2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Orava, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Dolný Kubín

Hits: 1483

Dolný Kubín, maďarsky Alsókubin, nemecky Unterkubin, je okresné mesto v Žilinskom kraji. Leží v nadmorskej výške 468 metrov nad morom, Na ploche 55 km2 tu žije cca 19 000 obyvateľov (Wikipedia). Známe osobnosti: autor slovenskej hymny Janko Matúška, básnik Pavol Országh Hviezdoslav, Vavrinec Čaplovič, prozaik Ladislav Nádaši Jégé, Andrej Radlinský (dolnykubin.sk), prozaik Ján Johanides, biatlonistka Martina Halinárová, bežec na lyžiach Martin Bajčičák, futbalista Matúš Kozáčik (Wikipedia).

Trniny bola opevneným hradiskom už v období Veľkej Moravy. Pôvod názvu Kubín je odvodený od označenia priestoru, ktorý zahaľujú kúdoly dymu. V stredoveku mesto nieslo názov Klubín (dolnykubin.sk). V stredoveku obchodnú cestu cez Komjatnú, Dolný Kubín, Tvrdošín, Oravskú Polhoru, Zywiec a Wieliczku nazývali soľná, využívala sa na dovoz soli a iných tovarov. V 14. storočí boli založené obce, ktoré v súčasnosti tvoria prímestské časti Dolného Kubína: Záskalie, Veľký Bysterec, Malý Bysterec, Beňova Lehota, Medzihradné, Srňacie, Mokraď, Kňažia. Mesto sa rozvíjalo ako remeselnícko – roľnícka osada. Rozvinuté bolo najmä kamenárstvo. Začiatkom 14. storočia sa spomína baňa na kameň pre výrobu mlecích prostriedkov – žarnovov. V roku 1558 sa majiteľmi oravského panstva stali Turzovi.

V roku 1604 mesto spustošili Bočkajovi hajdúsi, podpálili obec, ostalo len 7 domov. Avšak už v roku 1624 žilo v Kubíne 67 rodín a asi 340 obyvateľov (Wikipedia). V roku 1632 gróf Gašpar Illešházy za ročný poplatok 400 zlatých oslobodil jeho obyvateľov od robotných povinností a povýšil ich na mešťanov. Udelil mu právo konať týždenné trhy a dva výročné jarmoky (dolnykubin.sk a Wikipedia). Po roku 1712 sa stal Dolný Kubín sídlom Oravskej župy. V rokoch 1715 – 16 si Orava užila zamrznuté roky – ešte v júni mrzlo a v septembri prišla nová zima. Rok 1813 je rokom strašnej povodne, začalo sa s budovaním vodnej nádrže. V roku 1858 vznikla Spoločnosť Čaplovičovej knižnice, ktorá sa starala o dar Vavrinca Čaploviča mestu – knižnica mala 45 000 zväzkov (Wikipedia).

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské obce, Spiš

Kežmarok – slobodné kráľovské mesto

Hits: 2205

Kežmarok je mesto ležiace pod Vysokými Tatrami v nadmorskej výške 626 metrov nad morom v Popradskej kotline. Nachádza sa v zrážkovom tieni. Cez mesto tečie rieka Poprad. Žije tu viac ako 17 000 obyvateľov (kezmarok.sk). V roku 1851 tu žilo 4391 obyvateľov, v roku 1910 7367. Po 1. svetovej vojne sa odsťahovalo z mesta mnoho Maďarov, po 2. svetovej vojne mnoho Nemcov, preto v roku 1945 žilo v meste 5469 obyvateľov (kezmarok.net). Chotár mesta bol osídlený už pred 50 000 rokmi, slovanské archeologické nálezy pochádzajú z 9.-10. storočia. Slovania sem prišli v 8.-10. storočí – osada svätého Michala na obchodnej ceste Via Magna. Boli to zrejme strážcovia tejto cesty, samotná osada sa neskôr nezačlenila do intavillánu mesta Kežmarok a v 15. storočí po husitskom vpáde v roku 1433 zanikla. Na druhej strane rieky Poprad vznikla osada svätého Kríža. Traduje sa, že existovala ešte osada svätého Petra – Pavla, listiny ju však nespomínajú. Pravdepodobne zanikla hneď po vpáde Tatárov. Štvrtá, nemeckými kolonistami založená osada bola na mieste dnešného hradného nádvoria (kezmarok.net). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1251. Vzniklo spojením slovenskej rybárskej, kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej osady v 13. storočí. Patrí medzi slobodné kráľovské mestá od roku 1380 (Wikipedia).

Historické názvy mesta: Kümark, Kiszmark, Kissmark, Kismark, Késmark, Keyssmarkh, Keysmarch, Kezmark, Kezmarc, Kesmark, Kesmarg, Kesmarco, Kesmarck, Kesemark, Käszmark, Kayssmark, Kaymarc, Kazmarc villa, Kasmark, Forum Caseorum, Forum Caseonum, Forum Casaeorum, Caseoforum. Erbová listina je jedinou svojho druhu na Slovensku. Erb je na nej umiestnený do stredu, nie v ľavom hornom rohu. Mesto získalo práva používať erb a pečatiť červeným voskom v roku 1463 od kráľa Mateja (kezmarok.net). V 15.-19 storočí tú pôsobilo 40 remeselníckych cechov, v celej Európe boli preslávení kežmarskí farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, ihlári, zlatníci (Wikipedia). Najstaršie cechy v 15. storočí mali zámočníci, rybári, súkenníci, kováči a kožiari. K unikátnym cechom patrili taškári (iba dva na Slovensku) a sedlári (štyri) (kezmarok.net). V roku 1715 tu bolo 263 remeselníckych dielní (royal-towns.sk). V roku 1950 bolo historické jadro mesta vyhlásené za mestskú pamiatková rezerváciu. Evanjelický drevený artikulárny kostol a Evanjelické lýceum sa stali v roku 1985 národnými kultúrnymi pamiatkami (kezmarok.sk). Na Slovensku boli len štyri lýcea, bez ich absolvovania nebolo možné pokračovať na univerzitných štúdiach (kezmarok.net).

V lýceu sa nachádza jedna z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe (kezmarok.sk) – 150 tisíc zväzkov (royal-towns.sk). Na lýceu pôsobili: literáti: Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, Jan Chalupka, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Rázus, Ivan Stodola, maliari: Peter Bohúň, Ladislav Medňanský (Wikipedia). Unikátna bola odborná tkáčska škola, ktorá vznikla ako prvá svojho druhu v Uhorsku (kezmarok.net). Od 7.7.2008 je artikulárny kostol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (Wikipedia). Medzi najväčšie spišské baziliky patrí neskorogotická bazilika Povýšenia svätého Kríža z roku 1498, pred ktorou je najstaršia renesančná zvonica (Zvonica) u nás (Wikipedia). Pápež Ján Pavol II. udelil tomuto kostolu / bazilike titul Basilica Minor (royal-towns.sk). Prvá písomná zmienka o Kežmarskom mestskom hrade pochádza z roku 1463. Nechali ho vybudovať Zápoľskí. Z pôvodne gotickej pevnosti sa stala časom elegantná renesančná rezidencia. Dnes je celý areál mestským múzeuom (kezmarok.net).

Od roku 1991 sa obnovila v Kežmarku tradícia výročných trhov. V lete Európske ľudové remeslo a v zime Vianočný trh (kezmarok.sk). EĽRO – Európske ľudové remeslo sa koná tri dni počas druhého júlového týždňa. Trhu remesiel predchádza historický sprievod mestom. Slávnostné otvorenie vykoná trhový richtár s mešťanostami. Šermiari potom dobýjajú hradby a bránu, ktorá je vstupnou bránou do areálu (kezmarok.sk). Viac ako 50 rokov tu pôsobí folklórny súbor Magura (Wikipedia). Medzi osobnosti obce patrí zjazdárka Jana Gantnerová (kezmarok.sk), hokejisti Ľuboš Bartečko a Radoslav Suchý, herec a režisér Juraj Herz, textár Vlado Krausz, rímskokatolícky kňaz Marián Kuffa, vodca protihabsburgského povstania Imrich Thököly (Wikipedia), Kristián Augustini ab Hortis – osobný lekár Ferdinanda II., Ján Daniel Perlitzi – zakladateľ súdneho lekárstva v Uhorsku, Vojtech Alexander – zakladateľ röntgenológie v Uhorsku, Tomáš Mauksch – zakladateľ tatranskej floristiky (kezmarok.net).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Oravský Podzámok

Hits: 1297

Obec, nad ktorou sa čnie Oravský hrad (Peter Kaclík). Oravský Podzámok leží v Oravskej vrchovine, na pravom brehu rieky Orava, asi 11 kilometrov od Dolného Kubína. V nadmorskej výške 511 metrov nad morom (Wikipedia). Archeologické nálezy datujú počiatky osídlenia lokality do obdobia prelomu letopočtov. Prvá písomná zmienka o osídlení je z roku 1267. Samostatnou sa obec stala až v druhej polovici 19. storočia (oravskypodzamok.sk). V roku 1619 tu bolo mýto, mlyn, píla, pivovar, valcha na súkno a mlyn na pušný prach. V roku 1785 tu žilo 139 obyvateľov, v roku 1910 355 obyvateľov (orava-liptov.sk). Dnes tu na rozlohe 35.25 km2 žije 1372 obyvateľov (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2007, Časová línia, Krajina, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá, Turiec

Martin – mesto Matice Slovenskej

Hits: 3210

Na necelých 68 km2 žije asi 60000 obyvateľov v Turčianskej kotline v Martine. Do roku 1950 niesol meno Turčiansky Svätý Martin. Nemecký názov je Turz-Sankt Martin, maďarský Turócszentmárton, latinský Sanctus Martinus, prípadne Martinopolis (wikipedia.sk). Martin je administratívnym a hospodárskym strediskom Turca. Prvá zmienka o meste je z roku 1284 (martin.sk). V oblasti sídliska Jahodník bolo odkryté pohrebisko z mladšej doby bronzovej. Táto časť Martina bola samostatnou osadou, ktorej meno bolo Malá Bystrica a neskôr Jahodník. Písomná zmienka o nej z roku 1258 (kulturnecentrum.sk). Osada Jordán existovala medzi Dražkovcami, Sklabiňou, Dolným Jasenom a Horným Kalníkom. Meno niesla zrejme podľa majiteľa – Jordána, možno podľa zásluh na križiackych výpravách (kulturnecentrum.sk). Modly – leží na mieste súčasnej Mestskej športovej haly na Podháji. Názov zodpovedal miestu, kde sa vykonávali obety starým slovanským božstvám. Pochádza od staroslovanského slova, na miesto, kde sa chodili ľudia modliť a a vykonávať obety. Pri tomto mieste vznikla niekedy v 11. – 12. storočí dedina Modly (kulturnecentrum.sk). O Priekope sú zmienky z nálezísk pravekých pohrebných miest. Na dnešnom Rendezove bolo odkryté pohrebisko. Staroslovanské opevnenia a vyvýšeniny boli na tomto mieste vybudované už v 8. storočí. V roku 1364 sa Prekopa spomína ako orientačný bod na ceste do Košíc pri prechode úžinou cez Strečno do Turca (kulturnecentrum.sk).

Osada Martin ležala na kráľovskej pôde patriacej pod právomoc kráľovského kastelána sídliaceho na Sklabinskom hrade. Pre vznik a vývoj Martina v stredoveku mala významnú úlohu komunikačná poloha. Smerom na Liptov, Žilinu aj na Sklabinský hrad (martin.sk). V Martine sa konali generálne kongregácie turčianskej a oravskej šľachty. Úradoval tu podžupan a stoličný súd. Každý štvrtok bol na námestí trh (kulturnecentrum.sk). V rokoch 1443 až 1445 a 1453 postihlo Martin a okolie zemetrasenie, v roku 1452 mor (martin.sk). Od roku 1340 slobodné kráľovské mesto (martin.sk). V roku 1869 tu žilo 2235 obyvateľov (martin.sk). Od 17. storočia do roku 1922 sa mesto stalo centrom Turčianskej župy. Koncom 19. storočia sa tu začalo Slovenské národné obrodenie, od roku 1863 tu sídli Matica slovenská. 30.10.2018 sa práve Martinskou deklaráciou pripojilo Slovensko k Česku a vznikla Československá republika. 24.8.1994 bol Martin zákonom vyhlásený za národné kultúrne centrum Slovákov. Mesto má tieto mestské časti: Jahodníky, Košúty, Ľadoveň, Podháj, Priekopa, Sever, Stred, Tomčany, Záturčie (wikipedia.sk). 

Osobnosti Martina: maliari Janko Alexy, Miloš Alexander Bazovský, Martin Benka, herec Ľuboš Kostelný (wikipedia.en), Oľga Borodáčová, Zuzana Kronerová, Hana Meličková (wikipedia.sk), hokejisti Róbert Švehla, Radovan Somík, Zdeno Cíger, Peter Smrek (wikipedia.en), Oto Haščák, Peter Bartoš (wikipedia.sk), spisovateľ Janko Jesenský (wikipedia.en), Oľga Feldeková, rod. Lukáčiová (wikipedia.sk), vedec Andrej Kmeť, motocyklista Jaroslav Katriňák, atlétka Jana Klocová (wikipedia.en). V Martine pôsobil Janko Jesenský, Elena Maróthy-Šoltésová, Pavol Országh Hviezdoslav, Jozef Gregor Tajovský, Martin Kukučín, František Hečko, Štefan Krčméry, Emil Boleslav Lukáč, Ľudo Mistrík Ondrejov, Jozef Cíger Hronský, Július Barč Ivan, Mária Rázusová Martáková, Martin Rázus, Ľudovít Fulla, Karel Plicka (martin.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post