Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Tatry, Biotopy, Fotografie

Jazierka lásky pri Štrbskom plese

Hits: 7893

Na Štrbskom plese nie je samozrejme zaujímavé a pekné len pleso, ale aj jeho okolie. Ba čo viac, kúsok pod úrovňou plies sa nachádzajú aj ďalšie lásky (). Pôvodný názov Jazierok lásky bol Štrbské . Používali sa na odchov pstruhov (tatry.sk). Založené boli Jozef Szentiványim, koncom 19. storočia (strba.sk). Väčší rybník sa nazýval Jozefov rybník, menší Mikulášov rybník (Ivan Bohuš). Na dne väčšieho jazierka sa nachádza od roku 1940 slovenský dvojkríž (strba.sk). Dnes sú miestom na prechádzku, oddych (tatry.sk). Nachádzajú sa neďaleko od centrálneho parkoviska Štrbského plesa, veľmi blízko (strba.sk). Jazierka napája potok Mlynica (Oskár Mažgút).


At , the charm extends beyond the lake itself to its surroundings. Notably, just below the lake’s surface, there are additional water features known as the „Jazierka lásky“ or „Love Ponds“ (Peter Kaclík). Originally named Štrbské Rybníky, these ponds were originally established for trout breeding (.sk). Founded by Jozef Szentiványi in the late 19th century (strba.sk), the larger pond was called Jozefov rybník, and the smaller one Mikulášov rybník (Ivan Bohuš). Since 1940, the Slovak double cross has been situated at the bottom of the larger pond (strba.sk). Today, they serve as a peaceful walking and relaxation spot (tatry.sk), conveniently located near the central parking area of Štrbské Pleso, in close proximity to the road (strba.sk). The ponds are fed by the Mlynica stream (Oskár Mažgút).


Bohuš Ivan, 1996: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vydanie, Tatranská Lomnica: Štátne TANAPu, p. 457, ISBN 80-967522-7-8.

 

Krajina, Slovensko, Príroda, Ľudská príroda, Liptov, Fotografie

Liptovská Mara – vodná nádrž pod Vysokými Tatrami

Hits: 3732

Liptovská Mara je obrovská vodná nádrž na slovenské pomery. Najmä z jej južnej strany poskytuje krásny pohľad na Západné a Vysoké Tatry.

Je súčasťou Vážskej kaskády. Vybudovaná bola v rokoch 1969 – 1975, pri výstavbe bolo zaplavených 13 obcí, 12 celkom: Čemice, Demčín, Liptovská Mara, Liptovská Sielnica (stará), Nižné a Vyšné Dechtáre, Paludza, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, Vrbie a čiastočne Liptovský Trnovec. Presídlených bol viac ako 4 tisíc obyvateľov. Jej objem 360.5 miliónov m3 ju radí za najväčšiu vodnú nádrž na Slovensku. Zemná priehrada je vysoká 43.5 metra, konštrukčná výška je 52 metrov. Pri výstavbe sa použilo napr. 11 miliónov m3 zeminy. Hlavným účelom priehrady je protipovodňová , ale slúži aj na výrobu elektrickej energie, pod hrádzou sa nachádzajú 4 turbíny s výkonom 198 MW a čiastočne na rekreačné účely (Wikipedia).


Liptovská Mara is an immense reservoir by Slovak standards, offering a beautiful view of the Western and High Tatras, especially from its southern side.

It is part of the Cascade and was constructed between 1969 and 1975. During its construction, 13 villages were flooded, including 12 entirely: Čemice, Demčín, Liptovská Mara, Liptovská Sielnica (old), Nižné and Vyšné Dechtáre, Paludza, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, Vrbie, and partially Liptovský Trnovec. Over 4 thousand residents were relocated. With a volume of 360.5 million m3, it ranks as the largest reservoir in Slovakia. The earth dam is 43.5 meters high, with a structural height of 52 meters. Approximately 11 million m3 of soil was used in its construction. The primary purpose of the dam is flood protection, but it also serves for hydroelectric power generation. There are four turbines beneath the dam with a total capacity of 198 MW. Additionally, the reservoir is utilized for recreational purposes (Wikipedia).


Krajina, Slovensko, Príroda, Tatry, Hory, Biotopy, Fotografie

Lomnický štít

Hits: 3867

je vyhľadávanou lokalitou turistov. Je druhým najvyšším vrcholom na Slovensku s výškou 2634 metrov nad morom. Chodí sa sem najmä z Tatranskej Lomnice lanovkou, resp. priamy výhľad naň je zo Starej Lesnej. Pod samotným vrcholom je asi najznámejšie tatranské pleso – Skalnaté pleso.

V minulosti bol Lomnický štít nazývaný aj Dedo (wikipedia.sk). Poliaci ho nazývali Kráľ Tatier. Nie je jasné, kto zdolal Lomnický štít ako prvý. Podľa niektorých zdrojov to bol kežmarský učiteľ Dávid Fröhlich v roku 1615 – avšak je možné, že zdolal vtedy Kežmarský štít (hiking.sk). Prvý, jasne doložený výstup sa viaže ku Jakubovi Fábrymu, ktorý tu hľadal zlato, z Medených lávok medzi rokmi 1760 – 1790 (Bohuš, 1996). Nadmorskú výšku určil a na Lomnický štít vystúpil v roku 1793 anglický cestovateľ Robert Townson s obdivuhodnou presnosťou na 2644 metrov nad morom (Smatana, 1973). Prvý zimný výstup zaznamenali Theodor Wundt a Jakub Horvay v roku 1891 (wikipedia.sk). Na vrchole vybudovaná štyri metre dlhá a meter široká vysunutá vyhliadková terasa pre turistov. Jej konštrukcia je pripevnená o skalu chemickými kotviacimi lepidlami (navrchol.sk). Vo vrcholovej budove je pracovisko Tatranskej lanovej dráhy, kde v nepretržitej službe sú vždy dvaja pracovníci. Nachádza sa tu pozorovacia stanica SHMÚ, v službe je vždy jeden meteorológ. Oddelenie kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV Košice tu má neutrónový monitor, ktorého úlohou je detekovať a zaznamenávať neutróny vznikajúce interakciou kozmického žiarenia s časticami v horných vrstvách atmosféry. Okrem nich sa tu ešte nachádza pracovisko Astronomického ústavu SAV Stará Lesná, oddelenia fyziky slnka, ktoré tu má koronograf. Treba myslieť na to, že hore je nízky tlak vzduchu, menej kyslíka a v budove je často veľmi nízka relatívna vlhkosť vzduchu, bežne aj menej ako 10 %. Objavujú sa aj nie celkom bežné prejavy búrok – sršanie, Eliášove ohne, silný statický náboj vo vzduchu. Signál slovenských mobilných operátorov je slabý (hiking.sk). Najvyššia zaznamenaná na vrchole je z 30.7.2005, 18.3 °C, zrážok tu spadne približne 1900 mm, maximálna snehová pokrývka tu dosiahla 25.3.2009 410 cm (wikipedia.sk). Až do roku 1955 bola visutá lanovka na Lomnický štít svojimi technickými parametrami svetovým rekordérom. Medzi osobnými lanovkami bola rekordná aj dĺžkou 5428 metrov. Pôvodne malo byť lano zavesené medzi Skalnatým plesom a Lomnickým štítom bez akejkoľvek podpery. Na jednom mieste šúchalo o skalu, preto jednu podperu bolo nutné postaviť. Aj to sa zmenilo, po rekonštrukcii v roku 1989 sa lanovka zaobíde bez nej (Ján Lacika).


Lomnický Peak is a sought-after destination for tourists, being the second-highest peak in Slovakia at an elevation of 2,634 meters above sea level. Visitors often reach it by cable car from Tatranská Lomnica, and it offers a direct view from Stara Lesna. Just below the summit lies one of the most famous Tatra mountain lakes, Skalnaté pleso.

In the past, Lomnický Peak was also referred to as Dedo (Grandfather) (wikipedia.sk). Poles called it the King of the Tatras. The first ascent is unclear, with some sources attributing it to the Kežmarok teacher Dávid Fröhlich in 1615. However, it is possible that he ascended Kežmarský štít at that time (hiking.sk). The first documented ascent is associated with Jakub Fábry, who was searching for gold in the Medené lávky region between 1760-1790 (Bohuš, 1996). The altitude was determined and the ascent was made by the English traveler Robert Townson in 1793 with remarkable precision, measuring 2,644 meters above sea level (Smatana, 1973). The first winter ascent was recorded by Theodor Wundt and Jakub Horvay in 1891 (wikipedia.sk). At the summit, a four-meter-long and one-meter-wide cantilevered viewing terrace has been built for tourists. Its construction is secured to the rock with chemical anchor adhesives (navrchol.sk). The summit building houses the workplace of the Tatranská lanová dráha (Tatra Cableway), continuously staffed by two employees. The SHMÚ (Slovak Hydrometeorological Institute) observation station is present, with one meteorologist on duty. The Institute of Experimental Physics of the Slovak Academy of Sciences in Košice has a neutron monitor that detects and records neutrons generated by the interaction of cosmic radiation with particles in the upper layers of the atmosphere. Additionally, there is a workplace for the Astronomical Institute of the Slovak Academy of Sciences in Stará Lesná, specializing in solar physics, equipped with a coronagraph. It’s important to note that at the summit, there is low air pressure, less oxygen, and the building often has very low relative air humidity, commonly less than 10%. Unusual meteorological phenomena, such as St. Elmo’s fire, static electricity, and hornets, can occur. The signal from Slovak mobile operators is weak (hiking.sk). The highest recorded temperature at the summit is from July 30, 2005, reaching 18.3 °C, with approximately 1900 mm of precipitation falling, and the maximum snow cover recorded on March 25, 2009, was 410 cm (wikipedia.sk). Until 1955, the Lomnický štít cable car held world records for its technical parameters, being the longest among personal cable cars at 5428 meters. Originally, the cable was to be suspended between Skalnaté pleso and Lomnický štít without any support. However, due to friction against the rock at one point, one support had to be built. This changed after reconstruction in 1989, and the cable car now operates without it (Ján Lacika).


Szczyt Lomnický jest poszukiwanym miejscem przez turystów, będąc drugim najwyższym szczytem na Słowacji, o wysokości 2634 metrów nad poziomem morza. Najczęściej odwiedzany jest za pomocą kolejki linowej z Tatranskiej Lomnicy, oferującej bezpośredni widok ze Starej Lesnej. Tuż poniżej szczytu znajduje się jedno z najbardziej znanych tatrzańskich jezior, Skalnaté pleso.

W przeszłości Lomnický był również nazywany Dedo (Dziadek) (wikipedia.sk). Polacy nazywali go Królem Tatr. Pierwsze wejście jest niejasne, a niektóre źródła przypisują go nauczycielowi z Kežmarok, Dávidowi Fröhlichowi, w 1615 roku. Jednak możliwe jest, że wtedy zdobył Kežmarský štít (hiking.sk). Pierwsze udokumentowane wejście związane jest z Jakubem Fábrym, który poszukiwał złota w rejonie Medené lávky między 1760 a 1790 rokiem (Bohuš, 1996). Wysokość została określona, a wejście zostało dokonane przez brytyjskiego podróżnika Roberta Townsona w 1793 roku z niezwykłą precyzją, mierzącą 2644 metry nad poziomem morza (Smatana, 1973). Pierwsze zimowe wejście odnotowali Theodor Wundt i Jakub Horvay w 1891 roku (wikipedia.sk). Na szczycie wybudowano czterometrowy i metrowy wysunięty taras widokowy dla turystów. Jego konstrukcja jest zamocowana do skały za pomocą chemicznych kotwiących klej

ów (navrchol.sk). Budynek na szczycie mieści siedzibę Tatranskiej lanovej dráhy (Tatrzańska kolej linowa), zawsze obsadzoną przez dwóch pracowników. Stacja obserwacyjna SHMÚ (Słowackiego Instytutu Hydrometeorologicznego) jest obecna, zawsze z jednym meteorologiem na dyżurze. Instytut Fizyki Doświadczalnej Słowackiej Akademii Nauk w Koszycach posiada monitor neutronów, który wykrywa i rejestruje neutrony generowane przez oddziaływanie promieniowania kosmicznego z cząstkami w górnych warstwach atmosfery. Dodatkowo, znajduje się tu pracownia Astronomicznego Instytutu Słowackiej Akademii Nauk w Stará Lesná, specjalizująca się w fizyce słonecznej, wyposażona w koronograf. Warto zauważyć, że na szczycie występuje niskie ciśnienie atmosferyczne, mniejsza ilość tlenu, a w budynku często bardzo niska wilgotność względna powietrza, zwykle poniżej 10%. Mogą występować nietypowe zjawiska meteorologiczne, takie jak ognie św. Elma, elektryczność statyczna i szerszenie. Sygnał od słowackich operatorów komórkowych jest słaby (hiking.sk). Najwyższa zarejestrowana temperatura na szczycie pochodzi z 30 lipca 2005 roku, wynosząca 18,3 °C, opady wynoszą około 1900 mm, a maksymalna pokrywa śnieżna została zanotowana 25 marca 2009 roku i wynosiła 410 cm (wikipedia.sk). Do 1955 roku kolej linowa na Lomnický štít utrzymywała rekordy świata pod względem parametrów technicznych, będąc najdłuższą wśród kolejek linowych osobistych o długości 5428 metrów. Początkowo lina miała być zawieszona między Skalnatým pleso a Lomnickým štít bez żadnego wsparcia. Jednak z powodu tarcia o skałę w jednym miejscu konieczna była jedna podpora. To jednak uległo zmianie po rekonstrukcji w 1989 roku, i kolej linowa obecnie działa bez niej (Ján Lacika).



TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Tatry, Biotopy, Fotografie

Mengusovská dolina

Hits: 4668

Turisticky patrí Mengusovská dolina medzi najnavštevovanejšie Vysokých Tatier. Prvým jej majiteľom bol gróf Botyz, ktorý ju získal v roku 1264. Je pozoruhodné, že až do roku 1897 bola dolina vo vlastníctve Botyzových potomkov Mariássyovcov (topky.sk). Preteká ňou Hincov potok. V hornej časti sa delí na Hincovu kotlinu a Kotlinu Žabích plies. V Hincovej kotline je najväčšie a najhlbšie pleso na slovenskej strane Tatier – Veľké Hincove pleso. Okrem toho sa tu nachádza Malé Hincove pleso a Hincove oká. V Kotline Žabích plies sú Veľké, Malé a Vyšné Žabie pleso. V dolnej časti pri ústí Zlomiskovej doliny je Popradské pleso (wikipedia.sk). Mengusovská dolina sa nachádza medzi Mlynickou a Štôlskou dolinou.


Mengusovská Valley is among the most visited valleys in the High Tatras. Its first owner was Count Botyz, who acquired it in 1264. Remarkably, the valley remained in the possession of Botyz’s descendants, the Mariássy family, until 1897 (topky.sk). Hincov Creek flows through the valley, splitting into Hincová kotlina (Hinco’s Basin) and Kotlina Žabích plies (Basin of Frog Ponds) in the upper part. In Hincová kotlina, you can find the largest and deepest lake on the Slovak side of the Tatras – Veľké Hincove pleso. Additionally, there are Malé Hincove pleso and Hincove oká. In Kotlina Žabích plies, you’ll find Veľké, Malé, and Vyšné Žabie pleso. Towards the lower part, near the mouth of Zlomisková dolina, lies (wikipedia.sk). Mengusovská Valley is situated between Mlynická and Štôlska Valley.


Dolina Mengusovska należy do najczęściej odwiedzanych dolin Wysokich Tatr. Jej pierwszym właścicielem był hrabia Botyz, który nabył ją w 1264 roku. Ciekawe jest, że aż do 1897 roku dolina pozostawała własnością potomków Botyza, rodziny Mariássy (topky.sk). Dolinę przepływa potok Hincov, dzieląc się na górnym odcinku na kotlinę Hincovą i Kotlinę Žabích plies. W Kotlinie Hincovej znajduje się największe i najgłębsze jezioro po słowackiej stronie Tatr – Veľké Hincove pleso. Ponadto znajdują się tu Malé Hincove pleso i Hincove oká. W Kotlinie Žabích plies znajdują się Veľké, Malé i Vyšné Žabie pleso. W dolnej części, przy ujściu Doliny Zlomiskovej, leży Popradské pleso (wikipedia.sk). Dolina Mengusovska położona jest między Doliną Mlynicką a Doliną Štôlską.


Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Liptov, Fotografie

Pribylina – kraj pod Kriváňom

Hits: 4381

Pribylina je jedna z obcí, ktorá bola skrášlená, jej centrum bolo naozaj pekne spravené. V obci je Múzeum liptovskej dediny.

Leží vo výške 745 metrov nad morom, pod sútokom Račkovho potoka s riekou Belá. Založená bol v roku 1331. V súčastnosti tu žije 1350 obyvateľov. Neďaleké Podbanské je východiskom do východnej časti Západných Tatier a do západnej časti Vysokých Tatier (pribylina.sk). Názov je možno odvodený od toho, že leží pri rieke, ktorá mala pôvodne meno Biala. Alebo sa viaže ku nárečovému slovu „priby“, ktoré označuje nových osadníkov (pribylina.sk).


Pribylina is one of the villages that has been beautified, with its center truly well-kept. The village is home to the Museum of Village.

Situated at an elevation of 745 meters above sea level, it lies at the confluence of Račkov Potok and the Belá River. It was founded in 1331, and currently, it is inhabited by 1,350 residents. Nearby Podbanské serves as a starting point for the eastern part of the Western Tatras and the western part of the High Tatras (pribylina.sk). The name of the village may be derived from its location near a river originally named Biala. Alternatively, it may be linked to the dialect word „priby,“ which refers to new settlers (pribylina.sk).