Akvaristika, Biológia, Technika

Vzduchovanie a kyslík vo vode

Hits: 35516

Kys­lík je plyn, kto­rý sa v našich mys­liach spá­ja so živo­tom. Pri­már­nym zdro­jom kys­lí­ka sú rast­li­ny. Vo vode je ho ove­ľa menej ako vo vzdu­chu. Kon­cen­trá­cia kys­lí­ka vo vode je závis­lá od tep­lo­ty vody. Čím je tep­lo­ta v akvá­riu vyš­šia, tým je kon­cen­trá­cia O2 niž­šia. Pri tep­lo­te 10°C pri bež­nom tla­ku je vo vode roz­pus­te­ných asi 11.3 mg O2 v lit­ri, pri tep­lo­te 25°C – 8.3 mg/​l a pri 30°C – 7.6 mg/​l. Do vody sa kys­lík okrem pôso­be­nia vod­ných rast­lín dostá­va aj difú­zi­ou zo vzdu­chu, pre­mie­ša­va­ním, čere­ním hla­di­ny. Kys­lík sa spot­re­bú­va v akvá­riu hlav­ne roz­klad­nou čin­nos­ťou mik­ro­or­ga­niz­mov – v sub­strá­te dna. Ak je dno málo pre­vzduš­ne­né, môže dôjsť k jeho defi­ci­tu a tým k jeho vyčer­pa­niu pre ryby a rast­li­ny. Kys­lík napo­má­ha roz­kla­du hmo­ty. Čis­tý, 100 % kon­cen­tro­va­ný kys­lík je pre ľud­ský orga­niz­mus jedo­va­tý, tak­že ak hovo­rím o kys­lí­ku v súvis­los­ti so vzdu­cho­va­ním, ide samoz­rej­me o vzduch. Vzduch obsa­hu­je aj veľa dusí­kaCO2. Rast­li­nám kys­lík až tak veľ­mi nevo­nia”, naj­mä nie cez deň a za dosta­toč­né­ho prí­su­nu sve­tel­nej ener­gie. Aj ak spô­so­bu­je vzdu­cho­va­nie veľ­ký pohyb vody, rast­li­nám to nepro­spie­va. Naopak cez noc, kedy rast­li­ny kys­lík pri­jí­ma­jú by bol pre ne kys­lík víta­ný. Cez deň rast­li­ny pri­jí­ma­jú oxid uhli­či­tý – ide o pro­ces foto­syn­té­zy a z nej vyplý­va­jú­cich pro­ce­sov ako napr. Kreb­sov cyk­lus, cyk­lus C, N, apod. Vzdu­cho­va­nie homo­ge­ni­zu­je vodu v akvá­riu, zabez­pe­ču­je pohyb vody, mie­ša­nie jed­not­li­vých vrs­tiev, naj­mä ver­ti­kál­nym sme­rom. Množ­stvo kys­lí­ka, kto­ré doká­že vzdu­cho­va­nie odo­vzdať akvá­riu je pomer­ne níz­ke – difú­zia ply­nov vo vode je rádo­vo šty­ri krát niž­šia ako vo vzdu­chu. Dar­mo bude­me vytvá­rať veľ­ké bub­lin­ky, tie síce viac rozp­rú­dia vodu, ale množ­stvo pri­ja­té­ho kys­lí­ka vodou bude niž­šie ako keby sme pro­du­ko­va­li men­šie bub­lin­ky. Množ­stvo tak­to pri­ja­té­ho kys­lí­ka závi­sí na povr­chu bub­li­niek, kto­rý je vyš­ší pri men­ších bublinkách.

Vzdu­cho­va­cí kameň môže mať rôz­ny tvar. Môže to byť valec, gulič­ka, môže byť podl­ho­vas­tý, až 105 cm dlhý. Exis­tu­jú kame­ne tva­ru obvo­du kru­hu. Podob­ne ako vzdu­cho­va­cí kameň je mož­né pou­žiť lipo­vé driev­ko, kto­ré tvo­rí malé bub­lin­ky. Jeho nevý­ho­da je vtom, že sa póry v ňom rých­lo uzav­rú. Pou­ží­va sa skôr pri difú­zii CO2 – pri hno­je­ní rast­lín. Navy­še sa lipo­vé driev­ko roz­kla­dá a obras­tá ria­sa­mi. Urči­te neopo­me­nu­teľ­ným spô­so­bom tran­s­por­tu kys­lí­ka do vody je čere­nie hla­di­ny, kto­ré spô­so­bu­je buď vzdu­cho­va­nie cez kameň, ale­bo fil­ter. Väč­ši­na návo­dov na pou­ží­va­nie fil­tra odpo­rú­ča umiest­niť fil­ter tak, aby vývod vody bol na hla­di­nou ale­bo tes­ne pod ňou. Aj tak­to sa dostá­va kys­lík do vody. Na vzdu­cho­va­nie sa v akva­ris­ti­ke pou­ží­va­jú dmy­chad­lá, z kto­rých je vzduch pohá­ňa­ný vzduch do hadi­čiek buď do vzdu­cho­va­cích kame­ňov, ale­bo do fil­trov. Ja pou­ží­vam nie­koľ­ko typov motor­če­kov o rôz­nej sile. Dmy­chad­lo by malo byť umiest­ne­né nad všet­ký­mi hla­di­na­mi, do kto­rých vhá­ňa vzduch, aby sa pre­d­iš­lo pri výpad­ku prú­du samos­pá­do­vé­mu vnik­nu­tiu vody do kom­pre­so­ra. V prí­pa­de, že nie je mož­né kom­pre­sor tak­to umiest­niť, hadič­ku na jej ces­te od kom­pre­so­ra ku akvá­riám najprv vedie­me meter nad úro­veň naj­vyš­šej hla­di­ny, ale­bo zabez­pe­čí­me iné tech­nic­ké rie­še­nie, kto­ré zabrá­ni nasá­va­niu vody, napr. pou­ži­jem spät­ný ven­til. Ak sa nie­ke­dy stret­ne­te s poj­mom koryt­nač­ka, tak vedz­te že mož­no pôj­de o väč­šie dmy­chad­lo, kto­ré je pre väč­ší prie­mer trub­ky, resp. hadi­ce (napr. záh­rad­nej). Čas­to sa pou­ží­va tam, kde je via­cej nádr­ží. Dru­há mož­nosť je vzdu­cho­vať cez fil­ter. Nie­kto­ré fil­tre doká­žu otvo­rom vo vrch­nej čas­ti fil­tra nasá­vať cez pri­po­je­nú hadič­ku vzduch. Ja to využí­vam, a pova­žu­jem ten­to spô­sob sa lep­ší, funkč­nej­ší. Hadič­ka sa dá pri­škr­tiť pod­ľa potre­by, aby posky­to­va­la vzduch ako vám vyho­vu­je. Tak­to pris­pô­so­be­né vzdu­cho­va­nie má lep­ší efekt, pre­to­že bub­lin­ky sú vhá­ňa­né do vody vodo­rov­ne a sú men­šie ak to potre­bu­je­me. Zrej­me aj tým, že majú istú zotr­vač­nosť a malý objem, ich pre­sun na hla­di­nu a teda vypa­re­nie trvá ove­ľa dlh­šie než pri vzdu­cho­va­ní kame­ňom. Difú­zia ply­nov do vody je účin­nej­šia, pre­to­že trvá dlh­šie a pre­bie­ha na väč­šom povrchu.


Oxy­gen is a gas that we asso­cia­te with life in our minds. Plants are the pri­ma­ry sour­ce of oxy­gen. The­re is much less oxy­gen in water than in the air. The con­cen­tra­ti­on of oxy­gen in water depends on the water tem­pe­ra­tu­re. The hig­her the tem­pe­ra­tu­re in the aqu­arium, the lower the con­cen­tra­ti­on of O2. At a tem­pe­ra­tu­re of 10°C at nor­mal pre­ssu­re, the­re are about 11.3 mg of O2 dis­sol­ved in a liter of water, at a tem­pe­ra­tu­re of 25°C – 8.3 mg/​l, and at 30°C – 7.6 mg/​l. Oxy­gen enters the water not only through the acti­on of aqu­atic plants but also through dif­fu­si­on from the air, mixing, and sur­fa­ce agi­ta­ti­on. Oxy­gen is main­ly con­su­med in the aqu­arium by the decom­po­si­ti­on acti­vi­ty of mic­ro­or­ga­nisms in the sub­stra­te. If the sub­stra­te is poor­ly aera­ted, this can lead to a defi­cien­cy and dep­le­ti­on of oxy­gen for fish and plants. Oxy­gen pro­mo­tes the bre­ak­do­wn of mat­ter. Pure, 100% con­cen­tra­ted oxy­gen is toxic to the human body, so when I talk about oxy­gen in the con­text of aera­ti­on, I’m refer­ring, of cour­se, to air. Air also con­tains a lot of nit­ro­gen and CO2. Plants don’t like” oxy­gen all that much, espe­cial­ly not during the day and with suf­fi­cient supp­ly of light ener­gy. Even though aera­ti­on cau­ses sig­ni­fi­cant water move­ment, it is not bene­fi­cial for plants. On the con­tra­ry, oxy­gen would be wel­co­me for them during the night when plants absorb oxy­gen. During the day, plants absorb car­bon dioxi­de – this is the pro­cess of pho­to­synt­he­sis and the resul­ting pro­ces­ses such as the Krebs cyc­le, the C cyc­le, N cyc­le, etc. Aera­ti­on homo­ge­ni­zes the water in the aqu­arium, pro­vi­des water move­ment, and mixes indi­vi­du­al lay­ers, espe­cial­ly ver­ti­cal­ly. The amount of oxy­gen that aera­ti­on can deli­ver to the aqu­arium is rela­ti­ve­ly low – the dif­fu­si­on of gases in water is orders of mag­ni­tu­de lower than in air. It is poin­tless to cre­a­te lar­ge bubb­les; alt­hough they may agi­ta­te the water more, the amount of oxy­gen absor­bed by the water will be lower than if we pro­du­ced smal­ler bubb­les. The amount of oxy­gen absor­bed in this way depends on the sur­fa­ce area of the bubb­les, which is hig­her with smal­ler bubbles.

An airs­to­ne can have vari­ous sha­pes. It can be cylin­dri­cal, sphe­ri­cal, or elon­ga­ted, up to 105 cm long. The­re are sto­nes sha­ped like the cir­cum­fe­ren­ce of a circ­le. Simi­lar­ly to an airs­to­ne, a wood dif­fu­ser can be used, which cre­a­tes small bubb­les. Its disad­van­ta­ge is that the pores in it clo­se quick­ly. It is used more for CO2 dif­fu­si­on – for plant fer­ti­li­za­ti­on. More­over, the wood dif­fu­ser decom­po­ses and beco­mes cove­red with algae. Anot­her essen­tial way to tran­s­port oxy­gen into the water is sur­fa­ce agi­ta­ti­on, which eit­her aera­tes through the sto­ne or fil­ter. Most fil­ter usa­ge ins­truc­ti­ons recom­mend pla­cing the fil­ter so that the water out­let is at or just below the sur­fa­ce. This way, oxy­gen gets into the water. In aqu­aris­tics, air pumps are used for aera­ti­on, from which air is dri­ven through tubes eit­her to airs­to­nes or fil­ters. I use seve­ral types of air pumps of vary­ing power. The air pump should be posi­ti­oned abo­ve all water levels into which it deli­vers air to pre­vent water from ente­ring the com­pres­sor in the event of a power outa­ge. If it is not possib­le to pla­ce the com­pres­sor in this way, the tube on its way from the com­pres­sor to the aqu­arium is first led one meter abo­ve the hig­hest water level, or anot­her tech­ni­cal solu­ti­on is pro­vi­ded to pre­vent water from ente­ring, for exam­ple, I use a check val­ve. If you ever come across the term turt­le,” it might refer to a lar­ger air pump desig­ned for a lar­ger pipe or hose (e.g., gar­den). It is often used whe­re the­re are mul­tip­le tanks. Anot­her opti­on is to aera­te through the fil­ter. Some fil­ters can draw air through a con­nec­ted tube into the upper part of the fil­ter. I use this met­hod and con­si­der it bet­ter and more func­ti­onal. The tube can be adjus­ted as needed to pro­vi­de air as you like. This adap­ted aera­ti­on has a bet­ter effect becau­se the bubb­les are intro­du­ced into the water hori­zon­tal­ly and are smal­ler if needed. Pro­bab­ly also becau­se they have a cer­tain iner­tia and a small volu­me, the­ir move­ment to the sur­fa­ce and the­re­fo­re eva­po­ra­ti­on takes much lon­ger than with sto­ne aera­ti­on. Gas dif­fu­si­on into the water is more effec­ti­ve becau­se it takes lon­ger and occurs over a lar­ger sur­fa­ce area.


Sau­ers­toff ist ein Gas, das wir in unse­ren Köp­fen mit Leben ver­bin­den. Pflan­zen sind die pri­mä­re Quel­le für Sau­ers­toff. Im Was­ser gibt es viel weni­ger Sau­ers­toff als in der Luft. Die Kon­zen­tra­ti­on von Sau­ers­toff im Was­ser hängt von der Was­ser­tem­pe­ra­tur ab. Je höher die Tem­pe­ra­tur im Aqu­arium ist, des­to gerin­ger ist die Kon­zen­tra­ti­on von O2. Bei einer Tem­pe­ra­tur von 10°C bei nor­ma­lem Druck gibt es etwa 11,3 mg O2 pro Liter Was­ser, bei einer Tem­pe­ra­tur von 25°C – 8,3 mg/​l und bei 30°C – 7,6 mg/​l. Sau­ers­toff gelangt nicht nur durch die Wir­kung von Was­serpf­lan­zen ins Was­ser, son­dern auch durch Dif­fu­si­on aus der Luft, durch Ver­mis­chung und Oberf­lä­chen­be­we­gung. Sau­ers­toff wird im Aqu­arium haupt­säch­lich durch die Zer­set­zung­sak­ti­vi­tät von Mik­ro­or­ga­nis­men im Sub­strat verb­raucht. Ist das Sub­strat sch­lecht belüf­tet, kann dies zu einem Man­gel und einer Ers­chöp­fung von Sau­ers­toff für Fis­che und Pflan­zen füh­ren. Sau­ers­toff för­dert den Abbau von Mate­rie. Rei­ner, 100% kon­zen­trier­ter Sau­ers­toff ist für den men­sch­li­chen Kör­per gif­tig, daher mei­ne ich, wenn ich über Sau­ers­toff im Zusam­men­hang mit Belüf­tung spre­che, natür­lich Luft. Luft ent­hält auch viel Sticks­toff und CO2. Pflan­zen mögen” Sau­ers­toff nicht so sehr, beson­ders nicht tag­süber und bei aus­re­i­chen­der Lich­te­ner­gie. Auch wenn die Belüf­tung zu einer erheb­li­chen Was­ser­be­we­gung führt, ist dies nicht för­der­lich für Pflan­zen. Im Gegen­te­il, Sau­ers­toff wäre für sie wäh­rend der Nacht, in der Pflan­zen Sau­ers­toff auf­neh­men, will­kom­men. Tag­süber neh­men Pflan­zen Koh­len­di­oxid auf – dies ist der Pro­zess der Pho­to­synt­he­se und der daraus resul­tie­ren­den Pro­zes­se wie dem Cit­rat­zyk­lus, dem C‑Zyklus, dem N‑Zyklus usw. Belüf­tung homo­ge­ni­siert das Was­ser im Aqu­arium, sorgt für Was­ser­be­we­gung und mischt ein­zel­ne Schich­ten, ins­be­son­de­re ver­ti­kal. Die Men­ge an Sau­ers­toff, die Belüf­tung dem Aqu­arium zufüh­ren kann, ist rela­tiv gering – die Dif­fu­si­on von Gasen im Was­ser ist um Größe­nord­nun­gen gerin­ger als in der Luft. Es ist sinn­los, gro­ße Bla­sen zu erze­ugen; obwohl sie das Was­ser mehr bewe­gen kön­nen, ist die Men­ge an Sau­ers­toff, die das Was­ser auf­nimmt, gerin­ger als bei kle­i­ne­ren Bla­sen. Die Men­ge an auf die­se Wei­se auf­ge­nom­me­nem Sau­ers­toff hängt von der Oberf­lä­che der Bla­sen ab, die bei kle­i­ne­ren Bla­sen höher ist.

Ein Lufts­te­in kann vers­chie­de­ne For­men haben. Er kann zylin­drisch, kugel­för­mig oder län­glich bis zu 105 cm lang sein. Es gibt Ste­i­ne in Form des Umfangs eines Kre­i­ses. Ähn­lich wie ein Lufts­te­in kann ein Holz­dif­fu­sor ver­wen­det wer­den, der kle­i­ne Bla­sen erze­ugt. Sein Nach­te­il ist, dass sich die Poren darin schnell sch­lie­ßen. Es wird eher für die CO2-​Diffusion – zur Pflan­zen­dün­gung ver­wen­det. Außer­dem zer­setzt sich der Holz­dif­fu­sor und wird von Algen über­zo­gen. Eine wei­te­re wich­ti­ge Mög­lich­ke­it, Sau­ers­toff ins Was­ser zu tran­s­por­tie­ren, ist die Oberf­lä­chen­be­we­gung, die ent­we­der durch den Ste­in oder den Fil­ter belüf­tet. Die meis­ten Anwe­i­sun­gen zur Fil­ter­ver­wen­dung emp­feh­len, den Fil­ter so zu plat­zie­ren, dass der Was­se­rab­lauf auf oder knapp unter der Oberf­lä­che liegt. So gelangt Sau­ers­toff ins Was­ser. In der Aqu­aris­tik wer­den Luft­kom­pres­so­ren zur Belüf­tung ver­wen­det, aus denen Luft durch Sch­lä­u­che ent­we­der zu Lufts­te­i­nen oder Fil­tern gele­i­tet wird. Ich ver­wen­de meh­re­re Arten von Luft­kom­pres­so­ren unters­chied­li­cher Leis­tung. Der Luft­kom­pres­sor soll­te über allen Was­sers­tän­den plat­ziert wer­den, in die er Luft abgibt, um zu ver­hin­dern, dass Was­ser bei einem Stro­maus­fall in den Kom­pres­sor gelangt. Ist es nicht mög­lich, den Kom­pres­sor auf die­se Wei­se zu plat­zie­ren, wird das Rohr auf sei­nem Weg vom Kom­pres­sor zum Aqu­arium zunächst einen Meter über dem höchs­ten Was­sers­tand gefü­hrt, oder es wird eine ande­re tech­nis­che Lösung bere­it­ges­tellt, um das Ein­drin­gen von Was­ser zu ver­hin­dern, zum Beis­piel ver­wen­de ich ein Rücksch­lag­ven­til. Wenn Sie jemals auf den Beg­riff Schildk­röte” sto­ßen, könn­te dies sich auf eine größe­re Luft­pum­pe für ein größe­res Rohr oder einen Sch­lauch (z.B. Gar­ten) bez­ie­hen. Es wird oft dort ver­wen­det, wo es meh­re­re Tanks gibt. Eine ande­re Mög­lich­ke­it ist die Belüf­tung durch den Fil­ter. Eini­ge Fil­ter kön­nen Luft durch einen angesch­los­se­nen Sch­lauch in den obe­ren Teil des Fil­ters zie­hen. Ich ver­wen­de die­se Met­ho­de und hal­te sie für bes­ser und funk­ti­ona­ler. Der Sch­lauch kann je nach Bedarf ange­passt wer­den, um Luft zu lie­fern, wie es Ihnen gefällt. Die­se ange­pass­te Belüf­tung hat eine bes­se­re Wir­kung, weil die Bla­sen hori­zon­tal in das Was­ser ein­ge­fü­hrt wer­den und kle­i­ner sind, wenn nötig. Wahrs­che­in­lich auch, weil sie eine gewis­se Träg­he­it und ein kle­i­nes Volu­men haben, dau­ert ihre Bewe­gung zur Oberf­lä­che und damit die Ver­duns­tung viel län­ger als bei Ste­in­be­lüf­tung. Die Gas­dif­fu­si­on ins Was­ser ist effek­ti­ver, weil sie län­ger dau­ert und über eine größe­re Oberf­lä­che stattfindet.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Nežiaduce živočíchy v akváriu

Hits: 11566

Neraz sa sta­ne, že napriek našej sna­he sa nám do akvá­ria nasťa­hu­jú náv­štev­ní­ci – nežia­du­ce orga­niz­my. Môže­me si ich zavliecť aj zvon­ku vo for­me zárod­kov, spór apod. Sko­ro vždy je lep­šie sa ich zba­viť. Jed­ným takým­to dru­hom je aj zástup­ca kme­ňa pŕh­liv­cov (Cni­da­ria) – nezmar (Hyd­ra). Nezmar je mimo­cho­dom v prí­ro­de indi­ká­to­rom čis­to­ty vody. V nádr­ži však zvy­čaj­ne dlho nevy­dr­ží. V akvá­riu sa neus­tá­le pohy­bu­je. Je väč­ši­nou úpl­ne neškod­ný, doká­že však nega­tív­ne vplý­vať na málo pohyb­li­vý plô­dik. Rájo­vec, gura­my, mren­ka Pun­tius con­cho­nius nezma­ry likvidujú.

Iným dru­hom je nálev­ník. Nálev­ník je mik­ro­or­ga­niz­mus kme­ňa Cili­op­ho­ra. Nálev­ní­ky zavle­čie­me naj­čas­tej­šie do akvá­ria živou potra­vou. Medzi akva­ris­ta­mi je aj roz­ší­re­ný ter­mín dob­ré nálev­ní­ky a zlé nálev­ní­ky. Dob­ré nálev­ní­ky sú tie, kto­ré sa cho­va­jú ako krmi­vo pre ryby. Medzi tie­to akva­ris­tic­ky naj­zná­mej­šie prvo­ky pat­rí trep­ka – Para­me­cium. Zlé nálev­ní­ky sú dru­hy, kto­ré sú poten­ciál­nym zdro­jom náka­zy, dru­hy schop­né ubli­žo­vať pote­ru rýb a zby­toč­ne zvy­šo­vať dekom­po­zí­ciu hmo­ty. Naj­čas­tej­šia masív­na invá­zia nálev­ní­ka spô­so­bu­je mlieč­ny zákal, kto­rý sa vytvá­ra naj­mä v nových a čerstvo zalo­že­ných nádr­žiach. Nie­ke­dy ak fil­ter čis­tí­me nevhod­ne pod tečú­cou vodou z vodo­vo­du. Nálev­ník sa čas­to expo­nen­ciál­ne roz­mno­ží do takej mie­ry, že neuvi­dí­me na dru­hú ste­nu nádr­že. Mlieč­ny zákal nie je nič straš­né, časom zmiz­ne” aj sám. Pomô­že správ­na fil­trá­cia a vzdu­cho­va­nie. V prí­pa­de nut­nos­ti a ak je to vhod­né, môže­me pri­dať do vody soľ. Tá má schop­nosť nálev­ní­ka zlikvidovať.

Pla­na­riaplos­ku­li­ce Tur­bel­la­ria kme­ňa Plat­hel­mint­hes si môže­me zavliecť živou potra­vou. Lik­vi­du­je ich rájo­vec Mac­ro­po­dus opercularis.

Pijav­ky Pis­ci­co­la geomet­ra, Hemic­le­pis mar­gi­na­ta, Hae­mo­pis san­gu­isu­ga pat­ria medzi pod­rad Rhyn­chob­del­li­dae, rad maloš­te­ti­nav­cov – Oli­go­cha­e­ta, trie­dy Cli­tel­la­ta – opas­kov­ce, kme­ňa Anne­li­da – obrúč­kav­ce, prí­pad­ne Hemic­le­pis mar­gi­na­ta. Oby­čaj­ne si ich done­sie­me s niten­ka­mi. Lik­vi­du­je­me ich mecha­nic­ky, ale­bo roz­to­kom hyper­man­gá­nu.

Argu­luskap­ri­vec pat­rí do pod­trie­dy Bran­chiu­ra, trie­dy kôrov­cov Crus­ta­cea, pod­kme­ňa Bran­chia­ta, odde­le­nia Man­di­bu­la­ta, kme­ňa člán­ko­nož­cov Arth­ro­po­da. Ak napad­ne ryby, pomô­že mecha­nic­ky kap­riv­ca vybrať. Lie­či sa sla­bým roz­to­kom try­paf­la­ví­nu ale­bo hyper­man­gá­nom, v kto­rých rybu vypláchneme.

Zástup­co­via las­túr­ni­kov Hete­ro­don­ta – Spha­e­rium, Pisi­dium sa oje­di­ne­le zavle­čú do akvá­ria. Pat­ria do trie­dy Lamel­lib­ran­chia (las­túr­ni­ky), do kme­ňa mäk­ký­šov Mol­lus­ca. 

Medzi ostat­ných živo­čí­chov, kto­ré sa môžu vysky­to­vať v akvá­riu, a kto­ré sú čas­to krmi­vom, pat­ria zástup­co­via drob­ných kôrov­cov ako napr. Ostra­co­da, Phyl­lo­po­da, Cope­po­da, vod­né okrúh­lov­ce – kmeň Nemat­hel­mint­hes, machov­ky Bry­o­zoa pat­ria­ce do kme­ňa Ten­ta­cu­la­ta, vod­nár strieb­ris­týArgy­ro­ne­ta aqu­ati­capod­rad Ecri­bel­la­ta, rad Ara­ne­i­da - pavú­ky, Hyd­ra­ca­ri­na – rad Aca­ri­na – roz­to­če, trie­da Arach­no­idea – pavú­kov­ce, lar­vy – naja­dy vážiek – rad Odo­na­ta trie­dy hmyz – Ectog­nat­ha – môžu byť pre ryby nebez­peč­né, sú pomer­ne veľ­ké (4 cm), lar­vy potáp­ni­kov – napr. dru­hu Dytis­cus mar­gi­na­lis – čeľaď Dytis­ci­dae, pod­rad Adep­ha­ga, veľ­ké­ho radu hmy­zu – chro­bá­kov (Cole­op­te­ra), chvos­to­sko­kyCol­lem­bo­la – trie­da Entog­nat­ha, nad­trie­da Hexa­po­da - šesť­nôž­ky, Noto­nec­tapat­ria­ca medzi bzdo­chy Hete­rop­te­ra

V akva­ris­tic­kých obcho­doch sa občas ponú­ka­jú aj menej bež­né živo­čí­chy. Jed­ny z nich, z kto­rých sa čas­to vysky­tu­jú aj u akva­ris­tov, sú aj žab­ky Hyme­no­chi­rus cur­ti­pes. Táto žab­ka je veľ­ký labuž­ník na živé niten­ky. Často­krát som sa stre­tol s tým, že sa zamie­ňa s mäsož­ra­vým a ove­ľa väč­ším dru­hom Xeno­pus lae­vis. Dnes sú hitom aj raky, kra­bykre­ve­ty. Kre­ve­ty a nie­kto­ré raky sú pomer­ne obľú­be­né naj­mä pre ich pôso­be­nie pri odstra­ňo­va­ní rias. Obľú­be­ná je naj­mä Cari­di­na japo­ni­ca a rak CPO.


It often hap­pens that des­pi­te our efforts, unwan­ted visi­tors move into the aqu­arium – unwan­ted orga­nisms. We can intro­du­ce them from the out­si­de in the form of spo­res, germs, and so on. It’s almost alwa­ys bet­ter to get rid of them. One such type is a repre­sen­ta­ti­ve of the phy­lum Cni­da­ria – Hyd­ra. Hyd­ra, by the way, is a natu­ral indi­ca­tor of water cle­an­li­ness. Howe­ver, it usu­al­ly does­n’t last long in the tank. It cons­tan­tly moves around in the aqu­arium. It’s most­ly harm­less but can nega­ti­ve­ly affect slow-​moving fry. Para­di­se fish, gou­ra­mis, and rosy barbs can eli­mi­na­te Hydra.

Anot­her type is the cilia­te. Cilia­tes are mic­ro­or­ga­nisms of the phy­lum Cili­op­ho­ra. We usu­al­ly intro­du­ce cilia­tes into the aqu­arium with live food. Among aqu­arists, the term good cilia­tes” and bad cilia­tes” is com­mon. Good cilia­tes are tho­se that ser­ve as food for fish. Among the­se, the most well-​known pro­to­zoa inc­lu­de Para­me­cium. Bad cilia­tes are spe­cies that are poten­tial sour­ces of infec­ti­on, capab­le of har­ming fish fry, and unne­ces­sa­ri­ly inc­re­a­sing the decom­po­si­ti­on of mat­ter. The most com­mon mas­si­ve inva­si­on of cilia­tes cau­ses a mil­ky clou­di­ness, which occurs main­ly in new and fresh­ly estab­lis­hed tanks. Some­ti­mes, if we cle­an the fil­ter impro­per­ly under run­ning tap water, the cilia­tes can mul­tip­ly expo­nen­tial­ly to the point whe­re we can’t see the oppo­si­te wall of the tank. Mil­ky clou­di­ness is not­hing ter­rib­le; it will disap­pe­ar” over time. Pro­per fil­tra­ti­on and aera­ti­on help. If neces­sa­ry and app­rop­ria­te, we can add salt to the water. It has the abi­li­ty to eli­mi­na­te ciliates.

Pla­na­rians – flat­worms of the class Tur­bel­la­ria, can be intro­du­ced into the aqu­arium with live food. They are eli­mi­na­ted by para­di­se fish.

Lee­ches such as Pis­ci­co­la geomet­ra, Hemic­le­pis mar­gi­na­ta, Hae­mo­pis san­gu­isu­ga belo­ng to the subor­der Rhyn­chob­del­li­dae, order Hiru­di­ni­da – lee­ches, class Cli­tel­la­ta – oli­go­cha­e­tes, order Anne­li­da – seg­men­ted worms, and some­ti­mes Hemic­le­pis mar­gi­na­ta. We usu­al­ly bring them in with thre­ad­li­ke sub­stan­ces. They are eli­mi­na­ted mecha­ni­cal­ly or with a solu­ti­on of potas­sium permanganate.

Argu­lus – fish lou­se belo­ngs to the subor­der Bran­chiu­ra, class Crus­ta­cea – crus­ta­ce­ans, subc­lass Bran­chia­ta, superc­lass Man­di­bu­la­ta, phy­lum Arth­ro­po­da – arth­ro­pods. If it attacks fish, remo­ving it mecha­ni­cal­ly helps. It can be tre­a­ted with a weak solu­ti­on of try­pan blue or potas­sium per­man­ga­na­te, in which the fish is rinsed.

Repre­sen­ta­ti­ves of the bival­ves Hete­ro­don­ta – Spha­e­rium, Pisi­dium, occa­si­onal­ly make the­ir way into the aqu­arium. They belo­ng to the class Lamel­lib­ran­chia (bival­ves), phy­lum Mol­lus­ca – mollusks.

Among other orga­nisms that may occur in the aqu­arium and are often used as food are repre­sen­ta­ti­ves of small crus­ta­ce­ans such as Ostra­co­da, Phyl­lo­po­da, Cope­po­da, nema­to­des – phy­lum Nemat­hel­mint­hes, bry­o­zo­ans – Bry­o­zoa belo­n­ging to the phy­lum Ten­ta­cu­la­ta, water spi­der – Argy­ro­ne­ta aqu­ati­ca – subor­der Ecri­bel­la­ta, order Ara­ne­i­da – spi­ders, water mites – Hyd­ra­ca­ri­na, order Aca­ri­na – mites, class Arach­ni­da – arach­nids, lar­vae – dra­gon­fly nymphs – order Odo­na­ta class Insec­ta – Ectog­nat­ha – can be dan­ge­rous for fish, are rela­ti­ve­ly lar­ge (4 cm), beet­le lar­vae – for exam­ple, Dytis­cus mar­gi­na­lis – fami­ly Dytis­ci­dae, subor­der Adep­ha­ga, lar­ge order of insects – Cole­op­te­ra, spring­tails – Col­lem­bo­la – class Entog­nat­ha, superc­lass Hexa­po­da – hexa­pods, water boat­man – Noto­nec­ta, belo­n­ging to the back­swim­mers Heteroptera

Less com­mon orga­nisms are some­ti­mes offe­red in aqu­arium shops. Some of them, which are also often found among aqu­arists, are the frogs Hyme­no­chi­rus cur­ti­pes. This frog is a big fan of live thre­ad­li­ke orga­nisms. I’ve often seen it con­fu­sed with the car­ni­vo­rous and much lar­ger Xeno­pus lae­vis. Today, cra­y­fish, crabs, and shrimp are popu­lar. Shrimp and some cra­y­fish are quite popu­lar, espe­cial­ly for the­ir algae-​eating beha­vi­or. Cari­di­na japo­ni­ca and CPO” cra­y­fish are par­ti­cu­lar­ly popular.


Es kommt oft vor, dass trotz unse­rer Bemühun­gen uner­wün­sch­te Besu­cher ins Aqu­arium gelan­gen – uner­wün­sch­te Orga­nis­men. Wir kön­nen sie von außen in Form von Spo­ren, Kei­men usw. ein­füh­ren. Es ist fast immer bes­ser, sie los­zu­wer­den. Eine sol­che Art ist ein Ver­tre­ter des Stam­mes der Nessel­tie­re (Cni­da­ria) – Hyd­ra. Hyd­ra ist übri­gens ein natür­li­cher Indi­ka­tor für die Was­ser­re­in­he­it. Im Aqu­arium hält sie sich jedoch nor­ma­ler­we­i­se nicht lan­ge. Sie bewegt sich stän­dig im Aqu­arium. Sie ist meis­tens harm­los, kann sich jedoch nega­tiv auf lang­sam sch­wim­men­de Jung­fis­che auswir­ken. Para­dies­fis­che, Gura­mis und Rosy-​Barben kön­nen Hyd­ra eliminieren.

Ein wei­te­rer Typ ist der Wim­per­tier­chen. Wim­per­tier­chen sind Mik­ro­or­ga­nis­men aus dem Stamm der Wim­per­tier­chen (Cili­op­ho­ra). Wir füh­ren Wim­per­tier­chen nor­ma­ler­we­i­se mit Lebend­fut­ter ins Aqu­arium ein. Unter Aqu­aria­nern ist der Beg­riff gute Wim­per­tier­chen” und sch­lech­te Wim­per­tier­chen” verb­re­i­tet. Gute Wim­per­tier­chen sind die­je­ni­gen, die als Fut­ter für Fis­che die­nen. Zu den bekann­tes­ten Ein­zel­lern gehören Para­me­cien. Sch­lech­te Wim­per­tier­chen sind Arten, die poten­ziel­le Infek­ti­on­squ­el­len dars­tel­len, in der Lage sind, Fischb­rut zu schä­di­gen und den Zer­fall von Mate­rie unnötig zu erhöhen. Die häu­figs­te mas­si­ve Inva­si­on von Wim­per­tier­chen führt zu einer mil­chi­gen Trübung, die haupt­säch­lich in neuen und frisch ein­ge­rich­te­ten Tanks auft­ritt. Manch­mal ver­meh­ren sich Wim­per­tier­chen expo­nen­tiell, wenn wir den Fil­ter unsach­ge­mäß unter flie­ßen­dem Lei­tung­swas­ser rei­ni­gen, bis wir die gege­nüber­lie­gen­de Wand des Tanks nicht mehr sehen kön­nen. Die mil­chi­ge Trübung ist nichts Sch­lim­mes; sie wird im Lau­fe der Zeit versch­win­den”. Eine ord­nungs­ge­mä­ße Fil­tra­ti­on und Belüf­tung hilft. Wenn erfor­der­lich und ange­mes­sen, kön­nen wir dem Was­ser Salz zuset­zen. Es hat die Fähig­ke­it, Wim­per­tier­chen zu eliminieren.

Pla­na­rien – Platt­wür­mer der Klas­se Tur­bel­la­ria – kön­nen mit Lebend­fut­ter ins Aqu­arium gelan­gen. Sie wer­den von Para­dies­fis­chen eliminiert.

Egel wie Pis­ci­co­la geomet­ra, Hemic­le­pis mar­gi­na­ta, Hae­mo­pis san­gu­isu­ga gehören zur Unte­rord­nung Rhyn­chob­del­li­dae, Ord­nung Hiru­di­ni­da – Egel, Klas­se Cli­tel­la­ta – Wenig­bors­ter, Ord­nung Anne­li­da – Rin­ge­lwür­mer, und manch­mal zu Hemic­le­pis mar­gi­na­ta. Wir brin­gen sie nor­ma­ler­we­i­se mit faden­för­mi­gen Sub­stan­zen here­in. Sie wer­den mecha­nisch oder mit einer Lösung aus Kalium­per­man­ga­nat eliminiert.

Argu­lus – Fisch­laus gehört zur Unte­rord­nung Bran­chiu­ra, Klas­se Crus­ta­cea – Kreb­stie­re, Unterk­las­se Bran­chia­ta, Superk­las­se Man­di­bu­la­ta, Stamm Arth­ro­po­da – Glie­der­füßer. Wenn sie Fis­che angre­ift, hilft es, sie mecha­nisch zu ent­fer­nen. Sie kann mit einer sch­wa­chen Lösung von Try­panb­lau oder Kalium­per­man­ga­nat behan­delt wer­den, in der der Fisch ges­pült wird.

Ver­tre­ter der Mus­cheln Hete­ro­don­ta – Spha­e­rium, Pisi­dium gelan­gen gele­gen­tlich ins Aqu­arium. Sie gehören zur Klas­se Lamel­lib­ran­chia (Mus­cheln), Stamm Mol­lus­ca – Weichtiere.

Unter ande­ren Orga­nis­men, die im Aqu­arium auft­re­ten kön­nen und oft als Fut­ter die­nen, fin­den sich Ver­tre­ter von kle­i­nen Kreb­stie­ren wie Ostra­co­da, Phyl­lo­po­da, Cope­po­da, Nema­to­den – Stamm Nemat­hel­mint­hes, Moos­tie­re – Bry­o­zoa, die zum Stamm Ten­ta­cu­la­ta gehören, Was­ser­spin­ne – Argy­ro­ne­ta aqu­ati­ca – Unte­rord­nung Ecri­bel­la­ta, Ord­nung Ara­ne­i­da – Spin­nen, Was­se­ras­seln – Hyd­ra­ca­ri­na, Ord­nung Aca­ri­na – Mil­ben, Klas­se Arach­ni­da – Spin­nen­tie­re, Lar­ven – Libel­len­lar­ven – Ord­nung Odo­na­ta, Klas­se Insec­ta – Ectog­nat­ha – kön­nen für Fis­che gefähr­lich sein, sind rela­tiv groß (4 cm), Käfer­lar­ven – zum Beis­piel Dytis­cus mar­gi­na­lis – Fami­lie Dytis­ci­dae, Unte­rord­nung Adep­ha­ga, gro­ße Ord­nung von Insek­ten – Cole­op­te­ra, Springsch­wän­ze – Col­lem­bo­la – Klas­se Entog­nat­ha, Überk­las­se Hexa­po­da – Sechs­be­i­ner, Was­ser­wan­ze – Noto­nec­ta, die zu den Rüc­ken­sch­wim­mern Hete­rop­te­ra gehört.

Gele­gen­tlich wer­den in Aqu­aris­tik­ges­chäf­ten auch weni­ger verb­re­i­te­te Orga­nis­men ange­bo­ten. Eini­ge davon, die auch unter Aqu­aria­nern häu­fig vor­kom­men, sind die Frös­che Hyme­no­chi­rus cur­ti­pes. Die­ser Frosch ist ein gro­ßer Fan von leben­den faden­för­mi­gen Orga­nis­men. Ich habe ihn oft mit dem fle­ischf­res­sen­den und viel größe­ren Xeno­pus lae­vis ver­wech­selt gese­hen. Heut­zu­ta­ge sind Kreb­se, Krab­ben und Gar­ne­len beliebt. Gar­ne­len und eini­ge Kreb­se sind recht beliebt, ins­be­son­de­re wegen ihres Algen­fress­ver­hal­tens. Cari­di­na japo­ni­ca und CPO”-Krebse sind beson­ders beliebt.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia

Chemické procesy v akváriu

Hits: 20930

Ché­mie sa netre­ba báť, má svo­je pev­né záko­ni­tos­ti, ale bez jej aspoň malých vedo­mos­tí sa dá len veľ­mi ťaž­ko zaobísť pri úspeš­nom cho­ve, ale­bo pes­to­va­ní rast­lín. Bio­lo­gic­ké pro­ce­sy úzko súvi­sia aj s fyzi­kál­ny­mi zákon­mi. V prí­ro­de sa len veľ­mi málo látok v kva­pal­nom ale­bo plyn­nom sta­ve nachá­dza v stá­lom, neut­rál­nom sta­ve. Drvi­vá väč­ši­na látok je diso­ci­ova­ná na ióny. Schop­nosť via­zať sa na lát­ky, prv­ky je špe­ci­fic­ká, závi­sí od množ­stva che­mic­kých, ale aj fyzi­kál­nych fak­to­rov. Aj samot­ná voda sa vyzna­ču­je ioni­zá­ci­ou – veď kaž­dý z nás vie, že je vodi­čom elek­tric­ké­ho prú­du. O pH počul asi kaž­dý akva­ris­ta. Čo popi­su­je pH? Roz­diel­nu kon­cen­trá­ciu che­mic­ky čis­tých zlo­žiek vody – jed­not­li­vých zlo­žiek” tvo­ria­cich vodu. Voda posky­tu­je mož­nos­ti pre množ­stvo che­mic­kých reak­cií. Pre tie­to reak­cie je mož­né opí­sať rov­no­váž­ne kon­štan­ty. Nie je to nič nenor­mál­ne, nič ťaž­ko pocho­pi­teľ­né. Keď pou­ži­jem ana­ló­giu, je to pres­ne ako medzi ľuď­mi, aj tam exis­tu­je medzi nami urči­tá rov­no­vá­ha, urči­té napä­tie (tlak), kto­ré sa raz pri­klo­ní na jed­nu stra­nu, ino­ke­dy na opač­nú. A k pod­mien­kam, kto­ré urču­jú ten­to stav rov­na­ko pat­rí aj taká malič­kosť, ako odkiaľ fúka vie­tor”. Spo­meň­me si na osmó­zu, ale aj na to, čo sa sta­ne, keď uvoľ­ní­me ven­til na pneuma­ti­ke – časom sa vyrov­ná tlak. Che­mic­ká väz­ba je kreh­ká vec, podob­ne ako vzťa­hy medzi ľuď­mi. Aj medzi nami exis­tu­jú kata­ly­zá­to­ry, enzý­my podob­ne ako sa popi­su­jú v ché­mii a bio­ló­gii, kto­ré dovo­ľu­jú usku­toč­niť neja­ký pro­ces, neja­kú reak­ciu. Samoz­rej­me aj spo­ma­ľo­va­če – inhi­bí­to­ry.

Prí­ro­da má jed­not­ný základ, Aris­to­te­les ju chá­pe ako vznik, pod­sta­tu a vývoj vecí, a ja to vidím rov­na­ko. Ak sa k tomu posta­ví­me spo­loč­ne, máme väč­šiu šan­cu poro­zu­mieť aj akva­ris­ti­ke. Pocho­pe­nie súvis­los­tí rôz­nych ved­ných odbo­rov popi­su­je ter­mín kon­zi­lien­cia. Základ­ným sta­veb­ným prv­kov živých sústav je uhlík. Uhlík pat­rí spo­lu s vodí­kom, kys­lí­kom, dusí­kom, fos­fo­rom, sírou ku bio­gén­nym prv­kom. Ché­mia uhlí­ka tvo­rí samos­tat­ne sto­ja­cu dis­cip­lí­nu – orga­nic­kú ché­miu (neza­obe­rá sa len oxid­mi uhlí­ka). Uhlík tvo­rí naj­väč­šiu časť suši­ny rýb, rast­lín, aj mik­ro­or­ga­niz­mov. Asi kaž­dý z vás sa v živo­te stre­tol s poj­mom foto­syn­té­za. Aj táto reak­cia, kto­rá aj nám, ľuďom dovo­ľu­je exis­to­vať, sa točí oko­lo uhlí­ka. V akvá­riu sa uhlík vysky­tu­je naj­mä vo for­me oxi­du uhli­či­té­ho, uhli­či­ta­nov, hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov a kyse­li­ny uhli­či­tej. V akom pome­re závi­sí naj­mä od pH. Uhlík sa nachá­dza aj vo for­me biel­ko­vín v potra­ve, v dre­ve kde postup­ným roz­kla­dom dochá­dza ku štie­pe­niu biel­ko­vín na ami­no­ky­se­li­ny a násled­ne ku nit­ri­fi­ká­cii a denit­ri­fi­ká­cii, čo posú­va pH sme­rom dole – pro­stre­die sa okys­ľu­je. V denit­ri­fi­ká­cii nit­ri­fi­ká­cii hrá naj­dô­le­ži­tej­šiu úlo­hu dusík. V akvá­riu dochá­dza najprv ku nit­ri­fi­ká­cii. Najprv oxi­du­je amo­niak na dusi­ta­ny a dusič­na­ny pôso­be­ním nit­ri­fi­kač­ných bak­té­rií Nit­ro­so­mo­nas. Ako nám už naho­vá­ra pred­chá­dza­jú­ca veta, ten­to pro­ces je aerób­ny (za prí­stu­pu vzdu­chu). V ana­e­rób­nych pod­mien­kach dochá­dza k opač­né­mu pro­ce­su (redukč­né­mu) – ku denit­ri­fi­ká­cii. Dochá­dza ku reduk­cii zlú­če­nín dusí­ka na oxi­dy dusí­ka – N2O, NO, prí­pad­ne na až N2 pri pH vyš­šom ako 6 pôso­be­ním bak­té­rií Nit­ro­bac­ter. Keď­že ide o ply­ny, denit­ri­fi­ká­cia doká­že odstrá­niť z vody (akvá­ria) zlú­če­ni­ny dusí­ka. Tie­to pro­ce­sy sú pre akva­ris­ti­ku veľ­mi dôle­ži­té a v zása­de pozi­tív­ne naklo­ne­né. Toxi­ci­ta pro­duk­tov látok cyk­lu dusí­ka kle­sá v tom­to rade: NH3NO2NO3. Vyš­ší obsah dusič­na­nov nezná­ša­jú nie­kto­ré cit­li­vej­šie dru­hy – napr. ame­ric­ké Apis­to­gram­my. Toxi­ci­ta amo­nia­ku je vyš­šia pri vyš­šom pH. Viac amo­nia­ku sa nachá­dza vo vode s vyš­ším pH a vyš­šou tep­lo­tou.

Dusík pochá­dza zo štie­pe­nia biel­ko­vín, kto­ré dodá­va­me potra­vou. Najprv sa tvo­ria ami­no­ky­se­li­ny, neskôr amo­niak. Dusič­na­ny je mož­né účin­ne eli­mi­no­vať rast­li­na­mi, prí­pad­ne reverz­nou osmó­zou v zdro­jo­vej vode , ale­bo selek­tív­ny­mi ion­to­me­nič­mi. Fos­fo­reč­na­ny ( PO4) a ťaž­ké kovy ako napr. olo­vo, zinok sú takis­to toxic­ké. Nie­kto­ré kovy sú v sto­po­vom množ­stve žia­du­ce, ale vo vyš­šej kon­cen­trá­cií pôso­bia ako jedy. V prí­pa­de, že pri roz­kla­de hmo­ty je kys­lí­ko­vý defi­cit, pro­duk­ty hni­tia sú metán ( CH4), amo­niak, sul­fán ( H2S), kyse­li­na mlieč­na. Dru­hy nezná­ša­jú­ce prí­liš mäk­kú vodu čas­to trpia na vod­na­teľ­nosť. To je spô­so­be­né osmo­tic­kým tla­kom – z ich tela sa soli vypla­vu­jú a viac čis­tej vody pre­ni­ká do ich tela ako je únos­né. Oxid uhli­či­tý je nevy­hnut­ná anor­ga­nic­ká lát­ka, kto­rá však pri vyso­kej kon­cen­trá­cii pôso­bí ako nar­ko­ti­kum a ryby dusí. Nie­ke­dy sa tie­to účin­ky dajú využiť. Ak chce­me napr. ryby humán­ne usmr­tiť, sta­čí na to mine­rál­ka – tá by mala obsa­ho­vať viac ako 5% roz­pus­te­né­ho CO2. Medzi uhli­či­ta­no­vou tvrdo­s­ťou, pHoxi­dom uhli­či­tým je závis­losť. Obsah CO2 je nepria­mo úmer­ný ku pH a tep­lo­te a pria­mo úmer­ný ku uhli­či­ta­no­vej tvrdosti.


Che­mis­try should­n’t be fea­red; it has its solid laws, but wit­hout at least some kno­wled­ge of it, it’s very dif­fi­cult to suc­ce­ed in fish­ke­e­ping or plant cul­ti­va­ti­on. Bio­lo­gi­cal pro­ces­ses are clo­se­ly rela­ted to phy­si­cal laws as well. In natu­re, very few sub­stan­ces are found in a liqu­id or gase­ous sta­te in a stab­le, neut­ral sta­te. The vast majo­ri­ty of sub­stan­ces are dis­so­cia­ted into ions. The abi­li­ty to bind to sub­stan­ces, ele­ments, is spe­ci­fic and depends on many che­mi­cal and phy­si­cal fac­tors. Water itself is cha­rac­te­ri­zed by ioni­za­ti­on – as we all know, it con­ducts elect­ric cur­rent. Almost eve­ry aqu­arist has heard of pH. What does pH desc­ri­be? The dif­fe­ren­tial con­cen­tra­ti­on of che­mi­cal­ly pure com­po­nents in water – the indi­vi­du­al com­po­nents” that make up water. Water pro­vi­des oppor­tu­ni­ties for many che­mi­cal reac­ti­ons. Equ­ilib­rium cons­tants can desc­ri­be the­se reac­ti­ons. It’s not­hing abnor­mal, not­hing dif­fi­cult to unders­tand. Using an ana­lo­gy, it’s exact­ly like among peop­le; the­re­’s a cer­tain balan­ce among us, a cer­tain ten­si­on (pre­ssu­re) that some­ti­mes tilts to one side, some­ti­mes to the other. And the con­di­ti­ons that deter­mi­ne this sta­te inc­lu­de even such a tri­via­li­ty as whe­re the wind blo­ws from”. Let’s remem­ber osmo­sis, but also what hap­pens when we rele­a­se air from a tire val­ve – pre­ssu­re is equ­ali­zed over time. Che­mi­cal bon­ding is a fra­gi­le thing, just like rela­ti­ons­hips bet­we­en peop­le. Among us, the­re are cata­lysts, enzy­mes, as desc­ri­bed in che­mis­try and bio­lo­gy, which allow for some pro­cess, some reac­ti­on to take pla­ce. Of cour­se, the­re are also retar­dants – inhibitors.

Natu­re has a uni­fied foun­da­ti­on; Aris­tot­le unders­tands it as the ori­gin, essen­ce, and deve­lop­ment of things, and I see it the same way. If we app­ro­ach it toget­her, we have a gre­a­ter chan­ce of unders­tan­ding aqu­atics as well. Unders­tan­ding the con­nec­ti­ons bet­we­en dif­fe­rent scien­ti­fic dis­cip­li­nes is desc­ri­bed by the term con­ci­lien­ce. The basic buil­ding block of living sys­tems is car­bon. Car­bon, along with hyd­ro­gen, oxy­gen, nit­ro­gen, phosp­ho­rus, and sul­fur, belo­ngs to the bio­ge­nic ele­ments. Car­bon che­mis­try forms a sepa­ra­te dis­cip­li­ne – orga­nic che­mis­try (it’s not just about car­bon oxi­des). Car­bon cons­ti­tu­tes the lar­gest part of the dry mat­ter of fish, plants, and mic­ro­or­ga­nisms. Almost eve­ry­o­ne has encoun­te­red the con­cept of pho­to­synt­he­sis in life. Even this reac­ti­on, which allo­ws us humans to exist, revol­ves around car­bon. In the aqu­arium, car­bon occurs main­ly in the form of car­bon dioxi­de, car­bo­na­tes, bicar­bo­na­tes, and car­bo­nic acid. The ratio depends main­ly on pH. Car­bon is also found in the form of pro­te­ins in food, in wood whe­re gra­du­al decom­po­si­ti­on leads to the cle­a­va­ge of pro­te­ins into ami­no acids and sub­se­qu­en­tly to nit­ri­fi­ca­ti­on and denit­ri­fi­ca­ti­on, which lowers the pH – the envi­ron­ment beco­mes more aci­dic. Nit­ro­gen pla­ys the most impor­tant role in denit­ri­fi­ca­ti­on and nit­ri­fi­ca­ti­on. Nit­ri­fi­ca­ti­on occurs first in the aqu­arium. Ammo­nia is first oxi­di­zed to nit­ri­tes and nit­ra­tes by the acti­on of nit­ri­fy­ing bac­te­ria Nit­ro­so­mo­nas. As the pre­vi­ous sen­ten­ce sug­gests, this pro­cess is aero­bic (with access to air). Under ana­e­ro­bic con­di­ti­ons, the oppo­si­te (reduc­ti­ve) pro­cess occurs – denit­ri­fi­ca­ti­on. Com­pounds of nit­ro­gen are redu­ced to nit­ro­gen oxi­des – N2O, NO, or even to N2 at pH hig­her than 6 by the acti­on of Nit­ro­bac­ter bac­te­ria. Sin­ce the­se are gases, denit­ri­fi­ca­ti­on can remo­ve nit­ro­gen com­pounds from the water (aqu­arium). The­se pro­ces­ses are very impor­tant for aqu­aris­tics and are fun­da­men­tal­ly posi­ti­ve. The toxi­ci­ty of nit­ro­gen cyc­le pro­ducts dec­re­a­ses in this order: NH3NO2NO3. Some more sen­si­ti­ve spe­cies do not tole­ra­te hig­her levels of nit­ra­tes – for exam­ple, Ame­ri­can Apis­to­gram­mas. The toxi­ci­ty of ammo­nia is hig­her at hig­her pH. More ammo­nia is found in water with hig­her pH and temperature.

Nit­ro­gen comes from the bre­ak­do­wn of pro­te­ins pro­vi­ded by food. First, ami­no acids are for­med, later ammo­nia. Nit­ra­tes can be effec­ti­ve­ly eli­mi­na­ted by plants, rever­se osmo­sis in sour­ce water, or selec­ti­ve ion exchan­gers. Phosp­ha­tes (PO4) and hea­vy metals such as lead, zinc are also toxic. Some metals are desi­rab­le in tra­ce amounts but act as poisons in hig­her con­cen­tra­ti­ons. If the­re is an oxy­gen defi­cit during the decom­po­si­ti­on of mat­ter, the pro­ducts of rot­ting are met­ha­ne (CH4), ammo­nia, hyd­ro­gen sul­fi­de (H2S), lac­tic acid. Spe­cies not tole­ra­ting very soft water often suf­fer from flab­bi­ness. This is due to osmo­tic pre­ssu­re – salts are flus­hed out of the­ir bodies, and more pure water penet­ra­tes the­ir bodies than is tole­rab­le. Car­bon dioxi­de is a neces­sa­ry inor­ga­nic sub­stan­ce, but at high con­cen­tra­ti­ons, it acts as a nar­co­tic and suf­fo­ca­tes fish. Some­ti­mes the­se effects can be uti­li­zed. If, for exam­ple, we want to huma­ne­ly eut­ha­ni­ze fish, mine­ral water is suf­fi­cient – it should con­tain more than 5% dis­sol­ved CO2. The­re is a depen­den­ce bet­we­en car­bo­na­te hard­ness, pH, and car­bon dioxi­de. The con­tent of CO2 is inver­se­ly pro­por­ti­onal to pH and tem­pe­ra­tu­re and direct­ly pro­por­ti­onal to car­bo­na­te hardness.


Che­mie soll­te nicht gefürch­tet wer­den; sie hat ihre fes­ten Geset­ze, aber ohne zumin­dest etwas Wis­sen darüber ist es sehr sch­wer, beim erfolg­re­i­chen Fisch­hal­ten oder der Pflan­zen­zucht aus­zu­kom­men. Bio­lo­gis­che Pro­zes­se sind auch eng mit phy­si­ka­lis­chen Geset­zen ver­bun­den. In der Natur sind nur sehr weni­ge Sub­stan­zen in einem flüs­si­gen oder gas­för­mi­gen Zus­tand in einem sta­bi­len, neut­ra­len Zus­tand zu fin­den. Der über­wie­gen­de Teil der Sub­stan­zen ist in Ionen dis­so­zi­iert. Die Fähig­ke­it, sich an Sub­stan­zen und Ele­men­te zu bin­den, ist spe­zi­fisch und hängt von vie­len che­mis­chen und phy­si­ka­lis­chen Fak­to­ren ab. Was­ser selbst zeich­net sich durch Ioni­sie­rung aus – wie wir alle wis­sen, lei­tet es elek­tris­chen Strom. Fast jeder Aqu­aria­ner hat von pH gehört. Was besch­re­ibt der pH-​Wert? Die dif­fe­ren­tiel­le Kon­zen­tra­ti­on che­misch rei­ner Kom­po­nen­ten im Was­ser – die ein­zel­nen Kom­po­nen­ten”, die das Was­ser bil­den. Was­ser bie­tet Mög­lich­ke­i­ten für vie­le che­mis­che Reak­ti­onen. Gle­ich­ge­wicht­skons­tan­ten kön­nen die­se Reak­ti­onen besch­re­i­ben. Es ist nichts Abnor­ma­les, nichts Sch­wie­ri­ges zu vers­te­hen. Mit einer Ana­lo­gie ist es genau wie unter Men­schen; es gibt ein bes­timm­tes Gle­ich­ge­wicht zwis­chen uns, eine bes­timm­te Span­nung (Druck), die manch­mal auf die eine, manch­mal auf die ande­re Sei­te kippt. Und die Bedin­gun­gen, die die­sen Zus­tand bes­tim­men, umfas­sen selbst Kle­i­nig­ke­i­ten wie woher der Wind weht”. Den­ken wir an die Osmo­se, aber auch daran, was pas­siert, wenn wir Luft aus einem Rei­fen­ven­til ablas­sen – der Druck wird im Lau­fe der Zeit aus­geg­li­chen. Die che­mis­che Bin­dung ist eine fra­gi­le Sache, genau wie Bez­ie­hun­gen zwis­chen Men­schen. Unter uns gibt es Kata­ly­sa­to­ren, Enzy­me, wie sie in der Che­mie und Bio­lo­gie besch­rie­ben wer­den, die es ermög­li­chen, einen bes­timm­ten Pro­zess, eine bes­timm­te Reak­ti­on dur­ch­zu­füh­ren. Natür­lich gibt es auch Ver­zöge­rer – Inhibitoren.

Die Natur hat eine ein­he­it­li­che Grund­la­ge; Aris­to­te­les vers­teht sie als den Urs­prung, die Essenz und die Ent­wick­lung der Din­ge, und ich sehe das genau­so. Wenn wir uns geme­in­sam damit ause­i­nan­der­set­zen, haben wir eine größe­re Chan­ce, auch die Aqu­aris­tik zu vers­te­hen. Das Vers­tänd­nis der Zusam­men­hän­ge zwis­chen vers­chie­de­nen wis­sen­schaft­li­chen Dis­zip­li­nen wird durch den Beg­riff Kon­zi­lienz besch­rie­ben. Der grund­le­gen­de Baus­te­in leben­der Sys­te­me ist Koh­lens­toff. Koh­lens­toff gehört zusam­men mit Was­sers­toff, Sau­ers­toff, Sticks­toff, Phosp­hor und Sch­we­fel zu den bio­ge­nen Ele­men­ten. Die Koh­lens­toff­che­mie bil­det eine eigens­tän­di­ge Dis­zip­lin – die orga­nis­che Che­mie (es geht nicht nur um Koh­lens­tof­fo­xi­de). Koh­lens­toff macht den größten Teil der Troc­ken­mas­se von Fis­chen, Pflan­zen und Mik­ro­or­ga­nis­men aus. Fast jeder ist im Leben auf den Beg­riff Pho­to­synt­he­se ges­to­ßen. Auch die­se Reak­ti­on, die es uns Men­schen ermög­licht zu exis­tie­ren, dreht sich um Koh­lens­toff. Im Aqu­arium kommt Koh­lens­toff haupt­säch­lich in Form von Koh­len­di­oxid, Car­bo­na­ten, Bicar­bo­na­ten und Koh­len­sä­u­re vor. Das Ver­hält­nis hängt haupt­säch­lich vom pH-​Wert ab. Koh­lens­toff kommt auch in Form von Pro­te­i­nen in der Nahrung, im Holz vor, wo der all­mäh­li­che Zer­fall zur Spal­tung von Pro­te­i­nen in Ami­no­sä­u­ren und ansch­lie­ßend zur Nit­ri­fi­ka­ti­on und Denit­ri­fi­ka­ti­on führt, was den pH-​Wert senkt – die Umge­bung wird sau­rer. Sticks­toff spielt bei der Denit­ri­fi­ka­ti­on und Nit­ri­fi­ka­ti­on die wich­tigs­te Rol­le. Zuerst erfolgt in den Aqu­arien die Nit­ri­fi­ka­ti­on. Ammo­niak wird zunächst durch die Wir­kung von Nit­ri­fi­zie­rungs­bak­te­rien Nit­ro­so­mo­nas zu Nit­ri­ten und Nit­ra­ten oxi­diert. Wie der vor­he­ri­ge Satz nahe­legt, ist die­ser Pro­zess aerob (mit Zugang zu Luft). Unter ana­e­ro­ben Bedin­gun­gen tritt der umge­ke­hr­te (reduk­ti­ve) Pro­zess auf – die Denit­ri­fi­ka­ti­on. Sticks­toff­ver­bin­dun­gen wer­den zu Stic­ko­xi­den – N2O, NO oder sogar zu N2 bei einem pH-​Wert über 6 durch die Wir­kung von Nitrobacter-​Bakterien redu­ziert. Da es sich um Gase han­delt, kann die Denit­ri­fi­ka­ti­on Sticks­toff­ver­bin­dun­gen aus dem Was­ser (Aqu­arium) ent­fer­nen. Die­se Pro­zes­se sind für die Aqu­aris­tik sehr wich­tig und im Grun­de genom­men posi­tiv. Die Toxi­zi­tät der Pro­duk­te des Sticks­toffk­re­is­laufs nimmt in die­ser Rei­hen­fol­ge ab: NH3NO2NO3. Eini­ge emp­find­li­che­re Arten ver­tra­gen kei­ne höhe­ren Nit­rat­wer­te – zum Beis­piel ame­ri­ka­nis­che Apis­to­gram­mas. Die Toxi­zi­tät von Ammo­niak ist bei höhe­rem pH-​Wert höher. Mehr Ammo­niak wird in Was­ser mit höhe­rem pH-​Wert und Tem­pe­ra­tur gefunden.

Sticks­toff stammt aus dem Abbau von Pro­te­i­nen, die mit der Nahrung gelie­fert wer­den. Zuerst wer­den Ami­no­sä­u­ren gebil­det, spä­ter Ammo­niak. Nit­ra­te kön­nen effek­tiv von Pflan­zen, durch Umkeh­ros­mo­se im Aus­gang­swas­ser oder durch selek­ti­ve Ione­naus­taus­cher eli­mi­niert wer­den. Phosp­ha­te (PO4) und Sch­wer­me­tal­le wie Blei, Zink sind eben­falls gif­tig. Eini­ge Metal­le sind in Spu­ren­men­ge erwün­scht, wir­ken aber in höhe­ren Kon­zen­tra­ti­onen als Gif­te. Wenn es bei der Zer­set­zung von Mate­rie an Sau­ers­toff man­gelt, sind die Pro­duk­te der Fäul­nis Met­han (CH4), Ammo­niak, Was­sers­toff­sul­fid (H2S), Milch­sä­u­re. Arten, die kein sehr wei­ches Was­ser ver­tra­gen, lei­den oft unter Sch­laff­he­it. Dies ist auf den osmo­tis­chen Druck zurück­zu­füh­ren – Sal­ze wer­den aus ihren Kör­pern aus­ges­pült, und mehr rei­nes Was­ser dringt in ihre Kör­per ein, als tole­rier­bar ist. Koh­len­di­oxid ist eine not­wen­di­ge anor­ga­nis­che Sub­stanz, wir­kt aber in hohen Kon­zen­tra­ti­onen als Nar­ko­ti­kum und ers­tic­kt Fis­che. Manch­mal kön­nen die­se Effek­te genutzt wer­den. Wenn wir zum Beis­piel Fis­che auf huma­ne Wei­se töten wol­len, reicht Mine­ra­lwas­ser aus – es soll­te mehr als 5% gelös­tes CO2 ent­hal­ten. Es gibt eine Abhän­gig­ke­it zwis­chen Kar­bo­nat­här­te, pH-​Wert und Koh­len­di­oxid. Der Gehalt an CO2 ist indi­rekt pro­por­ti­onal zum pH-​Wert und zur Tem­pe­ra­tur und direkt pro­por­ti­onal zur Karbonathärte.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Evolúcia rodu Tropheus v jazere Tanganika

Hits: 7346

Autor prís­pev­ku: Róbert Toman


The aut­hor of the post: Róbert Toman


Autor des Beit­rags: Róbert Toman


Mwan­dis­hi wa maka­la: Róbert Toman


Afric­ké jaze­rá vypro­du­ko­va­li ohro­mu­jú­co roz­lič­nú fau­nu cich­li­do­vi­tých rýb. Jaze­ro Tan­ga­ni­ka, kto­ré­ho vek sa odha­du­je na 912 mili­ó­nov rokov, je naj­star­šie výcho­do­af­ric­ké jaze­ro a skrý­va mor­fo­lo­gic­ky, gene­tic­ky a beha­vi­orál­ne naj­roz­ma­ni­tej­šiu sku­pi­nu cich­li­do­vi­tých rýb. Mno­ho z vyše 200 popí­sa­ných dru­hov sa delí do geo­gra­fic­ky a gene­tic­ky odliš­ných popu­lá­cií, kto­ré sa líšia hlav­ne v ich sfar­be­ní. Naj­lep­ším prí­kla­dom toh­to javu je ende­mic­ký rod Trop­he­us, v rám­ci kto­ré­ho sa popí­sa­lo 6 dru­hov a viac ako 70 odliš­ne sfar­be­ných miest­nych varian­tov. Okrem Trop­he­us dubo­isi, je cel­ko­vá mor­fo­ló­gia v tom­to rode veľ­mi podob­ná. Trop­he­usy sa hoj­ne vysky­tu­jú v hor­nej pobrež­nej zóne vo všet­kých typoch skal­na­tých bio­to­pov, kde sa kŕmia ria­sa­mi a skrý­va­jú sa pred pre­dá­tor­mi. Pie­soč­na­tým a bah­ni­tým pobre­žiam, ako aj ústiam riek sa strikt­ne vyhý­ba­jú. Je doká­za­né, že Trop­he­usy sa nedo­ká­žu pohy­bo­vať na väč­šie vzdia­le­nos­ti, naj­mä cez voľ­nú vodu, ako dôsle­dok ich vyhra­ne­nej špe­ci­fic­kos­ti život­né­ho pro­stre­dia a ver­nos­ti k urči­té­mu mies­tu a teri­to­ria­li­ty.

Trop­he­us je jeden z naj­štu­do­va­nej­ších rodov jaze­ra. Eto­lo­gic­ké štú­die Trop­he­us moori uká­za­li kom­plex­né vzo­ry sprá­va­nia sa a vyso­ko vyvi­nu­tú sociál­nu orga­ni­zá­ciu. Neexis­tu­je u nich vyhra­ne­ný pohlav­ný dimor­fiz­mus. Obe pohla­via si chrá­nia teri­tó­rium a na roz­diel od mno­hých ďal­ších papu­ľov­cov, Trop­he­usy tvo­ria dočas­né páry počas roz­mno­žo­va­nia. Vývoj ikier a plô­di­ka pre­bie­ha výluč­ne v ústach samíc. Pred­chá­dza­jú­ce fylo­ge­o­gra­fic­ké štú­die Trop­he­usov demon­štro­va­li prek­va­pu­jú­co veľ­ké gene­tic­ké roz­die­ly medzi popu­lá­cia­mi. Trop­he­us dubo­isi bol opí­sa­ný ako naj­pô­vod­nej­šia vet­va a sedem odliš­ných sku­pín vznik­lo väč­ši­nou súčas­ne. Šesť z nich sa vysky­tu­je v indi­vi­du­ál­nych pobrež­ných oblas­tiach a jed­na sku­pi­na sa sekun­dár­ne roz­ší­ri­la a kolo­ni­zo­va­la skal­na­té mies­ta v pod­sta­te po celom jaze­re. Úda­je zís­ka­né ana­lý­zou mito­chon­driál­nej DNA (mtD­NA) uká­za­li, že napriek vše­obec­ne podob­nej mor­fo­ló­gii sa môže sfar­be­nie rýb ohrom­ne líšiť medzi gene­tic­ky blíz­ko prí­buz­ný­mi popu­lá­cia­mi a naopak, môže byť veľ­mi podob­né medzi gene­tic­ky veľ­mi vzdia­le­ný­mi popu­lá­cia­mi ses­ter­ských dru­hov. Tie­to pozo­ro­va­nia sa čias­toč­ne vysvet­ľu­jú ako dôsle­dok para­lel­nej evo­lú­cie podob­ných fareb­ných vzo­rov v rám­ci pri­ro­dze­né­ho výbe­ru ale­bo ako dôsle­dok pries­to­ro­vé­ho kon­tak­tu medzi dvo­ma gene­tic­ky odliš­ný­mi popu­lá­cia­mi po dru­hot­nom kon­tak­te a násled­nom trie­de­ní rodu, kedy sa krí­žen­ci tých­to popu­lá­cií a ich potom­ko­via spät­ne krí­ži­li pred­nost­ne len s člen­mi jed­nej pôvod­nej popu­lá­cie.


Afri­can lakes have pro­du­ced an asto­nis­hin­gly diver­se fau­na of cich­lids. Lake Tan­ga­ny­i­ka, esti­ma­ted to be 9 – 12 mil­li­on years old, is the oldest East Afri­can lake and har­bors the morp­ho­lo­gi­cal­ly, gene­ti­cal­ly, and beha­vi­oral­ly most diver­se group of cich­lids. Many of the over 200 desc­ri­bed spe­cies divi­de into geog­rap­hi­cal­ly and gene­ti­cal­ly dis­tinct popu­la­ti­ons that dif­fer main­ly in the­ir colo­ra­ti­on. The ende­mic genus Trop­he­us is a pri­me exam­ple of this phe­no­me­non, with six spe­cies and over 70 dif­fe­ren­tly colo­red local variants desc­ri­bed wit­hin the genus. Apart from Trop­he­us dubo­isi, the ove­rall morp­ho­lo­gy wit­hin this genus is very simi­lar. Trop­he­us are abun­dant in the upper lit­to­ral zone in all types of roc­ky bio­to­pes, whe­re they feed on algae and seek shel­ter from pre­da­tors. They strict­ly avo­id san­dy and mud­dy sho­res, as well as river mouths. It has been pro­ven that Trop­he­us can­not move over long dis­tan­ces, espe­cial­ly through open water, due to the­ir high­ly spe­ci­fic envi­ron­men­tal requ­ire­ments, site fide­li­ty, and territoriality.

Trop­he­us is one of the most stu­died gene­ra in the lake. Etho­lo­gi­cal stu­dies of Trop­he­us moori reve­a­led com­plex beha­vi­or pat­terns and high­ly deve­lo­ped social orga­ni­za­ti­on. The­re is no dis­tinct sexu­al dimorp­hism. Both sexes defend ter­ri­to­ries, and unli­ke many other mouthb­ro­oders, Trop­he­us form tem­po­ra­ry pairs during bre­e­ding. The deve­lop­ment of eggs and fry occurs exc­lu­si­ve­ly in the mouths of fema­les. Pre­vi­ous phy­lo­ge­og­rap­hic stu­dies on Trop­he­us demon­stra­ted sur­pri­sin­gly lar­ge gene­tic dif­fe­ren­ces bet­we­en popu­la­ti­ons. Trop­he­us dubo­isi was desc­ri­bed as the most ances­tral line­a­ge, and seven dis­tinct groups aro­se most­ly simul­ta­ne­ous­ly. Six of them occur in indi­vi­du­al lit­to­ral are­as, and one group secon­da­ri­ly colo­ni­zed roc­ky sites throug­hout the lake. Data obtai­ned from mito­chon­drial DNA (mtD­NA) ana­ly­sis sho­wed that, des­pi­te a gene­ral­ly simi­lar morp­ho­lo­gy, fish colo­ra­ti­on can vary gre­at­ly among gene­ti­cal­ly clo­se­ly rela­ted popu­la­ti­ons. Con­ver­se­ly, it can be very simi­lar among gene­ti­cal­ly dis­tant popu­la­ti­ons of sis­ter spe­cies. The­se obser­va­ti­ons are par­tial­ly explai­ned as a result of paral­lel evo­lu­ti­on of simi­lar color pat­terns through natu­ral selec­ti­on or as a con­se­qu­en­ce of spa­tial con­tact bet­we­en two gene­ti­cal­ly dis­tinct popu­la­ti­ons fol­lo­wing secon­da­ry con­tact and sub­se­qu­ent sor­ting of the genus when hyb­rids of the­se popu­la­ti­ons and the­ir des­cen­dants selec­ti­ve­ly backc­ros­sed with mem­bers of one ori­gi­nal population.


Afri­ka­nis­che Seen haben eine ers­taun­lich viel­fäl­ti­ge Fau­na von Bunt­bars­chen her­vor­geb­racht. Der Tan­gan­ji­ka­see, des­sen Alter auf 9 bis 12 Mil­li­onen Jah­re ges­chätzt wird, ist der ältes­te ostaf­ri­ka­nis­che See und beher­bergt die morp­ho­lo­gisch, gene­tisch und ver­hal­tens­mä­ßig viel­fäl­tigs­te Grup­pe von Bunt­bars­chen. Vie­le der über 200 besch­rie­be­nen Arten tei­len sich in geo­gra­fisch und gene­tisch unters­chied­li­che Popu­la­ti­onen auf, die sich haupt­säch­lich in ihrer Fär­bung unters­che­i­den. Das ende­mis­che Genus Trop­he­us ist ein her­vor­ra­gen­des Beis­piel für die­ses Phä­no­men, mit sechs Arten und über 70 unters­chied­lich gefärb­ten loka­len Varian­ten, die inner­halb des Genus besch­rie­ben wur­den. Abge­se­hen von Trop­he­us dubo­isi ist die Gesamt­morp­ho­lo­gie inner­halb die­ses Genus sehr ähn­lich. Trop­he­us sind reich­lich in der obe­ren Ufer­zo­ne in allen Arten von fel­si­gen Bio­to­pen zu fin­den, wo sie Algen fres­sen und sich vor Raub­tie­ren vers­tec­ken. Sie mei­den strikt san­di­ge und sch­lam­mi­ge Ufer sowie Fluss­mün­dun­gen. Es wur­de nach­ge­wie­sen, dass Trop­he­us sich nicht über wei­te Strec­ken bewe­gen kön­nen, ins­be­son­de­re nicht über fre­ies Was­ser, aufg­rund ihrer hochs­pe­zi­fis­chen Umwel­tan­for­de­run­gen, der Tre­ue zum Lebens­raum und der Territorialität.

Trop­he­us ist eines der am bes­ten erforsch­ten Gat­tun­gen des Sees. Etho­lo­gis­che Stu­dien an Trop­he­us moori zeig­ten kom­ple­xe Ver­hal­tens­mus­ter und eine hoch ent­wic­kel­te sozia­le Orga­ni­sa­ti­on. Es gibt kei­nen aus­gep­räg­ten Gesch­lechts­di­morp­his­mus. Bei­de Gesch­lech­ter ver­te­i­di­gen Ter­ri­to­rien, und im Gegen­satz zu vie­len ande­ren Maulb­rütern bil­den Trop­he­us wäh­rend der Brut­ze­it vorüber­ge­hen­de Paa­re. Die Ent­wick­lung von Eiern und Jung­fis­chen erfolgt aussch­lie­ßlich im Maul der Weib­chen. Frühe­re phy­lo­ge­o­gra­fis­che Stu­dien zu Trop­he­us zeig­ten über­ras­chend gro­ße gene­tis­che Unters­chie­de zwis­chen Popu­la­ti­onen. Trop­he­us dubo­isi wur­de als der urs­prün­glichs­te Stamm besch­rie­ben, und sie­ben vers­chie­de­ne Grup­pen ents­tan­den größten­te­ils gle­i­ch­ze­i­tig. Sechs davon kom­men in ein­zel­nen Ufer­ge­bie­ten vor, und eine Grup­pe besie­del­te sekun­där fel­si­ge Stel­len im gesam­ten See. Die aus der Ana­ly­se der mito­chon­dria­len DNA (mtD­NA) gewon­ne­nen Daten zeig­ten, dass die Fisch­fär­bung trotz einer im All­ge­me­i­nen ähn­li­chen Morp­ho­lo­gie zwis­chen gene­tisch eng ver­wand­ten Popu­la­ti­onen stark vari­ie­ren kann. Umge­ke­hrt kann sie zwis­chen gene­tisch ent­fern­ten Popu­la­ti­onen von Sch­wes­te­rar­ten sehr ähn­lich sein. Die­se Beobach­tun­gen wer­den tei­lwe­i­se als Ergeb­nis paral­le­ler Evo­lu­ti­on ähn­li­cher Farb­mus­ter durch natür­li­che Selek­ti­on oder als Fol­ge des räum­li­chen Kon­takts zwis­chen zwei gene­tisch unters­chied­li­chen Popu­la­ti­onen nach dem sekun­dä­ren Kon­takt und ansch­lie­ßen­der Sor­tie­rung der Gat­tung erk­lärt, wenn Hyb­ri­den die­ser Popu­la­ti­onen und ihre Nach­kom­men selek­tiv mit Mitg­lie­dern einer urs­prün­gli­chen Popu­la­ti­on zurück­gek­re­uzt wurden.


Mazi­wa ya Kiaf­ri­ka yame­ten­ge­ne­za aina tofau­ti sana ya sama­ki wa cich­lid. Ziwa Tan­ga­ny­i­ka, amba­lo umri wake una­ka­di­ri­wa kuwa kati ya mia­ka 9 hadi 12 mili­oni, ni ziwa la Kiaf­ri­ka la Mas­ha­ri­ki lenye kun­di la sama­ki wa cich­lid lenye tofau­ti kub­wa kwa upan­de wa umbo, jene­ti­ki, na tabia. Wen­gi wa spis­hi zai­di ya 200 zili­zo­ele­ze­wa zime­ga­wa­ny­i­ka kati­ka ida­di tofau­ti za kiji­o­gra­fia na kije­ne­ti­ki, zina­zo­to­fau­tia­na hasa kati­ka ran­gi zao. Mfa­no mzu­ri wa hii ni jena­si ya Trop­he­us, amba­yo ina spis­hi 6 na zai­di ya tofau­ti 70 za mitaa zenye ran­gi tofau­ti. Isi­po­ku­wa Trop­he­us dubo­isi, mor­fo­lo­jia ya jum­la kati­ka jena­si hii ni sawa sana. Trop­he­us wana­pa­ti­ka­na sana kati­ka eneo la pwa­ni la juu kati­ka aina zote za maka­zi ya miam­ba, wana­ku­la mwa­ni, na kuji­fi­cha kuto­ka kwa wawin­da­ji. Wanak­we­pa pwa­ni zenye mchan­ga na mato­pe, pamo­ja na viji­to. Imet­hi­bi­tis­hwa kuwa Trop­he­us hawa­we­zi kusa­fi­ri umba­li mre­fu, haswa kupi­tia maji wazi, kama mato­keo ya mazin­gi­ra yao maa­lum na uami­ni­fu kwa eneo fula­ni na utaifa.

Trop­he­us ni moja wapo ya maje­na­si yana­y­o­so­me­wa zai­di kati­ka ziwa. Maso­mo ya tabia ya Trop­he­us moori yame­ony­es­ha mifu­mo min­gi ya tabia na shi­ri­ka kub­wa la kija­mii. Haku­na tofau­ti za kuji­to­ke­za kwa jin­sia. Jin­sia zote mbi­li zina­lin­da eneo lao na, tofau­ti na wen­gi wa papi­lo­ta wen­gi­ne, Trop­he­us hufa­nya jozi za muda waka­ti wa uza­zi. Maen­de­leo ya may­ai na vifa­ran­ga hufa­ny­i­ka kika­mi­li­fu kiny­wa­ni mwa wana­wa­ke. Uta­fi­ti wa zama­ni wa phy­lo­ge­og­rap­hic wa Trop­he­us uli­ony­es­ha tofau­ti za kus­han­ga­za za kije­ne­ti­ki kati ya ida­di ya watu. Trop­he­us dubo­isi ilie­le­zwa kama tawi la awa­li, na vikun­di saba tofau­ti vili­ji­to­ke­za kwa kia­si kikub­wa waka­ti huo huo. Sita kati yao zina­pa­ti­ka­na kati­ka mae­neo ya pwa­ni ya kibi­naf­si, na kikun­di kimo­ja kili­ta­wa­ny­i­ka sekon­da­ri na kuva­mia mae­neo ya miam­ba kari­bu kote ziwa. Tak­wi­mu zili­zo­pa­ti­ka­na kuto­ka kwa ucham­bu­zi wa DNA ya mito­kon­dria (mtD­NA) zili­ony­es­ha kuwa, licha ya mor­fo­lo­jia kwa ujum­la kufa­na­na, ran­gi ya sama­ki ina­we­za kuto­fau­tia­na sana kati ya ida­di za watu zina­zo­hu­sia­na kije­ne­ti­ki na, kiny­ume cha­ke, ina­we­za kuwa sawa sana kati ya ida­di za watu sio kari­bu kije­ne­ti­ki za spis­hi ndu­gu. Maba­di­li­ko haya yana­we­za kue­le­we­ka kwa sehe­mu kama mato­keo ya mage­uzi sawa ya mifa­no ya ran­gi nda­ni ya ute­uzi wa asi­lia au kama mato­keo ya mawa­si­lia­no ya nafa­si kati ya ida­di mbi­li tofau­ti kije­ne­ti­ki baa­da ya mawa­si­lia­no ya sekon­da­ri na usam­ba­za­ji wa tena wa jena­si, amba­po mse­to wa ida­di hizi na wato­to wao uli­fa­ny­i­ka kwa kia­si kikub­wa na wana­cha­ma wa ida­di moja ya awali.


His­to­ric­ké zme­ny jazera

Pred­po­kla­dá sa, že rých­le for­mo­va­nie veľ­kých dru­ho­vých sku­pín výcho­do­af­ric­kých cich­líd spô­so­bu­jú abi­otic­ké (fyzi­kál­ne) fak­to­ry, ako geolo­gic­ké pro­ce­sy a kli­ma­tic­ké uda­los­ti, ako aj bio­lo­gic­ké vlast­nos­ti šíria­cich sa orga­niz­mov. Nie­koľ­ko štú­dií uká­za­lo, že veľ­ké kolí­sa­nie hla­di­ny jaze­ra malo váž­ny vplyv na skal­na­té pro­stre­die a dru­ho­vé spo­lo­čen­stvá vo výcho­do­af­ric­kých prie­ko­po­vých jaze­rách. Jaze­ro bolo váž­ne ovplyv­ne­né zme­nou na suché pod­ne­bie asi pred 1,1 mili­ón­mi rokov, čo spô­so­bi­lo pokles hla­di­ny asi o 650700 m pod súčas­nú hla­di­nu. Potom sa jaze­ro zväč­šo­va­lo postup­ne do obdo­bia asi pred 550 000 rok­mi. Ďal­ší pokles hla­di­ny nastal asi pred 390 000360 000 rok­mi o 360 met­rov, medzi 290 000260 000 rok­mi o 350 m a medzi 190 000170 000 rok­mi to bol pokles o 250 m. V najb­liž­šej his­tó­rii pokles­la hla­di­na počas nesko­ré­ho ple­is­to­cé­nu ľado­vej doby, kedy bolo v Afri­ke suché pod­ne­bie. Ide o obdo­bie spred 40 00035 000 rok­mi (pokles o 160 m) a medzi 23 00018 000 rok­mi (prav­de­po­dob­ne o 600 m). Aký­koľ­vek vzrast hla­di­ny posú­va pobrež­nú líniu a tvo­ria sa nové skal­na­té oblas­ti. Len čo vzdia­le­nos­ti medzi novo for­mo­va­ný­mi oblas­ťa­mi pre­kro­čia schop­nosť šíre­nia sa jed­not­li­vých dru­hov, tok génov sa pre­ru­ší a hro­ma­dia sa gene­tic­ké roz­die­ly medzi popu­lá­cia­mi. Násled­ný pokles hla­di­ny môže viesť k sekun­dár­ne­mu mie­ša­niu, čo vedie k buď k zvy­šu­jú­cej sa gene­tic­kej roz­diel­nos­ti ale­bo prí­buz­nos­ti nových druhov.

Šíre­nie rodu Trop­he­us v jaze­re Tanganika

Na zákla­de gene­tic­kej ana­lý­zy sa urči­li 3 obdo­bia šíre­nia sa Trop­he­usov v jaze­re. Prvé obdo­bie pre­bie­ha­lo počas stú­pa­nia hla­di­ny v obdo­bí medzi 1,1 mil. – 550 000 rok­mi, dru­hé šíre­nie pre­bie­ha­lo počas pokle­su hla­di­ny v obdo­bí medzi 390 000360 000 rok­mi a tre­tie šíre­nie nasta­lo počas pokle­su hla­di­ny v obdo­bí medzi 190 000170 000 rok­mi. Kli­ma­tic­ké zme­ny pred 17 000 rok­mi spô­so­bi­li dra­ma­tic­ký pokles hla­di­ny nie­len v Tan­ga­ni­ke, ale aj v Mala­wi a dokon­ca vysc­hnu­tie jaze­ra Vik­tó­ria. Tie­to uda­los­ti synch­ro­ni­zo­va­li pro­ce­sy diver­zi­fi­ká­cie cich­líd vo všet­kých troch jaze­rách. Naj­dô­ve­ry­hod­nej­šie vysvet­le­nie gene­tic­kých vzo­rov Trop­he­usov sú tri obdo­bia níz­kej hla­di­ny jaze­ra, kedy kle­sa­la hla­di­na naj­me­nej o 550 m, tak­že jaze­ro bolo roz­de­le­né na tri jaze­rá. Sku­pi­ny Trop­he­usov boli roz­de­le­né do osem hlav­ných sku­pín pod­ľa mtD­NA a pod­ľa výsky­tu v jed­not­li­vých loka­li­tách jaze­ra, kto­ré dosta­li názov pod­ľa osád na pobreží:

  • Sku­pi­na A1 (Kib­we, Kab­we, Kiti Point)
  • Sku­pi­na A2 (Kabe­zi, Iko­la, Bili­la Island, Kyeso I./Kungwe – T. yel­low”, Kala, Mpulungu)
  • Sku­pi­na A3 (Nyan­za Lac – T. bri­char­di, Ngom­be, Bemba)
  • Sku­pi­na A4 (Nvu­na Island, Kato­to I.)
  • Sku­pi­na B (Rutun­ga, Kiriza)
  • Sku­pi­na C (Kyeso II.)
  • Sku­pi­na D (Zon­gwe, Moba, Kib­we­sa – T. Kib­we­sa”)
  • Sku­pi­na E (Bulu – T. pol­li, Bulu – T. Kirschf­leck”)
  • Sku­pi­na F (Kib­we­sa – T. Kirschf­leck”, Mvua I., Inangu)
  • Sku­pi­na G (Wapem­be juh, Kato­to II., Mvua II.)
  • Sku­pi­na H (Wapem­be sever)

His­to­ri­cal chan­ges of the lake

It is assu­med that the rapid for­ma­ti­on of lar­ge spe­cies groups of East Afri­can cich­lids is cau­sed by abi­otic (phy­si­cal) fac­tors such as geolo­gi­cal pro­ces­ses and cli­ma­tic events, as well as bio­lo­gi­cal cha­rac­te­ris­tics of spre­a­ding orga­nisms. Seve­ral stu­dies have sho­wn that lar­ge fluc­tu­ati­ons in lake levels had a sig­ni­fi­cant impact on roc­ky envi­ron­ments and spe­cies com­mu­ni­ties in East Afri­can rift lakes. The lake was seri­ous­ly affec­ted by a shift to a dry cli­ma­te about 1.1 mil­li­on years ago, cau­sing a drop in the water level by about 650 – 700 meters below the cur­rent level. Then, the lake gra­du­al­ly expan­ded into the peri­od around 550,000 years ago. Anot­her drop in the water level occur­red about 390,000 to 360,000 years ago by 360 meters, bet­we­en 290,000 and 260,000 years ago by 350 meters, and bet­we­en 190,000 and 170,000 years ago, the­re was a drop of 250 meters. In recent his­to­ry, the lake level drop­ped during the late Ple­is­to­ce­ne ice age when the cli­ma­te in Afri­ca beca­me arid. This occur­red app­ro­xi­ma­te­ly 40,00035,000 years ago (a dec­re­a­se of 160 meters) and bet­we­en 23,00018,000 years ago (pro­bab­ly by 600 meters). Any inc­re­a­se in the water level shifts the sho­re­li­ne, for­ming new roc­ky are­as. Once the dis­tan­ces bet­we­en newly for­med are­as exce­ed the abi­li­ty of indi­vi­du­al spe­cies to spre­ad, the gene flow is inter­rup­ted, and gene­tic dif­fe­ren­ces accu­mu­la­te bet­we­en popu­la­ti­ons. Sub­se­qu­ent drops in the water level can lead to secon­da­ry mixing, resul­ting in eit­her inc­re­a­sed gene­tic diver­si­ty or rela­ted­ness of new species.

Dis­se­mi­na­ti­on of the Trop­he­us genus in Lake Tanganyika

Based on gene­tic ana­ly­sis, three peri­ods of Trop­he­us spre­ad in the lake have been iden­ti­fied. The first peri­od occur­red during the rise in lake levels bet­we­en 1.1 mil­li­on – 550,000 years ago, the second spre­ad occur­red during the dec­li­ne in lake levels bet­we­en 390,000360,000 years ago, and the third spre­ad occur­red during the dec­li­ne in lake levels bet­we­en 190,000170,000 years ago. Cli­ma­tic chan­ges around 17,000 years ago cau­sed a dra­ma­tic drop in water levels not only in Tan­ga­ny­i­ka but also in Mala­wi and even the dry­ing up of Lake Vic­to­ria. The­se events synch­ro­ni­zed the pro­ces­ses of cich­lid diver­si­fi­ca­ti­on in all three lakes. The most plau­sib­le expla­na­ti­on for the gene­tic pat­terns of Trop­he­us invol­ves three peri­ods of low lake levels when the water level drop­ped by at least 550 meters, cau­sing the lake to be divi­ded into three sepa­ra­te bodies of water. Trop­he­us groups were divi­ded into eight main groups based on mtD­NA and the­ir occur­ren­ce in spe­ci­fic lake loca­ti­ons, named after sett­le­ments on the shore:

Group A1 (Kib­we, Kab­we, Kiti Point)
Group A2 (Kabe­zi, Iko­la, Bili­la Island, Kyeso I./Kungwe – T. yel­low”, Kala, Mpulungu)
Group A3 (Nyan­za Lac – T. bri­char­di, Ngom­be, Bemba)
Group A4 (Nvu­na Island, Kato­to I.)
Group B (Rutun­ga, Kiriza)
Group C (Kyeso II.)
Group D (Zon­gwe, Moba, Kib­we­sa – T. Kib­we­sa”)
Group E (Bulu – T. pol­li, Bulu – T. Kirschf­leck”)
Group F (Kib­we­sa – T. Kirschf­leck”, Mvua I., Inangu)
Group G (Wapem­be south, Kato­to II., Mvua II.)
Group H (Wapem­be north)


His­to­ris­che Verän­de­run­gen des Sees

Es wird ver­mu­tet, dass die schnel­le Bil­dung gro­ßer Arten­grup­pen ostaf­ri­ka­nis­cher Bunt­bars­che durch abi­otis­che (phy­si­ka­lis­che) Fak­to­ren verur­sacht wird, wie geolo­gis­che Pro­zes­se und kli­ma­tis­che Ere­ig­nis­se, sowie bio­lo­gis­che Merk­ma­le sich ausb­re­i­ten­der Orga­nis­men. Meh­re­re Stu­dien haben geze­igt, dass gro­ße Sch­wan­kun­gen des Sees­pie­gels ernst­haf­te Auswir­kun­gen auf die fel­si­ge Umge­bung und die Arten­zu­sam­men­set­zung in den ostaf­ri­ka­nis­chen Gra­ben­se­en hat­ten. Der See wur­de vor etwa 1,1 Mil­li­onen Jah­ren ernst­haft von einem Wech­sel zu einem troc­ke­nen Kli­ma bee­in­flusst, was zu einem Rück­gang des Was­ser­spie­gels um etwa 650 – 700 Meter unter das aktu­el­le Nive­au führ­te. Dann ver­größer­te sich der See all­mäh­lich bis zur Peri­ode vor etwa 550.000 Jah­ren. Ein wei­te­rer Rück­gang des Was­ser­spie­gels erfolg­te vor etwa 390.000 bis 360.000 Jah­ren um 360 Meter, zwis­chen 290.000 und 260.000 Jah­ren um 350 Meter und zwis­chen 190.000 und 170.000 Jah­ren erfolg­te ein Rück­gang um 250 Meter. In der jün­ge­ren Ges­chich­te sank der Was­ser­spie­gel wäh­rend der spä­ten Eis­ze­it des Ple­is­to­zäns, als das Kli­ma in Afri­ka troc­ken wur­de. Dies ges­chah etwa vor 40.00035.000 Jah­ren (ein Rück­gang um 160 Meter) und zwis­chen 23.00018.000 Jah­ren (wahrs­che­in­lich um 600 Meter). Jeder Ans­tieg des Was­ser­spie­gels vers­chiebt die Küs­ten­li­nie und es ents­te­hen neue fel­si­ge Gebie­te. Sobald die Abstän­de zwis­chen den neu ents­tan­de­nen Gebie­ten die Ausb­re­i­tungs­fä­hig­ke­it ein­zel­ner Arten übersch­re­i­ten, wird der Genaus­tausch unterb­ro­chen und gene­tis­che Unters­chie­de zwis­chen Popu­la­ti­onen sam­meln sich an. Ein ansch­lie­ßen­der Rück­gang des Was­ser­spie­gels kann zu sekun­dä­rer Durch­mis­chung füh­ren, was ent­we­der zu einer erhöh­ten gene­tis­chen Viel­falt oder Ver­wandts­chaft neuer Arten führt.

Verb­re­i­tung der Gat­tung Trop­he­us im Tanganjikasee

Basie­rend auf gene­tis­chen Ana­ly­sen wur­den drei Zeit­rä­u­me der Verb­re­i­tung von Trop­he­us im See iden­ti­fi­ziert. Die ers­te Peri­ode erfolg­te wäh­rend des Ans­tiegs des Sees­pie­gels zwis­chen 1,1 Mil­li­onen und 550.000 Jah­ren, die zwe­i­te Verb­re­i­tung erfolg­te wäh­rend des Rück­gangs des Sees­pie­gels zwis­chen 390.000 und 360.000 Jah­ren und die drit­te Verb­re­i­tung erfolg­te wäh­rend des Rück­gangs des Sees­pie­gels zwis­chen 190.000 und 170.000 Jah­ren. Kli­ma­tis­che Verän­de­run­gen vor 17.000 Jah­ren führ­ten zu einem dra­ma­tis­chen Rück­gang des Was­ser­spie­gels nicht nur im Tan­gan­ji­ka, son­dern auch im Malawi-​See und sogar zum Aus­trock­nen des Vik­to­ria­se­es. Die­se Ere­ig­nis­se synch­ro­ni­sier­ten die Pro­zes­se der Cich­li­den­di­ver­si­fi­ka­ti­on in allen drei Seen. Die plau­si­bels­te Erk­lä­rung für die gene­tis­chen Mus­ter von Trop­he­us umfasst drei Peri­oden nied­ri­ger Was­sers­tän­de, bei denen der Was­sers­tand um min­des­tens 550 Meter sank und der See in drei sepa­ra­te Gewäs­ser auf­ge­te­ilt wur­de. Die Tropheus-​Gruppen wur­den in acht Hauptg­rup­pen unter­te­ilt, basie­rend auf mtD­NA und ihrem Vor­kom­men an bes­timm­ten See­or­ten, benannt nach Sied­lun­gen am Ufer:

Grup­pe A1 (Kib­we, Kab­we, Kiti Point)
Grup­pe A2 (Kabe­zi, Iko­la, Bili­la Island, Kyeso I./Kungwe – T. yel­low”, Kala, Mpulungu)
Grup­pe A3 (Nyan­za Lac – T. bri­char­di, Ngom­be, Bemba)
Grup­pe A4 (Nvu­na Island, Kato­to I.)
Grup­pe B (Rutun­ga, Kiriza)
Grup­pe C (Kyeso II.)
Grup­pe D (Zon­gwe, Moba, Kib­we­sa – T. Kib­we­sa”)
Grup­pe E (Bulu – T. pol­li, Bulu – T. Kirschf­leck”)
Grup­pe F (Kib­we­sa – T. Kirschf­leck”, Mvua I., Inangu)
Grup­pe G (Wapem­be süd­lich, Kato­to II., Mvua II.)
Grup­pe H (Wapem­be nördlich)


Swa­hi­li: Maba­di­li­ko ya His­to­ria kati­ka Ziwa

Ina­a­mi­ni­wa kwam­ba kuun­dwa hara­ka kwa vikun­di vikub­wa vya spis­hi za Cich­lid za Afri­ka Mas­ha­ri­ki kuna­chan­gi­wa na mam­bo ya abi­oti­ki (kimwi­li), kama vile mcha­ka­to wa kiji­olo­jia na matu­kio ya hali ya hewa, pamo­ja na sifa za kiba­olo­jia za vium­be vina­vy­o­enea. Uta­fi­ti kad­haa ume­fu­nua kuwa maba­di­li­ko makub­wa ya kiwan­go cha maji yali­ku­wa na atha­ri kub­wa kwe­nye mazin­gi­ra ya miam­ba na jumu­iya ya spis­hi kati­ka mazi­wa ya bon­de la Ufa la Afri­ka Mas­ha­ri­ki. Ziwa lili­pa­ta atha­ri kub­wa kuto­ka­na na maba­di­li­ko ya hali ya hewa kavu kari­bu mia­ka 1.1 mili­oni ili­y­o­pi­ta, iki­sa­ba­bis­ha kupun­gua kwa kiwan­go cha maji kwa tak­ri­ban mita 650 – 700 chi­ni ya kiwan­go cha sasa. Kis­ha ziwa lika­on­ge­ze­ka pole­po­le hadi kipin­di cha mia­ka tak­ri­ban 550,000 ili­y­o­pi­ta. Kupun­gua kwa kiwan­go kin­gi­ne kili­fa­ny­i­ka tak­ri­ban mia­ka 390,000 hadi 360,000 ili­y­o­pi­ta kwa mita 360, kati ya mia­ka 290,000 hadi 260,000 ili­y­o­pi­ta kwa mita 350, na kati ya mia­ka 190,000 hadi 170,000 ili­y­o­pi­ta kwa kupun­gua kwa mita 250. Kati­ka his­to­ria ya kari­bu, kiwan­go cha maji kili­pun­gua waka­ti wa kipin­di cha Ple­is­to­ce­ne mwis­ho­ni, waka­ti hali ya hewa ili­po­ku­wa kavu bara­ni Afri­ka. Hii ili­to­kea kari­bu mia­ka 40,00035,000 ili­y­o­pi­ta (kipun­gua kwa mita 160) na kati ya mia­ka 23,00018,000 ili­y­o­pi­ta (lab­da kwa mita 600). Onge­ze­ko lolo­te la kiwan­go cha maji kuna­so­ge­za pwa­ni na kusa­ba­bis­ha mae­neo mapya ya miam­ba. Mara tu umba­li kati ya mae­neo mapya yali­y­o­let­wa una­po­vu­ka uwe­zo wa kusam­baa kwa spis­hi binaf­si, mzun­gu­ko wa jeni una­ka­tis­hwa na tofau­ti za kije­ne­ti­ki huku­sa­ny­i­ka kati ya ida­di ya watu. Kupun­gua kwa kiwan­go cha maji baa­da­ye kuna­we­za kusa­ba­bis­ha kuchan­ga­ny­i­ka kwa sekon­da­ri, amba­yo ina­on­go­za kwa kuon­ge­ze­ka kwa tofau­ti za kije­ne­ti­ki au uhu­sia­no wa kari­bu kati ya spis­hi mpya.

Uene­zi wa Jeni la Trop­he­us kati­ka Ziwa Tanganyika

Kulin­ga­na na ucham­bu­zi wa jene­ti­ki, kume­ku­wa na vipin­di vita­tu vya uene­zi wa Trop­he­us kati­ka ziwa. Kipin­di cha kwan­za kili­fa­ny­i­ka waka­ti wa onge­ze­ko la kiwan­go cha maji kati ya mia­ka mili­oni 1.1 hadi 550,000 ili­y­o­pi­ta, uene­zi wa pili uli­fa­ny­i­ka waka­ti wa kupun­gua kwa kiwan­go cha maji kati ya mia­ka 390,000 hadi 360,000 ili­y­o­pi­ta, na uene­zi wa tatu uli­to­kea waka­ti wa kupun­gua kwa kiwan­go cha maji kati ya mia­ka 190,000 hadi 170,000 ili­y­o­pi­ta. Maba­di­li­ko ya hali ya hewa mia­ka 17,000 ili­y­o­pi­ta yali­sa­ba­bis­ha kupun­gua kwa kasi kwa kiwan­go cha maji siyo tu kati­ka Tan­ga­ny­i­ka, bali pia kati­ka Ziwa Mala­wi na hata kukaus­ha Ziwa Vik­to­ria. Matu­kio haya yali­sa­wa­zis­ha mcha­ka­to wa uto­fau­tis­ha­ji wa Cich­lid kati­ka mazi­wa yote mata­tu. Mae­le­zo yana­y­o­we­za kue­le­we­ka zai­di ya mifu­mo ya kije­ne­ti­ki ya Trop­he­us yana­ju­mu­is­ha vipin­di vita­tu vya viwan­go vya chi­ni vya maji, amba­po kiwan­go kili­pun­gua kwa anga­lau mita 550, hivyo ziwa liki­ga­wa­ny­wa kati­ka mazi­wa mata­tu tofau­ti. Vikun­di vya Trop­he­us vili­ga­wa­ny­wa kati­ka vikun­di vita­tu vikuu, kulin­ga­na na mtD­NA na mzun­gu­ko wao kwe­nye mae­neo maa­lum ya ziwa, vili­vy­o­pe­wa maji­na ya viton­go­ji kwe­nye pwani:

Kikun­di A1 (Kib­we, Kab­we, Kiti Point)
Kikun­di A2 (Kabe­zi, Iko­la, Bili­la Island, Kyeso I./Kungwe – T. yel­low”, Kala, Mpulungu)
Kikun­di A3 (Nyan­za Lac – T. bri­char­di, Ngom­be, Bemba)
Kikun­di A4 (Nvu­na Island, Kato­to I.)
Kikun­di B (Rutun­ga, Kiriza)
Kikun­di C (Kyeso II.)
Kikun­di D (Zon­gwe, Moba, Kib­we­sa – T. Kib­we­sa”)
Kikun­di E (Bulu – T. pol­li, Bulu – T. Kirschf­leck”)
Kikun­di F (Kib­we­sa – T. Kirschf­leck”, Mvua I., Inangu)
Kikun­di G (Wapem­be kusi­ni, Kato­to II., Mvua II.)
Kikun­di H (Wapem­be kaskazini)


Na obráz­ku sú zná­zor­ne­né vzťa­hy medzi jed­not­li­vý­mi sku­pi­na­mi rodu Trop­he­us a ich loka­li­zá­cia v jazere.


The rela­ti­ons­hips bet­we­en indi­vi­du­al groups of the genus Trop­he­us and the­ir loca­ti­ons in the lake are illu­stra­ted in the picture.


Auf dem Bild sind die Bez­ie­hun­gen zwis­chen den ein­zel­nen Grup­pen der Gat­tung Trop­he­us und deren Stan­dor­ten im See dargestellt.


Kati­ka picha, uhu­sia­no kati ya vikun­di binaf­si vya jena­si ya Trop­he­us na mae­neo yao kati­ka ziwa unavyoonyeshwa.

Tropheus Phylog[1]

Pri­már­ne šíre­nie rodu Trop­he­us bolo pod­mie­ne­né sil­ným zvý­še­ním hla­di­ny jaze­ra asi pred 700 000 rok­mi. Prvé dve sku­pi­ny (A a B) pochá­dza­li z obsa­de­nia sever­ných čas­tí jaze­ra, sku­pi­na C a D vzni­ka­la na západ­nom pobre­ží cen­trál­nej čas­ti jaze­ra a sku­pi­na E sa roz­ví­ja­la na výcho­de stred­nej čas­ti jaze­ra. Sku­pi­ny F, G a H sa najp­rav­de­po­dob­nej­šie udo­mác­ni­li na juhu jaze­ra. Tre­ba upo­zor­niť, že nedáv­no obja­ve­ná ôsma sku­pi­na C v Kyeso prav­de­po­dob­ne repre­zen­tu­je Trop­he­us annec­tens, pre­to­že Kyeso je loka­li­zo­va­né v tes­nej blíz­kos­ti typu vzo­riek rýb, kto­rý popí­sal Bou­len­ger v roku 1990. Tie­to ryby žili v blíz­kos­ti rýb, kto­ré pat­ria do sku­pi­ny A2, kto­rú obja­vi­li na oboch stra­nách cen­trál­nej čas­ti jazera.

Mor­fo­lo­gic­ké ana­lý­zy uká­za­li, že šesť zo sied­mich jedin­cov malo šty­ri lúče na anál­nej plut­ve a sied­my jedi­nec mal lúčov päť. Ďal­ších pať jedin­cov ulo­ve­ných v Kyeso malo šesť anál­nych lúčov a tiež sa odli­šo­va­li v tva­re úst a sfar­be­ní od T. annec­tens. Je zau­jí­ma­vé, že ryby odchy­te­né v loka­li­te Kyeso pred­tým ozna­če­né ako T. annec­tens pat­ria do sku­pi­ny C na roz­diel od Trop­he­us pol­li (sku­pi­na E) z opač­nej stra­ny jaze­ra, hoci majú podob­nú mor­fo­ló­giu, počet lúčov anál­nej plut­vy a sfarbenie.


The pri­ma­ry spre­ad of the genus Trop­he­us was con­di­ti­oned by a sig­ni­fi­cant inc­re­a­se in the lake level around 700,000 years ago. The first two groups (A and B) ori­gi­na­ted from the occu­pa­ti­on of the nort­hern parts of the lake, groups C and D deve­lo­ped on the wes­tern sho­re of the cen­tral part of the lake, and group E evol­ved in the east of the cen­tral part of the lake. Groups F, G, and H most like­ly beca­me estab­lis­hed in the south of the lake. It should be noted that the recen­tly dis­co­ve­red eighth group C in Kyeso pro­bab­ly repre­sents Trop­he­us annec­tens, as Kyeso is loca­ted in clo­se pro­xi­mi­ty to the type sam­ples of fish desc­ri­bed by Bou­len­ger in 1990. The­se fish lived near fish belo­n­ging to group A2, which was dis­co­ve­red on both sides of the cen­tral part of the lake.

Morp­ho­lo­gi­cal ana­ly­ses sho­wed that six out of seven indi­vi­du­als had four rays on the anal fin, and the seventh indi­vi­du­al had five rays. Anot­her five indi­vi­du­als caught in Kyeso had six anal rays and also dif­fe­red in mouth sha­pe and colo­ra­ti­on from T. annec­tens. Inte­res­tin­gly, the fish caught at the Kyeso site pre­vi­ous­ly iden­ti­fied as T. annec­tens belo­ng to group C, unli­ke Trop­he­us pol­li (group E) from the oppo­si­te side of the lake, alt­hough they have simi­lar morp­ho­lo­gy, the num­ber of anal fin rays, and coloration.


Die pri­mä­re Verb­re­i­tung der Gat­tung Trop­he­us wur­de durch einen sig­ni­fi­kan­ten Ans­tieg des Sees­pie­gels vor etwa 700.000 Jah­ren bedingt. Die ers­ten bei­den Grup­pen (A und B) stamm­ten von der Besied­lung der nörd­li­chen Tei­le des Sees, Grup­pen C und D ent­wic­kel­ten sich am west­li­chen Ufer des zen­tra­len Teils des Sees, und Grup­pe E ents­tand im Osten des zen­tra­len Teils des Sees. Grup­pen F, G und H haben sich höchst­wahrs­che­in­lich im Süden des Sees ange­sie­delt. Es ist zu beach­ten, dass die kürz­lich ent­dec­kte ach­te Grup­pe C in Kyeso wahrs­che­in­lich Trop­he­us annec­tens reprä­sen­tiert, da Kyeso in unmit­tel­ba­rer Nähe der von Bou­len­ger im Jahr 1990 besch­rie­be­nen Typus­pro­ben von Fis­chen liegt. Die­se Fis­che leb­ten in der Nähe von Fis­chen, die zur Grup­pe A2 gehören, die auf bei­den Sei­ten des zen­tra­len Teils des Sees ent­dec­kt wurde.

Morp­ho­lo­gis­che Ana­ly­sen zeig­ten, dass sechs von sie­ben Indi­vi­du­en vier Strah­len auf der Afterf­los­se hat­ten und das sieb­te Indi­vi­du­um fünf Strah­len hat­te. Wei­te­re fünf in Kyeso gefan­ge­ne Indi­vi­du­en hat­ten sechs Afterf­los­sens­trah­len und unters­chie­den sich auch in der Form des Mauls und der Fär­bung von T. annec­tens. Inte­res­san­ter­we­i­se gehören die in der Kyeso-​Stelle gefan­ge­nen Fis­che, die zuvor als T. annec­tens iden­ti­fi­ziert wur­den, zur Grup­pe C, im Gegen­satz zu Trop­he­us pol­li (Grup­pe E) von der gege­nüber­lie­gen­den Sei­te des Sees, obwohl sie eine ähn­li­che Morp­ho­lo­gie, Anzahl der Afterf­los­sens­trah­len und Fär­bung haben.


Usam­ba­za­ji wa kwan­za wa jena­si ya Trop­he­us uli­to­ka­na na onge­ze­ko kub­wa la kiwan­go cha ziwa tak­ri­ba­ni mia­ka 700,000 ili­y­o­pi­ta. Vikun­di vya kwan­za viwi­li (A na B) vilian­zia na eneo la kas­ka­zi­ni la ziwa, vikun­di C na D vili­ji­to­ke­za kwe­nye pwa­ni ya mag­ha­ri­bi ya sehe­mu ya kati ya ziwa, na kun­di E lika­en­de­lea mas­ha­ri­ki mwa sehe­mu ya kati ya ziwa. Vikun­di F, G, na H huen­da vilian­za kuji­to­ke­za kusi­ni mwa ziwa. Ni muhi­mu kutam­bua kuwa kun­di la nane lili­lo­gun­du­li­wa hivi kari­bu­ni C huko Kyeso lina­wa­ki­lis­ha Trop­he­us annec­tens, kwa­ni Kyeso iko kari­bu na sam­pu­li za aina za sama­ki zili­zo­ele­ze­wa na Bou­len­ger mwa­ka 1990. Sama­ki hawa wali­ku­wa kari­bu na sama­ki wana­oan­gu­kia kwe­nye kun­di A2, amba­lo lili­bai­ni­ka pan­de zote mbi­li za sehe­mu ya kati ya ziwa.

Ucham­bu­zi wa umbo uli­ony­es­ha kuwa sita kati ya saba ya watu wali­ku­wa na tin­di nne kwe­nye fini ya haja, na mmo­ja ali­ku­wa na tin­di tano. Watu wen­gi­ne wata­no wali­oka­mat­wa Kyeso wali­ku­wa na tin­di sita kwe­nye fini ya haja na pia wali­to­fau­tia­na kwe­nye umbo la mdo­mo na ran­gi na T. annec­tens. Kuvu­tia, sama­ki wali­oka­mat­wa eneo la Kyeso awa­li wali­oit­wa T. annec­tens wana­hu­sia­na na kun­di C, tofau­ti na Trop­he­us pol­li (kun­di E) upan­de mwin­gi­ne wa ziwa, inga­wa wana umbo sawa, ida­di ya tin­di kwe­nye fini ya haja, na rangi.


Väč­ši­na hlav­ných sku­pín sa roz­ši­ro­va­la do sused­ných oblas­tí počas dru­hé­ho roz­ší­re­nia asi pred 400 000 rok­mi a sku­pi­ny A a D zvlád­li pre­sun k pro­ti­ľah­lé­mu pobre­žiu cen­trál­nej čas­ti Tan­ga­ni­ky. V tom­to obdo­bí sa po obsa­de­ní východ­né­ho pobre­žia sku­pi­na A roz­de­li­la na 4 odliš­né pod­sku­pi­ny. Pod­sku­pi­ny A1A3 sa prav­de­po­dob­ne obja­vi­li po expan­zii na výcho­de sever­né­ho pobre­žia. Pod­sku­pi­na A2 pochá­dza­la z obsa­de­nia seve­ro­zá­pad­né­ho pobre­žia na seve­re aj v stred­nej čas­ti jaze­ra, zatiaľ čo pod­sku­pi­na A4 prav­de­po­dob­ne pochá­dza­la z kolo­ni­zá­cie východ­nej čas­ti juž­né­ho pobre­žia. Sku­pi­na D prav­de­po­dob­ne obsa­di­la veľ­mi krát­ky úsek v oblas­ti Cape Kib­we­sa, kam sa pre­síd­li­li zo západ­nej čas­ti juž­né­ho pobre­žia. To bolo mož­né jedi­ne v obdo­bí pred 400000 rok­mi, keď kles­la hla­di­na o 550 m, pre­to­že Trop­he­usy nie sú schop­né sa pre­sú­vať pri zvý­še­ní vod­nej hla­di­ny a tým aj zväč­še­ní vzdia­le­nos­tí medzi skal­na­tý­mi čas­ťa­mi jaze­ra cez voľ­nú vodu. Iba pokles hla­di­ny o 550 m posta­čo­val na to, aby sa skal­na­té dno dosta­lo do hĺb­ky asi 50 m, čím sa utvo­ri­li pod­mien­ky na pre­sun Tropheusov.

Roz­ší­re­nie Tropheus“Kirschfleck”, kto­ré pat­ria do sku­pi­ny F na východ­nom pobre­ží cen­trál­nej čas­ti jaze­ra a na sever od Kib­we­sa, sa zdá byť záhad­né pod­ľa súčas­né­ho roz­ší­re­nia ostat­ných čle­nov tej­to sku­pi­ny (F) na juho­zá­pa­de oko­lo Came­ron Bay. V oblas­ti Kib­we­sa žijú v blíz­kos­ti tri varian­ty Trop­he­usov (Trop­he­us pol­li, T.“Kibwesa” a T.“Kirschfleck”). Pred­sa však vo vzor­kách T.“Kirschfleck” sa zis­ti­lo pod­ľa mtD­NA, že pat­ri­li dvom sku­pi­nám, čo naz­na­ču­je krí­že­nie prav­de­po­dob­ne pôvod­ných oby­va­te­ľov tej­to oblas­ti – sku­pi­ny T. pol­li (E) a pre­síd­le­ných T. Kirschf­leck” (F). Exis­tu­jú dve alter­na­tí­vy: zástup­co­via sku­pi­ny F sa moh­li pre­su­núť pozdĺž západ­nej čas­ti juž­né­ho pobre­žia až k hra­ni­ci stred­nej čas­ti jaze­ra. Zostá­va však nejas­né, ako sa moh­la sku­pi­na F pre­su­núť cez tak širo­kú oblasť str­mo kle­sa­jú­ce­ho pobre­žia na zápa­de juž­né­ho pobre­žia, kto­ré v súčas­nos­ti obý­va­jú ryby sku­pi­ny D, bez toho aby zane­cha­li neja­kú gene­tic­kú sto­pu ale­bo men­šiu popu­lá­ciu. Alter­na­tív­ne vysvet­le­nie by moh­lo byť, že sku­pi­na F sa pôvod­ne šíri­la pozdĺž juho­vý­chod­né­ho pobre­žia od Kib­we­sa asi po Wapem­be a neskôr bola nahra­de­ná pre­síd­le­ný­mi zástup­ca­mi sku­pi­ny A, tak­že hap­lo­ty­py (sku­pi­na alel v jed­nom chro­mo­zó­me pre­ná­ša­ná z gene­rá­cie na gene­rá­ciu spo­loč­ne, pri­čom poto­mok dedí dva hap­lo­ty­py – jeden od otca a dru­hý od mat­ky) sku­pi­ny F v Kib­we­sa sú pozos­tat­ky pôvod­ne pod­stat­ne roz­ší­re­nej­šej sku­pi­ny. Ďalej by k tej­to hypo­té­ze bolo mož­né dodať, že sku­pi­na F dru­hot­ne osíd­li­la ich súčas­né teri­tó­rium v oko­lí Came­ron Bay na juho­zá­pa­de počas hlav­né­ho obdo­bia stú­pa­nia hla­di­ny jaze­ra pred 400 000 rok­mi. To by vysvet­ľo­va­lo prí­tom­nosť dvoch odliš­ných hap­lo­ty­pov v popu­lá­cii v Mvua (F a G), ako násle­dok krí­že­nia po dru­hot­nom kon­tak­te so zástup­ca­mi sku­pi­ny F. Ak je táto hypo­té­za prav­di­vá, táto kolo­ni­zá­cia moh­la úpl­ne nahra­diť pred­tým sa vysky­tu­jú­cu sku­pi­nu G, kto­rá má v súčas­nos­ti cen­trum výsky­tu juž­ne od ústia rie­ky Lufu­bu. Ak berie­me do úva­hy fakt, že rie­ka Lufu­bu, ako tre­tí naj­väč­ší zdroj vody pre jaze­ro, pred­sta­vu­je vyso­ko sta­bil­nú eko­lo­gic­kú bari­é­ru, kto­rá odde­ľu­je pobre­žie hory Chai­ti­ka od polo­os­tro­va Inan­gu, potom sku­pi­na G si moh­la udr­žia­vať oblasť pôvod­né­ho roz­ší­re­nia juž­ne od rie­ky Lufu­bu, ale bola nahra­de­ná zástup­ca­mi sku­pi­ny F v Came­ron Bay po pokle­se hladiny.

Počas tre­tie­ho šíre­nia asi pred 200 000 rok­mi sa šíri­li 3 pod­sku­pi­ny sku­pi­ny A pozdĺž pobre­žia, kde sa pôvod­ne vysky­to­va­li. Pod­sku­pi­na A2 sa muse­la pre­miest­niť krí­žom cez jaze­ro z juž­né­ho okra­ja cen­trál­nej čas­ti na východ­né pobre­žie juž­nej čas­ti jaze­ra. Pod­sku­pi­ny A2A4 sa roz­ší­ri­li pozdĺž juho­vý­chod­né­ho pobre­žia viac na juh jaze­ra. V loka­li­te Wapem­be na seve­re sa u jed­né­ho jedin­ca zis­til hap­lo­typ, pod­ľa kto­ré­ho pat­rí do sku­pi­ny H, kto­rá sa roz­ší­ri­la pri pri­már­nom šíre­ní a všet­ky ďal­šie jedin­ce pari­li do dvoch pod­sku­pín A. Dva odliš­né Trop­he­usy žijú v blíz­ko prí­buz­nom vzťa­hu blíz­ko Wapem­be. V Kato­to, hlav­nej hra­ni­ci medzi sku­pi­na­mi A a G sa zis­ti­lo asi 50 % popu­lá­cie s hap­lo­ty­pom sku­pi­ny G a 50% z pod­sku­pín A2A4. Pod­sku­pi­na A2 sa zis­ti­la aj v loka­li­te Katu­ku­la, ale táto popu­lá­cia je tvo­re­ná pre­važ­ne ryba­mi zo sku­pi­ny G.


Most of the main groups expan­ded into adja­cent are­as during the second expan­si­on around 400,000 years ago, and groups A and D mana­ged to move to the oppo­si­te sho­re of the cen­tral part of Lake Tan­ga­ny­i­ka. During this peri­od, after occu­py­ing the eas­tern sho­re, group A split into four dis­tinct subg­roups. Subg­roups A1 and A3 like­ly emer­ged after expan­ding to the east of the nort­hern sho­re. Subg­roup A2 ori­gi­na­ted from the occu­pa­ti­on of the nort­hwest sho­re in the north and cen­tral parts of the lake, whi­le subg­roup A4 pro­bab­ly resul­ted from the colo­ni­za­ti­on of the eas­tern part of the sout­hern sho­re. Group D like­ly occu­pied a very short sec­ti­on near Cape Kib­we­sa, mig­ra­ting from the wes­tern part of the sout­hern sho­re. This was only possib­le around 400,000 years ago when the lake level drop­ped by 550 meters, as Trop­he­us can­not move during rising water levels, which would inc­re­a­se dis­tan­ces bet­we­en roc­ky parts of the lake over open water. Only a drop in the level by 550 meters was suf­fi­cient for the roc­ky bot­tom to reach a depth of about 50 meters, cre­a­ting con­di­ti­ons for the move­ment of Tropheus.

The expan­si­on of Trop­he­us Kirschf­leck,” belo­n­ging to group F, on the eas­tern sho­re of the cen­tral part of the lake and north of Kib­we­sa, seems mys­te­ri­ous com­pa­red to the cur­rent dis­tri­bu­ti­on of other mem­bers of this group (F) to the sout­hwest around Came­ron Bay. In the Kib­we­sa area, three Trop­he­us variants (Trop­he­us pol­li, T. Kib­we­sa,” and T. Kirschf­leck”) live in clo­se pro­xi­mi­ty. Howe­ver, in T. Kirschf­leck” sam­ples, two groups were iden­ti­fied accor­ding to mtD­NA, indi­ca­ting crossb­re­e­ding bet­we­en pro­bab­ly ori­gi­nal inha­bi­tants of this area – T. pol­li (E) group and relo­ca­ted T. Kirschf­leck” (F) group. The­re are two alter­na­ti­ves: repre­sen­ta­ti­ves of group F could have moved along the wes­tern part of the sout­hern sho­re to the bor­der of the cen­tral part of the lake. Howe­ver, it remains unc­le­ar how group F could have moved across such a wide area of ste­ep­ly des­cen­ding wes­tern sho­re on the sout­hern coast, cur­ren­tly inha­bi­ted by fish from group D, wit­hout lea­ving any gene­tic tra­ce or a smal­ler popu­la­ti­on. Alter­na­ti­ve­ly, the group F might have ini­tial­ly spre­ad along the sout­he­as­tern sho­re from Kib­we­sa to Wapem­be and later was repla­ced by relo­ca­ted repre­sen­ta­ti­ves of group A, so hap­lo­ty­pes (a group of alle­les on one chro­mo­so­me pas­sed from gene­ra­ti­on to gene­ra­ti­on toget­her, with offs­pring inhe­ri­ting two hap­lo­ty­pes – one from the fat­her and one from the mot­her) of group F in Kib­we­sa are rem­nants of the ori­gi­nal­ly much more exten­si­ve group. Furt­her­mo­re, accor­ding to this hypot­he­sis, group F might have secon­da­ry colo­ni­zed the­ir cur­rent ter­ri­to­ry around Came­ron Bay in the sout­hwest during the main peri­od of rising lake levels befo­re 400,000 years ago. This would explain the pre­sen­ce of two dif­fe­rent hap­lo­ty­pes in the popu­la­ti­on in Mvua (F and G) as a result of crossb­re­e­ding after secon­da­ry con­tact with repre­sen­ta­ti­ves of group F. If this hypot­he­sis is true, this colo­ni­za­ti­on could have com­ple­te­ly repla­ced the pre­vi­ous­ly occur­ring group G, which cur­ren­tly has the cen­ter of occur­ren­ce south of the Lufu­bu River estu­ary. Con­si­de­ring the fact that the Lufu­bu River, as the third-​largest sour­ce of water for the lake, repre­sents a high­ly stab­le eco­lo­gi­cal bar­rier sepa­ra­ting the coast of the Chai­ti­ka Moun­tains from the Inan­gu Penin­su­la, then group G could have main­tai­ned the area of the ori­gi­nal dis­tri­bu­ti­on south of the Lufu­bu River but was repla­ced by repre­sen­ta­ti­ves of group F in Came­ron Bay after the drop in the lake level.

During the third expan­si­on around 200,000 years ago, three subg­roups of group A spre­ad along the coast whe­re they ori­gi­nal­ly occur­red. Subg­roup A2 had to move across the lake from the sout­hern edge of the cen­tral part to the eas­tern sho­re of the sout­hern part of the lake. Subg­roups A2 and A4 exten­ded along the sout­he­as­tern coast furt­her to the south of the lake. In the Wapem­be loca­ti­on in the north, one indi­vi­du­al was found to have a hap­lo­ty­pe belo­n­ging to group H, which spre­ad during the pri­ma­ry expan­si­on, and all other indi­vi­du­als pai­red into two subg­roups A. Two dis­tinct Trop­he­us indi­vi­du­als live in clo­se pro­xi­mi­ty in the rela­ti­ve rela­ti­ons­hip near Wapem­be. In Kato­to, the main boun­da­ry bet­we­en groups A and G, about 50% of the popu­la­ti­on was found with a hap­lo­ty­pe of group G and 50% from subg­roups A2 and A4. Subg­roup A2 was also found in the Katu­ku­la loca­ti­on, but this popu­la­ti­on is main­ly com­po­sed of fish from group G.


Die Mehr­he­it der Hauptg­rup­pen erwe­i­ter­te sich wäh­rend der zwe­i­ten Ausb­re­i­tung vor etwa 400.000 Jah­ren in benach­bar­te Gebie­te, und die Grup­pen A und D schaff­ten es, zur gege­nüber­lie­gen­den Küs­te des zen­tra­len Teils des Tan­gan­ji­ka­se­es zu gelan­gen. Wäh­rend die­ser Peri­ode, nach der Beset­zung der öst­li­chen Küs­te, spal­te­te sich Grup­pe A in vier vers­chie­de­ne Unter­grup­pen. Die Unter­grup­pen A1 und A3 ents­tan­den wahrs­che­in­lich nach der Expan­si­on nach Osten entlang der nörd­li­chen Küs­te. Die Unter­grup­pe A2 stamm­te aus der Beset­zung der nor­dwest­li­chen Küs­te im Nor­den und in der Mit­te des Sees, wäh­rend die Unter­grup­pe A4 wahrs­che­in­lich aus der Kolo­ni­sie­rung des öst­li­chen Teils der süd­li­chen Küs­te resul­tier­te. Grup­pe D besetz­te wahrs­che­in­lich einen sehr kur­zen Abschnitt in der Nähe von Cape Kib­we­sa, wan­der­te von der west­li­chen Sei­te der süd­li­chen Küs­te aus. Dies war nur mög­lich vor etwa 400.000 Jah­ren, als der Sees­pie­gel um 550 Meter sank, da sich Trop­he­us wäh­rend ste­i­gen­der Was­sers­tän­de nicht bewe­gen kann, was die Ent­fer­nun­gen zwis­chen den fel­si­gen Tei­len des Sees über fre­ies Was­ser erhöhen wür­de. Nur ein Abfall des Pegels um 550 Meter reich­te aus, damit der fel­si­ge Boden eine Tie­fe von etwa 50 Metern erre­ich­te und Bedin­gun­gen für die Bewe­gung von Trop­he­us ges­chaf­fen wurden.

Die Ausb­re­i­tung von Trop­he­us Kirschf­leck”, die zur Grup­pe F gehört, an der öst­li­chen Küs­te des zen­tra­len Teils des Sees und nörd­lich von Kib­we­sa, sche­int im Verg­le­ich zur aktu­el­len Ver­te­i­lung ande­rer Mitg­lie­der die­ser Grup­pe (F) im Südwes­ten um Came­ron Bay mys­te­ri­ös zu sein. In der Gegend von Kib­we­sa leben drei Tropheus-​Varianten (Trop­he­us pol­li, T. Kib­we­sa” und T. Kirschf­leck”) in unmit­tel­ba­rer Nähe. In den Pro­ben von T. Kirschf­leck” wur­den jedoch zwei Grup­pen gemäß mtD­NA iden­ti­fi­ziert, was auf eine Kre­uzung zwis­chen wahrs­che­in­lich urs­prün­gli­chen Bewoh­nern die­ses Gebiets – Grup­pe T. pol­li (E) und umge­sie­del­ten T. Kirschf­leck” (F) – hin­we­ist. Es gibt zwei Alter­na­ti­ven: Ver­tre­ter der Grup­pe F hät­ten sich entlang der west­li­chen Sei­te der süd­li­chen Küs­te bis an die Gren­ze des zen­tra­len Teils des Sees bewe­gen kön­nen. Es ble­ibt jedoch unk­lar, wie die Grup­pe F über eine so wei­te Flä­che ste­il abfal­len­der west­li­cher Küs­te an der Süd­küs­te hät­te wan­dern kön­nen, die der­ze­it von Fis­chen der Grup­pe D bewohnt wird, ohne dabei gene­tis­che Spu­ren oder eine kle­i­ne­re Popu­la­ti­on zu hin­ter­las­sen. Als Alter­na­ti­ve könn­te die Grup­pe F sich urs­prün­glich entlang der südöst­li­chen Küs­te von Kib­we­sa bis nach Wapem­be aus­geb­re­i­tet haben und wur­de spä­ter durch umge­sie­del­te Ver­tre­ter der Grup­pe A ersetzt. Daher sind Hap­lo­ty­pen (eine Grup­pe von Alle­len auf einem Chro­mo­som, die von Gene­ra­ti­on zu Gene­ra­ti­on geme­in­sam wei­ter­ge­ge­ben wer­den, wobei der Nach­kom­me zwei Hap­lo­ty­pen erbt – einen vom Vater und einen von der Mut­ter) der Grup­pe F in Kib­we­sa Über­res­te der urs­prün­glich viel umfan­gre­i­che­ren Grup­pe. Darüber hinaus könn­te nach die­ser Hypot­he­se die Grup­pe F wäh­rend der Haupt­pe­ri­ode des Ans­tiegs des Sees­pie­gels vor 400.000 Jah­ren ihr der­ze­i­ti­ges Ter­ri­to­rium um Came­ron Bay im Südwes­ten sekun­där kolo­ni­siert haben. Dies wür­de die Anwe­sen­he­it von zwei vers­chie­de­nen Hap­lo­ty­pen in der Bevöl­ke­rung in Mvua (F und G) als Ergeb­nis von Kre­uzung nach dem sekun­dä­ren Kon­takt mit Ver­tre­tern der Grup­pe F erk­lä­ren. Wenn die­se Hypot­he­se wahr ist, könn­te die­se Kolo­ni­sie­rung die zuvor auft­re­ten­de Grup­pe G volls­tän­dig ersetzt haben, die der­ze­it das Zen­trum des Auft­re­tens süd­lich der Mün­dung des Flus­ses Lufu­bu hat. Ange­sichts der Tat­sa­che, dass der Fluss Lufu­bu als drittg­rößte Was­se­rqu­el­le für den See eine sehr sta­bi­le öko­lo­gis­che Bar­rie­re dars­tellt, die die Küs­te der Chaitika-​Berge von der Inangu-​Halbinsel trennt, könn­te die Grup­pe G das Gebiet der urs­prün­gli­chen Verb­re­i­tung süd­lich des Flus­ses Lufu­bu bei­be­hal­ten haben, wur­de aber durch Ver­tre­ter der Grup­pe F in Came­ron Bay nach dem Rück­gang des Sees­pie­gels ersetzt.

Wäh­rend der drit­ten Ausb­re­i­tung vor etwa 200.000 Jah­ren bre­i­te­ten sich drei Unter­grup­pen der Grup­pe A entlang der Küs­te aus, wo sie urs­prün­glich vor­ka­men. Die Unter­grup­pe A2 muss­te über den See vom süd­li­chen Rand des zen­tra­len Teils zur öst­li­chen Küs­te des süd­li­chen Teils des Sees zie­hen. Die Unter­grup­pen A2 und A4 ers­trec­kten sich entlang der südöst­li­chen Küs­te wei­ter nach Süden. Am Stan­dort Wapem­be im Nor­den wur­de bei einem Indi­vi­du­um ein Hap­lo­typ gefun­den, der zur Grup­pe H gehört, die sich wäh­rend der pri­mä­ren Ausb­re­i­tung verb­re­i­te­te, und alle ande­ren Indi­vi­du­en paar­ten sich in zwei Unter­grup­pen A. Zwei vers­chie­de­ne Tropheus-​Individuen leben in unmit­tel­ba­rer Nähe in der rela­ti­ven Bez­ie­hung nahe Wapem­be. In Kato­to, der Hauptg­ren­ze zwis­chen den Grup­pen A und G, wur­de bei etwa 50% der Bevöl­ke­rung ein Hap­lo­typ der Grup­pe G und bei 50% aus den Unter­grup­pen A2 und A4 fest­ges­tellt. Die Unter­grup­pe A2 wur­de auch am Stan­dort Katu­ku­la gefun­den, aber die­se Popu­la­ti­on bes­teht haupt­säch­lich aus Fis­chen der Grup­pe G.


Zai­di ya makun­di makuu yali­sam­baa kati­ka mae­neo jira­ni waka­ti wa upa­nu­zi wa pili tak­ri­ba­ni mia­ka 400,000 ili­y­o­pi­ta, na makun­di A na D yali­fa­ni­ki­wa kuha­mia upan­de wa pili wa pwa­ni ya kati­ka­ti ya Ziwa Tan­ga­ny­i­ka. Kati­ka kipin­di hiki, baa­da ya kuha­mia pwa­ni ya mas­ha­ri­ki, kun­di la A lili­ga­wa­ny­i­ka kati­ka vikun­di 4 tofau­ti. Vikun­di A1 na A3 lab­da vili­ji­to­ke­za baa­da ya upa­nu­zi upan­de wa mas­ha­ri­ki wa pwa­ni ya kas­ka­zi­ni. Kikun­di cha A2 kilian­zia uva­mi­zi wa pwa­ni ya kaskazini-​magharibi kas­ka­zi­ni na kati­ka­ti mwa ziwa, waka­ti kikun­di cha A4 kili­pa­ti­ka­na kuto­ka­na na uko­lo­ni wa sehe­mu ya mas­ha­ri­ki ya pwa­ni ya kusi­ni. Kikun­di cha D kili­chu­kua kwa uwe­ze­ka­no sehe­mu fupi sana kati­ka eneo la Cape Kib­we­sa, kiki­ha­mia kuto­ka sehe­mu ya mag­ha­ri­bi ya pwa­ni ya kusi­ni. Hii ili­ku­wa ni waka­ti wa pekee kari­bu mia­ka 400,000 ili­y­o­pi­ta, amba­po kiwan­go cha maji kilis­hu­ka kwa mita 550. Trop­he­us hawa­we­zi kuha­mia waka­ti wa onge­ze­ko la kiwan­go cha maji, hivyo kuon­ge­ze­ka kwa umba­li kati ya sehe­mu za miam­ba za ziwa juu ya maji wazi. Kupun­gua kwa mita 550 tu kuli­tos­ha kwa saka­fu ya miam­ba kufi­kia kina cha tak­ri­ba­ni mita 50, kuun­da mazin­gi­ra ya uha­mia­ji wa Tropheus.

Usam­ba­za­ji wa Trop­he­us Kirschf­leck,” wana­opa­ti­ka­na kwe­nye kun­di F kwe­nye mwam­bao wa mas­ha­ri­ki wa sehe­mu ya kati ya ziwa na kas­ka­zi­ni mwa Kib­we­sa, una­one­ka­na kuwa wa kisi­ri kulin­ga­na na usam­ba­za­ji wa sasa wa wana­cha­ma wen­gi­ne wa kun­di hili (F) kusi­ni mag­ha­ri­bi mwa Came­ron Bay. Kwe­nye eneo la Kib­we­sa, kuna aina tatu za Trop­he­us (Trop­he­us pol­li, T.“Kibwesa,” na T.“Kirschfleck”) wana­ois­hi kari­bu. Hata hivyo, kwe­nye sam­pu­li za T.“Kirschfleck,” kulin­ga­na na mtD­NA, wali­ku­wa sehe­mu ya makun­di mawi­li, iki­ony­es­ha mchan­ga­ny­i­ko kati ya waka­zi wa awa­li wa eneo hili – kun­di la T. pol­li (E) na T. Kirschf­leck” wali­oha­mis­hwa (F). Kuna njia mbi­li mba­da­la: wawa­ki­lis­hi wa kun­di F wan­ge­we­za kuha­ma kan­do ya pwa­ni ya kusi­ni mag­ha­ri­bi hadi mpa­ka wa sehe­mu ya kati ya ziwa. Hata hivyo, ina­ba­ki wazi jin­si kun­di F lili­vy­o­we­za kuha­mia eneo kub­wa la pwa­ni ya kusi­ni mag­ha­ri­bi ina­y­os­hu­ka kwa kasi, amba­yo kwa sasa ina­ka­li­wa na sama­ki wa kun­di D, bila kuacha isha­ra yoy­o­te ya kije­ne­ti­ki au ida­di ndo­go ya watu. Mae­le­zo mba­da­la yana­we­za kuwa kwam­ba kun­di F awa­li lili­sam­baa kan­do ya pwa­ni ya kusi­ni mas­ha­ri­ki kuto­ka Kib­we­sa hadi Wapem­be na baa­da­ye lika­chu­ku­li­wa na wawa­ki­lis­hi wa kun­di A, hivyo hap­lo­ty­pes (kun­di la ale­li kwe­nye kro­mo­so­mu moja lina­lo­pi­tis­hwa pamo­ja kuto­ka kiza­zi hadi kiza­zi, na uzao una­rit­hi hap­lo­ty­pes mbi­li – moja kuto­ka kwa baba na nyin­gi­ne kuto­ka kwa mama) za kun­di F huko Kib­we­sa ni maba­ki ya kun­di lili­lo­sam­baa awa­li kwa kia­si kikub­wa. Zai­di ya hayo, kwa nad­ha­ria hii, ina­we­za kuon­ge­zwa kwam­ba kun­di F kili­ka­lia tena eneo lake la sasa kari­bu na Came­ron Bay kusi­ni mag­ha­ri­bi waka­ti wa kipin­di kikuu cha onge­ze­ko la kiwan­go cha maji ya ziwa tak­ri­ban mia­ka 400,000 ili­y­o­pi­ta. Hii inge­e­le­za uwe­po wa hap­lo­ty­pes mbi­li tofau­ti kati­ka ida­di ya watu ya Mvua (F na G) kama mato­keo ya mchan­ga­ny­i­ko baa­da ya mawa­si­lia­no ya pili na wawa­ki­lis­hi wa kun­di F. Iki­wa nad­ha­ria hii ni kwe­li, uko­lo­ni huu unge­we­za kuchu­kua nafa­si kabi­sa kun­di lili­lo­ku­we­po hapo awa­li la G, amba­lo kwa sasa lina kito­vu cha usam­ba­za­ji kusi­ni mwa mdo­mo wa Mto Lufu­bu. Kwa kuzin­ga­tia ukwe­li kwam­ba Mto Lufu­bu, kama chan­zo cha tatu kikub­wa cha maji kwa ziwa, ina­wa­ki­lis­ha kizu­izi cha eko­lo­jia kili­cho­jen­gwa vizu­ri kina­cho­ten­ga­nis­ha pwa­ni ya Mli­ma Chai­ti­ka na Rasi ya Inan­gu, basi kun­di la G lin­ge­we­za kudu­mis­ha eneo la usam­ba­za­ji la awa­li kusi­ni mwa Mto Lufu­bu laki­ni lika­chu­ku­li­wa na wawa­ki­lis­hi wa kun­di F huko Came­ron Bay baa­da ya kupun­gua kwa viwan­go vya maji.

Waka­ti wa kue­nea kwa tatu kari­bu mia­ka 200,000 ili­y­o­pi­ta, vikun­di vita­tu vya kun­di A vili­sam­baa pwa­ni amba­po awa­li vili­ku­we­po. Kikun­di cha A2 kili­la­zi­mi­ka kuha­mia upan­de wa pili wa ziwa kuto­ka kwe­nye ukin­go wa kusi­ni wa sehe­mu ya kati hadi pwa­ni ya mas­ha­ri­ki ya sehe­mu ya kusi­ni ya ziwa. Vikun­di vya A2 na A4 vili­sam­baa kan­do ya pwa­ni ya kusi­ni mas­ha­ri­ki zai­di ya ziwa. Kati­ka eneo la Wapem­be kas­ka­zi­ni, mtu mmo­ja ali­gun­du­li­wa kuwa na hap­lo­ty­ping ina­y­o­mi­li­ki­wa na kun­di H, amba­yo ili­sam­baa waka­ti wa kue­nea kwa kwan­za, na watu wote wen­gi­ne wali­pan­gwa kati­ka vikun­di viwi­li vya A. Trop­he­us wawi­li tofau­ti wana­we­za kuone­ka­na wanais­hi kati­ka uhu­sia­no wa kari­bu kari­bu na Wapem­be. Kati­ka eneo la Kato­to, mpa­ka mkuu kati ya vikun­di vya A na G, tak­ri­ban 50% ya ida­di ya watu wali­ku­wa na hap­lo­ty­ping ya kun­di G, na 50% wali­ku­wa na vikun­di vya A2 na A4. Kikun­di cha A2 pia kili­gun­du­li­wa kati­ka eneo la Katu­ku­la, laki­ni ida­di ya watu hii kwa kia­si kikub­wa ina­ju­mu­is­ha sama­ki kuto­ka kun­di la G.


Súhrn

Trop­he­usy 7 sku­pín nezme­ni­li dra­ma­tic­ky ich roz­pä­tie výsky­tu, čo môže byť kvô­li sta­bi­li­te ich život­né­ho pro­stre­dia, kto­ré je tvo­re­né kol­mo kle­sa­jú­cim pobre­žím. Tie­to oblas­ti nebo­li prí­liš ovplyv­ne­né kolí­sa­ním hla­di­ny jaze­ra, pre­to­že sa pre­sú­va­li iba sme­rom dolu a hore pozdĺž úte­sov. Jed­na pod­sku­pi­na (A2) sa zis­ti­la tak­mer po celom jaze­re a aj jedin­ci zo vzdia­le­ných popu­lá­cií sú v úzkom vzťa­hu. Keď­že sa zis­ti­li podob­né cha­rak­te­ris­ti­ky roz­ší­re­nia aj iných rodov tan­ga­nic­kých cich­líd (Eret­mo­dus, Cyp­ric­hro­mis), prav­de­po­dob­ne mali zme­ny v jaze­re (kli­ma­tic­ké a geolo­gic­ké) podob­ný vplyv na gene­tic­kú štruk­tú­ru popu­lá­cií aj iných druhov.


Sum­ma­ry

The seven groups of Trop­he­us have not dra­ma­ti­cal­ly chan­ged the­ir dis­tri­bu­ti­on ran­ge, which may be att­ri­bu­ted to the sta­bi­li­ty of the­ir envi­ron­ment cha­rac­te­ri­zed by ver­ti­cal­ly des­cen­ding coast­li­nes. The­se are­as were less affec­ted by fluc­tu­ati­ons in the lake­’s water level, as the Trop­he­us moved only up and down along the cliffs. One subg­roup (A2) was found almost throug­hout the enti­re lake, and indi­vi­du­als from dis­tant popu­la­ti­ons show clo­se rela­ti­ons­hips. Simi­lar dis­tri­bu­ti­on cha­rac­te­ris­tics have been obser­ved in other gene­ra of Tan­ga­ny­i­kan cich­lids (Eret­mo­dus, Cyp­ric­hro­mis), sug­ges­ting that chan­ges in the lake (cli­ma­tic and geolo­gi­cal) like­ly had a simi­lar impact on the gene­tic struc­tu­re of popu­la­ti­ons of other species.


Zusam­men­fas­sung

Die sie­ben Grup­pen von Trop­he­us haben ihre Verb­re­i­tungs­be­re­i­che nicht dra­ma­tisch verän­dert, was auf die Sta­bi­li­tät ihrer Umge­bung zurück­zu­füh­ren sein könn­te, die durch sen­krecht abfal­len­de Küs­ten gep­rägt ist. Die­se Gebie­te wur­den von Sch­wan­kun­gen des See­was­ser­spie­gels wenig bee­in­flusst, da sich die Trop­he­us nur auf und ab entlang der Klip­pen beweg­ten. Eine Unter­grup­pe (A2) wur­de fast im gesam­ten See gefun­den, und Indi­vi­du­en aus ent­fern­ten Popu­la­ti­onen zei­gen enge Ver­bin­dun­gen. Da ähn­li­che Verb­re­i­tung­smerk­ma­le auch bei ande­ren Gat­tun­gen der Tanganjika-​Buntbarsche (Eret­mo­dus, Cyp­ric­hro­mis) fest­ges­tellt wur­den, deutet dies darauf hin, dass Verän­de­run­gen im See (kli­ma­tis­che und geolo­gis­che) wahrs­che­in­lich einen ähn­li­chen Ein­fluss auf die gene­tis­che Struk­tur von Popu­la­ti­onen ande­rer Arten hatten.


Muh­ta­sa­ri

Trop­he­us wa makun­di 7 hawa­ja­ba­di­lis­ha sana eneo lao la usam­ba­za­ji, amba­lo lina­we­za kuwa kuto­ka­na na utu­li­vu wa mazin­gi­ra yao yana­y­o­to­ka­na na pwa­ni ina­y­os­hu­ka wima. Mae­neo haya hay­aku­at­hi­ri­wa sana na maba­di­li­ko ya kiwan­go cha ziwa, kwa­ni Trop­he­us wali­son­ga tu juu na chi­ni kan­do ya miam­ba. Kun­di moja (A2) lili­pa­ti­ka­na kari­bu kote ziwa, na watu binaf­si kuto­ka makun­di ya mba­li pia wanas­hi­ri­ki uhu­sia­no wa kari­bu. Kwa kuwa sifa sawa za usam­ba­za­ji zime­one­ka­na pia kwa maje­na­si men­gi­ne wa cich­lids wa Tan­ga­ny­i­ka (Eret­mo­dus, Cyp­ric­hro­mis), ni kwa kia­si kikub­wa kwam­ba maba­di­li­ko kati­ka ziwa (ya hali ya hewa na kiji­olo­jia) yali­ku­wa na atha­ri sawa kwe­nye muun­do wa kije­ne­ti­ki wa jamii za spis­hi nyingine.


Lite­ra­tú­ra

Baric, S. et al.: Phy­lo­ge­og­rap­hy and evo­lu­ti­on of the Tan­ga­ny­i­kan cich­lid genus Trop­he­us based upon mito­chon­drial DNA saqu­en­ces. J. Mol. Evol., 56, 2003, 54 – 68.
Cohen, A.S., Soreg­han, M.R., Scholz, C.A.: Esti­man­ting the age of for­ma­ti­on of lakes: An exam­ple from Lake Tan­ga­ny­i­ka, East Afri­can Rift Sys­tem. Geolo­gy, 21, 1993, 511 – 514.
Cohen, A.S. et al.: New pala­e­oge­og­rap­hic and lake-​level recons­truc­ti­ons of Lake Tan­ga­ny­i­ka: Impli­ca­ti­ons for tec­to­nic cli­ma­tic and bio­lo­gi­cal evo­lu­ti­on in a rift lake. Basin Res., 9, 1997, 107 – 132.
Gas­se, F. et al.: Water level fluc­tu­ati­ons of Lake Tan­ga­ny­i­ka in pha­se with oce­a­nic chan­ges during the last gla­cia­ti­on and degla­cia­ti­on. Natu­re, 342, 1989, 57 – 59.
Sturm­bau­er, C.: Explo­si­ve spe­cia­ti­on in cich­lid fis­hes of the Afri­can Gre­at Lakes: A dyna­mic model of adap­ti­ve radia­ti­on. J. Fish Biol., 53, 1998, 18 – 36.
Sturm­bau­er, C., Mey­er, A.: Gene­tic diver­gen­ce, spe­cia­ti­on and morp­ho­lo­gi­cal sta­sis in a line­a­ge of Afri­can cich­lid fis­hes. Natu­re, 358, 1992, 578 – 581.
Sturm­bau­er, C. et al.: Lake level fluc­tu­ati­on synch­ro­ni­ze gene­tic diver­gen­ces of cich­lid fis­hes in Afri­can lakes. Mol. Biol. Evol., 18, 2001, 144 – 154.

S pou­ži­tím uve­de­nej lite­ra­tú­ry spra­co­val: Róbert Toman


With the use of the pro­vi­ded lite­ra­tu­re, pro­ces­sed by: Róbert Toman.


Unter Ver­wen­dung der ange­ge­be­nen Lite­ra­tur verar­be­i­tet von: Róbert Toman.


Kwa kutu­mia mare­jeo yali­y­o­to­le­wa, ili­y­o­sin­dik­wa na: Róbert Toman.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Podobné ryby

Hits: 5726

Nehľa­daj­te za tým žiad­nu eko­ló­giu ani bio­ló­giu. Je mož­né, že nie­kde fun­gu­je alo­pat­ria, v tom­to prís­pev­ku mi ide len o upo­zor­ne­nie na zau­jí­ma­vú podob­nosť, obzvlášť pri dru­hoch, kto­ré nepat­ria do rov­na­kej čeľade.


Don’t look for any eco­lo­gy or bio­lo­gy behind it. It’s possib­le that allo­pat­ry is at work some­whe­re, in this post I just want to draw atten­ti­on to an inte­res­ting simi­la­ri­ty, espe­cial­ly among spe­cies that don’t belo­ng to the same family.


Suche nicht nach Öko­lo­gie oder Bio­lo­gie dahin­ter. Es ist mög­lich, dass Allo­pat­rie an man­chen Stel­len wir­kt, in die­sem Beit­rag möch­te ich nur auf eine inte­res­san­te Ähn­lich­ke­it hin­we­i­sen, beson­ders bei Arten, die nicht der­sel­ben Fami­lie angehören.

  • Gery­icht­hys ster­bai – Paro­don affi­nis – Hemie­le­ot­ris lati­fas­cia­tus – Tha­y­eria boehl­kei – Ras­bo­ra eint­ho­ve­ni – Botia nig­ro­li­ne­a­ta – Cros­so­che­i­lus sia­men­sis – Epal­ze­or­hyn­chus kalopterus
  • Nanos­to­mus tri­fas­cia­tus – Tanicht­hys albonubes
  • Juli­doc­hro­mis orna­tus – Mela­noc­hro­mis auratus
  • Neolam­pro­lo­gus tre­to­cep­ha­lus – Cyp­ho­ti­la­pia gibberosa
  • Pse­udot­rop­he­us elon­ga­tus – Cyno­ti­la­pia afra
  • Pro­to­me­las tae­ni­ola­tus – Copa­dic­hro­mis borleyi
  • Scia­e­noc­hro­mis fry­eri – Opht­hal­mo­ti­la­pia ventralis
  • Spat­ho­dus eryth­ro­don – Trop­he­us dubo­isi – Aus­tro­le­bias nigripinnis
  • Ras­bo­ra bora­pe­ten­sis – Hyp­hes­sob­ry­con herbertaxelrodi
  • Pse­ude­pi­pla­tys annu­la­tus – Botia macracantha
  • Syno­don­tis ange­li­cus – Sco­bi­ran­cis­trus sp. L254 – Sco­bian­cis­trus aure­a­tus – Teniu­ra henlei

Use Facebook to Comment on this Post