Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Myjava, TOP, Polia, Fotografie

Kopaničiarsky región Myjava

skala
Hits: 4059

Myjavský región sa rozprestiera na Myjavskej pahorkatine a v podhorí Bielych Karpát. Hranica so Záhorím je zhruba v línii obcí Jablonica, Prietrž, Turá Lúka, Vrbovce (frndzalicafest.sk). Administratívne myjavský región zahŕňa okresy a časť okresu Nové Mesto nad Váhom (trencinregion.sk). Často sa označuje aj názvom Kopanice pre typické rozptýlené osídlenie v krajine (trencinregion.sk). Východ územia bol osídlený už v dobe slovanskej, ale kopcovitejší západ sa kolonizoval až od 13. storočia. V 16. – 17. storočí sa región pod vplyv valaskej kolonizácie z Kysúc. Vznikalo kopaničiarske osídlenie. získavali zvyčajne pomenovania podľa mien pôvodných obyvateľov. Typickou schopnosťou kopaničiarov bolo podomové obchodovanie, cestovanie za sezónnou prácou, ale aj do zámoria (frndzalicafest.sk). Sváko Ragan z Brezovej bol garbiar Marián Lacko (trencinregion.sk).

Kopaničiarsky spôsob života formoval miestnu kultúru – obyvatelia sa venovali najmä samozásobiteľskému poľnohospodárstvu, ovocinárstvu, chovu dobytka a remeslám, a známi boli aj svojou mobilitou, obchodovaním a sezónnou prácou mimo regiónu (muni.cz). Na Myjavu sa sťahovali v minulosti aj preto, aby sa boli v menšom nebezpečenstve napr. pred Turkami. V dnešnej dobe sa Myjava vyľudňuje, stáva sa z nej chatárska oblasť.

V myjavskej oblasti prevažovalo u obyvateľstvo evanjelického vierovyznania. Rozšírená bola výroba predmetov zo slamy, prútia a dreva ako aj pradenie. Výroba dreveného riadu, lyžičiek, soľničiek, variech a hračiek. Krajné je známa čipkárskou tradíciou. Rozvoj zaznamenalo súkenníctvo, rozšírená výroba plátna aj pytlikárstvo. Brezová pod Bradlom bola známa spracovaním kože (muni.cz).

Myjavu zdobí osobitná . Typické obydlia niekedy od seba vzdialené aj desiatky kilometrov sú zachované dodnes. Ľudovo povedané – žije sa tu doslova medzi karpatskými kopcami. Z tohto možno nehostinného kraja však vzišlo veľa významných osobností  – Zuzka Zguriška dala pejoratívny názov Myjave, Samuel a jeho vnuk Dušan Jurkovič, z Košarísk pochádza Milan Rastislav Štefánik, Ľudmila Podjavorinská z Bziniec a mnohí ďalší. Bošácka slivovica má viac ako 300-ročnú tradíciu. Za svoju výnimočnosť  vďačí  jedinečnej mikroklíme v Bošáckej doline. Pre milovníkov umenia je zasa tento región zosobnený v  garbiarovi Mariánovi Lackovi známom ako Sváko Ragan (trencinregion.sk).

Kopaničiarsku piesňovú tvorbu charakterizuje sklon k žartovnému prekáraniu, jemnej irónii a posmešku. Prevládajú piesne spievané pri kolektívnych zábavách. Vyskytujú sa tu však aj dlhé baladické piesne, regrútske a historické piesne. Významnými osobnosťami medzi ľudovými muzikantmi boli primáši Samko Dudík z Myjavy a Ján Petrucha z Priepasného (muni.cz).

Rastlinné zloženie zahŕňa dubovo-bukové i dubovo-hrabové , s umelo vysadenými porastami ihličnanov v niektorých častiach. Do regiónu zasahujú aj Chránené krajinné oblasti a , ktoré chránia bohatú biodiverzitu a prírodné prostredie (myjava.sk).

The Myjava region extends across the Myjava Hills and the foothills of the White Carpathians. The boundary with the region roughly follows the line of the villages Jablonica, Prietrž, Turá Lúka, and Vrbovce (frndzalicafest.sk). Administratively, the Myjava region includes the Myjava District and part of the Nové Mesto nad Váhom District (trencinregion.sk). It is often also referred to as Kopanice, a name derived from the characteristic scattered settlement pattern in the landscape (trencinregion.sk).

The eastern part of the area was settled as early as the Slavic period, while the more hilly western part was colonized only from the 13th century onward. In the 16th and 17th centuries, the region came under the influence of Wallachian colonization from Kysuce, which led to the development of dispersed homestead settlements. Villages usually received names based on the original settlers. A typical skill of the Kopanice inhabitants was peddling trade, travelling for seasonal work, and even migration overseas (frndzalicafest.sk). The famous character Sváko Ragan from Brezová was inspired by the tanner Marián Lacko (trencinregion.sk).

The Kopanice way of life shaped local culture – residents were mainly engaged in subsistence agriculture, fruit growing, livestock breeding, and crafts. They were also known for their mobility, trading activities, and seasonal work outside the region (muni.cz). In the past, people also moved to the Myjava area to reduce the risk of danger, for example from Ottoman incursions. Today, the region is experiencing depopulation and is increasingly becoming a recreational cottage area.

In the Myjava area, the population was predominantly of the Evangelical (Lutheran) faith. The production of items made from straw, wicker, and wood was widespread, as was spinning. Crafts included the manufacture of wooden utensils, spoons, salt cellars, ladles, and toys. The village of Krajné is known for its lace-making tradition. Cloth-making flourished, along with the production of linen and small textile goods, while Brezová pod Bradlom was renowned for leather processing (muni.cz).

The Myjava region is distinguished by its unique architecture. Typical dwellings, sometimes separated by distances of several kilometers, have been preserved to this day. Colloquially speaking, life here is lived literally among the Carpathian hills. From this seemingly inhospitable landscape emerged many notable figures: Zuzka Zguriška, who gave Myjava a pejorative literary label; Samuel Jurkovič and his grandson Dušan Jurkovič; Milan Rastislav Štefánik, born in Košariská; Ľudmila Podjavorinská from Bzince; and many others. Bošáca plum brandy has a tradition spanning more than 300 years, owing its exceptional quality to the unique microclimate of the Bošáca Valley. For art lovers, the region is also personified by the tanner Marián Lacko, known as Sváko Ragan (trencinregion.sk).

Kopanice folk songs are characterized by a tendency toward playful teasing, gentle irony, and mockery. Songs performed at collective festivities predominate, but long ballads, recruiting songs, and historical songs are also found. Prominent folk musicians included the lead fiddlers Samko Dudík from Myjava and Ján Petrucha from Priepasné (muni.cz).

The vegetation consists mainly of oak–beech and oak–hornbeam forests, with artificially planted conifer stands in some areas. The region also includes parts of the White Carpathians and Little Carpathians Protected Landscape Areas, which safeguard rich biodiversity and natural environments (myjava.sk).

Niektoré myjavské lokality:

, , ,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Obce, Slovenské, Orava, Oravské, Polia, Fotografie

Hruštín – hornooravská obec, v ktorej sa v minulosti pestoval ľan

skala
Hits: 4645

Hruštín má rozlohu 36.5 km2. Jeho miestnou časťou je Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Žije tu viac ako 3 200 obyvateľov. Vyznačuje sa špecifickou architektúrou, ktorá sa rozšírila aj do iných miest Oravy Hruštínsky typ domu je charakteristický dvakrát lomenými štítmi. Hruštín sa odlišuje nárečím, kde sa na konci slov pripája prípona uo (Oskár Mažgút). Hruštín leží v nadmorskej výške 697 metrov nad morom (orava.sk). Najstaršou častou je Črchľa. Jednotlivé chotárne časti sú pomenované podľa prvých osadníkov, sú to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova a Žilová. Ďalšie časti majú tieto názvy: Oráčiny: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice. Lesná plocha: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň, a pasienky: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín patrí do oblasti Hornej Oravy, na ktorú sa začali usádzať pastieri dobytka po roku 1550. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1588. Obyvatelia pestovali , zemiaky a chovali dobytok. Zhotovovali sa odevy s plátna, vlny, vyrábali obuv (hrustin.ocu.sk). Historické názvy obce: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). Názov obce pochádza z rodinného mena Hruška, pričom chotár sa podľa staroslovanskej privlastňovacej koncovky nazýval „Hruščin chotár„, neskôr skrátene „Hruščin“, až sa ustálil vo forme Hruštín. Podľa miestnej názov pochádza od hrušky, ktorá rástla v dnešnej farskej záhrade, pri ktorej sa zdržiavali pastieri. Priestor, v ktorom sa nachádza dnešná obec Hruštín, bol až do polovice 16. storočia silne zalesnený. Zakladanie bolo náročné. Osadníci museli vyklčovať les, pripraviť políčka a splniť poddanské povinnosti voči zemepánovi Oravského hradu (hrustin.sk). 

Rozsiahla kolonizácia Oravského Zamaguria začala po roku 1550, keď na Hornú Oravu prichádzali pastieri s dobytkom a postupne sa tu usádzali. Osadníci sa usídlili okolo prúdu Bielej Oravy a Hruštínky, pričom oravské hradné panstvo sa snažilo nových osadníkov pripútať k pôde jej pričleňovaním. Prvými osadníkmi boli šoltýsi Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut a Roman. Usídlili sa nad ľavým brehom v jednom rade v smere západ-východ, pričom mali čelá orientované na juhovýchod. Hruštínske domy boli výlučne drevené, pričom aj v roku 1920 bolo v obci len 5-6 murovaných domov. Domy boli stavané v jednotnom štýle. Predná izba s dvoma-troma oknami, kuchyňa s otvoreným ohniskom, komora, podpivničenie u zámožnejších gazdov, stodola, maštaľ a humno tvoriace hospodársky dvor. Hruštínske drevenice boli v 60. rokoch 20. storočia považované za jedny z najzachovalejších a najkrajších na Orave. Kroj tvorilo „žrebné“ plátno na vrecia a plachty, „pačesné“ plátno na spodné prádlo a kabáty, súkenné nohavice, vesty a „halieny“ lemované zelenou stužkou, ovčie kožuchy a lipnické kabáty, kožené krpce upevnené „nákoncím“, dievčenské „vygany“ s ozdobnými „šmihlíkmi“ a „partičkami“. Jedálniček tvoril chlieb z ovsa, jačmeňa alebo jačmeňa s pšenicou, kaše z jačmenných krúpov (lohaza, geršňa), halušky, čír a kulaša ako základné múčne jedlá, kapustnica a bryndza, občas mäso, väčšinou len pri sviatkoch. Strava sa varila prevažne na otvorenom ohnisku a jedlo sa delilo medzi celú rodinu z jednej misky drevenými lyžicami (hrustin.sk).

Na začiatku 20. storočia v Hruštíne v 297 domoch žilo 1 467 obyvateľov (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne sa pestovalo veľa ľanu na tkanie plátna. Olejáreň tu postavil v roku 1951 Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Na brehu potoka Hruštínky boli postavená píla, mlyn, dubiareň a valcha. V Hruštíne bola veľmi rozšírená výroba šindľa, ktorý bol vyrábaný ručne z jedľového alebo smrekového dreva (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne pôsobí viacero ľudových rezbárov. Jedným z nich je Štefan Hruboš, ktorý tvorí drevené súpravy črpákov, pohá­re, súdky, vázičky a miniatúrne maselnice. Výrobcom fujár je Ján Slivčák. Jeho fujary sú zdobené vruborezom. Ján Šeliga vyrezáva plastiky (hrustin.ocu.sk).

Hruštín sa nachádza na severných svahoch Oravskej Magury. Jedným z obľúbených turistických cieľov je Vasiľovská hoľa, ktorá sa týči do výšky 1150 metrov nad morom a poskytuje nádherné na okolitú krajinu. Pre milovníkov zimných športov je v blízkosti obce lyžiarske stredisko SKI Zábava Hruštín, ktoré ponúka približne 5 km zjazdových tratí rôznej náročnosti. Okrem zjazdového lyžovania sú v okolí upravované trate pre bežkárov a možnosti pre freeride (slovakia.travel). Obec si zachováva bohaté kultúrne tradície, miestne folklórne a hudobné pravidelne vystupujú na rôznych podujatiach. Kultúrny dom v Hruštíne slúži ako centrum spoločenského diania, kde sa konajú rôzne , a stretnutia obyvateľov (hrustin.sk).

Hruštín has an area of 36.5 km². Its local part is Vaňovka (hrustin.ocu.sk). More than 3,200 inhabitants live here. The village is known for its distinctive architecture, which has spread to other parts of . The Hruštín-style house is characterized by double-bent gables. Hruštín is distinguished by its dialect, where words often end with the suffix uo (Oskár Mažgút). The village is situated at an altitude of 697 meters above sea level (orava.sk). The oldest part of the village is Črchľa. Various local land areas are named after the first settlers, these are rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova, and Žilová. Other parts have the following names:

  • Arable lands: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice.
  • Forested areas: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
  • Meadows and pastures: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín belongs to the Upper Orava region, where cattle herders began to settle after 1550. The first written mention of the village dates back to 1588. The inhabitants cultivated grain, and potatoes, and raised livestock. Clothes were made from linen and wool, and footwear was also produced (hrustin.ocu.sk).

Historical names of the village: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). The name of the village comes from the family name Hruška, and the local land was originally called Hruščin chotár according to the Old Slavic possessive suffix, which was later shortened to Hruščin and finally standardized as Hruštín. According to local tradition, the name originated from a pear tree (hruška in Slovak) that grew in today’s parish garden, where shepherds used to gather. The area where Hruštín is now located was heavily forested until the mid-16th century. Establishing the settlement was challenging; settlers had to clear the forest, prepare fields, and fulfill feudal obligations to the Orava Castle estate (hrustin.sk).

The extensive colonization of Orava’s region began after 1550 when cattle herders arrived in Upper Orava and gradually settled there. The settlers established themselves along the flow of the White Orava and Hruštínka rivers, with the Orava estate striving to bind them to the land through land allocations. The first settlers were the šoltýs (local administrators) Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut, and Roman. They settled on the left bank of the river in a row of houses oriented west-east, with their facades facing southeast. Hruštín houses were exclusively wooden, and even in 1920, there were only 5-6 brick houses in the village. The houses followed a uniform style: a front room with two or three windows, a kitchen with an open hearth, a pantry, a basement for wealthier farmers, a barn, a stable, and a granary forming an agricultural yard. Hruštín’s wooden houses were considered some of the best-preserved and most beautiful in Orava during the 1960s.

The local folk costume included žrebné linen for sacks and sheets, pačesné linen for undergarments and coats, woolen trousers, vests, and halieny (traditional jackets) trimmed with green ribbon, sheepskin coats, and lipnické coats, as well as leather moccasins fastened with nákoncím, girls‘ vygany dresses with decorative šmihlíky and partičky. The diet consisted mainly of oat, barley, or wheat-barley bread, porridge from barley groats (lohaza, geršňa), dumplings, číra and kulaša as staple flour-based dishes, cabbage soup, and bryndza cheese. Meat was rarely consumed, mainly during holidays. Food was mostly cooked on an open hearth, and meals were shared from a single wooden bowl using wooden spoons (hrustin.sk).

At the beginning of the 20th century, Hruštín had 1,467 inhabitants living in 297 houses (hrustin.ocu.sk). The village was known for flax cultivation for linen production. An oil mill was built in 1951 by Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). A sawmill, mill, tannery, and fulling mill were built along the Hruštínka stream. The production of wooden shingles, handmade from fir or spruce wood, was widespread in Hruštín (hrustin.ocu.sk).

Several folk woodcarvers operate in Hruštín. One of them is Štefan Hruboš, who makes wooden sets of črpáky (traditional wooden cups), goblets, barrels, vases, and miniature butter churns. Ján Slivčák is a maker of fujara shepherd’s flutes, decorated with carved patterns. Ján Šeliga carves sculptures (hrustin.ocu.sk).

Hruštín is located on the northern slopes of Oravská Magura. One of the popular hiking destinations is Vasiľovská hoľa, which rises to an altitude of 1,150 meters and offers stunning views of the surrounding landscape. For winter sports enthusiasts, the nearby Ski Zábava Hruštín ski resort offers around 5 km of downhill slopes of varying difficulty. In addition to downhill skiing, cross-country skiing trails and freeride opportunities are available in the area (slovakia.travel). The village maintains rich cultural traditions, with local folklore and music groups regularly performing at various events. The cultural center in Hruštín serves as a hub for social activities, hosting events, exhibitions, and community gatherings (hrustin.sk).

Hruštín ma powierzchnię 36,5 km². Jego lokalną częścią jest Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Mieszka tu ponad 3 200 mieszkańców. Wieś charakteryzuje się specyficzną architekturą, która rozprzestrzeniła się również na inne miejscowości Orawy. Domy w stylu hruštińskim wyróżniają się dwukrotnie łamanymi szczytami. Hruštín odznacza się również dialektem, w którym na końcu słów dodawana jest końcówka uo (Oskár Mažgút). Wieś leży na wysokości 697 metrów nad poziomem morza (orava.sk). Najstarszą częścią miejscowości jest Črchľa. Poszczególne części gruntów zostały nazwane na cześć pierwszych osadników, są to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova i Žilová.

Inne części noszą następujące nazwy:

  • Grunty orne: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice.
  • Tereny leśne: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
  • Łąki i pastwiska: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín należy do regionu Górnej Orawy, gdzie po 1550 roku zaczęli osiedlać się pasterze bydła. Pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z 1588 roku. Mieszkańcy uprawiali zboże, ziemniaki i hodowali bydło. Wytwarzali odzież z lnu i wełny oraz produkowali obuwie (hrustin.ocu.sk).

Historyczne nazwy miejscowości: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk).

Nazwa miejscowości pochodzi od nazwiska rodzinnego Hruška, a jej teren nazywano pierwotnie Hruščin chotár, co później skrócono do Hruščin, aż ostatecznie ustaliła się forma Hruštín. Według miejscowej tradycji nazwa pochodzi od gruszy (hruška po słowacku), która rosła w obecnym ogrodzie parafialnym, gdzie często przebywali pasterze. Obszar, na którym dziś znajduje się Hruštín, aż do połowy XVI wieku był gęsto zalesiony. Zakładanie osady było trudnym procesem – osadnicy musieli karczować las, przygotowywać pola uprawne oraz spełniać obowiązki feudalne wobec właściciela zamku orawskiego (hrustin.sk).

Rozległa kolonizacja Orawskiego Zamagurza rozpoczęła się po 1550 roku, kiedy to na Górną Orawę przybywali pasterze ze stadami bydła i stopniowo osiedlali się w tym rejonie. Osadnicy osiedlili się wzdłuż Białej Orawy i Hruštínki, a właściciele zamku orawskiego starali się przywiązać ich do ziemi poprzez nadawanie gruntów. Pierwszymi osadnikami byli sołtysi: Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut i Roman. Osiedlili się po lewej stronie rzeki w jednym rzędzie domów w kierunku zachód-wschód, z fasadami skierowanymi na południowy wschód. Domy w Hruštínie były wyłącznie drewniane, a nawet w 1920 roku w miejscowości znajdowało się jedynie 5-6 domów murowanych. Budynki miały jednolity styl: przedni pokój z dwoma-trzema oknami, kuchnię z otwartym paleniskiem, spiżarnię, piwnicę u bogatszych gospodarzy, stodołę, stajnię oraz spichlerz tworzący gospodarstwo. Drewniane domy w Hruštínie były w latach 60. XX wieku uznawane za jedne z najlepiej zachowanych i najpiękniejszych na Orawie.

Strój ludowy składał się z lnu žrebné na worki i prześcieradła, lnu pačesné na bieliznę i płaszcze, wełnianych spodni, kamizelek oraz halieny (płaszcza) obszytego zieloną tasiemką, owczych kożuchów, płaszczy lipnickich, skórzanych kierpców wiązanych nákoncím, dziewczęcych vygany ozdobionych šmihlíkmi i partičkami. Dieta mieszkańców opierała się na chlebie z owsa, jęczmienia lub jęczmienia zmieszanego z pszenicą, kaszach jęczmiennych (lohaza, geršňa), haluškach, číra i kulaša jako podstawowych daniach mącznych, kapuśniaku i bryndzy. Mięso spożywano rzadko, głównie podczas świąt. Jedzenie gotowano głównie na otwartym palenisku, a posiłki były spożywane przez całą rodzinę z jednej drewnianej miski przy pomocy drewnianych łyżek (hrustin.sk).

Na początku XX wieku w Hruštínie mieszkało 1 467 mieszkańców w 297 domach (hrustin.ocu.sk). We wsi uprawiano len na potrzeby tkactwa. Olejarnię wybudował w 1951 roku Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Nad brzegiem potoku Hruštínka znajdował się tartak, młyn, garbarnia oraz folusz. W Hruštínie powszechna była produkcja gontów, które były ręcznie wykonywane z drewna jodłowego lub świerkowego (hrustin.ocu.sk). W Hruštínie działa wielu ludowych rzeźbiarzy. Jednym z nich jest Štefan Hruboš, który tworzy drewniane zestawy črpáków (tradycyjnych kubków), kielichy, beczułki, wazoniki i miniaturowe maselniczki. Producentem fujar jest Ján Slivčák, który zdobi je rzeźbieniem w drewnie. Ján Šeliga wykonuje rzeźby (hrustin.ocu.sk).

Hruštín znajduje się na północnych stokach Orawskiej Magury. Jednym z popularnych celów turystycznych jest Vasiľovská hoľa, która wznosi się na wysokość 1 150 metrów nad poziomem morza i oferuje wspaniałe widoki na okoliczny krajobraz. Dla miłośników sportów zimowych w pobliżu miejscowości znajduje się ośrodek narciarski SKI Zábava Hruštín, który oferuje około 5 km tras zjazdowych o różnym stopniu trudności. Oprócz narciarstwa zjazdowego w okolicy znajdują się przygotowane trasy biegowe oraz możliwości freeride’u (slovakia.travel). Miejscowość pielęgnuje bogate tradycje kulturowe – lokalne zespoły folklorystyczne i muzyczne regularnie występują na różnych wydarzeniach. Dom Kultury w Hruštínie służy jako centrum życia społecznego, organizując wydarzenia, wystawy i spotkania mieszkańców (hrustin.sk).

TOP

Všetky

,

Krajina, Zahraničie, Mestá, Česko, Južná Morava, Moravské mestá, Fotografie

Bučovice – mesto unikátneho renesančného zámku

skala
Hits: 598

Bučovice ležia v údolí Litavy medzi Brnom a Uherským Hradišťom. Žije tu 6500 obyvateľov. V 19. storočí tu bol zriadený 12 hektárový lesopark. V poslednej štvrtine 16. storočia začal Jan Šembera Černohorský z Boskovic budovať najskvostnejší renesančný zámok na Morave s jedinečnými sálami a nádherným arkárových nádvorím. V 17. storočí pribudla manýristická fontána. V roku 1645 švédski vojaci vyplienili mesto až na kostol a zámok. V druhej polovici 18. storočí a v prvej v 19. storočí boli Bučovice jedným z najvýznamnejších centier súkenníctva. V 20. storočí sa stal najvýznamnejším drevospracujúci priemysel. Konáva sa tu v máji Zámecký košt, kde je pravidelne zastúpených okolo 800 vín. V októbri je organizovaný Festival ochotnických divadel Miroslava Doležala (bucovice.cz). Mestské časti: Bučovice, Černčín, Kloboučky, Marefy, Vícemilice. Bučovíc: herec Miroslav Doležal, spevák Bob Frídl (Wikipedia). Bučovický zámok je unikátnou stavbou talianskej renesancie na sever od Álp. Konkrétne typu „palazzo in fortezza“. Arkádové nádvorie tvorí aj 90 bohato vyzdobených stĺpov 540 reliéfmi (zamek-bucovice.cz). Pomenovanie pochádza o pomenovania obyvateľov, základom bolo meno Budeš, Buďše, Budeč, Buďče, Buč. Tieto mená boli domáckymi podobami Budimíra, Budislava, Drahobuda (Wikipedia).

Bučovice sa nachádzajú v juhomoravskom kraji, majú bohatú minulosť a zachované dedičstvo. Zakorenená siaha až do stredoveku. Prvá písomná zmienka je z roku 1237. Dominantou je renesančný zámok postavený v 16. storočí. Je obklopený rozsiahlou záhradou so starobylými fontánami a sochami. Kostol sv. Martina je postavený v gotickom slohu. Kuzmova kašna je jedna z najkrajších renesančných fontán v Česku. Postavená bola v 16. storočí, stala sa miestom, kde si obyvatelia aj návštevníci chodia posedieť a relaxovať. Kultúrna scéna si v Bučoviciach príde na svoje. Pravidelne hostia rôzne a hudby, divadla, tradičných remesiel. Napr. Bučovický hudobný festival. Región je známy svojimi vinicami, na ktorých sa dorába vynikajúce moravské víno. Bučovický zámok, nesie charakteristické prvky renesančnej architektúry, vrátane , oblúkov, pilastrácie a zdobených okenných otvorov. Fasády zámku sú pozoruhodne zdobené reliéfmi a štukatúrami, čo pridáva dojem elegancie a umenia.

Bučovice sú malebné mesto nachádzajúce sa v okrese Vyškov v Juhomoravskom kraji, približne 29 km východne od Brna. Ležia na severnom okraji Ždánického lesa v nadmorskej výške 226 metrov nad morom a preteká nimi rieka Litava. Mesto má približne 6 900 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o Bučoviciach pochádza z roku 1322, hoci archeologické nálezy naznačujú existenciu už v prvej polovici 13. storočia. V 16. storočí zažilo mesto rozkvet pod vedením Jana Černohorského z Boskovic, ktorý dal postaviť renesančný zámok, považovaný za jednu z najcennejších renesančných stavieb na sever od Talianska. Medzi významné patrí renesančný zámok s francúzskou záhradou, ktorý bol postavený v rokoch 1567–1582. Na nádvorí zámku sa nachádza baroková fontána s postavou bakchanta. Ďalšími zaujímavosťami sú farský kostol Nanebovzatia Panny Márie z rokov 1637–1641, barokové svätého Jána Nepomuckého a svätého Jána Sarkandra, Strakoschov dom na námestí z konca 18. storočia a kubistický Obecný dom z rokov 1913–1914, ktorý v súčasnosti slúži ako sídlo mestského úradu. Vo východnej časti Bučovíc sa nachádza rozsiahly židovský cintorín s náhrobkami zo 17. až 20. storočia, ktorý pripomína prítomnosť židovskej komunity a jej prínos k hospodárskemu rozvoju mesta v minulosti (mistopisy.cz).

Na kopci nad mestom sa rozprestiera približne 12 hektárový lesopark Kalvárie, ktorý vznikol v 80. a 90. rokoch 19. storočia z iniciatívy kniežaťa Jána II. z Lichtenštajnska. Po rozsiahlej obnove v rokoch 2019 a 2020 slúži ako obľúbené miesto na oddych a rekreáciu pre miestnych obyvateľov aj návštevníkov. V miestnej časti Vícemilice sa nachádza biocentrum s dvoma rybníkmi, ktoré láka na prechádzky a ponúka príležitosť na pozorovanie miestnej fauny a flóry v prirodzenom prostredí (kampocesku.cz). Bučovice ponúkajú bohaté možnosti pre pešiu turistiku a cykloturistiku vďaka svojej polohe na úpätí Ždánického lesa. Mesto je hospodárskym a vzdelávacím strediskom oblasti, s dvoma základnými školami a dvoma strednými školami – gymnáziom a obchodnou akadémiou. Medzi športové a rekreačné zariadenia patrí plavecký bazén, športový areál v Hájku s tenisovými kurtmi a futbalovým ihriskom a nové vonkajšie kúpalisko otvorené v roku 2007. (rodinnevylety.cz). Bučovice sú známe svojím bohatým kultúrnym životom. Mesto pravidelne organizuje rôzne podujatia, ako sú jarmoky, a spoločenské akcie (topvstupenky.sk).

Bučovice lies in the Litava valley between and Uherské Hradiště, with a population of approximately 6,500. In the 19th century, a 12-hectare forest park was established here. In the last quarter of the 16th century, Jan Šembera Černohorský of Boskovice began building the most magnificent Renaissance château in Moravia, featuring unique halls and a stunning arcaded courtyard. In the 17th century, a Mannerist fountain was added. In 1645, Swedish soldiers plundered the town, sparing only the church and the château. In the late 18th and early 19th centuries, Bučovice became one of the most important centers of cloth-making. In the 20th century, the woodworking industry became the most significant. Each May, the „Zámecký košt“ is held, showcasing around 800 wines. In October, the Miroslav Doležal Festival of Amateur Theatre takes place (bucovice.cz).

City districts include Bučovice, Černčín, Kloboučky, Marefy, and Vícemilice. Notable figures from Bučovice include actor Miroslav Doležal and singer Bob Frídl (Wikipedia). The Bučovice château is a unique example of Italian Renaissance architecture north of the Alps, specifically of the „palazzo in fortezza“ type. Its arcaded courtyard boasts 90 richly decorated columns with 540 reliefs (zamek-bucovice.cz). The name Bučovice originates from the name Budeš, Buďše, Budeč, Buďče, or Buč, which were diminutives of Budimír, Budislav, or Drahobud (Wikipedia).

Bučovice is located in the South Moravian Region, with a rich history and preserved heritage dating back to the Middle Ages. The first written mention is from 1237. Its landmark is the Renaissance château built in the 16th century, surrounded by extensive gardens with ancient fountains and statues. The Church of St. is built in Gothic style. The Kuzma Fountain, one of the most beautiful Renaissance fountains in the Czech Republic, was constructed in the 16th century and is a popular spot for relaxation.

Bučovice hosts various cultural events, including the Bučovice Music Festival. The region is renowned for its vineyards producing excellent Moravian wines. The château features characteristic elements of Renaissance architecture, such as symmetry, arches, pilasters, and ornate window openings. Its facades are adorned with remarkable reliefs and stucco, adding elegance and artistry.

Bučovice is a picturesque town located in the Vyškov district of the South Moravian Region, about 29 km east of Brno. It lies on the northern edge of the Ždánice Forest at an altitude of 226 meters above sea level, with the Litava River flowing through it. The first written mention of Bučovice dates back to 1322, though archaeological findings suggest settlement in the early 13th century. The town flourished in the 16th century under Jan Černohorský of Boskovice, who built the Renaissance château, considered one of the finest Renaissance buildings north of Italy.

Other notable landmarks include the parish Church of the Assumption of the Virgin Mary (1637–1641), Baroque statues of St. John of Nepomuk and St. John Sarkander, the Strakosch House from the late 18th century, and the Cubist Municipal House (1913–1914), now the town hall. In the eastern part of Bučovice is a large Jewish cemetery with tombstones dating from the 17th to the 20th century, reflecting the Jewish community’s historical contribution to the town’s economic development.

On the hill above the town lies the 12-hectare Kalvárie forest park, established in the 19th century by Prince Jan II of Liechtenstein. After extensive restoration in 2019 and 2020, it serves as a popular recreation area. In the local district of Vícemilice, a biocenter with two ponds offers opportunities for walks and wildlife observation. Bučovice is a hub for hiking and cycling, thanks to its location at the foot of the Ždánice Forest. The town is an educational and economic center with two elementary schools and two secondary schools – a gymnasium and a business academy. Its sports facilities include a swimming pool, sports complex in Hájek with tennis courts and a football pitch, and an outdoor swimming pool opened in 2007. Bučovice is also known for its vibrant cultural life, hosting markets, concerts, and social events (rodinnevylety.cz, kampocesku.cz).

Bučovice leží v údolí Litavy mezi Brnem a Uherským Hradištěm, s přibližně 6 500 obyvateli. V 19. století zde byl založen lesopark o rozloze 12 hektarů. V poslední čtvrtině 16. století začal Jan Šembera Černohorský z Boskovic budovat nejskvostnější renesanční zámek na Moravě s jedinečnými sály a nádherným arkádovým nádvořím. V 17. století přibyla manýristická fontána. Roku 1645 město vyplenili švédští vojáci, ušetřeny zůstaly pouze kostel a zámek. Na přelomu 18. a 19. století se Bučovice staly jedním z nejvýznamnějších center soukenictví. Ve 20. století se nejdůležitějším průmyslem stalo zpracování dřeva. Každý květen se zde koná „Zámecký košt“, na kterém je zastoupeno přibližně 800 vín. V říjnu se organizuje Festival ochotnických divadel Miroslava Doležala (bucovice.cz).

Městské části: Bučovice, Černčín, Kloboučky, Marefy, Vícemilice. Mezi osobnosti Bučovic patří herec Miroslav Doležal a zpěvák Bob Frídl (Wikipedia). Bučovický zámek je unikátní stavbou italské renesance severně od Alp, konkrétně typu „palazzo in fortezza“. Arkádové nádvoří tvoří 90 bohatě zdobených sloupů se 540 reliéfy (zamek-bucovice.cz). Název Bučovice pochází od osobních jmen Budeš, Buďše, Budeč, Buďče, Buč, což byly domácké podoby jmen Budimír, Budislav či Drahobud (Wikipedia).

Bučovice se nachází v Jihomoravském kraji, s bohatou historií sahající až do středověku. První písemná zmínka je z roku 1237. Dominantou je renesanční zámek z 16. století, obklopený rozsáhlými zahradami se starobylými fontánami a sochami. Kostel sv. Martina je postaven v gotickém slohu. Kuzmova kašna, jedna z nejkrásnějších renesančních fontán v Česku, byla postavena v 16. století a slouží jako oblíbené místo pro odpočinek.

Bučovice hostí různé kulturní akce, například Bučovický hudební festival. Region je známý svými vinicemi produkujícími vynikající moravská vína. Zámek má charakteristické prvky renesanční architektury, jako jsou symetrie, oblouky, pilastry a zdobené okenní otvory. Fasády zámku jsou bohatě zdobené reliéfy a štukaturou, což dodává pocit elegance a umění.

Bučovice jsou malebné město v okrese Vyškov, Jihomoravský kraj, asi 29 km východně od Brna. Leží na severním okraji Ždánického lesa v nadmořské výšce 226 m, protéká jimi řeka Litava. První písemná zmínka pochází z roku 1322, přesto archeologické nálezy dokládají osídlení již ve 13. století. Město zažilo rozkvět v 16. století za Jana Černohorského z Boskovic, který dal postavit renesanční zámek považovaný za jednu z nejcennějších renesančních staveb severně od Itálie.

Mezi další památky patří kostel Nanebevzetí Panny Marie (1637–1641), barokní sochy sv. Jana Nepomuckého a sv. Jana Sarkandera, Strakoschův dům z 18. století a kubistický Obecní dům (1913–1914), který dnes slouží jako radnice. Ve východní části Bučovic se nachází židovský hřbitov s náhrobky ze 17.–20. století, připomínající židovskou komunitu a její přínos k rozvoji města.

Na kopci nad městem se rozkládá 12hektarový lesopark Kalvárie, vzniklý v 19. století z iniciativy knížete Jana II. z Lichtenštejna. Po rekonstrukci v letech 2019–2020 slouží jako oblíbené místo pro odpočinek. V místní části Vícemilice se nachází biocentrum s dvěma , které láká na procházky a pozorování přírody. Bučovice jsou centrem turistiky a cykloturistiky na úpatí Ždánického lesa. Nabízejí sportovní zázemí, například plavecký bazén, tenisové kurty, fotbalové hřiště a koupaliště (rodinnevylety.cz, kampocesku.cz).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie, Tekov

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

skala
Hits: 3233

Kremnica je banícke mesto, v ktorom sa od 10. storočia ťaží zlato a striebro. Jeho nemecké pomenovanie je Kremnitz, maďarské Körmöcbánya, latinské Cremnicium. Na rozlohe 43.13 km2 tu žije 5 356 obyvateľov. Leží v Kremnických vrchoch v severnej časti Tekova. Od roku 1328 je slobodným kráľovským mestom. Bola prezývaná aj ako Zlatá Kremnica. Mincovňa v Kremnici je najstaršou mincovňou na svete, funguje dodnes od roku 1328 (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o Kremnici je z roku 1328. Historické názvy mesta: Cremnychbana, Kremnicia, Cremnic, Cremnech, Cremnecz, Cremnuch, Crempnuch, Chrempnichya, Cremnicia, Krembnicia. Na začiatku 15. storočia žilo v Kremnici asi v 250 domoch 3 000 obyvateľov. V 15. a 16. storočí sa povrchové ložiská vyčerpali a banská ťažba začala upadať. V 18. storočí tu pôsobili vo väčšom počte želiari, baníci, tesári, čižmári, debnári, klobučníci, kováči, murári, zámočníci, mäsiari, zlatníci, súkenníci, krajčíri, kožušnici, garbiari, ševci, minciari, kramári. V roku 1880 postihlo mesto zemetrasenie zrútením starých šácht a štôlní. Do začiatku 20. storočia mali v meste prevahu (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť). Kremnické zlaté dukáty – florény, patrili k najhodnotnejším minciam v Európe. Vyrazili ich 21.5 miliónov (mint.sk). Mestský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia). Karner – rotunda svätého Ondreja z 13. storočia. Kostol svätej Kataríny je doložený zo 14. storočia. Gotická socha Madony je zo začiatku 16 storočia. Špitálsky kostol svätej Alžbety je z konca 14. storočia. Baroková kláštor františkánov s kostolom je zo 17. storočia. Neskôr bol rozšírený o loretánsku kaplnku. V 15. storočí vznikla v Kremnici cirkevná knižnica. V roku 1739 knižnica františkánov. Nachádzajú sa v nej aj prvotlače z Nemecka a Talianska. V knižnici a archíve rímskokatolíckej fary sú stredoveké rukopisné kódexy zo 14. a 15. storočia. Aj mnohé ďalšie knižnice obsahujú veľmi cenné tlače. V Kremnici sa zachovali banské dvojpodlažné z konca 17. a začiatku 18. storočia. V 16. a 17. storočí tu vyrábali organy Matej Burian a Stirbitz (e-obce.sk).

Neďaleko od Kremnice sa nachádzajú rekreačné strediská Skalka a Krahule. Biela stopa sú preteky v bežeckom lyžovaní s bohatou históriou. Termálne kúpalisko Katarína napája termálny prameň, ktorého je mierne rádioaktívna a silne mineralizovaná. pri výtoku je 36 °C, má liečebné účinky (Wikipedia). Obyvatelia mesta boli okrem domácich aj z Talianska, Bavorska, Rakúska, Sliezska a Čiech (minciari z Kutnej ) (visitkremnica.com). Kremnica sa stala jedným z centier bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku, ktoré sa až v 20. storočí začali nazývať Hauerland. Medzi mesta patrí: prozaik Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, spisovateľ Jozef Cíger-Hronský, herec Ladislav Chudík, huslista Peter Michalica, basketbalista Stanislav Kropilák, chodec Jozef Pribilinec (Wikipedia), hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella (e-obce.sk).

Uskutočňuje sa tu viacero umeleckých a športových podujatí. Kremnické gagy je európsky festival humoru a satiry, ktorý sa koná koncom augusta od roku 1980. pod diamantovou klenbou je hudobný festival Petra Michalicu. Kremnický hradný organ je medzinárodný organový festival, ktorý sa koná od roku 1996 v kostole svätej Kataríny. Kremnická Bašta je folkový a akustický festival. Cechové hody sú novým podujatím poriadaným od roku 2009 (Wikipedia). Ďalším podujatím je Bellov festival dychových hudieb (visitkremnica.com).

Kremnica is a mining town that has been extracting gold and silver since the 10th century. Its German name is Kremnitz, Hungarian Körmöcbánya, and Latin Cremnicium. With an area of 43.13 km2, it is home to 5,356 inhabitants. It is situated in the Kremnica Mountains in the northern part of Tekov. Since 1328, it has been a free royal town and was also known as Golden Kremnica. The Kremnica Mint is the world’s oldest continuously operating mint, functioning since 1328 (Wikipedia). The first written mention of Kremnica dates back to 1328. Historical names of the town include Cremnychbana, Kremnicia, Cremnic, Cremnech, Cremnecz, Cremnuch, Crempnuch, Chrempnichya, Cremnicia, and Krembnicia. In the early 15th century, Kremnica had around 3,000 inhabitants living in about 250 houses. As surface deposits were depleted in the 15th and 16th centuries, surface mining declined. In the 18th century, various craftsmen and professionals such as blacksmiths, miners, carpenters, cobblers, coopers, hatters, locksmiths, butchers, goldsmiths, tailors, furriers, tanners, shoemakers, minters, and shopkeepers worked in the town. In 1880, an earthquake caused the collapse of old shafts and galleries. Until the early 20th century, Germans were the majority in the town (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Part 2). Kremnica’s gold ducats – florins were among the most valuable coins in Europe, with 21.5 million pieces minted (mint.sk). The Municipal Castle is a national cultural monument (Wikipedia). The Karner – Rotunda of St. Andrew from the 13th century, the Church of St. Catherine documented from the 14th century, and the Gothic Madonna statue from the early 16th century are notable historical sites. The Hospital Church of St. Elizabeth dates back to the late 14th century, and the Baroque Franciscan Monastery with a church is from the 17th century, expanded later with a Loreto chapel. In the 15th century, a church library was established in Kremnica, followed by the Franciscan library in 1739. These libraries contain incunabula from Germany and Italy. The church library and archives of the Roman Catholic parish house medieval manuscript codices from the 14th and 15th centuries. Many other libraries in Kremnica also house valuable prints. Two-story mining houses from the late 17th and early 18th centuries are still preserved. In the 16th and 17th centuries, organs were crafted by Matej Burian and Martin Stirbitz (e-.sk).

Recreational resorts Skalka and Krahule are located near Kremnica. Biela stopa is a cross-country skiing competition with a rich history. The Katarína Thermal Pool is supplied by a thermal spring with slightly radioactive and highly mineralized water, known for its therapeutic effects, with a temperature of 36 °C at the outlet (Wikipedia). Besides locals, residents of Kremnica included people from Italy, Bavaria, Austria, Silesia, and Bohemia (minters from Kutná Hora) (visitkremnica.com). Kremnica became one of the centers of the former German language islands in central Slovakia, collectively known as Hauerland, a term that emerged in the 20th century. Notable personalities from the town include the prose writer Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, writer Jozef Cíger-Hronský, actor Ladislav Chudík, violinist Peter Michalica, basketball player Stanislav Kropilák, racewalker Jozef Pribilinec (Wikipedia), and composer Ján Levoslav Bella (e-obce.sk).

Several artistic and sporting events take place in Kremnica. Kremnické gagy is a European festival of humor and satire held since 1980 at the end of August. Hudba pod diamantovou klenbou is a music festival initiated by Peter Michalica. Kremnický hradný organ is an international organ festival held since 1996 in the Church of St. Catherine. Kremnická Bašta is a folk and acoustic festival. Cechové hody is a new event organized since 2009 (Wikipedia). Another event is the Bellov Festival of brass bands (visitkremnica.com).

TOP

Všetky

Krajina, Zahraničie, Obce, Moravské obce, Česko, Severná Morava, Fotografie

Kunčice pod Ondřejníkem

skala
Hits: 468

Kunčice pod Ondřejníkem je malebná obec v podhorí Beskydských hôr. Koncom 19. storočia sa stali vyhľadávaným miestom pre turistiku a rekreáciu. Kúzlo miestnej prírody opradených mnohými povesťami láka dodnes (kuncicepo.cz). Obec vznikla na začiatku 14. storočia. Je spojený s hradným úradníkom Kunzom, ktorý pôsobil na hukvaldskom panstve. Nemecký názov bol Kunzerdorf, česky Kunčice. Neskôr dostali pomenovanie Hrubé Kunčice, Veľké Kunčice. Až od roku 1924 Kunčice pod Ondřejníkem (kuncicepo.cz). V obci sa nachádza drevený kostol svätého Prokopa a Barbory (kuncicepo.cz). Domáci ho nazývajú ruský kostolík. Je iba jednou zo šiestich drevených sakrálnych stavieb, ktoré boli behom 30-tych rokov 20. storočia prevezené na územie Československa z Podkarpatskej Rusi a východného Slovenska. Pôvodne to bol kostol svätého Archanjela Michala. Bol postavený na prelome 17. a 18. storočia v obci Hliňanec pri Mukačeve na Podkarpatskej Rusi (kuncicepo.cz).

V budove miestnej školy je unikátna galéria Karla Svolinského s dielami českých umelcov. V Kunčiciach žije 2200 obyvateľov na rozlohe 23 km2, v letných mesiacoch a cez víkendy sa tu však vyskytuje množstvo rekreujúcich a turistov. Priemerná nadmorská výška obce je 450 metrov nad morom. Funguje tu veľa fariem, ktoré sa venujú predovšetkým chovu hovädzieho dobytku (kuncicepo.cz).

Kunčičké priadky dokázali upriasť tenké vlákna, z ktorého sa vyrábalo tenké kvalitné plátno. Ľan bol tiež typickým pre Kunčice. Ťažila sa tu železná ruda do hutí v Čeladnej a Frýdlantu už od 16. storočia. Nachádzala sa tesne pod povrchom, maximálna hĺbka bola 20 – 25 metrov. Pre dovoz lacnejšej rudy ťažba v roku 1896 skončila. Významné boli sklárne, ktoré boli známe už v husitskej dobe. Veľmi významná bola výstavba novej železničnej dráhy, ktorá sa datuje do roku 1888. Začiatkom 20. storočia sa vybudovali , ktoré pozmenené fungujú dodnes. Nazývajú sa Beskydské rehabilitačné centrum v Čeladnej (Jan Folprecht). Z Kunčíc pochádza speváčka Iveta Bartošová (Wikipedia).

Kunčice pod Ondřejníkem is a picturesque village nestled in the foothills of the Beskydy Mountains. By the late 19th century, it had become a sought-after destination for hiking and recreation. The charm of the local nature, wrapped in many legends, continues to attract visitors to this day (kuncicepo.cz). The village was founded in the early 14th century and is associated with the castle official Kunz, who served in the Hukvaldy estate. The German name of the village was Kunzerdorf, while in Czech it was Kunčice. Later, they were named Hrubé Kunčice and Veľké Kunčice. It wasn’t until 1924 that the name Kunčice pod Ondřejníkem was adopted (kuncicepo.cz). The village is home to the wooden church of St. Procopius and St. Barbara (kuncicepo.cz). Locals refer to it as the Russian church. It is one of six wooden religious buildings transported to Czechoslovakia from Subcarpathian Rus and eastern Slovakia during the 1930s. Originally, it was the church of St. Archangel Michael, built at the turn of the 17th and 18th centuries in the village of Hliňanec near Mukachevo in Subcarpathian Rus (kuncicepo.cz).

The building of the local school houses a unique gallery of Karel Svolinský’s works, showcasing pieces by Czech artists. Kunčice is home to 2200 inhabitants within an area of 23 km2, but during the summer months and weekends, it sees an influx of recreationalists and tourists. The average elevation of the village is 450 meters above sea level. Many farms operate here, primarily focusing on cattle farming (kuncicepo.cz).

The spinners of Kunčice were able to spin thin threads, from which thin, high-quality canvas was produced. Flax was also typical for Kunčice. Iron ore was mined here for the Čeladná and Frýdlant foundries as early as the 16th century. It was located just below the surface, with a maximum depth of 20-25 meters. Mining ceased in 1896 due to the import of cheaper ore. Glassworks were significant and known as early as the time of the Hussites. The construction of a new railway in 1888 was highly significant. At the beginning of the 20th century, spas were built, which still operate today, albeit modified. They are called the Beskydy Rehabilitation Center in Čeladná (Jan Folprecht). The singer Iveta Bartošová hails from Kunčice (Wikipedia).

Kunčice pod Ondřejníkem je malebná obec v podhůří Beskydských hor. Koncem 19. století se stala vyhledávaným místem pro turistiku a rekreaci. Kouzlo místní přírody opředené mnoha pověstmi láká dodnes. Obec vznikla na začátku 14. století a je spojena s hradním úředníkem Kunzem, který působil na hukvaldském panství. Německý název obce byl Kunzerdorf, česky Kunčice. Později dostaly označení Hrubé Kunčice, Velké Kunčice. Teprve od roku 1924 jsou nazývány Kunčice pod Ondřejníkem. V obci se nachází dřevěný kostel svatého Prokopa a Barbory, který domácí nazývají ruským kostelíkem. Je jedním ze šesti dřevěných sakrálních staveb převezených na území Československa z Podkarpatské Rusi a východního Slovenska během 30. let 20. století. Původně to byl kostel svatého Archanděla Michaela, postavený na přelomu 17. a 18. století v obci Hlinanech u Mukacheva na Podkarpatské Rusi.

V budově místní školy se nachází unikátní galerie Karla Svolinského s díly českých umělců. V Kunčicích žije 2200 obyvatel na ploše 23 km2, ale v letních měsících a o víkendech sem přichází mnoho rekreantů a turistů. Průměrná nadmořská výška obce je 450 metrů nad mořem. Funguje zde mnoho farem, které se věnují především chovu hovězího dobytka.

Kunčické přadleny dokázaly upřád světlé vlákno, ze kterého se vyrábělo jemné kvalitní plátno. Lněná výroba byla také typická pro Kunčice. Těžila se zde železná ruda pro hutě v Čeladné a Frýdlantu již od 16. století. Nacházela se těsně pod povrchem, maximální hloubka dosahovala 20 – 25 metrů. Kvůli dovozu levnější rudy těžba skončila v roce 1896. Významné byly také sklárny, které byly známy již v husitské době. Velmi významná byla výstavba nové železniční dráhy, která se datuje do roku 1888. Na počátku 20. století byly vybudovány lázně, které změněné fungují dodnes. Jsou nazývány Beskydské rehabilitační centrum v Čeladné. Z Kunčic pochází zpěvačka Iveta Bartošová.

Jan Folprecht: Zpod Ondřejníka, 2004, ISMN M-706524-47-4 Dopis pantátovi Pustkovi Petr Andrle a kolektiv: Cestami lesními od Lysé až po Radhošť, 2013, ISBN 978-80-905217-5-9

  • Markéta Mitrofanovová – Ze Zakarpatí do Beskyd: Zachráněný kostelík slouží katolíkům i pravoslavným