 3 Minu­ten, Pflan­zen mit här­te­ren Blät­tern wie Anu­bias, Echi­no­do­rus, Cryp­to­co­ry­ne 3 – 4 Minu­ten. Tau­chen Sie sie ein­fach in die vor­be­re­i­te­te Lösung ein und spülen Sie sie dann gründ­lich in Was­ser ab. Wen­den Sie die­ses Ver­fah­ren natür­lich außer­halb des Aqu­ariums an, z. B. in einem Eimer. Auf die­se Wei­se kön­nen wir auch Algen, Kies, Ste­i­ne usw. loswer­den, die buchs­täb­lich geb­le­icht werden.


Zele­né riasy

Naj­zná­mej­šie sú zele­né ria­syChlo­rop­hy­ta a čer­ve­né ria­sy Rho­dop­hy­ta. Sú však napr.aj hne­dé ria­syPha­ep­hy­ce­ae, roz­siev­kyBacil­la­ri­op­hy­ce­ae. Medzi zná­me dru­hy pat­rí Chlo­rel­la – jed­no­bun­ko­vá ria­sa schop­ná do zele­na totál­ne ” zafar­biť” celú nádrž. V akva­ris­ti­ke sa pre­to pou­ží­va ter­mín zele­ný zákal, vše­obec­ne sa pou­ží­va ter­mín vod­ný kvet. Medzi čer­ve­né ria­sy pat­rí napr. Audou­inel­la. Ria­sy sú rov­na­ko ako vyš­šie rast­li­ny asi­mi­lá­to­ry hmo­ty, obdob­ným spô­so­bom via­žu svet­lo, a tvo­ria orga­nic­kú hmo­tu a ako ved­ľaj­ší pro­dukt kys­lík.

Tzv. vod­ný kvet naj­mä v eut­ro­fi­zo­va­ných jaze­rách a nádr­žiach tvo­ria čas­to mik­ro­sko­pic­ké dru­hy Chlo­rel­la pyre­no­ido­sa, Vol­vox aure­us. V prí­pa­de zele­né­ho záka­lu pomô­žu bež­né pros­tried­ky ako výme­na vody, odka­le­nie, ale pre­dov­šet­kým totál­ne zatem­ne­nie nádr­že na neja­ký čas. Po tom­to nees­te­tic­kom čine je vhod­né opäť vyme­niť väč­šie množ­stvo vody. Iným čas­tým typom je dlhá vlák­ni­tá zele­ná ria­sa napr. Pit­hop­ho­ra, Oedo­go­nium, Cla­dop­ho­ra, kto­rá sa pomer­ne ťaž­ko odstra­ňu­je. Azda najú­čin­nej­šou metó­dou je mecha­nic­ké namo­ta­nie na špajd­lu, ale­bo podob­ný nástroj. Žerú ju však živo­rod­ky, Ancis­trus, Cros­so­che­i­lus sia­men­sis, Gyri­no­che­i­lus aymo­nie­ri apod. Na roz­diel od šte­tin­ko­vej ria­sy nie je tak pev­ne ukot­ve­ná v rast­li­nách, pre­to pri odtŕha­ní dochá­dza ku poško­de­niu rast­lín len zried­ka­vo. Na vla­so­vú ria­su je mož­né apli­ko­vať aj kúpeľ Sava. Ria­sy, tvo­ria­ce malé koló­nie, podob­ne ako hne­dé ria­sy na lis­toch sú napr. Dra­par­nal­dia, Tetra­spo­ra gela­ti­no­sa, Hyd­ro­dic­ty­on reti­cu­la­tum, Eug­le­na. Dajú sa pomer­ne ťaž­ko zo skla.


Gre­en Algae

The most well-​known are gre­en algae – Chlo­rop­hy­ta and red algae – Rho­dop­hy­ta. Howe­ver, the­re are also bro­wn algae – Pha­e­op­hy­ce­ae, dia­toms – Bacil­la­ri­op­hy­ce­ae, for exam­ple. Among the well-​known spe­cies is Chlo­rel­la – a single-​celled algae capab­le of com­ple­te­ly colo­ring” the enti­re tank gre­en. In aqu­arium kee­ping, the term gre­en water” is used, whi­le the gene­ral term water blo­om” is also com­mon­ly used. Among the red algae is, for exam­ple, Audou­inel­la. Algae, like hig­her plants, are assi­mi­la­tors of mat­ter, bind light in a simi­lar way, and pro­du­ce orga­nic mat­ter and oxy­gen as a by-product.

The so-​called water blo­om, espe­cial­ly in eut­rop­hic lakes and reser­vo­irs, is often for­med by mic­ros­co­pic spe­cies such as Chlo­rel­la pyre­no­ido­sa, Vol­vox aure­us. In the case of gre­en water, com­mon met­hods such as water chan­ges, sedi­men­ta­ti­on, but espe­cial­ly total tank blac­kout for some time, can help. After this una­est­he­tic pro­ce­du­re, it is advi­sab­le to again repla­ce a lar­ge amount of water. Anot­her com­mon type is the long fila­men­tous gre­en algae such as Pit­hop­ho­ra, Oedo­go­nium, Cla­dop­ho­ra, which are rela­ti­ve­ly dif­fi­cult to remo­ve. Per­haps the most effec­ti­ve met­hod is mecha­ni­cal win­ding on a spind­le or simi­lar tool. Howe­ver, they are eaten by live­be­a­rers, Ancis­trus, Cros­so­che­i­lus sia­men­sis, Gyri­no­che­i­lus aymo­nie­ri, etc. Unli­ke brush algae, it is not so firm­ly ancho­red in the plants, so dama­ge to the plants rare­ly occurs when remo­ved. Savo bath can also be app­lied to hair algae. Algae for­ming small colo­nies, simi­lar to bro­wn algae on lea­ves, inc­lu­de Dra­par­nal­dia, Tetra­spo­ra gela­ti­no­sa, Hyd­ro­dic­ty­on reti­cu­la­tum, Eug­le­na. They can be quite dif­fi­cult to remo­ve from glass.


Grüne Algen

Die bekann­tes­ten sind grüne Algen – Chlo­rop­hy­ta und rote Algen – Rho­dop­hy­ta. Es gibt jedoch auch brau­ne Algen – Pha­e­op­hy­ce­ae, Kie­se­lal­gen – Bacil­la­ri­op­hy­ce­ae, zum Beis­piel. Zu den bekann­ten Arten gehört Chlo­rel­la – eine ein­zel­li­ge Alge, die in der Lage ist, das gesam­te Aqu­arium grün zu fär­ben. In der Aqu­aris­tik wird der Beg­riff grünes Was­ser” ver­wen­det, wäh­rend auch der all­ge­me­i­ne Beg­riff Was­serb­lüte” üblich ist. Zu den roten Algen gehört zum Beis­piel Audou­inel­la. Algen sind wie höhe­re Pflan­zen Assi­mi­la­to­ren von Mate­rie, bin­den Licht auf ähn­li­che Wei­se und pro­du­zie­ren orga­nis­che Mate­rie und Sau­ers­toff als Nebenprodukt.

Die soge­nann­te Was­serb­lüte, ins­be­son­de­re in eut­rop­hen Seen und Stau­se­en, wird oft von mik­ro­sko­pis­chen Arten wie Chlo­rel­la pyre­no­ido­sa, Vol­vox aure­us gebil­det. Im Fal­le von grünem Was­ser kön­nen übli­che Met­ho­den wie Was­ser­wech­sel, Sedi­men­ta­ti­on, aber vor allem eine tota­le Ver­dun­ke­lung des Tanks für eini­ge Zeit hel­fen. Nach die­sem wenig äst­he­tis­chen Ver­fah­ren ist es rat­sam, wie­der eine gro­ße Men­ge Was­ser zu wech­seln. Ein wei­te­rer häu­fi­ger Typ sind die lan­gen faden­för­mi­gen grünen Algen wie Pit­hop­ho­ra, Oedo­go­nium, Cla­dop­ho­ra, die rela­tiv sch­wer zu ent­fer­nen sind. Viel­le­icht ist die effek­tivs­te Met­ho­de das mecha­nis­che Aufwic­keln auf einer Spin­del oder einem ähn­li­chen Werk­ze­ug. Sie wer­den jedoch von Lebend­ge­bä­ren­den, Ancis­trus, Cros­so­che­i­lus sia­men­sis, Gyri­no­che­i­lus aymo­nie­ri usw. gef­res­sen. Im Gegen­satz zu Bürs­te­nal­gen ist es nicht so fest in den Pflan­zen veran­kert, sodass Schä­den an den Pflan­zen sel­ten auft­re­ten, wenn es ent­fernt wird. Ein Savo-​Bad kann auch auf Haa­ral­gen auf­get­ra­gen wer­den. Algen, die kle­i­ne Kolo­nien bil­den, ähn­lich den brau­nen Algen auf Blät­tern, sind Dra­par­nal­dia, Tetra­spo­ra gela­ti­no­sa, Hyd­ro­dic­ty­on reti­cu­la­tum, Eug­le­na. Sie kön­nen ziem­lich sch­wie­rig von Glas zu ent­fer­nen sein.


Čer­ve­né riasy

Medzi čer­ve­né ria­sy – Rho­dop­hy­ta pat­rí už spo­mí­na­ná šte­tin­ko­vá ria­sa, kto­rá vie byť neví­ta­ným hos­ťom. Čas­to je nazý­va­ná aj ako čier­na ria­sa. Vyzna­ču­je sa chro­ma­tic­kou adap­tá­ci­ou – svo­je foto­syn­te­tic­ké pig­men­ty (sfar­be­nie) mení vzhľa­dom na momen­tál­ne sve­tel­né pod­mien­ky. Do nádr­že oby­čaj­ne infil­tru­je pri­ne­se­ný­mi rast­li­na­mi, vodou z inej nádr­že, sli­mák­mi, ale­bo aj ryba­mi. K pre­no­su ria­sy vodou z inej nádr­že môže dôjsť veľ­mi nevin­ne – ria­su pre­ne­sie náho­dou. Na úspeš­nú” intro­duk­ciu posta­čia zárod­ky ria­sy. Živ­nou pôdou sú pre ria­sy naj­mä star­šie lis­ty vyš­ších rast­lín.

Taxo­no­mic­ky ide o via­ce­ré dru­hy napr. Audou­inel­la, Com­pso­po­gon, Bat­ra­chos­per­mum moni­li­for­me, Lema­nea. Skú­se­nos­ti akva­ris­tov s ňou sú rôz­ne. Vše­obec­ne sa aj čer­ve­ným ria­sam a rov­na­ko čier­nej ria­se”, darí pri pre­byt­ku živín. Napr. v let­nom obdo­bí sa čas­to vysky­tu­je veľ­mi hoj­ne, od sep­tem­bra začne postup­ne miz­núť v akvá­riu. Jej rast ovplyv­ňu­je množ­stvo den­né­ho svet­la. Darí sa jej na prí­liš boha­tom dne. Táto ria­sa je oby­čaj­ne čier­na, jej far­ba môže byť však aj tma­vo­mod­rá, tma­vo­ze­le­ná. Pri­chy­tá­va sa prak­tic­ky na všet­ko, na rast­li­ny, na sub­strát, na schrán­ky sli­má­kov, na sklo akvá­ria, narú­ša lep na okra­joch stien apod. Drží veľ­mi pev­ne, mecha­nic­ky je veľ­mi prob­le­ma­tic­ké ju lik­vi­do­vať z povr­chu rast­lín. Oby­čaj­ne pri takom­to poku­se odtrh­ne­me aj kus z rast­li­ny. Z vlast­nej skú­se­nos­ti viem, že je ťaž­ké odstrá­niť ju aj ciro­ko­vou kefou z tvr­dé­ho kame­ňa.

Čier­nej ria­sy sa dá zba­viť aj pri­ro­dze­nej­šou ces­tou. V prvom rade tre­ba zní­žiť prí­jem živín. Jes­tvu­je na to nie­koľ­ko mož­nos­tí – napr. odka­liť čas­tej­šie dno, čas­tej­šie meniť vodu, prí­pad­ne zvý­šiť jej množ­stvo pri výme­ne, menej kŕmiť, menej svie­tiť, pre­miest­niť akvá­ri­um na tmav­šie miesto.


Red Algae

Among the red algae – Rho­dop­hy­ta, the pre­vi­ous­ly men­ti­oned brush algae can be an unwel­co­me guest. It is often also refer­red to as black algae. It is cha­rac­te­ri­zed by chro­ma­tic adap­ta­ti­on – it chan­ges its pho­to­synt­he­tic pig­ments (color) depen­ding on the cur­rent light con­di­ti­ons. It usu­al­ly infil­tra­tes through impor­ted plants, water from anot­her tank, snails, or even fish. The trans­fer of algae with water from anot­her tank can occur very inno­cen­tly – the algae is acci­den­tal­ly trans­fer­red. Spo­res of algae are suf­fi­cient for a suc­cess­ful” intro­duc­ti­on. The main sour­ce of nut­ri­ti­on for algae is pri­ma­ri­ly older lea­ves of hig­her plants.

Taxo­no­mi­cal­ly, it is seve­ral spe­cies such as Audou­inel­la, Com­pso­po­gon, Bat­ra­chos­per­mum moni­li­for­me, Lema­nea. Aqu­arists’ expe­rien­ces with it vary. Gene­ral­ly, red algae and also black algae” thri­ve in nut­rient excess. For exam­ple, they often occur very fre­qu­en­tly in the sum­mer and gra­du­al­ly begin to disap­pe­ar from the aqu­arium from Sep­tem­ber. The­ir gro­wth is influ­en­ced by day­light. They thri­ve in too much light. This algae is usu­al­ly black, but its color can also be dark blue or dark gre­en. It adhe­res prac­ti­cal­ly eve­ry­whe­re, to plants, to the sub­stra­te, to the shells of snails, to the aqu­arium glass, it dis­rupts the film on the walls, etc. It holds very firm­ly, and it is mecha­ni­cal­ly very prob­le­ma­tic to remo­ve it from the sur­fa­ce of the plants. Usu­al­ly, when try­ing to remo­ve it, we also tear off a part of the plant. From per­so­nal expe­rien­ce, I know that it is dif­fi­cult to remo­ve it even with a wire brush from hard stone.

Black algae can also be fought in a more natu­ral way. First and fore­most, the nut­rient inta­ke should be redu­ced. The­re are seve­ral opti­ons for this – for exam­ple, remo­ving sedi­ment more fre­qu­en­tly, chan­ging the water more often, possib­ly inc­re­a­sing the amount during a chan­ge, fee­ding less, pro­vi­ding less light, moving the aqu­arium to a dar­ker place.


Rote Algen

Zu den roten Algen – Rho­dop­hy­ta gehört die bere­its erwähn­te Pin­se­lal­ge, die ein uner­wün­sch­ter Gast sein kann. Sie wird oft auch als Sch­war­ze Alge bez­e­ich­net. Sie zeich­net sich durch chro­ma­tis­che Anpas­sung aus – sie ändert ihre foto­synt­he­tis­chen Pig­men­te (Far­be) je nach den aktu­el­len Licht­ver­hält­nis­sen. Sie dringt nor­ma­ler­we­i­se durch impor­tier­te Pflan­zen, Was­ser aus einem ande­ren Tank, Schnec­ken oder auch Fis­che in den Tank ein. Die Über­tra­gung der Alge mit Was­ser aus einem ande­ren Tank kann sehr unschul­dig erfol­gen – die Alge wird ver­se­hen­tlich über­tra­gen. Zur erfolg­re­i­chen” Ein­füh­rung rei­chen die Algen­spo­ren aus. Die Haupt­nah­rung­squ­el­le für Algen sind vor allem älte­re Blät­ter höhe­rer Pflanzen.

Taxo­no­misch han­delt es sich um meh­re­re Arten wie Audou­inel­la, Com­pso­po­gon, Bat­ra­chos­per­mum moni­li­for­me, Lema­nea. Die Erfah­run­gen der Aqu­aria­ner damit sind unters­chied­lich. Im All­ge­me­i­nen gede­i­hen rote Algen und auch sch­war­ze Algen” bei Nährs­tof­fübers­chuss. Zum Beis­piel tre­ten sie im Som­mer oft sehr häu­fig auf und begin­nen ab Sep­tem­ber all­mäh­lich im Aqu­arium zu versch­win­den. Ihr Wachs­tum wird vom Tages­licht bee­in­flusst. Sie gede­iht bei zu viel Licht. Die­se Alge ist nor­ma­ler­we­i­se sch­warz, ihre Far­be kann jedoch auch dun­kelb­lau oder dun­kelg­rün sein. Sie haf­tet prak­tisch übe­rall, an Pflan­zen, am Sub­strat, an den Gehä­u­sen von Schnec­ken, am Aqu­ariumg­las, sie stört den Film an den Wän­den usw. Sie hält sehr fest, es ist mecha­nisch sehr prob­le­ma­tisch, sie von der Oberf­lä­che der Pflan­zen zu ent­fer­nen. In der Regel rei­ßen wir beim Ver­such, sie zu ent­fer­nen, auch einen Teil der Pflan­ze ab. Aus eige­ner Erfah­rung weiß ich, dass es sch­wie­rig ist, sie selbst mit einer Draht­bürs­te vom har­ten Ste­in zu entfernen.

Sch­war­ze Algen kön­nen auch auf natür­li­che­re Wei­se bekämpft wer­den. Zunächst soll­te die Nährs­toff­zu­fuhr redu­ziert wer­den. Es gibt meh­re­re Mög­lich­ke­i­ten dafür – zum Beis­piel das Sedi­ment häu­fi­ger ent­fer­nen, das Was­ser häu­fi­ger wech­seln, gege­be­nen­falls die Men­ge bei einem Wech­sel erhöhen, weni­ger füt­tern, weni­ger Licht geben, das Aqu­arium an einen dunk­le­ren Ort verschieben.

Hne­dé riasy

Hne­dé ria­sy – vyža­du­jú iné pod­mien­ky ako zele­né a čer­ve­né ria­sy. Medzi ten­to typ rias akva­ris­ti zara­ďu­jú aj roz­siev­ky Bacil­la­ri­op­hy­ce­ae (Dia­to­mae). Hne­dá ria­sa vzni­ká pomer­ne čas­to po zalo­že­ní nádr­že. Jej stav sa oby­čaj­ne rých­lo zre­du­ku­je a oby­čaj­ne pozvoľ­ne zmiz­ne. Ak je však stav trva­lý, zrej­me sme náš­mu akvá­riu nepos­kyt­li dosta­tok svet­la. Hne­dé ria­sy sa uchy­cu­jú naj­mä na ste­nách nádr­že, môže­me ich však regis­tro­vať aj na povr­chu rast­lín. Rie­še­nie tej­to situ­ácie je pre­to veľ­mi pros­té. Zvý­še­ním množ­stva svet­la. Nie­kto­ré dru­hy: Step­ha­no­dis­cus bel­lus, Gomp­ho­ne­ma gemi­na­tum, Hyd­ru­rus foeti­dus, Tabel­la­ria ven­tri­co­sa, Cym­bel­la cistula.


Bro­wn Algae

Bro­wn algae – requ­ire dif­fe­rent con­di­ti­ons than gre­en and red algae. Among this type of algae, aqu­arists also inc­lu­de dia­toms – Bacil­la­ri­op­hy­ce­ae (Dia­to­mae). Bro­wn algae often appe­ar short­ly after the tank is set up. The­ir pre­sen­ce usu­al­ly dimi­nis­hes quick­ly and gra­du­al­ly disap­pe­ars. Howe­ver, if the pre­sen­ce is per­sis­tent, it is like­ly that our aqu­arium has not been pro­vi­ded with enough light. Bro­wn algae main­ly attach to the walls of the tank, but they can also be found on the sur­fa­ce of plants. The­re­fo­re, the solu­ti­on to this situ­ati­on is very sim­ple: inc­re­a­sing the amount of light. Some spe­cies inc­lu­de: Step­ha­no­dis­cus bel­lus, Gomp­ho­ne­ma gemi­na­tum, Hyd­ru­rus foeti­dus, Tabel­la­ria ven­tri­co­sa, Cym­bel­la cistula.


Brau­ne Algen

Brau­ne Algen – erfor­dern ande­re Bedin­gun­gen als grüne und rote Algen. Zu die­sem Algen­typ gehören auch Kie­se­lal­gen – Bacil­la­ri­op­hy­ce­ae (Dia­to­mae). Brau­ne Algen tre­ten oft kurz nach der Ein­rich­tung des Aqu­ariums auf. Ihre Prä­senz nimmt in der Regel schnell ab und versch­win­det all­mäh­lich. Wenn ihr Auft­re­ten jedoch anhält, liegt es wahrs­che­in­lich daran, dass unser Aqu­arium nicht genügend Licht erhält. Brau­ne Algen haf­ten haupt­säch­lich an den Wän­den des Tanks, kön­nen aber auch auf der Oberf­lä­che von Pflan­zen vor­kom­men. Daher ist die Lösung für die­se Situ­ati­on sehr ein­fach: Erhöhung der Licht­men­ge. Eini­ge Arten sind: Step­ha­no­dis­cus bel­lus, Gomp­ho­ne­ma gemi­na­tum, Hyd­ru­rus foeti­dus, Tabel­la­ria ven­tri­co­sa, Cym­bel­la cistula.


Sini­ce

Sini­ce nepat­ria medzi rast­li­ny (ria­sy), ale čas­to sa medzi ne zara­ďu­jú. Čas­to sú ozna­čo­va­né za mod­ro­ze­le­né ria­sy. Sú oby­čaj­ne naozaj mod­ro­ze­le­né, čo spô­so­bu­je far­bi­vo fyko­cy­anín, ale môžu byť aj hne­do­čier­ne. Ria­sy a vyš­šie rast­li­ny pat­ria medzi euka­ry­o­tic­ké orga­niz­my. Sini­ce sú pro­ka­ry­o­tic­ké orga­niz­my na roz­diel od rias, rast­lín a živo­čí­chov. Sú prí­buz­né bak­té­riám. Ich pro­duk­ty meta­bo­liz­mu sú škod­li­vé pre ryby, pri vyso­kej kon­cen­trá­cii aj pre člo­ve­ka – spo­meň­me si napr. na zákaz kúpa­nia na Kuchaj­de v Bra­ti­sla­ve, ale aj na iných vod­ných plo­chách. Sú čas­to maz­ľa­vej kon­zis­ten­cie, vysky­tu­jú sa pri vyso­kej kon­cen­trá­cii dusí­ka a fos­fo­ru. Sini­ce sú veľ­mi odol­ný pro­tiv­ník, pla­tia pre ne rov­na­ké postu­py, ak ich chce­me eli­mi­no­vať, ako v prí­pa­de rias. Nie­kto­ré dru­hy: Apha­ni­zo­me­non gra­ci­le, Rivu­la­ria hae­ma­ti­tes, Ana­ba­e­na flos-​aquae, Myc­ro­cys­tis auru­gi­no­sa, Oscil­la­to­ria limo­sa. Nie je jed­no­du­ché sa ich zba­viť, odpo­rú­čam pou­žiť pro­duk­ty od Easy­Li­fe, Sea­chem apod. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že Mala­wi cich­li­dy sú jed­ny z mála sku­pín rýb, kto­ré požie­ra­jú aj sinice.


Algae

Algae do not belo­ng to plants (sea­we­ed), but they are often clas­si­fied among them. They are often refer­red to as blue-​green algae. They are usu­al­ly tru­ly blue-​green, which is cau­sed by the pig­ment phy­co­cy­anin, but they can also be brown-​black. Algae and hig­her plants belo­ng to euka­ry­o­tic orga­nisms. Algae are pro­ka­ry­o­tic orga­nisms unli­ke sea­we­ed, plants, and ani­mals. They are rela­ted to bac­te­ria. The­ir meta­bo­lic pro­ducts are harm­ful to fish, and at high con­cen­tra­ti­ons, also to humans – let’s remem­ber, for exam­ple, the ban on swim­ming in Kuchaj­da in Bra­ti­sla­va, but also in other bodies of water. They are often sli­my in con­sis­ten­cy and occur at high con­cen­tra­ti­ons of nit­ro­gen and phosp­ho­rus. Algae are very resi­lient oppo­nents, the same pro­ce­du­res app­ly to eli­mi­na­te them as in the case of sea­we­ed. Some spe­cies: Apha­ni­zo­me­non gra­ci­le, Rivu­la­ria hae­ma­ti­tes, Ana­ba­e­na flos-​aquae, Myc­ro­cys­tis auru­gi­no­sa, Oscil­la­to­ria limo­sa. It is not easy to get rid of them; I recom­mend using pro­ducts from Easy­Li­fe, Sea­chem, etc. Inte­res­tin­gly, Mala­wi cich­lids are one of the few groups of fish that con­su­me algae.


Algen

Algen gehören nicht zu den Pflan­zen (Algen), wer­den aber oft zu ihnen gezä­hlt. Sie wer­den oft als Blau­al­gen bez­e­ich­net. Sie sind nor­ma­ler­we­i­se wirk­lich blau-​grün, was durch das Pig­ment Phy­co­cy­anin verur­sacht wird, kön­nen aber auch braun-​schwarz sein. Algen und höhe­re Pflan­zen gehören zu den euka­ry­o­tis­chen Orga­nis­men. Algen sind pro­ka­ry­o­tis­che Orga­nis­men im Gegen­satz zu Algen, Pflan­zen und Tie­ren. Sie sind mit Bak­te­rien ver­wandt. Ihre Stof­fwech­sel­pro­duk­te sind für Fis­che schäd­lich und bei hoher Kon­zen­tra­ti­on auch für Men­schen – erin­nern wir uns beis­piel­swe­i­se an das Bade­ver­bot in Kuchaj­da in Bra­ti­sla­va, aber auch in ande­ren Gewäs­sern. Sie sind oft sch­le­i­mig in der Kon­sis­tenz und tre­ten bei hoher Kon­zen­tra­ti­on von Sticks­toff und Phosp­hor auf. Algen sind sehr widers­tands­fä­hi­ge Geg­ner, die gle­i­chen Ver­fah­ren gel­ten für ihre Bese­i­ti­gung wie im Fall von Algen. Eini­ge Arten: Apha­ni­zo­me­non gra­ci­le, Rivu­la­ria hae­ma­ti­tes, Ana­ba­e­na flos-​aquae, Myc­ro­cys­tis auru­gi­no­sa, Oscil­la­to­ria limo­sa. Es ist nicht ein­fach, sie los­zu­wer­den; Ich emp­feh­le die Ver­wen­dung von Pro­duk­ten von Easy­Li­fe, Sea­chem usw. Inte­res­san­ter­we­i­se sind Mala­wi­se­e­bunt­bars­che eine der weni­gen Fischg­rup­pen, die Algen konsumieren.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Údržba

Úprava vody

Hits: 36025

Pri úpra­ve vody je nut­né byť obo­zret­ný. Vhod­né sú vedo­mos­ti z ché­mie. Je nut­né si uve­do­miť, že bez zod­po­ved­nos­ti voči živým orga­niz­mom nie je etic­ké pri­stu­po­vať ku expe­ri­men­tom pri zme­nách para­met­rov vody. Uži­toč­né je obo­zná­miť sa s para­met­ra­mi vody. Kva­li­ta­tív­ne všet­ky zme­ny sa dajú vyko­nať mie­ša­ním s vodou iných vlast­nos­tí. Mera­niu para­met­rov vody, úpra­ve tvrdo­s­ti, pH sa čas­to vkla­dá prí­liš veľ­ký význam. Ryby cho­va­né už gene­rá­cie v zaja­tí sú čas­to pris­pô­so­be­né našim pod­mien­kam. Nie je prvo­ra­dé, aby ryby a rast­li­ny žili vo vode s takým pH a hod­no­tou tvrdo­s­ti v akej žijú v prí­ro­de, ale aby sme spl­ni­li čo naj­viac pod­mie­nok pre ich úspeš­ný roz­voj. Neutá­paj­te sa v neus­tá­lom mera­ní a poku­soch o zme­nu. Pre bež­nú akva­ris­tic­kú prax sa para­met­re vody preceňujú.


When tre­a­ting water, cau­ti­on is neces­sa­ry. Kno­wled­ge of che­mis­try is use­ful. It is neces­sa­ry to rea­li­ze that wit­hout res­pon­si­bi­li­ty towards living orga­nisms, it is not ethi­cal to app­ro­ach expe­ri­ments with chan­ges in water para­me­ters. It is use­ful to fami­lia­ri­ze one­self with the para­me­ters of water. Quali­ta­ti­ve­ly, all chan­ges can be made by mixing with water of dif­fe­rent pro­per­ties. Moni­to­ring water para­me­ters, adjus­ting hard­ness, and pH are often ove­remp­ha­si­zed. Fish bred for gene­ra­ti­ons in cap­ti­vi­ty are often adap­ted to our con­di­ti­ons. It is not para­mount for fish and plants to live in water with the same pH and hard­ness as they do in natu­re, but to meet as many con­di­ti­ons as possib­le for the­ir suc­cess­ful deve­lop­ment. Do not get lost in cons­tant mea­su­re­ments and attempts to chan­ge. For regu­lar aqu­arium prac­ti­ce, water para­me­ters are overrated.


Bei der Auf­be­re­i­tung von Was­ser ist Vor­sicht gebo­ten. Kenn­tnis­se in Che­mie sind nütz­lich. Es ist not­wen­dig zu erken­nen, dass es nicht ethisch ist, ohne Verant­wor­tung gege­nüber leben­den Orga­nis­men Expe­ri­men­te mit Verän­de­run­gen der Was­ser­pa­ra­me­ter dur­ch­zu­füh­ren. Es ist nütz­lich, sich mit den Para­me­tern des Was­sers ver­traut zu machen. Quali­ta­tiv kön­nen alle Verän­de­run­gen durch Mis­chen mit Was­ser ande­rer Eigen­schaf­ten vor­ge­nom­men wer­den. Die Über­wa­chung der Was­ser­pa­ra­me­ter, die Anpas­sung der Här­te und des pH-​Werts wer­den oft über­be­tont. Fis­che, die seit Gene­ra­ti­onen in Gefan­gen­schaft gezüch­tet wur­den, sind oft an unse­re Bedin­gun­gen ange­passt. Es ist nicht ents­che­i­dend, dass Fis­che und Pflan­zen in Was­ser mit dem gle­i­chen pH-​Wert und der gle­i­chen Här­te leben wie in der Natur, son­dern dass mög­lichst vie­le Bedin­gun­gen für ihre erfolg­re­i­che Ent­wick­lung erfüllt wer­den. Ver­lie­ren Sie sich nicht in stän­di­gen Mes­sun­gen und Ver­su­chen, etwas zu ändern. Für die regel­mä­ßi­ge Aqu­arium­pra­xis wer­den die Was­ser­pa­ra­me­ter überbewertet.


Zvy­šo­va­nie tep­lo­ty vody ohrie­va­čom je pomer­ne bež­né aj v iných oblas­tiach, nie­len v akva­ris­ti­ke. Ďale­ko ťaž­ší prob­lém je však ako vodu ochla­dzo­vať. Túto otáz­ku rie­šia naj­mä akva­ris­ti zaobe­ra­jú­ci sa cho­vom mor­ských živo­čí­chov. Tu sa ponú­ka mož­nosť využiť prin­cíp pel­tie­ro­vých člán­kov. Pomô­že star­šia mraz­nič­ka, chla­dia­ren­ský prí­stroj a šikov­ný maj­ster. Dru­há mož­nosť je nákup v obcho­de. Ochla­dzo­va­nie vody tým­to spô­so­bom je finanč­ne pomer­ne nároč­né. V malom merít­ku je mož­né využiť ľad, je to však nebez­peč­né – pre­to­že na roz­púš­ťa­nie ľadu je potreb­né veľa ener­gie, Ľad je pev­ná lát­ka a oplý­va tepel­nou kapa­ci­tou – na pre­chod do kva­pal­né­ho sta­vu je nut­né viac ener­gie pri rov­na­kom posu­ne tep­lôt. Postu­puj­me pre­to opatr­ne, aby sme nemu­se­li vyskú­šať tep­lot­né extrémy.


Rai­sing the water tem­pe­ra­tu­re with a hea­ter is quite com­mon in vari­ous are­as, not just in aqu­ariums. Howe­ver, a far more chal­len­ging prob­lem is how to cool the water. This ques­ti­on is pri­ma­ri­ly add­res­sed by aqu­arists dea­ling with the bre­e­ding of mari­ne orga­nisms. Here, the opti­on to uti­li­ze the prin­cip­le of Pel­tier cells pre­sents itself. An old fre­e­zer, ref­ri­ge­ra­ti­on devi­ce, and a skil­led crafts­man can help. The second opti­on is pur­cha­sing from a sto­re. Cooling water in this way is finan­cial­ly deman­ding. On a small sca­le, ice can be used, but it is dan­ge­rous – becau­se mel­ting ice requ­ires a lot of ener­gy. Ice is a solid sub­stan­ce and has a high ther­mal capa­ci­ty – it requ­ires more ener­gy to trans­i­ti­on to a liqu­id sta­te for the same tem­pe­ra­tu­re chan­ge. Let’s pro­ce­ed cau­ti­ous­ly so we don’t have to expe­rien­ce tem­pe­ra­tu­re extremes.


Das Erhöhen der Was­ser­tem­pe­ra­tur mit einem Heiz­ge­rät ist in vers­chie­de­nen Bere­i­chen recht verb­re­i­tet, nicht nur in Aqu­arien. Ein weit sch­wie­ri­ge­res Prob­lem ist jedoch, wie man das Was­ser kühlt. Die­se Fra­ge wird haupt­säch­lich von Aqu­aria­nern behan­delt, die sich mit der Zucht von Mee­res­tie­ren bes­chäf­ti­gen. Hier bie­tet sich die Mög­lich­ke­it, das Prin­zip der Peltier-​Zellen zu nut­zen. Ein alter Gef­riers­chrank, ein Kühl­sys­tem und ein ges­chic­kter Han­dwer­ker kön­nen hel­fen. Die zwe­i­te Opti­on ist der Kauf im Ges­chäft. Das Küh­len des Was­sers auf die­se Wei­se ist finan­ziell ans­pruchs­voll. Im kle­i­nen Maßs­tab kann Eis ver­wen­det wer­den, aber es ist gefähr­lich – denn das Sch­mel­zen von Eis erfor­dert viel Ener­gie. Eis ist ein fes­ter Stoff und hat eine hohe Wär­me­ka­pa­zi­tät – es erfor­dert mehr Ener­gie, um den Über­gang in einen flüs­si­gen Zus­tand für die gle­i­che Tem­pe­ra­tu­rän­de­rung zu bewir­ken. Gehen wir also vor­sich­tig vor, damit wir nicht extre­me Tem­pe­ra­tu­ren erle­ben müssen.


Ak chce­me meniť tvrdo­sť vody, bež­ný­mi lac­ný­mi pros­tried­ka­mi vie­me zabez­pe­čiť len jej zvý­še­nie. Obsah váp­ni­ka a hor­čí­ka zvý­ši­me uhli­či­ta­nom vápe­na­tým – CaCO3, uhli­či­ta­nom horeč­na­tým – MgCO3, síra­nom vápe­na­tým – CaSO4, síra­nom horeč­na­tým – MgSO4, chlo­ri­dom vápe­na­tým – CaCl2. Pri­ro­dze­ne napr. vápen­com. Avšak ak chce­me dosiah­nuť rých­lu zme­nu musí­me pou­žiť sil­nej­šiu kon­cen­trá­ciu. Napo­kon je dostať aj účin­né komerč­né pre­pa­rá­ty, kto­ré doká­žu rých­lo tvrdo­sť zvý­šiť. Pred ove­ľa ťaž­šou otáz­kou sto­jí­me ak sme si zau­mie­ni­li tvrdo­sť zní­žiť. Je mož­né pou­žiť vyzrá­ža­nie kyse­li­nou šťa­ve­ľo­vou, no rov­no­vá­ha toh­to pro­ce­su je malá. Ak by sme však doká­za­li túto vodu mecha­nic­ky veľ­mi jem­ným fil­trom odfil­tro­vať, mož­no by sme dosiah­li žia­da­ný výsle­dok. Vare­nie vody za úče­lom zní­že­nia tvrdo­s­ti je veľ­mi neeko­no­mic­ké. Efekt je mizi­vý. Varom vyzrá­ža­me len uhli­či­ta­no­vú tvrdo­sť a to maxi­mál­ne o 2.7 °dKH. Okrem toho varom ničí­me aj ten kúsok živo­ta, kto­rý vo vode je, pre­to var neod­po­rú­čam. Aktív­ne uhlie čias­toč­ne zni­žu­je tvrdo­sť vody, podob­ne nie­kto­ré dru­hy rast­lín napr. Ana­cha­ris den­sa a živo­čí­chov, naj­mä ulit­ní­kov a las­túr­ni­kov zni­žu­jú obsah Ca a Mg vo vode. Do svo­jich ulít sú schop­né kumu­lo­vať veľ­ké množ­stvo váp­ni­ka, veď sú prak­tic­ky na jeho výsky­te závis­lé. Ampul­la­rie doká­žu vo väč­šom množ­stvo via­zať do svo­jich ulít pomer­ne znač­né množ­stvo váp­ni­ka. Naopak pri jeho nedos­tat­ku chrad­nú, mäk­ne im schrán­ka. Raše­li­na zni­žu­je takis­to v malej mie­re tvrdo­sť vody. Mie­ša­nie vody mäk­šej je samoz­rej­me mož­né na dosia­hnu­tie niž­šej tvrdo­s­ti, fun­gu­je to line­ár­ne. Pre reál­nu prax máme v prin­cí­pe nasle­du­jú­ce možnosti.


If we want to chan­ge the water hard­ness, with com­mon ine­xpen­si­ve means, we can only inc­re­a­se it. We can inc­re­a­se the con­tent of cal­cium and mag­ne­sium with cal­cium car­bo­na­te – CaCO3, mag­ne­sium car­bo­na­te – MgCO3, cal­cium sul­fa­te – CaSO4, mag­ne­sium sul­fa­te – MgSO4, cal­cium chlo­ri­de – CaCl2. Natu­ral­ly, for exam­ple, with limes­to­ne. Howe­ver, if we want to achie­ve a quick chan­ge, we must use a stron­ger con­cen­tra­ti­on. Final­ly, effec­ti­ve com­mer­cial pro­ducts are avai­lab­le that can quick­ly inc­re­a­se hard­ness. Howe­ver, a much more dif­fi­cult ques­ti­on ari­ses if we intend to dec­re­a­se the hard­ness. It is possib­le to use pre­ci­pi­ta­ti­on with oxa­lic acid, but the equ­ilib­rium of this pro­cess is small. Howe­ver, if we were able to fil­ter this water mecha­ni­cal­ly with a very fine fil­ter, we might achie­ve the desi­red result. Boiling water to redu­ce hard­ness is very une­co­no­mi­cal. The effect is mini­mal. Boiling only pre­ci­pi­ta­tes car­bo­na­te hard­ness, up to a maxi­mum of 2.7 °dKH. In addi­ti­on, boiling also des­tro­ys the litt­le life that is in the water, so I do not recom­mend boiling. Acti­va­ted char­co­al par­tial­ly redu­ces water hard­ness, simi­lar­ly some types of plants such as Ana­cha­ris den­sa and ani­mals, espe­cial­ly snails and crus­ta­ce­ans, redu­ce the con­tent of Ca and Mg in the water. They are able to accu­mu­la­te lar­ge amounts of cal­cium in the­ir shells, as they are prac­ti­cal­ly depen­dent on its occur­ren­ce. Ampul­la­ria are able to bind a rela­ti­ve­ly lar­ge amount of cal­cium into the­ir shells in lar­ger quan­ti­ties. Con­ver­se­ly, in its absen­ce, the­ir shells sof­ten. Peat also redu­ces water hard­ness to a small extent. Mixing sof­ter water is of cour­se possib­le to achie­ve lower hard­ness, and it works line­ar­ly. For prac­ti­cal pur­po­ses, we have the fol­lo­wing opti­ons in principle.


Wenn wir die Was­ser­här­te ändern wol­len, kön­nen wir mit gän­gi­gen kos­ten­güns­ti­gen Mit­teln nur deren Erhöhung erre­i­chen. Wir kön­nen den Gehalt an Cal­cium und Mag­ne­sium mit Cal­cium­car­bo­nat – CaCO3, Mag­ne­sium­car­bo­nat – MgCO3, Cal­cium­sul­fat – CaSO4, Mag­ne­sium­sul­fat – MgSO4, Cal­ciumch­lo­rid – CaCl2 erhöhen. Natür­lich, zum Beis­piel mit Kalks­te­in. Wenn wir jedoch eine schnel­le Ände­rung erre­i­chen wol­len, müs­sen wir eine stär­ke­re Kon­zen­tra­ti­on ver­wen­den. Sch­lie­ßlich ste­hen auch wirk­sa­me kom­mer­ziel­le Pro­duk­te zur Ver­fügung, die die Här­te schnell erhöhen kön­nen. Eine viel sch­wie­ri­ge­re Fra­ge stellt sich jedoch, wenn wir die Här­te ver­rin­gern möch­ten. Es ist mög­lich, eine Fäl­lung mit Oxal­sä­u­re zu ver­wen­den, aber das Gle­ich­ge­wicht die­ses Pro­zes­ses ist gering. Wenn wir jedoch die­ses Was­ser mecha­nisch mit einem sehr fei­nen Fil­ter fil­tern könn­ten, könn­ten wir das gewün­sch­te Ergeb­nis erzie­len. Das Abko­chen von Was­ser zur Ver­rin­ge­rung der Här­te ist sehr unef­fek­tiv. Der Effekt ist mini­mal. Beim Kochen fällt nur die Car­bo­nat­här­te aus, maxi­mal bis zu 2,7 °dKH. Darüber hinaus zers­tört das Kochen auch das weni­ge Leben im Was­ser, daher emp­feh­le ich es nicht. Aktiv­koh­le redu­ziert die Was­ser­här­te tei­lwe­i­se, eben­so eini­ge Arten von Pflan­zen wie Ana­cha­ris den­sa und Tie­re, ins­be­son­de­re Schnec­ken und Kreb­stie­re, redu­zie­ren den Gehalt an Ca und Mg im Was­ser. Sie sind in der Lage, gro­ße Men­gen Cal­cium in ihren Scha­len anzu­sam­meln, da sie prak­tisch von des­sen Auft­re­ten abhän­gig sind. Ampul­la­ria sind in der Lage, in größe­ren Men­gen eine rela­tiv gro­ße Men­ge Cal­cium in ihre Scha­len zu bin­den. Umge­ke­hrt erwe­i­chen sich ihre Scha­len bei des­sen Feh­len. Torf ver­rin­gert eben­falls die Was­ser­här­te in gerin­gem Maße. Das Mis­chen von wei­che­rem Was­ser ist natür­lich mög­lich, um eine gerin­ge­re Här­te zu erre­i­chen, und es funk­ti­oniert line­ar. Für prak­tis­che Zwec­ke haben wir im Prin­zip fol­gen­de Möglichkeiten.


Des­ti­lá­cia – v des­ti­lač­nej koló­ne sa voda zba­vu­je iónov. Pri des­ti­lá­cii dochá­dza ku pro­duk­cii znač­né­ho množ­stva odpa­do­vej vody. Pou­ží­va­nie veľ­kých obje­mov vody je nut­né, pre­to­že pri des­ti­lá­cii dochá­dza ku veľ­kých tep­lo­tám, kto­ré je nut­né ochla­dzo­vať. Des­ti­lač­ná koló­na je pomer­ne znač­ná inves­tí­cia, pou­ží­va­jú ju cho­va­te­lia, kto­rí majú väč­šie množ­stvo nádr­ží. Účin­nosť des­ti­lá­cie je veľ­mi vyso­ká. Je nut­né však pove­dať, že des­ti­lo­va­ná voda nie je veľ­mi vhod­ná pre akva­ris­tic­ké úče­ly. Je to voda totiž ste­ril­ná, a aj veľ­mi labil­ná. Pre­to je dob­ré túto vodu mie­šať. Pre ten­to dôvod je ide­ál­na reverz­ná osmó­za. Tech­nic­ká des­ti­lo­va­ná voda z obcho­du nie je veľ­mi vhod­ná pre akva­ris­tov. Pre­vádz­ka samot­nej des­ti­lač­nej koló­ny nepod­lie­ha nija­kým veľ­kých opot­re­be­niam, kaž­do­pád­ne pri nor­mál­nom pou­ží­va­ní nevy­ža­du­je vyso­ké násled­né investície.


Dis­til­la­ti­on – In the dis­til­la­ti­on column, water is strip­ped of ions. Dis­til­la­ti­on gene­ra­tes a sig­ni­fi­cant amount of was­te­wa­ter. The use of lar­ge volu­mes of water is neces­sa­ry becau­se dis­til­la­ti­on invol­ves high tem­pe­ra­tu­res that need to be cooled. The dis­til­la­ti­on column is a con­si­de­rab­le inves­tment, used by bre­e­ders who have a lar­ger num­ber of tanks. The effi­cien­cy of dis­til­la­ti­on is very high. Howe­ver, it must be said that dis­til­led water is not very suitab­le for aqu­arium pur­po­ses. It is ste­ri­le water and very labi­le. The­re­fo­re, it is good to mix this water. Rever­se osmo­sis is ide­al for this rea­son. Tech­ni­cal dis­til­led water from the sto­re is not very suitab­le for aqu­arists. The ope­ra­ti­on of the dis­til­la­ti­on column itself does not under­go any sig­ni­fi­cant wear and tear, and in any case, under nor­mal use, it does not requ­ire high sub­se­qu­ent investments.


Des­til­la­ti­on – In der Des­til­la­ti­ons­sä­u­le wird Was­ser von Ionen bef­re­it. Die Des­til­la­ti­on erze­ugt eine bet­rächt­li­che Men­ge an Abwas­ser. Die Ver­wen­dung gro­ßer Was­ser­men­gen ist erfor­der­lich, da bei der Des­til­la­ti­on hohe Tem­pe­ra­tu­ren auft­re­ten, die gekü­hlt wer­den müs­sen. Die Des­til­la­ti­ons­sä­u­le ist eine erheb­li­che Inves­ti­ti­on, die von Züch­tern ver­wen­det wird, die eine größe­re Anzahl von Tanks haben. Die Effi­zienz der Des­til­la­ti­on ist sehr hoch. Es muss jedoch gesagt wer­den, dass des­til­lier­tes Was­ser für Aqu­arien­zwec­ke nicht sehr gee­ig­net ist. Es han­delt sich um ste­ri­les Was­ser und ist sehr labil. Daher ist es gut, die­ses Was­ser zu mis­chen. Die Umkeh­ros­mo­se ist aus die­sem Grund ide­al. Tech­nis­ches des­til­lier­tes Was­ser aus dem Laden ist für Aqu­aria­ner nicht sehr gee­ig­net. Der Bet­rieb der Des­til­la­ti­ons­sä­u­le selbst unter­liegt kei­nem sig­ni­fi­kan­ten Versch­le­iß und erfor­dert unter nor­ma­len Bedin­gun­gen kei­ne hohen ansch­lie­ßen­den Investitionen.


Reverz­ná osmó­za – pro­ces, pri kto­rom sa využí­va semi­per­me­a­bi­li­ta – polo­prie­pust­nosť. Osmó­za je zná­my pro­ces, pri kto­rom nastá­va výme­na látok pôso­be­ním osmo­tic­ké­ho tla­ku za pred­po­kla­du polo­prie­pust­nos­ti medzi dvo­ma sústa­va­mi. Pre vysvet­le­nie – nemô­že dôjsť ku jed­no­du­chej difú­zii, ku zmie­ša­niu, pre­to­že medzi dvo­ma sys­té­ma­mi exis­tu­je hra­ni­ca, pre­káž­ka. Ale vply­vom toho, že táto hra­ni­ca je polo­prie­pust­ná, vďa­ka osmo­tic­ké­ho tla­ku doj­de ku toku látok. Toto využí­va aj reverz­ná osmó­za, no s tým roz­die­lom, že pri reverz­nej osmó­ze dochá­dza ku odčer­pa­niu iónov cel­kom, nedo­chá­dza ku vyrov­na­niu osmo­tic­ké­ho tla­ku na jed­nej aj dru­hej stra­ne. Tak­to zís­ka­ná je vhod­ná pre akva­ris­tu. Napo­kon ani jej účin­nosť nie je taká vyso­ká ako pri des­ti­lá­cii. Voda z reverz­ky zvy­čaj­ne dosa­hu­je zvy­čaj­ne 110 % pôvod­nej hod­no­ty vodi­vos­ti. Na trhu exis­tu­jú komerč­ne dostup­né osmo­tic­ké koló­ny, kto­ré je mož­né si zakú­piť. Obje­mo­vo neza­be­ra­jú tak veľa mies­ta ako des­ti­lač­né sústa­vy. Opro­ti des­ti­lač­nej sústa­ve majú jed­nu veľ­kú nevý­ho­du v trvan­li­vos­ti – mem­brá­ny a fil­trač­né média osmo­tic­kej koló­ny je nut­né časom meniť, pre­to­že inak reverz­ka pre­sta­ne plniť svo­ju funkciu.


Rever­se osmo­sis – a pro­cess that uti­li­zes semi­per­me­a­bi­li­ty. Osmo­sis is a kno­wn pro­cess in which the exchan­ge of sub­stan­ces occurs due to osmo­tic pre­ssu­re assu­ming semi­per­me­a­bi­li­ty bet­we­en two sys­tems. For cla­ri­fi­ca­ti­on – sim­ple dif­fu­si­on, mixing can­not occur becau­se the­re is a boun­da­ry, an obstac­le bet­we­en two sys­tems. But due to the fact that this boun­da­ry is semi­per­me­ab­le, thanks to osmo­tic pre­ssu­re, the flow of sub­stan­ces occurs. Rever­se osmo­sis also uti­li­zes this, but with the dif­fe­ren­ce that in rever­se osmo­sis, ions are com­ple­te­ly remo­ved, the­re is no equ­ali­za­ti­on of osmo­tic pre­ssu­re on both sides. The water obtai­ned in this way is suitab­le for aqu­arists. Final­ly, its effi­cien­cy is not as high as in dis­til­la­ti­on. Water from a rever­se osmo­sis sys­tem typi­cal­ly rea­ches 110% of the ori­gi­nal con­duc­ti­vi­ty value. The­re are com­mer­cial­ly avai­lab­le rever­se osmo­sis units on the mar­ket that can be pur­cha­sed. They do not take up as much spa­ce as dis­til­la­ti­on sys­tems. Howe­ver, com­pa­red to dis­til­la­ti­on sys­tems, they have one major disad­van­ta­ge in terms of dura­bi­li­ty – mem­bra­nes and fil­tra­ti­on media of the rever­se osmo­sis unit need to be repla­ced over time becau­se other­wi­se, the rever­se osmo­sis sys­tem will fail to func­ti­on properly.


Rever­sos­mo­se – ein Pro­zess, der die Semi­per­me­a­bi­li­tät nutzt. Osmo­se ist ein bekann­ter Pro­zess, bei dem der Aus­tausch von Sub­stan­zen aufg­rund des osmo­tis­chen Drucks unter der Annah­me von Semi­per­me­a­bi­li­tät zwis­chen zwei Sys­te­men erfolgt. Zur Klars­tel­lung – ein­fa­che Dif­fu­si­on, Mis­chung kann nicht auft­re­ten, weil es eine Gren­ze, ein Hin­der­nis zwis­chen zwei Sys­te­men gibt. Aber aufg­rund der Tat­sa­che, dass die­se Gren­ze semi­per­me­a­bel ist, kommt es dank des osmo­tis­chen Drucks zum Fluss von Sub­stan­zen. Die Umkeh­ros­mo­se nutzt dies eben­falls, jedoch mit dem Unters­chied, dass bei der Umkeh­ros­mo­se Ionen volls­tän­dig ent­fernt wer­den, es kei­ne Ausg­le­i­chung des osmo­tis­chen Drucks auf bei­den Sei­ten gibt. Das auf die­se Wei­se gewon­ne­ne Was­ser ist für Aqu­aria­ner gee­ig­net. Sch­lie­ßlich ist sei­ne Effi­zienz nicht so hoch wie bei der Des­til­la­ti­on. Was­ser aus einer Umkeh­ros­mo­se­an­la­ge erre­icht in der Regel 110% des urs­prün­gli­chen Leit­fä­hig­ke­it­swerts. Auf dem Mar­kt sind kom­mer­ziell erhält­li­che Umkeh­ros­mo­se­an­la­gen erhält­lich, die gekauft wer­den kön­nen. Sie neh­men nicht so viel Platz ein wie Des­til­la­ti­ons­sys­te­me. Im Verg­le­ich zu Des­til­la­ti­ons­sys­te­men haben sie jedoch einen wesen­tli­chen Nach­te­il in Bez­ug auf die Halt­bar­ke­it – Mem­bra­nen und Fil­ter­me­dien der Umkeh­ros­mo­se­an­la­ge müs­sen im Lau­fe der Zeit aus­ge­tauscht wer­den, da sonst die Umkeh­ros­mo­se­an­la­ge nicht ord­nungs­ge­mäß funktioniert.


Ion­to­me­ni­čom (Ione­xom) – elek­tro­ly­tic­ká úpra­va cez katexanex, z kto­rých jeden je zápor­ne nabi­tý a pri­ťa­hu­je kati­ó­ny a dru­hý klad­ne a pri­ťa­hu­je ani­ó­ny. Voda pre­chá­dza tými­to dvo­ma hlav­ný­mi čas­ťa­mi a ióny sa na jed­not­li­vých čas­tiach via­žu. Tým sa dosiah­ne demi­ne­ra­li­zá­cia od iónov. Ionex by sa dal aj naj­ľah­šie zosta­viť aj ama­tér­sky. Prob­lé­mom je, že katex a anex má svo­ju kapa­ci­tu. Časom sa musí rege­ne­ro­vať, aby si zacho­val svo­je fyzi­kál­ne vlast­nos­ti a celý sys­tém bol účin­ný. Rege­ne­rá­cia sa vyko­ná­va pôso­be­ním rôz­nych špe­ci­fic­kých látok, v nie­kto­rých prí­pa­doch kuchyn­skou soľou. Ako ionex (menič) na váp­nik sa pou­ží­va napr. per­mu­tit, wofa­tit, cabu­nit. Selek­tív­ne ión­to­me­ni­če sú urče­né pre eli­mi­ná­ciu nie­kto­rých prv­kov – zlo­žiek vody. Na dusík – N je vhod­ný mon­mo­ril­lo­nitcli­nop­ti­olit.


Ion exchan­ge (Ionex) – elect­ro­ly­tic tre­at­ment via a cat­hex and anex, one of which is nega­ti­ve­ly char­ged and att­racts cati­ons, and the other is posi­ti­ve­ly char­ged and att­racts ani­ons. Water pas­ses through the­se two main parts, and ions are bound to the indi­vi­du­al parts. This achie­ves demi­ne­ra­li­za­ti­on from ions. Ionex could also be easi­ly assem­bled ama­te­urish­ly. The prob­lem is that cat­hex and anex have the­ir capa­ci­ty. Over time, it must be rege­ne­ra­ted to main­tain its phy­si­cal pro­per­ties and the enti­re sys­tem to be effec­ti­ve. Rege­ne­ra­ti­on is car­ried out by the acti­on of vari­ous spe­ci­fic sub­stan­ces, in some cases, kit­chen salt. As an ion exchan­ge (chan­ger) for cal­cium, per­mu­tit, wofa­tit, and cabu­nit are used, for exam­ple. Selec­ti­ve ion exchan­gers are desig­ned to eli­mi­na­te cer­tain ele­ments – com­po­nents in water. For nit­ro­gen – N, mon­mo­ril­lo­ni­te, and cli­nop­ti­oli­te are suitable.


Ion­tausch (Ionex) – elek­tro­ly­tis­che Behand­lung über eine Kat­hex und Anex, von denen eine nega­tiv gela­den ist und Kati­onen anzieht, und die ande­re posi­tiv gela­den ist und Ani­onen anzieht. Was­ser durch­lä­uft die­se bei­den Haupt­te­i­le, und Ionen sind an die ein­zel­nen Tei­le gebun­den. Dadurch wird eine Ent­mi­ne­ra­li­sie­rung von Ionen erre­icht. Ionex könn­te auch leicht ama­te­ur­haft zusam­men­ge­baut wer­den. Das Prob­lem ist, dass Kat­hex und Anex ihre Kapa­zi­tät haben. Im Lau­fe der Zeit muss es rege­ne­riert wer­den, um sei­ne phy­si­ka­lis­chen Eigen­schaf­ten zu erhal­ten und das gesam­te Sys­tem effek­tiv zu machen. Die Rege­ne­ra­ti­on erfolgt durch die Wir­kung vers­chie­de­ner spe­zi­fis­cher Sub­stan­zen, in eini­gen Fäl­len durch Spe­i­se­salz. Als Ione­naus­taus­cher (Wechs­ler) für Cal­cium wer­den beis­piel­swe­i­se Per­mu­tit, Wofa­tit und Cabu­nit ver­wen­det. Selek­ti­ve Ione­naus­taus­cher sind darauf aus­ge­legt, bes­timm­te Ele­men­te – Kom­po­nen­ten im Was­ser zu eli­mi­nie­ren. Für Sticks­toff – N sind Mon­mo­ril­lo­nit und Cli­nop­ti­olit geeignet.


Zní­že­nie vodi­vos­ti sa dosa­hu­je rov­na­ký­mi metó­da­mi ako je opí­sa­né pri tvrdo­s­ti vody. Zvý­še­nie vodi­vos­ti det­to. Zdro­jo­vá voda, kto­rú máme k dis­po­zí­cii dis­po­nu­je zväč­ša mier­ne zása­di­tým pH pit­nej vodo­vod­nej vody je oby­čaj­ne oko­lo 7.5. Pre mno­ho rýb je vhod­né zvý­šiť kys­losť na hod­no­ty oko­lo 6.5. Máme nie­koľ­ko mož­nos­tí – buď zme­niť pH čis­to che­mic­ky, ale­bo pri­ro­dze­nej­šie. Zme­na pH je efek­tív­nej­šia vte­dy, keď voda obsa­hu­je menej roz­pus­te­ných látok. Ak obsa­hu­je množ­stvo solí, zme­na pH bude o nie­čo men­šia a prí­pad­né kolí­sa­nie tej­to hod­no­ty bude men­šie. Pôso­be­nie NaCl – soľ na pH vody je pre akva­ris­tu nehod­no­ti­teľ­né, pre­to­že ide o soľ sil­nej zása­dy – NaOH a sil­nej kyse­li­ny – HCl, čiže pro­duk­tov zhru­ba rov­na­kej sily, čiže pH neovp­lyv­ňu­je. Prak­tic­ky na pH pôso­bí, ale len vďa­ka tomu, že aj akvá­ri­ová voda je vod­ný roz­tok obsa­hu­jú­ci rôz­ne lát­ky, s kto­rý­mi NaCl rea­gu­je. Toto pôso­be­nie je však malé a ťaž­ko predpokladateľné.


Reduc­ti­on of con­duc­ti­vi­ty is achie­ved by the same met­hods as desc­ri­bed for water hard­ness. Simi­lar­ly, inc­re­a­sing con­duc­ti­vi­ty. The sour­ce water avai­lab­le to us typi­cal­ly has a slight­ly alka­li­ne pH, with drin­king tap water usu­al­ly around 7.5. For many fish, it is suitab­le to inc­re­a­se the aci­di­ty to valu­es around 6.5. We have seve­ral opti­ons – eit­her chan­ge the pH pure­ly che­mi­cal­ly or more natu­ral­ly. pH chan­ge is more effec­ti­ve when water con­tains fewer dis­sol­ved sub­stan­ces. If it con­tains a lot of salts, the pH chan­ge will be some­what smal­ler, and any fluc­tu­ati­ons in this value will be smal­ler. The effect of NaCl – salt on the pH of water is neg­li­gib­le for the aqu­arist becau­se it is a salt of a strong base – NaOH and a strong acid – HCl, so it does not affect the pH. Prac­ti­cal­ly, NaCl affects pH only becau­se aqu­arium water is a solu­ti­on con­tai­ning vari­ous sub­stan­ces with which NaCl reacts. Howe­ver, this effect is small and dif­fi­cult to predict.


Die Reduk­ti­on der Leit­fä­hig­ke­it wird durch die gle­i­chen Met­ho­den erre­icht wie für die Was­ser­här­te besch­rie­ben. Eben­so die Erhöhung der Leit­fä­hig­ke­it. Das Aus­gang­swas­ser, das uns zur Ver­fügung steht, hat in der Regel einen leicht alka­lis­chen pH-​Wert, wobei das Trink­was­ser aus dem Was­ser­hahn in der Regel bei etwa 7,5 liegt. Für vie­le Fis­che ist es gee­ig­net, die Säu­re auf Wer­te um 6,5 zu erhöhen. Wir haben meh­re­re Mög­lich­ke­i­ten – ent­we­der den pH-​Wert rein che­misch zu ändern oder natür­li­cher. Die pH-​Wert-​Änderung ist wirk­sa­mer, wenn das Was­ser weni­ger gelös­te Sub­stan­zen ent­hält. Wenn es vie­le Sal­ze ent­hält, wird die pH-​Wert-​Änderung etwas kle­i­ner sein, und Sch­wan­kun­gen in die­sem Wert wer­den kle­i­ner sein. Die Wir­kung von NaCl – Salz auf den pH-​Wert des Was­sers ist für den Aqu­aria­ner ver­nach­läs­sig­bar, da es sich um ein Salz einer star­ken Base – NaOH und einer star­ken Säu­re – HCl han­delt und den pH-​Wert nicht bee­in­flusst. Prak­tisch bee­in­flusst NaCl den pH-​Wert nur, weil das Aqu­arien­was­ser eine Lösung ist, die vers­chie­de­ne Sub­stan­zen ent­hält, mit denen NaCl rea­giert. Die­ser Effekt ist jedoch gering und sch­wer vorhersehbar.


Pre zní­že­nie pH je vhod­né pou­ži­tie sla­bej kyse­li­ny 3‑hydrogen fos­fo­reč­nej – H3PO4. H3PO4 je sla­bá kyse­li­na. O tom aké množ­stvo je nut­né sa pre­sved­čiť expe­ri­men­tom. Zme­na pH akým­koľ­vek pôso­be­ním totiž závi­sí aj obsa­hu solí, čias­toč­ne od tep­lo­ty, tla­ku. Len veľ­mi zhru­ba mož­no pove­dať, že ak chce­me zní­žiť pH v 100 lit­ro­vej nádr­ži, apli­ku­je­me H3PO4 rádo­vo v mili­lit­roch. Pou­ži­tie iných kyse­lín neod­po­rú­čam, kaž­do­pád­ne by sa malo jed­nať aj z hľa­dis­ka vašej bez­peč­nos­ti o sla­bé kyse­li­ny jed­no­du­ché­ho zlo­že­nia. H3PO4 je vše­obec­ne pou­ží­va­ná lát­ka na zní­že­nie tvrdo­s­ti. Ak pou­ži­je­me H3PO4 dochá­dza pri tom aj ku tým­to reak­ciám (pri uve­de­ných reak­ciách je mož­né váp­nik Ca nahra­diť za hor­čík Mg): 2H3PO4 + 3Ca(HCO3)2 = Ca3(PO4)2 + 6H2CO3 – kyse­li­na rea­gu­je s dihyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nom vápe­na­tým za vzni­ku roz­pust­né­ho difos­fo­reč­na­nu vápe­na­té­ho a sla­bej kyse­li­ny uhli­či­tej. H2CO3 je nesta­bil­ná a môže sa roz­pad­núť na vodu a oxid uhli­či­tý. Vznik­nu­tý fos­fo­reč­nan môže byť hno­ji­vom pre ryby, sini­ce, ale­bo ria­sy, prí­pad­ne zdro­jom fos­fo­ru pre ryby. 2H3PO4 + Ca(HCO3)2 = Ca(H2PO4)2 + 6H2CO3 - vzni­ká roz­pust­ný dihyd­ro­gen­fos­fo­reč­nan vápe­na­tý. H3PO4 + Ca(HCO3)2 = CaH­PO4 + 2H2CO3 – vzni­ká neroz­pust­ný hyd­ro­gen­fos­fo­reč­nan vápe­na­tý. Ak by sme pred­sa len pou­ži­li sil­né kyse­li­ny: 2HCl + Ca(HCO3)2 = CaCl2 + 2H2CO3 – reak­ci­ou kyse­li­ny chlo­ro­vo­dí­ko­vej (soľ­nej) vzni­ká chlo­rid vápe­na­tý. H2SO4 + Ca(HCO3)2 = CaSO4 + 2H2CO3 - reak­ci­ou kyse­li­ny síro­vej vzni­ká síran vápe­na­tý. Ak zdro­jo­vá voda obsa­hu­je vápe­nec, pre­ja­ví sa puf­rač­ná kapa­ci­ta vody – uhli­či­tan vápe­na­tý CaCO3 totiž rea­gu­je so vznik­nu­tou kyse­li­nou uhli­či­tou za vzni­ku hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nu, čím sa dostá­va­me do kolo­be­hu – vlast­ne do cyk­lu kyse­li­ny uhli­či­tej. Tým­to spô­so­bom sú naše mož­nos­ti ovplyv­niť pH limi­to­va­né. Na urči­tý čas sa pH aj v takom­to prí­pa­de zní­ži, ale nie nadl­ho, to závi­sí naj­mä na kon­cen­trá­cii hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov (od UT) a množ­stva pou­ži­tej kyse­li­ny – je len samoz­rej­mé že puf­rač­ná schop­nosť má svo­je limi­ty. V prí­pa­de vyso­kej tvrdo­s­ti vody je účin­nej­šie pou­žiť neus­tá­le pôso­be­nie CO2.


For redu­cing pH, it is suitab­le to use weak phosp­ho­ric acid (H₃PO₄). H₃PO₄ is a weak acid. The amount neces­sa­ry should be deter­mi­ned by expe­ri­men­ta­ti­on. The pH chan­ge by any means also depends on the salt con­tent, par­tial­ly on tem­pe­ra­tu­re, and pre­ssu­re. It can be rough­ly esti­ma­ted that to lower the pH in a 100-​liter tank, H₃PO₄ should be app­lied in mil­li­li­ters. I do not recom­mend using other acids; howe­ver, for your safe­ty, it should also be a weak acid of sim­ple com­po­si­ti­on. H₃PO₄ is com­mon­ly used to redu­ce hard­ness. When using H₃PO₄, the fol­lo­wing reac­ti­ons occur (in the lis­ted reac­ti­ons, cal­cium Ca can be repla­ced with mag­ne­sium Mg):

2H₃PO₄ + 3Ca(HCO₃)₂ = Ca₃(PO₄)₂ + 6H₂CO₃ – acid reacts with cal­cium bicar­bo­na­te to form solub­le cal­cium phosp­ha­te and weak car­bo­nic acid. H₂CO₃ is uns­tab­le and can bre­ak down into water and car­bon dioxi­de. The resul­ting phosp­ha­te can be fer­ti­li­zer for fish, algae, or a sour­ce of phosp­ho­rus for fish.

2H₃PO₄ + Ca(HCO₃)₂ = Ca(H₂PO₄)₂ + 6H₂CO₃ – solub­le dihyd­ro­gen phosp­ha­te cal­cium is formed.

H₃PO₄ + Ca(HCO₃)₂ = CaH­PO₄ + 2H₂CO₃ – inso­lub­le cal­cium hyd­ro­gen phosp­ha­te is formed.

If we were to use strong acids:

2HCl + Ca(HCO₃)₂ = CaC­l₂ + 2H₂CO₃ – reac­ti­on of hyd­ro­ch­lo­ric acid (muria­tic acid) forms cal­cium chloride.

H₂SO₄ + Ca(HCO₃)₂ = CaSO₄ + 2H₂CO₃ – reac­ti­on of sul­fu­ric acid forms cal­cium sulfate.

If the sour­ce water con­tains limes­to­ne, the wate­r’s buf­fe­ring capa­ci­ty will be evi­dent – cal­cium car­bo­na­te CaCO₃ reacts with the resul­ting car­bo­nic acid to form bicar­bo­na­te, ente­ring the car­bo­nic acid cyc­le. In this way, our opti­ons to influ­en­ce pH are limi­ted. pH will dec­re­a­se for a cer­tain time, but not for long; this main­ly depends on the con­cen­tra­ti­on of bicar­bo­na­tes (from CO₂) and the amount of acid used – it’s obvi­ous that the buf­fe­ring capa­ci­ty has its limits. In the case of high water hard­ness, con­ti­nu­ous CO₂ tre­at­ment is more effective.


Für die Redu­zie­rung des pH-​Werts ist die Ver­wen­dung von sch­wa­cher Phosp­hor­sä­u­re (H₃PO₄) gee­ig­net. H₃PO₄ ist eine sch­wa­che Säu­re. Die erfor­der­li­che Men­ge soll­te durch Expe­ri­men­te ermit­telt wer­den. Die pH-​Änderung durch jedes Mit­tel hängt auch vom Salz­ge­halt, tei­lwe­i­se von der Tem­pe­ra­tur und dem Druck ab. Es kann grob ges­chätzt wer­den, dass zur Sen­kung des pH-​Werts in einem 100-​Liter-​Tank H₃PO₄ in Mil­li­li­tern ver­wen­det wer­den soll­te. Ich emp­feh­le nicht, ande­re Säu­ren zu ver­wen­den; jedoch soll­te es aus Sicher­he­itsg­rün­den auch eine sch­wa­che Säu­re mit ein­fa­cher Zusam­men­set­zung sein. H₃PO₄ wird häu­fig zur Redu­zie­rung der Här­te ver­wen­det. Bei der Ver­wen­dung von H₃PO₄ tre­ten die fol­gen­den Reak­ti­onen auf (in den auf­ge­fü­hr­ten Reak­ti­onen kann Cal­cium Ca durch Mag­ne­sium Mg ersetzt werden):

2H₃PO₄ + 3Ca(HCO₃)₂ = Ca₃(PO₄)₂ + 6H₂CO₃ – die Säu­re rea­giert mit Cal­cium­bi­car­bo­nat und bil­det lös­li­ches Cal­ciump­hosp­hat und sch­wa­che Koh­len­sä­u­re. H₂CO₃ ist ins­ta­bil und kann in Was­ser und Koh­len­di­oxid zer­fal­len. Das ents­te­hen­de Phosp­hat kann Dün­ger für Fis­che, Algen oder eine Phosp­ho­rqu­el­le für Fis­che sein.

2H₃PO₄ + Ca(HCO₃)₂ = Ca(H₂PO₄)₂ + 6H₂CO₃ – lös­li­ches Dihyd­ro­genp­hosp­hat­cal­cium entsteht.

H₃PO₄ + Ca(HCO₃)₂ = CaH­PO₄ + 2H₂CO₃ – unlös­li­ches Cal­cium­di­hyd­ro­genp­hosp­hat entsteht.

Wenn wir star­ke Säu­ren ver­wen­den würden:

2HCl + Ca(HCO₃)₂ = CaC­l₂ + 2H₂CO₃ – Reak­ti­on von Salz­sä­u­re (Chlor­was­sers­toff­sä­u­re) bil­det Calciumchlorid.

H₂SO₄ + Ca(HCO₃)₂ = CaSO₄ + 2H₂CO₃ – Reak­ti­on von Sch­we­fel­sä­u­re bil­det Calciumsulfat.

Wenn das Aus­gang­swas­ser Kalks­te­in ent­hält, wird die Puf­fer­ka­pa­zi­tät des Was­sers offen­sicht­lich sein – Cal­cium­car­bo­nat CaCO₃ rea­giert mit der ents­te­hen­den Koh­len­sä­u­re zu Bicar­bo­nat und gelangt in den Koh­len­sä­u­re­zyk­lus. Auf die­se Wei­se sind unse­re Mög­lich­ke­i­ten zur Bee­in­flus­sung des pH-​Werts beg­renzt. Der pH-​Wert wird für eine bes­timm­te Zeit sin­ken, aber nicht lan­ge; dies hängt haupt­säch­lich von der Kon­zen­tra­ti­on der Bicar­bo­na­te (aus CO₂) und der ver­wen­de­ten Säu­re­men­ge ab – es ist offen­sicht­lich, dass die Puf­fer­ka­pa­zi­tät ihre Gren­zen hat. Bei hoher Was­ser­här­te ist eine kon­ti­nu­ier­li­che CO₂-​Behandlung wirksamer.


Pri­ro­dze­ne sa dá zní­žiť pH takis­to. Vhod­né sú napr. jel­šo­vé šiš­ky, zahní­va­jú­ce dre­vo, raše­li­na, výluh z raše­li­ny atď. Všet­ko závi­sí od pozna­nia dru­ho­vých náro­kov jed­not­li­vých rýb a rast­lín. Nie­kto­ré ryby nezná­ša­jú raše­li­no­vý extrakt. Raše­li­no­vý výluh sa čas­to pou­ží­va pre výte­ry napr. tet­ro­vi­tých rýb. Raše­li­na zni­žu­je pH. Zahní­va­jú­ce dre­vo má svo­je úska­lia. Vše­obec­ne sa však dá pove­dať naj­mä pre začí­na­jú­cich akva­ris­tov, že pou­ži­tie rôz­nych mate­riá­lov v akvá­riu nie je také nebez­peč­né ako si väč­ši­na z nich mys­lí. Naopak, svo­jou dlho­do­bej­šou a pozvoľ­nou čin­nos­ťou je ich úči­nok na zme­nu pH ove­ľa pri­ja­teľ­nej­ší ako pri pou­ži­tí čis­tej ché­mie. Navy­še cha­rak­ter kyse­lín, kto­ré sa lúhu­jú z tých­to mate­riá­lov čas­to bla­ho­dar­ne vplý­va­jú aj na zdra­vie rýb, na rast rast­lín. Humí­no­vé kyse­li­ny, orga­nic­ké kom­ple­xy, che­lá­ty a ostat­né orga­nic­ké lát­ky, kto­ré sú čas­to pri­ro­dze­nou súčas­ťou našich rýb a rast­lín aj v ich domovine.


Natu­ral­ly, pH can also be lowe­red. Suitab­le opti­ons inc­lu­de alder cones, deca­y­ing wood, peat, peat extract, etc. Howe­ver, eve­ryt­hing depends on unders­tan­ding the spe­ci­fic requ­ire­ments of indi­vi­du­al fish and plants. Some fish do not tole­ra­te peat extract. Peat extract is often used for dips, for exam­ple, for tet­ra fish. Peat redu­ces pH. Deca­y­ing wood has its dra­wbacks. Howe­ver, it can gene­ral­ly be said, espe­cial­ly for begin­ning aqu­arists, that using vari­ous mate­rials in the aqu­arium is not as dan­ge­rous as most peop­le think. On the con­tra­ry, the­ir long-​term and gra­du­al acti­vi­ty makes the­ir effect on pH chan­ge much more accep­tab­le than using pure che­mi­cals. More­over, the natu­re of the acids lea­ched from the­se mate­rials often has a bene­fi­cial effect on fish health and plant gro­wth. Humic acids, orga­nic com­ple­xes, che­la­tes, and other orga­nic sub­stan­ces that are often a natu­ral part of our fish and plants, even in the­ir nati­ve habi­tats, play a role in this process.


Natür­lich kann der pH-​Wert auch auf natür­li­che Wei­se gesenkt wer­den. Gee­ig­ne­te Opti­onen sind zum Beis­piel Erlen­zap­fen, ver­rot­ten­des Holz, Torf, Tor­faus­zug usw. Alles hängt jedoch von der Kenn­tnis der spe­zi­fis­chen Anfor­de­run­gen ein­zel­ner Fis­che und Pflan­zen ab. Eini­ge Fis­che ver­tra­gen kei­nen Tor­faus­zug. Tor­faus­zug wird oft für Bäder ver­wen­det, zum Beis­piel für Tetra-​Fische. Torf senkt den pH-​Wert. Ver­rot­ten­des Holz hat sei­ne Nach­te­i­le. Im All­ge­me­i­nen kann jedoch beson­ders für Anfänger-​Aquarianer gesagt wer­den, dass die Ver­wen­dung vers­chie­de­ner Mate­ria­lien im Aqu­arium nicht so gefähr­lich ist, wie die meis­ten den­ken. Im Gegen­te­il, durch ihre langf­ris­ti­ge und sch­ritt­we­i­se Akti­vi­tät ist ihr Ein­fluss auf die pH-​Änderung viel akzep­tab­ler als bei Ver­wen­dung rei­ner Che­mi­ka­lien. Außer­dem haben die Säu­ren, die aus die­sen Mate­ria­lien aus­ge­laugt wer­den, oft einen posi­ti­ven Ein­fluss auf die Gesund­he­it der Fis­che und das Wachs­tum der Pflan­zen. Humin­sä­u­ren, orga­nis­che Kom­ple­xe, Che­la­te und ande­re orga­nis­che Sub­stan­zen, die oft natür­li­cher Bes­tand­te­il unse­rer Fis­che und Pflan­zen sind, auch in ihrer Heimat.


Na zvý­še­nie pH sa pou­ží­va sóda bikar­bó­na – NaHCO3. Čo sa však týka zvy­šo­va­nie pH, pou­ží­va sa v ove­ľa men­šej mie­re tým­to čis­to che­mic­kým spô­so­bom. Pri­ro­dze­ným spô­so­bom sa dá zvý­šiť pH naj­lep­šie sub­strá­tom. Uhli­či­ta­ny obsia­hnu­té vo vápen­ci, tra­ver­tí­ne posú­va­jú hod­no­ty pH až na úro­veň nad 8 úpl­ne bež­ne. Veľ­mi jed­no­du­chá úpra­va vody je pou­ži­tie soli. Ak chce­me dosiah­nuť stá­lu hla­di­nu soli, neza­bú­daj­te soľ pri výme­ne a dolie­va­ní vody dopĺňať. Soľ sa pou­ží­va pre nie­kto­ré dru­hy rýb, pre­dov­šet­kým pre bra­kic­ké dru­hy. Bra­kic­ké dru­hy žijú v prí­ro­de na prie­ni­ku slad­kej vody a mor­skej, napr. v ústiach veľ­kých riek do mora. Aj pre nie­kto­ré živo­rod­ky sa odpo­rú­ča vodu soliť. Živo­rod­ky žijú v Juž­nej a Sever­nej Ame­ri­ke vo vodách stred­ne tvr­dých. Vhod­ná dáv­ka pre gup­ky je 2 – 3 poliev­ko­vé lyži­ce soli na 40 lit­rov vody. Pre black­mol­ly – typic­ký bra­kic­ký druh ešte o nie­čo viac – 5 lyžíc na 40 lit­rov vody. Soľ môže­me pou­žiť kuchyn­skú aj mor­skú, kto­rú dostať v potra­vi­nách. Ak začí­na­me s apli­ká­ci­ou soli, buď­me zo začiat­ku opatr­ný, postu­puj­me obo­zret­ne, na soľ ryby zvy­kaj­me rad­šej postup­ne, pre­to­že osmo­tic­ký tlak je zrad­ný. Pri náh­lej zme­ne vodi­vos­ti spô­so­be­nej náh­lym prí­ras­tkom NaCl dôj­de k nega­tív­ne­mu stre­su – naj­mä povrch – koža rýb je náchyl­ná na poško­de­nie. Táto vlast­nosť sa využí­va pri lieč­be.


To inc­re­a­se pH, baking soda – NaHCO3 is used. Howe­ver, when it comes to rai­sing pH, this pure­ly che­mi­cal met­hod is used to a much les­ser extent. Natu­ral­ly, pH can be best inc­re­a­sed by using a sub­stra­te. Car­bo­na­tes con­tai­ned in limes­to­ne, tra­ver­ti­ne com­mon­ly shift pH valu­es​to levels abo­ve 8. A very sim­ple water adjus­tment is the use of salt. If we want to achie­ve a cons­tant level of salt, do not for­get to add salt during water chan­ges and top-​ups. Salt is used for some types of fish, espe­cial­ly for brac­kish spe­cies. Brac­kish spe­cies live in natu­re at the inter­sec­ti­on of fresh and salt­wa­ter, for exam­ple, at the mouths of lar­ge rivers into the sea. Salt is also recom­men­ded for some live­be­a­rers. Live­be­a­rers live in waters of mode­ra­te hard­ness in South and North Ame­ri­ca. The app­rop­ria­te dosa­ge for gup­pies is 2 – 3 tab­les­po­ons of salt per 40 liters of water. For black mol­lies – a typi­cal brac­kish spe­cies – even a litt­le more, 5 tab­les­po­ons per 40 liters of water. We can use both tab­le and sea salt, which can be obtai­ned in sto­res. When star­ting with salt app­li­ca­ti­on, let’s be cau­ti­ous at first, pro­ce­ed care­ful­ly, and let the fish gra­du­al­ly get used to the salt, as osmo­tic pre­ssu­re is tric­ky. A sud­den chan­ge in con­duc­ti­vi­ty cau­sed by a sud­den inc­re­a­se in NaCl will lead to nega­ti­ve stress – espe­cial­ly the sur­fa­ce – the fis­h’s skin is sus­cep­tib­le to dama­ge. This pro­per­ty is uti­li­zed in treatment.


Um den pH-​Wert zu erhöhen, wird Back­pul­ver – NaHCO3 ver­wen­det. Wenn es jedoch darum geht, den pH-​Wert zu erhöhen, wird die­se rein che­mis­che Met­ho­de in viel gerin­ge­rem Maße ver­wen­det. Natür­lich kann der pH-​Wert am bes­ten durch die Ver­wen­dung eines Sub­strats erhöht wer­den. Car­bo­na­te, die in Kalks­te­in und Tra­ver­tin ent­hal­ten sind, vers­chie­ben die pH-​Werte häu­fig auf Wer­te über 8. Eine sehr ein­fa­che Mög­lich­ke­it der Was­se­ran­pas­sung ist die Ver­wen­dung von Salz. Wenn wir einen kons­tan­ten Salz­ge­halt erre­i­chen wol­len, soll­ten wir nicht ver­ges­sen, beim Was­ser­wech­sel und Nach­fül­len Salz hin­zu­zu­fügen. Salz wird für eini­ge Fis­char­ten ver­wen­det, ins­be­son­de­re für Brack­was­se­rar­ten. Brack­was­se­rar­ten leben in der Natur an der Schnitts­tel­le von Süß- und Sal­zwas­ser, zum Beis­piel an den Mün­dun­gen gro­ßer Flüs­se ins Meer. Auch für eini­ge lebend­ge­bä­ren­de Arten wird Salz emp­foh­len. Lebend­ge­bä­ren­de Arten leben in Gewäs­sern mitt­le­rer Här­te in Süd- und Nor­da­me­ri­ka. Die rich­ti­ge Dosie­rung für Gup­pys bet­rägt 2 – 3 Ess­löf­fel Salz pro 40 Liter Was­ser. Für sch­war­ze Mol­lys – eine typis­che Brack­was­se­rart – etwas mehr, 5 Ess­löf­fel pro 40 Liter Was­ser. Wir kön­nen sowohl Tafel- als auch Meer­salz ver­wen­den, das in Ges­chäf­ten erhält­lich ist. Wenn wir mit der Anwen­dung von Salz begin­nen, soll­ten wir zuerst vor­sich­tig vor­ge­hen, vor­sich­tig vor­ge­hen und die Fis­che all­mäh­lich an das Salz gewöh­nen, da der osmo­tis­che Druck tüc­kisch ist. Eine plötz­li­che Ände­rung der Leit­fä­hig­ke­it durch einen plötz­li­chen Ans­tieg von NaCl führt zu nega­ti­vem Stress – ins­be­son­de­re die Oberf­lä­che – die Haut der Fis­che ist anfäl­lig für Schä­den. Die­se Eigen­schaft wird bei der Behand­lung genutzt.


Soľ sa odpo­rú­ča afric­kých jazer­ným cich­li­dám. Obsa­hu­jú pomer­ne vyso­ké kon­cen­trá­cie sodí­ka – Na. V lite­ra­tú­re sa uvá­dza až 0.5 kg na 100 lit­rov vody, ja odpo­rú­čam jed­nu poliev­ko­vú lyži­cu na 40 lit­rov vody. Soľ pôso­bí zrej­me ako tran­s­por­tér meta­bo­lic­kých pro­ce­sov a kata­ly­zá­tor. NaCl naj­skôr diso­ciu­je na kati­ón sodí­ka a ani­ón chló­ru. Chlór pôso­bí ako dez­ifen­kcia a sodík sa podie­ľa na bio­lo­gic­kých reak­ciách. Orga­nic­ké far­bi­vá, lie­či­vá môže­me úspeš­ne odstrá­niť aktív­nym uhlím, čias­toč­ne raše­li­nou. Aktív­ne uhlie vôbec má širo­ké pole uplat­ne­nia. Je pomer­ne účin­nou pre­ven­ci­ou voči náka­ze, pre­to­že adsor­bu­je na seba množ­stvo škod­li­vín. Fun­gu­je ako fil­ter. Má takú štruk­tú­ru, že oplý­va obrov­ským povr­chom, jeden mm3 posky­tu­je až 100150 m² plo­chy. Pou­ží­va sa aj v komerč­ne pre­dá­va­ných fil­troch. Doká­že čias­toč­ne zní­žiť aj tvrdo­sť vody. Tre­ba si však uve­do­miť, že jeho pôso­be­nie je naj­mä v nádr­žiach s rast­li­na­mi nežia­du­ce prá­ve kvô­li svo­jej adsorpč­nej schop­nos­ti. Aktív­ne uhlie totiž okrem iné­ho odo­be­rá rast­li­nám živi­ny. Samoz­rej­me, jeho schop­nos­ti sú vyčer­pa­teľ­né – po istom čase sa kapa­ci­ta nasý­ti a je nut­né aktív­ne uhlie buď rege­ne­ro­vať, ale­bo vyme­niť. Rege­ne­rá­cia je pro­ces che­mic­ký, pre akva­ris­tu prí­liš náklad­ný, vlast­ne zby­toč­ný. Čias­toč­ne by sa dalo rege­ne­ro­vať aktív­ne uhlie varom, ale aj to je dosť neprie­chod­né. Ak máme k dis­po­zí­cii práš­ko­vú for­mu aktív­ne­ho uhlia, máme vyhra­né – jeho účin­nosť je prak­tic­ky naj­vyš­šia a môže­me ho teda pou­žiť naj­men­ší objem. Rie­še­ním je imple­men­tá­cia do fil­tra, ale aj napr. nasy­pa­nie do pan­ču­chy a umiest­ne­nie do nádr­že. Ak sa nám časť rozp­tý­li, nezú­faj­me, aktív­ne uhlie je neškod­né, vodu nekalí.


Salt is recom­men­ded for Afri­can lake cich­lids. They con­tain rela­ti­ve­ly high con­cen­tra­ti­ons of sodium – Na. In lite­ra­tu­re, up to 0.5 kg per 100 liters of water is men­ti­oned, but I recom­mend one tab­les­po­on per 40 liters of water. Salt appe­ars to act as a tran­s­por­ter of meta­bo­lic pro­ces­ses and a cata­lyst. NaCl dis­so­cia­tes first into sodium cati­on and chlo­ri­ne ani­on. Chlo­ri­ne acts as a disin­fec­tant, and sodium par­ti­ci­pa­tes in bio­lo­gi­cal reac­ti­ons. Orga­nic dyes, drugs can be suc­cess­ful­ly remo­ved by acti­va­ted car­bon, par­tial­ly by peat. Acti­va­ted car­bon has a wide ran­ge of app­li­ca­ti­ons. It is a rela­ti­ve­ly effec­ti­ve pre­ven­ti­on against infec­ti­on becau­se it adsorbs a lot of harm­ful sub­stan­ces. It works as a fil­ter. It has such a struc­tu­re that it has a huge sur­fa­ce area, one mm3 pro­vi­des up to 100150 m² of area. It is also used in com­mer­cial­ly avai­lab­le fil­ters. It can also par­tial­ly redu­ce water hard­ness. Howe­ver, it should be rea­li­zed that its acti­on is unde­si­rab­le, espe­cial­ly in tanks with plants, due to its adsorp­ti­on capa­ci­ty. Acti­va­ted car­bon also remo­ves nut­rients from plants. Of cour­se, its capa­bi­li­ties are exhaus­tib­le – after some time, the capa­ci­ty beco­mes satu­ra­ted, and it is neces­sa­ry to eit­her rege­ne­ra­te or repla­ce the acti­va­ted car­bon. Rege­ne­ra­ti­on is a che­mi­cal pro­cess, too cost­ly for the aqu­arist, actu­al­ly unne­ces­sa­ry. Acti­va­ted car­bon could be par­tial­ly rege­ne­ra­ted by boiling, but this is quite imprac­ti­cal. If we have powde­red acti­va­ted car­bon avai­lab­le, we have won – its effi­cien­cy is prac­ti­cal­ly the hig­hest, and the­re­fo­re we can use the smal­lest volu­me. The solu­ti­on is to imple­ment it into the fil­ter, but also for exam­ple, to pour it into a stoc­king and pla­ce it in the tank. If some of it dis­per­ses, do not des­pair, acti­va­ted car­bon is harm­less, it does not cloud the water.


Salz wird afri­ka­nis­chen See­bunt­bars­chen emp­foh­len. Sie ent­hal­ten rela­tiv hohe Natrium­kon­zen­tra­ti­onen – Na. In der Lite­ra­tur wird bis zu 0,5 kg pro 100 Liter Was­ser erwähnt, aber ich emp­feh­le einen Ess­löf­fel pro 40 Liter Was­ser. Salz sche­int als Tran­s­por­te­ur von Stof­fwech­selp­ro­zes­sen und als Kata­ly­sa­tor zu wir­ken. NaCl dis­so­zi­iert zuerst in Natrium-​Kation und Chlorid-​Anion. Chlor wir­kt als Desin­fek­ti­ons­mit­tel, und Natrium nimmt an bio­lo­gis­chen Reak­ti­onen teil. Orga­nis­che Farb­stof­fe, Medi­ka­men­te kön­nen erfolg­re­ich durch Aktiv­koh­le, tei­lwe­i­se durch Torf ent­fernt wer­den. Aktiv­koh­le hat eine Viel­zahl von Anwen­dun­gen. Es ist eine rela­tiv effek­ti­ve Vor­be­ugung gegen Infek­ti­onen, da es vie­le schäd­li­che Sub­stan­zen adsor­biert. Es funk­ti­oniert wie ein Fil­ter. Es hat eine Struk­tur, die eine rie­si­ge Oberf­lä­che bie­tet, ein mm3 bie­tet bis zu 100150 m² Flä­che. Es wird auch in kom­mer­ziell erhält­li­chen Fil­tern ver­wen­det. Es kann auch den Här­teg­rad des Was­sers tei­lwe­i­se redu­zie­ren. Es soll­te jedoch erkannt wer­den, dass sei­ne Wir­kung in Tanks mit Pflan­zen uner­wün­scht ist, aufg­rund sei­ner Adsorp­ti­on­ska­pa­zi­tät. Aktiv­koh­le ent­fernt auch Nährs­tof­fe aus Pflan­zen. Natür­lich sind ihre Fähig­ke­i­ten beg­renzt – nach eini­ger Zeit wird die Kapa­zi­tät gesät­tigt, und es ist not­wen­dig, die Aktiv­koh­le zu rege­ne­rie­ren oder zu erset­zen. Die Rege­ne­ra­ti­on ist ein che­mis­cher Pro­zess, zu teuer für den Aqu­aria­ner, eigen­tlich unnötig. Aktiv­koh­le könn­te tei­lwe­i­se durch Kochen rege­ne­riert wer­den, aber das ist ziem­lich unp­rak­tisch. Wenn etwas davon zers­tre­ut wird, ver­zwe­i­feln Sie nicht, Aktiv­koh­le ist harm­los, sie trübt das Was­ser nicht.


Vo vode z vodo­vod­nej sie­te sa nachá­dza­jú rôz­ne plyn­né zlož­ky, kto­ré sú urče­né pre­dov­šet­kým pre dez­ifen­kciu. Pre člo­ve­ka sú nut­nos­ťou, ale z hľa­dis­ka živo­ta v akvá­ria je ich vplyv nežia­du­ci. Jed­ným z tých­to ply­nov je vše­obec­ne zná­my chlór. Je do jedo­va­tý plyn, aj pre člo­ve­ka, kto­rý však v níz­kych dáv­kach člo­ve­ku neško­dí a zabí­ja bak­té­rie. Pit­ná voda ho obsa­hu­je oby­čaj­ne 0.10.2 mg/​l, maxi­mál­ne do 0.5 mg/​l. Chlór ško­dí naj­mä žiab­ram rýb. Na to, aby sme sa chló­ru zba­vi­li, je napr. odstá­tie vhod­né. Exis­tu­jú na trhu príp­rav­ky na báze thi­osí­ra­nu sod­né­ho – Na2S2O3, kto­ré doká­žu zba­viť vody chló­ru. Odstá­tím vody sa zba­ví­me chló­ru pri­bliž­ne za jeden deň. Vode len musí­me dovo­liť, aby ply­ny mali kade uni­kať – tak­že žiad­ne uzav­re­té ban­das­ky. Čias­toč­ne pri okam­ži­tom napúš­ťa­ní vody, pomô­že čo naj­dl­h­ší tran­s­port vody v hadi­ci. Znač­ná časť chló­ru sa tak­to odpa­rí. Vo vode sa nachá­dza­jú aj iné ply­ny – k doko­na­lé­mu odply­ne­niu odstá­tím dôj­de po šty­roch dňoch. Pre výte­ry nie­kto­rých dru­hov sa pou­ží­va­jú rôz­ne výlu­hy, napr. výlu­hy vod­ných rast­lín. Tie doká­žu vodu doslo­va pri­pra­viť – sta­bi­li­zo­vať, poskyt­núť žia­da­né lát­ky, napr. sto­po­vé lát­ky, resp. doká­že snáď via­zať prí­pad­ne škod­li­vej­šie súčas­ti. Pou­ží­va sa aj dre­vo, dub, jel­ša, vŕba. Hodí sa aj hne­dé uhlie. Raše­li­na fun­gu­je ako čias­toč­ný adsor­bent. Na dru­hej stra­ne vode dodá­va humí­no­vé kyse­li­ny a iné orga­nic­ké lát­ky. Naj­mä v posled­nej dobe sa využí­va svet­lo ultra­fia­lo­vé na úpra­vu vody. Čas­to aj na jej ste­ri­li­zá­ciu od cho­ro­bo­plod­ných zárod­kov. Môže sa využiť aj tým spô­so­bom – kedy zasa­hu­je celý objem vody – napr. v prí­pa­de akút­nej cho­ro­by, no zväč­ša sa UV lam­pa pou­ží­va ako fil­ter, kto­rý účin­ne zba­vu­je vodu roz­lič­ných zárod­kov orga­niz­mov. Voda ošet­re­ná dosta­toč­ne sil­nou UV lam­pou sa napr. neza­ria­su­je. Jej pou­ži­tie eli­mi­nu­je mik­ro­biál­ne náka­zy na mini­mum. UV lam­py mož­no dostať bež­ne na trhu s akva­ris­tic­ký­mi potre­ba­mi. Ako sil­nú lam­pu – s akým prí­ko­nom nám urču­je objem nádr­že. UV lam­pu neod­po­rú­čam pou­ží­vať nepretržite.


In the water from the muni­ci­pal water supp­ly, vari­ous gase­ous com­po­nents are pre­sent, pri­ma­ri­ly inten­ded for disin­fec­ti­on. They are essen­tial for humans, but the­ir impact on aqu­arium life is unde­si­rab­le. One of the­se gases is chlo­ri­ne, which is a well-​known toxic gas, even for humans, but in low doses, it is harm­less to humans and kills bac­te­ria. Drin­king water usu­al­ly con­tains chlo­ri­ne in the ran­ge of 0.10.2 mg/​l, with a maxi­mum of up to 0.5 mg/​l. Chlo­ri­ne is par­ti­cu­lar­ly harm­ful to fish gills. To rid water of chlo­ri­ne, for exam­ple, let­ting it stand is suitab­le. The­re are pro­ducts on the mar­ket based on sodium thi­osul­fa­te – Na2S2O3, which can remo­ve chlo­ri­ne from water. Allo­wing water to stand will rid it of chlo­ri­ne in app­ro­xi­ma­te­ly one day. We just need to allow gases to esca­pe – so no clo­sed con­tai­ners. Par­tial­ly, imme­dia­te water fil­ling will help, with the lon­gest possib­le tran­s­port of water in the hose. A sig­ni­fi­cant por­ti­on of chlo­ri­ne will eva­po­ra­te this way. The­re are also other gases in the water – com­ple­te degas­sing by stan­ding occurs after four days. Vari­ous infu­si­ons are used for the swabs of some spe­cies, such as infu­si­ons of aqu­atic plants. The­se can lite­ral­ly pre­pa­re water – sta­bi­li­ze it, pro­vi­de desi­red sub­stan­ces, such as tra­ce ele­ments, or possib­ly bind more harm­ful com­po­nents. Wood is also used, oak, alder, wil­low. Bro­wn coal is also suitab­le. Peat acts as a par­tial adsor­bent. On the other hand, it adds humic acids and other orga­nic sub­stan­ces to the water. Espe­cial­ly recen­tly, ultra­vi­olet light has been used for water tre­at­ment. Often also for its ste­ri­li­za­ti­on from pat­ho­gens. It can also be used in such a way – when the enti­re volu­me of water is affec­ted – for exam­ple, in the case of an acu­te dise­a­se, but usu­al­ly, the UV lamp is used as a fil­ter, which effec­ti­ve­ly rids the water of vari­ous orga­nism pat­ho­gens. Water tre­a­ted with a suf­fi­cien­tly strong UV lamp, for exam­ple, does not beco­me clou­dy. Its use mini­mi­zes mic­ro­bial infec­ti­ons. UV lamps are rea­di­ly avai­lab­le on the mar­ket for aqu­arium supp­lies. As for a strong lamp – the wat­ta­ge is deter­mi­ned by the volu­me of the tank. I do not recom­mend using the UV lamp continuously.


Im Was­ser aus der städ­tis­chen Was­ser­ver­sor­gung sind vers­chie­de­ne gas­för­mi­ge Bes­tand­te­i­le vor­han­den, die haupt­säch­lich zur Desin­fek­ti­on bes­timmt sind. Sie sind für Men­schen uner­läss­lich, aber ihr Ein­fluss auf das Aqu­arium­le­ben ist uner­wün­scht. Eines die­ser Gase ist Chlor, das ein bekann­tes gif­ti­ges Gas ist, auch für Men­schen, aber in gerin­gen Dosen ist es für Men­schen harm­los und tötet Bak­te­rien ab. Trink­was­ser ent­hält nor­ma­ler­we­i­se Chlor im Bere­ich von 0,10,2 mg/​l, maxi­mal bis zu 0,5 mg/​l. Chlor ist beson­ders schäd­lich für die Kie­men der Fis­che. Um Was­ser von Chlor zu bef­re­ien, ist es beis­piel­swe­i­se gee­ig­net, es ste­hen zu las­sen. Es gibt Pro­duk­te auf dem Mar­kt, die auf Natriumt­hi­osul­fat – Na2S2O3, basie­ren und Chlor aus Was­ser ent­fer­nen kön­nen. Das Ste­hen­las­sen von Was­ser wird es in unge­fähr einem Tag von Chlor bef­re­ien. Wir müs­sen nur den Gasen erlau­ben zu ent­we­i­chen – also kei­ne gesch­los­se­nen Behäl­ter. Tei­lwe­i­se wird das sofor­ti­ge Befül­len mit Was­ser hel­fen, mit dem läng­stmög­li­chen Tran­s­port von Was­ser im Sch­lauch. Auf die­se Wei­se ver­duns­tet ein erheb­li­cher Teil des Chlors. Es gibt auch ande­re Gase im Was­ser – das volls­tän­di­ge Entga­sen durch Ste­hen­las­sen erfolgt nach vier Tagen. Für Abs­tri­che eini­ger Arten wer­den vers­chie­de­ne Infu­si­onen ver­wen­det, wie z.B. Infu­si­onen von Was­serpf­lan­zen. Die­se kön­nen das Was­ser buchs­täb­lich vor­be­re­i­ten – es sta­bi­li­sie­ren, gewün­sch­te Sub­stan­zen bere­its­tel­len, wie z.B. Spu­re­ne­le­men­te, oder mög­li­cher­we­i­se schäd­li­che­re Kom­po­nen­ten bin­den. Auch Holz wird ver­wen­det, Eiche, Erle, Wei­de. Braun­koh­le ist eben­falls gee­ig­net. Torf wir­kt als tei­lwe­i­ser Adsor­bens. Auf der ande­ren Sei­te fügt es dem Was­ser Humin­sä­u­ren und ande­re orga­nis­che Sub­stan­zen hin­zu. Beson­ders in letz­ter Zeit wird ultra­vi­olet­tes Licht zur Was­se­rauf­be­re­i­tung ver­wen­det. Oft auch zur Ste­ri­li­sa­ti­on von Kran­khe­it­ser­re­gern. Es kann auch so ver­wen­det wer­den – wenn das gesam­te Was­ser­vo­lu­men bet­rof­fen ist – zum Beis­piel im Fall einer aku­ten Kran­khe­it, aber in der Regel wird die UV-​Lampe als Fil­ter ver­wen­det, der das Was­ser effek­tiv von vers­chie­de­nen Organismus-​Erregern bef­re­it. Was­ser, das mit einer aus­re­i­chend star­ken UV-​Lampe behan­delt wird, wird zum Beis­piel nicht trüb. Ihr Ein­satz mini­miert mik­ro­biel­le Infek­ti­onen. UV-​Lampen sind auf dem Mar­kt für Aqu­arium­zu­be­hör leicht erhält­lich. Was eine star­ke Lam­pe bet­rifft – die Leis­tung wird durch das Volu­men des Tanks bes­timmt. Ich emp­feh­le nicht, die UV-​Lampe kon­ti­nu­ier­lich zu verwenden.

Use Facebook to Comment on this Post

Biológia, Organizmy, Príroda, Rastliny, Veda, Živočíchy

Taxonómia vybraných organizmov

Hits: 15426

Ryby

Ryby – Oste­icht­hy­es pat­rí do pod­kme­ňa Sta­vov­ce – Ver­teb­ra­ta, kme­ňa Chor­dá­ty – Chor­da­tes. Naj­väč­šie čeľa­de sú Gobi­i­dae, Cyp­ri­ni­dae, Cich­li­dae, Lab­ri­dae, Lori­ca­ri­i­dae. Na zara­de­nie do jed­not­li­vých sku­pín sú rôz­ne názo­ry odbor­ní­kov, obec­ne o tom roz­ho­du­jú meris­tic­ké zna­ky – počet lúčov v plut­vách, počet šupín. Pre jed­not­li­vé dru­hy je opí­sa­ný vzo­rec, kto­rý popi­su­je tie­to znaky.

Ich­ty­o­ló­gia je veda zaobe­ra­jú­ca sa rybami.

Trie­da Myxi­ni – Rad Myxi­ni­for­mes – čeľaď Myxinidae

Trie­da Cep­ha­los­pi­do­morp­hi – Rad Pet­ro­my­zon­ti­for­mes – čeľaď Petromyzontidae

Trie­da Elas­mob­ran­chii – Rad Car­char­hi­ni­for­mes – čeľa­de Car­char­hi­ni­dae, Hemi­ga­le­i­dae, Lep­to­cha­ri­i­dae, Pros­cyl­li­dae, Pse­udot­ria­ki­dae, Scy­li­or­hi­ni­dae, Triakidae

  • Rad Hete­ro­don­ti­for­mes – čeľaď Heterodontidae
  • Rad Hexan­chi­for­mes – čeľaď Chla­my­do­se­la­chi­dae, Hexanchidae
  • Rad Lam­ni­for­mes – čeľa­de Alo­pi­i­dae, Cetor­hi­ni­dae, Lam­ni­dae, Mega­chas­mi­dae, Mit­su­ku­ri­ni­dae, Odon­tas­pi­di­dae, Pseudocarchariidae
  • Rad Orec­to­lo­bi­for­mes – čeľa­de Bra­cha­e­lu­ri­dae, Gin­gly­mos­to­ma­ti­dae, Hemis­cyl­li­dae, Orec­to­lo­bi­dae, Paras­cyl­li­dae, Rhin­co­don­ti­dae, Stegostomatidae
  • Rad Pri­sti­op­ho­ri­for­mes – čeľaď Pristiophoridae
  • Rad Raji­for­mes – čeľa­de Dasy­ati­dae, Gym­nu­ri­dae, Hexat­ry­do­ni­dae, Myli­oba­ti­di­dae, Nar­ci­ni­dae, Ple­si­oba­ti­dae, Pri­sti­dae, Raji­dae, Rhi­ni­dae, Rhi­no­ba­ti­dae, Tor­pe­di­ni­dae, Urolophidae
  • Rad Squ­ali­for­mes – čeľa­de Cen­trop­ho­ri­dae, Dala­ti­i­dae, Echi­nor­hi­ni­dae, Squalidae
  • Rad Squ­ati­ni­for­mes – čeľa­de Pri­sti­op­ho­ri­dae, Squatinidae

Trie­da Holo­cep­ha­li – Rad Chi­ma­e­ri­for­mes – čeľa­de Cal­lor­hyn­chi­dae, Chi­ma­e­ri­dae, Rhinochimaeridae

Trie­da Sar­cop­te­ry­gii – Rad Cera­to­don­ti­for­mes – čeľaď Ceratodontidae

  • Rad Coela­cant­hi­for­mes – čeľaď Coelacanthidae
  • Rad Lepi­do­si­re­ni­for­mes – čeľa­de Lepi­do­si­re­ni­dae, Protopteridae

Trie­da Acti­nop­te­ry­gii – Rad Aci­pen­se­ri­for­mes – čeľa­de Aci­pen­se­ri­dae, Polyodontidae

  • Rad Albu­li­for­mes – čeľa­de Albu­li­dae, Halo­sau­ri­dae, Notacanthidae
  • Rad Ami­i­for­mes – čeľa­de Amiidae
  • Rad Angu­il­li­for­mes – čeľa­de Angu­il­li­dae, Colo­con­gri­dae, Con­gri­dae, Dericht­hy­i­dae, Hete­ren­che­ly­i­dae, Chlop­si­dae, Morin­gu­idae, Mura­e­ne­so­ci­dae, Mura­e­ni­dae, Myro­con­gri­dae, Nemicht­hy­i­dae, Net­tas­to­ma­ti­dae, Ophicht­hi­dae, Ser­ri­vo­me­ri­dae, Synaphobranchidae
  • Rad Ate­le­opo­di­for­mes – čeľa­de Ateleopodidae
  • Rad Athe­ri­ni­for­mes – čeľa­de Athe­ri­ni­dae, Bedo­ti­i­dae, Den­tat­he­ri­ni­dae, Mela­no­ta­e­ni­i­dae, Noto­che­i­ri­dae, Phal­los­tet­hi­dae, Pse­udo­mu­gi­li­dae, Telmatherinidae
  • Rad Aulo­pi­for­mes – čeľa­de Ale­pi­sau­ri­dae, Ano­top­te­ri­dae, Aulo­po­di­dae, Ever­man­nel­li­dae, Gigan­tu­ri­dae, Chlo­ropht­hal­mi­dae, Ipno­pi­dae, Noto­su­di­dae, Omo­su­di­dae, Para­le­pi­di­dae, Pse­udot­ri­cho­no­ti­dae, Sco­pe­lar­chi­dae, Synodontidae
  • Rad Bat­ra­cho­idi­for­mes – čeľa­de Batrachoididae
  • Rad Belo­ni­for­mes – čeľa­de Adria­nicht­hy­i­dae, Belo­ni­dae, Exo­co­eti­dae, Hemi­ramp­hi­dae, Scomberesocidae
  • Rad Bery­ci­for­mes – čeľa­de Ano­ma­lo­pi­dae, Anop­lo­gas­tri­dae, Bery­ci­dae, Diret­mi­dae, Holo­cen­tri­dae, Mono­cen­tri­di­dae, Trachichthyidae
  • Rad Clu­pe­i­for­mes – čeľa­de Clu­pe­i­dae, Den­ti­ci­pi­ti­dae, Engrau­li­dae, Chi­ro­cen­tri­dae, Pristigasteridae
  • Rad Cyp­ri­ni­for­mes – čeľa­de Bali­to­ri­dae, Catos­to­mi­dae, Cobi­ti­dae, Cyp­ri­ni­dae, Gyrinocheilidae
  • Rad Cyp­ri­no­don­ti­for­mes – čeľa­de Anab­le­pi­dae, Aplo­che­i­li­dae, Cyp­ri­no­don­ti­dae, Fun­du­li­dae, Goode­i­dae, Poeci­li­i­dae, Pro­fun­du­li­dae, Valenciidae
  • Rad Elo­pi­for­mes – čeľa­de Elo­pi­dae, Megalopidae
  • Rad Eso­ci­for­mes – čeľa­de Eso­ci­dae, Umbridae
  • Rad Gadi­for­mes – čeľa­de Breg­ma­ce­ro­ti­dae, Gadi­dae, Mac­rou­ri­dae, Mac­ru­ro­cyt­ti­dae, Mela­no­ni­dae, Mer­luc­ci­i­dae, Mori­dae, Mura­e­no­le­pi­di­dae, Phy­ci­dae, Steindachneriidae
  • Rad Gas­te­ros­te­i­for­mes – čeľa­de Aulor­hyn­chi­dae, Aulos­to­mi­dae, Cen­tris­ci­dae, Fis­tu­la­ri­i­dae, Gas­te­ros­te­i­dae, Hypop­ty­chi­dae, Indos­to­mi­dae, Mac­ror­hamp­ho­si­dae, Pega­si­dae, Sole­nos­to­mi­dae, Syngnathidae
  • Rad Gono­ryn­chi­for­mes – čeľa­de Gonor­hyn­chi­dae, Cha­ni­dae, Kne­ri­i­dae, Phractolaemidae
  • Rad Gym­no­ti­for­mes – čeľa­de Apte­ro­no­ti­dae, Elect­rop­ho­ri­dae, Gymn­to­ti­dae, Hypo­po­mi­dae, Rhamp­hicht­hy­i­dae, Sternoptychidae
  • Rad Cha­ra­ci­for­mes – čeľa­de Anos­to­mi­dae, Cit­ha­ri­dae, Cte­no­lu­ci­i­dae, Curi­ma­ti­dae, Eryth­ri­ni­dae, Gas­te­ros­te­i­dae, Hemi­odon­ti­dae, Hep­se­ti­dae, Cha­ra­ci­dae, Lebiasinidae
  • Rad Lam­pri­di­for­mes – čeľa­de Lam­pri­di­dae, Lop­ho­ti­dae, Radi­i­cep­ha­li­dae, Rega­le­ci­dae, Sty­lep­ho­ri­dae, Tra­chip­te­ri­dae, Veliferidae
  • Rad Lop­hi­i­for­mes – čeľa­de Anten­na­ri­i­dae, Bra­chi­onicht­hy­i­dae, Cau­loph­ry­ni­dae, Cen­tro­po­mi­dae, Cera­ti­i­dae, Dice­ra­ti­i­dae, Gigan­tac­ti­ni­dae, Himan­to­lop­hi­dae, Chau­na­ci­dae, Linoph­ry­ni­dae, Lop­hi­i­dae, Mela­no­ce­ti­dae, Neoce­ra­ti­i­dae, Ogco­cep­ha­li­dae, One­i­ro­di­dae, Thaumatichthyidae
  • Rad Mugi­li­for­mes – čeľa­de Mugilidae
  • Rad Myc­top­hi­for­mes – čeľa­de Myc­top­hi­dae, Neoscopelidae
  • Rad Ophi­di­i­for­mes – čeľa­de Aphy­o­ni­dae, Byt­hi­ti­dae, Cara­pi­dae, Euc­licht­hy­i­dae, Ophi­di­i­dae, Parab­ro­tu­li­dae, Ranicipitidae
  • Rad Osme­ri­for­mes – čeľa­de Ale­po­cep­ha­li­dae, Argen­ti­ni­dae, Bat­hy­la­gi­dae, Gala­xi­i­dae, Lepi­do­ga­la­xi­i­dae, Lep­to­chi­licht­hy­i­dae, Mic­ros­to­ma­ti­dae, Opist­hog­nat­hi­dae, Osme­ri­dae, Pla­tyt­roc­ti­dae, Retro­pin­ni­dae, Salan­gi­dae, Sundasalangidae
  • Rad Oste­og­los­si­for­mes – čeľa­de Gym­nar­chi­dae, Hiodon­ti­dae, Mor­my­ri­dae, Notop­te­ri­dae, Oste­og­los­si­dae, Pantodontidae
  • Rad Per­ci­for­mes – čeľa­de Acant­hu­ri­dae, Acro­po­ma­ti­dae, Amar­si­pi­dae, Ammo­dy­ti­dae, Ana­ban­ti­dae, Anar­hi­cha­di­dae, Aplo­dac­ty­li­dae, Apo­go­ni­dae, Ari­om­ma­ti­dae, Arri­pi­dae, Ban­jo­si­dae, Bat­hyc­lu­pe­i­dae, Bat­hyd­ra­co­ni­dae, Bat­hy­mas­te­ri­dae, Belo­n­ti­i­dae, Blen­ni­i­dae, Bovicht­hy­i­dae, Bra­mi­dae, Cal­lant­hi­i­dae, Cal­li­ony­mi­dae, Caran­gi­dae, Caris­ti­i­dae, Cen­tra­cant­hi­dae, Cen­trar­chi­dae, Cen­tro­lop­hi­dae, Cen­tro­po­mi­dae, Cepo­li­dae, Cich­li­dae, Cirr­hi­ti­dae, Cli­ni­dae, Cora­ci­ni­dae, Coryp­ha­e­ni­dae, Cre­e­di­i­dae, Cryp­ta­cant­ho­di­dae, Dac­ty­los­co­pi­dae, Dino­les­ti­dae, Dino­per­ci­dae, Dra­co­net­ti­dae, Dre­pa­ni­dae, Eche­ne­i­di­dae, Elas­so­ma­ti­dae, Ele­ot­ri­dae, Embi­oto­ci­dae, Emme­licht­hy­i­dae, Enop­lo­si­dae, Ephip­pi­dae, Epi­go­ni­dae, Gem­py­li­dae, Ger­re­i­dae, Glau­co­so­ma­ti­dae, Gobie­so­ci­dae, Gobi­i­dae, Gram­ma­ti­dae, Hae­mu­li­dae, Har­pa­gi­fe­ri­dae, Helos­to­ma­ti­dae, Cha­e­nop­si­dae, Cha­e­to­don­ti­dae, Cham­pso­don­ti­dae, Chan­di­dae, Chan­ni­dae, Chan­nicht­hy­i­dae, Che­i­lo­dac­ty­li­dae, Che­i­marr­hicht­hy­i­dae, Chias­mo­don­ti­dae, Chi­ro­ne­mi­dae, Icos­te­i­dae, Iner­mi­i­dae, Kra­e­me­ri­i­dae, Kuh­li­i­dae, Kur­ti­dae, Kyp­ho­si­dae, Lab­ri­dae, Lab­ri­so­mi­dae, Lac­ta­ri­i­dae, Lat­ri­dae, Lei­og­nat­hi­dae, Lep­tob­ra­mi­dae, Lep­tos­co­pi­dae, Leth­ri­ni­dae, Lobo­ti­dae, Luci­ocep­ha­li­dae, Lut­ja­ni­dae, Luva­ri­dae, Mala­cant­hi­dae, Meni­dae, Mic­ro­des­mi­dae, Mono­dac­ty­li­dae, Mul­li­dae, Nan­di­dae, Nema­tis­ti­i­dae, Nemip­te­ri­dae, Nome­i­dae, Notog­rap­ti­dae, Notot­he­ni­i­dae, Oda­ci­dae, Odon­to­bu­ti­dae, Opist­hog­nat­hi­dae, Opleg­nat­hi­dae, Osph­ro­ne­mi­dae, Ostra­co­be­ry­ci­dae, Pemp­he­ri­di­dae, Pen­ta­ce­ro­ti­dae, Per­ci­dae, Per­cicht­hy­i­dae, Per­cop­hi­dae, Pho­li­dae, Pho­li­dicht­hy­i­dae, Pin­gu­ipe­di­dae, Ple­si­opi­dae, Poly­ne­mi­dae, Poma­cant­hi­dae, Poma­cen­tri­dae, Poma­to­mi­dae, Pria­cant­hi­dae, Pse­udoc­hro­mi­dae, Pti­licht­hy­i­dae, Rachy­cen­tri­dae, Rhy­acicht­hy­i­dae, Sca­ri­dae, Sca­top­ha­gi­dae, Scia­e­ni­dae, Scom­bri­dae, Scom­bro­lab­ra­ci­dae, Scy­ta­li­ni­dae, Ser­ra­ni­dae, Schind­le­ri­i­dae, Siga­ni­dae, Sil­la­gi­ni­dae, Spa­ri­dae, Sphy­ra­e­ni­dae, Sti­cha­e­i­dae, Stro­ma­te­i­dae, Tera­po­ni­dae, Tet­ra­go­nu­ri­dae, Toxo­ti­dae, Tra­chi­ni­dae, Tri­chiu­ri­dae, Tri­cho­don­ti­dae, Tri­cho­no­ti­dae, Trip­te­ry­gi­i­dae, Ura­nos­co­pi­dae, Xenisth­mi­dae, Xip­hi­i­dae, Zanc­li­dae, Zapro­ri­dae, Zoarcidae
  • Rad Per­cop­si­for­mes – čeľa­de Ambly­op­si­dae, Aph­re­do­de­ri­dae, Percopsidae
  • Rad Ple­uro­nec­ti­for­mes – čeľa­de Achi­ri­dae, Achi­rop­set­ti­dae, Bot­hi­dae, Cit­ha­ri­dae, Cynog­los­si­dae, Para­licht­hy­i­dae, Ple­uro­nec­ti­dae, Pset­to­di­dae, Sama­ri­dae, Scopht­hal­mi­dae, Soleidae
  • Rad Poly­mi­xi­i­for­mes – čeľaď Polymixiidae
  • Rad Polyp­te­ri­for­mes – čeľaď Polypteridae
  • Rad Sac­cop­ha­ryn­gi­for­mes – čeľa­de Cyema­ti­dae, Euryp­ha­ryn­gi­dae, Monog­nat­hi­dae, Saccopharyngidae
  • Rad Sal­mo­ni­for­mes – čeľa­de Salmonidae
  • Rad Scor­pa­e­ni­for­mes – čeľa­de Abys­so­cot­ti­dae, Ago­ni­dae, Anop­lo­po­ma­ti­dae, Aplo­ac­ti­ni­dae, Bem­bri­dae, Cara­cant­hi­dae, Comep­ho­ri­dae, Con­gi­opo­di­dae, Cot­ti­dae, Cyc­lop­te­ri­dae, Dac­ty­los­co­pi­dae, Ere­uni­i­dae, Gnat­ha­na­cant­hi­dae, Hemit­rip­te­ri­dae, Hexa­gram­mi­dae, Hop­licht­hy­i­dae, Lipa­ri­dae, Nor­ma­nicht­hy­i­dae, Pata­e­ci­dae, Pla­ty­cep­ha­li­dae, Psych­ro­lu­ti­dae, Psych­ro­lu­ti­dae, Rhamp­ho­cot­ti­dae, Scor­pa­e­ni­dae, Triglidae
  • Rad Semi­ono­ti­for­mes – čeľaď Lepisosteidae
  • Rad Silu­ri­for­mes – čeľa­de Age­ne­i­osi­dae, Aky­si­dae, Ambly­ci­pi­ti­dae, Amp­hi­li­i­dae, Ari­i­dae, Aspre­di­ni­dae, Astro­b­le­pi­dae, Auche­nip­te­ri­dae, Bag­ri­dae, Cal­licht­hy­i­dae, Cetop­si­dae, Cla­ri­i­dae, Cra­nog­la­ni­di­dae, Dip­lo­mys­ti­dae, Dora­di­dae, Helo­ge­ni­dae, Hete­rop­ne­us­ti­dae, Hypopht­hal­mi­dae, Cha­ci­dae, Icta­lu­ri­dae, Lori­ca­ri­i­dae, Malap­te­ru­ri­dae, Mocho­ki­dae, Nema­to­ge­ny­i­dae, Oly­ri­dae, Pan­ga­si­i­dae, Para­ky­si­dae, Pime­lo­di­dae, Plo­to­si­dae, Sco­lop­la­ci­dae, Schil­bi­dae, Silu­ri­dae, Siso­ri­dae, Trichomycteridae
  • Rad Step­ha­no­be­ry­ci­for­mes – čeľa­de Bar­bou­ri­si­i­dae, Ceto­mi­mi­dae, Gib­be­richt­hy­i­dae, His­pi­do­be­ry­ci­dae, Mega­lo­myc­te­ri­dae, Melamp­hai­dae, Mira­pin­ni­dae, Ron­de­le­ti­i­dae, Stephanoberycidae,
  • Rad Sto­mi­i­for­mes – čeľa­de Gonos­to­ma­ti­dae, Pho­ticht­hy­i­dae, Ster­nop­ty­chi­dae, Stomiidae,
  • Rad Synb­ran­chi­for­mes – čeľa­de Chaud­hu­ri­i­dae, Mas­ta­cem­be­li­dae, Synbranchidae
  • Rad Tet­ra­odon­ti­for­mes – čeľa­de Balis­ti­dae, Diodon­ti­dae, Moli­dae, Mona­cant­hi­dae, Ostra­ci­i­dae, Tet­ra­odon­ti­dae, Tria­cant­hi­dae, Triodontidae
  • Rad Zei­for­mes – čeľa­de Cap­ro­idae, Gram­mi­co­le­pi­di­dae, Mac­ru­ro­cyt­ti­dae, Ore­oso­ma­ti­dae, Para­ze­ni­dae, Zeidae

Mäk­ký­še – Mollusca

Kmeň Mol­lus­ca – Pod­kmeň Amp­hi­ne­ura – Trie­da Apla­cop­ho­ra (Sole­no­gas­tres), Polyplacophora

Pod­kmeň Con­chi­fe­ra – Trie­da Monop­la­coph­ho­ra, Scaphopoda

Trie­da Gas­tro­po­da – Pod­trie­da Pro­sob­ran­chia – Rad Archa­e­ogas­tro­po­da – čeľaď Poma­ti­dae, Viviparidae

Pod­trie­da Opis­tob­ran­chia – Pod­trie­da Pul­mo­na­ta – Rad Basom­ma­top­ho­ra – čeľaď Acro­lo­xi­dae, Ancy­li­dae, Phy­si­dae, Lym­na­e­i­dae, Planrobidae

  • Rad Sty­lom­ma­top­ho­ra

Trie­da Lamel­lib­ran­chia (Bival­via) – Pod­trie­da Pale­ota­xo­don­ta (Pro­tob­ran­chia), Cryp­to­don­ta, Pte­ri­omorp­ha (Ani­so­my­aria, Toxo­don­ta, Filib­ran­chia), Schi­zo­don­ta (Uni­ono­idea),

Pod­trie­da Hete­ro­don­ta – Rad Euala­me­lib­ran­chia – čeľaď Sphaeriidae

Pod­trie­da Ada­pe­don­ta, Ano­ma­lo­des­ma­ta, Septibranchia

Trie­da Cep­ha­lo­po­da (hla­vo­nož­ce) – Pod­trie­da Tet­rab­ra­chia – Rad Nauti­lo­idea, Ammonoidea

Pod­trie­da Dib­ra­chia – Rad Belemnoidea

  • Rad Decab­ran­chia – Pod­rad Teut­ho­ide (kal­ma­ry), Sepi­oidea (sépie)
  • Rad Vam­py­ro­morp­ha, Octob­ra­chia (cho­bot­ni­ce)

Vod­né rastliny

Ved­ný odbor zaobe­ra­jú­ci sa rast­li­na­mi sa nazý­va bota­ni­ka.

Odde­le­nie Bry­op­hy­ta – machy – čeľaď Ricciaceae

Odde­le­nie Lyco­po­di­op­hy­ta – čeľaď IsoÁtacea

Odde­le­nie Equ­ise­top­hy­ta – pras­lič­ky – čeľaď Equisetaceae

Odde­le­nie Poly­po­di­op­hy­ta – pla­vú­ne – čeľaď Dry­op­te­ri­da­ce­ae, Mar­si­le­a­ce­ae, Osmun­da­ce­ae, Thelypteridaceae

Odde­le­nie Pinop­hy­ta – boro­vi­co­ras­ty – čeľaď Pina­ce­ae, Taxodiaceae

Odde­le­nie Mag­no­li­op­hy­ta – Dvoj­klíč­no­lis­té – čeľaď Ace­ra­ce­ae, Aizo­dia­ce­ae, Ama­rant­ha­ce­ae, Ana­car­dia­ce­ae, Apia­ce­ae, Aqu­ifo­lia­ce­ae, Asc­le­pia­da­ce­ae, Aste­ra­ce­ae ‑astro­vi­té, Bal­sa­mi­na­ce­ae, Betu­la­ce­ae – bre­zo­vi­té, Bora­gi­na­ce­ae, Bras­si­ca­ce­ae – kapus­to­vi­té, Cabom­ba­ce­ae, Cal­lit­ri­cha­ce­ae, Cam­pa­nu­la­ce­ae – zvon­če­ko­vi­té, Cap­ri­fo­lia­ce­ae, Cary­op­hyl­la­ce­ae, Cera­top­hyl­la­ce­ae, Che­no­po­dia­ce­ae, Cleth­ra­ce­ae, Cor­na­ce­ae, Cus­cu­ta­ce­ae, Dro­se­ra­ce­ae – rosič­ko­vi­té, Ela­ti­na­ce­ae, Eri­ca­ce­ae, Gen­tia­na­ce­ae – hor­co­vi­té, Halo­ra­ga­ce­ae, Hype­ri­ca­ce­ae, Lamia­ce­ae – hlu­chav­ko­vi­té, Len­ti­bu­la­ria­ce­ae, Lyth­ra­ce­ae, Mal­va­ce­ae, Myri­ca­ce­ae, Nelum­bo­na­ce­ae, Nymp­ha­e­a­ce­ae – lek­no­vi­té, Onag­ra­ce­ae, Plan­ta­gi­na­ce­ae, Plum­ba­gi­na­ce­ae, Podos­te­ma­ce­ae, Poly­ga­la­ce­ae, Poly­go­na­ce­ae, Pri­mu­la­ce­ae – prvo­sien­ko­vi­té, Ranun­cu­la­ce­ae – isker­ní­ko­vi­té, Rosa­ce­ae – ružo­vi­té, Rubia­ce­ae, Sali­ca­ce­ae – vŕbo­vi­té, Sar­ra­ce­nia­ce­ae, Sau­ru­ra­ce­ae, Saxif­ra­ga­ce­ae, Scrop­hu­la­ria­ce­ae, Sola­na­ce­ae – ľuľ­ko­vi­té, Tra­pa­ce­ae, Urti­ca­ce­ae, Ver­be­na­ce­ae, Viola­ce­ae – fialkovité

Jed­nok­líč­no­lis­té – čeľaď Aco­ra­ce­ae, Alis­ma­ta­ce­ae, Ara­ce­ae, Cype­ra­ce­ae, Eri­ocau­la­ce­ae, Hyd­ro­cha­ri­ta­ce­ae, Iri­da­ce­ae, Jun­ca­ce­ae, Jun­ca­gi­na­ce­ae, Lem­na­ce­ae, Lim­no­cha­ri­ta­ce­ae, Naja­da­ce­ae, Orchi­da­ce­ae, Poace­ae, Pon­te­de­ria­ce­ae, Pota­mo­ge­to­na­ce­ae, Rup­pia­ce­ae, Spar­ga­nia­ce­ae, Typ­ha­ce­ae, Xyri­da­ce­ae, Zan­ni­chel­lia­ce­ae, Zosteraceae


Niž­šie rast­li­ny – ria­sy – Algae

Ria­sa­mi sa vedec­ky zaobe­rá bota­ni­ka pre­to­že sú to rast­li­ny, pre roz­lí­še­nie od odbor­ní­kov na vyš­šie rast­li­ny algo­ló­gia.

Ode­le­nie Glaucophyta

Odde­le­nie Rho­dop­hy­ta – čer­ve­né ria­sy – Trie­da Rho­dop­hy­ce­ae – Pod­trie­da Ban­gi­op­hy­ci­dae – Rad Porp­hy­ri­dia­les, Bangiale

Pod­trie­da Flo­ri­de­op­hy­ci­dae – Rad Bat­ra­chos­per­ma­les, Coral­li­na­les, Cera­mia­les, Gigartinales

Odde­le­nie Hete­ro­kon­top­hy­ta – rôz­no­bi­čí­ka­té ria­sy – Trie­da Chry­sop­hy­ce­ae – žlto­hne­dé ria­sy – Pod­trie­da Chry­sop­hi­ci­dae – Rad Ochro­mo­na­da­les, Chry­sa­mo­eba­les, Hyd­ru­ra­les, Chry­sosp­ha­e­ra­les, Pha­e­ot­ham­nia­les, Par­ma­les, Chry­so­me­ri­da­les, Chrysomanadales

Trie­da Xan­top­hy­ce­ae – Rad Hete­roch­lo­ri­da­les, Bot­ry­dia­les, Rhi­zoch­lo­ri­da­les, Mis­cho­coc­ca­les, Tri­bo­ne­ma­ta­les, Vaucheriales

Trie­da Bacil­la­ri­op­hy­ce­ae (Dia­to­mae) – roz­siev­ky – Rad Naviculales

Pod­trie­da Cos­ci­no­dis­cop­hy­ci­de­ae – Rad Coscinodiscales

Pod­trie­da Fra­gil­la­ri­op­hy­ci­de­ae – Pod­rad Araphidinae

Pod­trie­da Bacil­la­ri­op­hy­ci­de­ae – Pod­rad Mono­rap­hi­di­ne­ae, Biraphidineae

  • Rad Ach­nant­ha­les, Rad Eunotiales

Trie­da Pha­e­op­hy­cae – hne­dé ria­sy, cha­lu­hy – Rad Ecto­car­pa­les, Dic­ty­o­ta­les, Lami­na­ria­les, Fucales

Trie­da Rhap­hi­di­op­hy­ce­ae – zelenivky

Trie­da Synu­rop­hy­ce­ae – Rad Synurales

Trie­da Dic­ty­o­chop­hy­ce­ae – Rad Pedi­nel­la­les, Dictyochales

Trie­da Pelagophyceae

Trie­da Eustigmatophyceae

Odde­le­nie Dinop­hy­ta – Trie­da Dinop­hy­ce­ae – Rad Peri­di­nia­les, Gony­au­la­ca­les, Gymnodiniales

Odde­le­nie Cryp­top­hy­ta – Trie­da Cryp­top­hy­ce­ae – Rad Goni­omo­na­da­les, Cryp­to­mo­na­da­les, Chroomonadales

Odde­le­nie Hap­top­hy­ta (Pri­mne­si­op­hy­ta) – Trie­da Hap­top­hy­ce­ae – Rad Pri­mne­sia­les, Coccolithophoridales

Odde­le­nie Eug­le­nop­hy­ta – Trie­da Eug­le­nop­hy­ce­ae – Rad Eut­rep­tia­les, Eug­le­na­les, Heteronematales

Odde­le­nie Chlo­rop­hy­ta – zele­né ria­sy – Trie­da Prasinophyceae

Trie­da Chla­my­dop­hy­ce­ae – Rad Chla­my­do­mo­na­da­les, Vol­vo­ca­les, Tetra­spo­ra­les, Chlorococcales

Trie­da Chlo­rop­hy­ce­ae – zele­niv­ky – Rad Duna­liel­la­les, Glo­eoden­dra­les, Chlo­rel­la­les, Pro­to­sip­ho­na­les, Mic­ro­spo­ra­les, Oedo­go­nia­les, Chaetophorales

Trie­da Pleurastrophyceae

Trie­da Ulvop­hy­ce­ae – Rad Ulot­ri­cha­les, Cla­dop­ho­ra­les, Cau­ler­pa­les (Bry­op­si­da­les), Dasyc­la­da­les, Trentepohliales

Trie­da Zyg­ne­ma­top­hy­ce­ae (Con­ju­ga­top­hy­ce­ae) – spá­jav­ky – Rad Zygnematales

  • Rad Des­mi­dia­les – Pod­rad Archi­des­mi­di­i­ne­ae, Desmisiineae

Trie­da Cha­rop­hy­ce­ae – parož­nat­ky – Rad Kleb­sor­mi­dia­les, Cole­ocha­e­ta­les, Charales

Odde­le­nie Chlorarachniophyta


Sini­ce

Sini­ce pat­ria medzi Pro­ka­ry­o­ta. Ria­sy, vyš­šie rast­li­ny, živo­čí­chy pat­ria medzi euka­ry­o­tic­ké orga­niz­my (ide o prin­ci­piál­ne inú stav­bu bunky)

Sini­ciam sa čas­to vra­ví aj mod­ro­ze­le­né ria­sy, prí­pad­ne mod­rá riasa.

Ode­le­nie Cyanop­hy­ta (Cyano­bac­te­ria) – sini­ce – Trie­da Cyanop­hy­ce­ae – sini­ce – Rady Chro­ococ­ca­les, Cha­ma­e­sip­ho­na­les, Nos­to­ca­les, Oscil­la­to­ria­les, Stigonemiales


Fish

Fish – Oste­icht­hy­es belo­ngs to the subp­hy­lum Ver­teb­ra­ta, phy­lum Chor­da­ta. The lar­gest fami­lies inc­lu­de Gobi­i­dae, Cyp­ri­ni­dae, Cich­li­dae, Lab­ri­dae, Lori­ca­ri­i­dae. Vari­ous opi­ni­ons among experts exist regar­ding the clas­si­fi­ca­ti­on into indi­vi­du­al groups, gene­ral­ly deci­ded based on meris­tic cha­rac­ters such as the num­ber of rays in the fins, and the num­ber of sca­les. Each spe­cies has a desc­ri­bed pat­tern that out­li­nes the­se characteristics.

Icht­hy­o­lo­gy is the scien­ce dea­ling with fish.

Class Myxi­ni – Order Myxi­ni­for­mes – fami­ly Myxinidae

Class Cep­ha­los­pi­do­morp­hi – Order Pet­ro­my­zon­ti­for­mes – fami­ly Petromyzontidae

Class Elas­mob­ran­chii – Order Car­char­hi­ni­for­mes – fami­lies Car­char­hi­ni­dae, Hemi­ga­le­i­dae, Lep­to­cha­ri­i­dae, Pros­cyl­li­dae, Pse­udot­ria­ki­dae, Scy­li­or­hi­ni­dae, Triakidae

Order Hete­ro­don­ti­for­mes – fami­ly Heterodontidae
Order Hexan­chi­for­mes – fami­lies Chla­my­do­se­la­chi­dae, Hexanchidae
Order Lam­ni­for­mes – fami­lies Alo­pi­i­dae, Cetor­hi­ni­dae, Lam­ni­dae, Mega­chas­mi­dae, Mit­su­ku­ri­ni­dae, Odon­tas­pi­di­dae, Pseudocarchariidae
Order Orec­to­lo­bi­for­mes – fami­lies Bra­cha­e­lu­ri­dae, Gin­gly­mos­to­ma­ti­dae, Hemis­cyl­li­dae, Orec­to­lo­bi­dae, Paras­cyl­li­dae, Rhin­co­don­ti­dae, Stegostomatidae
Order Pri­sti­op­ho­ri­for­mes – fami­ly Pristiophoridae
Order Raji­for­mes – fami­lies Dasy­ati­dae, Gym­nu­ri­dae, Hexat­ry­do­ni­dae, Myli­oba­ti­di­dae, Nar­ci­ni­dae, Ple­si­oba­ti­dae, Pri­sti­dae, Raji­dae, Rhi­ni­dae, Rhi­no­ba­ti­dae, Tor­pe­di­ni­dae, Urolophidae
Order Squ­ali­for­mes – fami­lies Cen­trop­ho­ri­dae, Dala­ti­i­dae, Echi­nor­hi­ni­dae, Squalidae
Order Squ­ati­ni­for­mes – fami­lies Pri­sti­op­ho­ri­dae, Squatinidae

Class Holo­cep­ha­li – Order Chi­ma­e­ri­for­mes – fami­lies Cal­lor­hyn­chi­dae, Chi­ma­e­ri­dae, Rhinochimaeridae

Class Sar­cop­te­ry­gii – Order Cera­to­don­ti­for­mes – fami­ly Ceratodontidae

Order Coela­cant­hi­for­mes – fami­ly Coelacanthidae
Order Lepi­do­si­re­ni­for­mes – fami­lies Lepi­do­si­re­ni­dae, Protopteridae

Class Acti­nop­te­ry­gii – Order Aci­pen­se­ri­for­mes – fami­lies Aci­pen­se­ri­dae, Polyodontidae

Order Albu­li­for­mes – fami­lies Albu­li­dae, Halo­sau­ri­dae, Notacanthidae
Order Ami­i­for­mes – fami­ly Amiidae
Order Angu­il­li­for­mes – fami­lies Angu­il­li­dae, Colo­con­gri­dae, Con­gri­dae, Dericht­hy­i­dae, Hete­ren­che­ly­i­dae, Chlop­si­dae, Morin­gu­idae, Mura­e­ne­so­ci­dae, Mura­e­ni­dae, Myro­con­gri­dae, Nemicht­hy­i­dae, Net­tas­to­ma­ti­dae, Ophicht­hi­dae, Ser­ri­vo­me­ri­dae, Synaphobranchidae
Order Ate­le­opo­di­for­mes – fami­ly Ateleopodidae
Order Athe­ri­ni­for­mes – fami­lies Athe­ri­ni­dae, Bedo­ti­i­dae, Den­tat­he­ri­ni­dae, Mela­no­ta­e­ni­i­dae, Noto­che­i­ri­dae, Phal­los­tet­hi­dae, Pse­udo­mu­gi­li­dae, Telmatherinidae
Order Aulo­pi­for­mes – fami­lies Ale­pi­sau­ri­dae, Ano­top­te­ri­dae, Aulo­po­di­dae, Ever­man­nel­li­dae, Gigan­tu­ri­dae, Chlo­ropht­hal­mi­dae, Ipno­pi­dae, Noto­su­di­dae, Omo­su­di­dae, Para­le­pi­di­dae, Pse­udot­ri­cho­no­ti­dae, Sco­pe­lar­chi­dae, Synodontidae
Order Bat­ra­cho­idi­for­mes – fami­ly Batrachoididae
Order Belo­ni­for­mes – fami­lies Adria­nicht­hy­i­dae, Belo­ni­dae, Exo­co­eti­dae, Hemi­ramp­hi­dae, Scomberesocidae
Order Bery­ci­for­mes – fami­lies Ano­ma­lo­pi­dae, Anop­lo­gas­tri­dae, Bery­ci­dae, Diret­mi­dae, Holo­cen­tri­dae, Mono­cen­tri­di­dae, Trachichthyidae
Order Clu­pe­i­for­mes – fami­lies Clu­pe­i­dae, Den­ti­ci­pi­ti­dae, Engrau­li­dae, Chi­ro­cen­tri­dae, Pristigasteridae
Order Cyp­ri­ni­for­mes – fami­lies Bali­to­ri­dae, Catos­to­mi­dae, Cobi­ti­dae, Cyp­ri­ni­dae, Gyrinocheilidae
Order Cyp­ri­no­don­ti­for­mes – fami­lies Anab­le­pi­dae, Aplo­che­i­li­dae, Cyp­ri­no­don­ti­dae, Fun­du­li­dae, Goode­i­dae, Poeci­li­i­dae, Pro­fun­du­li­dae, Valenciidae
Order Elo­pi­for­mes – fami­lies Elo­pi­dae, Megalopidae
Order Eso­ci­for­mes – fami­lies Eso­ci­dae, Umbridae
Order Gadi­for­mes – fami­lies Breg­ma­ce­ro­ti­dae, Gadi­dae, Mac­rou­ri­dae, Mac­ru­ro­cyt­ti­dae, Mela­no­ni­dae, Mer­luc­ci­i­dae, Mori­dae, Mura­e­no­le­pi­di­dae, Phy­ci­dae, Steindachneriidae
Order Gas­te­ros­te­i­for­mes – fami­lies Aulor­hyn­chi­dae, Aulos­to­mi­dae, Cen­tris­ci­dae, Fis­tu­la­ri­i­dae, Gas­te­ros­te­i­dae, Hypop­ty­chi­dae, Indos­to­mi­dae, Mac­ror­hamp­ho­si­dae, Pega­si­dae, Sole­nos­to­mi­dae, Syngnathidae
Order Gono­ryn­chi­for­mes – fami­lies Gonor­hyn­chi­dae, Cha­ni­dae, Kne­ri­i­dae, Phractolaemidae
Order Gym­no­ti­for­mes – fami­lies Apte­ro­no­ti­dae, Elect­rop­ho­ri­dae, Gymn­to­ti­dae, Hypo­po­mi­dae, Rhamp­hicht­hy­i­dae, Sternoptychidae
Order Cha­ra­ci­for­mes – fami­lies Anos­to­mi­dae, Cit­ha­ri­dae, Cte­no­lu­ci­i­dae, Curi­ma­ti­dae, Eryth­ri­ni­dae, Gas­te­ros­te­i­dae, Hemi­odon­ti­dae, Hep­se­ti­dae, Cha­ra­ci­dae, Lebiasinidae
Order Lam­pri­di­for­mes – fami­lies Lam­pri­di­dae, Lop­ho­ti­dae, Radi­i­cep­ha­li­dae, Rega­le­ci­dae, Sty­lep­ho­ri­dae, Trachipteridae
Order Lop­hi­i­for­mes – fami­lies Anten­na­ri­i­dae, Cera­ti­i­dae, Chau­na­ci­dae, Dice­ra­ti­i­dae, Gigan­tac­ti­ni­dae, Himan­to­lop­hi­dae, Linoph­ry­ni­dae, Lop­hi­i­dae, Mela­no­ce­ti­dae, Neoce­ra­ti­i­dae, One­i­ro­di­dae, Thaumatichthyidae
Order Mugi­li­for­mes – fami­lies Mugi­li­dae, Myxodipteridae
Order Osme­ri­for­mes – fami­lies Argen­ti­ni­dae, Bat­hy­la­gi­dae, Gala­xi­i­dae, Mor­da­ci­i­dae, Osme­ri­dae, Ple­cog­los­si­dae, Retro­pin­ni­dae, Salan­gi­dae, Sal­ve­li­ni­dae, Scom­bre­so­ci­dae, Stichaeidae
Order Oste­og­los­si­for­mes – fami­lies Ara­pai­mi­dae, Hete­ro­ti­di­dae, Icht­hy­o­dec­ti­dae, Mor­my­ri­dae, Notop­te­ri­dae, Oste­og­los­si­dae, Pan­to­don­ti­dae, Phrac­to­la­e­mi­dae, Pseudecheneidae
Order Per­ci­for­mes – fami­lies Acro­po­ma­ti­dae, Acant­ho­chi­ri­dae, Acant­ho­pa­gi­dae, Acant­hu­ri­dae, Apo­go­ni­dae, Arri­pi­dae, Ban­jo­si­dae, Bat­hyc­lu­pe­i­dae, Bra­mi­dae, Cap­ro­idae, Caris­ti­i­dae, Cen­tro­ge­ny­i­dae, Cen­trar­chi­dae, Cha­e­to­don­ti­dae, Chan­nicht­hy­i­dae, Che­i­lo­dac­ty­li­dae, Chi­ro­ne­mi­dae, Chi­ro­no­mi­dae, Cirr­hi­ti­dae, Con­gi­opo­di­dae, Coryp­ha­e­ni­dae, Cre­to­lam­nae, Cich­li­dae, Dre­pa­ne­i­dae, Ephip­pi­dae, Gem­py­li­dae, Ger­re­i­dae, Gram­ma­ti­dae, Hae­mu­li­dae, Heme­ro­co­eti­dae, Holo­cen­tri­dae, Indot­ria­cant­hi­dae, Kyp­ho­si­dae, Lab­ri­dae, Lei­og­nat­hi­dae, Leth­ri­ni­dae, Lobo­ti­dae, Mala­cant­hi­dae, Meni­dae, Mono­dac­ty­li­dae, Moro­ni­dae, Mul­li­dae, Nan­di­dae, Nome­i­dae, Notot­he­ni­i­dae, Opleg­nat­hi­dae, Ore­oso­ma­ti­dae, Osph­ro­ne­mi­dae, Ostra­co­be­ry­ci­dae, Ostra­ci­i­dae, Pemp­he­ri­dae, Pen­ta­ce­ro­ti­dae, Per­cai­dae, Per­cicht­hy­i­dae, Pin­gu­ipe­di­dae, Poly­ne­mi­dae, Poma­cant­hi­dae, Poma­cen­tri­dae, Poma­to­mi­dae, Pria­cant­hi­dae, Pri­cant­hi­dae, Pse­udoc­hro­mi­dae, Pse­udoc­ryp­top­te­ry­gi­dae, Rachy­cen­tri­dae, Rap­hi­di­i­dae, Rhamp­ho­cot­ti­dae, Rhi­noc­ryp­ti­dae, Sca­top­ha­gi­dae, Scom­bri­dae, Scopht­hal­mi­dae, Scor­pa­e­ni­dae, Ser­ra­ni­dae, Siga­ni­dae, Sini­per­ci­dae, Spa­ri­dae, Sphy­ra­e­ni­dae, Syno­don­ti­dae, Tera­pon­ti­dae, Tet­ra­odon­ti­dae, Toxo­ti­dae, Tra­chicht­hy­i­dae, Tri­cho­don­ti­dae, Ura­nos­co­pi­dae, Xiphionodontidae
Order Ple­uro­nec­ti­for­mes – fami­lies Achi­rop­set­ti­dae, Bot­hi­dae, Cit­ha­ri­dae, Para­licht­hy­i­dae, Ple­uro­nec­ti­dae, Poeci­lop­set­ti­dae, Sama­ri­dae, Soleidae
Order Pri­ono­ti­for­mes – fami­ly Prionotidae
Order Raji­for­mes – fami­lies Arhyn­cho­ba­ti­dae, Dasy­ati­dae, Gur­ge­siel­li­dae, Hexat­ry­go­ni­dae, Ple­si­oba­ti­dae, Pla­tyr­hi­ni­dae, Pota­mot­ry­go­ni­dae, Pri­sti­dae, Raji­dae, Rhi­no­ba­ti­dae, Rhi­no­car­di­ni­dae, Rhyn­cho­ba­ti­dae, Urot­ry­go­ni­dae, Urolophidae
Order Sal­mo­ni­for­mes – fami­lies Ale­po­cep­ha­li­dae, Argen­ti­ni­dae, Bat­hy­la­gi­dae, Bat­hy­lu­ticht­hy­i­dae, Chlo­ropht­hal­mi­dae, Chau­li­odon­ti­dae, Den­ti­ci­pi­ti­dae, Ever­man­nel­li­dae, Ipno­pi­dae, Lep­to­chi­licht­hy­i­dae, Mori­dae, Opist­hop­roc­ti­dae, Osme­ri­dae, Para­le­pi­di­dae, Retro­pin­ni­dae, Salan­gi­dae, Sal­mo­ni­dae, Scor­pa­e­ni­dae, Sti­cha­e­i­dae, Synap­hob­ran­chi­dae, Trachipteridae
Order Scor­pa­e­ni­for­mes – fami­lies Ago­ni­dae, Apis­ti­dae, Arte­did­ra­co­ni­dae, Bat­hyd­ra­co­ni­dae, Both­ri­oni­dae, Cot­tun­cu­li­dae, Cryp­ta­cant­ho­di­dae, Cyc­lop­te­ri­dae, Dra­co­net­ti­dae, Ebi­na­niae, Hemit­rip­te­ri­dae, Hexa­gram­mi­dae, Lipa­ri­dae, Lum­pe­ni­dae, Nemiar­chi­dae, Plect­ro­ge­ni­i­dae, Psych­ro­lu­ti­dae, Rhamp­ho­cot­ti­dae, Sco­pa­e­ni­dae, Sebas­ti­dae, Setar­chi­dae, Synan­ce­i­i­dae, Trig­li­dae, Zanclorhynchidae
Order Silu­ri­for­mes – fami­lies Ambly­ci­pi­ti­dae, Ancha­ri­i­dae, Ari­i­dae, Aspre­di­ni­dae, Astro­b­le­pi­dae, Bag­ri­dae, Cal­licht­hy­i­dae, Cetop­si­dae, Cha­ci­dae, Cla­ro­te­i­dae, Cla­ri­i­dae, Dip­lo­mys­ti­dae, Dora­di­dae, Hep­tap­te­ri­dae, Hete­rop­ne­us­ti­dae, Hora­bag­ri­dae, Icta­lu­ri­dae, Lori­ca­ri­i­dae, Malap­te­ru­ri­dae, Mocho­ki­dae, Nema­to­ge­ny­i­dae, Pan­ga­si­dae, Para­ky­si­dae, Pime­lo­di­dae, Plo­to­si­dae, Pse­udo­pi­me­lo­di­dae, Schil­be­i­dae, Sco­lop­la­ci­dae, Siso­ri­dae, Trichomycteridae
Order Sto­mi­i­for­mes – fami­lies Gonos­to­ma­ti­dae, Idia­cant­hi­dae, Mala­cos­te­i­dae, Mela­nos­to­mi­i­dae, Pho­ticht­hy­i­dae, Stomiidae
Order Synb­ran­chi­for­mes – fami­ly Synbranchidae
Order Tet­ra­odon­ti­for­mes – fami­lies Balis­ti­dae, Diodon­ti­dae, Mona­cant­hi­dae, Ostra­ci­i­dae, Tetraodontidae
Order Zoar­ci­for­mes – fami­lies Anar­hi­cha­di­dae, Bat­hy­mas­te­ri­dae, Cryp­ta­cant­ho­di­dae, Zoarcidae

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Botanika

Hits: 8435

Futák Ján Fló­ra Slo­ven­ska 0 bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka SLO kniha

Futák Ján Slo­ven­ský her­bár 0 bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka SLO kniha

Pas­te­ur Lou­is 0 bota­ni­ka, viro­ló­gia, medi­cí­na SLO neznámy

Mueller-​Dombois D. Com­mu­ni­ty orga­ni­za­ti­on and eco­sys­tem the­ory 1988 Cana­dian Jour­nal Bota­ny Vol. 66. p. 26202625 Nati­onal rese­arch coun­cil of Cana­da Otta­wa syne­ko­ló­gia, fyto­ce­no­ló­gia, geobo­ta­ni­ka, eko­ló­gia ENG spo­lo­čen­stvá, eko­sys­tém člá­nok 0008 – 4026 58

Tajem­ství Pří­ro­dy – Vel­ká rodin­ná encyk­lo­pe­die 1993 p. 90120 Blesk, Grap­hia Ostra­va, Kla­gen­furt evo­luč­ná bio­ló­gia, gene­ti­ka, cyto­ló­gia, sys­te­ma­tic­ká bota­ni­ka CES vznik živo­ta, evo­lú­cia, gén, dedič­nosť, rast­lin­ná bun­ka, živo­číš­na bun­ka, vírus, bak­té­rie, prvo­ky, huby, ria­sy, machy, pap­ra­de, naho­sem­men­né rast­li­ny, kry­to­se­men­né rast­li­ny encyk­lo­pé­dia 8085606216

Tajem­ství Pří­ro­dy – Vel­ká rodin­ná encyk­lo­pe­die 1993 p. 150178 Blesk, Grap­hia Ostra­va, Kla­gen­furt bota­ni­ka, eto­ló­gia, zooló­gia, fyzi­oló­gia CES roz­mno­žo­va­nie rast­lín, ope­ľo­va­nie, seme­no, plod, roz­mno­žo­va­nie bez­sta­vov­cov, roz­mno­žo­va­nie rýb, roz­mno­žo­va­nie oboj­ži­vel­ní­kov, rast živo­čí­chov, evo­lú­cia živo­čí­chov, meta­mor­fó­za, roz­mno­žo­va­nie pla­zov, roz­mno­žo­va­nie cicav­cov, tok vtá­kov, klí­če­nie encyk­lo­pé­dia 8085606216

Michal­ko J., Magic Dez­ider, Ber­ta J., Ryb­ní­ček K., Ryb­níč­ko­vá E., Mag­loc­ký Šte­fan, Špá­ni­ko­vá A. Geobo­ta­nic­ká mapa ČSSR, SSR, map. časť 1985 Veda Bra­ti­sla­va geobo­ta­ni­ka SLO poten­ciál­na vege­tá­cia, rekon­štru­ova­ná vege­tá­cia atlas

Whi­te P.S. Pat­tern, pro­cess, and natu­ral dis­tur­ban­ce in vege­ta­ti­on 1979 Bota­ni­cal Review No. 4, p. 229299 New York Bota­ni­cal Gar­den Bronx geobo­ta­ni­ka, eko­ló­gia rast­lín ENG rast­lin­né spo­lo­čen­stvo, dis­tur­ban­cia, naru­še­nie člá­nok 0006 – 8101 58

Cle­ments F.E. Plant suc­ce­si­on. Ana­ly­sis of deve­lop­ment of vege­ta­ti­on 1916 Car­ne­gie Ins­ti­tu­ti­on Was­hing­ton D.C. eko­ló­gia rast­lín, geobo­ta­ni­ka ENG suk­ce­sia neznámy

Gri­me J.P. Vege­ta­ti­on clas­si­fi­ca­ti­on by refe­ren­ce to sta­te­gy 1974 Natu­re No. 250, p. 2631 eko­ló­gia rast­lín, bota­ni­ka ENG stra­té­gia, vege­tač­ná kla­si­fi­ká­cia článok

Baz­zaz F.A. The phy­si­olo­gi­cal eco­lo­gy of plant suc­ce­si­on 1979 Annu­al Review of Eco­lo­gy and Sys­te­ma­tics No. 10, p. 351371 Annu­al Revie­ws Palo Alto eko­ló­gia rast­lín, eko­fy­zi­oló­gia, geobo­ta­ni­ka ENG suk­ce­sia člá­nok 0066 – 4162 574

Watt A.S. Pat­tern and pro­cess in the plant com­mu­ni­ty 1947 Jour­nal of Eco­lo­gy No. 35, p. 122 Oxford geobo­ta­ni­ka, eko­ló­gia rast­lín, syne­ko­ló­gia ENG rast­lin­né spo­lo­čen­stvo článok

Dostál Jozef, Čer­ven­ka Kľúč na určo­va­nie vyš­ších rast­lín I. diel 1991 SPN Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka SLO kľúč

Dostál Jozef Kľúč na určo­va­nie vyš­ších rast­lín II. diel 1992 SPN Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka SLO kľúč

Han­čin­ský L. Les­níc­ka typo­ló­gia 1977 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va les­níc­tvo, bota­ni­ka SLO les, typo­ló­gia lesa kniž­ka 634.0.11

Hej­ný Sla­vo­mil, Sla­vík Bohu­mil Květe­na ČSR 1. 1988 Aca­de­mia Pra­ha bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka CES kľúč

Hej­ný Sla­vo­mil, Sla­vík Bohu­mil Květe­na ČSR 1988 bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka CES kľúč

Dostál Josef Nová květe­na ČSSR I, II 0 bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka CES kľúč

Roth­ma­ler Wer­ner Exur­si­onsf­lo­ra 1986 VEB Ver­lag bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka GER kľúč rast­lín kľúč

Kor­peľ Šte­fan Pes­to­va­nie lesa 0 les­níc­tvo, bota­ni­ka SLO les neznámy

Kirk­ham F.W., Tal­lo­win J.R.B. The influ­en­ce of cut­ting date and pre­vi­ous fer­ti­li­zer tre­at­ment on the pro­duc­ti­vi­ty and bota­ni­cal com­po­si­ti­on of spe­cies – rich hay mea­do­ws on the Some­set levels 1995 Grass and Fora­ge Scien­ce Vol. 50, Iss. 4, p. 365377 Oxford Black­well eko­ló­gia, geobo­ta­ni­ka, mik­ro­bi­oló­gia ENG pro­duk­cia, zlo­že­nie popu­lá­cie, che­mic­ké zlo­že­nie, holo­rub, vplyv holo­ru­bu, holo­rub – lúka, hno­je­nie, vplyv hno­je­nia na zlo­že­nie lúky, živi­ny, N, P, K, neor­ga­nic­ké hno­ji­vá, nit­rá­to­fil­ná vege­tá­cia člá­nok 0142 – 5242 633

Čer­ven­ka Mar­tin a kol. Slo­ven­ské bota­nic­ké náz­vos­lo­vie 1986 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, bota­ni­ka, taxo­nó­mia SLO slovník

Hen­drych Rado­van Sys­tém a evo­lu­ce vyš­ších rost­lin 1977 SPN Pra­ha taxo­nó­mia, bota­ni­ka CES kniha

Novák F.A. Vyš­ší rost­li­ny 1972 Aca­de­mia Pra­ha 2 taxo­nó­mia rast­lín, bota­ni­ka CES kniha

Peciar Voj­tech, Čer­ven­ka Mar­tin, Hin­dák Fran­ti­šek Zákla­dy sys­té­mu a evo­lú­cie výtrus­ných ras­lín 1984 SPN Bra­ti­sla­va taxo­nó­mia rast­lín, bota­ni­ka SLO kniha

Záho­rov­ská Eri­ka a kol. Sys­tém a evo­lú­cia niž­ších rast­lín 1995 PRIF UK Bra­ti­sla­va taxo­nó­mia rast­lín, bota­ni­ka SLO kni­ha 8022307521

Haga­ra Ladi­slav Huby – dvoj­ní­ky 1992 Obzor Bra­ti­sla­va bota­ni­ka SLO huby kľúč 8021501324

Der­mek Aurel Huby lesov, polí a lúk 1976 Osve­ta Mar­tin 1 bota­ni­ka SLO huby kľúč

Amann Gottf­ried Bäu­me und strä­u­cher des wal­des 1965 Neumann Ver­lag 7 bota­ni­ka GER kľúč

Thur­zo­vá Ľud­mi­la, Kre­sá­nek Jaro­slav, Mare­ček Šte­fan, Mika Karol Malý atlas lie­či­vých rast­lín 1983 Osve­ta Mar­tin 7 bota­ni­ka, far­má­cia SLO lie­či­vé rast­li­ny atlas

Bero Ras­ti­slav, Tábor Ivo, Tomaš­ko Ivan Arbo­ré­tum Mly­ňa­ny 1992 Veda Bra­ti­sla­va 1 bota­ni­ka, sadov­níc­tvo, pes­to­va­teľ­stvo SLO arbo­ré­tum sprie­vod­ca 8022403776

Ple­va Jozef Les­níc­ka bota­ni­ka 1952 Slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo poľ­no­hos­po­dár­skej lite­ra­tú­ry Bra­ti­sla­va bota­ni­ka SLO les učebnica

Kre­sá­nek Jaro­slav, Duga­so­vá Zla­ti­ca Fló­ra – Lie­či­vé rast­li­ny. Fareb­ný obráz­ko­vý kalen­dár 1979 Duk­lian­ske tla­čiar­ne Pre­šov bota­ni­ka, far­má­cia SLO lie­či­vé rast­li­ny kalendár

Michal­ko J. Geobo­ta­nic­ká mapa ČSSR, SSR, text. časť 1985 Veda Bra­ti­sla­va geobo­ta­ni­ka SLO poten­ciál­na vege­tá­cia, rekon­štru­ova­ná vege­tá­cia atlas

Bur­kov­ský Július RNDr. Dez­ider Magic sedem­de­siat­päť­roč­ný 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca flo­ris­ti­ka, geobo­ta­ni­ka, bota­ni­ka SLO Magic Dez­ider člá­nok 8085559137

Čač­ko Ľubor Dac­ty­lor­hi­za ochro­le­uca – nový taxón slo­ven­skej fló­ry 1995 Živa No. 4 Aca­de­mia Pra­ha bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Dac­ty­lor­hi­za ochro­le­uca člá­nok 0044 – 4812

Šmar­da Jan Sini­ce. Jed­no­du­chá a pře­ce důmy­sl­ná podo­ba živo­ta 1996 Ves­mír No. 10, p. 576583 Ves­mír Pra­ha bota­ni­ka CES sini­ce člá­nok 0042 – 4544

Koneč­ný Jozef Bon­saj 1991 Žive­na Bra­ti­sla­va pes­to­va­teľ­stvo, bota­ni­ka SLO bon­saj prí­ruč­ka 8085177196

Ambros Zděnek Les­níc­ka bota­ni­ka se zákla­dy eko­lo­gie a typo­lo­gie lesa, 2 zv. Zákla­dy eko­lo­gie a typo­lo­gie lesa 0 les­níc­ka bota­ni­ka, eko­ló­gia, typo­ló­gia lesa CES les, typo­ló­gia nezná­my 630.17(075.8)

Ambros Zděnek Les­níc­ka bota­ni­ka se zákla­dy eko­lo­gie a typo­lo­gie lesa, 1 zv. Les­níc­ka bota­ni­ka s den­ro­lo­gií 0 les­níc­ka bota­ni­ka, den­dro­ló­gia CES les neznámy

Mia­dok D. Con­tri­bu­ti­on to the phy­to­co­eno­lo­gy of the pro­jec­ted sta­te natu­ral reser­va­ti­on Kre­me­ňo­vo 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, No. 1, p. 6771 SAP Bra­ti­sla­va fyto­ce­no­ló­gia, bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Kre­me­ňo­vo člá­nok 0006 – 3088

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Husák Šte­pán, Zali­be­ro­vá M., Zlín­ska Jana On the occu­ren­ce of endan­ge­red taxa of Slo­vak flo­ra on the flo­odp­lain of lover flow of the Mora­va river 1992 Bul­le­tin SBS Vol 14, p. 3435 SBS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Mora­va, ohro­ze­né dru­hy článok

Baná­so­vá Vie­ra, Oťa­he­lo­vá Hele­na, Jaro­lí­mek I., Zali­be­ro­vá M., Husák Šte­pán Mora­va river flo­odp­lain vege­ta­ti­on in rela­ti­on to limi­ting eco­lo­gi­cal fac­tors 1994 Eko­ló­gia, Vol. 13, No. 3, p. 247262 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, bota­ni­ka ENG Mora­va, eko­lo­gic­ké fak­to­ry článok

Baná­so­vá Vie­ra, Oťa­he­lo­vá Hele­na, Jaro­lí­mek I., Zali­be­ro­vá M., Janau­er G.A., Husák Šte­pán The influ­en­ce of impor­tant envi­ron­men­tal fac­tors on the vege­ta­ti­on struc­tu­res in the allu­vial plain of the Mora­va River 1994 Eko­ló­gia, Vol. 13, Supp­le­ment 1, p. 125133 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka, eko­ló­gia ENG, SLO vege­tá­cia alú­via, Mora­va článok

Prach K. Moni­to­ro­vá­ní změn vege­ta­ce – meto­dy a prin­ci­py 0 ČÚOP – Čes­ký ústav ochra­ny prí­ro­dy Brno eko­ló­gia, geobo­ta­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, fyto­ce­no­ló­gia CES moni­to­ring, rast­lin­né spo­lo­čen­stvá, metó­dy zbe­ru, spra­co­va­nie dát príručka

Prach K. Bio­mo­ni­to­ring – meto­dy a prin­ci­py 0 ČÚOP Brno envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, zooló­gia, bota­ni­ka CES bio­mo­ni­to­ring príručka

Ferá­ko­vá Vie­ra, Michál­ko­vá A., Ondrá­šek I., Pap­ší­ko­vá M., Zema­no­vá Anna Ohro­ze­ná fló­ra Bra­ti­sla­vy 1994 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka SLO ohro­ze­né dru­hy spravodaj

Veľ­ká kni­ha rast­lín, ska­me­ne­lín a mine­rá­lov 0 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va bota­ni­ka SLO atlas

Haš­to­vá Mária Keď pôj­deš lúka­mi 1967 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va bota­ni­ka SLO kľúč

Patoč­ka Jan Húse­ni­ce nas duboch v ČSR 1954 Štát­ne poľ­no­hos­po­dár­ske nakla­da­teľ­stvo Bra­ti­sla­va les­níc­ka bota­ni­ka, zooló­gia SLO motýľ, húse­ni­ca, dub knižka

Holo­to­vá Eugé­nia, Jani­šo­vá Moni­ka, Janiš Vla­di­mír, Kürt­hy Ale­xan­der, Kürt­hy­o­vá Mar­ti­na, Noga Michal, Sta­no­vá Vie­ra, Šef­fer Ján, Ško­da Róbert, Vala­cho­vič Dušan, Vice­ní­ko­vá Andrea (eds.) Nivou Mora­vy 1995 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, bota­ni­ka, zooló­gia SLO Mora­va, niva Mora­vy prí­ruč­ka 80 – 967471-​0‑X

Run­ko­vič G. Fló­ra Strá­žo­va 1990 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 15, p. 2124 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va bota­ni­ka SLO člá­nok 8085559137

Mac­ko Š. Prís­pe­vok k roz­ší­re­niu tisa oby­čaj­né­ho na Slo­ven­sku 1992 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 18, p. 2931 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va bota­ni­ka SLO Taxus bac­ca­ta, tis oby­čaj­ný člá­nok 8085559137

Mag­loc­ký Šte­fan, Ferá­ko­vá Vie­ra Red list of ferns and flo­we­ring plants (Pte­ri­dop­hy­ta and Sper­ma­top­hy­ta) of the flo­ra of Slo­va­kia 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, No. 4, p. 361385 SAP Bra­ti­sla­va 2 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka ENG, LAT ohro­ze­né dru­hy, chrá­ne­né dru­hy, kate­gó­rie IUCN sprá­va, súbor 0006 – 3088

Ran­duš­ka Dušan, Kri­žo Milan Chrá­ne­né rast­li­ny 1986 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO chrá­ne­né rast­li­ny atlas

Bosáč­ko­vá E. Rast­lin­né spo­lo­čen­stvá sla­ti­no­vých lúk na Záhor­skej níži­ne 1975 Čes­ko­slo­vesn­ká ochra­na prí­ro­dy No. 15, p. 172273 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va bota­ni­ka SLO sla­ti­ny, Záho­rie článok

Krip­pel E. Postg­la­ciál­ny vývoj lesov Záhor­skej níži­ny. His­to­ric­ko­ge­obo­ta­nic­ká štú­dia 1965 Bio­lo­gic­ké prá­ce Vol. 11, No. 3 SAV Bra­ti­sla­va vývoj prí­ro­dy, his­to­ric­ká geobo­ta­ni­ka SLO Záhor­ská níži­na neznámy

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Husák Šte­pán, Zali­be­ro­vá M., Zlin­ská Jana K výsky­tu ohro­ze­ných dru­hov fló­ry Slo­ven­ska v inun­dač­nom úze­mí dol­né­ho toku rie­ky Mora­vy 1992 Bul­le­tin SBS Vol. 14, p. 3435 SBS Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka SLO Mora­va, Záho­rie, ohro­ze­né dru­hy článok

Dostál Ľ. Bota­nic­ko – ochra­nár­ske postre­hy z Levočs­kých vrchov 1993 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 20, p. 37 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO člá­nok 8085559137

Tatík J., Andráš­ko­vá E. Tep­lo­mil­né spo­lo­čen­stvá s dubom plst­na­tým v juž­nej čas­ti Stá­žov­ských vrchov 1992 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 19, p. 2830 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va bota­ni­ka SLO xero­ter­my, Quer­cus pubes­cens člá­nok 8085559137

Gal­vá­nek Dob­ro­mil Xero­term­né spo­lo­čen­stvá juž­nej čas­ti Strá­žov­ských vrchov a prob­lé­my ich ochra­ny 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 2021 Daph­ne Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Strá­žov­ské vrchy, xero­ter­my člá­nok 1335 – 2091

Ferá­ko­vá Vie­ra, Sch­war­zo­vá Teré­zia Synan­tro­pi­zač­né ten­den­cie vo fló­re mode­lo­vé­ho úze­mia Devín­ska Koby­la 1981 Acta Facul­ta­tis Rerum Natu­re Uni­ver­si­tas Come­nia­na No. 7, p. 253262 PRIF UK Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO synan­tro­pi­zá­cia, Devín­ska Koby­la článok

Čač­ko Ľubor Čeľaď Orchi­da­ce­ae v Strá­žov­ských vrchoch 1993 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 20, p. 61 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka SLO Orchi­da­ce­ae člá­nok 8085559137

Chro­mý, Niž­nan­ská M., Vlčá­ko­vá A. Sú Pie­ni­ny rajo orchi­deí ? 1990 Vyso­ké Tat­ry No. 6, p. 2122 eko­so­zo­ló­gia, bota­ni­ka SLO Pie­ni­ny, Orchi­da­ce­ae článok

Kri­žo Milan Fló­ra Poľa­ny 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­cy 6. – 8. apríl 1993, p. 245251 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Vale­ria­na sam­bu­ci­fo­lia, Myc­ros­ty­lis monop­hyl­los, Coelog­los­sum viri­de, Taxus bac­ca­ta, Žiar, Roh, Det­vian­ska kot­li­na, Sla­tin­ská kot­li­na, Poa scab­ra, Tri­fo­lium saro­sien­se, Melit­tis meli­sop­hyl­lum ssp. car­pa­ti­ca, Sla­ti­na, Fri­til­la­ria mele­ag­ris zborník

Kri­žo Milan Fló­ra Poľa­ny 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 245251 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Wald­ste­i­nia tema­ta zborník

Ves­te­nic­ký Kolo­man, Vološ­čuk Ivan, Ambros Zde­no, Ber­ná­to­vá Dana, Bohuš Ján, Buj­nov­ský Alfonz, Čapu­ta Alojz, Daro­la Ján, Feke­te Šte­fan, Gaj­doš Milan, Gal­vá­nek Juraj, Kad­le­čík Ján, Kli­ment Ján, Kris­tek Igor, Lac­ko Richard, Lazeb­ní­ček Jiří, Ložek Vojen Veľ­ká Fat­ra, chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1986 p. 1241 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geoló­gia, geomor­fo­ló­gia, hyd­ro­ló­gia, kli­ma­to­ló­gia, evo­luč­ná bio­ló­gia, bota­ni­ka SLO Veľ­ká Fat­ra, geolo­gic­ká stav­ba, tek­to­ni­ka, reli­éf, kras, hyd­ro­lo­gic­ké pome­ry, klí­ma, pôd­ne pome­ry, chrá­ne­né plo­chy, vývoj prí­ro­dy v štvr­to­ho­rách, vege­tač­né pome­ry, živo­číš­stvo, osíd­le­nie, prie­my­sel, poľ­no­hos­po­dár­stvo, les­né hos­po­dár­stvo, poľov­níc­tvo kniha

Hin­dák Fran­ti­šek K súčas­né­mu sta­vu výsku­mu fyto­ge­no­fon­du siníc a rias Slo­ven­ska 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 2125 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka SLO sini­ce, ria­sy zborník

Peciar Voj­tech Geno­fond macho­ras­tov Slo­ven­ska a jeho ochra­na 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 2531 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO macho­ras­ty, geno­fond, čer­ve­ný zoznam, ende­mic­ké dru­hy, neofy­ty zborník

Mag­loc­ký Šte­fan Čer­ve­ný zoznam vyš­ších rast­lín fló­ry Slo­ven­ska – príp­ra­va II. ver­zie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 4347 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO čer­ve­ný zoznam zborník

Ferá­ko­vá Vie­ra, Michál­ko­vá A. Čer­ve­ný zoznam pap­ra­ďo­ras­tov a semen­ných rast­lín Bra­ti­slav­skej fló­ry. Infor­má­cia o súčas­nom sta­ve jej ohro­ze­nia 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 4751 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO čer­ve­ný zoznam, pap­raď, Bra­ti­sla­va, urba­ni­zá­cia, prie­my­sel, komu­ni­ká­cie, poľ­no­hos­po­dár­stvo, kame­ňo­lom, ťaž­ba kame­ňa, zber, pre­nos do záh­rad zborník

Vlč­ko Jaro­slav Vsta­va­čo­vi­té (Orchi­da­ce­ae) – výskyt na Slo­ven­sku a ich ohro­ze­nie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 5159 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Orchi­da­ce­ae, vsta­va­čo­vi­té, čer­ve­ný zoznam, Spi­rant­hes aes­ti­va­lis, Ana­camp­tis pyra­mi­da­lis, Dac­ty­lor­hi­za incar­na­ta ssp. hae­ma­to­des var. hyp­ha­e­ma­to­des, Dac­ty­lor­hi­za macu­la­ta ssp. macu­la­ta, Dac­ty­lor­hi­za macu­la­ta ssp. helo­des zborník

Ulry­cho­vá Dari­na, Ulrych Libor Prob­le­ma­ti­ka ochra­ny vybra­ných dru­hov vsta­va­čo­vi­tých v okre­se Nit­ra 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 5963 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Orchi­da­ce­ae, Nit­ra, Himan­tog­los­sum cap­ri­num, ŠPR Žib­ri­ca, Orchis morio ssp. morio, Malý Baho­rec, Pod­ho­ra­ny, Orchis tri­den­ta­ta ssp. tri­den­ta­ta, Kal­vá­ria, Xerant­he­mum annum, Gagea bohe­mi­ca, Iris pumi­la, Hes­pe­ris tris­tis, Dac­ty­lor­hi­za sam­bu­ci­na zborník

Labanc Juraj Prob­lém zacho­va­nia bio­di­ver­zi­ty a mož­nos­ti bota­nic­kých záh­rad 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 6367 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO bio­di­ver­zi­ta, bota­nic­ké záh­ra­dy, ochran­né lesy, semen­né poras­ty, géno­vé základ­ne, výbe­ro­vé stro­my, klo­no­vé archí­vy, semen­né sady, zní­že­nie varia­bi­li­ty, záchra­na ex situ, gene­tic­ký drift, hyb­ri­di­zá­cia, arbo­ré­tum zborník

Šol­té­so­vá Anna Diver­zi­ta ciev­na­tých rast­lín v TANAP‑e a jeho ochran­nom pás­me 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 229235 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO TANAP, náv­štev­nosť, imi­sie, auto­mo­bi­lo­vá dopra­va, ďiaľ­ko­vý pre­nos, kys­lé zráž­ky, inten­zív­ne hos­po­dá­re­nie, Ledum palus­tre, Pedi­cu­la­ris sceptrum-​carolinum, Pod Obráz­kom, Mok­ri­ny, Andro­me­da poli­fo­lia, Štr­b­ské ple­so, Iris sibi­ri­ca, Nová Les­ná, Veľ­ký Slav­kov zborník

Ben­ča­ťo­vá Bla­že­na Výskum a ochra­na ohro­ze­ných taxó­nov vyš­ších rast­lín v Pie­nin­skom národ­nom par­ku 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 235241 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Pie­ni­ny, his­tó­ria výsku­mu Pie­nin, Spiš­ská Magu­ra, Sta­rá Ľubov­ňa, ende­mi­ty, Aqu­ile­gia ulle­pits­chii, Ara­bis pie­ni­ni­ca, Agros­tem­ma git­ha­go, Coni­ose­li­num tata­ri­cum, prie­lom Dunaj­ca, Duna­jec, Orchis mas­cu­la, Gym­na­de­nia conop­sea, Pla­tant­he­ra bifo­lia zborník

Kri­žo Milan Fló­ra Poľa­ny 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 245251 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Poľa­na, Hron­čo­kov­ký grúň, Pod Dudá­šom, Bút­ľav­ka, Prí­slo­py, Zálom­ská, Maje­ro­vá, Buko­vi­na, Kys­lin­ky, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Pred­ná Poľa­na, Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, Trig­lo­chin palus­tre, Bot­ry­chium luna­ria, ende­mit, Sene­cio rivu­la­ris, Sol­da­nel­la hun­ga­ri­ca zborník

Koš­ťál Jaro­slav Bio­di­ver­zi­ta fló­ry CHKO Ponit­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 273277 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO bio­di­ver­zi­ta, Ponit­rie, Zobor­ské vrchy, Lup­ka, Zobor­ská lesostep, Žib­ri­ca, Haranč, Malý Baho­rec, Kolí­ňan­ský vrch, Hrn­čia­rov­ské vinoh­ra­dy, Kal­vá­ria, zošľa­pá­va­nie, zber, kame­ňo­lom, Žira­ny, Heliant­he­mum canum, Phlo­mis tube­ro­sa, Poa baden­sis zborník

Balázs Pavel K ochra­ne bio­di­ver­zi­ty vyš­ších rast­lín v CHKO Cero­vá vrcho­vi­na 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 281287 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO bio­di­ver­zi­ta, Cero­vá vrcho­vi­na, kavyľ, ponik­lec, ľan chl­pa­tý, ľan hlad­kas­tý, expan­zia agá­ta bie­le­ho, Ado­nis ver­na­lis, Colu­tea arbo­res­cens, Guda, Haj­náč­ka, Bor­ku­ty, Gemer­ský Jab­lo­nec, Šia­tor­ská Buko­vin­ka, Mat­rač, Drňa, Chry­so­po­gon gryl­lus, Chrá­mec zborník

Vágen­knecht Vlas­tiz­dar Bio­di­ver­zi­ta a její ochra­na z bota­nic­ké­ho pohle­du 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 351359 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia CES bio­di­ver­zi­ta, vývoj ochra­ny bio­di­ver­zi­ty, POOP, relik­ty, alu­viál­ne lúky, kot­li­no­vé lúky, Záho­rie, sla­nis­ká, nespev­ne­né pies­či­ny, Zem­plín­ska Šíra­va, Poip­lie, Podu­naj­ská níži­na, Bohe­ľov­ské ryb­ní­ky, Calu­dium maris­cus, rekul­ti­vá­cie, Žit­ný ostrov zborník

Car­ley a kol. Mos­ses of Euro­pe and the Azo­res 1981 bota­ni­ka ENG machy neznámy

Vlč­ko Jaro­slav Vsta­va­čo­vi­té (Orchi­da­ce­ae) – výskyt na Slo­ven­sku a ich ohro­ze­nie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 5159 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Dac­ty­lor­hi­za macu­la­ta ssp. schu­rii, Dac­ty­lor­hi­za macu­la­ta ssp. trans­syl­va­ni­ca, Epi­pac­tis alben­sis, Epi­pac­tis lep­to­chi­la ssp. neg­lec­ta, Gym­na­de­nia den­sif­lo­ra, Her­mi­nium monor­chis, Himan­tog­los­sum adria­ti­cum, Himan­tog­los­sum cap­ri­num, Lipa­ris loese­lii zborník

Vlč­ko Jaro­slav Vsta­va­čo­vi­té (Orchi­da­ce­ae) – výskyt na Slo­ven­sku a ich ohro­ze­nie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 5159 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Nig­ri­tel­la nig­ra, Oph­rys api­fe­ra, Oph­rys holo­se­ri­ca, Oph­rys holo­se­ri­ca ssp. holu­bia­na, Oph­rys sphe­go­des, Orchis cori­op­ho­ra ssp. cori­op­ho­ra, Orchis laxif­lo­ra ssp. ele­gans, Orchis laxif­lo­ra ssp. palus­tris, Orchis spit­ze­lii, Spi­rant­hes spi­ra­lis zborník

Pro­cház­ka F. Naše orchi­de­je 1980 bota­ni­ka SLO Orchi­da­ce­ae, vsta­va­čo­vi­té neznámy

Ulry­cho­vá Dari­na, Ulrych Libor Prob­le­ma­ti­ka ochra­ny vybra­ných dru­hov vsta­va­čo­vi­tých v okre­se Nit­ra 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 5963 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Lis­te­ra ova­ta, Limo­do­rum abor­ti­vum, Cep­ha­lan­te­ra dama­so­ni­cum, Cep­ha­lan­te­ra lon­gi­fo­lia, Cep­ha­lan­te­ra rub­ra, Neot­tia nidus – avis, Epi­pac­tis hel­le­bo­ri­na zborník

Krum­pál M., Cyp­rich D., Dúha J., Hal­goš Jozef (eds.) Inven­ta­ri­zá­cia fau­ny a fló­ry v záuj­mo­vom úze­mí vod­né­ho die­la Žili­na, časť zooló­gia, Záve­reč­ná sprá­va 1993 KZ PRIF UK (kat. zooló­gie) Bra­ti­sla­va zooló­gia, bota­ni­ka SLO vod­né die­lo Žili­na správa

Šol­té­so­vá Anna Diver­zi­ta ciev­na­tých rast­lín v TANAP‑e a jeho ochran­nom pás­me 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 229235 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Gen­tia­na pne­umo­nat­he, Koša­ris­ká, Veľ­ká Lom­ni­ca, Artos­tap­hy­los uva-​ursi, Sliez­sky dom, Velic­ká doli­na, Kri­váň, Rysy, zošľa­po­va­nie, odpad­ky, pre­mno­že­nie dob­ných zem­ných cicav­cov, Sile­ne acau­lis, olo­vo, Pb, Salix myr­til­lo­ides, Veľ­ký les, Rakú­sy, ende­mi­ty zborník

Šol­té­so­vá Anna Diver­zi­ta ciev­na­tých rast­lín v TANAP‑e a jeho ochran­nom pás­me 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 229235 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Toma­no­va doli­na, Čer­ve­né vrchy, Doli­na sied­mich pra­me­ňov, Tris­tár­ska doli­na, Fur­kot­ská doli­na, Pred­né Jat­ky, Ždiar­ska vid­la, Hav­ra­na, Tem­nosm­re­čian­ska doli­na, Bie­lo­vod­ská doli­na, Bel­ské lúky, Trs­tin­né lúky-​Pace, Rakytiny-​Záhatia, Potô­či­ky, Mlá­ky zborník

Šol­té­so­vá Anna Diver­zi­ta ciev­na­tých rast­lín v TANAP‑e a jeho ochran­nom pás­me 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 229235 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO sta­veb­ná čin­nosť, odpad, zber, kys­lé zráž­ky, rekul­ti­vá­cia, pri­ro­dze­ná suk­ce­sia – zaras­ta­nie sla­tín dre­vi­na­mi, pri­ro­dze­ná suk­ce­sia – zaras­ta­nie vrcho­vísk dre­vi­na­mi, expan­zia smre­ka, Bla­tá, Tatrans­ká Štr­ba, Bre­zi­na, Vyšné Hágy, Kúty zborník

Šol­té­so­vá Anna Diver­zi­ta ciev­na­tých rast­lín v TANAP‑e a jeho ochran­nom pás­me 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 229235 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO expan­zia boro­vi­ce les­nej, expan­zia vŕb, úby­tok Carex chor­dorr­hi­za, Herac­le­um man­te­gaz­zia­num, Lupi­nus polyp­hyl­lus, Rey­nout­ria japo­ni­ca, Ple­urop­te­rus cus­pi­da­tus, mono­typ­né poras­ty, arkto-​alpínske ele­men­ty fló­ry, raše­li­nis­ká, paci­fi­ká­cia Rey­nout­ria japo­ni­ca zborník

Ben­ča­ťo­vá Bla­že­na Výskum a ochra­na ohro­ze­ných taxó­nov vyš­ších rast­lín v Pie­nin­skom národ­nom par­ku 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 235241 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Lis­te­ra ova­ta, Epi­pac­tis palus­tris, Orchis ustu­la­ta, Cyp­ri­pe­dium cal­ce­olus, Orchis mil­li­ta­ris, Mate­uc­cia strut­hi­op­te­ris, Pin­gu­icu­la vul­ga­ris, Ophi­og­los­sum vul­ga­tum, Cre­pis pra­e­mor­sa, Myri­ca­ria ger­ma­ni­ca, Sco­po­lia car­ni­oli­ca, Sol­da­nel­la car­pa­ti­ca zborník

Ben­ča­ťo­vá Bla­že­na Výskum a ochra­na ohro­ze­ných taxó­nov vyš­ších rast­lín v Pie­nin­skom národ­nom par­ku 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 235241 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Aco­ni­tum varie­ga­tum, Car­da­mi­ne tri­fo­lia, Galant­hus niva­lis, Ker­ne­ra saxa­ti­lis, Minu­ar­tia lan­gii, Thlas­pi coeru­le­us, The­sium alpi­num zborník

Kri­žo Milan Fló­ra Poľa­ny 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 245251 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Ban­sko­bys­tric­ké dolo­mi­ty, Pul­sa­til­la sub­sla­vi­ca, Pul­sa­til­la sla­vi­ca, Pul­sa­til­la gran­dis, Aco­ni­tum mol­da­vi­cum, Bro­mop­sis monoc­la­da, Cen­ta­ru­ea mol­lis, Den­ta­ria glan­du­lo­sa, Ery­si­mum witt­man­nii, Pyreth­rum clu­sii, Plav­no, Šal­ko­vá, Quer­cus pubes­cens, Koz­li­nec zborník

Sil­lin­ger P. Bíle Kar­pa­ty – nástin geobo­ta­nic­kých poměrú se zvlášt­ním zře­te­lem ke spo­le­čen­stvúm rost­lin­ným 1929 Krá­lov­ská čes­ká spo­leč­nost nauk geobo­ta­ni­ka CES Bie­le Kar­pa­ty neznámy

Koš­ťál Jaro­slav Bio­di­ver­zi­ta fló­ry CHKO Ponit­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 273277 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Orla­ya gran­dif­lo­ra, Dob­ro­tín­ske ska­ly, Teuc­rium sco­ro­do­nia, Trí­beč, Hrdo­vis­ká, Sol­čian­sky háj, Kova­rec­ká hôr­ka, Orchis cori­op­ho­ra, Teph­ro­se­ris cris­pa, Gera­nium pha­e­um, Par­nas­sia palus­tris, Blys­mus com­pres­sus, Cre­pis pra­e­mor­sa, Pedi­cu­la­ris palus­tris, Píla zborník

Koš­ťál Jaro­slav Bio­di­ver­zi­ta fló­ry CHKO Ponit­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 273277 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Veľ­ko­poľ­ská bráz­da, Vtáč­nik, Iva­nov salaš, Cre­pis sibi­ri­ca, Aco­ni­tum mol­da­vi­cum, Aco­ni­tum varie­ga­tum, exha­lá­ty zborník

Balázs Pavel K ochra­ne bio­di­ver­zi­ty vyš­ších rast­lín v CHKO Cero­vá vrcho­vi­na 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 281287 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Vlčia doli­na, Drňian­sky chr­bát, Steb­lo­vá ska­la, Iris pumi­la, Linum hir­su­tum ssp. glab­res­cens, Linum hir­su­tum ssp. hir­su­tum, Šuri­ce, vinoh­ra­dy, inten­zi­fi­ká­cia poľ­no­hos­po­dár­stva, Lych­nis coro­na­ria, Karanč, Mono­sa, Pul­sa­til­la gran­dis, Ostrá ska­la, Radzov­ce zborník

Balázs Pavel K ochra­ne bio­di­ver­zi­ty vyš­ších rast­lín v CHKO Cero­vá vrcho­vi­na 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 281287 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Monic­ká lesostep, Mono­sy, Son­chus palus­tris, Cech­maj­stro­vá doli­na, Tep­lá doli­na, Čiko­vo, Jani­ce, Buko­vá, Hos­ti­ce, Fenek, Pet­rov­ce, Sti­pa joan­nis, Sti­pa pul­cher­rin­na, Soví hrad, meli­orá­cie, Achil­lea pan­no­ni­ca, Ado­nis aes­ti­va­lis, Astra­ga­lus aus­tria­cus zborník

Balázs Pavel K ochra­ne bio­di­ver­zi­ty vyš­ších rast­lín v CHKO Cero­vá vrcho­vi­na 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 281287 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Astra­ga­lus onob­ry­chys, Bro­mop­sis monoc­la­da, Buto­mus umbel­la­tus, Cam­pa­nu­la bono­nien­sis, Cam­pa­nu­la sibi­ri­ca ssp. diver­gen­ti­for­mis, Carex hor­de­is­ti­chos, Cau­ca­lis pla­ty­car­pos, Cen­ta­ru­ea cyanis, Colym­ba­ba sad­le­ra­na, Cor­nus mas zborník

Balázs Pavel K ochra­ne bio­di­ver­zi­ty vyš­ších rast­lín v CHKO Cero­vá vrcho­vi­na 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 281287 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Coto­ne­as­ter nig­ra ssp. mat­ren­sis, Cynog­los­sum hun­ga­ri­cum, Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, Diant­hus pon­te­de­re, Doryc­nium ger­ma­ni­cum, Doroc­nium pan­tap­hyl­lum, Epi­lo­bium palus­tre, Equ­ise­tum pra­ten­se, Equ­ise­tum tel­ma­te­ia, Ery­si­mum dif­fu­sum, Fili­pen­du­la ulma­ria zborník

Balázs Pavel K ochra­ne bio­di­ver­zi­ty vyš­ších rast­lín v CHKO Cero­vá vrcho­vi­na 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 281287 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Gagea pra­ten­sis, Genis­ta tinc­to­ria ssp cam­pes­tris, Gen­tia­na cru­cia­ta, Gera­nium rotun­di­fo­lium, Hip­poc­re­pis como­sa, Cha­ma­e­cy­ti­sus aus­tria­cus, Cha­ma­e­cy­ti­sus hir­su­tus, Jovi­bar­ba hir­ta ssp. glab­res­cens, Lac­tu­ca peren­nis, Lat­hy­rus nis­so­lia, Linum tenu­ifo­lium zborník

Balázs Pavel K ochra­ne bio­di­ver­zi­ty vyš­ších rast­lín v CHKO Cero­vá vrcho­vi­na 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 281287 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Mus­ca­ri bot­ry­o­ides ssp. trans­syl­va­ni­ca, Mus­ca­ri race­mo­sum, Orchis morio, Orchis pur­pu­rea, Ornit­ho­gal­lum pyra­mi­da­le, Oti­tes silin­ge­ri, Poly­ga­la major, Quer­cus frai­net­to, Quer­cus vir­gi­lia­na, Sese­li osse­um, Tha­lict­rum luci­dum, Thy­mus pan­no­ni­cus, Vin­ca minor zborník

Balázs Pavel K ochra­ne bio­di­ver­zi­ty vyš­ších rast­lín v CHKO Cero­vá vrcho­vi­na 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 281287 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Xerant­he­mum annum zborník

Hadač Emil, Andre­so­vá J., Klescht V. Vege­ta­ce polo­nin v Bukov­ských vrších na seve­ro­vý­chod­ním Slo­ven­sku 1988 Pre­slia No. 60, p. 320338 bota­ni­ka CES polo­ni­ny, Bukov­ské vrchy článok

Šom­šák Ladi­slav Rast­lin­né spo­lo­čen­stvá luž­ných lesov Záhor­skej níži­ny 1959 Acta Facul­ta­tis Rerum Natu­re Uni­ver­si­tas Come­nia­na No. 3, p. 515564 PRIF UK Bra­ti­sla­va geobo­ta­ni­ka SLO luž­né lesy, Záhor­ská níži­na článok

Vágen­knecht Vlas­tiz­dar Bio­di­ver­zi­ta a její ochra­na z bota­nic­ké­ho pohle­du 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 351359 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia CES Výcho­do­slo­ven­ská níži­na, vodo­hos­po­dár­ske úpra­vy, meli­orá­cie, Abrod, Šúr, Kláš­tor­ské lúky, Lip­tov­ská kot­li­na, Belian­ske lúky, Spiš­ské kot­li­ny, voľ­né pies­či­ny, sla­no­mil­ná vege­tá­cia, Kame­nín­ske sla­nis­ko, Bok­roš­ské sla­nis­ko, Kop­čian­ske sla­nis­ko zborník

Vágen­knecht Vlas­tiz­dar Bio­di­ver­zi­ta a její ochra­na z bota­nic­ké­ho pohle­du 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 351359 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia CES Slav­kov­ské sla­nis­ko, Horeš­ské lúky, Beck­man­nia eru­ci­for­mis, Veľ­ký Alfold, Fes­tu­co pse­udo­via­nae – Quer­ce­tum robo­ris, Sivá Bra­da, pre­chod­né raše­li­nis­ká, Ora­va, pre­chod­né vrcho­vis­ká, Suchá hora, zapla­ve­né raše­li­nis­ko, Orav­ská prieh­ra­da, boro­vi­co­vé lesy zborník

Vágen­knecht Vlas­tiz­dar Bio­di­ver­zi­ta a její ochra­na z bota­nic­ké­ho pohle­du 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 351359 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia CES via­te pies­ky, nížin­né luž­né lesy, dúb­ra­vy, Slo­ven­ský kras, Cero­vá vrcho­vi­na, Ponit­rie, Štiav­nic­ké vrchy, Malé Kar­pa­ty, Ková­čov­ské kop­ce, Devín­ska Koby­la, Zobor, dubo­hra­bi­ny, buči­ny, Východ­né Kar­pa­ty, smre­či­ny, TANAP, NAPANT, Hor­ná Ora­va, Poľa­na zborník

Vágen­knecht Vlas­tiz­dar Bio­di­ver­zi­ta a její ochra­na z bota­nic­ké­ho pohle­du 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 351359 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia CES Murán­ska pla­ni­na, subal­pín­ske spo­lo­čen­stvá, alpín­ske spo­lo­čen­stvá, Malá Fat­ra, Babia hora, Pil­sko zborník

Mag­loc­ký Šte­fan Poten­ciál­na pri­ro­dze­ná vege­tá­cia a jej uplat­ne­nie v tvor­be sídel­nej zele­ne 1987 Život­né pro­stre­die No. 4, p. 197201 Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO poten­ciál­na vege­tá­cia, sídel­ná zeleň článok

Yasin Nasir P., Rafig Rubi­na A. Wild flo­wers of Pakis­tan 1995 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss New York bota­ni­ka ENG Pakis­tan nezná­my 0195775848

Stra­ka Peter, Mag­loc­ký Šte­fan, Štef­fek Jozef, Ružič­ko­vá Jana, Amre­in Rudolf Rast­lin­stvo Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 1011 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka SLO Podu­naj­ská níži­na, Výcho­do­slo­ven­ská níži­na, via­te pies­ky, Záhor­ská níži­na, Jur­ský Šúr, Orav­ská prieh­ra­da, Lip­tov­ská Mara, Dob­ročs­ký pra­les, Komár­nic­ká jed­li­na, Badín­sky pra­les, Strá­žov­ské vrchy, Malá Fat­ra, Veľ­ká Fat­ra, Slo­ven­ský raj, ban­ská kolo­ni­zá­cia kni­ha 2831703239

Stra­ka Peter, Mag­loc­ký Šte­fan, Štef­fek Jozef, Ružič­ko­vá Jana, Amre­in Rudolf Rast­lin­stvo Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 1112 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka SLO Slo­ven­ské rudo­ho­rie, valaš­ská kolo­ni­zá­cia, polo­ni­ny, hole kni­ha 2831703239

Aiche­le D., Golte-​Bechtle M. Čo to tu kvit­ne ? Kvit­nú­ce rast­li­ny stred­nej Euró­py vo voľ­nej prí­ro­de 1996 IKAR Bra­ti­sla­va bota­ni­ka SLO kľúč 8071182680

Per­ring F.H., Wal­ters S.M. (eds.) Atlas of the bri­tish flo­ra 1962 BSBI, Nel­son Lon­don bota­ni­ka ENG brit­ská fló­ra atlas

Pit­ko J. Výskyt tisu (Taxus bac­ca­ta L.) v les­ných typoch har­ma­nec­kej oblas­ti 1960 Les­nic­ký časo­pis No. 5, p. 340352 bota­ni­ka, les­níc­ka typo­ló­gia SLO Har­ma­nec, Taxus bac­ca­ta, tis oby­čaj­ný článok

Ško­vi­ro­vá Kata­rí­na Rast­lin­stvo Mar­ti­na a oko­lia 1983 Z minu­los­ti a prí­tom­nos­ti Tur­ca No. 6, p. 1417 Mar­tin bota­ni­ka SLO Mar­tin, Turiec článok

Hill M.O., Rad­ford G.L. Regis­ter of per­ma­nent vege­ta­ti­on plots 1986 ITE Abbots Rip­ton bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG plo­cha neznámy

Whi­te P.S., Brat­ten S.P. Moni­to­ring vege­ta­ti­on and rare plant popu­la­ti­ons in US nati­onal parks and reser­ves 1981 Syn­ge H. (ed.): The bio­lo­gi­cal aspects of rare plant con­ser­va­ti­on, p. 267278 John Wiley Chi­ches­ter eko­so­zo­ló­gia, bota­ni­ka ENG moni­to­ring, rast­lin­né popu­lá­cie, národ­ný park, USA článok

Coun­cil of Euro­pe List of rare, thre­a­te­ned and ende­mic plants in Euro­pe 1977 Kew, Sur­rey, Natu­re and Envi­ron­ment Series No. 14 bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia ENG vzác­ne dru­hy, ohro­ze­né dru­hy, Euró­pa, čer­ve­ný zoznam neznámy

Davy A.J., Jef­fe­ries R.L. App­ro­aches to the moni­to­ring of rare plant popu­la­ti­on 1981 Syn­ge H. (ed.): The bio­lo­gi­cal aspects of rare plant con­ser­va­ti­on, p. 219232 John Wiley Chi­ches­ter bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia ENG moni­to­ring, vzác­ne rast­li­ny, popu­lá­cia článok

Maly­šev V.L., Sobo­lev­ska K.A. Rare and endan­ge­red plant spe­cies of Sibe­ria 1980 Nauka eko­so­zo­ló­gia, bota­ni­ka RUS vzác­ne dru­hy, ohro­ze­né dru­hy, Sibír neznámy

Bla­ke S.F., Atwo­od A.C. Geog­rap­hi­cal guides to the flo­ra of the world 1967 US Depart­ment of Agri­cul­tu­re Was­hing­ton DC. fyto­ge­o­gra­fia, bota­ni­ka, geo­gra­fia ENG fló­ra, svet sprievodca

Davis E.B. Guides to infor­ma­ti­on sour­ces in the bota­ni­cal scien­ces 1987 Colum­bia Lib­ra­ries Unli­mi­ted Litt­le­ton bota­ni­ka ENG infor­mač­ný zdroj sprievodca

Dre­bes G. Mari­ne fytop­lank­ton 1974 Geor­ge Thie­me Ver­lag Stutt­gart bota­ni­ka ENG more, fytop­lank­tón neznámy

Cro­nin L. Key guide to Aus­tra­lian tre­es 1988 Reed les­níc­ka bota­ni­ka ENG Aus­trá­lia, strom, les sprievodca

Holt­tum J.D. Plant life in Mala­ya 1976 Long­man Kuala Lum­pur 2 bota­ni­ka ENG Malaj­zia neznámy

Tobing D.H. A pre­li­mi­na­ry bib­li­og­rap­hy on fau­na, flo­ra, vege­ta­ti­on, con­ser­va­ti­on of natu­re and natu­ral resour­ces of Sumat­ra 1968 Natu­re Con­ser­va­ti­on Depart­ment of Agri­cul­tu­ral Uni­ver­si­ty Wage­nin­gen bib­li­o­gra­fia, bota­ni­ka, zooló­gia, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG fau­na, fló­ra, vege­tá­cia, ochra­na, prí­rod­né zdro­je neznámy

Whit­mo­re T.C. Tree flo­ra of Mala­ya 1972 Long­man Kuala Lum­pur les­níc­ka bota­ni­ka ENG Malaj­zia neznámy

Whit­mo­re T.C. Palms of Mala­ya 1977 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss Kuala Lum­pur bota­ni­ka ENG pal­my, Malaj­zia neznámy

Burs­che E.M. A hand­bo­ok of water plants 1971 Fre­de­rick War­ne Lon­don bota­ni­ka ENG voda neznámy

Ker­rich G.J., Hawk­sworth D.L., Sims R.W. Key works to the fau­na and flo­ra of the bri­tish isles and north-​western Euro­pe 1978 Aca­de­mic Pre­ss, Lon­don Lon­don bota­ni­ka, zooló­gia ENG fau­na, fló­ra, ostrov, seve­ro­zá­pad­ná Euró­pa kľúč

Litt­ler D.S., Litt­ler M.M., Bucher K.E., Nor­ris J.N. Mari­ne plants of the Carib­be­an 1989 Smith­so­nian Ins­ti­tu­te Pre­ss marin­ná bota­ni­ka ENG kari­bik neznámy

Pet­ri­des G.A. A field guide to tre­es and shrubs 1958 Hough­ton Miff­lin Com­pa­ny Bos­ton les­níc­ka bota­ni­ka, bota­ni­ka ENG kro­vi­ny, stro­my sprievodca

Bar­ring­ton H.C. Medi­ci­nal de Colom­bia. Bota­ni­ca Medi­ca 1974 Ins­ti­tu­to de Cinas Natu­ra­les Uni­ver­si­dad Naci­ona­le Bogo­ta bota­ni­ka, far­má­cia ESP Kolum­bia neznámy

Har­ling G., Spar­re B., Ander­son C. Flo­ra of Ecu­ador (via­ce­ro zväz­kov) 0 NFR Stock­holm flo­ris­ti­ka, bota­ni­ka ENG Ekvá­dor neznámy

Keay R.W.J. Tre­es of Nige­ria 1989 Cla­ren­don Oxford les­níc­ka bota­ni­ka ENG strom, Nigé­ria neznámy

Lind E.M., Mor­ri­son M.E.S. East Afri­can vege­ta­ti­on 1974 Long­man Lon­don bota­ni­ka ENG vege­tá­cia, východ­ná Afri­ka neznámy

Palg­ra­ves K.C. Tre­es of Sout­hern Afri­ca 1977 Stru­ik Pub­li­ca­ti­ons Cape Town les­níc­ka bota­ni­ka ENG stro­my, Juž­ná Afri­ka neznámy

Whi­te F. The vege­ta­ti­on of Afri­ca. A dec­rip­ti­ve memo­ir to accom­pa­ny the UNESCO/​AERFAT/​UNSO vege­ta­ti­on map of Afri­ca 1983 UNESCO Paris eko­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia, bota­ni­ka ENG vege­tá­cia, Afri­ka neznámy

Ehr­lich P.R., Murp­hy D.D. Moni­to­ring popu­la­ti­ons on rem­nants of nati­ve vege­ta­ti­on 1987 Saun­ders D.A., Arnold G.W., Burb­rud­ge A.A., Hop­kins A.J.M. (ed.): The role of rem­nants of nati­ve vege­ta­ti­on, p. 201210 bota­ni­ka, eko­so­zo­ló­gia ENG moni­to­ring, pôvod­ná vege­tá­cia, popu­lá­cia článok

Kli­meš L. Explo­iti­on of tabu­la­ted indi­ca­tor valu­es in the gra­dient ana­ly­sis of vege­ta­ti­on 1987 Pre­slia Vol. 59, p. 1524 Pra­ha nume­ric­ká eko­ló­gia, bota­ni­ka ENG indi­kač­ná hod­no­ta, gra­dien­to­vá ana­lý­za článok

Kovář P. Vege­ta­ti­on as a dyna­mic struc­tu­ral com­po­nent of urban and subur­ban lands­ca­pe 1989 Pro­ce­e­dings of Con­fe­ren­ce, Met­hods of Landscape-​ecological Ana­ly­ses and Synt­he­ses, 25 – 26 Janu­ary 1989, Čes­ké Bude­jo­vi­ce, ČSFR, Vol. 2, p. 134153 urbán­na eko­so­zo­ló­gia, bota­ni­ka, eko­ló­gia rast­lín CES vege­tá­cia, kra­jin­ný prvok článok

Mikyš­ka R. Geobo­ta­ni­cal map of the Cze­choc­lo­va­kia. 1. Czech lands. Vege­ta­ce ČSSR A2 1968 Aca­de­mia Pra­ha geobo­ta­ni­ka CES mapa

Til­man D. Plant domi­nan­ce along an expe­ri­men­tal nut­rient ana­ly­sis 1984 Eco­lo­gy Vol. 65, p. 14451453 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia, bota­ni­ka ENG domi­nan­cia rast­lín, ana­lý­za živín článok

Ellen­berg H. Zei­ger­wer­te der Gefä­ßpf­lan­zen Mit­te­le­uro­pas 1979 Scrip­ta Geobo­ta­ni­ca Götin­gen 2 geobo­ta­ni­ka GER stred­ná Euró­pa neznámy

Mičie­ta Karol, Murín Gus­táv Wild plant spe­cies in prac­ti­cal use for bio­in­di­ca­ti­on of pol­lu­ted envi­ron­ment 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 193202 SAP Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geno­to­xi­ko­ló­gia ENG bio­in­di­ká­cia, zne­čis­te­nie, muta­gé­ny, kar­ci­no­gé­ny, rast­li­ny, abor­ti­vi­ta peľo­vých zŕn, bio­in­di­ká­tor, zoznam indi­kač­ných dru­hov, bio­mon­to­ring, Ban­ská Štiav­ni­ca, dusík, olo­vo článok

Šimo­no­vi­čo­vá Ale­xan­dra, Thach Ho Thi Kim Microbiological-​ecological situ­ati­on in selec­ted loca­li­ties of the lowland Záhor­ská níži­na 1995 Bio­ló­gia Vol. 50, p. 237243 SAP Bra­ti­sla­va mik­ro­bi­oló­gia, bota­ni­ka ENG Záhor­ská níži­na, Seku­le, Tom­ky, Lak­šár­ska Nová Ves, poško­de­nie pôdy člá­nok 0006 – 3088

Mičie­ta Karol, Murín Gus­táv Wild plant spe­cies in prac­ti­cal use for bio­in­di­ca­ti­on of pol­lu­ted envi­ron­ment 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 193202 SAP Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geno­to­xi­ko­ló­gia ENG článok

Mičie­ta Karol, Murín Gus­táv Wild plant spe­cies in prac­ti­cal use for bio­in­di­ca­ti­on of pol­lu­ted envi­ron­ment 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 193202 SAP Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geno­to­xi­ko­ló­gia ENG článok

Holub Z., Ostro­luc­ká M.G. Tole­ran­ce of pol­len from tre­es to chro­nic effect of Pb and aci­di­ty 1993 Bio­ló­gia No. 48, p. 331335 SAP Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, fyzi­oló­gia dre­vín ENG olo­vo, aci­di­fi­ká­cia, tole­ran­cia, seme­no, dre­vi­na, chro­nic­ký efekt článok

Mičie­ta Karol Bio­in­di­ca­ti­on of muta­ge­nous effect of pol­lu­ted envi­ron­ment by means of hig­her plants 1990 Život­né pro­stre­die No. 24, p. 267270 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka SLO bio­in­di­ká­cia, muta­gén, zne­čis­te­nie pro­stre­dia, vyš­šie rast­li­ny článok

Mičie­ta Karol Local flo­ra in bio­in­di­ca­ti­on and geno­to­xic risk asses­ment in emis­si­on ter­ri­to­ries of indus­trial com­ple­xes 1993 Průmys­lo­vá toxi­ko­lo­gie No. 20, p. 2930 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka, geno­to­xi­ko­ló­gia SLO fló­ra, risk asses­ment, emi­sie, prie­mys­lo­vý kom­plex, bio­in­di­ká­cia, geno­to­xi­ci­ta článok

Čar­ni Andraž Ther­mop­hi­lous vege­ta­ti­on of tram­pled habi­tats in Istria (Cro­atia and Slo­ve­nia) 1996 Bio­ló­gia, Vol. 51, No.4, p. 405409 SAP Bra­ti­sla­va bota­ni­ka ENG ter­mo­fil­ná vege­tá­cia, Istria, Stel­la­rie­tea mediae, Ele­usi­ne­tum indi­ce, Eup­hor­bie­tum macu­la­tae, Euphorbio-​Oxalidetum cor­ni­cu­la­tae, Erag­ros­tie­la­ta, C4 rast­li­ny, Cano­don dyc­ty­lon, Ele­usi­ne indi­ca, Erag­ros­tis minor, Oxa­lis cor­ni­cu­la­ta člá­nok 0006 – 3088

Čar­ni Andraž Ther­mop­hi­lous vege­ta­ti­on of tram­pled habi­tats in Istria (Cro­atia and Slo­ve­nia) 1996 Bio­ló­gia, Vol. 51, No.4, p. 405409 SAP Bra­ti­sla­va bota­ni­ka ENG Por­tu­la­ca ole­ra­cea, Polycarpo-​Amaranthetum defle­xi, Ama­rant­hus defle­xus, Eup­hor­bio, Umag, Piran člá­nok 0006 – 3088

List of revie­wers in Bio­lo­gia, vol. 50, Sec­ti­on Bota­ny 1996 Bio­ló­gia, Vol. 51, No.4, p. 434 SAP Bra­ti­sla­va bota­ni­ka ENG recen­zen­ti člá­nok 0006 – 3088

Kame­nic­ká Auré­lia Rooting of Mag­no­lia xsou­lan­gia­na mic­ro­cut­tings 1996 Bio­ló­gia, Vol. 51, No.4, p. 435439 SAP Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, fyzi­oló­gia rast­lín ENG zako­re­ňo­va­nie, Mag­no­lia xsou­lan­gia­na, ras­to­vé regu­lá­to­ry člá­nok 0006 – 3088

Bul­le­tin of Slo­vak Bota­ni­cal Socie­ty vol. 17, 1995 1996 Bio­ló­gia, Vol. 51, No.4, p. 440 SAP Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, bib­li­o­gra­fia ENG člá­nok 0006 – 3088

Gaš­pa­rí­ko­vá Otí­lia, Čiam­po­ro­vá Mila­da, Tamás Ladi­slav, Trgi­ňo­vá Iva­na, Luxo­vá Miro­sla­va Cold-​induced chan­ges in pro­te­in pat­terns and ultras­truc­tu­re of root cells of mai­ze seed­lings 1996 Bio­ló­gia, Vol. 51, No.4, p. 449456 SAP Bra­ti­sla­va mole­ku­lár­na eko­ló­gia, mole­ku­lár­na bota­ni­ka ENG zme­na biel­ko­vi­no­vých pome­rov, chlad, pri­már­ne kore­ne, biel­ko­vi­ny, bun­ko­vá ultra­štruk­tú­ra, Zea mays, vyc­hla­dzo­va­nie člá­nok 0006 – 3088

Dar­ling­ton C.B. Chro­mo­so­me bota­ny 1956 Lon­don fyto­ge­ne­ti­ka, chro­mo­zó­mo­vá bota­ni­ka, kary­o­ló­gia ENG chro­mo­zóm, rast­li­na neznámy

Jaro­lí­mek I., Sch­los­ser G. FYTOPACK – prog­ram pac­ka­ge for pro­ces­sing of phy­to­co­eno­lo­gi­cal tab­les 1994 Ms. depon in Ins­ti­tu­te of SAS Ins­ti­tu­te of SAS Bra­ti­sla­va nume­ric­ká bota­ni­ka ENG FYTOPACK, spra­co­va­nie fyto­ce­no­lo­gic­kých dát neznámy

Špá­ni­ko­vá A. (ed.) Vege­tač­né pome­ry juž­nej čas­ti Výcho­do­slo­ven­skej níži­ny 1985 Acta Bota­ni­ca Slo­va­ca Series A Bra­ti­sla­va bota­ni­ka SLO vege­tač­né pome­ry, Výcho­do­slo­ven­ská níži­na článok

Baker C.A. Flo­ra of Java. Part 1. 1963 Noord­hoff Gro­nin­gen bota­ni­ka ENG fló­ra, Jáva neznámy

Braun-​Blanquet J. Pflan­zen­so­zi­olo­gie. Grun­dzüge der Vege­ta­ti­on­skun­de 1964 Springer-​Verlag Wien 3 rast­lin­ná soci­oló­gia, geobo­ta­ni­ka GER rast­li­na neznámy

Col­lins R.P., Jones M.B. The influ­en­ce of cli­ma­tic fac­tors on the dis­tri­bu­ti­on of C4 spe­cies in Euro­pe 1985 Vege­ta­tio Vol. 64, p. 121129 kli­ma­to­ló­gia, ché­mia, bota­ni­ka ENG vplyv kli­ma­tic­kých fak­to­rov, dis­tri­bú­cia C4 dru­hov, Euró­pa článok

Stohlg­ren T.J., Chong G.W., Kalk­han M.A., Schell L.D. Mul­tis­ca­le sam­pling of plant diver­si­ty. Effects of mini­mum map­ping unit size 1997 Eco­lo­gi­cal App­li­ca­ti­ons Vol. 7, No. 3, p. 10541063 ESA Was­hing­ton geobo­ta­ni­ka, bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG výskum rast­lin­nej diver­zi­ty, mini­mál­na mapo­va­cia jed­not­ka člá­nok 1051 – 0761

Miy­awa­ki A. (ed.) Vege­ta­ti­on of Japan Vol. 1. – 10. 0 Shi­bun­do Tokio bota­ni­ka ENG vege­tá­cia, rast­li­na, Japon­sko neznámy

Jur­ko Anton Vplyv výstav­by vod­ných diel na Duna­ji na vege­tá­ciu Podu­naj­skej níži­ny 1976 Život­né pro­stre­die Vol. 10, No. 5., p. 230238 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geobo­ta­ni­ka SLO Dunaj, Podu­naj­ská níži­na, vege­tá­cia, vod­né die­lo Gab­čí­ko­vo článok

Bews J.W. The south-​east Afri­can flo­ra. Its ori­gin, mig­ra­ti­on, and evo­lu­ti­ona­ry ten­den­cies 1923 Annals of Bota­ny Vol. 36, No. 142 bota­ni­ka, evo­luč­ná bio­ló­gia ENG Juž­ná Afri­ka, fló­ra, pôvod, mig­rá­cia, evo­luč­né ten­den­cie neznámy

Fritch F.E., Salis­bu­ry E. Plant form and func­ti­on 1955 Bell and Sons Lon­don bota­ni­ka ENG for­my rast­lín, fun­kcie rast­lín neznámy

Ambast S.P. The use­ful plants of India 1986 p. 2445 C.S.I.R. New Delp­hi bota­ni­ka ENG uži­toč­né rast­li­ny, India článok

Feder N., O‘Brien T.P. Plant mic­ro­tech­ni­que. Some prin­cip­les and new met­hods 1968 Ame­ri­can Jour­nal of Bota­ny Vol. 55, p. 123142 bota­ni­ka ENG rast­lin­ná mik­ro­tech­ni­ka článok

Ellen­berg H. Vege­ta­ti­on Mit­te­le­uro­pa mit den Alpen in Öco­lo­gis­chen Schicht 1978 E. Ulmer Verl. Stutt­gart 4 flo­ris­ti­ka, bota­ni­ka GER vege­tá­cia, rast­li­na, stred­ná Euró­pa, Alpy neznámy

Zej­da J. Small mam­mals in cer­tain forst type groups in sout­hern Mora­via 1973 Zoolo­gic­ké lis­ty Vol. 22, p. 13 bio­ge­o­gra­fia, les­níc­ka bota­ni­ka, mam­ma­li­oló­gia ENG drob­né cicav­ce, juž­ná Mora­va, les­ný typ článok

Michal­ko­vá E. Chro­mo­so­me num­bers of the two spe­cies of the genus Odon­ti­tes (Scrop­hu­la­ria­ce­ae) in Slo­va­kia 1998 Bio­ló­gia Vol. 53, No. 1, p. 2527 SAP Bra­ti­sla­va bota­ni­ka ENG Odon­ti­tes vul­ga­ris, Odon­ti­tes ver­nus, Scrop­hu­la­ria­ce­ae člá­nok 0006 – 3088

Májov­ský J., Ber­ná­to­vá D., Obuch J., Toper­cer J. Jr. Sor­bus mar­git­taia­na an ende­mic of the Kri­ván­ska Fat­ra Mts. 1998 Bio­ló­gia Vol. 53, No. 1, p. 2935 SAP Bra­ti­sla­va bota­ni­ka ENG Sor­bus mar­git­tai­na, ende­mit, Kri­ván­ska Fat­ra, mor­fo­ló­gia, cho­ro­ló­gia, hyb­ri­do­ge­né­za člá­nok 0006 – 3088

Salo­pek B., Lju­be­šic N., Wris­cher M., Mag­nus V. Gre­e­ning of non-​transformed and Agro­bac­te­rium rhi­zo­ge­nes trans­for­med adven­ti­ti­ous pota­to roots 1998 Bio­ló­gia Vol. 53, No. 1, p. 127132 SAP Bra­ti­sla­va bota­ni­ka ENG Agro­bac­te­rium rhi­zo­ge­nes, kore­ne para­daj­ky, Sola­num tube­ro­sum, aku­mu­lá­cia pig­men­tu, dife­ren­ciá­cia chlo­rop­las­tu, zele­ne­nie, chlo­ro­fyl, leukop­last, akti­vi­ta foto­sy­né­zy, trans­for­mo­va­ní kore­ne, netrans­for­mo­va­né kore­ne člá­nok 0006 – 3088

Kürt­hy Ale­xan­der Hla­vo­vá vŕba – sym­bol pra­dáv­nej kul­túr­nej kra­ji­ny 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 2, p. 1821 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka, eko­ló­gia rast­lín, his­tó­ria, náro­do­pis SLO hla­vo­vá vŕba, osíd­le­nie, bio­top rast­lín, bio­top živo­čí­chov, kuvi­ky, odrez­ky, inter­val ore­zá­va­nia, reza­nie po odkvit­nu­tí, vešiak, zosil­ne­ná tvor­ba kore­ňov, vita­li­zá­cia, tvor­ba bio­ma­sy, boč­né výhon­ky, vŕba bie­la, koši­kár­stvo, Salix alba, Sal­lix vimi­na­lis člá­nok 13358 – 2091

Kürt­hy Ale­xan­der Hla­vo­vá vŕba – sym­bol pra­dáv­nej kul­túr­nej kra­ji­ny 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 2, p. 1821 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka, eko­ló­gia rast­lín, his­tó­ria, náro­do­pis SLO Salix pur­pu­rea, Salix fra­gi­lis člá­nok 13358 – 2091

Kuče­ro­vá Kata­rí­na Súčas­ný stav vege­tač­ných pome­rov tra­ver­tí­no­vej kopy Lip­tov­ské Slia­če 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 2, p. 2627 Daph­ne Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO tra­ver­tí­no­vá kopa, Lip­tov­ské Slia­če, sfar­be­né kas­ká­dy, prí­tom­nosť žele­za, sucho­mil­né rast­li­ny, hro­ma­de­nie, devas­tá­cia, zria­de­nie kkú­pe­ľov, devas­tá­cia člá­nok 13358 – 2091

Šol­tés Rudolf Sphag­num fim­bria­tum Wil­son (Mus­cop­si­da), vzác­ny raše­li­ník vo vyťa­že­nom raše­li­nis­ku pri Pop­ra­de 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 2, p. 2728 Daph­ne Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Sphag­num gir­ger­soh­nii člá­nok 13358 – 2091

Zlat­ník A. Spe­cial forest bota­ny 1970 SZN Pra­ha špe­ciál­na les­níc­ka bota­ni­ka CES les neznámy

Use Facebook to Comment on this Post