Krajina, Zahraničie, Obce, Rakúsko, Fotografie

Berg a Königswarte

skala
Hits: 2941

Obec Berg je obec Dolného Rakúska v okrese Bruck an der Leitha v nadmorskej výške 154 metrov nad morom (Wikipedia) na úpätí vrchu Königswarte (gemeindeberg.at). Chorvátsky názov pre obec je Pierga. Na ploche 9.47 km2 tu žije 757 obyvateľov. Neďaleko sa nachádza Bratislava, resp. jej miestna časť Petržalka. Do roku 1996 tvorila s obcou Wolfsthal jednu obec Wolfsthal-Berg. Je obľúbeným cieľom cyklistov (Wikipedia). Berg sa označuje za agrárnu a vinohradnícku obec (gemeindeberg.at).

Prví usadlíci, ktorí položili základy boli z Bavorska v roku 800. Obec ležala aj v minulosti na pohraničí, veľakrát bola zničená, a znovu vybudovaná (gemeindeberg.at). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 862 pod pomenovaním Pagus ad Pergo. Nachádza sa tu stĺp svätej Márie – morový stĺp, ktorý stojí na bývalom okraji obce, na hranici s Burgenlandom, čo bola v minulosti hranica medzi Rakúskom a Uhorskom. Bol pravdepodobne postavený na pamiatku morovej epidémie z roku 1679 (Wikipedia).

Königswarte – je východnou časťou Hundsheimských vrchov. Nachádza sa tu vyhliadková veža (gemeindeberg.at). Leží v nadmorskej výške 344 metrov nad morom. Má výšku 22.7 metra. Vyhliadková plošina je vo výške 19.2 metra. Hore vedie 120 schodov (Róbert Pintér), stojí tu od roku 2001 (citylife.sk). Od roku 1958 sa tu nachádza vojenský objekt. Za čias Habsburgovcov Königswarte slúžila ako pozorovateľňa. Medzi obcami Kittsee, Berg, tu nechávali Habsburgovci pochodovať vojsko a organizovali vojenské prehliadky. Napr. cisár František I., ale aj Napoleon (Róbert Pintér).

The village of Berg is a municipality in Lower Austria in the Bruck an der Leitha district at an elevation of 154 meters above sea level (Wikipedia) at the foot of the Königswarte mountain (gemeindeberg.at). The Croatian name for the village is Pierga. With an area of 9.47 km2, it is home to 757 inhabitants. Nearby is Bratislava, specifically its district Petržalka. Until 1996, it formed a single municipality with the village of Wolfsthal called Wolfsthal-Berg. It is a popular destination for cyclists (Wikipedia). Berg is known as an agricultural and viticultural community (gemeindeberg.at).

The first settlers who laid the foundations of the village came from Bavaria in 800. The village has a history of being on the border, often destroyed, and rebuilt again (gemeindeberg.at). The first written mention of the village dates back to 862 under the name Pagus ad Pergo. There is a column of Saint Mary – a plague column located on the former edge of the village, on the border with Burgenland, which used to be the border between Austria and Hungary. It was probably built in memory of the plague epidemic of 1679 (Wikipedia).

Königswarte – is the eastern part of the Hundsheim Mountains. There is an observation tower here (gemeindeberg.at). It is located at an altitude of 344 meters above sea level. The tower has a height of 22.7 meters. The observation platform is at a height of 19.2 meters. There are 120 stairs leading to the top (Róbert Pintér), and it has been standing here since 2001 (citylife.sk). Since 1958, a military facility has been located here. During the Habsburg era, Königswarte served as an observation point. Habsburgs used to parade their troops and organize military reviews between the villages of Kittsee, Berg, and Bratislava. For example, Emperor Francis I and even Napoleon (Róbert Pintér).

Die Gemeinde Berg ist eine Gemeinde in Niederösterreich im Bezirk Bruck an der Leitha auf einer Höhe von 154 Metern über dem Meeresspiegel (Wikipedia) am Fuße des Berges Königswarte (gemeindeberg.at). Der kroatische Name für die Gemeinde lautet Pierga. Mit einer Fläche von 9,47 km2 leben hier 757 Einwohner. In der Nähe befindet sich Bratislava, genauer gesagt der Stadtteil Petržalka. Bis 1996 bildete sie zusammen mit der Gemeinde Wolfsthal eine Gemeinde namens Wolfsthal-Berg. Es ist ein beliebtes Ziel für Radfahrer (Wikipedia). Berg gilt als landwirtschaftliche und weinbauliche Gemeinde (gemeindeberg.at).

Die ersten Siedler, die die Grundlagen des Dorfes legten, kamen im Jahr 800 aus Bayern. Das Dorf hat eine Geschichte an der Grenze, oft zerstört und wieder aufgebaut worden zu sein (gemeindeberg.at). Die erste schriftliche Erwähnung des Dorfes stammt aus dem Jahr 862 unter dem Namen Pagus ad Pergo. Es gibt eine Säule der Heiligen Maria – eine Pest-Säule am ehemaligen Rand des Dorfes, an der Grenze zu Burgenland, die früher die Grenze zwischen Österreich und Ungarn bildete. Sie wurde wahrscheinlich zum Gedenken an die Pestepidemie von 1679 errichtet (Wikipedia).

Königswarte – ist der östliche Teil des Hundsheim-Gebirges. Hier gibt es einen Aussichtsturm (gemeindeberg.at). Er befindet sich auf einer Höhe von 344 Metern über dem Meeresspiegel. Der Turm hat eine Höhe von 22,7 Metern. Die Aussichtsplattform befindet sich in einer Höhe von 19,2 Metern. Es gibt 120 Stufen, die nach oben führen (Róbert Pintér), und er steht hier seit 2001 (citylife.sk). Seit 1958 befindet sich hier eine Militäreinrichtung. Während der Habsburgerzeit diente die Königswarte als Beobachtungspunkt. Die Habsburger ließen ihre Truppen zwischen den Dörfern Kittsee, Berg und Bratislava aufmarschieren und organisierten militärische Paraden. Zum Beispiel Kaiser Franz I. und sogar Napoleon (Róbert Pintér).

,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Biotopy, Fotografie

Zádielská tiesňava

skala
Hits: 3074

Zádielska tiesňava sa nachádza medzi krasovými planinami Horný vrch a Zádielskou planinou. Vyerodovala ju riečka Blatnica (Blatný potok) (Wikipedia), Chotárny potok. Je najhlbšou tiesňavou na Slovensku. Je najlepšie viditeľná zo Zádielskej vyhliadky na Krkavčích skalách (slovensky-kras.eu). V čase meterologicko – hydrologických extrémoch sa Blatnica mení v dravú rieku s obrovskou eróznou energiou. Na prelome mája a júna 2010 zasiahla región tisícročná . Tiešňava je 400 metrov hlboká, 2 km dlhá (Wikipedia). Od roku 1954 je Národnou prírodnou rezerváciou (enviroportal.sk). Jedinečná vegetácia Zádielskej tiesňavy je dôsledkom hraničného lokácie medzi Slovenským krasom a Slovenským rudohorím (Informačná tabuľa). 

Súčasťou tiesňavy je 105 metrov vysoký ihlanovitý útvar – skalná ihla, ktorý vďaka svojmu tvaru dostal názov „Cukrová homoľa“. V hornej časti je Malá cukrová homoľa, ktorá dosahuje asi 20 % výšky Cukrovej homole. V Zádielskej tiesňave poznáme asi 100 jaskýň, najznámejšia je Kráľovská jaskyňa. Aj z niekoľkých kilometrov je vidno Orliu dieru (Sas-lyuk), ktorej vchod leží v mohutnej skalnej stene – Orlia bašta. Najväčšou je Tajná jaskyňa (Wikipedia).

Zádielska Gorge is situated between the karst plateaus of Horný vrch and Zádielska planina. It was carved by the Blatnica River (Blatný potok) (Wikipedia) and Chotárny potok. It is the deepest gorge in Slovakia. It is best observed from the Zádielska viewpoint on Krkavčie (Slovak Karst) (slovensky-.eu). During meteorological-hydrological extremes, the Blatnica transforms into a powerful river with tremendous erosive energy. In the period between May and June 2010, the region was hit by a millennium flood. The gorge is 400 meters deep and 2 kilometers long (Wikipedia). Since 1954, it has been a National Nature Reserve (enviroportal.sk). The unique vegetation of Zádielska Gorge is a result of the border location between the Slovak Karst and the Slovak Ore Mountains (Information board).

The gorge includes a 105-meter-high conical formation, a rock needle named „Cukrová homoľa“ due to its shape. In the upper part, there is a smaller sugar cone called Malá cukrová homoľa, reaching about 20% of the height of Cukrová homole. Zádielska Gorge is home to around 100 caves, with the most famous being the Kráľovská Cave. Even from several kilometers away, you can see Orlia diera (Sas-lyuk), whose entrance is in a massive rock wall known as Orlia bašta. The largest cave is Tajná jaskyňa (Wikipedia).

A Zádielska szoros a Horný vrch és a Zádielska planina karsztos fennsíkok között fekszik. A Blatnica folyó (Blatný potok) (Wikipedia) és a Chotárny potok alakította ki. Ez a leghosszabb szoros Szlovákiában. A legjobban a Zádielska kilátóból látható a Krkavčie skaly-n (szlovák karszt) (slovensky-kras.eu). Meteorológiai-hidrológiai extrémek idején a Blatnica erőteljes folyóvá változik hatalmas eróziós energiával. 2010 május és június fordulóján az régiót évezredes árvíz sújtotta. A szoros 400 méter mély és 2 kilométer hosszú (Wikipedia). 1954 óta Nemzeti Természetvédelmi Terület (enviroportal.sk). A Zádielska szoros egyedi növényzete a Szlovák Karszt és a Szlovák Érchegység határterületének következménye (Információs tábla).

A szoros része egy 105 méter magas kúp alakú formációnak, egy szikla tűnek, amit a „Cukrová homoľa“ névvel illettek a formájára. A felső részen található egy kisebb cukor kúp, a Malá cukrová homoľa, ami kb. 20% -át teszi ki a Cukrová homolének. A Zádielska szoros körülbelül 100 barlangot tartalmaz, a legismertebb a Kráľovská Cave. Még néhány kilométerről is látható az Orlia diera (Sas-lyuk), melynek bejárata egy tömör sziklafalban található, Orlia bašta néven. A legnagyobb barlang a Tajná jaskyňa (Wikipedia).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Príroda, Ľudská príroda, Umenie, Stavby, Fotografie

Betliarsky kaštieľ – gemerská perla

skala
Hits: 3269

Kaštieľ v Betliari sa nachádza neďaleko Rožňavy. Postavili ho na základoch staršieho renesančného kaštieľa Bebekovcov na začiatku 18. storočia (Wikipedia). Betliar bol súčasťou Brzotínskeho panstva, ktoré v stredoveku vlastnili Bebekovci. Na mieste dnešného kaštieľa je pravdepodobne dali postaviť malý vodný hrádok. Avšak v roku 1566 museli Horné Uhorsko opustiť. Správcom už cisárskeho majetku bol v roku 1578 Peter I. Andrássy. Andrássyovci zastávali funkciu hradných kapitánov 400 rokov (betliar.eu). Andrássyovský kaštieľ v Betliari je jediným kaštieľom na Slovensku, ktorý sa po roku 1945 zachoval so svojím pôvodným zariadením a zbierkami (snm.sk). Poslední členovia betliarskej vetvy Andrássyovcov opustili svoje majetky v roku 1944. Čiastočné stavebné úpravy a obnova objektov boli vykonávané v rokoch 1982 – 1986. V roku 1985 bol celý areál kaštieľa aj parkom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku (snm.sk). Rozsiahla rekonštrukcia kaštieľa bola ukončená v roku 1994 (snm.sk). Jednou z najväčších pozoruhodností kaštieľa je ústredná knižnica, ktorú založil Leopold Andrássy. Uchováva vyše 14-tisíc zväzkov (slovakia.travel). Najvzácnejšími sú prvotlače, ktorých je päť. Najstaršia z roku 1486 a bola vydaná v Benátkach. Knižnica má takmer tretinu zbierok už aj v digitálnej podobe (obecbetliar.sk).

Ku kaštieľu patrí park s rozlohou 57 hektárov, bol založený v rokoch 1792 – 1795 záhradníkom Henrichom Nebbienom vďaka iniciatíve Leopolda Andrássyho. Od roku 1978 je zaradený do zoznamu umelecky a kultúrne hodnotných parkov sveta UNESCO. Od roku 1985 je národnou kultúrnou pamiatkou (snm.sk). V parku je unikátny umelý vodný systém, ktorý pozostáva zo sústavy umelých vodných rigolčekov odvádzajúcich vodu z Betliarskeho potoka do troch jazier, troch fontán a tzv. Veľkého vodopádu, najväčšieho svojho druhu na Slovensku (snm.sk). V parku je pri rybníku zverinec v podobe stredovekého hradu s vežičkou, kde Andrássyovci chovali medveďa hnedého, líšku, vlka a rysa. Nachádza sa tu slobodomurársky a čínsky pavilón, japonský most či Hermesova studňa, pri vstupnej bráne sa nachádza klasicistická rotunda z konca 18. storočia (snm.sk). Nachádza sa tu rímsky vodopád, navrhnutý v roku 1823 Josefom Bergmannom. Je 9 metrov vysoký a je najvyšším umelým vodopádom na Slovensku (Denisa Ballová). V parku sú stále zvyšky prastarého tisového lesa (Wikipedia).

The Betliar Castle is located near Rožňava. It was built on the foundations of an older Renaissance castle of the Bebek family at the beginning of the 18th century (Wikipedia). Betliar was part of the Brzotín estate, owned by the Bebek family in the Middle Ages. It is likely that a small water castle was built at the site of the current castle. However, in 1566, they had to leave Upper Hungary. The imperial property was administered by Peter I. Andrássy in 1578. The Andrássy family held the position of castle captains for 400 years (betliar.eu). The Andrássy Castle in Betliar is the only castle in Slovakia that has preserved its original furnishings and collections since 1945 (snm.sk). The last members of the Betliar branch of the Andrássy family left their properties in 1944. Partial construction modifications and renovations were carried out between 1982 and 1986. In 1985, the entire castle complex, including the park, was declared a national cultural monument (snm.sk). Extensive reconstruction of the castle was completed in 1994 (snm.sk). One of the most notable features of the castle is the central library founded by Leopold Andrássy, housing over 14,000 volumes (slovakia.travel). The most valuable items are first editions, of which there are five. The oldest dates back to 1486 and was issued in Venice. The library has nearly a third of its collections already in digital form (obecbetliar.sk).

A Betliari kastély Rožňavától nem messze található. Az épületet a Bebek család reneszánsz kastélyának alapjaira építették a 18. század elején (Wikipedia). Betliar része volt a Brzotín-i birtoknak, melyet középkorban a Bebek család birtokolt. Valószínű, hogy a jelenlegi kastély helyén egy kis vízi vár állt. Azonban 1566-ban el kellett hagyniuk Felső-Magyaro. Az ingatlant 1578-ban már I. Péter Andrássy kezelte. Az Andrássy család 400 évig töltötte be a várcsászári tisztséget (betliar.eu). A Betliari kastély az egyetlen szlovák kastély, amely megőrizte eredeti bútorzatát és gyűjteményeit 1945 óta (snm.sk). Az Andrássy család betliari ágának utolsó tagjai 1944-ben hagyták el tulajdonaikat. Az épületek részleges átalakításait és felújításait 1982 és 1986 között végezték. 1985-ben az egész kastélykerttel együtt nemzeti kulturális emlékké nyilvánították (snm.sk). A kastély széleskörű helyreállítása 1994-ben fejeződött be (snm.sk). A kastély egyik legjelentősebb része Leopold Andrássy által alapított központi könyvtár, amely több mint 14 000 kötetet tartalmaz (slovakia.travel). A legértékesebb darabok az első kiadások, amelyekből öt darab található. A legrégebbi 1486-ból származik és Velencében jelent meg. A könyvtár köteteinek közel harmada már digitális formában is elérhető (obecbetliar.sk).

Krajina, Slovensko, Fotografie

Blatnica

skala
Hits: 3461

Blatnica patrí medzi najchladnejšie Slovenska, leží v centrálnej oblasti Turca, na styku Turčianskej kotliny a Veľkej Fatry. Leží v nadmorskej výške 495 metrov nad morom. Na ploche 86 km2 žije 913 obyvateľov (Wikipedia). Historické názvy obce: Blathnicha, Blatnicze, Blatnice, Plathnicha, Blatnicza, Turčianská Blatnica (e-obce.sk). V Blatnici a v jej priľahlých dolinách natáčali bratia Siakeľovci prvého slovenského Jánošíka (Wikipedia).

Blatnica je starobylá obec ležiaca po oboch stranách Blatnického potoka v Turčianskej kotline. Prvé pravekého sa viažu na 3. tisícročie pred Kristom. Boli to kanelovanej kultúry. Prvé správy o obci sú z roku 1230. Obec bola pôvodne podhradím Blatnického hradu. Pôsobila tu spisovateľka Maša Haľamová (blatnica.sk), Karol Plicka, narodil sa tu filmový režisér a kameraman Jaroslav Siakeľ (blatnica.sk). V obci nájdeme mnoho murovaných s veľkými bránami – typ olejkársky a typické turčianske drevené s kožovkou len medzi trámami stien (blatnica.sk). Obyvatelia boli poddaní najmä rodu Révayovcov. Venovali sa olejkárstvom, šafraníctvom, remeslami a poľnohospodárstvom (blatnica.sk). V prvej písomnej správe o osídlení na území Blatnice sa spomína dedina Solomus-Sokolčie, dnes časť obce. Koncom 13. storočia je už postavené jadro Blatnického hradu. Tesne nad ním sa nachádzala dedina Sebeslavce. V druhej polovici 16. storočia sa olejkárstvo stalo výnosným zdrojom obživy. V 18. storočí sa touto činnosťou v obci živilo viac ako 100 domácností. Blatnica patrila medzi relatívne veľké obce, v roku 1785 tu žilo 1015 obyvateľov v 157 domoch (blatnica.sk). Našiel sa tu meč slovenského veľmoža z polovice 8. storočia. Patril bojovníkovi z radov vysoko postavenej staroslovenskej šľachty.  Vyrobili ho z damascénskej ocele a kovali ho tradičným spôsobom na drevenom uhlí. Jeho rúčka je zo strieborného plechu, pozlátená 24-karátovým zlatom a sú do nej vsadené červené rubíny (Wikipedia).

Blatnica is one of the coldest villages in Slovakia, situated in the central Turiec region at the confluence of the Turiec Basin and the Great Fatra mountains. It lies at an elevation of 495 meters above sea level, covering an area of 86 km2 with a population of 913 inhabitants (Wikipedia). The historical names of the village include Blathnicha, Blatnicze, Blatnice, Plathnicha, Blatnicza, and Turčianská Blatnica (e-obce.sk). The Siakeľ brothers filmed the first Slovak Jánošík in Blatnica and its surrounding valleys (Wikipedia).

Blatnica is an ancient village situated on both sides of the Blatnický Creek in the Turiec Basin. The earliest traces of prehistoric settlement date back to the 3rd millennium BC, associated with the people of the Corded Ware culture. The first written records of the village are from 1230, and it was originally a sub-castle of Blatnický Castle. The writer Maša Haľamová (blatnica.sk) and the film director and cameraman Jaroslav Siakeľ, who was born in Blatnica (blatnica.sk), have connections to the village.

In Blatnica, one can find many brick houses with large gates, representing the typical oilman’s architecture, as well as traditional Turiec wooden houses with leather insulation between the beams (blatnica.sk). The residents were mainly subjects of the Révay family, engaging in oil pressing, saffron cultivation, crafts, and agriculture (blatnica.sk). The first written mention of settlement in the Blatnica area refers to the village of Solomus-Sokolčie, now part of the village. The core of Blatnický Castle was already built at the end of the 13th century. Oleaginous craftsmanship became a lucrative livelihood in the late 16th century, and by the 18th century, over 100 households in the village were involved in this activity. Blatnica was a relatively large village, with 1,015 inhabitants living in 157 houses in 1785 (blatnica.sk).

An 8th-century Slovak noble’s sword was found in Blatnica, belonging to a warrior from the ranks of the high-ranking Old Slovak nobility. Crafted from Damascus steel and forged using traditional methods on wooden charcoal, the handle is made of silver plate, gilded with 24-carat gold, and embedded with red rubies (Wikipedia).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Orava, Fotografie

Podbiel – skvost ľudovej architektúry

skala
Hits: 4636

Oravská dedina Podbiel poskytuje návštevníkovi malebný pohľad do minulosti. Drevenice, ktoré sa tu nachádzajú, sú “ živé“. Často slúžia ako ubytovanie turistom. Na druhej strane Podbiel je normálna dedina, kde sú murované . Obec vznikla valašskou kolonizáciou, prvá písomná zmienka o obci je z roku 1556. Názov súvisí s Bielou skalou. Historické názvy obce: Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. Časť obce Bobrova rala je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry (orava.sk). V Podbieli je údajne najzachovalejší komplex zachovalých drevených stavieb ľudovej architektúry v strednej Európe – 64 pôvodných dreveníc, ktoré boli prevažne postavené koncom 19. storočia. Na každej drevenici je vyrezaná ružica – znak slnka, najvýznamnejšieho keltského božstva. Obec má cca 1300 obyvateľov. Leží na starej obchodnej ceste, tzv. jantárovej, prípadne soľnej ceste, ktorej siaha ešte pred keltské osídlenie Oravy a smeruje popri rieke cez Malatinský priesmyk na . Za Uhorska bola v Podbieli druhá colná kontrola po Tvrdošíne, pretože sa nedal obísť. Pri Podbieli sa vypínajú skalné bralá. Jedno z nich sa nazýva Biela skala. Bolo starobylým keltským hradiskom. Podľa povestí bolo aj templárskym hradiskom. Severnejšie sa týči druhé bralo s názvom Červená skala. Z nej vidno, že Podbiel leží akoby na poloostrove, ktorý vytvorili Studená a Orava (podbiel.sk).

V obci sa nachádza národná technická pamiatka Františkova Huta. Ľudia hutu nazývajú hámor. Nachádza sa neďaleko od obce. Zachovali sa obvodové múry a centrálna vysoká pec. Každoročne sa v tejto železiarni usporadúva folk-country festival spojený s ukážkou starovekého tavenie železnej rudy (podbiel.sk). Osudy železiarne postavenej v roku 1836 sú zahalené tajomstvom. Objekt je ľuďmi nazývaný hámor. Koncom augusta sa tu pravidelne organizuje hudobný festival spojený s ukážkou tavenie železnej rudy starovekou technológiou. Počiatky hutníctva a baníctva v obci sú zo 17. storočia (Informačná tabuľa).

The Orava village of Podbiel offers visitors a picturesque glimpse into the past. The wooden houses found here are „alive“ and often serve as accommodation for tourists. On the other hand, Podbiel is a normal village where there are brick houses. The village was formed by Valachian colonization, with the first written mention dating back to 1556. The village’s name is related to the White Rock. Historical names of the village include Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. The part of the village called Bobrova rala is a cultural reserve of folk architecture (orava.sk). In Podbiel, there is reportedly the most well-preserved complex of traditional wooden buildings in Central Europe – 64 original cottages, mostly built at the end of the 19th century. Each cottage bears a carved rose – the symbol of the sun, the most significant Celtic deity. The village has around 1300 inhabitants and lies on the old trade route, the so-called amber or salt route, whose history predates Celtic settlements in Orava, running along the Orava River through the Malatinský Pass to Liptov. During the Hungarian period, Podbiel had the second customs control after Tvrdošín, as it could not be bypassed. Near Podbiel, there are prominent rock gates, with one of them named White Rock, believed to be an ancient Celtic fortress and, according to legends, a Templar fortress. Further north, there is another gate called Red Rock, providing a view that makes Podbiel appear as if on a peninsula formed by the Studená and Orava rivers (podbiel.sk).

The village is home to the national technical monument Františkova Huta, commonly known as a „hámor“ (hammer). It is located near the village, and the perimeter walls and a central blast furnace have been preserved. Every year, a folk-country festival is held in this ironworks, featuring a demonstration of ancient iron ore smelting (podbiel.sk). The history of the ironworks, built in 1836, is shrouded in mystery. The facility is commonly referred to as a „hámor.“ At the end of August, a music festival is regularly organized here, combined with a demonstration of iron ore smelting using ancient technology. The origins of metallurgy and mining in the village date back to the 17th century (Information board).

Orawska wioska Podbiel oferuje odwiedzającym malowniczy rzut oka w przeszłość. Drewniane domy tutaj są „żywe“ i często pełnią funkcję noclegową dla turystów. Z drugiej strony Podbiel to normalna wieś, gdzie znajdują się murowane domy. Wieś powstała w wyniku wołoskiej kolonizacji, pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z roku 1556. Nazwa wsi związana jest z Bielą Skałą. Historyczne nazwy wsi to Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. Część wsi o nazwie Bobrova rala jest zabytkową rezerwatą architektury ludowej (orava.sk). W Podbielu znajduje się rzekomo najbardziej zachowany kompleks tradycyjnych drewnianych budynków w Europie Środkowej – 64 oryginalne chaty, głównie z końca XIX wieku. Na każdej chatce wyryta jest róża – symbol słońca, najważniejszego celtyckiego bóstwa. Wioska liczy około 1300 mieszkańców i leży na starej drodze handlowej, tzw. szlaku bursztynowego lub solnego, którego historia sięga czasów przed celtyckim osadnictwem w Orawie, biegnącej wzdłuż rzeki Orawy przez Przełęcz Malatinską do Liptova. Podczas okresu węgierskiego Podbiel miało drugą kontrolę celno-podatkową po Tvrdošín, ponieważ nie dało się go ominąć. W pobliżu Podbiela znajdują się charakterystyczne bramy skalne, z których jedna nosi nazwę Biela skala, uważana za starożytne celtyckie grodzisko i, zgodnie z legendami, grodzisko templariuszy. Dalej na północ znajduje się kolejna brama o nazwie Czerwona skala, która sprawia, że Podbiel wydaje się być jakby na półwyspie utworzonym przez rzeki Studená i Orawa (podbiel.sk).

W miejscowości znajduje się narodowe zabytkowe Františkova Huta, powszechnie nazywane „hámor“ (kowadło). Znajduje się niedaleko od wsi, a zachowały się mury obwodowe i centralny piec wysokowydzielający. Co roku w tej hucie żelaza odbywa się festiwal muzyki folk-country z pokazem starożytnej obróbki żelaza (podbiel.sk). Historia huty żelaza zbudowanej w 1836 roku jest otoczona tajemnicą. Obiekt jest powszechnie nazywany „hámor“. Pod koniec sierpnia regularnie organizowany jest tutaj festiwal muzyczny z pokazem starożytnej technologii topienia rudy żelaza. Początki hutnictwa i górnictwa w miejscowości sięgają XVII wieku (Tablica informacyjna).