Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Myjava, TOP, Polia, Fotografie

Kopaničiarsky región Myjava

skala
Hits: 4067

Myjavský región sa rozprestiera na Myjavskej pahorkatine a v podhorí Bielych Karpát. Hranica so Záhorím je zhruba v línii obcí Jablonica, Prietrž, Turá Lúka, Vrbovce (frndzalicafest.sk). Administratívne myjavský región zahŕňa okresy a časť okresu Nové Mesto nad Váhom (trencinregion.sk). Často sa označuje aj názvom Kopanice pre typické rozptýlené osídlenie v krajine (trencinregion.sk). Východ územia bol osídlený už v dobe slovanskej, ale kopcovitejší západ sa kolonizoval až od 13. storočia. V 16. – 17. storočí sa región pod vplyv valaskej kolonizácie z Kysúc. Vznikalo kopaničiarske osídlenie. získavali zvyčajne pomenovania podľa mien pôvodných obyvateľov. Typickou schopnosťou kopaničiarov bolo podomové obchodovanie, cestovanie za sezónnou prácou, ale aj do zámoria (frndzalicafest.sk). Sváko Ragan z Brezovej bol garbiar Marián Lacko (trencinregion.sk).

Kopaničiarsky spôsob života formoval miestnu kultúru – obyvatelia sa venovali najmä samozásobiteľskému poľnohospodárstvu, ovocinárstvu, chovu dobytka a remeslám, a známi boli aj svojou mobilitou, obchodovaním a sezónnou prácou mimo regiónu (muni.cz). Na Myjavu sa sťahovali v minulosti aj preto, aby sa boli v menšom nebezpečenstve napr. pred Turkami. V dnešnej dobe sa Myjava vyľudňuje, stáva sa z nej chatárska oblasť.

V myjavskej oblasti prevažovalo u obyvateľstvo evanjelického vierovyznania. Rozšírená bola výroba predmetov zo slamy, prútia a dreva ako aj pradenie. Výroba dreveného riadu, lyžičiek, soľničiek, variech a hračiek. Krajné je známa čipkárskou tradíciou. Rozvoj zaznamenalo súkenníctvo, rozšírená výroba plátna aj pytlikárstvo. Brezová pod Bradlom bola známa spracovaním kože (muni.cz).

Myjavu zdobí osobitná . Typické obydlia niekedy od seba vzdialené aj desiatky kilometrov sú zachované dodnes. Ľudovo povedané – žije sa tu doslova medzi karpatskými kopcami. Z tohto možno nehostinného kraja však vzišlo veľa významných osobností  – Zuzka Zguriška dala pejoratívny názov Myjave, Samuel a jeho vnuk Dušan Jurkovič, z Košarísk pochádza Milan Rastislav Štefánik, Ľudmila Podjavorinská z Bziniec a mnohí ďalší. Bošácka slivovica má viac ako 300-ročnú tradíciu. Za svoju výnimočnosť  vďačí  jedinečnej mikroklíme v Bošáckej doline. Pre milovníkov umenia je zasa tento región zosobnený v  garbiarovi Mariánovi Lackovi známom ako Sváko Ragan (trencinregion.sk).

Kopaničiarsku piesňovú tvorbu charakterizuje sklon k žartovnému prekáraniu, jemnej irónii a posmešku. Prevládajú piesne spievané pri kolektívnych zábavách. Vyskytujú sa tu však aj dlhé baladické piesne, regrútske a historické piesne. Významnými osobnosťami medzi ľudovými muzikantmi boli primáši Samko Dudík z Myjavy a Ján Petrucha z Priepasného (muni.cz).

Rastlinné zloženie zahŕňa dubovo-bukové i dubovo-hrabové , s umelo vysadenými porastami ihličnanov v niektorých častiach. Do regiónu zasahujú aj Chránené krajinné oblasti a , ktoré chránia bohatú biodiverzitu a prírodné prostredie (myjava.sk).

The Myjava region extends across the Myjava Hills and the foothills of the White Carpathians. The boundary with the region roughly follows the line of the villages Jablonica, Prietrž, Turá Lúka, and Vrbovce (frndzalicafest.sk). Administratively, the Myjava region includes the Myjava District and part of the Nové Mesto nad Váhom District (trencinregion.sk). It is often also referred to as Kopanice, a name derived from the characteristic scattered settlement pattern in the landscape (trencinregion.sk).

The eastern part of the area was settled as early as the Slavic period, while the more hilly western part was colonized only from the 13th century onward. In the 16th and 17th centuries, the region came under the influence of Wallachian colonization from Kysuce, which led to the development of dispersed homestead settlements. Villages usually received names based on the original settlers. A typical skill of the Kopanice inhabitants was peddling trade, travelling for seasonal work, and even migration overseas (frndzalicafest.sk). The famous character Sváko Ragan from Brezová was inspired by the tanner Marián Lacko (trencinregion.sk).

The Kopanice way of life shaped local culture – residents were mainly engaged in subsistence agriculture, fruit growing, livestock breeding, and crafts. They were also known for their mobility, trading activities, and seasonal work outside the region (muni.cz). In the past, people also moved to the Myjava area to reduce the risk of danger, for example from Ottoman incursions. Today, the region is experiencing depopulation and is increasingly becoming a recreational cottage area.

In the Myjava area, the population was predominantly of the Evangelical (Lutheran) faith. The production of items made from straw, wicker, and wood was widespread, as was spinning. Crafts included the manufacture of wooden utensils, spoons, salt cellars, ladles, and toys. The village of Krajné is known for its lace-making tradition. Cloth-making flourished, along with the production of linen and small textile goods, while Brezová pod Bradlom was renowned for leather processing (muni.cz).

The Myjava region is distinguished by its unique architecture. Typical dwellings, sometimes separated by distances of several kilometers, have been preserved to this day. Colloquially speaking, life here is lived literally among the Carpathian hills. From this seemingly inhospitable landscape emerged many notable figures: Zuzka Zguriška, who gave Myjava a pejorative literary label; Samuel Jurkovič and his grandson Dušan Jurkovič; Milan Rastislav Štefánik, born in Košariská; Ľudmila Podjavorinská from Bzince; and many others. Bošáca plum brandy has a tradition spanning more than 300 years, owing its exceptional quality to the unique microclimate of the Bošáca Valley. For art lovers, the region is also personified by the tanner Marián Lacko, known as Sváko Ragan (trencinregion.sk).

Kopanice folk songs are characterized by a tendency toward playful teasing, gentle irony, and mockery. Songs performed at collective festivities predominate, but long ballads, recruiting songs, and historical songs are also found. Prominent folk musicians included the lead fiddlers Samko Dudík from Myjava and Ján Petrucha from Priepasné (muni.cz).

The vegetation consists mainly of oak–beech and oak–hornbeam forests, with artificially planted conifer stands in some areas. The region also includes parts of the White Carpathians and Little Carpathians Protected Landscape Areas, which safeguard rich biodiversity and natural environments (myjava.sk).

Niektoré myjavské lokality:

, , ,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie

Stará Bystrica – obec s orlojom

skala
Hits: 851

Stará Bystrica je kysucká obec v okrese Čadca. Leží v nadmorskej výške 484 metrov nad morom. Na rozlohe 36.91 km2 tu žije 2765 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci je z 15. storočia (starabystrica.com). Stará Bystrica je jednou z najstarších kysuckých obcí. Na území sa našli aj pozostatky mamuta a nosorožca ststnatého. V 16. storočí podliehala valašskému osídľovaniu. Valasi sa zaoberali pasením horského dobytka. Súčasná Stará Bystrica je pokračovateľkou pôvodnej obce Bystrica. Postupne sa z jej chotára vyčlenili obce Klubina, Nová Bystrica, Radôstka a Harvelka. V obci sa nachádza veľké množtsvo sakrálnych pamiatok z 18. až 20. storočia, z ktorých veľkú časť zhotovili miestni kamenárski majstri Ján a Jozef Kuricovci. Kameň pochádza z lomu v doline Senkov. Stará Bystrica láka aj štýlovou rozhľadňou na vrchu Bobovec a Beskydskou zelenou cestou vedúcou popod Bobovec. Púta aj budova Zbojnickej bašty, pred ktoru je Zbojnícky kameň z vrchu Černatín, na ktorom vraj tancovali zbojníci s vílami. V centre sa nachádza socha svätého Michala Archanjela s vračanského vápenca. Neďaleko od centra je park svätého Floriána so sochou patróna hasičov (Informačná tabuľa). 

Pri rekonštrukcii bol v roku 2009 v Starej Bystrici postavený orloj (Wikipedia). Slovenský orloj je najväčšou drevenou sochou na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Súčasťou sú bronzové plastiky významných osobností našich dejín: kniežaťa Pribinu, kráľa Svätopluka, Antona Bernoláka, Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika, Andreja Hlinku a slovenských apoštolov: svätého Konštantína, Metoda, Beňadika, Gorazda, Andreja-Svorada, Bystríka, Vojtecha (Informačná tabuľa). 

Drapéria je z ryolitu pri Hliníku nad Hronom. V dolnej časti sú vložené priehľadné tabuľky zo zlatého ónyxu pri Leviciach. Tento mramor obsahuje časti zlatého vlasu. V sú tieto tabuľky podsvietené. Z ryolitu je zhotovený aj portál vstupu do galérie. slovenských apoštolov sú vytesané z topoľa Petrom Kuníkom z Tvrdošínu. Srdcom orloja je astroláb – ciferník s astronomickým údajmi. Farebnosť hlavnej dosky astrolábu je daná fázami dňa: čierna noc, červená úsvit, bledomodrá deň – obzor, červená súmrak. Tento orloj ako jediný na svete ukazuje tzv. pravý slnečný . Vo vežičke orloja sú dva zvony. Jeden odbíja čas, druhý vytvára zvukovú kulisu počas promenády apoštolov. Na druhom zvone nazvanom Riečnická Madona je text: Na pamiatku zatopených obcí Riečnica, Harvelka dal odliať nitriansky biskup Mons. Viliam Judák (Informačná tabuľa). 

Stará Bystrica is a village in the Kysuce region, located in the Čadca district. It lies at an altitude of 484 meters above sea level. Covering an area of 36.91 km², it is home to 2,765 inhabitants. The first written mention of the village dates back to the 15th century (starabystrica.com). Stará Bystrica is one of the oldest villages in Kysuce. Remains of a mammoth and a woolly rhinoceros were also discovered in its territory. In the 16th century, it was part of the Wallachian settlement. The Wallachians were primarily engaged in grazing mountain cattle. The present-day Stará Bystrica is a continuation of the original Bystrica village. Over time, the villages of Klubina, Nová Bystrica, Radôstka, and Harvelka were separated from its territory.

The village contains many sacred monuments from the 18th to 20th centuries, many of which were crafted by local stonemasons Ján and Jozef Kuric. The stone used originates from a quarry in the Senkov valley. Stará Bystrica also attracts visitors with a stylish lookout tower on Bobovec Hill and the Beskydská Green Trail running beneath it. Other notable landmarks include the Zbojnícka Bašta building, in front of which stands the Zbojnícky Stone from Černatín Hill, where bandits were said to have danced with fairies. In the center of the village is a statue of Saint Michael the Archangel, carved from Vraca limestone. Near the center is Saint Florian Park, which features a statue of the patron saint of firefighters (Information board).

During the reconstruction of the square in 2009, an astronomical clock was built in Stará Bystrica (Wikipedia). The Slovak astronomical clock is the largest wooden statue in Slovakia. The entire composition represents the seated Madonna, the Seven Sorrows Virgin Mary, the patroness of Slovakia. The clock features bronze reliefs of significant historical figures: Prince Pribina, King Svätopluk, Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik, Andrej Hlinka, and the Slovak apostles: Saints Constantine, Methodius, Benedict, Gorazd, Andrew-Svorad, Bystrík, and Vojtech (Information board).

The drapery is made of rhyolite from Hliník nad Hronom. Transparent panels made of golden onyx from the Levice region, which contains golden hair-like inclusions, are embedded in the lower part. At night, these panels are illuminated. The entrance portal to the gallery is also made of rhyolite. The statues of Slovak apostles were carved from poplar by Peter Kuník from Tvrdošín. The heart of the clock is the astrolabe—a dial with astronomical data. The colors of the astrolabe’s main plate reflect the phases of the day: black for night, red for dawn, light blue for day (horizon), and red for dusk. This clock is unique in the world, as it shows the so-called true solar time. The clock tower houses two bells: one strikes the time, and the other creates a soundscape during the apostles‘ promenade. The second bell, named Riečnická Madonna, bears the inscription: „In memory of the flooded villages of Riečnica and Harvelka, cast by the bishop Mons. Viliam Judák“ (Information board).

Stará Bystrica to miejscowość w regionie Kysuce, w powiecie Čadca. Położona jest na wysokości 484 metrów nad poziomem morza. Na powierzchni 36,91 km² mieszka tu 2765 mieszkańców. Pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z XV wieku (starabystrica.com). Stará Bystrica jest jedną z najstarszych miejscowości w regionie Kysuce. Na jej terenie odkryto także szczątki mamuta i nosorożca włochatego. W XVI wieku podlegała osadnictwu wołoskiemu. Wołosi zajmowali się głównie wypasem bydła górskiego. Obecna Stará Bystrica jest kontynuacją pierwotnej wsi Bystrica. Z jej terenu wyodrębniły się z czasem miejscowości Klubina, Nová Bystrica, Radôstka i Harvelka.

W miejscowości znajduje się wiele sakralnych zabytków z XVIII-XX wieku, z których dużą część wykonali lokalni kamieniarze Ján i Jozef Kuric. Kamień pochodzi z kamieniołomu w dolinie Senkov. Stará Bystrica przyciąga także stylową wieżą widokową na wzgórzu Bobovec oraz Szlakiem Zielonym Beskidzkim, biegnącym u podnóża Bobovca. Warto zobaczyć również budynek Zbojníckiej Bašty, przed którym znajduje się Zbojnícki Kamień z wzgórza Černatín, na którym rzekomo zbójnicy tańczyli z wróżkami. W centrum miejscowości stoi figura świętego Michała Archanioła, wykonana z wapienia vraczańskiego. Niedaleko centrum znajduje się park świętego Floriana z figurą patrona strażaków (Tablica informacyjna).

Podczas przebudowy rynku w 2009 roku w Starej Bystricy zbudowano zegar astronomiczny (Wikipedia). Słowacki zegar astronomiczny jest największą drewnianą rzeźbą na Słowacji. Cała kompozycja przedstawia siedzącą Madonnę, Matkę Bożą Bolesną, patronkę Słowacji. Częścią zegara są brązowe płaskorzeźby ważnych postaci historycznych: księcia Pribiny, króla Svätopluka, Antona Bernoláka, Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika, Andreja Hlinki oraz słowackich apostołów: świętych Konstantyna, Metodego, Benedykta, Gorazda, Andrzeja-Svorada, Bystryka i Wojciecha (Tablica informacyjna).

Draperia wykonana jest z ryolitu z miejscowości Hliník nad Hronom. W dolnej części wstawiono przezroczyste płyty z onyksu złotego z regionu Levice, który zawiera złote włosowate wtrącenia. W nocy te płyty są podświetlane. Portal wejściowy do galerii również wykonano z ryolitu. Figury słowackich apostołów zostały wyrzeźbione z topoli przez Petera Kuníka z Tvrdošína. Sercem zegara jest astrolabium – tarcza z danymi astronomicznymi. Kolorystyka głównej płyty astrolabium odzwierciedla fazy dnia: czarna noc, czerwony świt, jasnoniebieski dzień (horyzont), czerwony zmierzch. Ten zegar jako jedyny na świecie pokazuje tzw. prawdziwy czas słoneczny. W wieżyczce zegara znajdują się dwa dzwony. Jeden wybija czas, a drugi tworzy oprawę dźwiękową podczas promenady apostołów. Na drugim dzwonie, nazwanym Riečnicka Madonna, widnieje napis: „Na pamiątkę zatopionych miejscowości Riečnica, Harvelka, odlał biskup nitrzański Mons. Viliam Judák” (Tablica informacyjna).

Krajina, Zahraničie, Mestá, Česko, Fotografie

Valašské Klobouky – mesto so secesnou architektúrou

skala
Hits: 664

Valašské Klobouky sa nachádzajú na severnom výbežku Bielych Karpát – CHKO , ktoré sú biosférickou rezerváciou UNESCO. V nadmorskej výške 405 metrov nad morom. Na ploche 14,11 km2 tu žije 5001 obyvateľov (valasskeklobouky.cz). Nemecky Wallachisch Klobouk sa nachádzajú 27 km od Zlína na rieke Brumovka (mieste zvaná aj Klobučka). Štyri časti: Valašské Klobouky, Lipina, Mirošov, Smolina (Wikipedia).

Prvá písomná zmienka je z roku 1341. Historické názvy: Clobuk, Klobúky, Klobouky. Od roku 1848 sa stali Valašské Klobouky centrom južného Valašska (valasskeklobouky.cz). Spôsob hospodárenia užívaný v rumunskom Valašsku – hospodárenie na horských kopaniciach, ovcí a kôz, dal kolonizácii názov valašská. Rozmach kolonizácie sa pretavil už v 17. storočí do pomenovania regiónu Valašsko. Významným remeslom kraja sa stalo súkenníctvo (valasskeklobouky.cz). Významné Valašských Klobúkov: architekt Hubert Gessner, spisovateľ Ladislav Mňačko (valasskeklobouky.cz). Nachádzajú sa tu architektonické perly secesie. Zaslúžil sa o ne Hubert Gessner, ktorý je považovaný za jedného z najvýznamnejších architektov v strednej Európe prvej polovice 20. storočia (valasskeklobucko.cz). Kraj okolo Valašských Klobúkov sľubuje, že ak otvoríte okno, budete počuť ticho. Ľudí v horách veľa tu nestretnete, ale oni vás srdečne pozdravia a priamo vám hľadia do očí. Srdce majú na dlani (valasskeklobucko.cz).

Veterný mlyn je typickou dominantou Valašských Kloboukov. Koncom 19. storočia stálo nad obcou štyri veterné . Posledný z nich zhorel na konci druhej svetovej . Koncom 80-tych rokov bol zakúpený schátralý mlyn z Kroměřížska, ktorý pod podobný. Hlavná časť mlyna bola prevezená, zbytok bol zhotovený nový. V roku 1985 bol na mieste otvorený nový „vetrák“. Je jedným z mála veterných mlynov v Čechách, ktorý má kompletné vnútorné vybavenie a je plne funkčný.

Valašské Klobouky are located at the northern tip of the White Carpathians – the White Carpathians Protected Landscape Area, which is a UNESCO biosphere reserve. At an altitude of 405 meters above sea level, covering an area of 14.11 km2, it is home to 5001 inhabitants (valasskeklobouky.cz). In German, Wallachisch Klobouk is situated 27 km from Zlín on the Brumovka River (also known as Klobučka). It consists of four parts: Valašské Klobouky, Lipina, Mirošov, Smolina (Wikipedia).

The first written mention dates back to 1341. Historical names include Clobuk, Klobúky, Klobouky. Since 1848, Valašské Klobouky has become the center of southern Valašsko (valasskeklobouky.cz). The farming method used in Romanian Valašsko – farming in mountain meadows, sheep and goat farming – gave colonization the name „Valašsko“. The expansion of colonization transformed the region into Valašsko in the 17th century. The significant craft of the region became wool manufacturing (valasskeklobouky.cz). Notable figures from Valašské Klobúky include architect Hubert Gessner and writer Ladislav Mňačko (valasskeklobouky.cz). Architectural gems of the Art Nouveau style are found here, thanks to Hubert Gessner, considered one of the most significant architects in Central Europe in the first half of the 20th century (valasskeklobouky.cz). The region around Valašské Klobouky promises that if you open the window, you will hear silence. You won’t encounter many people in the mountains, but those you meet will warmly greet you and look you in the eye. They wear their hearts on their sleeves (valasskeklobouky.cz).

A windmill is a typical landmark. At the location above the town of Kuželov, four windmills stood in the 19th century. In 1946, the mill was severely damaged by a storm. It was completely restored between 1963 and 1973. The mill has a cone-shaped roof, and the wooden building turns according to the wind. It is approximately 10 meters tall. Today, it houses an exhibition of milling and agricultural tools from the Horňácko region. The building next to the mill showcases traditional furnishings and exhibits village life in the early 20th century.

Valašské Klobouky leží na severním výběžku Bílých Karpat – CHKO Bílé Karpaty, které jsou biosférickou rezervací UNESCO, v nadmořské výšce 405 metrů nad mořem. Na ploše 14,11 km2 zde žije 5001 obyvatel. Německy Wallachisch Klobouk se nachází 27 km od Zlína na řece Brumovka (místě nazývané také Klobučka). Čtyři části: Valašské Klobouky, Lipina, Mirošov, Smolina.

První písemná zmínka je z roku 1341. Historické názvy: Clobuk, Klobúky, Klobouky. Od roku 1848 se staly Valašské Klobouky centrem jižního Valašska. Způsob hospodaření užívaný v rumunském Valašsku – hospodaření na horských pastvinách, chov ovcí a koz, dal kolonizaci název valašská. Rozmach kolonizace se promítl už v 17. století do pojmenování regionu Valašsko. Významným řemeslem kraje se stalo sukennictví. Významné osobnosti Valašských Klobúků: architekt Hubert Gessner, spisovatel Ladislav Mňačko. Nacházejí se zde architektonické perly secese. O ně se zasloužil Hubert Gessner, který je považován za jednoho z nejvýznamnějších architektů ve střední Evropě první poloviny 20. století. Kraj kolem Valašských Klobúků slibuje, že pokud otevřete okno, uslyšíte ticho. Lidí v horách moc nepotkáte, ale srdečně vás pozdraví a hledí vám přímo do očí. Mávají srdce na dlani.

Větrný mlýn je typickou dominantou Valašských Klobouk. Koncem 19. století stály nad obcí čtyři větrné mlýny. Poslední z nich vyhořel na konci druhé světové války. Na konci 2. světové války shořel poslední z nich. Koncem 19. století stály nad obcí čtyři větrné mlýny. Na konci druhé světové války shořel poslední z nich. Koncem 20. století byl z Kroměřížska zakoupen chátrající mlýn podobného typu. Hlavní část mlýna byla převezena, zbytek byl vyroben nový. Roku 1985 byl na místě otevřen nový „větrák“. Patří mezi málo větrných mlýnů v Čechách, který má kompletní vnitřní vybavení a je plně funkční.

 

 

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Orava, Polia, Fotografie

Vaňovka

skala
Hits: 4194

Vaňovka je v súčasťou Hruštín (orava-liptov.sk). Do roku 1972 bola samostatnou obcou (Anna Gluchová). Leží v nadmorskej výške 703 metrov nad morom. Bola založená po valaskom práve okolo roku 1600. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. V roku 1785 tu žilo 227 obyvateľov (orava-liptov.sk). Leží v Podbeskydskej vrchovine, na ploche približne 4 km². Oblasť je charakteristická mierne zvlneným terénom a je obklopená hustými lesmi (vanovka.oma.sk). Obyvatelia sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a remeslami. V minulosti bola oblasť riedko osídlená a pokrytá hustými lesmi, čo sa zmenilo počas valašskej kolonizácie v 16. storočí. V roku 1975 bola Vaňovka administratívne pričlenená k Hruštínu, čím sa stala jeho neoddeliteľnou súčasťou (Wikipedia).

Vaňovka is part of the municipality of Hruštín (–.sk). Until 1972, it was an independent village (Anna Gluchová). It is situated at an altitude of 703 meters above sea level. It was founded under the Wallachian law around the year 1600. The inhabitants were engaged in agriculture and cattle breeding. In 1785, the village had a population of 227 (orava-liptov.sk). It lies in the Podbeskydská Upland, covering an area of approximately 4 km². The area is characterized by gently undulating terrain and is surrounded by dense forests (vanovka.oma.sk). In the past, the inhabitants were engaged in agriculture, cattle breeding, and various crafts. The area was sparsely populated and covered with dense forests, which changed during the Wallachian colonization in the 16th century. In 1975, Vaňovka was administratively incorporated into Hruštín, making it an integral part of the municipality (Wikipedia).

Vaňovka jest częścią gminy Hruštín (orava-liptov.sk). Do 1972 roku była samodzielną wsią (Anna Gluchová). Znajduje się na wysokości 703 metrów nad poziomem morza. Została założona na prawie wołoskim około 1600 roku. Mieszkańcy zajmowali się rolnictwem i hodowlą bydła. W 1785 roku wieś liczyła 227 mieszkańców (orava-liptov.sk). Leży w Podbeskidzkim Pogórzu, zajmując powierzchnię około 4 km². Obszar ten charakteryzuje się lekko pofałdowanym terenem i jest otoczony gęstymi lasami (vanovka.oma.sk). W przeszłości mieszkańcy zajmowali się rolnictwem, hodowlą bydła oraz rzemiosłem. Obszar ten był słabo zaludniony i pokryty gęstymi lasami, co zmieniło się podczas kolonizacji wołoskiej w XVI wieku. W 1975 roku Vaňovka została administracyjnie włączona do Hruštína, stając się jego integralną częścią (Wikipedia).

,

Krajina, Slovensko, TOP, Fotografie

Šariš

skala
Hits: 4254

tvoria povodie riek Torysa, Topľa a Ondava. Historickým centrom bol Šarišský hrad, od roku 1647 je ním Prešov (saris.eu.sk). Maďarský pomenovanie Šariša je Sáros, nemecké Scharosch (Wikipedia). Pomenovanie Šariš pochádza pravdepodobne od slova Sar, údajne sa tak nazýval jeden zo staroslovanských kmeňov (Mario Hudák). Nemecké osídlenie sa najviac prejavilo v mestách Bardejov a Prešov. Prvá valašská kolonizácia v 14. storočí sa usídlila najmä v strede a na juhu. Sever zasiahla až od 16. storočia (kulturno.sk). Je zaujímavé, že tento región nebol zasiahnutý tureckým rabovaním. Po valašskej kolonizácii v 15. storočí do regiónu Šariš prišli Rusíni a Ukrajinci (Wikipedia). 

Charakteristické sú pre región drevené kostoly (saris.eu.sk). Centrom Horného Šariša je Bardejov, Dolného Prešov (Wikipedia). Na severe sa chovali ovce, bolo hlavným živobytím, spracovávala sa vlna a kožušina. V iných oblastiach sa choval dobytok a ošípaná. Pestoval sa ľan, konope, zemiaky, pohánka, ale aj ovocie, najmä čerešne a marhule. V lesných oblastiach sa ťažilo , vyrábalo drevené uhlie. V okolí Čergova sa vyrábali šindle. V Suchej doline sa vyrábalo vápno s vyťaženého vápenca. V Prešove sa vyrábali zbrane, , v Bardejove košíky. V regióne existovali viaceré sklárne, v Bogliarke maľovali na sklo. Významne sa tu tvorili drevorezbárske predmety. Prešov preslávilo jediné slovenské ložisko kamennej (kulturno.sk). sa tu stavali ako zruby. Smerom na juh boli omietnuté vápnom. Na Hornom Šariši sa používali aj viachranné strechy. Na drevených kostoloch zanechali svoju aj majstri z východných a juhovýchodných krajín (kulturno.sk). V regióne sa používali paličkované čipky, obľúbené boli čepce. Tancovali sa povelové a krútivé tance, parobské čapáše, bašistofka, hajdukovanie. Špecialitami sú pohánkové cestoviny plnené syrom, múčno-mliečne kaše a polievky zo sušeného ovocia. Na sa pripravujú bobaľky, alebo kračun (kulturno.sk). 

Územie Šariša sa koncom 18. storočia členilo na šesť slúžnovských okresov: Hornotoryský, Strednotoryský, Dolnotoryský, Sekčovský, Topliansky a Makovický (Mario Hudák). Vo Svidníku sa konávajú Rusínov a Ukajincov. V Bardejove slávnosti Rusínske a ukrajinské piesne. V Raslaviciach Šarišské slávnosti (Wikipedia). Obyvatelia Šariša hovoria írečitým šarišským nárečím (slovakia.travel). V Bardejove je Šarišské múzeum so zbierkou ikonopisectva. V Boliarovciach sa zachoval funkčný mlyn. Vo Svidníku je múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry. V Raslaviciach sa nachádza Galéria ľudového umenia (kulturno.sk).

The region of Šariš is formed by the basins of the Torysa, Topľa, and Ondava rivers. The historical center was Šariš Castle, and since 1647, it has been represented by Prešov (saris.eu.sk). In Hungarian, Šariš is called Sáros, and in German, it’s referred to as Scharosch (Wikipedia). The name Šariš likely originates from the word „Sar,“ which supposedly referred to one of the Old Slavic tribes (Mario Hudák). German settlement had a significant impact, especially in the cities of Bardejov and Prešov. The first Wallachian colonization in the 14th century settled mainly in the central and southern parts, reaching the north only from the 16th century (kulturno.sk). Remarkably, this region was not affected by Turkish raids. After Wallachian colonization in the 15th century, Rusyns and Ukrainians came to the Šariš region (Wikipedia).

Characteristic of the region are wooden churches (saris.eu.sk). The center of Upper Šariš is Bardejov, and the center of Lower Šariš is Prešov (Wikipedia). Sheep farming, which was the main livelihood, predominated in the north, with wool and fur processing. In other areas, cattle and pigs were raised. Linen, hemp, potatoes, buckwheat, as well as fruits, especially cherries and apricots, were cultivated. In the forested areas, wood was harvested, and wooden coal was produced. In the Čergov area, shingles were manufactured. Limestone was extracted, and lime was produced in Suchá dolina. In Prešov, weapons and locks were manufactured, while Bardejov was known for basket weaving. Several glassworks existed in the region, and in Bogliarka, they painted on glass. Wooden carvings were a significant craft in the area. Prešov gained fame for having the only Slovak rock salt deposit (kulturno.sk). Houses were constructed as log cabins, and those facing south were coated with lime. In Upper Šariš, multi-roof structures were used. Craftsmen from eastern and southeastern countries left their mark on the wooden churches in the region (kulturno.sk). Bobbin lace and headscarves were popular in the region. Dances included command and spinning dances, parobské čapáše, bašistofka, and hajdukovanie. Specialties included buckwheat pasta filled with cheese, flour-milk porridge, and soups made from dried fruits. For Christmas, bobaľky or kračun are prepared (kulturno.sk).

By the late 18th century, the Šariš region was divided into six district courts: Upper Torysa, Middle Torysa, Lower Torysa, Sekčov, Topľianky, and Makovica (Mario Hudák). In Svidník, the Rusyn and Ukrainian Festivals take place. Bardejov hosts the Rusyn and Ukrainian Song Festivals. In Raslavice, the Šariš Festivals are held (Wikipedia). The inhabitants of Šariš speak the distinctive Šariš dialect (slovakia.travel). Bardejov features the Šariš Museum with an icon painting collection. In Boliarovce, a functional mill has been preserved. Svidník has a museum of Ukrainian-Rusyn culture. Raslavice houses the Gallery of Folk Art (kulturno.sk).

Шариш утворює вододіл річок Ториса, Топля та Ондава. Історичним центром був Шаришський замок, а з 1647 року ним є Пряшів (saris.eu.sk). У русинській мові Шариш відомий як „Сярось“ (Syaros‘) і в українській як „Шаріш“ (Sharish) (Wikipedia). Назва Шариша, ймовірно, походить від слова „Сар“ (Sar), яке, за переказами, вживалося для позначення одного зі старослов’янських племен (Mario Hudák). Німецьке заселення мало значущий вплив, особливо в містах Бардейов і Пряшів. Перша валахська колонізація у 14 столітті поширилася переважно в центральних і південних частинах. Північна частина була заселена лише з 16 століття (kulturno.sk). Цікаво, що цей регіон не був зачеплений турецькими набігами. Після валахської колонізації в 15 столітті до Шариша прийшли русини та українці (Wikipedia).

Для регіону характерні дерев’яні церкви (saris.eu.sk). Центром Верхнього Шариша є Бардейів, а нижнього – Пряшів (Wikipedia). Мешканці Шариша розмовляють своїм специфічним наріччям (slovakia.travel). Традиційним засобом забезпечення в регіоні був скотарство, яке визначало життя на півночі. Вовна і ковдра з вовни оброблялися. В інших областях тримали худобу і свиней. Вирощували лля, коноплі, картоплю, гречку, а також фрукти, особливо вишні і абрикоси. У лісах видобували деревину, виготовляли дерев’яне вугілля. В околицях Чергова виготовляли шиндри. В Сухій Долині виготовляли вапно з вапняка. В Пряшові виготовляли зброю та замки, а в Бардейові були відомі виробництвом кошиків. В регіоні існували кілька склярень, а в Боглярці малювали на скло. Дереворізьбарство було значущим ремеслом в області. Пряшів здобув славу як єдиний солодкий резервуар в Словаччині (kulturno.sk). Домогосподарства будувалися як зруби. У південній частині вони могли бути вапнякові. У Верхньому Шариші використовувалися багатошарові дахи. Майстри з східних та південно-східних країн залишили свої сліди також на дерев’яних церквах в регіоні (kulturno.sk).

В регіоні носили паличковану вишивку, популярні були чепці. Танці включали командні і обертові танці, хлопські чапаї, баштовську пісню та гайдамацьку ходу. Традиційні страви включають гречані локшина з сиром, каші з муки та молока та супи з сушених фруктів. На Різдво готують бобалки або крачун (kulturno.sk). В кінці 18 століття регіон Шариш був розділений на шість судових округів: Верхньоториський, Середньоториський, Нижньоториський, Секчівський, Топлянський і Маковицький (Mario Hudák). У Свідник проводяться Свята русинів і українців. В Бардейові відбуваються свята Русинських і Українських пісень. У Раславицях проходять Шаришські свята (Wikipedia). Музей Шариша в Бардейові має у своїх експозиціях іконопис. У Боляровцях зберігся функціональний млин. У Свіднику є музей українсько-русинської культури. У Раславицях є Галерея народного мистецтва (kulturno.sk).

Niektoré príspevky

,