kačky - Skala

2006-2010, 2007, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Organizmy, Príroda, TOP, Živočíchy

S nápadom vybudovať jazierka údajne prišiel bulharský ex-cár Ferdinand I. Coburg pri prechádzke s Imrichom Winterom. Vybudované boli v rokoch 1934 – 35. (Informačná tabuľa pred jazierkami). Sú to tri väčšie jazierka a jedno menšie. Každé z nich je trochu inak zariadené. Nachádzajú sa v časti, ktorú nazývame Kúpeľný ostrov. Do jazierok vteká termálna voda. Druhové bohatstvo rýb v jazierkach nie je vysoké, aj kvôli vysokému obsahu rozpustených látok v termálnej vode. Hlavnými obyvateľmi sú ryby: gupky ( Poecilia reticulata), molinézie (Poecilia sphenops), mečovky (Xiphophorus helleri), koikapre ( Cyprinus carpio) a karasy ( Carassius auratus). Nevychovaní chovatelia tam občas hodia svoje ryby, ktoré už nechcú. Tieto ryby však obyčajne nemajú v jazierku dlhú životnosť. Niektoré sa udržia, napr. Archocentrus nigrofasciatus, Oreochromis mozambicus.

Osobitná kapitola sú korytnačky písmenkové Trachemys scripta. Pred rokom 2005 ich tam bolo neúnosné množstvo. Chápem, že deťom sa korytnačky rátajú, ale 30 korytnačiek v jazierku je dozaista priveľa. Korytnačky “odkladajú” do jazierok tí, ktorí sa ich potrebujú zbaviť. Apelujem na všetkých záujemcov o chov korytnačiek, aby si zvážili pred kúpou svoje možnosti. Z iných živočíchov sa v jazierkach tu vyskytujú skokany rodu Rana. Z rastlín sú tu zastúpené rôzne druhy lekien a lotosov – Nymphaea, Nelumbo, viktória kráľovská – Victoria amazonica, puškvorec – Acorus, kalmus – Calamus, pálka – Typha minima, praslička – Equisetum, kosatec – Iris (Informačná tabuľa pred jazierkami). V blízkom okolí rastie bambus. Po krajoch rastú rôzne okrasné kvety. Neďaleko rastie Gingko biloba a iné exotické druhy drevín. Asi v roku 2007 po prvý krát vyvstal problém s kačicami. V priebehu leta so do jazierok natrvalo nasťahoval jeden pár Anas platyrhynchos. Vypadalo to celkom milo, lenže kačky sa rýchlo prispôsobili. Najmä turisti ich chodili kŕmiť, kačice stratili väčšinu ostražitosti a po nejakom čase sa pridali ďalšie. Nebolo problém vidieť desať kačiek v jazierkach. Časom ale nastalo chladnejšie počasie a turisti prestali v takej miere kačice prikrmovať. Kačky si však už na svoje nové prostredie zvykli a pustili do lekien a iných rastlín, ktoré mali k dispozícii. Na konci roka to vypadalo, že jazierka sú zničené.

Reakcia prišla – po čase sa na jazierkach objavilo “pletivo”, ktoré celkom účinne kačkám bránilo. V tom čase však už bolo trochu neskoro a zelené časti rastlín boli vyšklbané až na dno. Lekná majú našťastie korene veľmi hlboko a na jar sa obnovili. Na jar nasledujúceho roku jazierkam pomohli tým, že tam nasadili nové lekná, ktoré sa pestujú v skleníkoch. V roku 2008 sa tiež objavilo nad leknami pletivo ako zábrana proti kačkám. Nepovažujem to za dobré riešenie. Nebolo by vhodnejšie informovať a vychovávať turistov a domácich, ktorí chcú prikrmovať kačky, aby to nerobili. Napokon aj ryby. V rámci toho by si kúpele mohli robiť dobrú reklamu. Zdá sa mi to rozumnejšie, ako postávanie kúpeľnej polície o kúsok vyššie a striehnutie na cyklistov a korčuliarov. Pletivo je reštrikčné opatrenie a dosť neestetické. Informovanie je prevenčné, okrem toho vzbudí vyšší dojem starostlivosti a profesionality. Viem, že je milé kŕmiť kačičky a rybičky, ale následky sú nežiaduce. Navyše popri informovaní by kúpele mohli zabezpečiť, aby turisti nehádzali do jazierok mince, čím trpia najmä viktórie. Viem, že kúpele by museli investovať, ale som presvedčený o tom, že by sa to kúpeľom vrátilo.

With the idea of building ponds allegedly came from Bulgarian ex-tsar Ferdinand I. Coburg during a walk with Imrich Winter. They were built in 1934 – 35. (Information board in front of the ponds). There are three larger ponds and one smaller one. Each of them is slightly differently arranged. They are located in the part we call Kúpeľný ostrov (Spa Island). Thermal water flows into the ponds. The species richness of fish in the ponds is not high, partly due to the high content of dissolved substances in thermal water. The main inhabitants are fish: guppies (Poecilia reticulata), mollies (Poecilia sphenops), swordtails (Xiphophorus helleri), koi carp (Cyprinus carpio), and goldfish (Carassius auratus). Occasionally, irresponsible breeders throw their unwanted fish into the ponds. However, these fish usually do not have a long lifespan in the pond. Some persist, for example, Archocentrus nigrofasciatus, Oreochromis mozambicus.

A special chapter is the lettered turtles Trachemys scripta. Before 2005, there was an unbearable number of them. I understand that children like turtles, but 30 turtles in a pond is certainly too much. People “deposit” turtles in the ponds when they want to get rid of them. I appeal to all those interested in keeping turtles to consider their options before buying. Among other animals, frogs of the genus Rana occur in the ponds. Various species of water lilies and lotuses are represented among the plants – Nymphaea, Nelumbo, royal victoria – Victoria amazonica, sweet flag – Acorus, sweet flag – Calamus, bulrush – Typha minima, horsetail – Equisetum, iris – Iris (Information board in front of the ponds). Bamboo grows in the vicinity. Various ornamental flowers grow around the edges. Ginkgo biloba and other exotic tree species grow nearby. Around 2007, a problem arose with ducks. During the summer, one pair of Anas platyrhynchos permanently settled in the ponds. It seemed quite nice, but the ducks quickly adapted. Especially tourists fed them, the ducks lost most of their vigilance, and after some time, more ducks joined. It was not a problem to see ten ducks in the ponds. However, colder weather eventually came, and tourists stopped feeding the ducks to the same extent. The ducks, however, had already adapted to their new environment and started to nibble on the water lilies and other plants available to them. At the end of the year, it looked like the ponds were destroyed.

A reaction came – after a while, “fencing” appeared on the ponds, which effectively prevented ducks. At that time, however, it was a bit late, and the green parts of the plants were dug down to the bottom. Fortunately, water lilies have very deep roots, and they recovered in the spring. The following spring, they helped the ponds by planting new water lilies, which are cultivated in greenhouses. In 2008, a fence also appeared above the water lilies as a barrier against ducks. I do not consider it a good solution. Wouldn’t it be more appropriate to inform and educate tourists and locals who want to feed ducks not to do so? Finally, even fish. As part of this, the spa could advertise well. It seems more reasonable to me than standing higher as a spa police and watching cyclists and skaters. The fence is a restrictive measure and quite unaesthetic. Information is preventative; besides, it creates a higher impression of care and professionalism. I know it’s nice to feed ducks and fish, but the consequences are undesirable. Moreover, alongside informing, the spa could ensure that tourists do not throw coins into the ponds, which primarily affects water lilies. I know that the spa would have to invest, but I am convinced that it would pay off for the spa.

Der bulgarische Ex-Zar Ferdinand I. Coburg hatte angeblich die Idee, Teiche zu bauen, während er mit Imrich Winter spazieren ging. Sie wurden in den Jahren 1934 – 35 erbaut. (Informationstafel vor den Teichen). Es handelt sich um drei größere Teiche und einen kleineren. Jeder von ihnen ist etwas anders gestaltet. Sie befinden sich in einem Abschnitt, den wir Kurinsel nennen. Thermalwasser fließt in die Teiche. Die Artenvielfalt der Fische in den Teichen ist nicht hoch, auch aufgrund des hohen Gehalts an gelösten Stoffen im Thermalwasser. Die Hauptbewohner sind Fische: Guppys (Poecilia reticulata), Mollys (Poecilia sphenops), Schwertträger (Xiphophorus helleri), Koi-Karpfen (Cyprinus carpio) und Goldfische (Carassius auratus). Unartige Züchter werfen manchmal ihre Fische hinein, die sie nicht mehr wollen. Diese Fische haben jedoch in der Regel keine lange Lebensdauer im Teich. Einige überleben, zum Beispiel Archocentrus nigrofasciatus, Oreochromis mozambicus.

Eine besondere Episode sind die Buchstabenschildkröten Trachemys scripta. Vor 2005 gab es dort eine untragbare Menge von ihnen. Ich verstehe, dass Schildkröten für Kinder zählen, aber 30 Schildkröten in einem Teich sind sicherlich zu viel. Schildkröten “deponieren” in den Teichen diejenigen, die sie loswerden müssen. Ich appelliere an alle Interessierten, die Schildkröten halten möchten, ihre Möglichkeiten sorgfältig abzuwägen. Unter anderen Tieren gibt es in den Teichen hier Frösche der Gattung Rana. Verschiedene Arten von Seerosen und Lotosblumen sind hier vertreten – Nymphaea, Nelumbo, Königsviktoria – Victoria amazonica, Acorus, Kalmus – Calamus, Binse – Typha minima, Schachtelhalm – Equisetum, Schwertlilie – Iris (Informationstafel vor den Teichen). In der Nähe wächst Bambus. An den Rändern wachsen verschiedene Zierblumen. In der Nähe wächst Ginkgo biloba und andere exotische Baumarten. Etwa im Jahr 2007 trat das Problem mit Enten auf. Im Laufe des Sommers zogen ein Paar Anas platyrhynchos dauerhaft in die Teiche ein. Es schien ziemlich nett zu sein, aber die Enten passten sich schnell an. Vor allem Touristen fütterten sie, die Enten verloren die meiste Wachsamkeit, und nach einer Weile schlossen sich weitere an. Es war kein Problem, zehn Enten in den Teichen zu sehen. Mit der Zeit wurde es jedoch kälter, und die Touristen hörten auf, die Enten in dem Maße zu füttern. Die Enten hatten sich jedoch bereits an ihre neue Umgebung gewöhnt und ließen sich in Seerosen und anderen Pflanzen nieder, die sie zur Verfügung hatten. Am Ende des Jahres schien es, dass die Teiche zerstört waren.

Eine Reaktion kam – nach einer Weile tauchte “Gitter” auf den Teichen auf, das Enten ziemlich effektiv abhielt. Zu dieser Zeit war es jedoch bereits etwas spät, und die grünen Teile der Pflanzen wurden bis auf den Boden herausgegriffen. Die Seerosen haben glücklicherweise sehr tiefe Wurzeln, und im Frühjahr haben sie sich erholt. Im Frühjahr des nächsten Jahres halfen sie den Teichen, indem sie neue Seerosen einsetzten, die in Gewächshäusern angebaut werden. Im Jahr 2008 tauchte auch über den Seerosen ein Gitter auf, um Enten zu verhindern. Ich halte das nicht für eine gute Lösung. Wäre es nicht besser, Touristen und Einheimische, die Enten füttern möchten, zu informieren und zu erziehen? Schließlich auch Fische. Im Rahmen dessen könnten die Bäder auch Werbung für sich machen. Es scheint mir vernünftiger zu sein, als höher zu stehen und auf Radfahrer und Skater zu warten. Drahtgitter ist eine restriktive Maßnahme und ziemlich unschön. Information ist präventiv, außerdem erweckt sie einen höheren Eindruck von Fürsorglichkeit und Professionalität. Ich weiß, es ist schön, Enten und Fische zu füttern, aber die Folgen sind unerwünscht. Außerdem könnten die Bäder neben der Information sicherstellen, dass Touristen keine Münzen in die Teiche werfen, was besonders die Viktoria beeinträchtigt. Ich weiß, dass die Bäder investieren müssten, bin aber überzeugt, dass es sich für die Bäder auszahlen würde.

Omlouvám se za možné chyby v překladu. Zde je arabský překlad:

بدأت فكرة بناء البركان على ما يبدو من القيصر البلغاري السابق فيرديناند الأول كوبورج أثناء نزهته مع إمريخ فينتر. تم بناؤها في الفترة من 1934 إلى 1935. (لوحة المعلومات أمام البرك). إنها ثلاث بحيرات كبيرة وبحيرة صغيرة. كل واحدة منها مؤثثة بشكل مختلف قليلاً. تقع في قسم نسميه جزيرة الحمام. يتدفق الماء الحراري إلى البرك. تتنوع ثراء أنواع الأسماك في البرك بسبب ارتفاع محتوى المواد المذابة في الماء الحراري. السكان الرئيسيين هم الأسماك: جابي (Poecilia reticulata) ، ومولي (Poecilia sphenops) ، وسيوف الحاملات (Xiphophorus helleri) ، وكوي الكارب (Cyprinus carpio) وأسماك الذهب (Carassius auratus). بين الحين والآخر ، يلقي بعض المربين غير المتحضرين أسماكهم التي لا يرغبون فيها هناك. ومع ذلك ، لا تعيش هذه الأسماك عادةً لفترة طويلة في البركة. تتمسك بعضها ، على سبيل المثال ، Archocentrus nigrofasciatus ، Oreochromis mozambicus.

الفصل الخاص هو سلاحف الحروف Trachemys scripta. قبل عام 2005 ، كان هناك عدد لا يحتمل منها هناك. أفهم أن الأطفال يعتبرون السلاحف ، ولكن 30 سلحفاة في البركة هي بالتأكيد أكثر من اللازم. السلاحف “تودع” في البرك الأشخاص الذين يحتاجون إلى التخلص منها. أنا أناشد جميع الراغبين في تربية السلاحف أن يتوخوا اختيارهم قبل الشراء. من بين الكائنات الأخرى ، تظهر في البرك هناك فراشات الضفدع من جنس Rana. من بين النباتات هناك أنواع مختلفة من اللوتس واللوتس – Nymphaea ، Nelumbo ، كينغفيكتوريا – فيكتوريا الأمازونية ، السوس – أكوروس ، القلم – Calamus ، الحبل – Typha minima ، الأرجوان – Equisetum ، السوس – Iris (لوحة المعلومات أمام البرك). ينمو البامبو قريبًا. على طول الحواف ينمو أنواع مختلفة من الزهور الزينة. بالقرب من ذلك ينمو شجرة الجنكة بيلوبا وأنواع أخرى من الأشجار الغريبة. حوالي عام 2007 ، ظهرت مشكلة مع البط في المرة الأولى. خلال فصل الصيف ، انتقل زوج واحد من Anas platyrhynchos إلى الأبد في البرك. بدا الأمر لطيفًا تمامًا ، ولكن البط سرعان ما اعتادوا. خاصة السياح كانوا يطعمونها ، فقدت البط معظم يقظتها ، وبعد فترة انضمت البقية. لم يكن هناك مشكلة في رؤية عشرة بط في البرك. مع مرور الوقت ، أصبح الطقس أبرد ، وتوقف السياح عن تغذية البط في هذا القدر. ومع ذلك ، اعتادت البط بالفعل على بيئتها الجديدة وأطلقت على الليكن وغيرها من النباتات التي كانت متاحة لها. في نها ية العام ، بدا الأمر وكأن البركة قد تم تدميرها.

جاءت الردة – بعد فترة ظهر “شبك” على البرك يحمي البط بشكل فعال. في تلك الفترة كان قد فات الأوان قليلاً ، وتم سحب الأجزاء الخضراء من النباتات حتى القاع. لحسن الحظ ، تحتوي الليكن على جذور عميقة جدًا واستعادت في الربيع. في الربيع من العام التالي ، ساعدت الليكنات من خلال زراعة ليكنات جديدة يتم تربيتها في البيوت الزجاجية. في عام 2008 ، ظهرت أيضًا “شبكة” فوق الليكنات لمنع البط. لا أعتبر ذلك حلاً جيدًا. أليس من الأفضل إبلاغ وتثقيف السياح والمحليين الذين يرغبون في تغذية البط بعدم القيام بذلك؟ وأخيرًا الأسماك أيضًا. في هذا السياق ، يمكن أن تعمل الحمامات على إعطاء إعلان جيد لأنفسها. يبدو لي أن هذا أكثر عقلانية من الوقوف في مكان ما والترصد لراكبي الدراجات والتزلج. الشبكة هي تدبير احترازي وغير جميل بما فيه الكفاية. الإعلام هو وقائي ، وبالإضافة إلى ذلك ، يثير انطباعًا أعلى من الرعاية والاحتراف. أعلم أنه من الجيد تغذية البط والأسماك ، ولكن العواقب غير مرغوب فيها. علاوة على ذلك ، يمكن أن تتأكد الحمامات بجانب الإعلام من أن السياح لا يلقون عملات في البرك ، مما يتسبب في تأثير سلبي بشكل خاص على الفيكتوريا. أعلم أنه يتعين على الحمامات الاستثمار ، ولكنني مقتنع بأنه سيعود عليها بالفعل.

Odkazy

Poecilia shenops, Poecilia reticulata, Xiphophorus helleri

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Tatry, Živočíchy

Flóra a fauna Štrbského Plesa

09/12/201918/03/2024 skala

Flóru Štrbského plesa zastupuje napr. šuštička tatranská – Loiseleuria procumbens. Je to alpínska rastlina, ktorá sa dokáže prispôsobiť náročným podmienkam vysokohorskej oblasti. Kosodrevina kĺbová – Empetrum nigrum je čierna kosodrevina, ktorá tvorí husté porasty okolo Štrbského Plesa. Jej tmavé bobule sú dôležitým zdrojom potravy pre mnoho vtákov v oblasti a prispievajú k biodiverzite. Horec alpínsky – Gentiana alpina zdobí horské lúky. Mach Polytrichum commune rastie na vlhkých miestach okolo jazera. Jeho husté stonky a výhonky tvoria charakteristický obraz na brehoch Štrbského Plesa.

Faunu tvorí napr. pstruh potočný – Salmo trutta. jazvec horský – Gulo gulo. Majú robustné telo a sú dobre prispôsobení na život v zasnežených oblastiach. V okolí jazera môžete vidieť rôzne druhy vtákov, vrátane husí, kormoránov a iných vodných vtákov. Štrbské Pleso je dôležitým miestom pre migráciu vtákov.

The flora of Štrbské Pleso is represented, for example, by the Tatra scurvy-grass (Loiseleuria procumbens). It is an alpine plant that can adapt to the challenging conditions of the high-mountain area. Crowberry (Empetrum nigrum) is a black shrub forming dense thickets around Štrbské Pleso. Its dark berries are an important food source for many birds in the area, contributing to biodiversity. Alpine gentian (Gentiana alpina) adorns mountain meadows. Polytrichum commune moss grows in wet areas around the lake. Its dense stems and shoots create a characteristic image on the shores of Štrbské Pleso.

The fauna includes, for example, brook trout (Salmo trutta) and the Eurasian lynx (Gulo gulo). They have robust bodies and are well-adapted to life in snowy areas. Various bird species, including geese, cormorants, and other water birds, can be observed in the vicinity of the lake. Štrbské Pleso is an important site for bird migration.

Florę Štrbského Plesa reprezentuje na przykład rojnik tatrzański (Loiseleuria procumbens). Jest to roślina alpejska, która potrafi dostosować się do wymagających warunków wysokogórskiego obszaru. Wrzosiec kłąbowy (Empetrum nigrum) to czarny krzew tworzący gęste zarośla wokół Štrbského Plesa. Jego ciemne owoce są ważnym źródłem pożywienia dla wielu ptaków w tej okolicy, przyczyniając się do różnorodności biologicznej. Goryczka alpejska (Gentiana alpina) ozdabia górskie łąki. Mech Polytrichum commune rośnie w wilgotnych miejscach wokół jeziora. Jego gęste łodygi i pędy tworzą charakterystyczny obraz na brzegach Štrbského Plesa.

Faunę tworzą na przykład pstrąg potokowy (Salmo trutta) i rosomak górski (Gulo gulo). Mają masywne ciała i dobrze dostosowują się do życia w zaśnieżonych obszarach. W okolicy jeziora można zobaczyć różne gatunki ptaków, w tym gęsi, kormorany i inne ptaki wodne. Štrbské Pleso jest ważnym miejscem dla migracji ptaków.

TOP

Všetky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2009, 2010, Časová línia, Fotografické, Piešťanské reportáže, Reportáže, Slovenské

Fotosession Piešťany

26/03/201107/03/2024 skala

7. Fotosession – 28.3.2010

V poslednú marcovú nedeľu sa uskutočnilo ďalšie, v poradí už siedme, pokračovanie akcie Piešťanského fotoklubu – Fotosession. Za celý deň som narátal okolo 50 účastníkov, ktorí sa zúčastnili na tomto milom podujatí. Vypočuli sme si niekoľko prednášok, mali sme možnosť porozprávať sa medzi sebou. Ku spoločenskej stránke pozitívne prispel aj spoločný obed. Medzi účastníkmi podujatia boli aj členovia fotoklubov z iných miest. Nielen z Piešťan, ale napr. z Galanty, z Trnavy, z Nových Zámkov a z Bratislavy. Príležitosť sme využili aj na vzájomne sa informovanie o pripravovaných podujatiach v roku 2010.

On the last Sunday in March, another, already seventh, continuation of the event organized by the Piešťany Photoclub took place – Fotosession. Throughout the day, I counted around 50 participants who took part in this pleasant event. We listened to several lectures and had the opportunity to talk among ourselves. The communal aspect was positively contributed to by a shared lunch. Among the participants of the event were also members of photoclubs from other cities, not only from Piešťany but, for example, from Galanta, Trnava, Nové Zámky, and Bratislava. We also took the opportunity to inform each other about upcoming events in 2010.

Na začiatku nám Martin Štepka predstavil predovšetkým výhody farebného priestoru LaB. Ukázal nám možnosti jeho použitia predovšetkým v produkte Adobe Photoshop. Martin ukázal veľkosť priestoru LaB a jeho princíp založený na ľudskom vnímaní.

At the beginning, Martin Štepka introduced primarily the benefits of the LaB color space. He showed us the possibilities of its use, especially in the Adobe Photoshop product. Martin demonstrated the size of the LaB space and its principle based on human perception.

Nasledovala Katarína Mocáková, ktorá nám hovorila o svojej ceste ku zvládnutej gumotlači. Ide o historickú tvorbu fotografií, čo je zaiste v dnešnej digitálnej dobe nezvyčajné. Katke Mocákovej, ako sme počuli, sa táto výtvarná tvorba páči a ja musím povedať, že mne tiež. Určite by som sa sám na gumotlač len tak nedal, ale jej výsledné produkty sa mi veľmi páčia :-). Spomenula aj to, že nevie o nikom na Slovensku, okrem nej a Rasťa Čambala, kto by sa niečomu podobnému venoval. V jej prednáške odznel termín “fotografika”, ktorým označuje svoje a podobné postupy umeleckej tvorby. Jej rozprávanie na mňa spravilo veľký dojem. Namáčanie papiera, tvorba negatívu, skenovanie a mnohé iné vo mne vzbudzovali rešpekt pred vynaloženou energiou, trpezlivosťou a zvládnutou technológiou :-).

Next was Katarína Mocáková, who talked to us about her journey into mastering gum bichromate printing. It involves the historical technique of creating photographs, which is quite unusual in today’s digital age. As we heard, Katarína Mocáková enjoys this artistic form, and I must say that I do too. I certainly wouldn’t engage in gum bichromate printing myself, but I really like the end results of her work :-). She also mentioned that she doesn’t know of anyone in Slovakia, except for herself and Rasťo Čambala, who is dedicated to something similar. In her presentation, the term “photografika” was mentioned, which she uses to label her and similar processes of artistic creation. Her storytelling made a great impression on me. Immersing paper, creating negatives, scanning, and many other aspects evoked a sense of respect for the energy, patience, and mastered technology involved :-).

Dušan Beláň nám rozprával o lokálnych úpravách v programe Adobe Lightroom. Bol prezentovaný ako nástroj pre fotografov, s tým že časom sa zrejme situácia vyvinie do takej miery, že Photoshop nebude musieť fotograf na drvivú väčšinu úprav, vôbec otvárať. Photoshop bude nástrojom pre grafikov a Lightroom pre fotografov.

Dušan Beláň talked to us about local adjustments in Adobe Lightroom. It was presented as a tool for photographers, with the idea that over time, the situation might evolve to the point where photographers won’t need to open Photoshop for the vast majority of adjustments. Photoshop will be a tool for graphic designers, and Lightroom for photographers.

Nasledoval obed v krásnych priestoroch Kursalonu. Tentokrát boli aj buchty, s ktorými bol neustále spájaný najmä Peter Ertl :-). Chutilo však všetko a hádam aj všetkým. Samozrejme, podstatné bolo vymeniť si skúsenosti, zážitky a pod.

Po obede v “svadobnej sále” sme pokračovali prezentáciou projektu VOĽBY, v ktorej Jozef Ondzík (inak praktizujúci anesteziológ) prezentoval fotografie viacerých autorov, na ktorých boli zachytené rôzne voľby. Videli sme fotografie počas samotného procesu vo volebnej miestnosti, ale predovšetkým snímky zhotovené počas volebných kampaní. Zaujala ma nesmierna nestrannosť s akou boli fotografie vytvorené. Napokon aj celá prezentácia bola v takom vyrovnanom duchu, kde názor na politiku, a tým samozrejme aj na smerovanie spoločnosti bol len jedným z mnohých. A už vôbec nebola cítiť žiadna voličská preferencia autorov, ani celého projektu. Podobne sa vyjadril aj Martin Ondko v diskusii. Fotografie, ktoré sme videli, nie sú na 100 % tie, ktoré budú aj vo finálnom produkte projektu prezentované, ale zaujímavé bolo, že boli širšiemu auditóriu prezentované prvý krát. Ako povedal aj pán Ondzík, naše reakcie boli preňho určite prínosom.

After lunch in the “wedding hall,” we continued with the presentation of the project VOĽBY, in which Jozef Ondzík (also a practicing anesthesiologist) presented photographs from various authors, capturing different choices. We saw photographs during the voting process itself in the polling station, but especially shots taken during election campaigns. I was impressed by the incredible impartiality with which the photos were created. Finally, the entire presentation was in such a balanced spirit, where opinions on politics, and thus, of course, on the direction of society, were just one of many. There was no sense of any voter preference from the authors or the entire project. Martin Ondko expressed a similar sentiment in the discussion. The photos we saw are not 100% the ones that will be presented in the final project, but it was interesting that they were presented to a wider audience for the first time. As Mr. Ondzík said, our reactions were certainly beneficial for him.

Ako posledný vystúpil Joe Klamar, alebo ak chcete Jozef Klamár. Viacnásobný víťaz Czech Press Photo a iných súťaží, fotografujúci pre francúzsku agentúru AFP, rodák z Jasnej-Záhradiek. Joe nám ukázal kvantum fotografií, ktoré sa nám všetkým iste páčili. Hovoril síce viackrát, že sa na plátne z dataprojektoru občas pritrafia zlé snímky, ale evidentne sa mu nedarilo naplniť túto myšlienku. Viaceré jeho zábery som videl predtým aj na papieri vo veľkom formáte na výstavách v Bratislave. Najprv nám ukázal fotky zo športových súťaží, predovšetkým z lyžovania a zo skokov na lyžiach. Potom sme videli aj zopár silných záberov napr. z Bosny. Trošku sme načreli do problematiky spôsobu, ako sa dostať na to správne miesto. Napríklad počas oficiálnej návštevy pápeža, ale aj trebárs, čo robiť v dave počas demonštrácie. Dozvedeli sme sa aj to, že spravodajstvo si vyžaduje produkovať fotografie aj vtedy, keď sa prakticky nič nedeje. Mnohokrát každý deň. Videli sme fotografie aj zo Slovenska, aj trošku fotografií z voľnej tvorby – kone na Muráni a pár autoportrétov. Na konci sa Joe vrátil ku športu, videli sme napr. zábery z Pekingskej olympiády, biatlon a futbal.

As the last speaker, Joe Klamar, or Jozef Klamár, took the stage. A multiple winner of Czech Press Photo and other competitions, photographing for the French agency AFP, born in Jasna-Záhradky. Joe showed us a plethora of photographs that surely appealed to all of us. Although he mentioned several times that occasionally bad shots hit the screen from the data projector, he evidently failed to fulfill this idea. I had seen several of his shots before on paper in large format at exhibitions in Bratislava. First, he showed us photos from sports competitions, especially from skiing and ski jumping. Then we saw some powerful shots, for example, from Bosnia. We delved a bit into the issue of how to get to the right place. For example, during the official visit of the pope, or even what to do in a crowd during a demonstration. We also learned that journalism requires producing photos even when practically nothing is happening. Many times every day. We saw photos from Slovakia and a bit of free-form photography – horses in Muráň, and a few self-portraits. In the end, Joe returned to sports, showing shots from the Beijing Olympics, biathlon, and football.

Podľa Jožovho rozprávania bolo jasné, že často trpí nedostatkom času. Spravodajská fotografia mu neposkytuje veľa možností tvoriť – je to však dosť paradoxné, pretože fotografie Joe Klamaru nesú svoj rukopis a sú zasiahnuté nápadmi. Napriek tomu, že od odfotenia záberu pre agentúru, po jej odovzdanie, má niekedy polhodinu, niekedy hodiny, určite však nie deň, Joe dokáže tomu úspešne tvoriť. A stáva sa, že svoje fotky vidí až keď ich niekto opublikuje. Na druhej strane je rád za množstvo príležitostí, ktoré mu jeho práca poskytuje. Raz by Joe chcel mať viac času na fotografovanie. Celý čas pôsobil veľmi skromne, často z jeho úst vyšla veta v zmysle “to sa dá urobiť oveľa lepšie”. Zaujala ma veľmi jedna, pre mňa nečakaná myšlienka, ktorú Joe spomenul – “choďte si fotiť Africký pohár vo futbale – tí chlapci hrajú ešte pre radosť”. Po výdatnej dávke Joe Klamara siedme Fotosession úspešne skončilo. Teším sa na ďalšie pokračovanie tejto dobrej myšlienky.

According to Joe’s narrative, it was clear that he often suffers from a lack of time. Reportage photography doesn’t offer him many opportunities to create – it’s quite paradoxical, as Joe Klamar’s photos carry his signature and are infused with ideas. Despite having sometimes only half an hour, sometimes hours, but certainly not a day, from taking a shot for the agency to delivering it, Joe manages to create successfully. It happens that he sees his photos only when someone publishes them. On the other hand, he appreciates the many opportunities his work provides him. Joe would like to have more time for photography someday. Throughout the time, he appeared very modest, often saying things like “this can be done much better.” One unexpected idea that caught my attention was when Joe mentioned, “Go shoot the African Cup in football – those guys still play for joy.” After a generous dose of Joe Klamar, the seventh Fotosession ended successfully. I look forward to the next continuation of this good idea.

6. Fotosession – 25.10.2009

Téma: Zhotovovanie rôznorodých fotografických obrazov v meste Piešťany vo vymedzenom čase všetkými zúčastnenými fotografmi, s cieľom zachytenia subjektívnych individuálnych pohľadov na mesto a život v ňom. Ráno sme sa zišli v Kursalone, bohužiaľ kvôli pretrvávajúcim zrážkam v uplynulom týždni, v menšom počte. Bolo nás do 15 maximálne odhadujem. Dlhý, skutočne veľmi dlhý čas predtým bolo pomerne hrozné počasie na pobyt vonku, ale v sobotu 25.10 bolo v Piešťanoch ako stvorené na fotenie. Mám pocit, že každý si fotografoval sám. Večer sme sa zišli a fotografie sme odovzdali vo formáte JPG. Narobené fotografie potom preberali na svojich každotýždenných stretnutiach v klube jeho členovia a vybrali cca 50 fotografií, ktoré potom viac ako mesiac boli vystavené v Kursalone. Pekná myšlienka, však?

Subjekt: Creating diverse photographic images in the town of Piešťany within a defined time frame by all participating photographers, with the aim of capturing subjective individual views of the town and life in it. In the morning, we gathered at Kursalon, unfortunately, due to persistent rainfall in the past week, in smaller numbers. I estimate there were a maximum of 15 of us. A long, truly very long time before that, the weather for being outside was quite terrible, but on Saturday, October 25, Piešťany seemed perfect for photography. I feel like everyone was capturing their own perspective.

In the evening, we met again, and the photographs were submitted in JPG format. The photos taken were then reviewed by the members of the club at their weekly meetings, and approximately 50 photographs were selected. These selected photos were exhibited in Kursalon for over a month. A nice idea, isn’t it?

5. Fotosession – 5.4.2009 – tentoraz som sa akcie nezúčastnil. /I did not participate in the event.

4. FotoSession v Piešťanoch

V priestoroch Kursalonu sa konalo 26.10.2008 už štvrté stretnutie fotoklubov a fotografov. Spáchal ho Piešťanský fotoklub ;-). Ja som sa, napriek tomu, že to mám “doma”, na toto podujatie vybral po prvý raz. Program ma lákal, samozrejme bol som zvedavý na realizáciu. Ráno sme začali po úvodnom privítaní prezentáciou firmy SONY. Predstavitelia SONY nám prezentovali fotoaparáty a objektívy svojej značky. Odhadom priniesli 8 – 10 fotoaparátov a cca 15 objektívov, zopár bleskov. Nechýbala ani najnovšia α 900. Skúšali sme aj objektív s dvoma nastaviteľnými svetelnosťami 2.8 a 5.6. Techniku sme mohli vyskúšať, ohmatať, cca do 16 hodiny. Bolo to každopádne prínosné.

Potom nám Ivan Čaniga, známy fotograf svetového mena, prezentoval svoje portrétne fotografie. Hovoril o možných riešeniach portrétovania v časovom strese, o komunikácii, o svetle, o voľnosti pri tvorbe fotografie apod. Videli sme množstvo fotografií z rôznych prostredí. Prezentácia sa predĺžila oproti plánu, aj otázok Ivan zodpovedal viacero. Po prezentácii, vo viacmenej voľnejšom čase, ukázal veľa fotografií na papieri, o ktoré bol dosť vysoký záujem. Je to zrejmé z fotografií nižšie.

Nasledovala moderovaná diskusia. Veľmi som bol zvedavý, čo z toho bude. Moderátorom bol Maroš Dubovský a neskôr Martin Ondko. Veľa otázok ale nebolo treba hosťom klásť, ich odpovede asi prekvapili mnohých. Boli vlastne dlhé, ale svojim spôsobom aj tak krátke. Boli predovšetkým zmysluplné, plné emócii, skúsenosti, sebapoznania i poznania druhých. Odpovedala Martina Danková, Peter Ertl, Rasťo Čambal a Ivan Čaniga.

On October 26, 2008, the fourth meeting of photo clubs and photographers took place at the Kursalon premises, organized by the Piešťany Photo Club. Despite having it “at home,” I chose to attend this event for the first time. The program was enticing, and I was curious about the execution. In the morning, we started with an introductory welcome, followed by a presentation from SONY. Representatives from SONY showcased their brand’s cameras and lenses, bringing around 8 – 10 cameras, approximately 15 lenses, and a few flashes. The latest α 900 was also part of the display. We had the opportunity to try and explore the equipment until around 4 p.m., which was undoubtedly beneficial.

Subsequently, Ivan Čaniga, a renowned photographer of international acclaim, presented his portrait photographs. He discussed possible solutions for portrait photography under time constraints, communication techniques, the role of light, creative freedom in photography, and more. We saw numerous photographs from various settings. The presentation extended beyond the planned time, and Ivan addressed several questions from the audience. After the presentation, during a somewhat more relaxed period, he also showed many printed photographs that garnered considerable interest, as evident from the photos below.

A moderated discussion followed, and I was quite curious about the outcome. Maroš Dubovský served as the moderator, later joined by Martin Ondko. However, there wasn’t a need for many questions from the audience; the answers from the guests likely surprised many. The responses were, in a way, lengthy but still short. They were meaningful, full of emotions, experiences, self-awareness, and insights into others. Martina Danková, Peter Ertl, Rasťo Čambal, and Ivan Čaniga participated in providing responses.

Po úžasnej diskusii sme nasýtili svoje žalúdky a nasledoval voľnejší program. Ja som ho využil na rozvíjanie medziľudských vzťahov. Poobede nám Edo Čupka odprezentoval fotografovanie jazzového festivalu International Jazz Piešťany, ktorý prebieha značnú časť roka v bare Art Jazz Gallery u Doda Šošoku. Ten je mimochodom neďaleko od Kursalonu na Winterovej ulici.

Niektorí cezpoľní sa s nami postupne lúčili, iní sa k nám večer pridali, pretože nás čakala vernisáž výstavy FotoKursalon 2008. Do súťaže sa prihlásilo 32 účastníkov. Vernisáž bola spojená s vyhlásením výsledkov. Všetko prebehlo hladko, na vernisáž došlo podľa môjho odhadu 50 – 80 ľudí. Výstava potrvá v priestoroch Kursalónu do 30.11.2008. Primátor Piešťan podporil FotoSession nielen svojou osobnou účasťou, ale aj tým, že jednu cenu určil sám. V neposlednom rade sa podieľal na cene pre víťaza FotoKursalonu a okrem iného aj pre víťaza predtým sa konajúcej akcie ParkFoto. Piešťany sú nádherné miesto, kde si vždy umenie našlo svoje miesto. Dúfam, že to tak zostane 🙂

Večer, cca od 19:30 nám, aj verejnosti predviedli svoje umenie muzikanti v zložení: Erich Boboš Procházka, Stanislav Počaji a Caroline Hitland. Erich je kráľom slovenského blues a je to uznávaný umelec. Caroline Hitland je nórska speváčka, ktorá pôsobí medzi Stanom a Erichom ako kvet medzi listami. Jej neskutočne sympatický prejav môžete posúdiť podľa fotografií dole. Škoda, že nemôžete počuť aj jej spev, stojí to za to! Samozrejme aj chlapci boli výborní.

After an amazing discussion, we satisfied our stomachs, and a more relaxed program followed. I used this time to foster interpersonal relationships. In the afternoon, Edo Čupka presented photography from the International Jazz Piešťany jazz festival, which takes place for a significant part of the year at the Art Jazz Gallery near Winterova Street, not far from Kursalon.

Some attendees gradually bid farewell to us, while others joined us in the evening as we awaited the opening of the PhotoKursalon 2008 exhibition. Thirty-two participants entered the competition. The exhibition opening was combined with the announcement of the results. Everything went smoothly, and about 50 – 80 people attended the vernissage, based on my estimate. The exhibition will run at Kursalon until November 30, 2008. The mayor of Piešťany supported FotoSession not only with his personal presence but also by personally designating one of the prizes. He also contributed to the prize for the winner of FotoKursalon and, among other things, the winner of the previously held ParkFoto event. Piešťany is a beautiful place where art has always found its home. I hope it stays that way.

In the evening, around 7:30 PM, musicians, including Erich Boboš Procházka, Stanislav Počaji, and Caroline Hitland, showcased their artistry to us and the public. Erich is the king of Slovak blues and a recognized artist. Caroline Hitland is a Norwegian singer who acts as a flower among the leaves between Stan and Erich. You can judge her incredibly likable demeanor based on the photos below. Unfortunately, you can’t hear her singing, but it’s worth it! Of course, the guys were excellent as well.

Odkazy