2011, 2011-2015, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie

Trenčiansky hrad

Hits: 4501

Tren­čian­sky hrad pat­rí ku naj­zná­mej­ším slo­ven­ským hra­dom. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou, posta­vi­li ho na vápen­co­vom bra­le. Dneš­ný hrad vzni­kol11. sto­ro­čí (muze​umtn​.sk). Na mies­te star­šie­ho osíd­le­nia z doby bron­zo­vej, kto­ré obý­va­li Kel­ti, Ger­má­ni a napo­kon Slo­va­nia (tren​cin​.sk). V rokoch 19721975 boli pri arche­olo­gic­kom výsku­me obja­ve­né zákla­dy pred­ro­mán­skej rotun­dy, čo Tren­čian­sky hrad zara­di­lo medzi naj­star­šie sak­rál­ne objek­ty u nás. Rotun­da má oje­di­ne­lý štvo­r­ap­si­do­vý pôdo­rys, tak­mer totož­ný je v morav­ských Mikul­či­ciach (muze​umtn​.sk). Rotun­da je prá­ve naj­star­šou kamen­nou stav­bou hra­du (tren​cin​.sk). Na mies­te dneš­né­ho hra­du stá­lo v obdo­bí Veľ­kej Mora­vy hra­dis­ko (muze​umtn​.sk). Nikdy nebol doby­tý pria­mym úto­kom (muze​umtn​.sk).Naj­star­šou stav­bou obyt­né­ho a obran­né­ho cha­rak­te­ru je hlav­ná Matú­šo­va veža – bergf­rid, don­jon, kto­rú posta­vi­li kon­com 11. sto­ro­čia (muze​umtn​.sk). Najm­lad­ším palá­com hra­du je Palác Zápoľ­ských zo začiat­ku 16. sto­ro­čia (muze​umtn​.sk). Rím­sky nápis je naj­výz­nam­nej­šia epi­gra­fic­ká pamiat­ka v stred­nej Euró­pe na sever od Duna­ja, zacho­va­ná in situ (tren​cin​.sk). 24.8.1335 sa na Tren­čian­skom hra­de stre­tol uhor­ský panov­ník Karol Róbert so synom Ľudo­ví­tom a s poľ­ským krá­ľom Kazi­mí­rom a čes­kým Janom Luxem­bur­ským. V roku 1534 hrad dostal do zálo­hu pala­tín Ale­xius Thur­zo. V roku 1790 požiar zni­čil aj hrad (tren​cin​.sk).

Ku hrad­nej stud­ni lás­ky sa via­že povesť o lás­ke turec­ké­ho šľach­ti­ca Oma­ra ku krás­nej Fati­me, zajat­ky­ni tren­čian­ske­ho hrad­né­ho pána Šte­fa­na Zápoľ­ské­ho (muze​umtn​.sk). Na hra­de sa koná­va­jú aj noč­né pre­hliad­ky, na kto­rých sa tešia veľ­kej pozor­nos­ti vystú­pe­nia Sku­pi­ny his­to­ric­ké­ho šer­mu Wagus (muze​umtn​.sk).


Tren­čín Cast­le is one of the most well-​known Slo­vak cast­les. It is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, situ­ated on a limes­to­ne rid­ge. The cur­rent cast­le was built in the 11th cen­tu­ry (muze​umtn​.sk). It stands on the site of an older sett­le­ment from the Bron­ze Age, once inha­bi­ted by Celts, Ger­mans, and final­ly Slavs (tren​cin​.sk). During archa­e­olo­gi­cal exca­va­ti­ons from 1972 to 1975, the foun­da­ti­ons of a pre-​Romanesque rotun­da were dis­co­ve­red, pla­cing Tren­čín Cast­le among the oldest sac­ral objects in the coun­try. The rotun­da has a uni­que four-​apse flo­or plan, almost iden­ti­cal to the one in Mikul­či­ce, Mora­via (muze​umtn​.sk). The rotun­da is the oldest sto­ne struc­tu­re on the cast­le grounds (tren​cin​.sk). In the peri­od of Gre­at Mora­via, the­re was a hill­fort on the site of the cur­rent cast­le (muze​umtn​.sk). It was never direct­ly conqu­e­red by a mili­ta­ry assault (muze​umtn​.sk). The oldest resi­den­tial and defen­si­ve struc­tu­re is the main Matt­he­w’s Tower – bergf­ried, don­jon, built at the end of the 11th cen­tu­ry (muze​umtn​.sk). The youn­gest pala­ce of the cast­le is the Zápoľ­ský Pala­ce from the ear­ly 16th cen­tu­ry (muze​umtn​.sk). A Roman insc­rip­ti­on is the most sig­ni­fi­cant epig­rap­hic monu­ment in Cen­tral Euro­pe north of the Danu­be, pre­ser­ved in situ (tren​cin​.sk). On August 24, 1335, Hun­ga­rian ruler Char­les Robert met with his son Lou­is, Polish King Casi­mir, and Czech John of Luxem­bourg at Tren­čín Cast­le. In 1534, the cast­le was pled­ged to pala­ti­ne Ale­xius Thur­zo. A fire in 1790 also dama­ged the cast­le (tren​cin​.sk).

The legend of the Love Well is con­nec­ted to the sto­ry of the love of the Tur­kish nob­le­man Omar for the beau­ti­ful Fati­ma, a cap­ti­ve of Tren­čín Cast­le­’s lord, Step­hen Zápoľ­ský (muze​umtn​.sk). Night tours are held at the cast­le, fea­tu­ring per­for­man­ces by the His­to­ri­cal Fen­cing Group Wagus, which att­ract con­si­de­rab­le atten­ti­on (muze​umtn​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, 2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Česko, Krajina, Zahraničie

Česko

Hits: 3583

Čes­ko je náš západ­ný sused. Spá­ja nás s ním spo­loč­ná his­tó­ria. Veď len v roku 1993 sa fede­rá­cia Čes­ko­slo­ven­sko roz­pad­la. Hlav­ným mes­tom je Pra­ha. Tzv. otcom vlas­ti je Karel IV..


Cze­chia is our wes­tern neigh­bor. We are con­nec­ted to it by a com­mon his­to­ry. After all, it was only in 1993 that the fede­ra­ti­on of Cze­cho­slo­va­kia dis­sol­ved. The capi­tal city is Pra­gue. The so-​called fat­her of the coun­try is Char­les IV.


Tsche­chien ist unser west­li­cher Nach­bar. Uns ver­bin­det eine geme­in­sa­me Ges­chich­te. Immer­hin lös­te sich die Föde­ra­ti­on der Tsche­chos­lo­wa­kei erst im Jahr 1993 auf. Die Haupts­tadt ist Prag. Der soge­nann­te Vater des Lan­des ist Karl IV.


Ofi­ciál­nym náz­vom štá­tu je Čes­ká repub­li­ka, jed­no­slov­ne Čes­ko. Časť verej­nos­ti slo­vo Čes­ko odmie­ta. Jeho prvé pou­ži­tie je z roku 1777 ako syno­ny­mum k Čechy (Wikipedia.cs). Čes­ko tvo­ria Čechy, Mora­va a Sliez­sko. Geolo­gic­ky Čes­ký masív a Západ­né Kar­pa­ty. Jeho roz­lo­ha je 78866 km2, na kto­rých žije viac ako 10 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Veľ­ké čes­ké rie­ky: Labe, Vlta­va, Mora­va, Dyje, Odra, Opa­va. Kli­ma­tic­ky sa vyzna­ču­je mie­ša­ním oce­án­skych a kon­ti­nen­tál­nych vply­vov. Pat­ró­nom čes­kej kra­ji­ny je Svä­tý Vác­lav. Prvé osíd­le­nie sia­ha do star­šej doby kamen­nej, zhru­ba 28000 rokov pred n. l. (Wiki​pe​dia​.sk). Dokla­dy o výsky­te Homo habi­lis sa našli okre­se Beroun, Such­dol, Čako­vi­ce. Homo erec­tus na loka­li­te Píseč­ný vrch u Bečo­va, pri Přez­le­ti­ciach, pri Strán­skej ska­le. Homo sapiens sapiens - Pav­lo­vien­ské nále­zis­ká – Před­mos­tí u Pře­ro­va, Dol­ní Věs­to­ni­ce, Pav­lov, Petřko­vi­ceOd 5. sto­ro­čia pred n. l. tu žili Kel­ti – Bójo­via. Na juž­nú Mora­vu Vol­ko­via – Tek­to­sá­go­via (Wikipedia.cs).


The offi­cial name of the sta­te is the Czech Repub­lic, sim­ply Cze­chia. Some of the pub­lic rejects the word Cze­chia. Its first usa­ge dates back to 1777 as a syno­nym for Bohe­mia (Wikipedia.cs). Cze­chia con­sists of Bohe­mia, Mora­via, and Sile­sia. Geolo­gi­cal­ly, it inc­lu­des the Czech Mas­sif and the Wes­tern Car­pat­hians. Its area is 78,866 km², with a popu­la­ti­on of over 10 mil­li­on peop­le. Major Czech rivers inc­lu­de the Elbe, Vlta­va, Mora­va, Dyje, Odra, and Opa­va. Climate-​wise, it is cha­rac­te­ri­zed by a mix of oce­a­nic and con­ti­nen­tal influ­en­ces. The pat­ron saint of the Czech coun­try is Saint Wen­ces­laus. The first sett­le­ment dates back to the Upper Pale­olit­hic, app­ro­xi­ma­te­ly 28,000 years befo­re Christ (Wiki​pe​dia​.sk). Evi­den­ce of Homo habi­lis has been found in the Beroun dis­trict, Such­dol, Čako­vi­ce. Homo erec­tus at the Píseč­ný vrch site near Bečov, near Přez­le­ti­ce, near Strán­ská ská­la. Homo sapiens sapiens – Pav­lo­vian sites – Před­mos­tí near Pře­rov, Dol­ní Věs­to­ni­ce, Pav­lov, Petřko­vi­ce. From the 5th cen­tu­ry BC, Celts – Boii lived here. In sout­hern Mora­via, the Vol­cae – Tec­to­sa­ges (Wikipedia.cs).”


Der offi­ziel­le Name des Sta­a­tes ist die Tsche­chis­che Repub­lik, kurz Čes­ko. Ein Teil der Bevöl­ke­rung lehnt jedoch das Wort Čes­ko ab. Sei­ne ers­te Ver­wen­dung geht auf das Jahr 1777 zurück, als es als Syno­nym für Böh­men ver­wen­det wur­de (Wikipedia.cs). Čes­ko bes­teht aus Böh­men, Mäh­ren und Sch­le­sien. Geolo­gisch gehören der Böh­mis­che Mas­se und die Wes­tkar­pa­ten dazu. Die Flä­che bet­rägt 78.866 km², auf der mehr als 10 Mil­li­onen Men­schen leben. Zu den gro­ßen tsche­chis­chen Flüs­sen gehören die Elbe, die Mol­dau, die March, die Tha­ya, die Oder und die Opa­va. Kli­ma­tisch ist das Land durch eine Mis­chung aus oze­a­nis­chen und kon­ti­nen­ta­len Ein­flüs­sen gekenn­ze­ich­net. Der Schutz­pat­ron des tsche­chis­chen Lan­des ist der Hei­li­ge Wen­zel. Die ers­te Besied­lung reicht bis in die älte­re Ste­in­ze­it zurück, etwa 28.000 Jah­re vor Chris­tus (Wiki​pe​dia​.sk). Nach­we­i­se von Homo habi­lis wur­den in den Bez­ir­ken Beroun, Such­dol und Čako­vi­ce gefun­den. Homo erec­tus wur­de am Stan­dort Píseč­ný vrch bei Bečov, bei Přez­le­ti­ce und bei Strán­ská ská­la gefun­den. Homo sapiens sapiens – Fund­stät­ten in Pav­lo­vien – Před­mos­tí bei Pře­rov, Dol­ní Věs­to­ni­ce, Pav­lov und Petřko­vi­ce. Ab dem 5. Jahr­hun­dert v. Chr. leb­ten Kel­ten – die Boier – hier. In Süd­mäh­ren leb­ten die Vol­ko­via­ner – die Teuto­nen (Wikipedia.cs).


V 1. sto­ro­čí sem pri­chá­dza­li ger­mán­ske kme­ne Kvá­di a Mar­ko­ma­ni. Pod­ľa nie­kto­rých his­to­ri­kov, napr. Baláz­sa Komo­róc­zy­ho, exits­to­va­la sna­ha Rima­nov vytvo­riť na čas­ti úze­mia pro­vin­ciu Mar­ko­ma­nia za obdo­bia vlá­dy Mar­ca Aure­lia s cen­trom na juž­nej Mora­ve, zrej­me v Mušo­ve (Wikipedia.cs). Začiat­kom 5, sto­ro­čia ubud­lo oby­va­teľ­stva, prav­de­po­dob­ne časť odiš­la v roku 409 s Van­dal­mi a Alan­mi. V prvej polo­vi­ci 5. sto­ro­čia vďa­ka odcho­du Mar­ko­ma­nov do Nori­ca. Prav­de­po­dob­ne na Mora­ve exis­to­val vplyv hun­ské­ho vpá­du pod Atti­lo­vým vede­ním. Na kon­ci 5. sto­ro­čia sa pro­ti prú­du Labe dosta­li do Čiech Lon­go­bar­di a Duryn­ko­via. V dru­hej polo­vi­ci 6. sto­ro­čia sem priš­li slo­van­ské kme­ne (Wikipedia.cs). 7. sto­ro­čí sa časť úze­mia sta­la súčas­ťou Samo­vej ríše. V 9. sto­ro­čí zase Veľ­kej Mora­vy. K zjed­no­te­niu doš­lo v 10. sto­ro­čí záslu­hou Pře­mys­lov­cov (Wiki​pe​dia​.sk). Čes­ké krá­ľov­stvo, kto­ré vznik­lo v roku 1198, dosiah­lo svoj mocen­ský vrchol za vlá­dy posled­ných Pře­mys­lov­cov a Kar­la IV. Za Pře­mys­la Ota­ka­ra II. sia­ha­lo až za Alpy k Jad­ran­ské­mu moru. Vác­lav IIzís­kal úze­mia cez Poľ­sko až k Balt­ské­mu moru, Vác­lav II. uhor­ské úze­mia. Karol IV. pri­po­jil Bra­ni­bor­sko, Luži­ce a Sliez­sko (Wikipedia.cs).


In the 1st cen­tu­ry, Ger­ma­nic tri­bes, such as the Quadi and Mar­co­man­ni, mig­ra­ted to this ter­ri­to­ry. Accor­ding to some his­to­rians, for exam­ple, Balázs Komo­róc­zy, the­re was an attempt by the Romans to cre­a­te the pro­vin­ce of Mar­co­ma­nia on part of the ter­ri­to­ry during the rule of Mar­cus Aure­lius, with its cen­ter like­ly in sout­hern Mora­via, possib­ly in Mušov (Wikipedia.cs). By the begin­ning of the 5th cen­tu­ry, the popu­la­ti­on dec­re­a­sed, with a part like­ly lea­ving in 409 with the Van­dals and Alans. In the first half of the 5th cen­tu­ry, due to the depar­tu­re of the Mar­co­man­ni to Nori­cum, the regi­on was affec­ted. The­re was pro­bab­ly an influ­en­ce of the Hun inva­si­on led by Atti­la on the Mora­va in the late 5th cen­tu­ry. By the end of the 5th cen­tu­ry, against the cur­rent of the Elbe, the Lom­bards and Thu­rin­gians rea­ched Bohe­mia. In the second half of the 6th cen­tu­ry, Sla­vic tri­bes arri­ved here (Wikipedia.cs). In the 7th cen­tu­ry, a part of the ter­ri­to­ry beca­me part of the Samo Empi­re. In the 9th cen­tu­ry, it beca­me part of Gre­at Mora­via. Uni­fi­ca­ti­on occur­red in the 10th cen­tu­ry through the efforts of the Pře­mys­lid dynas­ty (Wiki​pe​dia​.sk). The Czech King­dom, estab­lis­hed in 1198, rea­ched its peak of power under the rule of the last Pře­mys­lids and Char­les IV. During the reign of Pře­mysl Ota­kar II, it exten­ded bey­ond the Alps to the Adria­tic Sea. Wen­ces­laus II acqu­ired ter­ri­to­ries through Poland to the Bal­tic Sea, whi­le Wen­ces­laus III gai­ned Hun­ga­rian ter­ri­to­ries. Char­les IV anne­xed Bran­den­burg, Lusa­tia, and Sile­sia (Wikipedia.cs).


Im 1. Jahr­hun­dert kamen ger­ma­nis­che Stäm­me der Quaden und Mar­ko­man­nen in die­se Regi­on. Nach eini­gen His­to­ri­kern, wie zum Beis­piel Balázs Komo­róc­zy, gab es den Ver­such der Römer, wäh­rend der Herrs­chaft von Kai­ser Mar­cus Aure­lius auf einem Teil des Gebiets die Pro­vinz Mar­ko­ma­nia zu schaf­fen, wahrs­che­in­lich mit dem Zen­trum im süd­li­chen Mäh­ren, mög­li­cher­we­i­se in Mušov (Wikipedia.cs). Anfang des 5. Jahr­hun­derts ging die Bevöl­ke­rung zurück, wahrs­che­in­lich ver­ließ ein Teil von ihr im Jahr 409 das Gebiet mit den Van­da­len und Ala­nen. In der ers­ten Hälf­te des 5. Jahr­hun­derts gelang­ten aufg­rund des Abzugs der Mar­ko­ma­nen nach Nori­cum. Wahrs­che­in­lich gab es auf der Mora­va den Ein­fluss des hun­nis­chen Ein­marschs unter der Füh­rung von Atti­la. Am Ende des 5. Jahr­hun­derts gelang­ten entge­gen dem Strom der Elbe die Lan­go­bar­den und Thürin­ger nach Böh­men. In der zwe­i­ten Hälf­te des 6. Jahr­hun­derts kamen sla­wis­che Stäm­me hier­her (Wikipedia.cs). Im 7. Jahr­hun­dert wur­de ein Teil des Gebiets Teil des Rei­ches der Awa­ren. Im 9. Jahr­hun­dert dann Teil des Gro­ßmäh­ris­chen Rei­ches. Die Vere­i­ni­gung erfolg­te im 10. Jahr­hun­dert durch die Pře­mys­li­den (Wiki​pe​dia​.sk). Das tsche­chis­che König­re­ich, das im Jahr 1198 ents­tand, erre­ich­te unter der Herrs­chaft der letz­ten Pře­mys­li­den und Karls IV. sei­nen Macht­höhe­punkt. Unter Pře­mysl Otto­kar II. ers­trec­kte es sich bis zu den Alpen und der Adria. Wen­zel II. erwarb Gebie­te über Polen bis zur Ost­see, Wen­zel II. unga­ris­che Gebie­te. Karl IV. füg­te Bran­den­burg, die Lau­sitz und Sch­le­sien hin­zu (Wikipedia.cs).


Čes­ko bolo význam­nou súčas­ťou Svä­tej ríše rím­skej, panov­ník mal posta­ve­nie kur­fi­řta – voli­te­ľa cisá­ra. V 15. sto­ro­čí Čes­ko výraz­ne osla­bi­li husi­ti (Wikipedia.cs). Až do roku 1804 Čes­ko pat­ri­lo k rím­sko­ne­mec­kej ríši. V rokoch 15261918 bolo záro­veň súčas­ťou Rakús­ke­ho cisár­stva (Wiki​pe​dia​.sk). V roku 1526 nastú­pi­la na čes­ký trón habs­bur­ská monar­chia. Víťazs­tvo na Bie­lej hore v roku 1620 pris­pe­lo ku koneč­nej lik­vi­dá­cii aj posled­ných zbyt­kov samos­tat­nos­ti. Korun­ný­mi úze­mia­mi, po roku 1749 navzá­jom cel­kom nespo­ji­tý­mi sa sta­li až do kon­ca 1. sve­to­vej voj­ny v roku 1918Čes­ké krá­lov­ství, Morav­ské mark­rab­ství a Vévod­ství Hor­ní a Dol­ní Slez­sko (Wikipedia.cs). V rokoch 18671918 bolo Čes­ko súčas­ťou Rakúsko-​Uhorska. Pohra­ni­čie Čiech aj Mora­vy – Sude­ty boli od 13. sto­ro­čia do roku 1945 obý­va­né Nemca­mi (Wiki​pe​dia​.sk). Od 17. sto­ro­čia až do začiat­ku 19. sto­ro­čia pre­bie­ha­li ponem­čo­va­nie čes­ké­ho úze­mia (Wikipedia.cs). V rokoch 17711772 zomre­lo počas hla­do­mo­ru naj­me­nej 250000 ľudí (Vese­lý), čo vied­lo k roz­siah­lym nepo­ko­jom (Vaš­ků).


Cze­chia was a sig­ni­fi­cant part of the Holy Roman Empi­re, and its ruler held the posi­ti­on of an elec­tor – a voter for the empe­ror. In the 15th cen­tu­ry, Cze­chia was sub­stan­tial­ly wea­ke­ned by the Hus­si­tes (Wikipedia.cs). Until 1804, Cze­chia belo­n­ged to the Holy Roman Empi­re. From 1526 to 1918, it was con­cur­ren­tly part of the Aus­trian Empi­re (Wiki​pe​dia​.sk). In 1526, the Habs­burg monar­chy took the Czech thro­ne. The vic­to­ry at the Batt­le of Whi­te Moun­tain in 1620 con­tri­bu­ted to the final eli­mi­na­ti­on of the last rem­nants of inde­pen­den­ce. The cro­wn ter­ri­to­ries, which were lar­ge­ly incon­gru­ent after 1749, remai­ned so until the end of World War I in 1918: the King­dom of Bohe­mia, the Mar­gra­via­te of Mora­via, and the Duchy of Upper and Lower Sile­sia (Wikipedia.cs). From 1867 to 1918, Cze­chia was part of Austria-​Hungary. The bor­der regi­ons of Bohe­mia and Mora­via – the Sude­ten­land – were inha­bi­ted by Ger­mans from the 13th cen­tu­ry until 1945 (Wiki​pe​dia​.sk). From the 17th cen­tu­ry until the ear­ly 19th cen­tu­ry, Ger­ma­ni­za­ti­on efforts took pla­ce in Czech ter­ri­to­ry (Wikipedia.cs). In the years 1771 – 1772, at least 250,000 peop­le died during a fami­ne (Vese­lý), lea­ding to exten­si­ve unrest (Vaš­ků).


Tsche­chien war ein bede­uten­der Teil des Hei­li­gen Römis­chen Rei­ches, der Monarch hat­te die Posi­ti­on eines Kur­fürs­ten – eines Wäh­lers des Kai­sers. Im 15. Jahr­hun­dert wur­de Tsche­chien durch die Hus­si­ten erheb­lich gesch­wächt (Wikipedia.cs). Bis zum Jahr 1804 gehör­te Tsche­chien zum Hei­li­gen Römis­chen Reich. In den Jah­ren 1526 bis 1918 war es gle­i­ch­ze­i­tig Teil des öster­re­i­chis­chen Kai­ser­re­ichs (Wiki​pe​dia​.sk). Im Jahr 1526 über­nahm die Habs­bur­ger Monar­chie den tsche­chis­chen Thron. Der Sieg auf dem Wei­ßen Berg im Jahr 1620 trug zur end­gül­ti­gen Liqu­ida­ti­on auch der letz­ten Res­te der Unab­hän­gig­ke­it bei. Die Kron­län­der, die nach 1749 voll­kom­men unzu­sam­men­hän­gend waren, blie­ben dies bis zum Ende des Ers­ten Weltk­riegs im Jahr 1918: das König­re­ich Böh­men, die Mark­grafs­chaft Mäh­ren und das Her­zog­tum Ober- und Nie­dersch­le­sien (Wikipedia.cs). In den Jah­ren 1867 bis 1918 gehör­te Tsche­chien zu Österreich-​Ungarn. Die Grenz­re­gi­onen von Böh­men und Mäh­ren – das Sude­ten­land – waren vom 13. Jahr­hun­dert bis 1945 von Deuts­chen bewohnt (Wiki​pe​dia​.sk). Vom 17. Jahr­hun­dert bis zum Beginn des 19. Jahr­hun­derts fand eine Ger­ma­ni­sie­rung des tsche­chis­chen Gebiets statt (Wikipedia.cs). In den Jah­ren 1771 – 1772 star­ben wäh­rend einer Hun­gers­not min­des­tens 250.000 Men­schen (Vese­lý), was zu umfan­gre­i­chen Unru­hen führ­te (Vaš­ků).


V roku 1921 žilo na úze­mí Čiech až 2 173 239 nemcov z 6 668 518 všet­kých oby­va­te­ľov, čo tvo­rí 32.6 %. Na Mora­ve bol pomer 20.7 %, v Sliez­sku 41.9 %. V celej dneš­nej Čes­kej repub­li­ke žilo tak­mer 3 mili­ó­ny nemcov – tak­mer 30 % (Buj­nák). V sep­tem­bri 1938 Sude­ty pri­pad­li Nemec­ku, malá časť – naj­mä Tešín­sko pri­pad­lo Mni­chov­ským dik­tá­tom Poľ­sku. 15. mar­ca 1939 vzni­kol Pro­tek­to­rát Čechy a Mora­va. Po voj­ne v roku 1945 doš­lo k vysíd­le­niu Nemcov. Vo feb­ru­ári 1948 sa moci uja­la Komu­nis­tic­ká stra­na (Wikipedia.cs). Až do roku 1989. V rokoch 19901992 bolo Čes­ko súčas­ťou ČSFR – Česko-​slovenskej fede­ra­tív­nej repub­li­ky. 1.1.1993 zanik­la fede­rá­cia Česko-​slovenská repub­li­ka – Čes­ká repub­li­ka sa osa­mos­tat­ni­la. Spo­loč­ný štát Čechov a Slo­vá­kov exis­to­val od 28.10.1918.


In 1921, the­re were up to 2,173,239 Ger­mans out of a total popu­la­ti­on of 6,668,518 in the ter­ri­to­ry of Cze­chia, accoun­ting for 32.6%. In Mora­via, the ratio was 20.7%, and in Sile­sia, it was 41.9%. In the enti­re present-​day Czech Repub­lic, the­re were almost 3 mil­li­on Ger­mans, near­ly 30% of the popu­la­ti­on (Buj­nák). In Sep­tem­ber 1938, the Sude­ten­land was anne­xed by Ger­ma­ny, and a small part, espe­cial­ly Tes­chen, was ceded to Poland through the Munich Agre­e­ment. On March 15, 1939, the Pro­tec­to­ra­te of Bohe­mia and Mora­via was estab­lis­hed. After the war in 1945, the Ger­mans were expel­led. In Feb­ru­ary 1948, the Com­mu­nist Par­ty took power (Wikipedia.cs). This con­ti­nu­ed until 1989. From 1990 to 1992, Cze­chia was part of the Czech and Slo­vak Fede­ra­ti­ve Repub­lic (CSFR). On Janu­ary 1, 1993, the Cze­cho­slo­vak Repub­lic dis­sol­ved, and the Czech Repub­lic beca­me inde­pen­dent. The com­mon sta­te of Czechs and Slo­vaks exis­ted from Octo­ber 281918.


Im Jahr 1921 leb­ten auf dem Gebiet der Tsche­chos­lo­wa­kei ins­ge­samt 2.173.239 Deuts­che von 6.668.518 Ein­woh­nern, was 32,6 % ents­pricht. In Mäh­ren bet­rug der Ante­il 20,7 %, in Sch­le­sien 41,9 %. In der gesam­ten heuti­gen Tsche­chis­chen Repub­lik leb­ten fast 3 Mil­li­onen Deuts­che, was fast 30 % ents­pricht (Buj­nák). Im Sep­tem­ber 1938 wur­den die Sude­ten an Deutsch­land angeg­lie­dert, ein kle­i­ner Teil, ins­be­son­de­re Tes­chen, fiel durch den Münch­ner Dik­tat an Polen. Am 15. März 1939 ents­tand das Pro­tek­to­rat Böh­men und Mäh­ren. Nach dem Krieg im Jahr 1945 kam es zur Ver­tre­i­bung der Deuts­chen. Im Feb­ru­ar 1948 über­nahm die Kom­mu­nis­tis­che Par­tei die Macht (Wikipedia.cs). Bis zum Jahr 1989. In den Jah­ren 1990 bis 1992 gehör­te die Tsche­chos­lo­wa­kei zur Tsche­chos­lo­wa­kis­chen Föde­ra­ti­ven Repub­lik – ČSFR. Am 1. Janu­ar 1993 wur­de die Föde­ra­ti­on Tsche­chos­lo­wa­kis­che Repub­lik auf­ge­löst – die Tsche­chis­che Repub­lik wur­de unab­hän­gig. Der geme­in­sa­me Sta­at der Tsche­chen und Slo­wa­ken exis­tier­te seit dem 28. Okto­ber 1918.


12.3.1999 bolo Čes­ko pri­ja­té do NATO, 1.5.2004 do . Naj­väč­šie mes­tá v Čes­kej repub­li­ke: Pra­ha, Brno, Ostra­va, Plzeň, Libe­rec, Olo­mouc. Žije tu nie­koľ­ko etno­gra­fic­kých sku­pín: Cho­do­via, Plze­ňá­ci, Bla­ťá­ci, Doud­le­bo­via, Horá­ci, Haná­ci (Wikipedia.cs), Morav­skí Chor­vá­ti (Štanc­lo­vá), Morav­skí Slo­vá­ci, Pod­lu­žá­ci, Vala­ši, Laši (Wikipedia.cs), Gora­li (Hubin­ger a kol.) a dve geo­gra­fic­ky rozp­tý­le­né: Rómo­via a Izra­el­ci. Turis­ti v Čes­ku vyhľa­dá­va­jú naj­mä Pra­hu, kúpeľ­né mes­tá ako Kar­lo­ve Vary, Marián­ske Láz­ně, Fran­tiš­ko­vy Láz­ně, his­to­ric­ké síd­la ako Kut­ná Hora, Čes­ký Krum­lov, Karlš­tejn, Říp, Vyšeh­rad, Bla­ník, Veleh­rad, Lednicko-​valtický are­ál, rekre­ač­né oblas­ti Čes­ké Švaj­čiar­sko, Čes­ký raj, Krko­no­še, Šuma­va. Osob­nos­ti: peda­góg Jan Amos Komen­ský, vyná­lez­ca hro­mo­zvo­du Vác­lav Pro­kop Diviš, ana­tóm a fyzi­ológ Jan Evan­ge­lis­ta Pur­ky­ně, gene­tik Gre­gor Men­del, che­mik Jaro­slav Hey­rov­ský (Wikipedia.cs).


On March 12, 1999, Cze­chia was admit­ted to NATO, and on May 1, 2004, it joined the Euro­pe­an Uni­on. The lar­gest cities in the Czech Repub­lic are Pra­gue, Brno, Ostra­va, Plzeň, Libe­rec, and Olo­mouc. Seve­ral eth­nog­rap­hic groups live in the coun­try, inc­lu­ding the Cho­do­vians, Plzeň resi­dents, Bla­tá­ci, Doud­le­bo­vians, Horá­ci, Haná­ci (Wikipedia.cs), Mora­vian Cro­ats (Štanc­lo­vá), Mora­vian Slo­vaks, Pod­lu­žá­ci, Vala­ši, Laši (Wikipedia.cs), Gorals (Hubin­ger et al.), and two geog­rap­hi­cal­ly dis­per­sed groups: Roma and Jews. Tou­rists in Cze­chia are dra­wn to pla­ces such as Pra­gue, spa towns like Kar­lo­vy Vary, Marián­ské Láz­ně, Fran­tiš­ko­vy Láz­ně, his­to­ri­cal sites like Kut­ná Hora, Čes­ký Krum­lov, Karlš­tejn Cast­le, Říp, Vyšeh­rad, Bla­ník, Veleh­rad, the Lednice-​Valtice Cul­tu­ral Lands­ca­pe, rec­re­a­ti­onal are­as like Czech Swit­zer­land, Bohe­mian Para­di­se, Krko­no­še, and Šuma­va. Notab­le per­so­na­li­ties from Czech his­to­ry inc­lu­de edu­ca­tor Jan Amos Come­nius, light­ning rod inven­tor Vác­lav Pro­kop Diviš, ana­to­mist and phy­si­olo­gist Jan Evan­ge­lis­ta Pur­ky­ně, gene­ti­cist Gre­gor Men­del, and che­mist Jaro­slav Hey­rov­ský (Wikipedia.cs).


Am 12. März 1999 wur­de Tsche­chien in die NATO auf­ge­nom­men, am 1. Mai 2004 in die EU. Die größten Städ­te in der Tsche­chis­chen Repub­lik sind: Prag, Brünn, Ostra­va, Pil­sen, Libe­rec, Olmütz. Es gibt hier meh­re­re eth­no­gra­fis­che Grup­pen: Cho­den, Pil­se­ner, Bla­ta, Doud­lebs, Hora, Haná­ci (Wikipedia.cs), Mäh­ris­che Kro­aten (Štanc­lo­vá), Mäh­ris­che Slo­wa­ken, Pod­lu­žans, Wala­chen, Lachen (Wikipedia.cs), Gora­len (Hubin­ger et al.) und zwei geo­gra­fisch ver­te­il­te: Roma und Isra­e­lis. Tou­ris­ten suchen in Tsche­chien vor allem Prag, Kuror­te wie Karls­bad, Marien­bad, Fran­zens­bad, his­to­ris­che Städ­te wie Kut­ná Hora, Čes­ký Krum­lov, Karlš­tejn, Říp, Vyšeh­rad, Bla­ník, Veleh­rad, Lednice-​Valtice-​Areal, Erho­lungs­ge­bie­te wie Böh­mis­che Sch­we­iz, Böh­mis­ches Para­dies, Rie­sen­ge­bir­ge, Šuma­va. Per­sön­lich­ke­i­ten: Päda­go­ge Jan Amos Komen­ský, Erfin­der des Blit­zab­le­i­ters Vác­lav Pro­kop Diviš, Ana­tom und Phy­si­olo­ge Jan Evan­ge­lis­ta Pur­ky­ně, Gene­ti­ker Gre­gor Men­del, Che­mi­ker Jaro­slav Hey­rov­ský (Wikipedia.cs).


Prvý zná­my pivo­var bol v Čes­ku už v roku 1118. Čes­ko sa vyzna­ču­je naj­vyš­šou spot­re­bou piva na hla­vu na sve­te. Bylin­né liké­ry Fer­net Stock a Beche­rov­ka sú čes­ký­mi špe­cia­li­ta­mi (Wikipedia.cs).


The first kno­wn bre­we­ry in Cze­chia dates back to the year 1118. Cze­chia is cha­rac­te­ri­zed by the hig­hest beer con­sump­ti­on per capi­ta in the world. Her­bal liqu­e­urs such as Fer­net Stock and Beche­rov­ka are Czech spe­cial­ties (Wikipedia.cs).


Die ers­te bekann­te Brau­e­rei in Tsche­chien exis­tier­te bere­its im Jahr 1118. Tsche­chien zeich­net sich durch den höchs­ten Bier­kon­sum pro Kopf welt­we­it aus. Krä­u­ter­li­köre wie Fer­net Stock und Beche­rov­ka sind tsche­chis­che Spe­zia­li­tä­ten (Wikipedia.cs).


Prvý­mi čes­ky píšu­ci­mi auto­r­mi boli Jan Hus, jeden zo zakla­da­te­ľov európ­skej refor­má­cie a Jan Amos Komen­ský – naj­výz­nam­nej­ší huma­nis­ta čes­kej lite­ra­tú­ry. Ďal­ší­mi lite­rát­mi boli Jero­ným Praž­ský a Petr Chel­čic­ký, Fran­ti­šek Ladi­slav Čela­kov­ský, Fran­ti­šek Palac­ký, Karel Hav­lí­ček Borov­ský, Karel Hynek Mácha, Karel Jaro­mír Erben, Bože­na Něm­co­vá, Josef Kaje­tán Tyl, Jan Neru­da, Vítěz­slav Hálek, Sva­top­luk Čech, Alo­is Jirá­sek, Petr Bez­ruč, Franz Kaf­ka, Rai­ner Maria Ril­ke, Gustav Mey­rink, Egon Erwín Kisch, Jaro­slav Hašek, Karel Čapek. Jaro­slav Sei­fert je jedi­ný Čech, kto­rý bol v roku 1984 oce­ne­ný Nobe­lo­vou cenou za lite­ra­tu­ru. K ďal­ším význam­ným spi­so­va­te­ľom pat­ri­li: Jiří Wol­ker, Vítěz­slav Nezval, Ivan Olb­racht, Milan Kun­de­ra, Bohu­mil Hra­bal, Pavel Kohout, Josef Škvo­rec­ký, Arnošt Lus­tig, Vác­lav Havel, Ivan Klí­ma, Lud­vík Vacu­lík, Egon Bon­dy, Ivan Mar­tin Jirous, Ladi­slav Fuks. Po roku 1989 Pat­rik Ouřed­ník a Jáchym Topol (wikipedia.cs). Čes­ké diva­del­níc­tvo má kore­ne v stre­do­ve­ku. V 19. sto­ro­čí význam­nú úlo­hu zohra­li Vác­lav Kli­ment Klic­pe­ra a Josef Kaje­tán Tyl. V roku 1883 bolo otvo­re­né Národ­ní divad­lo. 20. sto­ro­čí doš­lo k roz­vo­ju avan­tgar­dy – Osvo­bo­ze­né divad­lo, osob­nos­ti ako Jiří Vos­ko­vec, Jan Werich, Emil Fran­ti­šek Burian, Jiří Mahen. Pre­sa­di­li sa hry Kar­la Čap­ka R.U.R. a Vec Mak­ro­pu­los. V dru­hej polo­vi­ci 20. sto­ro­čia doš­lo k roz­vo­ju diva­diel malých foriem – divad­lo Sema­for – Jiří Suchý a Jiří Šlitr, divad­lo Na zábrad­lí – Jan Gross­man, Ivan Vysko­čil, Čino­her­ní klub – Ladi­slav Smo­ček, Husa na pro­váz­ku, Ypsi­lon­ka, divad­lo Sklep, divad­lo Járy Cimr­ma­na – Zde­něk Svěrák, Ladi­slav Smol­jak. V 60-​tych rokoch sa najús­peš­nej­ším dra­ma­ti­kom stal Pavel Kohout (wikipedia.cs).


The first Czech aut­hors to wri­te in the Czech lan­gu­age were Jan Hus, one of the foun­ders of the Euro­pe­an Refor­ma­ti­on, and Jan Amos Komen­ský, the most sig­ni­fi­cant huma­nist in Czech lite­ra­tu­re. Other notab­le lite­ra­ry figu­res inc­lu­de Jero­ným Praž­ský and Petr Chel­čic­ký, Fran­ti­šek Ladi­slav Čela­kov­ský, Fran­ti­šek Palac­ký, Karel Hav­lí­ček Borov­ský, Karel Hynek Mácha, Karel Jaro­mír Erben, Bože­na Něm­co­vá, Josef Kaje­tán Tyl, Jan Neru­da, Vítěz­slav Hálek, Sva­top­luk Čech, Alo­is Jirá­sek, Petr Bez­ruč, Franz Kaf­ka, Rai­ner Maria Ril­ke, Gustav Mey­rink, Egon Erwín Kisch, Jaro­slav Hašek, Karel Čapek. Jaro­slav Sei­fert is the only Czech who was awar­ded the Nobel Pri­ze in Lite­ra­tu­re in 1984. Other sig­ni­fi­cant wri­ters inc­lu­de Jiří Wol­ker, Vítěz­slav Nezval, Ivan Olb­racht, Milan Kun­de­ra, Bohu­mil Hra­bal, Pavel Kohout, Josef Škvo­rec­ký, Arnošt Lus­tig, Vác­lav Havel, Ivan Klí­ma, Lud­vík Vacu­lík, Egon Bon­dy, Ivan Mar­tin Jirous, Ladi­slav Fuks. After 1989, notab­le aut­hors inc­lu­de Pat­rik Ouřed­ník and Jáchym Topol (Wikipedia.cs).

Czech the­a­ter has its roots in the Midd­le Ages. In the 19th cen­tu­ry, sig­ni­fi­cant figu­res were Vác­lav Kli­ment Klic­pe­ra and Josef Kaje­tán Tyl. The Nati­onal The­at­re was ope­ned in 1883. In the 20th cen­tu­ry, avant-​garde deve­lop­ments took pla­ce, inc­lu­ding the Libe­ra­ted The­at­re, and per­so­na­li­ties like Jiří Vos­ko­vec, Jan Werich, Emil Fran­ti­šek Burian, and Jiří Mahen pla­y­ed cru­cial roles. The pla­ys of Karel Čapek, such as R.U.R.” and The Mak­ro­pu­los Affair,” gai­ned pro­mi­nen­ce. In the second half of the 20th cen­tu­ry, the­re was a deve­lop­ment of small-​form the­a­ters, such as the Sema­for The­at­re by Jiří Suchý and Jiří Šlitr, the Na zábrad­lí The­at­re by Jan Gross­man and Ivan Vysko­čil, Čino­her­ní klub by Ladi­slav Smo­ček, Husa na pro­váz­ku, Ypsi­lon­ka, Sklep The­at­re, and the The­at­re of Jára Cimr­man by Zde­něk Svěrák and Ladi­slav Smol­jak. In the 1960s, Pavel Kohout beca­me the most suc­cess­ful pla­y­wright (Wikipedia.cs).


Die ers­ten tsche­chis­chen Auto­ren waren Jan Hus, einer der Beg­rün­der der euro­pä­is­chen Refor­ma­ti­on, und Jan Amos Komen­ský, der bede­utend­ste Huma­nist der tsche­chis­chen Lite­ra­tur. Wei­te­re Sch­rifts­tel­ler waren Jero­ným Praž­ský, Petr Chel­čic­ký, Fran­ti­šek Ladi­slav Čela­kov­ský, Fran­ti­šek Palac­ký, Karel Hav­lí­ček Borov­ský, Karel Hynek Mácha, Karel Jaro­mír Erben, Bože­na Něm­co­vá, Josef Kaje­tán Tyl, Jan Neru­da, Vítěz­slav Hálek, Sva­top­luk Čech, Alo­is Jirá­sek, Petr Bez­ruč, Franz Kaf­ka, Rai­ner Maria Ril­ke, Gustav Mey­rink, Egon Erwín Kisch, Jaro­slav Hašek, Karel Čapek. Jaro­slav Sei­fert ist der ein­zi­ge Tsche­che, der 1984 mit dem Nobelp­re­is für Lite­ra­tur aus­ge­ze­ich­net wur­de. Zu wei­te­ren bede­uten­den Sch­rifts­tel­lern gehören Jiří Wol­ker, Vítěz­slav Nezval, Ivan Olb­racht, Milan Kun­de­ra, Bohu­mil Hra­bal, Pavel Kohout, Josef Škvo­rec­ký, Arnošt Lus­tig, Vác­lav Havel, Ivan Klí­ma, Lud­vík Vacu­lík, Egon Bon­dy, Ivan Mar­tin Jirous, Ladi­slav Fuks. Nach 1989 tra­ten Pat­rik Ouřed­ník und Jáchym Topol auf (Wikipedia.cs). Das tsche­chis­che The­a­ter hat sei­ne Wur­zeln im Mit­te­lal­ter. Im 19. Jahr­hun­dert spiel­ten Vác­lav Kli­ment Klic­pe­ra und Josef Kaje­tán Tyl eine wich­ti­ge Rol­le. Im Jahr 1883 wur­de das Nati­onalt­he­a­ter eröff­net. Im 20. Jahr­hun­dert kam es zur Ent­wick­lung der Avan­tgar­de – Osvo­bo­ze­né divad­lo mit Per­sön­lich­ke­i­ten wie Jiří Vos­ko­vec, Jan Werich, Emil Fran­ti­šek Burian, Jiří Mahen. Bekann­te Stüc­ke von Karel Čapek wie R.U.R.” und Die Sache Mak­ro­pu­los” wur­den auf­ge­fü­hrt. In der zwe­i­ten Hälf­te des 20. Jahr­hun­derts ent­wic­kel­ten sich kle­i­ne The­a­ter­for­men – das Semafor-​Theater von Jiří Suchý und Jiří Šlitr, das Na zábradlí-​Theater von Jan Gross­man, Ivan Vysko­čil, das Čino­her­ní klub-​Theater von Ladi­slav Smo­ček, das Husa na pro­váz­ku, Ypsi­lon­ka, das Sklep-​Theater, das Jára Cimrman-​Theater von Zde­něk Svěrák, Ladi­slav Smol­jak. In den 60er Jah­ren wur­de Pavel Kohout der erfolg­re­ichs­te Dra­ma­ti­ker (Wikipedia.cs).


Vo fil­me sa pre­sa­di­li Miloš For­man, Věra Chy­ti­lo­vá, Jiří Men­zel, Ján Kadár, Elmar Klos, Fran­ti­šek Vlá­čil, Voj­těch Jas­ný, Ivan Pas­ser, Jan Němec, Karel Kachy­ňa, Ota­kar Váv­ra, neskôr Boři­voj Zeman, Oldřich Lip­ský, Vác­lav Vor­lí­ček, Mar­tin Frič, Ladi­slav Smol­jak, Miloš Macou­rek, Zde­něk Svěrák, Jan Švank­ma­jer, Bře­ti­slav Pojar (wikipedia.cs). Medzi zná­mych hudob­ných skla­da­te­ľov pat­rí Jan Vác­lav Sta­mic, Josef Mys­li­ve­ček, Fran­ti­šek Xaver Bri­xi, Jan Jakub Ryba, Bedřich Sme­ta­na, Anto­nín Dvo­řák, Leoš Janá­ček, Bohu­slav Mar­ti­nů, Josef Suk, Vítěz­slav Novák, Zde­něk Fibich, Jaro­slav Ježek, Oskar Ned­bal. Zná­my diri­gen­tom bol Rafa­el Kube­lík. Krát­ko po roku 194 vzni­kol hudob­ný fes­ti­val váž­nej hud­by Praž­ské jaro (wikipedia.cs). Vo výtvar­nom ume­ní sa pre­sa­di­li napr. Voj­těch Hynais, sochár Josef Vác­lav Mysl­bek, Josef Lada, Jan Švank­ma­jer. Alfons Mucha je dnes naj­zná­mej­ším čes­kým malia­rom na sve­te, naj­mä jeho 20 vel­ko­for­má­to­vých obra­zov vyjad­ru­jú­ca deji­ny čes­ké­ho náro­da a Slo­va­nov – Slo­van­ská epo­pej, Naj­zná­mej­ší foto­gra­fi: Fran­ti­šek Drti­kol, Josef Sudek, Jan Sau­dek, Josef Kou­del­ka (wikipedia.cs).


In the film indus­try, notab­le figu­res inc­lu­de Miloš For­man, Věra Chy­ti­lo­vá, Jiří Men­zel, Ján Kadár, Elmar Klos, Fran­ti­šek Vlá­čil, Voj­těch Jas­ný, Ivan Pas­ser, Jan Němec, Karel Kachy­ňa, Ota­kar Váv­ra, and later Boři­voj Zeman, Oldřich Lip­ský, Vác­lav Vor­lí­ček, Mar­tin Frič, Ladi­slav Smol­jak, Miloš Macou­rek, Zde­něk Svěrák, Jan Švank­ma­jer, Bře­ti­slav Pojar (Wikipedia.cs).

In the realm of music, reno­wned com­po­sers inc­lu­de Jan Vác­lav Sta­mic, Josef Mys­li­ve­ček, Fran­ti­šek Xaver Bri­xi, Jan Jakub Ryba, Bedřich Sme­ta­na, Anto­nín Dvo­řák, Leoš Janá­ček, Bohu­slav Mar­ti­nů, Josef Suk, Vítěz­slav Novák, Zde­něk Fibich, Jaro­slav Ježek, Oskar Ned­bal. The famous con­duc­tor was Rafa­el Kube­lík. Short­ly after 1945, the clas­si­cal music fes­ti­val Pra­gue Spring was estab­lis­hed (Wikipedia.cs).

In the visu­al arts, pro­mi­nent figu­res inc­lu­de Voj­těch Hynais, sculp­tor Josef Vác­lav Mysl­bek, Josef Lada, Jan Švank­ma­jer. Alfons Mucha is the most famous Czech pain­ter glo­bal­ly, espe­cial­ly for his 20 large-​format pain­tings expres­sing the his­to­ry of the Czech nati­on and the Slavs – the Slav Epic. Notab­le pho­tog­rap­hers inc­lu­de Fran­ti­šek Drti­kol, Josef Sudek, Jan Sau­dek, Josef Kou­del­ka (Wikipedia.cs).


Im Film haben sich Regis­se­ure wie Miloš For­man, Věra Chy­ti­lo­vá, Jiří Men­zel, Ján Kadár, Elmar Klos, Fran­ti­šek Vlá­čil, Voj­těch Jas­ný, Ivan Pas­ser, Jan Němec, Karel Kachy­ňa, Ota­kar Váv­ra, spä­ter Boři­voj Zeman, Oldřich Lip­ský, Vác­lav Vor­lí­ček, Mar­tin Frič, Ladi­slav Smol­jak, Miloš Macou­rek, Zde­něk Svěrák, Jan Švank­ma­jer, Bře­ti­slav Pojar durch­ge­setzt (Wikipedia.cs). Zu den bekann­ten Kom­po­nis­ten gehören Jan Vác­lav Sta­mic, Josef Mys­li­ve­ček, Fran­ti­šek Xaver Bri­xi, Jan Jakub Ryba, Bedřich Sme­ta­na, Anto­nín Dvo­řák, Leoš Janá­ček, Bohu­slav Mar­ti­nů, Josef Suk, Vítěz­slav Novák, Zde­něk Fibich, Jaro­slav Ježek, Oskar Ned­bal. Der Diri­gent Rafa­el Kube­lík war bekannt. Kurz nach dem Jahr 194 ents­tand das Musik­fes­ti­val Pra­ger Früh­ling (wikipedia.cs). In der bil­den­den Kunst haben sich zum Beis­piel Voj­těch Hynais, der Bild­hau­er Josef Vác­lav Mysl­bek, Josef Lada, Jan Švank­ma­jer durch­ge­setzt. Alfons Mucha ist heute der bekann­tes­te tsche­chis­che Maler, ins­be­son­de­re sei­ne 20 gro­ßfor­ma­ti­gen Gemäl­de, die die Ges­chich­te des tsche­chis­chen Vol­kes und der Sla­wen dars­tel­len – die Sla­wis­che Epo­pöe. Zu den bekann­tes­ten Foto­gra­fen gehören Fran­ti­šek Drti­kol, Josef Sudek, Jan Sau­dek, Josef Kou­del­ka (wikipedia.cs).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Spiš, Stavby, Zrúcaniny

Spišský hrad – pýcha Slovenska

Hits: 4046

Spiš­ský hrad je úchvat­ný, to sa musí nechať. Je naj­nav­šte­vo­va­nej­ším hra­dom na Slo­ven­sku.

Pome­no­va­nia Spiš­ské­ho hra­du – cas­trum Scy­pus, cas­trum Sce­pus, cas­trum Kir­chen­berg, cas­trum Sce­pe­swa­ra, hrad Spiš (zamky​.sk). Nachá­dza sa 634 met­rov nad morom, pat­rí medzi naj­roz­siah­lej­šie rady v Euró­pe (spiss​kyh​rad​.com). Pre svo­ju roz­lo­hu 4.15 ha je Spiš­ský hrad pova­žo­va­ný za naj­väč­ší hrad stred­nej Euró­py (spiss​kyh​rad​.sk). Pod Spiš­ským hra­dom sa nachá­dza sys­tém jas­kýň (snm​.sk). Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (spiss​kyh​rad​.sk), v roku 1993 bol Spiš­ský hrad a pamiat­ky oko­lia zara­de­ný na Zoznam sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO (spiss​kyh​rad​.com). Po tej­to čas­ti Spi­ša sa kedy­si pohy­bo­val aj člo­vek nean­dr­tál­sky a úze­mie bolo zrej­me osíd­le­né ešte skôr. A o tom máme jed­no­znač­ný dôkaz. V kame­ňo­lo­me na sused­nom Dre­ve­ní­ku obja­vi­li v roku 1938 v kuse tra­ver­tí­nu ľud­skú leb­ku (spiss​ky​-hrad​.szm​.com). Aj neoli­tic­kí ľudia tu po sebe zane­cha­li sto­py dnes sta­ré tak­mer 7 tisíc rokov (spiss​kyh​rad​.com). Pra­ve­ké síd­lis­ko je tu dato­va­né do 5. tisíc­ro­čia pred Kris­tom (spiss​kyh​rad​.com). Jed­no z prvých zná­mych osíd­le­ní pochá­dza z neoli­tu, kedy sa tu usíd­lil ľud tzv. buko­vo­hor­skej kul­tú­ry. V záve­re prvej polo­vi­ce 4. tisíc­ro­čia pred Kr. ich vys­trie­dal ľud tzv. bod­rog­ke­resz­túr­skej kul­tú­ry, kto­rý pri­nie­sol nový, doko­na­lej­ší mate­riál – meď. V dru­hej polo­vi­ci 3. tisíc­ro­čia pred n.l.. ľud baden­skej kul­tú­ry – ľud s kane­lo­va­nou kera­mi­kou, kto­rý osíd­lil nie­len hrad­nú akro­po­lu ale aj jej sva­hy a pri­ľah­lý Dre­ve­ník, na kto­rom vybu­do­val roz­siah­lu výšin­nú osa­du (wiki​pe​dia​.sk).

V prvých dvoch sto­ro­čiach náš­ho leto­poč­tu bolo na jeho mies­te masív­ne, val­mi osíd­le­né kelt­ské síd­lis­ko. Kel­ti tu prav­de­po­dob­ne razi­li aj min­ce, bia­te­ky spiš­ské­ho typu (ces​tau​nes​co​.sk). Jej eli­tu tvo­ril kelt­ský kmeň Kotí­nov. Z tej doby pochá­dza uni­kát­ny nález kos­tro­vých ostat­kov muža a kože­ných meš­cov aj s rím­sky­mi min­ca­mi z jas­ky­ne pod hra­dom (spiss​kyh​rad​.com). Bolo to naj­roz­siah­lej­šie a najin­ten­zív­nej­šie rano­his­to­ric­ké osíd­le­nie hrad­né­ho kop­ca. O vyspe­los­ti toh­to etni­ka sved­čí množ­stvo arche­olo­gic­kých arte­fak­tov, napr. strie­bor­né min­ce tzv. spiš­ské­ho typu, pochá­dza­jú­ce prav­de­po­dob­ne z obdo­bia 1. sto­ro­čia pred n.l.. Kon­com 2. sto­ro­čia však bolo hra­dis­ko náh­le opus­te­né. Na ďal­ších viac ako deväť­sto rokov dovte­dy živo­tom pul­zu­jú­ci kopec osirel. 

Na pre­lo­me 5. – 6. sto­ro­čia sa zača­li v šir­šom oko­lí obja­vo­vať prví Slo­va­nia. Násled­né slo­van­ské osíd­le­nie sa loka­li­zo­va­lo na sused­nej pla­ni­ne vyvý­še­né­ho Dre­ve­ní­ka v podo­be roz­ľah­lé­ho opev­ne­né­ho hra­dis­ka (wiki​pe​dia​.sk). V roku 1241 odo­lal hrad Tatár­ske­mu úto­ku (Infor­mač­ná tabu­ľa). Napriek tomu ďal­šie sta­veb­né prá­ce ešte zosil­ni­li jeho opev­ne­nie. Na sta­veb­ných prá­cach v 13. sto­ro­čí sa podie­ľa­li seve­ro­ta­lian­ski kame­nár­ski maj­stri, kto­rí neskôr pra­co­va­li aj na stav­be Spiš­skej Kapi­tu­ly a v Spiš­skom Štvr­t­ku (wiki​pe​dia​.sk).

Naj­roz­siah­lej­šie sta­veb­né úpra­vy vyko­nal Ján Jis­kra z Bran­dý­sa v polo­vi­ci 15. sto­ro­čia, kedy vznik­lo naj­väč­šie dol­né nádvo­rie. Vo svo­jej his­tó­rii pat­ril hrad Zápoľ­ským, Tur­zov­com, Čáky­ov­com. Ján Zápoľ­ský, kto­rý sa stal uhor­ským krá­ľom, sa naro­dil na Spiš­skom hra­de. V roku 1780 zni­čil hrad požiar, v tom čase už bol opus­te­ný. Are­ál hra­du obsa­hu­je Román­sky palác, Kapl­n­ku svä­tej Alž­be­ty, palá­ce Zápoľ­ských, hrad­nú vežu, román­ske pred­hra­die, Csá­ky­ov­ské palá­ce, Bar­ba­kan, Jis­kro­vu pev­nôs­t­ku (Infor­mač­ná tabuľa).


Spiš Cast­le is cap­ti­va­ting, the­re­’s no deny­ing that. It is the most visi­ted cast­le in Slovakia.

Names of Spiš Cast­le – cas­trum Scy­pus, cas­trum Sce­pus, cas­trum Kir­chen­berg, cas­trum Sce­pe­swa­ra, Spiš Cast­le (zamky​.sk). It is loca­ted 634 meters abo­ve sea level, making it one of the lar­gest cast­le com­ple­xes in Euro­pe (spiss​kyh​rad​.com). With an area of 4.15 hec­ta­res, Spiš Cast­le is con­si­de­red the lar­gest cast­le in Cen­tral Euro­pe (spiss​kyh​rad​.sk). Bene­ath Spiš Cast­le, the­re is a sys­tem of caves (snm​.sk). It is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (spiss​kyh​rad​.sk), and in 1993, Spiš Cast­le and its sur­roun­ding monu­ments were added to the UNESCO World Heri­ta­ge List (spiss​kyh​rad​.com). This part of Spiš was once inha­bi­ted by Nean­dert­hals, as evi­den­ced by the dis­co­ve­ry of a human skull in a quar­ry on neigh­bo­ring Dre­ve­ník in 1938 (spiss​ky​-hrad​.szm​.com). Neolit­hic peop­le also left tra­ces here, dating back almost 7,000 years (spiss​kyh​rad​.com). The pre­his­to­ric sett­le­ment is dated to the 5th mil­len­nium BC (spiss​kyh​rad​.com). One of the first kno­wn sett­le­ments is from the Neolit­hic peri­od when peop­le of the so-​called Buko­vo­hor­ská cul­tu­re sett­led here. In the late first half of the 4th mil­len­nium BC, they were repla­ced by peop­le of the Bod­rog­ke­resz­túr cul­tu­re, brin­ging a new, more sop­his­ti­ca­ted mate­rial — cop­per. In the second half of the 3rd mil­len­nium BC, peop­le of the Baden cul­tu­re — peop­le with cor­ded ware potte­ry — sett­led, buil­ding an exten­si­ve hill­top sett­le­ment on the cast­le acro­po­lis and its slo­pes, as well as the adja­cent Dre­ve­ník (wiki​pe​dia​.sk).

In the first two cen­tu­ries AD, a mas­si­ve, well-​fortified Cel­tic sett­le­ment exis­ted on the site of Spiš Cast­le. Celts like­ly min­ted coins here, inc­lu­ding Spiš-​type whorls (ces​tau​nes​co​.sk). Its eli­te was the Cel­tic tri­be of Kotí­ni. A uni­que find from this peri­od inc­lu­des ske­le­tal remains of a man and leat­her pou­ches with Roman coins dis­co­ve­red in a cave bene­ath the cast­le (spiss​kyh​rad​.com). This was the most exten­si­ve and inten­si­ve Ear­ly His­to­ric sett­le­ment on the cast­le hill. The sop­his­ti­ca­ti­on of this eth­ni­ci­ty is evi­dent from nume­rous archa­e­olo­gi­cal arti­facts, such as sil­ver coins of the so-​called Spiš type, pro­bab­ly from the 1st cen­tu­ry BC. Howe­ver, at the end of the 2nd cen­tu­ry, the for­tress was sud­den­ly aban­do­ned, and for more than nine hun­dred years, the hill, once pul­sa­ting with life, fell silent.

Around the turn of the 5th and 6th cen­tu­ries, the first Slavs began to appe­ar in the wider area. The sub­se­qu­ent Sla­vic sett­le­ment was loca­li­zed on the adja­cent plain of ele­va­ted Dre­ve­ník in the form of an exten­si­ve for­ti­fied sett­le­ment (wiki​pe​dia​.sk). In 1241, the cast­le resis­ted the Mon­gol inva­si­on (Infor­ma­ti­on board). Des­pi­te this, addi­ti­onal cons­truc­ti­on work furt­her for­ti­fied it. Ita­lian sto­ne­ma­sons from the North were invol­ved in the cons­truc­ti­on work in the 13th cen­tu­ry, who later also wor­ked on the cons­truc­ti­on of Spiš Chap­ter and Spiš­ský Štvr­tok (wiki​pe​dia​.sk).

The most exten­si­ve reno­va­ti­ons were car­ried out by Ján Jis­kra of Bran­dýs in the mid-​15th cen­tu­ry, cre­a­ting the lar­gest lower cour­ty­ard. Throug­hout its his­to­ry, the cast­le belo­n­ged to the Zápoľ­skýs, Tur­zov­ci, and Čáky­ov­ci. Ján Zápoľ­ský, who beca­me the King of Hun­ga­ry, was born at Spiš Cast­le. In 1780, a fire des­tro­y­ed the cast­le, which was alre­a­dy aban­do­ned by then. The cast­le com­plex inc­lu­des the Roma­ne­sque Pala­ce, the Cha­pel of St. Eli­za­beth, Zápoľ­ský Pala­ces, Cast­le Tower, Roma­ne­sque Fore­cast­le, Csá­ky Pala­ces, Bar­bi­can, and Jis­kra­’s For­tress (Infor­ma­ti­on board).


Zamek Spiš jest fas­cy­nu­jący, nie ma wątp­li­wo­ści. To najc­zęściej odwie­dza­ny zamek na Słowacji.

Nazwy Zamku Spiš – cas­trum Scy­pus, cas­trum Sce­pus, cas­trum Kir­chen­berg, cas­trum Sce­pe­swa­ra, Zamek Spiš (zamky​.sk). Znaj­du­je się na wyso­ko­ści 634 met­rów nad pozi­omem mor­za, co czy­ni go jed­nym z naj­wi­ęks­zych kom­plek­sów zamko­wych w Euro­pie (spiss​kyh​rad​.com). Ze swo­ją powierzch­nią wynos­zącą 4,15 hek­ta­ra Zamek Spiš jest uwa­ża­ny za naj­wi­ęks­zy zamek w Euro­pie Środ­ko­wej (spiss​kyh​rad​.sk). Pod Zamkiem Spiš znaj­du­je się sys­tem jas­kiń (snm​.sk). Jest naro­do­wym zabyt­kiem kul­tu­ry (spiss​kyh​rad​.sk), a w 1993 roku Zamek Spiš i oko­licz­ne zabyt­ki zosta­ły doda­ne do Lis­ty Świa­to­we­go Dzie­dzict­wa UNESCO (spiss​kyh​rad​.com). Ta część Spi­ša była kie­dyś zamiesz­ki­wa­na przez nean­der­talc­zy­ków, o czym świadc­zy odkry­cie czasz­ki ludz­kiej w kamie­ni­oło­mie na sąsied­nim Dre­ve­ník w 1938 roku (spiss​ky​-hrad​.szm​.com). Ludzie neoli­tu także zosta­wi­li tu śla­dy, dato­wa­ne na pra­wie 7 tysi­ęcy lat (spiss​kyh​rad​.com). Osa­da pre­his­to­rycz­na dato­wa­na jest na V tysi­ąc­le­cie p.n.e. (spiss​kyh​rad​.com). Jed­no z pier­ws­zych zna­nych osied­li pocho­dzi z neoli­tu, gdy ludzie tzw. kul­tu­ry buko­wo­hor­skiej osied­li­li się tu. Pod koniec pier­ws­zej poło­wy IV tysi­ąc­le­cia p.n.e. zastąpi­li ich ludzie z kul­tu­ry bod­rog­ke­resz­túr­skiej, któr­zy przy­nie­śli nowy, bar­dziej zaa­wan­so­wa­ny mate­riał – mie­dź. W dru­giej poło­wie III tysi­ąc­le­cia p.n.e. osied­li­li się ludzie z kul­tu­ry baden­skiej – ludzie z cera­mi­ką kana­li­ko­wą, któr­zy nie tyl­ko zajęli akro­po­le zamku, ale także jego zboc­za i sąsied­ni Dre­ve­ník, na któ­rym zbu­do­wa­li roz­le­głe osied­le na wznie­sie­niu (wiki​pe​dia​.sk).

W pier­ws­zych dwóch wie­kach naszej ery na miejs­cu zamku ist­nia­ło masy­wne, dobr­ze ufor­ty­fi­ko­wa­ne cel­tyc­kie osied­le. Cel­to­wie pra­wdo­po­dob­nie biły mone­ty tutaj,

w tym bia­te­ki spiš­skie­go typu (ces​tau​nes​co​.sk). Jego eli­tę sta­no­wił cel­tyc­ki ród Kotí­nów. Uni­ka­to­wym zna­le­zis­kiem z tego okre­su są szc­ząt­ki szkie­le­to­we mężc­zyz­ny i skór­za­ne tor­by z rzym­ski­mi mone­ta­mi zna­le­zi­one w jas­ki­ni pod zamkiem (spiss​kyh​rad​.com). To było naj­bar­dziej roz­le­głe i inten­sy­wne osied­le z wczes­nej his­to­rii na wzgór­zu zamko­wym. Zło­żo­no­ść tej gru­py etnicz­nej dowo­dzi wie­lu arte­fak­tów arche­olo­gicz­nych, takich jak sre­br­ne mone­ty tzw. spiš­skie­go typu, pocho­dzące pra­wdo­po­dob­nie z I wie­ku p.n.e. Jed­nak pod koniec II wie­ku for­ty­fi­kac­ja zosta­ła nagłę opuszc­zo­na, a przez ponad dzie­wi­ęćset lat wznie­sie­nie, kie­dyś tęt­ni­ące życiem, zamilkło.

Oko­licz­no­ści zamku zaczęły się zmie­niać na prze­ło­mie V i VI wie­ku, kie­dy to zaczęli się poja­wiać pier­wsi Sło­wia­nie w szers­zym regi­onie. Następ­ne osad­nict­wo sło­wia­ńs­kie skon­cen­tro­wa­ło się na sąsied­niej równi­nie Dre­ve­ník w posta­ci roz­le­głej osa­dy obron­nej (wiki​pe​dia​.sk). W 1241 roku zamek odpie­rał najazd Mon­go­łów (Tab­li­ca infor­ma­cyj­na). Pomi­mo tego dodat­ko­we pra­ce budo­wla­ne doda­ły mu dals­zej for­te­lac­ji. Włos­cy kamie­niar­ze z Półno­cy uczest­nic­zy­li w pra­cach budo­wla­nych w XIII wie­ku, któr­zy później pra­co­wa­li również przy budo­wie Spiš­skiej Kapi­tu­ły i Spiš­ský Štvr­tok (wiki​pe​dia​.sk).

Naj­wi­ęks­ze pra­ce reno­wa­cyj­ne przep­ro­wa­dził Ján Jis­kra z Bran­dý­sa w poło­wie XV wie­ku, twor­ząc naj­wi­ęks­zy dol­ny dzie­dzi­niec. Przez całą swo­ją his­to­rię zamek nale­żał do Zápoľ­ských, Tur­zov­ców i Čáky­ov­ców. Ján Zápoľ­ský, któ­ry został kró­lem Węgier, uro­dził się na zamku Spiš. W 1780 roku pożar zniszc­zył zamek, któ­ry wte­dy był już opuszc­zo­ny. Kom­pleks zamko­wy obej­mu­je Pałac Roma­ńs­ki, Kap­li­cę św. Elżbie­ty, Pała­ce Zápoľ­ských, Wie­żę Zamko­wą, Roma­ńs­kie Prze­dzamc­ze, Pała­ce Csá­ky­ov­ców, Bar­ba­kan i For­te­cę Jis­kry (Tab­li­ca informacyjna).


Die Zip­ser Burg ist fas­zi­nie­rend, das muss man zuge­ben. Sie ist die meist­be­such­te Burg in der Slowakei.

Namen der Zip­ser Burg – cas­trum Scy­pus, cas­trum Sce­pus, cas­trum Kir­chen­berg, cas­trum Sce­pe­swa­ra, Burg Zip­ser (zamky​.sk). Sie liegt auf 634 Metern über dem Mee­ress­pie­gel und zählt zu den größten Bur­gan­la­gen Euro­pas (spiss​kyh​rad​.com). Mit einer Flä­che von 4,15 Hek­tar gilt die Zip­ser Burg als die größte Burg in Mit­te­le­uro­pa (spiss​kyh​rad​.sk). Unter­halb der Zip­ser Burg befin­det sich ein Höh­len­sys­tem (snm​.sk). Sie ist ein nati­ona­les Kul­tur­denk­mal (spiss​kyh​rad​.sk), und im Jahr 1993 wur­de die Zip­ser Burg und die Umge­bung in die Lis­te des UNESCO-​Weltkulturerbes auf­ge­nom­men (spiss​kyh​rad​.com). In die­ser Regi­on der Zip­ser Burg beweg­te sich einst auch der Nean­der­ta­ler, und das Gebiet war wahrs­che­in­lich noch früher besie­delt. Und dafür haben wir einen kla­ren Bewe­is. In einem Ste­inb­ruch im benach­bar­ten Dre­ve­ník wur­de 1938 ein men­sch­li­cher Schä­del in Tra­ver­tin gefun­den (spiss​ky​-hrad​.szm​.com). Auch die Men­schen aus der Jung­ste­in­ze­it haben hier ihre Spu­ren hin­ter­las­sen, die heute fast 7.000 Jah­re alt sind (spiss​kyh​rad​.com). Das prä­his­to­ris­che Sied­lungs­ge­biet ist auf das 5. Jahr­tau­send v. Chr. datiert (spiss​kyh​rad​.com). Eine der ers­ten bekann­ten Besied­lun­gen stammt aus der Jung­ste­in­ze­it, als sich hier Men­schen der soge­nann­ten Buchen­wald­kul­tur nie­der­lie­ßen. Am Ende der ers­ten Hälf­te des 4. Jahr­tau­sends v. Chr. wur­de sie von Men­schen der soge­nann­ten Bodrogkeresztúr-​Kultur abge­löst, die ein neues, fortsch­ritt­li­che­res Mate­rial ein­fü­hr­ten – Kup­fer. In der zwe­i­ten Hälf­te des 3. Jahr­tau­sends v. Chr. sie­del­te sich die Bevöl­ke­rung der Bade­ner Kul­tur an – Men­schen mit Ril­len­ke­ra­mik, die nicht nur die Bur­gak­ro­po­lis, son­dern auch ihre Hän­ge und das angren­zen­de Dre­ve­ník besie­del­ten, auf dem sie ein aus­ge­dehn­tes Höhen­dorf errich­te­ten (wiki​pe​dia​.sk).

In den ers­ten bei­den Jahr­hun­der­ten unse­rer Zeit­rech­nung befand sich an die­ser Stel­le eine mas­si­ve, gut befes­tig­te kel­tis­che Sied­lung. Die Kel­ten präg­ten hier wahrs­che­in­lich auch Mün­zen, soge­nann­te Spiš-​Typen (ces​tau​nes​co​.sk). Ihre Eli­te bes­tand aus dem kel­tis­chen Stamm der Kotí­nov. Aus die­ser Zeit stammt der ein­zi­gar­ti­ge Fund von Ske­lett­res­ten eines Man­nes und Leder­säc­ken mit römis­chen Mün­zen aus der Höh­le unter der Burg (spiss​kyh​rad​.com). Es war die umfan­gre­ichs­te und inten­sivs­te früh­ges­chicht­li­che Besied­lung des Burg­ber­gs. Die Viel­zahl von archä­o­lo­gis­chen Arte­fak­ten, wie Sil­ber­mün­zen des soge­nann­ten Spiš-​Typs, die wahrs­che­in­lich aus der Zeit um 1. Jahr­hun­dert v. Chr. stam­men, zeugt von der Ent­wick­lung die­ses Vol­kes. Ende des 2. Jahr­hun­derts wur­de die Burg jedoch plötz­lich auf­ge­ge­ben. In den nächs­ten mehr als neun­hun­dert Jah­ren ver­wais­te der einst pul­sie­ren­de Hügel.

Um die Wen­de vom 5. – 6. Jahr­hun­dert began­nen die ers­ten Sla­wen in der wei­te­ren Umge­bung auf­zu­tau­chen. Die darauf fol­gen­de sla­wis­che Besied­lung kon­zen­trier­te sich auf die benach­bar­te Hoche­be­ne des erhöh­ten Dre­ve­ník in Form einer aus­ge­dehn­ten befes­tig­ten Burg (wiki​pe​dia​.sk). Im Jahr 1241 widers­tand die Burg dem Tata­re­nan­griff (Infor­mač­ná tabu­ľa). Trotz­dem vers­tär­kten wei­te­re Bau­ar­be­i­ten ihre Befes­ti­gun­gen. Bei den Bau­ar­be­i­ten im 13. Jahr­hun­dert waren nor­di­ta­lie­nis­che Ste­in­metz­me­is­ter bete­i­ligt, die spä­ter auch am Bau der Zip­ser Kapi­tels und in Spiš­ský Štvr­tok arbe­i­te­ten (wiki​pe​dia​.sk).

Die umfan­gre­ichs­ten Bau­ar­be­i­ten wur­den von Ján Jis­kra von Bran­dýs in der Mit­te des 15. Jahr­hun­derts durch­ge­fü­hrt, als der größte unte­re Hof ents­tand. In sei­ner Ges­chich­te gehör­te die Burg den Zápoľ­skýs, Tur­zov­ci und Čáky­ov­ci. Ján Zápoľ­ský, der zum unga­ris­chen König wur­de, wur­de auf der Zip­ser Burg gebo­ren. Im Jahr 1780 zers­tör­te ein Brand die Burg, zu die­sem Zeit­punkt war sie bere­its ver­las­sen. Der Burg­kom­plex ent­hält den roma­nis­chen Palast, die Kapel­le der hei­li­gen Eli­sa­beth, die Paläs­te der Zápoľ­skýs, den Burg­turm, das roma­nis­che Vor­burg, die Csáky-​Paläste, den Bar­ba­kan und Jis­kras Fes­tung (Infor­mač­ná tabuľa).


Magy­arul:
A Sze­pe­si vár leny­űgöző, ezt be kell val­la­ni. Ez a leg­lá­to­ga­tot­tabb vár Szlovákiában.

A Sze­pe­si vár nevei – cas­trum Scy­pus, cas­trum Sce­pus, cas­trum Kir­chen­berg, cas­trum Sce­pe­swa­ra, vár Sze­pes (zamky​.sk). 634 méte­res ten­gers­zint felet­ti magas­ság­ban talál­ha­tó, és Euró­pa leg­na­gy­obb várai közé tar­to­zik terüle­te alap­ján (spiss​kyh​rad​.com). 4,15 hek­tá­ros terüle­té­vel a Sze­pe­si vár a Közép-​Európa leg­na­gy­obb vára­ként szá­mon tar­tott (spiss​kyh​rad​.sk). A Sze­pe­si vár alatt bar­lan­grends­zer talál­ha­tó (snm​.sk). Nemze­ti kul­tu­rá­lis emlék (spiss​kyh​rad​.sk), 1993-​ban a Sze­pe­si vár és kör­ny­é­ké­nek emlé­kei fel­ke­rül­tek az UNESCO vilá­görök­ség lis­tá­já­ra (spiss​kyh​rad​.com). Ennek a Sze­pe­si rész­nek egy­kor a nean­der­völ­gyi ember is meg­for­dult, és a terület valós­zí­nűleg még koráb­ban is lakott volt. Erre egy­ér­tel­mű bizo­ny­í­té­kunk van. A szoms­zé­dos Dre­ve­ní­kon talál­ha­tó kőbá­ny­á­ban 1938-​ban egy embe­ri kopo­ny­át fedez­tek fel tra­ver­tin­ben (spiss​ky​-hrad​.szm​.com). A neoli­ti­kum embe­rei is hagy­tak itt maguk után nyo­mo­kat, ame­ly­ek ma már majd­nem 7 ezer éve­sek (spiss​kyh​rad​.com). Az ősko­ri tele­pülés a Kr. e. 5. évez­red­re datá­ló­dik (spiss​kyh​rad​.com). Az egy­ik első ismert tele­pülés a neoli­ti­kum ide­jén kelet­ke­zett, ami­kor itt lete­le­pe­dett a buko­vo­hor­ska kul­tú­ra embe­re. A Kr. e. 4. évez­red első felé­nek végén a bod­rog­ke­resz­tú­ri kul­tú­ra embe­re vál­tot­ta fel őket, aki új, töké­le­te­sebb any­agot hozott – rezet. A Kr. e. 3. évez­red máso­dik felé­ben a bade­ni kul­tú­ra embe­rei – azok, akik a kane­lált kerá­miá­val ren­del­kez­tek – nemc­sak a vár akro­po­lis­zát, hanem lej­tőit és a Dreveník-​hegy szoms­zé­dos terüle­tét is bené­pe­sí­tet­ték, ahol kiter­jedt magas­la­ti tele­pülést ala­kí­tot­tak ki (wiki​pe​dia​.sk).

Az idős­zá­mí­tá­sunk első két szá­za­dá­ban egy mass­zív, jól beé­pí­tett kel­ta tele­pülés hely­ez­ke­dett el itt. A kel­ták valós­zí­nűleg pén­ze­ket is ver­tek itt, a Sze­pe­si típu­sú fehér­je­kék (ces​tau​nes​co​.sk). Az elit­jüket a kel­ta Kotí­nov törzs alkot­ta. Ebből az időből szár­ma­zik egy­edi lele­tek, pél­dá­ul egy fér­fi csont­vá­zá­nak és a vár alatt lévő bar­lang­ból szár­ma­zó római pén­zek­kel teli bőr­tás­kák (spiss​kyh​rad​.com). Ez volt a vár­bérc leg­na­gy­obb és legin­ten­zí­vebb kora tör­té­ne­ti tele­pülé­se. Ennek a nép­nek a fej­lett­sé­gét szá­mos régés­ze­ti lelet, pél­dá­ul a Spiš típu­sú ezüst­pén­zek tanú­sít­ják, ame­ly­ek valós­zí­nűleg a Kr. e. 1. szá­zad­ból szár­ma­znak. A 2. szá­zad végén azon­ban a várat hir­te­len elha­gy­ták. Az azt köve­tő több mint kilencs­záz évben a koráb­ban pul­zá­ló hegy elnéptelenedett.

Az 5. és 6. szá­zad for­du­ló­ján kezd­tek meg­je­len­ni a kör­ny­é­kén az első szlá­vok. A követ­ke­ző szláv tele­pülés a kör­ny­ező magas Dreveník-​hegy dom­bor­za­tá­nak kiter­jedt erődí­tett város­ként tör­tént (wiki​pe​dia​.sk). A vár 1241-​ben elle­nállt a tatár táma­dás­nak (Infor­mač­ná tabu­ľa). Ennek elle­né­re továb­bi épí­té­si mun­kák­kal mege­rősí­tet­ték a várat. A 13. szá­za­di épí­té­si mun­kák­nál észa­ki olasz kőfa­ra­gó­mes­te­rek is részt vet­tek, akik később a Sze­pe­si Kapi­tu­la és a Spiš­ský Štvr­tok épí­té­sén is dol­goz­tak (wiki​pe​dia​.sk).

A leg­na­gy­obb épí­té­si mun­ká­kat Ján Jis­kra z Bran­dýs végez­te el a 15. szá­zad köze­pén, ami­kor a leg­na­gy­obb alsó udvar jött lét­re. Tör­té­ne­té­ben a vár a Zápoľ­skýs, Tur­zov­ci és Čáky­ov­ci csa­lá­do­ké volt. Ján Zápoľ­ský, aki Magy­arors­zág kirá­ly­á­vá vált, a Sze­pe­si vár­ban szüle­tett. 1780-​ban tűz­vész elpusz­tí­tot­ta a várat, ekkor­ra már elha­gy­atott volt. A vár­kom­ple­xum magá­ban fog­lal­ja a román palo­tát, Szent Erz­sé­bet kápol­ná­ját, a Zápoľ­ský palo­tá­kat, a vár­kört, a román elővá­rost, a Csá­ky palo­tá­kat, a bar­ba­kánt és a Jis­kra erődöt (Infor­mač­ná tabuľa).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Dolné Považie, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Jurko, lokalita slovanskej histórie

Hits: 3474

Jur­ko je loka­li­ta v Považ­skom Inov­ci, kde dýcha his­tó­ria. Neďa­le­ko od Nit­rian­skej Blat­ni­ce, pod vrchom Mar­hát. Na Jur­ko­vi som bol vždy, keď som šiel z Nit­rian­skej Blat­ni­ce na Mar­hát. Naj­mä na Sil­ves­tra. Slo­va­nia tu mali kedy­si svo­ju kul­tú­ru. Nachá­dza sa tu kos­to­lík – Kapl­n­ka svä­té­ho Jura­ja, kto­rá je baro­ko­vou pre­stav­bou star­šej Rotun­dy Jur­ko. Rotun­da je dato­va­ná ešte pred obdo­bie Veľ­kej Mora­vy (Kru­pa, Galo, 2009), do 1. tre­ti­ny 9. sto­ro­čia. V 11. – 13. sto­ro­čí a v roku 1530 doš­lo k sta­veb­ným úpra­vám na loka­li­te. V roku 1655 bola pri­sta­ve­ná veža, pus­tov­ňa a ško­la (rotun​da​jur​ko​.sk). Okrem iné­ho sa tu kona­jú Svä­to­ju­raj­ské púte a tzv. turis­tic­ké svä­té omše (Kru­pa, Galo, 2009). Pút­ni­ci sa tu schá­dza­jú už od roku 1530, vždy po sviat­ku svä­té­ho Jura­ja, 24. aprí­la (rotun​da​jur​ko​.sk). Arche­olo­gic­ké nále­zy dokla­da­jú, že v oko­lí kos­to­lí­ka bol cin­to­rín dato­va­ný do polo­vi­ce 11. sto­ro­čia (Kru­pa, Galo, 2009). K Jur­ko­vi vedie via­ce­ro ciest, kto sa po nich vydá, ocit­ne sa na veľ­mi sta­rej his­to­ric­kej ces­te, kto­rá v minu­los­ti spá­ja­la Ponit­rie s Pova­žím, pokra­ču­júc na Mora­vu. Architektonicko-​historický a arche­olo­gic­ký výskum v rokoch 1973 – 75 uká­zal zho­du roz­me­rov so základ­mi rotun­dy na veľ­ko­mo­rav­skom dvor­ci Kos­te­lec – Duco­vé, kto­rý je vzdia­le­ný 7 km. Roz­diel je len pár cen­ti­met­rov (Dori­ca, 2013). Roz­me­ry sú odvo­de­né od lon­go­bard­skej sto­py, kto­rá má 36.5 cm. Vnú­tor­né prie­me­ry oboch rotúnd sú 730 cm, hrúb­ka ich múrov je 73 cm. Rov­na­ké roz­me­ry má aj dvo­jap­si­do­vá rotun­da v Mikul­či­ciach. Naj­star­šie čas­ti stav­by sú kru­ho­vá rotun­da a pod­ko­vo­vi­tá apsi­da. Mala neoby­čaj­ne plyt­ké zákla­dy, 2030 cm hlbo­ké, ale mies­ta­mi opre­té o skal­né pod­lo­žie (slo​van​ske​-hra​dis​ka​.blogs​pot​.com).

Arche­olo­gic­ký výskum vie­dol Ale­xan­der Rutt­kay, kto­rý skú­mal aj bliž­šie oko­lie. V loka­li­te Púsť vyko­pal dva veľ­ko­mo­rav­ské veľ­mož­ské dvor­ce z obdo­bia 910. sto­ro­čia a osa­du, kto­rá v prie­be­hu 13. sto­ro­čia zanik­la (Dori­ca, 2013), Oby­va­te­lia sa pre­su­nu­li do niž­ších polôh. Síd­lis­ko dvor­co­vé­ho typu bolo oboh­na­né pali­sá­dou (wiki​pe​dia​.sk). Boli obja­ve­né dva pali­sá­do­vé dvor­ce, v kto­rých sa našlo asi 150 kos­tro­vých hro­bov, nie­kto­ré so strie­bor­ný­mi šper­ka­mi (rotun​da​jur​ko​.sk). Star­ší, väč­ší dvo­re bol neskôr nahra­de­ný men­ším útva­rom. V 11. sto­ro­čí so síd­lis­ka vznik­la neopev­ne­ná osa­da s prí­byt­ka­mi (wiki​pe​dia​.sk). Veľa arte­fak­tov dokla­du­je ťaž­bu a spra­co­va­nie želez­nej rudy (rotun​da​jur​ko​.sk) so sva­hov Mar­há­tu (wiki​pe​dia​.sk). Našli sa tu hal­dy hlu­ši­ny a limo­nit (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). 

Bráz­dy sved­čia o poľ­no­hos­po­dár­stve (wiki​pe​dia​.sk). Odkry­té okno na juho­zá­pad­nej stra­ne rotun­dy je star­šie ako podob­ne okno na Kos­to­le svä­tej Mar­gi­ty v Kop­ča­noch. Mož­no ho zara­diť do pred­ro­mán­ske­ho obdo­bia (rotun​da​jur​ko​.sk). Po záni­ku osa­dy v 13. sto­ro­čí sa rotun­da pozvoľ­ne meni­la na ruiny. Maji­teľ­ka tunaj­ších lesov Mária Tur­zo­vá dala kos­to­lík upra­viť, resp. vztý­čiť. Avšak aj po tej­to reno­vá­cii začal kos­to­lík pust­núť. V roku 1655 kos­to­lík upra­vi­li do dneš­nej baro­ko­vej podo­by. V pus­tov­ni býva­li pus­tov­ní­ci až do prvej polo­vi­ce 19. sto­ro­čia ako škol­skí bra­tia v tunaj­šej ško­le. Ško­la sa asi od roku 1850 využí­va­la ako poľov­níc­ka sta­ni­ca, neskôr ako horá­reň, kto­rú asa­no­va­li v roku 1962 (wiki​pe​dia​.sk).


Jur­ko is a loca­li­ty in Považ­ský Ino­vec whe­re his­to­ry comes ali­ve. It is loca­ted near Nit­rian­ska Blat­ni­ca, below the Mar­hát hill. I have alwa­ys visi­ted Jur­ko when tra­ve­ling from Nit­rian­ska Blat­ni­ca to Mar­hát, espe­cial­ly on New Yea­r’s Eve. The Slavs once had the­ir cul­tu­re here. The site fea­tu­res a church, the Cha­pel of St. Geor­ge, which is a Baro­que recons­truc­ti­on of the older Rotun­da Jur­ko. The Rotun­da dates back to the 1st third of the 9th cen­tu­ry, befo­re the Gre­at Mora­vian peri­od. In the 11th-​13th cen­tu­ries and in 1530, the­re were cons­truc­ti­on modi­fi­ca­ti­ons at the site. In 1655, a tower, her­mi­ta­ge, and scho­ol were added (rotun​da​jur​ko​.sk). Svä­to­ju­raj­ské púte (St. Geor­ge­’s Pilg­ri­ma­ges) and tou­rist mas­ses are held here, att­rac­ting pilg­rims sin­ce 1530, alwa­ys after the feast of St. Geor­ge on April 24 (rotun​da​jur​ko​.sk). Archa­e­olo­gi­cal finds indi­ca­te a ceme­te­ry dating back to the mid-​11th cen­tu­ry in the vici­ni­ty of the church (Kru­pa, Galo, 2009). Seve­ral roads lead to Jur­ko, and tho­se who fol­low them find them­sel­ves on a very old his­to­ri­cal road that con­nec­ted Ponit­rie with Pova­žie, con­ti­nu­ing to Moravia.

Architectural-​historical and archa­e­olo­gi­cal rese­arch from 1973 – 75 reve­a­led dimen­si­ons mat­ching the foun­da­ti­ons of a rotun­da at the Gre­at Mora­vian court in Kos­te­lec – Duco­vé, loca­ted 7 km away. The dimen­si­ons, deri­ved from the Lom­bard foot mea­su­ring 36.5 cm, show that both rotun­das have inter­nal dia­me­ters of 730 cm and wall thick­nes­ses of 73 cm. The oldest parts of the struc­tu­re are the cir­cu­lar rotun­da and horseshoe-​shaped apse. Archa­e­olo­gi­cal rese­arch was led by Ale­xan­der Rutt­kay, who also explo­red the sur­roun­ding area. In the Púsť loca­li­ty, he une­art­hed two Gre­at Mora­vian nob­le­ma­n’s courts from the 9th-​10th cen­tu­ries and a sett­le­ment that disap­pe­a­red in the 13th cen­tu­ry. The sett­le­ment was for­ti­fied with a pali­sa­de and con­tai­ned around 150 ske­le­tal gra­ves, some with sil­ver jewel­ry (rotun​da​jur​ko​.sk). The lar­ger, older court was later repla­ced by a smal­ler struc­tu­re. In the 11th cen­tu­ry, an unfor­ti­fied sett­le­ment with dwel­lings emer­ged from the site. Nume­rous arti­facts con­firm iron ore mining and pro­ces­sing in the area, with evi­den­ce of iron slag and limo­ni­te heaps.

Plo­wed fur­ro­ws indi­ca­te agri­cul­tu­re, and an unco­ve­red win­dow on the sout­hwest side of the rotun­da pre­da­tes a simi­lar win­dow in the Church of St. Mar­ga­ret in Kop­ča­ny, possib­ly belo­n­ging to the pre-​Romanesque peri­od (rotun​da​jur​ko​.sk). After the sett­le­men­t’s demi­se in the 13th cen­tu­ry, the rotun­da gra­du­al­ly beca­me ruins. The owner of the local forests, Mária Tur­zo­vá, had the church reno­va­ted or res­to­red. Howe­ver, even after this reno­va­ti­on, the church began to decay. In 1655, the church was modi­fied into its cur­rent Baro­que form. Her­mits lived in the her­mi­ta­ge until the first half of the 19th cen­tu­ry, ser­ving as lay brot­hers in the local scho­ol. From around 1850, the scho­ol was used as a hun­ting lod­ge and later as a moun­tain hut, which was aban­do­ned in 1962 (wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, TOP, Zahraničie

Chorvátsko – dovolenkový raj mnohých Slovákov

Hits: 6034

Chor­vát­sko (Hrvat­ska) je pre Slo­vá­kov asi naj­po­pu­lár­nej­šia dovo­len­ko­vá kra­ji­na. Obmý­va ju Jad­ran­ské more. Leží na Bal­kán­skom polo­stro­ve, na dru­hom bre­hu mora sa nachá­dza Talian­sko.

Roz­lo­ha Chor­vát­ska je 56 542 km2, na kto­rých žilo v roku 2005 tak­mer 4.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov. V sta­ro­ve­ku bolo úze­mie Chor­vát­ska osíd­le­né ilýr­sky­mikelt­ský­mi kmeň­mi. V 1. až 5 sto­ro­čí bolo súčas­ťou Rím­skej ríše, do 9. sto­ro­čia Byzant­skej ríše. V 6. – 7 sto­ro­čí osíd­ľo­va­li úze­mie Slo­va­nia a Ava­ri. Kon­com 9. sto­ro­čia vznik­lo Chor­vát­ske knie­žat­stvo (krá­ľov­stvo), čas­ti Sla­vón­ska sú však súčas­ťou Uhor­ska (wiki​pe​dia​.sk). V roku 925 zjed­no­til Chor­vát­sky štát kráľ Tomi­slav (cro​atia​emb​.net)Od začiat­ku 12. sto­ro­čia až do roku 1918 bolo úze­mie súčas­ťou Uhor­ska, mimo Dal­má­cie. Dal­má­cia bola od 14 sto­ro­čia do roku 1797 pod kon­tro­lou Bená­tok, neskôr Rakús­ka. Od 15. sto­ro­čia pre­bie­ha­li ata­ky Osman­skej ríše, až do roku 1700. Od polo­vi­ce 19. sto­ro­čia sa zača­lo for­mo­vať chor­vát­ske národ­né hnu­tie. Po rakúsko-​maďarskom vyrov­na­ní pat­rí Chor­vát­sko v rám­ci Zali­tav­ska do Rakúsko-​Uhorska s čias­toč­nou auto­nó­mi­ou s na čele sto­ja­cim bánom. Po 1. sve­to­vej voj­ne sa Chor­vát­sko spo­lu s Dal­má­ci­ou sta­lo súčas­ťou Krá­ľov­stva Srbov, Chor­vá­tov a Slo­vin­cov, kto­ré sa v roku 1929 pre­me­no­va­lo na Juho­slá­viu. Vyhlá­se­nie samos­tat­nos­ti 25.6.1991 vyvo­la­lo občian­sku voj­nu, kto­rá trva­la až do roku 1995 (wiki​pe​dia​.sk).

Chor­vát­sko vznik­lo na pozos­tat­koch Rím­skej ríše. Dnes má Chor­vát­sko cca 1185 ostro­vov a polo­os­tro­vov (cro​atia​emb​.net). Osíd­le­ných je iba 66 z nich. Rozp­res­tie­ra sa na plo­che 56 540 km2, na kto­rých žije tak­mer 5 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Chor­vát­sko vyhlá­si­lo svo­ju nezá­vis­losť v roku 1991. Nie­kto­ré dovo­len­ko­vé stre­dis­ká: Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). V Novig­ra­de sa nachá­dza­jú hrad­by z čias Benát­skej repub­li­ky. V Zada­re napr. Rím­ske námes­tie z 1. sto­ro­čia. V Pule rím­sky amfi­te­áter Kolo­se­um z 1. sto­ro­čia, Augus­tov chrám, Her­ku­lo­va brá­na. Chor­vát­sko oplý­va aj prí­rod­ný­mi des­ti­ná­cia­mi, veľ­mi zná­me sú Plit­vic­ké jaze­rá (des​ti​na​cie​.sk).


Cro­atia (Hrvat­ska) is pro­bab­ly the most popu­lar holi­day des­ti­na­ti­on for Slo­vaks. It is was­hed by the Adria­tic Sea and is loca­ted on the Bal­kan Penin­su­la, with Ita­ly on the oppo­si­te shore.

The area of Cro­atia is 56,542 km², and in 2005, it was home to near­ly 4.5 mil­li­on inha­bi­tants. In ancient times, the ter­ri­to­ry of Cro­atia was sett­led by Illy­rian and Cel­tic tri­bes. From the 1st to the 5th cen­tu­ry, it was part of the Roman Empi­re and later part of the Byzan­ti­ne Empi­re until the 9th cen­tu­ry. In the 6th7th cen­tu­ry, the area was inha­bi­ted by Slavs and Avars. By the end of the 9th cen­tu­ry, the Prin­ci­pa­li­ty (King­dom) of Cro­atia was for­med, with parts of Sla­vo­nia being part of Hun­ga­ry (wiki​pe​dia​.sk). In 925, King Tomi­slav uni­fied the Cro­atian sta­te (cro​atia​emb​.net). From the ear­ly 12th cen­tu­ry until 1918, the ter­ri­to­ry was part of Hun­ga­ry, exc­lu­ding Dal­ma­tia. Dal­ma­tia was under the con­trol of Veni­ce from the 14th cen­tu­ry to 1797 and later Aus­tria. From the 15th cen­tu­ry, the­re were Otto­man Empi­re attacks until 1700. In the mid-​19th cen­tu­ry, the Cro­atian nati­onal move­ment began to form. After the Austro-​Hungarian Com­pro­mi­se, Cro­atia beca­me part of Austria-​Hungary wit­hin the fra­me­work of Cis­le­it­ha­nia, with par­tial auto­no­my under a ban. After World War I, Cro­atia, along with Dal­ma­tia, beca­me part of the King­dom of Serbs, Cro­ats, and Slo­ve­nes, which was rena­med Yugo­sla­via in 1929. The dec­la­ra­ti­on of inde­pen­den­ce on June 25, 1991, led to the Cro­atian War of Inde­pen­den­ce, which las­ted until 1995 (wiki​pe​dia​.sk).

Cro­atia emer­ged on the rem­nants of the Roman Empi­re. Today, Cro­atia has about 1185 islands and penin­su­las (cro​atia​emb​.net), but only 66 of them are inha­bi­ted. It stret­ches over an area of 56,540 km², with almost 5 mil­li­on inha­bi­tants. Cro­atia dec­la­red its inde­pen­den­ce in 1991. Some holi­day resorts inc­lu­de Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). In Novig­rad, the­re are walls from the time of the Vene­tian Repub­lic. In Zadar, for exam­ple, the­re is the Roman Forum from the 1st cen­tu­ry. In Pula, the Roman amp­hit­he­a­ter Colos­se­um from the 1st cen­tu­ry, Augus­tus’ Tem­ple, and Her­cu­les’ Gate. Cro­atia is also rich in natu­ral des­ti­na­ti­ons, with the Plit­vi­ce Lakes being very famous (des​ti​na​cie​.sk).


Hrvat­ska je vje­ro­jat­no naj­po­pu­lar­ni­ja des­ti­na­ci­ja za Slo­va­ke. Opla­ku­je je Jad­ran­sko more, a nala­zi se na Bal­kan­skom polu­oto­ku, s Ita­li­jom s dru­ge stra­ne mora.

Povr­ši­na Hrvat­ske izno­si 56.542 km², a 2005. godi­ne na njoj je živ­je­lo goto­vo 4,5 mili­ju­na sta­nov­ni­ka. U antič­ko doba, teri­to­rij Hrvat­ske nasel­ja­va­li su Ili­ri i Kelt­ski ple­me­ni. Od 1. do 5. stol­je­ća bila je dio Rim­skog Car­stva, a kas­ni­je Bizant­skog Car­stva do 9. stol­je­ća. U 6. i 7. stol­je­ću pod­ruč­je su nasel­ja­va­li Sla­ve­ni i Ava­ri. Kra­jem 9. stol­je­ća nasta­lo je Kne­že­vi­na (Kral­je­vi­na) Hrvat­ska, pri čemu su dije­lo­vi Sla­vo­ni­je bili dio Ugar­ske (wiki​pe​dia​.sk). Godi­ne 925. kralj Tomi­slav uje­di­nio je Hrvat­sku (cro​atia​emb​.net). Od počet­ka 12. stol­je­ća do 1918. godi­ne teri­to­rij je bio dio Ugar­ske, izu­zev Dal­ma­ci­je. Dal­ma­ci­ja je bila pod kon­tro­lom Mle­tač­ke Repub­li­ke od 14. do 18. stol­je­ća, a zatim Aus­tri­je. Od 15. stol­je­ća bila su pri­sut­na osman­ska osva­jan­ja sve do 1700. godi­ne. Sre­di­nom 19. stol­je­ća poče­lo se for­mi­ra­ti hrvat­sko naci­onal­no pokre­tan­je. Nakon austro-​ugarskog dogo­vo­ra, Hrvat­ska je posta­la dio Austro-​Ugarske unu­tar okvi­ra Cis­laj­ta­ni­je, s dje­lo­mič­nom auto­no­mi­jom pod banom. Nakon Prvog svjet­skog rata, Hrvat­ska je zajed­no s Dal­ma­ci­jom posta­la dio Kral­je­vi­ne Srba, Hrva­ta i Slo­ve­na­ca, koja se 1929. godi­ne pre­ime­no­va­la u Jugo­sla­vi­ju. Prog­la­šen­je neovis­nos­ti 25. lipn­ja 1991. godi­ne izaz­va­lo je Domo­vin­ski rat, koji je tra­jao do 1995. godi­ne (wiki​pe​dia​.sk).

Hrvat­ska se for­mi­ra­la na osta­ci­ma Rim­skog Car­stva. Danas Hrvat­ska ima otp­ri­li­ke 1185 oto­ka i polu­oto­ka (cro​atia​emb​.net), ali samo 66 ih je nasel­je­no. Pro­te­že se na pod­ruč­ju od 56.540 km², na kojem živi goto­vo 5 mili­ju­na sta­nov­ni­ka. Hrvat­ska je prog­la­si­la neovis­nost 1991. godi­ne. Neki od odma­ra­liš­ta ukl­ju­ču­ju Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). U Novig­ra­du posto­je zidi­ne iz vre­me­na Mle­tač­ke Repub­li­ke. U Zadru, pri­mje­ri­ce, nala­zi se Rim­ski forum iz 1. stol­je­ća. U Puli rim­ski amfi­te­a­tar Kolo­se­um iz 1. stol­je­ća, Augus­tov hram i Her­ku­lo­va vra­ta. Hrvat­ska tako­đer obi­lu­je pri­rod­nim des­ti­na­ci­ja­ma, a vrlo su pozna­ta Plit­vič­ka jeze­ra (des​ti​na​cie​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post