2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš

Kráľovské mesto minulosti Ľubica

Hits: 1951

Obec Ľubi­ca leží neďa­le­ko od Kež­mar­ku, v nad­mor­skej výš­ke 630 met­rov nad morom. V cho­tá­ri obce sa nachá­dza­jú mno­hé lie­či­vé sír­na­té pra­me­ne (obec​lu​bi​ca​.sk). Žije tu asi 4164 oby­va­te­ľov (obec​lu​bi​ca​.sk), na plo­che 76.53 km2 (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1251. Od roku 1271 je krá­ľov­ským mes­tom. His­to­ric­ké náz­vy Ľubi­ce: Lubi­cha, Lubitz, Lym­bych, Lewbitz, Lei­bic (obec​lu​bi​ca​.sk). V 14. sto­ro­čí bolo mes­to Ľubi­ca väč­šie než Kež­ma­rok (slo​va​kia​na​.sk). V 17. sto­ro­čí stá­le Ľubi­ca pat­ri­la k naj­bo­hat­ším spiš­ským mes­tám. Pôso­bi­lo tu množ­stvo cechov, súken­ní­ci, čiž­má­ri, tká­či, ková­či, kraj­čí­ri, ková­či, reme­ná­ri, kožuš­ní­ci, murá­ri, kame­ná­ri, gar­bia­ri, mäsia­ri, deb­ná­ri, mly­ná­ri, tesá­ri, kolá­ri, slád­ko­via, pivo­var­ní­ci. V rokoch 14121772 bola Ľubi­ca v poľ­skom zálo­hu, spo­lu s ďal­ší­mi spiš­ský­mi mes­ta­mi. Aj v minu­los­ti sa využí­va­li lie­či­vé sír­ne pra­me­ne, zná­me sú od roku 1714. Pri pra­me­ňoch vznik­li kúpe­le, kto­ré odsú­dil k zánik vznik vojen­ské­ho výcvi­ko­vé­ho pries­to­ru Javo­ri­na v roku 1952. Medzi rok­mi 19741992 bola Ľubi­ca pri­čle­ne­ná ku Kež­mar­ku (obec​lu​bi​ca​.sk).


Ľubi­ca is a vil­la­ge loca­ted near Kež­ma­rok, situ­ated at an alti­tu­de of 630 meters abo­ve sea level. The vil­la­ge has nume­rous hea­ling sul­fur springs wit­hin its ter­ri­to­ry. The popu­la­ti­on of Ľubi­ca is app­ro­xi­ma­te­ly 4164 resi­dents, and it covers an area of 76.53 km². The first writ­ten men­ti­on of Ľubi­ca dates back to the year 1251. Sin­ce 1271, it has held the sta­tus of a roy­al town. The his­to­ri­cal names for Ľubi­ca inc­lu­de Lubi­cha, Lubitz, Lym­bych, Lewbitz, and Lei­bic. In the 14th cen­tu­ry, Ľubi­ca was lar­ger than Kež­ma­rok. During the 17th cen­tu­ry, Ľubi­ca remai­ned one of the wealt­hiest towns in the Spiš regi­on. Vari­ous guilds ope­ra­ted in the town, inc­lu­ding clot­hiers, cobb­lers, wea­vers, blacks­miths, tai­lors, locks­miths, belt makers, fur­riers, masons, sto­ne­cut­ters, tan­ners, but­chers, coopers, mil­lers, car­pen­ters, whe­e­lwrights, and bre­wers. From 1412 to 1772, Ľubi­ca was in Polish pled­ge along with other Spiš towns. The hea­ling sul­fur springs in Ľubi­ca have been uti­li­zed sin­ce 1714. Bath­hou­ses were estab­lis­hed around the springs, but the­ir exis­ten­ce was thre­a­te­ned by the cre­a­ti­on of the mili­ta­ry trai­ning area Javo­ri­na in 1952, lea­ding to the­ir even­tu­al dec­li­ne. From 1974 to 1992, Ľubi­ca was admi­ni­stra­ti­ve­ly atta­ched to Kežmarok.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Dolná Nitra, Krajina, Nitrianske, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Obyce – dedina s dávnou históriou neďaleko od Topoľčianok

Hits: 4208

Oby­ce sa nachá­dza­jú neďa­le­ko od Topoľ­čia­nok, na seve­ro­vý­chod od Zla­tých Mora­viec. Ležia na rie­ke Žita­va, ale sú tak­mer zo všet­kých strán obko­le­se­né hora­mi. Nachá­dza­jú sa tu via­ce­ré pra­me­ne pit­nej vody. Počas dru­hej sve­to­vej voj­ny to bola par­ti­zán­ska obec. Žijú tu dob­ro­sr­deč­ní a pra­co­vi­tí ľudia. Prvé písom­né zmien­ky o Oby­ciach sú už z roku 1075 v lis­ti­ne Svä­to­be­ňa­dic­ké­ho opát­stva sa spo­mí­na medzi majet­kom Ebe­dec”. Iné his­to­ric­ké náz­vy Obýc: Ebe­dec, Ede­ci, Ebe­y­dyz, Ebe­dech, Ebe­dych, Ebdecz. Kon­com 18. sto­ro­čia bola v Oby­ciach papier­ňa. Zanik­la asi v roku 1840, ale dodnes sa zacho­val pre túto oblasť názov Papier­ňa”, napriek tomu, že tam dnes sto­jí horá­reň (oby​ce​.eu).


Oby­ce is situ­ated near Topoľ­čian­ky, nort­he­ast of Zla­té Morav­ce. It is loca­ted along the Žita­va River but is sur­roun­ded by moun­tains from almost all sides. Seve­ral sour­ces of drin­king water can be found in the area. During World War II, Oby­ce ser­ved as a par­ti­san vil­la­ge. The inha­bi­tants are kno­wn for being kind-​hearted and hardworking.

The first writ­ten records of Oby­ce date back to 1075, men­ti­oned in a docu­ment of the Svä­to­be­ňa­dic­ké opát­stvo abbey as part of the pro­per­ty Ebe­dec.” Oby­ce had vari­ous his­to­ri­cal names, inc­lu­ding Ebe­dec, Ede­ci, Ebe­y­dyz, Ebe­dech, Ebe­dych, Ebdecz. In the late 18th cen­tu­ry, the­re was a paper mill in Oby­ce, which cea­sed to exist around 1840. Howe­ver, the name Papier­ňa” (Paper Mill) still per­sists in the area, des­pi­te the fact that the­re is now a moun­tain hut the­re (oby​ce​.eu).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post