Objekty, predmety a priestory, TOP, Stavby, Fotografie, Dopravné a technické diela

Mosty

skala
Hits: 2979

sú inžinierske štruktúry, ktoré slúžia na prekonávanie prekážok, ako sú , , priepasti alebo . Ich hlavnou funkciou je poskytnúť prechod cez prekážky pre chodcov, cyklistov, vozidlá a iné dopravné prostriedky. Mosty môžu byť veľmi rôznorodé vo svojom dizajne a konštrukcii a ich výber môže závisieť od mnohých faktorov, vrátane technických požiadaviek, okolitej topografie a estetických preferencií. Mosty nie sú len praktickými štruktúrami na prekonávanie prekážok, ale aj dôležitými prvkami v urbanistickom a architektonickom plánovaní, ktoré môžu prispieť k charakteru a identity miest.

Oceľové mosty sú populárne pre svoju pevnosť a schopnosť prekonávať väčšie vzdialenosti. Betonové sú trvanlivé a odolné voči poveternostným vplyvom. Závesné mosty sú charakterizované zavesením mosta na káblov, sú schopné preklenúť veľké vzdialenosti. Takým je Zlatý most v San Franciscu. Lanové mosty používajú laná alebo lanovky na podporu prechodu, majú ľahkú konštrukciu a sú často využívané v horských oblastiach. Kamenné mosty sú historicky významné, majú tradičný charakter a boli často s vysokou estetickou hodnotou. Dvojpodlažné mosty obsahujú dva oddelené úrovne pre rôzne druhy dopravy, ako sú diaľničné mosty s cestou pre motorové vozidlá a vyššou úrovňou pre chodcov a cyklistov. Existujú aj drevené mosty.

Bridges are engineering structures designed to overcome obstacles such as rivers, streams, ravines, or roads. Their main function is to provide passage over obstacles for pedestrians, cyclists, vehicles, and other modes of transportation. Bridges can be highly diverse in their design and construction, and their selection depends on various factors, including technical requirements, surrounding topography, and aesthetic preferences. Bridges are not only practical structures for overcoming obstacles but also crucial elements in urban and architectural planning that can contribute to the character and identity of cities.

Steel bridges are popular for their strength and ability to span longer distances. Concrete bridges are durable and resistant to weather conditions. Suspension bridges are characterized by the suspension of the bridge on cables and can span great distances, such as the Golden Gate Bridge in San Francisco. Cable-stayed bridges use cables or stays to support the bridge deck, combining a lightweight structure often used in mountainous areas. Stone bridges are historically significant, having a traditional character and often being structures with high aesthetic value. Double-deck bridges include two separate levels for different types of traffic, such as highway bridges with a road for motor vehicles on one level and a higher level for pedestrians and cyclists. There are also wooden bridges. Each type of bridge serves a unique purpose, and the choice of materials and design contributes to the functionality and visual appeal of these engineering marvels.

, , , , , ,

Príroda, Fotografie

Slnko

skala
Hits: 2914

je zdrojom života pre Zem. Jeho vplyv na náš svet je nepopierateľný a jeho význam v našom živote je nesmierny. Slnko nás fascinuje svojou krásou, silou a dôležitosťou. Je to symbol života, energie a nekonečného vesmíru, ktorý nás dennodenne obklopuje svojím svetlom a teplom. Slnko je hromadou plazmy, ktorá je zložená z vodíka a hélia. Jeho povrchová dosahuje neuveriteľných približne 5500 °C a jeho hmotnosť predstavuje približne 99,8 % celej hmotnosti slnečnej sústavy. Jedným z najdôležitejších javov spojených so Slnkom je jeho žiarenie, ktoré zahŕňa elektromagnetické žiarenie vo forme viditeľného svetla, ultrafialového žiarenia a röntgenového žiarenia. Tento slnečný tok energie je základným faktorom, ktorý umožňuje život na Zemi. Bez slnečného svetla by nebola možná fotosyntéza, nebola by možná tvorba organickej hmoty. Okrem toho Slnko ovplyvňuje aj počasie a klimatické podmienky na Zemi.

Pre mnohé kultúry a civilizácie malo Slnko božský status a bolo predmetom uctievania a náboženských obradov. Jeho cyklické pohyby a sezónne zmeny slúžili ako základ pre rôzne kalendáre a sviatky. Štúdium Slnka je dôležité pre naše poznanie vesmíru a pre pochopenie jeho vplyvu na život na Zemi. Moderné astronomické technológie nám umožňujú študovať jeho štruktúru, vlastnosti a dynamiku s vysokou presnosťou.

The Sun is the source of life for Earth. Its influence on our world is undeniable, and its significance in our lives is immense. The Sun fascinates us with its beauty, power, and importance. It is a symbol of life, energy, and the infinite universe that surrounds us daily with its light and warmth. The Sun is a mass of plasma composed mainly of hydrogen and helium. Its surface temperature reaches an incredible approximately 5500 °C, and its mass accounts for approximately 99.8% of the entire mass of the solar system. One of the most important phenomena associated with the Sun is its radiation, which includes electromagnetic radiation in the form of visible light, ultraviolet radiation, and X-rays. This solar energy flux is a fundamental factor that enables life on Earth. Without sunlight, photosynthesis would not be possible, and the formation of organic matter would not occur. Additionally, the Sun influences weather and climatic conditions on Earth.

For many cultures and civilizations, the Sun held a divine status and was the subject of worship and religious rituals. Its cyclical movements and seasonal changes served as the basis for various calendars and holidays. The study of the Sun is essential for our understanding of the universe and its impact on life on Earth. Modern astronomical technologies allow us to study its structure, properties, and dynamics with high precision.

, ,

Akvaristika

Parametre vody

skala
Hits: 40803

– H2O je spolu zo slnkom asi najdôležitejšia podmienka života. Je to zlúčenina vodíka a kyslíka. Ak v chémii povieme roztoky bez ďalšieho prívlastku, je jasné že ide o roztok vo vode. Voda sa nachádza v živých sústavách, v tkanivách živočíchov, pletivách rastlín, v prokaryotických organizmoch, v baktériách, v organelách buniek. Vo vode vznikol aj život, voda dáva priestor vzniku. Medzi vodíkom a kyslíkom je špecifická väzba, takzvaná vodíková väzba, pretože inak by bola voda za normálnych fyzikálnych podmienok pri izbovej teplote plyn. Navyše voda má tú vlastnosť, že je „najťažšia“ pre teplote 4 °C. Vďaka tomu, , , v zime nezamŕzajú od dna, čo by malo fatálne dôsledky. Vodíková väzba spôsobuje aj ďalšiu anomáliu – pevné skupenstvo je redšie ako v stave kvapaliny. To zapríčiňuje trhanie fliaš, narúšanie väzieb v bunkách organizmov pri teplotách pod bodom mrazu. Voda v prírode však nie je nikdy čistá. Vždy obsahuje čosi v sebe. V nej sa rozpúšťa mnoho látok ako som už naznačil vyššie. More zamŕza pri nižšej teplote ako sladká voda, pretože obsahuje relatívne vyššie percento prímesí, najmä solí. Priemerne 3.5%. Bod mrazu morskej vode je okolo -1.7 °C. Chemicky čistá voda je voda sterilná. Skupenstvá vody takisto vie snáď každý pomenovať – , voda, vodná para.

Voda sa vyznačuje pufračnou schopnosťou v závislosti od rozpustených látok v nej. To znamená, že dokáže pomerne účinne tlmiť rôzne vplyvy. Pre akvaristu je táto vlastnosť takmer vždy výhodou. Voda má vyššiu pufračnú schopnosť ak je bohatá na minerály. Látky v prírode sa skoro vždy vyskytujú vo forme iónov – sú teda disociované. Vo vode obzvlášť. V akej podobe, závisí od veľkého množstva faktorov. Voda je jednoducho poklad. My ako akvaristi používame obyčajne vodu pitnú z vodovodnej siete. Táto voda je pre akvaristiku vhodná, ale zďaleka nie ideálna. Úpravy, ktoré vodu zasiahli počas jej transportu k nám sú naklonené nezávadnosti pre nás ľudí, ako zdroj základnej tekutiny na požívanie, ale nie pre život v akváriu. Dnes sa už v oveľa menšej miere v čističkách používa na dezinfekciu chlór, ale každopádne čerstvá voda obsahuje mnoho plynov, ktoré nie sú žiaduce pre naše . Máme dve možnosti ako sa toho zbaviť – buď prípravkami na to určenými z obchodu, alebo odstátím. Chlór vyprchá behom 2 hodín – záleží od toho aká veľká je plocha hladiny a či je umožnený jej voľný priechod. Ostatné plyny vyprchajú do 2 až 4 dní. Niektoré druhy sú chúlostivejšie viac, iné menej, alebo prakticky vôbec.

Správanie rýb nám často napovie. Čiastočne pomôže napúšťanie vody pomalým tokom v dlhej hadici. To má napokon aj súvis so zvýšením teploty napúšťanej vody. Vhodnejšia je voda studená ako teplá. Ak nemáme vodu ohrievanú bojlerom. Voda vo vodovodnej sieti sa jednoznačne používa najčastejšie. Keďže sa táto voda používa ako voda pitná, mohli by sme predpokladať, že jej parametre by mali zodpovedať požiadavkám akvaristiky. Veď predsa pitná voda dodržiava normu, hygienické požiadavky. Nie je tomu celkom tak, to čo vyhovuje nám, nie vždy je ideálne pre ryby. Vodovodná voda obsahuje najčastejšie tieto nežiaduce zložky:

  • chlór (obyčajne 0.1 – 0.2 mg/l) – zabíja (dezinfikuje) mikroorganizmy ktoré tvoria dôležitú časť spoločenstva v akváriu,
  • dusičnany – norma dovoľuje veľmi vysoký obsah z hľadiska chovu niektorých druhov rýb ako sú napr. Tropheus, Apistogramma, plôdik Corydoras sterbai,
  • fosforečnany – spôsobujú napr. rozmach siníc,
  • ťažké kovy – najmä z potrubia, v morskej akvaristike je tento problém veľmi vypuklý,
  • fluoridy,
  • ochranné prostriedky voči hmyzu, škodcom atď. Tieto zložky je možné eliminovať napr. selektívnymi iontomeničmi, pomocou reverznej osmózy.

Voda z vodovodu ma zvyčajne pH vyššie ako 7.5. Je to kvôli tomu, aby nerozpúšťala a nenaleptávala potrubie. Má rôznu tvrdosť. Jej presné hodnoty vám oznámi príslušná vodáreň (vplyvom potrubia, jej prenosu na ceste do vašej domácnosti vy sa nemala príliš meniť), alebo si ju môžete zmerať. V akvaristických obchodoch je pre tento účel dostať kúpiť rôzne produkty. Ryby jednotlivých oblastí sú prispôsobené na určitú tvrdosť. Dokážu existovať aj v inej vode, ale mali by sme sa im snažiť prispôsobiť. Napr. oblasť Amazonu vykazuje veľmi nízku tvrdosť, oblasť Mexika naopak pomerne vysokú tvrdosť. India, Sumatra poskytuje obyčajne vodu mäkkú až stredne tvrdú, naopak africká  vodu tvrdšiu. Je to analógiu ku moriam. Aj v nich existuje diverzita v obsahu solí. Baltské more obsahuje iné množstvo ako Atlantik, a úplne inú ako Mŕtve more. Voda horských oblastí je obyčajne mäkká – žulový podklad jadrových pohorí, nížinných oblastí naopak tvrdšia – vyšší obsah vápencu blízkych hornín a pôd – sadrovca, travertínu. Úzko to súvisí z geologickým podložím a pedologickými pomermi. Tvrdosť u nás na Slovensku sa pohybuje od zvyčajne od 5°N po 35°N.

Niekto však má vlastnú studňu. Táto voda môže byť veľmi dobrá, avšak nechajte si radšej urobiť rozbor.. V prípade, že nie je pitná, zrejme nebude vhodná ani pre akvaristiku. Ideálna je voda z artézskej studne – takých je naozaj málo, poskytujú mäkkú vodu vysokej kvality. Nemusím zdôrazňovať, že studničná voda je voda bez úprav, takže nie je nutné vodu nechať odstáť, snáď len v prípade vyššieho obsahu CO2. Ak sa nebojíte experimentovať, skôr by som použil vodu pochádzajúcu z prameňov, resp. z horných oblastí horských oblastí, ale každopádne blízko pri prameni, a tam kde ešte nežijú ryby. Táto voda je v zásade veľmi vhodná, najmä v oblastiach, kde sú rašeliniská. 

Dažďová voda je teoreticky najvhodnejší zdroj vody. Ale v dnešnej dobe v strednej Európe by som veľmi neodporúčal používať dažďovú vodu. Znečisťovanie je takých rozmerov, že to čo na nás padá častokrát z neba chutí skôr ako citrón ako voda. V atmosfére sa voda akumuluje, obsahuje mnoho nežiaducich, až toxických prímesí. Nezabúdajte, že hranice nepozná. V nijakom prípade, ak nechováte jazierkové druhy, alebo studenovodné, neodporúčam používať vodu z rybníkov, potokov, riek.

Jeden zo základných parametrov vody zaujímavých a dôležitých pre akvaristov je jej tvrdosť. Determinuje možnosti, ktoré nám poskytuje pri úspešnom chove, a odchove rýb a pestovaní rastlín. Tvrdosť určuje obsah vápenatých a horečnatých solí (Ca + Mg). Definícia stálej tvrdosti je určená predovšetkým síranmi – SO42-, chloridmi – Cl– dusičnanmi – NO32-. Uhličitanovú tvrdosť (označovanej niekedy aj prechodnej) obsahom uhličitanov – CO32- a hydrogénuhličitanov – HCO3–. Tieto však môžu byť naviazané aj na iné katióny ako vápnik resp. horčík – najčastejšie na sodík – Na. Celková tvrdosť je súčtom uhličitanovej a stálej tvrdosti. V praxi, aj merania merajú zvyčajne celkovú tvrdosť a uhličitanovú tvrdosť. Vďaka tomu, že hydrogénuhličitany sa môžu nachádzať aj v inej väzbe ako s Ca, Mg, ako to uvádzam v predchádzajúcom odstavci, súčet uhličitanovej a stálej tvrdosti nemusí dávať rovnakú hodnotu ako je celková tvrdosť. Aj z tohto dôvodu sa často uvádza iba tvrdosť uhličitanová, alebo ako parameter vody sa uvádza jej vodivosť. Jednotkou tvrdosti je mg.l-1 – čo sa však takmer vždy prerátava priamoúmerne na dKH a dGH, alebo na stupne nemecké – °N. Akvaristi merajú tvrdosť zväčša pomocou komerčne predávaných produktov, ktoré sú založené na titrácii. Dochádza pritom ku zmene roztoku pomocou organického farbiva, napr. metyloranže, metylčervene. Meria sa pomocou kvapiek – ktoré predstavujú napr. 1 °N. Osobitne uhličitanová a celková tvrdosť. Prepočty tvrdosti:

  • dKH – uhličitanová tvrdosť
  • dNKH – stála tvrdosť
  • dGH – celková tvrdosť; 1°dGH = 10 mg/l CaO alebo 14 mg MgO = 7.143 mg/l Ca = 17.8575 mg/l CaCO3 = 0.179 mol/l CaCO3, inak 1 mmol/l = 56.08 mg CaO/l

Ionizácia – vodivosť – mineralizácia

Na diverzifikovanejšiu kvalitu jednotlivých prvkov by som chcel nadviazať v tejto časti. Tvrdosť totiž vyjadruje len to čo jej poskytuje definícia. Avšak realita nie je taká čiernobiela. Voda v prírode, a aj vo vašom akváriu obsahuje aj iné prvky, ktoré sú hodné pozornosti. Nejde len o Ca a Mg. Je tu aj P, Na, K, Fe, S, organické cheláty, humínové kyseliny, atď. Niektoré z nich sa dajú merať – špecifikovať vodivosťou. Je to komplexnejšie vyjadrenie reality ako v prípade merania tvrdosti. Názorným príkladom rozdielom medzi tvrdosťou a vodivosťou je voda rieky Amazon. Táto obsahuje len stopové množstvá Ca a Mg, pričom obsahuje pomerne veľa iónov. Čiže aj keď je to voda prakticky nulovej tvrdosti, nejde ani zďaleka o vodu demineralizovanú. Preto je chyba ak pre určitý druh pripravíme vodu nulovej tvrdosti, ktorá neobsahuje žiadne ióny – napr. destiláciou. Takáto voda je prakticky sterilná. Aj ionizáciu vieme upraviť. Naše ryby sú niekedy vystavené šoku, ktorý by sa dal popísať aj zmenou vodivosti. Ak napr. vymieňame väčšie množstvo vody – vtedy môže dôjsť za určitých okolností dôjsť ku výraznejšiemu poklesu alebo k nárastu koncentrácie látok vo forme iónov. Alebo ak napr. aplikujeme NaCl – môže dôjsť až ku leptaniu pokožky rýb – narušeniu slizovitého ochranného povlaku rýb. Niekedy je to žiaduce, napr. je na tom založený liečebný postup tzv. soľného kúpeľu. 

Vodivosť je udávaná v µS – mikrosiemensoch, je merateľná konduktomerom. Slovo vodivosť nám hovorí že ide o vyjadrenie obsahu iónov. Synonymom je v tejto súvislosti aj slovo mineralizácia, aj keď do dôsledkov vyjadrujú tieto tri termíny rôzne veci. Voda sama o sebe vykazuje disociáciu na ióny – H3O+ a OH–, opisuje to disociačná konštanta – jav sa nazýva protolýza vody – vďaka nemu je chemicky čistá voda elektrickým vodičom. Avšak voda v prírode obsahuje množstvo iónov, čím sa jej elektrické vlastnosti dosť zmenia. Na to sú mimochodom citlivé najmä organizmy žijúce vo vode, teda aj ryby. Rozdiel medzi obsahom minerálov a iónov sa dá vysvetliť elektrickými vlastnosťami súčastí. Minerály sú totiž aj vo forme neutrálnej rozpustené vo vode, síce menšie množstvo, ale predsa. Väčšina zložiek živých sústav vôbec a často aj v prírodných substrátoch disociovaná na ióny. pH – pondus hydrogenii pH je parameter, ktorý je definovaný ako záporný dekadický logaritmus koncentrácie vodíkovej H3O+. Pohybuje sa v intervale 0 – 14. Jeho vyjadrenie je logaritmické, na čo je treba brať zreteľ – voda s pH 6 a pH 8 je voda diametrálne rozdielna. Koncentrácia zásaditej OH– je v logaritmickom vyjadrení doplnkom do čísla 14, čiže ak má voda pH 6, koncentrácia H3O+ je 10-6 mol.dm-3 a OH– ja 10-8 mol.m-3. Ak má voda pH 7 hovoríme, že je to voda neutrálna, pH pod 7 je voda kyslá, nad 7 je voda zásaditá (alkalická). pH 8 napr. znamená, že voda o teplote 25 °C má koncentráciu H3O+ 10-8 mol.dm-3 a OH– 10-6 mol.m-3.

Väčšina rýb potrebuje vodu kyslú, pH sa pohybuje v intervale od 6.2 do 6.8. No sú druhy, ktorým sa darí a normálne sa rozmnožujú pri pH 5, alebo naopak nad pH 8. Z pH úzko súvisí aj koncentrácia amoniaku, cyklus dusíka. Pri vysokom ph je amoniak vo vode vo forme oveľa nebezpečnejšej ako v kyslom prostredí. pH stúpa v  vplyvom dýchania rastlín. pH kolíše najmä v mäkkých vodách, kde je pufračná schopnosť vody nižšia. Hodnota pH úzko súvisí aj s fotosyntézou a dýchaním vodných rastlín. To má na svedomí kolísanie hladiny CO2 vo vode – viažu CO2 a tieto zmeny majú za následok kolísanie pH počas dňa, resp. kolísanie v závislosti od dostupného svetla, keďže máme na mysli podmienky v akváriu a nie v prírode. 

Oxid uhličitý vplýva na pH – pri reakcii s H2O vzniká slabá kyselina uhličitá – H2CO3, alebo naopak sa kyselina disociuje v zásaditom prostredí. Cyklus kyseliny uhličitej je veľmi známy v biológii a patrí ku základným procesom života. Je to ukážka pufračnej schopnosti. Toto kolísanie sa vyznačuje pomerne veľkou amplitúdou, zmena závisí od pufračnej schopnosti vody – prakticky čím je vode viac minerálov a látok schopných viazať CO2 – čím je vyššia vodivosť, tým menšie kolísanie. Hladina CO2 je počas dňa (dostatku svetla) nižšia ako počas noci (nedostatku svetla) – pH je v cez deň vyššie (alkalická fáza) ako v noci (kyslejšia fáza). Podobné cykly sú aj počas ročných období – v lete dochádza pri intenzívnom raste ku nedostatku CO2 a tým ku zvýšeniu hladiny pH – tieto zmeny sú však pozorovateľné skôr v prírode.

pH sa meria buď elektronicky, alebo pomocou reakcie vo farebnej škále, čo je samozrejme oveľa lacnejší, avšak nepresnejší nástroj – titráciou. Obsah CO2 – oxidu uhličitého je závislý najmä od obsahu Ca a Mg – od tvrdosti vody a od pH vody, od kyseliny uhličitej a teda aj od pufračnej schopnosti vody. Súhrnne môžem povedať, že závisí od biochemických vlastností vody. Obsah CO2 je najmä pre rastlín. Za normálnych okolností totiž obsah oxidu uhličitého nie je tak vysoký, aby ohrozoval život rýb. Výnimkou môže byť použitie vody z minerálnych prameňov prípadne z neoverenej studne, z minerálky, alebo aplikácia CO2. Hladina CO2 stúpa s množstvom uhličitanov – s alkalitou vody a klesá s teplotou vody. V prírode – kde samozrejme nie je chemicky čistá voda – dochádza najmä v hlbokých jazerách a v stojatých vodách so slabým prúdením k javu, kedy od určitej hĺbky je vode voľný kyslík (O2) vo veľkom deficite – to je pre ryby a pre vyššie rastliny mŕtva zóna. Ak sa obmedzím na obsah kyslíka v čistej vode, tak jeho koncentrácia je závislá od tlaku a teploty. Keďže predpokladám, že tlak sa v akvaristickej praxi veľmi nemení, ostane pre nás zaujímavá len teplota.

V závislosti od teploty je koncentrácia kyslíka vo vode v nepriamej úmere. Čím je voda teplejšia, tým menej je v nej obsiahnutý aj voľný kyslík. Možno ste si to už aj niekedy všimli, že ryby vám počas horúcich letných dní najmä v menších nádržiach začali pri zvýšených teplotách stúpať vyššie k hladine a rýchlejšie dýchať. Nemožno to však zjednodušovať, pretože ak naozaj je v akváriu deficit kyslíka, príčinou nemusí a často ani nie je len zvýšená – príčinu treba hľadať inde. Skôr vo zvýšenom metabolizme. Dochádza ku vyššej spotrebe kyslíka rozkladnými procesmi. Ale aj vďaka slabej, resp. neúčinnou filtrácii. Čistá voda o teplote 0 °C obsahuje 14.16 mg kyslíka, pri teplote 30 °C takmer iba polovičku – 7.53 mg.

Z hľadiska metabolizmu najmä rastlín je železo – Fe veľmi potrebné. Jeho obsah závisí od oxidačnej schopnosti, od redoxného potenciálu. Fe veľmi rýchlo dokáže oxidovať na rastlinám neprístupnú formu. Platí to, čo som spomínal v úvode. Železo je v akváriu, ale v akej forme závisí od toho, či a kde je viazané. Existujú aj pre potreby akvaristu testy obsahu Fe založené na podobnom princípe ako testy na pH.

Water – H2O is probably the most crucial condition for life, along with the sun. It is a compound of hydrogen and oxygen. When we talk about solutions in chemistry without further specification, it is clear that it is a solution in water. Water is present in living systems, in the tissues of animals, in plant tissues, in prokaryotic organisms, in bacteria, in cell organelles. Life itself originated in water; water provides space for its emergence. There is a specific bond between hydrogen and oxygen called a hydrogen bond, without which, under normal physical conditions at room temperature, water would be a gas. Additionally, water has the property that it is „heaviest“ at 4 °C. This characteristic prevents rivers, lakes, and streams from freezing from the bottom in winter, avoiding fatal consequences. The hydrogen bond also causes another anomaly – the solid state of water is less dense than in the liquid state. This leads to the bursting of bottles and disruption of bonds in cell organisms at temperatures below freezing. However, water in nature is never pure; it always contains something within it. Many substances dissolve in it, as mentioned earlier. The sea freezes at a lower temperature than fresh water because it contains a relatively higher percentage of impurities, especially salts, averaging 3.5%. The freezing point of seawater is around -1.7 °C. Chemically pure water is sterile water. Almost everyone can name the states of water – ice, water, water vapor.

Water is characterized by its buffering capacity, depending on the dissolved substances in it. This means that it can effectively dampen various influences. This property is almost always an advantage for aquarium enthusiasts. Water has a higher buffering capacity when rich in minerals. Substances in nature almost always occur in the form of ions, so they are dissociated. This is especially true in water. The form they take depends on a large number of factors. Water is simply a treasure. As aquarium enthusiasts, we usually use tap water from the municipal supply. This water is suitable for aquariums but far from ideal. Treatments that the water undergoes during transport to us are inclined towards safety for us humans, as a source of basic drinking fluid, but not necessarily suitable for aquarium life. Today, chlorination is used to a much lesser extent in water treatment plants, but fresh water still contains many gases that are undesirable for our fish. We have two options to get rid of them – either with commercially available products or by letting the water stand. Chlorine evaporates within 2 hours – it depends on the size of the water surface and whether there is free passage. Other gases will dissipate within 2 to 4 days. Some species are more sensitive, others less so, or practically not at all.

The behavior of fish often provides us with clues. Partially, filling the tank with water through a long hose at a slow rate can help. This is also related to raising the temperature of the added water. Cold water is more suitable than warm water if we don’t have water heated by a boiler. Water from the municipal water supply is unquestionably the most commonly used. Although this water is designated as potable, its parameters may not always meet the requirements of aquariums. Standards and hygienic requirements applicable to drinking water do not necessarily mean ideal conditions for fish. Municipal water often contains these undesirable components:

  • Chlorine (usually 0.1 – 0.2 mg/l) – kills (disinfects) microorganisms that constitute an important part of the aquarium community.
  • Nitrates – permissible levels allow for a high content suitable for the breeding of certain fish species such as Tropheus, Apistogramma, and the fry of Corydoras sterbai.
  • Phosphates – contribute to the growth of algae, such as cyanobacteria.
  • Heavy metals – primarily from pipes; this issue is particularly pronounced in marine aquariums.
  • Fluorides.
  • Pesticides, insecticides, and other protective agents – these components can be eliminated, for example, through the use of selective ion exchangers or reverse osmosis.

Water from the tap usually has a pH higher than 7.5. This is to prevent the water from dissolving and corroding the pipes. It also has varying hardness. The specific values can be obtained from the relevant water supply authority (it shouldn’t change significantly during transport to your household), or you can measure it yourself. Various products for this purpose are available in aquarium stores. Fish from different regions are adapted to a certain hardness. While they can survive in different water conditions, it is advisable to try to adapt the water to their natural habitat. For example, the Amazon region exhibits very low hardness, while the Mexican region, on the other hand, has relatively high hardness. India and Sumatra typically provide soft to moderately hard water, whereas the African Tanganika region has harder water. This is analogous to the diversity in salt content in seas. The Baltic Sea has a different salt concentration than the Atlantic, and both differ from the Dead Sea. Water from mountainous areas is usually soft due to the granite base of nuclear mountain ranges, while in lowland areas, the water tends to be harder due to a higher content of limestone in nearby rocks and soils, such as gypsum and travertine. This is closely related to geological and pedological conditions. Hardness in Slovakia typically ranges from 5°N to 35°N.

Someone, however, has their own well. This water can be very good, but it’s better to have it analyzed. If it’s not drinkable, it probably won’t be suitable for aquariums either. Ideal is water from an artesian well – there are very few of them, providing soft, high-quality water. I don’t need to emphasize that well water is untreated, so there’s no need to let it stand, perhaps only in the case of higher CO2 content. If you’re not afraid to experiment, I would rather use water from springs, or from the upper areas of mountain regions, but in any case, close to the source, where fish do not inhabit yet. This water is generally very suitable, especially in areas with peat bogs.

Rainwater is theoretically the most suitable source of water. However, in today’s Central Europe, I would not recommend using rainwater. Pollution has reached such proportions that what falls from the sky often tastes more like lemon than water. In the atmosphere, water accumulates, containing many undesirable, even toxic impurities. Remember that nature knows no boundaries. In no case, unless you keep species adapted to pond conditions or cold-water species, do I recommend using water from ponds, streams, or rivers.

One of the fundamental and important parameters of water for aquarium enthusiasts is its hardness. It determines the possibilities we have for successful breeding, fish rearing, and plant cultivation. Hardness determines the content of calcium and magnesium salts (Ca + Mg). The definition of permanent hardness is primarily determined by sulfates – SO42-, chlorides – Cl–, and nitrates – NO32-. Carbonate hardness (sometimes also called temporary hardness) is determined by the content of carbonates – CO32- and bicarbonates – HCO3–. However, these can also be bound to other cations than calcium or magnesium – most commonly to sodium – Na. Total hardness is the sum of carbonate hardness and permanent hardness. In practice, measurements usually measure total hardness and carbonate hardness. Because bicarbonates can be found in a different binding than with Ca, Mg, as mentioned in the previous paragraph, the sum of carbonate and permanent hardness may not give the same value as the total hardness. For this reason, only carbonate hardness is often reported, or the water conductivity is given as a parameter. The unit of hardness is mg.l-1 – which is almost always converted directly to dKH and dGH or degrees German – °N. Aquarium hobbyists usually measure hardness using commercially available products based on titration. This involves changing the color of the solution using an organic dye, such as methyl orange or methyl red. It is measured using drops – which represent, for example, 1 °N. Especially carbonate and total hardness. Hardness conversions:

  • dKH – Carbonate hardness
  • dNKH – Permanent hardness
  • dGH – Total hardness; 1°dGH = 10 mg/l CaO or 14 mg MgO = 7.143 mg/l Ca = 17.8575 mg/l CaCO3 = 0.179 mol/l CaCO3, otherwise 1 mmol/l = 56.08 mg CaO/l

Ionization – Conductivity – Mineralization

To further diversify the quality of individual elements, I would like to address this aspect in this section. Hardness expresses only what its definition provides. However, reality is not as black and white. Water in nature, and also in your aquarium, contains other elements that are worth attention. It’s not just about Ca and Mg. There are also P, Na, K, Fe, S, organic chelates, humic acids, etc. Some of them can be measured – specified by conductivity. It is a more complex expression of reality than in the case of measuring hardness. A illustrative example of the difference between hardness and conductivity is the water of the Amazon River. This water contains only trace amounts of Ca and Mg, while it contains a relatively large amount of ions. So even though it is water with practically zero hardness, it is by no means demineralized water. Therefore, it is a mistake to prepare water of zero hardness for a certain species, which does not contain any ions – for example, by distillation. Such water is practically sterile. Ionization can also be adjusted. Our fish are sometimes exposed to shock, which could also be described as a change in conductivity. For example, if we exchange a large amount of water – then, under certain circumstances, there may be a significant decrease or increase in the concentration of substances in the form of ions. Or if, for example, we apply NaCl – it can lead to the erosion of the fish’s skin – disrupting the slimy protective coating of the fish. Sometimes this is desirable, for example, it is the basis for the treatment procedure of the so-called salt bath.

Conductivity is expressed in µS – microsiemens, and it can be measured with a conductivity meter. The term conductivity tells us that it expresses the content of ions. In this context, the synonym is also the word mineralization, although these three terms express different things in the consequences. Water itself exhibits dissociation into ions – H3O+ and OH–; this is described by the dissociation constant – the phenomenon is called water protolysis – thanks to it, chemically pure water becomes an electrical conductor. However, water in nature contains a multitude of ions, which significantly changes its electrical properties. By the way, organisms living in water, including fish, are particularly sensitive to this. The difference between the content of minerals and ions can be explained by the electrical properties of the components. Minerals are also in the form of neutrally dissolved in water, although in smaller quantities. Most components of living systems are not dissociated into ions in natural substrates. pH – pondus hydrogenii pH is a parameter defined as the negative decimal logarithm of the concentration of hydrogen ions H3O+. It ranges from 0 to 14. Its expression is logarithmic, so it should be taken into account – water with pH 6 and pH 8 is drastically different. The concentration of the basic group OH– is logarithmically expressed as a complement to the number 14, so if the water has a pH of 6, the concentration of H3O+ is 10-6 mol.dm-3 and OH– is 10-8 mol.m-3. If the water has a pH of 7, it is said to be neutral, below 7 is acidic water, above 7 is alkaline (basic) water. For example, pH 8 means that water at a temperature of 25 °C has a concentration of H3O+ 10-8 mol.dm-3 and OH– 10-6 mol.m-3.

Most fish require acidic water, with a pH ranging from 6.2 to 6.8. However, there are species that thrive and reproduce normally at pH 5 or, conversely, above pH 8. pH is closely related to the concentration of ammonia and the nitrogen cycle. At high pH, ammonia in water is in a much more dangerous form than in an acidic environment. pH rises at night due to the respiration of plants. pH fluctuates mainly in soft waters, where the buffering capacity of water is lower. The pH value is also closely related to photosynthesis and respiration of aquatic plants. This is due to the fluctuation of CO2 levels in the water – plants bind CO2, and these changes result in pH fluctuations during the day, depending on the available light, as we are referring to conditions in the aquarium and not in nature.

Carbon dioxide affects pH – when reacting with H2O, weak carbonic acid is formed – H2CO3, or conversely, the acid dissociates in an alkaline environment. The carbonic acid cycle is well-known in biology and is one of the fundamental processes of life. It is an example of buffering capacity. This fluctuation is characterized by a relatively large amplitude, and the change depends on the buffering capacity of water – practically, the more minerals and substances capable of binding CO2 in the water (higher conductivity), the smaller the fluctuation. The level of CO2 is lower during the day (with sufficient light) than at night (with insufficient light) – pH is higher during the day (alkaline phase) than at night (more acidic phase). Similar cycles also occur during the seasons – in summer, during intense growth, there is a lack of CO2, leading to an increase in pH – these changes are more observable in nature.

pH is measured either electronically or through a reaction on a color scale, which is obviously much cheaper but less accurate – titration. The content of CO2 – carbon dioxide – depends mainly on the content of Ca and Mg – water hardness and water pH, on carbonic acid, and thus also on the buffering capacity of water. In summary, it depends on the biochemical properties of water. The content of CO2 is particularly important for plant growth. Under normal circumstances, the level of carbon dioxide is not so high as to threaten the life of fish. Exceptions may occur when using water from mineral springs, unverified wells, mineral water, or applying CO2. The level of CO2 rises with the amount of bicarbonates – with water alkalinity – and decreases with water temperature. In nature – where water is not chemically pure – in deep lakes and stagnant waters with weak flow, there is a phenomenon where, from a certain depth, the water has a large deficit of free oxygen (O2) – this is the dead zone for fish and higher plants. If I limit myself to the oxygen content in pure water, its concentration depends on pressure and temperature. Since I assume that pressure does not change much in aquarium practice, only temperature remains interesting for us.

Depending on the temperature, the concentration of oxygen in water is inversely proportional. The warmer the water, the less free oxygen it contains. You may have noticed that fish in smaller tanks tend to rise higher and breathe faster during hot summer days. However, this cannot be simplified because if there is a real oxygen deficit in the aquarium, the cause is not necessarily or often just the increased temperature – the cause must be sought elsewhere, perhaps in increased metabolism. There is a higher oxygen consumption due to decomposition processes but also due to weak or inefficient filtration. Pure water at 0 °C contains 14.16 mg of oxygen, while at a temperature of 30 °C, it contains almost half – 7.53 mg.

From the perspective of metabolism, especially for plants, iron – Fe, is essential. Its content depends on the oxidative capacity, the redox potential. Iron can quickly oxidize to a form inaccessible to plants. The form of iron in the aquarium depends on whether and where it is bound. There are tests for Fe content for the aquarium enthusiast based on a similar principle to pH tests.

Wasser – H2O ist neben der Sonne wohl die wichtigste Voraussetzung für das Leben. Es ist eine Verbindung von Wasserstoff und Sauerstoff. Wenn wir in der Chemie von Lösungen ohne weitere Qualifikation sprechen, ist klar, dass es sich um eine Lösung in Wasser handelt. Wasser befindet sich in lebenden Systemen, in den Geweben von Tieren, in Pflanzengeweben, in prokaryotischen Organismen, in Bakterien, in Zellorganellen. In Wasser entstand auch das Leben, Wasser bietet Raum für Entstehung. Zwischen Wasserstoff und Sauerstoff besteht eine spezifische Bindung, die sogenannte Wasserstoffbrücke, da Wasser unter normalen physikalischen Bedingungen bei Raumtemperatur sonst ein Gas wäre. Darüber hinaus hat Wasser die Eigenschaft, dass es bei einer Temperatur von 4 °C „am dichtesten“ ist. Dadurch frieren Flüsse, Seen und Bäche im Winter nicht vom Boden aus, was fatale Folgen haben könnte. Die Wasserstoffbrücke verursacht auch eine weitere Anomalie – der feste Zustand des Wassers ist weniger dicht als im flüssigen Zustand. Dies führt zum Reißen von Flaschen, zum Stören von Bindungen in Zellen organischer Materialien bei Temperaturen unter dem Gefrierpunkt. Wasser in der Natur ist jedoch nie rein. Es enthält immer etwas in sich. In ihr lösen sich viele Substanzen auf, wie ich bereits oben angedeutet habe. Das Meer gefriert bei niedrigeren Temperaturen als Süßwasser, weil es einen relativ höheren Anteil an Verunreinigungen enthält, insbesondere Salze. Durchschnittlich 3,5%. Der Gefrierpunkt des Meerwassers liegt bei etwa -1,7 °C. Chemisch reines Wasser ist steril. Die Zustände des Wassers kann auch jeder benennen – Eis, Wasser, Wasserdampf.

Wasser zeichnet sich durch seine Pufferkapazität in Abhängigkeit von den darin gelösten Substanzen aus. Das bedeutet, dass es verschiedene Einflüsse relativ effektiv dämpfen kann. Für Aquarianer ist diese Eigenschaft fast immer von Vorteil. Wasser hat eine höhere Pufferkapazität, wenn es reich an Mineralien ist. Substanzen in der Natur liegen fast immer in Form von Ionen vor – sie sind also dissoziiert. Insbesondere im Wasser. In welcher Form das geschieht, hängt von einer Vielzahl von Faktoren ab. Wasser ist einfach ein Schatz. Wir als Aquarianer verwenden in der Regel Trinkwasser aus dem Leitungswasser. Dieses Wasser ist für die Aquaristik geeignet, aber bei weitem nicht ideal. Die während ihres Transports zu uns vorgenommenen Änderungen sind für uns Menschen unbedenklich, da sie als Quelle für die Grundflüssigkeit zum Trinken dienen, jedoch nicht für das Leben im Aquarium. Heutzutage wird in Kläranlagen bereits in viel geringerem Maße Chlor zur Desinfektion verwendet, aber frisches Wasser enthält dennoch viele Gase, die für unsere Fische unerwünscht sind. Wir haben zwei Möglichkeiten, damit umzugehen – entweder mit speziellen, im Handel erhältlichen Produkten oder durch Absetzen lassen. Chlor verdunstet innerhalb von 2 Stunden – abhängig von der Größe der Wasseroberfläche und ob ihr freier Durchgang ermöglicht ist. Andere Gase verdunsten innerhalb von 2 bis 4 Tagen. Einige Arten sind empfindlicher, andere weniger oder praktisch gar nicht.

Das Verhalten der Fische gibt uns oft Hinweise. Teilweise hilft das Einfüllen des Wassers mit einem langsamen Strom in einem langen Schlauch. Das hängt schließlich auch mit der Erhöhung der Temperatur des eingefüllten Wassers zusammen. Kühleres Wasser ist besser geeignet als warmes, wenn wir kein Wasser haben, das durch einen Boiler erwärmt wird. Wasser aus der Leitung wird eindeutig am häufigsten verwendet. Da dieses Wasser als Trinkwasser verwendet wird, könnten wir annehmen, dass seine Parameter den Anforderungen der Aquaristik entsprechen sollten. Schließlich erfüllt Trinkwasser Standards, hygienische Anforderungen. Das ist jedoch nicht ganz richtig, was uns passt, ist nicht immer ideal für Fische. Leitungswasser enthält in der Regel diese unerwünschten Bestandteile:

  • Chlor (gewöhnlich 0,1 – 0,2 mg/l) – tötet (desinfiziert) Mikroorganismen ab, die einen wichtigen Teil der Gemeinschaft im Aquarium ausmachen,
  • Nitrate – der Standard erlaubt einen sehr hohen Gehalt für die Zucht einiger Fischarten wie z.B. Tropheus, Apistogramma, Sterbai Panzerwelse,
  • Phosphate – verursachen z.B. das Wachstum von Algen,
  • Schwermetalle – hauptsächlich aus Rohren, in der Meerwasseraquaristik ist dieses Problem sehr akut,
  • Fluoride,
  • Insektizide, Schädlingsbekämpfungsmittel usw. Diese Bestandteile können z.B. durch selektive Ionenaustauscher, mittels Umkehrosmose eliminiert werden.

Das Leitungswasser hat in der Regel einen pH-Wert über 7,5. Dies liegt daran, dass es keine Rohre auflösen oder angreifen soll. Es hat unterschiedliche Härtegrade. Die genauen Werte teilt Ihnen das entsprechende Wasserwerk mit (durch Rohre und den Transport zu Ihnen nach Hause sollte sich die Qualität nicht zu stark ändern), oder Sie können sie selbst messen. In Zoohandlungen gibt es verschiedene Produkte für diesen Zweck zu kaufen. Fische aus verschiedenen Regionen sind an unterschiedliche Härtegrade angepasst. Sie können auch in anderen Gewässern existieren, aber wir sollten versuchen, uns ihnen anzupassen. Zum Beispiel zeigt das Amazonas-Gebiet eine sehr geringe Härte, während das Gebiet Mexikos im Gegensatz dazu relativ hartes Wasser aufweist. Indien und Sumatra liefern in der Regel weiches bis mittelhartes Wasser, während das afrikanische Tanganjika hartes Wasser bietet. Dies steht im Zusammenhang mit den Meeren. Auch in ihnen gibt es eine Vielfalt an Salzgehalten. Die Ostsee enthält eine andere Menge als der Atlantik und eine vollkommen andere als das Tote Meer. Das Wasser in Gebirgsgebieten ist in der Regel weich – Granituntergrund der Kerngebirge, während es in Tiefebenen im Gegenteil härter ist – höherer Gehalt an Kalkstein in den nahegelegenen Gesteinen und Böden – Gips, Travertin. Dies hängt eng mit dem geologischen Untergrund und den pedologischen Bedingungen zusammen. Die Härte in der Slowakei liegt in der Regel zwischen 5°dH und 35°dH.

Jemand hat jedoch möglicherweise einen eigenen Brunnen. Dieses Wasser kann sehr gut sein, aber lassen Sie lieber eine Analyse durchführen. Wenn es nicht trinkbar ist, ist es wahrscheinlich auch nicht für die Aquaristik geeignet. Ideales Wasser kommt aus artesischen Brunnen – es gibt nur sehr wenige davon und sie liefern weiches Wasser von hoher Qualität. Ich muss nicht betonen, dass Brunnenwasser unbehandeltes Wasser ist, daher ist es nicht notwendig, es abzustehen, außer vielleicht bei einem höheren CO2-Gehalt. Wenn Sie keine Angst haben zu experimentieren, würde ich eher Wasser aus Quellen verwenden, bzw. aus den oberen Bereichen der Berggebiete, aber auf jeden Fall in der Nähe der Quelle und dort, wo noch keine Fische leben. Dieses Wasser ist im Allgemeinen sehr geeignet, besonders in Gebieten, wo Torfmoore vorhanden sind.

Regenwasser ist theoretisch die beste Wasserquelle. Aber heutzutage würde ich in Mitteleuropa nicht empfehlen, Regenwasser zu verwenden. Die Verschmutzung ist so groß, dass das, was auf uns fällt, oft eher nach Zitrone als nach Wasser schmeckt. In der Atmosphäre sammelt sich Wasser an und enthält viele unerwünschte bis giftige Verunreinigungen. Vergessen Sie nicht, dass die Natur keine Grenzen kennt. Auf keinen Fall würde ich, wenn Sie keine Arten aus Teichen oder kalten Gewässern halten, empfehlen, Wasser aus Teichen, Bächen oder Flüssen zu verwenden.

Einer der grundlegenden und wichtigen Parameter für Aquarianer ist die Wasserhärte. Sie bestimmt die Möglichkeiten, die uns bei erfolgreicher Fisch- und Pflanzenzucht zur Verfügung stehen. Die Härte bestimmt den Gehalt an Calcium- und Magnesiumsalzen (Ca + Mg). Die Definition der permanenten Härte wird hauptsächlich durch Sulfate – SO42-, Chloride – Cl– und Nitrate – NO32- bestimmt. Die Carbonathärte (manchmal auch als temporäre bezeichnet) wird durch den Gehalt an Carbonaten – CO32- und Hydrogencarbonaten – HCO3– bestimmt. Diese können jedoch auch an andere Kationen als Calcium oder Magnesium gebunden sein – am häufigsten an Natrium – Na. Die Gesamthärte ist die Summe aus Carbonathärte und permanenter Härte. In der Praxis messen Messungen in der Regel die Gesamthärte und die Carbonathärte. Da Hydrogencarbonate auch in einer anderen Verbindung als mit Ca, Mg vorliegen können, wie ich im vorherigen Absatz erwähnt habe, ergibt die Summe aus Carbonathärte und permanenter Härte nicht immer den gleichen Wert wie die Gesamthärte. Aus diesem Grund wird oft nur die Carbonathärte angegeben oder die Leitfähigkeit des Wassers als Parameter verwendet. Die Einheit der Härte ist mg/l – was jedoch fast immer direkt in dKH und dGH oder in deutsche Härtegrade – °N umgerechnet wird. Aquarianer messen die Härte in der Regel mit kommerziell erhältlichen Produkten, die auf Titration basieren. Dabei kommt es zu einer Farbänderung der Lösung durch organische Farbstoffe wie Methylorange oder Methylrot. Gemessen wird in Tropfen – die z.B. 1 °N repräsentieren. Insbesondere Carbonathärte und Gesamthärte. Berechnung der Härte:

  • dKH – Carbonathärte
  • dNKH – permanente Härte
  • dGH – Gesamthärte; 1°dGH = 10 mg/l CaO oder 14 mg MgO = 7.143 mg/l Ca = 17.8575 mg/l CaCO3 = 0.179 mol/l CaCO3, ansonsten 1 mmol/l = 56.08 mg CaO/l

Ionisierung – Leitfähigkeit – Mineralisierung

Um die vielfältigere Qualität der einzelnen Elemente anzusprechen, möchte ich in diesem Abschnitt anknüpfen. Die Härte drückt nur das aus, was ihre Definition bietet. Die Realität ist jedoch nicht so schwarz-weiß. Wasser in der Natur und auch in Ihrem Aquarium enthält auch andere Elemente, die es wert sind, beachtet zu werden. Es geht nicht nur um Ca und Mg. Es gibt auch P, Na, K, Fe, S, organische Chelate, Huminsäuren, usw. Einige von ihnen können durch die Leitfähigkeit gemessen und spezifiziert werden. Dies ist eine komplexere Darstellung der Realität als beim Messen der Härte. Ein anschauliches Beispiel für den Unterschied zwischen Härte und Leitfähigkeit ist das Wasser des Amazonas. Dieses enthält nur Spuren von Ca und Mg, enthält jedoch relativ viele Ionen. Auch wenn es sich um Wasser mit praktisch null Härte handelt, handelt es sich bei weitem nicht um demineralisiertes Wasser. Es ist daher ein Fehler, wenn wir für eine bestimmte Art Wasser mit null Härte vorbereiten, das keine Ionen enthält – zum Beispiel durch Destillation. Ein solches Wasser ist praktisch steril. Auch die Ionisierung können wir beeinflussen. Unsere Fische sind manchmal einem Schock ausgesetzt, der auch durch eine Änderung der Leitfähigkeit beschrieben werden könnte. Wenn wir zum Beispiel eine größere Menge Wasser austauschen – kann es unter bestimmten Umständen zu einem deutlichen Rückgang oder Anstieg der Konzentration von Stoffen in Form von Ionen kommen. Oder wenn wir zum Beispiel NaCl anwenden – kann dies zu einer Beschädigung der Haut der Fische führen – zur Störung des schleimigen Schutzüberzugs der Fische. Manchmal ist dies erwünscht, z. B. basierend auf dem Heilungsprozess eines sogenannten Salzbades.

Die Leitfähigkeit wird in µS – Mikrosiemens angegeben und kann mit einem Leitfähigkeitsmessgerät gemessen werden. Das Wort Leitfähigkeit sagt uns, dass es sich um eine Darstellung des Ionengehalts handelt. Ein Synonym in diesem Zusammenhang ist das Wort Mineralisierung, obwohl diese drei Begriffe unterschiedliche Dinge ausdrücken. Wasser zeigt von Natur aus eine Dissoziation in Ionen – H3O+ und OH- – dies wird durch die Dissoziationskonstante beschrieben – der Vorgang wird als Wasserprotolyse bezeichnet – durch die chemisch reine Wasser ein elektrischer Leiter wird. Aber Wasser in der Natur enthält viele Ionen, was seine elektrischen Eigenschaften erheblich verändert. Insbesondere Organismen, die im Wasser leben, einschließlich Fische, reagieren darauf sehr empfindlich. Der Unterschied zwischen dem Gehalt an Mineralien und Ionen kann durch die elektrischen Eigenschaften der Komponenten erklärt werden. Mineralien sind auch in neutraler Form im Wasser gelöst, wenn auch in geringerer Menge. Die meisten Bestandteile lebender Systeme sind vollständig oder oft in natürlichen Substraten in Ionen dissoziiert. Der pH-Wert – der pondus hydrogenii – ist ein Parameter, der als negativer dekadischer Logarithmus der Konzentration von Wasserstoff H3O+ definiert ist. Er bewegt sich im Bereich von 0 bis 14. Seine Darstellung ist logarithmisch, was berücksichtigt werden muss – Wasser mit einem pH-Wert von 6 und einem pH-Wert von 8 ist sehr unterschiedlich. Die Konzentration der basischen Gruppe OH- ist im logarithmischen Ausdruck eine Ergänzung zur Zahl 14, dh wenn das Wasser einen pH-Wert von 6 hat, beträgt die Konzentration von H3O+ 10-6 mol.dm-3 und die von OH- beträgt 10-8 mol.m-3. Wenn das Wasser einen pH-Wert von 7 hat, sagen wir, dass es neutrales Wasser ist, ein pH-Wert unter 7 ist saures Wasser, über 7 ist alkalisches Wasser (alkalisch). Ein pH-Wert von 8 bedeutet beispielsweise, dass Wasser bei 25 °C eine H3O+-Konzentration von 10-8 mol.dm-3 und eine OH–Konzentration von 10-6 mol.m-3 hat.

Die meisten Fische benötigen saures Wasser, der pH-Wert liegt im Bereich von 6,2 bis 6,8. Es gibt jedoch Arten, die sich bei einem pH-Wert von 5 oder sogar über 8 normal vermehren können. Der pH-Wert ist eng mit der Ammoniakkonzentration und dem Stickstoffkreislauf verbunden. Bei hohem pH-Wert ist Ammoniak im Wasser in einer viel gefährlicheren Form als in saurer Umgebung. Der pH-Wert steigt nachts aufgrund der Atmung der Pflanzen. Der pH-Wert schwankt hauptsächlich in weichen Gewässern, wo die Pufferkapazität des Wassers geringer ist. Der pH-Wert steht auch im Zusammenhang mit der Photosynthese und der Atmung von Wasserpflanzen. Dies wird durch die Schwankung des CO2-Gehalts im Wasser verursacht – Pflanzen binden CO2, und diese Veränderungen führen zu pH-Schwankungen im Laufe des Tages bzw. zu Schwankungen abhängig vom verfügbaren Licht, da wir die Bedingungen im Aquarium und nicht in der Natur meinen.

Kohlendioxid wirkt sich auf den pH-Wert aus – bei der Reaktion mit H2O entsteht schwache Kohlensäure – H2CO3, oder umgekehrt dissoziiert die Säure in einer basischen Umgebung. Der Kohlensäurezyklus ist in der Biologie sehr bekannt und gehört zu den grundlegenden Lebensprozessen. Es ist ein Beispiel für die Pufferkapazität. Diese Schwankung zeichnet sich durch eine ziemlich große Amplitude aus, und die Änderung hängt von der Pufferkapazität des Wassers ab – praktisch, je mehr Minerale und Stoffe in der Lage sind, CO2 zu binden, desto geringer ist die Schwankung. Der CO2-Gehalt ist tagsüber (bei ausreichendem Licht) niedriger als nachts (bei Lichtmangel) – der pH-Wert ist tagsüber höher (alkalische Phase) als nachts (säurere Phase). Ähnliche Zyklen treten auch während der Jahreszeiten auf – im Sommer kommt es bei intensivem Wachstum zu einem CO2-Mangel und damit zu einem Anstieg des pH-Werts – diese Änderungen sind jedoch eher in der Natur zu beobachten.

Der pH-Wert wird entweder elektronisch gemessen oder durch eine Reaktion in einer Farbskala bestimmt, was natürlich ein viel billigeres, aber ungenaueres Werkzeug ist – die Titration. Der Gehalt an Kohlendioxid – Kohlendioxid – hängt hauptsächlich vom Gehalt an Ca und Mg ab – von der Wasserhärte und vom pH-Wert des Wassers, von der Kohlensäure und damit auch von der Pufferkapazität des Wassers. Zusammenfassend kann gesagt werden, dass es von den biochemischen Eigenschaften des Wassers abhängt. Der CO2-Gehalt ist besonders wichtig für das Pflanzenwachstum. Unter normalen Umständen ist der Gehalt an Kohlendioxid nicht so hoch, dass er das Leben der Fische gefährdet. Eine Ausnahme kann die Verwendung von Wasser aus Mineralquellen oder nicht überprüften Brunnen, Mineralwasser oder die Anwendung von CO2 sein. Der CO2-Gehalt steigt mit der Menge an Carbonaten – mit der Alkalität des Wassers – und sinkt mit der Wassertemperatur. In der Natur – wo das Wasser natürlich nicht chemisch rein ist – kommt es insbesondere in tiefen Seen und stehenden Gewässern mit schwacher Strömung zu einem Phänomen, bei dem ab einer bestimmten Tiefe Sauerstoff (O2) im Wasser in großen Mengen fehlt – dies ist eine tote Zone für Fische und höhere Pflanzen. Wenn wir uns auf den Sauerstoffgehalt in reinem Wasser beschränken, hängt seine Konzentration vom Druck und von der Temperatur ab. Da ich annehme, dass sich der Druck in der Aquaristikpraxis kaum ändert, bleibt die Temperatur für uns interessant.

Die Sauerstoffkonzentration in Wasser nimmt indirekt mit der Temperatur ab. Je wärmer das Wasser ist, desto weniger freier Sauerstoff ist enthalten. Möglicherweise haben Sie bereits bemerkt, dass Fische während heißer Sommertage, insbesondere in kleineren Tanks, bei erhöhten Temperaturen höher an die Oberfläche steigen und schneller atmen. Es ist jedoch nicht möglich, dies zu vereinfachen, da ein Sauerstoffmangel im Aquarium nicht nur auf eine erhöhte Temperatur zurückzuführen ist – die Ursache muss anderswo gesucht werden. Eher im erhöhten Stoffwechsel. Es kommt zu einem höheren Sauerstoffverbrauch durch Zersetzungsprozesse. Aber auch aufgrund einer schwachen oder ineffizienten Filtration. Reines Wasser bei 0 °C enthält 14,16 mg Sauerstoff, bei 30 °C nur etwa die Hälfte – 7,53 mg.

In Bezug auf den Stoffwechsel, insbesondere von Pflanzen, ist Eisen – Fe sehr wichtig. Sein Gehalt hängt von der Oxidationsfähigkeit und dem Redoxpotenzial ab. Eisen kann sehr schnell in eine für Pflanzen unzugängliche Form oxidiert werden. Es gilt, was ich zu Beginn erwähnt habe. Eisen ist im Aquarium, aber in welcher Form es vorliegt, hängt davon ab, ob und wo es gebunden ist. Es gibt auch Tests für den Eisengehalt, die auf einem ähnlichen Prinzip wie pH-Tests basieren, die für die Bedürfnisse von Aquarianern entwickelt wurden.

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Dolné Považie, Mestá, Fotografie

Piešťany sú pokojné a vyhľadávané mesto na Považí

skala
Hits: 67011

sú krásne mesto, predovšetkým preto, lebo tu sa dá vnímať pokoj. V Piešťanoch sa neponáhľajú. Vládne tu pohoda, pričom mesto žije kultúrne, je celkom pekne upravené. zaberajú rozsiahlu plochu, v meste vládne turistický ruch. Mesto leží 162 metrov nad morom, GPS 48°35`03„ zemepisnej šírky a 17°50`01„ zemepisnej dĺžky. Rozloha mesta je 44,201 km2. okolia pochádzajú už zo štvrtohorného pleistocénu. Kamenné nástroje človeka neandertálskeho typu boli objavené v neďalekej obci Banka a v jaskyni Čertova pec. V poslednej dobe ľadovej sa ku nezamŕzajúcim prameňom sťahoval lovec mamutov. vyhľadávali obyvatelia  neskorej i mladšej doby kamennej, no najmä z doby bronzovej. V okolí sú stopy po ľuďoch maďarovskej kultúry, vystriedanej ľuďmi mohylovej a čačianskej kultúry. V mladšej dobe železnej, asi v 4. storočí pred Kristom, prichádzajú . V prvom až štvrtom storočí tu bolo osídlenie germánskymi Kvádmi. V piatom až šiestom storočí do oblasti prichádzajú prvé slovanské kmene. Časy Veľkej Moravy z 9. storočia pripomína veľmožský dvorec v blízkom Ducovom. V rokoch 1299, 1301 – 1321 boli Piešťany súčasť panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. Piešťany boli aj kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva Tematín. V roku 1348 daroval kráľ Ľudovít I. hrad a panstvo Tematín magistrovi Mikulášovi Kontovi. Po vymretí tohto rodu ich od kráľa Ľudovíta II. získal Alexej Thurzo (Wikipédia).

V minulosti boli Piešťany spomenuté v histórii ako Pessen, Pesthyen (Modrova.eu.sk). Názov Piešťany je odvodený od piesčitého charakteru podložia naplavenín Váhu. Historické názvy Piešťan: 1113 – Pescan, 1299 – Pekchen, 1348 – Posseen, 1357 – Pechen, 1429 – Pestien, Pestyen, 1435 – Pestyén, 1436 – Pesthyen, 1442 – Piesthen, 1546 – Pestien, 1552 – Pestiien, 1564 – Pyšten, 1588 – Pestien, 1642 – Pistin, 1689 – Pöstény, 1709 – Pustin, 1742 – Pusteny, 1745 – Pösthenimu, Piesthan, Pischtan, 1747- Pissteny, 1774 – Püstin, Piesscžany, Teplicz, Teplicze, 1786 – Pűschtin, Piečany, 1787 – Teplicz, 1808 – Pöstény, Püstény, Pjessčany, Pěssťany, 1863 – 1907 – Pöstyén, 1913 – Pöstyény, do 1918 – Pistyan, Pistyán, Piestyan, Píšťany, Pystjan, Pystyan, Pystyán, 1920 – Piešťany. Maďarsky sú Piešťany Pöstyén, nemecky Pistyan, poľsky Piesczany. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1113 zo Zoborskej listiny vydanej uhorským kráľom Kolomanom I.. mesta je úzko spätá s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta Šarišského hradu a kráľovského radcu Juraja Werhnera z roku 1545. Neskoršie opisy pochádzajú od lekára rakúskych cisárov Johanna Crata de Crafheima z roku 1571, od osobného lekára pápeža Sixta V. Andrea Bacciusa Elpidianusa z roku 1588, od nemeckého cestovateľa Martina Zeillera z roku 1632 a najslávnejší opis pochádza od Adama Trajana v básni Saluberrimae Pistinienses Thermae z roku 1642 (Wikipedia).  V roku 1598 bolo v Piešťanoch 144  (obecluka.sk). 

V roku 1642 dostali Piešťany mestské výsady a jarmočné právo a vyvíjali sa ako zemepanské mestečko. V 18. storočí vzniká okolo prameňov kúpeľná osada Teplice. V jej centre stál ubytovací hostinec a panský dom pre šľachtu. Osada sa postupne spojila s obcou Piešťany a dnes tvorí historické centrum. V roku 1720 daroval panovník Karol VI. panstvo Hlohovec (Piešťany patrili pod Hlohovec) Jánovi Leopoldovi Erdödymu, ktorým patrilo mesto až do roku 1848 a do roku 1940. V roku 1802 navštívil Piešťany Ludwig van Beethoven. Katastrofické rozmery mala na Piešťany povodeň 26.8.1813, kedy boli poškodené všetky (Mednyanský A., 1971) (Wikipédia).

Piešťany, rovnako ako mnoho iných miest západnej Európy, ale aj Slovenska, zažívajú pokles stavu obyvateľstva. Dnes žije v Piešťanoch menej ako 30 000 obyvateľov. V roku 1731 tu podľa dostupných prameňov žilo 1 488 ľudí (Wikipédia), v roku 1910 – 7 379, v roku 1945 – 14 519, v roku 1970 – 22 963, v roku 1980 – 30 731 (Drobný D., Michalec P., Bača R., Hovorka J., 1993), v roku 1991 – 33 176 (Mestská a obecná štatistika, Údaje ku 31.12.1991). Neďaleko od centra mesta, na okraji parku sa nachádza Dom umenia, v ktorej často hosťujú rôzne divadelné a tanečné súbory, koná sa tu množstvo výstav, sála sa používa ako kino apod.. Inou, pomerne známou je Malá scéna Mestského kultúrneho strediska – medzi Piešťancami známe ako „Krasko„. V Piešťanoch je zastúpené vysoké školstvo Inštitútom fyzioterapie, balneológie a rehabilitáce Univerzity svätého Cyrila a Metoda v Trnave. Gymnázia sú tu dve: Pierra de Coubertina a svätého Michala Archanjela. Známa je Hotelová akadémia Ľudovíta Wintera. Na území mesta pôsobia tri . Hlavná budova Balneologického múzea je situovaná do budovy Kúpeľnej dvorany. Pod jeho správu patrí pamätná izba Ivana Krasku na nábreží Váhu medzi Kolonádnym a Krajinským mostom, Vila doktora Lisku a asi 6 km vzdialené hradisko Kostolec. Vojenské historické múzeum je v areáli leticka a bohužiaľ sprístupnená je iba časť exponátov a otvorené je iba sezónne (Wikipédia). Veteran Car Club Piešťany má svoje múzeum situované v neďalekých Moravanoch. Významnými podnikmi v minulosti bola Tesla Piešťany, dnes najmä ON Semiconductor (Wikipédia). Chirana Piešťany vyrábala zdravotnícke zariadenia a dnes sa vlastne rozdrobila na množstvo menších firiem. Významným pracoviskom aj dnes v oblasti metrológie, skúšobníctva, normalizácie a certifikácie je Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p. – TSÚ (Wikipédia).

V Piešťanoch sa od roku 1955 koná Piešťanský hudobný festival. Od roku 1999 Piešťanské organové dni. Pravidelne začiatkom leta sa koná Otvorenie kúpeľnej sezóny. Obnovená bola aj tradícia piešťanských parkov, od roku 2006 sa pravidelne uskutočňuje filmový festival Cinematik. Ďalšími filmovými festivalmi sú Kineama, Astrofilm a Eurotour. V lete už tradične sa koná Truck Country, Country Lodenica. Súťaž v aranžovaní kvetov Victoria Regia, ktorej vrcholom je alegorický sprievod, sa koná koncom leta a je ukončením letnej kúpeľnej sezóny. Na letisku sa konal v nedávnej minulosti hudobný festival Hodokvas. Túto štafetu prevzal festival Grape. Od roku 2010 vznikla tradícia Carat Tuning Párty, od 2011 festival elektronickej hudby BeeFree. Konávali sa tú aj Národné letecké dni, ktoré boli od roku 2011 presunuté do Sliaču (Wikipédia). Od roku 1959 informuje o meste Revue Piešťany, ktorý bol kedysi mesačníkom, dnes vychádza štvťročne. Týždenník Piešťanský týždeň vychádza od roku 1991 a s ním ma viaže aj osobná skúsenosť, keďže som ho cca od jeho tretieho vydania predával ako kolportér do roku 1995. Od konca roku 2010 sa Piešťany pýšia vlastnou rozhlasovou stanicou Rádio Piešťany, ktorá vysiela ma 90.2 MHz (Wikipédia).

Z Piešťan pochádza herec Marián Geišberg, známa moderátorka Alena Heribanová, kanoista Slavomír Kňazovický, kajakár Róbert Erban, kajakárka Marcela Erbanová, plavkyňa Martina Moravcová, hokejisti Branko Radivojevič a Michel Miklík, futbalista Filip Hološko, tenistki Magdaléna Rybáriková a Dominika Cibulková. V minulosti tu pôsobili mnohí umelci: Miloš Bazovský, Zolo Palugay, Gejza Vámoš, Ivan Krasko, Jozef Dodo Šošoka (Wikipédia), herci Juraj Slezáček, Marián Vajda, hudobník Patrik Vrbovský (Rytmus), tenisti Lukáš Lacko, horolozec Vladimír Plulík. Pôsobili tu básnik, prozaik Ivan Krasko, dramatik a spisovateľ Ivan Stodola, maliar Benka, Alojz Klimo, spisovateľ a maliar Janko Alexy, sochár Valér Vavro, džezový hudobník Jozef Dodo Šošoka.

Piešťany, a beautiful town known for its serene ambiance, holds a special place, primarily because it exudes tranquility. In Piešťany, life moves at a leisurely pace, fostering a sense of ease, while the city thrives culturally and remains well-maintained. Extensive parks grace the landscape, and the town buzzes with tourist activity. Situated 162 meters above sea level, with GPS coordinates 48°35’03“ latitude and 17°50’01“ longitude, Piešťany covers an area of 44.201 km². Traces of settlement in the surrounding areas date back to the Quaternary Pleistocene. Tools from the Neanderthal era were discovered in the nearby village of Banka and in the Čertova pec cave.

During the late Stone Age and, more prominently, the Bronze Age, people sought out the non-freezing springs in the region. The presence of the Magyar culture, succeeded by the cultures of the Mochovce and Čakany, is evident in the vicinity. In the late Iron Age, around the 4th century BCE, the Celts arrived. In the 5th to 6th centuries, the Germanic Quadi settled in the area. The first Slavic tribes came to the region in the 5th to 6th centuries. The era of Great Moravia in the 9th century is reflected in the grand court in nearby Ducové. From 1299 to 1321, Piešťany belonged to the domain of Matúš Čák of Trenčín. It was also a royal property and part of the Tematín Castle domain. In 1348, King Louis I granted Tematín Castle and estate to Master Nicholas Kont of Königsberg. After the extinction of this lineage, they came under the ownership of Alexius Thurzo, appointed by King Louis II (Wikipedia).

Throughout history, Piešťany was mentioned by various names such as Pessen and Pesthyen. The name „Piešťany“ is derived from the sandy character of the riverbed deposits. Historical names for Piešťany include Pescan (1113), Pekchen (1299), Posseen (1348), Pechen (1357), Pestien (1429), Pestyen (1435), and many more. The first written mention dates back to 1113 in the Zobor Charter issued by King Coloman I of Hungary. The town’s history is closely tied to the development of spa culture in the 16th century. The first detailed description of the springs comes from George Werhner, prefect of Castle and royal counselor, in 1545. Later descriptions were provided by the Austrian imperial physician Johann Crato von Krafftheim in 1571, Pope Sixtus V’s personal physician Andrea Baccius Elpidianus in 1588, and German traveler Martin Zeiller in 1632. The most famous description is Adam Trajan’s poem „Saluberrimae Pistinienses Thermae“ from 1642 (Wikipedia).

In 1598, Piešťany had 144 houses. In 1642, Piešťany gained town privileges and market rights, evolving into a manorial town. In the 18th century, the spa settlement Teplice developed around the springs. In its center stood an accommodation inn and a manor house for the nobility. The settlement gradually merged with the town of Piešťany, forming the historic center we see today. In 1720, Charles VI donated the Hlohovec estate (to which Piešťany belonged) to Ján Leopold Erdödy, who owned the town until 1848 and the spa until 1940. In 1802, Ludwig van Beethoven visited Piešťany. A catastrophic flood on August 26, 1813, caused extensive damage to all buildings (Mednyanský A., 1971) (Wikipedia).

Like many other cities in Western Europe and Slovakia, Piešťany is experiencing a decline in population. Today, Piešťany is home to less than 30,000 residents. In 1731, according to available sources, the town had 1,488 inhabitants (Wikipedia). The population continued to grow over the years: 7,379 in 1910, 14,519 in 1945, 22,963 in 1970, and 30,731 in 1980 (Drobný D., Michalec P., Bača R., Hovorka J., 1993). As of 1991, the population was 33,176 (Municipal and Local Statistics, Data as of December 31, 1991).

Not far from the city center, on the edge of the park, stands the House of Arts, hosting various theater and dance groups and hosting numerous exhibitions. Another well-known venue is the Small Stage of the Municipal Cultural Center, known among the locals as „Krasko.“ Piešťany is home to the Institute of Physiotherapy, Balneology, and Rehabilitation of the University of St. Cyril and Methodius in Trnava. There are two high schools, Pierre de Coubertin and St. Michael the Archangel Gymnasium. The renowned Hotel Academy of Ľudovít Winter is also located in Piešťany. The city has three museums, with the main building of the Balneological Museum situated in the Kúpeľná dvorana building. It oversees the memorial room of Ivan Krasko on the Váh embankment between Kolonádny and Krajinský bridges, Villa of Dr. Liska, and the Kostolec hillfort about 6 km away. The Military History Museum is in the airport area, and unfortunately, only a part of the exhibits is accessible seasonally (Wikipedia). The Veteran Car Club Piešťany has its museum in the nearby Moravany. A significant presence in the field of metrology, testing, standardization, and certification is the Technical Testing Institute Piešťany, š. p. – TSÚ (Wikipedia).

Since 1955, the Piešťany Music Festival has been held annually. Since 1999, Piešťanské organové dni (Piešťany Organ Days) takes place. The opening of the bathing season is a regular event at the beginning of summer. The tradition of the Sculptures of Piešťany Parks was revived, and since 2006, the Cinematik film festival has been held regularly. Other film festivals include Kineama, Astrofilm, and Eurotour. In summer, Truck Country and Country Lodenica festivals are traditional events. The Victoria Regia flower arrangement competition, featuring an allegorical procession, takes place at the end of summer, marking the conclusion of the summer bathing season. The Hodokvas music festival was held at the airport until recently. This baton was passed to the Grape festival. Since 2010, the Carat Tuning Party has become a tradition, followed by the electronic music festival BeeFree from 2011. National Aviation Days, which took place in Piešťany, were moved to Sliač in 2011 (Wikipedia). Since 1959, the city has been covered by Revue Piešťany, which was once a monthly magazine and is now published quarterly. The weekly Piešťanský týždeň has been in existence since 1991. I have a personal connection to it, as I worked as a street vendor selling it until 1995. Since the end of 2010, Piešťany boasts its own radio station, Rádio Piešťany, broadcasting on 90.2 MHz (Wikipedia).

Piešťany has been the birthplace of several notable individuals, including actor Marián Geišberg, well-known presenter Alena Heribanová, canoeist Slavomír Kňazovický, kayakers Róbert Erban and Marcela Erbanová, swimmer Martina Moravcová, hockey players Branko Radivojevič and Michel Miklík, and footballer Filip Hološko. In the past, many artists were associated with Piešťany, such as Miloš Bazovský, Zolo Palugay, Gejza Vámoš, Ivan Krasko, and Jozef Dodo Šošoka (Wikipedia).

Piešťany, eine wunderschöne Stadt, die vor allem durch ihre friedliche Atmosphäre besticht, nimmt einen besonderen Platz ein, weil hier Ruhe spürbar ist. In Piešťany bewegt sich das Leben in gemächlichem Tempo, wodurch eine Atmosphäre der Gelassenheit entsteht, während die Stadt kulturell blüht und gut gepflegt ist. Ausgedehnte Parks schmücken das Stadtbild, und die Stadt pulsiert vor touristischer Aktivität. Gelegen auf 162 Metern über dem Meeresspiegel, mit GPS-Koordinaten von 48°35’03“ Breitengrad und 17°50’01“ Längengrad, erstreckt sich Piešťany über eine Fläche von 44,201 km². Spuren der Besiedlung in den umliegenden Gebieten reichen bis ins Quartäre Pleistozän zurück. Werkzeuge aus der Neandertaler-Ära wurden im nahegelegenen Dorf Banka und in der Höhle Čertova pec entdeckt.

Während der späten Steinzeit und besonders in der Bronzezeit suchten die Menschen die nicht gefrierenden Quellen in der Region auf. Die Anwesenheit der Magyarenkultur, gefolgt von den Kulturen von Mochovce und Čakany, ist in der Umgebung ersichtlich. In der späten Eisenzeit, etwa im 4. Jahrhundert v. Chr., kamen die Kelten an. Im 5. bis 6. Jahrhundert ließen sich die germanischen Quaden in der Gegend nieder. Die ersten slawischen Stämme kamen im 5. bis 6. Jahrhundert in die Region. Die Zeit von Großmähren im 9. Jahrhundert spiegelt sich in der großen Burg in der Nähe von Ducové wider. Von 1299 bis 1321 gehörte Piešťany zum Gebiet von Matúš Čák von Trenčín. Es war auch königlicher Besitz und Teil des Tematín-Burgbezirks. Im Jahr 1348 schenkte König Ludwig I. Tematín-Burg und -land dem Magister Nikolaus Kont von Königsberg. Nach dem Aussterben dieser Linie kamen sie in den Besitz von Alexius Thurzo, ernannt von König Ludwig II. (Wikipedia).

Im Laufe der Geschichte wurde Piešťany unter verschiedenen Namen wie Pessen und Pesthyen erwähnt. Der Name „Piešťany“ leitet sich vom sandigen Charakter der Ablagerungen im Flussbett der Waag ab. Historische Namen für Piešťany sind Pescan (1113), Pekchen (1299), Posseen (1348), Pechen (1357), Pestien (1429), Pestyen (1435) und viele mehr. Die erste schriftliche Erwähnung stammt aus dem Jahr 1113 in der Zoborer Urkunde von König Koloman I. von Ungarn. Die Geschichte der Stadt ist eng mit der Entwicklung der Badekultur im 16. Jahrhundert verbunden. Die erste ausführliche Beschreibung der Quellen stammt von Georg Werhner, Präfekt des Schlosses Šariš und königlicher Ratgeber, aus dem Jahr 1545. Spätere Beschreibungen stammen vom österreichischen Hofarzt Johann Crato von Krafftheim im Jahr 1571, vom persönlichen Arzt von Papst Sixtus V. Andrea Baccius Elpidianus im Jahr 1588 und vom deutschen Reisenden Martin Zeiller im Jahr 1632. Die berühmteste Beschreibung stammt aus Adam Trajans Gedicht „Saluberrimae Pistinienses Thermae“ von 1642 (Wikipedia).

Im Jahr 1598 hatte Piešťany 144 Häuser. Im Jahr 1642 erhielt Piešťany Stadtrechte und Marktrechte und entwickelte sich zu einer herrschaftlichen Stadt. Im 18. Jahrhundert entstand um die Quellen herum die Badekolonie Teplice. In ihrem Zentrum stand ein Unterkunftsgasthaus und ein Herrenhaus für den Adel. Die Kolonie verschmolz allmählich mit der Stadt Piešťany und bildet heute das historische Zentrum, das wir sehen. Im Jahr 1720 schenkte Karl VI. das Gut Hlohovec (zu dem Piešťany gehörte) Ján Leopold Erdödy, der die Stadt bis 1848 und das Bad bis 1940 besaß. Im Jahr 1802 besuchte Ludwig van Beethoven Piešťany. Eine katastrophale Flut am 26. August 1813 verursachte erhebliche Schäden an allen Gebäuden (Mednyanský A., 1971) (Wikipedia).

Wie viele andere Städte in Westeuropa und der Slowakei erlebt Piešťany einen Rückgang der Bevölkerung. Heute leben in Piešťany weniger als 30.000 Einwohner. Im Jahr 1731 hatte die Stadt nach verfügbaren Quellen 1.488 Einwohner (Wikipedia). Die Bevölkerung wuchs im Laufe der Jahre weiter: 7.379 im Jahr 1910, 14.519 im Jahr 1945, 22.963 im Jahr 1970 und 30.731 im Jahr 1980 (Drobný D., Michalec P., Bača R., Hovorka J., 1993). Im Jahr 1991 betrug die Bevölkerung 33.176 (Stadt- und Gemeindestatistik, Daten vom 31. Dezember 1991).

Nicht weit vom Stadtzentrum entfernt, am Rande des Parks, steht das Haus der Künste, das verschiedene Theater- und Tanzgruppen beherbergt und zahlreiche Ausstellungen veranstaltet. Ein weiterer bekannter Veranstaltungsort ist die Kleine Bühne des Städtischen Kulturzentrums, die bei den Einheimischen als „Krasko“ bekannt ist. In Piešťany befindet sich das Institut für Physiotherapie, Balneologie und Rehabilitation der Universität St. Kyrill und Method in Trnava. Es gibt zwei Gymnasien, Pierre de Coubertin und St. Michael the Archangel Gymnasium. Die renommierte Hotelakademie von Ľudovít Winter befindet sich ebenfalls in Piešťany. Die Stadt hat drei Museen, wobei sich das Hauptgebäude des Balneologischen Museums in der Kúpeľná dvorana (Badehalle) befindet. Darüber hinaus unterstehen ihm das Gedenkzimmer von Ivan Krasko zwischen den Kolonnaden und der Krajinský most (Landesbrücke), die Villa von Dr. Liska und die etwa 6 km entfernte Burgstätte Kostolec. Das Militärgeschichtsmuseum befindet sich auf dem Gelände des Flugplatzes und ist leider nur teilweise und saisonal zugänglich (Wikipedia). Der Veteran Car Club Piešťany betreibt ein Museum in der Nähe von Moravany. Die Technische Prüfungsanstalt Piešťany, eine Einrichtung für Metrologie, Prüfung, Normung und Zertifizierung, ist auch heute noch von Bedeutung.

Der Piešťanský hudobný festival findet seit 1955 in Piešťany statt. Seit 1999 gibt es die Piešťanské organové dni. Regelmäßig zu Beginn des Sommers wird die Badesaison eröffnet. Die Tradition der Skulpturen der Piešťany Parks wurde wiederbelebt, und seit 2006 findet regelmäßig das Filmfestival Cinematik statt. Zu den weiteren Filmfestivals gehören Kineama, Astrofilm und Eurotour. Im Sommer findet traditionell Truck Country und Country Lodenica statt. Der Wettbewerb im Blumenschmuck Victoria Regia, mit einem allegorischen Umzug als Höhepunkt, findet am Ende des Sommers statt und markiert das Ende der Sommersaison. In der jüngeren Vergangenheit fand auf dem Flughafen das Musikfestival Hodokvas statt. Diese Rolle übernahm später das Grape Festival. Seit 2010 gibt es die Tradition der Carat Tuning Party und seit 2011 das Elektronikmusikfestival BeeFree. Es gab auch die Nationalen Luftfahrttage, die 2011 nach Sliač verlegt wurden (Wikipedia). Seit 1959 informiert die Revue Piešťany über die Stadt, die früher monatlich erschien und heute vierteljährlich herausgegeben wird. Die wöchentliche Zeitschrift Piešťanský týždeň gibt es seit 1991, und damit verbinde ich auch persönliche Erfahrungen, da ich sie als Straßenverkäufer bis 1995 verkauft habe. Seit Ende 2010 kann Piešťany mit ihrem eigenen Radiosender, Rádio Piešťany, auf 90,2 MHz glänzen (Wikipedia).

Zu den Persönlichkeiten, die aus Piešťany stammen, gehören der Schauspieler Marián Geišberg, die bekannte Moderatorin Alena Heribanová, der Kanute Slavomír Kňazovický, die Kajakfahrer Róbert Erban und Marcela Erbanová, die Schwimmerin Martina Moravcová, die Eishockeyspieler Branko Radivojevič und Michel Miklík, der Fußballer Filip Hološko, die Tennisspielerinnen Magdaléna Rybáriková und Dominika Cibulková. In der Vergangenheit waren viele Künstler mit Piešťany verbunden, wie Miloš Bazovský, Zolo Palugay, Gejza Vámoš, Ivan Krasko und Jozef Dodo Šošoka (Wikipedia), sowie die Schauspieler Juraj Slezáček, Marián Vajda, der Musiker Patrik Vrbovský (Rytmus), die Tennisspieler Lukáš Lacko und der Uhrmacher Vladimír Plulík. Hier haben auch der Dichter, Prosaschriftsteller Ivan Krasko, der Dramatiker und Schriftsteller Ivan Stodola, der Maler Martin Benka, Alojz Klimo, der Schriftsteller und Maler Janko Alexy, der Bildhauer Valér Vavro und der Jazzmusiker Jozef Dodo Šošoka gewirkt.

بييشتياني هي مدينة جميلة، قبل كل شيء بسبب السلام الذي يمكن أن يشعر به الإنسان هنا. في بييشتيان، الناس لا يستعجلون. الهدوء هو السائد هنا، والمدينة تعيش حياة ثقافية، وهي منظمة بشكل جيد. الحدائق تشغل مساحة واسعة، ويزين الحياة السياحية المدينة. تقع المدينة على ارتفاع 162 مترًا فوق سطح البحر، وإحداثياتها الجغرافية هي 48°35`03„ خط العرض و 17°50`01„ خط الطول. مساحة المدينة تبلغ 44،201 كم². تعود آثار الاستيطان في المنطقة إلى العصر الرابع من العصر الجليدي. تم اكتشاف أدوات الإنسان من نوع نياندرتال في قرية بانكا وفي مغارة „تشيرتوفا بيك“. خلال الفترة الأخيرة من العصر الجليدي، انتقل صياد الفيلة إلى الينابيع الذي لا يتجمد. سكان العصور الحجرية المتأخرة والبرونزية خاصةً كانوا يبحثون عن هذه الينابيع. هناك آثار لثقافة المجريين وتليها آثار ثقافة الموهيلا وثقافة تشاتش. في العصور الحديثة من الحديد، حوالي القرن الرابع قبل الميلاد، ظهر الكلت. في القرون الأولى حتى الرابعة، كانت هناك استيطانات للقواد الجرمان. في القرون الخامسة والسادسة، دخلت القبائل السلافية الأولى إلى المنطقة. يذكر القصر النبيل في دوتشوف في القرب من بييشتيان أيام الدولة المورافية في القرن التاسع. في الفترة من 1299، 1301 – 1321، كانت بييشتيان جزءًا من أملاك ماتوش تشاكا ترينتشيان. كانت بييشتيان أيضًا ملكية ملكية وجزءًا من المنطقة الحصينة تيماتين. في عام 1348، قدم الملك لودفيك الأول قلعة وأملاك تيماتين إلى الماجستير نيكولاس كونت. بعد انقراض هذا النسل، حصل عليهم ألكسي ثورزو من الملك لودفيك التاني (ويكيبيديا).

في الماضي، ذكرت بييشتيان باسم „بيسين“ و „بيستهين“. اشتق اسم بييشتيان من الطابع الرملي لتكوينات فاهو على طول نهر الفاهو. التسميات التاريخية لبييشتيان: 1113 – بيسكان، 1299 – بيكشين، 1348 – بوسين، 1357 – بيتشين، 1429 – بيستين، 1546 – بيستين، 1552 – بيستيين، 1564 – بيشتين، 1588 – بيستين، 1642 – بيستين، 1689 – بوستين، 1709 – بوستين، 1742 – بوستيني، 1745 – بوستينيمو، 1774 – بوستين، بييشياني، تبليتش، تبليتشي، 1786 – بوشتين، بيتشاني، 1787 – تبليتش، 1808 – بوستين، بوستين، بييشياني، بيستاني، 1863 – 1907 – بوستيان، 1913 – بوستيان، حتى عام 1918 – بيستيان، بيستيان، بيستيان، بيشتيان، بيستيان، بيشتيان، بيشتيان، 1920 – بييشتيان. باللغة المجرية، تعرف بييشتيان باسم „بوشتين“، بالألمانية „بيستيان“، وبالبولندية „بيشتشاني“. أول ذكر كتابي يعود إلى عام 1113 من خلال وثيقة زوبور الصادرة عن الملك الهنغاري كولومان الأول. ترتبط تاريخ المدينة ارتباطًا وثيقًا بتطور علاجات الاستحمام في القرن السادس عشر. أول وصف مفصل للينابيع يعود إلى متصرف قلعة شاريش ومستشار الملك جورج فيرهنر في عام 1545. الوصف لاحقًا جاء من الطبيب النمساوي جوهان كراتا دي كرافهايما في عام 1571، ومن الطبيب الشخصي للبابا سيكستوس الخامس أندريا باشيوسا إلبيديانوس في عام 1588، ومن المسافر الألماني مارتن زيلر في عام 1632، وأشهر وصف من آدم ترايان في قصيدته „سالوبيريماي بيستينينسيس ثيرماي“ في عام 1642 (ويكيبيديا). في عام 1598، كان هناك 144 منزلًا في بييشتيان (obecluka.sk).

في عام 1642، حصلت بييشتاني على الامتيازات الحضرية وحقوق المعرض وتطورت كمدينة ريفية. في القرن الثامن عشر، نشأت قرية حمام حول المياه العلاجية. في وسطها كان هناك نزل للإقامة وقصر للنبلاء. تدمجت القرية تدريجياً مع بلدة بييشتاني وتشكل اليوم المركز التاريخي. في عام 1720، قدم الحاكم كارول السادس مقاطعة خلوهوفيتس (كانت بييشتاني تتبع خلوهوفيتس) إلى يان ليوبولد إيردوديم، الذي كان يملك المدينة حتى عام 1848 والعلاجات الحرارية حتى عام 1940. في عام 1802، زار لودفيغ فان بيتهوفن بييشتاني. كان للفيضان الذي وقع في 26 أغسطس 1813 أبعادٌ كارثية، حيث تضررت جميع المباني (Mednyanský A., 1971) (Wikipedia).

تعاني بييشتاني، مثل العديد من المدن في أوروبا الغربية وأيضًا في سلوفاكيا، من تراجع في عدد السكان. اليوم، يعيش في بييشتاني أقل من 30,000 نسمة. في عام 1731، عاش فيها، وفقًا للمصادر المتاحة، 1,488 شخصًا (ويكيبيديا)، في عام 1910 – 7,379، في عام 1945 – 14,519، في عام 1970 – 22,963، في عام 1980 – 30,731 (Drobný D., Michalec P., Bača R., Hovorka J., 1993)، في عام 1991 – 33,176 (الإحصاء البلدي والقروي، بيانات حتى 31.12.1991). قرب مركز المدينة، على حافة الحديقة، يقع „دوم أومينيا“، حيث يستضيف العديد من الفرق المسرحية والرقصية، وتُقام هنا العديد من المعارض، ويُستخدم القاع كصالة سينما، ومن بين المعالم البارزة الأخرى الساحة الصغيرة في مركز المركز الثقافي المحلي – المعروفة بين سكان بييشتاني باسم „كراسكو“. في بييشتاني، يُمثل معهد الفيزيوتيرابي والبالنيولوجيا والتأهيل التابع لجامعة سانت سيريل وميثوديوس في ترنافا التعليم العالي. هناك مدرستان ثانويتان: „بيير دو كوبرتان“ و“سانت ميخايل آركانجيل“. معروفة أيضًا أكاديمية لودوفيتا فينتير للفندق. في المدينة، هناك ثلاثة متاحف. يتم وضع المبنى الرئيسي للمتحف البالنولوجي في مبنى „كوبيلنا دفورانا“. تحت إدارته، تشمل غرفة الذاكرة لإيفان كراسكو على ضفاف نهر فاهو بين جسر كولونادني وجسر كراينسكي، فيلا الدكتور ليسكو، ومستوطنة كوستوليتش التي تبعد حوالي 6 كم. يقع متحف التاريخ العسكري في محيط المطار ولكن يُفترض فتح جزء من المعروضات ويكون مفتوحًا موسميًا فقط (ويكيبيديا). يمتلك نادي السيارات الفتيان في بييشتاني متحفه الخاص في مورافان. كانت شركة تيسلا بييشتاني من بين الشركات البارزة في الماضي، واليوم يشكل شركة ON Semiconductor النشاط الرئيسي (ويكيبيديا). كانت كيرانا بييشتاني تصنع أجهزة طبية، واليوم تم تجزئتها إلى العديد من الشركات الصغيرة. يعتبر المعهد الفني للاختبار في بييشتاني (TSÚ) مكانًا هامًا حتى اليوم في مجال الميترولوجيا واختبار المواد والتوحيد والتصديق (ويكيبيديا).

في بييشتاني، يتم تنظيم مهرجان بييشتانسكي الموسيقي منذ عام 1955. بدءًا من عام 1999، تقام أيضًا „أيام الأرغان“ في بييشتاني. في بداية كل صيف، يتم افتتاح موسم الحمام. تم استعادة أيضًا تقليد تماثيل حدائق بييشتاني، ومنذ عام 2006 يُعقد بانتظام مهرجان السينما Cinematik. بين المهرجانات السينمائية الأخرى تذكر Kineama و Astrofilm و Eurotour. في الصيف، يتم تنظيم فعاليات تقليدية مثل Truck Country و Country Lodenica. يُجرى كذلك مسابقة ترتيب الزهور „فيكتوريا ريجيا“، التي يكون ذروتها موكب استعراضي، وتُقام في نهاية الصيف كختام لموسم الحمام الصيفي. في الماضي، أُقيم مهرجان الموسيقى „هودوكفاس“ في المطار، واستلم هذا التقليد مهرجان „غريب“. منذ عام 2010، أصبحت تقام فعاليات Carat Tuning Party بشكل تقليدي، ومنذ عام 2011 يتم تنظيم مهرجان الموسيقى الإلكترونية BeeFree. في الماضي، كانت هناك أيضًا أيام الطيران الوطنية، التي تم نقلها إلى سلياتش منذ عام 2011 (ويكيبيديا). منذ عام 1959، تقدم مجلة „ريفيو بييشتاني“ المعلومات حول المدينة، والتي كانت في السابق شهرية وتُصدر اليوم كل ربع سنوي. تصدر أسبوعية „بييشتانسكي تيدنيك“ منذ عام 1991، وترتبط بها تجربة شخصية، حيث قمت ببيعها كتاجر جوال منذ العدد الثالث حتى عام 1995. منذ نهاية عام 2010، تفتخر بييشتاني بمحطة راديو خاصة بها، راديو بييشتاني، والتي تبث على تردد 90.2 ميجاهرتز (ويكيبيديا).

من بييشتاني أيضًا، نجد الممثل ماريان غيشبرغ، المذيعة الشهيرة ألينا هيريبانوفا، لاعب الكانو سلافومير كنيازوفيتش، لاعب الكاياك روبرت إربان، لاعبة الكاياك مارسيلا إربانوفا، السباحة مارتينا مورافكوفا، لاعبي الهوكي برانكو راديفويفيتش وميشيل ميكليك، لاعب كرة القدم فيليب هولوشكو، لاعبي التنس ماجدالينا ريباريكوفا ودومينيكا تسيبولكوفا. في الماضي، عاش العديد من الفنانين في المدينة مثل ميلوش بازوفسكي، زولو بالوجاي، جيزا فاموش، إيفان كراسكو، جوزيف دودو شوشوكا (ويكيبيديا)، الممثلين يوراي سليزاتشيك، ماريان فياجدا، الموسيقي باتريك فيربوفسكي (ريتموس)، لاعبي التنس لوكاس لاتكو، صانع الساعات فلاديمير بلوليك. عمل فيها الشاعر والكاتب إيفان كراسكو، الكاتب والمسرحي إيفان ستودولا، الرسام مارتن بينكا، ألويز كليمو، الكاتب والفنان جانكو أليكسي، النحات فالير فافرو، وعازف الموسيقى الجاز جوزيف دودو شوشوكا.

  • Drobný Dušan, Michalec Peter, Bača Róbert, Hovorka Ján, 1993: Piešťany trochu inak, PMDD, Piešťany, ISBN 80-966992-0-2
  • Mednyanský Alojz, 1971: Malebná cesta dolu Váhom, Tatran, , p. 57, 188

Rieka Váh Rymplerova važina – Medzi kúpaliskom Sĺňava a Ratnovskou zátokou sa nachádza tzv. Rymplerova važina. Pred viac ako sto rokmi to bol areál mäkkého lúhu s prevládajúcou vŕbou bielou – Salix alba, topoľom čiernym – Populus nigra, topoľom bielym – Populus alba a topoľom sivým – Populus x canescens. Rastú tu čremchy, hloh, baza, krovité vŕby. Na brehoch potoka rastie kosatec žltý – Iris pseudacorus. Najmä v minulosti to bola oblasť chovu hydiny a pasenia dobytka (František Bača – Piešťanský týždeň). Sĺňava bola vybudovaná v rokoch 1956 – 1959 (ŠOP SR). Sĺňava – vodná nádrž Sĺňava vznikla zahradením Váh. Pri prechádzkach na nábreží Váhu možno zazrieť najrozličnejšie druhy vodného vtáctva. Pozornosť vzbudzujú predovšetkým majestátne labute hrbozobé. Najradšej sa zhromažďujú spolu s čajkami smejivými a kačicami divými pod Kolonádovým mostom, kde ich už tradične prikrmujú nielen , ale i mnohí návštevníci Piešťan. Najmä v zimných mesiacoch sa k labutiam pripájajú aj kačice divé, lysky čierne. Údolím Váhu sa tiahne dôležitá migračná cesta vtákov. Vodnú nádrž Sĺňava, využívajú operenci pri jarnom a jesennom ťahu ako odpočinkovú stanicu na svojich ďalekých cestách. Niektoré druhy čajok a kačíc zo severnej Európy, hlavne z Pobaltia a Ruska, na Sĺňave i zimujú. Vďaka priaznivým mikroklimatickým podmienkam, ktoré súvisia s termálnymi prameňmi, určité úseky vodných plôch nezamŕzajú ani v silných mrazoch. Preto patrí Sĺňava medzi najvýznamnejšie zimoviská vodného vtáctva v SR. Na Vtáčom ostrove uprostred Sĺňavy každoročne vyhniezdi niekoľko tisíc párov čajok smejivých. K zaujímavostiam patrí, že práve tu zahniezdila prvýkrát na Slovensku aj veľká čajka bielohlavá a čajka sivá. Najväčšiu pozornosť si však zasluhuje hniezdna kolónia rybára riečneho. Tento štíhly vzdušný akrobat je zaradený do Červenej knihy ohrozených druhov a preto vyžaduje prísnu ochranu. Na Sĺňave prebieha intenzívny ornitologický výskum. Dlhoročné výskumy preukázali význam a dôležitosť tejto lokality pre vodné a pri vode žijúce vtáctvo. Preto bola Sĺňava v roku 1980 zaradená do siete chránených území. V súčasnosti má štatút chráneného areálu a jeho rozloha je 430 hektárov (Kornel Duffek).

Centrum Kursalon –  reštaurácia, priestor pre konanie spoločenských a kultúrnych podujatí. Podľa Tibora Urbánka (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4) Kursalon bola prvá reprezentatívna budova postavená Ľudovítom Winterom v roku 1894  (piestany.sk). Kursalon je mladší názov celého objektu, v ktorom je od roku 1928 múzeum, a ktorý nesie názov Kúpeľná dvorana (iestany.sk). Kaplnka Božského srdca Ježišovho – sa nachádza pred Kolonádnym mostom. Je to novogotická stavba postavená v roku 1897 (piestany.sk). Victoria Regia – Hotel Victoria Regia je na začiatku Winterovej , oproti hotelu Lipa. Ide o pôvodne klasicistickú vilu Türökyho z 19. storočia, prestavanú na romantickú (piestany.sk). Evanjelický kostol (Winterova 1) – je jednoloďový gotický chrám postavený v roku 1905 (piestany.sk). Stará lekáreň na Winterovej ulici  má bohatú secesnú výzdobu na hlavnej fasáde. Na uličnej fasáde je posledný skriňový secesný výklad s pôvodnými reklamami lekárne (piestany.sk). Riaditeľstvo kúpeľov na Winterovej 29 je najstaršou funkčnou budovou v meste (piestany.sk). Vojenský kúpeľný ústav na Teplickej 81 vybudovali v roku 1863. Od prvopočiatku slúžil ubytovaniu a stravovaniu kúpeľných pacientov z radov príslušníkov armády (piestany.sk). Zelený strom na Winterovej ulici bol za dobu svojej existencie rezidenciou nájomcu a riaditeľa kúpeľov, hotelom a nakoniec sa stal liečebným domom (piestany.sk). Liečebný dom Slovan bol pôvodne funkčný hotel Grand Hotel Royal, postavený v roku 1906. Veľkolepo zdobená sála slúžila ako koncertné auditórium, usporadúvali sa v nej medzinárodné konferencie a iné významné . Od roku 1986 je objekt uzatvorený (piestany.sk). Slovan bol pýchou Piešťan, dnes bohužiaľ je jeho hanbou. Chátra čoraz viac, všetky snahy čokoľvek s kedysi krásnym hotelom, zlyhali. Bojím sa toho, že celý objekt bude asanovaný. Hotel Lipa bol postavený v roku 1912 (piestany.sk). V 90-tych rokov 20. storočia Lipu postihol požiar a odvtedy je zničená.

– spája centrum mesta s kúpeľným ostrovom. Bol postavený v roku 1933 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Nápis na ňom „Saluberrimae Pistinienses Thermae“ pochádza z roku 1642 a znamená „Uzdravujúce piešťanské kúpele“ (Piešťanské informačné centrum). Barlolamač – dielo Roberta Kühmayera sa nachádza začiatku Kolonádneho mosta, je symbolom Piešťan. Podľa prameňa, Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4, kresliar Artur Heyer naskicoval Ľudovítovi Winterovi obraz „Lámača barlí„, ktorý dal Ľudovít patentovať. Neskôr, v roku 1930 dal barlolamača zvečniť do bronzu (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Krajinský most – na mieste, kde je teraz Krajinský most, bol predtým starý drevený most Erdödyovcov. V roku 1932 Ľudovít Winter postavil efektný most, ktorý umožnil postaviť príjazdovú cestu ku Thermii (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4).Vešadlové rozpätie oblúka je 52 metrov. Nosná konštrukcia je zložená z dvoch horných upnutých oblúkov. Preto sa tomuto mostu často hovorí aj oblúkový. V tej dobe patril k najodvážnejším mostným konštrukciám u nás. V roku 1932 bola na moste pamätná tabuľa s nápisom: „Most prvého prezidenta Československej republiky T. G. Masaryka pomenovaný Slovenskou krajinou na pamäť jeho 80. narodenín (1850 – 1930).“ cez druhú svetovú vojnu, keď Piešťany opúšťali v z 3. na 4. apríla 1945, most poškodili. Sovietska armáda hneď 5. apríla začala most opravovať a čoskoro ho aj opravila a doplnila o stavidlo na stabilizáciu hladiny Obtokového ramena (Moretová D., 2012, Revue Piešťany, Nr. 1 , p. 26 – 28).

Ulice Územie dnešného Floreátu bola do roku 1918 záplavovým územím, plný vegetácie. Vtedy ho Ľudovít Winter kúpil od grófa Viliama Erdödyho. Nazval ho Floreát (z latinčiny – nech rozkvitá) (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Na cintoríne na Bratislavskej ceste sa nachádza Pamätník obetí holokaustu. Na Štefánikovej ulici sa nachádza Pranier – pieskovcový stĺp hanby vytvorený okolo roku 1830. Čelnú stranu praniera zdobí nápis: „Newolám žádneho, prímam každého“. Ku stĺpu pripútavali delikventa za nohy a okolo pása okovami (piestany.sk).

Budovy Starý kláštor je na Detvianskej ulici č. 9. Predstavuje pozostatky najstaršej murovanej sakrálnej budovy na území dnešného mesta. Pochádza zo 14. storočia. Na ploche chrámovej sa nachádzajú zvyšky základov staršej budovy, zrejme románskej kamennej stavby. Najstaršie tu nájdené mince pochádzajú z čias vlády uhorského kráľa Kolomana I. (1095 – 1116). O Starom kláštore sa uvažovalo ako o kláštore templárov, avšak ide iba o legendu (Krupa V., Klčo M., 2004: Starý kláštor v Piešťanoch, archeologický výskum lokality v rokoch 1991 – 1994, Zborník Trnavy a trnavského kraja, č. 7, Trnava). Dnes zostali z kláštora už len ruiny. Ružový mlyn – Ružový mlyn dal postaviť v roku 1917 Ľudovít Winter ako výkrmňu ošípaných (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Dnes už je žltý, odkedy ho dali opraviť ;-). Dom umenia je prvá mimobratislavská stavba divadla po 2. svetovej vojne, realizovaná v rokoch 1974 – 1979 (piestany.sk).

The Váh River – Rympler’s Pond: Between the Sĺňava swimming pool and the Ratnovská bay, there is the so-called Rympler’s Pond. Over a hundred years ago, it was an area of soft meadow dominated by white willow (Salix alba), black poplar (Populus nigra), white poplar (Populus alba), and grey poplar (Populus x canescens). Various species of vegetation such as hawthorn, buckthorn, elderberry, and bushy willows grow in the area. Yellow iris (Iris pseudacorus) grows along the stream banks. In the past, it was used for poultry farming and cattle grazing (František Bača – Piešťanský týždeň). Sĺňava was built between 1956-1959 (ŠOP SR). Sĺňava – a reservoir formed by damming the Váh River. Various waterfowl can be observed during walks along the Váh embankment, with swans being particularly majestic. They often gather with laughing gulls and wild ducks under the Kolonádový Bridge, where, traditionally, they are fed not only by children but also by many visitors to Piešťany. Especially in winter months, wild ducks and black coots join the swans. The Váh Valley serves as an important migration route for birds. Sĺňava, with its favorable microclimatic conditions related to thermal springs, has sections of water that do not freeze even in severe frosts. Therefore, Sĺňava is among the most significant wintering grounds for waterfowl in Slovakia. Every year, several thousand pairs of laughing gulls nest on the Bird Island in the middle of Sĺňava. It’s noteworthy that the great black-headed gull and the common gull also nested here for the first time in Slovakia. However, the nesting colony of the common tern is of particular interest. This slender, aerial acrobat is listed in the Red Book of endangered species, requiring strict protection. Intensive ornithological research takes place at Sĺňava. Long-term studies have demonstrated the importance of this location for water and water-associated bird species. Consequently, Sĺňava was included in the network of protected areas in 1980 and currently holds the status of a protected area with an area of 430 hectares (Kornel Duffek).

Kursalon Center – a restaurant and space for social and cultural events. According to Tibor Urbánek (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4), Kursalon was the first representative building constructed by Ľudovít Winter in 1894 (piestany.sk). Kursalon is a more recent name for the entire facility, which has housed a museum since 1928, known as the Kúpeľná Dvorana (Bath House) (piestany.sk). Chapel of the Divine Heart of Jesus – located in front of the Kolonádový Bridge. It is a neo-Gothic structure built in 1897 (piestany.sk). Victoria Regia – Hotel Victoria Regia is at the beginning of Winterova Street, across from the Lipa Hotel. Originally a classicist villa belonging to Türöky from the 19th century, it was later transformed into a romantic style (piestany.sk). Evangelical Church (Winterova 1) – a single-nave Gothic church built in 1905 (piestany.sk). The Old Pharmacy on Winterova Street boasts rich Secessionist decoration on its main facade. The street facade features the last showcase with original pharmacy advertisements in Secessionist style (piestany.sk). The Administration Building of the Spa on Winterova 29 is the oldest functional building in the city (piestany.sk). The Military Spa Institute on Teplicka 81 was established in 1863. Initially, it served as accommodation and catering for spa patients from the army (piestany.sk). The Green Tree on Winterova Street was the residence for the lessee and director of the spa during its existence. It served as a hotel and eventually became a medical facility (piestany.sk). The Slovan Medical Facility was originally the Grand Hotel Royal, built in 1906. The grand hall was magnificently decorated and served as a concert auditorium, hosting international conferences and other significant events. Since 1986, the facility has been closed and has fallen into disrepair, unfortunately tarnishing the pride of Piešťany (piestany.sk). The Lipa Hotel was built in 1912 (piestany.sk). In the 1990s, Lipa was affected by a fire and has been in ruins since then.

Bridges Kolonádny Bridge – connects the city center with the spa island. It was built in 1933 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). The inscription on it, „Saluberrimae Pistinienses Thermae,“ dates back to 1642 and means „Healing Piešťany Baths“ (Piešťanské informačné centrum). Barlolamač – Robert Kühmayer’s work is located at the beginning of the Kolonádny Bridge and is a symbol of Piešťany. According to sources, Artur Heyer sketched the painting „Lámača barlí“ for Ľudovít Winter, which he patented. Later, in 1930, the barlolamač was cast in bronze (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Krajinský Bridge – at the site where the Krajinský Bridge now stands, there used to be the old wooden bridge of the Erdödy family. In 1932, Ľudovít Winter built an impressive bridge, allowing for the construction of the access road to Thermia (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). The span of the bridge’s arch is 52 meters. The supporting structure consists of two upper attached arches, making it often referred to as an arch bridge. At that time, it was considered one of the most daring bridge constructions in the country. In 1932, a memorial plaque with the inscription „Bridge of the first President of Czechoslovakia T.G. Masaryk named by the Slovak countryside in memory of his 80th birthday (1850 – 1930)“ was placed on the bridge. During the Second World War, when the Germans left Piešťany on the night of April 3-4, 1945, they damaged the bridge. The Soviet army immediately started repairing the bridge on April 5 and soon completed the repairs, adding a weir to stabilize the water level of the Obtokové rameno (Moretová D., 2012, Revue Piešťany, Nr. 1, p. 26 – 28).

Streets The area of today’s Floreát was a floodplain until 1918, full of vegetation. At that time, Ľudovít Winter purchased it from Count Viliam Erdödy. He named it Floreát (from Latin – let it bloom) (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). The Holocaust Victims Memorial is located at the cemetery on Bratislavská Street. On Štefánikova Street, there is Pranier – a sandstone pillar of shame created around 1830. The front of the pranier is adorned with the inscription: „I don’t turn anyone away; I take everyone.“ Delinquents were tied to the pillar by their feet and secured around the waist with chains (piestany.sk).

Buildings The Old Monastery is on Detvianská Street No. 9, representing the remnants of the oldest brick sacral building on the territory of the current city. It dates back to the 14th century, with the nave of the church building containing remnants of the foundations of an older structure, likely a Romanesque stone building. The oldest coins found here date back to the reign of Hungarian King Koloman I (1095 – 1116). The Old Monastery now remains only in ruins. Ružový Mlyn (Pink Mill) – Ružový Mlyn was built by Ľudovít Winter in 1917 as a pigsty (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). It is yellow now, since it was repaired ;-) Dom umenia (House of Art) is the first non-Bratislava theater building after World War II, realized in the years 1974 – 1979 (piestany.sk).

Die Váh – Rymplerova Važina: Zwischen dem Sĺňava-Schwimmbad und der Ratnovská-Bucht befindet sich die sogenannte Rymplerova Važina. Vor über hundert Jahren war es ein Gebiet mit weichen Wiesen, die von weißer Weide (Salix alba), Schwarzer Pappel (Populus nigra), Weißer Pappel (Populus alba) und Grauer Pappel (Populus x canescens) dominiert wurde. Verschiedene Pflanzenarten wie Weißdorn, Faulbaum, Holunder und buschige Weiden wachsen in der Gegend. Gelbe Schwertlilien (Iris pseudacorus) wachsen entlang der Bachufer. In der Vergangenheit wurde es für die Geflügelzucht und die Weidewirtschaft genutzt (František Bača – Piešťanský týždeň). Die Sĺňava wurde zwischen 1956 und 1959 errichtet (ŠOP SR). Sĺňava – ein Stausee, der durch das Aufstauen des Flusses Váh entstanden ist. Bei Spaziergängen am Váh-Ufer können verschiedenste Arten von Wasservögeln beobachtet werden. Schwäne sind besonders majestätisch und sammeln sich oft mit Lachmöwen und Wildenten unter der Kolonádový-Brücke, wo sie traditionell nicht nur von Kindern, sondern auch von vielen Besuchern von Piešťany gefüttert werden. Besonders in den Wintermonaten schließen sich den Schwänen auch Wildenten und Schwarzkohlen an. Das Váh-Tal dient als wichtige Zugstrecke für Vögel. Aufgrund der günstigen mikroklimatischen Bedingungen im Zusammenhang mit Thermalquellen frieren bestimmte Abschnitte des Wassers selbst bei starkem Frost nicht ein. Daher gehört Sĺňava zu den bedeutendsten Winterquartieren für Wasservögel in der Slowakei. Jedes Jahr brüten mehrere tausend Paare Lachmöwen auf der Vogelinsel in der Mitte von Sĺňava. Es ist erwähnenswert, dass hier auch die Große Raubmöwe und die Sturmmöwe erstmals in der Slowakei brüteten. Besondere Aufmerksamkeit verdient jedoch die Brutkolonie des Flussseeadlers. Dieser schlanke, luftige Akrobat ist im Roten Buch der gefährdeten Arten aufgeführt und erfordert einen strengen Schutz. Intensive ornithologische Forschungen finden in Sĺňava statt. Langjährige Studien haben die Bedeutung dieses Ortes für Wasservögel nachgewiesen. Daher wurde Sĺňava 1980 in das Netzwerk der Schutzgebiete aufgenommen und hat derzeit den Status eines geschützten Gebiets mit einer Fläche von 430 Hektar (Kornel Duffek).

Kursalon Center – ein Restaurant und Raum für gesellschaftliche und kulturelle Veranstaltungen. Laut Tibor Urbánek (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4) war der Kursalon das erste repräsentative Gebäude, das von Ľudovít Winter im Jahr 1894 erbaut wurde (piestany.sk). Kursalon ist ein neuerer Name für das gesamte Gebäude, das seit 1928 ein Museum beherbergt und als Kúpeľná Dvorana (Badehaus) bekannt ist (piestany.sk). Kapelle des Göttlichen Herzens Jesu – befindet sich vor der Kolonádový-Brücke. Es ist ein neugotisches Gebäude, das 1897 erbaut wurde (piestany.sk). Victoria Regia – Das Hotel Victoria Regia befindet sich am Anfang der Winterova-Straße, gegenüber dem Lipa Hotel. Ursprünglich eine klassizistische Villa aus dem 19. Jahrhundert, gehört sie Türöky, wurde später in einen romantischen Stil umgebaut (piestany.sk). Evangelische Kirche (Winterova 1) – eine gotische Einzelschiffkirche, erbaut im Jahr 1905 (piestany.sk). Die Alte Apotheke in der Winterova-Straße ist mit reichen secessionistischen Verzierungen an der Hauptfassade versehen. An der Straßenfassade befindet sich das letzte Schaufenster mit originalen Apothekenanzeigen im Sezessionsstil (piestany.sk). Das Verwaltungsgebäude des Kurorts auf der Winterova 29 ist das älteste funktionierende Gebäude in der Stadt (piestany.sk). Das Militärkurinstitut auf der Teplicka 81 wurde 1863 errichtet. Von Anfang an diente es der Unterbringung und Verpflegung von Kurbadpatienten aus der Armee (piestany.sk). Der Grüne Baum auf der Winterova-Straße war während seiner Existenz die Residenz des Mieters und Direktors des Kurorts, ein Hotel und wurde schließlich ein Sanatorium (piestany.sk). Das Slovan Sanatorium war ursprünglich das Grand Hotel Royal, erbaut im Jahr 1906. Der prächtig geschmückte Saal diente als Konzertsaal und Gastgeber für internationale Konferenzen und andere bedeutende Veranstaltungen. Seit 1986 ist die Einrichtung geschlossen und verfiel leider, was die Stadt Piešťany betrifft (piestany.sk). Das Lipa Hotel wurde 1912 erbaut (piestany.sk). In den 1990er Jahren wurde Lipa von einem Brand heimgesucht und ist seitdem eine Ruine.

Brücken Kolonádny-Brücke – verbindet das Stadtzentrum mit der Kurinsel. Sie wurde 1933 gebaut (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Die Inschrift darauf, „Saluberrimae Pistinienses Thermae“, stammt aus dem Jahr 1642 und bedeutet „Heilende Bäder von Piešťany“ (Piešťanské informačné centrum). Barlolamač – Das Werk von Robert Kühmayer befindet sich am Anfang der Kolonádny-Brücke und ist ein Symbol von Piešťany. Gemäß den Quellen skizzierte Artur Heyer das Gemälde „Lámača barlí“ für Ľudovít Winter, das Ľudovít patentieren ließ. Später, im Jahr 1930, wurde der Barlolamač in Bronze gegossen (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Krajinský-Brücke – Am Standort der heutigen Krajinský-Brücke befand sich zuvor die alte hölzerne Erdödy-Brücke. Im Jahr 1932 baute Ľudovít Winter eine beeindruckende Brücke, die den Zugang zur Thermia ermöglichte (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Die Spannweite des Bogens beträgt 52 Meter. Die Tragstruktur besteht aus zwei oberen Bögen und wird daher oft als Bogenbrücke bezeichnet. Zu dieser Zeit gehörte diese Brücke zu den gewagtesten Brückenkonstruktionen bei uns. Im Jahr 1932 wurde an der Brücke eine Gedenktafel mit der Inschrift angebracht: „Brücke des ersten Präsidenten der Tschechoslowakischen Republik T. G. Masaryk, benannt von der Slowakischen Landschaft zum Gedenken an seinen 80. Geburtstag (1850 – 1930)“. Die Deutschen beschädigten die Brücke während des Zweiten Weltkriegs, als sie Piešťany in der Nacht vom 3. auf den 4. April 1945 verließen. Die Rote Armee begann sofort am 5. April mit der Reparatur der Brücke und führte sie bald durch und fügte ein Wehr zur Stabilisierung des Wasserstands des Obtokové rameno hinzu (Moretová D., 2012, Revue Piešťany, Nr. 1, S. 26 – 28).

Straßen Das Gebiet des heutigen Floreát war bis 1918 ein Überschwemmungsgebiet, voller Vegetation. Damals kaufte es Ľudovít Winter von Graf Viliam Erdödy. Er nannte es Floreát (aus dem Lateinischen – lass es aufblühen) (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Am Friedhof in der Bratislavská-Straße befindet sich das Mahnmal für die Opfer des Holocausts. In der Štefánikova-Straße befindet sich der Pranier – eine Sandsteinsäule der Schande, die um 1830 geschaffen wurde. Die Vorderseite des Praniers ist mit der Inschrift verziert: „Ich weise niemanden ab; ich nehme jeden.“ Delinquenten wurden mit den Füßen am Pfahl befestigt und um die Taille mit Ketten gesichert (piestany.sk).

Gebäude Das Alte Kloster befindet sich in der Detvianská-Straße Nr. 9 und stellt die Überreste des ältesten gemauerten sakralen Gebäudes auf dem Gebiet der heutigen Stadt dar. Es stammt aus dem 14. Jahrhundert, wobei das Kirchenschiff Überreste der Grundmauern eines älteren Gebäudes enthält, das wahrscheinlich ein romanisches Steinbauwerk war. Die ältesten hier gefundenen Münzen stammen aus der Zeit der Herrschaft des ungarischen Königs Koloman I. (1095 – 1116). Das Alte Kloster bleibt heute nur in Ruinen übrig. Ružový Mlyn (Rosa Mühle) – Ružový Mlyn wurde 1917 von Ľudovít Winter als Schweinestall errichtet (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Er ist jetzt gelb, seit er repariert wurde ;-) Dom umenia (Haus der Kunst) ist das erste außerhalb von Bratislava gebaute Theatergebäude nach dem Zweiten Weltkrieg, realisiert in den Jahren 1974 – 1979 (piestany.sk).

نهر فاه – ريمبليروفا فاجينا: بين حمام السباحة Sĺňava وخليج Ratnovskou يقع ما يسمى بـ Rymplerova Važina. كانت هذه المنطقة قبل أكثر من مائة عام موقعًا للمروج الناعمة مع سيطرة الصفصاف الأبيض – Salix alba والقلقاس الأسود – Populus nigra والقلقاس الأبيض – Populus alba والقلقاس الرمادي – Populus x canescens. ينمو هنا الزملاء والنيرة والبرعم والصفصاف الكثيف. على ضفاف الجدول ينمو قرنفل أصفر – Iris pseudacorus. في الماضي بشكل خاص ، كانت هذه منطقة لتربية الدواجن ورعي الماشية (František Bača – Piešťanský týždeň). تم بناء Sĺňava بين عامي 1956 و 1959 (ŠOP SR). Sĺňava – السد المائي Sĺňava تكون ناتجة عن إغلاق نهر Váh. خلال السير على كورنيش Váh ، يمكن أن تشاهد مجموعة متنوعة من أنواع الطيور المائية. تثير انتباههم بشكل خاص البجع المهيبة ذات المنقار. يتجمعون بشكل رئيسي مع نورس الضحك والبط البري تحت جسر Kolonádový ، حيث يتم تغذيتهم تقليديًا ليس فقط من قبل الأطفال ولكن أيضًا من قبل العديد من زوار Piešťany. خاصة في أشهر الشتاء ، تنضم البط البري والذكور السوداء إلى البجع. يمتد وادي Váh بمسار هجرة هام للطيور. يستخدمون السد المائي Sĺňava كمحطة استراحة أثناء رحلاتهم الطويلة خلال هجرة الربيع والخريف. تزور بعض أنواع النورس والبط من شمال أوروبا ، خاصة من بحر البلطيق وروسيا ، Sĺňava أيضًا خلال فصل الشتاء. بفضل الظروف الميكروكليمية المواتية المرتبطة بالينابيع الحرارية ، لا تتجمد بعض الأجزاء من المسطحات المائية حتى في درجات الصقيع الشديدة. لذلك ، تعتبر Sĺňava واحدة من أهم مناطق التزاوج للطيور المائية في جمهورية سلوفاكيا. كل عام ، يتزاوج عدة آلاف من أزواج نورس الضحك على جزيرة الطيور في وسط Sĺňava. من بين الملاحظات الشيقة ، تمت التفاف النورس الكبير لأول مرة في سلوفاكيا هنا وأيضًا النورس الرمادي. ومع ذلك ، يستحق أكبر اهتمام تجمع الصيد لصيد الأسماك. هذا الفنان الجوي الرشيق مدرج في الكتاب الأحمر للأنواع المهددة وبالتالي يتطلب حماية صارمة. يجري في Sĺňava بحث طيوري مكثف. أثبتت الدراسات على مر السنين أهمية هذا الموقع للطيور المائية والتي تعيش بالقرب من الماء. لهذا السبب تم تضمين Sĺňava في عام 1980 في شبكة المناطق المحمية. حاليًا ، يحمل مكانًا محميًا ومساحته 430 هكتارًا (كورنيل دوفيك).

نهر فاه Rymplerova važina – بين حمام الشمس وخليج Ratnovskou يقع ما يسمى važina Rymplerova. قبل أكثر من مائة عام كانت هناك منطقة للأراضي الرطبة مع سيادة الصفصاف الأبيض – Salix alba والتوت الأسود – Populus nigra والتوت الأبيض – Populus alba والتوت الرمادي – Populus x canescens. هنا ينمو الأفرع والشوك، الحمضيات، والصفصاف الشجيرات. على ضفاف الجدول ينمو السوسن الأصفر – Iris pseudacorus. في الماضي بالخصوص كانت هذه المنطقة مخصصة لتربية الدواجن ورعي الماشية (František Bača – Piešťanský týždeň). بنيت Sĺňava في الفترة من 1956 إلى 1959 (ŠOP SR). Sĺňava – الخزان المائي Sĺňava نشأت من خلال سد نهر Váh. أثناء التجول على طول ضفاف نهر Váh يمكن رؤية مجموعة متنوعة من الطيور المائية. تجذب الانتباه بشكل خاص البجع المهيبة ذات المنقار المحدب. يجتمعون بسعادة مع النورس والبط البري تحت جسر Kolonádový، حيث يتم تغذيتهم بانتظام ليس فقط من قبل الأطفال ولكن أيضًا من قبل العديد من زوار Piešťany. خاصة في أشهر الشتاء، تنضم البط إلى البجع، والبط الأسود. يمتد عبر وادي Váh ممر هجرة هام للطيور. يستخدمون خزان Sĺňava كمحطة استراحة أثناء هجرتهم الربيعية والخريفية على طول رحلاتهم البعيدة. بعض أنواع النورس والبط من شمال أوروبا، خاصة من البلطيق وروسيا، يقيمون على Sĺňava أثناء فصل الشتاء أيضًا. بفضل الظروف المناخية المواتية المرتبطة بالينابيع الحرارية، لا تتجمد بعض المناطق من الأحواض المائية حتى في درجات الحرارة الباردة. لذلك، Sĺňava تعتبر من بين أهم المواقع لتزايد الطيور المائية في جمهورية سلوفاكيا. على جزيرة الطيور في وسط Sĺňava تتكاثف كل عام عدة آلاف من أزواج البجع الضاحكة. يعتبر من بين المعالم المميزة أن هنا تعشش لأول مرة في سلوفاكيا طائر البجع الأبيض الكبير والبجع الرمادي. ومع ذلك، يستحق الاهتمام بشكل خاص مستوطنة الصياد الجوي. هذا الرياضي الهوائي النحيف مدرج في كتاب الطيور الحمراء المعرضة للخطر وبالتالي يتطلب حماية صارمة. يتم إجراء أبحاث مكثفة في Sĺňava حول الطيور. أظهرت الأبحاث على مدى السنوات الطويلة أهمية هذا الموقع للطيور المائية والتي تعيش على حافة الماء. لذا، تمت إضافة Sĺňava إلى شبكة المناطق المحمية في عام 1980. حاليًا، يحمل الشكل القانوني للمنطقة هوية منطقة محمية ومساحتها 430 هكتارًا (Kornel Duffek).

جسر الكولوناد – يربط وسط المدينة بجزيرة الحمامات. تم بناءه في عام 1933 (Urbánek T.، 2008، Piešťanský týždeň، Nr. 38، ص 4). الكتابة عليه „Saluberrimae Pistinienses Thermae“ تعود إلى عام 1642 وتعني „الحمامات البيستانية المفيدة“ (مركز معلومات بيشتيان). Barlolamač – عمل روبرت كيهماير يقع في بداية جسر الكولوناد، وهو رمز لبيشتان. وفقًا للمصدر، Urbánek T.، 2008، Piešťanský týždeň، Nr. 38، ص 4، قد رسم الرسام أرتور هاير صورة „Lámača barlí“ للودوفيت فينتر، الذي منحه براءة اختراع. في وقت لاحق، في عام 1930، قام بتحويل اللوحة إلى البرونز (Urbánek T.، 2008، Piešťanský týždeň، Nr. 38، ص 4). جسر الريف – في الموقع الذي يوجد فيه الآن جسر الريف، كان هناك في السابق جسر خشبي قديم يعود إلى Erdödyovcov. في عام 1932، قام لودوفيت فينتر ببناء جسر رائع، مما سمح ببناء طريق الوصول إلى ثيرميا (Urbánek T.، 2008، Piešťanský týždeň، Nr. 38، ص 4). مدى القوس الذي يتدلى هو 52 مترًا. الهيكل الداعم مكون من قوسين علويين متصلين. لذلك يطلق على هذا الجسر في كثير من الأحيان اسم „جسر القوس“. كان ينتمي في ذلك الوقت إلى أكثر الهياكل الجسرية جرأة في بلادنا. في عام 1932، تم وضع لوحة تذكارية على الجسر مكتوب عليها: „جسر أول رئيس لجمهورية تشيكوسلوفاكيا T. G. Masaryk يسمى من قبل الطبيعة السلوفاكية تكريمًا لذكرى عيد ميلاده الثمانين (1850 – 1930)“. خلال الحرب العالمية الثانية، خرب الألمان الجسر عندما غادروا بيشتياني في ليلة 3 إلى 4 إبريل 1945. بدأ الجيش السوفيتي إصلاح الجسر في 5 إبريل وقام بإصلاحه قريبًا وأضاف حاجزًا لتثبيت مستوى فرع Obtokové (Moretová D.، 2012، Revue Piešťany، Nr. 1، ص 26 – 28).

شارع فلوريات اليوم كان منطقة فيضانات مليئة بالنباتات حتى عام 1918. في ذلك الوقت، اشتراه لودوفيت فينتر من الكونت فيليام إردودي. أطلق عليه اسم فلوريات (من اللاتينية – ليزهر) (Urbánek T.، 2008، Piešťanský týždeň، Nr. 38، ص 4). في مقبرة على طريق براتيسلافا، يقع نصب تذكاري لضحايا الهولوكوست. في شارع شتيفانيك، هناك Pranier – عمود من الحجر الرملي للعار تم إنشاؤه حوالي عام 1830. يزين الجهة الأمامية للعمود عبارة: „Newolám žádneho, prímam každého“. ربما كانوا يقيدون المجرم بالسلاسل من قدميه وحول خصره (piestany.sk).

مبانٍ
الدير القديم يقع في شارع ديتفيانسكا رقم 9. يُعتبر آثار أقدم مبنى ديني مبنى بالطوب على أرض المدينة الحالية. يعود تاريخه إلى القرن 14. تقع بقايا أساس المبنى الروماني الحجري على سطح هيكل الكنيسة، ويُعتقد أنه يعود إلى مبنى أقدم. تعود أقدم عملات تم العثور عليها هنا إلى عهد الملك الهنغاري كولومان الأول (1095 – 1116). تم التفكير في الدير القديم كدير لفرسان المعبد، ولكن هذا ليس سوى أسطورة (Krupa V.، Klčo M.، 2004: Starý kláštor v Piešťanoch، archeologický výskum lokality v rokoch 1991 – 1994، Zborník Pamiatky Trnavy a trnavského kraja، č. 7، Trnava). اليوم، لم يتبق سوى الأطلال من الدير. مطحنة روز – بنى لودوفيت فينتر مطحنة روز في عام 1917 كمربى للخنازير (Urbánek T.، 2008، Piešťanský týždeň، Nr. 38، ص 4). اليوم، إنه أصفر بالفعل، منذ أن قاموا بإصلاحه ؛-). دار الفن هي أول مبنى للمسرح خارج براتيسلافا بعد الحرب العالمية الثانية، تم تنفيذه في الفترة من عام 1974 إلى عام 1979 (piestany.sk).

TOP

Centrum

Piešťany a Váh

Ostatné

, , , , , , , ,

Krajina, Slovensko, TOP, Fotografie

Šariš

skala
Hits: 4282

tvoria povodie riek Torysa, Topľa a Ondava. Historickým centrom bol Šarišský hrad, od roku 1647 je ním Prešov (saris.eu.sk). Maďarský pomenovanie Šariša je Sáros, nemecké Scharosch (Wikipedia). Pomenovanie Šariš pochádza pravdepodobne od slova Sar, údajne sa tak nazýval jeden zo staroslovanských kmeňov (Mario Hudák). Nemecké osídlenie sa najviac prejavilo v mestách Bardejov a Prešov. Prvá valašská kolonizácia v 14. storočí sa usídlila najmä v strede a na juhu. Sever zasiahla až od 16. storočia (kulturno.sk). Je zaujímavé, že tento región nebol zasiahnutý tureckým rabovaním. Po valašskej kolonizácii v 15. storočí do regiónu Šariš prišli Rusíni a Ukrajinci (Wikipedia). 

Charakteristické sú pre región drevené kostoly (saris.eu.sk). Centrom Horného Šariša je Bardejov, Dolného Prešov (Wikipedia). Na severe sa chovali ovce, bolo hlavným živobytím, spracovávala sa vlna a kožušina. V iných oblastiach sa choval dobytok a ošípaná. Pestoval sa ľan, konope, zemiaky, pohánka, ale aj ovocie, najmä čerešne a marhule. V lesných oblastiach sa ťažilo , vyrábalo drevené uhlie. V okolí Čergova sa vyrábali šindle. V Suchej doline sa vyrábalo vápno s vyťaženého vápenca. V Prešove sa vyrábali zbrane, , v Bardejove košíky. V regióne existovali viaceré sklárne, v Bogliarke maľovali na sklo. Významne sa tu tvorili drevorezbárske predmety. Prešov preslávilo jediné slovenské ložisko kamennej (kulturno.sk). sa tu stavali ako zruby. Smerom na juh boli omietnuté vápnom. Na Hornom Šariši sa používali aj viachranné strechy. Na drevených kostoloch zanechali svoju aj majstri z východných a juhovýchodných krajín (kulturno.sk). V regióne sa používali paličkované čipky, obľúbené boli čepce. Tancovali sa povelové a krútivé tance, parobské čapáše, bašistofka, hajdukovanie. Špecialitami sú pohánkové cestoviny plnené syrom, múčno-mliečne kaše a polievky zo sušeného ovocia. Na sa pripravujú bobaľky, alebo kračun (kulturno.sk). 

Územie Šariša sa koncom 18. storočia členilo na šesť slúžnovských okresov: Hornotoryský, Strednotoryský, Dolnotoryský, Sekčovský, Topliansky a Makovický (Mario Hudák). Vo Svidníku sa konávajú Rusínov a Ukajincov. V Bardejove slávnosti Rusínske a ukrajinské piesne. V Raslaviciach Šarišské slávnosti (Wikipedia). Obyvatelia Šariša hovoria írečitým šarišským nárečím (slovakia.travel). V Bardejove je Šarišské múzeum so zbierkou ikonopisectva. V Boliarovciach sa zachoval funkčný mlyn. Vo Svidníku je múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry. V Raslaviciach sa nachádza Galéria ľudového umenia (kulturno.sk).

The region of Šariš is formed by the basins of the Torysa, Topľa, and Ondava rivers. The historical center was Šariš Castle, and since 1647, it has been represented by Prešov (saris.eu.sk). In Hungarian, Šariš is called Sáros, and in German, it’s referred to as Scharosch (Wikipedia). The name Šariš likely originates from the word „Sar,“ which supposedly referred to one of the Old Slavic tribes (Mario Hudák). German settlement had a significant impact, especially in the cities of Bardejov and Prešov. The first Wallachian colonization in the 14th century settled mainly in the central and southern parts, reaching the north only from the 16th century (kulturno.sk). Remarkably, this region was not affected by Turkish raids. After Wallachian colonization in the 15th century, Rusyns and Ukrainians came to the Šariš region (Wikipedia).

Characteristic of the region are wooden churches (saris.eu.sk). The center of Upper Šariš is Bardejov, and the center of Lower Šariš is Prešov (Wikipedia). Sheep farming, which was the main livelihood, predominated in the north, with wool and fur processing. In other areas, cattle and pigs were raised. Linen, hemp, potatoes, buckwheat, as well as fruits, especially cherries and apricots, were cultivated. In the forested areas, wood was harvested, and wooden coal was produced. In the Čergov area, shingles were manufactured. Limestone was extracted, and lime was produced in Suchá dolina. In Prešov, weapons and locks were manufactured, while Bardejov was known for basket weaving. Several glassworks existed in the region, and in Bogliarka, they painted on glass. Wooden carvings were a significant craft in the area. Prešov gained fame for having the only Slovak rock salt deposit (kulturno.sk). Houses were constructed as log cabins, and those facing south were coated with lime. In Upper Šariš, multi-roof structures were used. Craftsmen from eastern and southeastern countries left their mark on the wooden churches in the region (kulturno.sk). Bobbin lace and headscarves were popular in the region. Dances included command and spinning dances, parobské čapáše, bašistofka, and hajdukovanie. Specialties included buckwheat pasta filled with cheese, flour-milk porridge, and soups made from dried fruits. For Christmas, bobaľky or kračun are prepared (kulturno.sk).

By the late 18th century, the Šariš region was divided into six district courts: Upper Torysa, Middle Torysa, Lower Torysa, Sekčov, Topľianky, and Makovica (Mario Hudák). In Svidník, the Rusyn and Ukrainian Festivals take place. Bardejov hosts the Rusyn and Ukrainian Song Festivals. In Raslavice, the Šariš Festivals are held (Wikipedia). The inhabitants of Šariš speak the distinctive Šariš dialect (slovakia.travel). Bardejov features the Šariš Museum with an icon painting collection. In Boliarovce, a functional mill has been preserved. Svidník has a museum of Ukrainian-Rusyn culture. Raslavice houses the Gallery of Folk Art (kulturno.sk).

Шариш утворює вододіл річок Ториса, Топля та Ондава. Історичним центром був Шаришський замок, а з 1647 року ним є Пряшів (saris.eu.sk). У русинській мові Шариш відомий як „Сярось“ (Syaros‘) і в українській як „Шаріш“ (Sharish) (Wikipedia). Назва Шариша, ймовірно, походить від слова „Сар“ (Sar), яке, за переказами, вживалося для позначення одного зі старослов’янських племен (Mario Hudák). Німецьке заселення мало значущий вплив, особливо в містах Бардейов і Пряшів. Перша валахська колонізація у 14 столітті поширилася переважно в центральних і південних частинах. Північна частина була заселена лише з 16 століття (kulturno.sk). Цікаво, що цей регіон не був зачеплений турецькими набігами. Після валахської колонізації в 15 столітті до Шариша прийшли русини та українці (Wikipedia).

Для регіону характерні дерев’яні церкви (saris.eu.sk). Центром Верхнього Шариша є Бардейів, а нижнього – Пряшів (Wikipedia). Мешканці Шариша розмовляють своїм специфічним наріччям (slovakia.travel). Традиційним засобом забезпечення в регіоні був скотарство, яке визначало життя на півночі. Вовна і ковдра з вовни оброблялися. В інших областях тримали худобу і свиней. Вирощували лля, коноплі, картоплю, гречку, а також фрукти, особливо вишні і абрикоси. У лісах видобували деревину, виготовляли дерев’яне вугілля. В околицях Чергова виготовляли шиндри. В Сухій Долині виготовляли вапно з вапняка. В Пряшові виготовляли зброю та замки, а в Бардейові були відомі виробництвом кошиків. В регіоні існували кілька склярень, а в Боглярці малювали на скло. Дереворізьбарство було значущим ремеслом в області. Пряшів здобув славу як єдиний солодкий резервуар в Словаччині (kulturno.sk). Домогосподарства будувалися як зруби. У південній частині вони могли бути вапнякові. У Верхньому Шариші використовувалися багатошарові дахи. Майстри з східних та південно-східних країн залишили свої сліди також на дерев’яних церквах в регіоні (kulturno.sk).

В регіоні носили паличковану вишивку, популярні були чепці. Танці включали командні і обертові танці, хлопські чапаї, баштовську пісню та гайдамацьку ходу. Традиційні страви включають гречані локшина з сиром, каші з муки та молока та супи з сушених фруктів. На Різдво готують бобалки або крачун (kulturno.sk). В кінці 18 століття регіон Шариш був розділений на шість судових округів: Верхньоториський, Середньоториський, Нижньоториський, Секчівський, Топлянський і Маковицький (Mario Hudák). У Свідник проводяться Свята русинів і українців. В Бардейові відбуваються свята Русинських і Українських пісень. У Раславицях проходять Шаришські свята (Wikipedia). Музей Шариша в Бардейові має у своїх експозиціях іконопис. У Боляровцях зберігся функціональний млин. У Свіднику є музей українсько-русинської культури. У Раславицях є Галерея народного мистецтва (kulturno.sk).

Niektoré príspevky

,