Hudba, Talenty

Superstar na Slovensku a v Česku

Hits: 50004

Talen­to­vé šou sa sta­li neod­mys­li­teľ­nou súčas­ťou zábav­né­ho prie­mys­lu po celom sve­te, a stred­ná Euró­pa nie je výnim­kou. Supers­tar” je jed­nou z tých­to iko­nic­kých tele­víz­nych súťa­ží, kto­rá osla­vu­je hudob­ný talent a pro­du­ku­je nové hviez­dy. Prvá sezó­na Supers­tar na Slo­ven­sku odštar­to­va­la v roku 2004 a okam­ži­te si zís­ka­la obľu­bu divá­kov. Inšpi­ro­va­ná brit­skou séri­ou Pop Idol” a ame­ric­kým Ame­ri­can Idol”, súťaž hľa­da­la naj­lep­ší spe­vác­ky talent na slo­ven­skej hudob­nej scé­ne. Supers­tar pomoh­la obja­viť mno­ho talen­to­va­ných spe­vá­kov, kto­rí sa sta­li zná­my­mi mena­mi v oblas­ti. Fina­lis­ti súťa­že majú mož­nosť zís­kať nie­len zmlu­vu s hudob­ným vyda­va­teľ­stvom, ale aj šan­cu oslo­viť divá­kov svo­jím hudob­ným ume­ním. Supers­tar na Slo­ven­sku, aj v Čes­ku pri­nies­la čerstvý vie­tor do hudob­nej scé­ny. Sta­la tram­po­lí­nou pre mno­ho talen­to­va­ných umel­cov. For­mát súťa­že zostal podob­ný, s poro­tou zlo­že­nou z odbor­ní­kov na hud­bu, kto­rí hod­no­tia a posu­dzu­jú výko­ny súťa­žia­cich. Supers­tar sa sta­la zábav­ným rodin­ným prog­ra­mom, kto­rý kaž­dý rok pri­tiah­ne tisí­ce divá­kov pred obrazovky.

Supers­tar na Slo­ven­sku a v Čes­ku nie­len pomoh­la obja­viť nové hudob­né talen­ty, ale tiež oži­vi­la a obo­ha­ti­la hudob­ný prie­my­sel v regi­ó­ne. Mno­hí fina­lis­ti si zís­ka­li pozor­nosť pub­li­ka a mali prí­le­ži­tosť pre­sa­diť sa v nároč­nom hudob­nom sve­te. Neme­nej dôle­ži­té je aj posu­nu­tie kul­tú­ry sle­do­va­nia hudob­ných súťa­ží, kto­ré vytvo­ri­lo nové gene­rá­cie hudob­ných fanú­ši­kov. Supers­tar sa sta­la nie­len súťa­žou o víťazs­tvo, ale aj plat­for­mou, kto­rá povzbu­dzu­je mla­dých umel­cov sle­do­vať svo­je sny a dosa­ho­vať hudob­né úspe­chy. Supers­tar na Slo­ven­sku a v Čes­ku nie­len hľa­dá nové hviez­dy, ale aj vytvá­ra kul­túr­ny feno­mén, kto­rý spá­ja ľudí cez lás­ku k hud­be a talentu.


Talent sho­ws have beco­me an integ­ral part of the enter­tain­ment indus­try worl­dwi­de, and Cen­tral Euro­pe is no excep­ti­on. Supers­tar” is one of the­se ico­nic tele­vi­si­on com­pe­ti­ti­ons that celeb­ra­tes musi­cal talent and pro­du­ces new stars. The first sea­son of Supers­tar in Slo­va­kia kic­ked off in 2004 and imme­dia­te­ly gai­ned popu­la­ri­ty among vie­wers. Ins­pi­red by the Bri­tish series Pop Idol” and the Ame­ri­can Ame­ri­can Idol,” the com­pe­ti­ti­on sought the best sin­ging talent on the Slo­vak music sce­ne. Supers­tar hel­ped dis­co­ver many talen­ted sin­gers who beca­me well-​known names in the indus­try. Fina­lists of the com­pe­ti­ti­on have the oppor­tu­ni­ty to secu­re not only a con­tract with a music label but also a chan­ce to cap­ti­va­te audien­ces with the­ir musi­cal artistry.

Supers­tar in Slo­va­kia and the Czech Repub­lic brought a bre­ath of fresh air to the music sce­ne. It beca­me a spring­bo­ard for many talen­ted artists. The for­mat of the com­pe­ti­ti­on remai­ned simi­lar, with a panel of music experts jud­ging and eva­lu­ating the con­tes­tants’ per­for­man­ces. Supers­tar has beco­me a enter­tai­ning fami­ly prog­ram that att­racts thou­sands of vie­wers in front of the­ir scre­ens eve­ry year.

Supers­tar in Slo­va­kia and the Czech Repub­lic not only hel­ped dis­co­ver new musi­cal talents but also revi­ta­li­zed and enri­ched the music indus­try in the regi­on. Many fina­lists gai­ned the audien­ce­’s atten­ti­on and had the oppor­tu­ni­ty to estab­lish them­sel­ves in the deman­ding music world. Equ­al­ly impor­tant is the shift in the cul­tu­re of wat­ching music com­pe­ti­ti­ons, cre­a­ting new gene­ra­ti­ons of music fans. Supers­tar has beco­me not just a com­pe­ti­ti­on for vic­to­ry but also a plat­form that encou­ra­ges young artists to pur­sue the­ir dre­ams and achie­ve musi­cal suc­cess. Supers­tar in Slo­va­kia and the Czech Repub­lic not only seeks new stars but also cre­a­tes a cul­tu­ral phe­no­me­non that con­nects peop­le through a sha­red love for music and talent.


Čes­ko Slo­ven­ská Superstar

ROK 2011

Zau­jal Lukáš Ada­mec, Michal Šeps a Gab­rie­la Gun­čí­ko­vá, čias­toč­ne Mar­tin Kurc a Celes­te Buc­kin­gham a Noah Elenwood


ROK 2009

Zau­jal Mar­tin Cho­dúr, Domi­ni­ka Sta­rá, Miro Šmaj­da, Jan Ben­dig, Denis Lacho, Moni­ka Bagárová


Rok 2007

Zau­jal Tomáš Krak, Vier­ka Ber­ky­o­vá, Iva­na Ková­čo­vá, Domi­ni­ka Mir­go­vá, Mar­cel Ber­ky, tro­chu Natá­lia Hatalová


Rok 2006 – Slovensko

Zau­jal Peter Cmo­rík, Mária Bun­do­vá, Jakub Pet­ra­ník, Ivan Štrof­fek, Ale­xan­dra Okálová


Rok 2006 – Česko

Zau­ja­la Leona Čer­ná, Bar­bo­ra Zema­no­vá, Soňa Pavel­ko­vá, David Spilka


Rok 2005 Slovensko 

Zau­ja­la Kat­ka Koš­čo­vá, Mar­ti­na Šind­le­ro­vá, Zden­ka Pred­ná, čias­toč­ne Róbert Mikla


Rok 2005 Česko

Zau­jal Petr Ben­de, Vlas­ta Hor­váth, Kris­tý­na Peter­ko­vá, Gába Al Dhába


Czech-​Slovak Superstar

YEAR 2011

Caught the atten­ti­on: Lukáš Ada­mec, Michal Šeps, Gab­rie­la Gun­čí­ko­vá, par­tial­ly Mar­tin Kurc, Celes­te Buc­kin­gham, and Noah Elenwood

YEAR 2009

Caught the atten­ti­on: Mar­tin Cho­dúr, Domi­ni­ka Sta­rá, Miro Šmaj­da, Jan Ben­dig, Denis Lacho, Moni­ka Bagárová

Year 2007

Caught the atten­ti­on: Tomáš Krak, Vier­ka Ber­ky­o­vá, Iva­na Ková­čo­vá, Domi­ni­ka Mir­go­vá, Mar­cel Ber­ky, a bit of Natá­lia Hatalová

Year 2006 – Slovakia

Caught the atten­ti­on: Peter Cmo­rík, Mária Bun­do­vá, Jakub Pet­ra­ník, Ivan Štrof­fek, Ale­xan­dra Okálová

Year 2006 – Czech Republic

Caught the atten­ti­on: Leona Čer­ná, Bar­bo­ra Zema­no­vá, Soňa Pavel­ko­vá, David Spilka

Year 2005 Slovakia

Caught the atten­ti­on: Kat­ka Koš­čo­vá, Mar­ti­na Šind­le­ro­vá, Zden­ka Pred­ná, par­tial­ly Róbert Mikla

Year 2005 Czech Republic

Caught the atten­ti­on: Petr Ben­de, Vlas­ta Hor­váth, Kris­tý­na Peter­ko­vá, Gába Al Dhába

Use Facebook to Comment on this Post

Iné, Rodina

Zdroje genealogických a historických poznatkov

Hits: 9436

Zdro­je, z kto­rých môže­te čer­pať infor­má­cie sú rôz­ne. Nie je prá­ve naj­ľah­šie sa o nich dozve­dieť, pre­to nie­kto­ré z nich uve­diem. Ja by som kaž­dé­mu, koho aspoň tro­chu zau­jí­ma jeho pôvod, prí­pad­ne rodi­na, odpo­rú­čal v prvom rade sa opý­tať svo­jich vlast­ných rodi­čov, sta­rých rodi­čov, strý­kov atď na svo­ju rodi­nu. Tam by mali všet­ci začať, aj tí, kto­rí si mys­lia, že od nich vedia dosť. Ak toto absol­vu­je­te, bude­te mať kos­tru, na kto­rej sa dá sta­vať. Nie vždy sú tie­to infor­má­cie na 100 % prav­di­vé, ale je to výbor­ná pomôc­ka. Okrem toho, člo­vek sa dozvie pop­ri tom kopec vecí, kto­ré v papie­roch nemô­že nájsť. Nasle­du­je tá ťaž­šia strán­ka. Mat­ri­ky a archí­vy a iné inšti­tú­cie. Netre­ba však zabú­dať na časo­pi­sy, kni­hy, múzeá, fary atď. Samoz­rej­me, že aj Inter­net môže pomôcť pri hľa­da­ní, týka sa to naj­mä zahra­ni­čia. Kto­vie, dneš­ný infor­mač­ný svet sa roz­ví­ja chva­la­bo­hu aj tým­to sme­rom, mož­no sa doč­ká­me aj kva­lit­ných infor­má­cií toh­to dru­hu na Internete.

Štát­ne archí­vy sú čas­to hlav­ným úlo­žis­kom his­to­ric­kých doku­men­tov a mat­rič­ných úda­jov. Vo väč­ších mes­tách ale­bo regi­onál­nych cen­trách môže­te nájsť štát­ne archí­vy so zázna­ma­mi o naro­de­ní, sobá­šoch, úmr­tiach, sčí­ta­nia iných doku­men­toch. Far­ské úra­dy dis­po­nu­jú mat­rič­ný­mi zázna­ma­mi o naro­de­ní, sobá­šoch a úmr­tiach. Náv­šte­va cin­to­rí­nov, naj­mä rodin­ných hro­bov, môže poskyt­núť infor­má­cie o dátu­moch naro­de­nia a úmr­tia, ako aj o rodin­ných vzťa­hoch. Gene­a­lo­gic­ké data­bá­zy vedia pomôcť, napr. Ances​try​.com, MyHe­ri­ta­geFami­ly­Se­arch môžu poskyt­núť prí­stup k širo­kej šká­le his­to­ric­kých zázna­mov a doku­men­tov. Miest­ne kniž­ni­ce čas­to ucho­vá­va­jú his­tó­riu regi­ó­nu v podo­be kníh, časo­pi­sov a máp. Môžu obsa­ho­vať infor­má­cie o osíd­le­ní, uda­los­tiach a význam­ných osob­nos­tiach. Archí­vy miest­nych novín môžu poskyt­núť pohľad do kaž­do­den­né­ho živo­ta, uda­los­tí a ozná­me­ní o naro­de­ní, sobá­šoch a úmr­tiach. Tes­ty DNA môžu poskyt­núť gene­tic­ké infor­má­cie o vašom rodok­me­ni a spo­je­niach s iný­mi ľuď­mi, kto­rí sa roz­hod­li zdie­ľať svo­je gene­tic­ké úda­je. Špe­cia­li­zo­va­né kni­hy a pub­li­ká­cie o his­tó­rii kon­krét­nych oblas­tí môžu ponúk­nuť kon­text a detai­ly o živo­te a uda­los­tiach v danej loka­li­te. Nie­kto­ré obce a mes­tá ucho­vá­va­jú vlast­né archí­vy, kto­ré môžu obsa­ho­vať zázna­my o miest­nych uda­los­tiach, roz­hod­nu­tiach a oby­va­te­ľoch. Pri skú­ma­ní gene­a­ló­gie je dôle­ži­té byť trpez­li­vý a sys­te­ma­tic­ký. Kom­bi­ná­cia tých­to zdro­jov môže viesť k obja­ve­niu infor­má­cií o vašich pred­koch, kto­ré hľadáte.


Sour­ces from which you can gat­her infor­ma­ti­on are diver­se. It’s not alwa­ys easy to learn about them, so I will men­ti­on some of them. I would recom­mend eve­ry­o­ne who is even a bit inte­res­ted in the­ir ori­gin or fami­ly to start by asking the­ir own parents, grand­pa­rents, unc­les, etc., about the­ir fami­ly. Eve­ry­o­ne should begin the­re, even tho­se who think they alre­a­dy know enough. If you go through this, you will have a fra­me­work to build on. The­se pie­ces of infor­ma­ti­on are not alwa­ys 100% accu­ra­te, but they are an excel­lent star­ting point. In addi­ti­on, you will learn a lot of things that you can­not find on paper. The har­der part fol­lo­ws: regis­ters, archi­ves, and other ins­ti­tu­ti­ons. Howe­ver, one should not for­get about maga­zi­nes, books, muse­ums, paris­hes, etc. Of cour­se, the Inter­net can also help in sear­ching, espe­cial­ly for infor­ma­ti­on abro­ad. Who kno­ws, toda­y­’s infor­ma­ti­on world is for­tu­na­te­ly deve­lo­ping in this direc­ti­on as well, and we might even get quali­ty infor­ma­ti­on of this kind on the Internet.

Sta­te archi­ves are often the main repo­si­to­ries of his­to­ri­cal docu­ments and vital records. In lar­ger cities or regi­onal cen­ters, you can find sta­te archi­ves with records of births, mar­ria­ges, deaths, cen­su­ses, and other docu­ments. Parish offi­ces hold vital records of births, mar­ria­ges, and deaths. Visi­ting ceme­te­ries, espe­cial­ly fami­ly gra­ves, can pro­vi­de infor­ma­ti­on about birth and death dates as well as fami­ly rela­ti­ons­hips. Gene­a­lo­gi­cal data­ba­ses can be help­ful; for exam­ple, Ances​try​.com, MyHe­ri­ta­ge, and Fami­ly­Se­arch can pro­vi­de access to a wide ran­ge of his­to­ri­cal records and docu­ments. Local lib­ra­ries often pre­ser­ve the his­to­ry of the regi­on in the form of books, maga­zi­nes, and maps, con­tai­ning infor­ma­ti­on about sett­le­ment, events, and notab­le per­so­na­li­ties. Archi­ves of local news­pa­pers can offer insights into eve­ry­day life, events, and announ­ce­ments of births, mar­ria­ges, and deaths. DNA tests can pro­vi­de gene­tic infor­ma­ti­on about your fami­ly tree and con­nec­ti­ons with others who have cho­sen to sha­re the­ir gene­tic data. Spe­cia­li­zed books and pub­li­ca­ti­ons on the his­to­ry of spe­ci­fic are­as can offer con­text and details about life and events in a given loca­li­ty. Some towns and cities main­tain the­ir own archi­ves, which may con­tain records of local events, deci­si­ons, and resi­dents. When rese­ar­ching gene­a­lo­gy, it is impor­tant to be patient and sys­te­ma­tic. The com­bi­na­ti­on of the­se sour­ces can lead to the dis­co­ve­ry of infor­ma­ti­on about your ances­tors that you are seeking.

A guide for gene­a­lo­gi­cal rese­ar­chers from the Czech Repub­lic, occa­si­onal­ly Slo­va­kia, Poland, Hun­ga­ry, Germany.


Oblastné, okresné a špeciálne archívy SR (neúplne) /​Regional, district, and special archives in Slovakia (incomplete)

  • Ban­ská Bys­tri­ca, Námes­tie SNP 1, 974 01
  • Ban­ská Bys­tri­ca, Slád­ko­vi­čo­va 1, 974 05
  • Bar­de­jov, Dlhý rad 16, 085 77
  • Boj­ni­ce, Tehelná.1, 972 01
  • Bra­ti­sla­va, Križ­ko­va 7, 811 04
  • Brzo­tín, Kaš­tieľ’ 049 51
  • Byt­ča, Kaš­tieľ 014 35
  • Čad­ca, Palá­ri­ko­va 1158, 022 01
  • Dob­rá Niva, Ostrá Lúka – Kaš­tieľ, 962 61
  • Dol­ný Kubín, Matuš­ko­va 16548, 026 01
  • Humen­né, Štú­ro­va uli­ce 1, 066 80
  • Komár­no, Čer­ve­nej armá­dy 15, 945 36
  • Koši­ce, Bačí­ko­va 1, 041 56
  • Koši­ce, Kováčs­ka 201, 040 01, Archív Mes­ta Košíc
  • Koši­ce, Kováčs­ka 20/​II, 042 11
  • Krem­ni­ca, Námes­tie 1 mája 47, 976 01
  • Levi­ce, Vojen­ská 1
  • Levo­ča, Mie­ro­vé námes­tie 7, 054 01
  • Lip­tov­ský Miku­láš, Škol­ská 4, 031 01
  • Luče­nec, Kubí­ny­i­ho námes­tie 984 01
  • Micha­lov­ce, S. Tuče­ka 4, 071 01
  • Mar­tin, Vajan­ské­ho náb­re­žie 1, 036 58
  • Mod­ra, Dol­ná 140, 900 01
  • Nit­ra – Iván­ka, Novo­zá­moc­ká 388, 949 08
  • Nit­ra, Pod Kat­ru­šou 1 949 05
  • Nové Zám­ky, Tyr­šo­va 1, 940 65
  • Pop­rad, Pop­rad­ské náb­re­žie 16, 058 44
  • Považ­ská Bys­tri­ca, Slo­ven­ských par­ti­zá­nov 113555, 017 01
  • Pre­šov, Hlav­ná 137, 080 01
  • Pre­šov, Slo­ven­ská 40, 080 01
  • Rimav­ská Sobo­ta, Hlav­né námes­tie 2, 979 80
  • Ska­li­ca, Krá­ľov­ská 16, 909 01
  • Spiš­ská Nová Ves, Let­ná 67, 052 80
  • Sta­rá Ľubov­ňa, Gott­wal­do­vo námes­tie 5, 064 80
  • Svid­ník, Par­ti­zán­ska 62512, 089 01
  • Šaľa, Soviet­skej armá­dy 1, 927 00
  • Topoľ­ča­ny, Pod Kal­vá­ri­ou 2140, 955 01
  • Tre­bi­šov, Šte­fá­ni­ko­va 201, 075 01
  • Tren­čín, Kožuš­níc­ka 1, 911 00
  • Trna­va, Šte­fá­ni­ko­va 46, 917 38
  • Veľ­ký Krtíš, Za par­kom 851, 990 01
  • Vra­nov nad Top­ľou, Soviet­skej armá­dy 114, 093 00
  • Žili­na, Buda­tín – Zámok 010 03

Oblastné, okresné a špeciálne archívy ČR (neúplne) /​Regional, district, and special archives in the Czech Republic (incomplete)

  • Bene­šov, Masa­ry­ko­vo náměs­tí 1, 256 01
  • Beroun, Tří­da poli­tic­kých věz­ňů 21, 266 49
  • Blan­sko, Sei­fer­to­va 7, 678 01
  • Blo­vi­ce, Náměs­tí 137, 336 01
  • Bos­ko­vi­ce, Pod Kláš­te­rem 6, 680 01
  • Brno, Domi­ni­kán­ske náměs­tí 1, 601 67, Archiv mes­ta Brna
  • Brno, Zero­ti­no­vo náměs­tí 35, 662 02, mzabrno@​mvcr.​cz, Morav­ský zem­ský archiv v Brne
  • Brun­tál, Zahrad­ní uli­ce, 792 11
  • Čes­ká Lípa, Náměs­tí Osvo­bo­ze­ní 297, 470 01
  • Čes­ké Budějo­vi­ce, Pře­mys­la Ota­ka­ra II. 1, 370 92
  • Čes­ký Krum­lov, Zámek 381 11
  • Děčín, Žiž­ko­va uli­ce 4, 405 02
  • Frýdek-​Místek, Bez­ru­čo­va uli­ce, 738 20
  • Hodo­nin, Kou­pel­ní uli­ce 10, 695 01
  • Hole­šov, Náměs­tí Edvar­da Bene­še 24, 769 01
  • Hor­šov­ský Týn, Náměs­tí Repub­li­ky 10, 346 11
  • Cheb, Fran­tiš­kán­ské náměs­tí 14, 350 11
  • Jab­lo­nec nad Nisou, Jeh­lár­ska 2, 466 01
  • Jihla­va , Hlu­bo­ká uli­ce 1, 586 01
  • Jin­dři­cho­vi­ce 1, Zámek 357 05
  • Jin­dři­chův Hra­dec, Vác­lav­ská 37/​III, 377 11
  • Kadaň, Bože­ny Něm­co­vé 68, 432 01
  • Kar­lo­vy Vary, Náměs­tí 17 lis­to­pa­du 2, 360 05
  • Kar­vi­ná, Fryš­tat­ská uli­ce 40, 733 21
  • Klad­no, plk. Stří­br­né­ho 1443, 272 01
  • Kla­to­vy, Plzeňs­ká 178/​III, 339 13
  • Kolín, Zahrad­ní 278, 280 00
  • Kro­měříž, Zámek 767 01
  • Kun­štát, Zámek 679 72
  • Kut­ná Hora, Poděb­ra­do­va 288, 284 80
  • Libe­rec, Mos­kev­ská uli­ce 23, 460 01
  • Lito­vel, Náměs­tí Svo­bo­dy 11, 784 01
  • Lou­ny, Míro­vé náměs­tí 57, 440 01
  • Lovo­si­ce, Tere­zin­ska 90959, 410 02, sokalitomerice@​soalitomerice.​cz
  • Lysá nad Labem, Zámek 289 22
  • Měl­ník, Kromb­hol­co­va 246, 276 41
  • Miku­lov, Náměs­tí 7, 692 24
  • Miro­vi­ce 37, 398 06
  • Mla­dá Bole­slav, Sta­ro­mest­ské náměs­tí 70/​I, 293 59
  • Most, Leoše Janáč­ka 13102, 434 01
  • Neh­viz­dy, Praž­ská uli­ce 12, 250 81
  • Nový Jičín, Slo­van­ská uli­ce 3, 741 01
  • Olo­mouc, Križ­kov­ské­ho uli­ce 2, 771 11
  • Olo­mouc, Wur­mo­va 11, 771 11
  • Opa­va, Lidic­ká uli­ce 2a, 746 84
  • Opa­va, Sněmov­ní 1, 746 22, Zem­ský archiv
  • Opa­va, Tří­da Vítez­né­ho Úno­ra 39, 746 22
  • Ostra­va 2 – Pří­voz, Spá­lo­va uli­ce 23, 702 19, Archiv mes­ta Ostravy
  • Pel­hři­mov, Praž­ská 127, 393 01
  • Pet­ro­vi­ce 1, Zámek 270 35
  • Pla­sy, Kon­vent, 331 11 Stát­ní okres­ní archiv Rokycany
  • Plzeň, Sed­láč­ko­va 44, 306 12
  • Pra­ha 1, Bada­tel­na 4, 110 00, Archiv Aka­de­mie věd ČR
  • Pra­ha 1, Kle­men­tí­num 190, 118 01, Archiv Narod­ní knihovny
  • Pra­ha 1, Leten­ská 15, 118 00, Ústřed­ní archiv geode­sie a kartografie
  • Pra­ha 1, Ovoc­ny trho­vé 5, 116 36, Archiv Uni­ver­zi­ty Karlovy
  • Pra­ha 1 – Hrad­ča­ny, Poho­re­lec 8 118 00, Archiv Narod­ní­ho muzea v Praze
  • Pra­ha 2, Hor­ská 7, 128 00
  • Pra­ha 5 – Zbra­slav, Zámek 255 01, Archiv Narod­ní galerie
  • Pra­ha 8 – Kar­lín, Soko­lov­ska 136, 186 00, Vojen­ský his­to­ric­ký archiv
  • Pra­ha, Pod­skal­ská uli­ce 19, 128 20
  • Pra­cha­ti­ce, Vel­ká náměs­tí 43, 383 11
  • Pros­tějov, Pern­štýn­ske náměs­tí 8, 796 40
  • Pře­rov, Hor­ní náměs­tí 7, 750 00
  • Příb­ram, Dlou­há uli­ce 81, 261 01
  • Rajh­rad, Klas­ter 664 61
  • Rýma­řov, Zámek 793 42
  • Slav­kov u Brna, Zámek 684 01
  • Stra­ko­ni­ce, Zámek Stře­la, 386 11
  • Štern­berk, Tří­da Čes­ko­slo­ven­skej armá­dy 14, 785 01
  • Šum­perk, Bra­tři Čap­ků 35, 787 89
  • Tachov, Plan­ska 2030, 347 01
  • Tábor, Praž­ská uli­ce 155, 390 01
  • Tep­li­ce, Škol­ní uli­ce 8, 415 01
  • Tře­bíč, Zámek 1, 674 01
  • Tře­boň, Zámek, 379 11
  • Uher­ské Hra­diš­te, Fran­tiš­kán­ska 124, 696 66
  • Ústí nad Labem, Hrn­čí­řs­ka uli­ce 265, 400 23
  • Vse­tín, 4 květ­na, 755 01
  • Zlin 11, Zámek Kle­čův­ka, 763 11
  • Znoj­mo 2, Divi­šo­vo náměs­tí 5, 669 02
  • Žďár nad Sáza­vou 1, Zámek 591 01

Odporúčaná literatúra (citácie nie sú úplné, pretože ide často len o informáciu o existencii, o takpovediac stopu): /​Recommended literature (citations are not complete as it often only provides information about the existence, a kind of trace):

Slo­ven­sko

  • Sar­má­y­o­vá Kales­ná Jana, 1991, Cir­kev­né mat­ri­ky na Slo­ven­sku zo 1619. sto­ro­čia, Odbor archív­nic­tva Minis­ter­stva vnút­ra SR, Bra­ti­sla­va, 541 pp.
  • Archí­vy les­níc­kych komôr z rokov 17501870 – Pôdo­hos­po­dár­sky archív v Ban­skej Bystrici
  • Evi­denč­né kni­hy pozem­kov erár­nych robot­ní­kov – osad­ní­kov z rokov 18831919 – Štát­ny archív v Ban­skej Bystrici
  • Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, 797 pp.
  • Var­tí­ko­vá Mar­ta, Viliam Plev­za, Jozef Vla­dár, Kata­rí­na Žiš­ko­vá – Moro­ňo­vá (eds.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 5, Encyk­lo­pé­dia odbo­ja a SNP, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, 653 pp.
  • Alber­ty Július, 1981 For­mo­va­nie robot­níc­kej trie­dy v obvo­de Brez­na, Osve­ta (vyni­ka­jú­ci zdroj infor­má­cií, aj keď názov o tom vôbec nevypovedá)
  • Kvie­tok L., 1943, Zeme­pis Horehronia
  • Bin­der R., 1962, Osad­ní­ci na Horehroní
  • Strán­sky A., 1969, Dre­vo­ru­ba­či na Čier­nom Hro­ne na roz­hra­ní 18. a 19. storočia
  • Hreb­lay A., 1928, Brez­no a jeho okolie
  • Hreb­lay A., 1954, Brez­no a okolie
  • Kvie­tok L., 1943, Zeme­pis Horehronia
  • Kvie­tok L., 1948, Život v lesoch na Horehroní
  • Zechen­ter Las­ko­mer­ský G. K., 1956, Päť­de­siat rokov slo­ven­ské­ho života
  • Rapoš, Deji­ny cir­kvi evan­je­lic­kej v Brezne
  • Var­sík Bra­ni­slav, 1984, Z osíd­le­nia západ­né­ho a stred­né­ho Slo­ven­ska v stre­do­ve­ku, Veda, Bra­ti­sla­va, 256 pp.
  • Var­sík Bra­ni­slav, 1972, Zo slo­ven­ské­ho stre­do­ve­ku. Výber his­to­ric­kých štú­dií a člán­kov z rokov 19461968, 548 pp.
  • Sop­ko Július, 1995, Kro­ni­ky stre­do­ve­ké­ho Slo­ven­ska, RAK, Budmerice
  • Mar­si­na Richard a kol.„ 1986, Deji­ny Slo­ven­ska I (do roku 1526), Veda, Bratislava
  • Mihá­ly­fa­lu­si For­gon Mihá­ly: Gomor Kis­hont vár­me­gye nemes csa­lá­dai (Šlach­tic­ké rody Gemersko-​Malohontskej župy) MÉRY RATIO, Šamo­rín. Mono­gra­fia zachy­tá­va šlach­tic­ké rody býva­lej gemersko-​malohontskej župy. Jed­not­li­vé rody sú rade­né pod­ľa abe­ced­né­ho pora­dia, tak­mer pri kaž­dom hes­le je uve­de­ný erb, gene­a­lo­gic­ká tabuľ­ka a struč­né deji­ny rodu.

Čes­ko

  • Mašek Petr.„ 1999, Mod­rá krev. Minu­lost a pří­tom­nost 445 šlech­tic­kých rodů v čes­kých zemích, Mla­dá Fron­ta, Praha
  • Pil­ná­ček J, 1972, Sta­ro­mo­rav­štví rodo­vé, Stát­ní archiv, Brno
  • Pou­zar Vla­di­mír, 1999, Alma­nach čes­kých šlech­tic­kých rodů, Mar­tin, Praha
  • Mates Vla­di­mír, 2000, Jmé­na tajem­ství zba­ve­ná. Malá domá­ci encyk­lo­pe­die 250 nej­čas­tej­ších příj­me­ní, Epo­cha, Praha

Use Facebook to Comment on this Post

Naša rodina, Rodina

Priezviská a rodné mená v našej rodine

Hits: 18817

Pod­ľa početnosti

Priez­vis­koPočetPriez­vis­koPočetPriez­vis­koPočet
Faš­ko953Gabo­vic13Ištván8
Kac­lík164Šug­ra13Libič8
Dugát97Vološ­čuk13Pam­pú­rik8
Ondrá­šik72Divok12Sma­ta­na8
Lič­ko64Pec­ka12Antal7
Javor­čík50Ľup­tov­čiak11Mihá­lik7
Rus­nák47Komo­ra11Nikel7
Šaj­ga­lík47Šper­ka11Poho­re­lec7
Nemčok41Švec11Wei­sen­pa­cher7
Lau­rinc35Biel­čík10Zátu­rec­ký7
Cit­te­berg30Hor­ský10Bru­oth6
Gaš­pe­ran29Jelí­nek10Dax­ner6
Lopuš­ný29Juhás10Gyula6
Pet­ráš29Kach­nič10Jur­čo6
Knap­čok27Kraj­či10Kole­sár6
Kán25Zaho­rec10Kol­le­ga Franko6
Pav­lo­vič25Babač9Med­veď6
Vrbov­ský25Dunaj­ský9Šimu­ny6
Púchov­ský24Gro­nel9Spi­sár6
Slo­vák22Košík9Ste­i­nec­ker6
Baliak20Kova­lik9Tur­ňa6
Kern20Kozel­níc­ky9Bez­ek5
Pôbiš20Ľup­ták9Klčov­ský5
Poliak20Pau­liak9Ková­čik5
Macu­ľa17Šev­čík9Loj­ko5
Hria­deľ15Švan­tner9Maza­nec5
Kup­čok15Sýko­ra9Michel­čík5
Lau­bert14Barek8Roš­tár5
Ondre­ič­ka14Dolin­ský8Sle­ziak5
Zachar14Dol­naň8Suro­vý5

Naj­frek­ven­to­va­nej­šie rod­né mená

Medzi muž­mi: Ján – 220x, Jozef – 146x, Matej – 88x, Šte­fan – 75x, Pavol – 56x, Michal – 50x, Fran­ti­šek – 41x, Andrej – 33x, Ladi­slav – 33x, Peter – 30x, Milan – 26x, Július – 25x, Ivan – 24x, Mar­tin – 22x, Juraj – cel­ko­vo naj­pou­ží­va­nej­šie slo­ven­ské muž­ské meno do 18 sto­ro­čia iba 20x,

Ján Faš­ko sa vysky­tu­je – 99x, Jozef Faš­ko – 53x, Matej Faš­ko – 79x, Šte­fan Faš­ko – 28x, Pavol Faš­ko – 22x

Medzi žena­mi: Mária – 209x, Anna – 198x, Zuza­na – 125x, Hele­na – 55x, Kata­rí­na – 47x, Agne­ša – 29x, Jana – 29x, Júlia – 28x, Sabi­na – 24x, Eva – 23x

Mária Faš­ko­vá – 81x, Anna Faš­ko­vá – 80x, Zuza­na Faš­ko­vá – 71x, Hele­na Faš­ko­vá – 27x


Most Com­mon First Names

Among Men: Ján – 220x, Jozef – 146x, Matej – 88x, Šte­fan – 75x, Pavol – 56x, Michal – 50x, Fran­ti­šek – 41x, Andrej – 33x, Ladi­slav – 33x, Peter – 30x, Milan – 26x, Július – 25x, Ivan – 24x, Mar­tin – 22x, Juraj – ove­rall the most com­mon­ly used Slo­vak male name until the 18th cen­tu­ry only 20x,

Ján Faš­ko occurs – 99x, Jozef Faš­ko – 53x, Matej Faš­ko – 79x, Šte­fan Faš­ko – 28x, Pavol Faš­ko – 22x

Among Women: Mária – 209x, Anna – 198x, Zuza­na – 125x, Hele­na – 55x, Kata­rí­na – 47x, Agne­ša – 29x, Jana – 29x, Júlia – 28x, Sabi­na – 24x, Eva – 23x

Mária Faš­ko­vá – 81x, Anna Faš­ko­vá – 80x, Zuza­na Faš­ko­vá – 71x, Hele­na Faš­ko­vá – 27x


Na strán­ke Minis­ter­stva vnit­ra ČR si môže­te zis­tiť výskyt mena ale­bo priez­vis­ka pod­ľa Cen­trál­ní­ho regis­tra obča­nů, kto­ré vás zau­jí­ma. Ja som pod­ľa toho zis­til, že mená Dugát, Šaj­ga­lík, Hria­deľ a Gaš­pe­ran sa v ČR vôbec nevys­ky­tu­jú. Pomer­ne počet­né sú priez­vis­ká Slo­vák a Pec­ka, ako počet­né by som hod­no­til priez­vis­ká Ondrá­šik, Faš­ko, Lič­ko, Rus­nák, Pav­lo­vič, Kern, Vrbov­ský, Juhász, Juhás, ostat­né pre mňa zau­jí­ma­vé, sú málo početné.


On the web­si­te of the Minis­try of the Inte­ri­or of the Czech Repub­lic, you can find the occur­ren­ce of a given first name or sur­na­me accor­ding to the Cen­tral Regis­ter of Citi­zens that inte­rests you. Accor­ding to this, I found that the names Dugát, Šaj­ga­lík, Hria­deľ, and Gaš­pe­ran do not occur at all in the Czech Repub­lic. Sur­na­mes such as Slo­vák and Pec­ka are rela­ti­ve­ly com­mon, and I would eva­lu­ate sur­na­mes like Ondrá­šik, Faš­ko, Lič­ko, Rus­nák, Pav­lo­vič, Kern, Vrbov­ský, Juhász, and Juhás as mode­ra­te­ly com­mon. Others that are inte­res­ting to me are less common.


MenoPočet pokrv­ných prí­buz­ných /​Num­ber of blo­od relativesMenoPočet pokrv­ných príbuzných
Matej Faš­ko665Javor­čík75
Tomáš Faš­ko579Jozef Cit­ter­berg68
Michal Rus­nák487Michal Švan­tner11
Ján Faš­ko220Michal Cit­ter­berg25
Rudolf Kern176Šte­fan Pet­ráš (Ištván)39
Matej Šaj­ga­lík157Baštr­nák38
Púchov­ský95Jozef Slo­vák37
Mar­tin Ondrášik78Ondrej Pal­lag20
Ondrej Pec­ka59Fran­ti­šek Juhász20

Množstvo pokrvných príbuzných a priamych predkov na koncoch rodových línií – žijúci predstavitelia /​The number of blood relatives and direct ancestors at the ends of family lines – living representatives

MenoPokrv­ní príbuzníPria­mi predkovia
Len­ka Kaclíková118683
Peter Kac­lík112863
Bra­ni­slav Faško872121

Use Facebook to Comment on this Post

Naša rodina, Rodina

Poznámky z histórie našej rodiny

Hits: 11029

Meno Dany Faš­ko (zrej­me Daniel) sa vysky­tu­je na Zmlu­ve medzi Brez­nom a Ban­sko­bys­tric­kou komo­rou o využí­va­ní lesov v Brez­nian­skom cho­tá­ri,

Časť pro­to­ko­lu mest­skej rady v Ban­skej Bys­tri­ci z roku 1777, pod­ľa kto­ré­ho rich­tár mes­ta na žia­dosť Micha­la Faš­ka a Andre­ja Fašan­ga – cech­maj­strov z Brez­na postu­pu­je mäsiar­ske­mu cechu v Brez­ne arti­ku­ly cechu mäsia­rov v mes­tách Ban­ská Štiav­ni­ca, Ban­ská Bys­tri­ca a Kru­pi­na (šlo o povolenie),

Jeden Faš­ko, zrej­me Šúfik zakla­dal v Hron­ci v roku 1921 tamoj­šiu orga­ni­zá­ciu komu­nis­tic­kej strany,

Záznam z Ellis Islands – Janos Koc­lik Tas­ko, prí­chod 22.3.1905, 35 roč­ný, žena­tý, z Bent­há­za, išiel do Wan­der­grift v Pen­syl­vá­nii. – ide o môj­ho pras­ta­ré­ho otca Jána Faš­ko Kac­lí­ka Motoš­ku. Za nie­kým išiel, avšak neve­de­li sme to pre­čí­tať. V Ame­ri­ke sa zdr­žal prav­de­po­dob­ne naj­viac do roku 1908.

V Erfur­te žije Jochen Fas­co, pochá­dza z Wald­fish­ba­chu, kde je gene­a­lo­gic­ká spoločnosť

V Nemec­ku žije Otto Fasco

Šte­fan Faš­ko, kto­rý bol sta­ros­tom Brez­na v 20-​tych rokoch a krát­ky čas cez voj­nu je spo­mí­na­ný ako člen Miest­ne­ho výbo­ru Mati­ce Slo­ven­skej v Brez­ne. Ideozná­me­nie o vyme­no­va­ní pred­sed­níc­tva Miest­ne­ho výbo­ru z roku 1919. Obja­vu­je sa aj v ďal­šom doku­men­te z roku 1920 (Bal­dov­ský Oto, 1995, Hod­no­tia­ca sprá­va o čin­nos­ti miest­ne­ho odbo­ru Mati­ce Slo­ven­skej za obdo­bie rokov 19191994, Miest­ny odbor Mati­ce slo­ven­skej, p. 3233).


The name Dany Faš­ko (like­ly Daniel) appe­ars in vari­ous his­to­ri­cal documents:

Con­tract bet­we­en Brez­no and the Ban­ská Bys­tri­ca Cham­ber on the Use of Forests in the Brez­nian­sky Chotár

The name Dany Faš­ko is men­ti­oned in the con­tract regar­ding the uti­li­za­ti­on of forests in the Brez­nian­sky Chotár

Minu­tes of the City Coun­cil in Ban­ská Bys­tri­ca from 1777): Accor­ding to the pro­to­col, the city may­or Rich­tár, at the requ­est of Michal Faš­ko and Andrej Fašan­go, guild­mas­ters from Brez­no, trans­fer­red artic­les of the but­chers’ guild in Brez­no to the but­chers’ guilds in the cities of Ban­ská Štiav­ni­ca, Ban­ská Bys­tri­ca, and Kru­pi­na (as permission).

One Faš­ko, like­ly Šúfik, foun­ded the orga­ni­za­ti­on of the Com­mu­nist Par­ty in Hronc in 1921): This entry sug­gests that an indi­vi­du­al named Faš­ko, possib­ly Šúfik, foun­ded a local Com­mu­nist Par­ty orga­ni­za­ti­on in Hronc in 1921.

Record from Ellis Island – Janos Koc­lik Tas­ko: Janos Koc­lik Tas­ko, arri­ving on March 22, 1905, 35 years old, mar­ried, from Bent­há­za, hea­ding to Wan­der­grift in Penn­syl­va­nia. This like­ly refers to your great-​grandfather Ján Faš­ko Kac­lík Motoš­ku. He tra­ve­led to the U.S., sta­y­ed until around 1908, and went to Wan­der­grift, Penn­syl­va­nia, though the name of the per­son he was joining is unclear.

Jochen Fas­co in Erfurt and Otto Fas­co in Ger­ma­ny: Jochen Fas­co in Erfurt is asso­cia­ted with a gene­a­lo­gi­cal socie­ty, and Otto Fas­co is men­ti­oned as living in Germany.

Šte­fan Faš­ko – May­or of Brez­no and Mem­ber of Mati­ca Slo­ven­ská: Šte­fan Faš­ko, who was the may­or of Brez­no in the 1920s and brief­ly during the war, is men­ti­oned as a mem­ber of the Local Com­mit­tee of Mati­ca Slo­ven­ská in Brez­no. Refe­ren­ces to his appo­int­ments are found in docu­ments from 1919 and 1920.

The­se entries pro­vi­de insight into the his­to­ri­cal pre­sen­ce of indi­vi­du­als with the Faš­ko sur­na­me in vari­ous con­texts and locations.


Opis uda­los­tí súvi­sia­cich s pod­zem­ným hnu­tím a národ­ným povs­ta­ním v mes­te Brez­no nad Hro­nom – struč­ný výber (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 412423 p.). Mate­riál zosta­vil a poslal Mest­ský národ­ný výbor v Brez­ne nad Hro­nom prí­pi­som 24.12.1945 Okres­né­mu národ­né­mu výbo­ru v Brez­ne nad Hronom.


Desc­rip­ti­on of events rela­ted to the under­ground move­ment and the nati­onal upri­sing in the town of Brez­no nad Hro­nom – a brief selec­ti­on (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, His­to­ry of the Slo­vak Nati­onal Upri­sing, Vol. 4, Memo­ries and Chro­nic­les, Prav­da, 1st edi­ti­on, Bra­ti­sla­va, pp. 412423). The mate­rial was com­pi­led and sent by the Muni­ci­pal Nati­onal Com­mit­tee in Brez­no nad Hro­nom in a let­ter dated Decem­ber 24, 1945, to the Dis­trict Nati­onal Com­mit­tee in Brez­no nad Hronom.


Dňa 31. augus­ta 1944 v raňaj­ších hodi­nách Emil Kusý ako pred­se­da revo­luč­né­ho národ­né­ho výbo­ru pre­vzal vede­nie mes­ta od meš­ťa­nos­tu Šte­fa­na Faš­ka a na polud­nie zvo­lal národ­ný výbor na prvé zasad­nu­tie, na kto­rom sa kona­li dopl­ňo­va­cie voľ­by (Var­tí­ko­vá, 1984, p. 415).


On the mor­ning of August 31, 1944, Emil Kusý, as the chair­man of the revo­lu­ti­ona­ry nati­onal com­mit­tee, took over the lea­ders­hip of the town from the may­or, Šte­fan Faš­ko. At noon, he con­ve­ned the nati­onal com­mit­tee for its first mee­ting, during which supp­le­men­ta­ry elec­ti­ons were held (Var­tí­ko­vá, 1984, p. 415).


Na mest­skom dome sa do 4.12.1944 úra­do­va­lo bez meš­ťa­nos­tu. Vte­dy nemec­ký miest­ny veli­teľ naria­dil, aby na čelo mes­ta bol posta­ve­ný meš­ťa­nos­ta. Nemec­ký veli­teľ War­tig naria­dil zvo­lať užšiu komi­siu pre voľ­bu meš­ťa­nos­tu a na tej­to pora­de v prí­tom­nos­ti úra­du­jú­ce­ho meš­ťa­nos­tu vyzval Šte­fa­na Faš­ka, býva­lé­ho meš­ťa­nos­tu, aby pre­vzal svoj úrad. Keď ten­to pre­vza­tie moci odo­prel, odvo­lá­va­júc sa na svo­ju cho­ro­bu a veľ­kú zanep­ráz­dne­nosť ako ban­ko­vý ria­di­teľ, ako aj pre cho­ro­bu svo­jej man­žel­ky, žia­dal prí­tom­ných, aby sa pri­hlá­si­li dob­ro­voľ­ne oso­by, kto­ré by mies­to meš­ťa­nos­tu a jeho zástup­cov pri­ja­li (Var­tí­ko­vá, 1984, p. 418 – 419).


At the town hall, the­re was no may­or until Decem­ber 4, 1944. At that time, the Ger­man local com­man­der orde­red the appo­int­ment of a may­or for the city. Ger­man com­man­der War­tig orde­red the con­ve­ning of a nar­ro­wer com­mis­si­on for the elec­ti­on of the may­or. During this mee­ting, in the pre­sen­ce of the acting may­or, Šte­fan Faš­ko, he cal­led on Šte­fan Faš­ko, the for­mer may­or, to assu­me his offi­ce. When Faš­ko refu­sed to take over the power, citing his ill­ness and the sig­ni­fi­cant work­lo­ad as a bank direc­tor, as well as his wife­’s ill­ness, he asked tho­se pre­sent to volun­ta­ri­ly step for­ward as indi­vi­du­als wil­ling to accept the posi­ti­on of may­or and his depu­ties (Var­tí­ko­vá, 1984, p. 418 – 419).


Zau­jí­ma­vú a veľ­mi krás­nu čin­nosť vyko­ná­val pri­már miest­nej nemoc­ni­ce, Dr. Hol­léc­zy, kto­ré­mu sa poda­ri­lo oba­la­mu­tiť Nemcov počas celé­ho ich poby­tu. Pod rúš­kom týfu­su doká­zal ukryť v nemoc­ni­ci veľa par­ti­zá­nov, mno­ho ges­ta­pom hľa­da­ných osôb. Okrem toho zabrá­nil vyplie­ne­niu nemoc­ni­ce. Citá­cia: ” Aby zacho­val ráz infekč­nej nemoc­ni­ce, medzi rane­ný­mi bol vždy umiest­ne­ný aj pacient cho­rý na týfus, kto­rý slú­žil ako dôkaz pre prí­pad dosta­ve­nia sa nemec­kej odbor­nej lekár­skej náv­šte­vy, lebo ges­ta­po uctie­va­lo nemoc­ni­cu svo­jou stá­lou bde­lou a zve­da­vou pozor­nos­ťou. Keď Dr. Hol­léc­zy zba­dal, že nemec­kí vojen­skí leká­ri sta­rost­li­vo sle­du­jú týfo­vé ocho­re­nia a dáva­jú si pred­kla­dať šta­tis­ti­ku infekč­ných cho­rôb, roz­ho­dol sa v okre­se uro­biť ume­lú týfo­vú epi­dé­miu. (Var­tí­ko­vá, 1984, p. 419). Výsle­dok jeho sna­že­nia – aj pred ume­lou infek­ci­ou, aj počas nej aj po nej, Od 1.9.1944 do 31.1.1945 bolo v nemoc­ni­ci ošet­re­ných a ukrý­va­ných 143 voja­kov býva­lej slo­ven­skej armá­dy, 61 slo­ven­ských par­ti­zá­nov, 7 voja­kov čs. bri­gá­dy, 4 rus­kí par­ti­zá­ni, 2 čes­kí par­ti­zá­ni, 2 maďar­skí par­ti­zá­ni, 8 ohro­ze­ných civi­lov, 9 židov, 1 člen čes­ké­ho pod­zem­né­ho hnu­tia. Spo­lu 237 osôb (Var­tí­ko­vá, 1984, p. 420).


An inte­res­ting and very nob­le acti­vi­ty was car­ried out by the head of the local hos­pi­tal, Dr. Hol­léc­zy, who mana­ged to dece­i­ve the Ger­mans throug­hout the­ir stay. Under the guise of typ­hus, he hid many par­ti­sans and indi­vi­du­als sought by the Ges­ta­po in the hos­pi­tal. In addi­ti­on, he pre­ven­ted the plun­de­ring of the hos­pi­tal. Quoting: To main­tain the cha­rac­ter of an infec­ti­ous hos­pi­tal, a patient with typ­hus was alwa­ys pla­ced among the woun­ded, ser­ving as evi­den­ce in case of a visit by Ger­man medi­cal pro­fes­si­onals becau­se the Ges­ta­po reve­red the hos­pi­tal with its cons­tant vigi­lant and curi­ous atten­ti­on. When Dr. Hol­léc­zy noti­ced that Ger­man mili­ta­ry doc­tors were care­ful­ly moni­to­ring typ­ho­id dise­a­ses and com­pi­ling sta­tis­tics on infec­ti­ous dise­a­ses, he deci­ded to cre­a­te an arti­fi­cial typ­ho­id epi­de­mic in the dis­trict” (Var­tí­ko­vá, 1984, p. 419). The result of his efforts, both befo­re the arti­fi­cial infec­ti­on, during it, and after it, from Sep­tem­ber 1, 1944, to Janu­ary 31, 1945, 143 sol­diers of the for­mer Slo­vak army, 61 Slo­vak par­ti­sans, 7 sol­diers of the Cze­cho­slo­vak bri­ga­de, 4 Rus­sian par­ti­sans, 2 Czech par­ti­sans, 2 Hun­ga­rian par­ti­sans, 8 endan­ge­red civi­lians, 9 Jews, and 1 mem­ber of the Czech under­ground move­ment were tre­a­ted and hid­den in the hos­pi­tal. A total of 237 indi­vi­du­als (Var­tí­ko­vá, 1984, p. 420).


Dňa 13.12.1944 zača­li kolo­vať v mes­te sprá­vy, že nemec­ké ges­ta­po na blíz­kom kop­ci pri zho­re­nom letis­ku na Krtič­nej zastre­li­lo mno­ho osôb (Var­tí­ko­vá, 1984, p. 420). Časom sa zis­ti­lo, že je medzi nimi aj Jozef Knoš­ka (Var­tí­ko­vá, 1984, p. 420).


On Decem­ber 13, 1944, rumors began cir­cu­la­ting in the city that the Ger­man Ges­ta­po, on a near­by hill near the bur­ned air­port at Krtič­ná, had shot many peop­le (Var­tí­ko­vá, 1984, p. 420). Over time, it was dis­co­ve­red that among them was Jozef Knoš­ka (Var­tí­ko­vá, 1984, p. 420).


Dňa 20.12.1944 v nesko­rých večer­ných hodi­nách doš­lo k bom­bar­do­va­niu mes­ta rumun­ský­mi lie­tad­la­mi, kto­ré po osvet­le­ní mes­ta Sta­li­no­vý­mi svieč­ka­mi” zha­dzo­va­li na mes­to asi 40 bômb. Na Žid­lo­ve boli úpl­ne boli úpl­ne roz­bi­té a zme­te­né domy napr. Joze­fa Šev­čí­ka, Joze­fa Kána, Jána Vrbov­ské­ho. V dome Joze­fa Šev­čí­ka bol zabi­tý maďar­ský pod­po­ru­čík, dva­ja voja­ci a šty­ria boli ťaž­ko zra­ne­ní. Pri bom­bar­do­va­ní zahy­nu­li títo civil­ní oby­va­te­lia: napr. Pav­lí­na Káno­vá, rod. Lovi­cho­vá, Agne­ša Faš­ko­vá, rod. Búto­ro­vá (Var­tí­ko­vá, 1984, p. 422).


On Decem­ber 20, 1944, in the late eve­ning, the city was bom­bed by Roma­nian pla­nes, which, after illu­mi­na­ting the city with Sta­li­n’s cand­les,” drop­ped about 40 bombs on the city. On Žid­lo­vá Stre­et, hou­ses were com­ple­te­ly des­tro­y­ed and scat­te­red, inc­lu­ding tho­se of Jozef Šev­čík, Jozef Kán, Ján Vrbov­ský. In Jozef Šev­čí­k’s hou­se, a Hun­ga­rian lie­ute­nant and two sol­diers were kil­led, and four were seri­ous­ly inju­red. The fol­lo­wing civi­lian resi­dents lost the­ir lives during the bom­bing, such as Pav­lí­na Káno­vá, née Lovi­cho­vá, Agne­ša Faš­ko­vá, née Búto­ro­vá (Var­tí­ko­vá, 1984, p. 422).


Záso­bo­va­nie par­ti­zá­nov ani v čase maďar­skej a nemec­kej oku­pá­cie mes­ta nepres­tá­va, ba pomo­cou Jána Škro­vi­nu, mest­ské­ho horá­ra, i v naj­ne­bez­peč­nej­ších časoch sa sta­tok na poráž­ku dostal k par­ti­zá­nom (Var­tí­ko­vá, 1984, p. 423)

Kro­ni­ka národ­né­ho povs­ta­nia v Beňu­ši a pri­de­le­ných osa­dách Bra­vä­co­vo – Pod­ho­lie – Srn­ko­vo – Gaš­pa­ro­vo a Fili­po­vo – struč­ný výber (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 403410 p.)

Kro­ni­ku poslal so sprie­vod­ným lis­tom MNV v Beňu­ši, okres Brez­no nad Hro­nom, Pove­re­níc­tvu SNR pre infor­má­cie, odbor V, Bra­ti­sla­va, Hviez­do­sla­vo­vo nám. 18, dňa 17.8.1945. Na lis­te je pod­pí­sa­ný pred­nos­ta ÚMNV, neči­ta­teľ­ný odpis.


The supp­ly of the par­ti­sans does not cea­se even during the time of Hun­ga­rian and Ger­man occu­pa­ti­on of the city, and with the help of Ján Škro­vi­na, the city bell-​ringer, the lives­tock for slaugh­ter rea­ched the par­ti­sans even in the most dan­ge­rous times (Var­tí­ko­vá, 1984, p. 423).

Chro­nic­le of the Nati­onal Upri­sing in Beňuš and the affi­lia­ted sett­le­ments of Bra­vä­co­vo – Pod­ho­lie – Srn­ko­vo – Gaš­pa­ro­vo and Fili­po­vo – a brief selec­ti­on (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, His­to­ry of the SNP, Vol. 4, Memo­ries and Chro­nic­les, Prav­da, 1st edi­ti­on, Bra­ti­sla­va, p. 403 – 410).

The chro­nic­le was sent with a cove­ring let­ter from the Muni­ci­pal Nati­onal Com­mit­tee in Beňuš, dis­trict Brez­no nad Hro­nom, to the Minis­try of Nati­onal Upri­sing for Infor­ma­ti­on, Depart­ment V, Bra­ti­sla­va, Hviez­do­sla­vo­vo Squ­are 18, on August 17, 1945. The let­ter is sig­ned by the head of the Muni­ci­pal Nati­onal Com­mit­tee, an ille­gib­le copy.


U nás vyni­kol v tých­to pre­na­sle­do­va­niach Edu­ard Gön­dör, hos­tin­ský a mäsiar, jeho syn Ban­di s dr. Lacim, kto­rí sa sta­li až povest­ný­mi vod­ca­mi nemec­kých SS manov a ges­ta­pá­koch na celom oko­lí (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 403).


In our area, Edu­ard Gön­dör, an inn­ke­e­per and but­cher, dis­tin­gu­is­hed him­self during the­se per­se­cu­ti­ons, along with his son Ban­di and Dr. Laci, who beca­me infa­mous lea­ders among the Ger­man SS units and Ges­ta­po in the enti­re vici­ni­ty (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, His­to­ry of the SNP, Vol. 4, Memo­ries and Chro­nic­les, Prav­da, 1st edi­ti­on, Bra­ti­sla­va, p. 403).


S taký­mi­to zaob­chá­dza­li kru­to. Naj­samprv ich údaj­ne, ako to dosved­ču­jú a tvr­dia hod­no­ver­ní sved­ko­via, vo svo­jej jat­ke bili, vyťa­ho­va­li na škri­pec a keď tie­to obe­te zamd­lie­va­li bôľom, oblia­li ich ved­rom stu­de­nej vody, aby potom ďalej pokra­čo­va­li v tom­to týra­ní. Toto dosved­ču­je a tvr­dí i Šte­fan Lau­bert, naro­de­ný 12.12.1904 v Gaš­pa­ro­ve, tiež tam býva­jú­ci. Ako vod­ca národ­né­ho hnu­tia na tom­to oko­lí skú­sil to na svo­jom tele v jat­ke u Gön­dörov­cov, keď ho tam dobi­li sko­ro na smrť. Uvá­dza nasle­dov­né: Už v mesia­ci aprí­li r. 1944 boli spúš­ťa­ní lie­tad­la­mi na našom oko­lí slo­ven­skí i rus­kí para­šu­tis­ti, s kto­rý­mi som mal osob­né sty­ky. Je zvlášt­ne, že mno­hí ma vyhľa­da­li pres­ne po mene. Títo nená­pad­ne pre­chá­dza­li naším oko­lím a taj­ne si robi­li náčr­ty, mapy vhod­ných miest. Čas­to pre­ob­le­če­ní zbie­ra­li milo­da­ry na dob­ro­čin­né cie­le, pri­čom skú­ma­li verej­nú mien­ku občanov.


They tre­a­ted them cru­el­ly. Alle­ged­ly, accor­ding to cre­dib­le wit­nes­ses, they first beat them in the­ir slaugh­ter­hou­se, pul­led them by the hair, and, after tor­men­ting the­se vic­tims with pain, pou­red cold water over them from a buc­ket to con­ti­nue the tor­tu­re. This is attes­ted and clai­med by Šte­fan Lau­bert, born on Decem­ber 12, 1904, in Gaš­pa­ro­vo, also a resi­dent the­re. As a lea­der of the nati­onal move­ment in this area, he expe­rien­ced this first­hand in the slaugh­ter­hou­se owned by the Gön­dör fami­ly, whe­re he was almost bea­ten to death. He sta­tes the fol­lo­wing: Alre­a­dy in April 1944, Slo­vak and Rus­sian parat­ro­opers were drop­ped by pla­nes in our vici­ni­ty, with whom I had per­so­nal con­tact. It is stran­ge that many sought me out pre­ci­se­ly by name. The­se indi­vi­du­als incons­pi­cu­ous­ly moved through our area, sec­ret­ly making sket­ches and maps of suitab­le loca­ti­ons. Often dis­gu­ised, they col­lec­ted dona­ti­ons for cha­ri­tab­le pur­po­ses whi­le stu­dy­ing pub­lic opinion.


Neskor­šie sme sa schá­dza­li u obuv­ní­ka Janíč­ka Vác­la­va v Gaš­pa­ro­ve, kde sme zachy­tá­va­li rádi­ové ile­gál­ne sprá­vy a ria­di­li sa nimi. Ile­gál­ni pra­cov­ní­ci boli z našej obce na počiat­ku Jozef Šúfik z Fili­po­va, Ján Pre­ple­ta­ný, stráž­nik z Gaš­pa­ro­va, Ján Bab­nič, Július Štub­ňa, Pavol Fará­rik, všet­ci z Fili­po­va, Lukáš Lič­ko z Beňu­ša, Šte­fan Pače­sa, háj­nik z Bra­vä­co­va, Juraj Šper­ka z Bra­vä­co­va. Z tých­to zomrel v nemec­kom väze­ní Pavol Fará­rik a Lukáš Lič­ko (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 403).


Later, we gat­he­red at the sho­ema­ker Vác­lav Janí­če­k’s pla­ce in Gaš­pa­ro­vo, whe­re we inter­cep­ted ille­gal radio bro­ad­casts and guided our­sel­ves by them. The ille­gal wor­kers from our vil­la­ge inc­lu­ded Jozef Šúfik from Fili­po­vo, Ján Pre­ple­ta­ný, a guard from Gaš­pa­ro­vo, Ján Bab­nič, Július Štub­ňa, Pavol Fará­rik, all from Fili­po­vo, Lukáš Lič­ko from Beňuš, Šte­fan Pače­sa, a fores­ter from Bra­vä­co­vo, Juraj Šper­ka from Bra­vä­co­vo. Among them, Pavol Fará­rik and Lukáš Lič­ko died in Ger­man pri­sons (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 403).


Nebo­hý Lukáš Lič­ko tvr­dil mi na smr­teľ­nej poste­li, že z väze­nia v Ban­skej Bys­tri­ci nemec­kí ges­ta­pá­ci odvied­li den­ne asi 15 obe­tí pod zakry­tým autom s tým, že ich pre nedos­ta­tok mies­ta pre­miest­ňu­jú do iné­ho väze­nia. Z nich sa nik nevrá­til. Z Bra­vä­co­va odvied­li nemec­kí oku­pan­ti tiež Izi­do­ra Pače­su so synom Šte­fa­nom Pače­som a zaťom Čer­ná­kom, ban­ko­vým úrad­ní­kom z Bra­ti­sla­vy, kto­ré­ho Nemci zastre­li­li (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 403).


The late Lukáš Lič­ko clai­med on his death­bed that the Ger­man Ges­ta­po took about 15 vic­tims dai­ly from the pri­son in Ban­ská Bys­tri­ca. They were tran­s­por­ted in a cove­red vehic­le, sta­ting that due to lack of spa­ce, they were being relo­ca­ted to anot­her pri­son. None of them retur­ned. From Bra­vä­co­vo, the Ger­man occu­piers also took Izi­dor Pače­sa with his son Šte­fan Pače­sa and his son-​in-​law Čer­nák, a ban­king offi­cial from Bra­ti­sla­va, whom the Ger­mans shot (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 403).


Ján Knap­čok, 18 roč­ný chla­pec z Beňu­ša, bol chy­te­ný ako par­ti­zán 18.11.1944. U Gön­dörov­cov v jat­ke bol naj­skôr muče­ný a potom ges­ta­pák­mi zastre­le­ný za dedi­nou. Dnes sú jeho pozos­tat­ky pocho­va­né po riad­nom poh­re­be na cin­to­rí­ne v Beňu­ši (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 404).


Ján Knap­čok, an 18-​year-​old boy from Beňuš, was cap­tu­red as a par­ti­san on Novem­ber 18, 1944. At Gön­dör’s but­cher shop, he was first tor­tu­red and then shot by Ges­ta­po agents out­si­de the vil­la­ge. Today, his remains are buried after a pro­per fune­ral at the ceme­te­ry in Beňuš (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 404).


Par­ti­zá­ni z Beňu­ša: Edu­ard Lau­rinc, nar. 1918, robot­ník z povo­la­nia, slú­žil pri býva­lom pešom plu­ku č. 5 v Levo­či. Udá­va: Naru­ko­val som 1.3.1938 v Levo­či. Nemec­ké voj­ská pri povs­ta­ní 29.8.1944 chce­li nás voja­kov odzb­ro­jiť, lebo nám nedô­ve­ro­va­li. Najprv sme sa pro­ti nim posta­vi­li, potom ústu­pom sme odiš­li z ich dosa­hu. Bolo nás asi 750 voja­kov, všet­ci Slo­vá­ci. Postu­po­va­li sme hora­mi sme­rom k Medzi­la­bor­ciam, kde sme sa pri­hlá­si­li do slu­žieb par­ti­zán­skych v sku­pi­ne Čapa­jev u veli­te­ľa majo­ra Bile­ja. Pri Vyšnom Svid­ní­ku dosta­li sme sa do sty­ku s nemec­kým voj­skom. Nasta­li tuhé pre­strel­ky. Pri tých­to akciách sme však boli nepo­mer­ne väč­šou pre­si­lou nemec­kých voj­sk roz­bi­tý. Kaž­dý ute­kal na svo­ju päsť, kade mohol, aby sa zachrá­nil. Neskor­šie sme sa zosku­po­va­li zno­va a tak­to postu­po­va­li do oblas­ti Ban­skej Bys­tri­ce, odkiaľ sme priš­li do Brez­na nad Hro­nom, a to 12.9.1944, kde sme sa pri­hlá­si­li do slu­žieb pri JPO č.2. Ako veli­teľ guľo­met­ne čaty, mal som roz­kaz ísť do Micha­lo­va, medzi Malu­ži­nou a Krá­ľo­vou Leho­tou., kde sme zotrva­li v obran­nom boji pro­ti Nemcom do 24.10.1944, kedy sme dosta­li roz­kaz na ústup. Mojí­mi spo­lu­bo­jov­ník­mi boli: Július Lič­ko, nar. 1915, Ľude­vít Macu­ľa, nar. 1911, Ladi­slav Mol­nár, nar. 1917, Ján Paran­da, nar. 1913, Ján Anjel, nar. 1911, Jozef Šper­ka, nar. 1911, Rudo Šaj­ga­lík, nar. 1910, Šte­fan Plieš­tik, nar. 1913, Kle­ment Zajac, nar. 1910, Fran­ti­šek Kup­čok, nar. 1918, Fran­ti­šek Kova­lik, nar. 1912, Ľude­vít Kán, nar. 1913, Edu­ard Lič­ko, nar. 1915, Gej­za Kova­lik, nar. 1915, povo­la­ním všet­ci robot­ní­ci. Ustu­po­val sme sme­rom na Niž­nú Bocu – Ďum­bier. Tam sme zotrva­li až do 1.11 1944, keď nás Nemci opäť veľ­kou pre­si­lou rozp­rá­ši­li. Pri tých­to bojoch pad­lo 7 voja­kov a tra­ja boli zra­ne­ní. Rane­ných sme odnies­li do Matu­lo­vej cha­ty nad Vyšnou Bocou, tam sme ich sami ošet­ro­va­li. Stra­vu sme dostá­va­li od svoj­ho pro­viant­né­ho skla­du. Odtiaľ­to, vyčer­pa­ní a pre­na­sle­do­va­ní nemec­ký­mi oku­pant­mi, priš­li sme domov, kaž­dý ako mohol, v iný čas. Bolo to už asi v novem­bri 1944. Ešte keď sme bojo­va­li pri Vyšnej Boci, zis­ti­li sme, že Nemci zastre­li­li v Niž­nej Boci 7 voja­kov a troch civi­lov. Jed­né­ho 15 roč­né­ho chlap­ca len pre­to, že našli u neho rus­ký peniaz. Naj­väč­ším záš­kod­ní­kom nám bol cha­tár Matu­la, kto­rý nás pre­zrá­dzal, a syn isté­ho les­né­ho inži­nie­ra z Malu­ži­nej. Na meno sa nepa­mä­tám. Obča­nia nám ináč vychá­dza­li vša­de v ústre­ty, podá­va­li nám infor­má­cie a napo­má­ha­li v orien­tá­cii (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 403 – 405).


Par­ti­sans from Beňuš: Edu­ard Lau­rinc, born in 1918, a labo­rer by pro­fes­si­on, ser­ved in the for­mer Infan­try Regi­ment No. 5 in Levo­ča. He sta­tes: I enlis­ted on March 1, 1938, in Levo­ča. Ger­man for­ces during the upri­sing on August 29, 1944, wan­ted to disarm us sol­diers becau­se they did not trust us. At first, we resis­ted them, then withd­rew out of the­ir reach. The­re were about 750 sol­diers, all Slo­vaks. We moved through the moun­tains towards Medzi­la­bor­ce, whe­re we enlis­ted in the ser­vi­ces of the par­ti­sans in the Čapa­jev group under the com­mand of Major Bilej. Near Vyšný Svid­ník, we came into con­tact with Ger­man for­ces, and inten­se skir­mis­hes ensu­ed. In the­se acti­ons, howe­ver, we were dis­pro­por­ti­ona­te­ly out­num­be­red and scat­te­red by Ger­man for­ces. Eve­ry­o­ne fled on the­ir own, whe­re­ver they could, to save them­sel­ves. Later, we regrou­ped and pro­ce­e­ded to the area of Ban­ská Bys­tri­ca, from whe­re we came to Brez­no nad Hro­nom on Sep­tem­ber 12, 1944, whe­re we enlis­ted in the ser­vi­ces of the JPO No.2. As the lea­der of the machi­ne gun squ­ad, I had orders to go to Micha­lov, bet­we­en Malu­ži­ná and Krá­ľo­va Leho­ta, whe­re we sta­y­ed in defen­si­ve com­bat against the Ger­mans until Octo­ber 24, 1944, when we rece­i­ved orders to retre­at. My fel­low figh­ters were: Július Lič­ko, born in 1915, Ľude­vít Macu­ľa, born in 1911, Ladi­slav Mol­nár, born in 1917, Ján Paran­da, born in 1913, Ján Anjel, born in 1911, Jozef Šper­ka, born in 1911, Rudo Šaj­ga­lík, born in 1910, Šte­fan Plieš­tik, born in 1913, Kle­ment Zajac, born in 1910, Fran­ti­šek Kup­čok, born in 1918, Fran­ti­šek Kova­lik, born in 1912, Ľude­vít Kán, born in 1913, Edu­ard Lič­ko, born in 1915, Gej­za Kova­lik, born in 1915, all labo­rers by pro­fes­si­on. We retre­a­ted towards Niž­ná Boca – Ďum­bier. The­re we sta­y­ed until Novem­ber 1, 1944, when the Ger­mans once again scat­te­red us with over­whel­ming for­ce. In the­se batt­les, 7 sol­diers were kil­led, and three were inju­red. We car­ried the woun­ded to Matu­la­’s cot­ta­ge abo­ve Vyšná Boca, whe­re we tre­a­ted them our­sel­ves. We rece­i­ved food from our own supp­ly depot. From the­re, exhaus­ted and pur­su­ed by Ger­man occu­piers, we came home, each as best as we could, at dif­fe­rent times. It was around Novem­ber 1944. Even when we were figh­ting near Vyšná Boca, we found out that the Ger­mans had shot 7 sol­diers and three civi­lians in Niž­ná Boca. One 15-​year-​old boy was kil­led sim­ply becau­se they found Rus­sian money on him. Our big­gest trai­tor was the cot­ta­ge owner Matu­la, who bet­ra­y­ed us, and the son of a cer­tain fores­try engi­ne­er from Malu­ži­na. I don’t remem­ber the name. Citi­zens other­wi­se app­ro­ached us eve­ry­whe­re, pro­vi­ded us with infor­ma­ti­on, and hel­ped us with orien­ta­ti­on” (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 403 – 405).


Par­ti­zá­ni z Bra­vä­co­va: Šte­fan Rus­nák, nar. 1926, tiež tam býva­jú­ci, roz­prá­va: Do par­ti­zán­skych slu­žieb pri­hlá­sil som sa v augus­te 1944 na Pra­ši­vej, pri sku­pi­ne Bie­li­ka. Odtiaľ sme postu­po­va­li na Ban­skú Bys­tri­cu. Po hrad­skej sme sa viez­li náklad­ným autom. Bolo nás veľa, asi 6 náklad­ných áut. Vojen­ská posád­ka v Ban­skej Bys­tri­ci sa nám vzda­la bez boja. Vypus­ti­li sme i väz­ňov. V Bys­tri­ci sme pobud­li 2 týžd­ne, potom sme postu­po­va­li na Tel­gárt, kde naoko Nemci ustú­pi­li pomo­cou náš­ho delo­stre­lec­tva. V boji padol i náš rot­ník, na meno sa už nepa­mä­tám. Avšak čosko­ro na nás Nemci zaú­to­či­li pro­ti­ú­to­kom pomo­cou mín. Boli sme núte­ní ustú­piť sme­rom na Trest­ník, odtiaľ na Mlyn­kov. Nemci nás obsy­pa­li prud­kou paľ­bou tak, že nás roz­bi­li. Pri Čer­ve­nej ska­le asi 6.10.1944 pri­da­li sme sa zno­va zosku­pe­ní k par­ti­zán­skej sku­pi­ne majo­ra Mar­ty­no­va. Odtiaľ sme šli späť do Ban­skej Bys­tri­ce, potom do Zvo­le­na a postu­po­va­li sme v bojo­vom šíku na Ková­čo­vú a cez hory sme­rom na Krem­ni­cu. Náš roz­kaz znel: vyha­dzo­vať mos­ty, tran­s­por­ty a stá­le zne­po­ko­jo­vať nepria­te­ľa. Náš plán bol dostať sa na Mora­vu. Postu­po­va­li sme sme­rom na Žili­nu, no Nemci nás čas­to ťaž­ký­mi zbra­ňa­mi a pre­si­lou rozp­rá­ši­li. Potom sme pre­šli na Valas­kú Belú, Čič­ma­ny, Veľ­kú Fat­ru a tak zasa k Sta­rým horám. Bolo to už začiat­kom decem­bra. Ces­tou sme trpe­li zimou i hla­dom. No obča­nia nám pomá­ha­li, ako vede­li, a išli nám v ústre­ty. Náš nový plán bol pre­biť sa na východ k Čer­ve­nej armá­de, no nepria­teľ nám plán zma­ril (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 405).


Par­ti­sans from Bra­vä­co­vo: Šte­fan Rus­nák, born in 1926, a resi­dent of Bra­vä­co­vo, recounts: I joined the par­ti­san for­ces in August 1944 at Pra­ši­vá with the Bie­lik group. From the­re, we advan­ced to Ban­ská Bys­tri­ca. We tra­ve­led by fre­ight truck along Hrad­ská Stre­et. The­re were many of us, about 6 trucks. The mili­ta­ry gar­ri­son in Ban­ská Bys­tri­ca sur­ren­de­red to us wit­hout a fight. We also rele­a­sed pri­so­ners. We sta­y­ed in Bys­tri­ca for 2 weeks, then moved on to Tel­gárt, whe­re the Ger­mans pre­ten­ded to retre­at with the help of our artil­le­ry. In the batt­le, our squ­ad lea­der fell, but I don’t remem­ber his name. Howe­ver, soon the Ger­mans laun­ched a coun­te­rat­tack with mines. We were for­ced to withd­raw towards Trest­ník, then to Mly­nok. The Ger­mans sur­roun­ded us with inten­se gun­fi­re, bre­a­king us up. Around Čer­ve­ná Ska­la on Octo­ber 6, 1944, we joined again, regrou­ped with Major Mar­ty­no­v’s par­ti­san group. From the­re, we went back to Ban­ská Bys­tri­ca, then to Zvo­len, and advan­ced in a com­bat for­ma­ti­on to Ková­čo­vá and over the moun­tains towards Krem­ni­ca. Our orders were to blow up brid­ges, dis­rupt tran­s­ports, and cons­tan­tly harass the ene­my. Our plan was to reach Mora­via. We moved towards Žili­na, but the Ger­mans often scat­te­red us with hea­vy wea­pons and over­whel­ming for­ce. Then we went to Valas­ká Belá, Čič­ma­ny, Veľ­ká Fat­ra, and back to Sta­ré Hory. It was alre­a­dy ear­ly Decem­ber. On the way, we suf­fe­red from cold and hun­ger. But the citi­zens hel­ped us as best they could and sup­por­ted us. Our new plan was to bre­ak through to the east to the Red Army, but the ene­my thwar­ted our plan” (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 405).


Par­ti­zá­ni z Bra­vä­co­va: Jozef Bacú­šan, nar. 1926, úst­ne vypo­ve­dá, že za par­ti­zá­na sa pri­hlá­sil v sku­pi­ne Bie­li­ka v augus­te 1944. Účasť v boji som bral na Vrút­kach, kde som bol rane­ný do nohy a dopra­ve­ný do nemoc­ni­ce v Ban­skej Bys­ri­ci. Pred­tým ešte sme sa ukrý­va­li v horách na Snož­ke pri Leni­vej v našom cho­tá­ri. Boli tam i Jano Hla­dík, nar. 1924, Jozef Faš­ko, nar. 1924, všet­ci z Bra­vä­co­va, len Jozef Ľup­ták bol z Beňu­ša. Potra­vi­ny nám pri­ná­šal civil Július Švan­tner z Bra­vä­co­va, les­ný robot­ník (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 406).


Par­ti­sans from Bra­vä­co­vo: Jozef Bacú­šan, born in 1926, oral­ly tes­ti­fies that he joined the par­ti­sans in the Bie­lik group in August 1944. I took part in the batt­le at Vrút­ky, whe­re I was woun­ded in the leg and taken to the hos­pi­tal in Ban­ská Bys­tri­ca. Befo­re that, we were hiding in the moun­tains on Snož­ka near Leni­vá in our ter­ri­to­ry. Jano Hla­dík, born in 1924, Jozef Faš­ko, born in 1924, both from Bra­vä­co­vo, and only Jozef Ľup­ták was from Beňuš. Julius Švan­tner, a forest wor­ker from Bra­vä­co­vo, brought us food” (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 406).


Par­ti­zá­ni z Bra­vä­co­va: Ľude­vít Kole­ga, nar. 1914 v Bra­vä­co­ve, tiež tam býva­jú­ci hovo­rí: K par­ti­zá­nom som sa pri­hlá­sil spo­lu s Pav­lom Javor­čí­kom, nar. 1907, z Bra­vä­co­va 2.9.1944. Najprv sme sa pri­hlá­si­li na veli­teľ­stve JPO 2 v Brez­ne nad Hro­nom, odkiaľ sme boli zade­le­ní na úsek Čer­to­vi­ca 2. Pod­ľa roz­ka­zu ten­to úsek sme mali držať až do prí­cho­du Čer­ve­nej armá­dy, avšak pri nepo­mer­ne veľ­kej pre­si­le nemec­ké­ho voj­ska boli sme núte­ní ustú­piť a stiah­li sme sa na Ďum­bier. Bolo to už po 25.10.1944. Tam sme sa ukrý­va­li 16 dní. Pre nedos­ta­tok potra­vín a stre­li­va roz­iš­li sme sa kaž­dý na svo­ju päsť. Ja s kama­rá­tom Javor­čí­kom pri­šiel som domov do Bra­vä­co­va (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 406).


Par­ti­sans from Bra­vä­co­vo: Ľude­vít Kole­ga, born in 1914 in Bra­vä­co­vo, and cur­ren­tly resi­ding the­re, says: I joined the par­ti­sans toget­her with Pavol Javor­čík, born in 1907, from Bra­vä­co­vo on Sep­tem­ber 2, 1944. Ini­tial­ly, we enlis­ted at the hea­dqu­ar­ters of JPO 2 in Brez­no nad Hro­nom, from whe­re we were assig­ned to the Čer­to­vi­ca 2 sec­tor. Accor­ding to orders, we were sup­po­sed to hold this sec­tor until the arri­val of the Red Army, but due to the dis­pro­por­ti­ona­te­ly lar­ge supe­ri­ori­ty of the Ger­man army, we were for­ced to retre­at and withd­rew to Ďum­bier. It was alre­a­dy after Octo­ber 25, 1944. The­re, we hid for 16 days. Due to a lack of food and ammu­ni­ti­on, we each went our own way. Toget­her with my friend Javor­čík, I retur­ned home to Bra­vä­co­vo” (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 406).


Par­ti­zá­ni z Fili­po­va: Ladi­slav Lopuš­ný, nar. 1915 uvá­dza nasle­dov­né: Ako vojak ušiel som z Poľ­ska od svoj­ho býva­lé­ho pešie­ho plu­ku č. 5 s desia­ti­mi kama­rát­mi. Šli sme deväť dní. Ces­tou nás pre­pad­li Nemci a zastre­li­li nám pia­tich kama­rá­tov a jed­né­ho rani­li. Pre­šli sme teda šty­ria. Na Čer­to­vi­ci pri­hlá­si­li sme sa do par­ti­zán­skej služ­by a pri­de­li­li nás k stráž­ne­mu oddie­lu (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 406).


Par­ti­sans from Fili­po­vo: Ladi­slav Lopuš­ný, born in 1915, sta­tes the fol­lo­wing: As a sol­dier, I esca­ped from Poland with ten friends from my for­mer infan­try regi­ment No. 5. We wal­ked for nine days. Along the way, we were ambus­hed by Ger­mans, who shot five of our friends and woun­ded one. So, four of us made it through. At Čer­to­vi­ca, we enlis­ted in par­ti­san ser­vi­ce and were assig­ned to the guard unit” (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 406).


Par­ti­zá­ni z Fili­po­va: Ján Faš­ko, nar. 1915, úst­ne uvá­dza nasle­dov­né: Ešte 17.4.1944 som bol pri­de­le­ný k nemec­kej armá­de i s ostat­ný­mi kama­rát­mi. Robil som stráž­nu služ­bu v Jus­tič­nom palá­ci v Pre­šo­ve. Odtiaľ 28.8.1944 dostal som sa do Tur­čian­ske­ho Svä­té­ho Mar­ti­na k par­ti­zá­nom, kde som bral účasť v boji pro­ti nemec­kým oku­pan­tom, kto­rí sa pri­bli­žo­va­li sme­rom od Žili­ny. V Tel­gár­te a na Murá­ni som tiež bojo­val pro­ti Nemcom. Rane­ných bolo veľa, asi 60. Potom sme pre­šli na Kališ­te, kde bol hlav­ný par­ti­zán­sky štáb. Tam som ocho­rel a ležal zo tri týžd­ne. Po vylie­če­ní som sa dostal s kama­rát­mi do Lom­nis­tej, Bys­trej, kde sme sa stret­li už s Čer­ve­nou armá­dou. Odtiaľ som pre­šiel do Mýta, kde mam pri­de­li­li do Pop­ra­du. Tam ma pre­pus­ti­li. Bol som rane­ný do nohy (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 406).


Par­ti­sans from Fili­po­vo: Ján Faš­ko, born in 1915, oral­ly sta­tes the fol­lo­wing: On April 17, 1944, I was assig­ned to the Ger­man army with my other friends. I ser­ved as a guard in the Judi­cial Pala­ce in Pre­šov. From the­re, on August 28, 1944, I joined the par­ti­sans in Tur­čian­sky Svä­tý Mar­tin, whe­re I par­ti­ci­pa­ted in the fight against Ger­man occu­piers who were app­ro­aching from Žili­na. I also fought against the Ger­mans in Tel­gárt and Muráň. The­re were many woun­ded, about 60. Then we moved to Kališ­te, whe­re the main par­ti­san hea­dqu­ar­ters were. The­re I fell ill and lay for about three weeks. After reco­ve­ring, I and my friends went to Lom­nis­ta, Bys­trá, whe­re we met with the Red Army. From the­re, I went to Mýto, whe­re they assig­ned me to Pop­rad. The­re they rele­a­sed me. I was woun­ded in the leg” (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 406).


Par­ti­zá­ni z Fili­po­va: Ladi­slav Baliak, nar. 1917. Úst­ne uvá­dza: K par­ti­zá­nom som sa pri­hlá­sil v Buja­ko­ve v sku­pi­ne Bie­li­ka. Odtiaľ som sa dostal na mar­tin­ský front. Týž­deň sme boli v záko­poch, kde nás nemec­ká pre­si­la roz­bi­la a ustú­pi­li sme na hole. Odtiaľ sme pre­šli na Kune­rad. Tam som sa stre­tol s rozt­ra­te­ný­mi kama­rát­mi. Odtiaľ cez Turiec dosta­li sme sa do Har­man­ca. Ces­tou nás Nemci pre­pad­li. Do Buja­ko­va sme sa dosta­li vla­kom. Odtiaľ sme muse­li ustú­piť pre nemec­kou pre­si­lou do Jase­nia a na Ďum­bier. Chce­li sme sa totiž pre­biť k Čer­ve­nej armá­de na východ. Nemci nám plán pre­ka­zi­li, pri­čom nám dvoch kama­rá­tov zabi­li. Zme­ni­li sme teda smer a išli na západ do Osrb­lia. Nepria­teľ vša­de za nami. Pre­zi­mo­va­lo nás na holiach asi sto. Veľ­mi sme trpe­li hla­dom a zimou. Mne zamrz­li nohy. Medzi nami bolo tiež šesť Rusov. Z nich dve Rus­ky. Jed­na z nich podá­va­la sprá­vy vysie­lač­kou. Roz­hod­li sa odísť. Mňa ešte s jed­ným kama­rá­tom, tiež s omrz­nu­tý­mi noha­mi, necha­li v cha­te. Ošet­ro­va­li sme sa sami bez lie­kov. Jed­li sme kon­ské mäso, čo nám necha­li, i to bez soli. Sneh bol veľ­ký a my dva­ja opus­te­ní mrzá­ci, odká­za­ná na seba, boli sme odhod­la­ní na všet­ko. Keby nás tam boli našli Nemci, sme dáv­no nebo­hí. Naše muky ťaž­ko vypo­ve­dať a opí­sať. Drža­la nás len koňa­ci­na, kto­rú sme necha­li von­ku v sne­hu a kaž­dý deň.


Par­ti­sans from Fili­pov: Ladi­slav Baliak, born in 1917, oral­ly sta­tes: I joined the par­ti­sans in Buja­kov in Bie­li­k’s group. From the­re, I ended up on the Mar­tin front. We spent a week in the tren­ches, whe­re the Ger­man supe­ri­ori­ty bro­ke us, and we retre­a­ted to the hills. From the­re, we moved to Kune­rad, whe­re I met scat­te­red com­ra­des. Through Turiec, we rea­ched Har­ma­nec. On the way, we were ambus­hed by Ger­mans. We rea­ched Buja­kov by train. From the­re, we had to retre­at due to Ger­man over­whel­ming for­ce to Jasen and to Ďum­bier. We wan­ted to bre­ak through to the Red Army to the east. The Ger­mans thwar­ted our plan, kil­ling two of our com­ra­des. We chan­ged direc­ti­on and went west to Osrb­lie. The ene­my was eve­ry­whe­re behind us. About a hun­dred of us spent the win­ter on the hills. We suf­fe­red gre­at­ly from hun­ger and cold. My feet fro­ze. Among us were also six Rus­sians, two of them were Rus­sian women. One of them trans­mit­ted mes­sa­ges by radio. They deci­ded to lea­ve. They left me with anot­her com­ra­de, both of us with fro­zen feet, in the cot­ta­ge. We tre­a­ted our­sel­ves wit­hout medi­ca­ti­on. We ate hor­se meat they left us, even wit­hout salt. The snow was deep, and the two of us, aban­do­ned wret­ches, rely­ing on our­sel­ves, were deter­mi­ned for anyt­hing. If the Ger­mans had found us the­re, we would have been dead long ago. It’s hard to desc­ri­be our hards­hips. Only hor­sef­lesh, which we left out­si­de in the snow and retrie­ved eve­ry day, kept us going.


Medzi obe­ťa­mi na živo­toch, kto­ré si vyžia­da­lo povs­ta­nie je spo­mí­na­ný Rudolf Ondrá­šik, par­ti­zán (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 567).


Among the vic­tims who­se lives were clai­med by the upri­sing, Rudolf Ondrá­šik, a par­ti­san, is men­ti­oned (Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, His­to­ry of the Slo­vak Nati­onal Upri­sing, Vol. 4, Memo­ries and Chro­nic­les, Prav­da, 1st edi­ti­on, Bra­ti­sla­va, p. 567).


Z pub­li­ká­cie Encyk­lo­pé­dia odbo­ja a SNP sa máme mož­nosť obo­zná­miť s čin­nos­ťou par­ti­zán­skej sku­pi­ny Jáno­šík, kto­rá ope­ro­va­la počas SNP v oblas­ti Horeh­ro­nia (Var­tí­ko­vá Mar­ta, Viliam Plev­za, Jozef Vla­dár, Kata­rí­na Žiš­ko­vá – Moro­ňo­vá (eds.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 5, Encyk­lo­pé­dia odbo­ja a SNP, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 205207), o par­ti­zán­skej sku­pi­ne Bože­n­ko, kto­rá ope­ro­va­la aj v pries­to­re Považ­ské­ho Inov­ca (Var­tí­ko­vá Mar­ta, Viliam Plev­za, Jozef Vla­dár, Kata­rí­na Žiš­ko­vá – Moro­ňo­vá (eds.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 5, Encyk­lo­pé­dia odbo­ja a SNP, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, p. 47 – 48.


In the pub­li­ca­ti­on Encyc­lo­pe­dia of Resis­tan­ce and the Slo­vak Nati­onal Upri­sing,” we have the oppor­tu­ni­ty to learn about the acti­vi­ties of the par­ti­san group Jáno­šík, which ope­ra­ted during the Slo­vak Nati­onal Upri­sing (SNP) in the Horeh­ro­nie regi­on (Var­tí­ko­vá Mar­ta, Viliam Plev­za, Jozef Vla­dár, Kata­rí­na Žiš­ko­vá – Moro­ňo­vá (eds.), 1984, His­to­ry of the SNP, Vol. 5, Encyc­lo­pe­dia of Resis­tan­ce and the SNP, Prav­da, 1st edi­ti­on, Bra­ti­sla­va, p. 205207), and about the par­ti­san group Bože­n­ko, which ope­ra­ted in the area of Považ­ský Ino­vec (Var­tí­ko­vá Mar­ta, Viliam Plev­za, Jozef Vla­dár, Kata­rí­na Žiš­ko­vá – Moro­ňo­vá (eds.), 1984, His­to­ry of the SNP, Vol. 5, Encyc­lo­pe­dia of Resis­tan­ce and the SNP, Prav­da, 1st edi­ti­on, Bra­ti­sla­va, p. 47 – 48).


Opis oso­by Fas­kó (v maďar­skom jazy­ku) sa nachá­dza v pub­li­ká­cii For­gon Mihá­ly­fa­lu­si Mihá­ly: Gömör-​Kishont vár­me­gye nemes csa­lá­dai (Šlach­tic­ké rody gemer­sko – malo­hont­skej župy). Faš­ko Ján, Juraj a Jakub zís­ka­li od krá­ľa Fer­di­nan­da III zemian­stvo. Rodi­na býva­la v Brez­ne a odtiaľ­to sa roz­vet­vi­la aj do Geme­ra a Malo­hon­tu. V roku 1733 Šte­fan Faš­koMig­lé­zi potvr­dil opráv­ne­nosť zemian­stva a to tak, že jeho otec Michal a sta­rý otec Pavol pochá­dza­jú od Danie­la, syna Jána Faš­ka, kto­rý zemian­stvo nado­bu­dol. Dru­há vet­va rodi­ny žila v Štít­ni­ku. Samu­el, syn Jána Faš­ka sa usa­dil v Štít­ni­ku, dru­hý syn Ondrej žil v Brez­ne, kto­ré­ho zemian­stvo osved­či­la Zvo­len­ská župa 11. mája 1775, o čom dali sprá­vu do Geme­ra. V nedáv­nej minu­los­ti žil v Štít­ni­ku Jozef, brat Danie­la Faš­ka z Tisov­ca. Toto sú jeho neskor­šie deti: Teré­zia Faš­ko­vá, Ján kto­rý zomrel slo­bod­ný a Ludo­vi­ka, vdo­va po Karo­lo­vi Matiz­so­vi. Jozef Faš­ko bol v roku 1845 žup­ný prí­saž­ný. Pod­ľa zemian­ske­ho pries­ku­mu v Malo­hon­te roku 1725 Ján Faš­ko sku­toč­ne pochá­dza z tej­to rodi­ny. Erb (címer): čer­ve­ne, na zele­nom zákla­de povy­še koli­ou sa vypí­na­jú­ci čier­ny bra­da­tý hrdi­na v bela­som pláš­ti v pra­vi­ci držia­ci pocho­deň. Ozdo­ba pril­bi­ce: kamie­nok držia­ci žeriav. Pri­krýv­ky: krva­vé – strieb­ro, mod­ré – zlato.


Accor­ding to the desc­rip­ti­on in the Hun­ga­rian lan­gu­age found in the pub­li­ca­ti­on Gömör-​Kishont vár­me­gye nemes csa­lá­dai” (Nob­le Fami­lies of Gömör-​Kishont Coun­ty) by For­gon Mihá­ly­fa­lu­si Mihá­ly, the Faš­ko fami­ly has a his­to­ri­cal backg­round. Ján, Juraj, and Jakub Faš­ko rece­i­ved nobi­li­ty from King Fer­di­nand III. The fami­ly resi­ded in Brez­no, and from the­re, it bran­ched out into the Gemer and Malo­hont regions.

In 1733, Šte­fan Faš­ko in Mig­léz con­fir­med the legi­ti­ma­cy of nobi­li­ty, sta­ting that his fat­her Michal and grand­fat­her Pavol des­cen­ded from Daniel, the son of Ján Faš­ko, who acqu­ired nobi­li­ty. Anot­her branch of the fami­ly lived in Štít­nik. Samu­el, the son of Ján Faš­ko, sett­led in Štít­nik, whi­le the second son, Ondrej, lived in Brez­no. The nobi­li­ty of Ondrej Faš­ko was con­fir­med by the Zvo­len Coun­ty on May 11, 1775, as repor­ted to Gemer.

In recent times, Jozef Faš­ko, a brot­her of Daniel Faš­ko from Tiso­vec, lived in Štít­nik. His later chil­dren were Teré­zia Faš­ko­vá, Ján (who died unmar­ried), and Ludo­vi­ka, the widow of Karol Matizs. Jozef Faš­ko ser­ved as a coun­ty juror in 1845.

Accor­ding to the nobi­li­ty sur­vey in Malo­hont in 1725, Ján Faš­ko inde­ed ori­gi­na­ted from this fami­ly. The fami­ly coat of arms (címer) is desc­ri­bed as red on a gre­en base, abo­ve which rises a black bear­ded hero in a whi­te clo­ak, hol­ding a torch in his right hand. The hel­met orna­ment is a cra­ne hol­ding a sto­ne. The hel­met covers are red and sil­ver, and blue and gold.


Pod­ľa z roku 1720 sú uve­de­né Brez­ne aj tie­to meš­tian­ske rody: Engler, Faš­ko, Kole­sár, Lič­ko, Lopuš­ný, Roš­tár, Švan­tner, Tax­ner a medzi želiar­sky­mi rod­mi je Tax­ner (Alber­ty Július, 1981: For­mo­va­nie robot­níc­kej trie­dy v obvo­de Brez­na, Osve­ta, p. 19.


In the year 1720, the fol­lo­wing bour­ge­ois fami­lies are lis­ted in Brez­no: Engler, Faš­ko, Kole­sár, Lič­ko, Lopuš­ný, Roš­tár, Švan­tner, Tax­ner. Among the blacks­mith fami­lies, the Tax­ner fami­ly is also men­ti­oned (Alber­ty Július, 1981: For­ma­ti­on of the wor­king class in the dis­trict of Brez­no, Osve­ta, p. 19).


Rapoš, Deji­ny cir­kvi evan­je­lic­kej v Brez­ne. Čas­ti tej­to pub­li­ká­cie sú zve­rej­ne­né na Inter­ne­te a z nej vyberám:


Rapoš, His­to­ry of the Evan­ge­li­cal Church in Brez­no.” Čas­ti tej­to pub­li­ká­cie sú zve­rej­ne­né na Inter­ne­te a z nej vybe­rám: by sa pre­lo­ži­lo ako Parts of this pub­li­ca­ti­on are avai­lab­le on the inter­net, and I am selec­ting from it.”


Je prav­de­po­dob­né, že v časoch husit­ských vojen usa­di­li sa tu aj nie­kto­rí husi­ti, lebo už asi v roku 1420 boli po celej kra­ji­ne rozt­rú­se­ní a Žig­mun­dom pre­na­sle­do­va­ní. Ukrý­va­li sa po horách, schá­dza­li sa odľah­lých mies­tach, aby moh­li pri­jí­mať Veče­ru Páno­vu pod obo­ja­kým spô­so­bom. Ale keď po smr­ti Alber­ta Žig­mun­da vdo­va Alž­be­ta spo­ji­la sa s Jis­krom, kto­rý ostal kapi­tá­nom Spi­ša, ban­ských miest a celej župy Zvo­len­skej, hlav­ne po uzat­vo­re­ní mie­ru medzi Huny­adym a Jis­krom, niet pochýb, že aj Zvo­len­ská župa bola obý­va­ná husit­ský­mi potom­ka­mi.

Spo­mí­na sa tu, že v časoch refor­má­cie po roku 1517 odchá­dza­lo zo Slo­ven­ska húf­ne mno­ho prívr­žen­cov Lut­he­ra do škôl vo Wit­tem­ber­gu.

Apos­ta­ta Vrbov­ský ostal rekto­rom ško­ly. Moh­lo to byť oko­lo roku 1672

Už páter Šimon kon­ver­to­val význam­ných komor­ských úrad­ní­kov: sta­ré­ho Danie­la Tax­ne­ra a Mate­ja Pohla, aby našiel u nich opo­ry. Scholtz v lis­te z 12. aprí­la 1675 …


It is like­ly that during the times of the Hus­si­te wars, some Hus­si­tes sett­led here, as by around 1420, they were scat­te­red throug­hout the coun­try and per­se­cu­ted by Sigis­mund. They hid in the moun­tains, gat­he­red in remo­te pla­ces to celeb­ra­te the Lor­d’s Sup­per in both kinds. Howe­ver, after the death of Albert Sigis­mund, his widow Eli­za­beth joined for­ces with Jis­kra, who remai­ned the cap­tain of Spiš, mining towns, and the enti­re Zvo­len coun­ty. Espe­cial­ly after the pea­ce tre­a­ty bet­we­en Huny­ady and Jis­kra, the­re is no doubt that the Zvo­len coun­ty was inha­bi­ted by Hus­si­te descendants.

It is men­ti­oned that during the Refor­ma­ti­on after 1517, many sup­por­ters of Lut­her left Slo­va­kia in groups to stu­dy in scho­ols in Wittenberg.

Apos­ta­te Vrbov­ský remai­ned the rec­tor of the scho­ol. This could have been around 1672.

Even Fat­her Šimon con­ver­ted pro­mi­nent cham­ber offi­cials: old Daniel Tax­ner and Matej Pohl, to find sup­port from them. Scholtz in a let­ter dated April 121675


Haná­cius sa usi­lo­val zís­kať aj pred­nej­ších evan­je­lic­kých meš­ťa­nov. Čas­to ich povo­lá­val na hos­ti­ny, k meni­nám atd. Toto pria­teľ­stvo bolo len na oko. Pri mest­ských voľ­bách obi­dve strán­ky stá­li pro­ti sebe. Roku 1676 boli mest­ské reštau­rá­cie. Komo­ra vypro­stred­ko­va­la krá­ľov­ský man­dát, kto­rým bolo naria­de­né vyvo­liť kato­líc­ky magis­trát. Ku voľ­be vysla­ný komi­sár Ďuro Bez­zegh došiel 14. decem­bra 1675 do Brez­na, zvo­lal meš­ťa­nov a zde­lil im, krá­ľov­sky man­dát. Títo ho pri­ja­li, naz­da­júc sa, že v mes­te bez­tak, nebu­de mož­no nájsť na tie­to úra­dy súcich kato­lí­kov. Ale sa veľ­mi skla­ma­li, lebo Haná­cius hneď ozná­mil ako kan­di­dá­ta Tomá­ša Pad­lí­ciu­sa (prv evanj. orga­nis­tu), Bal­ta­zá­ra Tax­ne­ra, Jura Závod­ské­ho a Mar­ti­na Gra­cu. Len teraz vyšlo naja­vo, že títo už boli pre­stú­pi­li. Tak stal sa rich­tá­rom Pad­lí­cius, notá­rom Eör­dögh, komor­ský úrad­ník, sená­tor­mi Posch, Závad­ský, Tax­ner, Pel­li­onis, Mar­tin­ský a Gra­cä. Sta­rých, pop­red­ných sená­to­rov evan­je­lic­kých, zna­jú­cich dob­re pome­ry mes­ta, Danie­la Chme­liu­sa, Sta­xa a Ondre­ja Faš­ku potvr­di­li i naďa­lej. Pod­no­tá­rom ostal veľ­mi roz­um­ný a vzde­la­ný evan­je­lik Jakub Gro­nell.


Haná­cius sought to win over even pro­mi­nent Lut­he­ran burg­hers. He often invi­ted them to feasts, name days, etc. This friends­hip was only super­fi­cial. During muni­ci­pal elec­ti­ons, both sides sto­od against each other. In 1676, muni­ci­pal elec­ti­ons were held. The Cham­ber media­ted a roy­al man­da­te orde­ring the elec­ti­on of a Cat­ho­lic magis­tra­cy. Com­mis­si­oner Ďuro Bez­zegh, sent to over­see the elec­ti­on, arri­ved in Brez­no on Decem­ber 14, 1675. He gat­he­red the burg­hers and pre­sen­ted to them the roy­al man­da­te. They accep­ted it, thin­king that in the town, the­re might not be enough Cat­ho­lics wil­ling to take up the­se offi­ces. Howe­ver, they were gre­at­ly mis­ta­ken becau­se Haná­cius imme­dia­te­ly announ­ced Tomáš Pad­lí­cius (the first evan­ge­li­cal orga­nist), Bal­ta­zár Tax­ner, Juraj Závod­ský, and Mar­tin Gra­ca as can­di­da­tes. It was reve­a­led only then that the­se indi­vi­du­als had alre­a­dy con­ver­ted. Pad­lí­cius beca­me the may­or, Eör­dögh the nota­ry, and sena­tors were Posch, Závad­ský, Tax­ner, Pel­li­onis, Mar­tin­ský, and Gra­ca. The old, pro­mi­nent Lut­he­ran sena­tors fami­liar with the city­’s con­di­ti­ons, Daniel Chme­lius, Stax, and Ondrej Faš­ko, were con­fir­med in the­ir posi­ti­ons. The depu­ty nota­ry remai­ned the very rea­so­nab­le and edu­ca­ted Lut­he­ran Jakub Gronell.


Brez­no oko­lo roku 1650: Pod­ľa súpi­su pia­ris­tov na Plat­hea par­va býval Andrej Vrbov­ský, Rehor Vrbov­ský, vd. Anna Miko­vi­ni. V Malej, dnes Gro­nel­lo­vej uli­ci po teraj­ší Det­ský domov, ale­bo po vte­daj­šiu mest­skú brá­nu býva­li v 22 domoch: Juro Kup­čok, Meli­cher Škro­vi­na s Jánom Lopuš­ným, Daniel Engler, Daniel Vrbov­ský so Šte­fa­nom Michel­čí­kom. Z ulič­ky (Valaštinska-​Gronellova uli­ca) sa vrá­tiac, pokra­ču­je na námes­tie po Veľ­kú uli­cu (Chme­liu­so­va). Tu bolo 17 domov, kde býva­li: Ondrej Faš­ko, Ján Kole­sár, Jere­miáš Tax­ner a Mar­tin Engler s Mate­jom Faš­ko, Kriš­tof Kole­sár. Tu sa zača­la juž­ná stra­na Veľ­kej (Chme­liu­so­vej) uli­ce, vte­dy Karint­hia meno­va­nej, kto­rú pre­trh­lo štvor­hran­né námes­tie, kde na pros­tried­ku stál mest­ský dom, ale­bo kúria a oko­lo neho v troch domoch: Matej Sch­vandt­ner. Teraz vedie popis zase námes­tím od ško­ly až po roh (teraj­ší hos­ti­nec), ba až po uli­cu Chme­liu­so­vu. Táto stra­na námes­tia meno­va­la sa Sicí­lia. Bolo tu 27 domov, v kto­rých býva­li rodi­ny: Gab­riel Bube­lí­ny, M. Faš­ko, Dan. Šaj­gal, Ján a Jakub Faš­ko. Tu ide uli­ca po Košic­kú brá­nu” (Por­ta Cas­so­vien­sis), kto­rá stá­la medzi teraj­ším okres­ným úra­dom a mest­ským čin­žá­kom. Tu na pra­vej stra­ne bola i je fara, potom kláš­tor, od neho začí­na­la sa nadol uli­ca Gro­nel­lo­va až po Hron­čian­sku brá­nu na kon­ci. Tu v 62 domoch býva­li: Dan. Faš­ko, Šte­fan Roš­tár, vd. Anna Tax­ner, Fra­ňo Lič­ko, Daniel Nemčok, J. Vrbov­ský, Mar­tin Zaho­rec. Východ­né pred­mes­tie za Hro­nom volá sa Vene­cia. Tu v 32 domoch býva­li: Jur Kole­sár, Ján Nemčok, Ján Zaho­rec, J. Roštár.


Brez­no around 1650: Accor­ding to the cen­sus of the Pia­rists in Plat­hea par­va, the­re were resi­dents such as Andrej Vrbov­ský, Rehor Vrbov­ský, and widow Anna Miko­vi­ni. In the Litt­le Stre­et, now Gro­nel­lo­va Stre­et, after the cur­rent Chil­dre­n’s Home or the for­mer city gate, the­re were 22 hou­ses inha­bi­ted by Juro Kup­čok, Meli­cher Škro­vi­na with Ján Lopuš­ný, Daniel Engler, Daniel Vrbov­ský with Šte­fan Michel­čík. Retur­ning from the alley (Valaštinska-​Gronellova Stre­et), the desc­rip­ti­on con­ti­nu­es to the squ­are along Veľ­ká Stre­et (Chme­liu­so­va). The­re were 17 hou­ses whe­re Ondrej Faš­ko, Ján Kole­sár, Jere­miáš Tax­ner, Mar­tin Engler with Matej Faš­ko, Kriš­tof Kole­sár lived. Here began the sout­hern side of Veľ­ká (Chme­liu­so­va) Stre­et, then named Karint­hia, which was cut off by a squ­are whe­re the town­hou­se or manor sto­od in the midd­le, and around it in three hou­ses: Matej Sch­vandt­ner. Now the desc­rip­ti­on leads again from the scho­ol to the cor­ner (cur­rent inn), and even to Chme­liu­so­va Stre­et. This side of the squ­are was cal­led Sici­lia. The­re were 27 hou­ses here, whe­re fami­lies like Gab­riel Bube­lí­ny, M. Faš­ko, Dan. Šaj­gal, Ján, and Jakub Faš­ko lived. The stre­et then leads to the Koši­ce Gate” (Por­ta Cas­so­vien­sis), which sto­od bet­we­en the cur­rent dis­trict offi­ce and the muni­ci­pal ren­tal hou­se. On the right side, the­re was and is the rec­to­ry, then the monas­te­ry, and from the­re, Gro­nel­lo­va Stre­et star­ted down­hill to the Hron­čian­ska Gate at the end. In the­se 62 hou­ses lived resi­dents such as Dan. Faš­ko, Šte­fan Roš­tár, widow Anna Tax­ner, Fra­ňo Lič­ko, Daniel Nemčok, J. Vrbov­ský, Mar­tin Zaho­rec. The eas­tern suburb bey­ond the Hron is cal­led Vene­cia, whe­re in 32 hou­ses lived resi­dents such as Jur Kole­sár, Ján Nemčok, Ján Zaho­rec, J. Roštár.


Brez­no malo v roku 1677, 1813 oby­va­te­ľov (bez osád) … Neo­hro­ze­ný mest­ský reč­ník Matej Faš­ko (oko­lo 1680) …

Na deň Troch krá­ľov roku 1683 boli pod­ľa sta­ro­dáv­ne­ho zvy­ku zhro­maž­de­ní rich­tár; Daniel Chr­ne­lius st·, sená­to­ri, šty­riad­vad­siat­ni­ci a celé meš­tian­stvo, aby zvo­li­li nových mest­ských úrad­ní­kov. Vte­dy Daniel Engler a Matej Teutsch­midt pred­stú­pi­li s hes­lom Jána Hor­vá­ta, že ten­to má nalo­že­né od knie­ža­ťa Tököly­ho, aby ako veli­teľ mes­ta netr­pel viac medzi sená­tor­mi kato­lí­ka, ale dal na sená­tor­stvo zvo­liť samých evan­je­li­kov a aby ozná­mil knie­ža­ťu mená vyvolených.

Sená­to­ri kato­líc­ke­ho nábo­žen­stva po vypo­ču­tí knie­ža­cie­ho roz­ka­zu – zaďa­ko­va­li zo svo­jich hod­nos­tí. Boli to Matej Poš, Bal­ta­zár Tax­ner, Tomáš Pad­lí­cius, Ján Ochr­nial a Jakub Mare­tin­ský (1683). Bal­ta­zár Tax­ner - dozor­ca rubá­rov (lig­ni­ci­da­rum magist.) v Hronci.

Voli­či jed­no­hlas­ne pri­ja­li ten­to návrh a zvo­li­li ešte kato­lí­kov Mate­ja Faš­ku, Mate­ja Fab­ri­ciu­sa a Jána Tax­ne­ra, kto­rí hod­nosť sená­tor­skú i pri­ja­li (1683)

3. feb­ru­ára 1683 odišiel Mar­tin Olle­ri­ny a Ján Tax­ner do Levo­če pre Milo­chov­ské­ho a Simo­ni­de­sa, kto­rí sa medzi­tým vrá­ti­li z vyhnanstva.

Aby malo mes­to aj písom­né uis­te­nie o ochra­ne od samé­ho Rákóc­zy­ho, išli 25. sept. 1703 Jakub Gro­nell, Matej Engler a Ďuro Pad­li­cius do tábo­ra Rákóc­zy­ho v Toka­ji, kde mu v mene mes­ta hol­do­va­li a pro­si­li ochran­ný list.


Brez­no had 1,813 inha­bi­tants in 1677 (exc­lu­ding sett­le­ments). The fear­less town spe­a­ker Matej Faš­ko (around 1680)…

On the day of the Epip­ha­ny in 1683, accor­ding to an ancient cus­tom, the may­or, Daniel Chr­ne­lius, sena­tors, the twenty-​four, and the enti­re town gat­he­red to elect new town offi­cials. At that time, Daniel Engler and Matej Teutsch­midt step­ped for­ward with the slo­gan of Ján Hor­vát, sta­ting that he had rece­i­ved ins­truc­ti­ons from Prin­ce Tököly to ensu­re that as the city com­man­der, he would no lon­ger tole­ra­te a Cat­ho­lic sena­tor among the sena­tors. He was to elect only evan­ge­li­cals to the sena­te and report the names of the elec­ted to the prince.

The Cat­ho­lic sena­tors, after hea­ring the prin­ce­’s order, resig­ned from the­ir posi­ti­ons. They were Matej Poš, Bal­ta­zár Tax­ner, Tomáš Pad­lí­cius, Ján Ochr­nial, and Jakub Mare­tin­ský (1683). Bal­ta­zár Tax­ner, the super­vi­sor of lum­ber­jacks (lig­ni­ci­da­rum magist.) in Hronc.

The voters una­ni­mous­ly accep­ted this pro­po­sal and also elec­ted Cat­ho­lics Matej Faš­ko, Matej Fab­ri­cius, and Ján Tax­ner, who accep­ted the sena­to­rial posi­ti­on (1683).

… On Feb­ru­ary 3, 1683, Mar­tin Olle­ri­ny and Ján Tax­ner went to Levo­ča for Milo­chov­ský and Simo­ni­des, who had retur­ned from exi­le in the meantime.

To have writ­ten assu­ran­ce of pro­tec­ti­on from Rákóc­zy him­self, on Sep­tem­ber 25, 1703, Jakub Gro­nell, Matej Engler, and Ďuro Pad­li­cius went to Rákóc­zy­’s camp in Tokaj, whe­re they paid homa­ge to him on behalf of the town and requ­es­ted a let­ter of protection.


11. júla 1713 žilo v Brez­ne 2333 ľudí.

Nato rich­tár ozná­mil, že dňa 15. júla 1782 prí­de vyšet­ro­vať die­ce­zan­ský pove­re­ník Šte­fan Vav­ro­vič, vice­ar­chi­dia­kon a farár valaš­tian­sky. K tomu­to vyšet­re­niu (či totiž sú spl­ne­né pred­po­kla­dy k povo­le­niu) priš­li zo stra­ny kato­lí­kov: Tomáš Fedor, sená­tor, Fran­ti­šek Lopuš­ný a notár M. Sucho­dol­ský, zo stra­ny evan­je­li­kov Matej Čer­ve­ný st., Ondrej Engler a Samu­el Fabricius.

Brez­nian­ski evan­je­li­ci však 9. decem­bra 1783 poda­li pros­bu o dovo­le­nie vysta­viť si dre­ve­nú mod­li­teb­ni­cu v dome Engle­rov­skom (teraj­ší Tho­me­sov­ský) a zavia­za­li sa dať k tomu všet­ky ruč­né a povoz­né prá­ce, len potreb­né dre­vo žia­da­li od mes­ta. To im magis­trát na prím­lu­vu Ondre­ja Engle­ra, Samu­e­la Poscha, Jána Vesel­ku a Mar­ti­na Lámé­ra aj povolil.

Ku zbier­ke pris­pe­li (1782) po 100 zla­tých … Ondrej Engler …

… vybral sa mest­ský kapi­tán Ondrej Engler a vice­no­tár Matej Čer­ve­ný do Vied­ne ku samé­mu cisá­ro­vi a poda­li mu pros­bu brez­nian­skych evan­je­li­kov … (1782).


On July 11, 1713, the­re were 2,333 peop­le living in Brezno.

Sub­se­qu­en­tly, the may­or announ­ced that on July 15, 1782, the dioce­san com­mis­si­oner, Šte­fan Vav­ro­vič, vice­arch­de­a­con and pas­tor of Valaš­ská, would come to inves­ti­ga­te. To this inves­ti­ga­ti­on (whet­her the con­di­ti­ons for per­mis­si­on are met), repre­sen­ta­ti­ves of the Cat­ho­lics came: Tomáš Fedor, sena­tor, Fran­ti­šek Lopuš­ný, and nota­ry M. Sucho­dol­ský, and on the side of the evan­ge­li­cals, Matej Čer­ve­ný Sr., Ondrej Engler, and Samu­el Fabricius.

Howe­ver, on Decem­ber 9, 1783, the Brez­no evan­ge­li­cals sub­mit­ted a requ­est for per­mis­si­on to build a wooden pra­y­er hou­se in the Engler hou­se (present-​day Tho­me­sov­ský) and pled­ged to pro­vi­de all manu­al and car­ting work, requ­es­ting only the neces­sa­ry wood from the town. The magi­stra­te gran­ted them per­mis­si­on on the recom­men­da­ti­on of Ondrej Engler, Samu­el Posch, Ján Vesel­ka, and Mar­tin Lámer.

They con­tri­bu­ted to the col­lec­ti­on (1782) with 100 gold coins each… Ondrej Engler…

… The town cap­tain Ondrej Engler and vice-​notary Matej Čer­ve­ný went to Vien­na to the empe­ror him­self and sub­mit­ted a peti­ti­on from the Brez­no evan­ge­li­cals… (1782).


Keď doš­la do Brez­na zvesť, že cisár ces­tu­je po kra­ji­ne a pôj­de cez Rimav­skú Sobo­tu, vybra­li sa zase tam Ondrej Engler, Jakub Lucae a Ondrej Syno­vic. (1782)

… priš­li vyslan­ci brez­nian­skej cir­kvi Ondrej Engler a Ondrej Syno­vic na pora­du k tamoj­šie­mu zema­no­vi Juro­vi Géc­zy­mu, kto­rým sa Kus­má­ni veľ­mi zapá­čil. (1782)

Krs­ti­teľ­ni­cu daro­val prvý dozor­ca cir­kvi, mest­ský kapi­tán Ondrej Engler. Krs­ti­teľ­ni­ca má Insig­nia Andre­ae Engler Ecc­lae Ins­pec­to­ris…” Engler daro­val r. 1782 i strie­bor­ný a pozlá­te­ný kalich s mede­ným držiat­kom a patenou.

Brez­nian­ski cir­kev­ní­ci ich sluš­ne hos­ti­li, meno­vi­te … Daniel Lič­ko, …, Matej Roš­tár … (1841)

Zho­de­ní boli Košú­tov­ci a vyvo­le­ná bola krá­ľov­ská rada pre Brez­no a oko­lie. Mies­to Mate­ja Sla­be­ja vyme­no­va­li sená­to­ra Samu­e­la Lopuš­né­ho. (po 1849).


When the news rea­ched Brez­no that the empe­ror was tra­ve­ling through the coun­try and would pass through Rimav­ská Sobo­ta, Ondrej Engler, Jakub Lucae, and Ondrej Syno­vic set out the­re again. (1782)

… repre­sen­ta­ti­ves of the Brez­no church, Ondrej Engler and Ondrej Syno­vic, came to a mee­ting with the local nob­le­man Juro Géc­zym, who was very impres­sed with Kus­má­ny. (1782)

The first cus­to­dian of the church, town cap­tain Ondrej Engler, dona­ted the bap­tis­mal font. The bap­tis­mal font bears the insc­rip­ti­on Insig­nia Andre­ae Engler Ecc­lae Ins­pec­to­ris…” In 1782, Engler also dona­ted a sil­ver and gil­ded cha­li­ce with a cop­per hand­le and paten.

The church repre­sen­ta­ti­ves from Brez­no were hos­pi­tab­ly rece­i­ved, name­ly … Daniel Lič­ko, …, Matej Roš­tár … (1841)

The Košú­tov­ci were remo­ved, and a roy­al coun­cil was elec­ted for Brez­no and its sur­roun­dings. Samu­el Lopuš­ný was appo­in­ted sena­tor in pla­ce of Matej Sla­bý. (after 1849).


Ján Cha­lup­ka za svoj­ho 10-​ročného úra­do­va­nia ordi­no­val 33 kňa­zov. Ako 25 ním bol Samo Zát­hu­rec­ký (oko­lo 1860)

Vidiek však bol na stra­ne opo­zič­né­ho kan­di­dá­ta kano­ní­ka Lopuš­né­ho, kto­ré­ho kan­di­do­val kat. farár Majov­ský (1869)

Po dlhých príp­ra­vách r. 1906 roz­hod­la sa cir­kev sta­vať vežu, aby chrám Boží nado­bud­nul dôs­toj­nej­šie­ho vzhľa­du a aby krás­ne zvo­ny zo sta­ré­ho cmi­te­ra boli dané na dôs­toj­nej­šie mies­to. Plán vyho­to­vi­li pro­fe­so­ri Förk a Sán­dy z Buda­peš­ti, vysta­vi­li ju ban­sko­bys­tric­kí sta­vi­te­lia Hudec a Rose­nau­er za 87.418 korún. Mes­to pris­pe­lo 50.000 koru­na­mi. Základ­ný kameň veže bol polo­že­ný 30. júna, do neho bola vlo­že­ná táto pamät­ná lis­ti­na: kde sú spo­mí­na­ný aj pre­sby­ter Matej Kole­sár a Matej Lopušný.

… Doho­to­viť účty z roku 1929, ako sa mali pre­dos­trieť seni­orá­tu, vzal si za úlo­hu­en. účtov­ný kon­tro­lór brat Šte­fan Faš­ko.


During his ten years in offi­ce, Ján Cha­lup­ka ordai­ned 33 priests. The 25th priest ordai­ned by him was Samo Zát­hu­rec­ký (around 1860).

Howe­ver, the coun­try­si­de was on the side of the oppo­si­ti­on can­di­da­te, Canon Lopuš­ný, who­se can­di­da­cy was sup­por­ted by the Cat­ho­lic priest Majov­ský (1869).

After long pre­pa­ra­ti­ons in 1906, the deci­si­on was made to build a tower for the church to give it a more dig­ni­fied appe­a­ran­ce and to relo­ca­te the beau­ti­ful bells from the old ceme­te­ry to a more fit­ting pla­ce. The plans were pre­pa­red by pro­fes­sors Förk and Sán­dy from Buda­pest, and the tower was built by the Ban­ská Bys­tri­ca buil­ders Hudec and Rose­nau­er for 87,418 cro­wns. The city con­tri­bu­ted 50,000 cro­wns. The foun­da­ti­on sto­ne of the tower was laid on June 30, and the fol­lo­wing memo­rial docu­ment was pla­ced into it, men­ti­oning pre­sby­ter Matej Kole­sár and Matej Lopušný.

… To sett­le the accounts from the year 1929, as they were to be pre­sen­ted to the seni­ora­te, accoun­ting audi­tor Brot­her Šte­fan Faš­ko took on the task.

Use Facebook to Comment on this Post

Rodina, Iné

Miestne mená na Horehroní

Hits: 9637

Pri pome­no­va­niach ľudí môže zohrá­vať množ­stvo fak­to­rov. Mená sú čas­to odvo­de­né od pred­kov, his­tó­rie, miest­nych tra­dí­cií. Mená môžu vznik­núť prí­bu­zen­sky, geo­gra­fic­ky, ale­bo sú odvo­de­né od povo­la­nia. V minu­los­ti bolo bež­né pome­no­vá­vať pod­ľa zamest­na­nia, pod­ľa remes­la. Mená môžu odrá­žať geo­gra­fic­ký pôvod, ozna­čo­vať mies­ta pôvo­du, resp. rodin­né síd­la z minu­los­ti. Nie­ke­dy mená vzni­ka­jú obsa­hu­jú zvu­ko­vé črty, kto­ré sú typic­ké pre miest­ne náre­čie, dia­lekt. Úlo­hu môže zohrať aj nábo­žen­ský motív. Pome­nú­va sa pod­ľa svä­tých, nábo­žen­ských postáv. Nie­ke­dy mená odka­zu­jú na prí­rod­né a kul­túr­ne pamiat­ky. Napr. po hore, rie­ke apod. V nepo­sled­nom rade to sú tra­dí­cie. Stá­va sa, že tak­to sa mená dedia cez mno­hé gene­rá­cie. Miest­ne mení sú nosi­teľ­mi his­tó­rie, kul­tú­ry, dedič­stva regi­ó­nu. Meno nesie so sebou prí­beh, vzťah k mies­tu, kto­ré defi­nu­je a tvorí.

V oblas­ti, z kto­rej pochá­dza vet­va Kac­lí­kov­cov a Dugá­tov­cov, sa vysky­tu­jú čas­to nasle­dov­né mená a pome­no­va­nia oby­va­te­ľov domov. Nie­kto­ré z tých­to náz­vov sa uja­li ako pre­zýv­ky, nie­ke­dy dokon­ca aj ako úrad­né mená. Je dôle­ži­té ich poznať už aj z toho dôvo­du, že čas­to si ľudia pamä­ta­jú skôr tie­to miest­ne náz­vy ako sku­toč­né mená. Okrem toho slú­žia na bliž­šiu špe­ci­fi­ká­ciu jed­not­li­vých vetiev rodok­me­ňa. Ja spo­me­niem, tie kto­ré som zis­til v celej spá­do­vej oblas­ti vo Fili­po­ve a oko­lí. Dru­hý pád, kto­rý je za menom prí­me­nia niž­šie, je oso­bi­tý svo­jím dia­lek­tom, vyjad­ru­je tre­bárs odpo­veď na otáz­ku kam ide­me” – napr. do Chyž­kov”. Situ­ácia dospe­la do také­ho štá­dia, že dnes sa nie­kto­ré prí­me­nia pou­ží­va­jú ako priez­vis­ká spo­lu s pôvod­ným, napr. Faško-​Rudáš. Iná situ­ácia je napr. keď nie­ko­mu vra­ve­li Jano z lúky. Dnes žijú v Brez­ne Zlu­ky­ov­ci, najprv to však bol Jano, prí­pad­ne Jožo apod. z lúky, neskôr mali potom­ko­via priez­vis­ko Zlu­ki ale­bo Zluky.


When naming peop­le, seve­ral fac­tors can come into play. Names are often deri­ved from ances­tors, his­to­ry, and local tra­di­ti­ons. Names can ari­se from kins­hip, geog­rap­hy, or be deri­ved from occu­pa­ti­on. In the past, it was com­mon to name based on emplo­y­ment or craft. Names may ref­lect geog­rap­hi­cal ori­gin, indi­ca­ting pla­ces of ori­gin or fami­ly resi­den­ces from the past. Some­ti­mes names are cre­a­ted with sound cha­rac­te­ris­tics typi­cal of local dia­lects. Reli­gi­ous moti­ves can also play a role, naming indi­vi­du­als after saints or reli­gi­ous figu­res. Occa­si­onal­ly, names refe­ren­ce natu­ral and cul­tu­ral land­marks, such as moun­tains or rivers. Last but not least are tra­di­ti­ons. Names are some­ti­mes inhe­ri­ted through many gene­ra­ti­ons. Local names are bea­rers of the his­to­ry, cul­tu­re, and heri­ta­ge of the regi­on. A name car­ries a sto­ry and a rela­ti­ons­hip to the pla­ce it defi­nes and shapes.

In the regi­on from which the Kac­lík and Dugát fami­lies ori­gi­na­te, the fol­lo­wing names and desig­na­ti­ons of resi­dents are often encoun­te­red. Some of the­se names have taken hold as nick­na­mes, some­ti­mes even as offi­cial names. It is impor­tant to know them for the fact that peop­le often remem­ber the­se local names rat­her than the actu­al names. In addi­ti­on, they ser­ve to spe­ci­fy the indi­vi­du­al bran­ches of the fami­ly tree more clo­se­ly. I will men­ti­on tho­se I have dis­co­ve­red throug­hout the catch­ment area in Fili­po­vo and its sur­roun­dings. The second case, which fol­lo­ws the sur­na­me below, is dis­tinc­ti­ve in its dia­lect, expres­sing, for exam­ple, the answer to the ques­ti­on whe­re are we going” – for ins­tan­ce, to Chyž­kov.” The situ­ati­on has rea­ched a sta­ge whe­re today some sur­na­mes are used as sur­na­mes along with the ori­gi­nal ones, for exam­ple, Faško-​Rudáš. Anot­her situ­ati­on is when some­one was cal­led Jano from the mea­dow. Today, in Brez­no, the­re are Zlu­ky­ov­ci, but ini­tial­ly, it was Jano, or Jožo, etc., from the mea­dow, and later the des­cen­dants had the sur­na­me Zlu­ki or Zluky.


Bei der Benen­nung von Men­schen kön­nen vie­le Fak­to­ren eine Rol­le spie­len. Namen lei­ten sich oft von Vor­fah­ren, Ges­chich­te und loka­len Tra­di­ti­onen ab. Namen kön­nen aus Ver­wandts­chaft, Geo­gra­fie oder aus dem Beruf abge­le­i­tet sein. In der Ver­gan­gen­he­it war es üblich, nach Beruf oder Han­dwerk zu benen­nen. Namen kön­nen geo­gra­fis­che Her­kunft wider­spie­geln und Orte der Her­kunft oder Fami­lien­sit­ze aus der Ver­gan­gen­he­it anze­i­gen. Manch­mal ents­te­hen Namen mit klan­gli­chen Merk­ma­len, die typisch für loka­le Dia­lek­te sind. Auch reli­gi­öse Moti­ve kön­nen eine Rol­le spie­len, indem Men­schen nach Hei­li­gen oder reli­gi­ösen Figu­ren benannt wer­den. Gele­gen­tlich bez­ie­hen sich Namen auf natür­li­che und kul­tu­rel­le Wahr­ze­i­chen wie Ber­ge oder Flüs­se. Nicht zuletzt spie­len Tra­di­ti­onen eine Rol­le. Namen wer­den manch­mal über vie­le Gene­ra­ti­onen vererbt. Loka­le Namen tra­gen die Ges­chich­te, Kul­tur und das Erbe der Regi­on. Ein Name trägt eine Ges­chich­te und eine Bez­ie­hung zu dem Ort, den er defi­niert und prägt.

In der Regi­on, aus der die Fami­lien Kac­lík und Dugát stam­men, tre­ten oft die fol­gen­den Namen und Bez­e­ich­nun­gen der Bewoh­ner auf. Eini­ge die­ser Namen haben sich als Spitz­na­men durch­ge­setzt, manch­mal sogar als offi­ziel­le Namen. Es ist wich­tig, sie zu ken­nen, da sich Men­schen oft eher an die­se loka­len Namen als an die tat­säch­li­chen erin­nern. Darüber hinaus die­nen sie dazu, die ein­zel­nen Zwe­i­ge des Stamm­baums genau­er zu spe­zi­fi­zie­ren. Ich wer­de die­je­ni­gen erwäh­nen, die ich in der gesam­ten Ein­zugs­ge­biets­re­gi­on in Fili­po­vo und Umge­bung ent­dec­kt habe. Der zwe­i­te Fall, der dem Nach­na­men folgt, zeich­net sich durch sei­nen Dia­lekt aus und drüc­kt beis­piel­swe­i­se die Ant­wort auf die Fra­ge wohin gehen wir” aus – zum Beis­piel nach Chyž­kov”. Die Situ­ati­on hat sich dahin­ge­hend ent­wic­kelt, dass heute eini­ge Nach­na­men zusam­men mit den urs­prün­gli­chen als Nach­na­men ver­wen­det wer­den, zum Beis­piel Faško-​Rudáš. Eine ande­re Situ­ati­on ist, wenn jemand Jano von der Wie­se genannt wur­de. Heute leben in Brez­no Zlu­ky­ov­ci, aber zunächst war es Jano, oder Jožo, usw., von der Wie­se, und spä­ter hat­ten die Nach­kom­men den Nach­na­men Zlu­ki oder Zluky.


Przy nada­wa­niu imi­on wie­lok­rot­nie bier­ze udział wie­le czyn­ni­ków. Częs­to imi­ona wywo­dzą się od przod­ków, his­to­rii i lokal­nych tra­dyc­ji. Imi­ona mogą wyni­kać z pokre­wie­ńst­wa, geo­gra­fii lub być zwi­ąza­ne z zawo­dem. W przes­zło­ści pows­zech­ne było nada­wa­nie imi­on w opar­ciu o zatrud­nie­nie lub rze­mi­osło. Imi­ona mogą odzwier­cied­lać pocho­dze­nie geo­gra­ficz­ne, wska­zu­jąc na miejs­ca pocho­dze­nia lub rodzin­ne miejs­ca zamiesz­ka­nia z przes­zło­ści. Cza­sem imi­ona pows­ta­ją z cech dźwi­ęko­wych typo­wych dla miejs­co­wych dia­lek­tów. Moty­wy reli­gij­ne również mogą odg­ry­wać rolę, nada­jąc imi­ona od świ­ętych lub posta­ci reli­gij­nych. Cza­sa­mi imi­ona odnos­zą się do natu­ral­nych i kul­tu­ro­wych zabyt­ków, takich jak góry czy rze­ki. Nie bez znac­ze­nia są także tra­dyc­je. Imi­ona są cza­sa­mi dzie­dzic­zo­ne przez wie­le poko­leń. Lokal­ne nazwy są nosi­cie­la­mi his­to­rii, kul­tu­ry i dzie­dzict­wa regi­onu. Imię nie­sie ze sobą his­to­rię i zwi­ązek z miejs­cem, któ­re defi­niu­je i kształtuje.

W regi­onie, z któ­re­go wywo­dzą się rodzi­ny Kac­lík i Dugát, częs­to spo­ty­ka się następu­jące nazwy i okre­śle­nia miesz­ka­ńców. Nie­któ­re z tych nazw przy­jęły się jako prze­zwis­ka, cza­sa­mi nawet jako ofic­jal­ne nazwy. Ważne jest, aby je znać, ponie­waż ludzie częs­to pami­ęta­ją te lokal­ne nazwy bar­dziej niż fak­tycz­ne imi­ona. Ponad­to słu­żą one do bar­dziej szc­ze­gó­ło­we­go okre­śle­nia poszc­ze­gól­nych gałęzi drze­wa gene­a­lo­gicz­ne­go. Wymie­nię te, któ­re odkry­łem na tere­nie całe­go obsza­ru zle­wni w Fili­po­vie i oko­li­cach. Dru­gi przy­pa­dek, któ­ry wys­tępu­je po nazwis­ku poni­żej, jest cha­rak­te­rys­tycz­ny swo­im dia­lek­tem, wyra­ża­jąc na przy­kład odpo­wie­dź na pyta­nie dokąd idzie­my” – na przy­kład do Chyž­kov”. Sytu­ac­ja doszła do takie­go eta­pu, że dziś nie­któ­re nazwis­ka uży­wa­ne są jako nazwis­ka razem z pier­wot­ny­mi, na przy­kład Faško-​Rudáš. Inna sytu­ac­ja ma miejs­ce, gdy ktoś był nazy­wa­ny Jano z łąki. Dziś w Brez­nie są Zlu­ky­ov­ci, ale poc­ząt­ko­wo to był Jano, czy Jožo, itp., z łąki, a później potom­ko­wie mie­li nazwis­ko Zlu­ki lub Zluky.


Vysvet­le­nie nie­kto­rých prímení

  • Andel – man­žel­ka jed­né­ho z Faš­kov bola Ange­la – čes­ky angel je andel
  • Miš­kár – od vyko­ná­va­nia ste­ri­li­zá­cie oší­pa­ných – miškovania
  • Chy­žiak – ten čo posta­vil chy­žu (dom)
  • Kris­tian – od rod­né­ho mena Kristian
  • Palík – od rod­né­ho mena Pavol, malý Palík
  • Kolár – pre­dok bol Kolár
  • Kováč – pre­dok bol Kováč
  • Dídaj – žena bola od Dídajov
  • Macu­ľa (Lopuš­ný) – man­žel­ka bola rode­ná Macuľová

Expla­na­ti­on

  • Andel – the wife of one of the Faš­kos was Ange­la – in Czech, angel” is andel.”
  • Miš­kár – deri­ved from the prac­ti­ce of ste­ri­li­zing pigs – miš­ko­va­nie.”
  • Chy­žiak – some­one who built a chy­ža” (hou­se).
  • Kris­tian – deri­ved from the given name Kristian.
  • Palík – deri­ved from the given name Pavol, mea­ning litt­le Palík.”
  • Kolár – ances­tor was a wheelwright.
  • Kováč – ances­tor was a blacksmith.
  • Dídaj – the wife was from the Dídaj family.
  • Macu­ľa (Lopuš­ný) – the wife was born as a Macuľová.

Faš­kov­ské prí­me­nia (48)

  • Andel, Beľo, Bun­gaj, Cif­rík, Dídaj, Dro­bec, Fará­rik, Fran­ko, Frn­tol, Hurtiak
  • Chr­maj, Chy­žiak, Jan­čiar, Kac­lík, Kanáľ, Kanc­lík, Kan­zel, Knož­ka, Kolár,
  • Kole­sár, Kon­čiš, Kováč, Krajč, Krč­már, Kris­tian, Kri­vý, Kršo, Kun­driak, Mačic
  • Makaš, Manoš, Mäsiar, Miš­kár, Motoš­ka, Murár, Oba­ľok, Palík, Papušiak
  • Pius, Pôj­dik, Pra­žiak, Rudáš, Škríp, Šra­mo, Šugár, Šušo, Taj­tu­li­ta, Zemko

Rus­ná­kov­ské prí­me­nia (3)

  • Fur­ka, Kli­nec, Rataj

Ostat­né prímenia

  • Bab­nič, Bela, Ber­ciak, Ces­tár, Čum­pier, Dor­ka, Eťka, Gelet­ka, Gúľan, Húska
  • Jag­rík, Kači­čiar, Kaňa, Kom­prd, Kon­ďúr, Kopaj, Kukúľ, Libič, Loj­ziak, Macuľa
  • Mogaj, Pac­koš, Pal­tín, Puc­ka, Pudák, Rapoš, Rekeň, Repka, Smr­č­ka, Sodúľ
  • Srn­ka, Štet, Turan, Záhorec

Žen­ské prímenia

  • Lelej­ka – na ničom jej nezá­le­ží, je povrchná
  • Šlom­pa – zle sa oblieka
  • Dudu­ra – stá­le dudre
  • Pávi­ca, Mege­ri­ca, Striga
  • Pre­span­ka – slo­bod­ná mamička

Use Facebook to Comment on this Post