2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Príroda, Rieky, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Záplavy v Bratislave

skala
Hits: 2151

V lete 2013 Bra­ti­sla­va nebo­la ďale­ko od vody v cen­tre Sta­ré­ho mes­ta. Bra­ti­sla­va leží pri rie­ke Dunaj a pre­to je náchyl­ná na zápla­vy spô­so­be­né nad­mer­ný­mi zráž­ka­mi, tope­ním sne­hu. Prud­ké prí­va­lo­vé zráž­ky môže spô­so­biť miest­ne zápla­vy, obzvlášť ak odvo­dňo­va­cie sys­té­my, kana­li­zá­cia nie sú dimen­zo­va­né na také­to extrém­ne podmienky.

Kon­com mája a začiat­kom júna 2013 sa na Duna­ji v dôsled­ku výdat­ných zrá­žok vytvo­ri­la povo­dňo­vá situ­ácia, kto­rá mala nega­tív­ny dopad naj­mä v nemec­kej a rakús­kej čas­ti povo­dia (Leš­ko­vá).

In the sum­mer of 2013, Bra­ti­sla­va was not far from water in the cen­ter of the Old Town. Loca­ted along the Danu­be River, Bra­ti­sla­va is sus­cep­tib­le to flo­oding cau­sed by exces­si­ve pre­ci­pi­ta­ti­on and sno­wmelt. Inten­se, tor­ren­tial rain­fall can lead to local flo­oding, espe­cial­ly if drai­na­ge sys­tems and sewa­ge are not desig­ned to hand­le such extre­me conditions.

At the end of May and the begin­ning of June 2013, due to hea­vy rain­fall, a flo­od situ­ati­on emer­ged on the Danu­be, affec­ting pri­ma­ri­ly the Ger­man and Aus­trian parts of the basin (Leš­ko­vá).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Súľov – Hradná

skala
Hits: 2386

Obec leží v Súľov­skej kot­li­ne, na juho­vý­chod­nom výbež­ku okre­su Byt­ča. Rodáč­kou obce je spe­váč­ka Zuza­na Sma­ta­no­vá (Wiki­pe­dia). Neďa­le­ko sa nachá­dza prí­rod­ná rezer­vá­cia Súľov – Hrad­ná, kto­rá je súčas­ťou Súľov­ských vrchov. V tej­to oblas­ti sa nachá­dza aj hrad­ný kopec.

The vil­la­ge is loca­ted in the Súľov Basin, on the sout­he­ast tip of the Byt­ča dis­trict. A notab­le nati­ve of the vil­la­ge is the sin­ger Zuza­na Sma­ta­no­vá (Wiki­pe­dia). Near­by, the­re is the natu­ral reser­ve Súľov – Hrad­ná, which is part of the Súľov­ské Vrchy moun­tain ran­ge. In this area, you can also find the Cast­le Hill.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Kostolecká tiesňava

skala
Hits: 2449

Ties­ňa­va je súčas­ťou Súľov­ských vrchov, nachá­dza sa nad sever­ným okra­jom Strá­žov­ských vrchov. Je učeb­ni­co­vým prí­kla­dom vod­nej eró­zie. Epi­ge­ne­tic­kým zare­zá­va­ním Manín­ske­ho poto­ka do vápen­co­vé­ho brad­la vznik­la pre­lo­mo­vá úži­na lemo­va­ná skal­ný­mi ste­na­mi. Bra­lo tvo­ria­ce ľavú stra­nu sa nazý­va Kav­čia ska­la. Vrchol pra­vé­ho sva­hu je pome­no­va­ný Drie­ňov­ka. Duti­na zvet­ra­né­ho jad­ra anti­kli­ná­ly je nazva­ná Stre­cha Slo­ven­ska (Wiki­pe­dia), čo je jeden z naj­väč­ších skal­ných pre­vi­sov v Západ­ných Kar­pa­toch (Infor­mač­ná tabuľa).

Sme­rom dole po Manín­skom poto­ku sa nachá­dza Manín­ska ties­ňa­va. Za ties­ňa­vou sa na sva­hu nad obcou Kos­to­lec nachá­dza výraz­né vápen­co­vé bra­lo Bos­ma­ny (Wiki­pe­dia). Za prí­rod­nú rezer­vá­ciu bola vyhlá­se­ná v roku 1970. V roku 1988 bol vybu­do­va­ný náuč­ný chod­ník Manín­skou a Kos­to­lec­kou ties­ňa­vou, na 17-​tich kilo­met­roch má 18 zastá­vok (Jozef Cyp­rich). Kos­to­lec­ká ties­ňa­va je šir­šia a otvo­re­nej­šía ako Manín­ska (Infor­mač­ná tabuľa).

The Ties­ňa­va Gor­ge is part of the Súľov­ské Vrchy (Súľov Moun­tains) and is loca­ted abo­ve the nort­hern edge of the Strá­žov­ské Vrchy. It ser­ves as a text­bo­ok exam­ple of water ero­si­on. Through epi­ge­ne­tic inci­si­on by the Manín­sky Cre­ek into the limes­to­ne rid­ge, a bre­akth­rough gor­ge with roc­ky walls was for­med. The rid­ge for­ming the left side is cal­led Kav­čia Ska­la (Jack­daw Rock). The sum­mit of the right slo­pe is named Drie­ňov­ka. The hol­low of the weat­he­red core of the antic­li­ne is cal­led Stre­cha Slo­ven­ska, one of the lar­gest rock over­hangs in the Wes­tern Car­pat­hians (Wiki­pe­dia), (Infor­ma­ti­on Board).

Hea­ding downs­tre­am along the Manín­sky Cre­ek, you will find the Manín­ska Ties­ňa­va. Bey­ond the gor­ge, on the slo­pe abo­ve the vil­la­ge of Kos­to­lec, the­re is a pro­mi­nent limes­to­ne rid­ge cal­led Bos­ma­ny (Wiki­pe­dia). It was dec­la­red a natu­ral reser­ve in 1970. In 1988, an edu­ca­ti­onal trail was estab­lis­hed through the Manín­ska and Kos­to­lec­ká Ties­ňa­va, cove­ring 17 kilo­me­ters with 18 stops (Jozef Cyp­rich). The Kos­to­lec­ká Ties­ňa­va is wider and more open com­pa­red to the Manín­ska (Infor­ma­ti­on Board).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Tekov

Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku

skala
Hits: 2427

O vzni­ku kláš­to­ra vra­ví legen­da, pod­ľa kto­rej kráľ Gej­za, kto­rý veľ­mi rád poľo­val v oko­li­tých lesoch stre­tol s jeho prí­buz­ným Šala­mú­nom, ale­bo s nie­kým, kto sa naň­ho podo­bal. Gej­za bol tým­to stret­nu­tím doja­tý, pre­to na tom­to mies­te zalo­žil bene­dik­tín­sky kláš­tor a obda­ro­val ho aj znač­ným majet­kom. Deji­ny sú však iné, Gej­za a Šala­mún boli súpe­ri. Šala­mún mal kláš­tor v Pan­non­hal­me. Dneš­ný Hron­ský Beňa­dik bol mies­tom, kde zalo­žil kláš­tor Gej­za, vte­dy bolo od dáv­na mies­to zná­me ako Slo­ven­ská Brá­na. Pred­po­kla­dá sa, že exis­to­val už v roku 1075 (bena​dik​-klas​tor​.sk). Hron­ský Beňa­dik sa spo­mí­na vte­dy ako monas­te­rium, ecc­le­sia Sanc­ti Bene­dic­ti (pamiat​ky​.net).

Stal sa význam­ným stre­dis­kom kul­túr­ne­ho živo­ta a vzde­la­nos­ti. Vzni­ka­li die­la výtvar­né­ho ume­nia, hudob­nej kul­tú­ry, litur­gie a teoló­gie. Mal kom­pe­ten­ciu na vydá­va­nie tak­mer všet­kých dru­hov písom­nos­tí, potvr­dzo­va­nie a ove­ro­va­nie lis­tín, mal pôsob­nosť pri spor­ných majet­ko­vých zále­ži­tos­tiach, bol mies­tom depo­no­va­nia cen­nos­tí a archí­vov (obech​ron​sky​be​na​dik​.sk). Vďa­ka Tur­kom sa stal v 16. sto­ro­čí kláš­tor vojen­skou pev­nos­ťou (bena​dik​-klas​tor​.sk).

V roku 1950 sa stal kon­cen­trač­ným kláš­to­rom pre rehoľ­né ses­try z celé­ho Slo­ven­ska (bena​dik​-klas​tor​.sk). Od roku 1927 s pre­stáv­ka­mi do roku 1999 tu pôso­bi­li sale­ziá­ni. Momen­tál­ne tu pôso­bí reho­ľa pal­lo­tí­nov objekt slú­ži ako cha­rit­ný domov, ale aj ako mies­to krát­ko­do­bé­ho poby­tu (Wiki­pe­dia). Od roku 1970 je opát­stvo vyhlá­se­né za národ­nú kul­túr­nu pamiat­ku (bena​dik​-klas​tor​.sk). V roku 2011 bol vyhlá­se­ný za jeden zo sied­mich divov Ban­sko­bys­tric­ké­ho samo­správ­ne­ho kra­ja (aktu​ali​ty​.sk).

The legend tells of the foun­ding of the monas­te­ry, accor­ding to which King Gej­za, who enjo­y­ed hun­ting in the sur­roun­ding forests, encoun­te­red his rela­ti­ve Šala­mún or some­one resem­bling him. Tou­ched by this mee­ting, Gej­za foun­ded a Bene­dic­ti­ne monas­te­ry at this loca­ti­on and endo­wed it with con­si­de­rab­le wealth. Howe­ver, his­to­ry paints a dif­fe­rent pic­tu­re, as Gej­za and Šala­mún were rivals. Šala­mún had a monas­te­ry in Pan­non­hal­ma. The present-​day Hron­ský Beňa­dik was whe­re Gej­za foun­ded the monas­te­ry, and the pla­ce had long been kno­wn as the Slo­vak Gate. It is assu­med to have exis­ted as ear­ly as 1075 (bena​dik​-klas​tor​.sk). Hron­ský Beňa­dik is men­ti­oned at that time as monas­te­rium, ecc­le­sia Sanc­ti Bene­dic­ti (pamiat​ky​.net).

It beca­me a sig­ni­fi­cant cen­ter of cul­tu­ral life and edu­ca­ti­on, giving rise to works of visu­al arts, musi­cal cul­tu­re, litur­gy, and the­olo­gy. The monas­te­ry had the aut­ho­ri­ty to issue almost all types of docu­ments, con­firm and veri­fy char­ters, adju­di­ca­te in dis­pu­ted pro­per­ty mat­ters, and ser­ved as a depo­si­to­ry for valu­ab­les and archi­ves (obech​ron​sky​be​na​dik​.sk). Due to the thre­at of the Turks, the monas­te­ry beca­me a mili­ta­ry for­tress in the 16th cen­tu­ry (bena​dik​-klas​tor​.sk).

In 1950, it beca­me a con­cen­tra­ti­on monas­te­ry for nuns from across Slo­va­kia (bena​dik​-klas​tor​.sk). From 1927 with inter­rup­ti­ons until 1999, the Sale­sians wor­ked here. Cur­ren­tly, the Pal­lot­ti­ne order ope­ra­tes in the faci­li­ty, ser­ving as a cha­ri­tab­le home and a pla­ce for short-​term sta­ys (Wiki­pe­dia). Sin­ce 1970, the abbey has been dec­la­red a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (bena​dik​-klas​tor​.sk). In 2011, it was dec­la­red one of the seven won­ders of the Ban­ská Bys­tri­ca Self-​Governing Regi­on (aktu​ali​ty​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zamagurie

Ľubovniansky hrad

skala
Hits: 2967

Ľubov­nian­sky hrad sa nachá­dza na seve­re Slo­ven­ska, nad mes­tom Sta­rá Ľubov­ňa, v nad­mor­skej výš­ke 548 met­rov. V minu­los­ti bol zná­my aj ako cas­trum Lib­lou, de Lyb­lio, de Lub­low, Lyb­lyo, arx Lub­los. Vzni­kol na roz­hra­ní 13. a 14. sto­ro­čia ako hra­nič­ný, stráž­ny. Pod­ľa nie­kto­rých pra­me­ňov ho vybu­do­va­lo oko­lo roku 1280 poľ­ské knie­ža Bole­slav, zať uhor­ské­ho krá­ľa Bela IV. V roku 1412 sa spo­lu s ďal­ší­mi 13. spiš­ský­mi mes­ta­mi a pan­stva­mi dostal do poľ­ské­ho zálo­hu. Násled­ne na hra­de síd­li­li sta­ros­to­via zálo­ho­va­ných miest. V roku ho tak­mer zni­čil veľ­ký požiar. Hrad náklad­ne reno­vo­va­li. Záloh sa skon­čil v roku 1772, hrad začal upa­dať. Bol využí­va­ný ako kasá­reň, neskôr skla­dis­ko. Po roku 1945 bol po via­ce­rých iných dáv­nej­ších rekon­štruk­ciách obno­ve­ný ako ško­la. V roku 1971 začal na hra­de arche­olo­gic­ký a archi­tek­to­nic­ký výskum (Wiki­pe­dia). V are­áli hra­du ras­tie mohut­ná 25 met­rov vyso­ká lipa malo­lis­tá s obvo­dom kme­ňa 450 cm, sta­rá asi 350 – 400 rokov (Wiki­pe­dia).

The Ľubov­ňa Cast­le is loca­ted in the north of Slo­va­kia, abo­ve the town of Sta­rá Ľubov­ňa, at an ele­va­ti­on of 548 meters. In the past, it was also kno­wn as cas­trum Lib­lou, de Lyb­lio, de Lub­low, Lyb­lyo, arx Lub­los. It ori­gi­na­ted at the turn of the 13th and 14th cen­tu­ries as a bor­der, guar­ding for­tress. Accor­ding to some sour­ces, it was built around the year 1280 by the Polish prin­ce Bole­sław, the son-​in-​law of the Hun­ga­rian King Béla IV. In 1412, toget­her with 13 other Spiš towns and esta­tes, it fell into Polish pawn. Sub­se­qu­en­tly, cas­tel­lans of pawned towns resi­ded in the cast­le. In the same year, it was almost des­tro­y­ed by a lar­ge fire, lea­ding to an expen­si­ve reno­va­ti­on. The pawn ended in 1772, and the cast­le began to dec­li­ne. It was used as a bar­racks and later as a ware­hou­se. After 1945, fol­lo­wing seve­ral ear­lier recons­truc­ti­ons, it was res­to­red as a scho­ol. In 1971, archa­e­olo­gi­cal and archi­tec­tu­ral rese­arch began at the cast­le (Wiki­pe­dia). Wit­hin the cast­le grounds, a mas­si­ve small-​leaved lime tree gro­ws, rea­ching a height of 25 meters with a trunk cir­cum­fe­ren­ce of 450 cm, esti­ma­ted to be around 350 – 400 years old (Wiki­pe­dia).

Любовнянський замок розташований на півночі Словаччини, над містом Стара Любовня, на висоті 548 метрів. У минулому його також відомо як cas­trum Lib­lou, de Lyb­lio, de Lub­low, Lyb­lyo, arx Lub­los. Виник на рубежі 13-​го і 14-​го століть як кордоновий, сторожовий замок. За деякими джерелами, його побудував близько 1280 року польський князь Болеслав, зять угорського короля Бели IV. У 1412 році, разом із 13 іншими містами та володіннями Спішу, він потрапив у польську заставу. Після цього на замку проживали замкові голови заставлених міст. У той же рік його майже знищив великий пожежа, що призвела до дороговартісного ремонту. Заставу завершено в 1772 році, і замок почав втрачати свою популярність. Його використовували як касарню, а пізніше як склад. Після 1945 року, після кількох попередніх реконструкцій, він був відновлений як школа. У 1971 році розпочався археологічний і архітектурний дослідження на замку (Wiki­pe­dia). На території замку росте величезна липа звичайна, висотою 25 метрів і об’ємом стовбура 450 см, вік якої оцінюється приблизно в 350 – 400 років (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post