Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Spiš, Fotografie

Spišská Belá

skala
Hits: 3461

Spišská Belá leží v nadmorskej výške 631 metrov nad morom. Mesto je zložené z dvoch katastrálnych území: Spišská Belá a Strážky. Strážky sú dnes mestskou časťou, boli pričlenené v roku 1972. V Spišskej Belej žije 6612 obyvateľov (spisskabela.sk). Každoročne sa tu koná Spišský zemiakársky jarmok, furmanské preteky Belianska podkova, Kaštieľne divadelné hry v kaštieli Strážky (spisskabela.sk).

Najstaršie osídlenie na tomto území je z mladšieho paleolitu spred 40 000 rokov, na lokalite „Dlhá medza“ pri Strážkach. Stredoveké osídlenie je spojené s Nemcami a maďarskou pohraničnou pevnosťou v Strážkach z 12. storočia a slovanskou osadou Stragar (Bušovce). Slovanskí obyvatelia Stragaru spolu s maďarskou vojenskou posádkou strážili Uhorskú bránu, ktorá bola riečkou Biela (Bela). Tento názov prevzali do názvu aj nemeckí kolonisti. V 13. storočí vybudovali pre nedostatok 11 km dlhý prívodný kanál – dnes Beliansky potok, s oblasti Tatranskej Kotliny. V 16. storočí bol doplnený o ďalšie prívodné kanály (Andrej Novák). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1263. Už v roku 1271 patrila medzi spišské nemecké z mestskými právami a výsadami. V minulosti bola známa výrobou spišskej borovičky, dnes je významným centrom pestovania zemiakov (spisskabela.sk). V minulosti sa tu rozprestierali rozsiahle pasienky, kde sa chovali a dobytok. Remeselníci mali cechy, medzi najstaršie patrili mäsiarsky, obuvnícky, krajčírsky, kožušnícky a kováčsky. Intenzívne sa pestoval ľan, na to nadväzovalo tkáčstvo, modrotlač plátna. Ľanové plátno poznali v celom Uhorsku, vyvážalo sa aj na Balkán a do Turecka. Spišská Belá bola od 13. storočia takmer čisto nemeckým mestom, slovenské obyvateľstvo sa objavovalo viac až v 19. storočí. V roku 1853 tvorili Slováci len 3.3 %. V roku 1938 už 61 %. V roku 1869 vznikla tkáčovňa ľanového plátna, v roku 1878 škrobáreň, v roku 1870 a 1872 dva pivovary, v roku 1875 tehelňa, píly a likérka Kleinberger. V rokoch 1945 – 1946 boli belianskí donútení odísť. Nehnuteľnosti prevzalo obyvatelia z Lendaku, Ždiaru a zamagurských obcí (Andrej Novák).

Historické centrum mesta je mestskou pamiatkovou zónou. Nachádza sa tu kostol svätého Antona Pustovníka z 13. storočia, mestská radnica a renesančná zvonica zo 16. storočia, mariánsky stĺp z roku 1729, staré nemecké meštianske . Beliansky rybník ponúka pohľad na panorámu Vysokých Tatier. V Strážkach sa nachádza renesančný kaštieľ s anglickým parkom a gotický kostol svätej Anny so zvonicou. V kaštieli je expozícia Slovenskej národnej galérie venovaná maliarovi Ladislavovi Mednyánszkemu. V Spišskej Belej sa narodil matematik, fyzik, optik Jozef Maximilián Petzval (spisskabela.sk).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Obce, Slovenské, Horné Považie, Polia, Fotografie

Šuja

skala
Hits: 2837

Šuja je obec v Rajeckej kotline, leží v povodí Rajčianky, na úpätí Srniaka (obecsuja.eu). Leží v nadmorskej výške 467 metrov nad morom. Rozloha je 2.42 km2 (Wikipedia). Žije v nej 333 obyvateľov. Od roka 1997 nie je súčasťou Rajca (obecsuja.eu). Obec nebola samostatná od roku 1971 do polovice roku 1997 (obecsuja.eu). V minulosti sa obec nazývala Chya, Schwgye, Swya, Suya, Sujo, Suja. Na území obce sa našli mince keltského kmeňa Eraviskov (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). V oblasti Šuje existovalo sídlisko Púchovskej kultúry z prelomu letopočtov (Wikipedia). Najstaršie písomné zmienky o obci sú z roku 1393, patrila pod Lietavské panstvo. V roku 1598 mala 11 , v roku 1720 v 45 domoch žilo 304 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, včelárstvom, chovom oviec a dobytka (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). Gastronomické zvláštnosti Šuje sú špeciality zo žiab, obarec, úhrabky, podlesníky, dotriepaná kaša, kapustové halušky, fánky (obecsuja.eu). V marci sa v Šuji koná Rajecký Borošovec, športové bežecké podujatie (obecsuja.eu).

Neďaleko od obce sa nachádza Šujské rašelinisko (obecsuja.eu). Od roku 1983 je prírodnou rezerváciou. Na nepriepustnom štrkovitom podloží sa vytvorili rašelinné vrstvy s výskytom slatinno-rašelinových spoločenstiev (obecsuja.eu). Rastie tu napr. Primula farinosa, Pinguicula vulgaris, Salix rosmarinifolia, Menyanthes trifoliata, Epipactis palustris, Gymnadenia conopsea, Utricularia minor, Eleocharis quinqueflora, Carex viridula, Trollius altissimus. Žijú tu cenné spoločenstvá mäkkýšov, vážok, kôrovcov, vážok. Napr. rak riečny Astacus astacus, mlok bodkovaný Triturus vulgaris, kunka žltobruchá Bombina variegata, ropucha obyčajná Bufo bufo, rosnička zelená Hyla arborea, jašterica živorodá Zootoca vivipara, vretenicu severská Vipera berus, užovka obojková Natrix natrix, vydra riečna Lutra lutra, hlaváč bieloplutvý Cottus gobio (Daniel Baláž, Daniel Dítě, Tomáš Flajs, J. Galčík, Michal Kalaš, Jozef Májsky, Pavol Polák, Eva Stanková, Peter Urban, A. Záturecký).

Šuja is a village in the Rajecká kotlina (Rajecká Basin), situated in the Rajčianka river basin at the foothills of Srniak. It is located at an altitude of 467 meters above sea level. The village covers an area of 2.42 km2 (Wikipedia) and is home to 333 residents. Since 1997, it has not been part of Rajec (obecsuja.eu). The village was not independent from 1971 until the middle of 1997 (obecsuja.eu). In the past, the village had various names like Chya, Schwgye, Swya, Suya, Sujo, Suja. Coins of the Celtic tribe Eravisci were found in the village’s territory (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). There was a settlement of the Púchov culture in the Šuja area around the turn of the era (Wikipedia). The earliest written records of the village date back to 1393, when it belonged to the Lietava estate. In 1598, it had 11 houses, and by 1720, there were 304 inhabitants living in 45 houses. The villagers were engaged in agriculture, beekeeping, and the breeding of sheep and cattle (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). Gastronomic specialties of Šuja include frog dishes, stew, ragouts, foraged dishes, mashed porridge, cabbage dumplings, and doughnuts (obecsuja.eu). In March, Šuja hosts the Rajecký Borošovec, a sports cross-country event (obecsuja.eu).

Near the village, you can find the Šujské rašelinisko (Šuja Peat Bog) (obecsuja.eu). Since 1983, it has been a natural reserve. On impermeable gravel substrate, layers of peat with occurrences of marsh-peat communities have formed (obecsuja.eu). Flora includes species like Primula farinosa, Pinguicula vulgaris, Salix rosmarinifolia, Menyanthes trifoliata, Epipactis palustris, Gymnadenia conopsea, Utricularia minor, Eleocharis quinqueflora, Carex viridula, Trollius altissimus. The bog is home to valuable communities of mollusks, dragonflies, beetles, and amphibians, such as Astacus astacus, Triturus vulgaris, Bombina variegata, Bufo bufo, Hyla arborea, Zootoca vivipara, Vipera berus, Natrix natrix, Lutra lutra, and Cottus gobio (Daniel Baláž, Daniel Dítě, Tomáš Flajs, J. Galčík, Kalaš, Jozef Májsky, Pavol Polák, Eva Stanková, Peter Urban, A. Záturecký).

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977, Veda, , 3. časť, 536 pp.

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Obce, Slovenské, Polia, Fotografie

Košťany nad Turcom

skala
Hits: 2078

Košťany nad Turcom ležia na nive Turiec v nadmorskej výške 410 metrov nad morom (kostanynadturcom.sk). Na ploche 6.44 km2 tu žije 1 330 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1323 (kostanynadturcom.sk), zmienka je o villa Coschan (Richard Lacko). Názov sa odvodzuje od slova „kosť“. V obci sa nachádza rokokovo-klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia. Renesančno-baroková drevená zvonica z 19. storočia je prvým objektom preneseným do Múzea slovenskej dediny v Martine (kostanynadturcom.sk). V juhovýchodnej časti obce je situovaná Rutkaiovská kúria z roku 1775. Bola viackrát pozmenená, ale napriek tomu si zachovala svoj originálny charakter. V roku 1999 bola reštaurovaná a upravovaná (Ľubica Szerdová-Veľasová). Ľudovú architektúru z 19. storočia si možno všimnúť v Košťanoch – charakteristické oblúkové (turieconline.sk).

Košťany nad Turcom is situated on the banks of the Turiec River at an elevation of 410 meters above sea level (kostanynadturcom.sk). Covering an area of 6.44 km2, the village is home to 1,330 residents (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1323 (kostanynadturcom.sk), referring to it as „villa Coschan“ (Richard Lacko). The name of the village is derived from the word „kosť,“ meaning „bone“ in Slovak.

Within the village stands a Rococo-Classical mansion dating from the second half of the 18th century. Additionally, there is a Renaissance-Baroque wooden bell tower from the 19th century, which was the first object transferred to the Museum of Slovak Village in (kostanynadturcom.sk). In the southeast part of the village, one can find the Rutkaiovská manor house from 1775. Despite undergoing multiple modifications, it has retained its original character and underwent restoration and renovations in 1999 (Ľubica Szerdová-Veľasová). Notable in Košťany are the characteristic arched gates representing folk architecture from the 19th century (turieconline.sk).

Richard Lacko, 1993: Košťany nad Turcom, Neografia, Martin.

Ľubica Szerdová-Veľasová, 2012:  na Slovensku, Okres Martin, Kapitola Kúria, Slovart, , p. 394-397.

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Horné Považie, Fotografie

Konská

skala
Hits: 2511

Konská sa nachádza takmer uprostred Rajeckej kotliny, v doline Porubského potoka (obeckonska.sk), v nadmorskej výške 455 metrov nad morom. Na ploche 5.31 km2 tu žije 1 542 obyvateľov (Wikipedia). Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1228 (obeckonska.sk). Pomenovanie pochádza od pôvodného zamestnania svojich obyvateľov (obeckonska.sk). Po vzniku sa vyznačovala bohatstvom pasienkov, špecializovala sa na koní. Koniarska tradícia tu pretrvávala stáročia. Ešte v 19. storočí tu bol žrebčín Lietavského hradu (obeckonska.sk). Obec bola vo svojej histórii dosídľovaná formou šoltýsko-roľníckej kolonizácie. Kolonizovali zo Sliezska, osadníkmi však boli Slováci (obeckonska.sk). V roku 1598 tu bolo 27 , v roku 1828 v 40 domoch žilo 725 obyvateľov. Obyvatelia sa okrem koniarstvu venovali poľnohospodárstvu, chovu oviec, rybolovu, včelárstvu, pláteníctvu. Bola tu výrobňa cementárskych produktov a tehelňa (obeckonska.sk).

Konská is situated nearly in the center of the Rajec Basin, in the valley of the Porubský Creek (obeckonska.sk), at an elevation of 455 meters above sea level. With an area of 5.31 km2, the village is home to 1,542 residents (Wikipedia). The oldest written mention of the village dates back to 1228 (obeckonska.sk). The name of the village derives from the original occupation of its inhabitants (obeckonska.sk).

Following its establishment, Konská distinguished itself with the wealth of its pastures and specialized in horse breeding. The equestrian tradition endured for centuries, with a horse stud at Lietava Castle in the 19th century (obeckonska.sk). Throughout its history, the village experienced resettlement through a form of soltys (local administrator) and farmer colonization. Germans from Silesia were involved in the colonization, but the settlers were Slovaks (obeckonska.sk). In 1598, there were 27 houses in the village, and by 1828, 725 inhabitants lived in 40 houses. Besides horse breeding, residents were engaged in agriculture, sheep farming, fishing, beekeeping, and weaving. There was also a production facility for cement products and a brickyard (obeckonska.sk).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Tatry, Biotopy, Fotografie

Jazierka lásky pri Štrbskom plese

skala
Hits: 7909

Na Štrbskom plese nie je samozrejme zaujímavé a pekné len pleso, ale aj jeho okolie. Ba čo viac, kúsok pod úrovňou plies sa nachádzajú aj ďalšie – lásky (). Pôvodný názov Jazierok lásky bol Štrbské . Používali sa na odchov pstruhov (tatry.sk). Založené boli Jozef Szentiványim, koncom 19. storočia (strba.sk). Väčší rybník sa nazýval Jozefov rybník, menší Mikulášov rybník (Ivan Bohuš). Na dne väčšieho jazierka sa nachádza od roku 1940 slovenský dvojkríž (strba.sk). Dnes sú miestom na prechádzku, oddych (tatry.sk). Nachádzajú sa neďaleko od centrálneho parkoviska Štrbského plesa, veľmi blízko (strba.sk). Jazierka napája potok Mlynica (Oskár Mažgút).

At , the charm extends beyond the lake itself to its surroundings. Notably, just below the lake’s surface, there are additional water features known as the „Jazierka lásky“ or „Love Ponds“ (Peter Kaclík). Originally named Štrbské Rybníky, these ponds were originally established for trout breeding (.sk). Founded by Jozef Szentiványi in the late 19th century (strba.sk), the larger pond was called Jozefov rybník, and the smaller one Mikulášov rybník (Ivan Bohuš). Since 1940, the Slovak double cross has been situated at the bottom of the larger pond (strba.sk). Today, they serve as a peaceful walking and relaxation spot (tatry.sk), conveniently located near the central parking area of Štrbské Pleso, in close proximity to the road (strba.sk). The ponds are fed by the Mlynica stream (Oskár Mažgút).

Bohuš Ivan, 1996: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vydanie, Tatranská Lomnica: Štátne TANAPu, p. 457, ISBN 80-967522-7-8.

 

,