Reportáže, Krajina, Slovensko, Príroda, Reportáže zo Slovenska, Dolné Považie, Biotopy, Fotografie

Marhát

Hits: 13564

Vrch je najvyšším bodom Krahulčích vrchov, leží v nadmorskej výške 748.2 metrov. Na vrchu bolo praveké osídlenie – výšinné sídlisko z neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej. Hallštaské hradisko bolo opevnené valom s kamennou deštrukciou. Hradisko tvorilo významnú funkciu strážneho bodu obchodnej trasy cez Ponitria na . Sídliskové terasy sa zachovali na juhovýchodných svahoch (idnes.cz). Pomenovanie Marhát sa odvodzuje od názvov „Marharii, Mereheni“, čo bolo pomenovanie pre staromoravské kmene (rotundajurko.sk). Neskôr sa obchodná trasa presunula a hradisko stratilo svoj význam ako strážny bod. V okolí sa našla keramika a ojedinele aj nálezy železných a bronzových predmetov z neskorej doby bronzovej a z doby železnej. Z halštatskej doby železný sekeromlat a skýtske strelky. Neďaleko hradiska na južnom svahu Marhátu sa našlo osem otvorených nákrčníkov so stočenými očkami na koncoch, otvorený nákrčník so zašpicatenými koncami, dva kosáky s jazykovitou rukoväťou, sekerka s tuľajkou a postranným uškom, dláto s tuľajkou, dva tyčinkovité náramky s geometricky rytou výzdobou a plechový špirálovitý náramok bez výzdoby z doby 8. storočia p.n.l.. Nález spadá do lužickej kultúry. Z doby laténskej pochádza strieborná bójska minca s okrídleným koníkom z polovice 2. st. pnl., fragmenty spôn a strelky so spätným háčikom a spona s voľnou pätkou. Približne polovica sídlisk z doby haltštatskej v okolí sa nachádza v okolí hradiska Marhát (nitrianskablatnica.sk). V 9. storočí vzniklo na Marháte výšinné hradisko, zrejme útočištné refúgium (Marek).

Marhát tvorí hradbu chrániacu predovšetkým Nitrianska Blatnica, Vozokany Lipovník. Vďaka geologickým pomerom je tu terén veľmi členitý. Je pravdepodobné, že najmä historický kontext, majestátnosť a blízkosť Marhátu podnietila okolo roku 1947 blatničanov ku vzniku silvestrovských výstupov. Dňa 28. októbra 1947 blatničania postavili na vrchu veľký železný kríž ako vďaku Pánu Bohu za ochranu počas 2. svetovej (mana2.sk). Iniciátorom bol vtedajší blatnický kňaz Ján Laktiš (mana2.sk). Na tomto kríži bol nápisBože, ochraňuj turistov“. Neskôr bola na Marháte postavená rozhľadňa, z ktorej bol pekný pohľad na okolie. Od jesene 2008 je postavená nová, 17 metrov vysoká rozhľadňa. Je z nej vidno na Tematín, Čachtice, Uhrovec, Gymeš a Oponice (Piešťanský týždeň). Vraj za ideálnych podmienok je z Marhátu vidno hranice Česka, Maďarska aj Rakúska (rotundajurko.sk). Na najvyššom bode je dnes už nový kríž.

Výstupy sa konajú vždy 31. decembra. Od roku 1971 sa výstupy začali organizovať pod hlavičkou organizovaných turistov. Aj dnes organizuje výstupy Klub slovenských turistov TJ Bezovec . Vďaka nim účastníci výstupu dostanú diplom, ktorý ocenia predovšetkým . Celkom zaujímavým nápadom bol Marhátsky eurodukát v roku 2008. Na vrchole čaká turistov malé občerstvenie – slaninka, nejaká špekačka, čaj. Pripravené sú ohniská. Mnohým padne vhod po fyzickej námahe doplniť si sily, zabaviť sa, alebo sa aspoň pozdraviť a zaželať si šťastný nový rok. Poniektorí si aj spoločne zaspievajú. Mnohí sa takto stretnú iba na Silvestra. Každý rok prebehne spoločné fotografovanie pod transparentom. Tieto a aj iné podobné sú potom peknou spomienkou. Niektoré z týchto fotografií z minulosti sa nachádzajú na prístreškoch pod rozhľadňou. Navyše bezovecký klub má kroniku z takýchto fotografií. Archivované sú aj vrcholové knihy, ktoré sa nachádzajú pod rozhľadňou. Nachádzajú sa v nich mnohé zaujímavé , z ktorých je možné si urobiť pestrý obraz o tom, kto a odkiaľ na Marhát prichádza. Oficiálne sa končí akcia na obed. Napriek tomu, mnohí prichádzajú na Marhát aj neskôr. V posledných ročníkoch presiahla návštevnosť tisíc účastníkov.

Trúfam si povedať, že sa mení aj ľudí, ktorí sem prichádzajú. Sú každým rokom miernejší. Vzhľadom na nižšiu kapacitu Marhátu sa na vrchole a tesne pod ním viac separujú do skupiniek. Napokon mnohí sem chodia v skupinách. Účastníci rešpektujú aj žiadosť o zdržanie používať zábavnú pyrotechniku v horách. Hluk je povolený len formou výbuchov smiechu a výstrelov sektu.

na Marháte je vždy iná ako v nižších polohách, odkiaľ sa zvyčajne začína. Iste predstavuje čaro, pre ktoré sú mnohí ochotní šliapať do kopcov. Stáva sa, že dole je blato a hore je snehová perina. Občas je inovať na stromoch. Niekedy silno fúka, inokedy je zas krajina zaliata slnkom. Na Marhát sa dá ísť rôznymi trasami. Každá je trochu iná, dajú sa vybrať kratšie, ľahšie, vhodné pre bicykle aj pre bežky. Väčšina si pravdepodobne vyberie cestu z Nitrianskej Blatnice. Na tejto trase sa ide cez „Jurka“, čo je románska rotunda sv. Juraja, ktorá je druhou najstaršou stavbou z Veľkej Moravy u nás. Pravidelne sa tu konajú viackrát do roka púte. Trošku iný charakter poskytuje najkratšia trasa z Vozokán, resp. z Lipovníka. Veľmi častá je trasa z Výtokov. Najmä dolu z Marhátu sa dá prejsť na lopári veľmi rýchlo práve na Výtoky. Menej časté trasy sú z Modrovej horárne, zo Starej Lehoty, z Bezovca, z Havrana, zo Zlatého vrchu, z Tematínu. Samozrejme dá sa vyjsť autom na Jelenie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja považujem za najkrajšiu trasu z Modrovej horárne a zo Starej Lehoty. Zvyčajne sa však odveziem autobusom do Vozokán, vyšliapem na Marhát a naspäť pokračujem cez Jelenie jamy, Gonove lazy až na Výtoky. Prechádzam okolo Striebornice, cez Moravany, kde sa niekedy zastavím najesť, následne prejdem cez kúpeľný ostrov až do Piešťan. Po príchode som príjemne unavený po prejdených kilometroch a mám pocit, že som urobil niečo dobré pre seba aj druhých. V  roku 2009 bolo najkrajšie počasie, aké som počas svojich výstupoch absolvoval. V nižších polohách boli ponorene do , vyššie vykúkalo , ktoré pálilo na pevnú snehovú pokrývku a do toho presvitalo modré nebo s oblakmi. Dúfam, že som vás inšpiroval ku možnosti ako sa dá osláviť posledný deň v roku.

Na konci roka 2007 nás autobus doviezol z Piešťan do Nitrianskej Blatnice. Potom začala moja cesta hore po vlastných :-). Aj tento rok prišlo na „vrch“ kopec ľudí. Ja som prišiel zhruba o 11-ej. Putoval som po krásnej, zasneženej krajine. Organizátori hore pripravili ohnisko, kde sa opekalo, zohrievalo, odovzdávali sa registrácie, čaje, špekačky, slaninky …. Postupne, keďže mi bola aj , som sa vybral naspäť, ale inou cestou. Šiel som na Jelenie jamy, na rázcestie a z neho som zišiel na Gonove lazy. Z nich som pokračoval cez Výtoky, Moravany až do Piešťan.


Peak Marhát is the highest point of the Krahulčie vrchy, situated at an elevation of 748.2 meters above sea level. The summit hosted prehistoric settlements, including a hillfort from the late Bronze Age and early Iron Age. The Hallstatt hillfort was fortified with an embankment and stone structure, serving as a crucial guard point for the trade route across Považský Inovec from Ponitria to Považie. Terraced settlements have been preserved on the southeast slopes (idnes.cz). The name Marhát is derived from the names „Marharii, Mereheni,“ which referred to ancient Moravian tribes (rotundajurko.sk). As the trade route shifted over time, the significance of the hillfort as a guard post diminished. Ceramics and occasional findings of iron and bronze objects from the late Bronze Age and Iron Age have been discovered in the vicinity. Noteworthy artifacts include an Iron Age axe-hammer and Scythian arrows. Eight open neck rings with coiled ends, a neck ring with pointed ends, two sickles with tongue-shaped handles, an axe with a socket, a chisel with a socket, two rod-shaped bracelets with geometrically incised decorations, and a spiral-like metal bracelet without ornamentation from the 8th century BCE were found near the hillfort. This discovery is associated with the Lusatian culture. From the La Tène period, a silver Boii coin with a winged horse from the mid-2nd century BCE, fragments of buckles, and arrows with a barbed hook and a buckle with a free heel have been unearthed. Approximately half of the settlements from the Hallstatt period in the vicinity are located around the Marhát hillfort (nitrianskablatnica.sk). In the 9th century, a hillfort refuge was established on Marhát (Marek).

Marhát forms a barrier primarily protecting the villages of Nitrianska Blatnica, Vozokany, and Lipovník. Due to geological conditions, the terrain is very rugged. The historical context, majesty, and proximity of Marhát likely inspired the tradition of New Year’s Eve hikes, which began around 1947. On October 28, 1947, the people of Blatnica erected a large iron cross on the summit as thanks to God for protection during World War II (mana2.sk). The initiative for the construction came from the then-priest of Blatnica, Ján Laktiš (mana2.sk). The cross bore the inscription „God, protect the tourists.“ Later, an observation tower was built on Marhát, offering a beautiful view of the surroundings. Since the fall of 2008, a new 17-meter-high observation tower has been in place. It provides a view of the castles Tematín, Čachtice, Uhrovec, Gymeš, and Oponice (Piešťanský týždeň). Supposedly, under ideal conditions, the borders of the Czech Republic, Hungary, and Austria can be seen from Marhát (rotundajurko.sk). A new cross has now been placed at the highest point.

Climbs are always organized on December 31. Since 1971, these climbs have been organized under the auspices of organized tourists. Today, the climbs are organized by the Slovak Tourist Club TJ Bezovec Piešťany. Participants receive a diploma, primarily appreciated by children. An interesting idea was the Marhát euro-ducat in 2008. A small refreshment awaits tourists at the summit – bacon, sausages, tea. Fireplaces are prepared. Many find it useful to replenish their strength, have some fun, or at least greet and wish each other a happy New Year. Some even sing together. Many only meet this way on New Year’s Eve. Every year, a group photo is taken under the banner. These and other similar photos are a nice memory. Some of these photos from the past are on the shelters under the observation tower. The Bezovec club also has a chronicle of such photos. Summit books, containing many interesting references, are also archived under the observation tower. They offer a diverse picture of who comes to Marhát and from where. The event officially ends at lunchtime. Nevertheless, many continue to visit Marhát later. In recent years, attendance has exceeded a thousand participants.

I dare say that the behavior of people coming here is changing. They are more considerate each year. Due to the lower capacity of Marhát, people tend to separate into smaller groups at the summit and just below. Many come in groups. Participants also respect the request to refrain from using pyrotechnics in the mountains. Noise is allowed only in the form of bursts of laughter and sect shots.

The landscape on Marhát is always different from the lower elevations where the climb usually begins. It undoubtedly possesses a charm for which many are willing to tread the hills. It happens that there is mud at the bottom and a snowy blanket on top. Occasionally, there are innovations on the trees. Sometimes, it blows strongly; other times, the landscape is bathed in sunlight. Marhát can be reached by various routes, each slightly different. Shorter, easier routes suitable for bicycles and cross-country skis can be chosen. Most likely, many will opt for the route from Nitrianska Blatnica. On this route, you pass through „Jurko,“ a Romanesque rotunda of St. George, the second oldest structure from Great Moravia in our region. Pilgrimages are regularly held here several times a year. A slightly different character is provided by the shortest route from Vozokany or Lipovník. The route from Výtoky is very common. Especially downhill from Marhát to Výtoky can be done on sleds very quickly. Less common routes are from Modrá horárna, Stara Lehotka, Bezovec, Havran, Zlatý vrch, and Tematín. Of course, you can drive by car to Jelenie jamy and go only from there.

I consider the most beautiful route to be from Modrá horárna and Stara Lehotka. Usually, however, I take the bus to Vozokany, climb to Marhát, and then continue back through Jelenie jamy, Gonove lazy, to Výtoky. I pass by Striebornica, through Moravany, where I sometimes stop for a meal. Then I cross the spa island to Piešťany. Upon arrival, I am pleasantly tired after the kilometers walked, and I feel that I have done something good for myself and others. In 2009, the weather was the most beautiful I had experienced during my climbs. In the lower altitudes, the forests were shrouded in fog, while higher up, the sun peeked out, shining on the solid snow cover beneath a blue sky with clouds. I hope I have inspired you with a way to celebrate the last day of the year.

At the end of 2007, the bus took us from Piešťany to Nitrianska Blatnica. Then my journey upwards began on my own :-). This year, a lot of people came to the “ summit.“ I arrived around 11 AM. I wandered through the beautiful, snowy landscape. Organizers had prepared a bonfire at the top, where people grilled, warmed up, registered, and received tea, sausages, and bacon. Gradually, since I was also cold, I set off back, but by a different route. I went to Jelenie jamy, to the crossroads, and from there, I descended to Gonove lazy. From there, I continued through Výtoky, Moravany, all the way to Piešťany.


Odkazy

Trasa Modrová horáreň – Marhát – Piešťany – rok 2010

V roku 2010 som na Marhát prišiel veľmi neskoro, na vrchu už nebol skoro nikto. Pre fotografovanie to bolo svojím spôsobom veľmi vhodné. Navyše krajina bola v ten deň naozaj kvalitne zasnežená.

Trasa Vozokany – Marhát – Piešťany – rok 2009

Trasa Nitrianska Blatnica – Marhát – Piešťany – rok 2007


TOP

Všetky

Krajina, Objekty, predmety a priestory, Príroda, TOP, Stavby, Fotografie

Symetria

Hits: 2716

Symetria je koncept, ktorý sa vyskytuje v mnohých odvetviach matematiky, vedy a umenia. Základným princípom je rovnakosť, pričom sa niečo považuje za symetrické, ak existuje nejaká operácia, ktorá ho nezmení. Táto operácia môže zahŕňať otočenie, zrkadlenie, posunutie alebo iné transformácie, ktoré zachovávajú rovnaký tvar alebo vzor často využíva symetriu na dosiahnutie estetického dojmu. Pravidelné vzory, symetrické kompozície a vyvážené štruktúry sú príklady využitia symetrie v umení. V matematike môže symetria odrážať rovnakosť vzhľadom k osi, bodu alebo iným geometrickým transformáciám. je plná symetrií, od štruktúr kvetov a špirálových ulít po symetrické snehových vločiek. Symetria prírody často vzniká v dôsledku optimálneho usporiadania a rastu, aby sa dosiahla efektívnosť a harmonický vzhľad. V niektorých vedných disciplínach, ako napríklad v molekulárnej biológii, symetria hrá kľúčovú úlohu pri pochopení usporiadania a interakcií molekúl a biologických štruktúr. V oblasti fyziky hrá symetria dôležitú úlohu, napríklad v teórii relativity alebo v kvantovej fyzike. Niektoré zákonitosti prírody sa zdajú byť symetrické vzhľadom na určité transformácie.


Symmetry is a concept that appears in many branches of mathematics, science, and art. The fundamental principle of symmetry is equality, wherein something is considered symmetrical if there exists an operation that does not change it. This operation may involve rotation, reflection, translation, or other transformations that preserve the same shape or pattern. Art often employs symmetry to achieve an aesthetic impression. Regular patterns, symmetrical compositions, and balanced structures are examples of using symmetry in art. In mathematics, symmetry can reflect equality concerning an axis, point, or other geometric transformations. Nature is full of symmetries, from the structures of flowers and spiral shells to the symmetrical shapes of snowflakes. The symmetry in nature often arises from optimal arrangement and growth to achieve efficiency and a harmonious appearance. In some scientific disciplines, such as molecular biology, symmetry plays a crucial role in understanding the arrangement and interactions of molecules and biological structures. In physics, symmetry is essential, for example, in the theory of relativity or quantum physics. Some laws of nature appear to be symmetrical concerning specific transformations.


Príroda, Živočíchy, Vtáky, Organizmy, Fotografie

Sýkorky

Hits: 496

Na Slovensku žije niekoľko druhov sýkoriek, do čeľade Paridae. Tieto malé a živé sú obľúbené pre svoje pestrofarebné operenie a aktívne . Sú pomerne prispôsobivé. Sú aktívne a energické vtáky, ktoré sa živia hmyzom, semenami a inou potravou, ktorú nájdu v okolí.  Parus major, hlava a hrdlo sú čierne, boky hlavy sú bieložlté, chrbát je zelenomodrý, brucho je žlté. Je najväčšou sýkorkou na Slovensku. Hniezdi v dutinách stromov. Cyanistes caeruleus má modré vrchné časti tela, žlté brucho a boky. Často sa vyskytuje v záhradách, hniezdi v dutinách stromov. Periparus ater má čiernu čiapku a líca, biely krk a hrdlo a hnedý chrbát. Žije v lesoch, zvlášť v horských oblastiach. Hniezdi v dutinách stromov. Lophophanes cristatus má hlavu zdobenú parožkami, vrchná časť tela je sivá, spodná časť je žltá. Preferuje ihličnaté , hniezdi v dutinách stromov. Poecile palustris má sivú hlavu a krk, hnedý chrbát, biele brucho. Obýva mokrade a potokov, hniezdi v dutinách stromov.


In Slovakia, there are several types of tits, belonging to the Paridae family. These little, lively birds are popular for their colorful feathers and active behavior. They’re quite adaptable and feed on insects, seeds, and whatever else they find around. Parus major has a black head and throat, yellowish-white sides of the head, a greenish-blue back, and a yellow belly. It’s the largest tit in Slovakia and nests in tree cavities. Cyanistes caeruleus, with its blue upper body, yellow belly, and sides, is often spotted in gardens and nests in tree cavities. Periparus ater rocks a black cap and cheeks, a white neck and throat, and a brown back. It lives in forests, especially in mountainous areas, and nests in tree cavities. Lophophanes cristatus, sporting a head adorned with „horns,“ has a gray upper body and a yellow lower body. It prefers coniferous forests and nests in tree cavities. Poecile palustris, with its gray head and neck, brown back, and white belly, hangs out in wetlands and stream banks, nesting in tree cavities.



Príroda, Živočíchy, Vtáky, Organizmy, Fotografie

Bociany

Hits: 595

Bociany sú veľké patriace do čeľade Ciconiidae. Bociany majú obvykle dlhé nohy, dlhý krk a veľký zobák. Ich operenie je často bielo alebo čiernobiele, a majú krídla, ktoré sú široké a prispôsobené na dlhé lety. Dorastajúce mláďatá môžu mať odlišné operenie. Bociany sú väčšinou mäsožravé a ich strava zahŕňa , obojživelníky, malé , a iné drobné . Bociany často loví potravu chôdzou po plytkých vodách alebo sústavne hľadajú v poliach. Väčšina druhov bocianov hniezdi vysoko na stromoch, budovách alebo na bocianích hniezdach, ktoré si samy postavia. Hniezdenie je dôležitou súčasťou správania bocianov a môže symbolizovať spojenie s určitým miestom. Mnohé druhy bocianov migrujú. Bociany používajú rôzne zvuky a pohyby na komunikáciu. Ich hlasové prejavy môžu slúžiť na volanie partnera, oznamovanie nebezpečenstva alebo komunikáciu s mláďatami. V niektorých kultúrach sú bociany považované za symbol šťastia, plodnosti alebo dobrej budúcnosti. Legenda hovorí, že prinášajú novorodeniatka.


Storks are large birds belonging to the family Ciconiidae. Storks typically have long legs, a long neck, and a large beak. Their plumage is often white or black and white, and they have broad wings adapted for long flights. Growing chicks may have different plumage. Storks are mostly carnivorous, and their diet includes fish, amphibians, small mammals, insects, and other small organisms. Storks often forage for food by walking in shallow waters or systematically searching in fields. Most stork species nest high in trees, on buildings, or on stork nests that they construct themselves. Nesting is a crucial part of stork behavior and can symbolize a connection to a specific place. Many stork species migrate. Storks use various sounds and movements for communication. Their vocalizations can serve to call a mate, announce danger, or communicate with their offspring. In some cultures, storks are considered symbols of luck, fertility, or a bright future. Legend has it that they bring newborns.


TOP

Všetky

 

Príroda, Živočíchy, Vtáky, Organizmy, Fotografie

Kačky

Hits: 496

Kačky majú charakteristický tvar tela s krátkymi krkmi, širokými chvostmi a krátkymi nohami, ktoré sú umiestnené na zadnej časti tela. Ich zobáky sú široké a ploché, čo im umožňuje filtrovať potravu z . Kačky sú prítomné po celom svete v rôznych druhoch prostredí, od sladkovodných jazier a riek po morské pobrežia. Sú adaptabilné, rôznorodé. Väčšina kačiek je všežravá, živí sa rybami, hmyzom, malými vodnými bezstavovcami, rastlinami, semenami. Hniezdia na brehu vodných plôch alebo v trstine a tráve. Hniezdo zvyčajne vystelú perím. Samice kačiek sú známe pre svoje verné hniezdenie a ochranu svojich mláďat. Mláďatá sú po vyliahnutí schopné plávať a okamžite sa pridávajú ku svojej matke. Sú často sociálne a tvoria , zvlášť počas migrácie alebo v zime. Majú dôležitú úlohu v ekosystéme, regulujú populácie bezstavovcov a prispievajú k rozptylu semien vodných rastlín. Niektoré kačky domestikované a chované pre mäso, vajcia alebo ako domáce zvieratá.


Ducks have a characteristic body shape with short necks, wide tails, and short legs located towards the rear of their bodies. Their bills are broad and flat, allowing them to filter food from the water. Ducks are present worldwide in various environments, from freshwater lakes and rivers to coastal areas. They are adaptable and diverse. Most ducks are omnivorous, feeding on fish, insects, small aquatic invertebrates, plants, and seeds. They nest on the shores of water bodies or in reeds and grass. Nests are usually lined with feathers. Female ducks are known for their faithful nesting and protection of their offspring. Ducklings are capable of swimming and immediately join their mother after hatching. Ducks are often social and form groups, especially during migration or in winter. They play a crucial role in ecosystems, regulating invertebrate populations and contributing to the dispersal of seeds from aquatic plants. Some ducks are domesticated and raised for meat, eggs, or as pets.