Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Zamagurie, Fotografie

Stará Ľubovňa – slobodné kráľovské mesto Zamaguria

skala
Hits: 3543

Mesto patrí do regiónu Spiš, prípadne Zamagurie. Neďaleko sú hranice s Poľskom.

Mesto leží v nadmorskej výške 550 metrov nad morom. Na ploche 31 km2 tu žije 16 500 obyvateľov (Bibiána Kundľová). Stará Ľubovňa sa nachádza na severovýchode Slovenska v Prešovskom kraji, v západnej časti Ľubovnianskej kotliny. Mesto má dve mestské časti: Podsadek a Stará Ľubovňa (Wikipedia). V centre na námestí svätého Mikuláša sa nachádza rímskokatolický kostol svätého Mikuláša z roku 1280 (Bibiána Kundľová). mesta: herec Ján Melkovič. Pravidelne sa v Starej Ľubovni koná Ľubovniansky jarmok, medzinárodná súťaž pre stredoškolákov „Kľúč od “ v štýle Pevnosť Boyard, Salašnícka noc – kultúrna a zábavná akcia pri motoreste Salaš u Franka (staralubovna.sk).

Za najstaršiu stopu o osídlení mesta Stará Ľubovňa človekom sa považuje nález sivého radiolaritu, predbežne datovaný do stredného úseku staršej doby kamennej – paleolitu (staralubovna.sk). Prvá písomná zmienka je z roku 1292. V roku 1364 sa stala slobodným kráľovským mestom (Bibiána Kundľová). Historické názvy mesta: Liblou, Lyblio, Lublow, Lyblyo (Wikipedia). Rozvinuté tu bolo tkáčstvo, obuvníctvo, čižmárstvo, krajčírstvo, kožušníctvo, mäsiarstvo, ktoré sa vyvíjalo aj v poľskom zálohu. Existovala tu dokonca mincovňa. Návrat spišských miest do Uhorska v r.1772 v období panovania Márie Terézie Starej Ľubovni veľmi neprospel, nakoľko mesto stratilo svoje výsadné postavenie (Bibiána Kundľová). Mesto vtedy opustili úradníci a šľachta (staralubovna.sk).

The town belongs to the region, or alternatively, . The borders with Poland are nearby.

The town of Stará Ľubovňa is situated at an altitude of 550 meters above sea level. In an area of 31 km2, it is home to 16,500 residents (Bibiána Kundľová). Stará Ľubovňa is located in the northeastern part of Slovakia in the Prešov Region, in the western part of Ľubovnianska kotlina. The town has two districts: Podsadek and Stará Ľubovňa (Wikipedia). In the center on St. Nicholas Square, there is the Roman Catholic Church of St. Nicholas, dating back to 1280 (Bibiána Kundľová). Notable figures from the town include actor Ján Melkovič. Regular events in Stará Ľubovňa include the Ľubovniansky jarmok, an international competition for high school students called „Kľúč od pevnosti“ in the style of Fort Boyard, and Salašnícka noc – a cultural and entertaining event at the Salaš u Franka motor inn (staralubovna.sk).

The oldest evidence of human settlement in the town of Stará Ľubovňa is considered to be the discovery of gray radiolarite, preliminarily dated to the middle section of the older Stone Age – Paleolithic (staralubovna.sk). The first written mention is from 1292. In 1364, it became a free royal town (Bibiána Kundľová). Historical names of the town: Liblou, Lyblio, Lublow, Lyblyo (Wikipedia). Industries such as weaving, shoemaking, bootmaking, tailoring, furriery, and butchery thrived here and also developed in the Polish deposit. There even existed a mint. The return of Spiš towns to Hungary in 1772 during the reign of Maria Theresa did not favor Stará Ľubovňa, as the town lost its privileged status (Bibiána Kundľová). Many officials and nobility left the town during that period (staralubovna.sk).

Miasto należy do regionu Spisz, a także Zamagurie. W pobliżu znajdują się granice z Polską.

Miasto Stará Ľubovňa położone jest na wysokości 550 metrów nad poziomem morza. Na obszarze 31 km2 mieszka tutaj 16 500 mieszkańców (Bibiána Kundľová). Stará Ľubovňa leży w północno-wschodniej części Słowacji w kraju Preszów, w zachodniej części Kotliny Ľubovnianska. Miasto składa się z dwóch dzielnic: Podsadek i Stará Ľubovňa (Wikipedia). W centrum, na placu św. Mikołaja, znajduje się kościół rzymskokatolicki św. Mikołaja z 1280 roku (Bibiána Kundľová). Znane postaci miasta to aktor Ján Melkovič. Regularne wydarzenia w Stará Ľubovňa obejmują jarmark Ľubovniansky, międzynarodowy konkurs dla uczniów szkół średnich „Kľúč od pevnosti“ w stylu Fort Boyard oraz Salašnícka noc – wydarzenie kulturalne i rozrywkowe w motelu Salaš u Franka (staralubovna.sk).

Najstarszym świadectwem osadnictwa w Stará Ľubovňa jest odkrycie szarego radiolarytu, wstępnie datowanego na środkowy okres starszego paleolitu (staralubovna.sk). Pierwsza pisemna wzmianka pochodzi z roku 1292. W 1364 roku stała się wolnym miastem królewskim (Bibiána Kundľová). Historyczne nazwy miasta to Liblou, Lyblio, Lublow, Lyblyo (Wikipedia). Tutaj rozwijały się przemysły takie jak tkactwo, produkcja obuwia, szewstwo, krawiectwo, kuśnierstwo i rzeźnictwo, które rozwijały się również w polskim depozycie. Istniał nawet mennica. Powrót miast spiskich do Węgier w 1772 roku za panowania Marii Teresy nie sprzyjał Stará Ľubovňa, ponieważ miasto straciło swoje uprzywilejowane status (Bibiána Kundľová). Wtedy wielu urzędników i szlachta opuściła miasto (staralubovna.sk).

Місто входить до регіону Спіш, або, в іншому випадку, Замагур’я. Недалеко є кордони з Польщею.

Місто Стара Любовня розташоване на висоті 550 метрів над рівнем моря. На площі 31 км2 тут проживає 16 500 жителів (Бібіана Кундльова). Стара Любовня знаходиться на північному сході Словаччини в Пряшівському краї, на заході Любовнянської котловини. Місто має два міські райони: Подсадок і Стара Любовня (Wikipedia). У центрі на площі святого Миколая знаходиться римсько-католицька церква святого Миколая, збудована в 1280 році (Бібіана Кундльова). Видатні постаті міста: актор Ян Мелкович. Регулярно в Старій Любовні проводиться Любовнянський ярмарок, міжнародний конкурс для старшокласників „Кľúč od pevnosti“ в стилі Форт Боярд, Ніч Salašnícka – культурна і розважальна подія в моторесторані Salaš u Franka (staralubovna.sk).

Найстарішою слідкою поселення міста Стара Любовня людиною вважається знахідка сірого радіоляриту, попередньо датована до середнього періоду старшого кам’яного віку – палеоліту (staralubovna.sk). Перша писемна згадка датується 1292 роком. У 1364 році вона стала вільним королівським містом (Бібіана Кундльова). Історичні назви міста: Ліблоу, Либліо, Лублов, Либльо (Wikipedia). Тут розвивалися промисли, такі як ткацтво, виробництво взуття, черевичне виробництво, портняжництво, хутряництво і м’ясництво, яке також розвивалося в польському завдатку. Тут навіть існувала монетниця. Повернення спишських міст до Угорщини в 1772 році за панування Марії Терезії Старій Любовні дуже не сприяло, оскільки місто втратило свій привілейований статус (Бібіана Кундльова). Тоді місто покинули чиновники та шляхта (staralubovna.sk).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie

Krupina – jedno z najstarších slovenských miest

skala
Hits: 6886

Krupina je na polceste medzi Banskou Bystricou a Šahami a medzi Zlatými Moravcami a Lučencom. Je to historické mesto ležiace na pomedzí Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny. Na okraji historického regiónu siedmich stredoslovenských banských miest. V listinách sa spomína už od 12. storočia. V roku 1244 získalo mestské výsady a stalo sa slobodným kráľovským mestom (Rastislav Sabucha). V Krupine, nemecky Karpfen, maďarsky Korpona žilo v roku 2005 7 812 obyvateľov. Leží v nadmorskej výške 262 metrov nad morom (Wikipedia ENG). Okolie Krupiny bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. V stredoveku sem prišli Slováci. Krupina patrí medzi najstaršie na Slovensku (Wikipedia.sk). Plnohodnotné stredoveké mesto z Krupiny vytvorili nemeckí kolonisti, ktorí prišli do tejto oblasti koncom 12. a začiatkom 13. storočia. V roku 1241 mesto spustošili Tatári. Neskôr mesto ohrozovali , aj preto boli vybudované strážne veže – vartovky, z ktorých sa tá na vrchu Stražavár zachovala (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč). Podzemné chodby sú takmer pod celým historickým centrom. Zrejme sa v nich primárne skladovali potraviny. Veľké pivnice vyvolávajú množstvo otázok, v jednej z nich, pod starou radnicou, mučili bosorky. Práve tu upálili najviac stríg na našom území. Traduje sa, že poslednú bosorku v Európe upálili v roku 1741 práve v Krupine. V meste sa nachádzajú tzv. Turecké studne – vytesané otvory do , možno studne z ktorých Turci napájali (Dagmar Teliščáková). Po roku 1989 malo mesto ako jedno z prvých miest na Slovensku káblovú televíziu a miestne televízne vysielanie. Začali vychádzať Hontianske (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč).

Z Krupiny pochádza spisovateľ a kňaz Karol Braxatoris, básnik Andrej Sládkovič, prozaička, redaktorka a publicistka Elena Maróthy-Šoltésová, herec Viliam Polónyi. Pôsobil tu hudobný skladateľ Eugen Suchoň, spisovateľ Jozef Cíger Hronský (Wikipedia.sk), študoval tu Marián Labuda (Miroslav Lukáč).

Krupina is situated halfway between and Šahy and between Zlaté Moravce and Lučenec. It is a historical town located on the border of the Štiavnické Vrchy and Krupinská Planina regions, on the edge of the historic region of the seven Central Slovak mining towns. It is mentioned in documents from the 12th century. In 1244, it gained town privileges and became a free royal town (Rastislav Sabucha). In Krupina, known as Karpfen in German and Korpona in Hungarian, there were 7,812 inhabitants in 2005. It is situated at an elevation of 262 meters above sea level (Wikipedia ENG). The surroundings of Krupina were inhabited in the younger Stone Age, and Slovaks settled here in the medieval period. Krupina is among the oldest towns in Slovakia (Wikipedia.sk). German colonists who arrived in the late 12th and early 13th centuries shaped Krupina into a fully-fledged medieval town. In 1241, the town was devastated by the Tatars. Later, it faced threats from the Turks, leading to the construction of guard towers, one of which, on Stražavár Hill, still stands today (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč). Underground tunnels extend beneath almost the entire historical center, likely used primarily for storing food. Large cellars raise many questions; in one of them, beneath the old town hall, alleged witches were tortured. It is said that the last witch in Europe was burned at the stake in Krupina in 1741. The city is home to the so-called Turkish Wells—carved openings into the rock, possibly wells from which the Turks watered their horses (Dagmar Teliščáková). After 1989, the city was among the first in Slovakia to have cable television and local television broadcasting. The Hontian Newspapers began to be published (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč).

Notable individuals from Krupina include writer and priest Karol Braxatoris, poet Andrej Sládkovič, prose writer, editor, and publicist Elena Maróthy-Šoltésová, actor Viliam Polónyi. The music composer Eugen Suchoň, writer Jozef Cíger Hronský (Wikipedia.sk), and actor Marián Labuda studied in Krupina (Miroslav Lukáč).

Krajina, Slovensko, Spiš, Fotografie

Kráľovské mesto minulosti Ľubica

skala
Hits: 2457

Obec Ľubica leží neďaleko od Kežmarku, v nadmorskej výške 630 metrov nad morom. V chotári sa nachádzajú mnohé liečivé sírnaté (obeclubica.sk). Žije tu asi 4164 obyvateľov (obeclubica.sk), na ploche 76.53 km2 (Wikipedia). Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1251. Od roku 1271 je kráľovským mestom. Historické názvy Ľubice: Lubicha, Lubitz, Lymbych, Lewbitz, Leibic (obeclubica.sk). V 14. storočí bolo mesto Ľubica väčšie než Kežmarok (slovakiana.sk). V 17. storočí stále Ľubica patrila k najbohatším spišským mestám. Pôsobilo tu množstvo cechov, súkenníci, čižmári, tkáči, kováči, krajčíri, kováči, remenári, kožušníci, murári, kamenári, garbiari, mäsiari, debnári, mlynári, tesári, kolári, sládkovia, pivovarníci. V rokoch 1412 až 1772 bola Ľubica v poľskom zálohu, spolu s ďalšími spišskými mestami. Aj v minulosti sa využívali liečivé sírne pramene, známe sú od roku 1714. Pri prameňoch vznikli , ktoré odsúdil k zánik vznik vojenského výcvikového priestoru Javorina v roku 1952. Medzi rokmi 1974 až 1992 bola Ľubica pričlenená ku Kežmarku (obeclubica.sk).

Ľubica is a village located near Kežmarok, situated at an altitude of 630 meters above sea level. The village has numerous healing sulfur springs within its territory. The population of Ľubica is approximately 4164 residents, and it covers an area of 76.53 km2. The first written mention of Ľubica dates back to the year 1251. Since 1271, it has held the status of a royal town. The historical names for Ľubica include Lubicha, Lubitz, Lymbych, Lewbitz, and Leibic. In the 14th century, Ľubica was larger than Kežmarok. During the 17th century, Ľubica remained one of the wealthiest towns in the region. Various guilds operated in the town, including clothiers, cobblers, weavers, blacksmiths, tailors, locksmiths, belt makers, furriers, masons, stonecutters, tanners, butchers, coopers, millers, carpenters, wheelwrights, and brewers. From 1412 to 1772, Ľubica was in Polish pledge along with other Spiš towns. The healing sulfur springs in Ľubica have been utilized since 1714. Bathhouses were established around the springs, but their existence was threatened by the creation of the military training area Javorina in 1952, leading to their eventual decline. From 1974 to 1992, Ľubica was administratively attached to Kežmarok.

Krajina, Zahraničie, Fotografie

Sučuraj – hvarské mestečko ležiace najbližšie ku chorvátskej pevnine

skala
Hits: 3787

Sučuraj leží na začiatku ostrova Hvar. Len neďaleko od Drveniku v Chorvátsku. Existuje už viac ako 2300 rokov. Prvými známymi obyvateľmi boli Ilýri (sucuraj.com), podľa niektorých prameňov tu mala svoj palác slávna ilýrska kráľovná Teuta (chorvatsko.cz). Počas svojej histórie bol viackrát zničený. Patril Ilýrom, Rímu, Chorvátsku, Benátkam, Francúzsku, Rakúsku, Taliansku (sucuraj.com). Pomenovanie je podľa kostola svätého Juraja z prvej polovice 14. storočia. V blízkosti sú veľmi pekné pláže napr. Česminica, Bilina, Perna a Mlaska. Na najvýchodnejšom cípe ostrova Hvar sa nachádza maják (chorvatsko.cz).

Sučuraj je prímorské, prístavné mestečko na východnom okraji Hvaru. Mesto bolo založené Grékmi v 4. storočí pred naším letopočtom. Jeho pôvodné meno je Faros. V Sučuraji je mnoho kamenných úzkych uličiek, tradičných obchodov, reštaurácií s miestnou kuchyňou. Je známy aj malými plážami s krištáľovo čistým morom. Miestne obyvateľstvo sa venuje rybolovu, vinohradníctvu a pestovaniu olivovníkov. Nezabudnuteľným zážitkom je východ slnka pri Ostričke. Toto odľahlé miesto ponúka nádherný výhľad na otvorené more.

Sučuraj is located at the beginning of the island of , not far from Drvenik in Croatia. It has a history of over 2300 years. The first known inhabitants were the Illyrians (sucuraj.com), and according to some sources, the famous Illyrian queen Teuta had her palace here (chorvatsko.cz). Throughout its history, Sučuraj has been destroyed several times. It belonged to Illyria, Rome, Croatia, Venice, France, Austria, and Italy (sucuraj.com). The name of the village comes from the church of Saint George from the first half of the 14th century. Nearby, there are beautiful beaches such as Česminica, Bilina, Perna, and Mlaska. On the easternmost cape of the island of Hvar, there is a lighthouse (chorvatsko.cz).

Sučuraj is a coastal, harbor town on the eastern edge of Hvar. The town was founded by the Greeks in the 4th century BC. Its original name is Faros. In Sučuraj, there are many narrow stone streets, traditional shops, and restaurants with local cuisine. It is also known for small beaches with crystal-clear waters. The local population is engaged in fishing, viticulture, and olive cultivation. An unforgettable experience is the sunrise at Oštrička. This remote location offers a beautiful view of the open sea.

Sučuraj se nalazi na početku otoka Hvara, nedaleko od Drveniku u Hrvatskoj. Postoji već više od 2300 godina. Prvobitni poznati stanovnici bili su Iliri (sucuraj.com), prema nekim izvorima ovdje je imala svoju palaču slavna ilirska kraljica Teuta (chorvatsko.cz). Tijekom svoje povijesti bio je više puta uništen. Pripadao je Ilirima, Rimu, Hrvatskoj, Veneciji, Francuskoj, Austriji, Italiji (sucuraj.com). Ime mjesta potječe od crkve svetog Jurja iz prvog dijela 14. stoljeća. U blizini se nalaze vrlo lijepe plaže poput Česminica, Bilina, Perna i Mlaska. Na najistočnijem rtu otoka Hvara nalazi se svjetionik (chorvatsko.cz).

Sučuraj je primorski, luka grad na istočnom rubu otoka Hvara. Grad su osnovali Grci u 4. stoljeću prije Krista. Njegovo izvorno ime je Faros. U Sučuraju ima mnogo uskih kamenih uličica, tradicionalnih trgovina i restorana s lokalnom kuhinjom. Također je poznat po malim plažama s kristalno čistim morem. Lokalno stanovništvo bavi se ribolovom, vinogradarstvom i uzgojem maslina. Nezaboravan doživljaj je izlazak sunca kod Oštričke. Ovo udaljeno mjesto pruža prekrasan pogled na otvoreno more.