Značka: vrchy

2006-2010, 2009, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Lúka – obec pod Tematínskym hradom

12/02/201613/03/2024 skala

Obec je písomne známa od roku 1246, v obci sa nachádza kaštieľ Platan (Zdroj: Informačná tabuľa). Kaštieľ nad obcou bol postavený v roku 1676, pri ňom je kaplnka svätej Márie Magdalény upravená koncom 18. storočia (wikipedia). Leží na styku západného úpätia strednej časti Považského Inovca s považským výbežkom Podunajskej roviny (obecluka.sk). V roku 1246 sa spomína ako Rethy, z roku 1263 je doložená ako Lúka (obecluka.sk). Na začiatku 16. storočia bolo v obci okolo 30 domov (obecluka.sk). V roku 1828 v nej žilo 99 domov a 693 obyvateľov (obecluka.sk). Obyvatelia sa okrem poľnohospodárstva zaoberali ovocinárstvo a pestovaním vinnej révy. Vinice sa spomínajú už od roku 1551. V obci pracovali aj hrnčiari. Výrobňa pálených hrncov bola pod Babou horou, hlinu pochádzala z brala Lovičnej doliny (obecluka.sk).

Lúka leží na starej ceste popri Váhu, ktorá vedie z Piešťan, cez Moravany, Ducové, Modrovku, Lúku, Hrádok, Hôrku, Novú Ves nad Váhom, Kočovce, Rakoľuby až do Beckova (Igor Paulech). Od Piešťan je vzdialená 10 km, od Nového Mesta nad Váhom 14 km (obecluka.sk). Lúka je známa svojou pramenistou vodou, predovšetkým Luckou – známou dojčenskou vodou. Z prameňa Šáchor vyúžíva Coca-Cola a vodovody v Lúke a Modrovke (Igor Paulech), v hornej časti obce vyviera spopod vápencových skál (wikipedia). V katastri obce sa nachádza národná prírodná rezervácia Tematínska lestostep, časť národnej prírodnej rezervácie Javorníček, časť prírodnej rezervácia Kňaží vrch a časť územia európskeho významu Natura 2000 – Tematínske vrchy (wikipedia). Na západ od Lúky sa nachádza Horná Streda a pre obyvateľov regiónu známe hornostredské bagroviská, kam sa chodí v lete kúpať množstvo ľudí. Z Lúky vedie turistická cesta na hrad Tematín.

The village has been documented since the year 1246, and it is home to the Platan Castle (Source: Information Board). The castle above the village was constructed in 1676, and near it stands the chapel of Saint Mary Magdalene, renovated at the end of the 18^th century (wikipedia). It is situated at the junction of the western foothills of the central part of Považský Inovec with the Považský promontory of the Danubian Plain (obecluka.sk). In 1246, it was mentioned as Rethy, and by 1263, it was documented as Lúka (obecluka.sk). In the early 16^th century, the village had around 30 houses (obecluka.sk). In 1828, it had 99 houses and 693 inhabitants (obecluka.sk). Besides agriculture, residents were involved in fruit growing and cultivating vineyards. Vineyards have been mentioned since 1551. The village also had potters, and the production of fired pottery took place under Babou hora, with clay sourced from Lovičná Valley (obecluka.sk).

Lúka is located on the old road alongside the Váh River, which runs from Piešťany through Moravany, Ducové, Modrovka, Lúka, Hrádok, Hôrka, Nová Ves nad Váhom, Kočovce, Rakoľuby to Beckov (Igor Paulech). It is 10 km away from Piešťany and 14 km from Nové Mesto nad Váhom (obecluka.sk). Lúka is known for its spring water, especially Lucká – renowned infant water. Coca-Cola and water supplies in Lúka and Modrovka utilize water from the Šáchor spring (Igor Paulech). In the upper part of the village, water emerges from beneath limestone rocks (wikipedia). The village’s cadastre includes the national natural reserve Tematínska lestostep, part of the national natural reserve Javorníček, a segment of the natural reserve Kňaží vrch, and a portion of the Natura 2000 European significance area – Tematínske vrchy (wikipedia). To the west of Lúka lies Horná Streda and the well-known Hornostredské gravel pits, where many people go swimming in the summer. From Lúka, there is a hiking trail leading to Tematín Castle.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Tematín a Tematínske kopce

09/02/201607/03/2024 skala

Tematín je zrúcanina hradu na západnom Slovensku v pohorí Považský Inovec (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). Táto národná kultúrna pamiatka je súčasťou Tematínskych vrchov, ktoré sú chráneným územím a od roku 2004 patria medzi územia Európskeho významu Natura 2000 (Regina Hulmanová). Hrad bol vybudovaný v juhozápadnej časti Považského Inovca na vápencovo-dolomitovom podloží temena bočnej rázsochy vybiehajúcej západne od Bezovca medzi Lúčanskou a Hrádockou dolinou. S nadmorskou výškou 564 metrov patrí medzi najvyššie položené hrady Slovenska. Patrí do katastra obce Lúka (Wikipedia).

Vznikol pravdepodobne bezprostredne po mongolskom vpáde v roku 1242 na mieste staršieho hradiska o ktorého slovanskom pôvode by mohol napovedať rozbor názvu zloženého pravdepodobne zo slov “temä”, označujúceho temeno, a staroslovanského slova pre ohradené miesta “týn” (Wikipedia). V zápisoch z poslednej tretiny 13. storočia ja zachytený názov Temetyn (webgarden.cz).

Prvý písomný doklad o ňom pochádza z roku 1270 (Dušan Jurčacko). Hrad už od svojho vzniku plnil signalizačnú a strážnu funkciu a spolu s Trenčianskym, Beckovským a Čachtickým hradom bol súčasťou ochrany severozápadných priesmykov Uhorska. Chránil aj dôležitý brod cez Váh, spomínaný v listine z roku 1453 (Wikipedia). Bol vybudovaný ako kráľovský hrad, slúžiaci na doplnenie hraničných opevnení (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). Spomínané hrady boli pomocou ohňových signálov a vlajok vizuálne dostupné (tematin.org).

V 13. storočí sa hradu násilne zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Začiatkom 17. storočia sa hrad dostal do rúk Stanislavovi Turzovi. Turzo sa postaral o zdokonalenie obrany predhradia. Prizval benátskeho zbrojárskeho majstra Angela Ricciardiho. V polovici 17. storočia sa stali spolumajiteľmi Tematína Berčéniovci. Zaujímavosťou je, že na hrade sa narodil v roku 1665 Mikuláš Berčéni, neskorší hlavný veliteľ vojsk Františka II. Rákocziho. Viaceré zariadenia z Tematínskeho hradu skončili v kaštieli v Brunovciach, vzhľadom na fakt, že Berčéniovci stavali už dlhšiu dobu tento kaštieľ. Počas povstaní Františka II. Rákocziho dal Mikuláš Berčéni hrad opraviť, dokonca zriadil na ňom stálu vojenskú posádku (tematin.org).

Hrad tvoril: horný hrad – nádvorie, gotická hranolová veža, gotická útočisková veža – bergfrit, vstupná brána, vrcholnogotický palác, renesančný palác, juhozápadný rondel, juhovýchodný bastión, kaplnka, hospodárske budovy, prvé predbránie, východná bašta, tretia brána, severné predhradie, severovýchodná a západná bašta, druhá brána s priekopou, predsunuté opevnenie, druhé predhradie (Zdroj: Informačná tabuľa). Vojsko Mikuláša Berčéniho 22.1.1710 utrpelo v protihabsburgských vojnových ťaženiach porážku. On sám sa ukryl na hrade, odkiaľ sa mu podarilo uniknúť, ale cisárske vojská Tematín krátko na to zničili. Odvtedy hrad chátra (tematin.org).

O záchranu Tematínu sa snažia dve občianske združenia: Občianske združenie “Hrad Tematín” a Združenie na záchranu hradu Tematín. Pri prácach používajú ako stavebný materiál vypadané kamene a do malty sa nepridáva cement, ale len vápno. Klasický betón by pil vodu, rozpínal sa a tlačil na pôvodné kamene (Zdroj: Piešťanský týždeň). V minulosti sa hrad čistil len od náletovej zelene, k samotnej sanácií murív vo väčšom rozmere nedošlo. Združenie OZ Hrad Tematín používa ako materiál prechodnú fázu medzi vápencom a dolomitom, ktorý väčšinou pochádza z miestnych zdrojov. Zrúcanina trpí statickými poruchami kavernóznym vypadaním muriva, ale aj líniovými poruchami – trhlinami. K tomuto stavu prispeli aj návštevníci hradu, keď skúšali svoje lezecké schopnosti, alebo zhadzovali uvoľnené murivo, čo sa niektorým aj stalo osudným. Geologické podložie hradu je narúšané aj krasovými javmi. Pred murovaním prebieha proces historicko – architektonického výskumu a schvaľovanie postupu na pamiatkovom úrade (Mojmír Choma, Barbora Šusteková, Matúš Žemlička, Ján Barič).

Prírodná rezervácia Tematínske kopce bola vyhlásená v roku 1976. Zaraďuje sa medzi štyri najzaujímavejšie oblasti tohto typu v Európe. Rozprestiera sa od nivy rieky Váh až po zrúcaniny hradu Tematín (obecluka.sk), na ploche 2471 hektárov. Na tejto pozoruhodnej geobotanickej oblasti na južných svahov Považského Inovca s vápencovo – dolomitovým podložím sa dobre darí západokarpatskej vegetácii. Prevažuje teplomilná flóra a fauna. Už od skorých jarných dní sa v svetlých bučinách rastú kobercovito snežienky, neskôr chochlačky. Na skalách chlpaté poniklece veľkokveté a prostredné. Veľmi rozšíreným je aj hlaváčik jarný, ktorý tu nazývali čiernym korením a jeho čerstvý koreň sa používal na liečenie domácich zvierat, najmä ošípaných a oviec (obecluka.sk).

Na formovaní xerotermných spoločenstiev Tematínskych vrchov sa okrem pôdnoklimatických pomerov výrazne podieľa aj orientácia svahov – najextrémnejšie biotopy sa vyvinuli na južných svahoch tvorených drobivým dolomitom. Z historického hľadiska sa na procese aridizácie a expanzii teplo a suchomilných spoločenstiev významne podieľal človek – podstatná časť lesov tu bola odstránená v období tureckých vojen. Vo vyšších polohách a na severne orientovaných svahoch sa tu zachovali aj pôvodné horské karpatské spoločenstvá – napr. dubovo-hrabové lesy karpatské s ostrovčekmi dubovo-cerových lesov a dubových xerotermofilných lesov. Vo vyšších polohách bukové lesy vápnomilné a podhorské bukové lesy, na malých plochách – skalnatých hrebeňoch sa vyvinuli sutinové lipovo-javorové lesy (sopsr.sk). Rastie tu napr. Onosma visianii, Dianthus praecox subsp. lumnitzerii, Adonis vernalis, Dictamnus albus, Verbascum phoeniceum, Lunaria rediviva. Z orchidejí napr. Anacamptis pyramidalis, Limodorum abortivum. Jedinú izolovanú lokalitu v rámci Slovenska tu má ostrica alpínska – Carex haleriana.

Tematín je dominantou prírodnej rezervácie Tematínske kopce, ktorá je jedinečná prelínaním karpatskej a panónskej flóry. Rastie tu na južných svahoch dub plstnatý Quercus pubescens, endemická jarabina Dominova Sorbus dominii, jaseň mannový Fraxinus ornus, introdukovaná borovica čierna Pinus nigra. Na severných svahoch prevláda buk Fagus sylvatica a hrab Carpinus betulus. Suchú a teplomilnú flóru zastupuje poniklec veľkokvetý Pulsatila grandis, chudôbka Draba lasiocarpa, rod kavyľ Stipa, zvonček sibírsky Campanula sibirica, lykovec voňavý Daphne cneourum, viaceré orchidei ako Orichis pallens, Dactylorhiza majalis, D. sambucina. Endemitom je nevädzník bádenský var. tematínsky Colymbada badensis var. tematinensis. Zo živočíchov tu žijú dva zriedkavé fúzače, fúzač alpský Rosalia alpina, a fúzač dubový Plagionotus arcuatus. Z iných je to napr. svižník Cicindela campestris, bystruška Carabus coriaceus, jašterica zelená Lacerta viridis, orol kráľovský Aquila heliaca (piestany.sk). Dva kriticky ohrozené druhy slimákov Vertigo moulinsiana a Trichina filicina. Vzácna je sága stepná – Saga pedo a cikády Tibicen plebejus a Cicada orni. Žije tu roháč veľký – Lucanus cervus, slovenský endemit Brachysomus slovacicus, užovka stromová – Zamenis longissimus, Coronella austriaca, výr skalný Bubo bubo, lelek lesný Caprimulgus europaeus, Dendrocopos leucotos, Ficedula parva, jazvec lesný Meles meles, obojživelníky Bombina variegata, Bufo viridis, Rana dalmatina, netopiere Rhinolophus hipposideros, Barbastella barbastellus, Pipistrellus pipistrellus, Myotis mystacinus, Nyctalus noctula, Myotis myotis, Eptesicus serotinus.

V Tematínskych vrchoch a v priľahlej nive Váhu bolo zistených okolo dvoch tisíc druhov motýľov – najviac na Slovensku. Vidlochvosty, perlovce, Parnassius mnemosyne, Marumba quercus, Hyloicus pinastri, Libelloides macaronius, Polyommatus slovacus – modráčik slovenský, Euplagia quadripunctaria.

Odkazy:

Videozáznamy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Brezany

30/12/201407/03/2024 skala

Brezany sa nachádzajú v doline Súľovských skál, 7 km od Žiliny, ležia v nadmorskej výške 385 metrov nad morom. Rozloha je obce je len trochu viac ako 4 km². Žije tu 466 obyvateľov. Má tieto časti: Buchalka, Rybníky, Nad sadisko, Sadisko, Radoš, Záhumnie, Skotňa, Do stúp, Za Nivu, Diel, Za diel, Za vrchy. Územie sídla obce v úvalinovej doline má za príčinu slabú ventiláciu vzduchu, čo spôsobuje hromadenie chladného vzduchu so značnou relatívnou vlhkosťou, čoho výsledkom je zvýšený výskyt zamračených dní, ako aj dní s hmlou (obecbrezany.sk). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1393, kde sa spomína ako Berzen, neskôr ako Brezen, Brezanw, Bražany. V stredoveku patrila do Trenčianskej župy k panstvu Lietava. Obyvatelia sa živili chovom dobytka a poľnohospodárstvom, ešte v prvej polovici 20. storočia sa obyvatelia venovali povozníctvu a kupčeniu s koňmi (obecbrezany.sk). Tri km od obce sa nachádza Lietavský hrad.

Brezany are situated in the valley of the Sulov Rocks, 7 km from Zilina, at an elevation of 385 meters above sea level. The area of the municipality is just over 4 km², and it is home to 466 residents. The village is divided into the following parts: Buchalka, Rybniky, Nad sadisko, Sadisko, Rados, Zahumnie, Skotna, Do stup, Za Nivu, Diel, Za diel, Za vrchy. The settlement’s location in a valley causes poor air circulation, leading to the accumulation of cold air with significant relative humidity. This results in an increased occurrence of cloudy days and days with fog (obecbrezany.sk). The first written mention of the village dates back to 1393 when it was referred to as Berzen, later as Brezen, Brezanw, Bražany. In the Middle Ages, it belonged to the Trenčín County under the Lietava estate. The residents were engaged in cattle farming and agriculture, and in the first half of the 20^th century, they were involved in carting and horse trading (obecbrezany.sk). Lietava Castle is located three kilometers from the village.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Tajch Vindšachtské jazero

07/02/201214/03/2024 skala

Vindšachtské jazero je v obci Štiavnické Bane. Je jedným z 24 tajchov v okolí Banskej Štiavnice, v Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. Je súčasťou lokality Svetového kultúrneho dedičstva “Banská Štiavnica”. Z informačnej tabule som sa dozvedel, že tajch dal návrh pozastaviť Matej Kornel Hell v roku 1710. Hrádza bola postavená v rokoch 1712 až 1715. Cieľom bola ochrana štôlne Horná Bieberová pred podzemnou vodou. V roku 1729 a 1747 bola opravená Samuelom Mikovínym. Opráv si Vindšachta vyžiadala v 18. storočí, okrem spomínaných, viacero. Tajch mal dva samostatné zberné jarky: Hlavný piargsky jarok a Široký jarok. Náhonný jarok bol vybudovaný v roku 1715. Voda z neho sa najskôr využívala na vodný pohon s brzdiacim zariadením na dopravu rudy a hlušiny v banských šachtách. Neskôr voda slúžila pre potreby stúp pod šachtou Leopold. Prepadová voda s vyčerpanou banskou vodou sa využívala aj na pohon úpravníckych zariadení v Štefultovskej doline. Neskôr sa voda s náhonného jarku používala na pohon vodnostĺpcových čerpacích zariadení. Dnešné pomery hovoria o tom, že objem nádrže pri maximálnej hladine je 305 800 m³, plocha 44 000 m², maximálna hĺbka je 14.2 m, dĺžka hrádze 237.1 m (Informačná tabuľa). Leží v nadmorskej výške 688 metrov nad morom (uvzsr.sk). Tajch je priamo napojený na Horný Dekýšsky jarok, dal sa však napúšťať aj z Počúvadelského tajchu cez známu „výhybku“ jarkového systému na Krížnej, prostredníctvom Richňavských tajchov a cez tajch Bakomi. Tajch Veľká Vindšachta je spolu s nižším tajchom Evička už storočie vyhľadávaným strediskom oddychu, rekreácie a vodných športov (bajkomktajchom.sk).

Tajch slúžil na zásobovanie vody pre potreby banského priemyslu, najmä pre poháňanie vodných kolies na ťažbu a spracovanie rudy. Základným princípom fungovania tajchov bolo hromadenie vody z prítokov pomocou priehrady. Následne sa táto voda využívala na poháňanie vodných zariadení prostredníctvom špeciálnych vodných náhonov. Tajch Vindšachtské jazero bol súčasťou rozsiahlej siete tajchov, ktorá zabezpečovala stabilný zdroj vody pre potreby banského priemyslu. Bol aj symbolom technickej vyspelosti stredovekých banských inžinierov. Ich stavba vyžadovala precízne meranie a plánovanie, a ich údržba si vyžadovala neustálu starostlivosť.

V súčasnosti je Tajch Vindšachtské jazero nielen technickým pamätníkom minulosti, ale aj prírodným a rekreačným územím. Okolie jazera je obľúbeným miestom pre turistiku a oddych, kde návštevníci môžu objavovať históriu a krásy prírody. Tajch Vindšachtské jazero ostáva dôležitým spojencom medzi minulosťou a súčasnosťou, pripomínajúc nám význam a vývoj banského priemyslu, ktorý ovplyvnil formovanie krajiny a spoločnosti na Slovensku.

Vindšachta Lake is situated in the village of Štiavnické Bane and is one of the 24 reservoirs in the vicinity of Banská Štiavnica, within the Protected Landscape Area of Štiavnické Vrchy. It is part of the UNESCO World Heritage site “Banská Štiavnica.” From the information board, I learned that the concept for the reservoir was proposed by Matej Kornel Hell in 1710. The dam was constructed between 1712 and 1715 with the aim of protecting the Upper Bieberová Adit from underground water. Samuel Mikovíny repaired it in 1729 and 1747. The Vindšachta Shaft required multiple repairs in the 18^th century, in addition to the mentioned ones. The reservoir had two separate drainage ditches: the Main Piargsky Ditch and the Wide Ditch. The supply ditch was built in 1715. Initially, its water was used for water-powered transportation of ore and gangue in the mining shafts with a braking device. Later, the water served the needs of the Leopold shaft. The overflow water, along with the depleted mining water, was also used to power the processing facilities in the Štefultovska Valley. Later, the water from the supply ditch was used to drive water-column pumping devices. Current conditions state that the reservoir’s volume at maximum capacity is 305,800 m³, the area is 44,000 m², the maximum depth is 14.2 m, and the dam’s length is 237.1 m (Information board). It is located at an elevation of 688 meters above sea level (uvzsr.sk). The reservoir is directly connected to the Upper Dekýš Ditch but could also be filled from the Počúvadelské Reservoir through the well-known “switch” of the ditch system to Krížna, via the Richňava Reservoirs and the Bakomi Reservoir. Vindšachta Lake, along with the lower Evička Reservoir, has been a popular center for relaxation, recreation, and water sports for centuries (bajkomktajchom.sk).

The reservoir served as a water supply for the needs of the mining industry, especially for powering water wheels used in ore extraction and processing. The fundamental principle of how reservoirs operated involved accumulating water from tributaries using a dam. Subsequently, this water was utilized to drive water-powered machinery through specialized water channels. Vindšachta Lake Reservoir was part of an extensive network of reservoirs that ensured a stable water source for the mining industry’s requirements. It also stood as a symbol of the technical proficiency of medieval mining engineers. Their construction required precise measurement and planning, and their maintenance demanded continuous care.

Today, Vindšachta Lake Reservoir is not only a technical monument of the past but also a natural and recreational area. The lake’s surroundings are a popular destination for hiking and relaxation, where visitors can explore the history and beauty of nature. Vindšachta Lake Reservoir remains an essential link between the past and the present, reminding us of the significance and evolution of the mining industry that influenced the shaping of the landscape and society in Slovakia.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Produkčná ekológia

22/08/201002/01/2023 skala

Whittaker R.H., Bormann F.H., Likens Gene E., Siccama Hubbard Brook Ecosystems Study. Forest biomass and production 1974 Ecological Monographs No. 44, p. 233 – 255 ESA – Ecological society of America Tempe produkčná ekológia ENG les, biomasa, produkcia článok 0012 – 9615 574, 581.5, 591.5

Ovington J.D., Forest W., Armstrong J. Tree biomass estimation 1968 Young H. (ed.): Symp. on primary production and mineral cycling of natural ecosystems p. 69 – 81 University of Maine Orono produkčná ekológia ENG biomasa stromov, meranie biomasy, meranie primárnej produkcie, primárna produkcia neznámy

Kleiber M. The fire of life. An introduction to animal energeticts 1961 John Wiley and Sons New York produkčná ekológia, fyziológia živočíchov ENG energetika zvierat neznámy

Šomšák Ladislav, Kubíček F. Phytocoenological and production evaluation of the original and secondary pine forests of Záhorská nížina lowland 1995 Ekológia, Vol. 14, No. 3, p. 247 – 259 SAP Bratislava fytocenológia, produkčná ekológia ENG, SLO borovicové lesy, Záhorská nížina, sekundárne boriny, pôvodné boriny článok

Chapin Stuart F. The mineral nutrition of wild plants 1980 Annual Review of Ecology and Systematics No. 11, p. 233 – 260 Annual Reviews Palo Alto produkčná ekológia ENG minerálna výživa článok

Tokár Ferdinand Aboveground dendromass formation in relation to the leaf area index of mixed forest stands of Spanish chestnut (Castanea sativa Mill.). Tvorba nadzemnej dendromasy vo vzťahu k indexu listovej plochy pri zmiešaných porastoch Castanea sativa Mill. 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 1, p. 23 – 33 SAP Bratislava produkčná ekológia ENG nadzemná dendromasa, index listovej plochy, Castanea sativa, gaštan jedlý článok

Maithani K., Arunachalam A., Pandey H.N., Tripathi R.S. Dry matter and nutrient dynamic of litter during forest regrowth in humid subtropics. Sušina a nutričná dynamika hrabanky počas obnovy lesa vo vlhkých subtrópoch 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 1, p. 49 – 59 SAP Bratislava environmentalistika, produkčná ekológia ENG nutričná dynamika hrabanky, obnova lesa, dynamika počas obnovy článok

Moore D.R.J., Keddy P.A. The relationship between species richness and standing crop in wetlands. The importance of scale 1989 Vegetatio No. 79, p. 99 – 106 ekológia, produkčná ekológia ENG druhová diverzita – produkcia článok

Míchal Igor Štruktúra a prírastkové pomery prirodzených porastov na Poľane v závislosti od skupín lesných typov 1964 Lesnický časopis No. 11, p. 127 – 148 lesníctvo, ekológia, produkčná ekológia SLO štruktúra lesného porastu, prírastok drevnej hmoty, Poľana, SLT článok

Silva Marina, Brown James H., Downing John A. Differences in population density and energy use between birds and mammals. A macroecological perspetive 1997 Journal of Animal Ecology No. 66, p. 327 – 340 BES Oxford produkčná ekológia, populačná ekológia ENG populačná hustota – energia, vtáky, cicavce článok

Spellerberg Ian F. Monitoring vodných ekosystémov 1995 Spellerberg Ian F.: Monitorování ekologických změn, p. 62 ČÚOP Brno 1 ekológia, produkčná ekológia CES monitoring, mokraď, jazero, Chrysophyceae, fytoplanktón, produkcia, biomasa, chlorofyl, pstruh, kanibalizmus, početnosť rýb, pH, trofické úrovne, Chlorophyceae, Cyanophyceae, Peridiineae, druhová pestrosť, druhové zloženie, druhová diverzita kniha 80−901855−2−5

Spellerberg Ian F. Monitoring vodných ekosystémov 1995 Spellerberg Ian F.: Monitorování ekologických změn, p. 62 ČÚOP Brno 1 ekológia, produkčná ekológia CES veková štruktúra, veľkostná štruktúra, makrozoobentos kniha 80−901855−2−5

Reagan D.P., Waide R.B. (eds.) The food web of a tropical rain forest 1996 University of Chicago Press Chicago produkčná ekológia ENG cyklus živín, dažďový prales neznámy 0−226−706−001

Ehrlich P.R., Ehrlich A.E., Holdren J.P. Ecoscience, populations, resources, environment conservation 1977 Freeman W.H. San Francisco ekológia, produkčná ekológia, environmentalistika ENG ekoveda, populácia, zdroje, environment, prostredie, ochrana neznámy

Oszlányi Július Structure of the natural hardwood floodplain forest in the National Nature Reserve Lyon 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 3, p. 225 – 231 SAP Bratislava produkčná ekológia, ekosozológia, ekológia, sociobiológia ENG tvrdý lužný les, Lyon, Číčov, Dunaj, stromová vrstva, krovinná vrstva, Quercus robur, Fraxinus angustifolia, Populus nigra, Populus alba, Ulmus laevis, Salix alba, poškodenie koruny, úprava povodia, hydrotechnické opatrenia, Salix sp. článok

Oszlányi Július Structure of the natural hardwood floodplain forest in the National Nature Reserve Lyon 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 3, p. 225 – 231 SAP Bratislava produkčná ekológia, ekosozológia, ekológia, sociobiológia ENG topoľové monokultúry, zvyšky pôvodného lužného lesa, Robinia pseudoacacia, Acer platanoides, Prunus padus, Euonymus europeus, Swida sanguinea, Viburnum opulus, Ligustrum vulgare, Sambucus nigra, Frangula alnus, Brachypodium sylvaticum, Crataegus monogyna článok

Oszlányi Július Structure of the natural hardwood floodplain forest in the National Nature Reserve Lyon 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 3, p. 225 – 231 SAP Bratislava produkčná ekológia, ekosozológia, ekológia, sociobiológia ENG biosociologická diverzita, Prunus mahaleb, Clematis vitalba, Juglans nigra, Ribes alpinum, Berberis vulgaris, Tilia cordata, prirodzená obnova článok

Nováková Jana Agricultural impact on nonlinear vegetation formations. Species richness – stand trophy relations 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 3, p. 233 – 241 SAP Bratislava ekológia, ekosozológia, produkčná ekológia ENG poľnohospodárstvo, vegetácia, druhová bohatosť, produkcia lesa, indikátor dusíka, stredné Čechy, r‑stratégia, K‑stratégia, hnojenie, dusík, výnos, variabilita druhovej bohatosti, ruderalizácia článok

Tilman D. Plant dominance along an experimental nutrient analysis 1984 Ecology Vol. 65, p. 1445 – 1453 ESA Washington produkčná ekológia, botanika ENG dominancia rastlín, analýza živín článok

Úlehlová B. Nitrogen cycling in meadow ecosystems 1989 Studie ČSAV ²⁰⁄₈₉ Academia Praha mikrobiológia, produkčná ekológia ENG cyklus N, lúčne spoločenstvo neznámy

Van der Hoek The inputs of nutrients from arable lands on nutrient poor grasslands and their impact on the hydrological aspects of nature management 1987 Ekológia, Vol. 6, p. 313 – 323 produkčná ekológia ENG živiny ornej pôdy, živiny grasslandu, hydrologické následky, prírodný manažment článok

Arunachalam A., John B., Kusum Maithani, Pandey H.N., Tripathi R.S. Vegetational and edaphic changes during secondary succession in subtropical pine and broadleaved forests of north-east India 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 3, p. 253 – 264 SAP Bratislava ekológia, produkčná ekológia ENG Pinus kesiya, pôdna organická hmota, Shillong, Corytopsis himalayana, Schima wallichii, Schima khasiana, Quercus dealbata, Rhododendron arboreum, Litsea elongata, Rhus semi-alata, Eleusine nigra, Imperata glindrica, Arundmella belganensis článok

Spellerberg Ian F. Kolobeh draslíka vo dvoch susediacich lesných porastoch – v dubovom a borovom lese 1995 Spellerberg Ian F.: Monitorování ekologických změn, p. 154 ČÚOP Brno 1 produkčná ekológia CES Pinus sylvestris, Quercus robur kniha 80−901855−2−5

Arunachalam A., John B., Kusum Maithani, Pandey H.N., Tripathi R.S. Vegetational and edaphic changes during secondary succession in subtropical pine and broadleaved forests of north-east India 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 3, p. 253 – 264 SAP Bratislava ekológia, produkčná ekológia ENG Hydrocotyle javanica, Eupatorium adenophorum, Pteridium aquilinum, Smilax blumeii, Commelina benghalensis, Lycopodium clavatum, spoločenstvo, druhová skladba, denzita, dominancia, druhová diverzita, ihličnatý les, listnatý les, pH, vek porastu článok

Arunachalam A., John B., Kusum Maithani, Pandey H.N., Tripathi R.S. Vegetational and edaphic changes during secondary succession in subtropical pine and broadleaved forests of north-east India 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 3, p. 253 – 264 SAP Bratislava ekológia, produkčná ekológia ENG SOM – organic matter content, koncentrácia P, koncentrácia NOx, koncentrácia N, obnova poôdnej úrodnosti článok

Paoletti E., La Scala S., Raddi P. Leaf surface response to abiotic stress factors in a beech stand in central Italy 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 3, p. 281 – 293 SAP Bratislava produkčná ekológia, ekosozológia ENG abiotický stresový faktor, epikutikulárna vosková erózia, stomatárne poškodenie, listnatý les, monitoring, stredné Taliansko, povrchová vosková vrstva, Fagus sylvatica, erózia stromov, kolaps sprievodných buniek, depresia sprievodných buniek článok

Paoletti E., La Scala S., Raddi P. Leaf surface response to abiotic stress factors in a beech stand in central Italy 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 3, p. 281 – 293 SAP Bratislava produkčná ekológia, ekosozológia ENG oklúzia voskom, oklúzia voskovými hrčkami, fúzia sprievodných buniek, rozpad sprievodných buniek, stomatárna konduktancia, úpadok lesa, severné Apeniny, indikátor zdravotného stavu, klimatické podmienky – monitoring, vietor, dážď, Picea abies, Pinu pinea článok

Konôpková Jana, Tokár Ferdinand Energy potential of various stand types of European chestnur (Castanea sativa Mill.) in Slovakia 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 2, p. 117 – 128 SAP Bratislava produkčná ekológia ENG potenciálna energia, tepelná energia biomasy, Castanea sativa, produkcia, Lefantovce článok

Oszlányi Július Wood, bark and leaves energy values of Carpinus betulus L., Acer campestre L., Quercus cerrsi L. and Quercus petraea Liebl. 1979 Biológia Vol. 34, p. 775 – 784 Bratislava produkčná ekológia ENG energia listov, energia dreva, energia kôry, produkcia, Carpinus betulus, Acer campestre, Quercus cerris, Quercus petraea článok

Oszlányi Július Biomass energy value of trees with various biosociological position 1979 Lesnický časopis Vol. 23, p. 177 – 188 produkčná ekológia, sociobiológia SLO energia biomasy článok

Oszlányi Július Biomass energy value crowns in an oak-hornbeam forest 1979 Lesníctvo Vol. 35, p. 204 – 206 produkčná ekológia SLO energia biomasy, energia koruny, dubo-hrabiny článok

Petráš R. Leaf biomass of spruce, pine and beech stands 1985 Lesnícky časopis No. 31, p. 323 – 333 produkčná ekológia SLO produkcia listov, borovica, smrek, buk článok

Vyskot M. Biomass and production in forest ecosystems 1973 Lesnictví No. 19, p. 641 – 660 produkčná ekológia CES produkcia, les, biomasa článok

Ostrolucká Mária Gabriela, Bolvanský Milan, Tokár Ferdinand Seed production and seed variability in black pine (Pinus nigra Arnold) at sites with different level of pollution 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 2, p. 129 – 136 SAP Bratislava produkčná ekológia, ekosozológia ENG Pinus nigra, produkcia semien, znečistenie – produkcia, reprodukčná schopnosť, hmotnosť semena, klíčivosť, ťažké kovy, Antol, Bratislava, Stupava, Drážovce, Mlyňany, Nitra článok

Dvořák Vítězslav, Marková Irena, Opluštilová Magda, Schulzová Tereza Radiation use efficiency of a mature norway spruce stand 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 2, p. 137 – 146 SAP Bratislava produkčná ekológia ENG radiácia, prírastok nadzemnej biomasy, Picea abies, deštrukčná analýza, premenlivá efektivita záchytu radiácie, dopadajúca radiácia, odrazená radiácia, prenikajúca radiácia, fotosyntéza, tropické dažďové pralesy, produkcia biomasy článok

Cox R.M. Air pollution effects on plant reproductive processes and possible consequences to their population biology. 1992 Barker R.J., Tingey T.D.: Air pollution effects on biodiversity, p. 131 – 151 New York populačná biológia rastlín, produkčná ekológia, fyziológia rastlín, environmentalistika ENG znečistenie ovzdušia, reprodukcia rastlín, článok

Cannel M.G.R., Milne R., Sheppard L.J., Unsworth M.H. Radiation interception and productivity of willow 1987 Journal of Applied Ecology No. 24, p. 261 – 278 produkčná ekológia ENG radiácia, produktivita, vŕba článok

Cannel M.G.R., Milne R., Sheppard L.J. Light use efficiency and woody biomass production of poplar and willow 1988 Forestry No. 61, p. 261 – 278 produkčná ekológia ENG využitie svetla, produkcia drevnej hmoty, topoľ, vŕba článok

Wang Y. Crown structure, radiation absorption, photosynthesis and transpiration 1988 PhD. Thesis University of Edinburgh Edinburgh produkčná ekológia, fyziológia rastlín ENG štruktúra koruny, absorpcia radiácie, fotosyntéza, transpirácia práca

Sotáková S. Organic matter and soil fertility 1982 Príroda Bratislava pedológia, produkčná ekológia SLO organická hmota, pôdna úrodnosť kniha

Berryman A., Turchin P. Detection of delayed density dependence: comment 1997 Ecology Vol. 78, No. 1, p. 318 – 320 ESA Washington ekológia, populačná ekológia, produkčná ekológia ENG zisťovanie, znižovanie hustoty článok

Williams D.W., Liebhold A.M. Detection of delayed density dependence: reply 1997 Ecology Vol. 78, No. 1, p. 320 – 322 ESA Washington ekológia, populačná ekológia, produkčná ekológia ENG zisťovanie, znižovanie hustoty článok

Roden J.S., Wiggins D.J., Ball M.C. Photosynthesis and growth of two rain forest species in simulated gaps under elevated CO2 1997 Ecology Vol. 78, No. 2, p. 385 – 393 ESA Washington produkčná ekológia, experimentálna ekológia ENG fotosyntéza, rast lesných druhov, simulácia, zvýšenie koncentrácie CO2 článok

Moen R., Pastor J., Cohen Y. A spatially explicit model of moose foraging and energetics 1997 Ecology Vol. 78, No. 2, p. 505 – 521 ESA Washington produkčná ekológia ENG machy, vyživovanie článok

Tanak H., Nakashizuka T. Fifteen years of canopy dynamics analyzed by aerial photographs in a temperate deciduous forest, Japan 1997 Ecology Vol. 78, No. 2, p. 612 – 620 ESA Washington produkčná ekológia ENG dynamika etáží, letecké snímky, digitalizácia, les v miernom pásme, Japonsko článok

Potvin C, Vasseur L. Long-term CO2 enrichment of a pasture community. Species richness, dominance, and succesion 1997 Ecology Vol. 78, No. 3, p. 666 – 677 ESA Washington produkčná ekológia, ekológia ENG obohacovanie CO2, druhová bohatosť, dominancia, sukcesia, pastviny článok

McKane R.B., Rastetter E.B., Shaver G.R., Nadelhoffer K.J., Giblin E., Laundre J.A., Chapin F.S. III. Reconstruction and analysis of historical changes in carbon storage in arctic tundra 1997 Ecology Vol. 78, No. 4, p. 1188 – 1198 ESA Washington historická geológia, historická ekológia, produkčná ekológia ENG rekonštrukcia, historické zmeny, akumulácia uhlíka, energia, arktická tundra článok

Haggar J.P., Ewel J.J. Primary produktivity and resource partitioning in model tropical ecosystems 1997 Ecology Vol. 78, No. 4, p. 1211 – 1221 ESA Washington produkčná ekológia ENG primárna produktivita, deľba zdrojov, model tropického ekosystému článok

Burke I.C., Laukenroth W.K., Parton W.J. Regional and temporal variation in net primary production and nitrogen mineralization in grasslands 1997 Ecology Vol. 78, No. 5, p. 1330 – 1340 ESA Washington produkčná ekológia ENG regionálne zmeny, časové zmeny, čistá primárna produkcia, mineralizácia dusíka, grassland článok

Wilbur H.M. Experimantal ecology of food webs. Complex systems in temporary ponds 1997 Ecology Vol. 78, No. 8, p. 2279 – 2302 ESA Washington experimentálna ekológia, produkčná ekológia ENG cyklus živín, prechodné rybníky článok

Blair J.M. Fire, N availability, and plant response in grasslands. A test of the transient maxima hypothesis 1997 Ecology Vol. 78, No. 8, p. 2359 – 2368 ESA Washington produkčná ekológia ENG oheň, využiteľnosť dusíka, reakcia rastlín, grassland článok

Silva M., Brown J.H., Downing J.A. Differences in population density and energy use between birds and mammals. A macroecological perspective 1997 Journal of Animal Ecology Vol. 66, No. 3, p. 327 – 340 BES Oxford makroekológia, produkčná ekológia, populačná ekológia ENG rozdiely populačnej hustoty, využitie energie, vtáky, cicavce, makroekologická perspektíva článok

Wayne P.M., Bazzaz F.A. Light acquisition and growth by competing individuals in Co2-enriched atmosphere. Consequences for size structure in regeneration birch stands 1997 Journal of Ecology Vol. 85, No. 1, p. 29 – 42 Oxford produkčná ekológia, ekológia rastlín ENG získavanie svetla, rast, konkurencia, obohatenie CO2, veľkosť štruktúry, regenerácia brezového porastu článok

Marraňón T., Garcia L.V. The relationship between diversity and productivity in plant communities and ertefacts 1997 Journal of Ecology Vol. 85, No. 1, p. 95 – 96 Oxford ekológia, produkčná ekológia ENG diverzita – produktivita článok

Rapson G.L., Thompson K., Hodgson J.G. The humped relationship between species richness and biomass – testing its sensitivity to sample quadrat size 1997 Journal of Ecology Vol. 85, No. 4, p. 99 – 100 Oxford ekológia, produkčná ekológia ENG druhová bohatosť, biomasa článok

Goldberg D., Novoplansky A. On the relative importance of competition in unproductive environments 1997 Journal of Ecology Vol. 85, No. 4, p. 409 – 418 Oxford ekosozológia, produkčná ekológia ENG konkurencia, neproduktívne prostredie článok

Kodrík M. Beech in below-ground biomass 1992 p. 103 – 109 TU Zvolen produkčná ekológia ENG buk, podzemná biomasa neznámy

Janík Rastislav, Schieber Branislav Fenológia a dynamika produkcie nadzemnej a podzemnej biomasy druhu Dentaria bilbifera L. 1998 Ekológia, Vol. 17, No. 2, p. 125 – 133 SAP Bratislava ekológia, fenológia, produkčná ekológia ENG dynamika produkcie, nadzemná biomasa, podzemná biomasa, Dentaria bulbifera, regenerácia po rube, spôsob zalesňovania článok

Janík Rastlislav Vplyv vybratých faktorov na produkciu nadzemnej a podzemnej biomasy druhov Rubus idaeus a Rubus hirtus v podhorských bučinách 1998 Ekológia, Vol. 17, No. 2, p. 134 – 141 SAP Bratislava ekológia, produkčná ekológia ENG vplyv, nadzemná biomasa, podzemná biomasa, Rubus idaeus, Rubus hirtus, podhorské bučiny, tieň, priemerná teplota, zrážky článok

Vykouková Ivana, Majzlanová Eva Nadzemná biomasa spoločenstiev z Petasites hybridus (L.) Gaertn B. Mey et Scherb. v Korytnickej doline (Nízke Tatry) 1998 Ekológia, Vol. 17, No. 2, p. 142 – 151 SAP Bratislava ekológia, produkčná ekológia ENG nadzemná biomasa, Petasites hybridus, Korytnícka dolina, Nízke Tatry článok

Mihál Ivan Produkcia biomasy plodníc saprofytických húb v smrekových monokultúrach na bývalých nelesných pôdach 1998 Ekológia, Vol. 17, No. 2, p. 152 – 161 SAP Bratislava ekológia, produkčná ekológia ENG produkcia biomasy, saprofytické huby, smreková monokultúra, nelesné pôdy článok

Kubíček Ferdinand, Bedrna Zoltán, Šimonovič Vojtech Produkčno-ekologická a pôdna charakteristika rašeliníkových spoločenstiev štátnych prírodných rezervácií Čikovská a Pavlová (Podspády), Tatranský národný park 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 4, p. 371 – 383 SAP Bratislava produkčná ekológia, pedológia ENG pôda, rašeliníky, Čikovská, Pavlová, Podspády, TANAP, bylinná vrstva, machová vrstva, ŠPR Bor článok

Tokár Ferdinand, Konôpková Jana Dynamické zmeny obsahu vybratých chemických prvkov v nadzemnej dendromase u rôznych porastových typov duba červeného (Quercus rubra L.) a orecha čierneho (Juglans nigra L.) 1997 Ekológia, Vol. 16, No. 4, p. 385 – 394 SAP Bratislava produkčná ekológia, chémia ENG dynamika, chemický prvok, nadzemná dendromasa, biomasa, Quercus rubra, Juglans nigra článok

Kubíček F. Production of the herb layer in coniferous ecosystems of Slovakia 1994 Ekológia, Vol. 13, p. 33 – 42 SAP Bratislava produkčná ekológia ENG produkcia bylinnej vrstvy, ihličnaté lesy, Slovensko článok

Kubíček F., Brechtl J. Production and phenology of the herb layer in an oak-hornbeam forest 1970 Biológia Vol. 25, p. 651 – 666 Bratislava produkčná ekológia, fenológia ENG bylinná vrstva, dubo-hrabiny článok

Kubíček F., Jurko Anton Estimation of the above-ground biomass of the herb layer in forest communities 1975 Folian Geobot. Phytotax. Vol. 10, p. 113 – 129 Praha produkčná ekológia ENG odhad, nadzemná biomasa, bylinná vrstva, lesné spoločenstvá článok

Kubíček F., Šomšák Ladislav Ecological analysis of the herb and moss layer in several fir and spruce forests (the Vysoké Tatry Mountains) 1993 Ekológia, Vol. 12, p. 45 – 59 SAP Bratislava produkčná ekológia ENG ekologická analýza, bylinná vrstva, machová vrstva, jedliny, smrečiny, Vysoké Tatry článok

Šimonovič V. A quantitative study of roots in forest ecosystems 1978 Biológia Vol. 33, p. 543 – 550 Bratislava produkčná ekológia ENG kvantitatívna štúdia, korene, les článok

Berendse F. Competition between plant populations at low and high nutrient supplies 1994 Oikos No. 71, p. 253 – 260 produkčná ekológia ENG konkurencia, rastlinná populácia, množstvo živín článok

Úlehlová B. Nitrogen cycling in meadow ecosystems 1989 Studie ČSAV ²⁰⁄₈₉ Academia Praha produkčná ekológia CES N, cyklus dusíka, lúky neznámy

Bernát J., Braunová O., Mirčink T.G. Determination of the microfungal biomass 0 Acta Facultatis Rerum Nature Universitas Comenius Microbiologia Vol. 11, p. 1 – 6 PRIF UK Bratislava mikrobiológia, produkčná ekológia ENG determinácia, mikroskopické huby, biomasa článok

Cummins K.W., Wuycheck J.C. Caloric equivalents for investigation in ecological energetics 1971 Inter. Vereinigung für theory un angewan. Limnobiologie No. 18 Stuttgart limnobiológia, produkčná ekológia ENG ekologická energetica, odhad, kalorický ekvivalent neznámy

Kubíček F. Study methods of plants productivity 1977 Acta Ecologica Vol. 16, p. 8 – 30 produkčná ekológia, metodológia ENG metóda rastlinej produkcie, produktivita článok

Janík Rastislav Vplyv zakmenenia, stupňa clonenia, zrážkového úhrnu a priemernej pôdnej teploty na produkciu nadzemenej a podzemnej biomasy vybratých rastlinných druhov 1998 Ekológia, Vol. 17, No. 4, p. 364 – 376 SAP Bratislava environmentalistika, produkčná ekológia ENG fotosyntetická aktívna radiácia, množstvo dopadajúceho slnečného svitu, pôdna vlhkosť, Kremnické vrchy článok 1335 – 342X

Kováčová Margita, Kontriš Jaroslav, Kontrišová Oľga Produkčná dynamika populácie Carex pilosa Scop. V podhorských bučinách 1998 Ekológia, Vol. 17, No. 4, p. 377 – 383 SAP Bratislava produkčná ekológia ENG produkcia, Carex pilosa, podhorské bučiny, Kremnické vrchy článok 1335 – 342X

Kodrík J., Kodrík Milan Production and statical stability of the fir (Abie alba Mill.) root system 1996 Ekológia, Vol. 15, No. 2, p. 169 – 178 SAP Bratislava produkčná ekológia ENG produkcia koreňového systému Abies alba, statika koreňového systémy Abies alba článok 1335 – 342X

Kubíček F. Study methods of plant productivity 1977 Acta Ecologica Vol. 16, p. 8 – 30 produkčná ekológia SLO metódy výskumu rastlinnej produkcie neznámy

Kubíček F. Productive and ecological study of herb layer biomass in forest ecosystems 1983 DrSc. Thesis produkčná ekológia, ekológia SLO produkcia bylinnej vrstvy v lesných spoločenstvách Slovenska, ekológia bylinnej vrstvy v lesných spoločenstvách Slovenska práca