Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Zamagurie, Biotopy, Fotografie

Lesnica je krásne miesto na Zamagurí

skala
Hits: 2985

Ráno v Lesnici začína hmlou, ktorá sa ako tichý dych Dunajca vkráda do dolín a obopína lesov. Z hôr sa vynárajú ostré , ktoré sa strácajú v závoji oblakov. Hmla sa prevaľuje ponad kopce, akoby zakrývala tajomstvá dávnych generácií. Z drsnej horskej scenérie prechádza do otvorenej mozaiky polí a lúk. Tu už nepanuje dramatická hmla, ale slnečný pokoj: zelené stráne, žlté a biele drevenice, ktoré sa roztrúsili po úbočiach. Lesnica je kontrastov – dráma hôr a jemnosť polí, tvrdosť skál a mäkkosť hmiel. Kto sem príde, odchádza s pocitom, že sa dotkol niečoho pradávneho a pravdivého.

Lesnica je horská obec v severovýchodnom Slovensku, v okrese , pri hranici s Poľskom. Nachádza sa na úpätí Malých Pienin vo výške približne 485 m nad morom a rozprestiera sa na ploche asi 14,6 km². Údaje z roku 2024 evidujú približne 490 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1297. Obec sa nachádza v najsevernejšej oblasti Pieninského národného parku (Wikipedia). Lesnica vznikla vďaka šoltýskym kolonistom v 13. storočí, prvýkrát je doložená v listine z roku 1297, keď bola územie udelené a osídlené (Rafting Pieniny).

Dominantou je kostol svätého Michala archanjela zo 16. storočia vybudovaný na gotických základoch, v radovej zástavbe s postrannými vstupnými bránami a drevenice z hrubých brvien. Zachovalo sa aj niekoľko goralských stavebných pamiatok. Otvorenie pešieho priechodu Lesnica-Szcawnica v roku 1996 ponúka turistom možnosť poznať aj krásy susedného poľského územia. Šoltýsi Gorgeyovci z Toporca založili časť obce, ktorá sa dodnes nazýva Stará Lesnica. Popri nej existovala v 15. storočí už aj Nová Lesnica. V 19. storočí Lesnicu často navštevovali kúpeľní hostia, ktorí prechádzali medzi Smerdžonkou (Červený Kláštor) a Szczawnicou. V období 1938-1939 prináležala Poľsku. Zachovalo sa tu veľa povestí viažucich sa k Pieninám a v obci sa ešte čiastočne nosí menej zdobený goralský kroj (https://eastslovakia.szm.com/). V stredoveku sa Lesnica rozčlenila na Malú a Veľkú Lesnicu podľa majetkoprávnych sporov. V 16. storočí prevzali správu kláštorní rehoľníci z Červeného Kláštora (Rafting Pieniny). Obyvatelia sa tradične živili poľnohospodárstvom, pastierstvom a remeslami – spracovaním dreva, rezbárstvom a tkaním. V minulosti občania pracovali v lesoch (pieniny.sk). V Lesnici sa dodnes zachovala tradičná goralská – drevenice z hrubých brvien, zariadenia z kamenných pivníc aj nekropola rodinných pamiatok. Dodržiavajú sa aj miestne goralské kroje (pieniny.sk).

Lesnica ponúka ideálne podmienky pre prírodné zážitky a turistiku – leží na konci turistických trás raftingových splavov na drevených pltiach, ktoré vedú cez prielom Dunajca. Trasa siaha od Majer až po obec Lesnica (11 km), druhá variant trasy z Červeného Kláštora má dĺžku 9 km (travelguide.sk). Prielom Lesnického potoka je zaujímavý prírodný kaňon hlboký až 300 m s krasovými útvarmi priamo pri Lesnici (Wikipedia). Medzi obľúbené patrí chodník „Prielomom Dunajca na Haligovské “ aj trasa „Malými Pieninami“ (Lesnica – Vysoké Skalky – Litmanová) (travelguide.sk). V okolí sa nachádza bohatá a v rámci Pieninského národného parku (sk.wikipedia.org).

Smerom na juh od Lesnice sa krajina postupne otvára z tiesňavy Prielomu Dunajca do podhoria Spišskej Magury a ďalej k Ľubovnianskej vrchovine. Tento priestor má charakter kopaníc a lúk s roztrúsenými hospodárskymi usadlosťami. Južne od obce sa svahy rozbiehajú do menších poľnohospodárskych plôch, pasienkov a lúčnych enkláv, ktoré sú oddelené pásmi lesov. Typické sú goralmi udržiavané s množstvom kvetov a horských bylín (pieniny.sk). V nižších častiach prevládajú bukové a jedľové , ktoré prechádzajú do zmiešaných porastov. Nad Lesnicou vystupujú kopce s nadmorskou výškou 700 – 900 m, z ktorých sa otvárajú pohľady na celé . Krajina poskytuje krásne na zozadu – od Lesnického sedla je možné vidieť ostré vápencové bralá, zatiaľ čo na juhu sa dvíhajú Spišská Magura a Levočské vrchy. Za jasného počasia sa z hrebeňov nad Lesnicou dá zazrieť aj Vysoké Tatry (rafting-pieniny.sk). Dodnes sú badateľné tradičného hospodárenia – terasové , drevené stodoly a salaše. Krajina má stále pôvodný horský charakter, bez väčších zásahov modernej urbanizácie. Lesnica tak pôsobí ako prechod medzi drsnými Pieninami a miernejším Spišom (pieniny.sk).

Morning in Lesnica begins with fog, which, like the silent breath of the Dunajec, seeps into the valleys and wraps around the silhouettes of the forests. From the mountains emerge sharp contours that vanish into the veil of clouds. The mist rolls over the hills as if it were covering the secrets of past generations. From the harsh mountain scenery, the land transforms into an open mosaic of fields and meadows. Here the dramatic fog no longer reigns, but a sunny calm: green slopes, yellow fields, and white wooden cottages scattered along the hillsides. Lesnica is a land of contrasts – the drama of the mountains and the softness of the fields, the hardness of the rocks and the gentleness of the mists. Whoever comes here leaves with the feeling of having touched something ancient and true.

Lesnica is a mountain village in northeastern Slovakia, in the Stará Ľubovňa district, near the Polish border. It lies at the foot of the Little Pieniny at an altitude of approximately 485 m above sea level and covers an area of about 14.6 km². In 2024, it had about 490 inhabitants. The first written record of the village dates back to 1297. The village is located in the northernmost area of the Pieniny National Park (Wikipedia). Lesnica was founded thanks to the šoltýs colonists in the 13th century, first mentioned in a charter of 1297 when the land was granted and settled (Rafting Pieniny).

The dominant landmark of the village is the Church of St. Michael the Archangel from the 16th century, built on Gothic foundations, row houses with side entrance gates, and log houses made of massive beams. Several Goral architectural monuments have been preserved. The opening of the pedestrian crossing Lesnica–Szczawnica in 1996 offers tourists the opportunity to discover the beauty of the neighboring Polish territory. The šoltýs family Gorgey of Toporec founded part of the village, which is still called Stará Lesnica (Old Lesnica). Alongside it, Nová Lesnica (New Lesnica) already existed in the 15th century. In the 19th century, Lesnica was frequently visited by spa guests passing between Smerdžonka (Červený Kláštor) and Szczawnica. In the period 1938–1939, it belonged to Poland. Many legends connected with the Pieniny have been preserved here, and a simpler version of the traditional Goral costume is still partly worn (eastslovakia.szm.com). In the Middle Ages, Lesnica was divided into Malá and Veľká Lesnica due to property disputes. In the 16th century, the administration was taken over by monks from Červený Kláštor (Rafting Pieniny). The inhabitants traditionally lived from agriculture, shepherding, and crafts – woodworking, carving, and weaving. In the past, villagers worked in the forests (pieniny.sk). Traditional Goral architecture has been preserved in Lesnica – wooden log houses, stone cellars, and a family necropolis. Local Goral costumes are still worn (pieniny.sk).

Lesnica offers ideal conditions for nature experiences and tourism – it lies at the end of rafting routes on wooden rafts through the Dunajec Gorge. The route from Majer to Lesnica measures 11 km, and another variant from Červený Kláštor is 9 km (travelguide.sk). The Lesnica Gorge is an interesting natural canyon up to 300 m deep with karst formations directly by the village (Wikipedia). Among the popular trails are the path “Through the Dunajec Gorge to the Haligovské Rocks” and the route “Through the Little Pieniny” (Lesnica – Vysoké Skalky – Litmanová) (travelguide.sk). Rich fauna and flora are found in the surroundings within the Pieniny National Park (sk.wikipedia.org).

South of Lesnica, the landscape gradually opens from the Dunajec Gorge into the foothills of the Magura and further to the Ľubovňa Highlands. This area is characterized by scattered settlements, fields, and meadows. South of the village, the slopes spread into smaller agricultural areas, pastures, and meadows, separated by belts of forest. Typical are the Goral-managed meadows with many flowers and mountain herbs (pieniny.sk). In the lower areas prevail beech and fir forests, which transition into mixed woodlands. Above Lesnica rise hills with altitudes of 700–900 m, offering views of all of Zamagurie. The landscape provides beautiful views of the Pieniny from the rear – from the Lesnica saddle it is possible to see sharp limestone cliffs, while to the south the Spiš Magura and the Levoča Hills rise. In clear weather, the High Tatras can be seen from the ridges above Lesnica (rafting-pieniny.sk). Traces of traditional farming – terraced fields, wooden barns, and shepherd’s huts – are still visible. The landscape retains its original mountain character, without major modern urbanization. Lesnica thus acts as a transition between the rugged Pieniny and the gentler Spiš (pieniny.sk).

Poranek w Lesnicy zaczyna się mgłą, która niczym cichy oddech Dunajca wkrada się w i otula sylwetki lasów. Z gór wyłaniają się ostre kontury, które znikają w zasłonie chmur. Mgła przewala się ponad wzgórzami, jakby zakrywała tajemnice dawnych pokoleń. Z surowej, górskiej scenerii krajobraz przechodzi w otwartą mozaikę pól i łąk. Tu już nie panuje dramatyczna mgła, lecz słoneczny spokój: zielone zbocza, żółte łany i białe drewniane chaty rozsiane po stokach. Lesnica to kraina kontrastów – dramat gór i łagodność pól, twardość skał i miękkość mgieł. Każdy, kto tu przybędzie, odchodzi z poczuciem, że dotknął czegoś pradawnego i prawdziwego.

Lesnica to górska wieś w północno-wschodniej Słowacji, w powiecie Stará Ľubovňa, przy granicy z Polską. Leży u podnóża Małych Pienin, na wysokości około 485 m n.p.m., i zajmuje powierzchnię około 14,6 km². W 2024 roku liczyła około 490 mieszkańców. Pierwsza wzmianka pisemna o wsi pochodzi z 1297 roku. Wieś znajduje się w północnej części Pienińskiego Parku Narodowego (Wikipedia). Lesnica powstała dzięki kolonistom sołtysim w XIII wieku, po raz pierwszy wspomniana w dokumencie z 1297 roku, gdy nadano i zasiedlono te ziemie (Rafting Pieniny).

Dominantą wsi jest kościół św. Michała Archanioła z XVI wieku, wzniesiony na gotyckich fundamentach, domy w zabudowie szeregowej z bocznymi bramami wejściowymi i drewniane chaty z grubych bali. Zachowało się również kilka zabytków architektury góralskiej. Otwarcie w 1996 roku przejścia pieszego Lesnica–Szczawnica daje turystom możliwość poznania piękna sąsiedniego, polskiego terytorium. Sołtysi Gorgeyowie z Toporca założyli część wsi, która do dziś nazywa się Stara Lesnica. Obok niej już w XV wieku istniała Nowa Lesnica. W XIX wieku Lesnicę często odwiedzali kuracjusze przechodzący między Smerdżonką (Czerwony Klasztor) a Szczawnicą. W latach 1938–1939 należała do Polski. Zachowało się tu wiele legend związanych z Pieninami, a we wsi nadal częściowo nosi się skromniejszy strój góralski (eastslovakia.szm.com). W średniowieczu Lesnica została podzielona na Małą i Wielką Lesnicę z powodu sporów majątkowych. W XVI wieku zarząd przejęli mnisi z Czerwonego Klasztoru (Rafting Pieniny). Mieszkańcy tradycyjnie zajmowali się rolnictwem, pasterstwem i rzemiosłem – obróbką drewna, rzeźbiarstwem i tkactwem. W przeszłości mieszkańcy pracowali w lasach (pieniny.sk). W Lesnicy zachowała się tradycyjna architektura góralska – drewniane chaty z grubych bali, kamienne piwnice oraz nekropolia rodzinnych pamiątek. Nadal pielęgnuje się miejscowe stroje góralskie (pieniny.sk).

Lesnica oferuje idealne warunki do kontaktu z przyrodą i turystyki – leży na końcu tras spływu Dunajcem na drewnianych tratwach. Trasa z Majera do Lesnicy ma 11 km, druga wariant z Czerwonego Klasztoru ma 9 km (travelguide.sk). Przełom Potoku Lesnickiego to interesujący naturalny wąwóz o głębokości do 300 m z formami krasowymi tuż przy wsi (Wikipedia). Do ulubionych należy szlak „Przełomem Dunajca na Haligowskie Skały” oraz trasa „Małymi Pieninami” (Lesnica – Wysokie Skałki – Litmanowa) (travelguide.sk). W okolicy znajduje się bogata fauna i flora w ramach Pienińskiego Parku Narodowego (sk.wikipedia.org).

Na południe od Lesnicy krajobraz stopniowo otwiera się z przełomu Dunajca ku podnóżom Spiskiej Magury i dalej ku Ľubowiańskiemu Pogórzu. Obszar ten ma charakter rozproszonych gospodarstw, pól i łąk. Na południe od wsi stoki rozchodzą się w mniejsze pola uprawne, pastwiska i enklawy łąk, oddzielone pasami lasów. Typowe są góralskie łąki z wieloma kwiatami i ziołami górskimi (pieniny.sk). W niższych partiach przeważają lasy bukowe i jodłowe, przechodzące w lasy mieszane. Nad Lesnicą wznoszą się wzgórza o wysokości 700–900 m, z których rozciągają się widoki na całe Zamagurze. Krajobraz oferuje piękne panoramy Pienin od tyłu – z Przełęczy Lesnickiej można zobaczyć ostre wapienne skały, podczas gdy na południu wznoszą się Spiska Magura i Góry Lewockie. Przy dobrej pogodzie z grzbietów nad Lesnicą można dostrzec także Wysokie (rafting-pieniny.sk). Do dziś widoczne są ślady tradycyjnego gospodarowania – pola tarasowe, drewniane stodoły i szałasy. Krajobraz zachował swój pierwotny, górski charakter, bez większej urbanizacji. Lesnica jawi się jako przejście między surowymi Pieninami a łagodniejszym Spiszem (pieniny.sk).

Linky

TOP

Panorámy

Lesnica s hmlou

Lesnica a

Lesnica a Rabštín

Lesnica

,

Krajina, Slovensko, Obce, Príroda, Slovenské, Biotopy, Fotografie

Vršatec

skala
Hits: 2730

Vršatec sa nachádza nad Vršatským Podhradím.

Vršatské bradlá sú mohutným vápencovým masívom, viditeľné sú z veľkej vzdialenosti. Nad obcou sa nachádza aj hrad Vršatec. Už v roku 1244 sa spomína Vršatec (trencin.sk). Vršatské bradlá sú významná geologická a paleontologická lokalita. Nachádza sa tu veľké množstvo fosílii plytkého aj hlbokého jurského a kriedového mora, amonity, belemnity, ľaliovky, lastúrniky posidonia a mikrofosílie foraminifery, rádiolarie, prvoky calpionela (Morycowa, Mišík, 2005). Vyskytujú sa tu vzácne : Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Papilio machaon, Aglia tau. chrobák Rosalia alpina (Wikipedia). Vršatské bradlá sú prírodnou rezerváciou (enviroportal.sk). Vršatec lákal k poznaniu, ku rekreácii aj v dávnejšej minulosti, svedčia o tom výskumné správy prírodovedcov zo začiatku 19. storoča – A. Rochel, J. Ľ. Holuby, K. Domin a ďalší. Svedčili o tom aj rekreačné zariadenia (Informačná tabuľa).

Sú najvýraznejším a najvyšším skalným bradlovým hrebeňom na Slovensku (550 – 830 metrov nad morom). Vápencový masív pochádza z jury (spoznaj.eu). Vršatské bradlá sú jedným z najvýraznejších prírodných útvarov na Slovensku. Je súčasťou Bielych Karpát, týči sa nad obcou Vršatské Podhradie a je viditeľný z veľkej vzdialenosti. Vršatské bradlá sú súčasťou bradlového pásma, ktoré prechádza severným údolím Váhu. Tento pás sa tiahne od Moravy až po východné a je tvorený sériou vápencových a dolomitických útvarov, ktoré vznikli v období jury a kriedy. Najvyšším vrchom Vršatských bradiel je Chmeľová s nadmorskou výškou 925 metrov. Geologicky sú bradlá tvorené prevažne czorsztynskou bradlovou jednotkou, ktorá pozostáva z rôznych typov vápencov, vrátane krinoidových (ľaliovkových), biohermných (útesových) a kalpionelových vápencov. Tieto horniny svedčia o sedimentácii v plytkých moriach počas strednej až vrchnej jury a spodnej kriedy. V oblasti Chmeľovej sa nachádzajú aj vrstvy vulkanických hornín (Wikipédia).

Najstaršie pozostatky prítomnosti ľudí v tejto lokalite sú z mladšej až neskorej doby kamennej. Našli sa tu kamenné nástroje na Chmeľovej a v sedle medzi Bielym Vrchom a Dielom. Výraznejšie osídlenie je datované z neskorou dobou bronzovou, s ľuďmi lužických popolnicových polí. Prejavovali sa pohrebiskami a žiarovými hrobmi, niekedy prekrytými mohylami. Vyskytli sa aj sídliska. V lokalite Zazámčie v okolí bývalého kúpaliska (Informačná tabuľa). Neskoršie osídlenie už je o púchovskej kultúre. Výrazné stopy zanechali slovanskí predkovia, v lokalite Medziskalie sa našli železné predmety z 9. až počiatku 10. storočia – kosa, krojidlo, radlica, motyky, nákovy, kliešte, vrták, obojručné nože, sekery. V priebehu 13. storočia sa začal stavať stredoveký hrad. Už koncom 13. storočia sa dostal do rúk Matúša Čáka. Od roku 1396 patril Ctiborovi zo Ctiboríc. Do zániku hradu v roku 1707 vystriedal mnohých majiteľov (Wikipedia). Hrad Vršatec bol postavený na neprístupných vápencových skalách a patril medzi najvyššie položené na Slovensku. Jeho strategická poloha mu poskytovala prirodzenú ochranu a umožňovala kontrolu nad dôležitými obchodnými cestami. Počas svojej histórie hrad vystriedal viacerých majiteľov a v 14. storočí bol v držbe Matúša Čáka Trenčianskeho. V roku 1708 bol hrad počas Rákócziho povstania zničený a odvtedy zostal v ruinách (trencin.sk).

Vršatské bradlá sú domovom pre rozmanitú flóru a faunu. Vyskytujú sa tu vzácne druhy rastlín a živočíchov, vrátane chránených druhov motýľov, ako sú jasoň červenooký – Parnassius apollo, jasoň chochlačkový – Parnassius mnemosyne, vidlochvost feniklový – Papilio machaon a okáň hruškový – Aglia tau. Z chrobákov je významný výskyt fúzača alpského – Rosalia alpina (Wikipédia). Súčasťou širšieho okolie Krivoklátska dolina. Nachádzajú sa tu najsevernejšie výskyty teplomilných spoločenstiev vzácnych a ohrozených rastlín a živočíchov v Bielych Karpatoch, výrazne odlišných od ostatných lokalít bradlového pásma. Napr. ľan rakúsky, spriadač egrešový. Okrem toho sa tu vyskytujú orchideje, všetky tri naše druhy prilboviek, kruštík prehliadaný, jazyk jelení, jasoň chochlačkový, užovka stromová, ďateľ bielochrbtý, muchárik bielokrký. V doline sa nachádza aj Krivoklátska tiesňava. Tam sa bol zaznamený modráčik konzincový, mora piesčinová, hmyzovník Holybyho, kruštík drobnolistý, kruštík rožkatý, vemenník zelenkastý. Záver tvoria tzv. Krivoklátske . Vyskytuje sa tu vzácny mravec Coptoformica exsecta, päťprstnica hustokvetá, kruštík močiarny, kosatec trávolistý, hadivka obyčajná, bielokvet močiarny. Súčasťou Krivoklátskej doliny je aj Dračia studňa, jediný vodopád v Bielych Karpatoch (Informačná tabuľa).

Prvý novodobý náučný chodník bol v okolí Vršatca sprístupnený v 80-tych rokov 20. storočia. Viedol z Vršatského Podhradia do Červeného Kameňa. Rekonštruovaný bol v roku 2005. Stal sa okružným, využíval existujúce turistické chodníky. Jeho súčasná podoba je dlhá asi 6 km (Informačná tabuľa). 

Vršatec lies above the village of Vršatské Podhradie.

The Vršatské Klippen are a massive limestone formation visible from a great distance. Above the village stand the ruins of Vršatec Castle. Vršatec is mentioned as early as 1244 (trencin.sk). The Vršatské Klippen are an important geological and paleontological site. They contain numerous fossils from both shallow and deep Jurassic and Cretaceous seas—ammonites, belemnites, crinoids, the bivalve Posidonia, and microfossils such as foraminifera, radiolarians, and the calpionellid protozoans (Calpionella) (Morycowa, Mišík, 2005). Rare butterflies occur here: Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Papilio machaon, Aglia tau, as well as the beetle Rosalia alpina (Wikipedia). The Vršatské Klippen are a nature reserve (enviroportal.sk). Vršatec has long attracted scholars and visitors; research reports from the early 19th century by A. Rochel, J. Ľ. Holuby, K. Domin and others, as well as historical recreation facilities, bear witness to this (information board).

They form the most prominent and highest klippen ridge in Slovakia (550–830 m a.s.l.). The limestone massif dates to the Jurassic (spoznaj.eu). The Vršatské Klippen are among the most striking natural formations in Slovakia. They are part of the White Carpathians, rising above Vršatské Podhradie and visible from afar. They belong to the Klippen Belt that runs through the northern valley, stretching from Moravia to eastern Slovakia and made up of a series of limestone and dolomitic bodies formed in the Jurassic and Cretaceous. The highest peak of the Vršatské Klippen is Chmeľová (925 m). Geologically, the klippen belong mainly to the Czorsztyn Klippen Unit and consist of various limestones, including crinoidal, biohermal (reef) and calpionellid limestones. These rocks record deposition in shallow seas during the Middle to Late Jurassic and the Early Cretaceous. Layers of volcanic rocks also occur in the Chmeľová area (Wikipedia).

The oldest traces of humans here date to the Late and Final Stone Age. Stone tools were found on Chmeľová and in the saddle between Biely vrch and Diel. More substantial settlement comes from the Late Bronze Age and the Lusatian Urnfield culture, evidenced by cemeteries and cremation graves, sometimes covered by barrows, and by traces of dwellings—e.g., at Zazámčie near the former swimming pool (information board). Later settlement belongs to the Púchov culture. The Slavs left significant remains; at Medziskalie iron objects from the 9th to early 10th century were found—a scythe, reaping hook, ploughshare, hoes, anvils, tongs, a drill, two-handed knives, axes. A medieval castle began to be built in the 13th century. By the end of that century it belonged to Matthew Csák. From 1396 it was held by Stibor of Stiborice. Until the castle’s demise in 1707 it changed owners many times (Wikipedia). Built on inaccessible limestone crags, Vršatec Castle ranked among the highest-situated castles in Slovakia. Its strategic position gave it natural protection and control over key trade routes. In 1708, during Rákóczi’s Uprising, the castle was destroyed and has remained a ruin ever since (trencin.sk).

The Vršatské Klippen host diverse flora and . Rare and protected butterflies occur here, including the Apollo (Parnassius apollo), the Clouded Apollo (Parnassius mnemosyne), the Old World Swallowtail (Papilio machaon), and the Tau Emperor (Aglia tau). Among beetles, the Alpine longhorn Rosalia alpina is notable (Wikipedia). The wider area includes the Krivoklátska Valley. This is the northernmost occurrence in the White Carpathians of thermophilous communities of rare and endangered plants and animals, markedly different from other sites along the Klippen Belt—for example Austrian flax and the small eggar moth. Orchids occur here as well: all three of our helmet-orchids, the red helleborine, hart’s-tongue fern, the Clouded Apollo, the Aesculapian snake, white-backed woodpecker, and collared flycatcher. The valley also contains the Krivoklátska Gorge, with records of the violet copper butterfly, the sand-loving noctuid moth, Himantoglossum (Holyby’s bee orchid), the small-leaved and horned helleborines, and species such as the marsh fragrant orchid, grass-leaved iris, Arum maculatum, and Parnassia palustris. Its upper end forms the so-called Krivoklát Meadows, home to the rare ant Coptoformica exsecta, dense-flowered cinquefoil, marsh helleborine, and others. Part of the valley is the Dračia studňa (“Dragon’s Well”), the only waterfall in the White Carpathians (information board).

The first modern educational trail around Vršatec was opened in the 1980s. It led from Vršatské Podhradie to Červený Kameň. It was reconstructed in 2005, made circular, and routed along existing hiking paths. Its current length is about 6 km (information board).

Morycowa Ezbieta & Mišík Milan, 2005. Upper Jurassic shallow-watter scleractinian coral from the Klippen Belt (Western Carpathians, Slovakia). Geologica Carpathica, october 2005, 56, 5, pp. 415- 432

 

 

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Zamagurie, Biotopy, Fotografie

Dunajec

skala
Hits: 3262

Po Dunajci sa dá ísť na plti z rôznych miest a na rôzne miesta. Slovenské služby zväčša poskytujú plavbu z Červeného Kláštora do Lesnice. Ak si správne pamätám, sezóna je od apríla do októbra. Okolo je množstvo skál, popri nej je turistický chodník, po ktorom sa zvyknú preplavení turisti vracať do Červeného Kláštora. Pltiari v Lesnici nakladajú plte a príslušenstvo do áut a cez Lesnicu ho dookola dovezú naspäť do Červeného Kláštora (). Plavba na pltiach po Dunajci je turisticky veľmi významná, jej začiatky sa datujú do prvej polovice 19. storočia (Informačná tabuľa). Splav na pltiach na poľskej strane začína v obci Sromowce Wyźne, končí v Krościenko nad Dunajcem. Na Slovenskej strane začína v Majeroch, alebo v Červenom Kláštore, končí v Lesnici. Dunajec je 274 km dlhá rieka, ktorá na Slovensku tečie len na 17-tich kilometroch. Od roku 1920 tvorí hraničnú čiaru -poľských hraníc. Od dávnych čias je Dunajec považovaný za dôležitú dopravnú cestu (Wikipedia). Už v 2. storočí pred n. l. pltníci prepravovali na Dunajci tovar. Jantár, železo, , antimon, sušené slivky, syr, medovinu a iné (plte-dunajec.sk). Využívali ju grécki a rímski kupci, v čase keď tu boli galskí . Neskôr cestu, ktorá nesie pomenovanie „Soľná cesta“, používali Germánia a (Wikipedia). Preprava tovaru na pltiach zaznamenala prepad v roku 1813, vďaka veľkým povodniam. V roku 1923 pltníctvo na Dunajci zaniklo celkom. Obnovilo sa v širšej miere spolu s prevážaním ľudí po roku 1950. Až do dnešných čias sa zachoval tradičný symbol pltníkov – pltnícky klobúk, ktorý je zdobený mušličkami (plte-dunajec.sk).  v roku 1997 postavilo na hornom toku vodnú elektráreň Czorsztyn a vyrovnávaciu nádrž Niedzica (Wikipedia).

Na okolitých zrázoch žijú napr. Tichodoma murari, Monticola saxatilis, Lacerta vivipara, Vipera berus, vydra Lutra lutra, rybárik Alcedo atthis, hniezdi tu výr skalný Bubo bubo a krkavec Corvus corax. Rastie tu Astragalus australis, Phyteum orbiculate, Aster serpentimontanus (Informačná tabuľa).

It is possible to raft down the Dunajec River from various starting points to different destinations. Slovak services usually provide trips from Červený Kláštor to Lesnica. If I remember correctly, the season runs from April to October. Around the river, there are numerous rock formations, and along it runs a hiking trail which tourists often use to walk back to Červený Kláštor after their rafting trip. In Lesnica, the rafters load the rafts and equipment onto cars and transport them back around to Červený Kláštor (Peter Kaclík). Rafting on the Dunajec has major tourist importance, with its beginnings dating back to the first half of the 19th century (information board). On the Polish side, rafting starts in the village of Sromowce Wyżne and ends in Krościenko nad Dunajcem. On the Slovak side, it begins in Majere or in Červený Kláštor and ends in Lesnica.

The Dunajec is a 274 km long river, of which only 17 km flow through Slovakia. Since 1920, it has formed part of the Slovak–Polish border. The Dunajec has been considered an important transport route since ancient times (Wikipedia). As early as the 2nd century BC, rafters transported goods on the Dunajec—amber, iron, wood, antimony, dried plums, cheese, mead, and others (plte-dunajec.sk). Greek and Roman merchants used it during the time of the Celtic Gauls. Later, the route, called the “Salt Road,” was used by Germanic tribes and Slavs (Wikipedia). Transport of goods on rafts collapsed in 1813 due to major floods. In 1923, rafting on the Dunajec ceased completely. It was revived on a larger scale, along with the transport of people, after 1950. To this day, the traditional symbol of the rafters has survived—the rafter’s hat decorated with seashells (plte-dunajec.sk). In 1997, Poland built the Czorsztyn hydroelectric plant and the Niedzica reservoir on the upper course of the river (Wikipedia).

On the surrounding cliffs live species such as Tichodroma muraria, Monticola saxatilis, Lacerta vivipara, Vipera berus, the otter Lutra lutra, the kingfisher Alcedo atthis; the eagle owl Bubo bubo and the raven Corvus corax also nest here. Plants growing in the area include Astragalus australis, Phyteuma orbiculare, and Aster serpentimontanus (information board).

Po Dunajcu można spływać tratwami z różnych miejsc do różnych punktów docelowych. Słowackie usługi zazwyczaj oferują spływy z Czerwonego Klasztoru do Lesnicy. Jeśli dobrze pamiętam, sezon trwa od kwietnia do października. Wzdłuż rzeki znajduje się wiele skał, a obok niej biegnie szlak turystyczny, którym turyści często wracają po spływie do Czerwonego Klasztoru. W Lesnicy flisacy ładują tratwy i sprzęt na samochody i przewożą je z powrotem do Czerwonego Klasztoru (Peter Kaclík). Spływy Dunajcem mają duże znaczenie turystyczne, a ich początki sięgają pierwszej połowy XIX wieku (tablica informacyjna). Po stronie polskiej spływ rozpoczyna się we wsi Sromowce Wyżne i kończy w Krościenku nad Dunajcem. Po stronie słowackiej zaczyna się w Majere lub w Czerwonym Klasztorze i kończy w Lesnicy.

Dunajec ma długość 274 km, z czego tylko 17 km przepływa przez Słowację. Od 1920 roku stanowi linię graniczną między Słowacją a Polską. Od najdawniejszych czasów Dunajec był uważany za ważny szlak transportowy (Wikipedia). Już w II wieku p.n.e. flisacy przewozili Dunajcem towary—bursztyn, żelazo, drewno, antymon, suszone śliwki, ser, miód pitny i inne (plte-dunajec.sk). Korzystali z niego greccy i rzymscy kupcy w czasach, gdy na tych terenach mieszkali galijscy Celtowie. Później drogę tę, zwaną „Szlakiem Solnym”, używali Germanie i Słowianie (Wikipedia). Transport towarów na tratwach załamał się w 1813 roku z powodu wielkich powodzi. W 1923 roku flisactwo na Dunajcu całkowicie zanikło. Zostało odnowione na szerszą skalę wraz z przewozem ludzi po 1950 roku. Do dziś zachował się tradycyjny symbol flisaków—kapelusz flisacki ozdobiony muszelkami (plte-dunajec.sk). W 1997 roku Polska zbudowała na górnym biegu elektrownię wodną Czorsztyn i zbiornik retencyjny Niedzica (Wikipedia).

Na okolicznych urwiskach żyją m.in. Tichodroma muraria, Monticola saxatilis, Lacerta vivipara, Vipera berus, wydra Lutra lutra, zimorodek Alcedo atthis; gniazduje tu puchacz Bubo bubo oraz kruk Corvus corax. Rosną tu rośliny takie jak Astragalus australis, Phyteuma orbiculare, Aster serpentimontanus (tablica informacyjna).

TOP

Všetky

 

,

Príroda, Rastliny, Organizmy, Fotografie

Dreviny

skala
Hits: 18551

sú drevnaté , ktoré majú vyvinuté a kôru. Kôra tvorí vonkajšiu vrstvu a slúži na látkovú výmenu s vonkajším prostredím. Dreviny majú . Množia sa pohlavne semenami, alebo nepohlavne odrezkami, odnožami apod. Dreviny majú vyvinutý transport a živín. Rastú do výšky a do šírky, deje sa bunkovým delením. Sú schopné adaptácie na podmienky, sú často súčasťou symbiotických vzťahov s hubami a baktériami. Majú rôzne reprodukčné stratégie a cykly.

Shrubs are woody plants that have developed wood and bark. The bark forms the outer layer and serves for the exchange of substances with the external environment. Shrubs have leaves. They reproduce sexually through seeds or asexually through cuttings, offshoots, etc. Shrubs have a developed transport system for water and nutrients. They grow in height and width through cell division. They are capable of adapting to various conditions and are often part of symbiotic relationships with fungi and bacteria. They exhibit different reproductive strategies and cycles.

Zoznam druhov (231)

Acer (15)

  1. Acer campestre
  2. Acer circinatum
  3. Acer davidii
  4. Acer japonicum
  5. Acer palmatum
  6. Acer palmatum ‚Aureum‘
  7. Acer palmatum ‚Dissectum‘
  8. Acer pictum
  9. Acer platanoides
  10. Acer platanoides ‚Drummondii‘
  11. Acer platanoides ‚Prinz Handjery‘
  12. Acer pseudoplatanus
  13. Acer rubrum
  14. Acer saccharum
  15. Acer triflorum

Aesculus (3)

  1. Aesculus hippocastanum
  2. Aesculus parviflora
  3. Aesculus × carnea

A (8)

  1. Abies concolor
  2. Abies nordmanniana
  3. Acacia erioloba
  4. Actinidia kolomikta
  5. Albizia julibrissin
  6. Althaea officinalis
  7. Amelanchier × lamarckii
  8. Araucaria araucana

Berberis (5)

  1. Berberis aquifolium
  2. Berberis bealei
  3. Berberis japonica
  4. Berberis julianae
  5. Berberis thunbergii

B (3)

  1. Betula papyrifera
  2. Betula pendula
  3. Buxus sempervirens

Castanea (3)

  1. Castanea crenata
  2. Castanea dentata
  3. Castanea sativa

Catalpa (3)

  1. Catalpa bignonioides
  2. Catalpa bignonioides ‚Aurea‘
  3. Catalpa ovata

Clematis (3)

  1. Clematis ‚General Sikorski‘
  2. Clematis ‚Niobe‘
  3. Clematis vitalba

Cornus (5)

  1. Cornus alba ‚Elegantissima‘
  2. Cornus controversa
  3. Cornus controversa ‚Variegata‘
  4. Cornus florida
  5. Cornus kousa

Cotoneaster (5)

  1. Cotoneaster acutifolius
  2. Cotoneaster bullatus
  3. Cotoneaster dammeri
  4. Cotoneaster moupinensis
  5. Cotoneaster salicifolius

C (14)

  1. Carpinus betulus
  2. Carpinus orientalis
  3. Cedrus atlantica
  4. Cedrus atlantica ‚Glauca‘
  5. Cercidiphyllum japonicum
  6. Cercis canadensis
  7. Citrus limon
  8. Citrus trifoliata
  9. Clerodendrum thomsoniae
  10. Corylus avellana
  11. Cotinus coggygria
  12. Crataegus persimilis
  13. Cryptomeria japonica
  14. Cupressus sempervirens

D (3)

  1. Deutzia ningpoensis
  2. Deutzia scabra
  3. Diospyros lotus

Euonymus (4)

  1. Euonymus europaeus
  2. Euonymus fortunei
  3. Euonymus grandiflorus
  4. Euonymus sachalinensis

E (4)

  1. Elaeagnus pungens
  2. Elaeagnus pungens ‚Maculata‘
  3. Erica carnea
  4. Eriophyes vitis

Fagus (3)

  1. Fagus orientalis
  2. Fagus sylvatica
  3. Fagus sylvatica ‚Purpurea‘

Fraxinus (4)

  1. Fraxinus americana
  2. Fraxinus angustifolia
  3. Fraxinus excelsior
  4. Fraxinus ornus

F (4)

  1. Ficus benjamina
  2. Ficus benjamina ‚Variegata‘
  3. Forsythia suspensa
  4. Forsythia viridissima

G (4)

  1. Gingko biloba
  2. Gleditsia aquatica
  3. Gleditsia triacanthos
  4. Gymnocladus dioicus

H (3)

  1. Hamamelis mollis
  2. Hamamelis virginiana
  3. Hibiscus rosa-sinensis

Chamaecyparis (3)

  1. Chamaecyparis lawsoniana
  2. Chamaecyparis obtusa
  3. Chamaecyparis pisifera

I (1)

  1. Isatis tinctoria

J (4)

  1. Juglans mandshurica
  2. Juglans regia
  3. Juniperus horizontalis
  4. Juniperus scopulorum

K (3)

  1. Koelreuteria paniculata
  2. Koelreuteria paniculata ‚Golden Rain Tree‘
  3. Kolkwitzia amabilis

Larix (3)

  1. Larix decidua
  2. Larix kaempferi
  3. Larix laricina

L (6)

  1. Ligustrum obtusifolium
  2. Ligustrum vulgare
  3. Liquidambar formosana
  4. Liquidambar styraciflua
  5. Liriodendron tulipifera
  6. Lonicera ligustrina

Magnolia (6)

  1. Magnolia denudata
  2. Magnolia liliiflora
  3. Magnolia salicifolia
  4. Magnolia soulengeana
  5. Magnolia × loebneri
  6. Magnolia × soulangeana

M (2)

  1. Malus domestica
  2. Metasequoia glyptostroboides

N (1)

  1. Nerium oleander

O (1)

  1. Odontonema strictum

Picea (3)

  1. Picea abies
  2. Picea laxa
  3. Picea orientalis

Pinus (10)

  1. Pinus armandi
  2. Pinus cembra
  3. Pinus mugo
  4. Pinus nigra
  5. Pinus pinaster
  6. Pinus ponderosa
  7. Pinus resinosa
  8. Pinus strobus
  9. Pinus sylvestris
  10. Pinus wallichiana

Prunus (10)

  1. Prunus avium
  2. Prunus cerasifera
  3. Prunus laurocerasus
  4. Prunus laurocerasus ‚Castlewellan‘
  5. Prunus mahaleb
  6. Prunus padus
  7. Prunus persica
  8. Prunus serotina
  9. Prunus spinosa
  10. Prunus × yedoensis

P (11)

  1. Parthenocissus quinquefolia
  2. Parthenocissus tricuspidata
  3. Paulownia tomentosa
  4. Physocarpus opulifolius
  5. Pistacia chinensis
  6. Platanus hispanica
  7. Platycladus orientalis
  8. Populus nigra
  9. Pourthiaea villosa
  10. Pterocarya fraxinifolia
  11. Pyracantha coccinea

Quercus (7)

  1. Quercus acutissima
  2. Quercus bicolor
  3. Quercus coccinea
  4. Quercus palustris
  5. Quercus petraea
  6. Quercus robur
  7. Quercus velutina

Rhododendron (25)

  1. Rhododendron albrechtii
  2. Rhododendron argyrophyllum
  3. Rhododendron balfourianum
  4. Rhododendron calendulaceum
  5. Rhododendron catawbiense
  6. Rhododendron decorum
  7. Rhododendron degronianum
  8. Rhododendron ferrugineum
  9. Rhododendron impeditum
  10. Rhododendron indicum
  11. Rhododendron irroratum
  12. Rhododendron kaempferi
  13. Rhododendron kiusianum Makino
  14. Rhododendron luteum
  15. Rhododendron maximum
  16. Rhododendron mimetes
  17. Rhododendron ponticum
  18. Rhododendron pseudochrysanthum
  19. Rhododendron roseum
  20. Rhododendron simsii
  21. Rhododendron smirnowii
  22. Rhododendron wadanum
  23. Rhododendron yakushimanum
  24. Rhododendron yedoense
  25. Rhododendron × detonsum

Ribes (4)

  1. Ribes nigrum
  2. Ribes rubrum
  3. Ribes sanguineum
  4. Ribes × nidigrolaria

R (4)

  1. Rhus typhina
  2. Robinia hispida
  3. Rubus caesius
  4. Rubus fruticosus

Salix (5)

  1. Salix babylonica
  2. Salix integra
  3. Salix integra ‚Hakuro Nishiki‘
  4. Salix purpurea
  5. Salix viminalis

Syringa (6)

  1. Syringa meyeri ‚Palibin‘
  2. Syringa oblata
  3. Syringa pubescens
  4. Syringa reticulata
  5. Syringa villosa
  6. Syringa vulgaris

S (4)

  1. Sambucus nigra
  2. Sciadopitys verticillata
  3. Sequoia sempervirens
  4. Sequoiadendron giganteum

T (5)

  1. Taxus canadensis
  2. Thuja occidentalis
  3. Thuja plicata
  4. Thujopsis dolabrata
  5. Tilia cordata

Ulmus (3)

  1. Ulmus laevis
  2. Ulmus minor
  3. Ulmus × hollandica

Viburnum (4)

  1. Viburnum lantana
  2. Viburnum opulus
  3. Viburnum prunifolium
  4. Viburnum rhytidophyllum

W (2)

  1. Weigela florida
  2. Weigela florida ‚Variegata‘

Z (2)

  1. Zanthoxylum bungeanum
  2. Zelkova serrata

TOP

Listnaté dreviny (výber)

Ihličnaté dreviny (výber)

Kvitnúce dreviny (výber)

Ovocie (42)

Podľa druhov

Javory – Acer (143)

Rododendrony – Rhododendron (111)

Duby – Quercus (71)

Slivky – Prunus (61)

Magnólie – Magnolia (32)

Dráče – Berberis (29)

Ríbezle – Ribes (29)

Borovice – Pinus (21)

Sekvoje (20)

Driene – Cornus (18)

Tuje – Thuja (17)

Gaštany – Castanea (16)

Orgovány – Syringa (16)

Kaliny – Viburnum (10)

Podľa abecedy

A (30)

B (5)

C (58)

D (4)

E (11)

F (24)

G (7)

H (10)

CH (5)

I (1)

J (7)

K (6)

L (28)

M (10)

N (2)

O (1)

P (43)

R (9)

S (12)

T (5)

U (2)

W (2)

Z (11)

, , , , , , , , , , ,

Akvaristika, Príroda, Živočíchy, Ryby, Cichlidy, Africké cichlidy, Organizmy, Fotografie

Západoafrická cichlida Hemichromis bimaculatus

skala
Hits: 448

Hemichromis bimaculatus, anglicky Jewel cichlid, patrí medzi najpestrejšie farebné sladkovodné . Jej žiarivo červené sfarbenie posiate trblietavými modrými bodkami z nej robí neprehliadnuteľný druh, no zároveň ide o rybu s výnimočne silným teritoriálnym správaním a výrazným reprodukčným inštinktom. Pochádza zo západnej Afriky, predovšetkým z Guiney, Libérie, Sierry Leone a Pobrežia Slonoviny, kde obýva pomaly tečúce , močiare a zaplavené oblasti s bohatou vegetáciou a množstvom úkrytov (Loiselle, 1979). Uprednostňuje mäkké až mierne tvrdé s teplotou medzi 24–28 °C a pH okolo 6,0–7,5. V prírode sa zdržuje v tienistých oblastiach medzi koreňmi, vodnými rastlinami alebo spadnutými konármi. Tento druh má mimoriadne silný zmysel pre teritórium a často bráni svoj priestor aj pred podstatne väčšími druhmi. Dospelé jedince dorastajú do veľkosti približne 10–12 cm, pričom samce bývajú o niečo väčšie a mohutnejšie ako samice. Typickým znakom druhu sú dva až tri výrazné tmavé škvrny – za žiabrovým viečkom a v strede tela. Farba tela sa mení podľa nálady, fázy rozmnožovania a sociálneho postavenia, pričom v období trenia nadobúda ryba intenzívne červený až karmínový odtieň (Stiassny & Jensen, 1987).

Hemichromis bimaculatus je známy svojim výrazným teritoriálnym a agresívnym správaním, najmä počas obdobia rozmnožovania. V akváriových podmienkach sa odporúča chovať tento druh v samostatnej nádrži alebo s robustnými druhmi, ktoré dokážu čeliť jeho dominantnému správaniu. Akvárium by malo mať objem minimálne 150 litrov, s množstvom úkrytov z kameňov, koreňov a rastlín. Je dôležité zabezpečiť aj vizuálne bariéry, ktoré pomáhajú znižovať stres z priamych kontaktov medzi rybami (Baensch & Riehl, 1997). Počas trenia si vyberú rovný kameň, koreň alebo stenu , kde samica kladie vajíčka a samec ich oplodňuje. Rodičovský pár intenzívne stráži ikry aj vyliahnutý poter, čo je sprevádzané výrazným agresívnym správaním voči ostatným rybám (Goldstein, 1973). Pohlavne dospievajú pri veľkosti asi 6–7 cm. Počas párenia sa ich zvýrazňujú, a samica môže naklásť až 300–500 ikier. Vyliahnutie nastáva po približne 48–72 hodinách, v závislosti od teploty vody.

V prírode sa Hemichromis bimaculatus živí prevažne hmyzom, larvami, drobnými rybkami a bezstavovcami, čo z neho robí oportunistického predátora. V akváriu akceptuje široké spektrum potravy – od vločkových a granulovaných krmív, cez mrazené a živé ako dafnie, artemie, až po nasekané kúsky rybieho mäsa. Pre udržanie farebnosti sa odporúča dopĺňať karotenoidové zložky (napr. spirulina, ).

Hemichromis bimaculatus, commonly known as the Jewel cichlid, is one of the most colorful freshwater fish species. Its bright red coloration adorned with sparkling blue spots makes it unmistakable, while also being a fish with exceptionally strong territorial behavior and pronounced reproductive instincts. It originates from West Africa, particularly Guinea, Liberia, Sierra Leone, and Ivory Coast, where it inhabits slow-flowing rivers, swamps, and flooded areas rich in vegetation and hiding places (Loiselle, 1979). It prefers soft to moderately hard water with a temperature between 24–28 °C and pH around 6.0–7.5. In nature, it hides in shaded areas among roots, aquatic plants, or fallen branches. This species has an extraordinarily strong sense of territory and often defends its space even against significantly larger species. Adults grow to about 10–12 cm, with males generally being slightly larger and more robust than females. A typical feature of the species is two to three dark spots – behind the gill cover and in the middle of the body. Body coloration varies based on mood, spawning phase, and social status, and during breeding, the fish turns intensely red to crimson (Stiassny & Jensen, 1987).

Hemichromis bimaculatus is known for its pronounced territorial and aggressive behavior, especially during breeding. In aquariums, it is recommended to keep this species in a separate tank or with robust species that can withstand its dominance. The tank should have a volume of at least 150 liters, with plenty of hiding places made of rocks, roots, and plants. It is important to include visual barriers to reduce stress from direct encounters (Baensch & Riehl, 1997). During spawning, they choose a flat stone, root, or aquarium wall where the female lays the eggs and the male fertilizes them. The pair aggressively guards the eggs and fry, showing intense defensive behavior toward other fish (Goldstein, 1973). They reach sexual maturity at about 6–7 cm, and the female can lay 300–500 eggs, which hatch in 48–72 hours, depending on water temperature.

In nature, Hemichromis bimaculatus feeds mainly on insects, larvae, small fish, and invertebrates, making it an opportunistic predator. In aquariums, it accepts a wide range of foods – from flakes and granules to frozen and live foods such as daphnia, brine shrimp, or chopped fish meat. To maintain its vivid colors, it’s recommended to include carotenoid-rich ingredients (e.g., spirulina, shrimp).

Hemichromis bimaculatus, bekannt als Juwelenbuntbarsch, gehört zu den farbenprächtigsten Süßwasserfischen. Seine leuchtend rote Färbung mit glitzernden blauen Punkten macht ihn unverkennbar. Gleichzeitig zeigt er ein ausgeprägt territoriales Verhalten und einen starken Fortpflanzungsinstinkt. Die Art stammt aus Westafrika, insbesondere aus Guinea, Liberia, Sierra Leone und der Elfenbeinküste, wo sie langsam fließende Flüsse, Sümpfe und überflutete Gebiete mit reicher Vegetation bewohnt (Loiselle, 1979). Bevorzugt werden weiche bis mittelhartes Wasser mit Temperaturen von 24–28 °C und einem pH-Wert von 6,0–7,5. In der Natur hält sich der Fisch gerne im Schatten unter Wurzeln, Pflanzen oder Ästen auf. Er verteidigt sein Revier auch gegenüber größeren Arten. Erwachsene Exemplare werden etwa 10–12 cm groß, Männchen sind in der Regel kräftiger. Typisch sind zwei bis drei dunkle Flecken hinter dem Kiemendeckel und in der Körpermitte. Die Färbung variiert je nach Stimmung und Laichphase, zur Fortpflanzungszeit wird der Fisch intensiv rot bis karmesinrot (Stiassny & Jensen, 1987).

Hemichromis bimaculatus ist besonders während der Fortpflanzung aggressiv und territorial. Im Aquarium sollte er entweder alleine oder mit robusten Arten gehalten werden. Das Becken sollte mindestens 150 Liter fassen und viele Verstecke (Steine, Wurzeln, Pflanzen) sowie Sichtbarrieren aufweisen (Baensch & Riehl, 1997). Beim Laichen wählt das Paar einen flachen Stein oder eine Wand, wo das Weibchen bis zu 300–500 Eier legt, die das Männchen befruchtet. Die Brut wird aggressiv verteidigt (Goldstein, 1973). Der Nachwuchs schlüpft je nach Temperatur nach 48–72 Stunden.

In freier Wildbahn ernährt sich Hemichromis bimaculatus hauptsächlich von Insekten, Larven, kleinen Fischen und wirbellosen Tieren – er ist also ein opportunistischer Räuber. Im Aquarium frisst er Flockenfutter, Granulate, Frost- und Lebendfutter (z. B. Daphnien, Artemia, Fischstücke). Für die Farberhaltung sind Carotinoid-Zusätze wie Spirulina oder Garnelen empfehlenswert.

Hemichromis bimaculatus, en anglais Jewel cichlid, est l’un des poissons d’eau douce les plus colorés. Sa robe d’un rouge éclatant parsemée de reflets bleus scintillants en fait une espèce très visible. Cependant, ce poisson se distingue aussi par un comportement territorial particulièrement marqué et un instinct reproducteur prononcé. Originaire d’Afrique de l’Ouest — notamment de Guinée, du Libéria, de la Sierra Leone et de la Côte d’Ivoire — il habite les cours d’eau lents, les marais et les zones inondées, riches en végétation et offrant de nombreux refuges (Loiselle, 1979). Il apprécie les eaux douces à légèrement dures, à une température entre 24 et 28 °C, avec un pH de 6,0 à 7,5. Dans la nature, il reste généralement à l’ombre, près des racines, des plantes aquatiques ou des branches tombées. Très attaché à son territoire, il défend souvent vigoureusement son espace même contre des espèces beaucoup plus grandes. Les adultes mesurent environ 10 à 12 cm, les mâles étant un peu plus grands et plus robustes que les femelles. On reconnaît ce cichlidé à deux ou trois taches sombres – une derrière l’opercule et une ou deux au milieu du corps. Sa couleur varie selon son humeur, la phase de reproduction et son statut social : pendant la période de ponte, il adopte un rouge vif à carmin très intense (Stiassny & Jensen, 1987).

Hemichromis bimaculatus est réputé pour son comportement territorial et agressif, en particulier lors de la reproduction. En aquarium, il est recommandé de le maintenir dans un bac spécifique ou avec des espèces robustes capables de supporter son caractère dominant. L’aquarium doit avoir une capacité minimale de 150 litres, avec de nombreux abris formés de roches, racines et plantes. Il est également important d’ajouter des barrières visuelles pour réduire le stress lié aux contacts directs entre poissons (Baensch & Riehl, 1997). Lors de la reproduction, le couple choisit une surface plane (pierre, racine ou paroi de l’aquarium) pour la ponte : la femelle y dépose ses œufs que le mâle féconde ensuite. Les deux parents défendent intensément les œufs et le frai, adoptant un comportement agressif envers les autres poissons (Goldstein, 1973). La maturité sexuelle est atteinte vers 6–7 cm. Lors de la reproduction, les couleurs s’intensifient et la femelle peut pondre 300 à 500 œufs. L’éclosion intervient en 48 à 72 heures, selon la température de l’eau.

Dans la nature, H. bimaculatus est un prédateur opportuniste se nourrissant principalement d’insectes, larves, petits poissons et invertébrés. En aquarium, il accepte une gamme variée d’aliments : flocons, granulés, nourriture congelée ou vivante (dafnia, artemia), et morceaux de poisson. Pour maintenir son intensité de couleur, il est recommandé d’ajouter des sources de caroténoïdes (spiruline, crevettes).

  • Baensch H. A. & Riehl R. (1997). Aquarium Atlas Vol. 1. Mergus Verlag.
  • Goldstein R.J. (1973). Cichlids of the World. TFH Publications.
  • Loiselle P.V. (1979). The Cichlid Aquarium. TFH Publications.
  • Stiassny Melanie L. J., & Jensen, J.S. (1987). A review of the genus Hemichromis. American Museum Novitates, 2873.

,