Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Spiš, Fotografie

Kežmarok – slobodné kráľovské mesto

skala
Hits: 4521

Kežmarok je mesto ležiace pod Vysokými Tatrami v nadmorskej výške 626 metrov nad morom v Popradskej kotline. Nachádza sa v zrážkovom tieni. Cez mesto tečie rieka Poprad. Žije tu viac ako 17 000 obyvateľov (kezmarok.sk). V roku 1851 tu žilo 4391 obyvateľov, v roku 1910 7367. Po 1. svetovej vojne sa odsťahovalo z mesta mnoho Maďarov, po 2. svetovej vojne mnoho Nemcov, preto v roku 1945 žilo v meste 5469 obyvateľov (kezmarok.net). Chotár mesta bol osídlený už pred 50 000 rokmi, slovanské archeologické nálezy pochádzajú z 9.-10. storočia. sem prišli v 8.-10. storočí – osada svätého Michala na obchodnej ceste Via Magna. Boli to zrejme strážcovia tejto , samotná osada sa neskôr nezačlenila do intavillánu mesta Kežmarok a v 15. storočí po husitskom vpáde v roku 1433 zanikla. Na druhej strane Poprad vznikla osada svätého Kríža. Traduje sa, že existovala ešte osada svätého Petra – Pavla, listiny ju však nespomínajú. Pravdepodobne zanikla hneď po vpáde Tatárov. Štvrtá, nemeckými kolonistami založená osada bola na mieste dnešného hradného nádvoria (kezmarok.net). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1251. Vzniklo spojením slovenskej rybárskej, kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej v 13. storočí. Patrí medzi slobodné kráľovské od roku 1380 (Wikipedia).

Historické názvy mesta: Kümark, Kiszmark, Kissmark, Kismark, Késmark, Keyssmarkh, Keysmarch, Kezmark, Kezmarc, Kesmark, Kesmarg, Kesmarco, Kesmarck, Kesemark, Käszmark, Kayssmark, Kaymarc, Kazmarc villa, Kasmark, Forum Caseorum, Forum Caseonum, Forum Casaeorum, Caseoforum. Erbová listina je jedinou svojho druhu na Slovensku. Erb je na nej umiestnený do stredu, nie v ľavom hornom rohu. Mesto získalo práva používať erb a pečatiť červeným voskom v roku 1463 od kráľa Mateja (kezmarok.net). V 15.-19 storočí tú pôsobilo 40 remeselníckych cechov, v celej Európe boli preslávení kežmarskí farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, ihlári, zlatníci (Wikipedia). Najstaršie cechy v 15. storočí mali zámočníci, rybári, súkenníci, kováči a kožiari. K unikátnym cechom patrili taškári (iba dva na Slovensku) a sedlári (štyri) (kezmarok.net). V roku 1715 tu bolo 263 remeselníckych dielní (royal-towns.sk). V roku 1950 bolo historické jadro mesta vyhlásené za mestskú pamiatková rezerváciu. Evanjelický drevený artikulárny kostol a Evanjelické lýceum sa stali v roku 1985 národnými kultúrnymi pamiatkami (kezmarok.sk). Na Slovensku boli len štyri lýcea, bez ich absolvovania nebolo možné pokračovať na univerzitných štúdiach (kezmarok.net).

V lýceu sa nachádza jedna z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe (kezmarok.sk) – 150 tisíc zväzkov (royal-towns.sk). Na lýceu pôsobili: literáti: Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, Jan Chalupka, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Pavol Országh Hviezdoslav, Rázus, Ivan Stodola, maliari: Peter Bohúň, Ladislav Medňanský (Wikipedia). Unikátna bola odborná tkáčska škola, ktorá vznikla ako prvá svojho druhu v Uhorsku (kezmarok.net). Od 7.7.2008 je artikulárny kostol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (Wikipedia). Medzi najväčšie spišské patrí neskorogotická bazilika Povýšenia svätého Kríža z roku 1498, pred ktorou je najstaršia renesančná zvonica (Zvonica) u nás (Wikipedia). Pápež Ján Pavol II. udelil tomuto kostolu / bazilike titul Basilica Minor (royal-towns.sk). Prvá písomná zmienka o Kežmarskom mestskom hrade pochádza z roku 1463. Nechali ho vybudovať Zápoľskí. Z pôvodne gotickej sa stala časom elegantná renesančná rezidencia. Dnes je celý areál mestským múzeuom (kezmarok.net).

Od roku 1991 sa obnovila v Kežmarku tradícia výročných trhov. V lete Európske ľudové remeslo a v zime Vianočný trh (kezmarok.sk). EĽRO – Európske ľudové remeslo sa koná tri dni počas druhého júlového týždňa. Trhu remesiel predchádza historický sprievod mestom. Slávnostné otvorenie vykoná trhový richtár s mešťanostami. Šermiari potom dobýjajú a bránu, ktorá je vstupnou bránou do areálu (kezmarok.sk). Viac ako 50 rokov tu pôsobí folklórny súbor Magura (Wikipedia). Medzi patrí zjazdárka Jana Gantnerová (kezmarok.sk), hokejisti Ľuboš Bartečko a Radoslav Suchý, herec a režisér Juraj Herz, textár Vlado Krausz, rímskokatolícky kňaz Marián Kuffa, vodca protihabsburgského povstania Imrich Thököly (Wikipedia), Kristián Augustini ab Hortis – osobný lekár Ferdinanda II., Ján Daniel Perlitzi – zakladateľ súdneho lekárstva v Uhorsku, Vojtech Alexander – zakladateľ röntgenológie v Uhorsku, Tomáš Mauksch – zakladateľ tatranskej floristiky (kezmarok.net).

Kežmarok is a town situated beneath the High Tatras at an elevation of 626 meters above sea level in the Poprad Basin. It is located in a precipitation shadow, and the Poprad River flows through the town. Over 17,000 inhabitants live here (kezmarok.sk). In 1851, the town had 4,391 residents, and by 1910, the number increased to 7,367. After World War I, many Hungarians left the town, and after World War II, many Germans departed. In 1945, the town had 5,469 inhabitants (kezmarok.net). The town’s territory was settled over 50,000 years ago, with Slavic archaeological findings dating back to the 9th-10th centuries. Slavs arrived here in the 8th-10th centuries, establishing the settlement of St. Michael on the trade route Via Magna. This settlement, likely the guardians of the route, later did not integrate into Kežmarok’s intavillan and disappeared in the 15th century after the Hussite invasion in 1433. Across the Poprad River, the settlement of St. Cross was established. It is rumored that the settlement of St. Peter and Paul existed but is not mentioned in documents and probably disappeared immediately after the Tatar invasion. The fourth settlement, founded by German colonists, was in the place of today’s castle courtyard (kezmarok.net). The first written mention of the town dates back to 1251. It was formed by the merging of a Slovak fishing settlement, royal border guards, and a German settlement in the 13th century. Kežmarok has been among the free royal towns since 1380 (Wikipedia).

Historical names of the town: Kümark, Kiszmark, Kissmark, Kismark, Késmark, Keyssmarkh, Keysmarch, Kezmark, Kezmarc, Kesmark, Kesmarg, Kesmarco, Kesmarck, Kesemark, Käszmark, Kayssmark, Kaymarc, Kazmarc villa, Kasmark, Forum Caseorum, Forum Caseonum, Forum Casaeorum, Caseoforum. The heraldic charter is the only one of its kind in Slovakia. The coat of arms is placed in the center, not in the upper-left corner. The town gained the right to use the coat of arms and seal with red wax in 1463 from King Matthias (kezmarok.net). From the 15th to the 19th centuries, 40 craft guilds operated here, and Kežmarok’s dyers, carpenters, weavers, clothiers, needle-makers, and goldsmiths were famous throughout Europe (Wikipedia). The oldest guilds in the 15th century were locksmiths, fishermen, clothiers, blacksmiths, and leatherworkers. Unique guilds included bag-makers (only two in Slovakia) and saddlers (four) (kezmarok.net). In 1715, there were 263 artisan workshops here (royal-towns.sk). In 1950, the historical core of the town was declared a municipal monument reserve. The Evangelical wooden articulatory church and the Evangelical Lyceum became national cultural monuments in 1985 (kezmarok.sk). There were only four lyceums in Slovakia, and without completing them, it was not possible to continue university studies (kezmarok.net).

The lyceum houses one of the largest historical school libraries in Central Europe (kezmarok.sk) – 150,000 volumes (royal-towns.sk). Literary figures who worked at the lyceum include Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, Jan Chalupka, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Rázus, Ivan Stodola, and painters Peter Bohúň, Ladislav Medňanský (Wikipedia). The unique vocational weaving school, the first of its kind in Hungary, operated here (kezmarok.net). Since July 7, 2008, the articulatory church has been inscribed in the UNESCO World Heritage List (Wikipedia). Among the largest basilicas is the late Gothic Basilica of the Exaltation of the Holy Cross from 1498, with the oldest Renaissance belfry (Zvonica) in Slovakia in front of it (Wikipedia). Pope John Paul II bestowed the title Basilica Minor on this church/basilica (royal-towns.sk). The first written mention of Kežmarok Castle dates back to 1463. The Zápoľský family had it built. From the originally Gothic fortress, it gradually became an elegant Renaissance residence. Today, the entire complex is a municipal museum (kezmarok.net).

Since 1991, the tradition of annual markets has been restored in Kežmarok. In summer, the European Folk Crafts and in winter, the Christmas Market (kezmarok.sk). EĽRO – European Folk Crafts takes place for three days during the second week of July. The craft market is preceded by a historical procession through the town. The market mayor with the burghers performs the ceremonial opening. Then, swordsmen conquer the walls and the gate, which is the entrance gate to the area (kezmarok.sk). The Magura folklore ensemble has been active here for over 50 years (Wikipedia). Personalities from the town include equestrian Jana Gantnerová (kezmarok.sk), hockey players Ľuboš Bartečko and Radoslav Suchý, actor and director Juraj Herz, lyricist Vlado Krausz, Roman Catholic priest Marián Kuffa, leader of the anti-Habsburg uprising Imrich Thököly (Wikipedia), Kristián Augustini ab Hortis – personal physician to Ferdinand II., Ján Daniel Perlitzi – founder of forensic medicine in Hungary, Vojtech Alexander – founder of radiology in Hungary, Tomáš Mauksch – founder of Tatra floristics (kezmarok.net).

Kežmarok to miasto leżące pod Wysokimi Tatrami, na wysokości 626 metrów nad poziomem morza, w Kotlinie Popradzkiej. Znajduje się w cieniu opadów. Przez miasto płynie rzeka Poprad. Mieszka tu ponad 17 000 mieszkańców (kezmarok.sk). W 1851 roku mieszkało tu 4391 osób, a w 1910 roku 7367. Po I wojnie światowej z miasta wyemigrowało wielu Węgrów, a po II wojnie światowej wielu Niemców, dlatego w 1945 roku mieszkało tu 5469 osób (kezmarok.net). Obszar miejski był zasiedlony już przed 50 000 laty, a znaleziska archeologiczne słowiańskie pochodzą z IX-X wieku. Słowianie przybyli tutaj między VIII a X wiekiem – osada św. Michała na szlaku handlowym Via Magna. Prawdopodobnie byli strażnikami tego szlaku, a sama osada nie została później włączona do intavillánu miasta Kežmarok i w XV wieku, po najazdzie husytów w 1433 roku, zniknęła. Po drugiej stronie rzeki Poprad powstała osada św. Krzyża. Podaje się, że istniała także osada św. Piotra i Pawła, ale jej nie wspominają. Prawdopodobnie zniknęła zaraz po najazdach Tatarów. Czwórna, założona przez niemieckich osadników, osada powstała na miejscu dzisiejszego dziedzińca zamkowego (kezmarok.net). Pierwsza pisemna wzmianka o mieście pochodzi z roku 1251. Powstało ono poprzez połączenie słowackiej osady rybackiej, królewskich strażników granicznych i niemieckiej osady w XIII wieku. Od 1380 roku należy do wolnych miast królewskich (Wikipedia).

Historyczne nazwy miasta to: Kümark, Kiszmark, Kissmark, Kismark, Késmark, Keyssmarkh, Keysmarch, Kezmark, Kezmarc, Kesmark, Kesmarg, Kesmarco, Kesmarck, Kesemark, Käszmark, Kayssmark, Kaymarc, Kazmarc villa, Kasmark, Forum Caseorum, Forum Caseonum, Forum Casaeorum, Caseoforum. Karta herbowa jest jedyną swojego rodzaju na Słowacji. Herb jest umieszczony na niej centralnie, a nie w lewym górnym rogu. Miasto zdobyło prawo do używania herbu i pieczętowania czerwonym woskiem w 1463 roku od króla Mateusza (kezmarok.net). W latach 15-19 działało tu 40 cechów rzemieślniczych, a w całej Europie słynęli keżmarscy barwnicy, stolarze, tkacze, sukiennicy, iglarnicy, złotnicy (Wikipedia). Najstarsze cechy w XV wieku to byli zamkowi, rybacy, sukiennicy, kowale i kaletnicy. Do unikalnych cechów należeli torbaczycy (tylko dwóch na Słowacji) i siodlarze (czterech) (kezmarok.net). W 1715 roku było tu 263 warsztaty rzemieślnicze (royal-towns.sk). W 1950 roku historyczne centrum miasta zostało uznane za miejską rezerwat architektoniczny. Drewniany kościół ewangelicki i ewangelickie liceum stały się w 1985 roku narodowymi zabytkami kultury (kezmarok.sk). Na Słowacji istnieją tylko cztery licea, bez ukończenia których nie można kontynuować studiów uniwersyteckich (kezmarok.net).

W liceum znajduje się jedna z największych historycznych bibliotek szkolnych w Europie Środkowej (kezmarok.sk) – 150 tysięcy tomów (royal-towns.sk). W liceum działały: literaci: Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, Jan Chalupka, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Rázus, Ivan Stodola, malarze: Peter Bohúň, Ladislav Medňanský (Wikipedia). Unikalna była szkoła tkacka, która powstała jako pierwsza tego rodzaju na Węgrzech (kezmarok.net). Od 7.7.2008 roku kościół artykułowany jest wpisany na listę światowego dziedzictwa UNESCO (Wikipedia). Do największych klasztorów Spisza należy późnogotycka bazylika Podwyższenia Świętego Krzyża z 1498 roku, przed którą stoi najstarsza dzwonnica renesansowa (Dzwonnica) w kraju (Wikipedia). Papież Jan Paweł II nadał tej świątyni/bazylice tytuł Bazyliki Mniejszej (royal-towns.sk). Pierwsza pisemna wzmianka o zamku miejskim Kežmarok pochodzi z roku 1463. Wybudowali go Zápoľscy. Z pierwotnej gotyckiej fortecy z czasem stała się elegancką renesansową rezydencją. Obecnie cały kompleks jest muzeum miejskim (kezmarok.net).

Od 1991 roku w Kežmarku przywrócona została tradycja corocznych jarmarków. Latem odbywa się Europejskie Rzemiosło Ludowe, a zimą Jarmark Bożonarodzeniowy (kezmarok.sk). EĽRO – Europejskie Rzemiosło Ludowe odbywa się przez trzy dni w drugim ty godniu lipca. Jarmarkowi rzemiosła towarzyszy historyczny przemarsz przez miasto. Oficjalnego otwarcia dokonuje burmistrz z przywilejami miejskimi. Następnie miecznicy zdobywają mury obronne i bramę, która jest wejściem na teren (kezmarok.sk). Ponad 50 lat istnieje zespół folklorystyczny Magura (Wikipedia). Wśród osobistości miejscowości znajdują się jeźdźczyni Jana Gantnerová (kezmarok.sk), hokeiści Ľuboš Bartečko i Radoslav Suchý, aktor i reżyser Juraj Herz, autor tekstów Vlado Krausz, katolicki ksiądz Marián Kuffa, przywódca antyhabsburskiego powstania Imrich Thököly (Wikipedia), Kristián Augustini ab Hortis – lekarz osobisty Ferdynanda II., Ján Daniel Perlitzi – założyciel medycyny sądowej na Węgrzech, Vojtech Alexander – założyciel rentgenologii na Węgrzech, Tomáš Mauksch – założyciel florystyki tatrzańskiej (kezmarok.net).

TOP

Všetky

,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Orava, Fotografie

Dolný Kubín

skala
Hits: 4637

Dolný Kubín, maďarsky Alsókubin, nemecky Unterkubin, je okresné mesto v Žilinskom kraji. Leží v nadmorskej výške 468 metrov nad morom, Na ploche 55 km2 tu žije cca 19 000 obyvateľov (Wikipedia). Známe : autor slovenskej hymny Janko Matúška, básnik Pavol Országh Hviezdoslav, Vavrinec Čaplovič, prozaik Ladislav Nádaši Jégé, Andrej Radlinský (dolnykubin.sk), prozaik Ján Johanides, biatlonistka Martina Halinárová, bežec na lyžiach Bajčičák, futbalista Matúš Kozáčik (Wikipedia).

Trniny bola opevneným hradiskom už v období Veľkej Moravy. Pôvod názvu Kubín je odvodený od označenia priestoru, ktorý zahaľujú kúdoly dymu. V stredoveku mesto nieslo názov Klubín (dolnykubin.sk). V stredoveku obchodnú cestu cez Komjatnú, Dolný Kubín, Tvrdošín, Oravskú Polhoru, Zywiec a Wieliczku nazývali soľná, využívala sa na dovoz a iných tovarov. V 14. storočí boli založené , ktoré v súčasnosti tvoria prímestské časti Dolného Kubína: Záskalie, Veľký Bysterec, Malý Bysterec, Beňova Lehota, Medzihradné, Srňacie, Mokraď, Kňažia. Mesto sa rozvíjalo ako remeselnícko – roľnícka osada. Rozvinuté bolo najmä kamenárstvo. Začiatkom 14. storočia sa spomína baňa na kameň pre výrobu mlecích prostriedkov – žarnovov. V roku 1558 sa majiteľmi oravského panstva stali Turzovi.

V roku 1604 mesto spustošili Bočkajovi hajdúsi, podpálili obec, ostalo len 7 . Avšak už v roku 1624 žilo v Kubíne 67 rodín a asi 340 obyvateľov (Wikipedia). V roku 1632 gróf Gašpar Illešházy za ročný poplatok 400 zlatých oslobodil jeho obyvateľov od robotných povinností a povýšil ich na mešťanov. Udelil mu právo konať týždenné a dva výročné jarmoky (dolnykubin.sk a Wikipedia). Po roku 1712 sa stal Dolný Kubín sídlom Oravskej župy. V rokoch 1715 – 16 si užila zamrznuté roky – ešte v júni mrzlo a v septembri prišla nová . Rok 1813 je rokom strašnej povodne, začalo sa s budovaním vodnej . V roku 1858 vznikla Spoločnosť Čaplovičovej knižnice, ktorá sa starala o dar Vavrinca Čaploviča mestu – knižnica mala 45 000 zväzkov (Wikipedia).

Dolný Kubín, in Hungarian Alsókubin, and in German Unterkubin, is a district town in the Žilina Region. It is situated at an elevation of 468 meters above sea level, covering an area of 55 km2, and is home to approximately 19,000 residents (Wikipedia). Notable personalities associated with Dolný Kubín include Janko Matúška, the author of the Slovak anthem, poet Pavol Országh Hviezdoslav, Vavrinec Čaplovič, prose writer Ladislav Nádaši Jégé, Andrej Radlinský (dolnykubin.sk), prose writer Ján Johanides, biathlete Martina Halinárová, cross-country skier Martin Bajčičák, and footballer Matúš Kozáčik (Wikipedia).

Trniny served as a fortified settlement during the Great Moravian period. The name Kubín is derived from the term denoting an area enveloped in smoke clouds. In the medieval era, the town was known as Klubín (dolnykubin.sk). During the Middle Ages, a trade route passing through Komjatná, Dolný Kubín, Tvrdošín, Oravská Polhora, Zywiec, and Wieliczka was called the salt route, used for importing salt and other goods. In the 14th century, villages were established, which currently form suburban parts of Dolný Kubín: Záskalie, Veľký Bysterec, Malý Bysterec, Beňova Lehota, Medzihradné, Srňacie, Mokraď, and Kňažia. The town developed as a craft and farming settlement, with stonemasonry being a particularly developed trade. In the early 14th century, a quarry for stones used in the production of grinding tools (millstones) is mentioned. In 1558, the Turzo family became owners of the Orava estate.

In 1604, the town was ravaged by Bocskai’s hajduks; they set fire to the village, leaving only seven houses standing. However, by 1624, Dolný Kubín had 67 families and around 340 inhabitants (Wikipedia). In 1632, Count Gašpar Illešházy liberated its inhabitants from serfdom duties for an annual fee of 400 gold coins and elevated them to burghers. He granted the town the right to hold weekly markets and two annual fairs (dolnykubin.sk and Wikipedia). After 1712, Dolný Kubín became the seat of the Orava county. In 1715-16, Orava experienced frozen years—June was still cold, and a new winter arrived in September. The year 1813 saw a terrible flood, leading to the construction of a reservoir. In 1858, the Čaplovič Library Society was established, taking care of the donation of Vavrinec Čaplovič to the town—the library held 45,000 volumes (Wikipedia).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Orava, Fotografie

Oravský Podzámok

skala
Hits: 3438

Obec, nad ktorou sa čnie Oravský hrad (). Oravský Podzámok leží v Oravskej vrchovine, na pravom brehu , asi 11 kilometrov od Dolného Kubína. V nadmorskej výške 511 metrov nad morom (Wikipedia). Archeologické nálezy datujú počiatky lokality do obdobia prelomu letopočtov. Prvá písomná zmienka o osídlení je z roku 1267. Samostatnou sa obec stala až v druhej polovici 19. storočia (oravskypodzamok.sk). V roku 1619 tu bolo mýto, mlyn, píla, pivovar, valcha na súkno a mlyn na pušný prach. V roku 1785 tu žilo 139 obyvateľov, v roku 1910 355 obyvateľov (orava-liptov.sk). Dnes tu na rozlohe 35.25 km2 žije 1372 obyvateľov (Wikipedia).

The village dominated by Orava Castle (Peter Kaclík), Oravský Podzámok, is located in the Orava Highlands, on the right bank of the Orava River, about 11 kilometers from Dolný Kubín. It is situated at an altitude of 511 meters above sea level (Wikipedia). Archaeological findings date the beginnings of settlement in the area to the turn of the millennia. The first written mention of the settlement is from the year 1267. It became an independent village only in the second half of the 19th century (oravskypodzamok.sk). In 1619, there was a toll, mill, sawmill, brewery, fulling mill, and gunpowder mill. In 1785, 139 inhabitants lived here, and in 1910, there were 355 inhabitants (orava-.sk). Today, 1372 inhabitants live on an area of 35.25 km2 (Wikipedia).

Miejscowość dominowana przez Zamek Orawski (Peter Kaclík), Oravský Podzámok, znajduje się w Kotlinie Orawskiej, na prawym brzegu rzeki Orawy, około 11 kilometrów od Dolného Kubína. Położona jest na wysokości 511 metrów nad poziomem morza (Wikipedia). Znaleziska archeologiczne datują początki osadnictwa w tej okolicy na przełom tysiącleci. Pierwsza pisemna wzmianka o osadzie pochodzi z roku 1267. Stała się samodzielną wsią dopiero w drugiej połowie XIX wieku (oravskypodzamok.sk). W 1619 roku istniało tu pobór, młyn, tartak, browar, młyn sukwiarski i młyn na proch strzelniczy. W 1785 roku mieszkało tu 139 mieszkańców, a w 1910 roku było ich już 355 (orava-liptov.sk). Obecnie na obszarze 35,25 km2 mieszka 1372 mieszkańców (Wikipedia).

TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie

Martin – mesto Matice Slovenskej

skala
Hits: 5618

Na necelých 68 km2 žije asi 60000 obyvateľov v Turčianskej kotline v Martine. Do roku 1950 niesol meno Turčiansky Svätý . Nemecký názov je Turz-Sankt Martin, maďarský Turócszentmárton, latinský Sanctus Martinus, prípadne Martinopolis (wikipedia.sk). Martin je administratívnym a hospodárskym strediskom Turca. Prvá zmienka o meste je z roku 1284 (martin.sk). V oblasti sídliska Jahodník bolo odkryté pohrebisko z mladšej doby bronzovej. Táto časť Martina bola samostatnou osadou, ktorej meno bolo Malá Bystrica a neskôr Jahodník. Písomná zmienka o nej z roku 1258 (kulturnecentrum.sk). Osada Jordán existovala medzi Dražkovcami, Sklabiňou, Dolným Jasenom a Horným Kalníkom. Meno niesla zrejme podľa majiteľa – Jordána, možno podľa zásluh na križiackych výpravách (kulturnecentrum.sk). Modly – leží na mieste súčasnej Mestskej športovej haly na Podháji. Názov zodpovedal miestu, kde sa vykonávali obety starým slovanským božstvám. Pochádza od staroslovanského slova, na miesto, kde sa chodili modliť a a vykonávať obety. Pri tomto mieste vznikla niekedy v 11. – 12. storočí dedina Modly (kulturnecentrum.sk). O Priekope sú zmienky z nálezísk pravekých pohrebných miest. Na dnešnom Rendezove bolo odkryté pohrebisko. Staroslovanské opevnenia a vyvýšeniny boli na tomto mieste vybudované už v 8. storočí. V roku 1364 sa Prekopa spomína ako orientačný bod na ceste do Košíc pri prechode úžinou cez Strečno do Turca (kulturnecentrum.sk).

Osada Martin ležala na kráľovskej pôde patriacej pod právomoc kráľovského kastelána sídliaceho na Sklabinskom hrade. Pre vznik a vývoj Martina v stredoveku mala významnú úlohu komunikačná poloha. Smerom na Liptov, Žilinu aj na Sklabinský hrad (martin.sk). V Martine sa konali generálne kongregácie turčianskej a oravskej šľachty. Úradoval tu podžupan a stoličný súd. Každý štvrtok bol na námestí trh (kulturnecentrum.sk). V rokoch 1443 až 1445 a 1453 postihlo Martin a okolie zemetrasenie, v roku 1452 mor (martin.sk). Od roku 1340 slobodné kráľovské mesto (martin.sk). V roku 1869 tu žilo 2235 obyvateľov (martin.sk). Od 17. storočia do roku 1922 sa mesto stalo centrom Turčianskej župy. Koncom 19. storočia sahttps://www.martin.sk/historia-mesta/d-1312 tu začalo Slovenské národné obrodenie, od roku 1863 tu sídli Matica slovenská. 30.10.2018 sa práve Martinskou deklaráciou pripojilo k Česku a vznikla Československá republika. 24.8.1994 bol Martin zákonom vyhlásený za národné kultúrne centrum Slovákov. Mesto má tieto mestské časti: Jahodníky, Košúty, Ľadoveň, Podháj, Priekopa, Sever, Stred, Tomčany, Záturčie (wikipedia.sk). 

Martina: maliari Janko Alexy, Miloš Alexander Bazovský, Martin Benka, herec Ľuboš Kostelný (wikipedia.en), Oľga Borodáčová, Zuzana Kronerová, Hana Meličková (wikipedia.sk), hokejisti Róbert Švehla, Radovan Somík, Zdeno Cíger, Peter Smrek (wikipedia.en), Oto Haščák, Peter Bartoš (wikipedia.sk), spisovateľ Janko Jesenský (wikipedia.en), Oľga Feldeková, rod. Lukáčiová (wikipedia.sk), vedec Andrej Kmeť, motocyklista Jaroslav Katriňák, atlétka Jana Klocová (wikipedia.en). V Martine pôsobil Janko Jesenský, Elena Maróthy-Šoltésová, Pavol Országh Hviezdoslav, Jozef Gregor Tajovský, Martin Kukučín, František Hečko, Štefan Krčméry, Emil Boleslav Lukáč, Ľudo Mistrík Ondrejov, Jozef Cíger Hronský, Július Barč Ivan, Mária Rázusová Martáková, Martin Rázus, Ľudovít Fulla, Karel Plicka (martin.sk).

On just under 68 km2, about 60,000 inhabitants live in the Turiec Basin in Martin. Until 1950, it was called Turčiansky Svätý Martin. The German name is Turz-Sankt Martin, Hungarian Turócszentmárton, Latin Sanctus Martinus, or Martinopolis (wikipedia.sk). Martin is the administrative and economic center of Turiec. The first mention of the town is from 1284 (martin.sk). In the area of the Jahodník settlement, a burial site from the Younger Bronze Age was discovered. This part of Martin was a separate settlement called Malá Bystrica and later Jahodník. A written mention of it dates back to 1258 (kulturnecentrum.sk). The settlement Jordán existed between Dražkovce, Sklabiňa, Dolný Jasenov, and Horný Kalník. The name was probably derived from the owner – Jordán, possibly from achievements in the Crusades (kulturnecentrum.sk). Modly – located at the site of the current City Sports Hall in Podháj. The name corresponds to the place where sacrifices were made to ancient Slavic deities. It comes from the Old Slavic word for the place where people went to pray and make sacrifices. A village called Modly was established here sometime in the 11th – 12th century (kulturnecentrum.sk). There are mentions of Priekopa from the findings of prehistoric burial sites. A burial site was discovered on today’s Rendezove. Old Slavic fortifications and elevations were built at this location as early as the 8th century. In 1364, Priekopa was mentioned as a landmark on the road to Košice when crossing the strait through Strečno to Turiec (kulturnecentrum.sk).

The settlement of Martin was situated on royal land under the jurisdiction of the royal castellan residing at Sklabinský hrad. The strategic location played a significant role in the emergence and development of Martin in the Middle Ages, extending towards , Žilina, and Sklabinský hrad (martin.sk). General congregations of the Turiec and nobility were held in Martin. The deputy and county court operated here. A market was held on the square every Thursday (kulturnecentrum.sk).

In the years 1443 to 1445 and 1453, earthquakes struck Martin and its surroundings, and in 1452, there was an outbreak of plague (martin.sk). Since 1340, it has been a free royal town (martin.sk). In 1869, there were 2,235 inhabitants living here (martin.sk). From the 17th century until 1922, the city became the center of Turiec County. In the late 19th century, the Slovak National Revival began here, and since 1863, Matica slovenská has been headquartered here. On October 30, 2018, Slovakia joined Czechoslovakia through the Martin Declaration, forming the Czechoslovak Republic. On August 24, 1994, Martin was declared a national cultural center of the Slovaks by law. The city has the following districts: Jahodníky, Košúty, Ľadoveň, Podháj, Priekopa, Sever, Stred, Tomčany, Záturčie (wikipedia.sk).

Prominent personalities associated with Martin include painters Janko Alexy, Miloš Alexander Bazovský, Martin Benka, and actor Ľuboš Kostelný (wikipedia.en), as well as Oľga Borodáčová, Zuzana Kronerová, Hana Meličková (wikipedia.sk). Notable hockey players from Martin include Róbert Švehla, Radovan Somík, Zdeno Cíger, Peter Smrek (wikipedia.en), Oto Haščák, and Peter Bartoš (wikipedia.sk). The city has also been connected to writer Janko Jesenský (wikipedia.en), Oľga Feldeková (maiden name Lukáčiová) (wikipedia.sk), scientist Andrej Kmeť, motorcyclist Jaroslav Katriňák, and athlete Jana Klocová (wikipedia.en). In Martin, notable historical figures who have lived or worked include Janko Jesenský, Elena Maróthy-Šoltésová, Pavol Országh Hviezdoslav, Jozef Gregor Tajovský, Martin Kukučín, František Hečko, Štefan Krčméry, Emil Boleslav Lukáč, Ľudo Mistrík Ondrejov, Jozef Cíger Hronský, Július Barč Ivan, Mária Rázusová Martáková, Martin Rázus, Ľudovít Fulla, and Karel Plicka (martin.sk).