Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Príroda, Slovenské, Ľudská príroda, Umenie, Stavby, Fotografie

Svätý Anton

skala
Hits: 6451

Svätý Anton, predtým Antol, sa nachádza len kúsok od Banskej Štiavnice. Súčasťou je kaštieľ s krásnym parkom.

K obci usadlosti Rovne, Bažania a Macko. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1266. Názov vychádza z názvu pôvodného kostola zasväteného svätému Antonovi Pustovníkovi. Historické názvy obce: Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. Maďarský názov je Szenantal. Obyvatelia sa živili prevažne baníctvom, hutníctvom, lesníctvom, v kameňolome a v priemyselných podnikoch v Banskej Štiavnici. V polovici 20. storočia je známa výroba vyrezávaných a maľovaných betlehemov. V 17. storočí získal panstvo Peter Koháry. Rodina Koháryovcov sa zaslúžila o rozvoj Svätého Antona. Od roku 1826 patrila obec Coburgovcom. Ferdinand Coburg, brat posledného vlastníka kaštieľa, navštevoval obec až do roku 1944. Známym rodákom bol slovenský herec, divadelný režisér a scénický výtvarník Karol Zachar, vlastným menom Karol Legény (wikipedia.sk).

Vo Svätom Antone sa nachádza kaštieľ s parkom. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Štyri krídla symbolizujú štyri ročné obdobia, 12 komínov mesiace, 52 izieb týždne a 365 okien, dni v roku. Dnes je sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľnohospodárskeho múzea s mnohými zbraňami a trofejami. Každoročne začiatkom septembra sa v kaštieli usporadúvajú atraktívne poľovnícke – Dni sv. Huberta (SACR). Barokový kaštieľ je postavený na mieste bývalého hradu, začiatkom 19. storočia je klasicisticky upravený (wikipedia.sk).

Poľovnícka expozícia je jedinou špecializovanou s celoslovenskou pôsobnosťou. V roku 1808 sa v Banskej Štiavnici začal vyučovať predmet poľovníctvo (geopark.sk). Je najväčšou svojho druhu na Slovensku. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako tisíc trofejí zveri (msa.sk). Barokovo – klasicistickému kaštieľu v Svätom Antone predchádzal menší opevnený hrádok, ktorý je spomínaný už v 15. storočí. V 16. storočí bol prestavaný a mal chrániť Banskú Štiavnicu pred tureckými nájazdami (geopark.sk). Kaštieľ býva označovaný aj ako kaštieľ Antol, alebo Koháryovský kaštieľ. Je sídlom lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea (Wikipedia). Dali ho postaviť na začiatku 18. storočia vlastníci panstva Sitno, Koháryovci (Bujnová et all, 2003). Svoje letné sídlo tu mal bulharský cár Ferdinand Coburg, patril do Sitnianskeho panstva Koháryovcov (Terem). V roku 1826 sa jediná dcéra posledného z mužských potomkov rodu Koháryovcov vydala za Ferdinanda Juraja Coburga zo Saska. Posledným z Coburgovcov, ktorý žil v kaštieli, bol všestranne nadaný Ferdinand Coburg, v rokoch 1908 – 1918 bulharský cár. Dovŕšil šťastnú tradíciu osvietených, rozhľadených a ctižiadostivých majiteľov, ktorí zveľaďovali majetky a zariadili ich vkusne (Bujnová et all, 2003).

V parku bol do roku 1995 vysadený, Filipom Coburgom v roku 1878, sekvojovec mamutí – Sequoiadendron giganteum. V roku 1996 po vyschnutí bola vysadená iná sekvoja. Okolie je bohaté na chránené druhy, mnohé endemity. V parku a priľahlom lesoparku sa nachádza napr. Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiessi, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus.  V okolí je vzácny výskyt prírodných ruží, ktoré v 19. storočí tu pôsobiaci Andrej Kmeť popísal takmer 300 kultivarov (Zdroj: Informačná tabuľa). Súčasťou areálu je historický park (5 ha) a lesopark (25 ha). Horné a dolné jazierko je spojené kaskádami a vodopádmi  je napájané niekoľko kilometrov dlhým náhonom z Koplašského potoka s unikátnymi akvaduktami. V parku sa okrem toho nachádza grotta – umelo navŕšená jaskyňa, studnička s kamennými lavičkami, drevené mostíky, altány, kaplnka Svätého Huberta (geopark.sk).

Celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni svätého Huberta usporadúva múzeum vo Svätom Antone zvyčajne začiatkom septembra cez víkend (banskastiavnica.sk).

St. Anthony, formerly known as Antol, is located just a short distance from . It features a castle with a beautiful park.

The village includes the settlements of Rovne, Bažania, and Macko. The first written mention of the village dates back to 1266. The village’s name comes from the original church dedicated to Saint Anthony the Hermit. Historical names of the village include Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. The Hungarian name is Szenantal. The residents were mainly engaged in mining, metallurgy, forestry, quarrying, and industrial enterprises in Banská Štiavnica. In the mid-20th century, the production of carved and painted nativity scenes became known. In the 17th century, the Koháry family acquired the estate. The Kohárys contributed to the development of St. Anthony. From 1826, the village belonged to the Coburgs. Ferdinand Coburg, the brother of the last owner of the castle, visited the village until 1944. A notable native of the village was the Slovak actor, theater director, and set designer Karol Zachar, whose real name was Karol Legény (wikipedia.sk).

In St. Anthony, there is a castle with a park, now a national cultural monument. The four wings of the building symbolize the four seasons, 12 chimneys represent the months, 52 rooms signify the weeks, and 365 windows stand for the days in a year. Today, it houses the Forestry, Woodcraft, and Agricultural Museum with numerous weapons and trophies. Every year, at the beginning of September, the castle hosts attractive hunting festivities – St. Hubert’s Days (SACR). The baroque castle was built on the site of a former fortress and was classicized in the early 19th century (wikipedia.sk).

The Hunting Exhibition is the only specialized one with nationwide scope. Hunting was first taught in Banská Štiavnica in 1808 (geopark.sk). It is the largest of its kind in Slovakia. The castle corridors showcase more than a thousand game trophies (msa.sk). Preceding the Baroque-classical castle in St. Anthony was a smaller fortified castle mentioned in the 15th century. In the 16th century, it was rebuilt to protect Banská Štiavnica from Turkish invasions (geopark.sk). The castle is also referred to as Antol Castle or Koháry Castle. It is the seat of the Forestry, Woodcraft, and Hunting Museum (Wikipedia). It was built at the beginning of the 18th century by the owners of the Sitno estate, the Kohárys (Bujnová et all, 2003). The Bulgarian tsar Ferdinand Coburg, belonging to the Sitno estate of the Kohárys, had his summer residence here. In 1826, the only daughter of the last male descendant of the Koháry family married Ferdinand Georg of Saxe-Coburg. The last of the Coburgs who lived in the castle was the versatile Ferdinand Coburg, the Bulgarian tsar from 1908 to 1918. He continued the happy tradition of enlightened, knowledgeable, and ambitious owners who improved their properties tastefully (Bujnová et all, 2003).

In the park, a giant sequoia (Sequoiadendron giganteum) was planted by Filip Coburg in 1878, but it dried up by 1995. Another sequoia was planted in 1996. The surroundings are rich in protected species, including many endemics. In the park and the adjacent forest park, species such as Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiesii, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus can be found. The rare occurrence of natural roses, described by Andrej Kmeť, who worked here in the 19th century, is also present, with almost 300 cultivars (Source: Information board). The area includes a historical park (5 ha) and a forest park (25 ha). The upper and lower ponds are connected by cascades and waterfalls, fed by a several-kilometer-long millrace from the Koplašský stream with unique aqueducts. In the park, there is also a grotto – an artificially created cave, a well with stone benches, wooden bridges, gazebos, and the Chapel of St. Hubert (geopark.sk).

The Museum in St. Anthony typically organizes the All-Slovak Hunting Festivities, St. Hubert’s Days, at the beginning of September over the weekend (banskastiavnica.sk).

Ľudia, TOP, Fotografie

Divadlo – fotografie z dosiek, ktoré znamenajú svet

skala
Hits: 4300

zahŕňa javiskové formy: činohru, operu, operetu, muzikál, spevohru, balet, pantomímu, , bábkové divadlo, tieňové divadlo a nejaviskové: rozhlasovú hru, televíznu hru, film. Nejaviskové formy sa často nepovažujú za divadlo, ale za dramatické (scénické) . Počiatky divadelného umenia siahajú do antického Grécka. Medzi významné patril Aischylos, Sofokles, Aristofanes. Latinský termín herec (histriones) pochádza od aktérov (ister) etruských predstavení, ktoré zahrňovali pantomímu, spev, tanec a neskôr aj improvizovaný dialóg. Herci sa po vzore Etruskov líčili. Medzi známych dramatikov : tvorca nemeckej meštianskej drámy Gotthold Ephraim Lessing, Carlo Goldoni, Victor Hugo, Gordon Byron, Percy Bysshe Shelley, Alexander Sergejevič Puškin, Michail Jurievič Lermontov, Emile Zola, Honoré de Balzac, Nikolaj Vasilievič Gogoľ, Anton Pavlovič Čechov, Ivan Sergejevič Turgenev, Alexander Nikolajevič Ostrovskij, Henrik Ibsen, Oscar Wilde, George Bernard Shaw, Bertolt Brecht (Wikipedia). Medzi významných slovenských dramatikov patrí: Ján Chalupka, Ján Palárik, Jozef Gregor Tajovský, Ivan Stodola, Július Barč-Ivan, Peter Karvaš, Leopold Lahola, Osvald Záhradník, Milan Lasica, Viliam Klimáček. Režiséri: Janko Borodáč, Ján Jamnický, Karol Zachar, Pavol Haspra, Ľubomír Vajdička, Jozef Bednárik. Herci: Janko Borodáč, Andrej Bagar, Hana Meličková, Huba, Ján Jamnický, Františke Dibarbora, František Zvarík, Ladislav Chudík, Július Pántik, Jozef Kroner, Božidara Turzonovová, Emília Vášaryová, Juraj Slezáček, Ivan Mistrík, Štefan Kvietik, Dočolomanský, Huba, Pavol Mikulík, Emil Horváth, Dušan Jamrich, Zdena Studenková, Kamila Magálová, Maroš Kramár, Stano Dančiak, Marián Labuda (Wikipedia).

Theatre encompasses various stage forms: drama, opera, operetta, musical, play with music, ballet, pantomime, dance, puppet theatre, shadow theatre, and non-stage forms such as radio play, television play, and film. Non-stage forms are often not considered theatre but are seen as dramatic (scenic) arts. The origins of theatrical art can be traced back to ancient Greece, with significant figures including Aeschylus, Sophocles, and Aristophanes. The Latin term for actor (histriones) derives from the Etruscan performers (ister) who incorporated pantomime, singing, dancing, and later improvised dialogue into their shows. Actors adorned themselves similarly to the Etruscans.

Prominent playwrights include the creator of German bourgeois drama Gotthold Ephraim Lessing, Carlo Goldoni, Victor Hugo, Gordon Byron, Percy Bysshe Shelley, Alexander Pushkin, Mikhail Lermontov, Emile Zola, Honoré de Balzac, Nikolai Gogol, Anton Chekhov, Ivan Turgenev, Alexander Ostrovsky, Henrik Ibsen, Oscar Wilde, George Bernard Shaw, Bertolt Brecht (Wikipedia). Notable Slovak playwrights include Ján Chalupka, Ján Palárik, Jozef Gregor Tajovský, Ivan Stodola, Július Barč-Ivan, Peter Karvaš, Leopold Lahola, Osvald Záhradník, Milan Lasica, Viliam Klimáček. Directors: Janko Borodáč, Ján Jamnický, Karol Zachar, Pavol Haspra, Ľubomír Vajdička, Jozef Bednárik. Actors: Janko Borodáč, Andrej Bagar, Hana Meličková, Mikuláš Huba, Ján Jamnický, Františke Dibarbora, František Zvarík, Ladislav Chudík, Július Pántik, Jozef Kroner, Božidara Turzonovová, Emília Vášaryová, Juraj Slezáček, Ivan Mistrík, Štefan Kvietik, Michal Dočolomanský, Martin Huba, Pavol Mikulík, Emil Horváth, Dušan Jamrich, Zdena Studenková, Kamila Magálová, Maroš Kramár, Stano Dančiak, Marián Labuda (Wikipedia).

Ľudia, TOP, Fotografie

Muži

skala
Hits: 10641

Muži predstavujú jedno z dvoch základných pohlaví a majú charakteristické biologické rozdiely od žien, vrátane fyziologických a hormonálnych odlišností. V spoločnosti sa často očakávajú rôzne sociálne a kultúrne role od mužov, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od kultúry a historického kontextu. Mnohí muži sú súčasťou rodín a môžu zastávať rôzne úlohy a zodpovednosti v rámci rodinného prostredia, vrátane role otca alebo partnera. Muži môžu byť aktívni na pracovnom trhu a zastávať rôzne profesie a povolania. Historicky boli niektoré odvetvia práce považované za tradične mužské. Muži majú rôzne individuálne záujmy a záľuby, ktoré môžu zahŕňať , , vedu, technológie. Každý muž je jedinečná individuálna osobnosť so svojimi vlastnými skúsenosťami, hodnotami.

Men represent one of the two fundamental genders and have characteristic biological differences from women, including physiological and hormonal distinctions. In society, various social and cultural roles are often expected from men, which may vary depending on culture and historical context. Many men are part of families and can assume different roles and responsibilities within the family environment, including the role of a father or partner. Men can be active in the workforce, holding various professions and occupations. Historically, certain sectors of work have been traditionally considered male-dominated. Men have diverse individual interests and hobbies, which may encompass sports, art, science, and technology. Each man is a unique individual with his own experiences and values.

, , , ,

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Stavby, Fotografie

Vartovka – strážna veža nad Krupinou

skala
Hits: 7696

Vartovka sa nachádza nad mestom Krupina. Na rozhraní Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny vo výške 393 m n.m (slovenskehrady.sk), na kopci Tanistravár / Staživar (Rastislav Sabucha). Táto strážna veža bola postavená v rokoch 1564 – 1571. Kedysi okrem strážnej veže stála na kopci aj pevnosť, nazývaná Dievčenský hrad, resp. Panenský hrad. Slúžila najmä proti Turkom (turistik.sk). Neskôr Vartovka informovala o pohybe povstaleckých a cisárskych vojsk. podobne ako napr. vartovky pri hrade Čabraď, na Sitne, pri Banskej Štiavnici, Zvolene, Banskej Bystrici, Ľubietovej. Je vysoká 13 metrov (virtualtravel.sk).

Vartovka is situated above the town of Krupina, at the juncture of the Štiavnické Vrchy (Štiavnica Hills) and the Krupinská Planina, at an elevation of 393 meters above sea level (slovenskehrady.sk), on the hill Tanistravár/Staživar (Rastislav Sabucha). This watchtower was erected between 1564 and 1571. In the past, alongside the watchtower, there also stood a fortress on the hill known as Dievčenský hrad or Panenský hrad. It primarily served as a defense against the Turks (turistik.sk). Later on, Vartovka served as a means of communication regarding the movements of rebel and imperial armies, similar to other watchtowers at Čabraď Castle, Sitno, , Zvolen, , and Ľubietová. The tower stands at a height of 13 meters (virtualtravel.sk).

Krajina, Slovensko, Príroda, Ľudská príroda, Fotografie

Tajch Vindšachtské jazero

skala
Hits: 5272

Vindšachtské jazero je v obci Štiavnické Bane. Je jedným z 24 tajchov v okolí Banskej Štiavnice, v Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. Je súčasťou lokality Svetového kultúrneho dedičstva „„. Z informačnej tabule som sa dozvedel, že tajch dal návrh pozastaviť Matej Kornel Hell v roku 1710. Hrádza bola postavená v rokoch 1712 až 1715. Cieľom bola štôlne Horná Bieberová pred podzemnou vodou. V roku 1729 a 1747 bola opravená Samuelom Mikovínym. Opráv si Vindšachta vyžiadala v 18. storočí, okrem spomínaných, viacero. Tajch mal dva samostatné zberné jarky: Hlavný piargsky jarok a Široký jarok. Náhonný jarok bol vybudovaný v roku 1715. z neho sa najskôr využívala na vodný pohon s brzdiacim zariadením na dopravu rudy a hlušiny v banských šachtách. Neskôr voda slúžila pre potreby stúp pod šachtou Leopold. Prepadová voda s vyčerpanou banskou vodou sa využívala aj na pohon úpravníckych zariadení v Štefultovskej doline. Neskôr sa voda s náhonného jarku používala na pohon vodnostĺpcových čerpacích zariadení. Dnešné pomery hovoria o tom, že objem pri maximálnej hladine je 305 800 m3, plocha 44 000 m2, maximálna hĺbka je 14.2 m, dĺžka hrádze 237.1 m (Informačná tabuľa). Leží v nadmorskej výške 688 metrov nad morom (uvzsr.sk). Tajch je priamo napojený na Horný Dekýšsky jarok, dal sa však napúšťať aj z Počúvadelského tajchu cez známu „výhybku“ jarkového systému na Krížnej, prostredníctvom Richňavských tajchov a cez tajch Bakomi. Tajch Veľká Vindšachta je spolu s nižším tajchom Evička už storočie vyhľadávaným strediskom oddychu, a vodných športov (bajkomktajchom.sk).

Tajch slúžil na zásobovanie pre potreby banského priemyslu, najmä pre poháňanie vodných kolies na ťažbu a spracovanie rudy. Základným princípom fungovania tajchov bolo hromadenie vody z prítokov pomocou priehrady. Následne sa táto voda využívala na poháňanie vodných zariadení prostredníctvom špeciálnych vodných náhonov. Tajch Vindšachtské jazero bol súčasťou rozsiahlej siete tajchov, ktorá zabezpečovala stabilný zdroj vody pre potreby banského priemyslu. Bol aj symbolom technickej vyspelosti stredovekých banských inžinierov. Ich stavba vyžadovala precízne meranie a plánovanie, a ich údržba si vyžadovala neustálu starostlivosť.

V súčasnosti je Tajch Vindšachtské jazero nielen technickým pamätníkom minulosti, ale aj prírodným a rekreačným územím. Okolie jazera je obľúbeným miestom pre turistiku a oddych, kde návštevníci môžu objavovať históriu a krásy prírody. Tajch Vindšachtské jazero ostáva dôležitým spojencom medzi minulosťou a súčasnosťou, pripomínajúc nám význam a vývoj banského priemyslu, ktorý ovplyvnil formovanie krajiny a spoločnosti na Slovensku.

Vindšachta Lake is situated in the village of Štiavnické Bane and is one of the 24 reservoirs in the vicinity of Banská Štiavnica, within the Protected Landscape Area of Štiavnické Vrchy. It is part of the UNESCO World Heritage site „Banská Štiavnica.“ From the information board, I learned that the concept for the reservoir was proposed by Matej Kornel Hell in 1710. The dam was constructed between 1712 and 1715 with the aim of protecting the Upper Bieberová Adit from underground water. Samuel Mikovíny repaired it in 1729 and 1747. The Vindšachta Shaft required multiple repairs in the 18th century, in addition to the mentioned ones. The reservoir had two separate drainage ditches: the Main Piargsky Ditch and the Wide Ditch. The supply ditch was built in 1715. Initially, its water was used for water-powered transportation of ore and gangue in the mining shafts with a braking device. Later, the water served the needs of the Leopold shaft. The overflow water, along with the depleted mining water, was also used to power the processing facilities in the Štefultovska Valley. Later, the water from the supply ditch was used to drive water-column pumping devices. Current conditions state that the reservoir’s volume at maximum capacity is 305,800 m3, the area is 44,000 m2, the maximum depth is 14.2 m, and the dam’s length is 237.1 m (Information board). It is located at an elevation of 688 meters above sea level (uvzsr.sk). The reservoir is directly connected to the Upper Dekýš Ditch but could also be filled from the Počúvadelské Reservoir through the well-known „switch“ of the ditch system to Krížna, via the Richňava Reservoirs and the Bakomi Reservoir. Vindšachta Lake, along with the lower Evička Reservoir, has been a popular center for relaxation, recreation, and water sports for centuries (bajkomktajchom.sk).

The reservoir served as a water supply for the needs of the mining industry, especially for powering water wheels used in ore extraction and processing. The fundamental principle of how reservoirs operated involved accumulating water from tributaries using a dam. Subsequently, this water was utilized to drive water-powered machinery through specialized water channels. Vindšachta Lake Reservoir was part of an extensive network of reservoirs that ensured a stable water source for the mining industry’s requirements. It also stood as a symbol of the technical proficiency of medieval mining engineers. Their construction required precise measurement and planning, and their maintenance demanded continuous care.

Today, Vindšachta Lake Reservoir is not only a technical monument of the past but also a natural and recreational area. The lake’s surroundings are a popular destination for hiking and relaxation, where visitors can explore the history and beauty of nature. Vindšachta Lake Reservoir remains an essential link between the past and the present, reminding us of the significance and evolution of the mining industry that influenced the shaping of the landscape and society in Slovakia.