Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Zahraničné mestá, Mestá, Fotografie

Ostrihom – kráľovské mesto na brehu Dunaja

skala
Hits: 4053

Ostrihom je mesto v Maďarsku, ktoré leží na brehu Dunaja (), na úpätí Pilišského pohoria v nadmorskej výške 105 metrov nad morom. Jeho latinské pomenovanie je Strigonium, nemecké Gran, maďarské Esztergom. Žije tu na ploche 100.35 km2 30 928 obyvateľov (Wikipedia). Oproti, na druhom brehu Dunaja sa nachádza mesto Štúrovo. Obe spája most Márie Valérie, ktorý bol obnovený v roku 2001 (Karin Bogschová). Zničili ho počas v roku 1944 (Wikipedia). Centrum mesta tvoria v barokovom, rokokovom a klasicistickom slohu. Neďaleko od centra sa nachádzajú termálne (Karin Bogschová).

Kedysi tu žili , v rímskej dobe tu Rimania mali osadu Salvio Mansio (Wikipedia). V 2. storočí tu stál vojenský tábor Solva. Jeho predmestím bol Anavum – dnešné Štúrovo. Odtiaľto Rimania podnikali výpravy proti Germánom. Zastavil sa tu aj rímsky cisár Marcus Aurelius a napísal tu prvú knihu svojho diela Hovory k sebe samému (Jan Potůček). Asi kolo roku 500 sa sem dostali , ktorý bývalú rímsku pevnosť nazvali Strěgom, podľa funkcie stráženia. Ostrihom bol jedným z hlavných hradísk Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy. Začiatkom 10. storočia sem prišli starí Maďari, mesto sa stáva sídlom veľkokniežaťa Gejzu. Štefan tu bol korunovaný za prvého uhorského kráľa (Wikipedia). Narodil sa tu. Založil arcibiskupstvo a dal postaviť na hradnom vrhu baziliku svätého Štefana na mieste staršieho kostola (Karin Bogschová). V roku mongolského vpádu v roku 1242 bolo nimi dobyté mesto, ale hrad ostal zachovaný. V roku 1543 Ostrihom obsadili  a ostrihomský arcibiskup sa takmer na 300 rokov presťahoval do Bratislavy, hoci jeho oficiálne sídlo bolo v Trnave. V Osmanskej ríši bol Ostrihom sídla bega sandžbega – okresu. V rokoch 1594 – 1605 sa viedli o mesto neúspešné boje a mesto bolo takmer úplne zničené. V tomto osmanskom období sa usadilo v Ostrihome veľa Srbov, ktorí sa časom asimilovali. Mesto bolo oslobodené vojskami Jána Sobieskeho a Karola V. Lotrinského v roku 1683. Po porážke Turkov bolo dosídlené najmä Slovákmi, ktorí sa postupne asimilovali (Wikipedia).

V stredoveku zmienky hovoria o siedmych kostoloch na hradnom návrší. Približne na mieste dnešnej stála katedrála Svätého Vojtecha, bola postavená okolo roku 1010. Pri severnej veži dnešnej baziliky sa nachádzal kostol Svätého Štefana Protomartýra. Ďalším kostolom bola dobová kruhová kaplnka Svätého Štefana. Pozostatky svätého Víta boli odhalené iba nedávno. Piatym je hradná kaplnka svätého Vojtecha III. v paláci Arpádovcov. V novoveku bola postavená katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha (bazilika-esztergom.hu), ktorá je dominantou Ostrihomu. Postavili ju v rokoch 1822 – 1869 v klasicistickom štýle na mieste stredovekého kostola (bazilika-esztergom.hu), ktorý bo spustošený v roku 1543 (Wikipedia). Bazilika je tretím najväčším kostolom v Európe, rozprestiera sa na ploche 5 660 m2 (wellnesstips.sk). Dlhá je 118 metrov, široká 49 metrov, výška kupoly je 71.5 metra. Stĺpy, ktoré podopierajú timpanon sú 57 metrov vysoké. Steny sú hrubé 17 metrov. Oltárny obraz, ktorý sa nachádza v nej je najväčším oltárnym obrazom na svete na jednom plátne. Namaľoval ho Michelangelo Grigoletti (wellnesstips.sk). Je veľký 13 x 6,5 metra (esztergom.hu). Na poschodí baziliky sa nachádza arcibiskupská klenotnica, v ktorej je zbierka stredovekých i novších sakrálnych predmetov, medzi ktorými sa nachádza aj renesančná Kalvária kráľa Mateja (travelguide.sk). Bazilika – katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha sa začala stavať na podnet arcibiskupa Alexadra Rudnaya (Wikipedia). Vedľa baziliky sa vchádza do hradného komplexu. Archeológovia v ňom odokryli časť stredovekého kráľovského hradu, ktorý zničili Turci v roku 1543. Najcennejšou časťou hradného komplexu je románska Kráľovská kaplnka s ružičkovým oknom nad vchodom. Jej klenba patrí medzi najstaršie diela v strednej Európe (travelguide.sk). Na sever od stĺpovej siene baziliky sa nachádza socha kráľa svätého Štefana na koni (esztergom.hu).

V roku 1708 sa Ostrihom stáva slobodným kráľovským mestom. Začiatkom 19. storočia sa do mesta vrátil arcibiskup, aj kapitula. Ostrihom bol strediskom arcidiecézy, ktorej územie bolo najmä na Slovensku, preto tu študovalo a pôsobilo veľa slovenských národovcov, napr. Ján Palárik, Andrej Kmeť (Wikipedia). Vedľa baziliky stojí niekdajší Kráľovský palác s Hradným múzeom. So stavbou starých hradieb sa začalo už v 10. storočí (Ľubomír Motyčka). Okrem iného sa v Ostrihome nachádza Kresťanské múzeum, ktoré disponuje bohatými a vzácnymi dielami maliarstva a sochárstva. V Arcibiskupskej knižnici sa nachádza asi 250 000 tlačovín (Karin Bogschová). Medzi mesta patrí česká kráľovná, manželka Přemysla Otakara I., Konštancia Uhorská, spisovateľ Valentín Balaša (Bálint Balassa) (Wikipedia).

Ostrihom is a city in Hungary located on the banks of the Danube, at the foothills of the Pilis Mountains, with an elevation of 105 meters above sea level (Peter Kaclík). Its Latin name is Strigonium, German name is Gran, and Hungarian name is Esztergom. The city covers an area of 100.35 km2 and is home to 30,928 inhabitants (Wikipedia). Across the Danube on the opposite bank lies the town of Štúrovo. The two towns are connected by the Mária Valéria Bridge, which was reconstructed in 2001 (Karin Bogschová). The bridge was destroyed by the Germans during the war in 1944 (Wikipedia). The city center features buildings in Baroque, Rococo, and Classical styles. Thermal baths are located near the city center (Karin Bogschová).

In ancient times, the area was inhabited by Celts, and during the Roman era, the Romans established the settlement of Salvio Mansio (Wikipedia). In the 2nd century, a military camp called Solva stood here, with its suburb Anavum located in present-day Štúrovo. Romans launched expeditions against the Germans from this area, and Roman Emperor Marcus Aurelius even stopped here and wrote the first book of his work „Meditations“ (Jan Potůček). Around the year 500, Slavs arrived, naming the former Roman fortress Strěgom, signifying its guarding function. Ostrihom became one of the main fortifications of the Principality of and Great Moravia. In the early 10th century, the Magyars, ancient Hungarians, settled here, and the city became the residence of Grand Prince Geza. King Stephen I was born here, and he established the archbishopric and built the Basilica of St. Stephen on the site of an older church (Karin Bogschová). During the Mongol invasion in 1242, the city was conquered, but the castle remained intact. In 1543, the Turks occupied Ostrihom, and the archbishop moved to for nearly 300 years, even though his official seat was in Trnava. Ostrihom served as the seat of the Ottoman Empire’s Beglerbeg – a district. From 1594 to 1605, unsuccessful battles were fought for the city, and it was nearly completely destroyed. During the Ottoman period, many Serbs settled in Ostrihom, gradually assimilating. The city was liberated by the armies of John III Sobieski and Charles V, Duke of Lorraine, in 1683. After the defeat of the Turks, it was resettled mainly by Slovaks, who assimilated over time (Wikipedia).

Medieval records mention seven churches on the castle hill. Approximately at the location of today’s basilica stood the Cathedral of St. Adalbert, built around 1010. Near the north tower of today’s basilica was the Church of St. Stephen the Protomartyr. Another church was the contemporary circular chapel of St. Stephen. Remains of St. Vitus Chapel were only recently discovered. The fifth is the castle chapel of St. Adalbert III in the Arpadian palace. In modern times, the Cathedral of Our Lady and St. Adalbert (bazilika-esztergom.hu) was built between 1822 and 1869 in a neoclassical style on the site of a medieval church (bazilika-esztergom.hu), which was destroyed in 1543 (Wikipedia). The basilica is the third-largest church in Europe, covering an area of 5,660 m2 (wellnesstips.sk). It is 118 meters long, 49 meters wide, and the dome’s height is 71.5 meters. The columns supporting the tympanum are 57 meters high. The walls are 17 meters thick. The altarpiece inside, the largest single-canvas altarpiece in the world, was painted by Michelangelo Grigoletti (wellnesstips.sk). It measures 13 x 6.5 meters (esztergom.hu). The basilica’s upper floor houses the Archdiocesan Treasury, which contains a collection of medieval and more recent sacred objects, including the Renaissance Calvary of King Matthias (travelguide.sk). The Basilica – Cathedral of Our Lady and St. Adalbert began construction at the urging of Archbishop Alexander Rudnay (Wikipedia). Next to the basilica is the former Royal Palace with the Castle Museum. Archaeologists have uncovered a part of the medieval royal castle, which was destroyed by the Turks in 1543. The most valuable part of the castle complex is the Romanesque Royal Chapel with a rose window above the entrance. Its vault is among the oldest works in Central Europe (travelguide.sk). North of the column hall of the basilica is the statue of King St. Stephen on horseback (esztergom.hu).

In 1708, Ostrihom became a free royal city. In the early 19th century, the archbishop and chapter returned to the city. Ostrihom became the center of an archdiocese, with its territory mainly in Slovakia, attracting many Slovak nationalists, such as Ján Palárik and Andrej Kmeť (Wikipedia). Next to the basilica stands the former Royal Palace with the Castle Museum. The construction of old walls began in the 10th century (Ľubomír Motyčka). Besides, Ostrihom is home to the Christian Museum, which possesses rich and rare works of painting and sculpture. The Archdiocesan Library houses around 250,000 prints (Karin Bogschová). Among the city’s notable personalities are the Czech queen and wife of Přemysl Otakar I, Constance of Hungary, and the writer Valentín Balaša (Bálint Balassa) (Wikipedia).

Osztrák város Magyarországon, a Duna partján fekszik (Peter Kaclík), a Pilis-hegység lábánál, tengerszint feletti 105 méter magasságban. Latin neve Strigonium, német neve Gran, magyar neve Esztergom. Lakossága 100,35 km2 területen 30 928 fő (Wikipedia). A Dunántúli részen, a Duna másik partján található Štúrovo városa. A városokat a Mária Valéria híd köti össze, amelyet 2001-ben állítottak helyre (Karin Bogschová). A németek lerombolták a hidat a 1944-es háború alatt (Wikipedia). A városközpontban barokk, rokoko és klasszicista stílusú épületek találhatók. A városközponttól nem messze termál fürdők is megtalálhatók (Karin Bogschová).

Régen kelták éltek itt, a római időkben pedig a rómaiaknak volt a Salvio Mansio településük (Wikipedia). A 2. században itt állt a Solva nevű katonai tábor. Annak a városnak a külvárosa volt Anavum, a mai Štúrovo. A római császár, Marcus Aurelius is megállt itt, és itt írta meg Hozzám magamhoz című művének első könyvét (Jan Potůček). Kb. az 500-as évek körül a szlávok érkeztek ide, akik a régi római erődöt Strěgomnak nevezték el, őrzési funkciójuk szerint. Esztergom az Egyesült Fejedelemségek és a Nagy-Morvaország egyik fő erődje volt. A 10. század elején a magyarok is ideérkeztek, a város Géza nagyfejedelem székhelyévé vált. I. István itt lett az első magyar királyként megkoronázva (Wikipedia). Itt született. Létrehozta az érsekséget és az idősebb templom helyén megépítette Szent István bazilikáját (Karin Bogschová). A várost a mongol támadás idején, 1242-ben elfoglalták, de a várat megőrizték. 1543-ban a törökök elfoglalták Esztergomot, és az esztergomi érsek közel 300 évig Pozsonyba költözött, bár hivatalos székhelye Trnava volt. Az Oszmán Birodalomban Esztergom a szandzsábég – körzet székhelye volt. 1594 és 1605 között sikertelen háborúkat vívtak a városért, amely majdnem teljesen elpusztult. Ebben az oszmán időszakban sok szerb telepedett le Esztergomban, akik idővel asszimilálódtak. A várost Ján Sobieski és III. Károly Lorraine csapatai szabadították fel 1683-ban. A törökök legyőzése után főként szlovákok települtek be, akik fokozatosan asszimilálódtak (Wikipedia).

A középkorban hét templomról beszélnek a vári dombon. Kb. a mai bazilika helyén állt Szent Adalbert katedrális, amelyet kb. 1010 körül építettek. A mai bazilika északi tornya mellett állt Szent István Protomártír temploma. Egy másik templom volt a kortárs Szent István körtemploma. Szent Vitus kápolna maradványait csak nemrég fedezték fel. Az ötödik a Szent Vitus III. kápolna a palotában. Az újkorban építették meg a Szűz Mária és Szent Vitus katedrálist (bazilika-esztergom.hu), amely Esztergom jellegzetessége. 1822 és 1869 között épült klasszicista stílusban, a középkori templom helyén (bazilika-esztergom.hu), amelyet 1543-ban leromboltak (Wikipedia). A bazilika Európa harmadik legnagyobb temploma, 5,660 m2-en terül el (wellnesstips.sk). Hossza 118 méter, szélessége 49 méter, a kupola magassága 71,5 méter. A timpanon alátámasztására szolgáló oszlopok 57 méter magasak. A falak vastagsága 17 méter. A bazilika emeletén található az érseki kincstár, ahol középkori és újabb szakrális tárgyak gyűjteménye található, köztük Mátyás király reneszánsz kálváriája is (travelguide.sk). Az építését Esztergom érseke, Alexander Rudnay kezdeményezte (Wikipedia). A bazilika mellett a várfalak közé vezet be. Az építészek részben feltárták benne a középkori királyi vár egy részét, amelyet a törökök 1543-ban leromboltak. A várfal komplexum legértékesebb része a román stílusú Királyi Kápolna a bejárat felett lévő rózsakert ablakkal. Keresztény múzeum is található Esztergomban, gazdag és ritka festményekkel és szobrokkal. Az érseki könyvtárban körülbelül 250 000 nyomtatvány található (Karin Bogschová). A város kiemelkedő személyiségei közé tartozik a cseh királyné, I. Přemysl Otakar felesége, Konstancia magyar királyné, valamint a író, Valentín Balaša (Bálint Balassa) (Wikipedia).

1708-ban Esztergom szabad királyi várossá vált. A 19. század elején az érsek és a káptalan is visszatért a városba. Esztergom az érseki központ volt, amelynek területe főként Szlovákiára terjedt ki, ezért itt tanult és tevékenykedett sok szlovák nemzeti ébresztő, például Ján Palárik, Andrej Kmeť (Wikipedia). A bazilika mellett áll a volt Királyi Palota az Vár Múzeummal. A várfalak építését már a 10. században megkezdték (Ľubomír Motyčka). Az esztergomi területen található továbbá a Keresztény Múzeum, amely gazdag és ritka festményekkel és szobrokkal rendelkezik. Az érseki könyvtárban körülbelül 250 000 nyomtatvány található (Karin Bogschová). A város kiemelkedő személyiségei közé tartozik a cseh királyné, I. Přemysl Otakar felesége, Konstancia magyar királyné, valamint a író, Valentín Balaša (Bálint Balassa) (Wikipedia).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Umenie, Stavby, Fotografie

Bojnický zámok

skala
Hits: 4189

Bojnický zámok je postavený na travertínovej kope nad mestom Bojnice. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1113. Bol dreveným hradom, ktorý bol postavený na mieste staršieho hradiska. V priebehu 13. storočia bol stavaný z kameňa ako majetok Poznanovcov (bojnicecastle.sk). Historické názvy Bojnického zámku: Baimoz, Waymich, Baymuch, Baymach (hrady.sk), Boynicz, Bajmocz, Weintz, Bajmóc (hrady-zamky.sk). Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1489 bol majiteľom Matej Korvín, do roku 1526 Bojnický zámok (hrad) obývali Zápoľského vojská. Po roku 1527 Turzovci hrad prestavali na renesančné sídlo. Z gotického hradu sa stal renesančný zámok. Od roku 1637 patrilo panstvo Pálfiovcom, ktorí ho prestavali do barokovej podoby. Do romantickej podoby bol prestavaný v rokoch 1889 – 1910. 9. mája 1950 Bojnický zámok zasiahol požiar. Od roku 1970 je zámok národnou kultúrnou pamiatkou (bojnicecastle.sk). Medzi najvýznamnejšie časti zámku patrí Bojnický oltár od Narda di Cione, veľký gobelín „Jozef a jeho bratia”, ktorý bol utkaný v Bruseli začiatkom 17. storočia (muzeum.sk). Múzeum Bojnice tu organizuje pravidelne napr. Medzinárodný festival duchov a strašidiel, Valentínsky víkend, Veľkonočné prechádzky zámkom, Rozprávkový zámok, Rytierske dni, na zámku (muzeum.sk).

Okolo zámku sa nachádza veľmi pekný park (). Jeho súčasťou je lipa kráľa Mateja, ktorú podľa povesti zasadil Matúš Čák Trenčiansky v roku, keď zomrel posledný kráľ z rodu Arpárdovcov Ondrej III., v roku 1301 (bojnicecastle.sk). Táto lipa je pravdepodobne najstarším stromom na Slovensku (Wikipedia). Súčasťou Bojnického areálu je travertínová jaskyňa s priemerom 22 metrov a výškou 6 metrov. Obyvatelia zámku vedeli o jej existencii, ktorá im slúžila ako úkryt a zásobáreň (bojnicecastle.sk). V tesnom susedstve zámockého parku sa nachádza zoologická záhrada.

Bojnice Castle is situated on a travertine hill above the town of Bojnice. The first written mention of it dates back to 1113. Originally a wooden fortress, it was constructed on the site of an older hillfort. During the 13th century, it was rebuilt using stone as the property of the Poznanovce family (bojnicecastle.sk). Historical names of Bojnice Castle include Baimoz, Waymich, Baymuch, Baymach (.sk), Boynicz, Bajmocz, Weintz, Bajmóc (hrady-zamky.sk). In the late 13th century, Bojnice came under the control of Matúš Čák of Trenčín. In 1489, it was owned by Matthias Corvinus, and until 1526, the castle was occupied by the Zápoľský army. After 1527, the Turzo family transformed the castle into a Renaissance residence. The Gothic fortress evolved into a Renaissance-style castle. From 1637, it belonged to the Pálfy family, who renovated it into a Baroque form. It underwent Romantic-style renovations from 1889 to 1910. A fire struck Bojnice Castle on May 9, 1950. Since 1970, the castle has been a national cultural monument (bojnicecastle.sk). Among its most significant parts are the Bojnice Altar by Nardo di Cione and the large tapestry „Joseph and His Brothers,“ woven in Brussels in the early 17th century (muzeum.sk). Bojnice Castle organizes various events regularly, including the International Festival of Ghosts and Monsters, Valentine’s Weekend, Easter Walks at the Castle, Fairytale Castle, Knight Days, and Christmas at the Castle (muzeum.sk).

The castle is surrounded by a beautiful park (Peter Kaclík), featuring the Matejko Linden, which, according to legend, Matúš Čák of Trenčín planted in 1301 when the last king of the Árpád dynasty, King Andrew III, passed away (bojnicecastle.sk). This linden is likely the oldest tree in Slovakia (Wikipedia). Part of the Bojnice complex is a travertine cave with a diameter of 22 meters and a height of 6 meters. The castle residents were aware of its existence, using it as a refuge and water reservoir (bojnicecastle.sk). In close proximity to the castle park is the Bojnice .

TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Príroda, Horné Považie, Biotopy, Fotografie

Súľovské skaly

skala
Hits: 4631

Súľovské sú súčasťou Súľovských vrchov (Wikipedia), a väčšieho celku Strážovských vrchov (Jozef Terem), vyznačujú sa výrazne členitým reliéfom. Časté sú skalné veže, strmé bralá, ihly, , homole apod. Jedným z najznámejších útvarov je tzv. Gotická brána (Wikipedia), ktorá dosahuje výšku 13 metrov a vznikla zvetrávaním skalného zlepenca (kamnavylety.sk). Súľovské skaly sa nachádzajú asi 10 km od Bytče. Súľovské skaly sú zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod (Wikipedia). Na tomto území je vyhlásená Národná prírodná rezervácia Súľovské skaly (enviroportal.sk). Nachádzajú sa tu napr. skalné útvary Sova a sovička, Nad konský cinter, Mačka či Dva hrby (Jozef Terem). V puklinovej jaskyni Šarkania diera sa našli kosti jaskynného medveďa a neolitickej keramiky (sulov.com). Súľovské skaly môžeme spoznať aj v mnohých dokumentárnych filmoch o prírode a stali sa aj miestom filmového spracovania rozprávky Sokoliar Tomáš. Lokalita Súľova bola podľa povesti kedysi sídlom šarkana. Ten vylietaval cez dve skalné , na západe cez Gotickú bránu a na severe cez Obrovskú bránu (Jozef Terem). Skalné útvary vznikli tak, že malé časti kamienkov boli pospájané do seba tzv. vápencovým tmelom počas dlhých tisícročí. Hornina z tohto skalného útvaru dostala aj svoj názov „súľovský zlepenec“ (slovakia360.com). Tento zlepenec je zložený z vápencov a dolomitov. Vrstvy zlepencov dosahujú značnú hrúbku, pri obci Súľov 500 metrov (sulov.com). 

Súľovské skaly poskytujú priestor aj pre rozmanitú faunu a flóru. Vďaka klíme, ktorá sa vytvára kvôli veľmi husto pospájaným skalným útvarom. V ich dolnej časti niekedy nikdy nedopadnú priame slnečné lúče, preto tu existuje niekoľko vegetačných pásiem. V dolných, chladnejších podmienkach rastie ako vo Vysokých Tatrách (slovakia360.com). Rastie tu napr. poniklec prostredný Pulsatilla subslavica, horcokvet Clusiov Ciminalis clusii, prvosienka holá Primula auricula, soldanelka karpatská Soldanella carpatica, zvonček maličký Campanula cochlearifolia, hmyzovník muchovitý Ophrys insectifera, hmyzovník Holubyho Ophrys holubyana, vstavač bledý Orchis pallens, kruštík tmavočervený Epipactis atrirubens, ľalia zlatohlavá Lilium martagon, prilbovka červená Cephalanthera rubra (sulov.com), Dianthus lumnitzeri, Draba lasiocarpa, Anthericum ramosum, Amelanchier ovalis (sulov.com), Globularia punctata, Bellidiastrum michelii (Jaroslav Velička)

Najrozšírenejším dravým vtákom tu je sokol myšiar Falco tinnunculus, ktorý hniezdi na skalných vežiach a vo výklenkoch skalných stien. Žije tu aj výr skalný Bubo bubo, krkavec Corvus corax, myšiarka ušatá Asio otus, včelár lesný Pernis apivorus (sulov.com). V hlbokých lesoch žije bocian čierny Ciconia nigra (sulov.com). Vyskytuje sa tu rys ostrovid Lynx lynx, jašterica múrová a obyčajná Lacerta muralis, Lacerta agilis, slepúch lámavý Anguis fragilis, salamandra škvrnitá Salamandra salamandra, fúzač alpský Rosalia alpina, jasoň červenooký Parnassius apollo. Vzácny je teplomilný pavúk komôrkar pontický Atypus muralis, ktorý sa nachádza len na troch lokalitách na Slovensku. Vďaka dostatočnému prísunu uhličitanov tu majú hojnejšie zastúpenie mäkkýše (sulov.com). Najcennejšie sú na vápnitých prameniskách. Glaciálny relikt pimprlík Geyerov Vertigo geyeri poukazuje na starobylý pôvod (sulov.com).

Súľovský hrad, resp. jeho zrúcanina je súčasťou Súľovských skál. Ťažko ho odlíšiť od okolitých skál (). Jeho staršie pomenovanie bolo Rohach, Roháč. Vznikol v prvej tretine 15. storočia, plnil strážnu funkciu. Už v roku 1703 bol v zlom stave, avšak ešte v roku 1730 sa na ňom zdržiavalo vojsko. Od roku 1759 na hrade nikto neostal, navyše zemetrasenie v roku 1858 hrad ťažko poškodil a medzitým ešte vyhorel (Wikipedia.sk).

Súľov Rocks are part of the Súľov Mountains (Wikipedia) and the larger Strážov Mountains (Jozef Terem), characterized by a distinctly rugged relief. Rock formations like towers, steep ridges, needles, windows, and hummocks are common. One of the most famous formations is the so-called Gothic Gate (Wikipedia), reaching a height of 13 meters, formed by the weathering of rock conglomerate (kamnavylety.sk). Súľov Rocks are located approximately 10 km from Bytča. They are arranged in an arc, with the summit to the north and arms extending southwest and southeast (Wikipedia). The area is designated as the Súľov Rocks National Nature Reserve (enviroportal.sk). Notable formations include rock features like Sova and sovička, Nad konský cinter, Mačka, and Dva hrby (Jozef Terem). In the crevice cave Šarkania diera, bones of cave bears and Neolithic pottery were discovered (sulov.com). Súľov Rocks have been featured in many nature documentaries and served as a filming location for the fairy tale „Sokoliar Tomáš.“ According to legend, the Súľov area was once the abode of a dragon. The dragon flew out through two rock gates, the Gothic Gate to the west and the Giant Gate to the north (Jozef Terem). The rock formations were created as small rock fragments were cemented together by limestone mortar over thousands of years. The rock from this formation is known as „Súľov conglomerate“ (slovakia360.com), composed of limestone and dolomite. The conglomerate layers reach a significant thickness, up to 500 meters near the village of Súľov (sulov.com).

Súľov Rocks provide habitat for diverse and flora. Due to the climate created by tightly connected rock formations, direct sunlight sometimes never reaches the lower part, creating several vegetation zones. In the cooler conditions of the lower areas, the flora resembles that of the High Tatras (slovakia360.com). Species such as Pulsatilla subslavica, Clusius Ciminalis clusii, Primula auricula, Soldanella carpatica, Campanula cochlearifolia, Ophrys insectifera, Ophrys holubyana, Orchis pallens, Epipactis atrirubens, Lilium martagon, and Cephalanthera rubra thrive here (sulov.com), along with Dianthus lumnitzeri, Draba lasiocarpa, Anthericum ramosum, Amelanchier ovalis (sulov.com), Globularia punctata, and Bellidiastrum michelii (Jaroslav Velička).

The most common predatory bird in the area is the common kestrel (Falco tinnunculus), which nests on rocky towers and ledges. The eagle owl (Bubo bubo), raven (Corvus corax), long-eared owl (Asio otus), and honey buzzard (Pernis apivorus) also inhabit the region (sulov.com). The black stork (Ciconia nigra) lives in the deep forests (sulov.com). The Eurasian lynx (Lynx lynx), wall lizard (Lacerta muralis and Lacerta agilis), slowworm (Anguis fragilis), fire salamander (Salamandra salamandra), Rosalia alpina, Parnassius apollo, and the rare Atypus muralis spider, found only at three locations in Slovakia, are also present. Mollusks are abundant, particularly on calcareous springs, with the glacial relict Vertigo geyeri indicating ancient origins (sulov.com).

The ruins of Súľov Castle are part of the Súľov Rocks. It is challenging to distinguish them from the surrounding rocks (Peter Kaclík). Originally named Rohach, Roháč, the castle was built in the first third of the 15th century for defensive purposes. By 1703, it was already in poor condition, but as late as 1730, troops still occupied it. From 1759, no one stayed at the castle, and a seismic event in 1858 severely damaged it, leading to a subsequent fire (Wikipedia.sk).

TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Zamagurie, Fotografie

Červený Kláštor

skala
Hits: 4220

Červený Kláštor leží na sútoku Dunajec a potoka Lipník, je centrom cestovného ruchu v Zamagurí. Dejiny sú zviazané s kláštorom, ktorý v roku 1319 založil Kakaš Berzevici (cervenyklastor.sk). Jeho pomenovanie je aj Lechnický kláštor (Wikipedia.sk). Názov obce je odvodený od červenej krytiny na streche kláštora Jána, na návrh prvého priora. V rokoch 1329 až 1563 bol sídlom kartuziánov, v rokoch 1704 – 1782 kamaldulov. V rokoch 1956 – 1966 bol kláštor obnovený a sprístupnený verejnosti (cervenyklastor.sk). 

V roku 1543 bol vyplienený kláštor na Kláštorisku v Slovenskom raji lúpežným rytierom Matejom Bašom. Mnísi sa presťahovali na do Červeného Kláštora, lenže ten vyplienili vojaci z hradu Dunajec (Nedeca) v roku 1545. Následkom toho mnísi opustili aj tento priestor. V roku 1563 bol kartuziánsky kláštor pri obci Lechnica zrušený. Kamalduli získali kláštor od nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského. Prestavali ho v barokovom štýle (muzeumcervenyklastor.sk) a premenovali ho na Kláštor pustovníkov Troch korún. Kamalduli boli benediktíni, pomenovaní podľa materského kláštora v Camaldoli pri Arezze v Toskánsku (Wikipedia.sk). 

Vtedy vzniklo v kláštore významné literárno – prekladateľské a jazykovedné centrum. Výraznou osobnosťou bol páter Romuald Hadbavný, ktorý je považovaný za spoluautora prvého prekladu Písma svätého do západoslovenského jazyka v roku 1750, s presnou gramatickou a pravopisnou normou. Významným bol aj Slovník latinsko-slovenský (muzeumcervenyklastor.sk). V roku 1754 v Červenom Kláštore bola založená lekáreň, ktorá bola známa aj za hranicami Spiša, najmä za správcovstva frátra Cypriána v rokoch 1756 až 1775 (cervenyklastor.sk). Cyprián pestoval liečivé , zostavil rozsiahly herbár (cervenyklastor.sk), v roku 1766. Obsahuje 283 exemplárov, pri každom je názov latinský, nemecký, grécky, poľský a slovenský. Obsahuje poznatky o chorobách a o ich liečení (muzeumcervenyklastor.sk).

Cyprián, vlastným menom Franz Ignatz Jäschke sa narodil 28.7.1724 v Polkovciach v nemeckou Sliezsku (dnes v Poľsku). Bol všestranne vzdelaný, študoval vo Wroclawi, zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, alchýmiou, mechanikou a kozmológiou. Do Červeného Kláštora prišiel v roku 1756 a žil tu až do svojej smrti v roku 1775. Cyprián liečil odvarmi z bylín, tinktúrami, čajmi, vedel naprávať zlomeniny, púšťať žilou. Legenda o Cypriánovi hovorí o tom, že Cypriána lákal vesmír. Závidel orlovi ako sa vznáša do výšin. Zostrojil lietajúci stroj, na ktorom sa z Troch korún vzniesol poháňaný láskou ku švárnej pastierke. Anjel zazrel jeho obraz až na dne plesa Morské oko, kde ho bleskom zrazil na zem. Na tomto mieste vyrástla skala – veža a dodnes sa nazýva Mních (muzeumcervenyklastor.sk).

V obci sú Smerdžonka, zamerané na kožné choroby a choroby pohybového aparátu a neurologických chorôb. Na začiatku obce sa nachádza rybník na ploche 3 ha. Most (lávka) cez rieku, ktorý je v obci umožňuje prechod pre chodcov a cyklistov na poľskú časť Pienin, otvorená bola 12.8.2006 – je najdlhším (149.95 m) závesným mostom z lepeného dreva v Európe (cervenyklastor.sk).

Červený Kláštor is situated at the confluence of the Dunajec River and Lipník Stream, serving as the center of tourism in Zamagurí. The history of the village is closely tied to the monastery founded in 1319 by Kakaš Berzevici, also known as Lechnický kláštor (Wikipedia.sk). The name of the village is derived from the red roofing tiles on the roof of the monastery of St. John, as suggested by the first prior. From 1329 to 1563, it was the residence of Carthusians, and from 1704 to 1782, it was inhabited by Camaldolese monks. The monastery was restored and opened to the public between 1956 and 1966 (cervenyklastor.sk).

In 1543, the Kláštorisko monastery in Slovak Paradise was plundered by the marauding knight Matej Baša. The monks temporarily relocated to Červený Kláštor, only to be pillaged by soldiers from Dunajec Castle (Niedzica) in 1545. As a result, the monks abandoned the area. The Carthusian monastery near Lechnica was dissolved in 1563. The Camaldolese monks obtained the monastery from the Bishop Ladislav Maťašovský. They reconstructed it in the Baroque style (muzeumcervenyklastor.sk) and renamed it the Monastery of the Hermitage of Three Crowns. The Camaldolese were a branch of the Benedictines, named after the mother monastery in Camaldoli near Arezzo in Tuscany (Wikipedia.sk).

During this time, the monastery became a significant literary, translational, and linguistic center. Father Romuald Hadbavný, considered a co-author of the first translation of the Holy Scripture into the western Slovak language in 1750, played a prominent role. He was also known for the Latin-Slovak Dictionary (muzeumcervenyklastor.sk). In 1754, a pharmacy was founded in Červený Kláštor, renowned even beyond the region, especially under the administration of friar Cyprián from 1756 to 1775 (cervenyklastor.sk). Cyprián cultivated medicinal plants, compiled an extensive herbarium (cervenyklastor.sk) in 1766, containing 283 specimens with names in Latin, German, Greek, Polish, and Slovak, along with information about diseases and their treatment (muzeumcervenyklastor.sk).

Cyprián, born Franz Ignatz Jäschke on July 28, 1724, in Polkowitz in German Silesia (now in Poland), was a polymath, studying medicine, botany, pharmacy, alchemy, mechanics, and cosmology. He arrived in Červený Kláštor in 1756 and lived there until his death in 1775. Cyprián treated ailments with herbal infusions, tinctures, and teas, practiced bone-setting, and bloodletting. The legend of Cyprián tells that the universe lured him. Envious of an eagle soaring into the heights, he constructed a flying machine on which he ascended from Three Crowns, propelled by love for a beautiful shepherdess. An angel saw his image at the bottom of the Sea Eye pond, striking him down with lightning. A rock formation called the Monk (Mních) emerged at this spot and remains so named to this day (muzeumcervenyklastor.sk).

The village is home to the Smerdžonka Spa, specializing in skin diseases, musculoskeletal disorders, and neurological conditions. At the beginning of the village, there is a 3-hectare pond. The bridge (footbridge) over the river, allowing passage for pedestrians and cyclists to the Polish part of , was opened on August 12, 2006. It is the longest (149.95 m) suspended wooden bridge in Europe (cervenyklastor.sk).

Červený Kláštor leży na skrzyżowaniu rzeki Dunajec i potoku Lipník, pełniąc funkcję centrum turystyki w regionie Zamagurí. Historia wioski jest ściśle związana z klasztorem założonym w 1319 roku przez Kakaša Berzevici, znanego również jako Lechnický kláštor (Wikipedia.sk). Nazwa wioski wywodzi się od czerwonych dachówek klasztoru św. Jana, zasugerowanej przez pierwszego przeora. W latach 1329-1563 był siedzibą kartuzów, a w latach 1704-1782 zamieszkiwany był przez mnichów kamedułów. Klasztor został odrestaurowany i udostępniony publiczności w latach 1956-1966 (cervenyklastor.sk).

W 1543 r. klasztor Kláštorisko w Słowackim Raju został złupiony przez rycerza Mateja Bašę. Mnisi przenieśli się tymczasowo do Červený Kláštor, aby być splądrowanymi przez żołnierzy z zamku Dunajec (Niedzica) w 1545 r. W rezultacie mnisi opuścili to miejsce. Kartuzjański klasztor pod Lechnicą został zlikwidowany w 1563 r. Mnisi kameduli otrzymali klasztor od biskupa Nitry, Ladislava Maťašovského. Odbudowali go w stylu barokowym (muzeumcervenyklastor.sk) i zmienili nazwę na Klasztor Pustelników Góry Trzech Koron. Kameduli byli odłamem benedyktynów, nazwanym na cześć macierzystego klasztoru w Camaldoli koło Arezzo we Włoszech (Wikipedia.sk).

W tym czasie klasztor stał się znaczącym ośrodkiem literackim, translacyjnym i językowym. Ojciec Romuald Hadbavný, uważany za współautora pierwszego przekładu Pisma Świętego na zachodniosłowacki w 1750 r., odegrał w nim znaczącą rolę. Znany był również ze Słownika łacińsko-słowackiego (muzeumcervenyklastor.sk). W 1754 r. w Červený Kláštor założono aptekę, znaną nawet poza regionem Spisza, zwłaszcza pod rządami zakonnika Cypriána w latach 1756-1775 (cervenyklastor.sk). Cyprian uprawiał rośliny lecznicze, sporządził obszerny herbarz (cervenyklastor.sk) w 1766 r., zawierający 283 okazy z nazwami łacińskimi, niemieckimi, greckimi, polskimi i słowackimi, oraz informacje o chorobach i ich leczeniu (muzeumcervenyklastor.sk).

Cyprian, urodzony jako Franz Ignatz Jäschke 28 lipca 1724 r. w Polkowitz na Śląsku Niemieckim (obecnie w Polsce), był wielostronnie wykształcony, studiując medycynę, botanikę, farmację, alchemię, mechanikę i kosmologię. Przybył do Červený Kláštor w 1756 r. i mieszkał tam do swojej śmierci w 1775 r. Cyprian leczył roztworami ziołowymi, nalewkami i herbatami, praktykował nastawianie złamań i pobieranie krwi. Legenda o Cyprianie głosi, że wszechświat go kusił. Zazdrosny o orła unoszącego się w górę, skonstruował latający pojazd, na którym wzniósł się z Gór Trzech Koron, napędzany miłością do pięknej pasterki. Anioł dostrzegł jego obraz na dnie stawu Morské oko, uderzył go błyskiem i powstała skała nazwana Mnich (Mních), która nosi tę nazwę do dziś (muzeumcervenyklastor.sk).

Wioska jest domem dla uzdrowiska Smerdžonka, specjalizującego się w leczeniu chorób skóry, schorzeń układu ruchu i chorób neurologicznych. Na początku wioski znajduje się staw o powierzchni 3 ha. Most (kładka) przez rzekę, umożliwiający przejście pieszym i rowerzystom do polskiej części Pienin, został otwarty 12 sierpnia 2006 r. Jest to najdłuższy (149,95 m) wiszący drewniany most w Europie (cervenyklastor.sk).

,

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Malé Karpaty, Hrady, Umenie, Stavby, Fotografie

Hrad Červený Kameň

skala
Hits: 3638

Hrad Červený kameň je pomerne rozsiahly a zachovalý hrad. Okrem iného sa v jeho areáli nachádza sokoliarsky dvor Astur. Ku hradu sa dá dostať z obcí Píla, aj Častá. Trochu škaredá, ale používaná prezývka pre hrad je Červák. Červený kameň navštevuje najmä v lete veľa návštevníkov (). Červený Kameň je situovaný na kremencovom brale, je viditeľný najmä z väčších diaľok. Patril do sústavy stredovekých pohraničných hradov na ochranu západných hraníc Uhorska (pamiatky.net). Hrad mal pôvodne stáť na protiľahlom, vyššom kopci. Tak ho vybrala kráľovná Konštancia (hradcervenykamen.sk). hradu siaha pred rok 1240. Jeden z názvov hradu je aj Bobrí hrad (Bibersburg). Nemecký názov pre Červený Kameň je Rothenstein, maďarský Vöröskő. Majitelia hradu sa striedali, okrem iného nimi boli aj Fuggerovci a Pálfiovci. Anton Fugger prestaval stredoveký hrad na renesančnú pevnosť v 16. storočí. Neskôr hrad prestavovali viackrát Pálfiovci (hradcervenykamen.sk).

Hrad Červený Kameň is a relatively extensive and well-preserved castle. Within its premises, there is also the Falconry Court Astur. The castle can be reached from the villages of Píla and Častá. A somewhat unflattering but commonly used nickname for the castle is Červák. Červený Kameň attracts many visitors, especially in the summer (Peter Kaclík). Situated on a rhyolite hill, the castle is particularly visible from greater distances. It was part of the system of medieval border castles designed to protect the western borders of Hungary (.net). Originally, the castle was supposed to be built on the opposite, higher hill. This choice was made by Queen Constance (hradcervenykamen.sk). The history of the castle dates back to before 1240. One of the names for the castle is also Bobrí hrad (Beaver Castle). The German name for Červený Kameň is Rothenstein, and in Hungarian, it’s Vöröskő. The castle changed owners over time, including the Fuggers and the Pálfis. Anton Fugger reconstructed the medieval castle into a Renaissance fortress in the 16th century. Later, the castle was reconstructed several times by the Pálfis (hradcervenykamen.sk).

,