Rastliny, Príroda, Organizmy, Fotografie

Narcisy

skala
Hits: 120

Rod Narcissus () zahŕňa cibuľnaté so sezónnym cyklom rastu a dormancie. sa vyznačujú korunkou (pakorunkou) – „pohárikom“ alebo „trúbkou“ uprostred kvetu, ktorá ich odlišuje od väčšiny ostatných amarylkovitých. Z hľadiska diverzity je Narcissus najtypickejšie stredomorský rod s centrom druhovej bohatosti na Pyrenejský polostrove. Pôvod niektorých línií je Čína a (Gordon R. Hanks), kam sa dostali ešte pred 10. storočím (Wikipedia). Rozšírenie rodu zahŕňa aj severoafrické línie (Gordon R. Hanks).

Narcisy boli známe už v staroveku. Rod vznikol v období neskorého oligocénu až skorého miocénu na Pyrenejskom polostrove a v priľahlých oblastiach juhozápadnej Európy. Presný pôvod názvu „Narcissus“ nie je známy, často sa však spája s gréckym slovom „narkō“, čo znamená , znecitlivieť a s mýtom o mladíkovi Narcisovi, ktorý sa zamiloval do vlastného odrazu. Vo Walese sú národným kvetom, v mnohých krajinách symbolizujú boj proti rakovine, v niektorých kultúrach predstavujú šťastie a prosperitu (Wikipedia). Východoázijská kultúrna tradícia interpretuje narcis ako symbol prosperity a šťastia (Downing). 

Taxonomicky je rod Narcissus náročný kvôli prirodzenej hybridizácii, polyploidizácii a paralelnej evolúcii znakov. Veľa druhov má hybridný pôvod (B. J. M. Zonneveld). Rod sa nevyvíjal lineárne, často dochádzalo k častému kríženiu medzi druhmi a aj ku spätnému kríženiu – introgresii. Následkom toho existujú prechodné formy, druhové sú často nejasné (Gordon R. Hanks).

Narcisy sa vyznačujú výraznou sezónnosťou. Po kvitnutí nasleduje rýchle starnutie listov, následne letná podzemná fáza, pričom vo cibule prebieha intenzívna iniciácia a diferenciácia primordií. Cibuľa je tvorená zásobnými šupinami, na báze nesie adventívne . Rastový systém môže vytvárať aj laterálne odnože, ktoré sú základom vegetatívneho množenia a klastrovania cibúľ. sú typicky prízemné, pásikovité. Kvetonosný stvol je bezlistý, kvetný puk je krytý pošvou, ktorá pred rozkvitnutím zasychá a praská. Opis kvetu: 2 kruhy po 3 okvetných lístkoch, – kvetná rúrka, 2 kruhy po 3 tyčinkách, spodný trojplodolistový semenník s množstvom vajíčok v troch lokuloch. Medzi okvetím a tyčinkami je práve korunka, ktorá môže byť od miskovitej po trúbkovitú. Plodom je tobolka, sú tmavé a okrúhle, pričom pre prirodzené je významná aj nízka úspešnosť opelenia v chladných jarných podmienkach (Gordon R. Hanks). Narcis sa dá množiť vegetatívne – delením odnoží a generatívne – semenami (Gordon R. Hanks). Na v záhrade sú ideálne tieto podmienky: úrodná, , bez dlhodobého premokrenia, slnko až polotieň (rhs.org.uk), vlhko počas aktívneho rastu, sucho v dormancii (Gordon R. Hanks). Výsadba je najefektívnejšia skoro na jeseň  v násoom miernom pásma (rhs.org.uk).

Prirodzené sú , kroviny, , , skalné na nížine aj na horách, ale veľká časť druhov zdieľa geofytickú stratégiu s jarným rastom a letnou „suchou“ fázou, čo je zrážok a teplôt v stredomorskom režime (Gordon R. Hanks). Uprednostňujú úrodnú, dobre priepustnú pôdu a slnko až polotieň, pričom rizikové sú extrémy – premokrenie, veľmi suché stanovištia a hlboký tieň (rhs.org.uk). pochádza z východnej strednej a južnej Európy. zo západnej Európy, Narcissus tazetta z Kanárskych ostrovov, Stredomoria až Pakistanu, juhovýchodnej Číny až Japonska. z juhozápadnom Francúzsku až Pyrenejského polostrova. Narcissus z Pyrenejského polostrova a severozápadného Francúzska. z Pyrenejského polostrova, Baleárov a západného Maroka, Narcissus nevadensis z južného Španielska. V európskom kontexte sú narcisy ikonou jari a ornamentálnej kultúry (rhs.org.uk). Na území Slovenska sa prirodzene vyskytuje najmä druh Narcissus poeticus, viazaný na vlhké lúčne a vo Veľkej Fatre, v Strážovských vrchoch, v Slovenskom krase (Goliašová et all). 

narcisov viedlo k vzniku tisícok odrôd. rodu Narcissus vykazujú výnimočnú rozmanitosť a pohlavnú polymorfiu, najmä vo veľkosti korunky a dĺžke kvetnej rúrky, čo súvisí so skupinami opeľovačov. Rozlišujú sa tri hlavné kvetné typy: daffodil, , triandrus. Typ „daffodil“ má krátku, širokú alebo silne lievikovitú rúrku prechádzajúcu do veľkej predĺženej korunky. Typ „paperwhite“ má pomerne dlhú a úzku rúrku a krátku, plytkú, roztvorenú korunku. Typ „triandrus“ kombinuje znaky oboch: dlhú úzku rúrku a dobre vyvinutú zvonkovitú korunku, pričom kvety sú previsnuté (Wikipedia).

V prírode narcisty trpia na nadmerný zber, stratu biotopov (Gordon R. Hanks). Z hľadiska zdravia, cibule narcisov po požití spôsobujú s týmito príznakmi: nauzea, vracanie, hnačky, brucha (Kohei et all). Známa je aj kontaktná , ktorá je spájaná so šťavelanom vápenatým (Kevin P. Lee et all). Narcis je potenciálny zdroja galantamínu pre neurofarmakologické (B. J. M. Zonneveld). Napriek toxicite sa narcisy využívali v tradičnej medicíne na liečbu nádorov, na , ako (vyvolanie vracania). sa používa pri liečbe Alzheimerovej , pretože inhibuje acetylcholínesterázu a pôsobí v centrálnom nervovom systéme (Wikipedia).

Druhy v galérii

  • Narcissus `Barrett Browning`,
  • Narcissus `Dutch Master`,
  • Narcissus `Tahiti`
  • Narcissus hybrid
  • Narcissus poeticus

The genus Narcissus (Amaryllidaceae) comprises bulbous geophytes with a seasonal cycle of growth and dormancy. Daffodils are characterized by a corona (paracorolla) – a “cup” or “trumpet” in the center of the flower – which distinguishes them from most other members of the Amaryllidaceae. In terms of diversity, Narcissus is a typically Mediterranean genus, with its center of species richness on the Iberian Peninsula. Some lineages originated in and Japan (Gordon R. Hanks), where they were introduced before the 10th century (Wikipedia). The distribution of the genus also includes North African lineages (Gordon R. Hanks).

Daffodils have been known since antiquity. The genus originated during the late Oligocene to early Miocene on the Iberian Peninsula and in adjacent regions of southwestern . The exact origin of the name “Narcissus” is unknown; it is often associated with the Greek word narkō, meaning to numb or benumb, and with the myth of the youth Narcissus, who fell in love with his own reflection. In , daffodils are the national flower; in many countries, they symbolize the fight against cancer, while in some cultures they represent happiness and prosperity (Wikipedia). In East Asian cultural traditions, the daffodil is interpreted as a symbol of prosperity and good fortune (Downing).

Taxonomically, the genus Narcissus is complex due to natural hybridization, polyploidization, and parallel evolution of traits. Many species are of hybrid origin (B. J. M. Zonneveld). The genus did not evolve linearly; frequent interspecific crossing and backcrossing (introgression) have occurred. As a result, transitional forms exist and species boundaries are often unclear (Gordon R. Hanks).

Daffodils exhibit pronounced seasonality. After flowering, rapid senescence of leaves follows, succeeded by a summer subterranean phase during which intensive initiation and differentiation of primordia occur within the bulb. The bulb is composed of storage scales and bears adventitious roots at its base. The growth system may produce lateral offsets, forming the basis of vegetative propagation and bulb clustering. Leaves are typically basal and strap-shaped. The flowering stem is leafless, and the flower bud is enclosed in a spathe that dries and splits before blooming. Flower structure: two whorls of three tepals, a hypanthium (floral tube), two whorls of three stamens, and an inferior tricarpellate ovary with numerous ovules in three locules. Between the perianth and stamens lies the corona, which may range from cup-shaped to trumpet-shaped. The is a capsule; seeds are dark and rounded. In natural populations, pollination success is often low under cold spring conditions (Gordon R. Hanks). Daffodils can be propagated vegetatively by division of offsets and generatively by seeds (Gordon R. Hanks). For garden cultivation, ideal conditions include fertile, well-drained soil without prolonged waterlogging, and full sun to partial shade (rhs.org.uk), with moisture during active growth and dryness during dormancy (Gordon R. Hanks). Planting is most effective in early autumn in temperate regions (rhs.org.uk).

Natural habitats include grasslands, shrublands, forest margins, riverbanks, and crevices from lowlands to mountains. Many species share a geophytic strategy with spring growth and a summer “dry” phase, representing adaptation to seasonal precipitation and temperature regimes of the Mediterranean climate (Gordon R. Hanks). They prefer fertile, well-drained soils and sunny to semi-shaded sites, while extremes such as waterlogging, very dry habitats, and deep shade are unfavorable (rhs.org.uk). Narcissus poeticus originates from eastern central and southern Europe; Narcissus pseudonarcissus from western Europe; Narcissus tazetta from the Canary Islands, the Mediterranean to , and southeastern China to Japan; Narcissus bulbocodium from southwestern France to the Iberian Peninsula; Narcissus triandrus from the Iberian Peninsula and northwestern France; Narcissus serotinus from the Iberian Peninsula, the Balearic Islands, and western Morocco; and Narcissus nevadensis from southern Spain. In the European context, daffodils are an icon of spring and ornamental culture (rhs.org.uk). In , the species Narcissus poeticus occurs naturally, associated with moist meadow and submontane habitats in the Veľká , , and the Slovak Karst (Goliašová et al.).

Long-term breeding of daffodils has resulted in thousands of cultivars. Flowers of the genus Narcissus exhibit remarkable diversity and sexual polymorphism, particularly in the size of the corona and the length of the floral tube, which are related to pollinator groups. Three main flower types are distinguished: daffodil, paperwhite, and triandrus. The “daffodil” type has a short, broad or strongly funnel-shaped tube transitioning into a large elongated corona. The “paperwhite” type has a relatively long, narrow tube and a short, shallow, spreading corona. The “triandrus” type combines features of both: a long narrow tube and a well-developed bell-shaped corona, with nodding flowers (Wikipedia).

In nature, daffodils are threatened by overharvesting and habitat loss (Gordon R. Hanks). From a health perspective, ingestion of daffodil bulbs causes intoxication with symptoms including nausea, vomiting, diarrhea, and abdominal pain (Kohei et al.). Contact dermatitis is also known and is associated with calcium oxalate (Kevin P. Lee et al.). Narcissus is a potential source of galantamine for neuropharmacological applications (B. J. M. Zonneveld). Despite their toxicity, daffodils have been used in traditional medicine for treating tumors, wound healing, and as an emetic. Galantamine is used in the treatment of Alzheimer’s disease because it inhibits acetylcholinesterase and acts on the central nervous system (Wikipedia).

Všetky

 

 

, , , , ,

Rastliny, Príroda, Organizmy, Fotografie

Ľalie

skala
Hits: 145

Ľalie – patrí do čeľade a zahŕňa približne 100–120 druhov rozšírených v miernom pásme severnej pologule (Bret Hansen). Typovým druhom rodu je Lilium candidum – biela ľalia (ipni.org). Súčasné rodu Lilium zahŕňa niekoľko sekcií podľa geografického pôvodu – euroázijské druhy, americké, európske, japonské, východoázijské, sibírske (Bret Hansen). Centrom diverzity ľalií je vo východnej Ázii (nih.gov). Ľalie sú evolučne komplexná skupina rastlín, ktorej diverzita vznikla kombináciou geografických bariér, adaptácie na opeľovače a klimatických zmien. Ich evolúcia bola výrazne ovplyvnená klimatickými osciláciami počas glaciálnych a interglaciálnych období, ktoré spôsobovali opakované rozširovanie a zmenšovanie areálov jednotlivých druhov. Významnú úlohu v evolučnej histórii rodu zohrala , najmä , odkiaľ sa niektoré skupiny rozšírili do Európy, východnej Ázie a Severnej Ameriky. 

Typické zahŕňajú svetlé lesy, horské , pasienky či , často dobre priepustné humózne až . a slnečné zóny sa líšia podľa druhu. Väčšina kedysi európskych druhov miluje vápencovú pôdu, orientálne hybridy kyslejšiu (ucanr.edu).  vznikli krížením rôznych druhov orientálnych ľalií pochádzajúcich najmä z východnej Ázie. V porovnaní s ázijskými hybridmi majú väčšie a výrazne voňavé kvety a listy sú spravidla dlhšie a kopijovité.  medzi najneskôr kvitnúce ľalie, nektoré kvitnú v druhej polovici leta až začiatkom jesene (ncsu.edu). Ľalie boli intenzívne šľachtené a mnohé odrody sa kultivujú vo svete. Niektoré druhy sa v nových oblastiach aj naturalizovali (kew.org). Prirodzené Lilium candidum sa nachádzajú najmä v Libanone, Izraeli a Grécku (Zaccai et all). Ľalie sú vytrvalé cibuľovité rastliny so zloženými cibuľami tvorenými šupinami. Niektoré druhy nesú v pazuchách listov či (Wikipedia). Ľalie majú zároveň významnú nutričnú hodnotu. Cibule obsahujú napríklad , , škrob a , vitamíny skupiny B, vitamín C a (Wang et all). Kvety sú nápadné, obojpohlavné, zvyčajne sústredené na vrchole stonky vo viackvetnom strapci. Majú 6 okvetných lístkov (dva súmerné ) často zvonkohlavo zahnutých alebo reflexne stočených, a farba sa pohybuje od bielej cez ružovú, oranžovú až po purpurovočervenú či fialovú, niektoré s tmavými škvrnami. Plodom je tobolka. Ľalie sa šľachtia v vznikajú hybridy (Wikipedia). V Číne sa len pestujú približne na 20 000 ha s ročnou produkciou okolo 150 000 ton cibúľ. Konzumujú sa už viac než 900 rokov a pestovanie jedlých ľalií má históriu najmenej 500 rokov (Liang et all). Známe sú napr. ázijské, orientálne, trúbkové, orientálon trúbkové, Martagon, Longiflorum (Wikipedia). 

Pre dobrý rast vyžadujú slnečné alebo polotienené stanovištia s ľahkou až stredne ťažkou, humóznou pôdou s dobrou drenážou a dostatkom vlahy (ucanr.edu). Sadiť ich je ideálne na jeseň. Klíčenie zo semienok môže byť pomalé, ale semienka vydržia dlho. Množiť sa môžu rozdeľovaním cibule, pacibuľky sa môžu vysadiť osobitne. Množia sa aj cibuľovitými odnožami, niektoré druhy púčiky v pazuchách menia na pukové cibulky, ktoré sa uvoľnia a vytvoria nové rastliny (Wikipedia). Medzi najbežnejšie škodce ľalií patrí , ktorý ožiera listy a . Sú to aj , strapky, slimáky a huby či nánožníky, ktoré poškodzujú cibule. Medzi hlavné choroby patrí (hnednutie listov a hniloba ), hniloba cibúľ (Fusarium a pod.), hrdza a hlavne vírusové , ktoré deformujú listy a kvety (missouribotanicalgarden.org). Hnilobu cibúľ podporuje nadmerná vlhkosť, botrytídy dlhšie vlhké počasie, a vírusy prenášajú vošky (ucanr.edu).

V mnohých kultúrach ľalie symbolizujú čistotu a . Niektoré druhy, napr. Lilium lancifolium, produkujú aj jedlé cibuľky bohaté na škrob a , ktoré sa v Ázii používajú ako či bylinka. Využívajú sa aj v tradičnom liečiteľstve – v čínskej medicíne sa používajú druhu Lilium lancifolium, Lilium brownii a Lilium pumilum na liečbu nespavosti, kašľa, a srdcových príznakov (Wang et all). Patočka a Navrátilová uvádzajú liečbu popálenín a rán, vredov, zápalov kože, hnisavých poranení, svalovej , niektorých gynekologických problémov, urýchlenie hojenia po chirurgických zákrokoch (Patočka, Navrátilová).

Lilium candidum mala napríklad demulcentné a mierne sťahujúce účinky – na popáleniny a hojenie rán. Ľalie obsahujú množstvo bioaktívnych látok, napríklad: flavonoidy – kaempferol (Zaccai et all), quercetín, (Patočka, Navrátilová), – linalool, citronellal, , , polysacharidy (Zaccai et all), karotenoidy, , – , jatrophan, , a (Patočka, Navrátilová). Experimentálne štúdie ukazujú, že z Lilium candidum môžu mať – znižujú tvorbu cytokínov, antidiabetický účinok – zvyšujú príjem glukózy, antioxidačné a potenciálne protirakovinové vlastnosti (Patočka, Navrátilová). Wang et all uvádzajú aj iné farmakologické účinky: hepatoprotektívne, sedatívne a antidepresívne. Z kvetov sa tradične pripravovali aj alebo extrakty, napr. olej z kvetov na liečbu zápalov mliečnej žľazy či prípravky na kožu. Ľalie sa v menšej miere využívajú aj ako farbivo, či v parfumérii. V Japonku a Kórei sa niektoré druhy pridávajú do jedál a nápojov. Polysacharidy z ľalií sa dnes skúmajú aj ako zložky funkčných potravín a doplnkov výživy, pretože môžu pôsobiť ako imunomodulátory a podporovať imunitný systém (Wang et all). Etnofarmakologické výskumy v rôznych oblastiach Európy, napr. v Taliansku či Katalánsku potvrdzujú, že rastlina sa používala aj pri kožných ochoreniach, vírusových infekciách – napr. pásový opar, bolestiach kĺbov (Zaccai et all). Všetky časti ľalií sú mimoriadne nebezpečné pre mačky. Spôsobuje u mačiek ťažké poškodenie obličiek vedúce k akútnemu zlyhaniu (fda.gov).

Druhy v galérii

  1. Lilium bulbiferum
  2. Lilium candidum
  3. Lilium longiflorum

The genus Lilium belongs to the family Liliaceae and comprises approximately 100–120 species distributed throughout the temperate regions of the Northern Hemisphere (Bret Hansen). The type species of the genus is Lilium candidum, commonly known as the white lily (IPNI). Modern classifications divide the genus Lilium into several groups according to their geographic origin, including Eurasian, European, American, Japanese, East Asian, and Siberian lineages (Bret Hansen). The primary center of species diversity lies in East Asia (NIH). Lilies represent an evolutionarily complex group of plants, whose diversification has been shaped by geographic barriers, adaptation to different pollinators, and long-term climatic changes. Their evolutionary history was strongly influenced by climatic oscillations during glacial and interglacial periods, which repeatedly expanded and contracted the ranges of individual species. Northern Asia, particularly Siberia, played a significant role in the evolutionary history of the genus, serving as a source region from which several lineages dispersed into , East Asia, and North America. Typical habitats of lilies include open woodlands, mountain meadows, pastures, and moist riverine habitats, often characterized by well-drained humus-rich or rocky soils. Moisture and light requirements vary among species. Many European species prefer calcareous substrates, whereas Oriental hybrids generally grow better in more acidic soils (UCANR). Oriental lilies originated through hybridization among several East Asian species. Compared with Asiatic hybrids, they produce larger and strongly fragrant flowers, and their leaves are typically longer and lanceolate. These lilies are among the latest flowering groups, with some cultivars blooming from mid-summer to early autumn (NCSU).

Lilies have been extensively bred, and numerous cultivars are cultivated worldwide. Some species have also naturalized outside their native ranges (Kew). Natural populations of Lilium candidum occur primarily in Lebanon, Israel, and Greece (Zaccai et al.). Lilies are perennial bulbous plants characterized by scaly bulbs. In some species, axillary bulblets develop in the leaf axils, allowing vegetative reproduction (Wikipedia). Lilies also possess considerable nutritional value, as their bulbs contain proteins, lipids, starch and carbohydrates, B-group vitamins, vitamin C, and beta-carotene (Wang et al.). The flowers are showy, bisexual, and typically arranged in terminal inflorescences. They consist of six tepals arranged in two whorls, often bell-shaped or reflexed, and display a wide range of colors, from white and pink to orange, purplish-red, and violet, sometimes with dark spotting. The is a capsule. Through breeding, numerous hybrid groups have been developed, including Asiatic, Oriental, Trumpet, Oriental Trumpet, Martagon, and Longiflorum lilies (Wikipedia). In China, edible lilies are cultivated on approximately 20,000 ha, producing around 150,000 tons of bulbs annually. They have been consumed for more than 900 years, and their cultivation has a history of at least five centuries (Liang et al.). For optimal growth, lilies require sunny to partially shaded sites with well-drained, humus-rich soils and adequate moisture (UCANR). Planting is usually recommended in autumn. Although germination from seeds may be slow, seeds can remain viable for extended periods. Propagation can occur by dividing bulbs, while bulblets can be planted separately. Some species also produce bulbils in the leaf axils, which detach and develop into new plants (Wikipedia). Among the most common pests of lilies is the lily leaf beetle (Lilioceris lilii), which feeds on leaves and flower buds. Other pests include aphids, thrips, and slugs, while fungal pathogens can damage bulbs. Major diseases include botrytis blight, bulb rot caused by pathogens such as Fusarium, rust, and viral mosaic diseases, which deform leaves and flowers (Missouri Botanical Garden). Bulb rot is often associated with excessive moisture, botrytis infections with prolonged wet weather, and viruses are commonly transmitted by aphids (UCANR).

In many cultures, lilies symbolize purity and innocence. Some species, such as , produce edible bulbs rich in starch and glycosides, which are used in Asia as both vegetables and medicinal ingredients. In traditional Chinese medicine, dried bulbs of Lilium lancifolium, Lilium brownii, and Lilium pumilum are used to treat insomnia, cough, fever, and certain cardiovascular symptoms (Wang et al.). According to Patočka and Navrátilová, lilies have also been used in the treatment of burns, wounds, ulcers, inflammatory skin conditions, purulent injuries, muscle pain, certain gynecological disorders, and for accelerating healing after surgery. For example, Lilium candidum exhibits demulcent and mildly astringent properties, particularly useful in the treatment of burns and wound healing.

Lilies contain a wide range of bioactive compounds, including flavonoids such as kaempferol (Zaccai et al.), quercetin and isorhamnetin (Patočka & Navrátilová), essential oils such as linalool, citronellal, and humulene, steroidal saponins and polysaccharides (Zaccai et al.), carotenoids, steroidal alkaloids, pyrrole alkaloids such as lilalin and jatrophan, as well as tannins, organic acids, and amino acids (Patočka & Navrátilová). Experimental studies indicate that extracts of Lilium candidum may exhibit anti-inflammatory effects through the reduction of cytokine production, antidiabetic activity by enhancing glucose uptake, antioxidant activity, and potential anticancer properties (Patočka & Navrátilová). Wang et al. also report additional pharmacological activities, including hepatoprotective, sedative, and antidepressant effects. Traditionally, compresses and extracts prepared from lily flowers were also used, for example oil infusions applied in the treatment of mastitis or topical preparations for skin conditions. Lilies have also been used as natural dyes and in perfumery. In Japan and Korea, certain species are incorporated into foods and beverages. Polysaccharides derived from lilies are currently being investigated as components of functional foods and dietary supplements, as they may act as immunomodulators and support immune function (Wang et al.). Ethnopharmacological studies from several European regions, including Italy and Catalonia, confirm that the plant has also been used to treat skin diseases, viral infections such as shingles, and joint pain (Zaccai et al.). All parts of lilies are highly toxic to cats, causing severe kidney damage that can lead to acute renal failure (FDA).

Literatúra

Odkazy

Všetky

Príroda, Živočíchy, Ryby, Organizmy, Fotografie, Kapríci

Cyprinus carpio

skala
Hits: 6183

Kapre sa chovali už v historických dobách, najmä v Číne. Flajšhans a Hulata uvádzajú, že je najstaršia domestifikovaná ryba pre . Začalo sa to v 5. storočí pred n.l.. Kapre boli množené pre pred viac ako tisíc rokmi selektívnym krížením Carassius gibelio (Cypruskoi.com). Pôvodný prirodzený rozsah Cyprinus carpio je v Ponto‑Kaspického regiónu – povodia Čierneho, Azovského, Kaspického a Aralského jazera, ďalej do východnej Ázie (sciencedirect.com). U nás sa kapor rozšíril až s príchodom kresťanstva. Kapor sa rozšíril s nástupom priaznivejších klimatických podmienok po skončení ľadovej doby. V Európe sa kapra pred obdobím doby ľadovej nepotvrdila. Do Dunaja sa kapor rozšíril v období pred 8000 – 10000 rokmi. S určitosťou sa vie, že do začiatku nášho letopočtu sa v oblastiach Európy nesúvisiacich s Dunajom nevyskytoval. Rímsky prírodovedec v rokoch 23 až 79 nášho letopočtu už poznal dunajské kapre a zmieňuje sa o umelých rybníkoch prechovávanie rýb. vyšľachtili divého dunajského kapra na rybu rybničnú a rozšírili ho takmer po celej západnej Európe (Jozef Vetrík).

Kapor sa vyznačuje sa robustným telo, s veľkými šupinami, dvoma fúzikov pri ústach a pharyngeálnymi zubami (jelsciences.com). Je všežravec, konzumuje bentické , hmyz, zooplankton, , semienka a (springer.com). Pohlavná dospelosť dosahuje väčšinou v 2. – 3. roku života (invasions.si.edu). Samice môžu znášať až okolo 2 miliónov ikier počas jedného obdobia rozmnožovania (springer.com). Kladie lepkavé na v plytkých oblastiach (jelsciences.com). Kapor je predmetom rozsiahlych genetických štúdií, medzi populáciami sa sleduje pomocou molekulárnych markerov (napr. , mtDNA) (nih.gov). Selektívne chované sa vyvíjajú za účelom lepšej rastovej rýchlosti a odolnosti voči chorobám (sciencedirect.com).

Kapor bol introdukovaný do mnohých krajín mimo prirodzeného rozsahu kvôli akvakultúre a športovému rybolovu (Muhammd Naeem Khan, Khurram Shahzad, Ansar Chatta, Muhammad Sohail, Marina Piria, Tomislav Treer). Dokáže žiť v rôznych typoch vodných prostredí vrátane riek, jazier a pomaly tečúcich vôd (Wikipedia). Je vysoko tolerantný voči environmentálnym zmenám, čo umožňuje jeho široké rozšírenie (actajournal.com). Je jednou z najdôležitejších akvakultúrnych rýb na svete s produkciou dosahujúcou milióny ton ročne (cabidigitallibrary.org). Tradične sa chová pre potravinárske účely, aj rekreačné rybolovné odvetvia (bioflux.com.ro). Moderné štúdie sa zaoberajú kŕmnymi doplnkami, zlepšovaním výživy a environmentálnymi dopadmi (onlinelibrary.wiley.com). V niektorých oblastiach je považovaný za invazívny druh, ktorý môže negatívne ovplyvňovať miestne – zvyšuje zákal vody, ničí makrofyty a konkuruje pôvodným druhom (nas.er.usgs.gov). Cyprinus carpio carpio je klasická európska forma s genetickými odlišnosťami od ostatných populácií (Wikipedia). Poddruh (), pôvodom z východnej Ázie, bol v minulosti uznávaný, no moderné autority ho považujú za samostatný druh pod názvom (wikipedia.org). 

Kapor uprednostňuje veľké, pomaly tečúce alebo s mäkkým dnom s hustou vegetáciou. Je to húfová ryba, zvyčajne sa zdržiava v skupinách. Obýva mierne klimatické pásmo, znáša 6,5–9,0, mierne a teploty od 3 do 35 °C. Neres začína pri teplotách okolo 17–18 °C. Dokáže prežiť aj v prostredí s veľmi nízkym obsahom kyslíka (wikipedia.org).

Dnes sa forma chová po celom svete, aj keď takpovediac ich domovinou zostala . Prvé farebné sa objavili približne v roku 1805 (Olympic Koi). Do Japonska sa dostali koi cez Čínu. V starých ázijských zemiach sú koi považované za symbol múdrosti a šťastia. Pôvodný názov farebných kaprov bol goi. Koi označoval konzumného kapra obyčajného. Môžu dorásť na 125 cm a dožiť sa viac ako 100 rokov (Jaroslav Soukup).  (Cyprinus carpio var. koi) predstavujú ornamentálne kapra obyčajného, ktoré sa chovajú hlavne pre ich , a estetickú hodnotu (es.wikipedia.org). Klasifikujú sa podľa farieb, vzorov a typu šupín, čo je kľúčové pre ich v akvaristike a na výstavách (kodamakoifarm.com). Hlavné vzory zahŕňajú Kohaku (biely základ s červenými škvrnami), Sanke (biela s červenými a čiernymi znakmi) a (čierny základ s červenými a bielymi prvkami) – tieto tri medzi tzv. („veľká trojka“) (Wikipedia). Ďalšie špecifické vzory: Tancho (samotný červený bod na hlave), Asagi (modro‑sieťovaný vzor), či typy so žiariacimi šupinami (kodamakoifarm.com). 

Moderne chované koi vznikli dlhodobým selektívnym množením prirodzene sa vyskytujúcich mutácií a farieb v rámci kapra obyčajného. Tieto variácie nie sú náhodné – ide o cieľové genetické kombinácie, ktoré sa postupne kultivovali tak, aby sa stabilizovali atraktívne farebné a vzorové (Wikipedia). Existujú aj jedince, ktoré si zachovávajú divý fenotyp (hnedo-olivové sfarbenie). Tradične sa uvádza, že pôvodný koi kaprov mohol prebehnúť v Číne, kde sa medzi kaprami chovanými ako potrava v zaplavených ryžových poliach objavili spontánne genetické mutácie. Tieto jedince boli medzi sebou krížené a selektované s cieľom ustáliť výrazné farebné línie (es.wikipedia.org).

Carp have been bred since ancient times, especially in . Flajšhans and Hulata state that Cyprinus carpio is the oldest domesticated fish used for food, with domestication beginning in the 5th century BCE. Carp were selectively bred for color mutations more than a thousand years ago through selective hybridization with Carassius gibelio (Cypruskoi.com). The original natural range of Cyprinus carpio lies in the Ponto-Caspian region—drainage basins of the Black, Azov, Caspian and Seas—and extends further into East Asia (sciencedirect.com). In our region, carp spread only with the arrival of Christianity. Its expansion followed the onset of more favorable climatic conditions after the end of the Ice Age. In Europe, the presence of carp prior to the Ice Age has not been confirmed. Carp reached the Danube basin approximately 8,000–10,000 years ago. is certain that by the beginning of the Common Era, carp did not occur in European regions not connected to the Danube. The naturalist Pliny the Elder (23–79 CE) already knew Danubian carp and mentioned artificial ponds for holding fish. The Romans domesticated the wild Danubian carp into a pond fish and spread it across much of Western Europe (Jozef Vetrík).

Carp are characterized by a robust body, large scales, two pairs of barbels near the mouth, and pharyngeal teeth (jelsciences.com). They are omnivorous, feeding on benthic invertebrates, insects, zooplankton, macrophytes, seeds, and detritus (springer.com). Sexual maturity is usually reached in the 2nd–3rd year of life (invasions.si.edu). Females can produce up to about two million eggs during a single spawning period (springer.com). Adhesive eggs are laid on plants in shallow areas (jelsciences.com). Carp are the subject of extensive genetic research; variability among populations is studied using molecular markers (.g., microsatellites, mtDNA) (nih.gov). Selectively bred lines are developed to improve growth rate and disease resistance (sciencedirect.com).

Carp have been introduced to many countries outside their native range for aquaculture and sport fishing (Muhammd Naeem Khan et al.). They can inhabit various aquatic environments, including rivers, lakes, and slow-flowing waters (Wikipedia). Their high tolerance to environmental changes enables wide distribution (actajournal.com). Carp are among the most important aquaculture fish worldwide, with annual production reaching millions of tons (cabidigitallibrary.org). Traditionally, they are reared for food, sport fishing, and recreational fisheries (bioflux.com.ro). Modern studies focus on feed supplements, nutritional improvement, and environmental impacts of cultivation (onlinelibrary.wiley.com). In some regions, carp are considered an invasive species that can negatively affect local biocenoses—by increasing water turbidity, destroying macrophytes, and competing with native species (nas.er.usgs.gov). Cyprinus carpio carpio is the classic European form, genetically distinct from other populations (Wikipedia). The subspecies Cyprinus carpio haematopterus (Amur carp), native to East Asia, was formerly recognized but is now considered a separate species, Cyprinus rubrofuscus (wikipedia.org).

Carp prefer large, slow-flowing or still waters with soft bottoms and dense vegetation. They are schooling fish, typically occurring in groups. They inhabit temperate climates and tolerate –9.0, slightly brackish waters, and temperatures from 3 to 35 °C. Spawning begins at temperatures around 17–18 °C. Carp can survive even in environments with very low oxygen levels (wikipedia.org).

Today, koi are bred worldwide, although Southeast Asia remains their putative homeland. The color mutations appeared around 1805 ( Koi). Koi reached Japan via China. In ancient Asian cultures, koi are considered symbols of wisdom and good fortune. The original name for colored carp was goi; koi originally referred to the common carp used for food. They can grow up to 125 cm and live for more than 100 years (Jaroslav Soukup). Koi carp (Cyprinus carpio var. koi) are ornamental variants of the common carp bred primarily for their coloration, patterns, and aesthetic value (es.wikipedia.org). They are classified by color, pattern, and scale type, which is essential for evaluation in aquaristics and exhibitions (kodamakoifarm.com). The main patterns include Kohaku (white base with red patches), Sanke (white with red and black markings), and Showa (black base with red and white elements)—the so-called Gosanke (“the great three”) (Wikipedia). Other specific patterns include Tancho (a single red spot on the head), Asagi (blue net-like pattern), and Ginrin types with sparkling scales (kodamakoifarm.com).

Modern koi were developed through long-term selective breeding of naturally occurring mutations and colors within the common carp. These variations are not random; they are targeted genetic combinations gradually stabilized to preserve attractive color and pattern traits (Wikipedia). Some individuals retain the wild phenotype (brownish-olive coloration). Traditionally, it is stated that the original development of koi may have occurred in China, where spontaneous genetic mutations appeared among carp bred as food in flooded rice paddies; these individuals were crossed and selected to establish distinct color lines (es.wikipedia.org).

wurden bereits in historischen Zeiten gezüchtet, insbesondere in China. Flajšhans und Hulata geben an, dass Cyprinus carpio der älteste zur Ernährung domestizierte Fisch ist; die Domestikation begann im 5. Jahrhundert v. Chr. Bereits vor mehr als tausend Jahren wurden Karpfen durch selektive Kreuzung mit Carassius gibelio gezielt auf Farbmutationen hin gezüchtet (Cypruskoi.com). Das ursprüngliche natürliche Verbreitungsgebiet von Cyprinus carpio liegt in der pontisch-kaspischen Region – den Einzugsgebieten des Schwarzen, Asowschen, Kaspischen und Aralsees – und reicht weiter bis nach Ostasien (sciencedirect.com). In unserer Region verbreitete sich der Karpfen erst mit dem Aufkommen des Christentums. Seine Ausbreitung folgte günstigeren klimatischen Bedingungen nach dem Ende der Eiszeit. In Europa ist ein Vorkommen des Karpfens vor der Eiszeit nicht belegt. In das Donaubecken gelangte der Karpfen vor etwa 8.000–10.000 Jahren. Sicher ist, dass er bis zum Beginn unserer Zeitrechnung in den nicht mit der Donau verbundenen Regionen Europas nicht vorkam. Der römische Naturforscher Plinius der Ältere (23–79 n. Chr.) kannte bereits die Donaukarpfen und erwähnte künstliche Teiche zur Hälterung von Fischen. Die Römer domestizierten den wilden Donaukarpfen zum Teichfisch und verbreiteten ihn nahezu in ganz Westeuropa (Jozef Vetrík).

Der Karpfen zeichnet sich durch einen kräftigen Körper, große Schuppen, zwei Bartelpaare am Maul und Schlundzähne aus (jelsciences.com). Er ist ein Allesfresser und ernährt sich von benthischen Wirbellosen, Insekten, Zooplankton, Makrophyten, Samen und Detritus (springer.com). Die Geschlechtsreife wird meist im 2.–3. Lebensjahr erreicht (invasions.si.edu). Weibchen können während einer Laichperiode bis zu etwa zwei Millionen Eier produzieren (springer.com). Die klebrigen Eier werden an Pflanzen in flachen Bereichen abgelegt (jelsciences.com). Karpfen sind Gegenstand umfangreicher genetischer Studien; die Variabilität zwischen Populationen wird mithilfe molekularer Marker (z. B. Mikrosatelliten, mtDNA) untersucht (nih.gov). Selektiv gezüchtete Linien werden entwickelt, um Wachstumsrate und Krankheitsresistenz zu verbessern (sciencedirect.com).

Der Karpfen wurde aus Gründen der Aquakultur und des Sportfischens in viele Länder außerhalb seines natürlichen Verbreitungsgebietes eingeführt (Muhammd Naeem Khan et al.). Er kann in verschiedenen Gewässertypen leben, darunter Flüsse, Seen und langsam fließende Gewässer (Wikipedia). Seine hohe Toleranz gegenüber Umweltveränderungen ermöglicht eine weite Verbreitung (actajournal.com). Er gehört zu den weltweit wichtigsten Aquakulturfischen mit einer Jahresproduktion von Millionen Tonnen (cabidigitallibrary.org). Traditionell wird er für Nahrungszwecke sowie für den Sport- und Freizeitfischfang gehalten (bioflux.com.ro). Moderne Studien befassen sich mit Futterzusätzen, Ernährungsverbesserungen und den Umweltfolgen der Zucht (onlinelibrary.wiley.com). In einigen Regionen gilt der Karpfen als invasive Art, die lokale Biozönosen negativ beeinflussen kann – durch Erhöhung der Wassertrübung, Zerstörung von Makrophyten und Konkurrenz mit einheimischen Arten (nas.er.usgs.gov). Cyprinus carpio carpio ist die klassische europäische Form mit genetischen Unterschieden zu anderen Populationen (Wikipedia). Die Unterart Cyprinus carpio haematopterus (Amurkarpfen) aus Ostasien wurde früher anerkannt, wird heute jedoch als eigenständige Art Cyprinus rubrofuscus betrachtet (wikipedia.org).

Karpfen bevorzugen große, langsam fließende oder stehende Gewässer mit weichem Boden und dichter Vegetation. Sie sind Schwarmfische und halten sich meist in Gruppen auf. Sie bewohnen gemäßigte Klimazonen und tolerieren pH-Werte von 6,5–9,0, leicht brackiges Wasser sowie Temperaturen von 3 bis 35 °C. Das Laichen beginnt bei Temperaturen um 17–18 °C. Karpfen können auch in Umgebungen mit sehr geringem Sauerstoffgehalt überleben (wikipedia.org).

Heute werden Koi weltweit gezüchtet, auch wenn Südostasien als ihre ursprüngliche Heimat gilt. Die ersten Farbmutationen traten um 1805 auf (Olympic Koi). Koi gelangten über China nach Japan. In alten asiatischen Kulturen gelten Koi als Symbol für Weisheit und Glück. Der ursprüngliche Name der farbigen Karpfen war goi; koi bezeichnete ursprünglich den als Speisefisch genutzten Karpfen. Sie können bis zu 125 cm groß werden und über 100 Jahre alt werden (Jaroslav Soukup). Koi-Karpfen (Cyprinus carpio var. koi) sind ornamentale Varianten des Karpfens, die vor allem wegen ihrer Farben, Muster und ästhetischen Wirkung gehalten werden (es.wikipedia.org). Sie werden nach Farben, Mustern und Schuppentypen klassifiziert, was für ihre Bewertung in der Aquaristik und auf Ausstellungen entscheidend ist (kodamakoifarm.com). Zu den Hauptmustern zählen Kohaku, Sanke und Showa – die sogenannte Gosanke („die große Drei“) (Wikipedia). Weitere Muster sind Tancho, Asagi sowie Ginrin-Typen mit glänzenden Schuppen (kodamakoifarm.com).

Moderne Koi entstanden durch langfristige selektive Zucht natürlich vorkommender Mutationen und Farbvarianten des Karpfens. Diese Variationen sind nicht zufällig, sondern gezielte genetische Kombinationen, die schrittweise stabilisiert wurden, um attraktive Farb- und Mustermerkmale zu erhalten (Wikipedia). Es gibt auch Individuen mit wildem Phänotyp (bräunlich-olivfarbene Färbung). Traditionell wird angenommen, dass die ursprüngliche Entwicklung der Koi in China stattfand, wo bei als Nahrung gezüchteten Karpfen in überfluteten Reisfeldern spontane genetische Mutationen auftraten; diese Individuen wurden gekreuzt und selektiert, um stabile Farblinien zu etablieren (es.wikipedia.org).

コイは古代から飼育されており、特に中国で盛んであった。Flajšhans と Hulata によれば、Cyprinus carpio は食用として最も古く家畜化された魚類であり、その起源は紀元前5世紀にさかのぼる。1000年以上前には、Carassius gibelio との選択的交配によって色彩変異を目的とした繁殖が行われていた（Cypruskoi.com）。Cyprinus carpio の本来の自然分布域は、黒海・アゾフ海・カスピ海・アラル湖の流域を含むポント・カスピ海地域であり、さらに東アジアへと広がっている（sciencedirect.com）。本地域では、コイの普及はキリスト教の到来以降であった。氷河期終了後の気候条件の改善に伴い、コイは拡散した。ヨーロッパでは、氷河期以前にコイが存在していた証拠は確認されていない。コイは約8,000～10,000年前にドナウ川流域へ到達したとされる。紀元初頭まで、ドナウ川と結びつかないヨーロッパ地域には分布していなかったことが確実視されている。ローマの博物学者プリニウス（紀元23～79年）はすでにドナウ産コイを知っており、魚を一時的に飼育するための人工池について言及している。ローマ人は野生のドナウコイを池養魚へと改良し、西ヨーロッパのほぼ全域に広めた（Jozef Vetrík）。

コイは頑丈な体、大きな鱗、口元に2対のひげ、咽頭歯を特徴とする（jelsciences.com）。雑食性で、底生無脊椎動物、昆虫、動物プランクトン、水生植物、種子、デトリタスを摂食する（springer.com）。性成熟は通常2～3年目に達する（invasions.si.edu）。雌は1回の産卵期に最大約200万個の卵を産むことができる（springer.com）。粘着性の卵は浅瀬の植物に付着させて産み付けられる（jelsciences.com）。コイは広範な遺伝学的研究の対象となっており、集団間の変異は分子マーカー（マイクロサテライト、mtDNA など）を用いて調査されている（nih.gov）。選択育種された系統は、成長速度や耐病性の向上を目的として開発されている（sciencedirect.com）。

コイは養殖やスポーツフィッシングの目的で、本来の分布域外の多くの国に導入されてきた（Muhammd Naeem Khan ほか）。河川、湖沼、緩やかな流れの水域など、多様な水環境で生息可能である（Wikipedia）。環境変化に対する高い耐性により、広範囲に分布している（actajournal.com）。コイは世界で最も重要な養殖魚の一つであり、年間生産量は数百万トンに達する（cabidigitallibrary.org）。伝統的に食用、スポーツフィッシング、レクリエーション漁業に利用されている（bioflux.com.ro）。近年の研究は、飼料添加物、栄養改善、養殖による環境影響に焦点を当てている（onlinelibrary.wiley.com）。一部の地域では、コイは侵略的外来種とみなされ、水の濁度を高め、水生植物を破壊し、在来種と競合することで地域の生物群集に悪影響を及ぼすとされている（nas.er.usgs.gov）。Cyprinus carpio carpio は古典的なヨーロッパ型で、他の集団とは遺伝的に異なる（Wikipedia）。東アジア原産の亜種 Cyprinus carpio haematopterus（アムールコイ）は、現在では独立種 Cyprinus rubrofuscus とみなされている（wikipedia.org）。

コイは柔らかい底質と密な植生をもつ広い停滞水域や緩流域を好む。群れを形成する魚で、通常は集団で行動する。温帯気候に適応し、pH 6.5～9.0、弱い汽水、3～35℃の水温に耐える。産卵は約17～18℃で始まる。非常に低い溶存酸素環境でも生存可能である（wikipedia.org）。

現在、コイは世界中で飼育されているが、その起源は東南アジアにあるとされる。最初の色彩変異は約1805年に現れた（Olympic Koi）。コイは中国を経由して日本に伝来した。古代アジアでは、コイは知恵と幸運の象徴とされてきた。色彩コイの原名は「ゴイ（goi）」であり、「コイ（koi）」はもともと食用のコイを指していた。体長125cmに達し、100年以上生きることもある（Jaroslav Soukup）。錦鯉（Cyprinus carpio var. koi）は、主に色彩、模様、美的価値を目的として飼育されるコイの観賞用品種である（es.wikipedia.org）。色、模様、鱗のタイプによって分類され、観賞魚分野や品評会での評価において重要である（kodamakoifarm.com）。主な模様には、紅白、三色（サンケ）、昭和三色があり、これらは「御三家（ごさんけ）」と呼ばれる（Wikipedia）。その他、丹頂、浅黄、鱗が輝く銀鱗タイプなどがある（kodamakoifarm.com）。

現代の錦鯉は、コイに自然発生する色彩や変異を長期間にわたって選択的に繁殖させることで作出された。これらの変異は偶然ではなく、魅力的な色や模様を安定化させるために段階的に育成された遺伝的組み合わせである（Wikipedia）。野生型の表現型（褐色～オリーブ色）を保つ個体も存在する。伝統的には、錦鯉の原初的発展は中国で起こり、食用として飼育されていた水田のコイの中に自然突然変異が現れ、それらが交配・選抜されて明確な色彩系統が確立されたとされている（es.wikipedia.org）。

鲤鱼自古以来就被饲养，尤其是在中国。Flajšhans 和 Hulata 指出，Cyprinus carpio 是最早被驯化用于食用的鱼类，其驯化始于公元前5世纪。早在一千多年前，人们就通过与 Carassius gibelio 的选择性交配，对鲤鱼进行颜色突变的定向繁育（Cypruskoi.com）。Cyprinus carpio 的原始自然分布范围位于黑海、亚速海、里海和咸海流域组成的蓬托—里海地区，并进一步延伸至东亚（sciencedirect.com）。在本地区，鲤鱼的传播直到基督教传入后才开始。随着冰期结束后气候条件的改善，鲤鱼逐渐扩散。在欧洲，尚无证据表明冰期之前存在鲤鱼。鲤鱼约在8,000–10,000年前进入多瑙河流域。可以确定的是，在公元初期之前，鲤鱼并不存在于与多瑙河无联系的欧洲地区。罗马博物学家老普林尼（公元23–79年）已知多瑙河鲤鱼，并提及用于暂养鱼类的人工池塘。罗马人将野生多瑙河鲤鱼驯化为池养鱼类，并将其传播到几乎整个西欧（Jozef Vetrík）。

鲤鱼具有强壮的体型、大型鳞片、口部两对触须以及咽齿等特征（jelsciences.com）。它们是杂食性鱼类，取食底栖无脊椎动物、昆虫、浮游动物、水生植物、种子和碎屑（springer.com）。通常在2–3龄时达到性成熟（invasions.si.edu）。雌鱼在一个繁殖季节可产卵多达约200万粒（springer.com）。黏性卵被产在浅水区的植物上（jelsciences.com）。鲤鱼是广泛遗传研究的对象，群体间的变异通过分子标记（如微卫星、mtDNA）进行研究（nih.gov）。选择育种的品系旨在提高生长速度和抗病性（sciencedirect.com）。

由于水产养殖和体育钓鱼的需要，鲤鱼被引入到许多原分布区以外的国家（Muhammd Naeem Khan 等）。它们能够生活在多种水生环境中，包括河流、湖泊和缓流水体（Wikipedia）。对环境变化的高度耐受性使其得以广泛分布（actajournal.com）。鲤鱼是世界上最重要的养殖鱼类之一，年产量达数百万吨（cabidigitallibrary.org）。传统上用于食用、体育钓鱼和休闲渔业（bioflux.com.ro）。现代研究关注饲料添加剂、营养改良以及养殖对环境的影响（onlinelibrary.wiley.com）。在一些地区，鲤鱼被视为入侵物种，会通过增加水体浑浊度、破坏大型水生植物并与本地物种竞争，从而对当地生物群落产生负面影响（nas.er.usgs.gov）。Cyprinus carpio carpio 是典型的欧洲型，与其他种群在遗传上存在差异（Wikipedia）。东亚原产的 Cyprinus carpio haematopterus（阿穆尔鲤）过去被视为亚种，但现今被认为是独立物种 Cyprinus rubrofuscus（wikipedia.org）。

鲤鱼偏好底质柔软、植被茂密的大型缓流或静水水域。它们是群居鱼类，通常成群活动。生活在温带气候中，耐受 pH 6.5–9.0、微咸水以及 3–35 °C 的水温。繁殖在约 17–18 °C 时开始。即使在溶解氧极低的环境中也能存活（wikipedia.org）。

如今，锦鲤在全球范围内被饲养，但其故乡通常被认为是东南亚。最早的颜色突变约出现在1805年（Olympic Koi）。锦鲤经由中国传入日本。在古代亚洲文化中，锦鲤被视为智慧与好运的象征。彩色鲤鱼的原始名称为 goi；koi 最初指的是食用的普通鲤鱼。它们可长至125厘米，寿命超过100年（Jaroslav Soukup）。锦鲤（Cyprinus carpio var. koi）是普通鲤鱼的观赏型变异，主要因其色彩、花纹和审美价值而饲养（es.wikipedia.org）。按颜色、花纹和鳞片类型进行分类，这对观赏鱼评定和展览至关重要（kodamakoifarm.com）。主要花纹包括红白、三色和昭和三色，合称“御三家”（Wikipedia）。其他典型花纹还有丹顶、浅黄以及鳞片闪耀的银鳞类型（kodamakoifarm.com）。

现代锦鲤是通过对普通鲤鱼中自然出现的颜色和突变进行长期选择性繁育而形成的。这些变异并非偶然，而是为稳定迷人的色彩和花纹而逐步培育的目标性遗传组合（Wikipedia）。也存在保留野生表型（褐色—橄榄色）的个体。传统观点认为，锦鲤的最初发展可能发生在中国，在水稻田中作为食用而饲养的鲤鱼中出现了自发的遗传突变，这些个体被交配和筛选，从而形成稳定的色彩品系（es.wikipedia.org）。

 
 

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Mestá, Fotografie, USA, USA

Los Angeles – druhé najväčšie mesto v USA

skala
Hits: 6981

Mesto v Kalifornii, druhé najväčšie mesto v USA po New Yorku. Žije v ňom 3.8 milióna ľudí na ploche 1290.6 km2. Založené bolo 4.9.1781 španielskym guvernérom Felipom de Neve. Od roku 1848 nie je súčasťou Mexika, ale Kalifornie. Je svetovým centrom biznisu, medzinárodného obchodu, zábavy, , médií, môdy, , technológií a vzdelávania. ako súčasť mesta je označovaný ako Hlavné na svete. V rokoch 1932 a 1984 bolo mesto dejiskom letnej olympiády. Vládne tu . Niektoré sesterské mesta: Nagoja (), , Berlín, Mexico , Auckland City, Teherán, , Petrohrady, Jakarta, Split, Bejrút, Jerevan (Wikipedia). Skladá sa s týchto štvrtí: – centrum biznistu, – najväčšieho prístavu v USA, Hollywood – centrum filmu, – severná časť, South Central – „mokrá štvrť“, – bohatšia časť ležiaca blízko oceánu, – domov historickej architektúry, obchodu (wikitravel). V meste žije množstvo národností. Prevažujú imigranti z Mexika, Salvádora, Guatemaly, Iránu, Arménska, Thajska, Činy, Filipín, Japonska, Pakistanu, Indie, Južnej Kórey, Kambodže, Vietnamu, Izraela, Samoi. Viac ako polovica žijúcej v meste sa narodila mimo USA. O tom svedčia ako: Historic Filipinotown, , , , , , , Koreatown, , (), (ruská), a (mexická), (východoeurópski židia), (vietnamská), /MaxArthur Park a Pico-Union (salvadorská, honduraská a guatemalská), (japonská), Glendale (arménska), (filipínska), (thajská) (wikitravel). je prezývané aj ako . Aglomerácie zaberajú 4 319 km2. Na nich žije cca takmer 18 miliónov ľudí. Pobrežie okolo Los Angeles bolo v dávnej minulosti osídlené kmeňmi (Gabrieleňos), a . Mesto leží v blízkosti tektonického zlomu San Andreas, preto je ovplyvnené mnohými zemetraseniami. Zlom sa nachádza 65 km severne od mesta. Ročne je zaznamenaných 10 000 zemetrasení, drvivá väčšina z nich nie je ľuďmi postrehnuteľná. Mesto je domovom bejzbalového klubu Los Angeles Dodgers, hokejového Kings, basketbalových Lakers, Clippers a Spark, futbalového Galaxy a Club Deportivo Chivas. Neďaleko pôsobí hokejová klub Anaheim Ducks (Wikipedia).

A city in , the second-largest city in the USA after . It has a population of 3.8 million people on an area of 1290.6 km2. Founded on September 4, 1781, by the Spanish governor Felipe de Neve. Since 1848, it has been part of California, no longer part of Mexico. It serves as a global center for business, international trade, entertainment, culture, media, , science, technology, and education. Hollywood, as part of the city, is known as the Entertainment Capital of the World. The city hosted the Summer Olympics in 1932 and 1984. It has a Mediterranean climate. Some sister cities include Nagoya (Japan), Bordeaux, Berlin, Mexico City, Auckland City, Tehran, Athens, St. Petersburg, Jakarta, Split, Beirut, Yerevan (). The city is composed of the following districts: Downtown – the business center, Harbor Area – home to the largest port in the USA, Hollywood – the center of the film industry, San Fernando Valley – the northern part, South Central – the „wet district,“ Westside – the affluent part near the ocean, Wilshire – home to historic architecture and commerce (wikitravel). The city is home to a diverse population, with immigrants from Mexico, El Salvador, , Iran, Armenia, Thailand, , the Philippines, Japan, , India, South Korea, Cambodia, , Israel, Samoa. More than half of the city’s population was born outside the USA, evident in ethnic enclaves such as Historic Filipinotown, Chinatown, Little Tokyo, Little Armenia, Little Persia, Little Gaza, Thai Town, Koreatown, Little Ethiopia, Little India (Artesia), West Hollywood (Russian), East Los Angeles, and Boyle Heights (Mexican), Fairfax District (Eastern European Jews), Reseda (Vietnamese), Westlake/MaxArthur Park and Pico-Union (Salvadoran, Honduran, and Guatemalan), Sawtelle (Japanese), Glendale (Armenian), Panorama City (Filipino), North Hollywood (Thai) (wikitravel). Los Angeles is also known as the City of Angels. The metropolitan area covers 4,319 km2, with nearly 18 million people. The coastline around Los Angeles was inhabited in ancient times by the Los Tongva (Gabrieleno), Chumash, and Amerindios tribes. The city is located near the San Andreas Fault, making it susceptible to numerous earthquakes. The fault is 65 km north of the city. Approximately 10,000 earthquakes are recorded annually, with the majority being imperceptible to humans. The city is home to sports teams like the Los Angeles Dodgers (baseball), Kings (hockey), Lakers, Clippers, and Sparks (basketball), Galaxy and Club Deportivo Chivas (soccer). The Anaheim Ducks (hockey) also operate nearby (Wikipedia).

Una ciudad en California, la segunda ciudad más grande de los Estados Unidos después de Nueva York. Tiene una población de 3.8 millones de personas en un área de 1290.6 km2. Fue fundada el 4 de septiembre de 1781 por el gobernador español Felipe de Neve. Desde 1848, forma parte de California, ya no es parte de México. Sirve como centro global de negocios, comercio internacional, entretenimiento, cultura, medios de comunicación, moda, ciencia, tecnología y educación. Hollywood, como parte de la ciudad, es conocido como la Capital del Entretenimiento del Mundo. La ciudad fue sede de los Juegos Olímpicos de Verano en 1932 y 1984. Tiene un clima mediterráneo. Algunas ciudades hermanas incluyen Nagoya (Japón), Burdeos, Berlín, Ciudad de México, Auckland, Teherán, Atenas, San Petersburgo, Yakarta, Split, Beirut, Ereván (Wikipedia). La ciudad está compuesta por los siguientes distritos: Downtown, el centro de negocios; Harbor Area, hogar del puerto más grande de los Estados Unidos; Hollywood, el centro de la industria cinematográfica; San Fernando Valley, la parte norte; South Central, el „distrito mojado“; Westside, la parte adinerada cerca del océano; Wilshire, hogar de arquitectura histórica y comercio (wikitravel). La ciudad alberga a una población diversa, con inmigrantes de México, El Salvador, Guatemala, , Armenia, Tailandia, China, Filipinas, Japón, Pakistán, India, Corea del Sur, Camboya, Vietnam, Israel, Samoa. Más de la mitad de la población de la ciudad nació fuera de los Estados Unidos, evidenciado en enclaves étnicos como Historic Filipinotown, Chinatown, Little Tokyo, Little Armenia, Little Persia, Little Gaza, Thai Town, Koreatown, Little Ethiopia, Little India (Artesia), West Hollywood (ruso), East Los Angeles y Boyle Heights (mexicano), Fairfax District (judíos de Europa del Este), Reseda (vietnamita), Westlake/MaxArthur Park y Pico-Union (salvadoreño, hondureño y guatemalteco), Sawtelle (japonés), Glendale (armenio), Panorama City (filipino), North Hollywood (tailandés) (wikitravel). Los Ángeles también se conoce como la Ciudad de los Ángeles. El área metropolitana cubre 4,319 km2, con casi 18 millones de personas. La línea costera alrededor de Los Ángeles fue habitada en la antigüedad por las tribus Los Tongva (Gabrieleno), Chumash y Amerindios. La ciudad está ubicada cerca de la Falla de San Andrés, lo que la hace susceptible a numerosos terremotos. La falla está a 65 km al norte de la ciudad. Se registran aproximadamente 10,000 terremotos anualmente, siendo la mayoría imperceptibles los humanos. La ciudad es el hogar de equipos deportivos como los Dodgers de Los Ángeles (béisbol), Kings (hockey), Lakers, Clippers y Sparks (baloncesto), Galaxy y Club Deportivo Chivas (fútbol). Los Anaheim Ducks (hockey) también operan cerca (Wikipedia).

Odkazy

Veda, Literatúra, Rešerše

Produkčná ekológia

skala
Hits: 2861

Whittaker R.H., Bormann F.H., Likens Gene E., Siccama Hubbard Brook Ecosystems Study. Forest biomass and production 1974 Ecological Monographs No. 44, p. 233 – 255 ESA – Ecological society of America Tempe produkčná ENG les, biomasa, produkcia článok 0012-9615 574, 581.5, 591.5

Ovington J.D., Forest W., Armstrong J. Tree biomass estimation 1968 Young H. (ed.): Symp. on primary production and mineral cycling of natural ecosystems p. 69 – 81 University of Maine Orono produkčná ekológia ENG biomasa stromov, meranie biomasy, meranie primárnej produkcie, primárna produkcia neznámy

Kleiber M. The fire of life. An introduction to animal energeticts 1961 John Wiley and Sons New York produkčná ekológia, fyziológia živočíchov ENG energetika zvierat neznámy

Šomšák Ladislav, Kubíček F. Phytocoenological and production evaluation of the original and secondary pine forests of lowland 1995 Ekológia, Vol. 14, No. 3, p. 247 – 259 Bratislava fytocenológia, produkčná ekológia ENG, SLO borovicové lesy, Záhorská nížina, sekundárne boriny, pôvodné boriny článok

Chapin Stuart F. The mineral nutrition of wild plants 1980 Annual Review of Ecology and Systematics No. 11, p. 233 – 260 Annual Reviews Palo Alto produkčná ekológia ENG minerálna výživa článok

Tokár Ferdinand Aboveground dendromass formation in relation to the leaf area index of mixed forest stands of Spanish chestnut (Castanea sativa Mill.). Tvorba nadzemnej dendromasy vo vzťahu k indexu listovej plochy pri zmiešaných porastoch Castanea sativa Mill. 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 1, p. 23 – 33 SAP Bratislava produkčná ekológia ENG nadzemná dendromasa, index listovej plochy, Castanea sativa, gaštan jedlý článok

Maithani K., Arunachalam A., Pandey H.N., Tripathi R.S. Dry matter and nutrient dynamic of litter during forest regrowth in humid subtropics. a nutričná dynamika hrabanky počas obnovy lesa vo vlhkých subtrópoch 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 1, p. 49 – 59 SAP Bratislava , produkčná ekológia ENG nutričná dynamika hrabanky, obnova lesa, dynamika počas obnovy článok

Moore D.R.J., Keddy P.A. The relationship between species richness and standing crop in wetlands. The importance of scale 1989 Vegetatio No. 79, p. 99 – 106 ekológia, produkčná ekológia ENG druhová diverzita – produkcia článok

Míchal Igor Štruktúra a prírastkové pomery prirodzených porastov na Poľane v závislosti od skupín lesných typov 1964 Lesnický časopis No. 11, p. 127 – 148 , ekológia, produkčná ekológia SLO štruktúra lesného porastu, prírastok drevnej hmoty, , SLT článok

Silva Marina, Brown James H., Downing John A. Differences in population density and energy use between birds and mammals. A macroecological perspetive 1997 Journal of Animal Ecology No. 66, p. 327 – 340 BES Oxford produkčná ekológia, populačná ekológia ENG populačná hustota – energia, vtáky, článok

Spellerberg Ian F. Monitoring vodných ekosystémov 1995 Spellerberg Ian F.: Monitorování ekologických změn, p. 62 ČÚOP 1 ekológia, produkčná ekológia CES monitoring, , jazero, Chrysophyceae, fytoplanktón, produkcia, biomasa, , pstruh, kanibalizmus, početnosť rýb, pH, trofické úrovne, , Cyanophyceae, Peridiineae, druhová pestrosť, druhové zloženie, druhová diverzita kniha 80-901855-2-5

Spellerberg Ian F. Monitoring vodných ekosystémov 1995 Spellerberg Ian F.: Monitorování ekologických změn, p. 62 ČÚOP Brno 1 ekológia, produkčná ekológia CES veková štruktúra, veľkostná štruktúra, makrozoobentos kniha 80-901855-2-5

Reagan D.P., Waide R.B. (eds.) The food web of a rain forest 1996 University of Chicago Press Chicago produkčná ekológia ENG cyklus živín, dažďový prales neznámy 0-226-706-001

Ehrlich P.R., Ehrlich A.E., Holdren J.P. Ecoscience, populations, resources, environment conservation 1977 Freeman W.H. San Francisco ekológia, produkčná ekológia, environmentalistika ENG ekoveda, populácia, , environment, prostredie, ochrana neznámy

Oszlányi Július Structure of the natural hardwood floodplain forest in the National Nature Reserve Lyon 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 3, p. 225 – 231 SAP Bratislava produkčná ekológia, ekosozológia, ekológia, sociobiológia ENG tvrdý lužný les, Lyon, Číčov, , stromová vrstva, krovinná vrstva, , Fraxinus angustifolia, , Populus alba, Ulmus laevis, Salix alba, poškodenie koruny, úprava povodia, hydrotechnické opatrenia, Salix sp. článok

Oszlányi Július Structure of the natural hardwood floodplain forest in the National Nature Reserve Lyon 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 3, p. 225 – 231 SAP Bratislava produkčná ekológia, ekosozológia, ekológia, sociobiológia ENG topoľové monokultúry, zvyšky pôvodného lužného lesa, Robinia pseudoacacia, Acer platanoides, Prunus padus, Euonymus europeus, , Viburnum opulus, Ligustrum vulgare, Sambucus nigra, Frangula alnus, Brachypodium sylvaticum, Crataegus monogyna článok

Oszlányi Július Structure of the natural hardwood floodplain forest in the National Nature Reserve Lyon 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 3, p. 225 – 231 SAP Bratislava produkčná ekológia, ekosozológia, ekológia, sociobiológia ENG biosociologická diverzita, Prunus mahaleb, Clematis vitalba, Juglans nigra, Ribes alpinum, Berberis vulgaris, Tilia cordata, prirodzená obnova článok

Nováková Jana Agricultural impact on nonlinear vegetation formations. Species richness – stand trophy relations 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 3, p. 233 – 241 SAP Bratislava ekológia, ekosozológia, produkčná ekológia ENG , , druhová bohatosť, produkcia lesa, indikátor dusíka, stredné Čechy, r-stratégia, K-stratégia, hnojenie, dusík, výnos, variabilita druhovej bohatosti, ruderalizácia článok

Tilman D. Plant dominance along an experimental nutrient analysis 1984 Ecology Vol. 65, p. 1445 – 1453 ESA Washington produkčná ekológia, ENG rastlín, analýza živín článok

Úlehlová B. Nitrogen cycling in meadow ecosystems 1989 Studie ČSAV 20/89 Academia Praha mikrobiológia, produkčná ekológia ENG cyklus N, lúčne spoločenstvo neznámy

Van der Hoek The inputs of nutrients from arable lands on nutrient poor grasslands and their impact on the hydrological aspects of nature management 1987 Ekológia, Vol. 6, p. 313 – 323 produkčná ekológia ENG živiny ornej pôdy, živiny grasslandu, hydrologické následky, prírodný článok

Arunachalam A., John B., Kusum Maithani, Pandey H.N., Tripathi R.S. Vegetational and edaphic changes during secondary succession in subtropical pine and broadleaved forests of north-east India 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 3, p. 253 – 264 SAP Bratislava ekológia, produkčná ekológia ENG Pinus kesiya, pôdna organická hmota, Shillong, Corytopsis himalayana, Schima wallichii, Schima khasiana, Quercus dealbata, Rhododendron arboreum, Litsea elongata, Rhus semi-alata, Eleusine nigra, Imperata glindrica, Arundmella belganensis článok

Spellerberg Ian F. Kolobeh draslíka vo dvoch susediacich lesných porastoch – v dubovom a borovom lese 1995 Spellerberg Ian F.: Monitorování ekologických změn, p. 154 ČÚOP Brno 1 produkčná ekológia CES Pinus sylvestris, Quercus robur kniha 80-901855-2-5

Arunachalam A., John B., Kusum Maithani, Pandey H.N., Tripathi R.S. Vegetational and edaphic changes during secondary succession in subtropical pine and broadleaved forests of north-east India 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 3, p. 253 – 264 SAP Bratislava ekológia, produkčná ekológia ENG Hydrocotyle javanica, Eupatorium adenophorum, Pteridium aquilinum, Smilax blumeii, Commelina benghalensis, , spoločenstvo, druhová skladba, denzita, dominancia, druhová diverzita, ihličnatý les, listnatý les, pH, vek porastu článok

Arunachalam A., John B., Kusum Maithani, Pandey H.N., Tripathi R.S. Vegetational and edaphic changes during secondary succession in subtropical pine and broadleaved forests of north-east India 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 3, p. 253 – 264 SAP Bratislava ekológia, produkčná ekológia ENG SOM – organic matter content, koncentrácia P, koncentrácia NOx, koncentrácia N, obnova poôdnej úrodnosti článok

Paoletti E., La Scala S., Raddi P. Leaf surface response to abiotic stress factors in a beech stand in central Italy 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 3, p. 281 – 293 SAP Bratislava produkčná ekológia, ekosozológia ENG abiotický stresový faktor, epikutikulárna vosková , stomatárne poškodenie, listnatý les, monitoring, stredné Taliansko, povrchová vosková vrstva, Fagus sylvatica, erózia stromov, kolaps sprievodných buniek, depresia sprievodných buniek článok

Paoletti E., La Scala S., Raddi P. Leaf surface response to abiotic stress factors in a beech stand in central Italy 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 3, p. 281 – 293 SAP Bratislava produkčná ekológia, ekosozológia ENG oklúzia voskom, oklúzia voskovými hrčkami, fúzia sprievodných buniek, rozpad sprievodných buniek, stomatárna konduktancia, úpadok lesa, severné Apeniny, indikátor zdravotného stavu, klimatické podmienky – monitoring, vietor, dážď, Picea abies, Pinu pinea článok

Paoletti E., La Scala S., Raddi P. Leaf surface response to abiotic stress factors in a beech stand in central Italy 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 3, p. 281 – 293 SAP Bratislava produkčná ekológia, ekosozológia ENG genetická dispozícia článok

Konôpková Jana, Tokár Ferdinand Energy potential of various stand types of European chestnur (Castanea sativa Mill.) in Slovakia 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 2, p. 117 – 128 SAP Bratislava produkčná ekológia ENG potenciálna energia, tepelná energia biomasy, Castanea sativa, produkcia, Lefantovce článok

Oszlányi Július Wood, bark and leaves energy values of L., Acer campestre L., Quercus cerrsi L. and Quercus petraea Liebl. 1979 Biológia Vol. 34, p. 775 – 784 Bratislava produkčná ekológia ENG energia listov, energia dreva, energia kôry, produkcia, Carpinus betulus, Acer campestre, Quercus cerris, Quercus petraea článok

Oszlányi Július Biomass energy value of trees with various biosociological position 1979 Lesnický časopis Vol. 23, p. 177 – 188 produkčná ekológia, sociobiológia SLO energia biomasy článok

Oszlányi Július Biomass energy value crowns in an oak-hornbeam forest 1979 Lesníctvo Vol. 35, p. 204 – 206 produkčná ekológia SLO energia biomasy, energia koruny, dubo-hrabiny článok

Petráš R. Leaf biomass of spruce, pine and beech stands 1985 Lesnícky časopis No. 31, p. 323 – 333 produkčná ekológia SLO produkcia listov, borovica, smrek, článok

Vyskot M. Biomass and production in forest ecosystems 1973 Lesnictví No. 19, p. 641 – 660 produkčná ekológia CES produkcia, les, biomasa článok

Ostrolucká Mária Gabriela, Bolvanský Milan, Tokár Ferdinand Seed production and seed variability in black pine (Pinus nigra Arnold) at sites with different level of pollution 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 2, p. 129 – 136 SAP Bratislava produkčná ekológia, ekosozológia ENG Pinus nigra, produkcia semien, znečistenie – produkcia, reprodukčná schopnosť, semena, klíčivosť, , Antol, Bratislava, Stupava, Drážovce, Mlyňany, Nitra článok

Dvořák Vítězslav, Marková Irena, Opluštilová Magda, Schulzová Tereza Radiation use efficiency of a mature norway spruce stand 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 2, p. 137 – 146 SAP Bratislava produkčná ekológia ENG radiácia, prírastok nadzemnej biomasy, Picea abies, deštrukčná analýza, premenlivá efektivita záchytu radiácie, dopadajúca radiácia, odrazená radiácia, prenikajúca radiácia, fotosyntéza, tropické dažďové pralesy, produkcia biomasy článok

Cox R.M. Air pollution effects on plant reproductive processes and possible consequences to their population biology. 1992 Barker R.J., Tingey T.D.: Air pollution effects on biodiversity, p. 131 – 151 New York populačná biológia rastlín, produkčná ekológia, , environmentalistika ENG znečistenie ovzdušia, reprodukcia rastlín, článok

Cannel M.G.R., Milne R., Sheppard L.J., Unsworth M.H. Radiation interception and productivity of willow 1987 Journal of Applied Ecology No. 24, p. 261 – 278 produkčná ekológia ENG radiácia, produktivita, vŕba článok

Cannel M.G.R., Milne R., Sheppard L.J. Light use efficiency and woody biomass production of poplar and willow 1988 Forestry No. 61, p. 261 – 278 produkčná ekológia ENG využitie svetla, produkcia drevnej hmoty, topoľ, vŕba článok

Wang Y. Crown structure, radiation absorption, photosynthesis and transpiration 1988 PhD. Thesis University of Edinburgh Edinburgh produkčná ekológia, fyziológia rastlín ENG štruktúra koruny, absorpcia radiácie, fotosyntéza, práca

Sotáková S. Organic matter and soil fertility 1982 Príroda Bratislava pedológia, produkčná ekológia SLO organická hmota, pôdna úrodnosť kniha

Berryman A., Turchin P. Detection of delayed density dependence: comment 1997 Ecology Vol. 78, No. 1, p. 318 – 320 ESA Washington ekológia, populačná ekológia, produkčná ekológia ENG zisťovanie, znižovanie hustoty článok

Williams D.W., Liebhold A.M. Detection of delayed density dependence: reply 1997 Ecology Vol. 78, No. 1, p. 320 – 322 ESA Washington ekológia, populačná ekológia, produkčná ekológia ENG zisťovanie, znižovanie hustoty článok

Roden J.S., Wiggins D.J., Ball M.C. Photosynthesis and growth of two rain forest species in simulated gaps under elevated CO2 1997 Ecology Vol. 78, No. 2, p. 385 – 393 ESA Washington produkčná ekológia, experimentálna ekológia ENG fotosyntéza, rast lesných druhov, simulácia, článok

Moen R., Pastor J., Cohen Y. A spatially explicit model of moose foraging and energetics 1997 Ecology Vol. 78, No. 2, p. 505 – 521 ESA Washington produkčná ekológia ENG machy, vyživovanie článok

Tanak H., Nakashizuka T. Fifteen years of canopy dynamics analyzed by aerial photographs in a temperate deciduous forest, Japan 1997 Ecology Vol. 78, No. 2, p. 612 – 620 ESA Washington produkčná ekológia ENG dynamika etáží, letecké , digitalizácia, les v miernom pásme, článok

Potvin C, Vasseur L. Long-term CO2 enrichment of a pasture community. Species richness, dominance, and succesion 1997 Ecology Vol. 78, No. 3, p. 666 – 677 ESA Washington produkčná ekológia, ekológia ENG obohacovanie CO2, druhová bohatosť, dominancia, sukcesia, pastviny článok

McKane R.B., Rastetter E.B., Shaver G.R., Nadelhoffer K.J., Giblin E., Laundre J.A., Chapin F.S. III. Reconstruction and analysis of historical changes in carbon storage in arctic tundra 1997 Ecology Vol. 78, No. 4, p. 1188 – 1198 ESA Washington historická geológia, historická ekológia, produkčná ekológia ENG rekonštrukcia, historické zmeny, akumulácia uhlíka, energia, arktická tundra článok

Haggar J.P., Ewel J.J. Primary produktivity and resource partitioning in model tropical ecosystems 1997 Ecology Vol. 78, No. 4, p. 1211 – 1221 ESA Washington produkčná ekológia ENG primárna produktivita, deľba zdrojov, model tropického ekosystému článok

Burke I.C., Laukenroth W.K., Parton W.J. Regional and temporal variation in net primary production and nitrogen mineralization in grasslands 1997 Ecology Vol. 78, No. 5, p. 1330 – 1340 ESA Washington produkčná ekológia ENG regionálne zmeny, časové zmeny, čistá primárna produkcia, mineralizácia dusíka, grassland článok

Wilbur H.M. Experimantal ecology of food webs. Complex systems in temporary ponds 1997 Ecology Vol. 78, No. 8, p. 2279 – 2302 ESA Washington experimentálna ekológia, produkčná ekológia ENG cyklus živín, prechodné rybníky článok

Blair J.M. Fire, N availability, and plant response in grasslands. A test of the transient maxima hypothesis 1997 Ecology Vol. 78, No. 8, p. 2359 – 2368 ESA Washington produkčná ekológia ENG oheň, využiteľnosť dusíka, reakcia rastlín, grassland článok

Silva M., Brown J.H., Downing J.A. Differences in population density and energy use between birds and mammals. A macroecological perspective 1997 Journal of Animal Ecology Vol. 66, No. 3, p. 327 – 340 BES Oxford makroekológia, produkčná ekológia, populačná ekológia ENG rozdiely populačnej hustoty, využitie energie, vtáky, cicavce, makroekologická perspektíva článok

Wayne P.M., Bazzaz F.A. Light acquisition and growth by competing individuals in Co2-enriched atmosphere. Consequences for size structure in regeneration birch stands 1997 Journal of Ecology Vol. 85, No. 1, p. 29 – 42 Oxford produkčná ekológia, ekológia rastlín ENG získavanie svetla, rast, konkurencia, obohatenie CO2, veľkosť štruktúry, regenerácia brezového porastu článok

Marraňón T., Garcia L.V. The relationship between diversity and productivity in plant communities and ertefacts 1997 Journal of Ecology Vol. 85, No. 1, p. 95 – 96 Oxford ekológia, produkčná ekológia ENG diverzita – produktivita článok

Rapson G.L., Thompson K., Hodgson J.G. The humped relationship between species richness and biomass – testing its sensitivity to sample quadrat size 1997 Journal of Ecology Vol. 85, No. 4, p. 99 – 100 Oxford ekológia, produkčná ekológia ENG druhová bohatosť, biomasa článok

Goldberg D., Novoplansky A. On the relative importance of competition in unproductive environments 1997 Journal of Ecology Vol. 85, No. 4, p. 409 – 418 Oxford ekosozológia, produkčná ekológia ENG konkurencia, neproduktívne prostredie článok

Kodrík M. Beech in below-ground biomass 1992 p. 103 – 109 TU produkčná ekológia ENG buk, podzemná biomasa neznámy

Janík , Schieber Branislav a dynamika produkcie nadzemnej a podzemnej biomasy druhu Dentaria bilbifera L. 1998 Ekológia, Vol. 17, No. 2, p. 125 – 133 SAP Bratislava ekológia, fenológia, produkčná ekológia ENG dynamika produkcie, nadzemná biomasa, podzemná biomasa, , regenerácia po rube, spôsob zalesňovania článok

Janík Rastlislav Vplyv vybratých faktorov na produkciu nadzemnej a podzemnej biomasy druhov Rubus idaeus a Rubus hirtus v podhorských bučinách 1998 Ekológia, Vol. 17, No. 2, p. 134 – 141 SAP Bratislava ekológia, produkčná ekológia ENG vplyv, nadzemná biomasa, podzemná biomasa, Rubus idaeus, Rubus hirtus, bučiny, tieň, priemerná teplota, článok

Vykouková Ivana, Majzlanová Eva Nadzemná biomasa spoločenstiev z Petasites hybridus (L.) Gaertn B. Mey et Scherb. v Korytnickej doline () 1998 Ekológia, Vol. 17, No. 2, p. 142 – 151 SAP Bratislava ekológia, produkčná ekológia ENG nadzemná biomasa, Petasites hybridus, Korytnícka dolina, Nízke Tatry článok

Mihál Ivan Produkcia biomasy plodníc saprofytických húb v smrekových monokultúrach na bývalých nelesných pôdach 1998 Ekológia, Vol. 17, No. 2, p. 152 – 161 SAP Bratislava ekológia, produkčná ekológia ENG produkcia biomasy, saprofytické huby, smreková monokultúra, nelesné pôdy článok

Kubíček Ferdinand, Bedrna Zoltán, Šimonovič Produkčno-ekologická a pôdna charakteristika rašeliníkových spoločenstiev štátnych prírodných rezervácií Čikovská a Pavlová (Podspády), Tatranský národný park 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 4, p. 371 – 383 SAP Bratislava produkčná ekológia, pedológia ENG pôda, rašeliníky, Čikovská, Pavlová, Podspády, , bylinná vrstva, machová vrstva, ŠPR Bor článok

Tokár Ferdinand, Konôpková Jana Dynamické zmeny obsahu vybratých chemických prvkov v nadzemnej dendromase u rôznych porastových typov duba červeného (Quercus rubra L.) a orecha čierneho (Juglans nigra L.) 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 4, p. 385 – 394 SAP Bratislava produkčná ekológia, chémia ENG dynamika, chemický prvok, nadzemná dendromasa, biomasa, Quercus rubra, Juglans nigra článok

Kubíček F. Production of the herb layer in coniferous ecosystems of Slovakia 1994 Ekológia, Vol. 13, p. 33 – 42 SAP Bratislava produkčná ekológia ENG produkcia bylinnej vrstvy, ihličnaté lesy, článok

Kubíček F., Brechtl J. Production and phenology of the herb layer in an oak-hornbeam forest 1970 Biológia Vol. 25, p. 651 – 666 Bratislava produkčná ekológia, fenológia ENG bylinná vrstva, dubo-hrabiny článok

Kubíček F., Jurko Anton Estimation of the above-ground biomass of the herb layer in forest communities 1975 Folian Geobot. Phytotax. Vol. 10, p. 113 – 129 Praha produkčná ekológia ENG odhad, nadzemná biomasa, bylinná vrstva, lesné článok

Kubíček F., Šomšák Ladislav Ecological analysis of the herb and moss layer in several fir and spruce forests (the Vysoké Tatry Mountains) 1993 Ekológia, Vol. 12, p. 45 – 59 SAP Bratislava produkčná ekológia ENG ekologická analýza, bylinná vrstva, machová vrstva, jedliny, smrečiny, Vysoké Tatry článok

Šimonovič V. A quantitative study of roots in forest ecosystems 1978 Biológia Vol. 33, p. 543 – 550 Bratislava produkčná ekológia ENG kvantitatívna štúdia, , les článok

Berendse F. Competition between plant populations at low and high nutrient supplies 1994 Oikos No. 71, p. 253 – 260 produkčná ekológia ENG konkurencia, rastlinná populácia, množstvo živín článok

Úlehlová B. Nitrogen cycling in meadow ecosystems 1989 Studie ČSAV 20/89 Academia Praha produkčná ekológia CES N, cyklus dusíka, lúky neznámy

Bernát J., Braunová O., Mirčink T.G. Determination of the microfungal biomass 0 Facultatis Rerum Nature Universitas Comenius Microbiologia Vol. 11, p. 1 – 6 PRIF UK Bratislava mikrobiológia, produkčná ekológia ENG determinácia, mikroskopické huby, biomasa článok

Cummins K.W., Wuycheck J.C. Caloric equivalents for investigation in ecological energetics 1971 Inter. Vereinigung für theory un angewan. Limnobiologie No. 18 Stuttgart limnobiológia, produkčná ekológia ENG ekologická energetica, odhad, kalorický ekvivalent neznámy

Kubíček F. Study methods of plants productivity 1977 Acta Ecologica Vol. 16, p. 8 – 30 produkčná ekológia, metodológia ENG metóda rastlinej produkcie, produktivita článok

Janík Rastislav Vplyv zakmenenia, stupňa clonenia, zrážkového úhrnu a priemernej pôdnej teploty na produkciu nadzemenej a podzemnej biomasy vybratých rastlinných druhov 1998 Ekológia, Vol. 17, No. 4, p. 364 – 376 SAP Bratislava environmentalistika, produkčná ekológia ENG fotosyntetická aktívna radiácia, množstvo dopadajúceho slnečného svitu, pôdna , článok 1335-342X

Kováčová Margita, Kontriš Jaroslav, Kontrišová Oľga Produkčná dynamika populácie Carex pilosa Scop. V podhorských bučinách 1998 Ekológia, Vol. 17, No. 4, p. 377 – 383 SAP Bratislava produkčná ekológia ENG produkcia, Carex pilosa, podhorské bučiny, Kremnické článok 1335-342X

Kodrík J., Kodrík Milan Production and statical stability of the fir (Abie alba Mill.) root system 1996 Ekológia, Vol. 15, No. 2, p. 169 – 178 SAP Bratislava produkčná ekológia ENG produkcia koreňového systému Abies alba, statika koreňového systémy Abies alba článok 1335-342X

Kubíček F. Study methods of plant productivity 1977 Acta Ecologica Vol. 16, p. 8 – 30 produkčná ekológia SLO metódy výskumu rastlinnej produkcie neznámy

Kubíček F. Productive and ecological study of herb layer biomass in forest ecosystems 1983 DrSc. Thesis produkčná ekológia, ekológia SLO produkcia bylinnej vrstvy v lesných spoločenstvách Slovenska, ekológia bylinnej vrstvy v lesných spoločenstvách Slovenska práca