Krajina, Typ krajiny, Polia, Fotografie

Baly

Hits: 1773

Baly sa zvyčajne vytvárajú mechanizovanými zariadeniami, ktoré zhromažďujú, lisujú a zväzujú plodiny do kompaktných balíkov. Tento proces uľahčuje skladovanie, prepravu a manipuláciu s poľnohospodárskymi plodinami. Baly obilia sa často vytvárajú z obilnín, ako sú pšenica, jačmeň, ovos a iné. Baly trávy sú vytvárané zo sušenej trávy, ktorá sa používa ako krmivo pre dobytok alebo iný hospodársky . Tieto baly uľahčujú skladovanie krmiva a zabezpečujú jeho ochranu pred poveternostnými vplyvmi. 


Bales are typically created by mechanized devices that gather, compress, and bind crops into compact bundles. This process facilitates the storage, transportation, and handling of agricultural crops. Hay bales are often produced from cereal crops such as wheat, barley, oats, and others. Grass bales are made from dried grass and are used as feed for livestock or other agricultural purposes. These bales make the storage of feed easier and provide protection against the impacts of weather conditions.


Krajina, Slovensko, Gemer, TOP, Fotografie

Gemer

Hits: 3467

sa rozprestiera od prameňa Hrona na severe, po výbežky Cerovej vrchoviny na juhu, od Sorošky na východe, po oždianske serpentíny na západe (Rudolf Kukura). Zahŕňa okresy Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava (mojeslovensko.sk). Zhruba sa dá povedať, že Gemer sa nachádza na juh od Spiša po hranice s Maďarskom.

Pôvod slova Gemer má súvislosť s hematitom a jeho morfologickou podobnosťou s hemoroidmi (Ján Pivovarči). Na Gemeri nikdy neboli veľké . Skôr mestečká na mieste bývalých baníckych osád. Náleziská nerastných surovín v Spišsko-gemerskom rudohorí dlhé stáročia určovali život na Gemeri. Rozvinuté bolo baníctvo a hutníctvo. Unikátnymi pamiatkami sú tri zachované vysoké pece v Nižnej Slanej, Vlachove a v Sirku – Červeňanoch. V mnohých obciach dodnes prežívajú – výroba šindľov, tkanie pokrovcov, zvonkárstvo, čipkárstvo a hrnčiarstvo. Gemer má bohaté dejiny spojené so šľachtickými rodmi Bebekovcov, Andrássyovcov a Coburgovcov. V 16. a 17. storoči na Gemeri vládli . Medzi najnavštevovanejšie miesta Gemera patrí hrad Krásna Hôrka, Kaštieľ v Betliari, zrúcanina Muránskeho hradu, historické centrá Rožňavy, Rimavskej Soboty, vodné Dedinky, v Tornali, na Teplom vrchu. Gemer hraničí s národnými parkami Slovenský raj a Muránska planina. Na juhu Gemera je chránená krajinná oblasť Slovenský . Slovenský kras je našou jedinou biosférickou rezerváciou evidovanou v zozname UNESCO. Na Gemeri je Dobšinská ľadová jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa. V Slovenskom krase je Krásnohorská jaskyňa (Rudolf Kukura).


Gemer stretches from the source of the Hron River in the north to the foothills of the Cerová Highlands in the south, from Soroška in the east to the serpentines of Ožďany in the west (Rudolf Kukura). It includes the districts of Rimavská Sobota, Revúca, and Rožňava (mojeslovensko.sk). It can be roughly said that Gemer is located to the south of , towards the border with Hungary.

The origin of the word „Gemer“ is related to hematite and its morphological resemblance to hemorrhoids (Ján Pivovarči). Large cities were never present in Gemer; instead, there were small towns on the sites of former mining settlements. Deposits of mineral resources in the Spiš-Gemer Ore Mountains determined life in Gemer for centuries. Mining and metallurgy were developed. Unique landmarks include three preserved blast furnaces in Nižná Slaná, Vlachovo, and Sirku – Červeňany. Traditional crafts such as shingle production, weaving of roofing materials, bell-making, lace-making, and pottery still thrive in many villages. Gemer has a rich history connected with noble families such as Bebekovci, Andrássyovci, and Coburgovci. Turks ruled in Gemer during the 16th and 17th centuries. Among the most visited places in Gemer are the Krásna Hôrka Castle, the Betliar Castle, the ruins of Muráň Castle, and the historic centers of Rožňava and Rimavská Sobota. Water reservoirs in Dedinky, Tornaľa, and Teplý Vrch are also popular destinations. Gemer borders the national parks Slovak Paradise and Muránska Planina. To the south of Gemer is the protected landscape area Slovak Karst. The Slovak Karst is our only biosphere reserve listed in the UNESCO. In Gemer, you can find the Dobšinská Ice Cave and the Ochtinská Aragonite Cave. In the Slovak Karst, there is the Krásnohorská Cave (Rudolf Kukura).


Gemer erstreckt sich vom Ursprung des Flusses Hron im Norden bis zu den Ausläufern der Cerová-Hochebene im Süden, von Soroška im Osten bis zu den Serpentinen von Ožďany im Westen (Rudolf Kukura). Es umfasst die Bezirke Rimavská Sobota, Revúca und Rožňava (mojeslovensko.sk). Man kann grob sagen, dass Gemer südlich von Spiš in Richtung der Grenze zu Ungarn liegt.

Der Ursprung des Wortes „Gemer“ hängt mit Hämatit und seiner morphologischen Ähnlichkeit zu Hämorrhoiden zusammen (Ján Pivovarči). Große Städte gab es nie in Gemer; stattdessen befanden sich kleine Städte an den Stellen ehemaliger Bergbausiedlungen. Ablagerungen von Mineralressourcen im Spiš-Gemer-Erzgebirge bestimmten jahrhundertelang das Leben in Gemer. Bergbau und Metallurgie waren entwickelt. Einzigartige Sehenswürdigkeiten sind drei erhaltene Hochöfen in Nižná Slaná, Vlachovo und Sirku – Červeňany. Traditionelle Handwerke wie die Produktion von Schindeln, das Weben von Bedachungsmaterialien, die Glockenherstellung, die Spitzenklöppelei und die Töpferei gedeihen auch heute noch in vielen Dörfern. Gemer hat eine reiche Geschichte, die mit Adelsfamilien wie den Bebekovci, Andrássyovci und Coburgovci verbunden ist. Die Türken herrschten im 16. und 17. Jahrhundert in Gemer. Zu den meistbesuchten Orten in Gemer gehören das Schloss Krásna Hôrka, das Schloss Betliar, die Ruinen der Burg Muráň und die historischen Zentren von Rožňava und Rimavská Sobota. Wasserreservoirs in Dedinky, Tornaľa und Teplý Vrch sind ebenfalls beliebte Ziele. Gemer grenzt an die Nationalparks Slowakisches Paradies und Muránska Planina. Im Süden von Gemer befindet sich das Landschaftsschutzgebiet Slowakischer Karst. Der Slowakische Karst ist unser einziges Biosphärenreservat, das in der UNESCO-Liste aufgeführt ist. In Gemer findet man die Dobšinská Eishöhle und die Ochtinská Aragonit-Höhle. Im Slowakischen Karst gibt es die Krásnohorská Höhle (Rudolf Kukura).


Gemer terjed a Hron folyó forrásától északon, a Cerová-fennsík déli lábáig, keletről Soroškától, nyugaton az Ožďany kanyarokig (Rudolf Kukura). Tartalmazza a Rimavská Sobota, Revúca és Rožňava körzeteket is (mojeslovensko.sk). Meg lehet mondani, hogy Gemer durván délre található Spištől a magyar határ felé.

A „Gemer“ szó eredete összefügg a hematitral és alakjának hasonlóságával a aranyérral (Ján Pivovarči). Gemerben sosem voltak nagy városok; inkább kisvárosok voltak a régi bányásztelepek helyén. Az évszázadokon átívelő ásványi nyersanyagok lerakódásai meghatározták az életet Gemerben a Spiš-Gemer Érc-hegységben. Kiterjedt bányászat és fémipar volt jelen. Egyedi látnivalók közé tartoznak a Nižná Slanában, Vlachovóban és Sirku – Červeňanyban található három megmaradt masugár. Sok faluban ma is virágzik a hagyományos kézművesség – pala- és cserepesfedél készítés, harangöntés, csipkekészítés és fazekasság. Gemer gazdag történelemmel rendelkezik, amely összefügg Bebekovci, Andrássyovci és Coburgovci nemes családokkal. A törökök uraltak Gemerben a 16. és 17. században. Gemer leglátogatottabb helyei közé tartozik a Krásna Hôrka kastély, a Betliar kastély, a Muráň vár romjai, valamint Rožňava és Rimavská Sobota történelmi központjai. Dedinky, Tornaľa és Teplý Vrch víztározói is népszerű célpontok. Gemer határos a Szlovák Paradicsom és a Muránska Planina nemzeti parkokkal. Gemer délen a Szlovák Karszttal határos. A Szlovák Karszt az egyetlen UNESCO-listán szereplő bioszféra rezervációnknak számít. Gemerben található a Dobšinská Jégbarlang és az Ochtinská Aragonitbarlang. A Szlovák Karsztban található a Krásnohorská-barlang is (Rudolf Kukura).


Gemer rozciąga się od źródła rzeki Hron na północy, po wzgórza Cerová na południu, od Sorošky na wschodzie, po serpentyny Ožďany na zachodzie (Rudolf Kukura). Obejmuje powiaty Rimavská Sobota, Revúca i Rožňava (mojeslovensko.sk). Można powiedzieć, że Gemer znajduje się na południe od Spisza, w kierunku granicy z Węgrami.

Pochodzenie słowa „Gemer“ wiąże się z hematytem i jego morfologicznym podobieństwem do hemoroidów (Ján Pivovarči). W Gemerze nigdy nie było dużych miast; zamiast tego istniały małe miasteczka na miejscu dawnych osad górniczych. Złoża surowców mineralnych w Górach Rudnych Spišsko-Gemerskich przez wieki kształtowały życie w Gemerze. Rozwinięte było górnictwo i hutnictwo. Unikalne zabytki to trzy zachowane piece wielkopiecowe w Nižná Slaná, Vlachovo i Sirku – Červeňany. W wielu wsiach tradycyjne rzemiosła, takie jak produkcja gontów, tkanie materiałów dachowych, kucie dzwonów, koronkarstwo i garncarstwo, kwitną do dziś. Gemer ma bogatą historię związaną z rodami szlacheckimi, takimi jak Bebekovci, Andrássyovci i Coburgovci. W XVI i XVII wieku w Gemerze panowali Turcy. Do najczęściej odwiedzanych miejsc w Gemerze należą zamek Krásna Hôrka, zamek Betliar, ruiny zamku Muráň oraz historyczne centra Rožňavy i Rimavská Soboty. Zbiorniki wodne w Dedinky, Tornaľa i Teplý Vrch to również popularne destynacje. Gemer graniczy z parkami narodowymi Słowacki Raj i Muránska Planina. Na południu Gemer sąsiaduje z obszarem chronionym Karst Słowacki. Karst Słowacki jest jedynym naszym rezerwatem biosfery wpisanym na listę UNESCO. W Gemerze znajduje się Jaskinia Lodu Dobšinská i Jaskinia Aragonitowa Ochtinská. W Karście Słowackim znajduje się także Jaskinia Krásnohorská (Rudolf Kukura).


Výber článkov

 

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Gemer, Polia, Fotografie

Krásnohorské Podhradie

Hits: 2478

Krásnohorské Podhradie leží v Rožňavskej kotline, v doline potoka Pača v nadmorskej výške 369 metrov nad morom (obeckrasnohorskepodhradie.sk). Na ploche 23.2 km2 tu žije 2 660 obyvateľov (Wikipedia). Krásnohorské Podhradie spolu s Pačou, Krásnohorskou Dlhou Lúkou a Jovicami a hradom Krásna Hôrka boli v roku 1243 majetkom zvanom Plešivec. Na mieste dnešného hradu stálo opevnenie. V polovici 13. storočia tu územie osídľovali Maďari. Pre nimi tu boli . Historické názvy : Karaznahurka, Crasnahor, Craznahorka, Craznahurka, Crahnyhorka, Krásnohorské Podhradí. Maďarský názov Krasznahorkaváralja. Obyvatelia sa živili baníctvom (obeckrasnohorskepodhradie.sk), tkáčstvom, garbiarstvom, kožušníctvom, pastierstvom (retep.sk), v 19. storočí poľnohospodárstvom (obeckrasnohorskepodhradie.sk). Začiatkom 15. storočia bola obec mýtnou stanicou (retep.sk). V roku 1773 mala obec 280 obyvateľov aj vďaka moru, ktorý vyhubil takmer 90 % obyvateľstva. V roku 1785 tu už žilo 876 obyvateľov (obeckrasnohorskepodhradie.sk).


Krásnohorské Podhradie is situated in the Rožňava Basin, in the valley of the Pača stream at an elevation of 369 meters above sea level ([source](obeckrasnohorskepodhradie.sk)). Covering an area of 23.2 km2, the village is home to 2,660 residents ([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Kr%C3%A1snohorsk%C3%A9_Podhradie)). In 1243, Krásnohorské Podhradie, along with Pača, Krásnohorská Dlhá Lúka, Jovice, and Krásna Hôrka Castle, was part of an estate known as Plešivec. The site of the current castle originally had fortifications. In the mid-13th century, the territory was settled by Hungarians, preceded by Slavs. Historical names of the village include Karaznahurka, Crasnahor, Craznahorka, Craznahurka, Crahnyhorka, and Krásnohorské Podhradie. The Hungarian name is Krasznahorkaváralja. The residents were engaged in mining, weaving, tanning, furrier’s trade, and pastoralism. In the 19th century, agriculture became predominant ([source](obeckrasnohorskepodhradie.sk), [retep.sk](http://www.retep.sk/okolie/krasnohorskepodhradie/).


Krásnohorské Podhradie a Rožňavai medencében található, a Pača-patak völgyében, tengerszint feletti magassága 369 méter ([forrás](obeckrasnohorskepodhradie.sk)). A 23,2 km2 területű faluban 2 660 lakos él ([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Kr%C3%A1snohorsk%C3%A9_Podhradie)). 1243-ban Krásnohorské Podhradie, Pača, Krásnohorská Dlhá Lúka, Jovice és a Krásna Hôrka vára együttesen a Plešivec nevű birtok része volt. A jelenlegi vár helyén eredetileg erődítmények álltak. A 13. század közepén a területet magyarok telepítették be, előttük szlávok éltek itt. A falu történelmi nevei közé tartozik a Karaznahurka, Crasnahor, Craznahorka, Craznahurka, Crahnyhorka és a Krásnohorské Podhradie. A magyar neve Krasznahorkaváralja. A lakosok bányászkodással, szövészel, bőrgyártással, szőrmeiparral és állattenyésztéssel foglalkoztak. A 19. században a mezőgazdaság vált dominánssá ([forrás](obeckrasnohorskepodhradie.sk), [retep.sk](http://www.retep.sk/okolie/krasnohorskepodhradie/)).


Gemer, Krajina, Slovensko, Fotografie

Hrhov a jeho rybníky

Hits: 2773

Hrhov sa nachádza v gemersko-turnianskom krase, v doline Turnianskeho potoka. ktorý domáci nazývajú Derék (hrhov.sk). Pri obci sa nachádzajú Hrhovské . Boli vybudované v 50-tych rokoch 20. storočia na mieste močarísk, sú využívané na rýb. zarástli pálkou a inými vodnými rastlinami a stali sa tak hniezdiskom vodných vtákov. Lokalita je Významným vtáčím územím. Vyskytujú sa tu kačice, potápky, volavky, druhy Podiceps cristatus, Tachybabptus ruficolis, Anas platyrhynchos, Aythya ferina, Aythya fuligula, Ardea cinerea, Egretta alba, Ixobrychus minutus, Botaurus stellaris, Circus aeruginosus (Slavomír Szabó).


Hrhov is situated in the -Turniansky Karst, in the valley of the Turniansky Creek, locally known as Derék (hrhov.sk). Near the village, you can find the Hrhov ponds. Constructed in the 1950s on marshland, these ponds are utilized for fish farming. Over time, the lakes have become overgrown with reeds and other aquatic plants, turning them into nesting grounds for water birds. The area is a Significant Bird Area, hosting a variety of species including ducks, diving ducks, herons, and other birds such as Podiceps cristatus, Tachybaptus ruficollis, Anas platyrhynchos, Aythya ferina, Aythya fuligula, Ardea cinerea, Egretta alba, Ixobrychus minutus, Botaurus stellaris, Circus aeruginosus (Slavomír Szabó).


Hrhov a Gemer-Turna Karsztban található, a Turna-patak völgyében, amelyet a helyiek Deréknek hívnak (hrhov.sk). A falu közelében találhatók a Hrhov-tavak. Az 1950-es években močarisként kialakult tavakat halgazdálkodásra használják. Az évek során a tavak náddal és más vízinövényekkel nőttek be, így a vízimadarak fészkelőhellyé váltak. A terület Jelentős Madárvédelmi Terület, ahol különféle fajok élnek, beleértve a kacsákat, búvármadarakat, gólyákat és más madarakat, mint például a Podiceps cristatus, Tachybaptus ruficollis, Anas platyrhynchos, Aythya ferina, Aythya fuligula, Ardea cinerea, Egretta alba, Ixobrychus minutus, Botaurus stellaris, Circus aeruginosus (Slavomír Szabó).


Krajina, Slovensko, Gemer, Fotografie

Slavec

Hits: 2866

Obec Slavec vznikla v 13. storočí osamostatnením z Brzotína. Prvá písomná zmienka je z roku 1243. Historické názvy : Zalouchhaza, Zavalya, Szalóka, Szalócz, Salovec. Ku obci sa viažu viaceré archeologické náleziská: Maštaľná jaskyňa, jaskynné sídlo z mladšej doby kamennej, doby bronzovej a staršej doby železnej. A jaskyňa Ľudmila, jaskynné sídlisko z mladšej doby kamennej, staršej doby železnej a zo stredoveku. V Gombaseku sídlisko založené začiatkom 14. storočia. Obec má miestne časti: Vidová a Gombasek a Hámor. V 16. – 17. storočí bola obec vystavená tureckým nájazdom a drancovaniu cisárskych vojsk. V 19. storočí tu bol hámor Rimamuránskej spoločnosti a vo Vidovej vznikla huta a elektráreň. V minulosti sa obyvatelia zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, pastierstvom, pálením vápna a hutníctvom. Obyvatelia už v stredoveku pálili uhlie pre železiarske podniky (slavec.sk).

Obec Slavec sa nachádza v strede Národného parku Slovenský (slavec.sk), v nadmorskej výške 232 metrov nad morom (Wikipedia). Rozloha obce je 17.53 km(slavec.sk). Žije tu 463 obyvateľov. Najvýznamnejšou pamiatkou je areál zaniknutého gotického kláštora Paulínov zo 14. storočia v časti Gombasek (Wikipedia). Gombasecká jaskyňa, ktorá je súčasťou svetového dedičstva UNESCO sa nachádza v katastri obce. Vyskytuje sa tu kvalitný vápenec, kameňolom Gombasek na svahu Plešiveckej planiny funguje od roku 1906. Je však pravda, že značne znižuje estetickú hodnotu krajiny. Rastú tu najmä teplomilné druhy rastlín, ktoré sú veľmi náročné na teplo (slavec.sk).


The village of Slavec originated in the 13th century through its independence from Brzotín. The first written mention is from 1243. Historical names of the village include Zalouchhaza, Zavalya, Szalóka, Szalócz, Salovec. The region is associated with several archaeological sites: Maštaľná Cave, a cave settlement from the Neolithic, Bronze Age, and Iron Age. And the cave Ľudmila, a cave settlement from the Neolithic, Iron Age, and the medieval period. In Gombasek, a settlement was founded at the beginning of the 14th century. The village has local parts: Vidová, and the hamlets of Gombasek and Hámor. In the 16th-17th centuries, the village faced attacks from the Ottoman Empire and pillaging by imperial forces. In the 19th century, there was a hammer mill of the Rimamuráňska Company and a smelter and power plant in Vidová. Historically, residents were mainly engaged in agriculture, herding, lime burning, and metallurgy. In medieval times, residents produced coal for ironworks (slavec.sk).

The village of Slavec is located in the center of the Slovak Karst National Park, at an elevation of 232 meters above sea level (Wikipedia). The area of the village is 17.53 km2 (slavec.sk). It is home to 463 inhabitants. The most significant landmark is the complex of the extinct Gothic Pauline monastery from the 14th century in the part of Gombasek (Wikipedia). The Gombasecká Cave, which is part of the UNESCO World Heritage, is located in the village’s cadastre. Quality limestone is found here, and the Gombasek quarry on the slope of Plešivecká Planina has been in operation since 1906. However, it significantly diminishes the aesthetic value of the landscape. Warm-loving plant species, highly demanding of warmth, primarily grow in this area (slavec.sk).


A Slavec a 13. században jött létre, mint önálló település a Brzotínból való kiválásával. Az első írásos említés 1243-ból származik. A település történelmi nevei közé tartozik a Zalouchhaza, Zavalya, Szalóka, Szalócz, Salovec. A terület számos régészeti lelőhelyhez kapcsolódik: a Maštaľná-barlang, ahol a neolitikum, a bronzkor és a vaskor maradványai találhatók. És a Ľudmila-barlang, ahol a neolitikum, a vaskor és a középkor maradványai láthatók. Gombasekben egy települést az 14. század elején alapítottak. A falu helyi részekből áll: Vidová és a Gombasek és Hámor települések. A 16. és 17. században a falut az Oszmán Birodalom támadásainak és a császári erők fosztogatásának volt kitéve. A 19. században volt egy hámor a Rimamuráňska Társaságtól, és a Vidovában kohászat és erőmű is létrejött. Történelmileg a lakosok főként mezőgazdasággal, állattenyésztéssel, mészégetéssel és fémiparral foglalkoztak. A középkorban a lakosok vasipari üzemek számára szénét termelték (slavec.sk).

A Slavec falu központi elhelyezkedésű a Szlovák Karszt Nemzeti Parkban, tengerszint feletti magassága 232 méter (Wikipedia). A falu területe 17,53 km2 (slavec.sk). Itt él 463 lakos. A legjelentősebb látnivaló a kihalt gótikus pálmafa kolostor komplexuma a Gombasek részén (Wikipedia). A Gombasecká-barlang, amely a UNESCO Világörökség része, a falu katastrális területén található. Itt minőségi mészkő található, és a Plešivecká Planina lejtőjén lévő Gombasek kőfejtő 1906 óta működik. Azonban számottevően csökkenti a táj esztétikai értékét. Az itt élő növényfajok főként melegkedvelők és nagy melegséget igényelnek (slavec.sk).