2006-2010, 2007, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Organizmy, Príroda, TOP, Živočíchy

Najlepšie fotografie vtákov

Hits: 1770

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Dolné Považie, Jazerá, Krajina, Mestá, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Typ krajiny, Živočíchy

Jazierka v Piešťanoch

Hits: 11505

S nápa­dom vybu­do­vať jazier­ka údaj­ne pri­šiel bul­har­ský ex-​cár Fer­di­nand I. Coburg pri pre­chádz­ke s Imri­chom Win­te­rom. Vybu­do­va­né boli v rokoch 1934 – 35. (Infor­mač­ná tabu­ľa pred jazier­ka­mi). Sú to tri väč­šie jazier­ka a jed­no men­šie. Kaž­dé z nich je tro­chu inak zaria­de­né. Nachá­dza­jú sa v čas­ti, kto­rú nazý­va­me Kúpeľ­ný ostrov. Do jazie­rok vte­ká ter­mál­na voda. Dru­ho­vé bohat­stvo rýb v jazier­kach nie je vyso­ké, aj kvô­li vyso­ké­mu obsa­hu roz­pus­te­ných látok v ter­mál­nej vode. Hlav­ný­mi oby­va­teľ­mi sú ryby: gup­ky ( Poeci­lia reti­cu­la­ta), moli­né­zie (Poeci­lia sphe­nops), mečov­ky (Xip­hop­ho­rus hel­le­ri), koikap­re ( Cyp­ri­nus car­pio) a kara­sy ( Caras­sius aura­tus). Nevy­cho­va­ní cho­va­te­lia tam občas hodia svo­je ryby, kto­ré už nech­cú. Tie­to ryby však oby­čaj­ne nema­jú v jazier­ku dlhú život­nosť. Nie­kto­ré sa udr­žia, napr. Archo­cen­trus nig­ro­fas­cia­tus, Ore­oc­hro­mis mozam­bi­cus.

Oso­bit­ná kapi­to­la sú koryt­nač­ky pís­men­ko­vé Tra­che­mys scrip­ta. Pred rokom 2005 ich tam bolo neúnos­né množ­stvo. Chá­pem, že deťom sa koryt­nač­ky ráta­jú, ale 30 koryt­na­čiek v jazier­ku je dozais­ta pri­ve­ľa. Koryt­nač­ky odkla­da­jú” do jazie­rok tí, kto­rí sa ich potre­bu­jú zba­viť. Ape­lu­jem na všet­kých záu­jem­cov o chov koryt­na­čiek, aby si zvá­ži­li pred kúpou svo­je mož­nos­ti. Z iných živo­čí­chov sa v jazier­kach tu vysky­tu­jú sko­ka­ny rodu Rana. Z rast­lín sú tu zastú­pe­né rôz­ne dru­hy lekien a loto­sov Nymp­ha­ea, Nelum­bo, vik­tó­ria krá­ľov­skáVic­to­ria ama­zo­ni­ca, pušk­vo­recAco­rus, kal­musCala­mus, pál­kaTyp­ha mini­ma, pras­lič­kaEqu­ise­tum, kosa­tecIris (Infor­mač­ná tabu­ľa pred jazier­ka­mi). V blíz­kom oko­lí ras­tie bam­bus. Po kra­joch ras­tú rôz­ne okras­né kve­ty. Neďa­le­ko ras­tie Ging­ko bilo­ba a iné exo­tic­ké dru­hy dre­vín. Asi v roku 2007 po prvý krát vyvs­tal prob­lém s kači­ca­mi. V prie­be­hu leta so do jazie­rok natrva­lo nasťa­ho­val jeden pár Anas pla­tyr­hyn­chos. Vypa­da­lo to cel­kom milo, len­že kač­ky sa rých­lo pris­pô­so­bi­li. Naj­mä turis­ti ich cho­di­li kŕmiť, kači­ce stra­ti­li väč­ši­nu ostra­ži­tos­ti a po neja­kom čase sa pri­da­li ďal­šie. Nebo­lo prob­lém vidieť desať kačiek v jazier­kach. Časom ale nasta­lo chlad­nej­šie poča­sie a turis­ti pre­sta­li v takej mie­re kači­ce pri­kr­mo­vať. Kač­ky si však už na svo­je nové pro­stre­die zvyk­li a pus­ti­li do lekien a iných rast­lín, kto­ré mali k dis­po­zí­cii. Na kon­ci roka to vypa­da­lo, že jazier­ka sú zni­če­né.

Reak­cia priš­la – po čase sa na jazier­kach obja­vi­lo ple­ti­vo”, kto­ré cel­kom účin­ne kač­kám brá­ni­lo. V tom čase však už bolo tro­chu nesko­ro a zele­né čas­ti rast­lín boli vyškl­ba­né až na dno. Lek­ná majú našťas­tie kore­ne veľ­mi hlbo­ko a na jar sa obno­vi­li. Na jar nasle­du­jú­ce­ho roku jazier­kam pomoh­li tým, že tam nasa­di­li nové lek­ná, kto­ré sa pes­tu­jú v skle­ní­koch. V roku 2008 sa tiež obja­vi­lo nad lek­na­mi ple­ti­vo ako zábra­na pro­ti kač­kám. Nepo­va­žu­jem to za dob­ré rie­še­nie. Nebo­lo by vhod­nej­šie infor­mo­vať a vycho­vá­vať turis­tov a domá­cich, kto­rí chcú pri­kr­mo­vať kač­ky, aby to nero­bi­li. Napo­kon aj ryby. V rám­ci toho by si kúpe­le moh­li robiť dob­rú rekla­mu. Zdá sa mi to roz­um­nej­šie, ako postá­va­nie kúpeľ­nej polí­cie o kúsok vyš­šie a strie­hnu­tie na cyk­lis­tov a kor­ču­lia­rov. Ple­ti­vo je reštrikč­né opat­re­nie a dosť nees­te­tic­ké. Infor­mo­va­nie je pre­venč­né, okrem toho vzbu­dí vyš­ší dojem sta­rost­li­vos­ti a pro­fe­si­ona­li­ty. Viem, že je milé kŕmiť kačič­ky a rybič­ky, ale násled­ky sú nežia­du­ce. Navy­še pop­ri infor­mo­va­ní by kúpe­le moh­li zabez­pe­čiť, aby turis­ti nehá­dza­li do jazie­rok min­ce, čím trpia naj­mä vik­tó­rie. Viem, že kúpe­le by muse­li inves­to­vať, ale som pre­sved­če­ný o tom, že by sa to kúpe­ľom vrátilo.


With the idea of buil­ding ponds alle­ged­ly came from Bul­ga­rian ex-​tsar Fer­di­nand I. Coburg during a walk with Imrich Win­ter. They were built in 1934 – 35. (Infor­ma­ti­on board in front of the ponds). The­re are three lar­ger ponds and one smal­ler one. Each of them is slight­ly dif­fe­ren­tly arran­ged. They are loca­ted in the part we call Kúpeľ­ný ostrov (Spa Island). Ther­mal water flo­ws into the ponds. The spe­cies rich­ness of fish in the ponds is not high, part­ly due to the high con­tent of dis­sol­ved sub­stan­ces in ther­mal water. The main inha­bi­tants are fish: gup­pies (Poeci­lia reti­cu­la­ta), mol­lies (Poeci­lia sphe­nops), sword­tails (Xip­hop­ho­rus hel­le­ri), koi carp (Cyp­ri­nus car­pio), and gold­fish (Caras­sius aura­tus). Occa­si­onal­ly, irres­pon­sib­le bre­e­ders throw the­ir unwan­ted fish into the ponds. Howe­ver, the­se fish usu­al­ly do not have a long lifes­pan in the pond. Some per­sist, for exam­ple, Archo­cen­trus nig­ro­fas­cia­tus, Ore­oc­hro­mis mozambicus.

A spe­cial chap­ter is the let­te­red turt­les Tra­che­mys scrip­ta. Befo­re 2005, the­re was an unbe­a­rab­le num­ber of them. I unders­tand that chil­dren like turt­les, but 30 turt­les in a pond is cer­tain­ly too much. Peop­le depo­sit” turt­les in the ponds when they want to get rid of them. I appe­al to all tho­se inte­res­ted in kee­ping turt­les to con­si­der the­ir opti­ons befo­re buy­ing. Among other ani­mals, frogs of the genus Rana occur in the ponds. Vari­ous spe­cies of water lilies and lotu­ses are repre­sen­ted among the plants – Nymp­ha­ea, Nelum­bo, roy­al vic­to­ria – Vic­to­ria ama­zo­ni­ca, swe­et flag – Aco­rus, swe­et flag – Cala­mus, bul­rush – Typ­ha mini­ma, hor­se­tail – Equ­ise­tum, iris – Iris (Infor­ma­ti­on board in front of the ponds). Bam­boo gro­ws in the vici­ni­ty. Vari­ous orna­men­tal flo­wers grow around the edges. Gink­go bilo­ba and other exo­tic tree spe­cies grow near­by. Around 2007, a prob­lem aro­se with ducks. During the sum­mer, one pair of Anas pla­tyr­hyn­chos per­ma­nen­tly sett­led in the ponds. It see­med quite nice, but the ducks quick­ly adap­ted. Espe­cial­ly tou­rists fed them, the ducks lost most of the­ir vigi­lan­ce, and after some time, more ducks joined. It was not a prob­lem to see ten ducks in the ponds. Howe­ver, col­der weat­her even­tu­al­ly came, and tou­rists stop­ped fee­ding the ducks to the same extent. The ducks, howe­ver, had alre­a­dy adap­ted to the­ir new envi­ron­ment and star­ted to nibb­le on the water lilies and other plants avai­lab­le to them. At the end of the year, it looked like the ponds were destroyed.

A reac­ti­on came – after a whi­le, fen­cing” appe­a­red on the ponds, which effec­ti­ve­ly pre­ven­ted ducks. At that time, howe­ver, it was a bit late, and the gre­en parts of the plants were dug down to the bot­tom. For­tu­na­te­ly, water lilies have very deep roots, and they reco­ve­red in the spring. The fol­lo­wing spring, they hel­ped the ponds by plan­ting new water lilies, which are cul­ti­va­ted in gre­en­hou­ses. In 2008, a fen­ce also appe­a­red abo­ve the water lilies as a bar­rier against ducks. I do not con­si­der it a good solu­ti­on. Would­n’t it be more app­rop­ria­te to inform and edu­ca­te tou­rists and locals who want to feed ducks not to do so? Final­ly, even fish. As part of this, the spa could adver­ti­se well. It seems more rea­so­nab­le to me than stan­ding hig­her as a spa poli­ce and wat­ching cyc­lists and ska­ters. The fen­ce is a res­tric­ti­ve mea­su­re and quite una­est­he­tic. Infor­ma­ti­on is pre­ven­ta­ti­ve; besi­des, it cre­a­tes a hig­her impres­si­on of care and pro­fes­si­ona­lism. I know it’s nice to feed ducks and fish, but the con­se­qu­en­ces are unde­si­rab­le. More­over, along­si­de infor­ming, the spa could ensu­re that tou­rists do not throw coins into the ponds, which pri­ma­ri­ly affects water lilies. I know that the spa would have to invest, but I am con­vin­ced that it would pay off for the spa.


Der bul­ga­ris­che Ex-​Zar Fer­di­nand I. Coburg hat­te angeb­lich die Idee, Tei­che zu bau­en, wäh­rend er mit Imrich Win­ter spa­zie­ren ging. Sie wur­den in den Jah­ren 1934 – 35 erbaut. (Infor­ma­ti­ons­ta­fel vor den Tei­chen). Es han­delt sich um drei größe­re Tei­che und einen kle­i­ne­ren. Jeder von ihnen ist etwas anders ges­tal­tet. Sie befin­den sich in einem Abschnitt, den wir Kurin­sel nen­nen. Ther­ma­lwas­ser flie­ßt in die Tei­che. Die Arten­viel­falt der Fis­che in den Tei­chen ist nicht hoch, auch aufg­rund des hohen Gehalts an gelös­ten Stof­fen im Ther­ma­lwas­ser. Die Haupt­be­woh­ner sind Fis­che: Gup­pys (Poeci­lia reti­cu­la­ta), Mol­lys (Poeci­lia sphe­nops), Sch­wertt­rä­ger (Xip­hop­ho­rus hel­le­ri), Koi-​Karpfen (Cyp­ri­nus car­pio) und Gold­fis­che (Caras­sius aura­tus). Unar­ti­ge Züch­ter wer­fen manch­mal ihre Fis­che hine­in, die sie nicht mehr wol­len. Die­se Fis­che haben jedoch in der Regel kei­ne lan­ge Lebens­dau­er im Teich. Eini­ge über­le­ben, zum Beis­piel Archo­cen­trus nig­ro­fas­cia­tus, Ore­oc­hro­mis mozambicus.

Eine beson­de­re Epi­so­de sind die Buchs­ta­ben­schildk­röten Tra­che­mys scrip­ta. Vor 2005 gab es dort eine untrag­ba­re Men­ge von ihnen. Ich vers­te­he, dass Schildk­röten für Kin­der zäh­len, aber 30 Schildk­röten in einem Teich sind sicher­lich zu viel. Schildk­röten depo­nie­ren” in den Tei­chen die­je­ni­gen, die sie loswer­den müs­sen. Ich appel­lie­re an alle Inte­res­sier­ten, die Schildk­röten hal­ten möch­ten, ihre Mög­lich­ke­i­ten sorg­fäl­tig abzu­wä­gen. Unter ande­ren Tie­ren gibt es in den Tei­chen hier Frös­che der Gat­tung Rana. Vers­chie­de­ne Arten von See­ro­sen und Lotosb­lu­men sind hier ver­tre­ten – Nymp­ha­ea, Nelum­bo, Königs­vik­to­ria – Vic­to­ria ama­zo­ni­ca, Aco­rus, Kal­mus – Cala­mus, Bin­se – Typ­ha mini­ma, Schach­tel­halm – Equ­ise­tum, Sch­wert­li­lie – Iris (Infor­ma­ti­ons­ta­fel vor den Tei­chen). In der Nähe wächst Bam­bus. An den Rän­dern wach­sen vers­chie­de­ne Zierb­lu­men. In der Nähe wächst Gink­go bilo­ba und ande­re exo­tis­che Bau­mar­ten. Etwa im Jahr 2007 trat das Prob­lem mit Enten auf. Im Lau­fe des Som­mers zogen ein Paar Anas pla­tyr­hyn­chos dau­er­haft in die Tei­che ein. Es schien ziem­lich nett zu sein, aber die Enten pass­ten sich schnell an. Vor allem Tou­ris­ten füt­ter­ten sie, die Enten ver­lo­ren die meis­te Wach­sam­ke­it, und nach einer Wei­le sch­los­sen sich wei­te­re an. Es war kein Prob­lem, zehn Enten in den Tei­chen zu sehen. Mit der Zeit wur­de es jedoch käl­ter, und die Tou­ris­ten hör­ten auf, die Enten in dem Maße zu füt­tern. Die Enten hat­ten sich jedoch bere­its an ihre neue Umge­bung gewöhnt und lie­ßen sich in See­ro­sen und ande­ren Pflan­zen nie­der, die sie zur Ver­fügung hat­ten. Am Ende des Jah­res schien es, dass die Tei­che zers­tört waren.

Eine Reak­ti­on kam – nach einer Wei­le tauch­te Git­ter” auf den Tei­chen auf, das Enten ziem­lich effek­tiv abhielt. Zu die­ser Zeit war es jedoch bere­its etwas spät, und die grünen Tei­le der Pflan­zen wur­den bis auf den Boden heraus­geg­rif­fen. Die See­ro­sen haben glück­li­cher­we­i­se sehr tie­fe Wur­zeln, und im Früh­jahr haben sie sich erholt. Im Früh­jahr des nächs­ten Jah­res hal­fen sie den Tei­chen, indem sie neue See­ro­sen ein­setz­ten, die in Gewächs­hä­u­sern ange­baut wer­den. Im Jahr 2008 tauch­te auch über den See­ro­sen ein Git­ter auf, um Enten zu ver­hin­dern. Ich hal­te das nicht für eine gute Lösung. Wäre es nicht bes­ser, Tou­ris­ten und Ein­he­i­mis­che, die Enten füt­tern möch­ten, zu infor­mie­ren und zu erzie­hen? Sch­lie­ßlich auch Fis­che. Im Rah­men des­sen könn­ten die Bäder auch Wer­bung für sich machen. Es sche­int mir ver­nünf­ti­ger zu sein, als höher zu ste­hen und auf Rad­fah­rer und Ska­ter zu war­ten. Draht­git­ter ist eine res­trik­ti­ve Maßnah­me und ziem­lich unschön. Infor­ma­ti­on ist prä­ven­tiv, außer­dem erwec­kt sie einen höhe­ren Ein­druck von Für­sorg­lich­ke­it und Pro­fes­si­ona­li­tät. Ich weiß, es ist schön, Enten und Fis­che zu füt­tern, aber die Fol­gen sind uner­wün­scht. Außer­dem könn­ten die Bäder neben der Infor­ma­ti­on sichers­tel­len, dass Tou­ris­ten kei­ne Mün­zen in die Tei­che wer­fen, was beson­ders die Vik­to­ria bee­in­träch­tigt. Ich weiß, dass die Bäder inves­tie­ren müss­ten, bin aber über­ze­ugt, dass es sich für die Bäder aus­zah­len würde.


Omlou­vám se za mož­né chy­by v pře­kla­du. Zde je arab­ský překlad:

بدأت فكرة بناء البركان على ما يبدو من القيصر البلغاري السابق فيرديناند الأول كوبورج أثناء نزهته مع إمريخ فينتر. تم بناؤها في الفترة من 1934 إلى 1935. (لوحة المعلومات أمام البرك). إنها ثلاث بحيرات كبيرة وبحيرة صغيرة. كل واحدة منها مؤثثة بشكل مختلف قليلاً. تقع في قسم نسميه جزيرة الحمام. يتدفق الماء الحراري إلى البرك. تتنوع ثراء أنواع الأسماك في البرك بسبب ارتفاع محتوى المواد المذابة في الماء الحراري. السكان الرئيسيين هم الأسماك: جابي (Poeci­lia reti­cu­la­ta) ، ومولي (Poeci­lia sphe­nops) ، وسيوف الحاملات (Xip­hop­ho­rus hel­le­ri) ، وكوي الكارب (Cyp­ri­nus car­pio) وأسماك الذهب (Caras­sius aura­tus). بين الحين والآخر ، يلقي بعض المربين غير المتحضرين أسماكهم التي لا يرغبون فيها هناك. ومع ذلك ، لا تعيش هذه الأسماك عادةً لفترة طويلة في البركة. تتمسك بعضها ، على سبيل المثال ، Archo­cen­trus nig­ro­fas­cia­tus ، Ore­oc­hro­mis mozambicus.

الفصل الخاص هو سلاحف الحروف Tra­che­mys scrip­ta. قبل عام 2005 ، كان هناك عدد لا يحتمل منها هناك. أفهم أن الأطفال يعتبرون السلاحف ، ولكن 30 سلحفاة في البركة هي بالتأكيد أكثر من اللازم. السلاحف تودع” في البرك الأشخاص الذين يحتاجون إلى التخلص منها. أنا أناشد جميع الراغبين في تربية السلاحف أن يتوخوا اختيارهم قبل الشراء. من بين الكائنات الأخرى ، تظهر في البرك هناك فراشات الضفدع من جنس Rana. من بين النباتات هناك أنواع مختلفة من اللوتس واللوتس – Nymp­ha­ea ، Nelum­bo ، كينغفيكتوريا – فيكتوريا الأمازونية ، السوس – أكوروس ، القلم – Cala­mus ، الحبل – Typ­ha mini­ma ، الأرجوان – Equ­ise­tum ، السوس – Iris (لوحة المعلومات أمام البرك). ينمو البامبو قريبًا. على طول الحواف ينمو أنواع مختلفة من الزهور الزينة. بالقرب من ذلك ينمو شجرة الجنكة بيلوبا وأنواع أخرى من الأشجار الغريبة. حوالي عام 2007 ، ظهرت مشكلة مع البط في المرة الأولى. خلال فصل الصيف ، انتقل زوج واحد من Anas pla­tyr­hyn­chos إلى الأبد في البرك. بدا الأمر لطيفًا تمامًا ، ولكن البط سرعان ما اعتادوا. خاصة السياح كانوا يطعمونها ، فقدت البط معظم يقظتها ، وبعد فترة انضمت البقية. لم يكن هناك مشكلة في رؤية عشرة بط في البرك. مع مرور الوقت ، أصبح الطقس أبرد ، وتوقف السياح عن تغذية البط في هذا القدر. ومع ذلك ، اعتادت البط بالفعل على بيئتها الجديدة وأطلقت على الليكن وغيرها من النباتات التي كانت متاحة لها. في نها ية العام ، بدا الأمر وكأن البركة قد تم تدميرها.

جاءت الردة – بعد فترة ظهر شبك” على البرك يحمي البط بشكل فعال. في تلك الفترة كان قد فات الأوان قليلاً ، وتم سحب الأجزاء الخضراء من النباتات حتى القاع. لحسن الحظ ، تحتوي الليكن على جذور عميقة جدًا واستعادت في الربيع. في الربيع من العام التالي ، ساعدت الليكنات من خلال زراعة ليكنات جديدة يتم تربيتها في البيوت الزجاجية. في عام 2008 ، ظهرت أيضًا شبكة” فوق الليكنات لمنع البط. لا أعتبر ذلك حلاً جيدًا. أليس من الأفضل إبلاغ وتثقيف السياح والمحليين الذين يرغبون في تغذية البط بعدم القيام بذلك؟ وأخيرًا الأسماك أيضًا. في هذا السياق ، يمكن أن تعمل الحمامات على إعطاء إعلان جيد لأنفسها. يبدو لي أن هذا أكثر عقلانية من الوقوف في مكان ما والترصد لراكبي الدراجات والتزلج. الشبكة هي تدبير احترازي وغير جميل بما فيه الكفاية. الإعلام هو وقائي ، وبالإضافة إلى ذلك ، يثير انطباعًا أعلى من الرعاية والاحتراف. أعلم أنه من الجيد تغذية البط والأسماك ، ولكن العواقب غير مرغوب فيها. علاوة على ذلك ، يمكن أن تتأكد الحمامات بجانب الإعلام من أن السياح لا يلقون عملات في البرك ، مما يتسبب في تأثير سلبي بشكل خاص على الفيكتوريا. أعلم أنه يتعين على الحمامات الاستثمار ، ولكنني مقتنع بأنه سيعود عليها بالفعل.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Tatry, Živočíchy

Flóra a fauna Štrbského Plesa

Hits: 3209

Fló­ru Štr­b­ské­ho ple­sa zastu­pu­je napr. šuš­tič­ka tatrans­ká – Loise­le­uria pro­cum­bens. Je to alpín­ska rast­li­na, kto­rá sa doká­že pris­pô­so­biť nároč­ným pod­mien­kam vyso­ko­hor­skej oblas­ti. Koso­dre­vi­na kĺbo­vá – Empet­rum nig­rum je čier­na koso­dre­vi­na, kto­rá tvo­rí hus­té poras­ty oko­lo Štr­b­ské­ho Ple­sa. Jej tma­vé bobu­le sú dôle­ži­tým zdro­jom potra­vy pre mno­ho vtá­kov v oblas­ti a pris­pie­va­jú k bio­di­ver­zi­te. Horec alpín­sky – Gen­tia­na alpi­na zdo­bí hor­ské lúky. Mach Polyt­ri­chum com­mu­ne ras­tie na vlh­kých mies­tach oko­lo jaze­ra. Jeho hus­té ston­ky a výhon­ky tvo­ria cha­rak­te­ris­tic­ký obraz na bre­hoch Štr­b­ské­ho Plesa.

Fau­nu tvo­rí napr. pstruh potoč­ný – Sal­mo trut­ta. jaz­vec hor­ský – Gulo gulo. Majú robust­né telo a sú dob­re pris­pô­so­be­ní na život v zasne­že­ných oblas­tiach. V oko­lí jaze­ra môže­te vidieť rôz­ne dru­hy vtá­kov, vrá­ta­ne husí, kor­mo­rá­nov a iných vod­ných vtá­kov. Štr­b­ské Ple­so je dôle­ži­tým mies­tom pre mig­rá­ciu vtákov.


The flo­ra of Štr­b­ské Ple­so is repre­sen­ted, for exam­ple, by the Tat­ra scurvy-​grass (Loise­le­uria pro­cum­bens). It is an alpi­ne plant that can adapt to the chal­len­ging con­di­ti­ons of the high-​mountain area. Cro­wber­ry (Empet­rum nig­rum) is a black shrub for­ming den­se thic­kets around Štr­b­ské Ple­so. Its dark ber­ries are an impor­tant food sour­ce for many birds in the area, con­tri­bu­ting to bio­di­ver­si­ty. Alpi­ne gen­tian (Gen­tia­na alpi­na) adorns moun­tain mea­do­ws. Polyt­ri­chum com­mu­ne moss gro­ws in wet are­as around the lake. Its den­se stems and sho­ots cre­a­te a cha­rac­te­ris­tic ima­ge on the sho­res of Štr­b­ské Pleso.

The fau­na inc­lu­des, for exam­ple, bro­ok trout (Sal­mo trut­ta) and the Eura­sian lynx (Gulo gulo). They have robust bodies and are well-​adapted to life in sno­wy are­as. Vari­ous bird spe­cies, inc­lu­ding gee­se, cor­mo­rants, and other water birds, can be obser­ved in the vici­ni­ty of the lake. Štr­b­ské Ple­so is an impor­tant site for bird migration.


Flo­rę Štr­b­ské­ho Ple­sa repre­zen­tu­je na przy­kład roj­nik tatr­za­ńs­ki (Loise­le­uria pro­cum­bens). Jest to rośli­na alpej­ska, któ­ra potra­fi dosto­so­wać się do wyma­ga­jących warun­ków wyso­ko­gór­skie­go obsza­ru. Wrzo­siec kłąbo­wy (Empet­rum nig­rum) to czar­ny krzew twor­zący gęs­te zaro­śla wokół Štr­b­ské­ho Ple­sa. Jego ciem­ne owo­ce są ważnym źró­dłem poży­wie­nia dla wie­lu pta­ków w tej oko­li­cy, przyc­zy­nia­jąc się do różno­rod­no­ści bio­lo­gicz­nej. Gorycz­ka alpej­ska (Gen­tia­na alpi­na) ozda­bia gór­skie łąki. Mech Polyt­ri­chum com­mu­ne rośnie w wil­got­nych miejs­cach wokół jezi­ora. Jego gęs­te łody­gi i pędy twor­zą cha­rak­te­rys­tycz­ny obraz na brze­gach Štr­b­ské­ho Plesa.

Fau­nę twor­zą na przy­kład pstrąg poto­ko­wy (Sal­mo trut­ta) i roso­mak gór­ski (Gulo gulo). Mają masy­wne cia­ła i dobr­ze dosto­so­wu­ją się do życia w zaśnie­żo­nych obsza­rach. W oko­li­cy jezi­ora można zobac­zyć różne gatun­ki pta­ków, w tym gęsi, kor­mo­ra­ny i inne pta­ki wod­ne. Štr­b­ské Ple­so jest ważnym miejs­cem dla mig­rac­ji ptaków.


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2009, 2010, Časová línia, Fotografické, Piešťanské reportáže, Reportáže, Slovenské

Fotosession Piešťany

Hits: 5159

7. Foto­ses­si­on – 28.3.2010

V posled­nú mar­co­vú nede­ľu sa usku­toč­ni­lo ďal­šie, v pora­dí už sied­me, pokra­čo­va­nie akcie Pieš­ťan­ské­ho foto­k­lu­buFoto­ses­si­on. Za celý deň som nará­tal oko­lo 50 účast­ní­kov, kto­rí sa zúčast­ni­li na tom­to milom podu­ja­tí. Vypo­ču­li sme si nie­koľ­ko pred­ná­šok, mali sme mož­nosť poroz­prá­vať sa medzi sebou. Ku spo­lo­čen­skej strán­ke pozi­tív­ne pris­pel aj spo­loč­ný obed. Medzi účast­ník­mi podu­ja­tia boli aj čle­no­via foto­k­lu­bov z iných miest. Nie­len z Pieš­ťan, ale napr. z Galan­ty, z Trna­vy, z Nových Zám­kov a z Bra­ti­sla­vy. Prí­le­ži­tosť sme využi­li aj na vzá­jom­ne sa infor­mo­va­nie o pri­pra­vo­va­ných podu­ja­tiach v roku 2010.


On the last Sun­day in March, anot­her, alre­a­dy seventh, con­ti­nu­ati­on of the event orga­ni­zed by the Pieš­ťa­ny Pho­toc­lub took pla­ce – Foto­ses­si­on. Throug­hout the day, I coun­ted around 50 par­ti­ci­pants who took part in this ple­a­sant event. We lis­te­ned to seve­ral lec­tu­res and had the oppor­tu­ni­ty to talk among our­sel­ves. The com­mu­nal aspect was posi­ti­ve­ly con­tri­bu­ted to by a sha­red lunch. Among the par­ti­ci­pants of the event were also mem­bers of pho­toc­lubs from other cities, not only from Pieš­ťa­ny but, for exam­ple, from Galan­ta, Trna­va, Nové Zám­ky, and Bra­ti­sla­va. We also took the oppor­tu­ni­ty to inform each other about upco­ming events in 2010.


Na začiat­ku nám Mar­tin Štep­ka pred­sta­vil pre­dov­šet­kým výho­dy fareb­né­ho pries­to­ru LaB. Uká­zal nám mož­nos­ti jeho pou­ži­tia pre­dov­šet­kým v pro­duk­te Ado­be Pho­tos­hop. Mar­tin uká­zal veľ­kosť pries­to­ru LaB a jeho prin­cíp zalo­že­ný na ľud­skom vnímaní.


At the begin­ning, Mar­tin Štep­ka intro­du­ced pri­ma­ri­ly the bene­fits of the LaB color spa­ce. He sho­wed us the possi­bi­li­ties of its use, espe­cial­ly in the Ado­be Pho­tos­hop pro­duct. Mar­tin demon­stra­ted the size of the LaB spa­ce and its prin­cip­le based on human perception.


Nasle­do­va­la Kata­rí­na Mocá­ko­vá, kto­rá nám hovo­ri­la o svo­jej ces­te ku zvlád­nu­tej gumo­tla­či. Ide o his­to­ric­kú tvor­bu foto­gra­fií, čo je zais­te v dneš­nej digi­tál­nej dobe nezvy­čaj­né. Kat­ke Mocá­ko­vej, ako sme poču­li, sa táto výtvar­ná tvor­ba páči a ja musím pove­dať, že mne tiež. Urči­te by som sa sám na gumo­tlač len tak nedal, ale jej výsled­né pro­duk­ty sa mi veľ­mi páčia :-). Spo­me­nu­la aj to, že nevie o nikom na Slo­ven­sku, okrem nej a Ras­ťa Čam­ba­la, kto by sa nie­čo­mu podob­né­mu veno­val. V jej pred­náš­ke odznel ter­mín foto­gra­fi­ka”, kto­rým ozna­ču­je svo­je a podob­né postu­py ume­lec­kej tvor­by. Jej roz­prá­va­nie na mňa spra­vi­lo veľ­ký dojem. Namá­ča­nie papie­ra, tvor­ba nega­tí­vu, ske­no­va­nie a mno­hé iné vo mne vzbu­dzo­va­li rešpekt pred vyna­lo­že­nou ener­gi­ou, trpez­li­vos­ťou a zvlád­nu­tou technológiou :-).


Next was Kata­rí­na Mocá­ko­vá, who tal­ked to us about her jour­ney into mas­te­ring gum bic­hro­ma­te prin­ting. It invol­ves the his­to­ri­cal tech­ni­que of cre­a­ting pho­tog­raphs, which is quite unu­su­al in toda­y­’s digi­tal age. As we heard, Kata­rí­na Mocá­ko­vá enjo­ys this artis­tic form, and I must say that I do too. I cer­tain­ly would­n’t enga­ge in gum bic­hro­ma­te prin­ting myself, but I real­ly like the end results of her work :-). She also men­ti­oned that she does­n’t know of any­o­ne in Slo­va­kia, except for her­self and Ras­ťo Čam­ba­la, who is dedi­ca­ted to somet­hing simi­lar. In her pre­sen­ta­ti­on, the term pho­to­gra­fi­ka” was men­ti­oned, which she uses to label her and simi­lar pro­ces­ses of artis­tic cre­a­ti­on. Her sto­ry­tel­ling made a gre­at impres­si­on on me. Immer­sing paper, cre­a­ting nega­ti­ves, scan­ning, and many other aspects evo­ked a sen­se of res­pect for the ener­gy, patien­ce, and mas­te­red tech­no­lo­gy involved :-).


Dušan Beláň nám roz­prá­val o lokál­nych úpra­vách v prog­ra­me Ado­be Light­ro­om. Bol pre­zen­to­va­ný ako nástroj pre foto­gra­fov, s tým že časom sa zrej­me situ­ácia vyvi­nie do takej mie­ry, že Pho­tos­hop nebu­de musieť foto­graf na drvi­vú väč­ši­nu úprav, vôbec otvá­rať. Pho­tos­hop bude nástro­jom pre gra­fi­kov a Light­ro­om pre fotografov.

Dušan Beláň tal­ked to us about local adjus­tments in Ado­be Light­ro­om. It was pre­sen­ted as a tool for pho­tog­rap­hers, with the idea that over time, the situ­ati­on might evol­ve to the point whe­re pho­tog­rap­hers won’t need to open Pho­tos­hop for the vast majo­ri­ty of adjus­tments. Pho­tos­hop will be a tool for grap­hic desig­ners, and Light­ro­om for photographers.


Nasle­do­val obed v krás­nych pries­to­roch Kur­sa­lo­nu. Ten­to­krát boli aj buch­ty, s kto­rý­mi bol neus­tá­le spá­ja­ný naj­mä Peter Ertl :-). Chu­ti­lo však všet­ko a hádam aj všet­kým. Samoz­rej­me, pod­stat­né bolo vyme­niť si skú­se­nos­ti, zážit­ky a pod.


Dušan Beláň tal­ked to us about local adjus­tments in Ado­be Light­ro­om. It was pre­sen­ted as a tool for pho­tog­rap­hers, with the idea that over time, the situ­ati­on might evol­ve to the point whe­re pho­tog­rap­hers won’t need to open Pho­tos­hop for the vast majo­ri­ty of adjus­tments. Pho­tos­hop will be a tool for grap­hic desig­ners, and Light­ro­om for photographers.


Po obe­de v sva­dob­nej sále” sme pokra­čo­va­li pre­zen­tá­ci­ou pro­jek­tu VOĽBY, v kto­rej Jozef Ondzík (inak prak­ti­zu­jú­ci anes­te­zi­ológ) pre­zen­to­val foto­gra­fie via­ce­rých auto­rov, na kto­rých boli zachy­te­né rôz­ne voľ­by. Vide­li sme foto­gra­fie počas samot­né­ho pro­ce­su vo voleb­nej miest­nos­ti, ale pre­dov­šet­kým sním­ky zho­to­ve­né počas voleb­ných kam­pa­ní. Zau­ja­la ma nesmier­na nestran­nosť s akou boli foto­gra­fie vytvo­re­né. Napo­kon aj celá pre­zen­tá­cia bola v takom vyrov­na­nom duchu, kde názor na poli­ti­ku, a tým samoz­rej­me aj na sme­ro­va­nie spo­loč­nos­ti bol len jed­ným z mno­hých. A už vôbec nebo­la cítiť žiad­na voličs­ká pre­fe­ren­cia auto­rov, ani celé­ho pro­jek­tu. Podob­ne sa vyjad­ril aj Mar­tin Ond­ko v dis­ku­sii. Foto­gra­fie, kto­ré sme vide­li, nie sú na 100 % tie, kto­ré budú aj vo finál­nom pro­duk­te pro­jek­tu pre­zen­to­va­né, ale zau­jí­ma­vé bolo, že boli šir­šie­mu audi­tó­riu pre­zen­to­va­né prvý krát. Ako pove­dal aj pán Ondzík, naše reak­cie boli preň­ho urči­te prínosom.


After lunch in the wed­ding hall,” we con­ti­nu­ed with the pre­sen­ta­ti­on of the pro­ject VOĽBY, in which Jozef Ondzík (also a prac­ti­cing anest­he­si­olo­gist) pre­sen­ted pho­tog­raphs from vari­ous aut­hors, cap­tu­ring dif­fe­rent cho­ices. We saw pho­tog­raphs during the voting pro­cess itself in the pol­ling sta­ti­on, but espe­cial­ly shots taken during elec­ti­on cam­paigns. I was impres­sed by the inc­re­dib­le impar­tia­li­ty with which the pho­tos were cre­a­ted. Final­ly, the enti­re pre­sen­ta­ti­on was in such a balan­ced spi­rit, whe­re opi­ni­ons on poli­tics, and thus, of cour­se, on the direc­ti­on of socie­ty, were just one of many. The­re was no sen­se of any voter pre­fe­ren­ce from the aut­hors or the enti­re pro­ject. Mar­tin Ond­ko expres­sed a simi­lar sen­ti­ment in the dis­cus­si­on. The pho­tos we saw are not 100% the ones that will be pre­sen­ted in the final pro­ject, but it was inte­res­ting that they were pre­sen­ted to a wider audien­ce for the first time. As Mr. Ondzík said, our reac­ti­ons were cer­tain­ly bene­fi­cial for him.


Ako posled­ný vystú­pil Joe Kla­mar, ale­bo ak chce­te Jozef Kla­már. Viac­ná­sob­ný víťaz Czech Pre­ss Pho­to a iných súťa­ží, foto­gra­fu­jú­ci pre fran­cúz­sku agen­tú­ru AFP, rodák z Jasnej-​Záhradiek. Joe nám uká­zal kvan­tum foto­gra­fií, kto­ré sa nám všet­kým iste páči­li. Hovo­ril síce viac­krát, že sa na plát­ne z datap­ro­jek­to­ru občas pri­tra­fia zlé sním­ky, ale evi­den­tne sa mu neda­ri­lo napl­niť túto myš­lien­ku. Via­ce­ré jeho zábe­ry som videl pred­tým aj na papie­ri vo veľ­kom for­má­te na výsta­vách v Bra­ti­sla­ve. Najprv nám uká­zal fot­ky zo špor­to­vých súťa­ží, pre­dov­šet­kým z lyžo­va­nia a zo sko­kov na lyžiach. Potom sme vide­li aj zopár sil­ných zábe­rov napr. z Bos­ny. Troš­ku sme nač­re­li do prob­le­ma­ti­ky spô­so­bu, ako sa dostať na to správ­ne mies­to. Naprí­klad počas ofi­ciál­nej náv­šte­vy pápe­ža, ale aj tre­bárs, čo robiť v dave počas demon­štrá­cie. Dozve­de­li sme sa aj to, že spra­vo­daj­stvo si vyža­du­je pro­du­ko­vať foto­gra­fie aj vte­dy, keď sa prak­tic­ky nič nede­je. Mno­ho­krát kaž­dý deň. Vide­li sme foto­gra­fie aj zo Slo­ven­ska, aj troš­ku foto­gra­fií z voľ­nej tvor­by – kone na Murá­ni a pár auto­por­tré­tov. Na kon­ci sa Joe vrá­til ku špor­tu, vide­li sme napr. zábe­ry z Pekings­kej olym­piá­dy, biat­lon a futbal.


As the last spe­a­ker, Joe Kla­mar, or Jozef Kla­már, took the sta­ge. A mul­tip­le win­ner of Czech Pre­ss Pho­to and other com­pe­ti­ti­ons, pho­tog­rap­hing for the French agen­cy AFP, born in Jasna-​Záhradky. Joe sho­wed us a plet­ho­ra of pho­tog­raphs that sure­ly appe­a­led to all of us. Alt­hough he men­ti­oned seve­ral times that occa­si­onal­ly bad shots hit the scre­en from the data pro­jec­tor, he evi­den­tly fai­led to ful­fill this idea. I had seen seve­ral of his shots befo­re on paper in lar­ge for­mat at exhi­bi­ti­ons in Bra­ti­sla­va. First, he sho­wed us pho­tos from sports com­pe­ti­ti­ons, espe­cial­ly from ski­ing and ski jum­ping. Then we saw some power­ful shots, for exam­ple, from Bos­nia. We del­ved a bit into the issue of how to get to the right pla­ce. For exam­ple, during the offi­cial visit of the pope, or even what to do in a cro­wd during a demon­stra­ti­on. We also lear­ned that jour­na­lism requ­ires pro­du­cing pho­tos even when prac­ti­cal­ly not­hing is hap­pe­ning. Many times eve­ry day. We saw pho­tos from Slo­va­kia and a bit of free-​form pho­tog­rap­hy – hor­ses in Muráň, and a few self-​portraits. In the end, Joe retur­ned to sports, sho­wing shots from the Bei­jing Olym­pics, biat­hlon, and football.


Pod­ľa Jožov­ho roz­prá­va­nia bolo jas­né, že čas­to trpí nedos­tat­kom času. Spra­vo­daj­ská foto­gra­fia mu nepos­ky­tu­je veľa mož­nos­tí tvo­riť – je to však dosť para­dox­né, pre­to­že foto­gra­fie Joe Kla­ma­ru nesú svoj ruko­pis a sú zasia­hnu­té nápad­mi. Napriek tomu, že od odfo­te­nia zábe­ru pre agen­tú­ru, po jej odo­vzda­nie, má nie­ke­dy pol­ho­di­nu, nie­ke­dy hodi­ny, urči­te však nie deň, Joe doká­že tomu úspeš­ne tvo­riť. A stá­va sa, že svo­je fot­ky vidí až keď ich nie­kto opub­li­ku­je. Na dru­hej stra­ne je rád za množ­stvo prí­le­ži­tos­tí, kto­ré mu jeho prá­ca posky­tu­je. Raz by Joe chcel mať viac času na foto­gra­fo­va­nie. Celý čas pôso­bil veľ­mi skrom­ne, čas­to z jeho úst vyšla veta v zmys­le to sa dá uro­biť ove­ľa lep­šie”. Zau­ja­la ma veľ­mi jed­na, pre mňa neča­ka­ná myš­lien­ka, kto­rú Joe spo­me­nul – choď­te si fotiť Afric­ký pohár vo fut­ba­le – tí chlap­ci hra­jú ešte pre radosť”. Po výdat­nej dáv­ke Joe Kla­ma­ra sied­me Foto­ses­si­on úspeš­ne skon­či­lo. Teším sa na ďal­šie pokra­čo­va­nie tej­to dob­rej myšlienky.

Accor­ding to Joe’s nar­ra­ti­ve, it was cle­ar that he often suf­fers from a lack of time. Repor­ta­ge pho­tog­rap­hy does­n’t offer him many oppor­tu­ni­ties to cre­a­te – it’s quite para­do­xi­cal, as Joe Kla­ma­r’s pho­tos car­ry his sig­na­tu­re and are infu­sed with ide­as. Des­pi­te having some­ti­mes only half an hour, some­ti­mes hours, but cer­tain­ly not a day, from taking a shot for the agen­cy to deli­ve­ring it, Joe mana­ges to cre­a­te suc­cess­ful­ly. It hap­pens that he sees his pho­tos only when some­one pub­lis­hes them. On the other hand, he app­re­cia­tes the many oppor­tu­ni­ties his work pro­vi­des him. Joe would like to have more time for pho­tog­rap­hy some­day. Throug­hout the time, he appe­a­red very modest, often say­ing things like this can be done much bet­ter.” One une­xpec­ted idea that caught my atten­ti­on was when Joe men­ti­oned, Go sho­ot the Afri­can Cup in foot­ball – tho­se guys still play for joy.” After a gene­rous dose of Joe Kla­mar, the seventh Foto­ses­si­on ended suc­cess­ful­ly. I look for­ward to the next con­ti­nu­ati­on of this good idea.


6. Foto­ses­si­on – 25.10.2009

Téma: Zho­to­vo­va­nie rôz­no­ro­dých foto­gra­fic­kých obra­zov v mes­te Pieš­ťa­ny vo vyme­dze­nom čase všet­ký­mi zúčast­ne­ný­mi foto­graf­mi, s cie­ľom zachy­te­nia sub­jek­tív­nych indi­vi­du­ál­nych pohľa­dov na mes­to a život v ňom. Ráno sme sa ziš­li v Kur­sa­lo­ne, bohu­žiaľ kvô­li pre­tr­vá­va­jú­cim zráž­kam v uply­nu­lom týžd­ni, v men­šom počte. Bolo nás do 15 maxi­mál­ne odha­du­jem. Dlhý, sku­toč­ne veľ­mi dlhý čas pred­tým bolo pomer­ne hroz­né poča­sie na pobyt von­ku, ale v sobo­tu 25.10 bolo v Pieš­ťa­noch ako stvo­re­né na fote­nie. Mám pocit, že kaž­dý si foto­gra­fo­val sám. Večer sme sa ziš­li a foto­gra­fie sme odo­vzda­li vo for­má­te JPG. Naro­be­né foto­gra­fie potom pre­be­ra­li na svo­jich kaž­do­týž­den­ných stret­nu­tiach v klu­be jeho čle­no­via a vybra­li cca 50 foto­gra­fií, kto­ré potom viac ako mesiac boli vysta­ve­né v Kur­sa­lo­ne. Pek­ná myš­lien­ka, však?


Sub­jekt: Cre­a­ting diver­se pho­tog­rap­hic ima­ges in the town of Pieš­ťa­ny wit­hin a defi­ned time fra­me by all par­ti­ci­pa­ting pho­tog­rap­hers, with the aim of cap­tu­ring sub­jec­ti­ve indi­vi­du­al vie­ws of the town and life in it. In the mor­ning, we gat­he­red at Kur­sa­lon, unfor­tu­na­te­ly, due to per­sis­tent rain­fall in the past week, in smal­ler num­bers. I esti­ma­te the­re were a maxi­mum of 15 of us. A long, tru­ly very long time befo­re that, the weat­her for being out­si­de was quite ter­rib­le, but on Satur­day, Octo­ber 25, Pieš­ťa­ny see­med per­fect for pho­tog­rap­hy. I feel like eve­ry­o­ne was cap­tu­ring the­ir own perspective.

In the eve­ning, we met again, and the pho­tog­raphs were sub­mit­ted in JPG for­mat. The pho­tos taken were then revie­wed by the mem­bers of the club at the­ir week­ly mee­tings, and app­ro­xi­ma­te­ly 50 pho­tog­raphs were selec­ted. The­se selec­ted pho­tos were exhi­bi­ted in Kur­sa­lon for over a month. A nice idea, isn’t it?

5. Foto­ses­si­on5.4.2009ten­to­raz som sa akcie nezú­čast­nil. /​I did not par­ti­ci­pa­te in the event.


4. Foto­Ses­si­on v Piešťanoch

V pries­to­roch Kur­sa­lo­nu sa kona­lo 26.10.2008 už štvr­té stret­nu­tie foto­k­lu­bov a foto­gra­fov. Spá­chal ho Pieš­ťan­ský foto­k­lub ;-). Ja som sa, napriek tomu, že to mám doma”, na toto podu­ja­tie vybral po prvý raz. Prog­ram ma lákal, samoz­rej­me bol som zve­da­vý na rea­li­zá­ciu. Ráno sme zača­li po úvod­nom pri­ví­ta­ní pre­zen­tá­ci­ou fir­my SONY. Pred­sta­vi­te­lia SONY nám pre­zen­to­va­li foto­apa­rá­ty a objek­tí­vy svo­jej znač­ky. Odha­dom pri­nies­li 8 – 10 foto­apa­rá­tov a cca 15 objek­tí­vov, zopár bles­kov. Nechý­ba­la ani naj­nov­šia α 900. Skú­ša­li sme aj objek­tív s dvo­ma nasta­vi­teľ­ný­mi sve­tel­nos­ťa­mi 2.85.6. Tech­ni­ku sme moh­li vyskú­šať, ohma­tať, cca do 16 hodi­ny. Bolo to kaž­do­pád­ne prínosné.

Potom nám Ivan Čani­ga, zná­my foto­graf sve­to­vé­ho mena, pre­zen­to­val svo­je por­trét­ne foto­gra­fie. Hovo­ril o mož­ných rie­še­niach por­tré­to­va­nia v časo­vom stre­se, o komu­ni­ká­cii, o svet­le, o voľ­nos­ti pri tvor­be foto­gra­fie apod. Vide­li sme množ­stvo foto­gra­fií z rôz­nych pro­stre­dí. Pre­zen­tá­cia sa pre­dĺži­la opro­ti plá­nu, aj otá­zok Ivan zod­po­ve­dal via­ce­ro. Po pre­zen­tá­cii, vo viac­me­nej voľ­nej­šom čase, uká­zal veľa foto­gra­fií na papie­ri, o kto­ré bol dosť vyso­ký záu­jem. Je to zrej­mé z foto­gra­fií nižšie.

Nasle­do­va­la mode­ro­va­ná dis­ku­sia. Veľ­mi som bol zve­da­vý, čo z toho bude. Mode­rá­to­rom bol Maroš Dubov­ský a neskôr Mar­tin Ond­ko. Veľa otá­zok ale nebo­lo tre­ba hos­ťom klásť, ich odpo­ve­de asi prek­va­pi­li mno­hých. Boli vlast­ne dlhé, ale svo­jim spô­so­bom aj tak krát­ke. Boli pre­dov­šet­kým zmys­lu­pl­né, plné emó­cii, skú­se­nos­ti, seba­poz­na­nia i pozna­nia dru­hých. Odpo­ve­da­la Mar­ti­na Dan­ko­vá, Peter Ertl, Ras­ťo Čam­bal a Ivan Čani­ga.


On Octo­ber 26, 2008, the fourth mee­ting of pho­to clubs and pho­tog­rap­hers took pla­ce at the Kur­sa­lon pre­mi­ses, orga­ni­zed by the Pieš­ťa­ny Pho­to Club. Des­pi­te having it at home,” I cho­se to attend this event for the first time. The prog­ram was enti­cing, and I was curi­ous about the exe­cu­ti­on. In the mor­ning, we star­ted with an intro­duc­to­ry wel­co­me, fol­lo­wed by a pre­sen­ta­ti­on from SONY. Repre­sen­ta­ti­ves from SONY sho­wca­sed the­ir bran­d’s came­ras and len­ses, brin­ging around 8 – 10 came­ras, app­ro­xi­ma­te­ly 15 len­ses, and a few flas­hes. The latest α 900 was also part of the disp­lay. We had the oppor­tu­ni­ty to try and explo­re the equ­ip­ment until around 4 p.m., which was undoub­ted­ly beneficial.

Sub­se­qu­en­tly, Ivan Čani­ga, a reno­wned pho­tog­rap­her of inter­na­ti­onal acc­laim, pre­sen­ted his por­trait pho­tog­raphs. He dis­cus­sed possib­le solu­ti­ons for por­trait pho­tog­rap­hy under time cons­traints, com­mu­ni­ca­ti­on tech­ni­qu­es, the role of light, cre­a­ti­ve fre­e­dom in pho­tog­rap­hy, and more. We saw nume­rous pho­tog­raphs from vari­ous set­tings. The pre­sen­ta­ti­on exten­ded bey­ond the plan­ned time, and Ivan add­res­sed seve­ral ques­ti­ons from the audien­ce. After the pre­sen­ta­ti­on, during a some­what more rela­xed peri­od, he also sho­wed many prin­ted pho­tog­raphs that gar­ne­red con­si­de­rab­le inte­rest, as evi­dent from the pho­tos below.

A mode­ra­ted dis­cus­si­on fol­lo­wed, and I was quite curi­ous about the out­co­me. Maroš Dubov­ský ser­ved as the mode­ra­tor, later joined by Mar­tin Ond­ko. Howe­ver, the­re was­n’t a need for many ques­ti­ons from the audien­ce; the answers from the guests like­ly sur­pri­sed many. The res­pon­ses were, in a way, lengt­hy but still short. They were mea­ning­ful, full of emo­ti­ons, expe­rien­ces, self-​awareness, and insights into others. Mar­ti­na Dan­ko­vá, Peter Ertl, Ras­ťo Čam­bal, and Ivan Čani­ga par­ti­ci­pa­ted in pro­vi­ding responses.


Po úžas­nej dis­ku­sii sme nasý­ti­li svo­je žalúd­ky a nasle­do­val voľ­nej­ší prog­ram. Ja som ho využil na roz­ví­ja­nie medzi­ľud­ských vzťa­hov. Poobe­de nám Edo Čup­ka odpre­zen­to­val foto­gra­fo­va­nie jaz­zo­vé­ho fes­ti­va­lu Inter­na­ti­onal Jazz Pieš­ťa­ny, kto­rý pre­bie­ha znač­nú časť roka v bare Art Jazz Gal­le­ry u Doda Šošo­ku. Ten je mimo­cho­dom neďa­le­ko od Kur­sa­lo­nu na Win­te­ro­vej ulici.

Nie­kto­rí cez­poľ­ní sa s nami postup­ne lúči­li, iní sa k nám večer pri­da­li, pre­to­že nás čaka­la ver­ni­sáž výsta­vy Foto­Kur­sa­lon 2008. Do súťa­že sa pri­hlá­si­lo 32 účast­ní­kov. Ver­ni­sáž bola spo­je­ná s vyhlá­se­ním výsled­kov. Všet­ko pre­beh­lo hlad­ko, na ver­ni­sáž doš­lo pod­ľa môj­ho odha­du 50 – 80 ľudí. Výsta­va potr­vá v pries­to­roch Kur­sa­ló­nu do 30.11.2008. Pri­má­tor Pieš­ťan pod­po­ril Foto­Ses­si­on nie­len svo­jou osob­nou účas­ťou, ale aj tým, že jed­nu cenu určil sám. V nepo­sled­nom rade sa podie­ľal na cene pre víťa­za Foto­Kur­sa­lo­nu a okrem iné­ho aj pre víťa­za pred­tým sa kona­jú­cej akcie Park­Fo­to. Pieš­ťa­ny sú nád­her­né mies­to, kde si vždy ume­nie našlo svo­je mies­to. Dúfam, že to tak zostane 🙂

Večer, cca od 19:30 nám, aj verej­nos­ti pred­vied­li svo­je ume­nie muzi­kan­ti v zlo­že­ní: Erich Boboš Pro­cház­ka, Sta­ni­slav Poča­ji a Caro­li­ne Hit­land. Erich je krá­ľom slo­ven­ské­ho blu­es a je to uzná­va­ný ume­lec. Caro­li­ne Hit­land je nór­ska spe­váč­ka, kto­rá pôso­bí medzi Sta­nom a Eri­chom ako kvet medzi lis­ta­mi. Jej nesku­toč­ne sym­pa­tic­ký pre­jav môže­te posú­diť pod­ľa foto­gra­fií dole. Ško­da, že nemô­že­te počuť aj jej spev, sto­jí to za to! Samoz­rej­me aj chlap­ci boli výborní.


After an ama­zing dis­cus­si­on, we satis­fied our sto­machs, and a more rela­xed prog­ram fol­lo­wed. I used this time to fos­ter inter­per­so­nal rela­ti­ons­hips. In the after­no­on, Edo Čup­ka pre­sen­ted pho­tog­rap­hy from the Inter­na­ti­onal Jazz Pieš­ťa­ny jazz fes­ti­val, which takes pla­ce for a sig­ni­fi­cant part of the year at the Art Jazz Gal­le­ry near Win­te­ro­va Stre­et, not far from Kursalon.

Some atten­de­es gra­du­al­ly bid fare­well to us, whi­le others joined us in the eve­ning as we awai­ted the ope­ning of the Pho­to­Kur­sa­lon 2008 exhi­bi­ti­on. Thirty-​two par­ti­ci­pants ente­red the com­pe­ti­ti­on. The exhi­bi­ti­on ope­ning was com­bi­ned with the announ­ce­ment of the results. Eve­ryt­hing went smo­ot­hly, and about 50 – 80 peop­le atten­ded the ver­nis­sa­ge, based on my esti­ma­te. The exhi­bi­ti­on will run at Kur­sa­lon until Novem­ber 30, 2008. The may­or of Pieš­ťa­ny sup­por­ted Foto­Ses­si­on not only with his per­so­nal pre­sen­ce but also by per­so­nal­ly desig­na­ting one of the pri­zes. He also con­tri­bu­ted to the pri­ze for the win­ner of Foto­Kur­sa­lon and, among other things, the win­ner of the pre­vi­ous­ly held Park­Fo­to event. Pieš­ťa­ny is a beau­ti­ful pla­ce whe­re art has alwa­ys found its home. I hope it sta­ys that way.

In the eve­ning, around 7:30 PM, musi­cians, inc­lu­ding Erich Boboš Pro­cház­ka, Sta­ni­slav Poča­ji, and Caro­li­ne Hit­land, sho­wca­sed the­ir artis­try to us and the pub­lic. Erich is the king of Slo­vak blu­es and a recog­ni­zed artist. Caro­li­ne Hit­land is a Nor­we­gian sin­ger who acts as a flo­wer among the lea­ves bet­we­en Stan and Erich. You can jud­ge her inc­re­dib­ly likab­le deme­a­nor based on the pho­tos below. Unfor­tu­na­te­ly, you can’t hear her sin­ging, but it’s worth it! Of cour­se, the guys were excel­lent as well.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post