Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Zahraničné mestá, Mestá, Fotografie

Zakopane – goralské aj lyžiarske stredisko Vysokých Tatier

skala
Hits: 4203

Zakopane je známe turistické stredisko južného Poľska. Dá sa povedať, že je vstupnou bránou pre Vysoké Tatry. Je tu známe lyžiarske stredisko, mostík. Videl som tu, ostatne aj v iných obciach v Poľsku, že tu bývajú inak, ako zopár kilometrov ďalej na Slovensku. sú tu stavané veľkorysejšie, nie sú tak strašne na husto ako u nás. Myslí sa na to, že tu chcú ľudia aj žiť a nielen prežívať. Nevidel som tu toľko vysokých múrov, brán, všetko sa mi tu videlo otvorenejšie, prístupnejšie. Veľmi mi to udrelo do očí, asi aj preto, že som odtiaľto sa vracal na cez Oravu. Všimol som si aj to, že ľudia sú tu pokojnejší, zrejme aj tolerantnejší. Minimálne na za volantom. Leží v v regióne Podhale. Je centrom goralskej kultúry, populárnou destináciou pre horolezectvo, a turistiku. V 17. storočí je spomínané ako Zakopisko. V 19. storočí bolo centrom ťažobného a hutníckeho priemyslu. Zakopane hostilo viackrát majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní, v biatlone, svetový pohár v lyžovaní, zimnú univerziádu apod. (Wikipedia.en). Býva prezývané zimným hlavným mestom Poľska. Zároveň je najvyššie položeným mestom v Poľsku. Poprad a sú partnerskými mestami (Wikipedia.cz). Najfrekventovanejšou ulicou je Krupówki, kde sa dajú ochutnať tradičné syrové oscypki (Repta). Už v 19. storočí sa drevených kaviarničkach Zakopaneho schádzal poľská intelektuálna a umelecká elita. Bolo výhodné ukázať sa v Zakopanom – prírodnom a vidieckom protipóle Krakova, Varšavy (sme.sk).

Zakopane is a well-known tourist resort in southern Poland. It can be said that it serves as the gateway to the High Tatras. The town is famous for its ski resort and bridge. I noticed, not only here but also in other towns in Poland, that people live differently than just a few kilometers away in Slovakia. The houses are more generously built, and the density is not as high as it is with us. There is a consideration for people to live here and not just survive. I didn’t see as many high walls, gates; everything seemed more open and accessible to me. It caught my eye a lot, probably because I was returning to Slovakia from there through . I also noticed that people here are calmer, probably more tolerant, at least behind the wheel. It is located in the Podhale region. It is the center of the highland culture, a popular destination for mountaineering, skiing, and hiking. In the 17th century, it was mentioned as Zakopisko. In the 19th century, it was a center of mining and metallurgical industry. Zakopane hosted several world championships in classical skiing, biathlon, the Ski World Cup, the Winter Universiade, etc. (Wikipedia.en). It is known as the winter capital of Poland and, at the same time, is the highest-located city in Poland. Poprad and the High Tatras are partner cities (Wikipedia.cz). The most frequented street is Krupówki, where you can taste traditional smoked oscypek cheese (Repta). In the 19th century, Polish intellectual and artistic elites gathered in the wooden cafes of Zakopane. It was advantageous to show up in Zakopane – the natural and rural counterpart to Krakow and Warsaw (sme.sk).

Zakopane to znane ośrodek turystyczny w południowej Polsce. Można powiedzieć, że pełni rolę bramy do Wysokich Tatr. Miasto jest znane z ośrodka narciarskiego i mostu. Zauważyłem, nie tylko tutaj, ale także w innych miastach w Polsce, że ludzie żyją inaczej niż kilka kilometrów dalej na Słowacji. Domy są tu budowane bardziej hojnie, a gęstość zabudowy nie jest tak duża jak u nas. Myśli się tutaj o tym, żeby ludzie chcieli żyć, a nie tylko przetrwać. Nie zauważyłem tu tylu wysokich murów, bram; wszystko wydało mi się bardziej otwarte i dostępne. Bardzo mi to rzuciło się w oczy, prawdopodobnie dlatego, że wracałem stąd na Słowację przez Orawę. Zauważyłem również, że ludzie tutaj są spokojniejsi, prawdopodobnie bardziej tolerancyjni, przynajmniej za kierownicą. Miasto leży w regionie Podhale. To centrum kultury góralskiej, popularny cel wspinaczek, narciarstwa i turystyki. W XVII wieku wymieniano je jako Zakopisko. W XIX wieku było centrum przemysłu górniczego i hutniczego. Zakopane było miejscem wielokrotnego organizowania mistrzostw świata w narciarstwie klasycznym, biathlonie, Pucharu Świata w narciarstwie, Zimowej Uniwersjady, itp. (Wikipedia.en). Jest nazywane zimową stolicą Polski i jednocześnie najwyżej położonym miastem w Polsce. Poprad i Wysokie są miastami partnerskimi (Wikipedia.cz). Najbardziej uczęszczaną ulicą jest Krupówki, gdzie można skosztować tradycyjnych wędzonych serów oscypek (Repta). Już w XIX wieku polska elita intelektualna i artystyczna zbierała się w drewnianych kawiarniach Zakopanego. Korzystne było pojawienie się w Zakopanem – naturalnym i wiejskim odpowiednikiem Krakowa i Warszawy (sme.sk).“

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Liptov, Fotografie

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

skala
Hits: 2614

Vlkolínec je miestna časť Ružomberku. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Od roku 1993 je zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Táto podhorská osada je zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov, predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí. Leží na južnom svahu výbežku liptovského hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 718 metrov nad morom (Wikipedia). Sidorov je vrch nad Vlkolíncom, ktorý v ľudovom podaní nesie názov Žiar, v mapách do roku 1950 bol uvádzaný ako Híravá. Nesie prehistorického hradiska spred 2 500 rokov (vlkolinec.sk).

Vlkolínec bola pôvodne drevorubačská a uhliarska osada, ktorá pravdepodobne vznikla medzi druhou polovicou 14. a prvou polovicou 15. storočia. Patrila pod hradné panstvo Likavského hradu (Wikipedia). Neskôr sa vlkolínčania zaoberali aj poľnohospodárstvom, chovom dobytka, pastierstvom, salašníctvom, včelárstvom (wordpress.com). Boli to aj známi tesári, rezbári (vlkolinec.sk). Názov je odvodený od vysokého výskytu vlkov (wordpress.com). Prvá písomná zmienka o Vlkolínci je z roku 1461 pod názvom Wylkovinecz (vlkolinec.sk). V 17. storočí sa tu nachádzali štyri sedliacke usadlosti a päť želiarskych (wordpress.com). V 50-tych rokoch sa plánovalo presídlenie miestnych obyvateľov do Ružomberka z dôvodu pokroku, vyrovnaniu sa modernej dobe. Tento projekt sa však neuskutočnil, preto návštevníci Vlkolínca môžu obdivovať vidiecky život v prirodzenom prostredí. Svoju jedinečnosť si Vlkolínec zachoval aj vďaka izolovanosti. Až do polovice 20. storočia tu nebola zavedená elektrina (Wikipedia). Dnes Vlkolínec tvorí 45 usadlosti, drevených obytných domov a hospodárskych budov (Wikipedia). V súčasnosti trvalo vo Vlkolínci žije trvalo 19 obyvateľov v 6 domoch. Mnohé sú prenajímané rekreantom (wordpress.com).

Stredom obce preteká potok prameniaci pod svahmi Sidorova. Steny drevených domov sú kvôli strmému svahu postavené na vysokých kamenných podmurovkách (Wikipedia). Sokel je farebným kontrastom oproti stenám zrubu (vlkolinec.sk). Sú zrubové z čiastočne, alebo úplne kresaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a hlina (Wikipedia). Hlinou sa upravovali nerovnosti, bielila sa a farebne líčila dvakrát do roka, na a na (vlkolinec.sk). Pri zrubovaní sa ako výplň používal mach na utesnenie špár (vlkolinec.sk). Charakteristickým prvkom tunajších domov je šindľová sedlová strecha s lomeným ostreším. Doskové štíty domu majú malé otvory – dýmniky, slúžiace na odvod dymu. Centrálnu časť domu tvorí vstupný „pitvor“ s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. V centre obce sa zachovala zvonica z roku 1770, studňa a murovaný kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875 a murovaná škola (Wikipedia). Studňa je rumpáľová – kľuková (Jaloviarová).

Vo Vlkolínci sa nachádza muzeálny objekt – Roľnícky dom, v ktorom je stála expozícia pôvodného bývania, tradičných historických predmetov v domácnosti a v poľnohospodárstve. Oboznamuje so životom našich predkov, ich spôsobom bývania a hospodárenia. Galéria ľudového umenia sídli v budove bývalej školy (wordpress.com).

V chotári Vlkolínca sa vyskytujú viaceré zaujímavé . Napr. Dactylorhiza majalis, Primula farinosa, Primula auricula, Clematis alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, Aquilegia vulgaris. Živocíchy Ursus arctos, Canis lupus, Lynx lynx, čiže medveď, vlk a rys (vlkolinec.sk).

Vlkolínec is a local part of Ružomberok and is a landmark reservation of folk architecture. Since 1993, it has been inscribed in the UNESCO World Heritage List. This submontane settlement preserves its entirety, consisting of typical log houses, representing the type of medieval village with wooden architecture found in mountainous and submontane areas. It is situated on the southern slope of the extension of the main ridge of the Great Fatra, at an elevation of 718 meters above sea level (Wikipedia). Sidorov is a hill above Vlkolínec, locally known as Žiar, and was marked as Híravá on maps until 1950. It bears traces of a prehistoric fortress from 2,500 years ago (vlkolinec.sk).

Originally, Vlkolínec was a lumberjack and charcoal-burning settlement, likely established between the second half of the 14th century and the first half of the 15th century. It belonged to the Likava Castle domain (Wikipedia). Later on, the residents of Vlkolínec also engaged in agriculture, livestock breeding, pastoralism, shepherding, and beekeeping (wordpress.com). They were also known as carpenters and woodcarvers (vlkolinec.sk). The name of the village is derived from the high occurrence of wolves (wordpress.com). The first written mention of Vlkolínec dates back to 1461 under the name Wylkovinecz (vlkolinec.sk). In the 17th century, there were four peasant settlements and five blacksmith houses (wordpress.com). In the 1950s, there were plans to relocate the local residents to Ružomberok due to progress and adapting to modern times. However, this project did not materialize, allowing visitors to admire rural life in its natural environment in Vlkolínec. The village has maintained its uniqueness through isolation. Electricity was not introduced here until the mid-20th century (Wikipedia). Currently, Vlkolínec consists of 45 settlements, wooden residential houses, and farm buildings (Wikipedia). Presently, 19 residents live permanently in 6 houses in Vlkolínec. Many houses are rented out to vacationers (wordpress.com).

A stream originating below the slopes of Sidorov runs through the center of the village. Due to the steep slope, the walls of the wooden houses are built on high stone foundations (Wikipedia). The socle provides a colorful contrast to the log walls (vlkolinec.sk). The houses are log structures, partially or completely hewn. The gaps between the logs are filled with triangular wooden blocks and clay (Wikipedia). Clay was used to level irregularities, whitened, and painted with colors twice a year, in spring and autumn (vlkolinec.sk). Moss was used as a filling during log construction to seal gaps (vlkolinec.sk). A distinctive feature of the local houses is the shingled gabled roof with a pointed gable. The gables of the houses have small openings, serving as chimneys for smoke venting. The central part of the house consists of an entrance „pitvor“ with a kitchen at its rear. From there, one enters a room in one part and a chamber in the other part of the house. In the center of the village, a bell tower from 1770, a well, and the masonry church of the Visitation of the Virgin Mary from 1875 are preserved. There is also a masonry school (Wikipedia). The well is a pump-style lever well (Jaloviarová).

In Vlkolínec, there is a museum exhibit called the „Farmer’s House,“ which features a permanent display of original living, traditional historical items in households, and in agriculture. It introduces visitors to the lives of our ancestors, their way of living, and farming. The Gallery of Folk Art is housed in the former school building (wordpress.com).

In the vicinity of Vlkolínec, various interesting flora and can be found. For example, Dactylorhiza majalis, Primula farinosa, Primula auricula, Clematis alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, and Aquilegia vulgaris. Fauna includes Ursus arctos, Canis lupus, Lynx lynx, which are bears, wolves, and lynxes (vlkolinec.sk).

Krajina, Slovensko, Príroda, Tatry, Biotopy, Fotografie

Dlhý vodopád vo Veľkej Studenej doline

skala
Hits: 2558

Dlhý vodopád sa nachádza v rámci Studeného potoka vo Veľkej Studenej doline (). Končí v nadmorskej výške 1153 metrov nad morom (portaltatra.sk). Dosahuje výšku 16 metrov. Najjednoduchšia turistická trasa k nemu vedie od Bilikovej chaty na Hrebienku (kamnavylet.sk). Nachádza sa Veľkom Studenom potoku pod jeho sútokom s Malým Studeným potokom. Je pri ňom menšie vyhliadkové miesto (tatrami.sk). Studeného potoka sú impozantné hlavne v jarných mesiacoch a po výdatných zrážkach. V tomto období sa ich hladina zvýši niekoľkonásobne. Vodopády predstavuje skupina viacstupňových, kaskádových vodopádov. k najnavštevovanejším turistickým cieľom vo Vysokých Tatrách (severovychod.sk).

Long Waterfall is located along the Cold Creek in the Great Cold Valley (Peter Kaclík). It ends at an altitude of 1153 meters above sea level (portaltatra.sk) and reaches a height of 16 meters. The easiest hiking trail to reach it starts from the Bilikova Chalet at Hrebienok (kamnavylet.sk). It is situated on the Great Cold Creek, below its confluence with the Little Cold Creek. There is a small viewpoint near the waterfall (tatrami.sk). The Cold Creek waterfalls are especially impressive in the spring months and after heavy rainfall when the water level rises significantly. These waterfalls are a group of multi-tiered, cascading waterfalls and are among the most popular tourist destinations in the High Tatras (severovychod.sk).

Príroda, Živočíchy, Vtáky, Organizmy, Fotografie

Vtáčie búdky v Piešťanskom parku a ich návštevníci

skala
Hits: 4307

V parku v Piešťanoch sa nachádza, v jeho centrálnej časti, množstvo búdiek, kam chodí celé roky prikrmovať pán Karol Fano. Už od roku 1970. Nie raz som ho tam stretol. Chodí pravidelne v rovnakú hodinu, vtáky si naňho už určite zvykli. Iste aj vďaka tomu to je vďačné miesto pre fotografa.

Za sledované obdobie celého roka kŕmidlo navštívilo 28 druhov vtákov. Predovšetkým sýkorka veľká a vrabec poľný. Veľmi častými návštevníkmi je brhlík obyčajný, ďateľ veľký a ďateľ prostredný. Často sa objaví drozd čierny, hrdlička záhradná a sýkorka belasá. Občas priletí sýkorka mlynárka, sýkorka uhliarka, sýkorka hôrna, sýkorka chochlatá, zelienka obyčajná, kanárik poľný, pinka obyčajná. Zriedkavo vrabec domový, havran, kavka, vrana popolavá, sojka, škorec, kačica divá. V zime červienka obyčajná, glezg obyčajný, čížik obyčajný, pinka severská, kôrovník dlhoprstý. Občas uloví na kŕmidle nejakého vtáka aj jastrab krahulec (Kaňuščák, 2012).

In the park in , in its central part, there are numerous bird feeders where Mr. Karol Fano has been feeding birds for many years, since 1970. I have encountered him there more than once. He consistently visits at the same hour, and the birds have surely grown accustomed to him. Certainly, this has made it a grateful spot for photographers.

Throughout the observed period of the whole year, 28 species of birds have visited the feeder. Particularly common visitors include the great tit and the house sparrow. Other frequent visitors are the great spotted woodpecker, the greater spotted woodpecker, and the middle spotted woodpecker. The blackbird, the common wood pigeon, and the Eurasian blue tit are also seen frequently. Occasionally, the crested tit, the coal tit, the marsh tit, the willow tit, the greenfinch, the common linnet, and the common chaffinch make an appearance. More rarely observed are the house sparrow, the carrion crow, the jackdaw, the hooded crow, the magpie, the jay, the great grey shrike, and the mallard. In winter, the common redpoll, the Eurasian siskin, the common chaffinch, the northern bullfinch, and the long-tailed tit are added to the mix. Occasionally, a sparrowhawk captures a bird at the feeder (Kaňuščák, 2012).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Dolné Považie, Fotografie

Moravany nad Váhom – lokalita mnohých archeologických vykopávok

skala
Hits: 6659

Moravany sa nachádzajú pri ústí potoka Striebornica, asi 5 km od Piešťan. Rozloha Moravian je necelých 11 km2, na ktorých žije 2041 obyvateľov. Obec bola podľa nálezov sídlom lovcov mamutov a neskôr sídliskom volútovej a lengyelskej kultúry. Našli sa tu bohaté nálezy štiepaných kamenných nástrojov, zbraní, šperkov a platík. V roku 1938 sa tu našla soška ženy vyrezávaná z mamutieho kla, Venuša z Moravian, ktorej vek sa odhaduje na 22 800 rokov. Je to najstarší doklad výtvarného prejavu na Slovensku (wikipedia.sk). Má len 7.5 cm. Pred rokom 1967 bola v Nemecku. Po smrti nemeckého archeológa Lothara Zotza ju na doniesla jeho asistentka Gisela Freundová. Bola nájdená medzi rokmi 1925 – 1937. Uvádza sa, že bola nájdená pri orbe v lokalite Podkovica pri Piešťanoch (nitra.sme.sk). Do rúk Lothara Zotza sa vraj dostala od kúpeľného hosťa. Zotz tvrdil, že v Moravanoch našiel úžasné veci, napr. aj ďalšiu Venušu, vysokú viac ako 30 cm. Nálezy posielal do sa vo virvare 2. svetovej stratili (Anton Števko). Slovenská pošta vydala 20.10.2006 príležitostnú poštovú známku Moravianska Venuša. Grafickú úpravu známky a ryteckú transkripciu diela vytvoril Arnold Feke (telecom.gov.sk). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1348 – pod názvom Marwan. V 18. storočí bola v Moravanoch kompa. V obci sa nachádza pôvodne renesančný kaštieľ zo 16. storočia. Neskôr bol zbarokizovaný. V doline Striebornice je malá vodná nádrž, okolo ktorej je rekreačná oblasť. Na konci Výtockej je malé krasové územie – Sokolie  (wikipedia.sk).

Známa je lokalita Výtoky, ktorá sa nachádza za Striebornicou.

Vedie k nej aj náučný chodník, ktorý vedie chodník popod Sokolie skaly so zachovanou pôvodnou teplomilnou faunou a flórou. V týchto skalách sú osídlené už v mladšej dobe kamennej (moravany.sk).

Moravany is located near the mouth of the Striebornica stream, about 5 km from . Moravany covers an area of just under 11 km2 and is home to 2,041 inhabitants. According to findings, the village was once the settlement of mammoth hunters and later a settlement of the Linear Pottery and Lengyel cultures. Rich finds of chipped stone tools, weapons, jewelry, and clay figures have been discovered. In 1938, a sculpture of a woman carved from mammoth ivory, known as the Moravian Venus, was found here, estimated to be 22,800 years old. It is the oldest evidence of artistic expression in Slovakia (wikipedia.sk). The sculpture is only 7.5 cm tall. It was found in Germany before 1967 and brought to Slovakia after the death of German archaeologist Lothar Zotz by his assistant Gisela Freundová. The artifact was allegedly discovered between 1925 and 1937, possibly during plowing in the Podkovica locality near Piešťany (.sme.sk). Lothar Zotz claimed to have found amazing things in Moravany, including another Venus statue over 30 cm tall. The findings were sent to Prague and were lost in the chaos of World War II (Anton Števko). The Slovak Post issued a commemorative postage stamp for Moravian Venus on October 20, 2006. The graphic design of the stamp and the engraving transcription of the work were created by Arnold Feke (telecom.gov.sk). The first written mention of the village is from 1348 under the name „Marwan.“ In the 18th century, there was a kompa (a kind of communal agricultural estate) in Moravany. The village is home to a originally Renaissance castle from the 16th century, later Baroque-style. In the Striebornica valley, there is a small water reservoir surrounded by a recreational area. At the end of the Výtocká valley, there is a small karst area called Sokolie skaly (wikipedia.sk).

A well-known site in Moravany is Výtoky, located beyond Striebornica.

There is an educational trail leading to it, passing beneath Sokolie skaly, preserving the original thermophilic and flora. These rocks have caves that were inhabited in the younger Stone Age (moravany.sk).

,