Veda

Environmentalistika a ja

skala
Hits: 11920

Moja odborná špecializácia je environmentalistika, špecializáciu ekosozológia a fyziotaktika na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave. Počas môjho štúdia som za zaoberal smerom ku geografii, konkrétne smerom ku Geografickým informačným systémom – GIS-om. Tento záujem neutíchol ani dnes. Musím povedať, že napriek svojmu terajšiemu aj minulému zamestnaniu som rád, že som vyštudoval environmentalistiku. Dostalo sa mi rozsiahlych vedomostí zo širokého spektra vedeckých disciplín. Okrem toho ešte dôležitejšie je, že to zodpovedá môjmu presvedčeniu. Environmentalistiku možno chápať ako autekologickú štúdiu, ako ekológiu zameranú na vzťahy organizmov, prostredia na človeka. V istých medziach je to veda, avšak myslím že poslanie environmentalistiky je v riešení situácií. Často sa v mnohých otázkach spája s medicínou, s ekonómiou a politikou. Ide o ochranu životného prostredia, ale len v súvislosti s človekom.

My professional specialization is environmental science, with a focus on ecozoology and physiotactics at the Faculty of Natural Sciences in . During my studies, I also delved into the field of geography, specifically Geographic Information Systems (GIS). This interest persists to this day. I must say that, despite my current and past employment, I am glad that I chose to study environmental science. It has provided me with extensive knowledge across a wide range of scientific disciplines. Moreover, more importantly, it aligns with my conviction.

Environmental science can be understood as an autecological study, an ecology focused on the relationships between organisms and their environment, particularly concerning humans. In certain aspects, it is a science, but I believe the mission of environmental science lies in problem-solving. Often, it is intertwined with medicine, economics, and politics. It revolves around the protection of the environment, but always in the context of its impact on humanity.

Návrh na predmety vhodné pre environmentalistiku – praktický názor absolventa

Preferoval by som oveľa viac vzťahové vedomosti oproti encyklopedickým. Myslím, že dobrý ochranár nie je prioritne ten, kto vie, ale ten kto má vzťah. Ja by som sa tam snažil presadiť psychológiu, sociológiu, filozofiu, právo, ekonómiu. Na to by som kládol veľký dôraz. Tieto by mal študent ovládať a tie ostatné – prírodovedné by mali byť študentovým koníčkom. Z hľadiska praxe sa mi totiž zdá dôležitejšie či to vieš presadiť, nie či sa v tom vyznáš. Zbytoční sú , ktorí ovládajú veľké množstvo vedomostí, keď ich nevedia využiť. Úspešný adept si musí veriť.
Metodiky ako LANDEP a ÚSES, by som odporučil učiť len okrajovo. Vymysleli sa už stohy papierov, koncepcií, metodík, krajinnoekologické analýzy, syntézy, ale mnohokrát sú samoúčelné. Metodiky sú často také, že veľakrát by ju mal použiť človek, ktorý tomu nerozumie a ani nemá na to prostriedky, aby ju zodpovedne dodržiaval. Aj odborníkovi dajú slušne zabrať.

Suggestion for Subjects Suitable for Environmental Studies – Practical Opinion of a Graduate

I would prefer much more relational knowledge over encyclopedic knowledge. I believe that a good conservationist is not primarily someone who knows but someone who has a connection. I would try to emphasize psychology, sociology, philosophy, law, and economics in this field. I would place great emphasis on these. Students should master these, and the others – the natural sciences – should be the student’s hobby. From a practical perspective, it seems to me more important whether you can assert yourself, not whether you are knowledgeable. People who possess a vast amount of knowledge but cannot use it are unnecessary. A successful candidate must believe in themselves. I would recommend teaching methodologies like LANDEP and ÚSES only marginally. Many stacks of papers, concepts, methodologies, landscape-ecological analyses, syntheses have already been invented, but many times they are self-serving. Methodologies are often such that a person who does not understand them and does not have the means to responsibly adhere to them would use them. They can be quite challenging even for experts.

Separovaný zber a spotreba energie

Separujem zber asi od roku 1995. Keďže ma zaujíma koľko dokáže odpadu domácnosť vyprodukovať, a spotrebovať a za akých podmienok dochádza k poklesom a nárastu, zistené hodnoty môžem vyhodnotiť.

Zber papiera podľa rokov

V rokoch 1999/2000 som bol na vojenskej službe, preto zrejme došlo ku poklesu, nárast v roku 1998 vysvetľujem tým, že som bol denne doma. Nárast v rokoch 2001 až dodnes vysvetľujem veľkými nárastmi reklamných a informačných materiálov.

Separate Collection and Energy Consumption

I have been separating waste since around 1995. Since I am interested in how much waste a household can produce, and consume, and under what conditions there are fluctuations, I can evaluate the values ​​I have found.

Collection of paper by years

In the years 1999/2000, I was on military service, so there was probably a decrease. The increase in 1998 is explained by the fact that I was at home every day. The increase from 2001 to the present is explained by significant increases in advertising and informational materials.

Environmentalistika a ja

K 1.1.2006 som vyseparoval 472 kg papiera. / As of January 1, 2006, I separated 472 kg of paper.

Zber plastov

Na začiatku, keď sme začali separovať, veľmi dlho trvalo, kým si na to dostalo do vedomia, svoje zohrala aj ochota a zvyky. Potom, ako možno vidieť z roku 1998 sa situácia stabilizovala.

The separation of plastics was challenging at the beginning, and it took a while for awareness to build. Habits and willingness also played a role. As seen from the data in 1998, the situation stabilized over time.

Environmentalistika a ja

K 1.1.2006 som vyseparoval 105 kg plastov.

Kovy

Na príklade kovov je jasne vidieť veľké rozdiely, ktoré som naznačoval vyššie. V rokoch 1999-2000 som bol na ZVS. Konzervová strava sa jasne prejavila – okolo 7 kg na rok.

On January 1, 2006, I separated 105 kg of plastics.

Metals

The example of metals clearly shows significant differences, as I mentioned earlier. In the years 1999-2000, I was in military service, and the use of canned food is evident, contributing to about 7 kg per year.

Environmentalistika a ja

K 1.1.2006 som vyseparoval 46 kg kovov.

Spotreba energie

Evidované obdobie – od roku 1998

On January 1, 2006, I separated 46 kg of metals.

Energy Consumption

Recorded period – from 1998

Water

Environmentalistika a ja

Spotreba je m3 / The consumption is in cubic meters.

Plyn / Gas

Environmentalistika a ja

Spotreba je m3

Elektrina

Podľa jednotlivých rokov – v roku 2001 došlo ku výraznejšiemu nárastu – príčina najmä pomerne silné ohrievače – v rokoch 2002, 2003 došlo ku miernemu poklesu – vymenili sme starú chladničku za síce väčšiu a kombinovanú s mrazničkou, ale novú. V roku 2005 sme kúpili novú práčku, v roku 2006 nový sporák.

Electricity

By individual years – in 2001 there was a significant increase – the main cause was relatively powerful heaters – in 2002, 2003 there was a slight decrease – we replaced the old refrigerator with a larger one and combined with a freezer, but new. In 2005, we bought a new washing machine, and in 2006 a new stove.

Environmentalistika a ja

Spotreba je kWh.

Veda

Ekologická stabilita, ekologická rovnováha a spätná väzba

skala
Hits: 10839

Ekologická stabilita, ekologická rovnováha a spätná väzba predstavujú kľúčové pojmy v oblasti ekológie a environmentálnej vedy. Tieto koncepty sú úzko späté a vzájomne ovplyvňujú fungovanie ekosystémov. Ekologická stabilita sa vzťahuje na schopnosť ekosystému odolávať zmene a udržiavať svoje štruktúry a funkcie napriek vnútorným alebo vonkajším vplyvom. Stabilný ekosystém je schopný obnoviť sa po vonkajších narušeniach a udržiavať svoje rovnovážne podmienky. Ekologická rovnováha zdôrazňuje stabilitu v interakciách medzi živými a neživými časťami ekosystému. Táto rovnováha vzniká prostredníctvom komplexných vzťahov, kde organizmy ovplyvňujú svoje prostredie a súčasne sú ovplyvňované týmto prostredím. Spätná väzba je proces, pri ktorom výsledok alebo stav súvisí s predchádzajúcim stavom. V ekológii sa často používa na opis interakcií v rámci ekosystémov. Spätná väzba môže byť pozitívna (zosilňujúca) alebo negatívna (vyvažujúca). Napríklad, ak rastúce v ekosystéme absorbuje viac CO2, môže to viesť k pozitívnej spätnej väzbe v znižovaní celkového množstva skleníkových plynov v atmosfére. Úvaha o týchto konceptoch má kľúčový význam v súvislosti s globálnymi environmentálnymi výzvami. Súčasný stav našej planéty jasne ukazuje, že nevyvážené ľudské aktivity môžu narušiť ekologickú stabilitu a rovnováhu. Dôležité je uvedomiť si, že sú vzájomne prepojené a zmena v jednej oblasti môže mať významné dôsledky v iných častiach ekosystému. Z tohto dôvodu je potrebné konať s ohľadom na zachovanie a obnovu ekologickej stability, aby sme zabezpečili udržateľnú budúcnosť pre našu planétu.

Ecological stability, ecological balance, and feedback are key concepts in the field of ecology and environmental science. These concepts are closely interconnected and mutually influence the functioning of ecosystems. Ecological stability refers to the ability of an ecosystem to resist change and maintain its structures and functions despite internal or external influences. A stable ecosystem can recover from external disturbances and maintain its equilibrium conditions. Ecological balance emphasizes stability in interactions between living and non-living parts of the ecosystem. This balance arises through complex relationships where organisms influence their environment, and, at the same time, are influenced by it. Feedback is a process where the outcome or state is related to the previous state. In ecology, it is often used to describe interactions within ecosystems. Feedback can be positive (amplifying) or negative (balancing). For example, if plants in an ecosystem absorb more CO2, it can lead to positive feedback in reducing the overall amount of greenhouse gases in the atmosphere. Reflection on these concepts is crucial in the context of global environmental challenges. The current state of our planet clearly shows that unbalanced human activities can disrupt ecological stability and balance. It’s important to realize that ecosystems are interconnected, and a change in one area can have significant consequences in other parts of the ecosystem. Therefore, action is needed to preserve and restore ecological stability to ensure a sustainable future for our planet.

Abstrakt:

Tento článok sa zaoberá ekologickou stabilitou ako takou, a možnosťami jej zisťovania. Popisujem základné poznatky o ekologickej stabilite. Už v úvode uvádzam vzájomne pozitívny vzťah ekologickej stability a energie. Analyzujem možnosti jej zisťovania cestou produkčnej ekológie. Snažím sa popísať problémy s tým spojené. Pravdepodobne najzaujímavejším názorom celého článku je hypotéza, že závislosť ekologickej stability a energie nutnej na udržovanie momentálneho stavu je konštantná ! Osobitne sa venujem spätnej väzbe. Myslím, že spätná väzba má veľký vplyv na ekologickú rovnováhu. Schválne som použil slovo rovnováhu, pretože tak ako z článku vyplýva, mám veľké pochybnosti o jej vplyve na ekologickú stabilitu.

Abstract:

This article is dealing with ecological stability as the science, and possibilities of its detection. I describe the basic knowledge about ecological stability. I have mentioned other positive relationship between the ecological stability and the energy in introduction. I analyse the possibilities of its detection through productive (energy) ecology. I tried to describe troubles joined to it. I think the most interesting opinion of the whole article is a hypothesis that the dependence of ecological stability and energy which is necessary for sustaining of momentary state is constant ! I peculiarly devote to feedback. I think that feedback has a great influence on ecological balance. The article indicate that there is my deep doubt about the influence of feedback on ecological stability that is why I have just used the word balance.

Motto: Najnepochopiteľnejšou vecou na svete je fakt, že je to pochopiteľné (Albert Einstein)

Motto: The most incomprehensible thing in the world is that it is understandable. (Albert Einstein)

MÍCHAL ET VOLOŠČUK (1991) definujú ekologickú stabilitu ako schopnosť ekosystému vrátiť sa pôsobením vlastných vnútorných mechanizmov k dynamickej rovnováhe alebo ku svojmu „normálnemu“ vývojovému smeru. Čím rýchlejšie sa ekosystém vracia a tým menšie odchýlky vykazuje, tým je stabilnejší. Rád by som zdôraznil, že ekologická stabilita je prevrátenou hodnotou vstupov, či už vo forme látok alebo energie, ktoré je nutné do ekosystému vkladať na to, aby sme ho udržali v momentálnom stave. Táto situácia nemá environmentálny aspekt. Neexistuje prepojenie na prirodzenosť ekosystému. Napr. lán pšenice vyžaduje každoročné mechanické narušovanie, hnojenie a kosenie, organický materiál (slama) musí byť odstraňovaný, alebo aspoň eliminovaný – inak by úroda v najbližších štyroch – piatich rokoch nebola takmer žiadna. Tok energie je prerušovaný.

Metodiky určovania koeficientu ekologickej stability v tvorbe ÚSES – Územného systému ekologickej stability sú do istej miery intuitívne. Je veľkým problémom zistiť mieru ekologickej stability presnejšie. Metodika je založená na znakoch, ktoré sa vyznačujú veľkým intervalom a veľkú úlohu zohráva subjektivita ľudského faktora. Projekty ÚSES vypracúvajú rôzni a s rôznym profesijným zameraním – od stavebných inžinierov, urbanistov, architektov cez krajinných plánovačov, biológov, ekológov až po environmentalistov. V tvorbe ÚSES nie je otázka presnej determinácie ekologickej stability taká dôležitá, okrem iného aj z dôvodu využívania princípu relatívnosti v tvorbe ÚSES. Prirovnal by som to k situácii lekára, ktorý sa snaží pomôcť pacientovi trpiacemu nevyliečiteľnou formou leukémie. Napriek tomu, že vie, že pacientovi veľa času neostáva, hľadá oporu – “kostru”, najhodnotnejšie časti, ktoré pacienta udržia v stave najvyššej možnej rovnováhy, prípadne pocitu spokojnosti. Toto prirovnanie trochu kríva, totiž nikdy nebude v stave pacienta, avšak na pochopenie relatívnosti využitia poznania ekologickej stability pre účelovú prácu akou ÚSES je vhodný.

MÍCHAL ET VOLOŠČUK (1991) defines ecological stability as the ability of an ecosystem to return, through its internal mechanisms, to dynamic equilibrium or its „normal“ developmental direction. The faster an ecosystem returns and the smaller the deviations it exhibits, the more stable it is. I would like to emphasize that ecological stability is the inverted value of inputs, whether in the form of substances or energy, that need to be invested in the ecosystem to maintain it in its current state. This situation does not have an environmental aspect. There is no connection to the naturalness of the ecosystem. For example, a wheat field requires annual mechanical disruption, fertilization, and mowing; organic material (straw) must be removed or at least eliminated—otherwise, the crop in the next four to five years would be almost nonexistent. The flow of energy is disrupted.

The methodologies for determining the coefficient of ecological stability in the creation of ÚSES – Územný systém ekologickej stability are, to some extent, intuitive. It is a significant challenge to ascertain the degree of ecological stability more precisely. The methodology is based on features characterized by a wide range, and subjectivity plays a significant role. ÚSES projects are carried out by various individuals with different professional backgrounds – from civil engineers, urban planners, and architects to landscape planners, biologists, ecologists, and environmentalists. In the creation of ÚSES, the exact determination of ecological stability is not as crucial, partly due to the use of the principle of relativity in its formation. I would liken it to the situation of a doctor trying to help a patient suffering from an incurable form of leukemia. Despite knowing that the patient has limited time, the doctor seeks support, a „framework,“ the most valuable parts that will keep the patient in the highest possible state of equilibrium or a sense of satisfaction. This analogy is somewhat skewed because nature will never be in a patient’s state, but it helps understand the relativity of using knowledge of ecological stability for the purposeful work that ÚSES represents.

Čo je to ekologická stabilita a aké sú možnosti jej zisťovania a akéhosi „ocenenia“ pre laikov ? To je zložitá otázka, na ktorú sa snažím dať nejaké podnety. Môžem použiť dokonca medicínu, či ekonómiu na to, aby som dokázal pozitívny vzťah ekologickej stability k cieľom uvedených odborov. Ak poviem ekonómovi, že toto územie má takú a takú cenu z hľadiska ekologickej stability, a že na tom svojou správne orientovanou aktivitou (napr. pasením na lúke v Strážovských vrchoch) ušetrí ročne istú sumu peňazí, je vhodné, aby sme vedeli určiť ekologickú stabilitu. Je všeobecne známy pozitívny vzťah rovnováhy v prírode k zdraviu obyvateľov. Metodiky zisťovania koeficientu ekologickej stability s ktorými som sa najčastejšie stretol sú založené na získavaní poznatkov o aktuálnom stave vegetácie na jednotlivých plochách. Vegetácia je reprezentatívnym ukazovateľom, ktorý dostatočne presne odráža stav ekosystému nielen v momentálnom čase, ale je reakciou na podmienky okolia počas pomerne dlhého časového obdobia. Tieto metodiky majú jeden veľmi exaktný aspekt – je ním pôvodnosť. Napr. drvivá väčšina lúk ako takmer nepôvodný prvok v našich podmienkach nedosahujú najvyšší význam pre ekologickú stabilitu – hodnotu 5, ako takmer všetky ostatné typy ekosystémov . To je dané nevyhnutnosťou vstupov energie pre ekosystém lúk, ktoré musia mať zabezpečený manažment na to aby pretrvali vo svojej forme. Keď som uvažoval o presnejšom postupe pre zisťovanie stupňa ekologickej stability usúdil som, že pravdepodobne najexaktnejšia metóda merania stupňa ekologickej stability je cesta využívajúca metódy produkčnej ekológie. Lenže to má dva hlavné okruhy problémov.

Prvý problém je v tom, že jednotlivé ekosystémy majú rôznu výšku produkcie, a rôznu výšku potrebných vstupov. Druhý problém spočíva v nasledujúcom. Téza hovorí: ekologická stabilita je nepriamo úmerná energii nutnej na udržovanie momentálneho stavu (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991). Ako sa dá zistiť koľko nevyhnutnej energie treba. Je možné pomerne presne vyčísliť energiu, ktorá je do ekosystému vkladaná človekom, ale ako možno odhadnúť aké množstvo je nutné na udržanie rovnakého stavu? Okrem toho ekosystém sa každoročne mení, niektoré druhy gradujú, každý rok je iný prísun zrážok, napriek tomu sa stabilita nemusí zmeniť. Na ekologicky nestabilných plochách by tieto problémy narastali.

Je známe, že existuje závislosť medzi ekologickou stabilitou, energiou nutnou na udržovanie momentálneho stavu a energiou dodávanou do ekosystému prirodzene. Myslím si dokonca, že táto závislosť je konštantná pre všetky typy ekosystémov. V akom vzťahu je energia dodávaná do ekosystému umelo ku energii dodávanej prirodzene vzhľadom na jeho stabilitu ? Dnes vieme len tom, že v nepriamo úmernom. Veď napokon je to logické, však ? Akým spôsobom je možné zistiť tento vzťah ? Ja sa nazdávam, že cesta je schodná práve prostredníctvom produkčnej ekológie. Veľkým problémom však je pravdepodobne zistiť presné množstvo energie, ktoré je nutné pre prirodzený vývoj najmä v neprirodzených ekosystémoch. Ak by sa zistili energie a vypočítal by sa ich vzájomný podiel, mohol by sa porovnať s metodikou zisťovania ekologickej stability používanou v tvorbe ÚSES a potom už by nemal byť väčší problém matematickým aparátom s veľkou presnosťou odhadnúť vzťah ekologickej stability a energie.

What is ecological stability and what are the possibilities of determining it and some kind of „reward“ for laypeople? This is a complex question that I am trying to provide some insights into. I can even use medicine or economics to demonstrate a positive relationship between ecological stability and the goals of these fields. If I tell an economist that this area has a certain value in terms of ecological stability and that, through properly oriented activities (such as grazing in the meadows of the Strážovské vrchy mountains), a certain amount of money can be saved annually, it is appropriate to be able to determine ecological stability. The generally known positive relationship between balance in nature and the health of the population supports this idea. Methods for determining the coefficient of ecological stability that I have encountered most frequently are based on acquiring knowledge about the current state of vegetation on individual areas. Vegetation is a representative indicator that accurately reflects the state of the ecosystem not only at the present time but is a response to environmental conditions over a relatively long period. These methods have a very precise aspect—originality. For example, the vast majority of meadows, as an almost non-original element in our conditions, do not achieve the highest importance for ecological stability—a value of 5, like almost all other types of ecosystems. This is due to the necessity of energy inputs for meadow ecosystems, which must have management in place to survive in their form. When I considered a more precise approach to determine the degree of ecological stability, I concluded that probably the most accurate method for measuring the degree of ecological stability is a path utilizing methods of production ecology. However, this has two main circles of problems.

The first problem is that individual ecosystems have varying levels of production and different levels of required inputs. The second problem is as follows. The thesis states: ecological stability is indirectly proportional to the energy necessary to maintain the current state (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991). How can one determine how much necessary energy is required? It is possible to fairly accurately quantify the energy being input into the ecosystem by humans, but how can one estimate the amount needed to maintain the same state? Additionally, the ecosystem changes every year, some species graduate, there is a different annual precipitation influx, yet stability may not change. On ecologically unstable areas, these problems would escalate.

It is known that there is a dependence between ecological stability, the energy needed to maintain the current state, and the energy naturally supplied to the ecosystem. I even believe that this dependence is constant for all types of ecosystems. In what relationship is the energy artificially supplied to the ecosystem to the naturally supplied energy concerning its stability? Today, we only know that it is inversely proportional. After all, it is logical, isn’t it? How can we determine this relationship? I think the way is through production ecology. However, a significant problem is probably determining the exact amount of energy needed for natural development, especially in unnatural ecosystems. If the energies were determined, and their mutual ratio calculated, it could be compared with the methodology used to determine ecological stability in the creation of ÚSES. Then, there should be no major problem to estimate the relationship between ecological stability and energy with great precision using mathematical tools.

Spätná väzba veľmi výrazným spôsobom vplýva na ekologickú stabilitu. Je to vzájomné, nenáhodné pôsobenie medzi prvkami (prípadne subsystémami) toho istého systému, pri ktorom dochádza k zosilňujúcemu – pozitívnemu, alebo zoslabujúcemu – negatívnemu pôsobeniu veličiny B, ktorá bola priamo, alebo nepriamo zmenená veličinou A, na túto veličinu A. Spätná väzba je najdôležitejším autoregulačným mechanizmom všetkých systémov bez výnimky (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28), a preto ma vzťah k ekologickej stabilite. Dôkaz takejto spätnej väzby prináša užitočné o chovaní systému (okrem iného o jeho stabilite) i v prípade, že mechanizmus tohto pôsobenia pre nás ostáva neznámy (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28). Pri pozitívnej spätnej väzbe pôsobí každý z dvoch premenných prvkov v interakcii zhodným smerom, takže sa navzájom zosilňujú v pozitívnom, či negatívnom zmysle. Napr., čím viac členov populácie A je v plodnom veku, tým viac potomstva B sa môže narodiť. Potom, čím viac potomstva B dorastá do plodného veku, tým rýchlejšie narastá populácia. Dochádza teda k posilňovaniu obidvoch premenných prvkov interakcia v čase a výsledkom je známa exponenciálna rastová krivka tvaru „J“ (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28 – 29). Pozitívna spätná väzba posilňuje odchýlky a nerovnovážne stavy a spravidla slúži dynamickému rastu systému. Ten však časom naráža na určitú hranicu – limity svojho vonkajšieho prostredia. Kvalitatívne zmeny vlastností prvkov interakcie sa potom môžu prejaviť principiálne dvoma spôsobmi (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28 – 29):

  • premenia doterajšiu pozitívnu spätnú väzbu na negatívnu a exponenciálny úsek rastovej krivky sa tak sploští a nadobudne tvar „S“ a prejde do stavu dynamickej rovnováhy s náhodným kolísaním – fluktuáciou hodnôt. Negatívna spätná väzba je hlavným stabilizačným princípom, spoločným pre živé i neživé subsystémy (Míchal a Vološčuk, 1991).
  • pri zachovaní pozitívnej spätnej väzby sa „prepóluje“ a jej nositelia „zmenia znamienko“ na závislosť typu „čím menej A – tým menej B“ (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991).

Patologické javy vyvolané stresom sú v spätnoväzbovej schéme faktorom „naviac“ k schéme pozitívnej väzby. S rastúcim počtom plodnej časti populácie narastajú nielen počty potomstva, ale progresívne rastie nedostatok potravy a priestoru a ďalších zdrojov nevyhnutných pre existenciu ďalších členov populácie, prípadne rastie znečisťovanie prostredia samotnou populáciou. Tieto rastúce negatívne vplyvy v prostredí populácie prinášajú jej jedincom takú záťaž, že sa to prejaví patologickými zmenami chovania, ktoré môžu viesť i v prírodných podmienkach k prudkým poklesom populačnej hustoty smerom k minimu (MÍCHAL a VOLOŠČUK, 1991). Z toho vyplýva, že pozitívna spätná väzba, najmä vo vrcholových častiach krivky spôsobuje zníženie stupňa ekologickej stability. Pýtam sa, či môže mať spätná väzba ako prírodný a prirodzený proces autoregulácie ekosystémov negatívny vplyv na ekologickú stabilitu ako schopnosť ekosystému ? Napr. v takom ekosystéme ako je tajga je registrované pravidelné výrazné kolísanie početnosti vtákov a stavovcov. Napriek tomu stabilita tohto ekosystému je vysoká, jeho schopnosť vysporiadať sa s vnútornými i vonkajšími faktormi prostredia je obdivuhodná. Charakteristika pomerov v tajge môže viesť k názoru, že daný ekosystém je nevyvážený, rozkolísaný, jednoducho že nie je v stave ekologickej rovnováhy. Avšak tento ekosystém pokiaľ nie priamo ohrozovaný človekom sa vyznačuje vysokým stupňom ekologickej stability. Mechanizmus pretrvávajúceho zabezpečovania rovnováhy je pravdepodobne spätná väzba. MÍCHAL ET VOLOŠČUK (1991) hovoria o tom, že ak fluktuácia zložiek ekosystému nevedie k dlhodobej deštrukcii jeho štruktúr, môže byť kolísanie početnosti určitej populácie výrazom ochranných aktivít riadených spätnými väzbami. Spätná väzba je prostriedkom regulácie, môže spôsobiť ekologickú rovnováhu, ale pochybujem o tom, že negatívne vplýva na ekologickú stabilitu.

Feedback significantly affects ecological stability. It is a mutual, non-random interaction between elements (or subsystems) of the same system in which there is an amplifying – positive, or attenuating – negative influence of variable B, which was directly or indirectly changed by variable A, on this variable A. Feedback is the most important self-regulating mechanism of all systems without exception (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28), and therefore, it is related to ecological stability. Evidence of such feedback provides useful information about the behavior of the system (including its stability) even if the mechanism of this action remains unknown to us (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28). In positive feedback, each of the two variable elements in the interaction acts in the same direction, so they mutually reinforce each other positively or negatively. For example, the more members of population A are in the fertile age, the more offspring B can be born. Then, the more offspring B grows into the fertile age, the faster the population grows. Thus, both variable elements reinforce each other in time, resulting in the well-known exponential growth curve in the shape of „J“ (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28-29). Positive feedback strengthens deviations and unbalanced states and generally serves the dynamic growth of the system. However, over time, it encounters a certain limit – the limits of its external environment. Qualitative changes in the properties of interaction elements can then manifest themselves in two fundamentally different ways (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28-29):

  • It transforms the previous positive feedback into negative, and the exponential growth phase of the growth curve flattens out, taking the shape of an „S,“ transitioning into a state of dynamic equilibrium with random fluctuations – the fluctuation of values. Negative feedback is the main stabilizing principle, common to both living and non-living subsystems (Míchal and Vološčuk, 1991).
  • While maintaining positive feedback, it „reverses,“ and its carriers „change signs“ to a dependence of the type „the less A, the less B“ (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991).

Patological phenomena induced by stress are an additional factor in the positive feedback loop. With the increasing number of the fertile part of the population, not only the numbers of offspring increase, but there is a progressively growing shortage of food, space, and other resources necessary for the existence of other members of the population, or pollution of the environment increases due to the population itself. These growing negative impacts in the population’s environment impose such a burden on its individuals that it manifests as pathological changes in behavior, which can lead, even in natural conditions, to sharp declines in population density towards the minimum (MÍCHAL and VOLOŠČUK, 1991). Therefore, positive feedback, especially in the upper parts of the curve, causes a reduction in the degree of ecological stability. I wonder if feedback as a natural and inherent process of ecosystem self-regulation can have a negative impact on the ability of the ecosystem, such as the taiga, to maintain stability? For example, in the taiga, there is regularly significant fluctuations in the abundance of birds and mammals. Despite this, the stability of this ecosystem is high, and its ability to cope with internal and external environmental factors is admirable. The characteristics of relationships in the taiga may lead to the opinion that the ecosystem is unbalanced, fluctuating, simply not in a state of ecological balance. However, as long as it is not directly threatened by humans, this ecosystem exhibits a high degree of ecological stability. The mechanism of maintaining balance is probably feedback. MÍCHAL and VOLOŠČUK (1991) state that if the fluctuation of ecosystem components does not lead to the long-term destruction of its structures, the fluctuation in the abundance of a particular population may be an expression of protective activities regulated by feedback. Feedback is a means of regulation; it can cause ecological balance, but I doubt that it negatively affects ecological stability.

MÍCHAL, I., ET VOLOŠČUK, I., 1991: Rozhovory o ekológii a ochrane prírody, ENVIRO, .

Rodina

Zdroje genealogických a historických poznatkov

skala
Hits: 9892

Zdroje, z ktorých môžete čerpať sú rôzne. Nie je práve najľahšie sa o nich dozvedieť, preto niektoré z nich uvediem. Ja by som každému, koho aspoň trochu zaujíma jeho pôvod, prípadne rodina, odporúčal v prvom rade sa opýtať svojich vlastných rodičov, starých rodičov, strýkov atď na svoju rodinu. Tam by mali všetci začať, aj tí, ktorí si myslia, že od nich vedia dosť. Ak toto absolvujete, budete mať kostru, na ktorej sa dá stavať. Nie vždy sú tieto informácie na 100 % pravdivé, ale je to výborná pomôcka. Okrem toho, človek sa dozvie popri tom kopec vecí, ktoré v papieroch nemôže nájsť. Nasleduje tá ťažšia stránka. Matriky a archívy a iné inštitúcie. Netreba však zabúdať na časopisy, knihy, , fary atď. Samozrejme, že aj Internet môže pomôcť pri hľadaní, týka sa to najmä zahraničia. Ktovie, dnešný informačný svet sa rozvíja chvalabohu aj týmto smerom, možno sa dočkáme aj kvalitných informácií tohto druhu na Internete.

Štátne archívy sú často hlavným úložiskom historických dokumentov a matričných údajov. Vo väčších mestách alebo regionálnych centrách môžete nájsť štátne archívy so záznamami o narodení, sobášoch, úmrtiach, sčítania  iných dokumentoch. Farské úrady disponujú matričnými záznamami o narodení, sobášoch a úmrtiach. Návšteva cintorínov, najmä rodinných hrobov, môže poskytnúť informácie o dátumoch narodenia a úmrtia, ako aj o rodinných vzťahoch. Genealogické databázy vedia pomôcť, napr. Ancestry.com, MyHeritage a FamilySearch môžu poskytnúť prístup k širokej škále historických záznamov a dokumentov. Miestne knižnice často uchovávajú históriu regiónu v podobe kníh, časopisov a máp. Môžu obsahovať informácie o osídlení, udalostiach a významných osobnostiach. Archívy miestnych novín môžu poskytnúť pohľad do každodenného života, udalostí a oznámení o narodení, sobášoch a úmrtiach. Testy DNA môžu poskytnúť genetické informácie o vašom rodokmeni a spojeniach s inými ľuďmi, ktorí sa rozhodli zdieľať svoje genetické údaje. Špecializované knihy a publikácie o histórii konkrétnych oblastí môžu ponúknuť kontext a detaily o živote a udalostiach v danej lokalite. Niektoré a uchovávajú vlastné archívy, ktoré môžu obsahovať záznamy o miestnych udalostiach, rozhodnutiach a obyvateľoch. Pri skúmaní genealógie je dôležité byť trpezlivý a systematický. Kombinácia týchto zdrojov môže viesť k objaveniu informácií o vašich predkoch, ktoré hľadáte.

Sources from which you can gather information are diverse. It’s not always easy to learn about them, so I will mention some of them. I would recommend everyone who is even a bit interested in their origin or family to start by asking their own parents, grandparents, uncles, etc., about their family. Everyone should begin there, even those who think they already know enough. If you go through this, you will have a framework to build on. These pieces of information are not always 100% accurate, but they are an excellent starting point. In addition, you will learn a lot of things that you cannot find on paper. The harder part follows: registers, archives, and other institutions. However, one should not forget about magazines, books, museums, parishes, etc. Of course, the Internet can also help in searching, especially for information abroad. Who knows, today’s information world is fortunately developing in this direction as well, and we might even get quality information of this kind on the Internet.

State archives are often the main repositories of historical documents and vital records. In larger cities or regional centers, you can find state archives with records of births, marriages, deaths, censuses, and other documents. Parish offices hold vital records of births, marriages, and deaths. Visiting cemeteries, especially family graves, can provide information about birth and death dates as well as family relationships. Genealogical databases can be helpful; for example, Ancestry.com, MyHeritage, and FamilySearch can provide access to a wide range of historical records and documents. Local libraries often preserve the history of the region in the form of books, magazines, and maps, containing information about settlement, events, and notable personalities. Archives of local newspapers can offer insights into everyday life, events, and announcements of births, marriages, and deaths. DNA tests can provide genetic information about your family tree and connections with others who have chosen to share their genetic data. Specialized books and publications on the history of specific areas can offer context and details about life and events in a given locality. Some towns and cities maintain their own archives, which may contain records of local events, decisions, and residents. When researching genealogy, it is important to be patient and systematic. The combination of these sources can lead to the discovery of information about your ancestors that you are seeking.

A guide for genealogical researchers from the Czech Republic, occasionally Slovakia, Poland, Hungary, Germany.

Oblastné, okresné a špeciálne archívy SR (neúplne) / Regional, district, and special archives in Slovakia (incomplete)

  • , Námestie SNP 1, 974 01
  • Banská Bystrica, Sládkovičova 1, 974 05
  • Bardejov, Dlhý rad 16, 085 77
  • Bojnice, Tehelná.1, 972 01
  • , Križkova 7, 811 04
  • Brzotín, Kaštieľ‘ 049 51
  • Bytča, Kaštieľ 014 35
  • Čadca, Palárikova 1158, 022 01
  • Dobrá Niva, Ostrá Lúka – Kaštieľ, 962 61
  • Dolný Kubín, Matuškova 1654/8, 026 01
  • Humenné, Štúrova 1, 066 80
  • Komárno, Červenej armády 15, 945 36
  • Košice, Bačíkova 1, 041 56
  • Košice, Kováčska 20/1, 040 01, Archív Mesta Košíc
  • Košice, Kováčska 20/II, 042 11
  • Kremnica, Námestie 1 mája 4/7, 976 01
  • Levice, Vojenská 1
  • Levoča, Mierové námestie 7, 054 01
  • Liptovský , Školská 4, 031 01
  • Lučenec, Kubínyiho námestie 984 01
  • Michalovce, S. Tučeka 4, 071 01
  • , Vajanského nábrežie 1, 036 58
  • Modra, Dolná 140, 900 01
  • – Ivánka, Novozámocká 388, 949 08
  • Nitra, Pod Katrušou ,1 949 05
  • Nové , Tyršova 1, 940 65
  • Poprad, Popradské nábrežie 16, 058 44
  • Považská Bystrica, Slovenských partizánov 1135/55, 017 01
  • Prešov, Hlavná 137, 080 01
  • Prešov, Slovenská 40, 080 01
  • Rimavská Sobota, Hlavné námestie 2, 979 80
  • Skalica, Kráľovská 16, 909 01
  • Spišská Nová Ves, Letná 67, 052 80
  • , Gottwaldovo námestie 5, 064 80
  • Svidník, Partizánska 625/12, 089 01
  • Šaľa, Sovietskej armády 1, 927 00
  • Topoľčany, Pod Kalváriou 2140, 955 01
  • Trebišov, Štefánikova 201, 075 01
  • Trenčín, Kožušnícka 1, 911 00
  • Trnava, Štefánikova 46, 917 38
  • Veľký Krtíš, Za parkom 851, 990 01
  • Vranov nad Topľou, Sovietskej armády 114, 093 00
  • Žilina, Budatín – Zámok 010 03

Oblastné, okresné a špeciálne archívy ČR (neúplne) / Regional, district, and special archives in the Czech Republic (incomplete)

  • Benešov, Masarykovo náměstí 1, 256 01
  • Beroun, Třída politických vězňů 21, 266 49
  • Blansko, Seifertova 7, 678 01
  • Blovice, Náměstí 137, 336 01
  • Boskovice, Pod Klášterem 6, 680 01
  • , Dominikánske náměstí 1, 601 67, Archiv mesta Brna
  • Brno, Zerotinovo náměstí 3/5, 662 02, mzabrno@mvcr.cz, Moravský zemský archiv v Brne
  • Bruntál, Zahradní ulice, 792 11
  • Česká Lípa, Náměstí Osvobození 297, 470 01
  • České Budějovice, Přemysla Otakara II. 1, 370 92
  • Český Krumlov, Zámek 381 11
  • Děčín, Žižkova ulice 4, 405 02
  • Frýdek-Místek, Bezručova ulice, 738 20
  • Hodonin, Koupelní ulice 10, 695 01
  • Holešov, Náměstí Edvarda Beneše 24, 769 01
  • Horšovský Týn, Náměstí Republiky 10, 346 11
  • Cheb, Františkánské náměstí 14, 350 11
  • Jablonec nad Nisou, Jehlárska 2, 466 01
  • Jihlava , Hluboká ulice 1, 586 01
  • Jindřichovice 1, Zámek 357 05
  • Jindřichův Hradec, Václavská 37/III, 377 11
  • Kadaň, Boženy Němcové 68, 432 01
  • Karlovy Vary, Náměstí 17 listopadu 2, 360 05
  • Karviná, Fryštatská ulice 40, 733 21
  • Kladno, plk. Stříbrného 1443, 272 01
  • Klatovy, Plzeňská 178/III, 339 13
  • Kolín, Zahradní 278, 280 00
  • Kroměříž, Zámek 767 01
  • Kunštát, Zámek 679 72
  • Kutná Hora, Poděbradova 288, 284 80
  • Liberec, Moskevská ulice 23, 460 01
  • Litovel, Náměstí Svobody 11, 784 01
  • Louny, Mírové náměstí 57, 440 01
  • Lovosice, Terezinska 909/59, 410 02, sokalitomerice@soalitomerice.cz
  • Lysá nad Labem, Zámek 289 22
  • Mělník, Krombholcova 246, 276 41
  • Mikulov, Náměstí 7, 692 24
  • Mirovice 37, 398 06
  • Mladá Boleslav, Staromestské náměstí 70/I, 293 59
  • Most, Leoše Janáčka 1310/2, 434 01
  • Nehvizdy, Pražská ulice 12, 250 81
  • Nový Jičín, Slovanská ulice 3, 741 01
  • Olomouc, Križkovského ulice 2, 771 11
  • Olomouc, Wurmova 11, 771 11
  • Opava, Lidická ulice 2a, 746 84
  • Opava, Sněmovní 1, 746 22, Zemský archiv
  • Opava, Třída Vítezného Února 39, 746 22
  • Ostrava 2 – Přívoz, Spálova ulice 23, 702 19, Archiv mesta Ostravy
  • Pelhřimov, Pražská 127, 393 01
  • Petrovice 1, Zámek 270 35
  • Plasy, Konvent, 331 11 Státní okresní archiv Rokycany
  • Plzeň, Sedláčkova 44, 306 12
  • 1, Badatelna 4, 110 00, Archiv Akademie věd ČR
  • Praha 1, Klementínum 190, 118 01, Archiv Narodní knihovny
  • Praha 1, Letenská 15, 118 00, Ústřední archiv geodesie a kartografie
  • Praha 1, Ovocny trhové 5, 116 36, Archiv Univerzity Karlovy
  • Praha 1 – Hradčany, Pohorelec 8 118 00, Archiv Narodního muzea v Praze
  • Praha 2, Horská 7, 128 00
  • Praha 5 – Zbraslav, Zámek 255 01, Archiv Narodní galerie
  • Praha 8 – Karlín, Sokolovska 136, 186 00, Vojenský historický archiv
  • Praha, Podskalská ulice 19, 128 20
  • Prachatice, Velká náměstí 43, 383 11
  • Prostějov, Pernštýnske náměstí 8, 796 40
  • Přerov, Horní náměstí 7, 750 00
  • Příbram, Dlouhá ulice 81, 261 01
  • Rajhrad, Klaster 664 61
  • Rýmařov, Zámek 793 42
  • Slavkov u Brna, Zámek 684 01
  • Strakonice, Zámek Střela, 386 11
  • Šternberk, Třída Československej armády 14, 785 01
  • Šumperk, Bratři Čapků 35, 787 89
  • Tachov, Planska 2030, 347 01
  • Tábor, Pražská ulice 155, 390 01
  • Teplice, Školní ulice 8, 415 01
  • Třebíč, Zámek 1, 674 01
  • Třeboň, Zámek, 379 11
  • Uherské Hradište, Františkánska 124, 696 66
  • Ústí nad Labem, Hrnčířska ulice 2/65, 400 23
  • Vsetín, 4 května, 755 01
  • Zlin 11, Zámek Klečůvka, 763 11
  • Znojmo 2, Divišovo náměstí 5, 669 02
  • Žďár nad Sázavou 1, Zámek 591 01

Odporúčaná (citácie nie sú úplné, pretože ide často len o informáciu o existencii, o takpovediac stopu): / Recommended literature (citations are not complete as it often only provides information about the existence, a kind of trace):

  • Sarmáyová Kalesná Jana, 1991, Cirkevné matriky na Slovensku zo 16 – 19. storočia, Odbor archívnictva Ministerstva vnútra SR, Bratislava, 541 pp.
  • Archívy lesníckych komôr z rokov 1750 – 1870 – Pôdohospodársky archív v Banskej Bystrici
  • Evidenčné knihy pozemkov erárnych robotníkov – osadníkov z rokov 1883 – 1919 – Štátny archív v Banskej Bystrici
  • Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, 797 pp.
  • Vartíková Marta, Viliam Plevza, Jozef Vladár, Katarína Žišková – Moroňová (eds.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 5, Encyklopédia odboja a SNP, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, 653 pp.
  • Alberty Július, 1981 Formovanie robotníckej triedy v obvode Brezna, Osveta (vynikajúci zdroj informácií, aj keď názov o tom vôbec nevypovedá)
  • Kvietok L., 1943, Zemepis Horehronia
  • Binder R., 1962, Osadníci na Horehroní
  • Stránsky A., 1969, Drevorubači na Čiernom Hrone na rozhraní 18. a 19. storočia
  • Hreblay A., 1928, Brezno a jeho okolie
  • Hreblay A., 1954, Brezno a okolie
  • Kvietok L., 1943, Zemepis Horehronia
  • Kvietok L., 1948, Život v lesoch na Horehroní
  • Zechenter Laskomerský G. K., 1956, Päťdesiat rokov slovenského života
  • Rapoš, Dejiny cirkvi evanjelickej v Brezne
  • Varsík Branislav, 1984, Z západného a stredného Slovenska v stredoveku, Veda, Bratislava, 256 pp.
  • Varsík Branislav, 1972, Zo slovenského stredoveku. Výber historických štúdií a článkov z rokov 1946 – 1968, 548 pp.
  • Sopko Július, 1995, Kroniky stredovekého Slovenska, RAK, Budmerice
  • Marsina Richard a kol.,, 1986, Dejiny Slovenska I (do roku 1526), Veda, Bratislava
  • Mihályfalusi Forgon Mihály: Gomor Kishont vármegye nemes családai (Šlachtické rody Gemersko-Malohontskej župy) MÉRY RATIO, Šamorín. Monografia zachytáva šlachtické rody bývalej gemersko-malohontskej župy. Jednotlivé rody sú radené podľa abecedného poradia, takmer pri každom hesle je uvedený erb, genealogická tabuľka a stručné dejiny rodu.

  • Mašek Petr.,, 1999, Modrá krev. Minulost a přítomnost 445 šlechtických rodů v českých zemích, Mladá Fronta, Praha
  • Pilnáček J, 1972, Staromoravštví rodové, Státní archiv, Brno
  • Pouzar Vladimír, 1999, Almanach českých šlechtických rodů, Martin, Praha
  • Mates Vladimír, 2000, Jména tajemství zbavená. Malá domáci encyklopedie 250 nejčastejších příjmení, Epocha, Praha

Rodina

Poznámky z histórie našej rodiny

skala
Hits: 11612

Meno Dany Faško (zrejme Daniel) sa vyskytuje na Zmluve medzi Breznom a Banskobystrickou komorou o využívaní lesov v Breznianskom chotári,

Časť protokolu mestskej rady v Banskej Bystrici z roku 1777, podľa ktorého richtár mesta na žiadosť Michala Faška a Andreja Fašanga – cechmajstrov z Brezna postupuje mäsiarskemu cechu v Brezne artikuly cechu mäsiarov v mestách , a Krupina (šlo o povolenie),

Jeden Faško, zrejme Šúfik zakladal v Hronci v roku 1921 tamojšiu organizáciu komunistickej strany,

Záznam z Ellis Islands – Janos Koclik Tasko, príchod 22.3.1905, 35 ročný, ženatý, z Bentháza, išiel do Wandergrift v Pensylvánii. – ide o môjho prastarého otca Jána Faško Kaclíka Motošku. Za niekým išiel, avšak nevedeli sme to prečítať. V Amerike sa zdržal pravdepodobne najviac do roku 1908.

V Erfurte žije Jochen Fasco, pochádza z Waldfishbachu, kde je genealogická spoločnosť

V Nemecku žije Otto Fasco

Štefan Faško, ktorý bol starostom Brezna v 20-tych rokoch a krátky cez vojnu je spomínaný ako člen Miestneho výboru Matice Slovenskej v Brezne. Ide o oznámenie o vymenovaní predsedníctva Miestneho výboru z roku 1919. Objavuje sa aj v ďalšom dokumente z roku 1920 (Baldovský Oto, 1995, Hodnotiaca správa o činnosti miestneho odboru Matice Slovenskej za obdobie rokov 1919 – 1994, Miestny odbor Matice slovenskej, p. 32 a 33).

The name Dany Faško (likely Daniel) appears in various historical documents:

Contract between Brezno and the Banská Bystrica Chamber on the Use of Forests in the Brezniansky Chotár

The name Dany Faško is mentioned in the contract regarding the utilization of forests in the Brezniansky Chotár

Minutes of the City Council in Banská Bystrica from 1777): According to the protocol, the city mayor Richtár, at the request of Faško and Andrej Fašango, guildmasters from Brezno, transferred articles of the butchers‘ guild in Brezno to the butchers‘ guilds in the cities of Banská Štiavnica, Banská Bystrica, and Krupina (as permission).

One Faško, likely Šúfik, founded the organization of the Communist Party in Hronc in 1921): This entry suggests that an individual named Faško, possibly Šúfik, founded a local Communist Party organization in Hronc in 1921.

Record from Ellis Island – Janos Koclik Tasko: Janos Koclik Tasko, arriving on March 22, 1905, 35 years old, married, from Bentháza, heading to Wandergrift in Pennsylvania. This likely refers to your great-grandfather Ján Faško Kaclík Motošku. He traveled to the U.S., stayed until around 1908, and went to Wandergrift, Pennsylvania, though the name of the person he was joining is unclear.

Jochen Fasco in Erfurt and Otto Fasco in Germany: Jochen Fasco in Erfurt is associated with a genealogical society, and Otto Fasco is mentioned as living in Germany.

Štefan Faško – Mayor of Brezno and Member of Matica Slovenská: Štefan Faško, who was the mayor of Brezno in the 1920s and briefly during the war, is mentioned as a member of the Local Committee of Matica Slovenská in Brezno. References to his appointments are found in documents from 1919 and 1920.

These entries provide insight into the historical presence of individuals with the Faško surname in various contexts and locations.

Opis udalostí súvisiacich s podzemným hnutím a národným povstaním v meste Brezno nad Hronom – stručný výber (Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, , p. 412 – 423 p.). Materiál zostavil a poslal Mestský národný výbor v Brezne nad Hronom prípisom 24.12.1945 Okresnému národnému výboru v Brezne nad Hronom.

Description of events related to the underground movement and the national uprising in the town of Brezno nad Hronom – a brief selection (Vartíková Marta (ed.), 1984, History of the Slovak National Uprising, Vol. 4, Memories and Chronicles, Pravda, 1st edition, Bratislava, pp. 412 – 423). The material was compiled and sent by the Municipal National Committee in Brezno nad Hronom in a letter dated December 24, 1945, to the District National Committee in Brezno nad Hronom.

Dňa 31. augusta 1944 v raňajších hodinách Emil Kusý ako predseda revolučného národného výboru prevzal vedenie mesta od mešťanostu Štefana Faška a na poludnie zvolal národný výbor na prvé zasadnutie, na ktorom sa konali doplňovacie voľby (Vartíková, 1984, p. 415).

On the morning of August 31, 1944, Emil Kusý, as the chairman of the revolutionary national committee, took over the leadership of the town from the mayor, Štefan Faško. At noon, he convened the national committee for its first meeting, during which supplementary elections were held (Vartíková, 1984, p. 415).

Na mestskom dome sa do 4.12.1944 úradovalo bez mešťanostu. Vtedy nemecký miestny veliteľ nariadil, aby na čelo mesta bol postavený mešťanosta. Nemecký veliteľ Wartig nariadil zvolať užšiu komisiu pre voľbu mešťanostu a na tejto porade v prítomnosti úradujúceho mešťanostu vyzval Štefana Faška, bývalého mešťanostu, aby prevzal svoj úrad. Keď tento prevzatie moci odoprel, odvolávajúc sa na svoju chorobu a veľkú zaneprázdnenosť ako bankový riaditeľ, ako aj pre chorobu svojej manželky, žiadal prítomných, aby sa prihlásili dobrovoľne osoby, ktoré by miesto mešťanostu a jeho zástupcov prijali (Vartíková, 1984, p. 418 – 419).

At the town hall, there was no mayor until December 4, 1944. At that time, the German local commander ordered the appointment of a mayor for the city. German commander Wartig ordered the convening of a narrower commission for the election of the mayor. During this meeting, in the presence of the acting mayor, Štefan Faško, he called on Štefan Faško, the former mayor, to assume his office. When Faško refused to take over the power, citing his illness and the significant workload as a bank director, as well as his wife’s illness, he asked those present to voluntarily step forward as individuals willing to accept the position of mayor and his deputies (Vartíková, 1984, p. 418-419).

Zaujímavú a veľmi krásnu činnosť vykonával primár miestnej nemocnice, Dr. Holléczy, ktorému sa podarilo obalamutiť Nemcov počas celého ich pobytu. Pod rúškom týfusu dokázal ukryť v nemocnici veľa partizánov, mnoho gestapom hľadaných osôb. Okrem toho zabránil vyplieneniu nemocnice. Citácia: “ Aby zachoval ráz infekčnej nemocnice, medzi ranenými bol vždy umiestnený aj pacient chorý na týfus, ktorý slúžil ako dôkaz pre prípad dostavenia sa nemeckej odbornej lekárskej návštevy, lebo gestapo uctievalo nemocnicu svojou stálou bdelou a zvedavou pozornosťou. Keď Dr. Holléczy zbadal, že nemeckí vojenskí lekári starostlivo sledujú týfové ochorenia a dávajú si predkladať štatistiku infekčných chorôb, rozhodol sa v okrese urobiť umelú týfovú epidémiu. (Vartíková, 1984, p. 419). Výsledok jeho snaženia – aj pred umelou infekciou, aj počas nej aj po nej, Od 1.9.1944 do 31.1.1945 bolo v nemocnici ošetrených a ukrývaných 143 vojakov bývalej slovenskej armády, 61 slovenských partizánov, 7 vojakov čs. brigády, 4 ruskí partizáni, 2 českí partizáni, 2 maďarskí partizáni, 8 ohrozených civilov, 9 židov, 1 člen českého podzemného hnutia. Spolu 237 osôb (Vartíková, 1984, p. 420).

An interesting and very noble activity was carried out by the head of the local hospital, Dr. Holléczy, who managed to deceive the Germans throughout their stay. Under the guise of typhus, he hid many partisans and individuals sought by the Gestapo in the hospital. In addition, he prevented the plundering of the hospital. Quoting: „To maintain the character of an infectious hospital, a patient with typhus was always placed among the wounded, serving as evidence in case of a visit by German medical professionals because the Gestapo revered the hospital with its constant vigilant and curious attention. When Dr. Holléczy noticed that German military doctors were carefully monitoring typhoid diseases and compiling statistics on infectious diseases, he decided to create an artificial typhoid epidemic in the district“ (Vartíková, 1984, p. 419). The result of his efforts, both before the artificial infection, during it, and after it, from September 1, 1944, to January 31, 1945, 143 soldiers of the former Slovak army, 61 Slovak partisans, 7 soldiers of the Czechoslovak brigade, 4 Russian partisans, 2 Czech partisans, 2 Hungarian partisans, 8 endangered civilians, 9 Jews, and 1 member of the Czech underground movement were treated and hidden in the hospital. A total of 237 individuals (Vartíková, 1984, p. 420).

Dňa 13.12.1944 začali kolovať v meste správy, že nemecké gestapo na blízkom kopci pri zhorenom letisku na Krtičnej zastrelilo mnoho osôb (Vartíková, 1984, p. 420). Časom sa zistilo, že je medzi nimi aj Jozef Knoška (Vartíková, 1984, p. 420).

On December 13, 1944, rumors began circulating in the city that the German Gestapo, on a nearby hill near the burned airport at Krtičná, had shot many people (Vartíková, 1984, p. 420). Over time, it was discovered that among them was Jozef Knoška (Vartíková, 1984, p. 420).

Dňa 20.12.1944 v neskorých večerných hodinách došlo k bombardovaniu mesta rumunskými lietadlami, ktoré po osvetlení mesta „Stalinovými sviečkami“ zhadzovali na mesto asi 40 bômb. Na Židlove boli úplne boli úplne rozbité a zmetené napr. Jozefa Ševčíka, Jozefa Kána, Jána Vrbovského. V dome Jozefa Ševčíka bol zabitý maďarský podporučík, dvaja vojaci a štyria boli ťažko zranení. Pri bombardovaní zahynuli títo civilní obyvatelia: napr. Pavlína Kánová, rod. Lovichová, Agneša Fašková, rod. Bútorová (Vartíková, 1984, p. 422).

On December 20, 1944, in the late evening, the city was bombed by Romanian planes, which, after illuminating the city with „Stalin’s candles,“ dropped about 40 bombs on the city. On Židlová Street, houses were completely destroyed and scattered, including those of Jozef Ševčík, Jozef Kán, Ján Vrbovský. In Jozef Ševčík’s house, a Hungarian lieutenant and two soldiers were killed, and four were seriously injured. The following civilian residents lost their lives during the bombing, such as Pavlína Kánová, née Lovichová, Agneša Fašková, née Bútorová (Vartíková, 1984, p. 422).

Zásobovanie partizánov ani v čase maďarskej a nemeckej okupácie mesta neprestáva, ba pomocou Jána Škrovinu, mestského horára, i v najnebezpečnejších časoch sa statok na porážku dostal k partizánom (Vartíková, 1984, p. 423)

Kronika národného povstania v Beňuši a pridelených osadách Braväcovo – Podholie – Srnkovo – Gašparovo a Filipovo – stručný výber (Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, p. 403 – 410 p.)

Kroniku poslal so sprievodným listom MNV v Beňuši, okres Brezno nad Hronom, Povereníctvu SNR pre , odbor V, Bratislava, Hviezdoslavovo nám. 18, dňa 17.8.1945. Na liste je podpísaný prednosta ÚMNV, nečitateľný odpis.

The supply of the partisans does not cease even during the time of Hungarian and German occupation of the city, and with the help of Ján Škrovina, the city bell-ringer, the livestock for slaughter reached the partisans even in the most dangerous times (Vartíková, 1984, p. 423).

Chronicle of the National Uprising in Beňuš and the affiliated settlements of Braväcovo – Podholie – Srnkovo – Gašparovo and Filipovo – a brief selection (Vartíková Marta (ed.), 1984, History of the SNP, Vol. 4, Memories and Chronicles, Pravda, 1st edition, Bratislava, p. 403 – 410).

The chronicle was sent with a covering letter from the Municipal National Committee in Beňuš, district Brezno nad Hronom, to the Ministry of National Uprising for Information, Department V, Bratislava, Hviezdoslavovo Square 18, on August 17, 1945. The letter is signed by the head of the Municipal National Committee, an illegible copy.

U nás vynikol v týchto prenasledovaniach Eduard Göndör, hostinský a mäsiar, jeho syn Bandi s dr. Lacim, ktorí sa stali až povestnými vodcami nemeckých SS manov a gestapákoch na celom okolí (Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, p. 403).

In our area, Eduard Göndör, an innkeeper and butcher, distinguished himself during these persecutions, along with his son Bandi and Dr. Laci, who became infamous leaders among the German SS units and Gestapo in the entire vicinity (Vartíková Marta (ed.), 1984, History of the SNP, Vol. 4, Memories and Chronicles, Pravda, 1st edition, Bratislava, p. 403).

S takýmito zaobchádzali kruto. Najsamprv ich údajne, ako to dosvedčujú a tvrdia hodnoverní svedkovia, vo svojej jatke bili, vyťahovali na škripec a keď tieto obete zamdlievali bôľom, obliali ich vedrom studenej , aby potom ďalej pokračovali v tomto týraní. Toto dosvedčuje a tvrdí i Štefan Laubert, narodený 12.12.1904 v Gašparove, tiež tam bývajúci. Ako vodca národného hnutia na tomto okolí skúsil to na svojom tele v jatke u Göndörovcov, keď ho tam dobili skoro na smrť. Uvádza nasledovné: Už v mesiaci apríli r. 1944 boli spúšťaní lietadlami na našom okolí slovenskí i ruskí parašutisti, s ktorými som mal osobné styky. Je zvláštne, že mnohí ma vyhľadali presne po mene. Títo nenápadne prechádzali naším okolím a tajne si robili náčrty, mapy vhodných miest. Často preoblečení zbierali milodary na dobročinné ciele, pričom skúmali verejnú mienku občanov.

They treated them cruelly. Allegedly, according to credible witnesses, they first beat them in their slaughterhouse, pulled them by the hair, and, after tormenting these victims with pain, poured cold water over them from a bucket to continue the torture. This is attested and claimed by Štefan Laubert, born on December 12, 1904, in Gašparovo, also a resident there. As a leader of the national movement in this area, he experienced this firsthand in the slaughterhouse owned by the Göndör family, where he was almost beaten to death. He states the following: Already in April 1944, Slovak and Russian paratroopers were dropped by planes in our vicinity, with whom I had personal contact. It is strange that many sought me out precisely by name. These individuals inconspicuously moved through our area, secretly making sketches and maps of suitable locations. Often disguised, they collected donations for charitable purposes while studying public opinion.

Neskoršie sme sa schádzali u obuvníka Janíčka Václava v Gašparove, kde sme zachytávali rádiové ilegálne správy a riadili sa nimi. Ilegálni pracovníci boli z našej na počiatku Jozef Šúfik z Filipova, Ján Prepletaný, strážnik z Gašparova, Ján Babnič, Július Štubňa, Pavol Farárik, všetci z Filipova, Lukáš Ličko z Beňuša, Štefan Pačesa, hájnik z Braväcova, Juraj Šperka z Braväcova. Z týchto zomrel v nemeckom väzení Pavol Farárik a Lukáš Ličko (Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, p. 403).

Later, we gathered at the shoemaker Václav Janíček’s place in Gašparovo, where we intercepted illegal radio broadcasts and guided ourselves by them. The illegal workers from our village included Jozef Šúfik from Filipovo, Ján Prepletaný, a guard from Gašparovo, Ján Babnič, Július Štubňa, Pavol Farárik, all from Filipovo, Lukáš Ličko from Beňuš, Štefan Pačesa, a forester from Braväcovo, Juraj Šperka from Braväcovo. Among them, Pavol Farárik and Lukáš Ličko died in German prisons (Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, p. 403).

Nebohý Lukáš Ličko tvrdil mi na smrteľnej posteli, že z väzenia v Banskej Bystrici nemeckí gestapáci odviedli denne asi 15 obetí pod zakrytým autom s tým, že ich pre nedostatok miesta premiestňujú do iného väzenia. Z nich sa nik nevrátil. Z Braväcova odviedli nemeckí okupanti tiež Izidora Pačesu so synom Štefanom Pačesom a zaťom Černákom, bankovým úradníkom z Bratislavy, ktorého zastrelili (Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, p. 403).

The late Lukáš Ličko claimed on his deathbed that the German Gestapo took about 15 victims daily from the prison in Banská Bystrica. They were transported in a covered vehicle, stating that due to lack of space, they were being relocated to another prison. None of them returned. From Braväcovo, the German occupiers also took Izidor Pačesa with his son Štefan Pačesa and his son-in-law Černák, a banking official from Bratislava, whom the Germans shot (Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, p. 403).

Ján Knapčok, 18 ročný chlapec z Beňuša, bol chytený ako partizán 18.11.1944. U Göndörovcov v jatke bol najskôr mučený a potom gestapákmi zastrelený za dedinou. Dnes sú jeho pozostatky pochované po riadnom pohrebe na cintoríne v Beňuši (Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, p. 404).

Ján Knapčok, an 18-year-old boy from Beňuš, was captured as a partisan on November 18, 1944. At Göndör’s butcher shop, he was first tortured and then shot by Gestapo agents outside the village. Today, his remains are buried after a proper funeral at the cemetery in Beňuš (Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, p. 404).

Partizáni z Beňuša: Eduard Laurinc, nar. 1918, robotník z povolania, slúžil pri bývalom pešom pluku č. 5 v Levoči. Udáva: Narukoval som 1.3.1938 v Levoči. Nemecké vojská pri povstaní 29.8.1944 chceli nás vojakov odzbrojiť, lebo nám nedôverovali. Najprv sme sa proti nim postavili, potom ústupom sme odišli z ich dosahu. Bolo nás asi 750 vojakov, všetci Slováci. Postupovali sme horami smerom k Medzilaborciam, kde sme sa prihlásili do služieb partizánskych v skupine Čapajev u veliteľa majora Bileja. Pri Vyšnom Svidníku dostali sme sa do styku s nemeckým vojskom. Nastali tuhé prestrelky. Pri týchto akciách sme však boli nepomerne väčšou presilou nemeckých vojsk rozbitý. Každý utekal na svoju päsť, kade mohol, aby sa zachránil. Neskoršie sme sa zoskupovali znova a takto postupovali do oblasti Banskej Bystrice, odkiaľ sme prišli do Brezna nad Hronom, a to 12.9.1944, kde sme sa prihlásili do služieb pri JPO č.2. Ako veliteľ guľometne čaty, mal som rozkaz ísť do Michalova, medzi Malužinou a Kráľovou Lehotou., kde sme zotrvali v obrannom boji proti Nemcom do 24.10.1944, kedy sme dostali rozkaz na ústup. Mojími spolubojovníkmi boli: Július Ličko, nar. 1915, Ľudevít Macuľa, nar. 1911, Ladislav Molnár, nar. 1917, Ján Paranda, nar. 1913, Ján Anjel, nar. 1911, Jozef Šperka, nar. 1911, Rudo Šajgalík, nar. 1910, Štefan Plieštik, nar. 1913, Klement Zajac, nar. 1910, František Kupčok, nar. 1918, František Kovalik, nar. 1912, Ľudevít Kán, nar. 1913, Eduard Ličko, nar. 1915, Gejza Kovalik, nar. 1915, povolaním všetci robotníci. Ustupoval sme smerom na Nižnú Bocu – Ďumbier. Tam sme zotrvali až do 1.11 1944, keď nás Nemci opäť veľkou presilou rozprášili. Pri týchto bojoch padlo 7 vojakov a traja boli zranení. Ranených sme odniesli do Matulovej chaty nad Vyšnou Bocou, tam sme ich sami ošetrovali. Stravu sme dostávali od svojho proviantného skladu. Odtiaľto, vyčerpaní a prenasledovaní nemeckými okupantmi, prišli sme , každý ako mohol, v iný čas. Bolo to už asi v novembri 1944. Ešte keď sme bojovali pri Vyšnej Boci, zistili sme, že Nemci zastrelili v Nižnej Boci 7 vojakov a troch civilov. Jedného 15 ročného chlapca len preto, že našli u neho ruský peniaz. Najväčším záškodníkom nám bol chatár Matula, ktorý nás prezrádzal, a syn istého lesného inžiniera z Malužinej. Na meno sa nepamätám. Občania nám ináč vychádzali všade v ústrety, podávali nám informácie a napomáhali v orientácii (Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, p. 403 – 405).

Partisans from Beňuš: Eduard Laurinc, born in 1918, a laborer by profession, served in the former Infantry Regiment No. 5 in Levoča. He states: „I enlisted on March 1, 1938, in Levoča. German forces during the uprising on August 29, 1944, wanted to disarm us soldiers because they did not trust us. At first, we resisted them, then withdrew out of their reach. There were about 750 soldiers, all Slovaks. We moved through the mountains towards Medzilaborce, where we enlisted in the services of the partisans in the Čapajev group under the command of Major Bilej. Near Vyšný Svidník, we came into contact with German forces, and intense skirmishes ensued. In these actions, however, we were disproportionately outnumbered and scattered by German forces. Everyone fled on their own, wherever they could, to save themselves. Later, we regrouped and proceeded to the area of Banská Bystrica, from where we came to Brezno nad Hronom on September 12, 1944, where we enlisted in the services of the JPO No.2. As the leader of the machine gun squad, I had orders to go to Michalov, between Malužiná and Kráľova Lehota, where we stayed in defensive combat against the Germans until October 24, 1944, when we received orders to retreat. My fellow fighters were: Július Ličko, born in 1915, Ľudevít Macuľa, born in 1911, Ladislav Molnár, born in 1917, Ján Paranda, born in 1913, Ján Anjel, born in 1911, Jozef Šperka, born in 1911, Rudo Šajgalík, born in 1910, Štefan Plieštik, born in 1913, Klement Zajac, born in 1910, František Kupčok, born in 1918, František Kovalik, born in 1912, Ľudevít Kán, born in 1913, Eduard Ličko, born in 1915, Gejza Kovalik, born in 1915, all laborers by profession. We retreated towards Nižná Boca – Ďumbier. There we stayed until November 1, 1944, when the Germans once again scattered us with overwhelming force. In these battles, 7 soldiers were killed, and three were injured. We carried the wounded to Matula’s cottage above Vyšná Boca, where we treated them ourselves. We received food from our own supply depot. From there, exhausted and pursued by German occupiers, we came home, each as best as we could, at different times. It was around November 1944. Even when we were fighting near Vyšná Boca, we found out that the Germans had shot 7 soldiers and three civilians in Nižná Boca. One 15-year-old boy was killed simply because they found Russian money on him. Our biggest traitor was the cottage owner Matula, who betrayed us, and the son of a certain forestry engineer from Malužina. I don’t remember the name. Citizens otherwise approached us everywhere, provided us with information, and helped us with orientation“ (Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, p. 403 – 405).

Partizáni z Braväcova: Štefan Rusnák, nar. 1926, tiež tam bývajúci, rozpráva: Do partizánskych služieb prihlásil som sa v auguste 1944 na Prašivej, pri skupine Bielika. Odtiaľ sme postupovali na Banskú Bystricu. Po hradskej sme sa viezli nákladným autom. Bolo nás veľa, asi 6 nákladných áut. Vojenská posádka v Banskej Bystrici sa nám vzdala bez boja. Vypustili sme i väzňov. V Bystrici sme pobudli 2 týždne, potom sme postupovali na Telgárt, kde naoko Nemci ustúpili pomocou nášho delostrelectva. V boji padol i náš rotník, na meno sa už nepamätám. Avšak čoskoro na nás Nemci zaútočili protiútokom pomocou mín. Boli sme nútení ustúpiť smerom na Trestník, odtiaľ na Mlynkov. Nemci nás obsypali prudkou paľbou tak, že nás rozbili. Pri Červenej skale asi 6.10.1944 pridali sme sa znova zoskupení k partizánskej skupine majora Martynova. Odtiaľ sme šli späť do Banskej Bystrice, potom do Zvolena a postupovali sme v bojovom šíku na Kováčovú a cez smerom na Kremnicu. Náš rozkaz znel: vyhadzovať , transporty a stále znepokojovať nepriateľa. Náš plán bol dostať sa na Moravu. Postupovali sme smerom na Žilinu, no Nemci nás často ťažkými zbraňami a presilou rozprášili. Potom sme prešli na Valaskú Belú, Čičmany, Veľkú Fatru a tak zasa k Starým horám. Bolo to už začiatkom decembra. Cestou sme trpeli zimou i hladom. No občania nám pomáhali, ako vedeli, a išli nám v ústrety. Náš nový plán bol prebiť sa na východ k Červenej armáde, no nepriateľ nám plán zmaril (Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, p. 405).

Partisans from Braväcovo: Štefan Rusnák, born in 1926, a resident of Braväcovo, recounts: „I joined the partisan forces in August 1944 at Prašivá with the Bielik group. From there, we advanced to Banská Bystrica. We traveled by freight truck along Hradská Street. There were many of us, about 6 trucks. The military garrison in Banská Bystrica surrendered to us without a fight. We also released prisoners. We stayed in Bystrica for 2 weeks, then moved on to Telgárt, where the Germans pretended to retreat with the help of our artillery. In the battle, our squad leader fell, but I don’t remember his name. However, soon the Germans launched a counterattack with mines. We were forced to withdraw towards Trestník, then to Mlynok. The Germans surrounded us with intense gunfire, breaking us up. Around Červená Skala on October 6, 1944, we joined again, regrouped with Major Martynov’s partisan group. From there, we went back to Banská Bystrica, then to Zvolen, and advanced in a combat formation to Kováčová and over the mountains towards Kremnica. Our orders were to blow up bridges, disrupt transports, and constantly harass the enemy. Our plan was to reach Moravia. We moved towards Žilina, but the Germans often scattered us with heavy weapons and overwhelming force. Then we went to Valaská Belá, Čičmany, Veľká Fatra, and back to Staré Hory. It was already early December. On the way, we suffered from cold and hunger. But the citizens helped us as best they could and supported us. Our new plan was to break through to the east to the Red Army, but the enemy thwarted our plan“ (Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, p. 405).

Partizáni z Braväcova: Jozef Bacúšan, nar. 1926, ústne vypovedá, že za partizána sa prihlásil v skupine Bielika v auguste 1944. Účasť v boji som bral na Vrútkach, kde som bol ranený do nohy a dopravený do nemocnice v Banskej Bysrici. Predtým ešte sme sa ukrývali v horách na Snožke pri Lenivej v našom chotári. Boli tam i Jano Hladík, nar. 1924, Jozef Faško, nar. 1924, všetci z Braväcova, len Jozef Ľupták bol z Beňuša. Potraviny nám prinášal civil Július Švantner z Braväcova, lesný robotník (Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, p. 406).

Partisans from Braväcovo: Jozef Bacúšan, born in 1926, orally testifies that he joined the partisans in the Bielik group in August 1944. „I took part in the battle at Vrútky, where I was wounded in the leg and taken to the hospital in Banská Bystrica. Before that, we were hiding in the mountains on Snožka near Lenivá in our territory. Jano Hladík, born in 1924, Jozef Faško, born in 1924, both from Braväcovo, and only Jozef Ľupták was from Beňuš. Julius Švantner, a forest worker from Braväcovo, brought us food“ (Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, p. 406).

Partizáni z Braväcova: Ľudevít Kolega, nar. 1914 v Braväcove, tiež tam bývajúci hovorí: K partizánom som sa prihlásil spolu s Pavlom Javorčíkom, nar. 1907, z Braväcova 2.9.1944. Najprv sme sa prihlásili na veliteľstve JPO 2 v Brezne nad Hronom, odkiaľ sme boli zadelení na úsek Čertovica 2. Podľa rozkazu tento úsek sme mali držať až do príchodu Červenej armády, avšak pri nepomerne veľkej presile nemeckého vojska boli sme nútení ustúpiť a stiahli sme sa na Ďumbier. Bolo to už po 25.10.1944. Tam sme sa ukrývali 16 dní. Pre nedostatok potravín a streliva rozišli sme sa každý na svoju päsť. Ja s kamarátom Javorčíkom prišiel som domov do Braväcova (Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, p. 406).

Partisans from Braväcovo: Ľudevít Kolega, born in 1914 in Braväcovo, and currently residing there, says: „I joined the partisans together with Pavol Javorčík, born in 1907, from Braväcovo on September 2, 1944. Initially, we enlisted at the headquarters of JPO 2 in Brezno nad Hronom, from where we were assigned to the Čertovica 2 sector. According to orders, we were supposed to hold this sector until the arrival of the Red Army, but due to the disproportionately large superiority of the German army, we were forced to retreat and withdrew to Ďumbier. It was already after October 25, 1944. There, we hid for 16 days. Due to a lack of food and ammunition, we each went our own way. Together with my friend Javorčík, I returned home to Braväcovo“ (Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, p. 406).

Partizáni z Filipova: Ladislav Lopušný, nar. 1915 uvádza nasledovné: Ako vojak ušiel som z Poľska od svojho bývalého pešieho pluku č. 5 s desiatimi kamarátmi. Šli sme deväť dní. Cestou nás prepadli Nemci a zastrelili nám piatich kamarátov a jedného ranili. Prešli sme teda štyria. Na Čertovici prihlásili sme sa do partizánskej služby a pridelili nás k strážnemu oddielu (Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, p. 406).

Partisans from Filipovo: Ladislav Lopušný, born in 1915, states the following: „As a soldier, I escaped from Poland with ten friends from my former infantry regiment No. 5. We walked for nine days. Along the way, we were ambushed by Germans, who shot five of our friends and wounded one. So, four of us made it through. At Čertovica, we enlisted in partisan service and were assigned to the guard unit“ (Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, p. 406).

Partizáni z Filipova: Ján Faško, nar. 1915, ústne uvádza nasledovné: Ešte 17.4.1944 som bol pridelený k nemeckej armáde i s ostatnými kamarátmi. Robil som strážnu službu v Justičnom paláci v Prešove. Odtiaľ 28.8.1944 dostal som sa do Turčianskeho Svätého Martina k partizánom, kde som bral účasť v boji proti nemeckým okupantom, ktorí sa približovali smerom od Žiliny. V Telgárte a na Muráni som tiež bojoval proti Nemcom. Ranených bolo veľa, asi 60. Potom sme prešli na Kalište, kde bol hlavný partizánsky štáb. Tam som ochorel a ležal zo tri týždne. Po vyliečení som sa dostal s kamarátmi do Lomnistej, Bystrej, kde sme sa stretli už s Červenou armádou. Odtiaľ som prešiel do Mýta, kde mam pridelili do Popradu. Tam ma prepustili. Bol som ranený do nohy (Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, p. 406).

Partisans from Filipovo: Ján Faško, born in 1915, orally states the following: „On April 17, 1944, I was assigned to the German army with my other friends. I served as a guard in the Judicial Palace in Prešov. From there, on August 28, 1944, I joined the partisans in Turčiansky Svätý , where I participated in the fight against German occupiers who were approaching from Žilina. I also fought against the Germans in Telgárt and Muráň. There were many wounded, about 60. Then we moved to Kalište, where the main partisan headquarters were. There I fell ill and lay for about three weeks. After recovering, I and my friends went to Lomnista, Bystrá, where we met with the Red Army. From there, I went to Mýto, where they assigned me to Poprad. There they released me. I was wounded in the leg“ (Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, p. 406).

Partizáni z Filipova: Ladislav Baliak, nar. 1917. Ústne uvádza: K partizánom som sa prihlásil v Bujakove v skupine Bielika. Odtiaľ som sa dostal na martinský front. Týždeň sme boli v zákopoch, kde nás nemecká presila rozbila a ustúpili sme na hole. Odtiaľ sme prešli na Kunerad. Tam som sa stretol s roztratenými kamarátmi. Odtiaľ cez Turiec dostali sme sa do Harmanca. Cestou nás Nemci prepadli. Do Bujakova sme sa dostali vlakom. Odtiaľ sme museli ustúpiť pre nemeckou presilou do Jasenia a na Ďumbier. Chceli sme sa totiž prebiť k Červenej armáde na východ. Nemci nám plán prekazili, pričom nám dvoch kamarátov zabili. Zmenili sme teda smer a išli na západ do Osrblia. Nepriateľ všade za nami. Prezimovalo nás na holiach asi sto. Veľmi sme trpeli hladom a zimou. Mne zamrzli nohy. Medzi nami bolo tiež šesť Rusov. Z nich dve Rusky. Jedna z nich podávala správy vysielačkou. Rozhodli sa odísť. Mňa ešte s jedným kamarátom, tiež s omrznutými nohami, nechali v chate. Ošetrovali sme sa sami bez liekov. Jedli sme konské mäso, čo nám nechali, i to bez . bol veľký a my dvaja opustení mrzáci, odkázaná na seba, boli sme odhodlaní na všetko. Keby nás tam boli našli Nemci, sme dávno nebohí. Naše muky ťažko vypovedať a opísať. Držala nás len koňacina, ktorú sme nechali vonku v snehu a každý deň.

Partisans from Filipov: Ladislav Baliak, born in 1917, orally states: I joined the partisans in Bujakov in Bielik’s group. From there, I ended up on the Martin front. We spent a week in the trenches, where the German superiority broke us, and we retreated to the hills. From there, we moved to Kunerad, where I met scattered comrades. Through Turiec, we reached Harmanec. On the way, we were ambushed by Germans. We reached Bujakov by train. From there, we had to retreat due to German overwhelming force to Jasen and to Ďumbier. We wanted to break through to the Red Army to the east. The Germans thwarted our plan, killing two of our comrades. We changed direction and went west to Osrblie. The enemy was everywhere behind us. About a hundred of us spent the winter on the hills. We suffered greatly from hunger and cold. My feet froze. Among us were also six Russians, two of them were Russian women. One of them transmitted messages by radio. They decided to leave. They left me with another comrade, both of us with frozen feet, in the cottage. We treated ourselves without medication. We ate horse meat they left us, even without salt. The snow was deep, and the two of us, abandoned wretches, relying on ourselves, were determined for anything. If the Germans had found us there, we would have been dead long ago. It’s hard to describe our hardships. Only horseflesh, which we left outside in the snow and retrieved every day, kept us going.

Medzi obeťami na životoch, ktoré si vyžiadalo povstanie je spomínaný Rudolf Ondrášik, partizán (Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, p. 567).

Among the victims whose lives were claimed by the uprising, Rudolf Ondrášik, a partisan, is mentioned (Vartíková Marta (ed.), 1984, History of the Slovak National Uprising, Vol. 4, Memories and Chronicles, Pravda, 1st edition, Bratislava, p. 567).

Z publikácie Encyklopédia odboja a SNP sa máme možnosť oboznámiť s činnosťou partizánskej Jánošík, ktorá operovala počas SNP v oblasti Horehronia (Vartíková Marta, Viliam Plevza, Jozef Vladár, Katarína Žišková – Moroňová (eds.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 5, Encyklopédia odboja a SNP, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, p. 205 – 207), o partizánskej skupine Boženko, ktorá operovala aj v priestore Považského Inovca (Vartíková Marta, Viliam Plevza, Jozef Vladár, Katarína Žišková – Moroňová (eds.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 5, Encyklopédia odboja a SNP, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, p. 47 – 48.

In the publication „Encyclopedia of Resistance and the Slovak National Uprising,“ we have the opportunity to learn about the activities of the partisan group Jánošík, which operated during the Slovak National Uprising (SNP) in the region (Vartíková Marta, Viliam Plevza, Jozef Vladár, Katarína Žišková – Moroňová (eds.), 1984, History of the SNP, Vol. 5, Encyclopedia of Resistance and the SNP, Pravda, 1st edition, Bratislava, p. 205 – 207), and about the partisan group Boženko, which operated in the area of (Vartíková Marta, Viliam Plevza, Jozef Vladár, Katarína Žišková – Moroňová (eds.), 1984, History of the SNP, Vol. 5, Encyclopedia of Resistance and the SNP, Pravda, 1st edition, Bratislava, p. 47 – 48).

Opis osoby Faskó (v maďarskom jazyku) sa nachádza v publikácii Forgon Mihályfalusi Mihály: Gömör-Kishont vármegye nemes családai (Šlachtické rody gemersko – malohontskej župy). Faško Ján, Juraj a Jakub získali od kráľa Ferdinanda III zemianstvo. Rodina bývala v Brezne a odtiaľto sa rozvetvila aj do Gemera a Malohontu. V roku 1733 Štefan Faško v Miglézi potvrdil oprávnenosť zemianstva a to tak, že jeho otec Michal a starý otec Pavol pochádzajú od Daniela, syna Jána Faška, ktorý zemianstvo nadobudol. Druhá vetva žila v Štítniku. Samuel, syn Jána Faška sa usadil v Štítniku, druhý syn Ondrej žil v Brezne, ktorého zemianstvo osvedčila Zvolenská župa 11. mája 1775, o čom dali správu do Gemera. V nedávnej minulosti žil v Štítniku Jozef, brat Daniela Faška z Tisovca. Toto sú jeho neskoršie : Terézia Fašková, Ján ktorý zomrel slobodný a Ludovika, vdova po Karolovi Matizsovi. Jozef Faško bol v roku 1845 župný prísažný. Podľa zemianskeho prieskumu v Malohonte roku 1725 Ján Faško skutočne pochádza z tejto rodiny. Erb (címer): červene, na zelenom základe povyše koliou sa vypínajúci čierny bradatý hrdina v belasom plášti v pravici držiaci pochodeň. Ozdoba prilbice: kamienok držiaci žeriav. Prikrývky: krvavé – striebro, modré – zlato.

According to the description in the Hungarian language found in the publication „Gömör-Kishont vármegye nemes családai“ (Noble Families of Gömör-Kishont County) by Forgon Mihályfalusi Mihály, the Faško family has a historical background. Ján, Juraj, and Jakub Faško received nobility from King Ferdinand III. The family resided in Brezno, and from there, it branched out into the and Malohont regions.

In 1733, Štefan Faško in Migléz confirmed the legitimacy of nobility, stating that his father Michal and grandfather Pavol descended from Daniel, the son of Ján Faško, who acquired nobility. Another branch of the family lived in Štítnik. Samuel, the son of Ján Faško, settled in Štítnik, while the second son, Ondrej, lived in Brezno. The nobility of Ondrej Faško was confirmed by the Zvolen County on May 11, 1775, as reported to Gemer.

In recent times, Jozef Faško, a brother of Daniel Faško from Tisovec, lived in Štítnik. His later children were Terézia Fašková, Ján (who died unmarried), and Ludovika, the widow of Karol Matizs. Jozef Faško served as a county juror in 1845.

According to the nobility survey in Malohont in 1725, Ján Faško indeed originated from this family. The family coat of arms (címer) is described as red on a green base, above which rises a black bearded hero in a white cloak, holding a torch in his right hand. The helmet ornament is a crane holding a stone. The helmet covers are red and silver, and blue and gold.

Podľa z roku 1720 sú uvedené Brezne aj tieto meštianske rody: Engler, Faško, Kolesár, Ličko, Lopušný, Roštár, Švantner, Taxner a medzi želiarskymi rodmi je Taxner (Alberty Július, 1981: Formovanie robotníckej triedy v obvode Brezna, Osveta, p. 19.

In the year 1720, the following bourgeois families are listed in Brezno: Engler, Faško, Kolesár, Ličko, Lopušný, Roštár, Švantner, Taxner. Among the blacksmith families, the Taxner family is also mentioned (Alberty Július, 1981: Formation of the working class in the district of Brezno, Osveta, p. 19).

Rapoš, Dejiny cirkvi evanjelickej v Brezne. Časti tejto publikácie sú zverejnené na Internete a z nej vyberám:

Rapoš, History of the Evangelical Church in Brezno.“ Časti tejto publikácie sú zverejnené na Internete a z nej vyberám: by sa preložilo ako „Parts of this publication are available on the internet, and I am selecting from it.“

Je pravdepodobné, že v časoch husitských vojen usadili sa tu aj niektorí husiti, lebo už asi v roku 1420 boli po celej krajine roztrúsení a Žigmundom prenasledovaní. Ukrývali sa po horách, schádzali sa odľahlých miestach, aby mohli prijímať Večeru Pánovu pod obojakým spôsobom. Ale keď po smrti Alberta Žigmunda vdova Alžbeta spojila sa s Jiskrom, ktorý ostal kapitánom Spiša, banských miest a celej župy Zvolenskej, hlavne po uzatvorení mieru medzi Hunyadym a Jiskrom, niet pochýb, že aj Zvolenská župa bola obývaná husitskými potomkami.

Spomína sa tu, že v časoch reformácie po roku 1517 odchádzalo zo Slovenska húfne mnoho prívržencov Luthera do škôl vo Wittembergu.

Apostata Vrbovský ostal rektorom školy. Mohlo to byť okolo roku 1672

Už páter Šimon konvertoval významných komorských úradníkov: starého Daniela Taxnera a Mateja Pohla, aby našiel u nich opory. Scholtz v liste z 12. apríla 1675 …

It is likely that during the times of the Hussite wars, some Hussites settled here, as by around 1420, they were scattered throughout the country and persecuted by Sigismund. They hid in the mountains, gathered in remote places to celebrate the Lord’s Supper in both kinds. However, after the death of Albert Sigismund, his widow Elizabeth joined forces with Jiskra, who remained the captain of , mining towns, and the entire Zvolen county. Especially after the peace treaty between Hunyady and Jiskra, there is no doubt that the Zvolen county was inhabited by Hussite descendants.

It is mentioned that during the Reformation after 1517, many supporters of Luther left Slovakia in groups to study in schools in Wittenberg.

Apostate Vrbovský remained the rector of the school. This could have been around 1672.

Even Father Šimon converted prominent chamber officials: old Daniel Taxner and Matej Pohl, to find support from them. Scholtz in a letter dated April 12, 1675…

Hanácius sa usiloval získať aj prednejších evanjelických mešťanov. Často ich povolával na hostiny, k meninám atd. Toto priateľstvo bolo len na oko. Pri mestských voľbách obidve stránky stáli proti sebe. Roku 1676 boli mestské reštaurácie. Komora vyprostredkovala kráľovský mandát, ktorým bolo nariadené vyvoliť katolícky magistrát. Ku voľbe vyslaný komisár Ďuro Bezzegh došiel 14. decembra 1675 do Brezna, zvolal mešťanov a zdelil im, kráľovsky mandát. Títo ho prijali, nazdajúc sa, že v meste beztak, nebude možno nájsť na tieto úrady súcich katolíkov. Ale sa veľmi sklamali, lebo Hanácius hneď oznámil ako kandidáta Tomáša Padlíciusa (prv evanj. organistu), Baltazára Taxnera, Jura Závodského a Martina Gracu. Len teraz vyšlo najavo, že títo už boli prestúpili. Tak stal sa richtárom Padlícius, notárom Eördögh, komorský úradník, senátormi Posch, Závadský, Taxner, Pellionis, Martinský a Gracä. Starých, popredných senátorov evanjelických, znajúcich dobre pomery mesta, Daniela Chmeliusa, Staxa a Ondreja Fašku potvrdili i naďalej. Podnotárom ostal veľmi rozumný a vzdelaný evanjelik Jakub Gronell.

Hanácius sought to win over even prominent Lutheran burghers. He often invited them to feasts, name days, etc. This friendship was only superficial. During municipal elections, both sides stood against each other. In 1676, municipal elections were held. The Chamber mediated a royal mandate ordering the election of a Catholic magistracy. Commissioner Ďuro Bezzegh, sent to oversee the election, arrived in Brezno on December 14, 1675. He gathered the burghers and presented to them the royal mandate. They accepted it, thinking that in the town, there might not be enough Catholics willing to take up these offices. However, they were greatly mistaken because Hanácius immediately announced Tomáš Padlícius (the first evangelical organist), Baltazár Taxner, Juraj Závodský, and Martin Graca as candidates. It was revealed only then that these individuals had already converted. Padlícius became the mayor, Eördögh the notary, and senators were Posch, Závadský, Taxner, Pellionis, Martinský, and Graca. The old, prominent Lutheran senators familiar with the city’s conditions, Daniel Chmelius, Stax, and Ondrej Faško, were confirmed in their positions. The deputy notary remained the very reasonable and educated Lutheran Jakub Gronell.

Brezno okolo roku 1650: Podľa súpisu piaristov na Plathea parva býval Andrej Vrbovský, Rehor Vrbovský, vd. Anna Mikovini. V Malej, dnes Gronellovej ulici po terajší Detský domov, alebo po vtedajšiu mestskú bránu bývali v 22 domoch: Juro Kupčok, Melicher Škrovina s Jánom Lopušným, Daniel Engler, Daniel Vrbovský so Štefanom Michelčíkom. Z (Valaštinska-Gronellova ulica) sa vrátiac, pokračuje na námestie po Veľkú ulicu (Chmeliusova). Tu bolo 17 domov, kde bývali: Ondrej Faško, Ján Kolesár, Jeremiáš Taxner a Martin Engler s Matejom Faško, Krištof Kolesár. Tu sa začala južná strana Veľkej (Chmeliusovej) , vtedy Karinthia menovanej, ktorú pretrhlo štvorhranné námestie, kde na prostriedku stál mestský dom, alebo kúria a okolo neho v troch domoch: Matej Schvandtner. Teraz vedie popis zase námestím od školy až po roh (terajší hostinec), ba až po ulicu Chmeliusovu. Táto strana menovala sa Sicília. Bolo tu 27 domov, v ktorých bývali rodiny: Gabriel Bubelíny, M. Faško, Dan. Šajgal, Ján a Jakub Faško. Tu ide ulica po „Košickú bránu“ (Porta Cassoviensis), ktorá stála medzi terajším okresným úradom a mestským činžákom. Tu na pravej strane bola i je fara, potom kláštor, od neho začínala sa nadol ulica Gronellova až po Hrončiansku bránu na konci. Tu v 62 domoch bývali: Dan. Faško, Štefan Roštár, vd. Anna Taxner, Fraňo Ličko, Daniel Nemčok, J. Vrbovský, Martin Zahorec. Východné predmestie za Hronom volá sa Venecia. Tu v 32 domoch bývali: Jur Kolesár, Ján Nemčok, Ján Zahorec, J. Roštár.

Brezno around 1650: According to the census of the Piarists in Plathea parva, there were residents such as Andrej Vrbovský, Rehor Vrbovský, and widow Anna Mikovini. In the Little Street, now Gronellova Street, after the current Children’s Home or the former city gate, there were 22 houses inhabited by Juro Kupčok, Melicher Škrovina with Ján Lopušný, Daniel Engler, Daniel Vrbovský with Štefan Michelčík. Returning from the alley (Valaštinska-Gronellova Street), the description continues to the square along Veľká Street (Chmeliusova). There were 17 houses where Ondrej Faško, Ján Kolesár, Jeremiáš Taxner, Martin Engler with Matej Faško, Krištof Kolesár lived. Here began the southern side of Veľká (Chmeliusova) Street, then named Karinthia, which was cut off by a square where the townhouse or manor stood in the middle, and around it in three houses: Matej Schvandtner. Now the description leads again from the school to the corner (current inn), and even to Chmeliusova Street. This side of the square was called Sicilia. There were 27 houses here, where families like Gabriel Bubelíny, M. Faško, Dan. Šajgal, Ján, and Jakub Faško lived. The street then leads to the „Košice Gate“ (Porta Cassoviensis), which stood between the current district office and the municipal rental house. On the right side, there was and is the rectory, then the monastery, and from there, Gronellova Street started downhill to the Hrončianska Gate at the end. In these 62 houses lived residents such as Dan. Faško, Štefan Roštár, widow Anna Taxner, Fraňo Ličko, Daniel Nemčok, J. Vrbovský, Martin Zahorec. The eastern suburb beyond the Hron is called Venecia, where in 32 houses lived residents such as Jur Kolesár, Ján Nemčok, Ján Zahorec, J. Roštár.

Brezno malo v roku 1677, 1813 obyvateľov (bez osád) … Neohrozený mestský rečník Matej Faško (okolo 1680) …

Na deň Troch kráľov roku 1683 boli podľa starodávneho zvyku zhromaždení richtár; Daniel Chrnelius st·, senátori, štyriadvadsiatnici a celé meštianstvo, aby zvolili nových mestských úradníkov. Vtedy Daniel Engler a Matej Teutschmidt predstúpili s heslom Jána Horváta, že tento má naložené od kniežaťa Tökölyho, aby ako veliteľ mesta netrpel viac medzi senátormi katolíka, ale dal na senátorstvo zvoliť samých evanjelikov a aby oznámil kniežaťu mená vyvolených.

Senátori katolíckeho náboženstva po vypočutí kniežacieho rozkazu – zaďakovali zo svojich hodností. Boli to Matej Poš, Baltazár Taxner, Tomáš Padlícius, Ján Ochrnial a Jakub Maretinský (1683). Baltazár Taxner – dozorca rubárov (lignicidarum magist.) v Hronci.

Voliči jednohlasne prijali tento návrh a zvolili ešte katolíkov Mateja Fašku, Mateja Fabriciusa a Jána Taxnera, ktorí hodnosť senátorskú i prijali (1683)

… 3. februára 1683 odišiel Martin Olleriny a Ján Taxner do Levoče pre Milochovského a Simonidesa, ktorí sa medzitým vrátili z vyhnanstva.

Aby malo mesto aj písomné uistenie o ochrane od samého Rákóczyho, išli 25. sept. 1703 Jakub Gronell, Matej Engler a Ďuro Padlicius do tábora Rákóczyho v Tokaji, kde mu v mene mesta holdovali a prosili ochranný list.

Brezno had 1,813 inhabitants in 1677 (excluding settlements). The fearless town speaker Matej Faško (around 1680)…

On the day of the Epiphany in 1683, according to an ancient custom, the mayor, Daniel Chrnelius, senators, the twenty-four, and the entire town gathered to elect new town officials. At that time, Daniel Engler and Matej Teutschmidt stepped forward with the slogan of Ján Horvát, stating that he had received instructions from Prince Tököly to ensure that as the city commander, he would no longer tolerate a Catholic senator among the senators. He was to elect only evangelicals to the senate and report the names of the elected to the prince.

The Catholic senators, after hearing the prince’s order, resigned from their positions. They were Matej Poš, Baltazár Taxner, Tomáš Padlícius, Ján Ochrnial, and Jakub Maretinský (1683). Baltazár Taxner, the supervisor of lumberjacks (lignicidarum magist.) in Hronc.

The voters unanimously accepted this proposal and also elected Catholics Matej Faško, Matej Fabricius, and Ján Taxner, who accepted the senatorial position (1683).

… On February 3, 1683, Martin Olleriny and Ján Taxner went to Levoča for Milochovský and Simonides, who had returned from exile in the meantime.

To have written assurance of protection from Rákóczy himself, on September 25, 1703, Jakub Gronell, Matej Engler, and Ďuro Padlicius went to Rákóczy’s camp in Tokaj, where they paid homage to him on behalf of the town and requested a letter of protection.

11. júla 1713 žilo v Brezne 2333 ľudí.

Nato richtár oznámil, že dňa 15. júla 1782 príde vyšetrovať diecezanský povereník Štefan Vavrovič, vicearchidiakon a farár valaštiansky. K tomuto vyšetreniu (či totiž sú splnené predpoklady k povoleniu) prišli zo strany katolíkov: Tomáš Fedor, senátor, František Lopušný a notár M. Suchodolský, zo strany evanjelikov Matej Červený st., Ondrej Engler a Samuel Fabricius.

Breznianski evanjelici však 9. decembra 1783 podali prosbu o dovolenie vystaviť si drevenú modlitebnicu v dome Englerovskom (terajší Thomesovský) a zaviazali sa dať k tomu všetky ručné a povozné práce, len potrebné žiadali od mesta. To im magistrát na prímluvu Ondreja Englera, Samuela Poscha, Jána Veselku a Martina Láméra aj povolil.

Ku zbierke prispeli (1782) po 100 zlatých … Ondrej Engler …

… vybral sa mestský kapitán Ondrej Engler a vicenotár Matej Červený do Viedne ku samému cisárovi a podali mu prosbu breznianskych evanjelikov … (1782).

On July 11, 1713, there were 2,333 people living in Brezno.

Subsequently, the mayor announced that on July 15, 1782, the diocesan commissioner, Štefan Vavrovič, vicearchdeacon and pastor of Valašská, would come to investigate. To this investigation (whether the conditions for permission are met), representatives of the Catholics came: Tomáš Fedor, senator, František Lopušný, and notary M. Suchodolský, and on the side of the evangelicals, Matej Červený Sr., Ondrej Engler, and Samuel Fabricius.

However, on December 9, 1783, the Brezno evangelicals submitted a request for permission to build a wooden prayer house in the Engler house (present-day Thomesovský) and pledged to provide all manual and carting work, requesting only the necessary wood from the town. The magistrate granted them permission on the recommendation of Ondrej Engler, Samuel Posch, Ján Veselka, and Martin Lámer.

They contributed to the collection (1782) with 100 gold coins each… Ondrej Engler…

… The town captain Ondrej Engler and vice-notary Matej Červený went to Vienna to the emperor himself and submitted a petition from the Brezno evangelicals… (1782).

Keď došla do Brezna zvesť, že cisár cestuje po krajine a pôjde cez Rimavskú Sobotu, vybrali sa zase tam Ondrej Engler, Jakub Lucae a Ondrej Synovic. (1782)

… prišli vyslanci breznianskej cirkvi Ondrej Engler a Ondrej Synovic na poradu k tamojšiemu zemanovi Jurovi Géczymu, ktorým sa Kusmáni veľmi zapáčil. (1782)

Krstiteľnicu daroval prvý dozorca cirkvi, mestský kapitán Ondrej Engler. Krstiteľnica má „Insignia Andreae Engler Ecclae Inspectoris…“ Engler daroval r. 1782 i strieborný a pozlátený kalich s medeným držiatkom a patenou.

Breznianski cirkevníci ich slušne hostili, menovite … Daniel Ličko, …, Matej Roštár … (1841)

Zhodení boli Košútovci a vyvolená bola kráľovská rada pre Brezno a okolie. Miesto Mateja Slabeja vymenovali senátora  Samuela Lopušného. (po 1849).

When the news reached Brezno that the emperor was traveling through the country and would pass through Rimavská Sobota, Ondrej Engler, Jakub Lucae, and Ondrej Synovic set out there again. (1782)

… representatives of the Brezno church, Ondrej Engler and Ondrej Synovic, came to a meeting with the local nobleman Juro Géczym, who was very impressed with Kusmány. (1782)

The first custodian of the church, town captain Ondrej Engler, donated the baptismal font. The baptismal font bears the inscription „Insignia Andreae Engler Ecclae Inspectoris…“ In 1782, Engler also donated a silver and gilded chalice with a copper handle and paten.

The church representatives from Brezno were hospitably received, namely … Daniel Ličko, …, Matej Roštár … (1841)

The Košútovci were removed, and a royal council was elected for Brezno and its surroundings. Samuel Lopušný was appointed senator in place of Matej Slabý. (after 1849).

Ján Chalupka za svojho 10-ročného úradovania ordinoval 33 kňazov. Ako 25 ním bol Samo Záthurecký (okolo 1860)

Vidiek však bol na strane opozičného kandidáta kanoníka Lopušného, ktorého kandidoval kat. farár Majovský (1869)

Po dlhých prípravách r. 1906 rozhodla sa cirkev stavať vežu, aby chrám Boží nadobudnul dôstojnejšieho vzhľadu a aby krásne zvony zo starého cmitera boli dané na dôstojnejšie miesto. Plán vyhotovili profesori Förk a Sándy z Budapešti, vystavili ju banskobystrickí stavitelia Hudec a Rosenauer za 87.418 korún. Mesto prispelo 50.000 korunami. Základný kameň veže bol položený 30. júna, do neho bola vložená táto pamätná listina: kde sú spomínaný aj presbyter Matej Kolesár a Matej Lopušný.

… Dohotoviť účty z roku 1929, ako sa mali predostrieť seniorátu, vzal si za úlohuen. účtovný kontrolór brat Štefan Faško.

During his ten years in office, Ján Chalupka ordained 33 priests. The 25th priest ordained by him was Samo Záthurecký (around 1860).

However, the countryside was on the side of the opposition candidate, Canon Lopušný, whose candidacy was supported by the Catholic priest Majovský (1869).

After long preparations in 1906, the decision was made to build a tower for the church to give it a more dignified appearance and to relocate the beautiful bells from the old cemetery to a more fitting place. The plans were prepared by professors Förk and Sándy from Budapest, and the tower was built by the Banská Bystrica builders Hudec and Rosenauer for 87,418 crowns. The city contributed 50,000 crowns. The foundation stone of the tower was laid on June 30, and the following memorial document was placed into it, mentioning presbyter Matej Kolesár and Matej Lopušný.

… To settle the accounts from the year 1929, as they were to be presented to the seniorate, accounting auditor Brother Štefan Faško took on the task.

Rodina

Pôvod a história rodu našej rodiny

skala
Hits: 20368

K pôvodu mien

  • slovo Kaclík znamená v turečtine niečo ako stav, hodnota, cena
  • meno Faško vzniklo možno z nemeckého Fachmann
  • meno Ondrášik je na Slovensku, aj v Čechách veľmi používané
  • meno Rusnák je pravdepodobne odvodené od kmeňa slova rus
  • meno Dugát je pre mňa zatiaľ záhadou. Vína vo Francúzsku nesú taký názov
  • meno Kern je zrejme nemeckého pôvodu. Kern znamená zrno v nemčine
  • meno Pecka pochádza z Moravy
  • meno Šajgalík môže byť odvodené od sajgy, prípadne od saglika
  • meno Púchovský

Naša rodina je pomerne rozsiahla. Snažím sa zistiť kam siahajú jej . Podarilo sa mi už nájsť veľké množstvo ľudí, ktorí mi pomohli. Prípadne som ja trochu pomohol im. Pátram predovšetkým po menách ako Kaclík, Faško, Dugát, Rusnák, Kern, Citterberg, Šajgalík, Púchovský, Ondrášik, Pecka, prípadne Ličko, Kán, Baliak, Košecká, Nemčok, Knapčok, Oravcová. Zaujíma ma aj miest, v ktorých žili naši predkovia. Ide o , Filipovo, Brezno, Gašparovo, Braväcovo, Hôrka nad Váhom, Pôbišovo, Srnkovo, Podholie, Duchonku, Staré atď. V roku 2003 žilo na Slovensku pravdepodobne 58 Kaclíkovcov.

K zmenám priezvisk dochádzalo aj v našej rodine. Menami Faško, Kaclík, Dugát, Rusnák sa podrobnejšie zaoberám na samostatných stránkach. Zistil som tieto možné zmeny mien: Ličko – Baliak, Bútora – Kochan, Troliga – Pôbiš, Kern – Horský. Čo viedlo týchto ľudí k zmene? Asi v našom prípade skôr ide o snahu po rozlišovaní sa. Niekedy možno šlo o obavy z prenasledovania, či už kvôli presvedčeniu, alebo kvôli neslovensky znejúcemu menu, prípadne z iných dôvodov (Kern, Herák, možno aj Rusnák). Pôvod Faškovského rodu sa viaže na obec Filipovo. Neviem zatiaľ kedy vznikla. Vyzerá to, že možno okolo roku 1690. Je však veľmi zaujímavé, že podľa historických prameňov Filipovo existovalo už v 15. storočí. Nie však tam, kde je dnes, ale pri Dobšinej. Tam však v 16. storočí zaniklo. Genealogické údaje sa dajú získať na matrikách, na farských úradoch, v archívoch. Na Slovensku sa nachádza asi 7 oblastných archívov. V Štátnom oblastnom archíve v Banskej Bystrici sa nachádzajú matriky z väčšiny bývalého stredoslovenského kraja z rokov 1786 – 1895. Konkrétne sa tam nachádzajú aj nami zistené údaje z Beňuš, avšak staršie matriky sa tu nenachádzajú, nakoľko v Beňuši nebol farský úrad, staršie údaje – do roku 1682 sú v matrikách v Brezne.

Údaje, ktoré sú zverejnené, neobsahujú presné adresy, žiadne telefóny, žiadne fotky, nič čoby narušovalo súkromie dotknutých osôb. Výnimkou sú fotky najbližších. Fotky obcí, aj väčšiny osôb som fotil ja sám. Akékoľvek výhrady voči uverejnenému obsahu mi adresujte. Ospravedlňujem sa za nepresnosti, nie všetky sú dokončené. Ak by sa niekto našiel, kto by mi vedel pomôcť, poradiť, ak by naopak, niekto chcel radu odo mňa, nech sa obráti na mňa. Budem vďačný za každú informáciu. V tomto duchu by som sa chcel poďakovať predovšetkým Branislavovi Faškovi a Igorovi Faškovi ktorý mi poskytli množstvo cenných informácií.

Jednotlivé zaujímavé generácie

About the origin of names

  • The word „Kaclík“ means something like condition, value, or price in Turkish.
  • The name „Faško“ might have originated from the German word „Fachmann,“ which means specialist or expert.
  • The name „Ondrášik“ is commonly used in Slovakia and the Czech Republic.
  • „Rusnák“ is likely derived from the root „rus,“ which may be related to the term for Russian.
  • The origin of the name „Dugát“ is currently unknown but resembles the name of wines in France.

Your family is extensive, and you are exploring the roots of names such as Kaclík, Faško, Dugát, Rusnák, Kern, Citterberg, Šajgalík, Púchovský, Ondrášik, Pecka, as well as Ličko, Kán, Baliak, Košecká, Nemčok, Knapčok, Oravcová. You are also interested in the history of places where your ancestors lived, such as Piešťany, Filipovo, Brezno, Gašparovo, Braväcovo, Hôrka nad Váhom, Pôbišovo, Srnkovo, Podholie, Duchonka, Staré Hory, etc.

You’ve encountered changes in surnames within your family, such as Faško, Kaclík, Dugát, Rusnák, Kern, Citterberg, Šajgalík, Púchovský, Ondrášik, Pecka, and Ličko. Some of these changes may be related to the desire for differentiation, concerns about persecution, or language-related reasons.

You’ve also delved into the history of the Faško family, tracing it back to the village of Filipovo around 1690. You’ve collected genealogical data from various sources, including church records, parish offices, and archives. The State Regional Archive in holds records from the former central Slovak region from 1786 to 1895.

The published information respects privacy, avoiding precise addresses, phone numbers, or intrusive details. You’ve taken photographs of villages and individuals yourself, with exceptions for photos of close family members. You acknowledge any potential inaccuracies and welcome corrections. You express gratitude to Branislav Faško and Igor Faško for providing valuable information and encourage anyone with additional information to contact you.

Zur Herkunft der Namen

Das Wort Kaclík bedeutet im Türkischen etwas wie Zustand, Wert, Preis. Der Name Faško könnte möglicherweise aus dem deutschen Fachmann entstanden sein. Der Name Ondrášik ist in der Slowakei und auch in Tschechien sehr gebräuchlich. Der Name Rusnák leitet sich wahrscheinlich vom Stamm des Wortes rus ab. Der Ursprung des Namens Dugát ist für mich bisher ein Rätsel. Weine in Frankreich tragen jedoch einen ähnlichen Namen. Der Name Kern ist wahrscheinlich deutschen Ursprungs. Kern bedeutet auf Deutsch Korn. Der Name Pecka stammt aus Mähren. Der Name Šajgalík könnte von sajgy oder saglika abgeleitet sein. Der Name Púchovský.

Unsere Familie ist ziemlich umfangreich. Ich versuche herauszufinden, wo ihre Wurzeln liegen. Es ist mir bereits gelungen, viele Menschen zu finden, die mir geholfen haben. Möglicherweise habe ich auch ihnen ein wenig geholfen. Ich suche vor allem nach Namen wie Kaclík, Faško, Dugát, Rusnák, Kern, Citterberg, Šajgalík, Púchovský, Ondrášik, Pecka, sowie Ličko, Kán, Baliak, Košecká, Nemčok, Knapčok, Oravcová. Mich interessiert auch die Geschichte der Orte, in denen unsere Vorfahren lebten. Dazu gehören Piešťany, Filipovo, Brezno, Gašparovo, Braväcovo, Hôrka nad Váhom, Pôbišovo, Srnkovo, Podholie, Duchonka, Staré Hory usw. Im Jahr 2003 lebten wahrscheinlich 58 Kaclíks in der Slowakei.

Es gab auch Veränderungen in den Nachnamen unserer Familie. Mit den Namen Faško, Kaclík, Dugát, Rusnák befasse ich mich genauer auf separaten Seiten. Ich habe mögliche Namensänderungen festgestellt, wie Ličko – Baliak, Bútora – Kochan, Troliga – Pôbiš, Kern – Horský. Was führte diese Menschen zu einer Änderung? In unserem Fall scheint es eher darum zu gehen, sich zu unterscheiden. Manchmal könnte es auch die Angst vor Verfolgung gewesen sein, sei es wegen Überzeugungen oder wegen eines nicht-slowakisch klingenden Namens, oder aus anderen Gründen (Kern, Herák, vielleicht auch Rusnák). Der Ursprung des Faško-Geschlechts ist mit dem Dorf Filipovo verbunden. Ich weiß noch nicht, wann es entstanden ist. Es scheint jedoch sehr interessant zu sein, dass laut historischen Quellen Filipovo bereits im 15. Jahrhundert existierte. Allerdings nicht dort, wo es heute ist, sondern bei Dobšiná. Dort verschwand es jedoch im 16. Jahrhundert. Genealogische Daten können aus Kirchenbüchern, Pfarrämtern und Archiven gewonnen werden. In der Slowakei gibt es etwa 7 regionale Archive. Im Staatsarchiv in Banská Bystrica befinden sich Kirchenbücher aus dem Großteil der ehemaligen Mittelslowakei von 1786 bis 1895. Speziell dort sind auch die von uns gefundenen Daten aus dem Dorf Beňuš vorhanden, ältere Kirchenbücher sind jedoch nicht vorhanden, da es in Beňuš kein Pfarramt gab; ältere Daten bis 1682 sind in den Kirchenbüchern in Brezno zu finden.

Die veröffentlichten Daten enthalten keine genauen Adressen, Telefonnummern, Fotos von Personen, die ihre Privatsphäre verletzen könnten. Ausnahmen sind Fotos der nächsten Verwandten. Die Fotos von Dörfern und den meisten Personen habe ich selbst gemacht. Eventuelle Einwände gegen den veröffentlichten Inhalt können mir mitgeteilt werden. Ich entschuldige mich für Unvollkommenheiten, nicht alle Informationen sind abgeschlossen. Wenn sich jemand findet, der mir helfen kann, Ratschläge geben möchte oder im Gegenteil, jemand Rat von mir möchte, soll sich bitte an mich wenden. Ich bin dankbar für jede Information. In diesem Sinne möchte ich mich besonders bei Branislav Faško und Igor Faško bedanken, die mir viele wertvolle Informationen gegeben haben.

A nevek eredetéről

A Kaclík szó törökül valami olyasmit jelent, mint állapot, érték, ár. A Faško név talán a német Fachmann szóból származik. Az Ondrášik név a Szlovákiában és Csehországban is nagyon elterjedt. A Rusnák név valószínűleg a rus szó törzséről származik. A Dugát név számomra eddig rejtély. Francia borok viselik ugyanazt a nevet. A Kern név valószínűleg német eredetű. A Kern a németben magot jelent. A Pecka név Moráviából származik. A Šajgalík név lehet, hogy a sajgy vagy saglika szóból ered. A Púchovský név.

A családunk viszonylag terjedelmes. Próbálom kideríteni, hogy honnan erednek a gyökerei. Sikerült már találnom sok embert, akik segítettek nekem. Vagy talán én is segítettem nekik egy kicsit. Főként olyan neveket kutatok, mint a Kaclík, Faško, Dugát, Rusnák, Kern, Citterberg, Šajgalík, Púchovský, Ondrášik, Pecka, valamint Ličko, Kán, Baliak, Košecká, Nemčok, Knapčok, Oravcová. Érdekel a helyek történelme, ahol elődeink éltek. Ilyenek Piešťany, Filipovo, Brezno, Gašparovo, Braväcovo, Hôrka nad Váhom, Pôbišovo, Srnkovo, Podholie, Duchonka, Staré Hory stb. 2003-ban valószínűleg 58 Kaclík élt Szlovákiában.

Voltak változások a családunk vezetékneveiben is. A Faško, Kaclík, Dugát, Rusnák nevekkel részletesen foglalkozom külön oldalakon. Az alábbi lehetséges névváltozatokat találtam: Ličko – Baliak, Bútora – Kochan, Troliga – Pôbiš, Kern – Horský. Mi vezetett ezeket az embereket a változásokhoz? Talán az volt a szándékuk, hogy megkülönbözzenek. Néha lehet, hogy az üldözés félelme miatt történt, legyen az meggyőződés vagy a német hangzású név miatt, vagy más okokból (Kern, Herák, esetleg Rusnák). A Faško-család eredete a Filipovo faluhoz kapcsolódik. Még nem tudom, mikor keletkezett. Azonban nagyon érdekes, hogy a történelmi források szerint Filipovo már a 15. században létezett. Nem ott, ahol ma van, hanem Dobšiná mellett. Azonban 16. században megszűnt. A genealógiai adatokat anyakönyvekből, plébániákról és levéltárakból lehet beszerezni. Szlovákiában kb. 7 területi levéltár található. Bánská Bystricai Területi Levéltárban a közép-szlovákiai régió nagy részéről származó anyakönyvek vannak 1786-tól 1895-ig. Különösen ott találhatóak az általunk megtalált adatok Beňuš faluból, de az idősebb anyakönyvek Breznóban találhatóak, mivel Beňušon nem volt plébánia; a régebbi adatok 1682-ig Breznó anyakönyveiben találhatóak.

A közzétett adatok nem tartalmaznak pontos címeket, telefonszámokat, olyan fényképeket, amelyek megsértethetik az érintett személyek magánéletét. Kivételt képeznek a legközelebbi rokonok fényképei. A falvak és a legtöbb személy fényképeit én készítettem. Bármilyen kifogást a közzétett tartalom ellen, kérem, velem közöljék. Elnézést kérek a pontatlanságokért, nem minden információ készült el. Ha valaki megtalálná magát, aki segíteni tudna, tanácsot adna, vagy éppen valaki tanácsra van tőlem szüksége, forduljon hozzám. Hálás lennék minden információért. Ebben a szellemben külön köszönetet szeretnék mondani elsősorban Branislav Faškónak és Igor Faškónak, akik sok értékes információt szolgáltattak nekem.

O pochodzeniu nazwisk

Słowo Kaclík w tureckim oznacza coś w rodzaju stanu, wartości, ceny. Nazwa Faško prawdopodobnie wywodzi się z niemieckiego Fachmann. Nazwisko Ondrášik jest bardzo popularne na Słowacji, a także w Czechach. Nazwisko Rusnák prawdopodobnie wywodzi się od rdzenia słowa rus. Nazwisko Dugát pozostaje dla mnie jak dotąd zagadką. Wina we Francji noszą podobną nazwę. Nazwisko Kern jest prawdopodobnie niemieckiego pochodzenia. Kern oznacza ziarno po niemiecku. Nazwisko Pecka pochodzi z Moraw. Nazwisko Šajgalík może być odmienione od słowa sajgy lub saglika. Nazwisko Púchovský.

Nasza rodzina jest dość rozległa. Staram się dowiedzieć, skąd się biorą jej korzenie. Udało mi się już znaleźć wielu ludzi, którzy mi pomogli. Czasami również ja pomogłem im trochę. Poszukuję przede wszystkim nazwisk takich jak Kaclík, Faško, Dugát, Rusnák, Kern, Citterberg, Šajgalík, Púchovský, Ondrášik, Pecka, a także Ličko, Kán, Baliak, Košecká, Nemčok, Knapčok, Oravcová. Interesuje mnie także historia miejsc, osad, w których żyli nasi przodkowie. Są to między innymi Piešťany, Filipovo, Brezno, Gašparovo, Braväcovo, Hôrka nad Váhom, Pôbišovo, Srnkovo, Podholie, Duchonka, Staré Hory itp. W roku 2003 w Polsce mieszkało prawdopodobnie 58 osób o nazwisku Kaclík.

W naszej rodzinie dochodziło również do zmian nazwisk. Nazwy Faško, Kaclík, Dugát, Rusnák szczegółowo omawiam na osobnych stronach. Znalazłem te możliwe zmiany nazwisk: Ličko – Baliak, Bútora – Kochan, Troliga – Pôbiš, Kern – Horský. Co skłoniło tych ludzi do zmiany nazwisk? W naszym przypadku chodzi prawdopodobnie o próbę odróżnienia się. Czasami mogło to wynikać z obaw przed prześladowaniami, czy to z powodu przekonań, czy też z powodu niemiecko brzmiącej nazwy, albo z innych powodów (Kern, Herák, być może też Rusnák). Początki rodu Faško wiążą się z miejscowością Filipovo. Na razie nie wiem, kiedy została założona. Wydaje się jednak bardzo interesujące, że według źródeł historycznych Filipovo istniało już w XV wieku. Nie tam, gdzie jest dziś, ale koło Dobšiny. Jednak w XVI wieku to miejsce zanikło. Dane genealogiczne można uzyskać z metryk, urzędów parafialnych i archiwów. W Polsce istnieje około 7 archiwów regionalnych. W Państwowym Archiwum Regionalnym w Banská Bystrica znajdują się metryki z większości byłego środkowosłowackiego kraju z lat 1786-1895. Konkretnie tam znajdują się również dane z wsi Beňuš, które udało nam się zidentyfikować, ale starsze metryki tam nie są dostępne, ponieważ w Beňuš nie było urzędu parafialnego, a starsze dane do roku 1682 znajdują się w metrykach w Breznie.

Opublikowane dane nie zawierają dokładnych adresów, numerów telefonów, zdjęć osób, co mogłoby naruszać ich prywatność. Wyjątkiem są zdjęcia najbliższych. Zdjęcia wiosek i większości osób robiłem sam. Wszelkie zastrzeżenia co do opublikowanego treści proszę skierować do mnie. Przepraszam za niedokładności, nie wszystkie informacje są kompletnie opracowane. Jeśli ktoś się znajdzie, kto mógłby mi pomóc, doradzić, a może ktoś potrzebuje rady ode mnie, proszę o kontakt. Będę wdzięczny za każdą informację. W tym duchu chciałbym szczególnie podziękować Branislavowi Faškowi i Igorowi Faškowi, którzy udostępnili mi wiele cennych informacji.