Krajina, Slovensko, Príroda, Záhorie, Biotopy, Fotografie, Mokrade

Devínske jazero

skala
Hits: 13867

Devínske jazero je oblasť medzi riekou Moravou a Devínskou Novou Vsou. Táto bývalá citlivá hraničná oblasť si možno aj vďaka svojej minulosti ponechala prírodnejší charakter. Nie je to jazero, akoby názov napovedal, je to niva , inundačné územie, ktoré býva niekedy viac, či menej zaplavené. Popri rieke Morava sa nachádzajú mäkkého lužného lesa, predovšetkým vŕby a topole. Na Devínskom jazere môžeme okrem iného pozorovať cca od 15.3 do 15.8 bociany. 

Napriek svojmu názvu nejde o tradičné jazero, oblasť sa stáva jazerom len počas jarných záplav, keď sa z rieky Morava vyleje na okolité , čím vzniká dočasná vodná plocha s rozlohou približne 20 hektárov. Tento fenomén periodického zaplavovania vytvára ideálne podmienky pre bohatú biodiverzitu. Devínske jazero je súčasťou najväčšieho a najzachovalejšieho komplexu záplavových lúk v strednej Európe, známeho ako Niva Moravy. Vďaka tomu je domovom mnohých vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Počas jarných mesiacov tu kvitnú biele , ktoré svojou krásou pripomínajú slávne obrazy Clauda Moneta. Okrem nich tu nájdeme aj žlté lekná. Devínske jazero je významným hniezdiskom pre rôzne druhy vtákov. Bociany biele tu nachádzajú bohaté zdroje potravy, pričom ich hniezda sa nachádzajú na rakúskej strane rieky Morava v dubových lesoch pri mestečku Marchegg. Okrem bocianov tu môžeme pozorovať aj chriašteľa poľného či orliaka morského (outdooractive.com).

Devínske jazero je riečne jazero, mŕtve rameno Moravy a leží medzi jej ľavým brehom a korytom rieky Malina. Lúka Devínske jazero je rozlohou 10.5 km2 najväčšou mokrou lúkou na Slovensku. Začiatkom 60-tych rokov 20. storočia sa tu pri ťažbe piesku našlo niekoľko hrobov zo staršej doby rímskej. Pozostatkom z nedávnejšej doby sú bunkre, ktoré sa budovali v 30-tych rokoch 20. storočia. Nazývajú sa aj ropíky, podľa skratky ROP – Riaditeľstvo opevňovacích prác. Posádku tvorilo 3-7 mužov, vyzbrojení boli guľometmi, vybavení periskopmi, granátovou rúrou (Wlachovský). tohto územia je úzko spätá s politickými udalosťami 20. storočia. Počas existencie železnej opony bola táto oblasť súčasťou prísne stráženého pohraničného pásma medzi bývalým Československom a Rakúskom. Vďaka tomu sa tu zachovala takmer nedotknutá , keďže oblasť nebola vystavená intenzívnej hospodárskej činnosti (outdooractive.com).

Od roku 1993 je celá oblasť zaradená medzi mokrade medzinárodného významu podľa Ramsarskej konvencie. Niva Moravy je od roku 1992 zaradená medzi významné vtáčie územia. Hniezdia tu bociany, volavky a celkovo až 118 druhov vtákov. Žije tu aj veľa druhov netopierov, hady, vzácna užovka stromová, bobor európsky, v rieke Morava žije až 62 druhov rýb (panorama.sk). Nachádza sa tu aj Marcheggský viadukt, ktorý je vlastne už technickou pamiatkou, ktorá sa ale dodnes používa na železničnú prepravu. V roku 1846 sa začal stavať most medzi Devínskou Novou Vsou a Marcheggom. 474 metrov dlhý, patril vtedy k najväčším v Uhorsku. Počas svojej histórie bol viackrát počas  zničený, ale vždy opäť postavený. Posledná rekonštrukcia je z roku 1959 (Wlachovský). V roku 2021 bolo Devínske jazero vyhlásené za chránený areál s rozlohou 1 268,89 hektára (outdooractive.com).

Devínske Jazero is an area between the Morava River and Devínska Nová Ves. This former sensitive border area has perhaps retained its natural character thanks to its past. Despite its name, it is not a lake but rather the floodplain of the Morava River, an inundation zone that is sometimes more or less flooded. Along the Morava River, there are soft floodplain forest trees, mainly willows and poplars. At Devínske Jazero, one can observe storks approximately from March 15 to August 15.

Despite its name, it is not a traditional lake; the area becomes a lake only during the spring floods when water from the Morava River overflows onto the surrounding meadows, creating a temporary water body of about 20 hectares. This phenomenon of periodic flooding creates ideal conditions for rich biodiversity. Devínske Jazero is part of the largest and most preserved complex of floodplain meadows in Central Europe, known as the Morava Floodplain. Thanks to this, it is home to many rare species of plants and animals. During the spring months, white water lilies bloom here, resembling the famous paintings of Claude Monet. In addition to these, yellow water lilies can also be found. Devínske Jazero is an important nesting site for various bird species. White storks find abundant food sources here, while their nests are located on the Austrian side of the Morava River in the oak forests near the town of Marchegg. Besides storks, one can also observe the corncrake and the white-tailed eagle (outdooractive.com).

Devínske Jazero is a river lake, an oxbow of the Morava River, located between its left bank and the Malina River channel. The Devínske Jazero Meadow, covering an area of 10.5 km², is the largest wet meadow in Slovakia. In the early 1960s, during sand mining, several graves from the early Roman period were discovered here. A remnant of more recent history is the bunkers, built in the 1930s. These are also called Ropíky, after the abbreviation ROP – Riaditeľstvo opevňovacích prác (Directorate of Fortification Works). The garrison consisted of 3 to 7 men, equipped with machine guns, periscopes, and grenade launchers (Wlachovský). The history of this area is closely tied to the political events of the 20th century. During the existence of the Iron Curtain, this region was part of a strictly guarded border zone between former Czechoslovakia and Austria. As a result, nearly untouched nature has been preserved here, as the area was not exposed to intensive economic activity (outdooractive.com).

Since 1993, the entire area has been designated as a wetland of international importance under the Ramsar Convention. Since 1992, the Morava Floodplain has been classified as an Important Bird Area. Storks, herons, and a total of up to 118 bird species nest here. Many bat species, snakes, the rare Aesculapian snake, the Eurasian beaver, and up to 62 species of fish live in the Morava River (panorama.sk). The Marchegg Viaduct is also located here, a technical monument that is still used for railway transport. In 1846, the construction of a bridge between Devínska Nová Ves and Marchegg began. At 474 meters long, it was one of the largest in Hungary at the time. Throughout its history, it was repeatedly destroyed during wars but was always rebuilt. The last reconstruction was in 1959 (Wlachovský). In 2021, Devínske Jazero was declared a protected area with an area of 1,268.89 hectares (outdooractive.com).

Devínske Jazero ist ein Gebiet zwischen der March (Morava) und Devínska Nová Ves. Dieses ehemalige sensible Grenzgebiet hat sich vielleicht dank seiner Vergangenheit seinen natürlichen Charakter bewahrt. Trotz seines Namens ist es kein See, sondern die Aue der March, ein Überschwemmungsgebiet, das manchmal mehr oder weniger überflutet wird. Entlang der March befinden sich Weichholz-Auwälder, hauptsächlich Weiden und Pappeln. Am Devínske Jazero kann man unter anderem etwa vom 15. März bis zum 15. August Störche beobachten.

Trotz seines Namens ist es kein traditioneller See; das Gebiet wird nur während der Frühlingshochwasser zu einem See, wenn das Wasser der March auf die umliegenden Wiesen übertritt und eine temporäre Wasserfläche von etwa 20 Hektar entsteht. Dieses Phänomen der periodischen Überschwemmung schafft ideale Bedingungen für eine reiche Biodiversität. Devínske Jazero ist Teil des größten und am besten erhaltenen Auenkomplexes in Mitteleuropa, bekannt als die Marchauen. Dadurch ist es die Heimat vieler seltener Pflanzen- und Tierarten. Während der Frühlingsmonate blühen hier weiße Seerosen, die an die berühmten Gemälde von Claude Monet erinnern. Neben ihnen findet man auch gelbe Seerosen. Devínske Jazero ist ein bedeutendes Brutgebiet für verschiedene Vogelarten. Weißstörche finden hier reichlich Nahrung, während sich ihre Nester auf der österreichischen Seite der March in den Eichenwäldern bei der Stadt Marchegg befinden. Neben den Störchen kann man hier auch Wachtelkönige oder den Seeadler beobachten (outdooractive.com).

Devínske Jazero ist ein Flusssee, ein Altwasser der March, das zwischen ihrem linken Ufer und dem Flussbett der Malina liegt. Die Wiese Devínske Jazero ist mit einer Fläche von 10,5 km² die größte Feuchtwiese der Slowakei. Anfang der 1960er Jahre wurden hier beim Sandabbau mehrere Gräber aus der frühen römischen Zeit gefunden. Ein Relikt der jüngeren Geschichte sind die Bunker, die in den 1930er Jahren errichtet wurden. Diese werden auch Ropíky genannt, nach der Abkürzung ROP – Riaditeľstvo opevňovacích prác (Direktion der Befestigungsarbeiten). Die Besatzung bestand aus 3 bis 7 Mann, die mit Maschinengewehren, Periskopen und Granatwerfern ausgestattet waren (Wlachovský). Die Geschichte dieses Gebiets ist eng mit den politischen Ereignissen des 20. Jahrhunderts verbunden. Während des Bestehens des Eisernen Vorhangs war diese Region ein streng bewachtes Grenzgebiet zwischen der ehemaligen Tschechoslowakei und Österreich. Dadurch blieb die Natur hier fast unberührt, da das Gebiet keiner intensiven wirtschaftlichen Nutzung ausgesetzt war (outdooractive.com).

Seit 1993 ist das gesamte Gebiet als Feuchtgebiet von internationaler Bedeutung gemäß der Ramsar-Konvention ausgewiesen. Seit 1992 gehören die Marchauen zu den wichtigen Vogelschutzgebieten. Hier brüten Störche, Reiher und insgesamt bis zu 118 Vogelarten. Außerdem leben hier zahlreiche Fledermausarten, Schlangen, die seltene Äskulapnatter, der Europäische Biber, und in der March bis zu 62 Fischarten (panorama.sk). Hier befindet sich auch der Marchegger Viadukt, ein technisches Denkmal, das noch immer für den Eisenbahnverkehr genutzt wird. 1846 begann der Bau einer Brücke zwischen Devínska Nová Ves und Marchegg. Mit 474 Metern Länge gehörte sie damals zu den größten in Ungarn. Während ihrer Geschichte wurde sie mehrfach im Krieg zerstört, aber immer wieder aufgebaut. Die letzte Renovierung erfolgte 1959 (Wlachovský). Im Jahr 2021 wurde Devínske Jazero als Naturschutzgebiet mit einer Fläche von 1.268,89 Hektar ausgewiesen (outdooractive.com).

TOP

Všetky

 

, , , , ,

Krajina, Slovensko, Príroda, Liptov, Hory, Biotopy, Fotografie

Štrba

skala
Hits: 2735

Štrba je podtatranská obec, v ktorej žije 3890 obyvateľov (vysoke-tatry.info). Leží na južnom úpätí Vysokých Tatier v nadmorskej výške približne 829 metrov. Jej poloha v Podtatranskej kotline ju umiestňuje medzi Vysoké a (strba.sk). Bola založená v roku 1280 na panstve liptovského grófa Bogomíra a v prvej písomnej zmienke je jej názov „Chorba“ (vysoke-tatry.info). Iné historické názvy: Csorba, Tschirban (en.wikipedia.org). Zakladateľom bol šoltýs Hotta. Postupne obec patrila rodinám z vetvy Bogomíra. Obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, drevorubačstvom, pálením uhlia a vápna, neskôr aj povozníctvom. V roku 1896 postavili z formujúcej sa okolo železničnej stanice Tatranská Štrba ozubnicovú železnicu na Štrbské Pleso. Neďaleko od je aj zaniknutá osada Šoldov, v ktorej stálo kedysi opátstvo, zaniklo však v 14. storočí. Obcou prechádza aj hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom (vysoke-tatry.info).

Štrba má rozlohu približne 63,07 km² a žije v nej okolo 3 382 obyvateľov. Obec sa skladá z troch častí: samotná Štrba, Tatranská Štrba a Štrbské Pleso. Tatranská Štrba je známa svojou železničnou stanicou, ktorá je východiskovým bodom ozubnicovej železnice vedúcej na , významné turistické stredisko vo Vysokých Tatrách. Geografická poloha obce poskytuje obyvateľom a návštevníkom jedinečný výhľad na panorámu Vysokých Tatier na severe a hrebene Nízkych Tatier na juhu. Oblasť je bohatá na prírodné krásy, turistické trasy a možnosti na rekreáciu počas celého roka. Štrba je tiež známa svojimi kultúrnymi podujatiami. Jedným z nich je Deň obce Štrba, súčasťou sú hudobné vystúpenia, , predajné stánky a rôzne atrakcie pre (strba.sk).

Štrba is a sub-Tatra village with a population of 3,890 inhabitants (vysoke-.info). It is located on the southern foothills of the High Tatras at an altitude of approximately 829 meters. Its position in the Podtatranská Basin places it between the High and Low Tatras (strba.sk). The village was founded in 1280 on the estate of Count Bogomír, and in the first written record, its name appears as „Chorba“ (vysoke-tatry.info). Other historical names include Csorba and Tschirban (en.wikipedia.org). The founder of the village was the reeve Hotta. Over time, the village belonged to families from the branch of Bogomír. The inhabitants engaged in shepherding, logging, charcoal burning, and lime burning, and later also in carting. In 1896, a cog railway was built from the developing settlement around the Tatranská Štrba railway station to Štrbské Pleso. Near the village is the now-extinct settlement of Šoldov, where a monastery once stood, but it disappeared in the 14th century. Štrba is also crossed by the main European watershed between the Baltic and Black Seas (vysoke-tatry.info).

Štrba has an area of approximately 63.07 km² and a population of around 3,382 inhabitants. The village consists of three parts: Štrba itself, Tatranská Štrba, and Štrbské Pleso. Tatranská Štrba is known for its railway station, which serves as the starting point of the cog railway leading to Štrbské Pleso, a major tourist resort in the High Tatras. The geographical position of the village provides residents and visitors with a unique view of the panorama of the High Tatras to the north and the Low Tatra ridges to the south. The area is rich in natural beauty, hiking trails, and year-round recreational opportunities. Štrba is also known for its cultural events, one of which is the Day of Štrba, featuring musical performances, exhibitions, stalls, and various attractions for children (strba.sk).

Štrba to podtatrzańska wieś, w której mieszka 3 890 mieszkańców (vysoke-tatry.info). Leży u południowych podnóży Wysokich Tatr na wysokości około 829 metrów. Jej położenie w Kotlinie Podtatrzańskiej umieszcza ją między Wysokimi a Niskimi Tatrami (strba.sk). Wieś została założona w 1280 roku na ziemiach hrabiego Liptowskiego Bogomíra, a w pierwszej wzmiance pisemnej jej nazwa pojawia się jako „Chorba“ (vysoke-tatry.info). Inne historyczne nazwy to Csorba i Tschirban (en.wikipedia.org). Założycielem wsi był sołtys Hotta. Z biegiem czasu wieś należała do rodzin z rodu Bogomíra. Mieszkańcy zajmowali się pasterstwem, wyrębem drzew, wytwarzaniem węgla drzewnego i wapna, a później także przewozem towarów. W 1896 roku z rozwijającej się osady wokół stacji kolejowej Tatranská Štrba zbudowano kolej zębata prowadzącą na Štrbské Pleso. Niedaleko wsi znajduje się również zanikła osada Šoldov, w której niegdyś stało opactwo, ale zanikło ono w XIV wieku. Przez Štrbę przebiega także główne europejskie dział wodny między Morzem Bałtyckim a Morzem Czarnym (vysoke-tatry.info).

Štrba ma powierzchnię około 63,07 km² i liczy około 3 382 mieszkańców. Składa się z trzech części: samej Štrby, Tatranskej Štrby i Štrbského Plesa. Tatranská Štrba jest znana ze swojej stacji kolejowej, która stanowi punkt wyjściowy dla kolei zębatej prowadzącej na Štrbské Pleso, ważny ośrodek turystyczny w Tatrach Wysokich. Położenie geograficzne wsi zapewnia mieszkańcom i turystom niepowtarzalny widok na panoramę Tatr Wysokich na północy i grzbiety Tatr Niskich na południu. Region ten obfituje w piękno przyrody, szlaki turystyczne oraz możliwości rekreacji przez cały rok. Štrba jest również znana ze swoich wydarzeń kulturalnych, z których jednym jest Dzień Štrby, obejmujący występy muzyczne, wystawy, stoiska handlowe i różne atrakcje dla dzieci (strba.sk).

TOP

Všetky

 

 

, ,

Krajina, Slovensko, Príroda, Tatry, Hory, Biotopy, Fotografie

Kriváň

skala
Hits: 4548

O Kriváni sa spieva dokonca v ľudových piesňach. Z tohto pohľadu je to historicky najznámejší vrch vo Vysokých Tatrách. Dovolím si tvrdiť, že už iba Kráľova hoľa je kopec popri Kriváni, ktorý je symbolom Slovenska. Čnie sa do nadmorskej výšky 2494.7 metrov (Wikipedia). Nachádza sa v západnej časti Vysokých Tatier (Wikipedia). Vedú naň dve trasy, z Troch Studničiek a z Jamského plesa. Podľa povesti Kriváň skrivila nebeská dopravná nehoda. Do vrchu zavadil krídlom anjel, ktorého vyslal Boh v siedmy deň stvorenia sveta, aby rozhodil za vrece prírodných krás. Pri tom sa mu roztrhlo vrece, a preto sa Tatrám dostalo viac prírodných krás, ako iným kútom sveta (spravnavec.sk). Na južných a juhozápadných svahoch sa medzi 15 – 18. storočím prevádzkovala banská činnosť (zoznam.sk). Od roku 1861 sa vytvorila tradícia národných výstupov na Kriváň (spravnavec.sk). Prvá písomná zmienka o Kriváni pochádza z roku 1639, kde bol uvedený ako „Kriwan“. Prvé zaznamenané výstupy na Kriváň sa datujú do 18. storočia. V roku 1773 uskutočnil evanjelický farár Andreas Jonas Czirbes zo Spišskej Novej Vsi prvý známy výstup na vrchol (Wikipedia). V 19. storočí sa Kriváň stal symbolom slovenského národného obrodenia. V roku 1841 na jeho vrchol vystúpil Ľudovít Štúr spolu s Michalom Miloslavom Hodžom a Gašparom Fejérpatakym-Belopotockým. Od roku 1955 sa každoročne organizuje Národný výstup na Kriváň, ktorý pripomína tieto historické udalosti a zdôrazňuje význam v slovenskej kultúre. Kriváň sa nachádza v Tatranskom národnom parku (TANAP) a je domovom rôznorodej flóry a fauny. Počas výstupu môžu turisti vidieť vzácne druhy rastlín, ako sú plesnivec alpínsky či horec, a stretnúť sa s tatranskými kamzíkmi alebo svišťami. Kriváň sa často objavuje v slovenskej literatúre, hudbe a výtvarnom umení. Jeho silueta je súčasťou štátneho znaku Slovenska a bola vybraná ako motív na slovenských eurominciach. Mnohé básne a piesne oslavujú jeho krásu a význam pre slovenský národ (slovakia.travel).

Kriváň is even sung about in folk songs. From this perspective, it is historically the most famous peak in the High Tatras. I dare to say that only Kráľova hoľa rivals Kriváň as a symbol of Slovakia. It rises to an altitude of 2,494.7 meters (Wikipedia). It is located in the western part of the High Tatras (Wikipedia). Two routes lead to its summit, from Tri Studničky and from Jamské Pleso. According to legend, Kriváň’s crooked shape was caused by a celestial accident. An angel, sent by God on the seventh day of creation to scatter natural beauty, struck the mountain with his wing. During this, the bag of beauty tore, granting the Tatras more natural beauty than any other corner of the world (spravnavec.sk). On its southern and southwestern slopes, mining activity was conducted between the 15th and 18th centuries (zoznam.sk). Since 1861, a tradition of national ascents to Kriváň has been established (spravnavec.sk).

The first written mention of Kriváň dates back to 1639, where it was referred to as „Kriwan.“ The earliest recorded ascents to Kriváň date to the 18th century. In 1773, the evangelical pastor Andreas Jonas Czirbes from Spišská Nová Ves made the first known ascent to the summit (Wikipedia). In the 19th century, Kriváň became a symbol of the Slovak national revival. In 1841, Ľudovít Štúr, together with Miloslav Hodža and Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, climbed its peak. Since 1955, the National Ascent to Kriváň has been held annually, commemorating these historical events and emphasizing the mountain’s importance in Slovak culture.

Kriváň is located in the Tatra National Park (TANAP) and is home to diverse flora and . During the climb, tourists can see rare plant species such as the alpine edelweiss and gentian, and encounter Tatra chamois or marmots. Kriváň often appears in Slovak literature, music, and visual arts. Its silhouette is part of Slovakia’s national emblem and was chosen as the motif on Slovak euro coins. Many poems and songs celebrate its beauty and significance to the Slovak nation (slovakia.travel).

O Krivániu śpiewa się nawet w pieśniach ludowych. Z tego punktu widzenia jest to historycznie najbardziej znany szczyt w Wysokich Tatrach. Ośmielam się twierdzić, że tylko Kráľova hoľa rywalizuje z Krivániem jako symbol Słowacji. Wznosi się na wysokość 2494,7 metrów (Wikipedia). Znajduje się w zachodniej części Wysokich Tatr (Wikipedia). Na szczyt prowadzą dwie trasy: z Tri Studničky i z Jamské Pleso. Według legendy, Kriváň został zniekształcony przez niebiański wypadek. Anioł, wysłany przez Boga w siódmym dniu stworzenia, aby rozrzucić naturalne piękno, uderzył skrzydłem w górę. Przy tym worek z pięknem rozerwał się, co sprawiło, że otrzymały więcej piękna niż inne zakątki świata (spravnavec.sk). Na południowych i południowo-zachodnich stokach prowadzono działalność górniczą między XV a XVIII wiekiem (zoznam.sk). Od 1861 roku ustanowiono tradycję narodowych wejść na Kriváň (spravnavec.sk).

Pierwsza pisemna wzmianka o Krivániu pochodzi z 1639 roku, gdzie został określony jako „Kriwan“. Najwcześniejsze odnotowane wejścia na Kriváň datuje się na XVIII wiek. W 1773 roku pastor ewangelicki Andreas Jonas Czirbes ze Spišskej Novej Vsi dokonał pierwszego znanego wejścia na szczyt (Wikipedia). W XIX wieku Kriváň stał się symbolem słowackiego odrodzenia narodowego. W 1841 roku na jego szczyt wspięli się Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža i Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Od 1955 roku co roku organizowane jest Narodowe Wejście na Kriváň, które upamiętnia te wydarzenia historyczne i podkreśla znaczenie góry w słowackiej kulturze.

Kriváň znajduje się w Tatrzańskim Parku Narodowym (TANAP) i jest domem dla różnorodnej flory i fauny. Podczas wspinaczki turyści mogą zobaczyć rzadkie gatunki roślin, takie jak szarotka alpejska czy goryczka, oraz spotkać kozice tatrzańskie lub świstaki. Kriváň często pojawia się w słowackiej literaturze, muzyce i sztukach wizualnych. Jego sylwetka jest częścią godła narodowego Słowacji i została wybrana jako motyw na słowackich monetach euro. Wiele wierszy i pieśni wychwala jego piękno i znaczenie dla narodu słowackiego (slovakia.travel).

TOP

Všetky

, , ,

Krajina, Typ krajiny, Mestá, Zahraničné mestá, Príroda, Jazerá, Jazerá, Biotopy, Fotografie, Les, Mokrade

Rapsódia bocianov v Marcheggu

skala
Hits: 7474

Marchegg – mesto bocianov – Storchenstadt. Leží neďaleko od hraníc zo Slovenskom – v podstate vedľa Devínskeho jazera (marchegg.at). Nachádza sa v Dolnom Rakúsku, je domovom jednej z najväčších kolónií bocianov bielych (Ciconia ciconia) v strednej Európe (rakusko.sk). Známy je vysokým množstvom bocianov od marca do augusta. Leží v nadmorskej výške 141 m, má cca 3650 obyvateľov. Založený bol v roku 1268 kráľom Přemyslom Otakarom. Zaujímavosťou je vodný hrad, ktorý bol postavený v 13. storočí a slúžil ako lovecký zámok (marchegg.at). V roku 1621 získal vodný hrad Pavol IV. Pálfi, ktorý bol majiteľom panstva aj v susedných Malackách, Plaveckého hradu, Devína ale aj Bojníc. Podobá sa na Malacký kaštieľ, jeho potomkovia postupovali pri úpravách v súčinnosti. V jeho interiéroch sa dnes nachádza expozícia o Přemyslovi Otakarovi II. ale aj výstava venovaná rodine Pálfiovcov (Krno). Súčasťou areálu je veľmi pekná parková úprava. Ďalšou atrakciou sú Viedenská brána – Wiener Tor a Uhorská brána – Ungartor (marchegg.at). Dnes zámok slúži ako regionálne múzeum (tourist-channel.sk). Vedľa Marchegg sa nachádzajú Moravské lužné a jazero Kleiner Breitensee, najväčšia kolónia bocianov v strednej Európe s hniezdami na stromoch (tourist-channel.sk). Hniezdi tu 50 párov bocianov bielych – bocianie kniežatstvo (Krno). Prvé bociany prilietajú do Marcheggu v marci zo svojich zimovísk v Afrike. V máji sa liahnu mláďatá, ktoré počas leta rastú a učia sa lietať. Koncom augusta začínajú bociany odlietať späť do teplých krajín, pričom najneskôr v októbri opúšťajú región aj posledné jedince (rakusko.sk). Rezervácia WWF March Auen – Moravské luhy vznikla v roku 1970. Je súčasťou Ramsarskej lokality Niva Moravy. Mokrade s lužnými lesmi sú vzácnym ekosystémom, ktorý svojou ohrozenosťou možno prirovnať ku tropickým pralesom (teraz.sk). Marchegg je obklopený prírodnou rezerváciou Dolnomoravské luhy, ktorá sa rozprestiera na ploche približne 1 100 hektárov. Táto rezervácia je domovom pre rôzne druhy vtákov, vrátane bocianov, a ponúka návštevníkom možnosť pozorovať tieto v ich prirodzenom prostredí. Lužné lesy a mokrade v tejto oblasti sú vzácnym ekosystémom, ktorý poskytuje ideálne podmienky pre hniezdenie bocianov (austria.sk).

Marchegg – the City of Storks – Storchenstadt. It is located near the Slovak border, essentially next to Devínske Jazero (marchegg.at). Situated in Lower Austria, it is home to one of the largest colonies of white storks (Ciconia ciconia) in Central Europe (rakusko.sk). The city is famous for its high number of storks from March to August. It lies at an altitude of 141 meters and has approximately 3,650 inhabitants. It was founded in 1268 by King Ottokar II of Bohemia. A point of interest is the water castle built in the 13th century, originally serving as a hunting lodge (marchegg.at). In 1621, the water castle was acquired by Paul IV Pálffy, who owned estates in nearby Malacky, Plavecký Castle, , and Bojnice. The castle resembles the manor house in Malacky, as modifications were made by his descendants in coordination. Today, its interiors feature exhibitions about Ottokar II and the Pálffy family (Krno). The castle grounds include beautifully landscaped parks. Other attractions include the Wiener Tor (Vienna Gate) and Ungartor (Hungarian Gate) (marchegg.at). Today, the castle serves as a regional museum (tourist-channel.sk). Near Marchegg, there are natural reserves such as the Floodplain Forests and Kleiner Breitensee Lake. The area hosts the largest colony of tree-nesting storks in Central Europe, with 50 pairs of white storks – a stork principality (Krno). The first storks arrive in Marchegg in March from their wintering grounds in Africa. In May, chicks hatch, grow during the summer, and learn to fly. By late August, the storks begin migrating back to warmer regions, with the last ones leaving by October (rakusko.sk). The WWF March Auen – Morava Floodplains Reserve was established in 1970 and is part of the Ramsar Site Morava River Basin. The wetlands with floodplain forests are a rare ecosystem, as endangered as tropical rainforests (teraz.sk). Marchegg is surrounded by the Lower Morava Floodplains Nature Reserve, which spans approximately 1,100 hectares. This reserve is home to various bird species, including storks, and offers visitors the chance to observe them in their natural habitat. The floodplain forests and wetlands in the area provide ideal nesting conditions for storks (austria.sk).

Marchegg – die Stadt der Störche – Storchenstadt. Sie liegt nahe der slowakischen Grenze, direkt neben Devínske Jazero (marchegg.at). Die Stadt befindet sich in Niederösterreich und beherbergt eine der größten Kolonien von Weißstörchen (Ciconia ciconia) in Mitteleuropa (rakusko.sk). Marchegg ist bekannt für die Vielzahl an Störchen, die von März bis August hier verweilen. Die Stadt liegt auf 141 Metern Seehöhe und hat etwa 3.650 Einwohner. Sie wurde 1268 von König Ottokar II. Přemysl gegründet. Eine Besonderheit ist die Wasserburg, die im 13. Jahrhundert erbaut wurde und ursprünglich als Jagdschloss diente (marchegg.at). Im Jahr 1621 wurde die Wasserburg von Paul IV. Pálffy erworben, der auch Besitzungen in Malacky, der Burg Plavecký, Devín und Bojnice hatte. Die Burg ähnelt dem Schloss in Malacky, da die Nachfahren des Besitzers bei den Umbauten eng zusammenarbeiteten. Heute beherbergt das Schloss Ausstellungen über Ottokar II. und die Familie Pálffy (Krno). Die Schlossanlage umfasst eine wunderschöne Parklandschaft. Weitere Sehenswürdigkeiten sind das Wiener Tor und das Ungartor (marchegg.at). Heute dient das Schloss als regionales Museum (tourist-channel.sk). In der Nähe von Marchegg befinden sich Naturschutzgebiete wie die March-Auen-Wälder und der See Kleiner Breitensee. Hier liegt die größte Kolonie von baumbrütenden Störchen in Mitteleuropa mit 50 Brutpaaren – ein Storchenfürstentum (Krno). Die ersten Störche kommen im März aus ihren Winterquartieren in Afrika nach Marchegg. Im Mai schlüpfen die Küken, wachsen im Sommer heran und lernen fliegen. Ende August beginnen die Störche, in wärmere Gebiete zurückzukehren, die letzten verlassen die Region spätestens im Oktober (rakusko.sk). Das WWF March Auen – Marchauen-Reservat wurde 1970 gegründet und ist Teil des Ramsar-Gebiets March-Thaya-Auen. Die Feuchtgebiete mit den Auenwäldern sind ein seltenes Ökosystem, das genauso bedroht ist wie tropische Regenwälder (teraz.sk). Marchegg ist von der Naturschutzregion Untere Marchauen umgeben, die sich über etwa 1.100 Hektar erstreckt. Dieses Reservat ist Heimat für verschiedene Vogelarten, darunter Störche, und bietet Besuchern die Möglichkeit, diese in ihrer natürlichen Umgebung zu beobachten. Die Auenwälder und Feuchtgebiete der Region schaffen ideale Bedingungen für die Storchennester (austria.sk).

TOP

Všetky

, , ,