Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Príroda, Biotopy, Fotografie

Czarny staw

Hits: 306

Czarny Staw pod Rysmi, známy aj ako Čierne pleso pod Rysmi, je vysokohorské pleso nachádzajúce sa v Tatrách na juhu Poľska. Leží v nadmorskej výške 1 583 metrov, o 188 metrov vyššie ako Morské oko, nad ktorým sa nachádza. Jazero má takmer kruhový tvar s dĺžkou približne 578 metrov a šírkou 444 metrov. Jeho plocha je 20,64 hektára a maximálna hĺbka dosahuje 76,4 metra, čo z neho robí druhé najhlbšie jazero v Tatrách. Jazero je takmer úplne obklopené vysokými štítmi, z topiaceho sa snehu v okolí jazera vznikajú malé kaskády, ktoré stekajú do Morského oka a vytvárajú vodopád nazývaný Czarnostawiańska Siklawa (en.wikipedia.org). Názov „Czarny Staw“ (Čierne pleso) pochádza od tmavej v jazere. Tento tmavý odtieň je spôsobený tieňom, ktorý vrhajú okolité skalné steny, a prítomnosťou siníc, konkrétne druhu Pleurocapsa polonica (zakopane.pl) a Pleurocapsa minor (tulismanore.pl). Tieto faktory spôsobujú, že v jazere má charakteristický tmavý vzhľad (zakopane.pl). Czarny staw zvyčajne zamrzne v októbri alebo novembri a roztopí sa medzi májom a júlom. V lete sa vody pohybuje od 7 do 11,5 °C . Tienené oblasti pozdĺž brehu jazera zostávajú chladné aj počas veľmi horúceho počasia. Od roku 1883 sa pokúšali zarybniť Czarny Staw pstruhmi z Morského oka, no neúspešne. Drsné podmienky a nedostatok potravy znemožňovali pstruhom prežiť (tulismanore.pl). Czarny Staw pod Rysami je oligotrofné pleso, obsahuje len malé množstvo živín. Voda v jazere je mimoriadne priehľadná, s viditeľnosťou až do hĺbky 16,5 – 17,5 metra. Počas slnečných dní môže mať voda modrastý alebo azúrový odtieň, avšak kvôli okolitému terénu je jazero často v tieni, čo mu dodáva tmavší vzhľad (poczujmagiegor.wordpress.com). Nachádzajú sa tu vzácne druhy rastlín, ako sú Saxifraga paniculata, Agrostis alpina, Juncus triglumis, Carex lachenalii, Poa nobilis, Carex pauciflora (zakopane.atrakcje.pl).


Czarny Staw pod Rysami, also known as Black Pond below Rysy, is a high-altitude lake located in the Tatra Mountains in southern Poland. It lies at an altitude of 1,583 meters, 188 meters higher than Morskie Oko, above which it is situated. The lake has an almost circular shape, with a length of approximately 578 meters and a width of 444 meters. Its surface area is 20.64 hectares, and its maximum depth reaches 76.4 meters, making it the second deepest lake in the Tatras. The lake is almost entirely surrounded by high peaks, and small cascades form from the melting snow around the lake, flowing into Morskie Oko and creating a waterfall known as Czarnostawiańska Siklawa (en.wikipedia.org). The name „Czarny Staw“ (Black Pond) comes from the dark color of the water in the lake. This dark shade is caused by the shadow cast by the surrounding rock walls and the presence of cyanobacteria, specifically the species Pleurocapsa polonica (zakopane.pl) and Pleurocapsa minor (tulismanore.pl). These factors contribute to the lake’s characteristic dark appearance (zakopane.pl). Czarny Staw usually freezes in October or November and thaws between May and July. In summer, the water temperature ranges from 7 to 11.5°C. The shaded areas along the lake’s shore remain cool even during very hot weather. Since 1883, attempts have been made to stock Czarny Staw with trout from Morskie Oko, but without success. Harsh conditions and a lack of food made survival impossible for the fish (tulismanore.pl). Czarny Staw pod Rysami is an oligotrophic lake, meaning it contains only a small amount of nutrients. The water in the lake is exceptionally clear, with visibility up to 16.5 – 17.5 meters. On sunny days, the water can appear bluish or azure, but due to the surrounding terrain, the lake is often in the shade, giving it a darker appearance (poczujmagiegor.wordpress.com). Rare plant species can be found here, such as Saxifraga paniculata, Agrostis alpina, Juncus triglumis, Carex lachenalii, Poa nobilis, and Carex pauciflora (zakopane.atrakcje.pl).


Czarny Staw pod Rysami, znany również jako Czarny Staw pod Rysami, to wysokogórskie jezioro położone w Tatrach na południu Polski. Znajduje się na wysokości 1 583 metrów, 188 metrów wyżej niż Morskie Oko, nad którym się znajduje. Jezioro ma niemal okrągły kształt, o długości około 578 metrów i szerokości 444 metrów. Jego powierzchnia wynosi 20,64 hektara, a maksymalna głębokość sięga 76,4 metra, co czyni go drugim najgłębszym jeziorem w Tatrach. Jezioro jest niemal całkowicie otoczone wysokimi szczytami, a z topniejącego śniegu wokół jeziora powstają małe kaskady, które spływają do Morskiego Oka i tworzą wodospad zwany Czarnostawiańska Siklawa (en.wikipedia.org). Nazwa „Czarny Staw“ pochodzi od ciemnego koloru wody w jeziorze. Ten ciemny odcień jest spowodowany cieniem rzucanym przez otaczające ściany skalne oraz obecnością sinic, w szczególności gatunków Pleurocapsa polonica (zakopane.pl) i Pleurocapsa minor (tulismanore.pl). Czynniki te sprawiają, że woda w jeziorze ma charakterystyczny ciemny wygląd (zakopane.pl). Czarny Staw zwykle zamarza w październiku lub listopadzie i rozmarza między majem a lipcem. Latem temperatura wody wynosi od 7 do 11,5°C. Zacienione obszary wzdłuż brzegu jeziora pozostają chłodne nawet podczas bardzo upalnej pogody. Od 1883 roku podejmowano próby zarybienia Czarnego Stawu pstrągami z Morskiego Oka, jednak bez powodzenia. Surowe warunki i brak pożywienia uniemożliwiały rybom przetrwanie (tulismanore.pl). Czarny Staw pod Rysami jest jeziorem oligotroficznym, co oznacza, że zawiera niewielką ilość składników odżywczych. Woda w jeziorze jest wyjątkowo przejrzysta, z widocznością do 16,5 – 17,5 metra. W słoneczne dni woda może mieć niebieskawy lub lazurowy odcień, ale ze względu na otaczający teren jezioro często znajduje się w cieniu, co nadaje mu ciemniejszy wygląd (poczujmagiegor.wordpress.com). Występują tu rzadkie gatunki roślin, takie jak Saxifraga paniculata, Agrostis alpina, Juncus triglumis, Carex lachenalii, Poa nobilis i Carex pauciflora (zakopane.atrakcje.pl).



TOP

Všetky

 

Krajina, Zahraničie, Príroda, Rastliny, Organizmy, Fotografie

Flóra Hvaru

Hits: 2895

Na Hvare som strávil krátky v máji 2010. Samozrejme, príspevok ukazuje len veľmi malú časť druhovej diverzity rastlín na tomto krásnom chorvátskom ostrove. je domovom pôsobivej flóry. Hvar sa vyznačuje typickým stredomorským podnebím s teplými suchými letami a miernymi zimami. Slnečné a dostatok tepla tvoria ideálne podmienky pre a kvitnutie mnohých druhov rastlín. Pôda na ostrove je však často kamenistá a chudobná na živiny.  flóry Hvaru je dôležitá nielen pre estetický zážitok návštevníkov, ale aj pre udržanie ekosystémov a zachovanie genetického bohatstva rôznych druhov. tejto flóry je preto kľúčovým aspektom environmentálnej politiky a úsilia o udržateľný rozvoj ostrova.

Hvar je domovom pre niekoľko endemických rastlín. Jedným z príkladov je Hvarski ljutić (Nigella croatica), ktorý zdobí svahy ostrova svojimi pôsobivými kvetmi. Ďalším endemickým druhom je Hvarski šafran (Crocus hvarensis), ktorý kvitne v jarnej sezóne a vytvára farebné koberce v niektorých častiach ostrova. Ostrov Hvar je tiež domovom pre mnohé charakteristické pre stredomorskú oblasť. Oleandre (Nerium oleander) ozdobujú pobrežné oblasti s svojimi nádhernými kvetmi, zatiaľ čo aromatický rozmarín (Rosmarinus officinalis) prispieva svojou vôňou ku šarmu krajiny. Vinič a olivové háje sú ďalšími ikonickými prvkami krajiny, pričom olivovníky tvoria dôležitú súčasť tradičnej kultúry a hospodárstva Hvaru.


I spent a short time on Hvar in May 2010. Of course, this contribution shows only a very small part of the species diversity of plants on this beautiful Croatian island. Hvar is home to an impressive flora. The island is characterized by typical Mediterranean climate with warm, dry summers and mild winters. Sunny weather and sufficient warmth create ideal conditions for the growth and blooming of many plant species. However, the soil on the island is often stony and nutrient-poor. The biodiversity of Hvar’s flora is important not only for the aesthetic experience of visitors but also for maintaining ecosystems and preserving the genetic wealth of various species. The protection of this flora is therefore a key aspect of environmental policy and efforts towards sustainable island development.

Hvar is home to several endemic plants. One example is Hvarski ljutić (Nigella croatica), which adorns the slopes of the island with its impressive flowers. Another endemic species is Hvarski šafran (Crocus hvarensis), which blooms in the spring and creates colorful carpets in some parts of the island. The island of Hvar is also home to many plants characteristic of the Mediterranean region. Oleanders (Nerium oleander) decorate coastal areas with their beautiful flowers, while aromatic rosemary (Rosmarinus officinalis) contributes its scent to the charm of the landscape. Vineyards and olive groves are other iconic elements of the landscape, with olive trees playing a significant role in the island’s traditional culture and economy.


Na Hvaru sam proveo kratko vrijeme u svibnju 2010. Naravno, ovaj prilog prikazuje samo vrlo mali dio biljnog diverziteta na ovom prekrasnom hrvatskom otoku. Hvar je dom impresivne flore. Otok se odlikuje tipičnom sredozemnom klimom s toplim suhim ljetima i blagim zimama. Sunčano vrijeme i dovoljno topline stvaraju idealne uvjete za rast i cvjetanje mnogih biljnih vrsta. Međutim, tlo na otoku često je kamenito i siromašno hranjivim tvarima. Bioraznolikost flore Hvara važna je ne samo za estetsko iskustvo posjetitelja već i za održavanje ekosustava i čuvanje genetskog bogatstva različitih vrsta. Zaštita ove flore stoga je ključni aspekt ekološke politike i nastojanja prema održivom razvoju otoka.

Hvar je dom nekoliko endemičnih biljnih vrsta. Jedan primjer je Hvarski ljutić (Nigella croatica), koji kiti padine otoka svojim impresivnim cvjetovima. Još jedna endemična vrsta je Hvarski šafran (Crocus hvarensis), koji cvjeta u proljeće i stvara šarene tepihe na nekim dijelovima otoka. Otok Hvar također je dom mnogim biljkama karakterističnim za sredozemnu regiju. Oleandri (Nerium oleander) ukrašavaju obalna područja svojim prekrasnim cvjetovima, dok aromatični ružmarin (Rosmarinus officinalis) doprinosi svojim mirisom šarmu krajolika. Vinogradi i maslinici su drugi ikonični elementi krajolika, pri čemu masline igraju značajnu ulogu u tradicionalnoj kulturi i gospodarstvu otoka.