Naša rodina, Rodina

Pôvod a história rodu našej rodiny

Hits: 20024

K pôvo­du mien

  • slo­vo Kac­lík zna­me­ná v tureč­ti­ne nie­čo ako stav, hod­no­ta, cena
  • meno Faš­ko vznik­lo mož­no z nemec­ké­ho Fachmann
  • meno Ondrá­šik je na Slo­ven­sku, aj v Čechách veľ­mi používané
  • meno Rus­nák je prav­de­po­dob­ne odvo­de­né od kme­ňa slo­va rus
  • meno Dugát je pre mňa zatiaľ záha­dou. Vína vo Fran­cúz­sku nesú taký názov
  • meno Kern je zrej­me nemec­ké­ho pôvo­du. Kern zna­me­ná zrno v nemčine
  • meno Pec­ka pochá­dza z Moravy
  • meno Šaj­ga­lík môže byť odvo­de­né od saj­gy, prí­pad­ne od saglika
  • meno Púchov­ský

Naša rodi­na je pomer­ne roz­siah­la. Sna­žím sa zis­tiť kam sia­ha­jú jej kore­ne. Poda­ri­lo sa mi už nájsť veľ­ké množ­stvo ľudí, kto­rí mi pomoh­li. Prí­pad­ne som ja tro­chu pomo­hol im. Pát­ram pre­dov­šet­kým po menách ako Kac­lík, Faš­ko, Dugát, Rus­nák, Kern, Cit­ter­berg, Šaj­ga­lík, Púchov­ský, Ondrá­šik, Pec­ka, prí­pad­ne Lič­ko, Kán, Baliak, Košec­ká, Nemčok, Knap­čok, Orav­co­vá. Zau­jí­ma ma aj his­tó­ria miest, osíd­le­nia v kto­rých žili naši pred­ko­via. Ide o Pieš­ťa­ny, Fili­po­vo, Brez­no, Gaš­pa­ro­vo, Bra­vä­co­vo, Hôr­ka nad Váhom, Pôbi­šo­vo, Srn­ko­vo, Pod­ho­lie, Duchon­ku, Sta­ré Hory atď. V roku 2003 žilo na Slo­ven­sku prav­de­po­dob­ne 58 Kaclíkovcov.

K zme­nám priez­visk dochá­dza­lo aj v našej rodi­ne. Mena­mi Faš­ko, Kac­lík, Dugát, Rus­nák sa pod­rob­nej­šie zaobe­rám na samos­tat­ných strán­kach. Zis­til som tie­to mož­né zme­ny mien: Lič­ko – Baliak, Búto­ra – Kochan, Tro­li­ga – Pôbiš, Kern – Hor­ský. Čo vied­lo tých­to ľudí k zme­ne? Asi v našom prí­pa­de skôr ide o sna­hu po roz­li­šo­va­ní sa. Nie­ke­dy mož­no šlo o oba­vy z pre­na­sle­do­va­nia, či už kvô­li pre­sved­če­niu, ale­bo kvô­li neslo­ven­sky zne­jú­ce­mu menu, prí­pad­ne z iných dôvo­dov (Kern, Herák, mož­no aj Rus­nák). Pôvod Faš­kov­ské­ho rodu sa via­že na obec Fili­po­vo. Neviem zatiaľ kedy vznik­la. Vyze­rá to, že mož­no oko­lo roku 1690. Je však veľ­mi zau­jí­ma­vé, že pod­ľa his­to­ric­kých pra­me­ňov Fili­po­vo exis­to­va­lo už v 15. sto­ro­čí. Nie však tam, kde je dnes, ale pri Dob­ši­nej. Tam však v 16. sto­ro­čí zanik­lo. Gene­a­lo­gic­ké úda­je sa dajú zís­kať na mat­ri­kách, na far­ských úra­doch, v archí­voch. Na Slo­ven­sku sa nachá­dza asi 7 oblast­ných archí­vov. V Štát­nom oblast­nom archí­ve v Ban­skej Bys­tri­ci sa nachá­dza­jú mat­ri­ky z väč­ši­ny býva­lé­ho stre­do­slo­ven­ské­ho kra­ja z rokov 17861895. Kon­krét­ne sa tam nachá­dza­jú aj nami zis­te­né úda­je z obce Beňuš, avšak star­šie mat­ri­ky sa tu nena­chá­dza­jú, nakoľ­ko v Beňu­ši nebol far­ský úrad, star­šie úda­je – do roku 1682 sú v mat­ri­kách v Brez­ne.

Úda­je, kto­ré sú zve­rej­ne­né, neob­sa­hu­jú pres­né adre­sy, žiad­ne tele­fó­ny, žiad­ne fot­ky, nič čoby naru­šo­va­lo súkro­mie dot­knu­tých osôb. Výnim­kou sú fot­ky najb­liž­ších. Fot­ky obcí, aj väč­ši­ny osôb som fotil ja sám. Aké­koľ­vek výhra­dy voči uve­rej­ne­né­mu obsa­hu mi adre­suj­te. Ospra­vedl­ňu­jem sa za nepres­nos­ti, nie všet­ky infor­má­cie sú dokon­če­né. Ak by sa nie­kto našiel, kto by mi vedel pomôcť, pora­diť, ak by naopak, nie­kto chcel radu odo mňa, nech sa obrá­ti na mňa. Budem vďač­ný za kaž­dú infor­má­ciu. V tom­to duchu by som sa chcel poďa­ko­vať pre­dov­šet­kým Bra­ni­sla­vo­vi Faš­ko­vi a Igo­ro­vi Faš­ko­vi kto­rý mi poskyt­li množ­stvo cen­ných informácií.

Jed­not­li­vé zau­jí­ma­vé generácie


About the ori­gin of names

  • The word Kac­lík” means somet­hing like con­di­ti­on, value, or pri­ce in Turkish.
  • The name Faš­ko” might have ori­gi­na­ted from the Ger­man word Fach­mann,” which means spe­cia­list or expert.
  • The name Ondrá­šik” is com­mon­ly used in Slo­va­kia and the Czech Republic.
  • Rus­nák” is like­ly deri­ved from the root rus,” which may be rela­ted to the term for Russian.
  • The ori­gin of the name Dugát” is cur­ren­tly unkno­wn but resem­bles the name of wines in France.

Your fami­ly is exten­si­ve, and you are explo­ring the roots of names such as Kac­lík, Faš­ko, Dugát, Rus­nák, Kern, Cit­ter­berg, Šaj­ga­lík, Púchov­ský, Ondrá­šik, Pec­ka, as well as Lič­ko, Kán, Baliak, Košec­ká, Nemčok, Knap­čok, Orav­co­vá. You are also inte­res­ted in the his­to­ry of pla­ces whe­re your ances­tors lived, such as Pieš­ťa­ny, Fili­po­vo, Brez­no, Gaš­pa­ro­vo, Bra­vä­co­vo, Hôr­ka nad Váhom, Pôbi­šo­vo, Srn­ko­vo, Pod­ho­lie, Duchon­ka, Sta­ré Hory, etc.

You­’ve encoun­te­red chan­ges in sur­na­mes wit­hin your fami­ly, such as Faš­ko, Kac­lík, Dugát, Rus­nák, Kern, Cit­ter­berg, Šaj­ga­lík, Púchov­ský, Ondrá­šik, Pec­ka, and Lič­ko. Some of the­se chan­ges may be rela­ted to the desi­re for dif­fe­ren­tia­ti­on, con­cerns about per­se­cu­ti­on, or language-​related reasons.

You­’ve also del­ved into the his­to­ry of the Faš­ko fami­ly, tra­cing it back to the vil­la­ge of Fili­po­vo around 1690. You­’ve col­lec­ted gene­a­lo­gi­cal data from vari­ous sour­ces, inc­lu­ding church records, parish offi­ces, and archi­ves. The Sta­te Regi­onal Archi­ve in Ban­ská Bys­tri­ca holds records from the for­mer cen­tral Slo­vak regi­on from 1786 to 1895.

The pub­lis­hed infor­ma­ti­on res­pects pri­va­cy, avo­iding pre­ci­se add­res­ses, pho­ne num­bers, or intru­si­ve details. You­’ve taken pho­tog­raphs of vil­la­ges and indi­vi­du­als your­self, with excep­ti­ons for pho­tos of clo­se fami­ly mem­bers. You ack­no­wled­ge any poten­tial inac­cu­ra­cies and wel­co­me cor­rec­ti­ons. You express gra­ti­tu­de to Bra­ni­slav Faš­ko and Igor Faš­ko for pro­vi­ding valu­ab­le infor­ma­ti­on and encou­ra­ge any­o­ne with addi­ti­onal infor­ma­ti­on to con­tact you.


Zur Her­kunft der Namen

Das Wort Kac­lík bede­utet im Tür­kis­chen etwas wie Zus­tand, Wert, Pre­is. Der Name Faš­ko könn­te mög­li­cher­we­i­se aus dem deuts­chen Fach­mann ents­tan­den sein. Der Name Ondrá­šik ist in der Slo­wa­kei und auch in Tsche­chien sehr geb­rä­uch­lich. Der Name Rus­nák lei­tet sich wahrs­che­in­lich vom Stamm des Wor­tes rus ab. Der Urs­prung des Namens Dugát ist für mich bis­her ein Rät­sel. Wei­ne in Fran­kre­ich tra­gen jedoch einen ähn­li­chen Namen. Der Name Kern ist wahrs­che­in­lich deuts­chen Urs­prungs. Kern bede­utet auf Deutsch Korn. Der Name Pec­ka stammt aus Mäh­ren. Der Name Šaj­ga­lík könn­te von saj­gy oder sag­li­ka abge­le­i­tet sein. Der Name Púchovský.

Unse­re Fami­lie ist ziem­lich umfan­gre­ich. Ich ver­su­che heraus­zu­fin­den, wo ihre Wur­zeln lie­gen. Es ist mir bere­its gelun­gen, vie­le Men­schen zu fin­den, die mir gehol­fen haben. Mög­li­cher­we­i­se habe ich auch ihnen ein wenig gehol­fen. Ich suche vor allem nach Namen wie Kac­lík, Faš­ko, Dugát, Rus­nák, Kern, Cit­ter­berg, Šaj­ga­lík, Púchov­ský, Ondrá­šik, Pec­ka, sowie Lič­ko, Kán, Baliak, Košec­ká, Nemčok, Knap­čok, Orav­co­vá. Mich inte­res­siert auch die Ges­chich­te der Orte, in denen unse­re Vor­fah­ren leb­ten. Dazu gehören Pieš­ťa­ny, Fili­po­vo, Brez­no, Gaš­pa­ro­vo, Bra­vä­co­vo, Hôr­ka nad Váhom, Pôbi­šo­vo, Srn­ko­vo, Pod­ho­lie, Duchon­ka, Sta­ré Hory usw. Im Jahr 2003 leb­ten wahrs­che­in­lich 58 Kac­líks in der Slowakei.

Es gab auch Verän­de­run­gen in den Nach­na­men unse­rer Fami­lie. Mit den Namen Faš­ko, Kac­lík, Dugát, Rus­nák befas­se ich mich genau­er auf sepa­ra­ten Sei­ten. Ich habe mög­li­che Namen­sän­de­run­gen fest­ges­tellt, wie Lič­ko – Baliak, Búto­ra – Kochan, Tro­li­ga – Pôbiš, Kern – Hor­ský. Was führ­te die­se Men­schen zu einer Ände­rung? In unse­rem Fall sche­int es eher darum zu gehen, sich zu unters­che­i­den. Manch­mal könn­te es auch die Angst vor Ver­fol­gung gewe­sen sein, sei es wegen Über­ze­ugun­gen oder wegen eines nicht-​slowakisch klin­gen­den Namens, oder aus ande­ren Grün­den (Kern, Herák, viel­le­icht auch Rus­nák). Der Urs­prung des Faško-​Geschlechts ist mit dem Dorf Fili­po­vo ver­bun­den. Ich weiß noch nicht, wann es ents­tan­den ist. Es sche­int jedoch sehr inte­res­sant zu sein, dass laut his­to­ris­chen Quel­len Fili­po­vo bere­its im 15. Jahr­hun­dert exis­tier­te. Aller­dings nicht dort, wo es heute ist, son­dern bei Dob­ši­ná. Dort versch­wand es jedoch im 16. Jahr­hun­dert. Gene­a­lo­gis­che Daten kön­nen aus Kir­chen­büchern, Pfar­räm­tern und Archi­ven gewon­nen wer­den. In der Slo­wa­kei gibt es etwa 7 regi­ona­le Archi­ve. Im Sta­at­sar­chiv in Ban­ská Bys­tri­ca befin­den sich Kir­chen­bücher aus dem Gro­ßte­il der ehe­ma­li­gen Mit­tels­lo­wa­kei von 1786 bis 1895. Spe­ziell dort sind auch die von uns gefun­de­nen Daten aus dem Dorf Beňuš vor­han­den, älte­re Kir­chen­bücher sind jedoch nicht vor­han­den, da es in Beňuš kein Pfar­ramt gab; älte­re Daten bis 1682 sind in den Kir­chen­büchern in Brez­no zu finden.

Die veröf­fen­tlich­ten Daten ent­hal­ten kei­ne genau­en Adres­sen, Tele­fon­num­mern, Fotos von Per­so­nen, die ihre Pri­vatsp­hä­re ver­let­zen könn­ten. Aus­nah­men sind Fotos der nächs­ten Ver­wand­ten. Die Fotos von Dör­fern und den meis­ten Per­so­nen habe ich selbst gemacht. Even­tu­el­le Ein­wän­de gegen den veröf­fen­tlich­ten Inhalt kön­nen mir mit­ge­te­ilt wer­den. Ich ents­chul­di­ge mich für Unvoll­kom­men­he­i­ten, nicht alle Infor­ma­ti­onen sind abgesch­los­sen. Wenn sich jemand fin­det, der mir hel­fen kann, Ratsch­lä­ge geben möch­te oder im Gegen­te­il, jemand Rat von mir möch­te, soll sich bit­te an mich wen­den. Ich bin dank­bar für jede Infor­ma­ti­on. In die­sem Sin­ne möch­te ich mich beson­ders bei Bra­ni­slav Faš­ko und Igor Faš­ko bedan­ken, die mir vie­le wer­tvol­le Infor­ma­ti­onen gege­ben haben.


A nevek eredetéről

A Kac­lík szó törökül vala­mi oly­as­mit jelent, mint álla­pot, érték, ár. A Faš­ko név talán a német Fach­mann szó­ból szár­ma­zik. Az Ondrá­šik név a Szlo­vá­kiá­ban és Cse­hors­zág­ban is nagy­on elter­jedt. A Rus­nák név valós­zí­nűleg a rus szó törz­sé­ről szár­ma­zik. A Dugát név szá­mom­ra eddig rej­té­ly. Fran­cia borok vise­lik ugy­anazt a nevet. A Kern név valós­zí­nűleg német ere­de­tű. A Kern a német­ben magot jelent. A Pec­ka név Morá­viá­ból szár­ma­zik. A Šaj­ga­lík név lehet, hogy a saj­gy vagy sag­li­ka szó­ból ered. A Púchov­ský név.

A csa­lá­dunk vis­zo­ny­lag ter­je­del­mes. Pró­bá­lom kide­rí­te­ni, hogy hon­nan ered­nek a gyöke­rei. Sike­rült már talál­nom sok embert, akik segí­tet­tek nekem. Vagy talán én is segí­tet­tem nekik egy kic­sit. Főként oly­an neve­ket kuta­tok, mint a Kac­lík, Faš­ko, Dugát, Rus­nák, Kern, Cit­ter­berg, Šaj­ga­lík, Púchov­ský, Ondrá­šik, Pec­ka, vala­mint Lič­ko, Kán, Baliak, Košec­ká, Nemčok, Knap­čok, Orav­co­vá. Érde­kel a hely­ek tör­té­nel­me, ahol előde­ink éltek. Ily­enek Pieš­ťa­ny, Fili­po­vo, Brez­no, Gaš­pa­ro­vo, Bra­vä­co­vo, Hôr­ka nad Váhom, Pôbi­šo­vo, Srn­ko­vo, Pod­ho­lie, Duchon­ka, Sta­ré Hory stb. 2003-​ban valós­zí­nűleg 58 Kac­lík élt Szlovákiában.

Vol­tak vál­to­zá­sok a csa­lá­dunk veze­ték­ne­ve­i­ben is. A Faš­ko, Kac­lík, Dugát, Rus­nák nevek­kel rész­le­te­sen fog­lal­ko­zom külön olda­la­kon. Az aláb­bi lehet­sé­ges név­vál­to­za­to­kat talál­tam: Lič­ko – Baliak, Búto­ra – Kochan, Tro­li­ga – Pôbiš, Kern – Hor­ský. Mi veze­tett eze­ket az embe­re­ket a vál­to­zá­sok­hoz? Talán az volt a szán­dé­kuk, hogy meg­külön­böz­ze­nek. Néha lehet, hogy az üldözés félel­me miatt tör­tént, legy­en az meg­gy­őződés vagy a német hang­zá­sú név miatt, vagy más okok­ból (Kern, Herák, eset­leg Rus­nák). A Faško-​család ere­de­te a Fili­po­vo falu­hoz kapc­so­ló­dik. Még nem tudom, mikor kelet­ke­zett. Azon­ban nagy­on érde­kes, hogy a tör­té­nel­mi for­rá­sok sze­rint Fili­po­vo már a 15. szá­zad­ban léte­zett. Nem ott, ahol ma van, hanem Dob­ši­ná mel­lett. Azon­ban 16. szá­zad­ban megs­zűnt. A gene­a­ló­giai ada­to­kat any­aköny­vek­ből, plé­bá­niák­ról és levél­tá­rak­ból lehet bes­ze­rez­ni. Szlo­vá­kiá­ban kb. 7 terüle­ti levél­tár talál­ha­tó. Bán­ská Bys­tri­cai Terüle­ti Levél­tár­ban a közép-​szlovákiai régió nagy rés­zé­ről szár­ma­zó any­aköny­vek van­nak 1786-​tól 1895-​ig. Különösen ott talál­ha­tó­ak az álta­lunk meg­ta­lált ada­tok Beňuš falu­ból, de az idősebb any­aköny­vek Brez­nó­ban talál­ha­tó­ak, mivel Beňu­šon nem volt plé­bá­nia; a régeb­bi ada­tok 1682-​ig Brez­nó any­aköny­ve­i­ben találhatóak.

A köz­zé­tett ada­tok nem tar­tal­ma­znak pon­tos címe­ket, tele­fons­zá­mo­kat, oly­an fény­ké­pe­ket, ame­ly­ek meg­sér­tet­he­tik az érin­tett sze­mé­ly­ek magá­né­le­tét. Kivé­telt képez­nek a leg­köze­leb­bi roko­nok fény­ké­pei. A fal­vak és a leg­több sze­mé­ly fény­ké­pe­it én kés­zí­tet­tem. Bár­mi­ly­en kifo­gást a köz­zé­tett tar­ta­lom ellen, kérem, velem közöl­jék. Elné­zést kérek a pon­tat­lan­sá­go­kért, nem min­den infor­má­ció kés­zült el. Ha vala­ki meg­ta­lál­ná magát, aki segí­te­ni tud­na, tanác­sot adna, vagy éppen vala­ki tanács­ra van tőlem szük­sé­ge, for­dul­jon hoz­zám. Hálás len­nék min­den infor­má­ci­ó­ért. Ebben a szel­lem­ben külön kös­zöne­tet sze­ret­nék mon­da­ni elsősor­ban Bra­ni­slav Faš­kó­nak és Igor Faš­kó­nak, akik sok érté­kes infor­má­ci­ót szol­gál­tat­tak nekem.


O pocho­dze­niu nazwisk

Sło­wo Kac­lík w turec­kim oznac­za coś w rodza­ju sta­nu, war­to­ści, ceny. Nazwa Faš­ko pra­wdo­po­dob­nie wywo­dzi się z nie­miec­kie­go Fach­mann. Nazwis­ko Ondrá­šik jest bar­dzo popu­lar­ne na Sło­wac­ji, a także w Cze­chach. Nazwis­ko Rus­nák pra­wdo­po­dob­nie wywo­dzi się od rdze­nia sło­wa rus. Nazwis­ko Dugát pozos­ta­je dla mnie jak dotąd zagad­ką. Wina we Franc­ji nos­zą podob­ną nazwę. Nazwis­ko Kern jest pra­wdo­po­dob­nie nie­miec­kie­go pocho­dze­nia. Kern oznac­za ziar­no po nie­miec­ku. Nazwis­ko Pec­ka pocho­dzi z Moraw. Nazwis­ko Šaj­ga­lík może być odmie­ni­one od sło­wa saj­gy lub sag­li­ka. Nazwis­ko Púchovský.

Nasza rodzi­na jest dość roz­le­gła. Sta­ram się dowie­dzieć, skąd się bio­rą jej kor­ze­nie. Uda­ło mi się już zna­le­źć wie­lu ludzi, któr­zy mi pomog­li. Cza­sa­mi również ja pomo­głem im tro­chę. Poszu­ku­ję prze­de wszys­tkim nazwisk takich jak Kac­lík, Faš­ko, Dugát, Rus­nák, Kern, Cit­ter­berg, Šaj­ga­lík, Púchov­ský, Ondrá­šik, Pec­ka, a także Lič­ko, Kán, Baliak, Košec­ká, Nemčok, Knap­čok, Orav­co­vá. Inte­re­su­je mnie także his­to­ria miejsc, osad, w któ­rych żyli nasi przod­ko­wie. Są to między inny­mi Pieš­ťa­ny, Fili­po­vo, Brez­no, Gaš­pa­ro­vo, Bra­vä­co­vo, Hôr­ka nad Váhom, Pôbi­šo­vo, Srn­ko­vo, Pod­ho­lie, Duchon­ka, Sta­ré Hory itp. W roku 2003 w Pols­ce miesz­ka­ło pra­wdo­po­dob­nie 58 osób o nazwis­ku Kaclík.

W naszej rodzi­nie docho­dzi­ło również do zmian nazwisk. Nazwy Faš­ko, Kac­lík, Dugát, Rus­nák szc­ze­gó­ło­wo oma­wiam na osob­nych stro­nach. Zna­la­złem te możli­we zmia­ny nazwisk: Lič­ko – Baliak, Búto­ra – Kochan, Tro­li­ga – Pôbiš, Kern – Hor­ský. Co skło­ni­ło tych ludzi do zmia­ny nazwisk? W naszym przy­pad­ku cho­dzi pra­wdo­po­dob­nie o pró­bę odró­żnie­nia się. Cza­sa­mi mogło to wyni­kać z obaw przed prze­śla­do­wa­nia­mi, czy to z powo­du prze­ko­nań, czy też z powo­du nie­miec­ko brz­mi­ącej nazwy, albo z innych powo­dów (Kern, Herák, być może też Rus­nák). Poc­ząt­ki rodu Faš­ko wiążą się z miejs­co­wo­ścią Fili­po­vo. Na razie nie wiem, kie­dy zosta­ła zało­żo­na. Wyda­je się jed­nak bar­dzo inte­re­su­jące, że według źró­deł his­to­rycz­nych Fili­po­vo ist­nia­ło już w XV wie­ku. Nie tam, gdzie jest dziś, ale koło Dob­ši­ny. Jed­nak w XVI wie­ku to miejs­ce zani­kło. Dane gene­a­lo­gicz­ne można uzys­kać z met­ryk, urzędów para­fial­nych i archi­wów. W Pols­ce ist­nie­je oko­ło 7 archi­wów regi­onal­nych. W Państ­wo­wym Archi­wum Regi­onal­nym w Ban­ská Bys­tri­ca znaj­du­ją się met­ry­ki z więks­zo­ści byłe­go środ­ko­wo­sło­wac­kie­go kra­ju z lat 1786 – 1895. Kon­kret­nie tam znaj­du­ją się również dane z wsi Beňuš, któ­re uda­ło nam się ziden­ty­fi­ko­wać, ale stars­ze met­ry­ki tam nie są dostęp­ne, ponie­waż w Beňuš nie było urzędu para­fial­ne­go, a stars­ze dane do roku 1682 znaj­du­ją się w met­ry­kach w Breznie.

Opub­li­ko­wa­ne dane nie zawie­ra­ją dokład­nych adre­sów, nume­rów tele­fo­nów, zdjęć osób, co mogło­by narus­zać ich pry­wat­no­ść. Wyjąt­kiem są zdjęcia najb­li­żs­zych. Zdjęcia wiosek i więks­zo­ści osób robi­łem sam. Wszel­kie zastr­ze­że­nia co do opub­li­ko­wa­ne­go tre­ści pros­zę skie­ro­wać do mnie. Przep­ras­zam za nie­do­kład­no­ści, nie wszys­tkie infor­mac­je są kom­plet­nie opra­co­wa­ne. Jeśli ktoś się znaj­dzie, kto mógłby mi pomóc, dora­dzić, a może ktoś potr­ze­bu­je rady ode mnie, pros­zę o kon­takt. Będę wdzi­ęcz­ny za każdą infor­mac­ję. W tym duchu chcia­łbym szc­ze­gól­nie podzi­ęko­wać Bra­ni­sla­vo­wi Faš­ko­wi i Igo­ro­wi Faš­ko­wi, któr­zy udos­tęp­ni­li mi wie­le cen­nych informacji.

Use Facebook to Comment on this Post

Mená, Rodina

Faško, Kaclík – mená späté s našou rodinou

Hits: 8727

Hypo­té­za 1

Meno Faš­ko je zrej­me odvo­de­né z talian­ske­ho zákla­du slo­va Fas­chi – Fas­ci – Fas­co, čo zna­me­ná zväz – zvä­zu­jú­ci – zvä­zok. V nemči­ne slo­vo fas­che zna­me­ná obruč, zvä­zok. Je prav­de­po­dob­né, že na Slo­ven­sko priš­li ako kolo­nis­ti z nemecko-​talianského Tirol­ska. V pub­li­ká­cii Hreb­lay A., Deji­ny evan­je­lic­kej cir­kvi v Brez­ne sa spo­mí­na, že Brez­no a Boce (Vyšná a Niž­ná Boca) boli zalo­že­né tými­to kolo­nis­ta­mi. Brez­no v minu­los­ti nies­lo názov aj Bres­si­no, Bres­sa­no, Bres­no. V Tirol­sku exis­tu­jú dve mes­tá ved­ľa seba: Bres­sa­no a Bozen (Ober Bozen a Nie­der Bozen) – ale­bo Bol­za­no v talian­či­ne. Tie­to obce boli v minu­los­ti dosť pre­via­za­né. Posúď­te sami, Vyšná Boca – Ober Bozen, Niž­ná Boca – Nie­der Bozen. V Bociach” aj v roku 2006 žilo veľa ľudí s nemec­ký­mi mena­mi, napr. Trä­ger, Böh­mer. Pán Richard Fas­co sa pri svo­jom výsku­me raz stre­tol s kore­ňom mena Fasci-​Faschi až do čias Rímu. V tom čase tak boli pome­no­va­ní ľudia, zdr­žia­va­jú­ci sa v blíz­kos­ti cisá­ra ako elit­ná vojen­ská jed­not­ka, prí­pad­ne ochran­ka. Ich úlo­hou bolo ochra­ňo­vať cisá­ra. Ich zna­kom boli malé seke­ry zave­se­né pri bed­rách. (Zdroj: Igor Faš­ko, Richard Fasco).


Hypot­he­sis 1

The name Faš­ko is like­ly deri­ved from the Ita­lian base word Fas­chi – Fas­ci – Fas­co,” mea­ning bund­le or bin­ding. In Ger­man, the word fas­che” trans­la­tes to hoop or bund­le. It is pro­bab­le that the­se colo­nists came to Slo­va­kia from the German-​Italian Tyrol regi­on. The pub­li­ca­ti­on Deji­ny evan­je­lic­kej cir­kvi v Brez­ne” by Hreb­lay A. men­ti­ons that Brez­no and Boce (Vyšná and Niž­ná Boca) were foun­ded by the­se colo­nists. In the past, Brez­no was also cal­led Bres­si­no, Bres­sa­no, or Bres­no. In Tyrol, the­re are two towns next to each other: Bres­sa­no and Bozen (Ober Bozen and Nie­der Bozen) – or Bol­za­no in Ita­lian. The­se com­mu­ni­ties were quite inter­con­nec­ted in the past. Con­si­der for your­self, Vyšná Boca – Ober Bozen, Niž­ná Boca – Nie­der Bozen. In Boca,” even in 2006, many peop­le with Ger­man names lived, such as Trä­ger, Böh­mer. Mr. Richard Fas­co, in his rese­arch, once encoun­te­red the root of the name Fasci-​Faschi back to the times of Rome. At that time, peop­le near the empe­ror were named as an eli­te mili­ta­ry unit or body­gu­ards, tas­ked with pro­tec­ting the empe­ror. They were iden­ti­fied by small axes han­ging from the­ir hips. (Sour­ce: Igor Faš­ko, Richard Fasco).


Die Hypot­he­se 1

Der Name Faš­ko lei­tet sich wahrs­che­in­lich von der ita­lie­nis­chen Wur­zel des Wor­tes Fas­chi – Fas­ci – Fas­co ab, was Bün­del – bün­delnd – Bün­del bede­utet. Im Deuts­chen bede­utet das Wort Fas­che” einen Rei­fen oder ein Bün­del. Es ist wahrs­che­in­lich, dass sie als Kolo­nis­ten aus dem deutsch-​italienischen Tirol nach Slo­we­nien kamen. In der Pub­li­ka­ti­on Ges­chich­te der evan­ge­lis­chen Kir­che in Brez­no” wird erwähnt, dass Brez­no und Boce (Vyšná und Niž­ná Boca) von die­sen Kolo­nis­ten geg­rün­det wur­den. Brez­no trug in der Ver­gan­gen­he­it auch die Namen Bres­si­no, Bres­sa­no, Bres­no. In Tirol gibt es zwei Städ­te nebe­ne­i­nan­der: Bres­sa­no und Bozen (Ober Bozen und Nie­der Bozen) – oder Bol­za­no auf Ita­lie­nisch. Die­se Geme­in­den waren in der Ver­gan­gen­he­it ziem­lich mite­i­nan­der ver­bun­den. Beur­te­i­len Sie selbst, Vyšná Boca – Ober Bozen, Niž­ná Boca – Nie­der Bozen. In Boca” leb­ten auch 2006 vie­le Men­schen mit deuts­chen Namen wie Trä­ger, Böh­mer. Herr Richard Fas­co stieß bei sei­ner Fors­chung ein­mal auf die Wur­zeln des Namens Fasci-​Faschi bis zur Zeit des Römis­chen Rei­ches. Zu die­ser Zeit wur­den Men­schen, die sich in der Nähe des Kai­sers auf­hiel­ten, als Elite-​Militäreinheit oder mög­li­cher­we­i­se als Leib­wa­che bez­e­ich­net. Ihre Auf­ga­be war es, den Kai­ser zu schüt­zen. Ihr Sym­bol waren kle­i­ne Äxte, die an ihren Hüf­ten hin­gen. (Quel­le: Igor Faš­ko, Richard Fasco).


Hypo­té­za 2

Ak mali Faš­kov­ci podob­ný pôvod ako Dax­ne­rov­ci, čo je dosť prav­de­po­dob­né, tak potom to boli dre­vo­ru­bačs­ké rody, kto­ré zís­ka­li zemian­stvo pri­bliž­ne v rov­na­kom čase. Boli to zrej­me tiež pôvod­ne všet­ko evan­je­li­ci, kto­rí priš­li spo­lu s ostat­ný­mi rod­mi z Tirol­ska, ale­bo Salz­bur­gs­ka ako dre­vo­ru­bačs­kí odbor­ní­ci na spla­vo­va­nie dre­va (vod­né smy­ky, ryz­ne, frúd­le, taj­chy) na Bie­le a Čier­ne Hand­le. Nie­kto­rí bohat­ší sa odsťa­ho­va­li do mes­ta, sta­li sa meš­ťan­mi a za záslu­hy zís­ka­li zemian­stvo. Keď neskôr pre­bie­ha­la reka­to­li­zá­cia (pre­lom 16. a 17. sto­ro­čia), dedin­ča­nia boli poka­to­lí­če­ní brez­nian­sky­mi pia­ris­ta­mi, ale meš­ťa­nia zosta­li väč­ši­nou evan­je­lik­mi. O tom sved­čí aj ten fakt, že v roku 1675 sa musel jeden z pred­kov rodu Faš­ko vysťa­ho­vať na západ a jeho potom­ko­via puto­va­li cez Bis­chofs­he­im, Buch­swe­i­ler, Pir­ma­sens až do Wald­fish­ba­chu do Nemec­ka, kde žijú dodnes (list Richar­da Fas­ca z roku 1997). Nemec­ko bolo vte­dy pro­tes­tant­ské. Vede­li v tom čase títo ľudia ešte o svo­jich kore­ňoch? Mož­ný nemec­ký pôvod bol dôvod ich emig­rá­cie do Nemec­ka? Ale­bo k tomu pris­pe­li aj nepo­ko­je v polo­vi­ci 17. sto­ro­čia, kedy boli povs­ta­nia kuru­cov – napr. Rákoc­zi­ov­ské povs­ta­nie.


Hypot­he­sis 2

If the Faš­ko fami­ly had a simi­lar ori­gin to the Dax­ner fami­ly, which is quite pro­bab­le, then they were like­ly lum­ber­jack fami­lies that acqu­ired gen­try sta­tus around the same time. They were pro­bab­ly ori­gi­nal­ly all Evan­ge­li­cals who came along with other fami­lies from Tyrol or Salz­burg as wood­cut­ting experts skil­led in flo­ating wood (water chu­tes, slu­ices, flu­mes, reser­vo­irs) on the Whi­te and Black Hron Rivers. Some wealt­hier indi­vi­du­als moved to towns, beca­me burg­hers, and, for the­ir merits, acqu­ired gen­try sta­tus. When later the recat­ho­li­za­ti­on took pla­ce (around the turn of the 16th and 17th cen­tu­ries), vil­la­gers were con­ver­ted to Cat­ho­li­cism by the Pia­rists from Brez­no, but burg­hers most­ly remai­ned Evan­ge­li­cals. This is evi­den­ced by the fact that in 1675, one of the ances­tors of the Faš­ko fami­ly had to emig­ra­te to the west, and his des­cen­dants tra­ve­led through Bis­chofs­he­im, Buch­swe­i­ler, Pir­ma­sens, all the way to Wald­fish­bach in Ger­ma­ny, whe­re they still live today (Richard Fas­co­’s let­ter from 1997). Ger­ma­ny was Pro­tes­tant at that time. Did the­se peop­le know about the­ir roots then? Could the possib­le Ger­man ori­gin be a rea­son for the­ir emig­ra­ti­on to Ger­ma­ny? Or did the uphe­a­vals in the mid-​17th cen­tu­ry, such as the Kuruc upri­sings (e.g., Rákóc­zi­’s War of Inde­pen­den­ce), con­tri­bu­te to this decision?


Die Hypot­he­se 2

Falls die Faš­kos einen ähn­li­chen Urs­prung wie die Dax­ners hat­ten, was dur­chaus wahrs­che­in­lich ist, waren es wahrs­che­in­lich Holz­fäl­ler­fa­mi­lien, die unge­fähr zur gle­i­chen Zeit den Lan­da­del erlang­ten. Es sche­i­nen auch urs­prün­glich alle­samt Evan­ge­li­ka­le gewe­sen zu sein, die zusam­men mit ande­ren Fami­lien aus Tirol oder Salz­burg als Exper­ten für die Holzf­löße­rei (Was­ser­ruts­chen, Rechen, Weh­re, Tei­che) an die Wei­ßen und Sch­war­zen Hän­del kamen. Eini­ge der wohl­ha­ben­de­ren Fami­lien zogen in die Stadt, wur­den Bür­ger und erwar­ben durch ihre Ver­diens­te den Lan­da­del. Als spä­ter die Rekat­ho­li­sie­rung statt­fand (Wen­de des 16. und 17. Jahr­hun­derts), wur­den die Dorf­be­woh­ner von den Pia­ris­ten aus Brez­no rekat­ho­li­siert, aber die Bür­ger blie­ben größten­te­ils Evan­ge­li­ka­le. Dies wird auch durch die Tat­sa­che belegt, dass im Jahr 1675 ein Vor­fah­re der Faško-​Familie in den Wes­ten zie­hen muss­te und sei­ne Nach­kom­men über Bis­chofs­he­im, Buch­swe­i­ler, Pir­ma­sens bis nach Wald­fisch­bach in Deutsch­land wan­der­ten, wo sie bis heute leben (Brief von Richard Fas­co aus dem Jahr 1997). Deutsch­land war zu die­ser Zeit pro­tes­tan­tisch. Wuss­ten die­se Men­schen zu die­ser Zeit noch von ihren Wur­zeln? War der mög­li­che deuts­che Urs­prung ein Grund für ihre Auswan­de­rung nach Deutsch­land? Oder tru­gen auch die Unru­hen in der Mit­te des 17. Jahr­hun­derts dazu bei, als die Aufs­tän­de der Kuru­zen statt­fan­den – wie das Rákóczis-Aufstand?


Hypo­té­za 3

Faš­kov­ci boli mož­no nemec­kí pri­sťa­ho­valci z 12. sto­ro­čia, kto­rí boli reme­sel­ne zruč­ní a kto­rí sa zača­li usa­dzo­vať na Slo­ven­sku. Je otáz­ne, či na Horeh­ro­ní, pre­to­že ten­to pries­tor nebol v tom obdo­bí prí­liš osíd­le­ný. Mož­no priš­li od Krem­ni­ce, mož­no zo Spi­ša. K Spi­šu by sa pri­klá­ňal na inom mies­te spo­mí­na­ný fakt, že obec Fili­po­vo exis­to­va­lo na inom mies­te ešte pred vzni­kom Fili­po­va, kto­ré je dnes súčas­ťou Beňu­ša a to pri Dob­ši­nej. Mož­né je aj to, že naj­skôr pôso­bi­li v Brez­ne. Pra­co­va­li ako uhlia­ri, mäsia­ri, dre­vo­ru­ba­či, pôvod­ne zrej­me ich samot­né nasťa­ho­va­nie prá­ve do tej­to oblas­ti Slo­ven­ska súvi­se­lo naj­mä s dre­vom a tým, že oblasť bola len ried­ko osíd­le­ná. Pod­ľa nie­kto­rých infor­má­cií je mož­né, že pôso­bi­li aj v oblas­ti Čier­ne­ho Balo­gu.


Hypot­he­sis 3

The Faš­ko fami­ly could have been Ger­man immig­rants from the 12th cen­tu­ry who were skil­led crafts­men and began sett­ling in Slo­va­kia. It is ques­ti­onab­le whet­her it was in the Upper Hron regi­on becau­se this area was not hea­vi­ly popu­la­ted during that peri­od. They might have come from Krem­ni­ca or per­haps from Spiš. The con­nec­ti­on to Spiš is sup­por­ted by the fact men­ti­oned else­whe­re that the vil­la­ge of Fili­po­vo exis­ted in anot­her loca­ti­on befo­re the estab­lish­ment of Fili­po­vo, which is now part of Beňuš near Dob­ši­ná. It is also possib­le that they ini­tial­ly wor­ked in Brez­no. They could have wor­ked as char­co­al bur­ners, but­chers, lum­ber­jacks, and the­ir mig­ra­ti­on to this regi­on of Slo­va­kia may have been rela­ted pri­ma­ri­ly to wood, given that the area was spar­se­ly popu­la­ted. Accor­ding to some infor­ma­ti­on, it’s possib­le they also ope­ra­ted in the Čier­ny Balog area.


Die Hypot­he­se 3

Es ist mög­lich, dass die Faš­kos deuts­che Ein­wan­de­rer aus dem 12. Jahr­hun­dert waren, die han­dwerk­lich ges­chic­kt waren und sich auf dem Gebiet der heuti­gen Slo­wa­kei nie­der­lie­ßen. Es ist frag­lich, ob dies im Horehronie-​Gebiet ges­chah, da die­se Regi­on zu die­ser Zeit nicht sehr bevöl­kert war. Mög­li­cher­we­i­se kamen sie aus Krem­ni­ca oder viel­le­icht aus Spiš. Die Ver­bin­dung zu Spiš könn­te durch die Tat­sa­che ges­tützt wer­den, dass das Dorf Fili­po­vo an einem ande­ren Ort exis­tier­te, bevor das heuti­ge Fili­po­vo in der Nähe von Beňuš ents­tand, und zwar in der Nähe von Dob­ši­ná. Es ist auch mög­lich, dass sie zuerst in Brez­no tätig waren. Sie könn­ten als Köh­ler, Metz­ger oder Holz­fäl­ler gear­be­i­tet haben, und ihr urs­prün­gli­ches Ein­wan­dern in die­se Regi­on der Slo­wa­kei könn­te haupt­säch­lich mit Holz und der dün­nen Besied­lung der Gegend zusam­men­hän­gen. Nach eini­gen Infor­ma­ti­onen könn­ten sie auch im Gebiet von Čier­ny Balog tätig gewe­sen sein.


Exis­tu­jú dve veľ­ké vet­vy Faško-​Kaclíkovcov, tak ako aj v minu­los­ti, kato­líc­ka a evan­je­lic­ká. Dá sa zhru­ba pove­dať, že kato­líc­ka vet­va sú Fili­pov­skí Faš­kov­ci a evan­je­lic­ká Brez­nian­ski. Z evan­je­lic­kej vet­vy pochá­dza napr. Vla­di­mír Faš­ko – pri­má­tor Brez­na na pre­lo­me tisíc­ro­čí a väč­šia časť dnes žijú­cich Faš­kov­cov na ame­ric­kom kon­ti­nen­te. V minu­los­ti to boli aj dva­ja sená­to­ri (rich­tá­ri) Brez­na v roku 1649 Ján Faš­ko a v roku 1685 Matej Faš­ko, V 20-​tych rokoch 20 sto­ro­čia a krát­ko cez dru­hú sve­to­vú voj­nu bol sta­ros­ta Brez­na Šte­fan Faš­ko. Mimo­cho­dom v Brez­ne na Mest­skom úra­de sú uve­de­ní všet­ci rich­tá­ri od polo­vi­ce 17. storočia.

Naj­star­šia nám zná­ma kon­krét­na zmien­ka je o Eliá­šo­vi Faš­ko­vi, naro­de­nom v roku 1590 v Brez­ne. Štu­do­val v Brez­ne, Bar­de­jo­ve, Bre­zo­vi­ci nad Tory­sou, Koši­ciach a Bánov­ciach nad Beb­ra­vou. Pôso­bil v Oko­lič­nom, v Lip­tov­skom Trnov­ci, v Bre­zo­vi­ci nad Tory­sou, v Dubo­vi­ci pri Sabi­no­ve ako evan­je­lic­ký kňaz. Od roku 1646 bol šariš­ským seni­orom. Od roku 1648 ale­bo 1649 pôso­bil ako farár v Kece­rov­ských Pek­ľa­noch, kde aj v roku 1662 zomrel (Regi­onál­na bib­li­o­gra­fia obce Kece­rov­ské Pek­ľa­ny, 2001 – v rám­ci Lite­rár­ne­ho mies­to­pi­su oko­lia Košíc).

Nobi­li­tač­ná lis­ti­na z roku 1651 povy­šu­je Jána Faš­ka a jeho bra­tov a potom­kov na zema­nov. Je v nej opí­sa­ný aj erb. Pod­ľa nej heral­dik Vrteľ nakres­lil ten­to erb. Lis­ti­na pochá­dza z archí­vu v Ban­skej Bys­tri­ci. Jed­na ver­zia je v latin­či­ne (zrej­me pôvod­ná) a dru­há v nemči­ne (pochá­dza z Nemec­ka). Nemec­ká ver­zia by mala byť pre­kla­dom latin­skej. K nej sa via­že dru­hý erb. Faš­kov­ci zrej­me požia­da­li Fer­di­nan­da III. o ude­le­nie do šľach­tic­ké­ho sta­vu aj na zákla­de neja­kej star­šej výsa­dy (Zdroj: Igor Faš­ko, Richard Fas­co) – kto­rá súvi­se­la s ich čin­nos­ťou ešte z rím­ske­ho obdobia.

Meno Kac­lík sa vysky­tu­je v oko­lí obce Fili­po­vo pomer­ne čas­to. V dru­hej polo­vi­ci 17. sto­ro­čia sa v Brez­ne (spo­lu z Beňu­šom) naro­di­lo oko­lo 50 Faš­kov­cov. Ale meno Kac­lík sa vysky­tu­je v jedi­nom prí­pa­de. Až nie­ke­dy v prvej štvr­ti­ne 19. sto­ro­čia sa zača­lo Kac­lík vysky­to­vať čas­tej­šie. Bol to postup­ný pro­ces. Najprv to bol Faško-​Kaclík, neskôr už len Kac­lík. Avšak aj dnes naši prí­buz­ní sú Kac­lí­kov­ci aj Faš­kov­ci, aj Faško-Kaclíkovci.

Aj v dneš­nej dobe dochá­dza k zme­ne mien. Napr. otec je Faš­ko a syn Kac­lík. Faš­kov­ci a Kac­lí­kov­ci sa vo Fili­po­ve vysky­tu­jú aj dnes, aj v oko­li­tých dedi­nách. Veľa ich je aj vo väč­ších mes­tách ako Brez­no, Ban­ská Bys­tri­ca, Zvo­len, ale aj inde na Slo­ven­sku. Avšak ešte som nena­ra­zil na Faš­ka ale­bo Kac­lí­ka, kto­rý by nepo­chá­dzal z Horeh­ro­nia Ani si nemys­lím, že neja­ký exis­tu­je. Som pre­sved­če­ný o tom, že meno Faš­ko a Kac­lík má pôvod na Slo­ven­sku na Horeh­ro­ní. Meno Kac­lík a naj­mä Faš­ko sa obja­vu­je aj v USA, naj­mä v oko­lí Pitts­bur­gu v Pen­syl­vá­nii. Okrem toho v Čes­ku, v Nemec­ku, v Maďar­sku, v Gréc­ku, v Albán­sku, v Talian­sku, v Indonézii.

Na iden­ti­fi­ká­ciu osôb boli nut­né aj minu­los­ti prí­me­nia. Napr. ded­ko Pavol Kac­lík bol Taj­tu­li­ta, ale celý dom” bol Chy­žia­kov. Pou­ží­va­jú sa dodnes. Je aj mož­né, že časom doš­lo aj ku radi­kál­nej zme­ne mena. Napr. z prí­me­nia Z lúky zrej­me vznik­lo priez­vis­ko Zluky.


The­re are two major bran­ches of the Faško-​Kaclík fami­ly, as in the past, name­ly the Cat­ho­lic and Evan­ge­li­cal bran­ches. Rough­ly spe­a­king, the Cat­ho­lic branch inc­lu­des the Faš­kos from Fili­po­vo, whi­le the Evan­ge­li­cal branch inc­lu­des tho­se from Brez­no. For exam­ple, Vla­di­mír Faš­ko, who ser­ved as the may­or of Brez­no around the turn of the mil­len­nium, belo­ngs to the Evan­ge­li­cal branch. A sig­ni­fi­cant num­ber of Faško-​Kaclík fami­ly mem­bers cur­ren­tly resi­ding in the Uni­ted Sta­tes also belo­ng to the Evan­ge­li­cal branch. In the past, the­re were two sena­tors (rich­tá­ri) from Brez­no: Ján Faš­ko in 1649 and Matej Faš­ko in 1685. In the 1920s and short­ly after the Second World War, Šte­fan Faš­ko ser­ved as the may­or of Brez­no. By the way, the Muni­ci­pal Offi­ce in Brez­no lists all the may­ors from the mid-​17th cen­tu­ry onwards.

The oldest kno­wn men­ti­on is of Eliáš Faš­ko, born in 1590 in Brez­no. He stu­died in Brez­no, Bar­de­jov, Bre­zo­vi­ca nad Tory­sou, Koši­ce, and Bánov­ce nad Beb­ra­vou. Eliáš Faš­ko ser­ved as an Evan­ge­li­cal priest in vari­ous pla­ces, inc­lu­ding Oko­lič­né, Lip­tov­ský Trno­vec, Bre­zo­vi­ca nad Tory­sou, and Dubo­vi­ca near Sabi­nov. From 1646, he held the posi­ti­on of Šariš seni­or. Star­ting from 1648 or 1649, he wor­ked as a pas­tor in Kece­rov­ské Pek­ľa­ny, whe­re he pas­sed away in 1662. (Sour­ce: Regi­onal bib­li­og­rap­hy of the vil­la­ge of Kece­rov­ské Pek­ľa­ny, 2001 – wit­hin the Lite­ra­ry Topog­rap­hy of the Koši­ce Region).

The nobi­li­ty char­ter of 1651 ele­va­tes Ján Faš­ko and his brot­hers and des­cen­dants to the sta­tus of nob­les. The coat of arms is desc­ri­bed in the char­ter, and accor­ding to it, the herald Vrteľ drew the coat of arms. The docu­ment ori­gi­na­tes from the archi­ve in Ban­ská Bys­tri­ca. The­re are two ver­si­ons of the char­ter, one in Latin (pre­su­mab­ly the ori­gi­nal) and the other in Ger­man (from Ger­ma­ny). The Ger­man ver­si­on is sup­po­sed to be a trans­la­ti­on of the Latin one. The second coat of arms is asso­cia­ted with it. It seems that the Faš­ko fami­ly requ­es­ted Fer­di­nand III for ennob­le­ment based on some older pri­vi­le­ge, possib­ly rela­ted to the­ir acti­vi­ties dating back to the Roman peri­od. (Sour­ce: Igor Faš­ko, Richard Fasco).

Even today, the­re are chan­ges in sur­na­mes. For exam­ple, the fat­her is Faš­ko, and the son is Kac­lík. Faš­kos and Kac­líks are pre­sent in Fili­po­vo and sur­roun­ding vil­la­ges today. Many of them also resi­de in lar­ger cities like Brez­no, Ban­ská Bys­tri­ca, Zvo­len, and else­whe­re in Slo­va­kia. Howe­ver, I have not encoun­te­red a Faš­ko or Kac­lík who does not have roots in Horeh­ro­nie. I don’t belie­ve such an indi­vi­du­al exists. I am con­vin­ced that the names Faš­ko and Kac­lík have the­ir ori­gin in Horeh­ro­nie, Slo­va­kia. The names Kac­lík and, espe­cial­ly, Faš­ko also appe­ar in the USA, par­ti­cu­lar­ly in the Pitts­burgh area of Penn­syl­va­nia. Addi­ti­onal­ly, the­se names can be found in the Czech Repub­lic, Ger­ma­ny, Hun­ga­ry, Gre­e­ce, Alba­nia, Ita­ly, and Indonesia.

To iden­ti­fy indi­vi­du­als, past sur­na­mes were also neces­sa­ry. For exam­ple, Grand­fat­her Pavol Kac­lík was kno­wn as Taj­tu­li­ta, but the who­le hou­se” was Chy­žiak. The­se names are still used today. It’s also possib­le that over time, the­re was a radi­cal chan­ge in names. For ins­tan­ce, the sur­na­me Z lúky” might have evol­ved into the fami­ly name Zlu­ky.”


Es gibt zwei gro­ße Zwe­i­ge der Faško-​Kaclík-​Familie, wie auch in der Ver­gan­gen­he­it, den kat­ho­lis­chen und den evan­ge­lis­chen. Es könn­te grob gesagt wer­den, dass der kat­ho­lis­che Zwe­ig die Faš­kos aus Fili­po­vo und der evan­ge­lis­che Zwe­ig die aus Brez­no umfasst. Aus dem evan­ge­lis­chen Zwe­ig stammt zum Beis­piel Vla­di­mír Faš­ko, der um die Jahr­tau­sen­dwen­de Bür­ger­me­is­ter von Brez­no war, sowie der Gro­ßte­il der heute in Ame­ri­ka leben­den Faško-​Kaclíks. In der Ver­gan­gen­he­it gab es auch zwei Sena­to­ren (Rich­ter) von Brez­no im Jahr 1649 Ján Faš­ko und im Jahr 1685 Matej Faš­ko. In den 1920er Jah­ren und kurz nach dem Zwe­i­ten Weltk­rieg war Šte­fan Faš­ko Bür­ger­me­is­ter von Brez­no. Übri­gens sind im Rat­haus von Brez­no alle Bür­ger­me­is­ter seit Mit­te des 17. Jahr­hun­derts aufgeführt.

Die ältes­te uns bekann­te kon­kre­te Erwäh­nung ist von Eliáš Faš­ko aus dem Jahr 1590 in Brez­no. Er stu­dier­te in Brez­no, Bar­de­jov, Bre­zo­vi­ca nad Tory­sou, Koši­ce und Bánov­ce nad Beb­ra­vou. Er wir­kte in Oko­lič­né, Lip­tov­ský Trno­vec, Bre­zo­vi­ca nad Tory­sou, Dubo­vi­ca bei Sabi­nov als evan­ge­lis­cher Pries­ter. Ab 1646 war er Šariš Seni­or. Ab 1648 oder 1649 war er Pfar­rer in Kece­rov­ské Pek­ľa­ny, wo er auch 1662 starb (Regi­ona­le Bib­li­og­rap­hie der Geme­in­de Kece­rov­ské Pek­ľa­ny, 2001 – im Rah­men der Lite­ra­ris­chen Orts­besch­re­i­bung der Umge­bung von Košice).

Die Adel­sur­kun­de von 1651 erhebt Ján Faš­ko und sei­ne Brüder und Nach­kom­men in den Rang eines Edel­manns. Darin ist auch das Wap­pen besch­rie­ben, das der Heral­di­ker Vrteľ geze­ich­net hat. Die Urkun­de stammt aus dem Archiv in Ban­ská Bys­tri­ca. Es gibt eine Ver­si­on in Late­in (wahrs­che­in­lich das Ori­gi­nal) und eine in Deutsch (aus Deutsch­land stam­mend). Die deuts­che Ver­si­on soll­te eine Über­set­zung des Late­i­nis­chen sein. Damit ist auch ein zwe­i­tes Wap­pen ver­bun­den. Es ist wahrs­che­in­lich, dass die Faš­kos Fer­di­nand III. auch um Adel­ser­he­bung aufg­rund einer älte­ren Pri­vi­le­gie­rung (Quel­le: Igor Faš­ko, Richard Fas­co) ersucht haben, die mit ihrer Tätig­ke­it noch aus der Römer­ze­it zusammenhing.

Der Name Kac­lík kommt in der Nähe von Fili­po­vo ziem­lich häu­fig vor. In der zwe­i­ten Hälf­te des 17. Jahr­hun­derts wur­den in Brez­no (zusam­men mit Beňuš) etwa 50 Faš­kos gebo­ren. Aber der Name Kac­lík kommt nur ein­mal vor. Erst in der ers­ten Hälf­te des 19. Jahr­hun­derts begann Kac­lík häu­fi­ger vor­zu­kom­men. Es war ein sch­ritt­we­i­ser Pro­zess. Zuerst war es Faško-​Kaclík, spä­ter nur noch Kac­lík. Aber auch heute sind unse­re Ver­wand­ten sowohl Kac­líks als auch Faš­kos und Faško-Kaclíks.

Auch heute kommt es zu Namen­sän­de­run­gen. Zum Beis­piel ist der Vater Faš­ko und der Sohn Kac­lík. Faš­kos und Kac­líks sind auch heute in Fili­po­vo und den umlie­gen­den Dör­fern ver­tre­ten. Es gibt vie­le von ihnen auch in größe­ren Städ­ten wie Brez­no, Ban­ská Bys­tri­ca, Zvo­len, aber auch ander­swo in der Slo­wa­kei. Aber ich bin noch nicht auf einen Faš­ko oder Kac­lík ges­to­ßen, der nicht aus dem Horeh­ro­nie stammt. Ich glau­be nicht, dass einer exis­tiert. Ich bin über­ze­ugt, dass der Name Faš­ko und Kac­lík in der Slo­wa­kei im Horehronie-​Gebiet sei­nen Urs­prung hat. Der Name Kac­lík und beson­ders Faš­ko ers­che­int auch in den USA, ins­be­son­de­re in der Nähe von Pitts­burgh in Penn­syl­va­nia. Darüber hinaus auch in Tsche­chien, Deutsch­land, Ungarn, Grie­chen­land, Alba­nien, Ita­lien, Indonesien.

In der Ver­gan­gen­he­it waren auch Zusät­ze zu den Nach­na­men not­wen­dig, um Per­so­nen zu iden­ti­fi­zie­ren. Zum Beis­piel war Gro­ßva­ter Pavol Kac­lík Taj­tu­li­ta, aber das gan­ze Haus” war Chy­žia­kov. Die­se wer­den bis heute ver­wen­det. Es ist auch mög­lich, dass es im Lau­fe der Zeit zu einer radi­ka­len Namen­sän­de­rung gekom­men ist. Zum Beis­piel könn­te aus dem Nach­na­men Z lúky” der Fami­lien­na­me Zlu­ky” ents­tan­den sein.


Rôz­ne

Úda­je nachá­dza­jú­ce sa v písom­nos­tiach sú rôz­nej kva­li­ty. Sú väč­ši­nou v latin­či­ne, len v rokoch 18431849 v maďar­či­ne, výni­moč­ne aj v slo­ven­či­ne – keď otec pri­vo­ľu­je k svad­be. Nie­ke­dy je čita­teľ­nosť výbor­ná, ino­ke­dy nie. Pri svad­be sú väč­ši­nou úda­je o rodi­čoch, ale bez dátu­mov, sko­ro vždy sa uvá­dza aj vek snú­ben­cov. Naj­hor­šia kva­li­ta úda­jov je pri úmr­tí. U malých detí sa uvá­dza­jú aj rodi­čia, u dospe­lých buď man­žel, prob­lém je pri vdov­coch. Vte­dy je zná­my len vek a pôvod. U žien sa nie­ke­dy uvá­dza meno diev­čen­ské, ino­ke­dy zas meno po man­že­lo­vi. Pri veku pri úmr­tí a pri svad­be sú čas­to dosť veľ­ké odchýl­ky od sku­toč­nos­ti. Zrej­me ľudia nepoz­na­li pres­ne svoj vek.


Vari­ous

The infor­ma­ti­on found in the docu­ments varies in quali­ty. Most of it is in Latin, only from 1843 to 1849 in Hun­ga­rian, and occa­si­onal­ly in Slo­vak, espe­cial­ly when the fat­her app­ro­ves the wed­ding. Some­ti­mes the rea­da­bi­li­ty is excel­lent, other times not. In wed­ding records, the­re is usu­al­ly infor­ma­ti­on about the parents but wit­hout dates, and the ages of the bet­rot­hed are almost alwa­ys men­ti­oned. The worst quali­ty of data is found in death records. For small chil­dren, parents are men­ti­oned, and for adults, eit­her the spou­se is kno­wn, or the­re is an issue with wido­ws. In such cases, only age and ori­gin are kno­wn. For women, some­ti­mes the mai­den name is men­ti­oned, and some­ti­mes the name is given after the hus­band. The­re are often sig­ni­fi­cant disc­re­pan­cies in age at death and mar­ria­ge from the actu­al age, indi­ca­ting that peop­le may not have kno­wn the­ir exact age.


Vers­chie­de­nes

Die in den Auf­ze­ich­nun­gen ent­hal­te­nen Infor­ma­ti­onen vari­ie­ren in ihrer Quali­tät. Sie sind größten­te­ils in Late­in ver­fasst, nur in den Jah­ren 1843 bis 1849 in Unga­risch und gele­gen­tlich auch in Slo­wa­kisch, wenn der Vater der Hoch­ze­it zus­timmt. Manch­mal ist die Les­bar­ke­it aus­ge­ze­ich­net, manch­mal nicht. Bei Hoch­ze­i­ten gibt es in der Regel Infor­ma­ti­onen über die Eltern, jedoch ohne genaue Daten, und fast immer wer­den auch das Alter der Ver­lob­ten ange­ge­ben. Die sch­lech­tes­te Quali­tät der Infor­ma­ti­onen liegt bei den Todes­fäl­len vor. Bei kle­i­nen Kin­dern wer­den manch­mal auch die Eltern ange­ge­ben, bei Erwach­se­nen ent­we­der der Ehe­par­tner, und es gibt Sch­wie­rig­ke­i­ten bei Wit­wen. Dann ist nur das Alter und die Her­kunft bekannt. Bei Frau­en wird manch­mal der Mäd­chen­na­me ange­ge­ben, manch­mal auch der Name nach dem Ehe­mann. Bei Alter­san­ga­ben bei Tod und Hoch­ze­it gibt es oft erheb­li­che Abwe­i­chun­gen von der Rea­li­tät. Offen­sicht­lich kann­ten die Men­schen ihr genau­es Alter nicht genau.


  • zo zemian­skej vet­vy Jaku­ba Faš­ka pochá­dza Otto Fas­ko z Nemecka,
  • Jakub Faš­ko pôso­bil v Bánov­ciach a ako farár v Pezin­ku,
  • pod­ľa Ban­ské­ho archí­vu v Ban­skej Štiav­ni­ci boli v roku 1710 vo Fili­po­ve 3 domy. V jed­nom býval Tomáš Faš­ko s rodi­nou, v dru­hom snáď jeho brat Matej s rodi­nou. V tre­ťom býva­li švag­rov­ci Knap­čok a Rus­nák. Pod­ľa zázna­mov si zrej­me zobra­li ses­try Faš­ko­vé od otca Micha­la Faš­ka. To je veľ­mi zau­jí­ma­vé – že všet­ky domy boli pozna­če­né” dedič­stvom Faškovcov.
  • pod­ľa sčí­ta­nia oby­va­te­ľov z roku 1810 bolo vo Fili­po­ve 12 domov, v kto­rých žilo 106 osôb v 22 rodi­nách. Veľ­kú pre­va­hu majú Faš­kov­ci – 61 osôb v 9 domoch (z toho v 3 domoch aj s iný­mi rodi­na­mi), Dugá­tov­cov bolo 13 a žili tu 2 rodi­ny v jed­nom dome,
  • veľ­ká časť evan­je­lic­kej vet­vy odiš­la po roku 1850 do Tot­kom­lo­su pri Bekes­ca­be do Maďar­ska. Prav­de­po­dob­ne dve rodi­ny sa z Maďar­ska na Slo­ven­sko vrá­ti­li (napr. mete­oro­lóg Pavol Faš­ko),
  • kedy­si bolo nor­mál­ne mať veľ­ký počet detí, ani moji pred­ko­via nebo­li výnim­kou. Čas­to sa v rodi­ne naro­di­lo 810 detí v pomer­ne veľ­kom časo­vom roz­pä­tí, avšak čas­to bola úmr­tnosť malých detí až 50 %. Ženy sa vydá­va­li skôr ako dnes, zhru­ba 1820 roč­né, najm­lad­šia mala 1516 rokov a muse­la žia­dať diš­penz. V prí­pa­de že muž ovdo­vel, oby­čaj­ne sa zno­vu rých­lo ože­nil. Sú bež­né prí­pa­dy, kedy sa vdo­vec ženil dva mesia­ce po úmr­tí svo­jej ženy, čas­to sa bra­li vdov­ci navzá­jom. Bolo to zaprí­či­ne­né malý­mi deť­mi, o kto­ré bolo potreb­né sa postarať,
  • 18.6.2001 sa na diš­penz v Beňu­ši nachá­dza­lo viac ako 60 hro­bov s menom Faš­ko ale­bo Kaclík

Otto Fas­ko from Ger­ma­ny comes from the nob­le branch of Jakub Faš­ko. Jakub Faš­ko wor­ked in Bánov­ce and ser­ved as a pas­tor in Pezi­nok. Accor­ding to the Ban­ská Štiav­ni­ca archi­ve, the­re were three hou­ses in Fili­po­vo in 1710. In one, Tomáš Faš­ko lived with his fami­ly, in the second, possib­ly his brot­her Matej with his fami­ly, and in the third, the in-​laws Knap­čok and Rus­nák lived. Records sug­gest that the Faš­ko sis­ters inhe­ri­ted from the­ir fat­her Michal Faš­ko, making it inte­res­ting that all the hou­ses were mar­ked” by the Faš­ko fami­ly legacy.

Accor­ding to the cen­sus of 1810, the­re were 12 hou­ses in Fili­po­vo with 106 inha­bi­tants in 22 fami­lies. The Faš­ko fami­ly had a sig­ni­fi­cant pre­sen­ce with 61 indi­vi­du­als in 9 hou­ses (inc­lu­ding 3 hou­ses with other fami­lies). The­re were 13 Dugá­tov­ci indi­vi­du­als from 2 fami­lies in one house.

A lar­ge part of the evan­ge­li­cal branch moved to Tot­kom­los near Bekesc­sa­ba in Hun­ga­ry after 1850. Pro­bab­ly two fami­lies retur­ned from Hun­ga­ry to Slo­va­kia (e.g., mete­oro­lo­gist Pavol Faško).

In the past, having a lar­ge num­ber of chil­dren was nor­mal, and your ances­tors were no excep­ti­on. Fami­lies often had 8 – 10 chil­dren over a rela­ti­ve­ly lar­ge span, but child mor­ta­li­ty was high, rea­ching up to 50%. Women mar­ried ear­lier than today, around 18 – 20 years old, with the youn­gest mar­ry­ing at 15 – 16 and needing a dis­pen­sa­ti­on. In the event of a hus­ban­d’s death, he usu­al­ly remar­ried quick­ly, some­ti­mes wit­hin two months of his wife­’s death, often mar­ry­ing wido­wers them­sel­ves. This was often due to the need to care for small children.

As of June 18, 2001, the­re were more than 60 gra­ves with the names Faš­ko or Kac­lík in Beňu­ša, whe­re dis­pen­sa­ti­on was granted.


Aus dem Adels­zwe­ig von Jakub Faš­ko stammt Otto Fas­ko aus Deutsch­land. Jakub Faš­ko wir­kte in Bánov­ce und als Pfar­rer in Pezi­nok. Laut dem Archiv in Ban­ská Štiav­ni­ca gab es 1710 in Fili­po­vo drei Häu­ser. In einem wohn­te Tomáš Faš­ko mit sei­ner Fami­lie, im zwe­i­ten mög­li­cher­we­i­se sein Bru­der Matej mit Fami­lie. Im drit­ten wohn­ten die Sch­wä­ger Knap­čok und Rus­nák. Nach den Auf­ze­ich­nun­gen sche­i­nen die Faško-​Schwestern ihren Vater Michal Faš­ko gehe­i­ra­tet zu haben. Das ist sehr inte­res­sant – dass alle Häu­ser mit dem Erbe der Faš­kos gekenn­ze­ich­net” waren.

Gemäß der Volks­zäh­lung von 1810 gab es in Fili­po­vo 12 Häu­ser, in denen 106 Per­so­nen in 22 Fami­lien leb­ten. Die Faš­kos hat­ten eine kla­re Über­zahl – 61 Per­so­nen in 9 Häu­sern (davon in 3 Häu­sern auch mit ande­ren Fami­lien), es gab 13 Dugáts und 2 Fami­lien leb­ten in einem Haus.

Ein gro­ßer Teil des evan­ge­lis­chen Zwe­igs zog nach 1850 nach Tot­kom­los bei Békésc­sa­ba in Ungarn. Wahrs­che­in­lich kehr­ten zwei Fami­lien aus Ungarn auf die Slo­wa­kei zurück (zum Beis­piel der Mete­oro­lo­ge Pavol Faško).

Früher war es nor­mal, eine gro­ße Anzahl von Kin­dern zu haben, auch mei­ne Vor­fah­ren bil­de­ten kei­ne Aus­nah­me. Oft wur­den in der Fami­lie 8 bis 10 Kin­der in rela­tiv gro­ßem zeit­li­chen Abstand gebo­ren, aber oft lag die Sterb­lich­ke­it der kle­i­nen Kin­der bei bis zu 50%. Frau­en hei­ra­te­ten früher als heute, etwa im Alter von 18 bis 20 Jah­ren, die jüng­ste war 15 bis 16 Jah­re alt und muss­te um Dis­pens bit­ten. Im Fal­le des Wit­wers hei­ra­te­te er in der Regel schnell wie­der. Es gibt vie­le Fäl­le, in denen ein Wit­wer zwei Mona­te nach dem Tod sei­ner Frau wie­der hei­ra­te­te, oft hei­ra­te­ten Wit­wer sich gegen­se­i­tig. Dies wur­de durch kle­i­ne Kin­der verur­sacht, um die man sich küm­mern musste.

Am 18. Juni 2001 befan­den sich in Beňuš mehr als 60 Grä­ber mit dem Namen Faš­ko oder Kac­lík unter Dispens.

Use Facebook to Comment on this Post