2011-2015, 2015, Biotopy, Časová línia, Island, Jazerá, Krajina, Príroda, Vodopády, Zahraničie

Island – ostrov ľadu a ohňa

skala
Hits: 1302

Island leží na roz­hra­ní Sever­né­ho ľado­vé­ho a Atlan­tic­ké­ho oce­ánu. Je dru­hým naj­väč­ším ostro­vom v Euró­pe. Je vzdia­le­ný od Škót­ska asi 800, od Nór­ska 970, od Grón­ska 287 km (Wiki­pe­dia CS). Leží na roz­hra­ní dvoch lito­sfé­ric­kých dosiek v oblas­ti Stre­do­at­lan­tic­ké­ho chr­bá­tu, v mies­te kde dochá­dza ku vzni­ku novej oce­án­skej kôry. Pod Islan­dom sa nachá­dza prav­de­po­dob­ne horú­ca škvr­na (Oli­vier Bour­ge­ois, Oli­vier Dau­te­uil, Erwan Hal­lot). Island ofi­ciál­ne vzni­kol 17. júna 1944. Na roz­lo­he 102 775 km2 tu žije 350 710 oby­va­te­ľov. Prvý­mi oby­va­teľ­mi Islan­du boli prav­de­po­dob­ne Nóri a Kel­ti kon­com 9. sto­ro­čia. Vikings­kí náčel­ní­ci zakla­da­li takz­va­né thin­gy – sne­my, kto­ré urov­ná­va­li spo­ry. V roku 930 bol na Islan­de vytvo­re­ný prvý par­la­ment na sve­te (Wiki­pe­dia). Od roku 1262 je Island pod­ria­de­ný nór­ske­mu krá­ľo­vi (Mar­ta Horáč­ko­vá). V roku 1357 sa Island dostal pod nad­vlá­du Dán­ska (Wiki­pe­dia CS). V rokoch 1783 kvô­li sopeč­nej čin­nos­ti sop­ky Laki zmiz­la veľ­ká časť Islan­du, mno­ho ľudí a zvie­rat zomre­lo. Dán­ska vlá­da vte­dy uva­žo­va­la o pre­miest­ne­ní všet­kých 40 tisíc oby­va­te­ľov do Dán­ska (Mar­ta Horáč­ko­vá). Násled­ky výbu­chu sop­ky Ask­ja v roku 1875 zni­či­li island­skú eko­no­mi­ku a spô­so­bi­li hla­do­mor (Wiki­pe­dia).

1. decem­bra 1918 sa Island osa­mos­tat­nil, s Dán­skom zostal spo­je­ný iba per­so­nál­nou úni­ou. Oby­va­te­lia Islan­du sú zväč­ša ger­mán­ske­ho pôvo­du. V posled­nom čase sem pri­chá­dza veľa pri­sťa­ho­val­cov z celé­ho sve­ta. Islan­ďa­nia sú hrdí na svo­je vikings­ké kore­ne. Majú veľ­mi sil­nú pra­cov­nú eti­ku, pra­cu­jú naj­dl­h­šie zo všet­kých vyspe­lých kra­jín. Island je libe­rál­nou kra­ji­nou, vyzná­va sa tu rov­nos­tár­stvo – ega­li­ta­riz­mus. V roku 930 vzni­kol na Islan­de prvý par­la­ment na sve­te. Island je kra­ji­na gej­zí­rov. Je tu naj­viac výro­nov pár a ply­nov a horú­cich pra­me­ňov na sve­te. Tep­lá voda z hlbín Zeme sa využí­va na vyku­ro­va­nie. Zimy sú na pobre­ží mier­ne, letá chlad­né. V stre­de Islan­du je pod­ne­bie tak­mer polár­ne (Wiki­pe­dia). Celý ostrov je vul­ka­nic­ky aktív­ny. Vo vnút­ro­ze­mí sú lávo­vé polia, poho­ria a ľadov­ce (Wiki­pe­dia CS).

Island je jed­ným z naj­fas­ci­nu­jú­cej­ších miest na sve­te. Jedi­neč­nou prí­ro­dou, boha­tou his­tó­ri­ou a kul­túr­nym dedič­stvom. Ponú­ka pôso­bi­vú kom­bi­ná­ciu drs­nej stu­de­nej krá­sy a sopeč­nej ener­gie. Island­ské gej­zí­ry sú zrej­me naj­zná­mej­šie na sve­te. Ďal­ší­mi typic­ký­mi prv­ka­mi kra­ji­ny Islan­du sú ľadov­ce, vodo­pá­dy. Island­ský jazyk je jed­ným z naj­star­ších nespra­co­va­ných jazy­kov v Euró­pe, a má výraz­né his­to­ric­ké a lite­rár­ne tra­dí­cie. Ságy, sta­ré prí­be­hy a legen­dy, tvo­ria dôle­ži­tú časť island­ské­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva a sú pova­žo­va­né za kle­no­ty sve­to­vej lite­ra­tú­ry. Island je zná­my svo­jou prog­re­sív­nou spo­loč­nos­ťou a je jed­ným z naj­šťast­nej­ších miest na sve­te. Kom­bi­ná­cia pokro­či­lé­ho sociál­ne­ho sys­té­mu, vyso­ké­ho štan­dar­du živo­ta a úcty k prí­ro­de robí z Islan­du jed­no z najp­ri­ja­teľ­nej­ších miest na život. Tra­dič­ná island­ská kuchy­ňa je zalo­že­ná na miest­nych suro­vi­nách, ako sú ryby, jaho­dy a ovce. Náv­štev­ní­ci by mali urči­te ochut­nať tra­dič­né jed­lá, ako sú hákarl – kon­zer­vo­va­ný žra­lok, han­gik­jöt – úde­né jah­ňa­cie mäso a rúgb­rauð – tma­vé chle­bo­vé pečivo.

Ice­land is loca­ted at the junc­ti­on of the North Atlan­tic and Arc­tic Oce­ans and is the second-​largest island in Euro­pe. It is app­ro­xi­ma­te­ly 800 km from Scot­land, 970 km from Nor­way, and 287 km from Gre­en­land (Wiki­pe­dia CS). Posi­ti­oned on the boun­da­ry of two tec­to­nic pla­tes in the regi­on of the Mid-​Atlantic Rid­ge, Ice­land is whe­re new oce­a­nic crust is for­med. Bene­ath Ice­land, a hot spot is belie­ved to exist (Oli­vier Bour­ge­ois, Oli­vier Dau­te­uil, Erwan Hal­lot). Ice­land offi­cial­ly beca­me a sove­re­ign sta­te on June 17, 1944. With an area of 102,775 km², it is home to 350,710 inha­bi­tants. The first sett­lers of Ice­land were like­ly Nor­we­gians and Celts in the late 9th cen­tu­ry. Viking chief­tains estab­lis­hed ​“thin­gy” assem­blies to resol­ve dis­pu­tes, and in 930, the worl­d’s first par­lia­ment was for­med in Ice­land (Wiki­pe­dia). From 1262, Ice­land was sub­ject to the Nor­we­gian king (Mar­ta Horáč­ko­vá). In 1357, Ice­land came under Danish rule (Wiki­pe­dia CS). In 1783, due to vol­ca­nic acti­vi­ty from the Laki vol­ca­no, a sig­ni­fi­cant por­ti­on of Ice­land vanis­hed, resul­ting in the death of many peop­le and ani­mals. The Danish govern­ment con­si­de­red relo­ca­ting all 40,000 inha­bi­tants to Den­mark at that time (Mar­ta Horáč­ko­vá). The erup­ti­on of the Ask­ja vol­ca­no in 1875 had deva­sta­ting effects on Ice­lan­d’s eco­no­my and led to fami­ne (Wiki­pe­dia).

On Decem­ber 1, 1918, Ice­land gai­ned inde­pen­den­ce, main­tai­ning a per­so­nal uni­on with Den­mark. The popu­la­ti­on of Ice­land is pre­do­mi­nan­tly of Ger­ma­nic ori­gin. In recent times, the­re has been an influx of immig­rants from around the world. Ice­lan­ders take pri­de in the­ir Viking heri­ta­ge and possess a strong work ethic, wor­king the lon­gest hours among deve­lo­ped coun­tries. Ice­land is a libe­ral coun­try, advo­ca­ting for equ­ali­ty (ega­li­ta­ria­nism). In 930, the worl­d’s first par­lia­ment was estab­lis­hed in Ice­land. Kno­wn for its gey­sers, Ice­land has the hig­hest num­ber of hot springs and gas erup­ti­ons in the world. Geot­her­mal ener­gy from the Eart­h’s depths is uti­li­zed for hea­ting. Win­ters on the coast are mild, whi­le the inte­ri­or expe­rien­ces an almost polar cli­ma­te (Wiki­pe­dia). The enti­re island is vol­ca­ni­cal­ly acti­ve, fea­tu­ring lava fields, moun­tains, and gla­ciers in the inte­ri­or (Wiki­pe­dia CS).

Ice­land is one of the most fas­ci­na­ting pla­ces on Earth, boas­ting a uni­que natu­re, rich his­to­ry, and cul­tu­ral heri­ta­ge. It offers a com­pel­ling com­bi­na­ti­on of harsh cold beau­ty and vol­ca­nic ener­gy. Ice­lan­dic gey­sers are argu­ab­ly the most famous glo­bal­ly. Other typi­cal ele­ments of Ice­lan­d’s lands­ca­pe inc­lu­de gla­ciers and water­falls. The Ice­lan­dic lan­gu­age is one of the oldest unwrit­ten lan­gu­ages in Euro­pe, with sig­ni­fi­cant his­to­ri­cal and lite­ra­ry tra­di­ti­ons. Sagas, old tales, and legends form an essen­tial part of Ice­lan­dic cul­tu­ral heri­ta­ge and are con­si­de­red tre­a­su­res of world lite­ra­tu­re. Ice­land is kno­wn for its prog­res­si­ve socie­ty and is one of the hap­piest pla­ces on Earth. The blend of an advan­ced social sys­tem, high quali­ty of life, and res­pect for natu­re makes Ice­land one of the most desi­rab­le pla­ces to live. Tra­di­ti­onal Ice­lan­dic cuisi­ne is based on local ingre­dients such as fish, ber­ries, and lamb. Visi­tors should defi­ni­te­ly try tra­di­ti­onal dis­hes like hákarl (pre­ser­ved shark), han­gik­jöt (smo­ked lamb), and rúgb­rauð (dark bread).

Ísland er sta­ðsett þar sem Norður-​íshaf og Atlants­haf mætast og er örugg­le­ga stærs­ta eyja Evró­pu. Hún er um 800 km fjar­ri Skot­lan­di, 970 km fjar­ri Nore­gi og 287 km fjar­ri Græn­lan­di (Wiki­pe­dia CS). Ísland er sta­ðsett á mótum tvegg­ja flögu­la­ga pla­ta í svæði­nu um Mið-​Atlantshrygginn, þar sem ný haf­botn myn­dast. Undir Íslan­di er lík­le­ga hei­tur blet­tur (Oli­vier Bour­ge­ois, Oli­vier Dau­te­uil, Erwan Hal­lot). Ísland var stof­nað sem sjálfst­jór­nar­hé­ra­ði þann 17. júní 1944. Á svæði­nu er að fin­na 102.775 km² og býr þar 350.710 manns. Fyrs­tu byg­gðar­menn Íslands voru lík­le­ga Norðmenn og Kel­tar á sein­ni hlu­ta 9. aldar. Víkin­ga­höfðing­jar stof­nu­ðu þing, sem voru fun­dir til að ley­sa dei­lur, og árið 930 var stof­nað fyrs­ta alþin­gi heim­sins á Íslan­di (Wiki­pe­dia). Frá 1262 var Ísland undir Noregs­ko­nun­gi (Mar­ta Horáč­ko­vá). Í 1357 kom Ísland undir dön­sk stjórn (Wiki­pe­dia CS). Árið 1783 hor­fði stór hlu­ti Íslands upp í eld­go­si­nu frá Eld­go­si­nu í Laka­gí­gar, sem leid­di til mikils tapa á manna- og dýra­lí­fi. Íslandsst­jór­nin ræd­di þá hug­sun um að flyt­ja alla 40 þúsund íbúa til Dan­mer­kur (Mar­ta Horáč­ko­vá). Í eld­go­si­nu í Ask­ja árið 1875 var hver­nig huldu.árt örlögum íslen­skrar efna­hags­lífs og val­di hun­gurs­ne­y­ti (Wiki­pe­dia).

Þann 1. desem­ber 1918 fékk Ísland sérs­töðu, en var samt í per­só­nu­leg­ri sam­búð við Dan­mör­ku. Íbú­af­jöl­di Íslands er að mes­tu ley­ti af þýs­ku upp­ru­na. Í nútí­ma hefur verið mikil inn­flut­nin­gur af inn­flyt­jen­dum frá víðum hei­mi­num. Íslen­din­gar eru stol­tir af víkin­ga­ættf­ræði sin­ni og eiga ster­ka áhu­ga á vin­nu. Ísland er frel­sið og leg­gur áhers­lu á jafn­rét­ti (jafn­ræði). Árið 930 var stof­nað fyrs­ta alþin­gi heim­sins á Íslan­di. Ísland er þekkt fyrir gey­sir sínar, sen­ni­le­ga þær þekk­tus­tu í hei­mi­num. Önnur ein­ken­ni lands­lags Íslands eru jök­lar og fos­sar. Íslen­ska tun­ga er eitt els­ta óskrá­ða tun­gu­mál Evró­pu, með mikinn sögu­le­gan og men­nin­gar­le­gan bakg­runn. Sögur, gam­lar þæt­tir og frá­sag­nir myn­da mikinn hlu­ta men­nin­ga­rarf­sins og tel­jast vera skat­tar heims­li­te­ra­tú­rin­nar. Ísland er þekkt fyrir fram­fa­ra­sam­le­ga sam­fé­lags­hug­bú­nað og er eitt af haming­ju­fus­tu stöðum heim­sins. Sam­set­nin­gin af fram­fa­ra­sam­le­gu félags­ker­fi, hágæða lífs og virðin­gu fyrir nát­tú­run­ni gerir Ísland að einum af ódý­rus­tu stöðum til að búa á. Hinn hefðbund­na íslen­ski mat­se­ðill byg­gir á heim­vis­ta­ref­ni, svo sem fis­ki, ber­jum og lam­bi. Ges­tir ættu vis­su­le­ga að pró­fa hefðbun­din rét­ti, svo sem hákarl (geymd hákarl), han­gik­jöt (reykt lam­bak­jöt) og rúgb­rauð (dökkt brauð).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Dokumenty, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Technika, Umenie, Umenie

Rajecká Lesná a Slovenský Betlehem

skala
Hits: 2197

Rajec­ká Les­ná pat­rí do okre­su Žili­na. Je zná­mym pút­nic­kym mies­tom. Od roku 1900 sa súčas­ťou obce sta­la osa­da Trs­te­ná. V obci sa nachá­dza Slo­ven­ský bet­le­hem, kto­rý sa nachá­dza neďa­le­ko od kos­to­la Naro­de­nia Pan­ny Márie. Kos­tol bol v roku 2002 vyhlá­se­ný za Bazi­li­ku minor. K obci pat­rí aj kal­vá­ria s krí­žo­vou ces­tou (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná leží v Rajec­kej kot­li­ne, na západ­nom úpä­tí Lúčan­skej Malej Fat­ry v nad­mor­skej výš­ke 508 met­rov nad morom. Jej roz­lo­ha je 39.26 km2 . Žije tu 1188 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia).

Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1413. Pod­ľa his­to­ric­kých pra­me­ňov obec vznik­la v rokoch 1393 až 1413. Názov obce je odvo­de­ný od nemec­ké­ho náz­vu Fre­i­wald (slo­bod­ný /​voľ­ný les). V 17. sto­ro­čí sa písa­lo, že Fri­vald je obko­le­se­ný a ukry­tý hus­tým lesom a vedie k nemu úzka ces­ta, kto­rú bolo ťaž­ko nájsť. Zvlášt­nos­ťou bolo, že kaž­dý osad­lík pou­ží­val prí­me­nie Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). V obci stál kedy­si stre­do­ve­ký kos­to­lík z kon­ca 13. sto­ro­čia, z kto­ré­ho sa zacho­va­la už len svä­ty­ňa (Wiki­pe­dia). Bol to románsko-​gotický kos­to­lík Pan­ny Márie, slú­žil ako marián­ske pút­nic­ké mies­to. Začiat­kom 20. sto­ro­čia slú­žil ako far­ská sýp­ka, v 50-​tych rokoch 20. sto­ro­čia ako sklad naf­ty (Ale­xan­dra a Šte­fan Podo­lin­ský).

Slo­ven­ský bet­le­hem 

Veľ­kou atrak­ci­ou Rajec­kej Les­nej je pohyb­li­vý Slo­ven­ský bet­le­hem, kto­ré­ho auto­rom je domá­ci rez­bár Jozef Peka­ra. Bet­le­hem nezob­ra­zu­je len nábo­žen­ské motí­vy, ale aj deji­ny slo­ven­ské­ho náro­da. Uni­ká­tr­ny je aj svo­jou veľ­kos­ťou, dlhý je 8.5 met­ra, širo­ký 2.5 met­ra a vyso­ký 3 met­re. Otvo­re­ný bol v novem­bri 1995 (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra na ňom pra­co­val od roku 1980. Sú na ňom zobra­ze­né prá­ce a remes­lá, zvy­ky, kro­je, kto­ré sú spä­té so slo­ven­ským ľudom. Zastú­pe­né sú tu všet­ky slo­ven­ské regi­ó­ny. Nachá­dza sa tu pri­bliž­ne 30 postáv, z kto­rých sa asi polo­vi­ca pohy­bu­je (Jozef Terem).

Gej­zír

Gej­zír sa nachá­dza za obcou. Vyvie­ra do výš­ky asi desať met­rov, v zime nie­ke­dy vytvá­ra 6 met­ro­vý ľado­vý kužeľ (slo​va​kian​gu​ide​.com).

Rajec­ká Les­ná belo­ngs to the Žili­na dis­trict and is a well-​known pilg­ri­ma­ge site. Sin­ce 1900, the sett­le­ment of Trs­te­ná has been part of the muni­ci­pa­li­ty. The Slo­vak Bet­hle­hem, loca­ted near the Church of the Nati­vi­ty of the Vir­gin Mary, is found in the vil­la­ge. In 2002, the church was dec­la­red a Minor Basi­li­ca. The vil­la­ge also inc­lu­des a cal­va­ry with a Sta­ti­ons of the Cross (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná is situ­ated in the Rajec­ká kot­li­na, at the wes­tern foot­hills of the Lúčan­ská Malá Fat­ra, at an ele­va­ti­on of 508 meters abo­ve sea level. Its area is 39.26 km², and it is home to 1,188 resi­dents (Wiki­pe­dia).

The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1413. His­to­ri­cal sour­ces indi­ca­te that the vil­la­ge was estab­lis­hed bet­we­en 1393 and 1413. The name of the vil­la­ge is deri­ved from the Ger­man name Fre­i­wald (free/​uncultivated forest). In the 17th cen­tu­ry, it was desc­ri­bed that Fri­vald was sur­roun­ded and hid­den by den­se forest, with a nar­row path that was dif­fi­cult to find. A pecu­lia­ri­ty was that eve­ry resi­dent used the sur­na­me Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). In the past, the­re was a medie­val church from the late 13th cen­tu­ry in the vil­la­ge, of which only the sanc­tu­ary has been pre­ser­ved (Wiki­pe­dia). It was a Romanesque-​Gothic church of the Vir­gin Mary, ser­ving as a Marian pilg­ri­ma­ge site. In the ear­ly 20th cen­tu­ry, it ser­ved as a parish gra­na­ry, and in the 1950s, it func­ti­oned as a fuel oil ware­hou­se (Ale­xan­dra and Šte­fan Podolinský).

Slo­vak Bethlehem

A major att­rac­ti­on in Rajec­ká Les­ná is the movab­le Slo­vak Bet­hle­hem, cre­a­ted by local sculp­tor Jozef Peka­ra. The Bet­hle­hem depicts not only reli­gi­ous motifs but also the his­to­ry of the Slo­vak nati­on. It is uni­que in its size, mea­su­ring 8.5 meters in length, 2.5 meters in width, and 3 meters in height. It was unve­i­led in Novem­ber 1995 (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra wor­ked on it sin­ce 1980. The art­work por­tra­ys the works and crafts, cus­toms, and cos­tu­mes asso­cia­ted with the Slo­vak peop­le. All Slo­vak regi­ons are repre­sen­ted, fea­tu­ring app­ro­xi­ma­te­ly 30 figu­res, with about half of them in moti­on (Jozef Terem).

Gey­ser

The gey­ser is loca­ted bey­ond the vil­la­ge. It erupts to a height of about ten meters, some­ti­mes for­ming a 6‑meter ice cone in win­ter (slo​va​kian​gu​ide​.com).

Rajec­ká Les­ná nale­ży do okręgu Žili­na i jest zna­nym miejs­cem pielgr­zym­ko­wym. Od roku 1900 osa­da Trs­te­ná sta­no­wi część tej miejs­co­wo­ści. W wios­ce znaj­du­je się Sło­wac­kie Bet­le­jem, poło­żo­ne nie­da­le­ko Kości­oła Naro­dze­nia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny. Kości­ół ten w 2002 roku został uzna­ny za Bazy­li­kę Mniejs­zą. Do wsi nale­ży również kalwa­ria z Dro­gą Krzy­żo­wą (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná poło­żo­na jest w kot­li­nie Rajec­kiej, u zachod­nich pod­nó­ży Małej Fat­ry Lúčan­skiej, na wyso­ko­ści 508 met­rów nad pozi­omem mor­za. Jej obszar wyno­si 39,26 km², a zamiesz­ku­je ją 1188 miesz­ka­ńców (Wiki­pe­dia).

Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1413. Źró­dła his­to­rycz­ne wska­zu­ją, że wieś pows­ta­ła w latach 1393 – 1413. Nazwa wsi wywo­dzi się od nie­miec­kiej nazwy Fre­i­wald (wolny/​nie upra­wia­ny las). W XVII wie­ku opi­sa­no, że Fri­vald był otoc­zo­ny i ukry­ty w gęs­tym lesie, do któ­re­go pro­wa­dzi­ła wąs­ka ście­żka, trud­na do zna­le­zie­nia. Nie­ty­po­we było to, że każdy miesz­ka­niec uży­wał nazwis­ka Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). W przes­zło­ści w miejs­co­wo­ści ist­niał śred­ni­owiecz­ny kości­ół z końca XIII wie­ku, z któ­re­go zacho­wa­ła się tyl­ko świ­ąty­nia (Wiki­pe­dia). Był to kości­ół romańsko-​gotycki Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny, słu­żący jako miejs­ce pielgr­zym­ko­we maryj­ne. Na poc­ząt­ku XX wie­ku pełnił fun­kc­ję para­fial­ne­go spich­ler­za, a w latach 50. XX wie­ku fun­kc­jo­no­wał jako maga­zyn ole­ju opa­ło­we­go (Ale­xan­dra i Šte­fan Podolinský).

Sło­wac­kie Betlejem

Jed­ną z głó­wnych atrakc­ji w Rajec­ká Les­ná jest rucho­me Sło­wac­kie Bet­le­jem, stwor­zo­ne przez lokal­ne­go rze­źbiar­za Joze­fa Peka­rę. Bet­le­jem nie przed­sta­wia tyl­ko moty­wów reli­gij­nych, ale także his­to­rię naro­du sło­wac­kie­go. Jest uni­kal­ne ze wzg­lędu na swój roz­miar, mier­ząc 8,5 met­ra dłu­go­ści, 2,5 met­ra sze­ro­ko­ści i 3 met­ry wyso­ko­ści. Zosta­ło odsło­ni­ęte w lis­to­pa­dzie 1995 roku (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra pra­co­wał nad nim od 1980 roku. Pra­ca przed­sta­wia pra­ce i rze­mi­osła, zwyc­za­je i stro­je zwi­ąza­ne ze sło­wac­kim naro­dem. Wszys­tkie regi­ony Sło­wac­ji są repre­zen­to­wa­ne, obej­mu­jąc oko­ło 30 posta­ci, z któ­rych oko­ło poło­wa jest w ruchu (Jozef Terem).

Gej­zer

Gej­zer znaj­du­je się poza wsią. Wyras­ta na wyso­ko­ść oko­ło dzie­si­ęciu met­rów, cza­sem twor­ząc w zimie sze­ści­omet­ro­wy sto­żek lodo­wy (slo​va​kian​gu​ide​.com).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post