Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Dolné Považie, Fotografie

Modrová – obec s dávnou minulosťou

skala
Hits: 4128

Do roku 1927 sa Modrová nazývala Veľká Modrovka. Maďarský názov pre Modrovú je Nagymodró, nemecký Grossmodro, Grossmodrau. Na ploche necelých 12 km2 žije asi 500 obyvateľov (wikipedia.sk). Modrová leží v členitom, zdvíhajúcom sa reliéfe Považského Inovca. Za zmienku stojí, že dávnejšej histórii pod Modrovú patrili v minulosti aj . V roku 1157 latinskí kolonisti v Modrovej postavili kostolnú vežu (Modrová). Územie Modrovej bolo v 12. storočí pod právomocou hradu Bana, nachádzajúceho sa pravdepodobne na vyvýšeninách nad obcou Banka pri Piešťanoch. Po jeho zániku v priebehu 13. storočia jeho funkciu prebral Tematín. V minulosti bola Modrová spomenutá v histórii ako „Madro„. V 15. storočí žilo v Modrovej odhadom 150 – 180 obyvateľov. V roku 1970 – 620, v roku 1989 – 520. V z 23. na 24. januára 1932 postihlo obec lokálne zemetrasenie s epicentrom medzi Modrovou a Starou Lehotou, kde asi v dĺžke jedného kilometra sa následkom zemetrasenia stratil potok (Modrova.eu.sk).

Len nedávno, v roku 1991 bola neďaleko , objavená Modrovská jaskyňa, ktorá je najväčšou v Považskom Inovci a nachádza sa nad obcou Modrová. Vchod sa nachádza na severozápadnom úbočí masívu Grnice (523 m). Jaskyňa vznikla v litologicky i farebne pestrých triasových vápencoch pôsobením dnes už neexistujúceho vodného toku. Priestory predstavujú veľmi členitý dvojúrovňový labyrint. Okrem niekoľkých menších siení ju tvoria dva väčšie dómy spojené 10 metrovou hlbokou priepasťou. Najväčší priestor, dažďový dóm dosahuje rozmery 20 x 15 m pri výške 8 – 10 m. V jaskyni sa okrem živej kvapľovej výzdoby zastúpenej stalaktitmi a stalagmitmi vyskytuje predovšetkým pre ňu charakteristická pizolitová výzdoba. Bohato sú zastúpené najmä rozmanité kríčkovité pripomínajúce podmorské koraly. Celková dĺžka jaskyne dosahuje 570 m pri hĺbke 45 m, pričom je reálny predpoklad jej ďalšieho pokračovania. Jaskyňa je uzavretá a z dôvodu ochrany nie je voľne prístupná verejnosti. Návšteva prípadných záujemcov je možná iba v sprievode členov Inovec, ktorá tu v súčasnosti vykonáva prieskum (Modrová). Najstaršou historickou pamiatkou obce je rímsko-katolícky kostol sv. Michala archanjela, roku 1157. Patrí k vzácnym historickým románskym pamiatkam a je zaradený do zoznamu stavebných kultúrnych pamiatok (Modrová).

Neďaleko od obce Modrová, vlastne ako sa hovorí, „za dedinou“, sa nachádza tzv. Zoofarma Modrová. Je to za dedinou smerom na Bezovec. Miloš Minár tu okrem iného pasienkovým spôsobom chová juhoamerické lamy, škótsky rožný statok, novozélandské , búrskeho capa, tasmánske klokany, pribudne čoskoro ťava dvojhrbá a bizón ( Petruška, 2008: Piešťanský týždeň, Nr. 42, p.6 – 8).

Ku Modrovej patrí chatová oblasť Modrová horáreň. Je asi 1.5 km za dedinou. Začína horárňou, je v nej postavených množstvo chát. V tejto doline je aj rekreačné centrum, ubytovacie zariadenie.

Until 1927, Modrová was called Veľká Modrovka. The Hungarian name for Modrová is Nagymodró, and the German names are Grossmodro and Grossmodrau. The village covers an area of less than 12 km2 and is home to around 500 residents (wikipedia.sk). Modrová is situated in the diverse and rising terrain of the . It’s noteworthy that in the distant past, Piešťany was also part of the historical context beneath Modrová. In 1157, Latin colonists in Modrová erected a church tower (Modrová). The territory of Modrová in the 12th century fell under the jurisdiction of the Bana Castle, probably located on elevations near the village of Banka near Piešťany. After its demise in the 13th century, its function was taken over by Tematín. Modrová was mentioned in history as „Madro“ in the past. In the 15th century, an estimated 150 – 180 residents lived in Modrová. In 1970 – 620, in 1989 – 520. On the night of January 23 to 24, 1932, a local earthquake struck the village, centered between Modrová and Stara Lehota, causing a stream to disappear due to the earthquake (Modrova.eu.sk).

Recently, in 1991, the Modrovská Cave was discovered near the village, making it the largest in Považský Inovec, located above Modrová. The entrance is on the northwest slope of the Grnice massif (523 m). The cave formed in lithologically and colorfully varied Triassic limestones due to the action of a now nonexistent watercourse. The cave’s spaces represent a very intricate two-level labyrinth. Apart from several smaller chambers, it consists of two larger domes connected by a 10-meter-deep abyss. The largest space, the rain dome, measures 20 x 15 m with a height of 8 – 10 m. The cave features vivid dripstone decorations with stalactites and stalagmites, primarily characterized by characteristic pisolitic ornamentation. Various coral-like formations, reminiscent of underwater corals, are abundantly represented. The total length of the cave reaches 570 m at a depth of 45 m, with a realistic assumption of its further extension. The cave is closed, and for conservation reasons, it is not freely accessible to the public. Visits by interested individuals are possible only accompanied by members of the Inovec group, which currently explores the cave (Modrová). The oldest historical monument of the village is the Roman Catholic Church of St. Michael the Archangel, built in 1157. It belongs to the rare historical Romanesque monuments and is listed among the cultural monuments (Modrová).

Not far from Modrová, actually, as they say, „behind the village,“ there is the so-called Zoofarma Modrová. It is located beyond the village towards Bezovec. Besides other things, Miloš Minár raises South American llamas, Scottish Highland cattle, New Zealand sheep, Burchell’s zebra, Tasmanian wallabies, and soon there will be a two-humped camel and bison (Michal Petruška, 2008: Piešťanský týždeň, Nr. 42, p.6 – 8).

Modrová also includes the cottage area Modrová horáreň, about 1.5 km beyond the village. It starts with a mountain hut, with numerous cottages built there. In this valley, there is also a recreation center, accommodation facility.

, ,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Dolné Považie, Fotografie

Lúka – obec pod Tematínskym hradom

skala
Hits: 4292

Obec je písomne známa od roku 1246, v obci sa nachádza kaštieľ Platan (Zdroj: Informačná tabuľa). Kaštieľ nad obcou bol postavený v roku 1676, pri ňom je kaplnka svätej Márie Magdalény upravená koncom 18. storočia (wikipedia). Leží na styku západného úpätia strednej časti Považského Inovca s považským výbežkom Podunajskej roviny (obecluka.sk). V roku 1246 sa spomína ako Rethy, z roku 1263 je doložená ako Lúka (obecluka.sk). Na začiatku 16. storočia bolo v obci okolo 30 (obecluka.sk). V roku 1828 v nej žilo 99 domov a 693 obyvateľov (obecluka.sk). Obyvatelia sa okrem poľnohospodárstva zaoberali ovocinárstvo a pestovaním vinnej révy. sa spomínajú už od roku 1551. V obci pracovali aj hrnčiari. Výrobňa pálených hrncov bola pod Babou horou, hlinu pochádzala z brala Lovičnej  (obecluka.sk).

Lúka leží na starej ceste popri Váhu, ktorá vedie z Piešťan, cez Moravany, Ducové, Modrovku, Lúku, Hrádok, Hôrku, Novú Ves nad Váhom, Kočovce, Rakoľuby až do Beckova (Igor Paulech). Od Piešťan je vzdialená 10 km, od Nového Mesta nad Váhom 14 km (obecluka.sk). Lúka je známa svojou pramenistou vodou, predovšetkým Luckou – známou dojčenskou vodou. Z prameňa Šáchor vyúžíva Coca-Cola a vodovody v Lúke a Modrovke (Igor Paulech), v hornej časti vyviera spopod vápencových skál (wikipedia). V katastri obce sa nachádza národná prírodná rezervácia Tematínska lestostep, časť národnej prírodnej rezervácie Javorníček, časť prírodnej rezervácia Kňaží vrch a časť územia európskeho významu Natura 2000 – Tematínske vrchy (wikipedia). Na západ od sa nachádza Horná Streda a pre obyvateľov regiónu známe hornostredské bagroviská, kam sa chodí v lete kúpať množstvo ľudí. Z Lúky vedie turistická cesta na hrad Tematín.

The village has been documented since the year 1246, and it is home to the Platan Castle (Source: Information Board). The castle above the village was constructed in 1676, and near it stands the chapel of Saint Mary Magdalene, renovated at the end of the 18th century (wikipedia). It is situated at the junction of the western foothills of the central part of with the Považský promontory of the Danubian Plain (obecluka.sk). In 1246, it was mentioned as Rethy, and by 1263, it was documented as Lúka (obecluka.sk). In the early 16th century, the village had around 30 houses (obecluka.sk). In 1828, it had 99 houses and 693 inhabitants (obecluka.sk). Besides agriculture, residents were involved in fruit growing and cultivating vineyards. Vineyards have been mentioned since 1551. The village also had potters, and the production of fired pottery took place under Babou hora, with clay sourced from Lovičná Valley (obecluka.sk).

Lúka is located on the old road alongside the River, which runs from through Moravany, Ducové, Modrovka, Lúka, Hrádok, Hôrka, Nová Ves nad Váhom, Kočovce, Rakoľuby to (Igor Paulech). It is 10 km away from Piešťany and 14 km from Nové Mesto nad Váhom (obecluka.sk). Lúka is known for its spring water, especially Lucká – renowned infant water. Coca-Cola and water supplies in Lúka and Modrovka utilize water from the Šáchor spring (Igor Paulech). In the upper part of the village, water emerges from beneath limestone rocks (wikipedia). The village’s cadastre includes the national natural reserve Tematínska lestostep, part of the national natural reserve Javorníček, a segment of the natural reserve Kňaží vrch, and a portion of the Natura 2000 European significance area – Tematínske vrchy (wikipedia). To the west of Lúka lies Horná Streda and the well-known Hornostredské gravel pits, where many people go swimming in the summer. From Lúka, there is a hiking trail leading to Tematín Castle.

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie

Čachtice – obec na úpätí Malých Karpát

skala
Hits: 5252

Čachtice sú obec ležiaca medzi riekou a Malými Karpatmi. Nad dedinou sa vypína hrad, ktorý je však oveľa lepšie viditeľný z Višňové. Prvá písomná zmčaienka o obci je z roku 1248. Územie bolo osídlené už v neolite, čo dokazujú nálezy, hradisko, popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z doby bronzovej, haltštatskej, rímskej, slovanskej a z ranného stredoveku (Informačná tabuľa). Slovanské sídlisko je doložené z 8. až 9. storočia (cachtickapani.cz). Ležia v nadmorskej výške 203 metrov, v roku 2004 tu žilo 3630 obyvateľov (Wikipedia). Našli sa tu mamutie kosti. Z mladšej doby kamennej sú nálezy volútovej keramiky. Z neskorej doby kamennej sa našla kanelovaná keramika. Z bronzovej doby je cenný žiarový hrob pravdepodobne velatickej kultúry a keramika maďarovskej kultúry. Významné sú nálezy z doby rímskej, o osídlení Slovanmi svedčia poľnohospodárske nástroje a nádoby. V prvej polovici 13. storočia bola obec spomínaná ako Čekče. Neskoršie názvy: Chechte, Czachtan, Czachticz, Ceythe (Ammer), Chekche, Csejthe (Wikipedia.sk). Bartolomej Revický tvrdil, že názov pochádza zo staroslovanského „čechati“, čo znamená kutať, kopať. Podzemných labyrintov tu bolo veľa (Wikipedia.sk).

V 14. storočí boli Čachtice kráľovským mestom, hrali významnú úlohu pri obrane pred nepriateľom. Kamenný most je vzácna ojedinelá pamiatka stredovekej architektúry u nás (Ammer). Obyvatelia sa tu pôvodne zaoberali roľníctvom, vinohradníctvom a remeslami, ktoré rozvinuli najmä habánski usadlíci zo 17. storočia (Wikipedia.sk). Nachádza sa tu pôvodne gotický kostol svätého Ladislava z roku 1373 – 1390 ( Informačná tabuľa). V roku 1680 bol prestavaný. Rozšírili ho a zbarokizovali (Wikipedia.sk). Je spojený s farou unikátnym kamenným mostom. Vedľa kostola je v kamennej staršia kaplnka (Informačná tabuľa). Gotická kaplnka svätého Antona Paduánskeho je najstaršia stavba a to z roku 1330, vidno na nej viaceré veľkomoravské prvky (Wikipedia.sk). V roku 1599 bola obec spustošená Turcami (Hanuš). Ďalšou pamiatkou je renesančný kaštieľ Draškovičovcov, v ktorom je múzeum histórie Čachtíc a literárneho spolku Tatrín, ktorý v roku 1847 uzákonil spisovnú slovenčinu (Informačná tabuľa). Draškovič si ho nechal postaviť v roku 1668. Zo stavieb majiteľov Čachtického hradu sa zachovala kúria Drugetovcov, ktorá bola začiatkom 17. storočia postavená ako menšie šľachtické sídlo ma miestach, kde stál kaštieľ rodu Orsághov. Cisársky Nádašdyovský kaštieľ postavený pred rokom 1645, a ktorý obývala Alžbeta Báthoryová, sa nezachoval (Hanuš).

Barokový mariánsky stĺp na námestí je z roku 1742. Bol postavený, aby sa odvrátili časté požiare, ktoré sužovali obec v 18. storočí. Baroková golgota je z roku 1620, dala ju postaviť Judita Révaiová, nevesta Alžbety Báthoryovej ako prosbu o odpustenie svokriných hriechov. Sochu svätého Floriána (patróna hasičov) dal postaviť Pavel Forgáč. Kaplnka so sochou svätého Jána Nepomuckého z roku 1801, pomník padlým vojakom v 1. a 2. svetovej vojne od Pavla Bána a socha panny Márie Lurdskej v jaskyni, ktorú dal vytvoriť barón František Horecký sa nachádzajú na Urbanovského ulici. Za niektorými vinohradníckymi kamennými listovňami a pivnicami sa nachádzali chodby – katakomby. Vykopané boli do spraše s hladkými stenami, románskymi a gotickými klenbami. Dnes sú na mnohých miestach zasypané, znehodnotené (Wikipedia.sk).

V Čachticiach som zachytil zopár fotografiami život, ktorý tu prebieha. Nepodarilo sa mi zachytiť sobotné a trhy cez pracovný deň, ktorých som alebo bol párkrát svedkom. Z pohľadu mestského človeka je v Čachticiach pokoj. v stánku som mal nárok kúpiť iba do 11-ej, potom už bolo zavreté. Žije to azda najviac na ceste z Piešťan do Nového Mesta nad Váhom.

Čachtice is a village situated between the Váh River and the Small Carpathians. Above the village rises a castle, more prominently visible from the village of Višňové. The first written mention of the village dates back to 1248. The area was inhabited as early as the Neolithic period, as evidenced by findings such as a hillfort, burial grounds from the Bronze Age, Hallstatt, Roman, Slavic, and early medieval periods (Information Board). A Slavic settlement is documented from the 8th to the 9th century (cachtickapani.cz). It is located at an elevation of 203 meters, and in 2004, it had a population of 3,630 (Wikipedia). Mammoth bones have been discovered here. Stone tools from the later Stone Age and pottery with volute decoration have been found. From the late Stone Age, there is ribbed pottery. A valuable grave from the Bronze Age, likely of the Vĕlatic culture, and pottery from the Hungarian culture have also been discovered. Significant Roman period finds include agricultural tools and vessels, providing evidence of Slavic settlement. In the first half of the 13th century, the village was mentioned as Čekče. Later names include Chechte, Czachtan, Czachticz, Ceythe (Ammer), Chekche, Csejthe (Wikipedia.sk). Bartolomej Revický claimed that the name comes from the Old Slavic „čechati,“ meaning to forge or dig. There were many underground labyrinths here (Wikipedia.sk).

In the 14th century, Čachtice became a royal town and played a significant role in defense against enemies. The stone bridge is a rare medieval architectural monument in the region (Ammer). The original inhabitants were engaged in agriculture, viticulture, and crafts, especially developed by the Haban settlers in the 17th century (Wikipedia.sk). The originally Gothic Church of St. Ladislaus from 1373-1390 still stands here (Information Board). It was rebuilt in 1680, expanded, and baroquized (Wikipedia.sk). It is connected to the rectory by a unique stone bridge. Next to the church is an older chapel in the stone fortress. The Gothic Chapel of St. Anthony of Padua, dating back to 1330, shows several elements of the Great Moravian Empire (Wikipedia.sk). In 1599, the village was devastated by the Turks (Hanuš). Another monument is the Renaissance Draškovič Castle, housing the Čachtice History and Tatrín Literary Association Museum, which established the standard Slovak language in 1847 (Information Board). Mikuláš Draškovič had it built in 1668. From the buildings of the owners of Čachtice Castle, the Drugetovcov manor remains, built in the early 17th century as a smaller noble residence where the Orságh Castle once stood. The Imperial Nádašdy Castle, built before 1645 and inhabited by Elizabeth Báthory, did not survive (Hanuš).

The baroque Marian column in the square dates back to 1742 and was built to ward off frequent fires that plagued the village in the 18th century. The baroque Calvary from 1620 was erected by Judita Révaiová, the daughter-in-law of Elizabeth Báthory, as a plea for forgiveness for her mother-in-law’s sins. The statue of St. Florian (patron saint of firefighters) was erected by Pavel Forgáč. The chapel with the statue of St. John of Nepomuk from 1801, the monument to fallen soldiers in World War I and II by Pavel Bán, and the statue of Our Lady of Lourdes in a cave, commissioned by Baron František Horecký, are located on Urbanovského Street. Behind some vineyard stone lodges and cellars were tunnels – catacombs. Excavated into smooth-walled ash, they had Romanesque and Gothic vaults. Today, many of them are filled and degraded (Wikipedia.sk).

In Čachtice, I captured a few photographs of the life unfolding here. Unfortunately, I couldn’t capture the Saturday and weekday markets that I witnessed a few times. From the perspective of a city person, Čachtice exudes tranquility. I was only allowed to buy newspapers until 11 AM at the kiosk; after that, it was closed. Life seems to be most active on the road from to Nové Mesto nad Váhom.

  • Čachtice
  • Vladimír Ammer: Čachtice, Vydavateľské stredisko ZsKNV pri Krajskom pedagogickom ústave v Bratislave
,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie

Beckov

skala
Hits: 4105

leží na Považí severne od Nového Mesta nad Váhom. Nad obcou sa týči hrad. Beckovská brána je najsevernejšia časť Podunajskej nížiny. Je to niva medzi Novým Mestom nad Váhom a Beckovom (Informačná tabuľa). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1208. Z listiny Belu IV. vyplýva, že Beckov bol kráľovským mestom od roku 1238. Beckovská brána je najsevernejšia časť Podunajskej nížiny. Je to niva rieky Váh medzi Novým Mestom nad Váhom a Beckovom  (Informačná tabuľa). Bol jedným z prvých stredovekých miest na Považí (Wikipedia). Dôležitú úlohu pri osídľovaní hralo povodie Váhu, stará diaľková cesta, brod pod vyčnievajúcim bralom, rozsiahle pastviny a les (obec-beckov.sk). Najstaršie osídlenie katastru Beckova je doložené už z paleolitu (Bárta J., 1985: Nové. paleolitické v okrese Trenčín. In: Arecheologické výskumy a nálezy na Slovensku, v r. 1984, , s. 267). Z rímskej doby (0-400 n.l) pochádza sídlisko na Ráte. Objavených bolo 31 polozemníc, 46 zásobných jám, 45 kolových jám, 6 pecí (jedna chlebová, dve železiarske) a iné predmety. V tejto, vtedy germánskej osade, vyrábali železo, keramiku, tkali látku, mleli , brúsili nástroje. Osídlenie tu pretrvávalo do začiatku 5. storočia (Varsik V., Hanuliak M., Kovár B., 2004: Záchranný výskum v Beckove, AVANS, Nitra). V rannom stredoveku sa archeologickým výskumom potvrdila existencia vyspelého veľkomoravského sídliska na hrade (Kodoňová M., Tóthová Š., 1995: Hrad Beckov, Pamiatkový ústav , p. 28). Potvrdená bola aj slovanská osada (Točík A.: Nálezová správa 7312/75, AÚ SAV, Nitra). V obci sa nachádza kostol svätého Pestúna, kláštor Františkánov z roku 1690 – 1692, gotický rímsko-katolícky kostol svätého Štefana Kráľa z roku 1424 a evanjelický kostol z rokov 1791 – 1792. Každý druhý júlový víkend sa konajú Beckovské letné slávnosti  (Informačná tabuľa). V Beckove sa narodili: spisovateľ Jozef Miloslav Hurban, maliar Ladislav Medňanský, geológ a paleontológ Dionýz Štúr (Wikipedia), Hugolín Gavlovič (skonline.sk). Ladislav Medňanský patril k najvýznamnejším stredoeurópskym maliarov poslednej tretiny 19. a začiatku 20. storočia (obec-beckov.sk).

Beckov is located in the region north of Nové Mesto nad Váhom. Above the village stands a castle. The Beckov Gate is the northernmost part of the Danube Lowland. It is the floodplain of the Váh River between Nové Mesto nad Váhom and Beckov (Information board). The first written mention of the village is from 1208. According to a charter from Béla IV, Beckov became a royal town in 1238. The Beckov Gate is the northernmost part of the Danube Lowland, the floodplain of the Váh River between Nové Mesto nad Váhom and Beckov (Information board). It was one of the first medieval towns in the Považie region (Wikipedia). The Váh River basin, an ancient long-distance road, a ford under the prominent bral, extensive pastures, and forests played a significant role in the settlement (obec-beckov.sk). The oldest settlement in the Beckov territory dates back to the Paleolithic period (Bárta J., 1985: New Paleolithic Settlements in the Trenčín District. In: Archaeological Research and Finds in Slovakia, in 1984, Nitra, p. 267). From the Roman era (0-400 AD), there is a settlement at Ráte. 31 pit-houses, 46 storage pits, 45 post holes, 6 ovens (one bread oven, two ironworking ovens), and other items were discovered. In this, then-Germanic settlement, they produced iron, ceramics, wove fabric, ground grain, and sharpened tools. The settlement persisted until the early 5th century (Varsik V., Hanuliak M., Kovár B., 2004: Rescue Research in Beckov, AVANS, Nitra). In the early Middle Ages, archaeological research confirmed the existence of an advanced Great Moravian settlement on the castle (Kodoňová M., Tóthová Š., 1995: Beckov Castle, Monument Institute Bratislava, p. 28). The Slavic settlement was also confirmed (Točík A.: Report 7312/75, AÚ SAV, Nitra). In the village, there is the Church of Saint Pestún, the Franciscan Monastery from 1690-1692, the Gothic Roman Catholic Church of Saint Stephen the King from 1424, and the Evangelical Church from 1791-1792. Beckov Summer Festivities take place every second weekend in July (Information board). Notable individuals born in Beckov include writer Jozef Miloslav Hurban, painter Ladislav Medňanský, geologist and paleontologist Dionýz Štúr (Wikipedia), Hugolín Gavlovič (skonline.sk). Ladislav Medňanský was one of the most significant Central European painters of the late 19th and early 20th centuries (obec-beckov.sk).

,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Dolné Považie, Fotografie

Moravany nad Váhom – lokalita mnohých archeologických vykopávok

skala
Hits: 6639

Moravany sa nachádzajú pri ústí potoka Striebornica, asi 5 km od Piešťan. Rozloha Moravian je necelých 11 km2, na ktorých žije 2041 obyvateľov. Obec bola podľa nálezov sídlom lovcov mamutov a neskôr sídliskom volútovej a lengyelskej kultúry. Našli sa tu bohaté nálezy štiepaných kamenných nástrojov, zbraní, šperkov a platík. V roku 1938 sa tu našla soška ženy vyrezávaná z mamutieho kla, Venuša z Moravian, ktorej vek sa odhaduje na 22 800 rokov. Je to najstarší doklad výtvarného prejavu na Slovensku (wikipedia.sk). Má len 7.5 cm. Pred rokom 1967 bola v Nemecku. Po smrti nemeckého archeológa Lothara Zotza ju na doniesla jeho asistentka Gisela Freundová. Bola nájdená medzi rokmi 1925 – 1937. Uvádza sa, že bola nájdená pri orbe v lokalite Podkovica pri Piešťanoch (nitra.sme.sk). Do rúk Lothara Zotza sa vraj dostala od kúpeľného hosťa. Zotz tvrdil, že v Moravanoch našiel úžasné veci, napr. aj ďalšiu Venušu, vysokú viac ako 30 cm. Nálezy posielal do sa vo virvare 2. svetovej stratili (Anton Števko). Slovenská pošta vydala 20.10.2006 príležitostnú poštovú známku Moravianska Venuša. Grafickú úpravu známky a ryteckú transkripciu diela vytvoril Arnold Feke (telecom.gov.sk). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1348 – pod názvom Marwan. V 18. storočí bola v Moravanoch kompa. V obci sa nachádza pôvodne renesančný kaštieľ zo 16. storočia. Neskôr bol zbarokizovaný. V doline Striebornice je malá vodná nádrž, okolo ktorej je rekreačná oblasť. Na konci Výtockej je malé krasové územie – Sokolie  (wikipedia.sk).

Známa je lokalita Výtoky, ktorá sa nachádza za Striebornicou.

Vedie k nej aj náučný chodník, ktorý vedie chodník popod Sokolie skaly so zachovanou pôvodnou teplomilnou faunou a flórou. V týchto skalách sú osídlené už v mladšej dobe kamennej (moravany.sk).

Moravany is located near the mouth of the Striebornica stream, about 5 km from . Moravany covers an area of just under 11 km2 and is home to 2,041 inhabitants. According to findings, the village was once the settlement of mammoth hunters and later a settlement of the Linear Pottery and Lengyel cultures. Rich finds of chipped stone tools, weapons, jewelry, and clay figures have been discovered. In 1938, a sculpture of a woman carved from mammoth ivory, known as the Moravian Venus, was found here, estimated to be 22,800 years old. It is the oldest evidence of artistic expression in Slovakia (wikipedia.sk). The sculpture is only 7.5 cm tall. It was found in Germany before 1967 and brought to Slovakia after the death of German archaeologist Lothar Zotz by his assistant Gisela Freundová. The artifact was allegedly discovered between 1925 and 1937, possibly during plowing in the Podkovica locality near Piešťany (.sme.sk). Lothar Zotz claimed to have found amazing things in Moravany, including another Venus statue over 30 cm tall. The findings were sent to Prague and were lost in the chaos of World War II (Anton Števko). The Slovak Post issued a commemorative postage stamp for Moravian Venus on October 20, 2006. The graphic design of the stamp and the engraving transcription of the work were created by Arnold Feke (telecom.gov.sk). The first written mention of the village is from 1348 under the name „Marwan.“ In the 18th century, there was a kompa (a kind of communal agricultural estate) in Moravany. The village is home to a originally Renaissance castle from the 16th century, later Baroque-style. In the Striebornica valley, there is a small water reservoir surrounded by a recreational area. At the end of the Výtocká valley, there is a small karst area called Sokolie skaly (wikipedia.sk).

A well-known site in Moravany is Výtoky, located beyond Striebornica.

There is an educational trail leading to it, passing beneath Sokolie skaly, preserving the original thermophilic and flora. These rocks have caves that were inhabited in the younger Stone Age (moravany.sk).

,